-
Strategický manažment (všetci sme pútnikmi na rovnakej ceste -
niektorí ale majú lepšie mapy)
„Strategické riadenie je komplexným procesom, ktorý začína
strategickou diagnózou a vedie podnik cez sériu ďalších krokov,
kulminujúcich v podobe nových výrobkov, trhov a technológií a
zároveň i nových schopností.“
(Igor Ansoff)
„Konkurencia sa neporáža veľkosťou, ale predbehnúť sa musí
myslením.“
(R. Solow)
-
Strategický manažment - pojmy
pôvod pojmu stratégia je možné vystopovať až ku knihe Sun Tzua
Umenie vojny z roku 500 p. n. l.
Stratégia – koncept celkového správania sa subjektu (alokácia
zdrojov), dlhodobý program
hlavnou úlohou (obsahom) je umožnenie (hľadanie) orientácie ako
aj vymedzenie cieľov v konkur. prostredí často za podmienok
neurčitosti, v súvislosti s meniacimi sa procesmi (integrácia,
globalizácia)
-
Strategický manažment - pojmy
Strategické riadenie - najnovšie chápanie srateg. riadenia vych.
(historicky) z obl. vojenskej (zaznamenaný najväč. rozmach) – z ek.
hľadiska získanie komparatívnej výhody voči iným subjektom.
Segment – časť, v strateg. manaž., chápe sa ako časť odvetvia,
trhu.
Benchmarking – kontinuálny proces, kedy porovnávame svoje
výrobky, služby, postupy s našimi najväčšími konkurentmi.
-
Strategický manažment - pojmy
Strateg. zámer – požadovaný (predpokl.) stav, kt. má byť v
plánovanom čas. horizonte dosiahnutý – vo vzťahu k zákazníkom,
trhu, produkcii, zdrojom, majetku, vnútornej štruktúry org.,
partnerom, atď.(marketing. strat., výrobná strat., strat. tech.
rozvoja, investičná strat., personálna strat., finančná strat.)
Pozn. Pri určovaní strateg. zámerov je potrebné určiť strateg.
predpoklady – t. j. určiť predstavu o nových trhoch, predpoveď bud.
zmeny prostredia - využ. sa met. prognózovania, situačné analýzy,
získavaním dôverných info.
-
Strategický manažment
Vychádza zo súhrnu aktivít, kt. zahŕňajú výskum trhových
podmienok, potrieb a želaní zákazníkov, identifikáciu slabých a
silných stránok subjektu (napr. prostredníctvom SWOT analýzy -
metóda zisťovania, skúmania, posudzovania, vyhodnocovania
vnútorných schopností, možností subjektu ako aj vplyvov vonkajšieho
prostredia), špecifikáciu sociálnych, politických a legislatívnych
podmienok, disponibility zdrojov, pričom zmyslom je získavanie,
zhromažďovanie, vyhodnocovanie info potrebných pre účely
formulovania dlhodobých zámerov subjektu.
-
Strategické plánovanie
- je jednou z najdôležitejších manažérskych úloh
Obsahuje:
1. Analýzu a hodnotenie podniku – získanie a vyhodnotenie
určitých súborov informácií, ktoré sa týkajú viacerých oblastí, v
súvislosti s predmetom činnosti podniku.
2. Analýzu a prognózu vývoja okolia podniku – z pohľadu
súčasných a budúcich potrieb podniku, týkajúcich sa
technicko-ekonomického a kapacitného zabezpečenia výrobného
programu, zdrojov pre inovačný rozvoj, technického a
technologického know-how, finančných zdrojov, rezerv, riadiacej
práce.
-
Strategické plánovanie
3. Stanovenie poslania a cieľov podniku – vytvorenie predpokladu
pre formulovanie stratégie podniku, pričom poslanie podniku môžeme
chápať ako vyjadrenie orientácie pre celú kultúru podniku, pre jeho
vonkajšie aj vnútorné správanie a špecifikovanie predností
podniku.
Definovaním poslania podniku sa vytvoria predpoklady pre
formulovanie strategických cieľov podniku, pričom táto formulácia
je konkrétnejšia a kvantitatívna, pričom stanovené ciele by mali
spĺňať určité kritériá: jednoznačnosť, stručnosť a zrozumiteľnosť,
reálnosť, rešpektovanie vzájomných väzieb medzi cieľmi, obmedzený
rozsah cieľov (odporúča sa maximálne stanoviť desať).
-
Určovanie stratégie
nájdenie možných variant riešení
východiskom pri vymedzovaní strateg. zámerov je vymedzenie
strateg. obd. (životný cyklus výrobku, inovačný cyklus, cyklus
investičného rozhod.)
dominantnú úl. pre formovanie strateg. zámerov predstavujú
ambície (čo chce sub. dosiahnuť, čo mu prinesie najväčší úžitok,
aké obch. ciele, aké postavenie na trhu, aké zdroje, atď.)
-
Spôsoby uskutoč. stratégie
1. Útlm – postupné obmedz. vývoja (produkt, organiz.),
nepredpokladajú sa inovácie, investície, zdroje sú prelievané do
iných oblastí, radikálne riešenie-predaj, prenájom.
2. Udržanie – predpokladá sa zachovanie doterajšieho vývoja,
stabilné ek. výsledky nepredpokladajú sa výrazné zmeny
3. Budovanie (rozvoj) – použitie zdrojov fin.(investovanie) s
očakávaním vyš. ek. efektov v budúcnosti.
-
Spôsoby uskutoč. stratégie
4. Prerod – agresívna stratégia, vyhľadávanie a zavádzanie
nových výrobkov, služieb (získavanie nových zákazníkov).
5. Spolupráca – smerovanie k možnostiam a konkr. formám
partnerstva (napr. joint ventures, fúzie)
-
Hodnotenie strateg. zámerov
Základné kritériá hodnotenia strateg. zámerov (stratégií):
výnosové predpoklady,
nároky na financovanie,
rastové možnosti,
riziko (napr. pomocou BCG matice – posúdenie fin. riadenia
strateg. portfólia, rizika).
Realizácia stratégie
– postupná realizácia vo forme plánov, stanovenie konkr.
úloh.
-
Kontrola plnenia strateg. zámerova/ Strateg. controlling
– v určených čas. úsekoch sú monitorované merateľné veličiny,
ktoré sú porovnávané s predpoklad. (plánovanými) hodnotami.
b/ Interný audit
– posúdenie priebehu a spôsobilosti jednotl. procesov, kt. sú
potrebné na zabezpeč. strateg. zámerov.
c/ Systém skorého varovania
– slúži na sledovanie a vyhodnocovať signály z vonk. okolia ako
aj vo vnútri org. a transformovať ich do podoby správ (info).
-
Strateg. zámer
Príčiny neúspešnej realiz. strateg.
- nejasné určenie strateg. zámerov,
- nedostatočná príprava (manaž., prac.),
- neinformovanosť, nedostatok zdrojov,
- nedostatočná aktualizácia podľa zmeny exist. podmienok,
- nedostat. spätná väzba, atď.
výstupy strateg. manaž. majú vážne dopady (dôsledky) pre
existenciu org.
-
Úrovne strategického riadenia
Podniková (korporatívna)
cieľom je predovšetkým formulovanie celkovej orientácie,
poslania podniku a optimálnej štruktúry portfólia aktivít, pričom
podnik sa musí v určitej chvíli rozhodnúť, či bude ďalej expandovať
v danom odvetví, alebo diverzifikovať, čo predstavuje základné
strategické rozhodnutie daného podniku
čiastkové úlohy stratégie na korporatívnej úrovni predstavuje:
vyhľadávanie atraktívnych podnikaní, rozhodovanie o spôsobe vstupu
do nových odvetví, zvyšovanie dlhodobej výkonnosti podnikového
portfólia, vytváranie synergie medzi aktivitami tvoriace portfólio
a jej premena na konkurenčnú výhodu.
-
Úrovne strategického riadenia
Podnikateľská (business)
v princípe sa jedná o hľadanie optimálnej konkurenčnej stratégie
v danom odvetví v relácii podnikateľskej činnosti.
Funkcionálna
zameriava sa na stratégiu rozvoja jednotlivých funkčných
podsystémov podniku, z pohľadu top manažmentu sú funkčné stratégie
v podstate taktikami
-
Tvorba podnikateľskej stratégie
najvšeobecnejšie predstavuje určitý spôsob dosahovania
strategických cieľov, ktoré si podnik stanovil
rozlišujeme tri základné:
1. Stratégia nízkych nákladov – zmysel tejto stratégie spočíva v
dosahovaní nákladových úspor, prostriedkom na dosiahnutie býva
sériovosť výroby, špecializácia, rast objemu produkcie.
2. Stratégia diferenciácie – je založená na získavaní výhod na
trhu prostredníctvom odlíšenia sa od konkurencie napríklad tým, že
podnik ponúka niektoré špeciálne vlastnosti produktu.
-
Tvorba podnikateľskej stratégie
3. Stratégia trhovej orientácie - vychádza zo segmentácie trhu,
ponuka je zameraná na konkrétny okruh spotrebiteľov.
Ďalšie:
a/ Stratégia druhého najlepšieho – cieľom je umožniť konkurencii
vstup na daný trh, ale silou vlastnej konkurencie si zabezpečiť
stabilné postavenie na trhu, prípadne trh ovládnuť.
b/ Stratégia ofenzívna - jej základom je intenzívna inovačná
politika a intenzifikácia predaja, cieľom je prioritné postavenie
na trhu z hľadiska rýchlosti a konkurenčnej pozície.
-
Tvorba podnikateľskej stratégie
c/ Stratégia defenzívna – snahou podniku je udržať si dosiahnuté
postavenie na trhu, vyhnúť sa stretu s konkurenciou, podľa možností
s ňou spolupracovať.
d/ Stratégia zostatková – uplatnenie nachádza v čase určitých
ekonomických problémov ( napr. zníženie predaja), snahou podniku je
zameranie sa na určitú skupinu zákazníkov, alebo obsadenie voľného
segmentu trhu, tak aby podnik „prežil“. Iné typy stratégií sú
tvorené na základe aplikácie SWOT analýzy, vzťahu firmy k riziku
(stratégia diverzifikácie), vzťahu podniku ku konkurencii.