Page 1
1.1. Svetelné zariadenia
Základné pojmy:Svetlo je elektromagnetické žiarenie. Jednotlivé druhy svetla sa od seba líšia
vlnovou dĺžkou λ. Svetlo rôznej vlnovej dĺžky sa od seba líši farbou.
Viditeľné svetlo má vlnovú dĺžku (380 – 760) nm. Ľudské oko je najcitlivejšie na
žltozelené svetlo (555 nm).
Obr. 3.14 elektromagnetické žiarenie
Základné fyzikálne veličiny:Svietivosť - I
hustota elektrickej energie vyžarovanej do určitého smeru
jednotka svietivosti – kandela –cd
Svetelný tok - Φ
množstvo svetelnej energie vydané zdrojom svetla za 1 s
Jednotka - lumen – lm
Osvetlenie - E
Hustota svetelného toku, ktorý dopadá na určitú plochu
Jednotka – lux – lx
Merný výkon
Vyjadruje vzťah medzi svetelným tokom a elektrickým príkonom
Jednotka – lm / W
Page 2
1.1.1. Základné časti svetelných zariadení
Každé svetelné zariadenie sa skladá z týchto základných častí:
svetelný zdroj – žiarovka, výbojka, LED
optika - odrazová plocha, šošovky, clony, krycie sklo
puzdro
Obr. 3.15 základné časti svetelného zariadenia
a) Svetelné zdroje
žiarovky
výbojky
svetlo emitujúce diódy – LED
žiarovkyVznik svetla je podmienený vysokou teplotou svietiacej látky svetelná účinnosť
je veľmi malá. Majú spojité spektrum – vyžarované svetlo obsahuje všetky farby od
červenej po fialovú.
Page 3
a. Bežné žiarovky
Banka je plnená zmesou argónu a dusíka. Tým sa znižujú emisie materiálu
vlákna pri vysokých teplotách (emisie zoslabujú vlákno a emitovaný materiál
sa usádza na banke a tak znižuje svetelnú účinnosť žiarovky).
Obr. 3.16 bežná žiarovka
b. Halogénové žiarovky
Majú vyššiu svietivosť, dlhšiu životnosť ako bežné žiarovky. Banka je plnená
metylenbromidom s prímesou brómu ( bróm je halový prvok).
Proces, ktorý prebieha v banke sa nazýva halogénový cyklus .
Banka je vyrobená z kremičitého skla, ktoré je citlivé na znečistenie – hlavne
na mastnotu. ( Banku nesmieme chytať holými rukami !!!)
Výhody v porovnaní s bežnými žiarovkami:
dvojnásobná životnosť
dvojnásobok svetelného toku pri rovnakom príkone
Page 4
1-banka, 2, 3 - vlákno, 4 – pätica, 5 - kontakty
Obr. 3.17 halogénová žiarovka
Základné parametre žiaroviek
Menovité napätie: ( 6 – 24 ) V
Menovitý príkon : ( 2 – 75 ) W
Svetelný tok: ( 20 – 2150 ) lm
výbojky
Svetlo vzniká výbojom medzi elektródami, ktoré sú umiestnené v zriedenom
plyne alebo parách niektorých kovov.
Konštrukcia:
trubica naplnená plynom
na koncoch trubice sú zatavené prívody k elektródam
elektródy – studené alebo žeravené prechádzajúcim prúdom
Po pripojení na napätie sa plyn rozžiari a vydáva farebné monochromatické
svetlo.
Farba vyžiareného svetla závisí od plynu v trubici.
Obr. 3.16 Farba vyžiareného svetla v závislosti od použitého média
o Žiarivky
Page 5
Sú to nízkotlakové ortuťové výbojky v tvare trubice. Na vnútornej strane je
vrstva fluorescenčnej látky. Fluorescenčná látka mení neviditeľné ultrafialové
žiarenie na viditeľné svetlo.
Použitie : vnútorné osvetlenie vozidiel
o Xenónové výbojky
Konštrukcia :
sklenená trubica z kremičitého skla
médium: xenón s prísadou metalických solí
elektródy pritavené k trubici
K zapáleniu výboja je potrebné striedavé napätie 24 kV. Preskokom iskry
medzi elektródami dôjde k ionizácii plynu a vytvorí sa elektrický oblúk.
Obr. 3.18 xenónová výbojka
Výhody xenónových výbojok :
svetlo je podobné dennému
zaisťujú lepšie osvetlenie krajníc
svetelný tok je 2 krát väčší ako pri halogénovej žiarovke
LED diódySú to polovodičové súčiastky, s jedným PN priechodom.
Princíp vzniku svetla:
Po pripojení na napätie dostane elektrón energiu a prejde na vyššiu
energetickú hladinu ( vodivostné pásmo ).
Page 6
Po určitom krátkom čase sa vráti na nižšiu hladinu a prebytok energie uvoľní vo
forme fotónov – vzniká svetlo.
obr. 3.19 princíp vzniku svetla LED diódy
Farba vyžiareného svetla:
závisí od materiálu diódy
čím je väčšia šírka zakázaného pásma (pre daný materiál) – tým, je menšia
vlnová dĺžka svetla
vlnová dĺžka určuje farbu svetla
Výhody LED diód:
vysoký svetelný tok pri malej spotrebe elektrickej energie
dlhá životnosť
Príklady vyhotovenia LED žiaroviek:
Obr. 3.20 LED žiarovky
b) Optická sústava
Jej úlohou je tvarovanie svetelného lúča a jeho smerovanie do
požadovaného smeru.
Základné časti optickej sústavy:Odrazová plocha
Page 7
Funkcia:Vytvára požadovaný tvar svetelného toku
Má vplyv na svetelnú účinnosť
Materiál : oceľový plech alebo plast
Povrchová úprava :
striebro
hliníková vrstva naparená vo vákuu
Požiadavky:
Musí dobre odrážať svetelné lúče
Nesmie pohlcovať svetlo
Sklo (odolný plast)Funkcia:
láme a usmerňuje svetelné lúče
chráni vnútro svetelného zariadenia
Požiadavky:
Číre sklo, bez kazov
Vysoká optická priepustnosť
Obr. 3.21 lom svetelných lúčov na prednom skle svetelného zariadenia
Clona - obmedzuje nežiaduci smer šírenia svetla
šošovky – usmerňujú svetelné lúče
c) Puzdro – tvorí kompaktný celok svetelného zariadenia
Page 8
1.1.2. Rozdelenie svetelných zariadení
a) Podľa účelu:osvetľovacie – slúžia k osvetleniu jazdnej dráhy
diaľkové
tlmené
svetlá do hmly
návestné – zaistia viditeľnosť vozidla
obrysové
koncové
signalizačné - upozornia na spomalenie, zmenu smeru
brzdové
smerové
b) Podľa typu svetelného zariadenia:svetlomety – zdroj svetla je spojený s optickou sústavou, takže vysielajú
svetlo do vymedzeného smeru (diaľkové , tlmené, svetlá do
hmly)
svietidlá – majú menší svetelný výkon
odrazky - odrazové sklá, ktoré sú opticky upravené tak, aby za
predpísaných podmienok odrážali svetlá vysielané cudzím
zdrojom
1.1.3. Svetlomety
Rozdelenie svetlometov podľa druhu odrazovej plochy:
Paraboloidný
Elipsoidný
S voľnou odrazovou plochou
Kombinovaný
Paraboloidný svetlomet
Svetelný kužeľ sa vytvára z priamych a odrazených lúčov ( obr.3.22)
Svetlo sa tvaruje rôznymi spôsobmi:
Umiestnením svetelného zdroja mimo ohnisko
Page 9
Tvarovaním krycieho skla
Clonou
Ak je odrazová plocha paraboloid, svetlomet musí mať okrúhly tvar.
––––– priame svetelné lúče, - - - - - odrazené svetelné lúče
Obr. 3.22 funkcia paraboloidného svetlometu
Modifikovaný paraboloid - horná a dolná časť je nahradená rovinnou plochou.
Zložené paraboloidy:Homofokálne – odraz. plocha je tvorená spojením 2 paraboloidov s 1
ohniskom. Používa sa dvoj - vláknová žiarovka pre tlmené a diaľkové
svetlo.
Obr. 3.23 paraboloid s 1 ohniskom
Bifokálne - odrazová plocha je tvorená spojením dvoch paraboloidov
s dvoma ohniskami
Page 10
Obr. 3.24 Bifokálny paraboloid
Elipsoidný svetlometMá 2 ohniská. Ak umiestnime zdroj do jedného ohniska - lúče sa sústredia do
druhého ohniska. Preto sa elipsoidný svetlomet dopĺňa o šošovku ( sústavu
šošoviek). Šošovka usmerní svetlo do požadovaného tvaru.
Tlmené svetlo sa vytvorí tak, že sa medzi odrazovú plochu a šošovku umiestni
clona.
Obr. 3.25 Elipsoidný svetlomet s 2 ohniskami
Polyelipsoidný svetlomet – je doplnený o prídavnú odrazovú plochu
Page 11
1-odrazová plocha, 2-clona, 3-šošovka, 4-prídavná odrazová plocha
Obr.3.26 polyelipsoidný svetlomet
Svetlomet s voľnou odrazovou plochou
Odrazové plochy sú navrhované pomocou PC tak, aby čo najlepšie tvarovali
svetlo.
Odrazová plocha sa rozdelí na množstvo menších častí . Každá časť sa orientuje
samostatne, aby sa lúče odrážali do požadovaného smeru.
Preto je sklo svetlometu číre ( bez vzorov) a slúži už len na jeho uzatvorenie.
Obr. 3.27 svetlomet s voľnou odrazovou plochou
Svetlomet s kombinovanou odrazovo plochou
Odrazová plocha je kombináciou voľnej odrazovej plochy a elipsoidu.
Page 12
Obr. 3.28 svetlomet s kombinovanou odrazovou plochou
1.1.3.1.Moderné konštrukcie svetlometov:
Bi – xenonové svetlometys odrazovým systémom
• xenonová výbojka je mechanicky posúvaná do 2 polôh
Obr. 3.29 Bi-xenónový svetlomet s odrazovým systémom
Bi - xenónový projekčný svetlomet
• Výbojka je pevne zabudovaná
• Pohyblivá je clona, ktorá tlmené a diaľkové svetlo tvaruje
Obr. 3.30 Bi-xenónový projekčný svetlomet
Adaptívne svetlometyIch funkciu riadi elektronická jednotka, podľa:
Page 13
rýchlosti jazdy
uhlu natočenia volantu
zapnutia smeroviek...
Namiesto diaľkových a stretávacích svetiel tak máme svetlá:
cestné diaľničné- aktivujú pri rýchlosti vyššej ako 90 km/h a ponúkajú oproti
bežným diaľkovým svetlám dlhší dosah a rovnomerné osvetlenie celej šírky
vozovky
bežné svetlá diaľničné svetlá
Obr.3.31 Osvetlenie vozovky diaľničnými a bežnými diaľkovými svetlami
zákrutové – na rozdiel od bežných svetiel smerujú svetelný kužeľ tam, kam
má automobil namierené
Page 14
bežné svetlá zákrutové svetlá
Obr.3.32 Osvetlenie vozovky zákrutovými svetlami
mestské - výrazne rozširujú svetelný kužeľ a umožňujú tak na rozdiel od
bežných lepší prehľad o situácii v okolí vodiča
bežné svetlá mestské svetlá
Obr.3.33 Svetelný kužeľ mestských svetiel
Poslednou novinkou je automatické prepínanie diaľkového a tlmeného
režimu. Ak systém zaregistruje protiidúce vozidlo, okamžite upraví svetelný režim tak,
aby protiidúceho vodiča neoslňoval. To isté sa stane aj vtedy, ak sa pred vami objaví
zadné svetlo vpredu idúceho vozidla. Len čo je však cesta voľná, automaticky sa
opäť aktivuje režim s plným osvetlením.
1.1.4. Svietidlá
Sú svetelné zariadenia s menším svetelným výkonom. Používajú sa ako návestné
a signalizačné svetlá.
Ako svetelné zdroje sa používajú bežné žiarovky alebo LED diódy.
Page 15
Brzdové svetlá – svetlá červenej farby, ktoré sa spínajú pri stlačení brzdového
pedálu.
Spínače brzdových svetiel:a) Mechanický spínač
Pohybom brzdového pedálu, je cez pružinu (3) ovládaný pohyblivý kontakt (2),
ktorý dosadne na pevný kontakt (1)
Spína už pri veľmi malom zdvihu ovládajúceho zariadenia- pedál .
obr. 3.34 mechanický spínač brzdových svetiel
Page 16
b) Tlakový spínač
Môže byť ovládaný tlakovou kvapalinou alebo stlačeným vzduchom.
V priestore I sú kontakty a kontaktná doštička. V priestore II je kvapalina. Pri
zvyšovaní tlaku v priestor II sa membrána prehýba a cez pružinu pritláča kontaktnú
doštičku na kontakty – brzdové svetlo sa rozsvieti. Pri poklese tlaku vráti pružina
kontaktnú doštičku a membránu do kľudovej polohy a kontakty sa rozpoja – brzdové
svetlo zhasne.
Nevýhoda tlakového spínača: dlhá reakčná doba systému
obr.3.35 tlakový spínač brzdového svetla
Smerové svetlá – prerušované svetlá oranžovej farby. Blikajú s frekvenciou 1,5
Hz ±0,5Hz.
Blikanie zabezpečujú prerušovače.
Bimetalové prerušovače - najstarší spôsob, dnes sa už nepoužívajú
Prerušovače s ohrievaným drôtom
obr.3.36 prerušovač s ohrievaným drôtom
Page 17
Drôt sa pri ohreve predlží a zopnú sa kontakty K1 a K2 a do žiaroviek sa
dostane plné napätie. Po spojení kontaktov prestane drôtom prechádzať prúd a drôt
ochladne, skráti sa a kontakty sa rozpoja. Tento cyklus sa opakuje.
Elektronické prerušovače Tranzistorové
S číslicovými obvodmi
Ako prerušovač sa používa astabilný klopný obvod – multivibrátor – ktorý
samočinne preklápa z jednej polohy do druhej ( zapína a vypína žiarovku).