Problematika štátneho riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a jej nadväznosť na právnu úpravu EÚ, analýza súčasného stavu problematiky v Slovenskej republike a v EÚ, z neho vyplývajúce aktuálne ciele národnej a európskej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nástroje a opatrenia určené na ich dosiahnutie. 2013 Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
83
Embed
Statne riadenie BOZP 10.docx€¦ · 5 1 Teoretické východiská bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Cieľo u bezpečosti a ochray zdravia pri práci je zaistiť bezpeč osť,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1
Problematika štátneho riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a jej nadväznosť na právnu úpravu EÚ, analýza súčasného stavu problematiky v Slovenskej republike a v EÚ, z neho vyplývajúce aktuálne ciele národnej a európskej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nástroje a opatrenia určené na ich dosiahnutie.
2013
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
pokuty, nariadiť vykonanie iných meraní alebo kontrol, ako napríklad zisťovanie požitia alkoholu a
iných omamných látok, a v prípade potreby aj vydať rozhodnutia o zákaze činnosti.
Nástrojmi riadenia BOZP môžu byť ďalej registre, merania a štatistiky, softvéry a programy.
Špecifickými nástrojmi riadenia BOZP používanými na národnej i medzinárodnej úrovni sú stratégie,
koncepcie a dohovory.
Najvýznamnejšou je Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku
2020, ktorú schválila Vláda SR v júli 2013 spolu s program jej realizácie na roky 2013 až 2015. Tieto
nadväzujú na Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje
aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce obdobie do roku 2020. Táto stratégia stanovuje úlohy pre
Komisiu a členské štáty.
Osobitnou skupinou nástrojov sú rôzne projekty, programy či kampane domácich i zahraničných
inštitúcií, ktoré majú spravidla podporný charakter. Tieto majú slúžiť na zvyšovanie úrovne BOZP.
Príkladom je program „Bezpečný podnik“, ktorý je nástrojom na podporu zavádzania efektívneho
systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.
24
Podporným nástrojom je aj Európsky týždeň BOZP, ktorý je 43. kalendárny týždeň v roku a podobné
projekty. Tiež sem môžeme zaradiť semináre, príručky a iný materiál, ktorý je výstupom práce
spomínaných inštitúcií.
Jedným z nástrojov patriacich do tejto skupiny je platforma OiRA (Online Iteractive Risk Assessment).
OiRA je európska on-line platforma pre vytvorenie bezplatných a jednoduchých nástrojov hodnotenia
rizika v rôznych sektoroch, ktorý pomáha malým a mikro podnikom zaviesť do organizácie proces
hodnotenia rizika – počínajúc identifikáciou a hodnotením rizika na pracovisku, cez rozhodovanie
o preventívnych opatreniach a ich implementáciu až k monitorovaniu a vykazovaniu výsledkov. OiRA
je platforma používaná zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami a verejnými
inštitúciami (ministerstvá, inšpektoráty práce, organizácie zaoberajúce sa BOZP a pod.) poskytujúca
nástroje hodnotenia rizika zamerané na rôzne sektory osobitne, pričom umožňuje vytvorenie
takýchto nástrojov v akomkoľvek jazyku jednoduchým štandardizovaným spôsobom. Platforma je
vytvorená a spravovaná Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a je
založená na úspešnom holandskom nástroji hodnotenia rizika (tzv. RI&E), ktorý v súčasnosti existuje
vo viac ako 172 sektorových variantoch, na mieru prispôsobených potrebám jednotlivých sektorov.
Dôvodom existencie projektu OiRA je považovanie správneho hodnotenia rizika za kľúčový element
tzv. zdravého pracoviska. Tiež berie ohľad na skutočnosť, že vykonávanie hodnotenia rizika môže byť
náročné, obzvlášť u malých a mikro podnikov, ktorým často na to chýbajú zdroje alebo know-how.
Ciele projektu OiRA na európskej úrovni:
- Zvýšiť počet malých a mikro podnikov v Európe, ktoré hodnotia a riadia pracovné riziká
- Prispieť k redukcii počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania a k zlepšeniu pracovných
podmienok
- Pomôcť podnikom k zvýšeniu konkurencieschopnosti znížením nákladov vyplývajúcich
z výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania, znížením práceneschopnosti a pod.
Ciele projektu OiRA na národnej/sektorovej úrovni:
- Dať malým a mikro podnikom k dispozícii praktické OiRA nástroje prostredníctvom ich
webových stránok a propagovať ich používanie
- Prispieť k redukcii počtu chorôb z povolania a pracovných úrazov v krajine/sektore
prostredníctvom poskytnutia OiRA nástrojov podnikom.
Ciele projektu OiRA na úrovni spoločnosti:
- Zaistiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov (spravidla povinnosť zamestnávateľov, podnikov)
zavedením OiRA nástrojov na úrovni spoločnosti/obchodu a tým prispieť k zavedeniu procesu
hodnotenia rizika
- Objasniť proces hodnotenia rizika
- Zlepšiť pracovné podmienky používaním nástrojov hodnotenia pracovného rizika a následne
zlepšiť výkon podniku.
Na webovom sídle OiRA sa nachádzajú doposiaľ publikované nástroje z jednotlivých sektorov
z rôznych členských krajín EU a európskych organizácií, ktoré sú prístupné po bezplatnej registrácii
užívateľa na webovej stránke. Doteraz boli spracované sektory ako výroba kože, súkromná
25
bezpečnosť, kaderníctvo, kancelárske práce, cestná preprava, stravovanie, servis motorových
vozidiel, autoškola a ďalšie sú v procese kompletizácie.
Ďalším nástrojom v tejto skupine sú semináre. Okrem iných inštitúcií semináre poskytuje aj Národný
inšpektorát práce ako tzv. slovenský Focal Point (koordinačné stredisko) pre BOZP. Naposledy
organizované semináre boli zamerané na témy: Spolupráca pri prevencii rizík a Seminár pre šíriteľov
myšlienky kampane Zdravé pracoviská.
Kampaň Zdravé pracoviská prebiehajúca v rokoch 2012 – 2013 s názvom Spolupráca pri prevencii
rizík má za úlohu podporiť spoluprácu manažérov, zamestnancov a ďalších zúčastnených strán na
zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia. Koordinátormi kampane sú Európska agentúra pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalší partneri na národnej úrovni. Koordinačné strediská
podporujú iniciatívy prostredníctvom informácií a spätnej väzby, pričom spolupracujú s
vnútroštátnymi sieťami vrátane vlády a zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Koordinačné
strediská koordinujú kampaň Zdravé pracoviská na vnútroštátnej úrovni, organizujú podujatia a
nominujú zástupcov do našich expertných skupín. Zapojenie sa do kampane zahŕňa:
- šírenie a publikovanie informácií a materiálov o kampani (letákov, správ, usmernení,
informačných letákov, kontrolných zoznamov, prezentácií vo formáte PowerPoint a
kreslených filmov s postavičkou Napo atď.),
- organizovanie vlastných činností, ako napríklad školení v oblasti informovania o bezpečnosti
a ochrane zdravia, konferencií a seminárov, prípravu plagátov, filmov alebo fotosúťaží či
kvízov, systémov návrhov, reklamných kampaní a tlačových konferencií,
- využívanie online nástrojov dostupných na stránke kampane,
- účasť v súťaži o Cenu za dobrú prax v oblasti zdravých pracovísk, ktorými sa oceňujú
organizácie rôznych veľkostí propagujúce inovačné spôsoby podpory bezpečnosti a ochrany
zdravia,
- účasť na Európskom týždni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý sa koná vždy v
októbri (43. kalendárny týždeň).
Organizácie môžu získať oficiálne uznanie za podporu kampane Zdravé pracoviská, a to tak, že sa
stanú partnerom kampane EÚ, ak ide o celoeurópsku alebo medzinárodnú organizáciu či spoločnosť,
alebo sa stanú vnútroštátnym partnerom kampane, ak ide o jednotlivca alebo organizáciu pôsobiacu
na vnútroštátnej úrovni.
Od oficiálneho začiatku 18. apríla 2012 sa viac než 80 spoločností a asociácií zo súkromného a
verejného sektora vrátane niektorých najznámejších európskych spoločností stalo partnermi v rámci
tejto kampane.
Kampaň Zdravé pracoviská je decentralizovaná a je určená na podporu spolupráce vnútroštátnych
orgánov, spoločností, organizácií, manažérov, zamestnancov a ich zástupcov, ako aj ďalších
zúčastnených strán, v záujme zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Kampaň sa
zameriava na:
- prevenciu rizík,
- riadenie rizík,
26
- podporu vrcholových manažérov pri aktívnom zapojení sa do znižovania rizík,
- podporu spolupráce zamestnancov, ich zástupcov a ďalších zúčastnených strán s manažérmi
s cieľom znižovať riziká.
V kampani sú nevyhnutné rôzne materiály, ktoré podporujú uskutočňovanie cieľov. Patria k nim
správy, praktické usmernenia, letáky, plagáty a DVD.
Hlavnou témou kampane Zdravé pracoviská pre roky 2014-2015 je Riadenie stresu
a psychosociálnych rizík pri práci.
Ďalším, netradičným nástrojom zvyšovania úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je tzv.
príbeh o Napovi. Napo je originálna myšlienka, ktorá vznikla ako reakcia na požiadavku kvalitných
informačných produktov prekonávajúcich hranice medzi národmi, a zameriava sa na rôzne kultúry,
jazyky a praktické potreby ľudí v práci. Filmy neslúžia na to, aby úplne pokryli tému, ani ich nie je
potrebné vnímať ako vzdelávacie alebo náučné filmy. Poslaním Napa a jeho priateľov je upútať
pozornosť na problematiku BOZP prostredníctvom svojej zaangažovanosti, zábavných príbehov
a humorného a bezstarostného prístupu. Motto projektu je „Bezpečnosť s úsmevom“. Prípravu
internetovej stránky financovala Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
v Bilbau, Španielsko.
Princípy a zásady BOZP
Dodržiavanie princípov a zásad BOZP je nevyhnutné nielen preto, že si to vyžadujú zákony, ale hlavne
pre prevenciu a riešenie vzniku nepriaznivých udalostí v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci.
Aby bolo riadenie a zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci úspešné, je potrebné dodržiavať
základné princípy. Medzi ne môžeme zaradiť nasledovné:
- Vytváranie a udržiavanie vyhovujúcich pracovných podmienok.
- Zavádzanie preventívnych opatrení BOZP na prvom mieste.
- Systematické riadenie BOZP prepojené na riadenie organizácie ako celku.
- Zavádzanie jednoznačných, zrozumiteľných a realistických pravidiel a opatrení na zaistenie
BOZP a vytváranie priaznivých podmienok na to, aby ich mohli zamestnanci dodržiavať.
- Oboznámenie zamestnancov so zásadami, pravidlami opatreniami a politikou BOZP v rámci
svojho pracoviska.
- Zapojenie zamestnancov do vytvárania a vykonávania bezpečnostných a hygienických
opatrení, zásad a pravidiel.
- Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP a i.
Princípy BOZP sú taktiež súčasťou stratégie a plánovania BOZP u jednotlivých zamestnávateľov. V tom
prípade majú špecifickejší charakter. Možno ich rozdeliť do nasledovných skupín:
- normatívne,
- organizačné,
- technické,
- výchovné,
- zdravotné a hygienické.
27
V záujme efektívnej aplikácie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov je potrebné uplatňovať
najmä tieto zásady:
- prevencia má prednosť pred odškodňovaním pracovného úrazu a choroby z povolania a pred
pracovnou rehabilitáciou na obnovu pracovnej schopnosti po pracovnom úraze alebo pri
chorobe z povolania,
- pracovná rehabilitácia má prednosť pred predčasným vyradením zamestnancov
z pracovného procesu z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce,
- zabezpečovať profesionálny, účinný a efektívny výkon inšpekcie práce, dozoru a odborovej
kontroly nad BOZP,
- presadzovať aktívnejšie zapojenie zamestnancov na pracoviskách do problematiky BOZP,
najmä do hodnotenia, prevencie a riadenia rizika poškodenia zdravia,
- presadzovať dôslednejšie využívanie dohôd v sociálnom dialógu na účely BOZP,
- venovať pozornosť starším zamestnancom s cieľom podporovať také opatrenia, ktoré
pomôžu udržať ich bezpečnosť, zdravie a schopnosť pracovať,
- venovať pozornosť absolventom škôl s cieľom poskytnúť im odborné informácie potrebné na
efektívnu aplikáciu opatrení na zaistenie BOZP s dôrazom na prevenciu pracovných úrazov.
Opatrenia smerujúce k zaisteniu BOZP
Opatrenia smerujúce k zaistenou BOZP môžeme rozdeliť podobne ako princípy do rôznych skupín
podľa charakteru týchto opatrení. Spolu tvoria systém skladajúci sa z legislatívnych, sociálnych,
ekonomických, organizačných, výchovnovzdelávacích, zdravotných, hygienických a technických
opatrení zameraných na vytvorenie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci.
Legislatívne opatrenia predstavujú tvorbu, vydávanie a aktualizáciu predpisov bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Obsahujú záväzné, resp. platné ustanovenia majúce za cieľ zaistenie bezpečnosti
práce.
Môžeme ich deliť na všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, nariadenia vlády SR, vyhlášky,
úpravy, smernice, záväzné opatrenia, technické predpisy), technické normy a pravidlá BOZP.
Pod sociálnymi opatreniami rozumieme súhrn štátnych opatrení a opatrení zamestnávateľov
zameraných na skvalitnenie starostlivosti o zamestnancov. Štátne opatrenia sa zabezpečujú
prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov, sociálnym zabezpečením pri pracovných úrazoch,
budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod.
Sociálna politika zamestnávateľov je zameraná na sústavné zlepšovanie pracovných podmienok, na
udržiavanie, podporovanie a rozvoj pracovných síl.
Ekonomické opatrenia spočívajú vo využívaní ekonomických nástrojov riadenia v prospech
zvyšovania úrovne BOZP pôsobením na zamestnávateľov aby starostlivosť o BOZP bola pre nich
ekonomicky výhodnejšia ako nedodržiavanie bezpečnostných opatrení. Ekonomické nástroje na
strane zamestnávateľov sú orientované na zvyšovanie efektívnosti výroby, znižovanie nákladov a
28
pod. Účinným prostriedkom ako zvýšiť záujem zamestnávateľov na opatreniach v prospech BOZP je
vytvorenie samočinne pôsobiacich ekonomických nástrojov, ktoré bez zásahu vonkajších
činiteľov prehĺbia ekonomickú zainteresovanosť subjektov na zvyšovaní úrovne BOZP, napr.
prostredníctvom inštitútu osobitného úrazového poistenia závislého od stavu BOZP.
Organizačné opatrenia v oblasti BOZP slúžia na efektívne riadenie BOZP. Ich podstatou je
implementácia systému BOZP do činnosti organizácie na všetkých úrovniach a dlhodobo udržateľné
a kontinuálne zabezpečovanie BOZP.
Výchovnovzdelávacie opatrenia tvoria predpoklady pre spôsobilosť zamestnanca napĺňnať úlohy a
ciele v oblasti BOZP. Cieľom vzdelávania a výchovy v oblasti BOZP je poskytnúť zamestnancom
potrebné vedomosti, aktuálne inštrukcie, informácie, podnietiť ich k vytvoreniu zručností, návykov a
postojov nevyhnutných pre bezpečný výkon činnosti a správanie sa. Uvedené ciele sa dosahujú
rôznymi formami školení, inštruktáží, vytváraním modelových situácií, nácvikmi, informačnými
materiálmi a pod. Významným faktorom pre úspešnú implementáciu výchovnovzdelávacích opatrení
je vhodný výber cieľov, nástrojov a metód výchovy a vzdelávania.
Nedostatok účinných opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku môže mať za
následok vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania, čo má nežiaduci dopadu na zdravotný stav
zamestnancov a negatívne dôsledky pre celé hospodárstvo.
Špecifikáciu zásad a opatrení možno okrem odbornej literatúry a inštitúcií štátneho riadenia BOZP
nájsť napr. v rámci všeobecne uznávaných štandardov. Významnou inštitúciou v tejto oblasti je
Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (International Organization for Standardization - ISO),
ktorá ponúka množstvo štandardov z rôznych oblastí obsahujúcich aspekty bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Medzi nimi možno spomenúť štandardy pre bezpečnosť strojových zariadení
(ISO 14123-1:1998), pre bezpečnosť a ochrana zdravia pri zváraní a podobných procesoch
(ISO 15012-1:2013, ISO 15012-2:2008, ISO 17846:2004 atď.), pre zdravotné a bezpečnostné postupy
v pracovnom prostredí vzťahujúcom sa na nanotechnológie (ISO/TR 12885:2008), pre požiarnu
bezpečnosť (ISO/TS 16733:2006, ISO/TR 13387-2:1999 atď.) a ďalšie štandardy, ktoré priamo súvisia
s bezpečnosťou a ochranou zdravia v rôznych odvetviach alebo obsahujú časti týkajúce sa
bezpečnosti a ochrany zdravia.
2.2 Súčasný stav zabezpečovania BOZP na Slovensku
Pre hodnotenie stavu zabezpečovania BOZP je v prvom rade potrebné stanoviť si ukazovatele,
prostredníctvom ktorých je možné tento stav kvantifikovať a porovnávať a vyvodiť objektívne závery.
2.2.1 Definovanie vybraných ukazovateľov BOZP
Úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možno hodnotiť na základe niekoľkých základných
ukazovateľov, a to:
29
- počet závažných pracovných úrazov s následkom smrti,
- počet závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví,
- počet všetkých registrovaných pracovných úrazov,
- počet a dopady závažných priemyselných havárií,
- počet a podiel chorôb z povolania.
K uvedeným ukazovateľom možno priradiť aj ich relatívne vyjadrenia, ktoré sa najčastejšie
prepočítavajú k celkovému počtu zárobkovo činných osôb (nemocensky poistených), k celkovému
počtu registrovaných pracovných úrazov a i. Často sa používajú aj spriemerované hodnoty. Príkladmi
takýchto ukazovateľov sú:
- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte zárobkovo
činných osôb
- podiel závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví na celkovom počte zárobkovo
činných osôb
- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte registrovaných
pracovných úrazov
- počet registrovaných pracovných úrazov na 100 tis. zárobkovo činných osôb a pod.
Štatistický úrad SR uvádza ukazovatele pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz. S BOZP súvisia
okrem už spomínaných aj kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy a priemerná
doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy.
Ukazovatele môžeme triediť a hodnotiť na základe rôznych kritérií. Medzi významné činitele patria
najmä zdroje a príčiny vzniku nepriaznivých udalostí. Je pritom potrebné definovať význam
niektorých pojmov:
Pracovný úraz je v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od
jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
V zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pracovné úrazy rozdeľujú nasledovne:
- závažné pracovné úrazy s následkom smrti,
- závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví,
- registrované pracovné úrazy.
Ťažká ujma na zdraví je v zmysle tohto zákona vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to:
- zmrzačenie,
- strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
- ochromenie údu,
- strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
30
- poškodenie dôležitého orgánu,
- zohyzdenie,
- vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
- mučivé útrapy.
Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu
chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v
zozname.
Posledné zverejnené údaje vzťahujúce sa vybraných ukazovateľov BOZP dostupné v databáze
Štatistického úradu SR a v dokumentoch Národného inšpektorátu práce pochádzajú z roku 2012. Na
základe nich analyzujeme vybrané ukazovatele.
2.2.2 Analýza a porovnanie ukazovateľov BOZP na Slovensku a v rámci EÚ
Predmetom analýzy bude rozbor základných údajov o pracovných úrazoch, závažných priemyselných
haváriách a chorôb z povolania v sledovanom období v organizáciách podliehajúcich inšpekcii práce.
Analýza je spracovaná na základe Rozboru pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a
závažných priemyselných havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu
práce za rok 2012 (25).
Závažné pracovné úrazy s následkom smrti a s ťažkou ujmou na zdraví
V organizáciách patriacich do pôsobnosti dozoru Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“)
došlo v roku 2012 k 52 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej len „SPÚ“) a 158
pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej len „ŤUZ“). Oproti roku 2011 vzrástol počet NIP o
14 prípadov (nárast o 36,84 %) a počet SPÚ o 21 prípadov (nárast o 15,33 %).
Nakoľko zákonom č. 470/2011 Z. z. boli s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené pracovné úrazy s
predpokladanou alebo skutočnou dĺžkou pracovnej neschopnosti najmenej 42 dní, boli pre účely
porovnania tieto pracovné úrazy pripočítané k registrovaným pracovným úrazom.
Vývoj závažných pracovných úrazov za posledných 22 rokov znázorňuje Graf 1.
Pri analýze závažných pracovných úrazov možno zohľadniť vek a pohlavie zamestnancov, ktorí úraz
utrpeli, profesia, druh prevažujúcej ekonomickej činnosti a iné.
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí utrpeli v roku 2012 závažné pracovné úrazy a vývoj tejto
štruktúry v roku 2011 znázorňuje Graf 2.
Z hľadiska pohlavia bolo medzi zamestnancami, ktorí utrpeli v hodnotenom roku pracovný úraz s
ťažkou ujmou na zdraví 23 žien (14,56 %), SPÚ ženy nebol zaznamenaný.
31
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia v zamestnaní v roku 2012 najviac závažných
pracovných úrazov zaznamenali vodiči a obsluhy pojazdných strojových zariadení (24,76 %, t.j. 52
úrazov – 14 SPÚ a 38 ŤUZ, z toho najviac vodiči motorových vozidiel – nákladných, osobných a
autobusov), kvalifikovaní stavební robotníci a remeselníci okrem elektrikárov (11,43 %, t.j. 24 úrazov
– 11 SPÚ a 13 ŤUZ) a pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave (10,95 %, t.j. 23
úrazov – 5 SPÚ a 18 ŤUZ). Profesijná štruktúra dlhodobo potvrdzuje, že z hľadiska ohrozenia úrazom
je doprava najrizikovejšou pracovnou oblasťou.
Graf 1 Vývoj závažných pracovných úrazov od roku 1990 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
32
Graf 2 Výskyt SPÚ a ŤUZ v rokoch 2011 a 2012 podľa veku Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa druhu prevažnej ekonomickej činnosti
znázorňuje Graf 3.
Z členenia závažných (smrteľných a s ťažkou ujmou na zdraví) pracovných úrazov podľa druhu
prevažujúcej ekonomickej činnosti zamestnávateľských organizácií vyplýva, že najvyšší podiel týchto
úrazov sa koncentroval v nasledovných odvetvových oddieloch podľa štatistickej klasifikácie
ekonomických činností (ŠKEČ): 33,3 % z počtu závažných pracovných úrazov v priemyselnej výrobe
(12 SPÚ, 58 ŤUZ), 17,6 % v doprave a skladovaní (9 SPÚ, 28 ŤUZ) a 14,3 % v stavebníctve (14
SPÚ, 16 ŤUZ).
Graf 3 Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Ďalšími hľadiskami hodnotenia závažných pracovných úrazov môžu byť napr. deň v týždni s najväčšou
úrazovosťou, mesiac s najväčším počtom závažných pracovných úrazov, územné členenie a pod.
Najdôležitejšími charakteristikami úrazových udalostí sú však zdroje a príčiny ich vzniku. Zo
štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v rámci Informačného systému ochrany práce
(ďalej len „ISOP“) vyplýva, že väčšina prípadov (83,34 % závažných pracovných úrazov) sa kumulovala
do štyroch hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 1.
Pre posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Národný
inšpektorát práce uvádza vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín
podľa počtu spôsobených závažných pracovných úrazov, ktorá je znázornená Schémou 2.
33
Schéma 1 Hlavné zdrojové skupiny SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z globálneho zhodnotenia príčin vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 na základe údajov z ISOPu vyplýva,
že oproti roku 2011 sa pri SPÚ zvýšil podiel prípadov, za ktoré nesie zodpovednosť zamestnávateľ
z 15,79 % v roku 2011 na 19,23 % v roku 2012 (zvýšenie o 4 prípady); pri ŤUZ sa tento podiel
znížil z 35,77 % v roku 2011 na 20,89 % v roku 2012 (zníženie o 16 prípadov) z celkového počtu
prípadov. Zníženie podielu príčin spočívajúcich v konaní samotného postihnutého bolo pri SPÚ z
28,95 % v roku 2011 na 11,54 % v roku 2012 (zníženie o 5 prípadov); pri ŤUZ sa tento podiel znížil z
19,71 % v roku 2011 na 16,46 % v roku 2012 (zníženie o 1 prípad) z celkového počtu príčin.
Sami zamestnanci si v hodnotenom roku svojím nebezpečným konaním, spojeným s porušovaním
predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zapríčinili 5 SPÚ (9,62 %)
oproti 10 prípadom (26,32 %) v roku 2011 a 23 ŤUZ (14,56 %), pričom v roku 2011 to bolo 26
prípadov (18,89 %). Takéto konanie sa uplatnilo pri vzniku závažných pracovných úrazov, najmä pri
prevádzkovaní dopravných prostriedkov (dopravné nehody na verejných ale i vnútropodnikových
komunikáciách).
34
Schéma 2 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu
spôsobených závažných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Registrované pracovné úrazy
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v § 7 písm. a/ bod 1 ukladá zamestnávateľom povinnosť zaslať
príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru kópiu záznamu o
registrovanom pracovnom úraze (ďalej len „RPÚ“),a to do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto
pracovnom úraze dozvedel.
Za rok 2012 bolo z organizácií do termínu spracovania rozboru zaslaných orgánom dozoru
inšpekcie práce celkove 8 245 záznamov RPÚ. Z uvedeného počtu 8 245 pracovných úrazov išlo v 2
715 prípadoch o úrazy žien (t.j. 32,93 %) a v 13 prípadoch o úrazy mladistvých zamestnancov (t.j.
0,16 %).
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí v roku 2012 utrpeli pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry v
roku 2011 znázorňuje nasledujúci Graf 4.
Z grafického znázornenia vekovej štruktúry je zrejmé, že najviac pracovných úrazov sa v roku 2012
vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 50 do 60 rokov (2 112 úrazov – 25,62 %). Druhú
najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 18 do 30 rokov (2 062 úrazov – 25,01
%), najmenej zastúpené boli vekové kategórie najmladších a najstarších zamestnancov.
35
Graf 4 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa vekových kategórií Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia postihnutých v zamestnaní možno konštatovať, že
v roku 2012 najviac pracovných úrazov zaznamenali kvalifikovaní robotníci v hutníctve, strojárstve a
podobní robotníci (1 216 úrazov, 14,75 %), vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení (924
úrazov, 11,21 %) a montážni robotníci (901 úrazov, 10,93 %).
Z členenia pracovných úrazov podľa druhu prevažujúcej ekonomickej činnosti
zamestnávateľských organizácií zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz, vyplýva, že najvyšší podiel
týchto úrazov sa koncentroval v týchto odvetvových oddieloch podľa ŠKEČ: priemyselná výroba –
41,69 % z celkového počtu (3 437 prípadov), veľkoobchod a maloobchod – 12,69 % (1 046
prípadov), doprava a skladovanie – 9,28 % (765 prípadov), poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov –
Podobne ako pri závažných pracovných úrazoch, najdôležitejšími charakteristikami registrovaných
úrazov sú zdroje a príčiny ich vzniku. Zo štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v
rámci ISOPu NIP vyplýva, že väčšina prípadov (69,19 % pracovných úrazov) sa kumulovala do troch
hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 3.
36
Graf 5 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Schéma 3 Hlavné zdrojové skupiny RPÚ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že ťažiskovým zdrojom pracovných úrazov sú pracovné,
prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb a materiál, bremená a predmety. Pre
posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku úrazov v roku 2012 NIP uvádza
vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu spôsobených
pracovných úrazov, ako sú zobrazené v Schéme 4.
Zo štatistiky zdrojov súboru RPÚ evidovaných v ISOPe NIP za rok 2012 vyplýva, že najviac úrazov
spôsobovali vnútropodnikové pracoviská – pády osôb na rovine. Na ďalšie miesta podľa početnosti
výskytu možno zaradiť úrazy spôsobené manipulovanými bremenami.
Najčastejšími príčinami vzniku RPÚ za rok 2012 boli predovšetkým nedostatky osobných
predpokladov na výkon práce v čase úrazu (rôzne indispozície, nepozornosť a pod.) a jestvujúce
bežné riziko práce (6 355 prípadov – 77,08 %), ďalej nebezpečné konanie samotných zamestnancov
37
postihnutých pracovným úrazom – ich nedisciplinovanosť spojená s porušovaním predpisov a
pokynov na zaistenie BOZP, s prácou v rozpore s príkazmi riadiacich pracovníkov a pod. (409
prípadov – 4,96 %). Príčiny, ktoré sa kumulujú v tejto skupine, spočívajú napr. v zasahovaní do
mechanizmu strojov počas ich chodu za účelom opravy, nastavovania, čistenia alebo inej manipulácie
so strojom či zariadením, ďalej zasahovanie či vstupovanie do ohrozeného priestoru strojov či
zariadení v činnosti a i.
Schéma 4 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu
spôsobených registrovaných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Choroby z povolania
V roku 2012 bolo na Slovensku v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie
práce evidovaných 186 chorôb z povolania, pričom v sledovanom roku inšpektoráty práce vyšetrili 14
ohrození chorobou z povolania a 143 chorôb z povolania.
Závažné priemyselné havárie
V roku 2012 nebola v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie práce evidovaná
závažná priemyselná havária.
Európska únia
Zároveň uvádzame niektoré údaje o stave BOZP v rámci Európskej únie. Posledná pomerne
komplexná analýza ukazovateľov BOZP na úrovni EÚ bola vypracovaná na obdobie rokov 1999 až
2007.
38
Podľa tejto analýzy celkom 3,2% pracujúceho obyvateľstva EÚ vo veku 15-64 rokov v období roku
2007 utrpelo pracovný úraz. Toto percento predstavuje približne 6,9 milióna obyvateľov. Dopravný
pracovný úraz utrpelo 0,3%, čo predstavuje 0,67 milióna obyvateľov EÚ27. Toto číslo predstavuje
približne 9,6% všetkých pracovných úrazov za tento rok. Podľa ESAW, 5580 zamestnancov utrpelo
v danom roku smrteľný pracovný úraz a 2,9% všetkých zamestnancov utrpelo úraz s absenciou v práci
trvajúcou viac ako 3 dni.
Graf 6 znázorňuje výskyt pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 podľa veku a pohlavia.
Graf 6 Výskyt jedného alebo viac pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 v rôznych vekových
skupinách (%) Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
Na grafe 7 je možné sledovať výskyt pracovných úrazov v krajinách EÚ27 za rok 2007 podľa odvetvia.
Najviac pracovných úrazov mužov bolo zaznamenaných v odvetví stavebníctva (5,4%) a žien v oblasti
zdravotníctva a sociálnej práce (3,1 %).
Graf 8 predstavuje údaje o úrazoch s následkom smrti a iných úrazoch s údajmi z roku 2005 a tiež
znázorňujú príčiny týchto úrazov.
Na Európskej úrovni sa výskumom v oblasti BOZP zaoberajú okrem Európskej komisie a Eurostatu aj
organizácie ako European Working Conditions Observatory (EWCO), International Labour
Organization (ILO), European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
(Eurofound) a iné. Okrem analýzy BOZP v rámci celej únie existuje množstvo parciálnych analýz
a publikácií zameraných na určitú krajinu, región, profesiu, konkrétny ukazovateľ BOZP a pod.
39
Graf 7 Zamestnanci s jedným alebo viac pracovnými úrazmi za obdobie roku 2007 podľa odvetvia Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
Graf 8 Počet úrazov s následkom smrti (vľavo) a pracovné úrazy spojené s viac ako 3 dňami absencie v práci; údaje z roku 2005 Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
40
Prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER)
Okrem zisťovaní základných ukazovateľov stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú
realizované rôzne iné prieskumy na medzinárodnej i národnej úrovni. Ako príklad možno uviesť
prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý skúma, ako sa rieši problematika
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na európskych pracoviskách. Prieskum sa zameriava na
riadenie psychosociálnych rizík, stimuly a prekážky v oblasti prijímania opatrení a na zapojenie
zamestnancov do riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Cieľom celoeurópskeho prieskumu agentúry EÚ-OSHA bolo pomôcť organizáciám účinnejšie riešiť
bezpečnosť a ochranu zdravia na pracoviskách a podporovať zdravie a pohodu zamestnancov.
Tvorcom politík poskytuje medzinárodne porovnateľné informácie dôležité na vypracovanie a
zavedenie nových politík v tejto oblasti.
V roku 2009 sa v rámci prieskumu ESENER uskutočnilo takmer 36 000 rozhovorov s manažérmi a
zástupcami BOZP. Prieskum sa vykonával v podnikoch zo súkromného a verejného sektora s desiatimi
alebo viac zamestnancami v 27 členských štátoch EÚ, ako aj v Chorvátsku, Turecku, Nórsku a
Švajčiarsku. Na tento účel poskytuje politickým činiteľom medzinárodne porovnateľné informácie,
ktoré môžu využiť pri navrhovaní a vykonávaní nových politík v tejto oblasti.
V rôznych častiach prieskumu sa skúmajú:
- Riešenie problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia
o prijaté preventívne opatrenia, napríklad rozsah hodnotenia rizík,
o záväzok manažmentu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia,
o zdroje odbornosti, poradenstva alebo informácií,
o hlavné problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
- Riadenie „nových” psychosociálnych rizík
o hlavné problémy súvisiace so stresom, násilím, šikanovaním a obťažovaním na
pracovisku,
o vnímané príčiny psychosociálnych rizík,
o prijaté opatrenia na riadenie rizík,
o zavedenie formálnych postupov na predchádzanie psychosociálnym rizikám;
- Stimuly a prekážky – čo motivuje manažérov, aby prijímali opatrenia, a aké sú hlavné
prekážky?
o hlavné príčiny riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj
psychosociálnych rizík,
o hlavné ťažkosti pri bezpečnosti a ochrane zdravia, ako aj pri psychosociálnych
rizikách;
- Participácia zamestnancov: aké opatrenia sú zavedené a aký majú vplyv?
o vlastnosti formálneho zastúpenia (prostredníctvom zvoleného zástupcu alebo
orgánu),
o vlastnosti priamej participácie (ak nie je žiadny zástupca),
o vplyv participácie zamestnancov na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
o zdroje dostupné pre zástupcov.
41
Do štatistickej populácie boli zahrnuté všetky podniky s desiatimi alebo viacerými zamestnancami v
31 zúčastnených krajinách zo všetkých sektorov hospodárskej činnosti okrem poľnohospodárstva,
lesného a rybného hospodárstva (NACE A), domácností (NACE T) a extrateritoriálnych organizácií
(NACE U). Medzi 31 zúčastnenými krajinami je všetkých 27 európskych členských štátov, ako aj dve
kandidátske krajiny (Chorvátsko a Turecko) a dve krajiny EZVO (Nórsko a Švajčiarsko).
Táto práca sa vykonávala v spolupráci s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných
podmienok (Eurofound). Prieskum bol následne vyhodnocovaný v niekoľkých etapách a boli pritom
realizované aj sekundárne analýzy.
Zo zistení prieskumu ESENER1 vyplynulo, že európske podniky uplatňujú formálne opatrenia (na
základe stratégie alebo postupu) na riešenie všeobecných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci (BOZP) a psychosociálnych rizík, ale tiež menej formálne (ad hoc) opatrenia, najmä v prípade
psychosociálnych rizík. Formálne politiky BOZP sú častejšie vo väčších podnikoch, a pokiaľ ide o
krajiny, v Írsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku a v škandinávskych štátoch na rozdiel od
juhoeurópskych krajín, novších členských štátov a kandidátskych krajín. Dôvodom sú pravdepodobne
rozdiely v informovanosti, znalostiach a tradícii riešenia BOZP v týchto krajinách.
Podniky, ktoré nemajú politiku BOZP alebo nevykonávajú hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia,
uvádzajú ako hlavné dôvody ich nepotrebnosť alebo nedostatok odborných znalostí. Zdá sa, že je to
častejšie v malých podnikoch a v určitých krajinách. Je zaujímavé, že ako hlavná prekážka prijatia
politík v oblasti BOZP sa neuvádza právna zložitosť.
Hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia sa s vyššou pravdepodobnosťou uplatňujú v podnikoch, v
ktorých bol ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, vo veľkých organizáciách a v
nebezpečných odvetviach. Zastúpenie zamestnancov sa zdá byť hlavným iniciátorom riešenia
problémov BOZP.
V prípade viac ako jednej tretiny organizácií – najmä malých – sa hodnotenie rizík zadáva externým
poskytovateľom. Aj tu však existujú významné rozdiely v závislosti od krajiny, pričom v prípade
Dánska, Spojeného kráľovstva, Švédska a Estónska sa uvádza veľmi nízka miera zadávania externým
poskytovateľom, a to dokonca aj v menších organizáciách.
V približne 40 % organizácií sa riešia otázky BOZP pravidelne na rokovaniach manažmentu na vysokej
úrovni, zatiaľ čo zapojenie líniových manažérov do riadenia BOZP uvádzajú vo väčšine organizácií (75
%) ako veľmi vysoké alebo skôr vysoké.
Nehody, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy a stres v súvislosti s prácou sú v
európskych podnikoch hlavnými obavami v oblasti BOZP. Ako hlavné obavy sa v dosť veľkom počte
podnikov uvádzajú násilie a najmä zastrašovanie a obťažovanie.
Formalizovanejšie postupy na riadenie psychosociálnych rizík sú rozšírené len v niektorých krajinách,
ako sú Írsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a škandinávske štáty, a tiež vo veľkých organizáciách a v
odvetviach verejnej správy, finančného sprostredkovania, školstva a zdravotnej a sociálnej práce.
Organizácie vo všeobecnosti riešia psychosociálne riziká zabezpečením školení a zavádzaním zmien v
organizácii práce. O psychosociálnych rizikách, ktoré môžu ovplyvniť zdravie alebo bezpečnosť, však
zamestnancov informovala len asi polovica respondentov.
Splnenie právnych povinností a požiadaviek zamestnancov sa zdá byť hlavným motívom riešenia tak
problematiky BOZP všeobecne, ako aj psychosociálnych rizík. Najdôležitejšie prekážky riešenia
psychosociálnych rizík v organizáciách sú vnímaná citlivosť problematiky spolu s nedostatkom
povedomia a zdrojov.
Všeobecné riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia v organizácii
Väčšina organizácií (76 %), s veľkou prevahou väčších organizácií, uviedla, že má dokumentovanú
politiku, zavedený systém riadenia alebo akčný plán BOZP. Podľa krajín najvyšší podiel uviedli v
Spojenom kráľovstve (98 %), Španielsku (97 %) a Írsku (96 %) na rozdiel od Grécka (38 %), Turecka (38
%) a Luxemburska (46 %).
V asi 33 % organizácií s takto dokumentovanou politikou sa domnievajú, že politika má veľký vplyv na
bezpečnosť a ochranu zdravia na ich pracovisku a v 52 % sú presvedčení, že má určitý vplyv. Tieto
podiely sú vyššie vo väčších organizáciách, čo by mohlo byť vyjadrením úrovne dostupných zdrojov na
účinnú realizáciu alebo lepšie využitie formálnych postupov.
V organizáciách, v ktorých nemali takúto politiku, najčastejšie uvádzali (54 %), že to „nepovažovali za
potrebné vzhľadom na riziká BOZP v organizácii“. Najčastejšie to bolo v odvetví finančného
sprostredkovania (69 %) a v malých organizáciách, čo môže znamenať buď skutočnú neexistenciu
rizík, alebo nižšie úrovne informovanosti o rizikách v MSP. Podľa krajín je sa táto kategória najviac
vyskytuje v Českej republike (71 %) a Poľsku (70 %).
Druhou najčastejšou príčinou je „nedostatok odborných znalostí“ na ich prípravu (51 %) s najvyšším
výskytom v Nemecku (65 %) a vo Francúzsku (60 %). Aj toto je zaujímavé zistenie, ktoré naznačuje, že
dokonca aj v starších členských štátoch môže byť na úrovni organizácie nedostatok odborných
znalostí na zavedenie politík a systémov BOZP.
Zapojenie manažmentu do BOZP sa uznáva ako kľúčový faktor uplatňovania opatrení na riešenie
problémov v oblasti BOZP. V prieskume ESENER sa toto skúma na úrovni vrcholového i líniového
manažmentu.
Z predložených údajov vyplýva, že otázky BOZP sa na úrovni vrcholového manažmentu „pravidelne“
prerokúvajú len asi v 40 % skúmaných podnikov, pričom tento podiel sa zvyšuje úmerne s veľkosťou
organizácie. Podľa krajín to bolo najčastejšie vo Švédsku (66 %), Spojenom kráľovstve (60 %) a
Holandsku (60 %), zatiaľ čo najnižšie percentuálne hodnoty dosahuje Litva (14 %) a Estónsko (22 %)
(Graf 9). Približne 15 % opýtaných uvádza, že vrcholový manažment sa na svojich stretnutiach
problémami BOZP prakticky nikdy nezaoberal.
43
Graf 9 Problémy ochrany zdravia a bezpečnosti prerokúvané na stretnutiach na vysokej úrovni podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci, 2010.
Angažovanosť líniových manažérov sa považuje za kľúčový faktor úspešnosti riadenia BOZP, preto je
sľubné ich vysoké alebo veľmi vysoké zapojenie, ktoré sa uvádza vo väčšine organizácií (75 %).
Najvyššie miery zapojenia sa uvádzali v Taliansku (92 %) a Holandsku (90 %).
Najčastejšie využívanými službami v oblasti BOZP v štátoch EÚ-27 sú služby odborníkov v oblasti
bezpečnosti práce (71 %) a lekárov špecializovaných na pracovné lekárstvo (69 %). Vo väčších
podnikoch sa uvádzalo častejšie využívanie všetkých druhov služieb v oblasti BOZP.
Dôležitým problémom BOZP, ktorý sa skúmal v rámci prieskumu ESENER, je pravidelná kontrola
bezpečnosti a ochrany zdravia ako súčasť hodnotenia rizík alebo podobného opatrenia.
Väčšina organizácií v EÚ-27 (87 %) vykonáva kontroly ako súčasť hodnotenia rizík. Podľa krajín
organizácie v Taliansku (99 %), Spojenom kráľovstve (97 %) a Španielsku (95 %) uvádzajú najvyššie
úrovne hodnotenia rizík alebo podobných opatrení. V jednotlivých odvetviach, podľa očakávania,
najvyššie podiely – vyše 90 % – zodpovedajú nebezpečnejším odvetviam, napr. banskému priemyslu
(99 %), výrobe (91 %) a stavebníctvu (91 %). V celej EÚ 36 % organizácií uvádza, že zadávajú
hodnotenie rizík externým poskytovateľom, medzi jednotlivými krajinami sa však údaje veľmi líšia
(Graf 10). Kontroly vykonávané v pravidelných intervaloch uviedlo 83 % organizácií. Kontroly sa
44
najčastejšie týkajú oblastí „technických zariadení a pracovného prostredia“ (96 %) a „organizácie
práce“ (75 %), zatiaľ čo následné opatrenia sa sústreďujú najviac na „technické zariadenia a pracovné
Graf 10 Hodnotenie rizík alebo kontroly na pracovisku obvykle zadávané externým poskytovateľom
služieb na základe zmluvy podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010.
V 12 % organizácií nevykonávajú pravidelné kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti vôbec, pritom
ako najčastejší dôvod uvádzajú „nepotrebnosť, pretože nemáme žiadne väčšie problémy“ (71 %).
Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, veľmi často uvádzali tento dôvod v Českej republike (95 %) a Dánsku
(92 %), kým pod priemerom ostali v Španielsku (50 %) a Grécku (52%). Naopak, „príliš zložité právne
povinnosti“ uviedlo ako dôvod nevykonávania kontroly iba 37 % respondentov.
Ako hlavnú obavu uvádzali európski manažéri nehody (80 % uviedlo veľké alebo určité obavy), po
ktorej nasledoval stres súvisiaci s prácou (79 %) a ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej
sústavy (78 %). Veľké alebo určité obavy násilia alebo hrozby násilia, zastrašovania a obťažovania
uviedlo takmer 40 % respondentov s najvyšším podielom v organizáciách zdravotníctva a sociálnej
práce a školstva.
Pokiaľ ide o faktory prispievajúce k psychosociálnym rizikám, manažéri sa obávajú hlavne „časového
stresu“ (52 %) a „nutnosti prichádzať do styku s ťažkými zákazníkmi, pacientmi atď.“ (50 %). „Časový
stres“ sa najčastejšie uvádza ako obava vo veľkých organizáciách a v odvetví obchodovania
45
s nehnuteľnosťami (61 %) a v škandinávskych krajinách (najviac vo Švédsku s 80 %), kým najmenej
častým problémom je v Taliansku (31 %), Maďarsku (37 %) a Lotyšsku (41 %).
V rámci ESENER sa skúmajú dva spôsoby riadenia psychosociálnych rizík: a) zavedenie postupov na
riešenie stresu, násilia a zastrašovania v súvislosti s prácou formálnym spôsobom a b) prijatie
opatrení na riadenie konkrétnych psychosociálnych rizík.
Menej ako tretina organizácii v krajinách EÚ-27 uviedla, že sú zavedené postupy na riešenie
zastrašovania a obťažovania (30 %), násilia súvisiaceho s prácou (26 %) alebo stresu v súvislosti s
prácou (26 %). Väčší výskyt bol zaznamenaný vo väčších organizáciách.
Tieto formalizovanejšie postupy sú rozšírené len v niekoľkých krajinách; najviac ich uvádzali v Írsku,
Spojenom kráľovstve, škandinávskych krajinách a Belgicku.
Podľa prieskumu ESENER, najvýznamnejším dôvodom riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany
zdravia je „plnenie právnych záväzkov“, ktoré uvádza 90 % zástupcov manažmentov v EÚ-27. V tom
nie sú významné rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť podniku alebo odvetvie. Druhým najčastejšie
uvádzaným dôvodom je „požiadavka zamestnancov alebo ich zástupcov“ (76 %) s najnižším
podielom v odvetví hotelov a reštaurácií (71 %) a najvyšším podielom v ťažobnom priemysle (87 %).
Pokiaľ ide o hlavné ťažkosti v rámci riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, 36 %
organizácií v krajinách EÚ-27 uviedlo „nedostatok zdrojov (času, personálu, peňazí)“, pričom
v organizáciách verejnej správy to bolo až 51 %. Podľa jednotlivých krajín je táto prekážka
najdôležitejšia v Rumunsku (74 %), Portugalsku (61 %) a v Lotyšsku (60 %), na rozdiel od Rakúska
(19 %), Fínska (21 %) a Holandska (22 %).
Druhý najobvyklejší faktor, ktorým je „nedostatok povedomia“ (26 %), je veľmi významnou
prekážkou v Rumunsku (69 %), Portugalsku (61 %) a na Cypre (51 %), ale len menej významnou v
Dánsku (6 %), Chorvátsku (8 %) a na Slovensku (8 %). „Nedostatok odborných znalostí“ je veľkou
prekážkou pre 24 % organizácií s podielom od 5 % v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku po 57 %
v Portugalsku, 55 % v Turecku a 54 % v Rumunsku.
Najdôležitejšie faktory, ktoré sťažujú znižovanie psychosociálnych rizík, sú „citlivosť problematiky“,
„nedostatok povedomia“, „nedostatok zdrojov (času, zamestnancov alebo peňazí)“ a „nedostatok
odbornej prípravy“. Vnímaná „citlivosť problematiky“ je častejšie problémom vo väčších
organizáciách, rovnako ako problémy súvisiace s „kultúrou v podniku“.
V priemere 38 % organizácií v 27 krajinách EÚ využíva na riešenie psychosociálnych rizík pri práci
informácie alebo podporu externých zdrojov. Väčšie spoločnosti (64 % z nich s viac ako 500
zamestnancami) sú v tomto smere aktívnejšie než menšie spoločnosti (vrátane 32 % s 10 – 19
zamestnancami).
Podľa krajín sa organizácie v Rakúsku (21 %), Estónsku (21 %) a Grécku (23 %) spoliehajú na
externé zdroje s menšou pravdepodobnosťou než organizácie v Španielsku (68 %), vo Švédsku
(59 %) a v Slovinsku (58 %) (Graf 11). Pokiaľ ide o odvetvia, najvyššie využívanie externých informácií
alebo externej podpory uvádzajú odvetvia zdravotníctva a sociálnej práce (53 %) v porovnaní
46
s výrobou (33 %) a stavebníctvom (33 %). V organizáciách, ktoré nevyužili externé informácie ani
externú podporu, uviedlo 43 % zástupcov manažmentu, že informácie tohto typu by boli pre ich
organizáciu užitočné. Podľa odvetví je najvyšší podiel vo verejnej správe (61 %), zdravotníctve a
sociálnej práci (58 %) a školstve (54 %), kým podľa krajín najvyššie údaje uvádzajú v Portugalsku
(73 %), Turecku (72 %) a Rumunsku (71 %).
Graf 11 Využite informácií alebo podpory z externých zdrojov na riešenie psychosociálnych rizík pri práci podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010 Oblasťami, v ktorých budú tieto informácie alebo táto podpora najužitočnejšie, sú „ako navrhnúť a
- zohľadnenie zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej
populácie a technologického vývoja.
Systémovou súčasťou realizácie stratégie BOZP je:
- presadzovanie zmenšovania počtu neštandardných pracovných vzťahov s cieľom obmedzenia
rizík, ktoré z nich vyplývajú vzhľadom na bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
56
- znižovanie stresu na pracoviskách preventívnymi opatreniami s cieľom znižovať jeho
nepriaznivé vplyvy na zdravie zamestnancov a eliminovanie chronických ochorení,
kardiovaskulárnych chorôb a poškodení pohybovej sústavy, ktorých príčinami sú zlé pracovné
podmienky,
- podpora manažovania rizík a vzdelávania v oblasti BOZP.
V rámci stratégie boli konkrétnejšie špecifikované nasledovné oblasti:
Spolupráca v oblasti BOZP
Prehĺbenie procesu uplatňovania predpisov na zaistenie BOZP a eliminovania predpokladov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania možno zabezpečiť vyššou
zainteresovanosťou jednotlivých aktérov, ktorí sú povinní realizovať požiadavky BOZP alebo môžu
pomôcť uplatňovaniu BOZP v praxi. Zámerom je, aby sa na celoslovenskej úrovni dosiahol vyšší
stupeň aktívnej vzájomnej spolupráce reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov
a reprezentatívnych organizácií zamestnancov a na úrovni zamestnávateľov sa dosiahla efektívna
spolupráca zamestnávateľov so zamestnancami. Významným prvkom je aj zvýšenie zainteresovanosti
zamestnancov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, na ochrane vlastnej bezpečnosti a zdravia.
Táto požiadavka sa týka rovnako príslušných štátnych orgánov, najmä orgánov štátnej správy
v oblasti inšpekcie práce a štátnych dozorov nad BOZP vrátane ich spolupráce so sociálnymi
partnermi.
Dôslednejšie uplatňovanie predpisov na zaistenie BOZP a zvýšená zainteresovanosť aktérov na
celoslovenskej úrovni a úrovni zamestnávateľov sa popri aktivitách Konfederácie odborových zväzov
Slovenskej republiky (ďalej „KOZ SR“) predpokladá dosiahnuť predovšetkým aktívnym konaním
reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov a ich predstaviteľov - Republikovej únie
zamestnávateľov (ďalej „RÚZ“), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky
(ďalej „AZZZ SR“) a Klubu 500. Aktívne predkladanie návrhov na riešenia sa má prejaviť pri príprave
a realizácii celoštátnych, odvetvových a podnikových programov a projektov zameraných na riešenie
BOZP vrátane podpory a rozvoja zdravia zamestnancov.
Na úrovni jednotlivých zamestnávateľov je potrebné ďalej prehĺbiť kolektívne vyjednávanie v záujme
dohodnutia pracovných podmienok rozvíjajúcich BOZP nad štandard ustanovený právnymi predpismi
na zaistenie BOZP.
Účasť zástupcov Slovenskej republiky na činnosti medzinárodných inštitúcií prináša pozitívne výsledky
najmä pri presadzovaní jej záujmov a príprave záväzných a odporúčajúcich dokumentov EÚ, MOP,
Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej „SZO“) a pri ich uplatňovaní v podmienkach Slovenskej
republiky.
Zásadný význam má účasť slovenských predstaviteľov v SLIC a v Medzinárodnej asociácii inšpekcie
práce (ďalej „IALI“), ktoré sú základňou odborného hodnotenia globálnych spoločenských podmienok
z hľadiska pôsobnosti a potrieb rozvoja záležitostí v pôsobnosti inšpekcie práce vrátane oblasti BOZP.
Rozhodujúcou je aj spolupráca a výmena praktických i právnych skúseností v rámci členských štátov
57
EÚ. Dôležité pre rozvoj zdravia pri práci je prijatie rámca novej zdravotnej politiky Zdravie 2020
v európskom regióne SZO.
Význam medzinárodnej spolupráce v oblasti BOZP je v získavaní informácií a šírení predovšetkým
pozitívnych informácií o korektnom riešení pracovných podmienok vrátane BOZP. Je dôležitým
nástrojom aj pri formovaní vzťahov s krajinami mimo EÚ, najmä tými, ktoré sa uchádzajú o členstvo
v EÚ.
Rozvoj výskumu a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov
Na zlepšovanie pracovných podmienok a znižovanie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania
a iných poškodení zdravia z práce je potrebná ich dôkladná analýza a výskum. Podpora základného
i aplikovaného výskumu v oblasti BOZP a v súvisiacich oblastiach je potrebná s osobitným zreteľom
najmä na nové, potenciálne a pretrvávajúce pracovné riziká. Následne je vhodné výsledky výskumu,
najmä nových rizík a možných opatrení na ich prevenciu široko prezentovať verejnosti a včleňovať ich
do praxe konkrétnych pracovísk zamestnávateľov. Na podporu výskumu a implementovanie jeho
výsledkov do praxe je potrebné zabezpečovať primerané ekonomické zdroje.
Predpisy na zaistenie BOZP
Významným prostriedkom realizácie štátnej stratégie v oblasti BOZP je právny poriadok. Primerané
legislatívne kreovanie postavenia a podmienok na výkon inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru
nad BOZP v zmysle príslušných dohovorov MOP a dokumentov EÚ vytvárajú základ účinného
a efektívneho konania orgánov inšpekcie práce.
Na podporu podnikateľského prostredia a uľahčenie rozvoja najmä malých a stredne veľkých
zamestnávateľov je potrebná jednoduchá a prehľadná právna úprava BOZP, ktorá je v súlade
s dosiahnutým vedecko-technickým pokrokom a odráža aktuálnu spoločenskú potrebu. Novely
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie BOZP je potrebné
pripravovať tak, aby nedochádzalo k ich častým zmenám, čo uľahčí orientovanie sa v nich a zlepší ich
uplatňovanie. V záujme znižovania administratívneho zaťaženia zamestnávateľov je potrebné
zvyšovať dôraz orgánov inšpekcie práce a iných orgánov dozoru nad BOZP na elimináciu formálnosti
v aplikovaní požiadaviek BOZP.
Financovanie
Realizácia úloh stratégie BOZP bude financovaná z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov.
Verejné orgány ich budú realizovať prostredníctvom finančných prostriedkov v rámci schválených
limitov príslušných rozpočtových kapitol na roky 2013 až 2020. Verejné orgány, iné inštitúcie a
organizácie, právnické osoby a fyzické osoby môžu na základe schválených projektov na ich
financovanie použiť finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ a operačných programov. Úlohy
stratégie BOZP, o ktorých realizáciu majú záujem reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a
reprezentatívne organizácie zamestnancov a tiež nimi pripravované a realizované úlohy, budú
financované aj z prostriedkov účelovo sústredených týmito reprezentatívnymi organizáciami.
Financovanie niektorých úloh stratégie BOZP bude vhodné zabezpečovať aj prostredníctvom zdrojov
nadácií, darov a pod.
58
Presadzovanie uplatňovania stratégie BOZP a jej monitorovanie
V záujme účinnej realizácie úloh stratégie BOZP je potrebné všestranne podporovať jej šírenie,
vysvetľovať význam a propagovať prínosy. To je dôležité najmä vo vzťahu k odbornej verejnosti,
zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, malým a stredne veľkým
zamestnávateľom.
Tieto úlohy v pôsobnosti štátnej správy budú realizovať predovšetkým orgány inšpekcie práce
v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a dozorné orgány
pôsobiace v oblasti BOZP. Na presadzovanie stratégie BOZP možno využívať aktivity sociálnych
partnerov, Slovenskej asociácie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi
a tiež mediálne prostriedky, semináre, konferencie a pod.
Implementácia stratégie BOZP a plnenie jej priorít bude monitorované a polročne vyhodnocované
v Koordinačnom výbore pre BOZP (ďalej „KV pre BOZP“), ktorý je poradným orgánom ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby informatívna správa o realizácii
stratégie BOZP bola predkladaná na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a to prvýkrát v roku 2014
a ďalej každý rok najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia hodnoteného kalendárneho roka.
Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty. Stanovenie konkrétnych úloh považujeme
za opatrenia, a preto ich uvádzame v rámci podkapitoly 3.3.
2.4 Identifikácia príkladov dobrej praxe v zabezpečovaní BOZP
Jedným zo znakov identifikujúcich príklady dobrej praxe v oblasti BOZP sú osvedčenia, certifikáty
a iné dokumenty spojené s kvalitou riadenia a zabezpečovania BOZP. V podmienkach SR použijeme
ako príklad osvedčenie Bezpečný podnik.
V súčasnosti na zozname držiteľov tohto osvedčenia figuruje 26 spoločností, 1 mesto a 1 obec.
Zoznam, ako aj podmienky udelenia osvedčenia sú zverejnené na webovom sídle Národného
inšpektorátu práce.
Informácie o držiteľoch osvedčenia Bezpečný podnik z oblasti riadenia a zabezpečovania BOZP sú
dostupné len vo veľmi obmedzenej miere. Pri hodnotení úrovne BOZP v rámci tohto programu musí
uchádzač spĺňať prísne kritériá a zodpovedať na množstvo otázok týkajúcich sa riadenia a zaisťovania
bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku v týchto oblastiach:
- Podniková politika BOZP a program jej realizácie
- Zapojenie zamestnancov do otázok BOZP
- Stanovenie zodpovednosti za BOZP a organizačných štruktúr a účasť vedenia na riadení
BOZP
- Systém oboznamovania a informovania
- Systém komunikácie a motivácie
59
- Posudzovanie rizík
- Systém a vedenie dokumentácie
- Opatrenia pre prípad vzniku mimoriadnych situácií
- Systém vyšetrovania pracovných úrazov, havárií a nebezpečných situácií
- Práca bezpečno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby
- Systém kontroly a hodnotenie
- Plnenie ustanovených pracovných podmienok
- Osobné ochranné pracovné prostriedky
- Organizácia práce
- Pracovné prostredie
- Prevádzkové budovy a objekty
- Vyhradené technické zariadenia
- Stroje a zariadenia
- Špeciálne stroje a zariadenia
- Činnosti
- Kolektívne zmluvy
- Pracovnoprávne predpisy
Ako príklad uvádzame Osvedčenie (Certifikát) Bezpečný podnik č. 004/2012 Slovenské elektrárne,
a.s., závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce, Mochovce.
Projekt dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce získal certifikáciu v rámci programu Bezpečný podnik
v roku 2012. Spomedzi 24 spoločností, ktoré do tejto doby získali spomínaný certifikát, bol projekt
Mochovce 3 a 4 jedinečný tým, že išlo o projekt výstavby. Podľa slov spoločnosti, tento závod
predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach – nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti
technických zariadení, ale tiež v oblasti zaistenia priaznivých podmienok na pracovisku, protipožiarnej
bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov
vo veciach životného prostredia.
Výročná správ za rok 2012 uvádza, že pre napĺňanie vízie dosiahnutia nulovej úrazovosti sa v SE
implementujú rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie v oblasti bezpečnosti u
zamestnancov, ako aj kvalitu riadenia bezpečnosti zo strany vedúcich zamestnancov.
V roku 2012 sa uskutočnil piaty ročník Medzinárodného týždňa bezpečnosti (International Safety
Week) –celoplošnej iniciatívy skupiny Enel. Nové aktivity boli implementované na R-SE, kde bol vo
vestibule inštalovaný informačný pult, pri ktorom zamestnanci útvaru BOZP prezentovali aktivity
týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odpovedali na otázky z uvedených oblastí.
V roku 2012 sa na základe dobrej praxe v JE rozšírila implementácia Iniciatívy excelentnej výkonnosti
aj na klasické elektrárne. Cieľom programu excelentnej výkonnosti je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť
ľudí a zariadení.
V roku 2012 prebehla taktiež implementácia projektu „One Safety“ vo vybraných lokalitách SE.
Cieľom projektu bolo prostredníctvom identifikácie rizikových správaní na základe vykonaných
pozorovaní prác a následne prijatých a vykonaných opatrení eliminovať rizikové správania, znížiť
60
počet udalostí a skoroudalostí a priblížiť sa tak cieľu nulovej úrazovosti. V roku 2012 bol uvedený
projekt pilotne implementovaný na MO34 a na dvoch hydrocentrách vodných elektrární (Gabčíkovo,
Nové Mesto nad Váhom).
Hodnotenie stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vývoja pracovnej úrazovosti je v SE
vykonávané v súlade s požiadavkami zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci v znení neskorších predpisov, STN OHSAS 18001:2009 a v súlade s internými predpismi
spoločnosti. V roku 2012 boli zaznamenané u zamestnancov SE dva registrované pracovné úrazy
(PÚ), pričom obidva boli klasifikované ako závažné. Príčinou úrazov bola nepozornosť zamestnancov
pri výkone práce a používanie nebezpečných postupov. V roku 2012 nebol v SE zaznamenaný žiaden
smrteľný pracovný úraz.
Zo štatistiky úrazovosti za roky 2008 až 2012 vyplýva, že registrované úrazy majú klesajúcu tendenciu.
Tabuľka 1 znázorňuje počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych
dní.
Tabuľka 1 počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych dní (2008 –
2012)
* závažné úrazy podľa hodnotenia spoločnosti Enel (nad 30 dní PN) Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
Tabuľka 2 obsahuje údaje o úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti1 v rokoch 2008 až 2012
prostredníctvom vyjadrenia indexu nehodovosti a indexu závažnosti.
Tabuľka 2 Hodnoty úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti (2008 – 2012)
Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
1Index nehodovosti (Frequency Rate, FR): Počet pracovných úrazov, ktoré sa vyskytli a boli zaznamenané,
1okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vztiahnutý na milión odpracovaných hodín; FR = (počet úrazov/
odpracované hodiny) x 106. 1Index závažnosti (Severity Index, SI): Počet zameškaných pracovných dní spôsobených pracovnými úrazmi, ktoré sa vyskytli
a boli zaznamenané, okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vzťahujúci sa na tisíc odpracovaných hodín; SI = (počet zameškaných dní/odpracované hodiny) x 103.
61
V priebehu roka 2012 bolo u zamestnancov SE zaznamenaných 17 evidovaných pracovných úrazov2.
Najčastejšou príčinou týchto úrazov bol nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný
výkon (9 úrazov). V Tabuľke 3 sú uvedené počty evidovaných úrazov v rokoch 2008 – 2012
v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.
Tabuľka 3 Počet evidovaných úrazov (2008 – 2012)
Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
Kontrolná činnosť v oblasti BOZP bola v roku 2012 vykonávaná v zmysle schváleného plánu kontrolnej
činnosti. Bezpečnostní technici vykonali v roku 2012 spolu 2 349 kontrol, pri ktorých bolo zistených 2
936 nedostatkov. Vedúci zamestnanci SE vykonali spolu 3 108 pochôdzkových kontrol, pri ktorých
zistili 2 717 nedostatkov. U dodávateľov bolo spolu vykonaných 5 003 kontrol, pri ktorých bolo
zistených 474 nedostatkov. Zistené nedostatky sa odstraňujú v zmysle uložených termínov. Štátny
odborný dozor vykonal v roku 2012 na pracoviskách SE 23 kontrol, pri ktorých bolo zistených spolu 98
nedostatkov.
V roku 2012 vykonal útvar BOZP v spolupráci s Enel previerku Manažment azbestu v SE. Hodnotenie
bolo vykonané formou rozhovorov so zodpovednými zamestnancami a pozorovaní na vybraných
pracoviskách, kde sa azbest nachádza. Cieľom hodnotenia bolo predovšetkým zistiť reálny stav
uvedenej problematiky v SE, porovnať ho s prístupom používaným v skupine Enel a určiť oblasti
ďalšieho možného zlepšenia. Vykonanie hodnotenia Manažmentu azbestu v jednotlivých lokalitách
poskytlo ucelený obraz o silných a slabých miestach Manažmentu azbestu v SE.
V roku 2012 bolo v SE odstránených 1 913,216 tony azbestu a v existujúcich stavbách zostáva ešte 5
219,746 tony azbestu. Azbest sa bude podľa finančných a kapacitných možností závodov postupne
odstraňovať.
V roku 2012 spoločnosť plnila úlohy Akčného plánu Bezpečnosti a Životného prostredia, ktorý
obsahoval konkrétne úlohy smerujúce ku kontinuálnemu zlepšeniu životného prostredia, úrovne
oblasti bezpečnosti a ochrany pred požiarmi.
Cena za dobrú prax
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pravidelne udeľuje cenu za dobrú prax.
Túto cenu môžu získať podniky a organizácie, ktoré významnou mierou alebo inovatívne prispeli k
podpore systému integrovaného riadenia v oblasti BOZP so zameraním na problematiku aktuálnej
kampane a splnia vyhlásené podmienky Národným kontaktným miestom.
2 Rozdiel medzi registrovaným a evidovaným úrazom je v dĺžke trvania práceneschopnosti. Pri evidovanom úraze trvá
práceneschopnosť najviac 1 deň. O registrovanom pracovnom úraze hovoríme, ak je trvanie práceneschopnosti od 2 dní alebo ak ide o smrteľný pracovný úraz (v zmysle hodnotenia spoločnosti Enel).
62
V podmienkach udelenia ceny je stručne vysvetlené, aké by mali byť príklady dobrej praxe. Podľa nich
príklady dobrej praxe sú riešenia nie teoretické, ani hypotetické, ale realizované na podporu
efektívneho riadenia BOZP na pracovisku. Príklady dobrej praxe by mali:
- zlepšovať pracovné podmienky vo všeobecnosti,
- podporovať štruktúrovaný prístup k spolupráci pri prevencii rizík,
- byť účinným prostriedkom pri podpore ochrany zdrvia, bezpečnosti a efektívnosti,
- zameriavať sa na odstránenie rizík identifikovaných pri zdroji alebo na ich prevenciu,
- dosahovať zreteľný a trvalý prínos,
- byť jasným krokom, vďaka ktorému sa bez akýchkoľvek pochybností podarilo znížiť riziko.
Cena je udeľovaná v 2 kategóriách, pre pracoviská s menej ako 100 zamestnancami a pre pracoviská
so 100 a viac zamestnancami.
V prvej kategórii túto cenu naposledy získala spoločnosť Eustream, a. s. so sídlom v Nitre, ktorej
hlavnou činnosťou je preprava zemného plynu na Slovensko a cez územie Slovenskej republiky na
európske trhy.
Jedným z hlavných cieľov Eustreamu je zabezpečovať bezpečné, spoľahlivé a efektívne
prevádzkovanie prepravy plynu.
Pre zefektívnenie plnenia tohto poslania a v zmysle požiadaviek odberateľov a zákazníkov, táto
spoločnosť zaviedla a zintegrovala systém riadenia do jedného - integrovaného systému
manažérstva, ktorý zohľadňuje nielen kvalitu služieb, ale aj prístup k životnému prostrediu a
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Integrovaný systém manažérstva zahŕňa a zjednocuje:
- Systém manažérstva kvality (SMK)
- Systém ochrany životného prostredia (SEM)
- Systém energetického manažérstva (SEngM)
- Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (SMBOZP)
Trvalá snaha o zvyšovanie kvality spoločnosti sa odrazila v certifikácii podľa ISO.
Celá spoločnosť Eustream je certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 14001 (SEM) a
OHSAS 18001 (SMBOZP), sekcia centralizovanej údržby, ktorá sa zaoberá údržbou zariadení
prepravnej siete, je navyše certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 9001 (SMK) a ISO
3834-2. Je tiež držiteľom certifikátu ISO 500001 v oblasti energetického manažérstva.
Dokumentácia politiky BOZP spoločnosti Eustream nie je sprístupnená verejnosti. Spoločnosť má ale
vypracovanú politiku integrovaného systému manažérstva, v ktorej spoločnosť uvádza, že:
- súčasťou základného poslania spoločnosti je zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne
prevádzkovanie s ohľadom na maximálnu starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci,
- sa zaväzuje budovať, udržiavať a zlepšovať efektívny integrovaný systém manažérstva (ISM),
ktorý obsahuje manažérstvo kvality, ktorého súčasťou je okrem iného aj manažérstvo BOZP,
63
- sa zaväzuje k stanovovaniu, realizovaniu a monitorovaniu krátkodobých a dlhodobých cieľov
ISM, ktoré nie sú v rozpore s ostatnými cieľmi spoločnosti a ktoré sú podporované
konkrétnymi programami na ich dosiahnutie a pravidelným preskúmavaním cieľov zabezpečiť
ich plnenie,
- sa zaväzuje orientovať a udržiavať štruktúru spoločnosti tak, aby stanovila jednoznačné
zodpovednosti a právomoci každého zamestnanca a vytvárala predpoklady pre kvalitnú
a efektívnu prácu,
- sa zaväzuje zapojiť všetkých zamestnancov do zlepšovania činností a procesov spoločnosti, a
úroveň ich povedomia zvyšovať systematickým odborným vzdelávaním a motiváciou,
- sa zaväzuje uplatňovať princíp zavádzania preventívnych opatrení pri zlepšovaní kvality,
starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci a o životné prostredie, s cieľom minimalizovať
zranenia a poškodenie zdravia,
- sa zaväzuje poskytovať relevantné informácie z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci orgánom štátnej správy, samosprávy a verejnosti,
- sa zaväzuje komunikáciou so všetkými zamestnancami udržiavať vhodnosť politiky ISM.
Publikačná činnosť
Príkladmi dobrej praxe v trochu odlišnom ponímaní sú rôzne príručky a publikácie vydávané NIP,
Európskou agentúrou pre BOZP a inými organizáciami zaoberajúcimi sa bezpečnosťou a zdravím pri
práci. Ich obsahom sú spravidla samotné pravidlá, princípy a postupy na dosiahnutie dobrej praxe.
Národný inšpektorát práce vydáva „Pravidlá dobrej praxe bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“
ako návod vyjadrujúci odborný názor orgánov inšpekcie práce, v zmysle zákona č.125/2006 Z. z. o
inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Jednotlivé príručky dávajú návod ako:
- dosiahnuť riešenia, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov, s dôrazom na bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci ,
- zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tým predchádzať rizikám ohrozenia života,
zdravia, majetku a životného prostredia ,
- vytvárať priaznivé pracovné podmienky s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou.
Publikácie vychádzajú v rámci edície „Pravidlá dobrej praxe BOZP“ za podpory Európskej agentúry
pre Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Majú slúžiť ako praktická pomôcka najmä
zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, zamestnancom, malým a stredným podnikom ako aj
širokej verejnosti.
64
Zásady obsiahnuté v publikáciách sú v praxi presadzované prostredníctvom inšpektorátov práce ako
aj orgánmi na ochranu zdravia.
65
3 Návrhy optimalizácie BOZP v SR
Pre optimalizáciu BOZP v SR je nevyhnutné identifikovať hlavné problémové oblasti, na ich základe
stanoviť ciele a navrhnúť a zrealizovať účinné opatrenia smerujúce k odstráneniu aktuálnych
problémov.
3.1 Oblasti optimalizácie BOZP vyplývajúce z analýzy a porovnania
ukazovateľov BOZP
Po zhrnutí poznatkov o aktuálnom stave BOZP uvádzame oblasti, zlepšením ktorých je možné
dosiahnuť vyššiu úroveň BOZP, znižovanie pracovnej úrazovosti a eliminovanie príčin chorôb
z povolania.
- legislatíva – existencia vhodného právneho prostredia, jej jednoznačnosť a používateľská