Starobylé mestečko a mekka južných Slovákov (príloha)

1

VLASTIVEDNÁ POPULÁRNO-NÁUÈNÁ PRÍLOHA MESAÈNÍKAPRE ROZVOJ MIESTNEJ KULTÚRY A ZÁUJMOVEJ TVORIVOSTI NÁRODNÁ OSVETA 11 � 12/2012

STAROBYLÉ MESTEÈKO A MEKKA JU�NÝCH SLOVÁKOV

Keï za letného podveèera vstúpite do komjatického parku a ocitnete sa pod mohutným 138-roènýmplatanom tróniacim na brehu pokojne plynúcej rieky Stará Nitra a pomedzi jeho listy vás poláskajú lúèeslabnúceho, no e�te v�dy hrejivého slnka, pocítite, èo je to genius loci. Oèarujúca atmosféra miesta, z ktoréhona vás vanie nielen príroda, ale aj história. Ak toti� poznáte miestne dejiny, premietnu sa vám pred oèamivzne�ené dávne èasy, keï sa pod korunami stromov a po komnatách svojho honosného (dnes u�, bohu-�ia¾, zbúraného) ka�tie¾a prechádzal so svojou man�elkou Teréziou Anton I. Grasalkoviè, ktorý si ka�tie¾s parkom vybudoval ako letné sídlo. Áno, ide o toho istého vzdelaného �¾achtica, podporovate¾a hospodár-sko-sociálneho �ivota a donátora umenia, ktorý postavil aj Prezidentský palác v Bratislave. V Komjaticiachv�ak genius loci sála aj meander màtveho ramena rieky Nitra Kòazova jama � Toroslín ukrytý uprostredkukurièných polí, nad ktorého vodným zrkadlom sa vzná�ajú vá�ky a pod ktorým pláva aj korytnaèkamoèiarna. Èi atmosféra pri poháriku iskrivého vína pred niektorým z hajlochov uèupenom v tieni orechovpred vinohradmi na úzkom zlome Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Genius loci Komjatíc,ktorý umocòujú dejiny vykopané z komjatickej èernozeme � takmer na ka�dom kroku, kde sa zakopne...

Komnaty pre pocestných

Najstar�í názov obce Komjatice, v miest-nom náreèí Komòatice, písomne dolo�enýako Kamnati (1256) a Komnyati (1343),pochádza pod¾a známych slovenských ja-zykovedcov J. Stanislava a J. Krajèovièazo slovenského slova �komnata�. Komjati-ce teda boli staroslovenskou usadlos�ou, kdeboli viaceré domy bohato zariadené, vyku-rované otvoreným ohniskom, pripravenépre hostí � na dôle�itej obchodnej ceste,ktorá viedla od juhu pozdå� rieky Nitrado územného areálu Nitrianskeho hradu.

V rukách �¾achty slovenského pôvodu

Prvým dolo�eným zemepánom Komja-tíc, ako uvádza v monografii obce historikJ. Lukaèka, bol zakladate¾ samostatnéhorodu Forgáèovcov Ondrej (13. stor.), synIvanku pochádzajúceho z ve¾mo�ských ro-dov Hontov a Poznanovcov. I�lo o ve¾ko-moravské staroslovenské rody, o ktoré saopieral r. 997 knie�a �tefana I. v boji o ná-stupníctvo po svojom otcovi, ve¾koknie�ati

Starobylos� osídlenia

Komjatice � �vo¾akedy významné a bo-haté mesteèko�, ktorého �hlavnou ozdo-bou sú zámky forgáèovského rodu...� Takich charakterizoval polyhistor Matej Bel,ktorý sa verejne hlásil k tomu, �e je Slo-vák, a ktorého pre jeho vzdelanos� vieden-ský cisársky dvor v 18. stor. poctil pome-novaním �ve¾ká ozdoba Uhorska�. A dnes,vïaka mno�stvu archeologických a histo-rických artefaktov, mo�no doda�, �e Kom-jatice �s prastarými dejinami osídlenia �od èias lovcov mamutov a prvých ro¾níkova� po rímske èasy...� èi �s kontinuálnymslovenským osídlením od najstar�ích èiaspríchodu slovanských predkov Slovákovna na�e územie (5. � 7. stor.) cez staroslo-venské osídlenie v èasoch Pribinovho nit-rianskeho knie�atstva (8. � 9. stor.) a Ve¾kejMoravy (9. � 10. stor.) bez preru�eniapokraèujúce aj v novom Uhorskom �táte(10. � 13. stor.) a� po súèasnos�...� Preto�eKomjatickí Slováci, napriek dejinným útra-pám a príkoriam, z ktorých vari naj�a��ie boliobdobia protitureckých bojov èi násilnej

maïarizácie, nielen�e pretrvali a� dodnes,ale neraz vysielali svetlo slovenskosti, kul-túry a humanizmu aj do ïalekého okolia.

Unikátne svedectvá dejín

Prvá písomná zmienka o Komjaticiach jez r. 1256. V ich katastri sú v�ak zastúpené,ako uvádza v monografii obce archeológJozef Bátora, takmer v�etky archeologickédoby, obdobia a kultúry typické pre stred-nú Európu � od kamennej a� po rímskudobu. K najstar�ím nálezom zvieracích po-zostatkov v Komjaticiach patria skamene-né mäkký�e zo �tvrtohôr. Zub mamutaa kosti soba z paleolitu dopåòajú stopy ichlovcov � neandertálskeho praèlovekaa pravekého èloveka � lovca mamutov.K svetovým unikátom patrí rondel (kruho-vý útvar s priemerom 50 � 60 m) zazname-naný v katastri letecky a zatia¾ preskúma-ný povrchovo. Pravdepodobne slú�il na po-zorovanie chodu Mesiaca a Slnka a jetakmer o 2 000 rokov star�í ako svetozná-me kruhové stavby v Stonehenge v Ang-licku, pova�ované za chrám Slnka...

2

Kraj: NitrianskyOkres: Nové ZámkyNadmorská vý�ka: 128 m. n. m.Rozloha: 22,95 km2 (2 295 ha)Povodie: Nitra � Stará NitraStarosta: Peter HlavatýObyvate¾stvo: 4 286Hustota: 139,3 obyvate¾ov/km2

Etnické zlo�enie:Slovenská národnos�: 98,05 %Ostatné národnosti: 1,85 %Nábo�enské vyznanie:Rímskokatolícke: 95,06 %Ostatné vyznaniaa bez vyznania: 4,94 %

PRÍLOHA NÁRODNEJ OSVETY 11 � 12/2012

Gejzovi, proti �omoïskému ve¾mo�oviKopáòovi a siedmim náèelníkom staroma-ïarského kmeòového zväzu � zástancompôvodného nomádskeho spôsobu �ivotaa odporcom kres�anstva. �tefan nad nimizví�azil, ovládol celé Uhorsko a christiani-zoval v òom ka�dú osadu i samotu. V nichnajmä pohanské maïarské obyvate¾stvo,keï�e staroslovenskí obyvatelia u� kres-�anmi boli � z ve¾komoravských, ba aj skor-�ích èias, ako to dokladajú archeologickénálezy. Za túto u�¾achtilú èinnos� bol po-smrtne vyhlásený za svätého. Hont-Pozna-novcov po tom, èo �tefan prijal od pápe�aSilvestra II. krá¾ovskú korunu a stal sa pr-vým uhorským krá¾om (r. 1 000), uviedolna krá¾ovský dvor. Predkovia Forgáèovcov satakto zaradili medzi najvplyvnej�iu uhorskú�¾achtu. Prídomok Forgáè, ktorý si zvolil On-drejov syn Mikulá� (14. stor.), pod¾a J. Lukaè-ku vznikol zo slova �frkáè�, èo je starobylýslovenský hudobný nástroj. Komjatickí For-gáèovci mali sídlo panstva na hrade Gý-me� v Jelenci, ktorý zaèal stava� Ondrej akoDivín (Dyun) a paralelné sídlo v Komjaticiach.

�ivobytie starých Komjatièanova významný objav etnonyma Slovák

Komjatice mali odpradávna po¾nohospo-dársko-remeselnícky charakter. Obyvate-lia obce, v ktorej �ilo aj nieko¾ko menej

zámo�ných zemianskych rodín, boli najmäsedliakmi (viacerí z nich boli libertínmi �slobodníkmi s nájomnou pôdou, oslobo-denými od roboty na panskom) a remesel-níkmi. Okrem poddaných v obci �ili aj �e-liari (slu�obníctvo s domom, ale bez pôdy).Po tom, èo Forgáèovci do Komjatíc vèleniliTrhovú Ves, ktorú dostali r. 1274 za zásluhyod uhorskej krá¾ovnej Al�bety, rozvinulasa v obci aj obchodná èinnos�. Neskôr, keïnadobudli právo na trhy (1408), z Komjatícsa stalo mesteèko, ktorým bolo a� do za-èiatku 20. stor. V 16. stor. sa u� v Komjati-ciach spomína aj rozvinuté vinohradníctvo.

Historik J. Lukaèka uèinil v zozname fa-miliárov a èiastoène poddaných Forgáèov-cov z r. 1447 významný objav: uchovalo sav òom priezvisko Slouak (Slovák). Je todruhé najstar�ie etnonymum � pomeno-vanie príslu�níka ná�ho národa z územiadne�ného Slovenska v originálnej stredo-vekej listine (najstar�ie, z Bardejova, je ibao tri roky star�ie, z r. 1444).

Prvá tlaèiareò na Slovensku,vierovyznanie a náreèie Komjatièanov

Na pozvanie Forgáèovcov v r. 1573 prices-toval do mesteèka tlaèiar a kalvínsky kazate¾Havel Husár a v Komjaticiach zalo�il prvústálu tlaèiareò na území Slovenska, v kto-rej tlaèil nábo�enské knihy a spevníky.

Komjatièanovi kòazovi BenediktoviKomjatickému (16. stor.), pôvodom Slo-vákovi, maïarskí kres�ania vïaèia za prvýpreklad Nového zákona do maïarèiny.

Mesteèko opakovane nav�tívil na pozva-nie nitrianskeho biskupa Franti�ka III. For-gáèa, komjatického zemepána, aj neskor�íostrihomský arcibiskup Peter Pázmány (za-kladate¾ známeho Pazmanea vo Viednir. 1623 a Trnavskej univerzity r. 1635). Vïa-ka nim sa Komjatièania vrátili z kalvínskehovierovyznania, ktoré malo v mesteèku ajstredisko na dolnej Nitre, ku katolicizmu.

Z komjatických Forgáèovcov vzi�li via-cerí významní krá¾ovskí, cirkevní hodnos-tári, vzdelanci i udatní protitureckí bojov-níci, vrátane velite¾a novozámockej proti-tureckej pevnosti generála Adama Forgá-èa. Aj v Komjaticiach bola protitureckápevnos� � Vodný hrad (koniec 16. stor.),ktorá udatne vzdorovala Osmanskej rí�itakmer 100 rokov. Dodnes komjatická zemskrýva podzemné �bunkre�, do ktorých saukrývali Komjatièania. Turci mesteèko viac-krát spusto�ili, vypálili a napokon aj dobyli(1663). Populácia klesla a� na pätinu.Po oslobodení Komjatíc v r. 1685 Forgáèov-ci mesteèko dosídlili Slovákmi � rodinamiz moravského Slovácka, z trenèianskeja kysuckej oblasti (2. vlna v 19. stor.).Ovplyvnilo to miestne náreèie, ktoré patrído západoslovenskej skupiny (-í-, -á-, -ó-

Komjatice

Èarokrásne prírodné prostredie s vodným zrkadlom Kòa-zovej jamy � prírodnej rezervácie Toroslín, Komjatice, 2008

Severné nádvorie niekdaj�iehoka�tie¾a v Komjaticiach,

zaè. 20. storoèia

Komjatièania na stretnutí s podpredsedom vlády SR D. Èa-plovièom 16. 12. 2008 pri príle�itosti odovzdania reprezen-tatívnej monografie obce Komjatice 1256 � 2006. Z¾ava:K. Dragúòová, M. Szabatková, J. Horváthová, ¼. Burdová,�. Cifra, M. Horòáková, K. Ja��ová, D. Èaploviè, V. Vrabcová,Z. Bátovská, P. Gálik, V. Cifrová, S. Harangozó a J. Jahnátek

3

za dvojhlásky �ie-, -ia-, -ô-, napr. èírní,mesác, kóò; -u, -ú za -ou, napr. ze sestru,se mnú; -ll- za -dl-, napr. villièka; -nn- za -dn-, napr. hlanní; neplatnos� rytmickéhozákona a i.). No pritom si uchovalo typickéstredoslovenské znaky (napr. e�te, a niee�èe; jablko, a nie jabuko, stredoslovenskémäkké ïe, �e, òe, ïi, �i, òi a i.) nitrianskejoblasti. Náreèie dokladajú �artovné vety:�Èírná slípka zòísla bílé vajco.� èi �Pallomyllo vella umyvalla.�

Gróf Grasalkoviè a barón Wodianer

Roku 1751 sa stal �enbou s vdovoupo Franti�kovi Forgáèovi Teréziou, rod. Klo-bu�ickou, dominantným zemepánomKomjatíc Anton I. Grasalkoviè (* 1694 �� 1771). V polovici 18. stor. v mesteèku po-stavil spomínaný nádherný neskorobaro-kový ka�tie¾, ktorý v historizujúcom slohufrancúzskych zámkov neskôr prestaval(1872) nasledujúci zemepán Komjatíc �uhorský bankár, barón Móric Wodianer.Obaja boli aj podporovate¾mi hospodárske-ho a sociálneho rozvoja mesteèka. Na kon-ci 2. svetovej vojny ka�tie¾ vyhorel a za so-cializmu, v 50. rokoch 20. stor., ho, �ia¾,zbúrali a rozobrali. Stála pri òom murovanákonská ma�ta¾, pálenica s vý�kovým komí-nom, neskorobarokový murovaný skleníks vplyvmi francúzskeho �týlu a vodnýmlyn. Aj tie zbúrali. Po slávnej histórii zo-stal len zdevastovaný ka�tie¾sky park, kto-rý v r. 2010 obnovila obec � z európskychfondov. Anton Grasalkoviè v mesteèkupostavil i nový neskorobarokový Kostolsv. Al�bety, miestnu faru a chudobinec.

Slovenský národovec Ondrej Caban

Od r. 1837 v Komjaticiach pôsobil akokatolícky kòaz významný slovenský kultúr-no-osvetový èinite¾, spisovate¾, donátor,pedagóg a národovec Ondrej Caban(* 1813 Selce pri Banskej Bystrici � � 1860Komjatice). Na Vianoce 1843 s miestnymide�mi nacvièil a uviedol ako prvé detskédivadelné ochotnícke predstaveniev slovenèine na vidieku na území Sloven-ska hru Jozef a jeho bratia. Bol spoluzakla-date¾om Spolku sv. Vojtecha, èlenom vý-boru Tatrína, jeho komisií pre jazykoved-ný výskum a vydávanie uèebníc i jeho vy-slancom � spolu s J. Holèekom � ku Krá-¾ovskej rade v Budíne, kde po�adoval ná-rodné práva Slovákov. Ako jeden z význam-ných reprezentantov slovenskej katolíckej

inteligencie ruka v ruke s evanjelickou in-teligenciou zo v�etkých síl podporovalnový �túrovský slovenský spisovný jazyk.Keï�e bol v revoluèných rokoch 1848 �49 novozámockou vrchnos�ou odsúdenýna smr� a prenasledovaný maïarskými �an-dármi, naèas u�iel z Uhorska do Viedne, kdebol vojenským kaplánom (svoj tamoj�í platvenoval vdovám po vojakoch). V Komjati-ciach opravil �kolu, zriadil uèite¾skú kni�ni-cu (aj pre uèite¾ov z okolia), organizovalnede¾né �koly... Zbieral aj komjatické roz-právky (P. Dob�inský z nich uverejnil v Pros-tonárodných povestiach napr. Popelu�u).Prísny a spravodlivý pán farár zalo�il aj spo-lok triezvosti a, keï�e vy�iel z obyèajnýchpomerov, vynikal aj sociálnym cíteníma pomocou blí�nym. Ako uvádza v mono-grafii obce prasynovec O. Cabana PeterCaban, svoju pozostalos� e�te pred smr-�ou celú rozdelil testamentom a pritomnezabudol ani na chudobných z rodnýchSeliec i z Komjatíc èi na �tipendiá pre chu-dobné talentované deti na gymnáziácha vy��ích �kolách... Na ve¾kos� osobnostitohto skromného a mimoriadne vzdelané-ho èloveka ovládajúceho osem jazykov pou-kázalo a� mno�stvo odoziev po jeho smrti �zádu�ných om�í, uverejnených nekrológovi básní, vrátane básne J. M. Hurbana.

Cabanovu pochodeò niesol aj jeho prvýkaplán, osvetár a národný budite¾ GabrielPaulík (* 1818 � � 1882), priekopník prak-tického vèelárenia na Slovensku. A nesú judodnes i Komjatièania, ktorí majú O. Caba-na v hlbokej úcte, hoci dnes u� aj tí najstar�ího poznajú len z rozprávania.

Rozmach spolkov a kultúrneho �ivota

V r. 1892 zalo�il v Komjaticiach Franti-�ek Lörinczi st., pôvodným meno Vavøík(* 1861, Zdonky, okr. Kromìøíø, Èesko �� 1919, Komjatice) spevokol, z ktorého vy-tvoril po r. 1919 jeho syn Franti�ek 100--èlenný sedliacky komjatický spevokolznámy v �irokom okolí. Skladby preò písalaj M. Schneider-Trnavský. Z mesteèka po-chádza aj Július Komjáti-Vanìrka (* 1894 �� 1958), medzinárodne uznávaný grafik,ktorý uèil výtvarné umenie v Budape�tia Londýne, kde má aj svoje diela v galériách,a ktorý sa do Komjatíc rád vracal � ma¾o-va�, aj keï po vzniku ÈSR �il v cudzine.

Po vzniku ÈSR sa v Komjaticiach rozprú-dil èulý spolkový �ivot: hrávalo sa ochot-nícke divadlo, �tudenti obnovili hrob a o�i-vili pamiatku O. Cabana. Vznikali katolíckea národné spolky a kultúrno-vzdelávaciepodujatia pozdvihli slovenské uvedome-nie obyvate¾ov. Pamätnou bola úèas� 400--èlenného komjatického detského spevo-kolu pod vedením F. Lörincziho ml. na Pri-binových slávnostiach r. 1933 v Nitre, uspo-riadaných pri príle�itosti 1 100. výroèia vy-sviacky Pribinovho kostola.

Komjatice v boji za práva Slovákov

Osobitne významnú úlohu v sloven-ských dejinách zohrali Komjatice v obdobíokupácie ju�ného Slovenska horthyovsko-nyila�ským Maïarskom (1938 � 1945).Komjatièania prejavovali verejný nesúhlass anexiou, za èo boli aj perzekvovaní �po demon�trácii proti okupácii na Vianoce1938 maïarskí �andári zatkli a muèili �tu-dentov, zbili richtára J. Dragúòa a kaplána J.Barti�ka. Pamätným protestom proti oku-pácii sa stalo aj privítanie prvého sloven-ského vlaku z Nitry na komjatickej stanici �ováciami, kyticami kvetov, slovenskými zá-stavami a hymnickou piesòou Hej, Slováci.Vlak bol v�ak aj posledným, lebo maïarskéúrady ho donútili vráti� sa naspä� na Slo-vensko a plánovanú vlakovú dopravu zru�ili.

Komjatice sa stali centrom slovenskejinteligencie bojujúcej za práva Slovákov akonedobrovo¾nej men�iny vo vojnovom Ma-ïarsku. Správca �koly Jozef Kelemen(* 1897 Komjatice � � 1967 Komjatice)a miestny kòaz ¼udovít �ák (* 1891 � � 1973)zalo�ili celo�tátne noviny Slovenská jed-nota (od r. 1939 vychádzali v N. Zámkoch,v r. 1942 � 1944 v Budape�ti). J. Kelemens ïal�ími vzdelancami iniciovali men�inové

Podobizeò komjatického kòaza, spi-sovate¾a a národovca O. Cabana

PRÍLOHA NÁRODNEJ OSVETY 11 � 12/2012

�Hajloch� Jána Laurinca, ktorý postavil Ondrej Barát(Andri� Barad) asi v roku 1930, Komjatice 2006

Mikulá� v uliciach obce, Komjatice 2006

4

HOVORME O SLOVENSKU � JE TO MALÝ VE¼KÝ SVET � vlastivedná populárno-náuèná príloha Národnej osvety 11 � 12/2012.Adresa redakcie: Národná osveta � mesaèník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, Nám. SNP 12, 812 34Bratislava 1. Vydáva Národné osvetové centrum. �éfredaktor: �tefan Cifra. Odborná a jazyková redaktorka: Mgr. O¾ga Silnická.Tajomníèka redakcie: Gabriela Taffernerová. Zostavovatelia prílohy: �tefan Cifra a Ing. Viera Vrabcová. Softvérová a grafickáúprava: �tefan Cifra. Tlaè: ULTRA print, s. r. o., Bratislava. Vy�lo 27. decembra 2012. Index èasopisu Národná osveta: 48449.ISSN 1335-4515. EV 3056/09. Redakciou nevy�iadané rukopisy a obrazové prílohy sa nevracajú. Nepredajné.

Foto: Ing. Marián Mandúch, Peter Neme�,Július Jahnátek, Ing. Viera Vrabcová,Mgr. Margaréta Cifrová a �tefan Cifra

slovenské gymnázium � Krá¾ovské uhor-ské �tátne gymnázium so slovenskou vyuèo-vacou reèou v �uranoch (1938 � 1945), ktorépod vedením riadite¾a J. Hudeca (z Luèenca)u �tudentov rozvíjalo vzdelanos� a sloven-ské povedomie. Hneï od jeho vzniku uèilina òom aj Komjatièania J. Dobrovodský,�. Hlavatý, I. �afár a A. Kelemen. J. Kelemens Emanuelom Böhmom (z Ko�íc) zalo�ilicelo�tátnu Stranu slovenskej národnej jed-noty (1940, povolená 1942 � 1944), ktorá ajv novinách obhajovala práva celej slovenskejmen�iny v horthyovsko-nyila�skom Maïar-sku a zachraòovala Slovákov pred naruko-vaním na východný front. Nie náhodou sao Komjaticiach písalo ako o mekke Slová-kov v horthyovsko-nyila�skom Maïarsku.SSNJ mala len v Komjaticiach 967 èlenov.A jej regionálne organizácie boli a� v slo-venskej Vojvodine. J. Kelemen sa zaslú�il ajo záchranu komjatických Cigánov pred de-portáciami. Komjatièania (�. Kelemen) za-chránili aj nieko¾kých �idovských spolu-obèanov ich ukrývaním do konca vojny.

Komjatièania v povojnových dejinách

Komjatièania zohrávali významnú úlo-hu aj v novodobých dejinách Slovenska.V obci aktívne pôsobil MO MS v obdobívzniku federácie v ÈSSR v r. 1968 a 1969(1 200 èlenov, predsedovia: P. Kusý, J. Puk),ktorý o�ivili po r. 1989 (1 900 èlenov, pred-sedovia: �. Chlustik, K. Nosián). Komjati-èania boli v r. 1990 iniciátormi a spoluor-ganizátormi �urianskych stretnutí ju�nýchSlovákov a petiènej akcie za uzákonenieslovenèiny ako jediného �tátneho jazyka(M. Hayden, M. Letko, F. Molnár, J. Polák).Boli zakladajúcimi èlenmi národne oriento-vaných slovenských politických strán por. 1989 a prièinili sa aj o vznik samostatnejSlovenskej republiky (M. Letko, M. Vrabec,J. Molnár, �. Cifra). Z obce pochádza mno�-stvo uznávaných vedeckých a pedagogic-kých pracovníkov, ako fyzik �. Barta, muzi-kologièka E. Èárska-Lörincziová, filozof a fy-zik E. Dragúò, biologièka M. Grófová, vysoko-�kolský pedagóg a minister pôdohospodár-

(1995) a vedie aj spevácku skupinu Nádejpri Klube dôchodcov a ZO SZPB. Zmie�a-ný spevácky zbor O. Cabana pri MO MSzalo�ila (1990) a vedie Veronika Kele�iová,rod. Bartová. Spevácky súbor Lupienkylásky zlo�ila (2001) z detí zo Z� O. Cabanas M� v Komjaticiach jeho vedúca Beáta Mol-nárová. Pri Z� vznikla a pôsobí aj speváckaskupina Bublinky. Divadelný súbor Komja-tièan (2010) vedie uèite¾ka Marika Dragúòo-vá-Derïaková. V obci pôsobí mno�stvo skupína interpretov populárnej i pôvodnej hudby.V Komjaticiach vyvíja èinnos� aj mno�stvozáujmových organizácií, ako MO Maticeslovenskej, ktorý v obci osadil pamätné ta-bule O. Cabanovi, A. Bernolákovi a i. náro-dovcom, Zdru�enie priate¾ov obce Kom-jatice, ktoré vydalo 800-stranovú mono-grafiu Komjatice 1256 � 2006, Po¾ovníckezdru�enie Dru�stevník, ZO SlovenskéhoÈerveného krí�a, Mláde�nícky parlament,OZ Ide�!, Paraboláni, Zlatý vek a i.

Komjatice poskytujú s¾ubné mo�nostiv rozvoji turistiky. Obnovený ka�tie¾sky parko�íva aj vïaka detskému ihrisku. Turistickouatrakciou, okrem platana, ktorý bol vyhláse-ný za Strom roka 2012, mô�e by� i vzácny stromginkgo biloba poved¾a parku. Prís¾ubom jezaèlenenie Komjatického spolku vinohrad-níkov do Nitrianskej krá¾ovskej vínnej ces-ty. Rekreaèné a �portové mo�nosti ponúkaaj bagrovisko �trkáreò èi perspektívne vyu-�itie termálneho prameòa v areáli Podielnic-kého po¾nohospodárskeho dru�stva.

Komjatický odkaz

Dejiny Komjatíc dokladajú, �e Komjati-èania boli odjak�iva tvorcami kultúrya hodnôt nielen v miestnom, ale aj regio-nálnom a celoslovenskom kontexte. Svoji-mi zástojmi a èinmi, nepoddajnos�ou, uv-zatos�ou, osobnou odvahou a statoènos�oupomáhali meni� nepriaznivé pomery, vytvá-ra� podmienky pre lep�í �ivot nielen pre se-ba a svoje deti, ale aj pre iných. A to je varinajvzácnej�ia, obdivuhodná vlastnos� Kom-jatièanov, na ktorej mo�no stava�.

Literatúra:CIFRA, �tefan � VRABCOVÁ, Viera (zostavo-

vatelia): Komjatice 1256 � 2006, vedecko-po-pularizaèná monografia obce. Komjatice � Bra-tislava: Zdru�enie priate¾ov obce Komjatice, obecKomjatice, Q-Solid, s. r. o., 2008. 792 str. ISBN:80-969550-2-0.

Foto na 1. strane prílohy (hore):1. Obecný úrad Komjatice, 2. Komjatickýka�tie¾ z èias grófa Wodianera (kresba),3. Platan v komjatickom parku � Strom roka2012, 4. Cintorínska kalvária, 5. Komjatickébagrovisko � �trkáreò

stva a rozvoja vidieka ¼. Jahnátek, kartografA. Kelemen, sociologièka a politologièka¼. Malíková, otolaryngológ A. Molnár, fy-zik a matematik ¼. Molnár, matematièkaZ. Rieèanová, jadrový fyzik J. Ru�ièka, kon-�truktér zbraní vrátane húfnice ZuzanaIng. J. �ulc, prírodovedec � chemik J. Velèic-ký, knihovníèka M. Zemaníková-Grófová a i.,a taktie� kultúrno-osvetových èinite¾ova zberate¾ov kultúrneho dedièstva, akoeditor a národovec F. Gúcky, zberate¾ka ¾u-dovej slovesnosti, náreèia, spisovate¾kaa uèite¾ka J. Horváthová, filológ a zberate¾rozprávok, vedecký pracovník SAV R. Mar-ti�, amatérsky archeológ, zberate¾ miest-nych pamiatok a uèite¾ výtvarnej výchovyS. Podhorec, právnik a uèite¾ � bratia J. a �.Dob-rovodskí, re�iséri ochotníckeho diva-dla, ako J. Sväteník, P. Sýkorèin alebo matiènáèinov-níèka E. Sopková, zberate¾ka ¾udovejsloves-nosti a náreèia, zvykov a obyèají, au-torka národopisných výstav V. Vrabcová a i.Pochádza z nej viacero spisovate¾ov a pub-licistov � novinár F. Barto�ek, spisovate¾a básnik, dialektologický lexikograf a kul-túrny historik �. Cifra, kultúrny historik a uèi-te¾ J. Gálik, reportér P. Hajnala, prekladate¾a pedagóg I. �afár, historik �. Valent, rozpráv-karka Z. Moravèíková-Zemaníková, ale ajvýtvarníkov, ako maliari S. Harangozoó,M. Horníková a J. Kelemen, re�taurátoriM. Horòáková ml. a M. Kele�i, sochár P. Ma-chata, sklárska výtvarníèka I. Markovièová a i.

�ivá kultúra a mo�nosti turistiky

�ivú kultúru v Komjaticiach tvoria via-ceré neprofesionálne èi ochotnícke telesá,ktoré obec reprezentujú na podujatiachv nitrianskom regióne i v celo�tátnom kon-texte. Z nich treba spomenú� najmä �en-skú folklórnu spevácku skupinu Komjati-èanka, ktorú zalo�ila (1987) a vedie ¾udo-vá speváèka a skladate¾ka ¾udových piesníViera Cifrová, rod. Závodníková, detskúfolklórnu skupinu Mlados� pri Z� O. Caba-na s M�, ktorú zalo�ila (1965) zberate¾ka¾udových piesní, zvykov a obyèají MagdaNováková, rod. Èatajová, ktorá zalo�ila

Poh¾ad na Komjatice z ve�e Kostola sv. Al�bety. V strede Dolná ulica, 2008