Slovenská republika a perspektívy európskeho smerovania Moldavska [Slovak republic and European perspectives of Moldova]

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta politických vied a medzinárodných vz ahov

Desa rokov Slovenskej republiky v Európskej únii

Belianum. Vydavate stvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Banská Bystrica, 2014

Editori Prof. PhDr. Peter Terem, PhD.

Mgr. Marek Len , PhD. Recenzenti Prof. PhDr. Ján Li ák, CSc.

Doc. PhDr. Rastislav Kazanský, PhD. Jazykoví korektori Mgr. Samuel Goda Mgr. Martin Patúš Návrh obálky Mgr. Art. Zuzana Ceglédyová

Mgr. Marek Len , PhD.

Vydalo ©BELIANUM. Vydavate stvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2014. Fakulta politických vied a medzinárodných vz ahov

Katedra medzinárodných vz ahov a diplomacie Banská Bystrica, 2014 ISBN 978-80-557-0816-4

OBSAH „LESSONS LEARNED“ – K BILANCII ZAHRANI NEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII ................................................................................................. .....

KOSÍR, Igor: Porovnanie pozície Slovenska vo svetovom hospodárstve a spolo enstve pred vstupom do Európskej únie a v roku 10-teho výro ia lenstva v najkomplexnejšom integra nom zoskupení .................... ...

PAJTINKA, Erik: Bilaterálna diplomacia Slovenskej republiky v kontexte lenstva v Európskej únii ...........

TEREM, Peter – KOVÁCS, Michal: Kultivácia verejnej mienky ako predpoklad úspešného pôsobenia SR v EÚ .........................................................................................................................................................

VL EK, Dalibor: Základné rty realizácie zahrani nej politiky Slovenskej republiky v EÚ – desa rokov po vstupe .................................................................................................................................................

VÝCHODNÁ POLITIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ............................................................. ..

DULEBA, Alexander: Medzi Ruskom a Ukrajinou: desa rokov východnej politiky SR ..........................

GODA, Samuel - LEN , Marek: Slovenská republika a perspektívy európskeho smerovania Moldavska ......................................................................................................................................................

SPRIEVODNÉ PODUJATIA .............................................................................................................. ..

PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY V RADE EURÓPSKEJ ÚNII .......... ........

MIZERA, Miroslav – ŠULÍK, Rudolf: Dekáda lenstva vo svetle predsedníctva SR v rade EÚ v roku 2016 ....................................................................................................................................................

MIGRA NÁ POLITIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII .................... ... 7

BOLE EKOVÁ, Martina: Desa rokov migra nej politiky Slovenskej republiky v Európskej únii ..... .... 7

POLITICKO-BEZPE NOSTNÉ ASPEKTY LENSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII ............................................................................................................................. .

NOVÁKOVÁ, Dagmar: Ú as Slovenskej republiky v bojových jednotkách Európskej únie ................... .. 8

EKONOMICKÉ ASPEKTY LENSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII .......................................................................................................................................................... ...

DOBRÍK, Michal - RÝSOVÁ, Lucia: Implementácia štrukturálnej a kohéznej politiky Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky v období 2004 – 2014 a finan ná perspektíva 2020..................... ... 9

PRÁVNE A INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY LENSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII .............................................................................................................................. 1

ROSPUTINSKÝ, Peter: Spolupráca v oblasti práva ob anov Európskej únie na konzulárnu ochranu ...........................................................................................................................................................

MUKHIN, Yevhen: Participation of the Slovak Republic in the activities of EU institutions: results and prospects (2004-2014) .............................................................................................................................

LENOVIA RIEŠITE SKÉHO KOLEKTÍVU ...............................................................................

O AUTOROCH .........................................................................................................................................

[49]

SLOVENSKÁ REPUBLIKA A PERSPEKTÍVY EURÓPSKEHO SMEROVANIA MOLDAVSKA1

Samuel GODA – Marek LEN

Abstrakt Zámerom štúdie je analýza zahrani nej politiky Slovenskej republiky (SR) k Moldavsku v kontexte podpisu Asocia nej dohody s EÚ (AA) z perspektívy politiky Východného partnerstva (EaP). Štúdia mapuje priebeh asocia ného procesu Moldavska, identifikuje k ú ové body vz ahov medzi EÚ, SR a Moldavskom, ako aj analyzuje problematiku Podnesterska v kontexte územnej celistvosti a alšej možnej integrácie krajiny. Z poh adu bilaterálnej spolupráce medzi SR a Moldavskom kladú autori dôraz najmä na realizované a vytý ené priority v oblasti Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2014-18, ako aj na identifikáciu k ú ových oblastí a formuláciu odporú aní pre SR (a jeho pôsobeniu v EÚ) pre nadchádzajúce obdobie. K ú ové slová: Moldavsko, Európska únia, Slovenská republika, Východné Partnerstvo Abstract The aim of the study is to analyze the foreign policy of the Slovak Republic towards Moldova in the context of the signing of the Association Agreement (AA) with the EU from the perspective of Eastern Partnership (EaP). The study describes the development of Moldova Association process, identifies key issues within EU, Slovakia and Moldova relations, as well as analyzes the issue of Transnistria in the context of territorial integrity and possible further integration of the country. In terms of bilateral cooperation between Slovakia and Moldova authors put particular emphasis on realized and outlined priorities in the Mid-term Strategy for Development Cooperation of the Slovak Republic for 2014-18, as well as on identification of key areas and formulation of recommendations for the SR (and its activities in the EU) for the upcoming period. Key words: Moldova, European Union, Slovak Republic, Eastern Partnership Úvod

Európska politika susedstva (ENP) EÚ zažíva v sú asnej globálnej a regionálnej politicko-ekonomickej situácii ve mi namáhavé a ažké obdobie, i už na svojich južných alebo východných hraniciach. Slovenská republika, ako plnohodnotný lenský štát EÚ, by nemala zaostáva v interinštitucionálnej, ale ani v širšej diskusii týkajúcej sa budúcnosti ENP, a najmä Východného partnerstva (EaP). EaP by malo na alej zosta jedným z k ú ových vektorov zahrani nej politiky Slovenskej republiky (SR) nielen na národnej úrovni, ale aj v rámci Európskej služby pre vonkajšiu innos i Spolo nej zahrani nej a bezpe nostnej politiky EÚ.

Priebeh asocia ného procesu Základné východiská právneho a inštitucionálneho rámca bilaterálnej spolupráce EÚ a Moldavska nachádzame v tzv. Dohode o partnerstve a spolupráci (PCA), ktorú zú astnené strany 1 Štúdia je publikovaná v rámci výskumného projektu VEGA . 1/0518/14 „Desa rokov zahrani nej politiky Slovenskej republiky v rámci vonkajšej innosti EÚ a jej perspektívy.“

[50]

podpísali v roku 1998. Táto dohoda vyšpecifikovala nieko ko nasledovných k ú ových oblastí vzájomnej spolupráce (ESV , 2014b):

- Obchod a ekonomická spolupráca; - Spolupráca v oblasti vedy a techniky, energie, životného prostredia, dopravy, poštových

služieb a telekomunikácií a alších oblastí ako vzdelávanie, spolo enská a kultúrna spolupráca;

- Politický dialóg na tému domácich, regionálnych a medzinárodných problematík spolo ného záujmu ako dodržiavanie princípov demokracie, udských práv a politickej stability v regióne najmä vo vz ahu k Podnestersku;

- V oblasti vnútorných záležitostí a spravodlivosti boli vyšpecifikované oblasti ako pranie špinavých pe azí, boj proti nelegálnej produkcii a boj proti drogám. V roku 2004 sa Moldavsko stalo sú as ou politiky ENP, ktorej cie om bolo dosiahnutie

úzkej formy politického pridruženia a ekonomickej integrácie s južnými a východnými susedskými krajinami. Za ú elom zdôraznenia východnej dimenzie „zahrani nej politiky EÚ“ sa agenda ENP rozdelila do dvoch hlavných ko ají, kde jednu z nich predstavuje práve EaP iniciované v roku 2009 v Prahe. Na základe nastavenia bilaterálnych a multilaterálnych vz ahov medzi EÚ a partnerskými krajinami EaP je táto platforma v porovnaní s ENP považovaná za podstatne precíznejší nástroj.2 Vo vzájomných vz ahoch medzi EÚ a Moldavskom možno za zásadný považova aktuálny rok 2014, konkrétne 27. jún, kedy bola podpísaná (ratifikovaná 2. júla) AA spolu s dodatkom o preh benej a komplexnej zóne vo ného obchodu (DCFTA)3. Režim liberalizovaného vízového styku pre ob anov Moldavska je v platnosti od 28. apríla 2014. Tieto dohody vytvárajú oficiálny rámec vzájomnej spolupráce medzi EÚ a Moldavskom. Samotná politická situácia v krajine, ktorá predchádzala kone nému podpisu dohody, nebola ani z aleka jednoduchá a stabilná. Komunistická strana Moldavska vedená V. Voroninom disponovala ve kou mierou kontroly politického spektra a neskôr preberala prvky autoritarizmu a represie. Tento proces kulminoval v roku 2009 politickými a spolo enskými nepokojmi, následkom ktorých sa k moci dostala koalícia s názvom Aliancia pre európsku integráciu. K ú ové body vz ahov EÚ, SR a Moldavska

Na základe informácií z dokumentu Európskej komisie Susedstvo na rázcestí: implementácia Európskej politiky susedstva v roku 2013 (EK, 2013), je možné z poh adu EÚ identifikova pre Moldavsko nasledovné výzvy:

2 Najvýraznejšiu inováciu predstavuje najmä zavedenie multilaterálnej dimenzie. Východné partnerstvo je založené na princípoch demokracie, právneho štátu, dodržiavaní udských práv, trhovej ekonomiky a dobrej správy verejných záležitostí. Ako spolo ná iniciatíva zah ajúca Európsku úniu, lenské štáty EÚ a šes krajín bývalého Sovietskeho zväzu obsahuje, už spomínané, dve hlavné dimenzie: bilaterálnu a multilaterálnu. Na bilaterálnej úrovni jadro rokovaní predstavuje Dohoda o pridružení (AA), ktorá zah a tiež postupnú integráciu do vnútorného trhu EÚ prostredníctvom zriadenia preh benej a komplexnej zóny vo ného obchodu (DCFTA). K ú ovým prvkom iniciatívy Východného partnerstva je jeho multilaterálny charakter (napr. summit každé dva roky, stretnutia ministrov zahrani ia raz ro ne, neformálny dialóg dvakrát ro ne, i alšie fóra pre zdie anie skúseností a informácií). 3 Pre celé znenie Asocia nej dohody pozri ESV , 2014a.

[51]

- Boj proti korupcii – korupcia je všeobecne rozšíreným fenoménom, boj proti nej by mal by vedený na všetkých úrovniach spolo enského života (najmä v justícii, verejnom obstarávaní a privatizácii) aj prostredníctvom „národného antikorup ného centra“;

- Dodržanie termínu parlamentných volieb – tieto sa majú kona d a 30. novembra 2014 a konanie volieb má by v súlade s európskymi a medzinárodnými štandardmi;

- Reforma súdnictva – potrebná aplikácia reformy v oblasti súdnictva a systému vymáhania práva. Napomôc tomu má posilnenie spolupráce so súdnymi a policajnými orgánmi lenských štátov EÚ;

- Konsolidácia systému udských práv a základných slobôd – potrebná reforma inštitútu ombudsmana, implementácia „národného ak ného plánu v oblasti udských práv“ a súvisiacich oblastí;

- Sloboda médií – zabezpe enie slobody, plurality médií a transparentnosti vlastníckych štruktúr médií;

- Revízia Ústavy – za ú elom zabránenia inštitucionálneho zablokovania, podporenie systému „checks and balances“ a vyjasnenie kompetencií Ústavného súdu;

- Pokra ovanie v sektorových reformách aj po podpise AA – špecifický dôraz sa kladie najmä na diverzifikáciu energetických zdrojov;

- Zlepšenie podnikate ského prostredia – získavanie zahrani ných investícií a zvýšenia konkurencieschopnosti domácej ekonomiky;

- Reforma vzdelávania – za ú elom jej prispôsobenia potrebám trhu práce; - Pokra ovanie procesu transparentnej privatizácie; - Reforma verejnej správy – najmä prostredníctvom decentralizácie a zapojenia ob ianskej

spolo nosti; - Aktívna komunikácia s Podnesterskom – najmä v kontexte DCFTA.

Vyššie uvedené body predstavujú jednotlivé k ú ové výzvy pre domácu politickú elitu

Moldavska. Samozrejme, v mnohých oblastiach je pod iarknutá výzva pre konzultáciu s lenskými krajinami EÚ alebo s EÚ samotnou. Slovenská republika prešla (stále prechádza) pri transforma nom a integra nom procese viacerými z uvedených bodov. Je preto logické, že naše skúsenosti by mohli by (vo vyššej miere) transformované na podmienky Moldavska. Za pozitívne preto môžeme ozna i angažovanie sa slovenskej diplomacie v Moldavsku, ktorej intenzifikáciu predpokladáme aj v súvislosti s otvorením Zastupite ského úradu SR v Kiši ove od júla roku 2013. Ilustráciou intenzívnych diplomatických vz ahov po as obdobia rokov 2013-14 boli recipro né návštevy i už na úrovni ministrov zahrani ných vecí, alebo aj štátnych tajomníkov oboch krajín v Bratislave a Kiši ove. Zo spomínaných oblastí sa slovenská diplomacia vo vzájomných vz ahoch zameriava najmä na aktuálne politické témy, zah ajúce najmä implementáciu AA, reformu súdnictva, prokuratúry, ako aj otázky energetickej bezpe nosti. Za pozitívne považujeme aj snahu MZVaEZ SR identifikova príležitosti pre slovenských podnikate ov, ktorí majú záujem rozvíja väzby s Moldavskom v zmenených politicko-ekonomických podmienkach (aj v súvislosti s nadchádzajúcou privatizáciou verejného majetku v Moldavsku).

Nosnou as ou slovenských aktivít, ako napríklad otvorenie Sekretariátu Platformy mimovládnych organizácií Pro-Europe v Kiši ove, sú pripravované najmä v spolupráci so slovenskou oficiálnou rozvojovou pomocou - SlovakAid. V rámci Strednodobej stratégie rozvojovej

[52]

spolupráce Slovenskej republiky na roky 2009 – 2013 bolo Moldavsko projektovou krajinou, kde bolo realizovaných (je ešte v realizácii) 12 projektov najmä v oblasti budovania ob ianskej spolo nosti a demokratických inštitúcií. Celková výška ODA na bilaterálne projekty v tomto období (5 rokov) dosiahla sumu 1,01 mil. Eur (MZVaEZ, 2014a). V tomto oh ade je potrebné spomenú aktivity niektorých slovenských mimovládnych organizácií ako Nadácia Pontis alebo SAK. Pravdepodobne najznámejším je projekt Slovenskej spolo nosti pre zahrani nú politiku (SFPA) „Národný konvent o EÚ,“ ktorý je organizovaný v Moldavsku. alšie formy rozvojovej spolupráce sú realizované prostredníctvom malých finan ných príspevkov, programu CETIR4, humanitárnej pomoci a vládnych štipendií SR.

Významným prvkom, ktorý zlepšuje možnos rozvoja bilaterálnej slovensko-moldavskej spolupráce je aj skuto nos , že Moldavsko je v rámci Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018 posunuté nielen medzi teritoriálne priority, ale zárove je aj jednou z troch programových krajín (MZVaEZ, 2013). Sektorové zamerania bilaterálnej rozvojovej spolupráce je upriamené na dve základné oblasti (MZVaEZ, 2014a):

a) dobrá správa vecí verejných – reforma verejných financií, reforma bezpe nostného sektora, posil ovanie demokratiza ných procesov na lokálnej úrovni a podpora spolupráce vládneho, samosprávneho a mimovládneho sektora;

b) voda a sanitácia – zásobovanie pitnou vodou, vodné a odpadové hospodárstvo.

Z ekonomického h adiska je Moldavsko de facto jednou z najchudobnejších krajín sú asnej Európy. Pod a údajov OECD bola v roku 2012 šiestym najvä ším príjemcom rozvojovej pomoci v Európe (473 mil. USD, t. j, cca 6% HDP Moldavska) (MZVaEZ, 2014a). Prínos rozvojovej pomoci pre Moldavsko je v tomto kontexte nenahradite ný.

Moldavsko dlhšiu dobu stálo na križovatke ku ktorému typu ekonomickej5 integrácie sa

pridá – Európskej únii alebo Eurázijskej ekonomickej únii (EEU). o sa týka aplikácie AA a najmä jej najhlavnejšej asti ekonomického charakteru – DCFTA, resp. integrácie s EEU, vypracovali analytici Expert Grup analýzu (Prohnitchi, 2012), ktorej hlavné predpoklady sú nasledovné, v prípade:

a) Pristúpenie k DCFTA: - zrušenie colných bariér pre import z EÚ a Turecka, - 8% zvýšenie nákladov na produkciu v po nohospodárstve z dôvodu sanitárnych štandardov EÚ, - 5% zvýšenie exportných cien pre moldavské agroprodukty exportované na európsky trh, - 20% zvýšenie exportných cien agroproduktov a 5% zvýšenie exportných cien pre moldavské industriálne produkty na tureckom trhu.

b) Pristúpenie k RBK CU (Russia-Belorussia-Kazakhstan Customs Union)

- zrušenie colných bariér pre import z Ruska, Bieloruska a Kazachstanu,

4 Centrum pre transfer skúseností z integrácie a reforiem 5 Samozrejme, daný model je možné nazva aj inak na základe jeho multidimenziálneho charakteru. Daná integrácia môže nies prvku kultúrnej, politickej, hodnotovej i geopolitickej.

[53]

- 2,7-krát zvýšenie colných bariér pre Moldavsko na import zo všetkých krajín okrem RBK CU, - 10% – 30% zníženie cien na import zemného plynu z Ruska.

Pri tejto štúdii je potrebné pod iarknu fakt, že ide o ekonomické predpoklady budúceho

vývoja, ke že bola vypracovaná ešte pred podpisom AA. Závery štúdie však do úvahy neberú alšie faktory ako napr. možné aplikovanie reštriktívnych opatrení zo strany Ruska na moldavské

produkty, alebo vz ah k cca 500 000 obyvate om Moldavska pracujúcich v Rusku. Napriek tomu ide o komplexný poh ad na možnosti rôznej integra nej budúcnosti Moldavska. V súvislosti s domácim diskurzom oh adom AA a DCFTA, resp. integráciou s EÚ na ekonomickej úrovni, panuje nieko ko základných obáv - a teda, že DCFTA zni í domácu produkciu v dôsledku eliminácie colných bariér; vstup nekvalitných európskych výrobkov na domáci trh; AA nedovolí zvýšený export do EÚ v dôsledku nízkych kvantitatívnych kvót na moldavské výrobky; vnútorný trh EÚ a jeho protek né mechanizmy zabránia vstupu moldavských firiem do štruktúry. Vysvetlením, analýzou a následným podložením alších argumentov sú tieto názory do istej miery vyvrátené (Lupusor, 2014). Z toho dôvodu, i napriek podpisu AA, je potrebné vo vyššej miere zaangažova verejnú diplomaciu EÚ a lenských štátov za ú elom otvorenej a vecnej diskusie s moldavskou ob ianskou spolo nos ou, ako aj podnikate skou sférou na uvedené obavy.

Nie je možné opomenú aj druhú stránku takejto integrácie. Podpis AA spolu s DCFTA Moldavskom (rovnako, ako aj Gruzínskom a Ukrajinou) znamená jednozna né zvolenie si cesty budúceho rozvoja a smerovania krajiny. Nie je však možné, resp. nie je správne, abstrahova sa od alších aspektov, ktoré viedli krajiny k tomuto kroku. Z historického h adiska Moldavsko zdie alo s Ruskou federáciou spolo nú existenciu v rámci ZSSR, pri om s avým brehom rieky Dnester sú kultúrne, jazykové a politické spojenia ešte silnejšie. Ruská federácia, ako to môžeme vidie na aktuálnej situácii na Ukrajine, nie je ochotná rešpektova bližšiu integráciu krajín „blízkeho zahrani ia“ s EÚ - nako ko ho vníma ako ohrozenie svojich ekonomických, politických, ako aj geopolitických záujmov. Podpis AA a DCFTA je však skuto ne strategickým krokom. Môžeme teda o akáva , že reakcia Ruska na seba nenechá dlho aka . Rusko, tak ako aj EÚ majú názor, že AA a DCFTA nie sú kompatibilné s lenstvom v Eurázijskej colnej únii (EACU). Moldavsko na základe podpisu AA nemá záujem o lenstvo v EACU, avšak môže profitova zo sú asného lenstva v zóne vo ného obchodu krajín SNŠ, ktorá je kompatibilná s AA/DCFTA. Moldavsko by teda mohlo sledova príklad Srbska (Aleksashenko, 2014). Takýto balans je technicky možný, avšak môže narazi na nevô u niektorej zo strán – EÚ alebo Ruska, prípadne samotná politická elita Moldavska by nemusela takýto tlak zvládnu . Pri ideálnom stave by však takáto alternatíva mohla by vhodná ako kompromis pre každú stranu.

Problematika Podnesterska

Vyriešenie problému Podnesterska je v prípade hlbšej politickej integrácie ( lenstva) EÚ

a Moldavska podmienka sine qua non. V tomto prípade máme na mysli formu „minimálneho vyriešenia“ tohto problému v kontexte zachovania teritoriálnej integrity a politickej dohody. Zastávame však názor, že jedine transformácia tohto konfliktu môže vies k udržate nému mieru. Takýto postup vyžaduje množstvo asu – a ten si Moldavsko momentálne dopria

[54]

nemôže. Podnestersko je možné charakterizova rôznymi termínmi – zamrznutý konflikt; de facto štát; neuznaný štát; autonómny región Moldavska... Každý z týchto pojmov je do istej miery pravdivý. Pre ú ely tejto štúdie chápeme Podnestersko ako autonómnu teritoriálnu sú as Moldavska pod a zákona . 173 o špeciálnom legálnom statuse teritórií avého brehu Dnestra z 22. júla 2005 (Parliament of the Republic of Moldova, 2005), na ktorú má však Kiši ov len minimálny (takmer nulový) dosah. Niektoré štáty ako napr. Nemecko, považujú však tento zákon za príliš rigidný a dokonca ako prekážku reintegrácie (Socor, 2013). V kontexte nadchádzajúcich volieb bude rozhodujúca tiež volebná geografia regiónov Gagauzska a Balti.

Ekonomika Podnesterska je jednozna ne otvorenou a teda pomerne silne citlivou na situáciu na vonkajších trhoch. Pre svoje riadne fungovanie je závislá na zahrani ných trhoch. Sú asný stav bežného ú tu predstavuje 80% deficit HDP, o poukazuje na štrukturálne problémy ekonomiky a nedostatok konkurencieschopnosti. o sa týka podpory AA podpísanej Moldavskom (de iure aj „za Podnestersko“ v rámci medzinárodne uznaných hraníc), Podnestersko s ou vyjadrilo nesúhlas a nemá záujem sa jej zú astni . Ekonomický vz ah Moldavska, Podnesterska a EÚ je momentálne až do konca roka 2015 postavený na základe autonómnych obchodných preferencií (ATP - Autonomous Trade Preferences) a práve tento režim má by nahradený režimom DCFTA. Jedna z k ú ových otázok teda znie – aký vplyv bude ma DCFTA na región Podnesterska? Za sú asných podmienok podnesterskí exportéri majú rovnaký prístup ako tí z pravého brehu Dnestra za podmienky získania certifikátu originality Moldavskej republiky. Avšak pri importe Podnestersko ponechalo svoje clá vyššie ako tie na pravom brehu, o znamená, že Podnestersko má v tomto zmysle privilegované postavenie. Po prijatí DCFTA pre podnesterských exportérov nebude sta i iba certifikát originality, ale budú musie splni alšie a náro nejšie podmienky (Berlin economics, 2013). V podstate je ale možný variant, kedy Podnestersko uplatní len istú as DCFTA po dohode s Kiši ovom a Bruselom. Toto by znamenalo de facto len malú zmenu status quo a rovnako aj krátkodobú politickú výhru Tiraspolu.

Je potrebné zdôrazni , že trh EÚ je k ú ovým a najvä ším odberate om podnesterského exportu. Pri sledovaní ekonomickej logiky by bolo viac než dôležitým záujmom udrža a posilni tieto hospodárske väzby. Najvä ším partnerom pre import je Rusko – tu ale dominuje najmä import ropy a plynu. Môžeme teda sledova evidentný stret ekonomických a geopolitických záujmov, ktorý je transformovaný aj do vnútropolitických súvislostí – súboj politických a ekonomických záujmov (i napriek tomu, že podnesterskí oligarchovia tieto dva aspekty asto v sebe spájajú). Pravdepodobne, jazý ek na váhach sa môže odkloni od EÚ v prípade silnejšej ekonomickej intervencie zo strany Ruska, ktorá je už teraz ve mi významná pri dotovaní (nielen) cien ropy a plynu. Odhadované množstvo ruskej finan nej pomoci sa pohybuje okolo 500-600 miliónov USD ro ne. Vo svojej podstate, podnesterská elita sa nachádza v relatívne výhodnej situácii - má prístup na európsky trh, pri om využíva ruskú finan nú pomoc. V dlhodobom kontexte to je, ale neudržate ný ekonomický model stojaci na dobrej vôli Bruselu a Moskvy. V sú asnej situácii je dobrovo ná reintegrácia len zbožným prianím. I v prípade nájdenia politického konsenzu Kiši ova a Tiraspolu, na rad prichádzajú alšie otázky. Vo vz ahu k externým aktérom je to najmä uhradenie Tiraspolom nahromadeného dlhu za plyn z Ruska. Táto suma je odhadovaná na 4,5 miliardy USD (Lupusor – Fala – Morcotilo, 2014). Je utopické nazdáva sa, že Kiši ov by bol schopný takú sumu v krátkodobom a strednodobom horizonte zaplati . Rovnako platí, že v prípade skuto ného záujmu EÚ o lenstvo Moldavska je potrebné tento fakt vzia v úvahu a vyhnú sa kontraproduktívnej zahrani nej politike.

Závery a odporú ania

Moldavsko sa nachádza v zložitej politickej a ekonomickej situácii, ktorá si vyžaduje nezanedbate né náklady spojené so strategickým rozhodnutím. Orientácia zahrani nej politiky a zahrani ného obchodu v kombinácii s domácimi faktormi sa stávajú k ú ovými. Ruská federácia je pravdepodobne najdôležitejším externým faktorom tohto rozhodovania. Jej zahrani ná politika využíva všetky dovolené prostriedky, ako aj nástroje spojené s propagandou. Z h adiska aktivít SR je preto nevyhnutné, aby sa zapojila do otvorenej argumentácie medzi EÚ a Ruskom o adaptácii AA/DCFTA Moldavskom. Ruská karta moldavských „gastarbeiterov,“ protek ných opatrení v zahrani nom obchode a cien energií nesmie by podce ovaná. Je potrebné podporova povedomie v Moldavsku o skuto ných výhodách AA/DCFTA prostredníctvom slovenských vládnych a mimovládnych expertov, ako aj podnikate ov, v synergii s existujúcou stratégiou rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Je potrebné podpori (finan ne a prostredníctvom transferu know-how) domáce malé a stredné podniky z dôvodu konfrontácie s vysokou mierou konkurencie z trhu EÚ.

V krátkodobom kontexte považujeme za vhodné komunikova s reprezentáciami politických strán, ktorých preferen né rozloženie v parlamente bude výsledkom nadchádzajúcich parlamentných volieb. Taktiež je vhodné sa zaobera alternatívou, do akej miery môžu výsledky parlamentných volieb spomali európsku perspektívu Moldavska v dôsledku prepadu preferencií sú asných vládnych strán (vysoká korupcia, slabá štátna správa, zlá situácia v súdnictve... at .). V tomto smere je žiaduce angažova nielen verejnú diplomaciu lenských štátov, ale najmä EÚ. V neposlednom rade je potrebné výraznejšie pomáha reforme tzv. problémových (resp. z h adiska fungovania a kvality právneho štátu mienkotvorných) oblastí, ako sú súdnictvo, polícia, klientelizmus, korupcia, oligarchizácia ekonomiky, zdravotníctvo, školstvo a pod. V prípade Podnesterska a Gagauzska je žiaduce nastoli silnejšie komunika né väzby v kontexte diskusie o (ne)výhodách AA/DCFTA. V tomto zmysle je taktiež potrebné alokova finan né prostriedky na stabilizáciu energetického sektora v Podnestersku. V prípade problematiky menšín odporú ame zapoji napr. slovenské mimovládne organizácie, ktoré by preniesli skúsenosti SR v tejto oblasti. Záverom, základnou úlohou zahrani nej politiky SR, a rovnako aj EÚ, je správne spo íta náklady na alšiu asociáciu Moldavska s EÚ a na základe zhodnotenia vlastných možností a možností Moldavska nastavi realistické a uskuto nite né zahrani nopolitické ciele.

[55]

Použité zdroje ALEKSASHENKO, S. 2014. For Ukraine, Moldova, and Georgia Free Trade with Europe and Russia Is Possible. [online]. Carnegie Mosow Center, 2014. [cit. 2014-09-10]. Dostupné na internete: <http://carnegie.ru/eurasiaoutlook/?fa=56074>

BERLIN ECONOMICS. 2013. The Impact of the EU-Moldova DCFTA on the Transnistrian Economy: Quantitative Assessment under Three Scenarios. [online]. GET Moldova, 2013. [cit. 2014-09-15]. Dostupné na internete: <2013.06.04 dcfta%20 transnistria _en.pdf>

EURÓPSKA KOMISIA. 2013. Neighbourhood at the Crossroads: Implementation of the European Neighbourhood Policy in 2013. [online]. Európska komisia, 2013. [cit. 2014-08-25]. Dostupné na internete: <http://eeas.europa.eu/enp/pdf/2014/joint_communication_en.pdf>

EURÓPSKA SLUŽBA PRE VONKAJŠIU INNOS . 2014a. Association Agreement between the European Union and the European Atomic Energy Community and their Member States, of the one part, and the Republic of Moldova. [online]. EU External Action, 2014. [cit. 2014-07-25]. Dostupné na internete: <http://eeas.europa.eu/moldova/pdf/eu-md_aa-dcfta.pdf>

EURÓPSKA SLUŽBA PRE VONKAJŠIU INNOS . 2014b. EU-Moldova Relations. Political and legal foundations. The Partnership and Cooperation Agreement. [online]. EU External Action, 2014. [cit. 2014-07-25]. Dostupné na internete: <http://eeas.europa.eu/moldova/pdf/political_legal_foundations_en.pdf>

LUPUSOR, A. 2014. Why do we need economic liberalization with the European Union. . [online]. Expert Grup, 2014. [cit. 2014-09-15]. Dostupné na internete: <http://www.expert-grup.org/en/biblioteca/item/988-na-zlsac&category=7>

LUPUSOR, A. – FALA, A. – MORCOTILO, A. 2014. Regional economic review: Transnistrian region. [online]. Expert Grup, 2014. [cit. 2014-09-15]. Dostupné na internete: <http://www.expert-grup.org/en/biblioteca/item/989-rer-trn&category=7>

MZVaEZ. 2013. Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018. [online]. MZVaEZ, 2014. [cit. 2014-07-25]. Dostupné na internete: <https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc- slovenska_rozvojova_pomoc>

MZVaEZ. 2014a. Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 2014 – 2018. [online]. SlovakAid, 2014. [cit. 2014-09-15]. Dostupné na internete: <http://www.slovakaid.sk/sk/technicka-pomoc/moldavsko>

MZVaEZ. 2014b. Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce na rok 2014. [online]. MZVaEZ, 2014. [cit. 2014-08-25]. Dostupné na internete: <http://www.slovakaid.sk/sk/technicka-pomoc/moldavsko>

Parliament of the Republic of Moldova. 2005. Law on fundamental regulations of the special legal status of settlements on the left of the river Nistru (Transnistria),” (unofficial translation). SEC.DEL/187/05, July 27, 2005. [online]. OSCE, 2013. [cit. 2013-05-15]. Dostupné na internete: <http://www.osce.org/pc/16208>

PROHNITCHI, V. 2012. Strategic comparison of Moldova’s integration options: Deep and Comprehensive Economic Integration with EU versus Accession to the Russia-Belarus-Kazakhstan Customs Union. In Economic Analysis and Forecast Paper. [online]. No 3/2012, QUO VADIS MOLDOVA. [cit. 2014-08-25]. Dostupné na internete: <http://expert-grup.org/en/>

SOCOR, V. 2011. German initiatives favor Russia on Transnistria talks. In Eurasia Daily Monitor [online]. Vol. 8, No. 110, 2011. [cit. 2013-005-15]. Dostupné na internete: <http://www.jamestown.org/single/?no_cache=1&tx_ttnews%5Btt_news%5D=38024>

[56]

Desa rokov Slovenskej republiky v Európskej únii

Editori Prof. PhDr. Peter Terem, PhD., Mgr. Marek Len , PhD.

Náklad 150 ks

Formát A5

Rozsah 130 strán

Vydanie prvé

Vydavate Belianum. Vydavate stvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Fakulta politických vied a medzinárodných vz ahov

Tla Equilibria s.r.o., Košice

ISBN 978-80-557-0816-4