SLOVENSK TECHNICK UNIVERZITA V BRATISLAVE 2002-2004/RIESITELIA... · 2011-01-16 · Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová 3 1 ÚVOD

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE

KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU

APLIKÁCIA CONTROLLINGU V LOGISTIKE

Projekt doktorandskej dizertačnej práce

Meno: Ing. Helena Vidová Rok: 2002 Školiteľ: Prof. Ing. Alexander Linczényi, CSc.

Obsah 1 ÚVOD ........................................................................................................................... 3

2 POJEM A CELKOVÁ FILOZOFIA CONTROLLINGU ...................................... 6 2.1 HISTÓRIA CONTROLLINGU ...................................................................................... 6 2.2 DEFINÍCIA CONTROLLINGU ..................................................................................... 7 2.3 VZÁJOMNÁ PREVIAZANOSŤ MANAŽMENTU A CONTROLLINGU.............................. 10

3 CONTROLLING V LOGISTIKE ........................................................................... 13 3.1 POSLANIE CONTROLLINGU V LOGISTIKE ............................................................... 13 3.2 POSTUPNOSŤ KROKOV PROCESU REALIZÁCIE CONTROLLINGU LOGISTIKY............ 15 3.3 SLEDOVANIE LOGISTICKÝCH NÁKLADOV A VÝKONOV.......................................... 17

3.3.1 Klasifikácia logistických nákladov .............................................................. 18

4 NÁSTROJE UPLATŇOVANÉ V RÁMCI CONTROLLINGU LOGISTIKY... 20 4.1 SÚSTAVA UKAZOVATEĽOV LOGISTIKY.................................................................. 20 4.2 KALKULÁCIA LOGISTICKÝCH NÁKLADOV............................................................. 22

4.2.1 Druhy kalkulácií .......................................................................................... 24 4.2.2 Metódy kalkulovania nákladov.................................................................... 27

4.3 LOGISTICKÉ ROZPOČTY ........................................................................................ 31 4.3.1 Druhy rozpočtov .......................................................................................... 32 4.3.2 Metódy rozpočtovania ................................................................................. 33

4.4 PODNIKOVÉ ÚČTOVNÍCTVO AKO NÁSTROJ PODPORY LOGISTICKÉHO CONTROLLINGU .................................................................................................... 35

4.5 REPORTING V LOGISTICKOM SYSTÉME.................................................................. 36

5 ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉ LOGISTICKÉ REŤAZCE ............. 38

6 ZÁVER ....................................................................................................................... 42

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

CIELE A TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE

PRÍLOHY

Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová

3

1 ÚVOD

Pôsobenie nových technológií na trhu a neustále rastúce množstvá informácií sú prvky,

ktoré ovplyvňujú situáciu mnohých organizácií až do takej miery, že práve v oblasti

riadenia vzhľadom k minulosti, dochádza k výrazným posunom podnikových priorít

a cieľov.

Podnikateľské jednotky už nestavajú svoju existenciu iba na náhodnom a neplánovanom

úspechu, pretože nepoznajú podmienky jeho dosiahnutia a nemôžu takýto spôsob

správania regulovať, skôr naopak, snažia sa popri primárnom a hlavnom cieli svojej

činnosti – dosahovaní zisku, orientovať aktivity tak, aby vytvárali jednotný systém

pravidiel, ktorý zabezpečí danému podniku trvalý a dlhodobý rozvoj [11]. Potreba

jednotného a účinného systému riadenia je o to výraznejšia, ak ide o organizáciu existujúcu

v “prehustenom priestore a čase“, kde práve táto prehustenosť môže viesť ku konfliktom a

konfrontáciám. Preto v snahe predchádzať, resp. zamedzovať vzniku takýchto situácií, je

dôležité vypracovať celopodnikovú koncepciu, ktorá by v sebe zastrešila nie len

definované ciele a reálne možnosti firmy ale aj efektívne fungujúci systém spätnej väzby,

ktorý by včas upozornil na slabé miesto a kompetentným poskytol vhodné informácie,

prispievajúce k vyriešeniu daného stavu. Nástroj, ktorý sa snaží o uplatnenie týchto krokov

v riadení je práve controlling.

Controlling je vo všeobecnosti prvok, ktorého podstatou je skvalitnenie riadenia podniku

na základe evidencie a hodnotenia všetkých jeho ekonomických udalostí. Zastrešuje v sebe

systematické plánovanie, účinnú kontrolu a priebežné riadenie jednotlivých procesov, na

základe čoho sa zlepšujú podmienky pre rozhodovanie zodpovedných pracovníkov

a znižuje sa miera ich neistoty.

Je to systém, ktorým manažment získava potrebné informácie o dianí vo firme a pripravuje

analýzy pre jej riadenie [42]. Preto ho možno považovať za dôležitý podporný článok

v rámci procesu podnikového rozhodovania.

Controllingová koncepcia sa do nášho povedomia dostala zásluhou zahraničných firiem,

ktoré si už dávno uvedomili jeho dôležitosť a prínosy pre prehľadné riadenie. Z hľadiska

praxe slovenských podnikov je však niečím novým, hoci niektoré prvky a prístupy, ktoré

tento nástroj zastrešuje, používalo mnoho firiem aj v minulosti. Controlling sa však na tieto

prvky pozerá komplexne a v rámci svojej filozofie sa ich snaží zladiť do jedného


4

kompaktne fungujúceho celku. Keďže problematika controllingu tak v teórii ako aj v praxi

je vysoko aktuálna, v rámci svojho doktorandského štúdia som sa rozhodla zaoberať sa

otázkou aplikácie controllingu v logistike.

V projekte doktorandskej dizertačnej práce (PDDP) som si stanovila za svoj primárny cieľ

všeobecne vymedziť pojem controlling, popísať jeho základnú náplň, vysvetliť úlohy

a význam controllingu v rámci podnikovej logistiky a následne charakterizovať pojem

environmentálne orientovaný logistický reťazec. Aby som mohla obsiahnuť svoj hlavný

zámer, budem sa snažiť splniť tieto úlohy:

1) Popísať vznik a vývoj controllingu od minulosti až po súčasnosť.

2) Zhromaždiť niekoľko definícií controllingu popisujúcich z rôznych uhlov pohľadu jeho

podstatu a následne sformulovať vlastnú definíciu controllingu.

3) Vykresliť vzájomnú previazanosť controllingu s podnikovým manažmentom a zároveň

určiť ich vzájomné odlišnosti.

4) Definovať základné úlohy a pole pôsobnosti controllingu logistiky.

5) Charakterizovať jednotlivé nástroje uplatňované v controllingu logistiky.

6) Objasniť pojem environmentálne orientovaný logistický reťazec.

Postup spracovania PDDP vyplýva z charakteru stanovenia cieľa, ktorý je teoretický.

Tento cieľ je možné dosiahnuť iba systematickým spracovaním dostatočného množstva

poznatkov z oblasti controllingu. Ako zdroj poznatkov z tejto oblasti som si zvolila našu

a zahraničnú literatúru, články riešiteľov výskumnej úlohy VEGA – Environmentálne

orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek,

svoje vlastné príspevky a internetové stránky, ktoré sú uvedené v zozname použitej

literatúry.

V úvode PDDP všeobecne popisujem situáciu v dnešných neustále meniacich sa

podnikateľských podmienkach a význam controllingu z hľadiska ich harmonizácie.

V prvej kapitole popisujem historický vývoj controllingu od jeho najstarších čias až po

súčasnosť, následne na to, objasňujem význam pojmu controlling prostredníctvom celého

radu definícií a taktiež svojej vlastnej. Súčasne s tým popisujem úzku previazanosť

controllingu s manažmentom podniku a vyvraciam totožnosť controllingu a kontroly.


5

V druhej kapitole poukazujem na dôležité miesto controllingu v rámci logistiky podniku,

popisujem úlohy controllerov logistiky a aj samotný priebeh controllingového procesu na

základe tzv. controllingového kruhu. Popri tom sa sústreďujem na oblasť záujmu

controllingu logistiky – na sledovanie logistických nákladov a výkonov.

V tretej kapitole analyzujem jednotlivé nástroje controllingu logistiky – sústavu

ukazovateľov logistiky, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty, podnikové

účtovníctvo, reporting a ich význam z hľadiska plnenia zámerov controllingu logistiky.

V štvrtej kapitole stručne charakterizujem pojem environmentálne orientovaný logistický

reťazec a popisujem niektoré činnosti, ktoré sú predpokladom plnenia jeho ekonomických

a environmentálnych cieľov.

V záverečnej časti PDDP určujem ciele a navrhujem tézy doktorandskej práce.

Projekt doktorandskej dizertačnej práce je súčasťou riešenej grantovej úlohy VEGA č.

1/9099/02: „ Environmentálne orientovaný manažment marketing a logistika strategických

podnikateľských jednotiek“.


6

2 POJEM A CELKOVÁ FILOZOFIA CONTROLLINGU

Mnoho výrobcov má problémy realizovať svoje výrobky na trhu a to nie len pre ich

úžitkové vlastnosti ale aj pre hodnotové parametre (výška nákladov). Preto sa častokrát

manažment toho - ktorého podniku ocitá v situácii, keď sa musí rozhodnúť či daný

výrobok vyrábať alebo nie, ktoré výrobky v danom období preferovať a pod. A práve pre

koordinovanie takýchto rozhodnutí potrebujú manažéri vhodné nástroje, ktorým

controlling nepochybne je, aby z obrovského množstva informácií mohli vybrať tie, ktoré

majú pre nich najväčšiu výpovednú hodnotu a uľahčili si tak rozhodovanie.

Vývoj controllingu do takej podoby ako ho poznáme dnes bol dlhý a zložitý. Prešiel

mnohými štádiami a náročnými premenami. Preto ak chceme porozumieť dnešnému

poslaniu controllingu, musíme sa pozrieť aj do jeho minulosti.

2.1 História controllingu

Controlling v súčasnom ponímaní má svoj pôvod v 19. storočí, no v rôznych podobách

existoval už dávno predtým. Označenie „controllour“ existovalo už v 15. storočí na

anglickom kráľovskom dvore pre vykonávateľa úloh, ktoré sa týkali preskúmavania

záznamov o vstupných a výstupných tovaroch a peniazoch. Vyjadrenie „contre-rôle“ bolo

používané vo francúzštine na označenie povolania v oblasti štátnej správy. Neskôr kongres

USA zákonom ustanovil úrady pre funkcie Controller, Auditor, Treasurer (pokladník),

Commisioner of Accountus, pričom controller mal dozerať na rovnováhu medzi štátnym

rozpočtom a využívaním štátnych výdavkov.

Úloha controllingu v takom zmysle ako je chápaná dnes vznikla v priebehu druhej

polovice 19. storočia v rámci rozvoja priemyslu v USA. V roku 1880 zriadila firma

Atchinson, Topeka & Santa Fee Railway System po prvý raz v podniku miesto controllera,

ktoré pozostávalo z povinností zapisovateľa a pokladníka a orientovalo sa na finančné

hospodárstvo.

Rozvoj myšlienky controllingu sa urýchlil v čase pred druhou svetovou vojnou a to

zásluhou nových úloh vyplývajúcich z depresie, v súvislosti so svetovou hospodárskou

krízou. Preto v roku 1931 vznikol Controller Institute of America, čím boli záujmy

controllerov zastrešené v rámci spoločnej organizácie.


7

Pôsobenie controllingu v prvopočiatkoch sa do veľkej miery obmedzilo na americké

podniky, až postupom času sa controlling začal presadzovať aj v Strednej Európe a to

najmä v Nemecku.

U nás sa koncepcia controllingu uplatňuje len niekoľko pár posledných rokov (po roku

1989) ale v dôsledku rozvoja trhovo – hospodárskych podmienok, prílevu zahraničného

kapitálu a s ním spojeného moderného know – how možno v blízkej budúcnosti očakávať

masívnejšie prenikanie aj do filozofie riadenia slovenských podnikov [2, 19].

2.2 Definícia controllingu

Ako som už v predchádzajúcej stati uviedla, pojem controlling prenikol do našej

terminológie z USA. Vzhľadom na ťažkosti s hľadaním vhodného ekvivalentu sa

v neanglicky hovoriacich krajinách neprekladá, podobne ako mnoho ďalších výrazov ako

sú marketing, cash-flow, hardware, software a pod. Základom tohto pojmu je anglické

slovo “to control“, ktorého preklad je nejednoznačný, pretože môže predstavovať až 50

rôznych významov ako napr.: viesť, riadiť, regulovať, spravovať, obsluhovať, ovládať,

kontrolovať ale aj výrazy ako kontrola, skúška, dozor, moc, vedenie, a pod. Preto sa výraz

controlling používa v celej škále odborných disciplín, ako napr. mechanika,

elektrotechnika, biológia, psychológia a samozrejme ekonomické vedy [8]. Veď ako

hovorí ekonóm Preissler, J. [40]: „Každý má vlastnú predstavu o tom, čo znamená

controlling alebo čo má znamenať, ale každý tým mieni niečo iné.“ Preto uvádzam

niekoľko definícií, snažiacich sa o vystihnutie podstaty controllingu z hľadiska jeho

využitia v podnikovom riadení.

Autori Mann, R. a Mayer, E. charakterizujú controlling takto [23, s. 15] „Controlling je

systém, ktorý napomáha dosiahnutiu podnikových cieľov, zabraňuje prekvapeniam a v čas

rozsvecuje červenú, keď sa objavuje nebezpečenstvo, vyžadujúce prijať v riadení príslušné

opatrenia.”

„Controlling je projekt, pri ktorom sme prírode pozerali cez rameno: slúžiaci k udržaniu

žiaduceho stavu (napr. teploty, vlhkosti, zásobovania energiou atď. v prírode, alebo zisku,

výnosu, produktivity atď. v hospodárstve), projekt, ktorý v pravidelných odstupoch

porovnávame s dosiahnutým skutočným stavom, aby sme zistili, či sú nutné v oblasti

riadenia zásahy, ktorým možno žiadúci stav udržať resp. dosiahnuť.”


8

„Žiadúci stav v podniku je v podnikovom plánovaní, skutočný stav poznáme z nášho

priebežného výkazníctva. Porovnanie plánovaného stavu so skutočnosťou je preto srdcom

systému controllingu. Plán ako výraz nášho žiadúceho stavu, ako obraz toho čo chceme

a skutočný stav ako číselne merateľný výsledok nášho jednania, ako zobrazenie toho, čo

môžeme. Porovnanie plánu a skutočnosti, vzájomné porovnanie chceného a možného za

účelom v možnom sa zlepšiť a v chcenom zostať pri zemi.“

Význam controllingu, ako prvku podporujúceho koncepciu riadenia podniku vykresľuje

Kalafutová, Ľ nasledovne [16, s. 1]: „Controlling je koncepcia riadenia, pomocou ktorej

možno ovládnuť podnik do takej miery, aby v budúcnosti pružnejšie reagoval na meniace

sa podmienky a to tak na možné vnútorné problémy ako aj vonkajšie aspekty ohrozujúce

chod podniku.”

Na druhej strane Stiegler, H. popisuje controlling ako podsystém skladajúci sa z

jednotlivých činností, zabezpečujúcich dosiahnutie primárneho cieľa podniku [28, s. 10]:

„Controlling znamená také usmernenie podnikového diania, ktoré je zamerané na

dodržiavanie a dosiahnutie podnikateľského zámeru – najmä na dosiahnutie zisku. To

znamená, že zahŕňa nasledovné prvky činností:

• stanovenie cieľov,

• prognózy,

• plánovanie,

• porovnávanie plánu a skutočnosti,

• analýzu odchýlok,

• opatrenia na odstránenie odchýlok,

• stanovenie nových cieľov.

Podrobnejšiu charakteristiku controllingu udal v roku 1962 samotný Controller Institute of

America, ktorý odborne zastrešoval oblasť controllingu [41]: „Controlling je súbor

nasledovných úloh: plánovanie, spravodajstvo o odchýlkach skutočnosti oproti plánu,

poradenstvo pre všetky plánovacie miesta, daňové záležitosti, výkazníctvo pre štátne

orgány, interné kontroly a revízie, poisťovacie záležitosti, analýza hospodárskeho,

sociálneho a spoločenského vývoja.

Význam controllingu ako cieľovo orientovaného nástroja popisuje aj nasledovná definícia

[42]:„Controlling je koncept, ktorý pomáha udržať podnik v správnom smere aj


9

v turbulentnej dobe. Stará sa o to, aby boli dosiahnuté stanovené ciele. Vytvára istotu

cieľa, jeho transparentnosť a udáva podnikovo-hospodársku orientáciu. „Controlling je

systém, ktorým manažment získava potrebné informácie z celej firmy a pripravuje analýzy

pre jej riadenie.”

Popri prínose controllingu ako podporného článku riadenia je potrebné vyzdvihnúť jeho

informačnú funkciu práve pre oblasť rozhodovania, o ktorej hovorí Preissler, P., keď tvrdí

že [40]: „Controlling je nástroj riadenia presahujúci celý rad funkcií, podporuje podnikový

proces rozhodovania a riadenia prostredníctvom cieľovo orientovaného spracovania

informácií.“

Podobne vyzdvihuje informačnú stránku aj Freiberg, F, ktorý však pripisuje dôležitosť aj

ďalším funkciám riadenia, pretože podľa neho [12, s. 6]: „Controlling je špecifická

koncepcia podnikového riadenia založená na komplexnom informačnom a organizačnom

zabezpečení plánov, cieľov a samotného kontrolného procesu.“

Na základe celého radu definícií a úvah o podstate a poslaní controllingu som následne

vypracovala v rámci PDDP vlastnú pracovnú definíciu controllingu.

Controlling predstavuje taký prvok riadenia podniku, ktorý na základe porovnania plán –

skutočnosť umožňuje identifikovať chyby, nedostatky a prostredníctvom svojich nástrojov

a metód korigovať vývoj podnikových procesov smerom k prevencii nežiadúcich stavov

a k zabezpečeniu efektívneho chodu organizácie.

Kvalitný controlling je zameraný na realizáciu kooperatívneho štýlu riadenia, čo

neznamená použitie čisto „rutinných“ prác v riadení, ale prostredníctvom informácií

upozorniť na “úzke miesto“, ktoré bráni dosiahnutiu stanoveného cieľa. To si od

controllerov žiada poznať podnik ako celok a zároveň odhaľovať špecifiká jednotlivých

útvarov. Controlling pripravuje informácie pre riešenie plánovacích, implementačných ale

aj kontrolných úloh a preto ho považujeme za podsystém riadenia podniku (viď. obr. 1).


Obr 1: Postavenie controllingu v systéme riadenia podniku [11]

2.3 Vzájomná previazanosť manažmentu a controllingu

V dnešnej búrlivej dobe musia vedúci pracovníci zvládnuť riadenie podniku často na

základe neúplných informácií a pod enormným tlakom. Preto podpora systému

doplňujúceho riadenie podniku vyplýva z vlastností tohto systému a z aktuálnych

požiadaviek na jeho riadenie. Podnikom vyvolaná potreba controllingu je dôsledkom

rozmanitosti, dynamiky okolia a potreby jeho harmonizácie. To si vyžaduje aby controlling

spĺňal svoje poslanie ako nástroj [40]:

orientovaný na ciele,

zameraný na slabé miesta,

zameraný na aktivity,

orientovaný na neustály rozvoj analytických procesov v dôsledku permanentného

porovnávania plánu a skutočnosti,

orientovaný na budúcnosť, jeho záujem o minulosť má význam len do tej miery, pokiaľ

môže minulý vývoj ovplyvniť budúci,

nepridŕžajúci sa kontrolného mechanizmu, ktorý porovnáva plán a skutočnosť do tej

miery, že vytvára systém zúčtovania a posudzovania orientovaný na minulosť ale

naopak, snaží sa získať impulzy pre budúcnosť, t.j. ide o spôsob, ktorý Mann, R. 10


pomenoval myslením dopredu (feed - forward) a o ktorom hovorí, že [28]: „Podnik

nežije zo správneho plánovania ale z nesprávneho. Sú to odchýlky, ktoré nútia

riadiaceho pracovníka uskutočňovať prieskum, viesť jednania a hľadať protiopatrenia.

Tak vzniká opačný názor na chyby, t. j. v popredí nášho záujmy už nestojí vinník a to

čo bolo urobené zle ale analytický proces, ktorý je možný len vďaka odchýlkam.“

Controlling je teda úzko prepojený z podnikovým riadením ale napriek tomu ho s riadením

stotožňovať nemožno. Preto je mojou snahou oba tieto pojmy od seba odlíšiť aj za pomoci

nasledovného grafického popisu (viď. obr. 2).

Obr. 2: Stupne controllingu a ich previazanosť s manažmentom [11]

Prvý a základný stupeň controllingu sa spája s účtovníctvom a jeho poslaním je

zaznamenávať dosiahnutú skutočnosť. V tomto štádiu je dôležité aby účtovníctvo za

spoluúčasti reportingu presne evidovalo všetky informácie a údaje nevyhnutné pre riadenie

a tak sprehľadnilo a uľahčilo proces rozhodovania. Keďže je účtovníctvo orientované na

súčasnosť a minulosť a controlling zasa na budúcnosť, stalo sa vhodným pomocníkom

controllingu. Posun od účtovníctva ku controllingu predstavoval podstatnú zmenu

ekonomického myslenia.

Druhý stupeň sa orientuje na porovnávanie a sledovanie odchýlok od plánu, t. j. od

prijatých podnikových cieľov. V porovnaní s kontrolou, controlling objavené zmeny nie

len eviduje, hodnotí ale navrhuje aj zmeny a zlepšenia. Práve tu sa prejavuje úloha

controllingu ako navigátora.

Tretí stupeň controllingu uzatvára okruh controllingu zameraný na podporu riadenia

podniku, pričom ide o všestrannú kontrolu riadenia prostredníctvom plánovacích,

11


kontrolných, hodnotiacich a korigujúcich informácií. Preto sa nevyhnutnou súčasťou

controllingu stáva kvalitne fungujúci informačný systém.

Rozdielnosť medzi manažmentom a controllingom spočíva v tom, že manažment

rozhoduje, má zodpovednosť. Controlling inšpiruje, hodnotí, analyzuje, kontroluje a dáva

odporúčania, controlling je považovaný za vysokokvalifikované poradenstvo manažérov

[11].

Controlling teda nemožno zamieňať s riadením ani s kontrolou, ako sa to bežne v praxi

stáva. Kontrola sama o sebe nepredstavuje žiadnu zmenu v systéme riadenia aj keď na

druhej strane je nevyhnutná pre splnenie úloh controllingu (viď. príloha č. 1) a okrem toho

je významnou funkciou riadenia. Principiálny rozdiel medzi controllingom a bežnou

podnikovou kontrolou uvediem na tejto jednoduchej schéme (viď. obr. 3) a na následnom

príklade.

Ľahko sa môže stať, že za daždivého počasia zídeme autom z vozovky až do poľa, pri tom

narazíme o niekoľko stromov. Vtedy nám fungovala kontrola ale nie controlling. Pochopili

sme spätne čo sa stalo ale auto sme neovládli. Keby fungoval controlling nedošlo by

k tomu, pretože by pri riadení bola prispôsobená rýchlosť a spôsob jazdy danému stavu

vozovky. Controlling je teda spôsob riadenia zameraný na predvídanie a vďaka

predvídavosti nás vedie v jednotnom kurze k cieľu [4].

Obr. 3: Kontrola verzus controlling [11]

12


3 CONTROLLING V LOGISTIKE

Existuje niekoľko spôsobov ako sa na controlling možno pozerať a to či už z pohľadu času

(strategický a operatívny controlling), z pohľadu predmetu riadenia (vnútropodnikový

napomáhajúci riadeniu zisku, finančný venujúci sa likvidite a udržiavaniu platobnej

schopnosti, investičný controlling zamerajúci sa na rentabilitu a návratnosť investícií) ale

aj z hľadiska špecifických problémov jednotlivých podnikových oblastí ako sú napr.

controlling výroby, marketingu, personálny controlling či controlling logistiky (viď.obr.4).

Obr. 4: Štruktúra podnikového controllingu [11]

3.1 Poslanie controllingu v logistike

Úlohou controllingu logistiky je vykonávať permanentnú kontrolu hospodárnosti

prostredníctvom porovnávania plánu a realizovaných činností s následným stanovením

odchýlok a vhodne definovaných opatrení, ktoré umožnia promptne reagovať na možné

negatívne javy v činnosti firmy a tzv. „myslením dopredu“ neustále v pozitívnom slova

zmysle ovplyvňovať chod organizácie tak, aby mohla bezporuchovo plniť svoje poslanie.

Zmyslom controllingu logistiky je teda cieľové plánovanie, kontrolovanie a koordinovanie

jednotlivých čiastkových úsekov logistického systému podniku.

13


14

Ťažisko controllingu logistiky teda tkvie v zabezpečovaní [26, 27]:

• kontroly hospodárnosti, na základe porovnávania plánu a skutočnosti so zreteľom na

definované a dosiahnuté náklady a výnosy,

• riešenia koordinačných problémov, ktorých rozsah, zložitosť a náročnosť neustále

stúpa,

• získavania, analýzy, spracovania a poskytovania informácií pre potreby rozhodovania

a to tak v strategickej ako aj operatívnej oblasti a prispievať tak k dosiahnutiu

optimálnych výsledkov.

Konkrétna oblasť logistického controllingu je ovplyvnená odborným zameraním príslušnej

činnosti, sledovanou politikou podniku a z toho prameniacich faktorov úspechu danej

organizácie. S podnikovým rozhodovaním sú potom spojené zámery týkajúce sa kapacít,

výkonov služieb, rozpočtov a nákladov, ktoré sú optimalizované práve controllingom

logistiky [26, 27].

Úlohy controllerov logistiky sa potom vzťahujú na formovanie informačnej stránky

controllingu, na spoluvytváranie logistických plánov a realizáciu logistickej kontroly, čo

možno zhrnúť do nasledovných okruhov činností [5, 27]:

a) Vytvorenie a zabezpečovanie informačnej stránky controllingu logistiky:

• vývoj a projektovanie logistického informačného systému,

• analýza a interpretácia existujúcich informácií z pohľadu logistických cieľov,

• zosúladenie informačných potrieb a vstupných informácií z pohľadu logistického

systému,

• sprostredkovanie informácií jednotlivým funkčným útvarom logistiky, ostatným

útvarom podniku a ďalším externým užívateľom.

b) Vplyv na tvorbu logistického plánu:

• vytvorenie jednotného systému logistického plánovania,

• spracovanie analýz pre stanovenie cieľov logistiky,

• koordinácia procesu tvorby cieľov v oblasti podnikovej logistiky,

• preverenie základných charakteristík plánu z hľadiska zhody s danými cieľmi,

• vypracovanie optimálnych logistických plánov,

• vývoj metód logistického plánovania.


15

c) Realizácia kontroly logistického systému:

• zistenie skutočného stavu ukazovateľov,

• určenie stupňa dosiahnutia cieľa (porovnaním plánu a skutočnosti, porovnaním úsekov

logistického reťazca, časovým porovnaním a pod.),

• analýza príčin odchýlok,

• vypracovanie návrhov na nápravné opatrenia,

• porovnanie vlastných ukazovateľov s ukazovateľmi iných podnikov.

3.2 Postupnosť krokov procesu realizácie controllingu logistiky

Na to aby controlling v logistike efektívne plnil svoje poslanie musí byť pri jeho realizácii

zachovaná nasledovná postupnosť (viď. obr. 5) [25, 27, 32]:

a) stanovenie logistických cieľov – ako východisko controllingu logistiky. Na to aby

zadané ciele vyhovovali požiadavkám controllingu logistiky musia byť príslušné ciele

kvantitatívne, operatívne, reálne a musia byť stanovené s ohľadom na:

• veľkosť a zameranie cieľa t. j. obsah cieľa,

• konečnú hodnotu vrátane tolerancií t. j. rozsah cieľa,

• časový horizont,

b) zistenie skutočnosti – jedná sa o požiadavky controllingu logistiky vzťahujúcej sa na

zistenie reálnej situácie vzhľadom na:

• vymedzený rozsah (najväčšia a najmenšia hodnota),

• určenie správnych ukazovateľov a nameraných hodnôt,

• určenie metódy merania,

c) analýza odchýlok: Odchýlky medzi plánovanými a skutočnými logistickými

hodnotami sa analyzujú iba vtedy, ak sú prekročené tolerančné hranice. Dôležitou

úlohou v tejto fáze je zistiť a interpretovať vlastné príčiny vzniknutých odchýlok.

Výsledkom tejto analýzy sú potom informácie, ktoré umožnia zvoliť správne opatrenia,

o ktorých prijatí resp. neprijatí rozhoduje príslušný riadiaci stupeň,

d) plánovanie opatrení – pri definovaní nápravných opatrení je nutné vychádzať

z nasledovných zásad:

• žiadne opatrenie nesmie byť stanovené bez cieľa a žiadny cieľ bez opatrenia,

• opatrenie sa musí vzťahovať na konkrétnu príčinu,

• musí byť stanovené ťažisko úloh príslušných plánovaných opatrení,


• je nevyhnutné určiť zodpovednú osobu za realizáciu nápravných opatrení a stanoviť

termín vzhľadom ku ktorému je potrebné dané opatrenie realizovať,

• je dôležité posúdiť vhodnosť opatrení z hľadiska očakávaných nákladov,

e) stanovenie nových ukazovateľov plánu - ak opatrenia priniesli pozitívny výsledok,

možno pristúpiť ku komplexnej zmene plánu, pričom východiskom sú efekty

realizovaných opatrení. Nové plánované hodnoty musia byť znova zabezpečené jasným

definovaním cieľa.

f) informácie o výsledkoch - obsahujú správu pre rozhodujúceho sa, o tom, do akej

miery bol cieľ splnený. Pritom je ale treba určiť:

• časový termín a obdobie,

• stupeň podrobnosti správy,

• formu znázornenia.

Úroveň dosiahnutia cieľa zadaného nositeľom je potom podkladom pre návrhy na

eventuálne žiadúce zmeny cieľa, čím sa dosiahne predpokladané uplatnenie princípov

controllingu v riadení firmy a aj samotné uzavretie controllingového kruhu.

Obr. 5: Controllingový kruh [25]

16


17

3.3 Sledovanie logistických nákladov a výkonov

S rastúcou deľbou práce stúpa podiel logistických nákladov na celkových nákladoch

podniku. Takmer všetky rozhodnutia o výrobkoch a výrobe ako takej určitým spôsobom

ovplyvňujú logistické procesy a tým viac alebo menej vplývajú aj na logistické náklady

a výkony. Aby bolo možné pri rozhodovaní vopred odhadnúť dôsledky jednotlivých

návrhov, je potrebné mať k dispozícii príslušné nákladové a výkonové informácie, ktorých

však v podnikoch býva značný nedostatok [15].

V súčasn0osti nie je celkom jasné ktoré zložky nákladov sa započítavajú práve do

logistických nákladov, pretože celý rad logistických nákladových položiek sa vykazuje

v rámci režijných nákladov spoločne s nákladmi iných druhov. Tieto položky sa dajú často

len ťažko zistiť a tak vzniká nebezpečenstvo chybných rozhodnutí.

Okrem logistických nákladov je nutné poznať aj logistické výkony zodpovedajúce týmto

nákladom preto z hľadiska riadenia majú pre podnik väčší význam ukazovatele

vyjadrujúce vzájomný vzťah nákladov a výkonov (napr. podiel logistických nákladov na

jednotku výkonu).

Lepšie informácie o veľkosti logistických nákladov a výkonov v rámci jednotlivých

logistických procesov ponúkajú rôzne možnosti racionalizácie, ktoré by inak zostali bez

povšimnutia. Informácie o logistických nákladoch a výkonoch sa zhromažďujú za účelom

[15, 40]:

• strategického rozhodnutia o logistickej koncepcii podniku (význam logistiky v rámci

dosahovaných ekonomických výsledkov),

• strategického a operatívneho rozhodovania v rámci logistickej koncepcie podniku

(podklady a kontrola pre logistické rozhodnutia, kalkulácia podielu logistických

nákladov výrobkov).

Podstatným krokom v procese sledovania a evidencie logistických nákladov je teda

definovanie toho, ktoré náklady podnikových procesov budú započítané do logistických

nákladov a určenie miesta styku s ostatnými úsekmi (obstarávaním, výrobou, odbytom

a pod.). Po stanovení uvažovaných procesov je nutné vybrať vhodné veličiny pre

vyjadrenie logistických výkonov. Výkony by mali byť ľahko evidovateľné pričom pomer

nákladov k výkonom musí byť výstižne interpretovateľný.


18

Pri návrhu a evidencii logistických nákladov a výkonov je treba dôsledne zvážiť špecifické

podmienky podniku. Pretože rozsah zahrnutých procesov silno ovplyvňuje veľkosť

vykazovaných logistických nákladov a ich podiel na celkových nákladoch podniku a preto

aj v rámci porovnávania logistických nákladov medzi podnikmi (o to skôr v rámci firiem

s rôznym zameraním) je nutná opatrnosť.

3.3.1 Klasifikácia logistických nákladov

Vymedzenie logistických nákladov predstavuje ich ohraničenie od iných nákladov, ktoré

v podniku vznikajú. Kategória logistických nákladov zastrešuje skupinu takých nákladov,

ktoré sa pri zmenách hodnôt určitých ovplyvňujúcich veličín správajú rovnakým

spôsobom. Poznanie podrobnej štruktúry nákladov umožňuje analýzu vplyvu zmeny

rôznych činiteľov na logistické náklady a výkony.

Logistické náklady je účelne spájať do kategórií, aby samotný sledovaný počet

nákladových druhov nebol príliš veľký (viď. príloha č. 2) [5, 34]. Medzi hlavné skupiny

logistických nákladov patria:

Variabilné náklady nazývané tiež logistickými nákladmi na výkon, sú vyvolané

bezprostredným vykonávaním logistickým výkonov, najmä spotrebou určitých výrobných

faktorov (napr. pohonných hmôt, konzervačných materiálov, energie) [11].

Fixné náklady nazývané tiež logistické náklady na pohotovosť (disponibilitu) vznikajú

použitím logistických kapacít. Nemenia svoju veľkosť bezprostredne s počtom

poskytnutých logistických výkonov, sú vyvolané prípravou a držaním kapacít

v pohotovosti (pracovníkov, dopravných a manipulačných prostriedkov, budov skladu).

Základné kategórie logistických nákladov sa ďalej členia. V rámci variabilných nákladov

napr. podľa závislosti od prepravnej vzdialenosti, doby prípravy, prepravného množstva,

veľkosti zásoby alebo doby skladovania. Fixné náklady možno rozlišovať podľa časovej

disponovateľnosti (za aký čas môže dôjsť k zväčšeniu resp. zmenšeniu kapacity daného

druhu), podľa závislosti na výkone (absolútne fixné alebo meniace sa po skokoch

v závislosti od objemu výroby). Samotná štrukturalizácia nákladových druhov je

podmienená predchádzajúcou podrobnou analýzou reálnych logistických procesov [11,33].


19

Poznanie nákladov na jednotlivé logistické činnosti má niekoľko prínosov [11, 40]:

• zviditeľnia sa nákladové položky, ktoré boli doposiaľ utopené v režijných nákladoch,

• poznanie nákladov na určitý logistický výkon je dôležitým predpokladom pre prijatie

predložených rozhodnutí,

• plánovanie logistických nákladov a ich kontrola vytvára nákladové povedomie

príslušného vedúceho logistického útvaru.

Obe veličiny a to tak výkony ako aj náklady je potrebné sledovať ako celok, pretože

náklady jednotlivých oblastí medzi sebou navzájom súvisia, podmieňujú sa a snahou

controllera je minimalizovať celkové náklady celého logistického reťazca. Napríklad

zníženie nákladov v jednej oblasti napr. nákladov na prepravu môže vyvolať zvýšenie

nákladov na udržiavanie zásob a to z dôvodu pokrytia dlhšej doby prepravy alebo

zabezpečenia sa z dôvodu nespoľahlivosti prepravy. Preto je dôležité chápať vzájomné

nákladové väzby a ich vplyv na situáciu vo firme komplexne [22].


4 NÁSTROJE UPLATŇOVANÉ V RÁMCI CONTROLLINGU LOGISTIKY

Na zabezpečenie cieľov a úloh controllingu logistiky je potrebné oprieť sa o skupinu

nástrojov, ktoré budú plniť jeho poslanie. Medzi tieto nástroje patria: sústava logistických

ukazovateľov, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty, údaje z podnikového

účtovníctva a reporting (viď. obr. 6). Nástroje controllingu logistiky poskytujú dôležité

informácie o logistických nákladoch a výnosoch v priebehu ich reálneho toku a tvoria tak

základ logistického informačného systému, nevyhnutného pre prehľadné podnikové

riadenie.

Obr. 6: Nástroje controllingu

4.1 Sústava ukazovateľov logistiky

Účelom ukazovateľov logistiky je informačná analýza, pretože ich pomocou sa ozrejmia

určité vzťahy a vyhodnotením a porovnaním určitých veličín sa včas zistia odchýlky

a diagnostikujú sa ich príčiny. Takto sa analyzujú napr. náklady, výška zásob, doba obratu

zásob a pod. Ďalším dôvodom využitia ukazovateľov je to, že práve ony predstavujú ciele

v logistickom systéme. Odvodením hodnôt ukazovateľov od ukazovateľa vyjadrujúceho

cieľ v systéme vzniká sústava ukazovateľov. Pre logistiku z toho vyplýva, že je potrebné

nájsť vhodné veličiny, ktoré budú predstavovať jednotlivé cieľové hodnoty.

Základným vstupom pre návrh používaných ukazovateľov je [20, 25]:

• rozsah logistických úloh, ktoré sa majú splniť,

• počet a kapacita nositeľov týchto úloh,

• časové obdobie sledovania vznikajúcich logistických nákladov.

20


21

Pre oblasť logistiky bolo potrebné navrhnúť veľa ukazovateľov, napr. doba obratu

v rôznych skladoch, rôzne druhy logistických nákladov, stupeň poskytovaných služieb,

stupeň využitia kapacít a pod. Hlavný problém pri stanovení ukazovateľov však spočíva

v ich výbere, preto pre zabezpečenie spoľahlivej analýzy a cieľovej orientácie je potrebné

venovať veľkú pozornosť výberu primeraných ukazovateľov.

Všeobecne tak ako hodnotíme celkovú finančnú situáciu firmy na základe celej škály

ukazovateľov, počnúc od ukazovateľov likvidity, aktivity, zadĺženosti a rentability, tak aj

oblasť logistiky je charakterizovaná sústavou vlastných ukazovateľov [24, 27], z ktorej

uvediem nasledovnú časť [5]:

Celkové centrálne ukazovatele pre oblasť logistiky:

Celkový obrat zásob: obrat

––––––––––––––––––– . 100

objem zásob na sklade

Logistické náklady na jednotku obratu: celkové logistické náklady

–––––––––––––––––––––– . 100

obrat

Celkový stupeň pripravenosti dodávok: počet požiadaviek vyexpedovaných v termíne

––––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

celkový počet požiadaviek

Ukazovatele pre oblasť materiálového hospodárstva:

Priemerný čas príjmu tovaru: celkový čas príjmu

––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

počet prichádzajúcich zásielok za mesiac

Náklady na prichádzajúcu zásielku: celkové náklady na preberanie tovaru

––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

počet prichádzajúcich zásielok za mesiac

Zdržanie na vstupnej kontrole: Zdržanie na položku x Skúšanie položky z dodacieho listu

Náklady na jednu manipuláciu na sklade:

personálne a skladovacie náklady

–––––––––––––––––––––––––––– . 100

počet príjmov a výdajov v sklade

Stupeň vyťaženosti skladu:

efektívne vyťaženie skladu

–––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

maximálne možné vyťaženie kapacít skladu


22

Dopravné náklady na zákazku:

celkové dopravné náklady

–––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

počet vybavených dopravných zákaziek

Ukazovatele výrobnej logistiky:

Obrat hotových výrobkov: objem výstupu hotových výrobkov zo skladu

––––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

objem zásob na sklade

Stupeň pripravenosti zákaziek: počet zákaziek expedovaných v termíne

–––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100

celkový počet vyexpedovaných zákaziek

Ukazovatele controllingu logistiky umožňujú sledovať potrebu času, náklady na výrobu, na

zákazku na logistický výkon a okrem toho sú orientované aj na plnenie týchto cieľov [27]:

• jednoznačné zadávanie cieľov pre oblasť logistiky a jej jednotlivých častí,

• včasná analýza odchýlok, príležitostí a rizík,

• systematické hľadanie slabých miest a ich príčiny vzniku,

• odhaľovanie možných potenciálov racionalizácie,

• jasné a zrozumiteľné meranie výsledkov logistiky a jej jednotlivých čiastkových

úsekov,

• posúdenie výkonov pracovných síl v logistike,

• pomoc pri plnení logistických rutinných úloh.

Pretože logistika je kvantitatívne orientovaná vedná disciplína, použitie ukazovateľov na

analýzu a na stanovenie cieľov logistiky je potrebné. Mimo toho je podstatné aby ich výber

a použitie zodpovedalo individuálnym potrebám organizácie. Veď faktory ako sú veľkosť

podniku, jeho materiálová náročnosť alebo kvalifikačná štruktúra pracovníkov, kladú

rozdielne požiadavky na systém logistických ukazovateľov tej-ktorej firmy. Vypracovanie

konkrétnej sústavy ukazovateľov prispôsobených podmienkam danej organizácie môže

znamenať redukovanie počtu už navrhnutých ukazovateľov alebo naopak zavedenie

nových [27].

4.2 Kalkulácia logistických nákladov

Kalkulácie v podmienkach trhového hospodárstva sú považované za dôležitý nástroj

riadenia hospodárnosti, kvality a rentability jednotlivých logistických výkonov a investícií


23

potrebných na ich uskutočnenie. Majú veľký význam pri stanovení nákladovej stánky úloh

logistiky, ich kontrole a vyhodnocovaní podniku ako celku.

Kalkulačný systém tvoria jednotlivé druhy kalkulácií vlastných nákladov a kalkulačné

metódy. Pre správne rozhodnutie v procese riadenia logistiky je nevyhnutné zvoliť si

adekvátny druh kalkulácie a kalkulačnú metódu (viď. tab.1 ).

Tab. 1: Kalkulačný systém [21]

KALKULAČNÝ SYSTÉM

DRUHY KALKULÁCIÍ METÓDY KALKULOVANIA

1. Z hľadiska času (funkcií): a) predbežná: • prepočtová, • plánovaná, • operatívna. b) výsledná (dodatočná).

2. Z hľadiska štruktúry nákladov: • priebežná, • postupná.

3. Z hľadiska spôsobu zostavovania: • kalkulácia úplných nákladov

(absorbčná), • kalkulácia variabilných (neúplných)

nákladov. 4. Z hľadiska využitia výrobnej kapacity:

• dynamická kalkulácia, • statická kalkulácia.

1. delením, 2. prirážková, 3. v združenej výrobe, 4. rozdielové, 5. fázová a stupňová, 6. zákazková, 7. variabilných a fixných nákladov.

Význam kalkulácie logistických nákladov spočíva podľa [21] v:

• zabezpečení podkladov pre zostavenie finančného plánu logistiky ako aj v stanovení

úloh na znižovanie logistických nákladov,

• preverení ako je zabezpečené plnenie úloh finančného plánu v oblasti výkonov,

nákladov logistiky a tvorby celkového hospodárskeho výsledku,

• plánovaní logistických nákladov v kalkulačnom členení,

• stanovení cien pre oblasť logistiky,

• sledovaní, rozbore, kontrole, hodnotení hospodárnosti a rentability logistických

činností pri uskutočňovaní daných výkonov a tým aj v rozhodovaní o skladbe

výrobného programu,


24

• vnútropodnikovom a medzipodnikovom porovnávaní logistických nákladov a výkonov,

• zabezpečení východiskových podkladov pre cenovú kalkuláciu logistických nákladov,

• určení efektívnosti technicko – organizačných opatrení podniku.

Vzhľadom na množstvo uvedených úloh majú kalkulácie v controllingu logistiky dôležité

postavenie. Stanovujú vzťah logistických nákladov k výkonom ako konečným produktom

činnosti logistiky a okrem toho plnia dôležité poslanie v rozhodovaní, pretože umožňujú

racionálny výber z viacerých možných variantov.

4.2.1 Druhy kalkulácií

Kalkulácie z hľadiska času a funkcie Vhodnosť použitia týchto druhov kalkulácií závisí od časovej etapy rozhodovania a od

druhu činnosti resp. typu výroby. Vo všeobecnosti ide o kalkulácie deliace sa na predbežné

a výsledné.

Predbežné kalkulácie sa zostavujú pred začatím výrobného procesu. Nazývajú sa aj

kalkulácie intervalové, pretože vyjadrujú predpoklad resp. skutočnosť za určité obdobie

(mesiac, štvrťrok, rok). Pomocou nich podnik zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky

pre plánované zníženie nákladov prostredníctvom technicko-organizačných opatrení alebo

spevnením technicko-hospodárskych noriem. Predbežné kalkulácie ukážu, či sú navrhnuté

opatrenia postačujúce, či operatívne normy stanovené na základe reálnych výrobných

podmienok (počas začatia výroby) môžu zabezpečiť plánované zníženie nákladov.

Špeciálnym druhom predbežných kalkulácií je prepočtová kalkulácia. Zostavuje sa vtedy,

keď nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé a podporné podklady, ktoré by umožnili

zostaviť operatívnu alebo plánovanú kalkuláciu budúcich výkonov.

Keďže sa prepočtová kalkulácia zostavuje ešte pred podrobnou konštrukčnou,

technologickou a výrobnou prípravou, organizácia nemá v čase jej zostavenia k dispozícii

príslušné normy a to či už operatívne alebo plánované. Preto sa prepočtové kalkulácie

zostavujú na základe údajov z operatívnych alebo plánovaných kalkulácií porovnateľných

alebo podobných výkonov alebo pomocou individuálnych výpočtov pri neporovnateľných

výkonoch. Priame náklady sa určujú na základe projektu noriem z iných podnikov

upravených na podmienky danej firmy a výška režijných nákladov sa zahrnie v takej sume,

ktorá bude približne platná v dobe a za podmienok zhotovenia výrobku. Takto zostavená

prepočtová kalkulácia sa najviac používa v kusovej výrobe a vo výrobe nerytmicky

opakovanej alebo pri podobných činnostiach.


25

Druhú skupinu predbežných kalkulácií tvoria normové kalkulácie, ktoré sa ďalej členia

na plánované a operatívne.

Plánovaná kalkulácia (v literatúre sa možno stretnúť s názvom kalkulácia priemerných

resp. normatívnych nákladov alebo prognostická kalkulácia) je jedným z nástrojov

konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Vyjadruje úroveň nákladov ktorú

má podnik resp. príslušný vnútropodnikový útvar dosiahnuť v plánovanom období pri

uskutočňovaní výkonu. Počas plánovaného obdobia sa plánované kalkulácie nemenia ani

keď sa menia výrobné podmienky. Priame náklady sa kalkulujú na základe noriem

spotreby a výkonových noriem. Nepriame náklady sa určia na základe rozpočtu výrobnej a

správnej réžie a do kalkulácie sa započítavajú percentuálnou sadzbou. Význam

plánovacích kalkulácií spočíva v tom, že umožňujú pri rozhodovaní o cene určiť jej dolnú

hranicu a zároveň sú jedným zo základných predpokladov zostavenia plánu podniku.

Slúžia tiež ako nástroj na odkrývanie rezerv vo finančnom pláne. Použitie tohoto druhu

kalkulácie sa dá uplatniť v podnikoch so štandardnými výkonmi.

Operatívna kalkulácia zachytáva v sebe realizáciu úloh technickej prípravy výroby pri

znižovaní nákladov zo zavedených zmien konštrukcie, technológie a organizácie

výrobného procesu. Tým umožňuje kontrolu plnenia limitov stanovených pre útvary

technickej prípravy výroby na zníženie nákladov. Ak sa realizujú všetky predpokladané

technicko-organizačné opatrenia a dosiahnu sa plánované úspory, tak sa priemerná ročná

kalkulácia, vypočítaná z operatívnych štvrťročných kalkulácií rovná plánovanej kalkulácii.

Operatívna kalkulácia sa využíva predovšetkým v hromadnej a sériovej výrobe ako

momentová kalkulácia pri vypracúvaní plánu.

V podmienkach sériovej výroby, kde sa uplatňuje normová metóda kalkulácie výroby má

význam ročný variant operatívnej kalkulácie zostavenej k stanovenému dňu. Označuje sa

ako základná kalkulácia a používa sa na oceňovanie dokončenej a nedokončenej výroby, k

zostaveniu výslednej kalkulácie a pri plánovaní nákladov.

Výsledné (dodatočné) kalkulácie sa vypracúvanú po ukončení výroby príslušného výrobku

a vyjadrujú výšku skutočných nákladov výkonu. Výsledné kalkulácie sú nástrojom

kontroly, či podnik dodržal plánované náklady daného výkonu. Vo vzťahu k cene

umožňujú zisťovať skutočnú výšku zisku.


26

Porovnaním výslednej kalkulácie s predbežnou (operatívnou alebo plánovanou) možno

robiť rozbor efektívnosti výroby, najmä z hľadiska príčin, ktoré spôsobili negatívne

odchýlky skutočnosti oproti plánu. Tento typ kalkulácie nachádza svoje uplatnenie najmä v

podmienkach kusovej a nerytmicky opakovanej výroby.

Kalkulácie z hľadiska štruktúry nákladov

Z hľadiska štruktúry nákladov možno zostavovať kalkulácie priebežné a postupné (fázové).

Priebežná kalkulácia je taký typ kalkulácie, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej

výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich fáz výroby uvádzajú členené podľa položiek

príslušného kalkulačného vzorca.

Postupná kalkulácia je taká kalkulácia, kde sa spotrebované polotovary vlastnej výroby

alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v kalkulácii

nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke. Ako

postupná kalkulácia sa zostavuje kalkulácia vyššej dodávky.

Kalkulácie z hľadiska využitia výrobnej kapacity

Dynamická kalkulácia je kalkulácia, pri ktorej sa berie do úvahy vývoj nákladov v čase.

V praxi sa dynamická kalkulácia označuje ako kapacitná kalkulácia, t. j. kalkulácia pri

ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa s časom mení. Je závislá na rozdelení

nákladov na fixné a variabilné a na ich správnom zistení. Patrí medzi výsledné metódy

kalkulovania nákladov.

Statická kalkulácia nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity. Charakter

statickej kalkulácie má každá kalkulácia úplných nákladov [21].

Kalkulácie z hľadiska spôsobu zostavovania

Podľa spôsobu zostavovania (tvorby) rozoznávame kalkuláciu úplných nákladov a

kalkuláciu variabilných nákladov.

Kalkulácia úplných nákladov je založená na snahe priradiť všetky podnikové náklady

jednotlivým výkonom. Kalkulácia obsahuje všetky náklady spojené s uskutočňovaním a

realizáciou výkonov preto sa nazýva aj kalkuláciou absorbčnou. Zostavuje sa na základe

kalkulačného vzorca a príslušnej metódy kalkulovania [17].

Pre kalkuláciu úplných nákladov je určitý výrobný program rozhodujúcim predpokladom

pre pomerne presnú výpoveď o výške nákladov, nepostihuje však dynamiku nákladov v


27

závislosti na zmenách objemu výkonov. Preto tento spôsob kalkulácie nemožno použiť na

prepočty slúžiace k úvahám o zmenách v sortimentnej skladbe a objeme výkonov podniku.

Pre vedenie firmy je však dôležité práve určenie sortimentu výkonov v daných

podmienkach s optimálnymi nákladmi, resp. či jeho rozšírenie v rámci existujúcej výrobnej

kapacity bude pre podnik znamenať ekonomický prínos. Tento problém rieši práve

kalkulácia variabilných (neúplných nákladov) [11].

Kalkulácia variabilných nákladov je vhodná pre rozhodovanie v podmienkach

operatívneho riadenia výroby a odbytu, pre plánovanie, ekonomické rozbory, vychádza sa

z nej pri analýze kritického bodu nákladov a môže byť tiež nástrojom cenového

manévrovania.

Základom tejto metódy je rozdelenie nákladov na variabilné - závislé na objeme výkonov a

na fixné - závislé na čase. Kalkulácia neúplných nákladov do kalkulácie výrobku zahŕňa

len variabilné náklady. Za ziskové rozpätie výrobu sa potom považuje marža, t. j príspevok

na úhradu fixných nákladov a zisku. Namiesto príspevku na úhradu sa používa hrubé

rozpätie, ktoré sa zistí ako rozdiel medzi cenou a priamymi nákladmi. Rentabilita pri

výkonoch sa v tomto prípade zistí od vzťahu marže k cene. Výška tohoto ukazovateľa

určuje poradie výhodnosti výkonu so zreteľom na úhradu fixných, resp. režijných nákladov

a maximalizáciou zisku. V konkrétnych podmienkach sa poradie môže korigovať podľa

situácie v odbyte, zásobovaní, veľkosti voľnej kapacity a pod.

Kalkulácia variabilných nákladov sa môže aplikovať pri neúplnom využití výrobnej

kapacity, dostatočnom množstve vstupov, pomerne stálom výrobnom programe, známych

predajných cenách a v prípade ak nedochádza k skokovému vývoju fixných nákladov.

Okrem toho sa využíva aj pri plánovaní a kontrole, pri krátkodobom rozhodovaní a pri

výbere vhodného investičného variantu.

4.2.2 Metódy kalkulovania nákladov

Metódy kalkulovania nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek

nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie závisí od

charakteru výkonov a od podmienok v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti,

technológia a typ výroby). Spôsob kalkulovania nákladov závisí predovšetkým od

predmetu kalkulovania, požadovanej štruktúry nákladov, od metódy pripočítania

a prepočtu nákladov na kalkulačnú jednotku.


28

Kalkulácia delením

Podľa charakteru výrobkov a výrobného procesu rozoznávame dva spôsoby kalkulovania

delením:

Jednoduché pripočítanie nákladov delením sa používa tam, kde sa náklady za určité

časové obdobie alebo za určité množstvo produkcie vzťahujú na jeden rovnorodý

jednoduchý druh výkonu. Náklady na kalkulačnú jednotku sa zistia vydelením celkových

nákladov za určité obdobie počtom kalkulačných jednotiek tohto obdobia.

Pripočítavanie nákladov delením s pomerovými číslami sa používa v podnikoch, kde je

v rovnakom výrobnom procese niekoľko málo druhov rovnorodých výrobkov, ktoré sa od

seba odlišujú napr. veľkosťou, hmotnosťou, prácnosťou alebo akosťou. Porovnaním

(delením) ukazovateľov pri rôznych výrobkoch dostaneme pomerové čísla, ktoré vystihujú

pomer v ktorom sú náklady jednotlivých druhov výrobkov vyššie alebo nižšie ako náklady

základného druhu výrobku.

Pripočítavanie nákladov delením na kalkulačnú jednotku v združenej výrobe sa vyznačuje

svojimi osobitosťami, ktoré vyplývajú z charakteru tejto výroby, kde z toho istého

materiálu a v tom istom technologickom procese vznikajú rôzne druhy podstatne odlišných

výrobkov alebo výrobky rôznej akosti. Podobne sa svojimi osobitosťami vyznačuje aj

kalkulácia uplatňovaná v rámci fázovej alebo stupňovej výroby. V tomto prípade sa

kalkulácia robí pre každú fázu (stupeň) a celkové náklady sa zistia formou postupnej alebo

priebežnej kalkulácie.

Prirážková kalkulácia

Prirážková kalkulácia sa uplatňuje v podnikoch, ktoré vyrábajú aspoň dva a viac

charakterovo rôznorodých a nákladovo odlišných výrobkov. Keďže sa takýto prípad

v podnikoch vyskytuje najčastejšie, je prirážková kalkulácia najobvyklejšou formou

kalkulovania.

V rámci tohto spôsobu kalkulovania sa priame náklady určujú na kalkulačnú jednotku

pomocou noriem alebo na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času. Režijné

náklady sa prepočítajú na kalkulačnú jednotku pomocou rozvrhovej základne, t. j. režijnej

prirážky alebo pomocou režijnej sadzby.


29

Zákazková metóda kalkulovania nákladov

Tento typ kalkulačnej metódy sa uplatňuje v podnikoch s kusovou resp. malosériovou

výrobou alebo v podnikoch, ktoré poskytujú rôzne služby podľa želania odberateľa. Výška

nákladov sa vypočíta na základe výrobného príkazu, ktorý je základným dokladom.

Obsahuje všetky činnosti, ktoré treba uskutočniť spolu s vyčíslenými nákladmi. Priame

náklady sa zistia pomocou noriem spotreby, režijné náklady sa na zákazku prepočítajú na

základe rozvrhovej základne.

Metódy kalkulovania s rozdelením nákladov na variabilné a fixné

Rozdelenie nákladov na variabilné a fixné si vyžaduje kalkulácia variabilných nákladov,

pretože pri jednotlivých výkonoch sa sledujú len variabilné náklady, kým fixné náklady sa

evidujú iba globálne za podnik.

Rozdielové metódy kalkulovania nákladov

Výhodou týchto metód oproti úhrnným metódam je to, že umožňujú v priebehu výrobného

procesu zistiť rozdiely medzi skutočnými a vopred stanovenými nákladmi a priradiť ich

konkrétnym osobám. V teórii aj v praxi sa uplatňujú dve rôzne rozdielové metódy

kalkulovania nákladov a to normová metóda a metóda štandardných nákladov.

Normová metóda predpokladá dokonalé vybudovanie sústavy noriem a systematické

sledovanie nielen odchýlok v tejto oblasti ale tiež zmien noriem. Táto metóda umožňuje

zisťovať účtovný zostatok nedokončenej výroby, zostaviť rozdielovú ale aj výslednú

kalkuláciu, zistiť náklady nie len podľa výkonov ale aj podľa zodpovednosti

vnútropodnikových útvarov.

Metóda kalkulovania štandardných nákladov - v porovnaní s normovou metódou sa pri

tejto metóde v rámci porovnania vopred stanovených a skutočných nákladov odchýlky

analyzujú nielen podľa príčiny vzniku a zodpovednosti za vzniknutú odchýlku ale aj

z hľadiska využitia kapacity jednotlivých výrobných faktorov. Pri určovaní štandardov sa

vychádza zo zásady, že hospodárnosť a efektívnosť je treba zabezpečiť vopred, pred

vlastnou výrobou a naopak vo vlastnej výrobe možno dosiahnuť len obmedzené úspory. Je

to teda komplexná metóda kontroly a riadenia nákladov resp. výnosov vo

vnútropodnikovom ponímaní [21].

Výber príslušnej kalkulačnej metódy závisí od účelu, aký sa má jednotlivou metódou

dosiahnuť a zámer aký je potrebné splniť. V súčasnosti sa však aj v tejto oblasti prihliada


30

na nové prístupy vo vyčísľovaní nákladov a v súvislosti s tým sa čoraz častejšie dostáva do

popredia metóda ABC (Activity Based Costing).

Metóda ABC – metóda kalkulovania podľa činností v logistike

Táto metóda vychádza z procesného prístupu. Jej realizáciou sa v podnikoch identifikujú

problémy existujúce v jednotlivých organizačných jednotkách, celková logiku činností

organizácie vzhľadom k jej cieľom, skutočná alokáciu nepriamych nákladov na

organizačné jednotky, jednotlivé výrobky a ich skupiny a aj konkrétny zákazníci a trhy.

Pomôže manažmentu podniku pri rozhodovaní či využiť outsourcing alebo vykonávať

niektoré činnosť s využitím vlastných zdrojov.

Primárnou úlohou metódy ABC je popísať jednotlivé aktivity firmy, zlúčiť ich do procesov

a zistiť ich náklady. Rovnako tak dochádza k zlúčeniu informácií o organizačnej štruktúre

a procesoch. Tento krok umožňuje sledovať tok aktivít v rámci celej organizačnej

štruktúry. Keďže sa v priebehu analýzy aktivít zisťuje ich vzájomná náväznosť a účel,

možno po spojení všetkých získaných informácií zistiť skutočné náklady na jednotlivé

výrobky a taktiež aj na jednotlivých zákazníkov. To znamená, že po zavedení metódy ABC

sú jasne popísané všetky aktivity firmy, ich vstupy a aj výstupy. Okrem toho poznáme

rozdelenie nepriamych nákladov na jednotlivé aktivity a rovnako tak poznáme príčiny,

ktoré tieto náklady najviac ovplyvňujú (cost drives). Zároveň poznáme zákazníka každej

aktivity v podniku (interného ako aj externého) a aj to, akú hodnotu aktivita prináša. A

keďže je zrejmé v ktorej organizačnej jednotke sa jednotlivé činnosti vykonávajú, tak sa

ľahko dajú určiť toky procesov v rámci organizačnej štruktúry [13].

Aplikáciou tejto metódy v logistike sa vytvorí nielen dobrý základ na zlepšovanie

operatívnych výsledkov, ako sú náklady, priebežná doba, organizácia a toky procesov ale

taktiež poslúži ako podpora pre strategické rozhodnutia akými sú reorganizácia

spoločnosti, vplyv zmeny portfólia výrobkov, zákazníkov a dodávateľov alebo ich

logistických nákladov, príčiny nízkej rentability a nedostatočnej efektívnosti produktov,

zákazníkov, jednotlivých činností a procesov [9].


31

4.3 Logistické rozpočty

Logistické rozpočty spolu vo vzájomnom prepojení s logistickým kalkulačným

systémom tvoria významnú súčasť hodnotového riadenia firmy a značnou mierou

ovplyvňujú hospodárnosť jeho priebehu a tým aj jeho výsledky.

V literatúre aj v praxi existujú značné rozdiely vo vymedzení obsahu

rozpočtovníctva ako takého a čiastočne i vo vymedzení funkcie rozpočtov v riadení,

v metodike aj technike ich zostavovania. Vo všeobecnom ponímaní predstavuje

rozpočtovníctvo určovanie ekonomických úloh, ako sú výnosy, tržby, zásoby,

výdavky, náklady, príjmy a pod. vopred za určitý časový úsek [21]. Rozpočet ako

výsledok rozpočtovania je potom konkretizácia výnosov a nákladov podniku alebo

vnútropodnikového útvaru na jeho predpokladanú (plánovanú) činnosť v určitom

období. Keďže plán stanovuje ciele, tak potom predmetom rozpočtu je určenie

prostriedkov, ako ciele splniť a aký hospodársky výsledok sa má pri tom dosiahnuť

[21]. Rozpočet sa tak stáva základným nástrojom presadzovania zodpovednosti za

úroveň hodnotovej stránky produkcie firmy.

Zmyslom rozpočtov pre oblasť logistiky je vymedziť a definovať ciele logistiky ako

ucelený komplex veličín vyjadrený obvykle vo forme hlavného rozpočtu (master budget)

zvyčajne pre obdobie jedného roka. Vstupnými údajmi z hľadiska tvorby rozpočtov môžu

byť informácie z oblasti dopravy, jednotlivých skladov, príjmu materiálu, balenia, riadenia

zákaziek a pod. V rozpočte môžu byť okrem iného aj definované hodnoty stavu skladov,

colných poplatkov, daní a projektových výkonov [5, 27]. Preto v súčasnosti drvivá väčšina

podnikov považuje spracovanie rozpočtov pre logistické činnosti za dôležitú aktivitu

v controllingu logistiky.

Úlohy rozpočtovníctva a rozpočtov v controllingu logistiky vyplývajú z ich samotnej

podstaty a možno ich zhrnúť nasledovne [20, 21]:

ukladanie príslušných úloh definovaných na základe logistických nákladov a výnosov

v priamej závislosti od zodpovednosti jednotlivých vedúcich a pracovných tímov za

hospodárenie s prostriedkami a prácou,

určovanie sadzieb nepriamych logistických nákladov, v plánovaných a operatívnych

kalkuláciách logistických nákladov,


32

poskytovanie podkladov pre stanovenie cien výkonov na základe informácií z útvaru

logistiky,

vytváranie predpokladov pre účinnú kontrolu hospodárnosti logistického útvaru a aj

celého podniku,

prehlbovanie informácii o skladbe a vývoji logistických nákladov a výnosov

a poskytovanie podkladov pre rozhodovací proces o činnostiach v oblasti logistiky,

zdokonaľovanie rozpočtovania fixných a variabilných zložiek predovšetkým

nepriamych logistických nákladov a vytváranie predpokladov pre využitie pohyblivých

rozpočtov,

motivovanie a stimulovanie zamestnancov k znižovaniu nákladov logistiky.

4.3.1 Druhy rozpočtov

Vzhľadom na rôznorodé podmienky podnikateľských subjektov a potreby zvládnutia

riadenia jednotlivých činností logistiky a podniku ako celku, vznikli rôzne druhy

rozpočtov. V rámci literatúry sa tieto ďalej členia podľa viacerých hľadísk. V tabuľke č. 2

uvádzam najpoužívanejšie typy rozpočtov.

Pre každý rozpočet v štádiu jeho prípravy a logistiku pri tom nevynímajúc, platia tieto

základné pravidlá [21]:

Na počiatku je nevyhnutné rozhodnúť sa pre dĺžku rozpočtovaného obdobia,

1. následne prebehne analýza účtovných a iných podkladov z minulého obdobia,

2. potom sa uvažuje o možných zmenách,

3. súčasne s tým sa stanovia hodnoty jednotlivých položiek rozpočtu,

4. a na koniec sa prikročí k zostaveniu konečného rozpočtu t. j. k včleneniu jednotlivých

položiek do rozpočtu.


33

Tab. 2: Základné typy rozpočtov [20]

KRITÉRIUM DELENIA TYP ROZPOČTU

Podľa dĺžky rozpočtového obdobia: • krátkodobé, • dlhodobé.

Podľa stupňa riadenia: • podnikové, • vnútropodnikové.

Podľa predmetu rozpočtovania: • výnosov, • nákupu a zásob, • nákladov, • hospodárskeho výsledku, • časového rozlíšenia nákladov a výnosov, • tvorby a použitia rozpočtovej rezervy.

Podľa stupňa úplnosti: • komplexné, • čiastkové, • kombinované, • výsledkové, • jednorázové, • periodické.

Podľa sledovania priebehu reprodukčného procesu:

• rozpočty stredísk hlavnej činnosti, • rozpočty stredísk pomocných činností, • rozpočty stredísk ostatných činností, • rozpočty správnych činností, • rozpočty zásobovacej činnosti, • rozpočty odbytovej činnosti, • súhrnné rozpočty.

Podľa stupňa aktivity: • pevné, • alternatívne (variabilné, variantné, flexibilné), • limitujúce.

4.3.2 Metódy rozpočtovania

Metódy rozpočtovania sú súhrnom určitých usporiadaných postupov a spôsobov, ktoré

smerujú k určeniu najpravdepodobnejšie splniteľných krátkodobých ekonomických úloh

logistiky v podniku. Určujú obsah celej rozpočtovej činnosti s cieľom čo najpresnejšie

stanoviť konkrétne krátkodobé úlohy pre hospodárske strediská (profit centrá) a podnik

ako celok [21].

Jednotlivé metódy sa od seba odlišujú podľa rozsahu a spôsobu určovania rozpočtovaných

javov. Čím zložitejší je výrobný proces, pre ktorý sa logistický rozpočet zostavuje, tým

zložitejšia je metóda jeho zostavenia. V literatúre aj v praxi sa vyskytujú rôzne metódy

rozpočtovania, ktoré však súhrnne možno zoradiť do týchto štyroch skupín [21]:


34

• plánované metódy,

• normové metódy,

• jednorázové metódy,

• rozpočtový odhad.

Plánovaná metóda predstavuje najjednoduchší spôsob logistického rozpočtovania, ktorý

sa opiera o plánované kalkulácie logistických nákladov, rozpisy ročných logistických

plánov a zo štatistiky zostaveného rozpočtu režijných logistických nákladov.

Plánovanú metódu logistického rozpočtovania možno použiť v podnikoch, ktorých rozsah

činnosti logistiky nie je veľký, úroveň organizácie práce nedovoľuje širšie využitie noriem

a obsah práce je rôznorodý.

Normová metóda predstavuje ucelený a komplexný súhrn postupov logistického

rozpočtovania, založeného na operatívnych kalkuláciách logistických nákladov

a štatisticky zostavených normách režijných logistických nákladov. Využíva sa na

rozpočtovanie opakovateľných javov v logistike, keď sú k dispozícii operatívne kalkulácie

logistických nákladov, kvalitná normatívna základňa a štatistické informácie z účtovnej

evidencie. Okrem toho využíva informácie z operatívneho plánu výroby, odbytu,

zásobovania a z operatívnej základne.

Vo vyspelých krajinách sa táto metóda nazýva aj metódou standard cost, ktorej ciele

spočívajú v minimalizácii nákladov, zabezpečovaní vysokej akosti výrobkov

a maximalizácii efektov pre podnik.

Jednorázová metóda predstavuje metódu logistického rozpočtovania, ktorá určuje

postupné a komplexné zostavovanie logistických úloh od začiatku výroby (projekcia,

príprava, výroby, kompletizácia, doprava, montáž, hotový výrobok) až po jej dodávku

podľa objednávky. Využíva sa pri rozpočtovaní jednorázových javov, objednávok

rozsiahlych finálnych výrobkov ako napr. stavba lode, mostu, veľkej budovy, dodávka

komplexného technologického zariadenia a pod.

Metóda rozpočtovaného odhadu v logistike vychádza zo spriemerovaných údajov

rozpočtu logistiky za posledné roky, na základe ktorých sa hodnotové údaje rozpočtu

zvyšujú o určité fixné percento. Takýto prístup k zostavovaniu rozpočtu logistiky však

zvyšuje riziko. Pre určité logistické činnosti niekedy stačí, ak sa použije rozpočet

z minulých rokov a zvýšia sa hodnoty o určité fixné percento. Takýto postup je však


35

častokrát veľmi obmedzený, pretože sa môžu prehliadnuť mnohé významné zmeny, resp.

podstatné činitele, ktorých účinnosť už pominula [21].

4.4 Podnikové účtovníctvo ako nástroj podpory logistického controllingu

Z hľadiska riadenia podnikových logistických procesov majú význam pre firmu údaje,

umožňujúce plánovanie a kontrolu a ktoré zároveň informujú o najdôležitejších cieľových

veličinách ako sú rentabilita, hospodárnosť, likvidita a tak napomáhajú určeniu

zodpovednosti za výsledky jednotlivých logistických činností.

Všeobecne z hľadiska funkcie a určenia informácií v podniku sa účtovníctvo rozdeľuje na

dve oblasti: finančné a vnútropodnikové.

Finančné účtovníctvo (všeobecné, základné) charakterizuje podnik ako celok a to najmä

vo vzťahu k okoliu. Na jeho základe sa zostavujú účtovné (finančné) výkazy, ktoré sú

predovšetkým určené pre účely externých používateľov týchto informácií. Preto vystupujú

do popredia, nie len na národnej ale aj na medzinárodnej úrovni snahy o štandardizáciu

účtovníctva s cieľom zabezpečiť pre užívateľov čo najväčšiu porovnateľnosť informácií

získaných touto cestou.

Vnútropodnikové účtovníctvo sa využíva za účelom zistenia vnútropodnikového diania,

pričom predmetom jeho záujmu sú vnútropodnikové javy, hlavne náklady a výnosy, ktoré

sa na ne vzťahujú. Okrem toho poskytuje časť informácií aj pre finančné účtovníctvo.

Spočiatku bolo prvotnou úlohou vnútropodnikového účtovníctva zaznamenávať informácie

o určitých javoch, no postupom času sa účtovnícke údaje začali celkom prirodzene

využívať aj ako nástroj riadenia, ktorého základné funkcie z hľadiska potrieb logistiky sú:

• zistenie skutočnosti o vzniknutom logistickom jave,

• jeho kontrola,

• analýza vzťahov k ostatným javom,

• upozornenie príslušných pracovníkov logistického útvaru na určité (z hľadiska potrieb

logistiky významné) charakteristiky daného javu,

• získanie informácií nutných pre logistické rozhodnutie na zistenie toho, ako sa dá daný

jav zmeniť,

• určenie budúcich logistických úloh na základe rozhodnutí o možných zmenách.

To vo všeobecnosti znamená, že kým finančné účtovníctvo zobrazuje minulosť t. j. to

o čom už niekto rozhodol, v rámci vnútropodnikového účtovníctva a jeho vzťahu


36

k logistike sa zaujímame o podrobnejšie informácie napr. kde logistické náklady vznikajú

(v ktorom stredisku) a na aké logistické činnosti boli vynaložené.

V rámci controllingu logistiky sa však význam vnútropodnikového účtovníctva chápe ešte

užšie. Prostredníctvom informácií, ktoré získame v rámci controllingu zistíme, či logistické

náklady boli vynaložené v pravý čas, na správnom mieste a v požadovanom množstve

a tak nám controlling odpovie na otázku, prečo sme v danom období dosiahli práve zisk

resp. stratu. V prípade negatívnych výsledkov, sa ihneď nasadzujú príslušné opatrenia [11].

4.5 Reporting v logistickom systéme

Pojem reporting je v našej terminológii pomerne novým termínom. Podľa Fibírovej, J.

[10], je úlohou reportingu vytvoriť komplexný systém informácií o logistických

nákladoch a výkonoch, logistických ukazovateľoch a pod., ktoré by mali vyhodnocovať

nielen vývoj podniku ako celku, ale pozerať sa na jeho chod v jednotlivých čiastkových

pohľadoch, ktoré sú z hľadiska riadenia rozhodujúce. Preto by aj výkazy a správy mali byť

usporiadané podľa potrieb ich užívateľov tak, aby poskytovali potrebné informácie

uľahčujúce proces logistického rozhodovania.

Z hľadiska potrieb logistiky sú vstupnými informáciami pre správne fungovanie reportingu

informácie o vynaložených logistických nákladoch a dosiahnutých výnosoch, ich

plánované hodnoty a samozrejme aj výsledky, ktoré sú dosahované na základe výpočtov

logistických ukazovateľov, kalkulácií logistických výkonov resp. informácií z finančnej

analýzy podniku a informácií samotného podnikového účtovníctva. Výkazy, ktoré sú

sumárom všetkých týchto hodnôt, potom slúžia ako nástroj rozhodovania nielen

pracovníkom logistiky ale aj vedúcim pracovníkom na rôznom stupni podnikovej

hierarchie.

Výkazy a správy by preto mali zohľadňovať tieto základné náležitosti [10]:

• požadovanú štruktúru,

• neobsahovať prílišnú prehustenosť informáciami alebo naopak povrchnosť –

podrobnosť informácií závisí na príslušnej úrovni podnikovej hierarchie, ktorej majú

slúžiť. Všeobecne však platí, že informácie sa agregujú smerom nahor.

• zrozumiteľnosť a prehľadnosť, pričom prehľadnosť a väčšia úroveň pochopenia

informácií vo výkazoch a správach sa zvyšuje práve s využitím grafických

prostriedkov,


37

• vyhodnocovať iba ovplyvniteľné veličiny, ktorých evidencia má pre podnikovú

logistiku rozhodujúci význam, pričom môžu byť kvantifikované tak v peňažnej ako aj

naturálnej podobe.

Obsah, úprava a početnosť vyhodnocovania výkazov a správ závisí od potrieb konkrétneho

podniku. Podľa pravidelnosti poskytovania správ reporting možno rozdeliť na [10]:

štandardný – ide o správy vyhodnocované v pravidelných intervaloch, ktoré majú vopred

stanovenú štruktúru, napr. informácie o skutočných hodnotách, o odchýlkach, o analýze

odchýlok, o výpočtoch očakávaných hodnôt na konci obdobia a pod. Obvykle sa jedná

o mesačné, štvrťročné a ročné (súhrnné) podávanie správ ale v prípade potreby sa nedá

vylúčiť ani týždenný alebo štrnásťdenný cyklus vyhotovovania výkazov. Vždy však treba

brať do úvahy efektívnosť poskytovaných služieb.

mimoriadny – jedná sa o správy pripravené na požiadanie, ktoré môžu byť mimoriadne

z hľadiska termínu vyhotovenia alebo v porovnaní so štandardnou štruktúrou, alebo môže

ísť o obsahovo celkom mimoriadne správy a analýzy ako je napr. analýza rizika, analýza

skupín sortimentu a pod., ktoré sa v bežných situáciách nevypracovávajú.

Často sa pre vnútorné potreby samotného logistického útvaru zostavujú výkazy tvorené

z vybraných ukazovateľov, ktorých úlohou je informovať vedúceho strediska o situácii

v riadení logistických procesov a porovnanie toho útvaru s ostatnými časťami vo vnútri

spoločnosti. Okrem toho sa ako výhodné častokrát javí porovnanie nielen skutočných

a plánovaných logistických veličín daného obdobia, ale ak to informačný systém firmy

dovolí porovnanie plánu so skutočnosťou minulého obdobia, čím sa zvýši výpovedná

schopnosť porovnávacieho procesu a zároveň sa uľahčuje proces logistického plánovania.

Základom riadenia pomocou reportingu v súlade s jeho zásadami počas bežného roka je

mesačné porovnávanie plánovaných a skutočných hodnôt v rámci oblastí logistiky.

Odchýlky od požadovaného stavu predstavujú potom nedosiahnutie resp. prekročenie

zadaných logistických cieľov. Podstatnou je však analýza odchýlok, ktorej cieľom je zistiť

príčiny vzniknutých odchýlok a súčasne nájsť príslušné protiopatrenia [10]. Čím

dôslednejšie sa táto fáza realizuje, tým klesá nebezpečenstvo že protiopatrenie minie svoj

cieľ a zároveň čím sú v rámci reportingu jasnejšie zachytené jednotlivé logistické ciele

a výsledky, tým rastie aj vypovedacia schopnosť logistických správ a výkazov a o to

výraznejšia je aj úloha reportingu, ako podpory riadenia logistických procesov.


38

5 ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉ LOGISTICKÉ REŤAZCE

V posledných rokoch sa čoraz viac krajín snaží presadiť normy a zákony týkajúce sa

ochrany životného prostredia, ktoré razantne znižujú povolené množstvá škodlivín

vypúšťaných do okolia. Pri nedodržiavaní povolených maximálnych množstiev musia

firmy platiť vysoké pokuty, ktoré ich však na druhej strane motivujú k ochrane životného

prostredia budovaním čističiek, filtrov a iných prostriedkov environmentálnej ochrany

a v konečnom dôsledku k obmedzovaniu environmentálne závadnej výroby.

Podniky sa teda snažia prispôsobovať novým podmienkam a mnohé prijímajú

environmentálnu filozofiu za svoju vlastnú tak, že do svojho systému riadenia zavádzajú

prvok zaoberajúci sa ochranou životného prostredia. Ide o tzv. systém environmentálneho

riadenia podniku alebo Environmental Management System (EMS), ktorý v sebe spája

prístupy ochrany životného prostredia s celkovým riadením organizácie s cieľom

dosiahnuť environmentálne a aj podnikateľské ciele. Jeho nástrojom je súbor noriem ISO

14 000. Úspešné zavedenie a zlepšovanie EMS zabezpečuje vo firme a aj v spoločnosti nie

len trvalý ekonomický rast a prosperitu ale aj zmenu jej správania sa a zodpovednosti za

stav životného prostredia.

Logistika ako vedná disciplína zaoberajúca sa koordináciou a synchronizáciou všetkých

činností nevyhnutných pre zabezpečenie pružného a ekonomického priebehu výrobného

procesu pri optimalizácii celkových nákladov firmy sa rovnako intenzívne zaoberá

problematikou optimalizácie jednotlivých svojich oblastí a zabezpečovacích podsystémov

ako aj oblasťou environmentálnou [31]. Súvisí to s tým, že požiadavky zákazníkov už nie

sú zamerané čisto iba na uspokojovanie bežných potrieb ale aj s tým, že environmentálne

povedomie zákazníkov neustále rastie. Preto sa logistika snaží brať tieto aspekty do úvahy

a aktívne pôsobiť v oblasti ochrany životného prostredia.

V oblasti zásobovania sa logistika orientuje na optimalizáciu veľkosti a počtu dodávok,

voľbu dodávateľov, voľbu spôsobu balenia a prepravy, spôsobu prevzatia a kontroly

kvality zásielok, uskladňovacie a vyskladňovacie operácie, starostlivosť o zásoby,

likvidáciu škôd, hospodárenie s obalmi, prepravnými prostriedkami a pod.[7].

Výrobná logistika sa zameriava na prísun surovín, materiálov a náhradných dielov,

operačné a medzioperačné činnosti, tvorbu výrobných jednotiek, odsun výrobných


39

jednotiek z výroby resp. z medziskladov, dokončenie operácií na výrobných jednotkách,

odsun výrobného odpadu a pod.

Fyzická distribúcia resp. manipulácia sa zameriava na prísun obalových prostriedkov,

paliet a kontajnerov, odsun výrobkov do expedičných skladov, starostlivosť o zásoby

hotových výrobkov, expedíciu, likvidáciu škôd a strát, hospodárenie s vratnými obalmi

a prepravnými prostriedkami a pod.

Zabezpečovacie podsystémy dopĺňajú tieto oblasti o nasledovné služby: doprava –

o výber vhodného dopravného prostriedku, stanovenie vhodných dodacích podmienok,

o colné odbavenie zásielok, nákup dopravných služieb a vzájomné dojednanie zmlúv

a pod; skladovanie – o umiestnenie skladov, optimalizáciu skladových systémov

a operácií v nich prebiehajúcich, výber a aplikáciu vhodnej skladovacej technológie;

o balenie; informačné zabezpečenie a v neposlednom rade aj o adekvátne personálne

zabezpečenie atď.

Proces ekologizácie logistických reťazcov začína teda už pri samotnom zásobovaní,

pretože podnik sám musí iniciovať potrebu zásobovať sa environmentálne vhodnými

surovinami. Aby bolo možné takúto potrebu uspokojiť, musia sa na relevantnom trhu

zásobovania nájsť potenciálni dodávatelia a z nich napokon vybrať tí, ktorí z hľadiska

potrieb podniku čo najvýhodnejšie plnia jeho požiadavky. S prihliadnutím na výrobu

environmentálne vhodného výrobku a zavedením EMS do podniku sa uskutoční výber

dodávateľov. Zásadný význam pre kvalitu výberu vhodného dodávateľa majú najmä počet

a druh zvolených kritérií, ktorými môžu byť cena, dodacia lehota, kvalita výrobkov,

informácie o dodacích podmienkach, spoľahlivosť dodacích lehôt, dodacích kapacít,

druhov obalov, jednotiek balenia geografické vzdialenosti atď. Pre podniky, ktoré sú

zamerané na TQM je nevyhnutným kritériom environmentálna nezávadnosť surovín.

V environmentálnej výrobkovej podnikovej politike sa uplatňujú systémy

environmentálneho hodnotenia a označovania, ktoré deklarujú, že výrobok spĺňa

parametre minimalizujúce alebo vylučujúce nepriaznivé účinky na životné prostredie.

Popritom je snaha posudzovať výrobok v rámci celého jeho životného cyklu t. j. od surovín

cez hotový výrobok, jeho použitie až po zneškodnenie a recykláciu. Právo používať túto

značku nemôže byť udelené výrobkom, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné podľa

zákona o ochrane zdravia a zákona o chemických látkach ako aj výrobkom, ktoré sú

vyrábané technológiou poškodzujúcou životné prostredie. Uplatňovanie takýchto systémov


vyplýva nie len z úsilia a požiadaviek štátnych orgánov životného prostredia ale aj zo

záujmov zo strany výrobcov a spotrebiteľskej verejnosti [29].

Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť EMS, by nemal umožniť vstúpiť do svojho

podniku environmentálne závadným surovinám, ktoré by celý proces fungovania negatívne

ovplyvnili. Z toho dôvodu musí mať upravenú postupnosť logistického reťazca, tak aby

environmentálne hľadisko v ňom hralo významnú úlohu (viď. obr. 7).

Obr. 7: Logistický reťazec pracujúci na princípe EMS [29]

Environmentálne orientovaný controlling je nástroj slúžiaci na analýzu, plánovanie

a kontrolu všetkých aktivít podniku, významných pre životné prostredie, ktoré podporujú

systematickú registráciu podnikových činností vplývajúcich na životné prostredie

a environmentálnu koncepciu podniku [3].

Zastrešuje v sebe monitorovanie funkčnosti a efektivity celého systému spolu so včasným

zavedením preventívnych a nápravných činností v snahe neustále zlepšovať chod celého

systému. Jeho nástroje umožňujú integrovať úvahy o nákladoch a hospodárnosti začlenenia

nákladov na ochranu životného prostredia do globálneho systému manažmentu a tak

participovať na procese plánovania a hľadania vhodného rozhodnutia. Environmentálny

controlling sa realizuje na základe sprísnených podmienok, aby sa jednak odhalili

podnikové environmentálne slabé miesta a zároveň stanovil optimálny potenciál a zaviedli

sa príslušné opatrenia. Na základe podnikovej politiky orientovanej na životné prostredie

môže byť napr. väčšia časť výdavkov vynaložených na niektoré technológie odstránená

resp. znížená.

Preventívne a nápravné opatrenia obsahujú nálezy, závery, odporúčania vyplývajúce zo

sledovania výrobného procesu, vykonávania auditov a iných kontrol. Celkový proces

neustáleho zlepšovania environmentálne orientovaných logistických reťazcov by mal byť

založený na kontinuálnom vyhodnocovaní environmentálneho profilu s celkovou

environmentálnou filozofiou podniku, jeho cieľovými hodnotami za účelom zistenia

možností zlepšenia. Tento proces by sa mal zamerať na [29]:

40


41

• hľadanie oblastí, v ktorých možno systém environmentálneho riadenia zdokonaliť,

čo povedie k zlepšeniu environmentálneho profilu celej organizácie,

• pomenovanie kľúčovej príčiny nedodržania environmentálnych predpisov alebo

iných nedostatkov,

• vytvoriť a realizovať plán nápravných a preventívnych činností k odstráneniu

zásadných chýb a nedostatkov,

• overiť efektívnosť týchto opatrení,

• zaznamenať všetky zmeny postupov, ktoré vznikli v dôsledku zlepšovania procesu,

• porovnať výsledky zlepšovacieho procesu s environmentálnymi cieľmi a cieľovými

hodnotami.

Pri všetkých týchto krokoch však treba mať na zreteli to, aký proces má organizácia

k dispozícii na definovanie opatrení a aj to, akým spôsobom overuje, či sú zlepšenia

efektívne a správne načasované.


42

6 ZÁVER

Aj keď sa v praxi možno stretnúť s názorom, že controlling = kontrola, stále viac prevažujú

také podniky, ktoré pochopili význam, dôležitosť tohto pojmu a snažia sa ho aktívne

včleniť do svojho riadiaceho aparátu. Controlling to je systém pravidiel napomáhajúci

dosiahnutiu podnikových cieľov, zabraňujúci prekvapeniam, systém, ktorý rozsvieti

červenú v prípade ak sa objaví nebezpečenstvo vyžadujúce prijať v riadení príslušné

opatrenia. Jeho úlohou je uskutočňovať neustálu kontrolu hospodárnosti prostredníctvom

porovnávania plánu a skutočnosti, porovnávaním chceného a možného s cieľom v možnom

sa zlepšiť a v chcenom zostať pri zemi a tak zabezpečovať, analyzovať a poskytovať

informácie pre potreby manažmentu. Jeho obsahová náplň a poslanie je teda veľmi široké

a preto ho možno využiť v ktorejkoľvek oblasti podnikateľských aktivít firmy.

Mojím cieľom v rámci projektu doktorandskej dizertačnej práce bolo popri všeobecnej

charakteristike tohto podporného nástoja riadenia podať obraz controllingu v rámci

podnikovej logistiky – tento svoj zámer som splnila. Keďže logistický systém musí byť

udržiavaný v trvalom chode, musí byť dynamický, učiaci sa a otvorený, s ekonomickým

cieľovým správaním, tak práve budovanie controllingu ako koordinujúcej zložky logistiky

je jedným z jeho dôležitých predpokladov. Controlling podporuje v rámci logistického

podnikového systému riadenie podľa cieľov zamerané najmä na úzke miesta, orientáciu na

procesy a aktivity, pozeranie sa do budúcnosti - minulosť si všíma len ako ponaučenie pre

budúcnosť. Popri tom však musí neustále analyzovať a porovnávať cieľ so skutočnosťou,

poukazovať na odchýlky a navigovať príslušných pracovníkov smerom k eliminovaniu

nežiadúcich stavov. K tomu aby bol controlling v logistike funkčný je potrebné využívať

logistické controllingové nástroje, počnúc od sústavy logistických ukazovateľov, cez

kalkulácie, rozpočty a účtovníctvo až po kvalitne vypracovaný systém správ, týkajúci

výsledkov logistických činností.

V súčasnosti však výrazne vystupuje do popredia aspekt environmentálneho nazerania na

riadenie logistických činností, ako dôsledok toho, že zdroje a to či už prírodné ale aj

ekonomické sú obmedzené a samotné firmy sú zo strany verejnosti stále častejšie nútené

správať sa ohľaduplne k životnému prostrediu. Zákazníci požadujú aby podniky

produkovali tzv. environmentálne vhodné výrobky, ktoré však možno vyrobiť len na

základe aktívneho presadzovania environme1ntálnej koncepcie v rámci celého logistického

reťazca.


ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] Alexy, Július a kol.: Manažment (Vybrané state). Trenčín: Trenčianska univerzita,

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov 1999. 168 s.

[2] Baran, Dušan: Analýza hospodárenia firmy (Finančná analýza a controlling pri

analýze hospodárenia podniku). Bratislava : STU 2001. 188 s, ISBN 80-227-1517-4.

[3] Baran, Dušan: Podnikový controlling, Bratislava: STU 2001. 122 s,

ISBN 80-227-1558-1.

[4] Bay, Rolf: Úspešný cílový manažment. Praha: Grada Publishing s. r. o. 1997. 160 s.

[5] Červeňan, Štefan: Logistika. Bratislava: STU 1998. 144s.

[6] Daňo, Ferdinand – Richterová, Kornélia: Stratégia distribučnej politiky a manažment.

Bratislava: SPRINT 1997. 192 s.

[7] Dubovec, Milan: Logisika. Banská Bystrica: Conam 1995.

[8] Erchenbach, Rolf a kol.: Controlling. Praha : ASPI s.r.o. 2000. 810 s.

[9] Flek, Milan: Analýza ABC. In: Moderní řizení 1/2000, s. 45 – 48, 6/200, s. 34 – 38.

[10] Fibírová, Jana: Reporting. Praha: Grada Publishing 2001, 120 s, ISBN 80-247-0066-2.

[11] Foltínová, Alžbeta – Kalafutová, Ľudmila: Vnútropodnikový controlling. Bratislava:

ELITA 1988. 256 s, ISBN 80-8044-054-9.

[12] Freiberg, František: Finančný controlling. Bratislava: IMPRIM 1996, 216s.

[13] Gioffre, Anthony: Prečo je potrebné viesť nákladové účtovníctvo podľa jednotlivých

činností. In: podniky a podnikanie 1997,61 – 74 s.

[14] Horvátová, Jarmila – Gallo, Peter: Manažment. Prešov: Dominanta 1996, 114s.

[15] Jurová, Marie: Podniková logistika. Brno: VUT 1993, 133 s.

[16] Kalafutová Ľudmila: Controlling. In: www.gist.cz/files/dl7.doc.

[17] Kalafutová, Ľudmila a kol.: Nástroje a metódy controllingu, In: DaÚPP 10/97, s. 82 –

95.

[18]Köchelhuber, Nikolaus: Hodnotovo orientovaný controlling. In:

www.controlling.cz/index.htm.

[19] Krawietzová-Hermannová, Eva: Controlling. Bratislava: IZO 1993, 150 s.


[20]Král, Bohumil: Manažérske účtovníctvo. Bratislava: Súvaha s. r. o. 2001, 344 s,

ISBN 80-88727-45-6.

[21] Kupkovič, Milan a kol.: Kalkulácie a rozpočty. Bratislava: Sprint 1998, 200 s,

ISBN 80-8848-37-7.

[22] Lambert, Douglas – Stock, James – Ellram, Lisa: Logistika. Praha: Computer Press,

2000, 690 s.

[23] Mann, Rudolf – Mayer, Elmor: Controlling – metóda úspešného podnikania. Praha:

Profit a.s. 1992, 360 s.

[24]Männel, Wolfgang: Logistik – Controlling. Wiesbaden: KRP – Edition 1993, 326 s.

[25]Mičieta Branislav – Král Jaroslav: Plánovanie a riadenie výroby. Žilinská univerzita,

Žilina 1998, str. 214.

[26] Pernica, Peter: Logistický manažment (Teorie a podniková praxe). Praha: RADIX

s.r.o. 1998, 666 s.

[27] Shulte, Peter: Logistika. Praha: Victoria Poblishing s.r.o. 1994.

[28] Stiegler, Hofmeister: Controlling. Praha: BABtext s.r.o. 1992, 160 s,

ISBN 80-900178-8-6.

[29] Suchánek, Zdeno: Environemntálne označovanie. Bratislava: Cehovt 1997.

[30] Synek, Miroslav a kol.: Manažérska ekonomika. Praha: Grada Publishing s.r.o. 2000,

451 s.

[31] Štern, Juraj: Logistika a manažment výroby. Bratislava: Ekonóm 1996.

[32] Tomek, Gustav – Vávrová, Věra: Řízení výroby. Praha: Grada Publishing s.r.o. 2000,

414 s.

[33] Vidová, Helena: Controlling – Dôležitý nástroj v systéme riadenia podniku, In: 9.

medzinárodná konferencia CO-MAT-TECH 2001, Trnava 2001.

[34] Vidová, Helena: Controlling – Významný prvok v environmentálne orientovanom

logistickom podnikovom systéme. In: 1. medzinárodná konferencia Logistické řízení,

Řeka 2001, s. 167-172, ISBN 80-238-7644-9.

[35] Vidová, Helena – Červeňan, Štefan: Nástroje controllingu logistiky a úloha reportingu

pri riadení logistických procesov. In: 1. vedecká konferencia Diagnostika podniku,

controlling a logistika, Žilina 2002, s. 318-324, ISBN 80-7100-951-2.


[36] Vidová, Helena – Makyš, Peter: Využitie informačných technológií v reportingu. In:

8. medzinárodná konferencia Akademická Dubnica, Dubnica nad Váhom 2002.

[37] Voláková, Jaroslava: Moderní řízení v 30 – Logistika. Praha: ČVUT 1997, 74 s.

[38] Vysušil Jiří: Controlling. In: www.avkontakt.cz/controlling.htm.

[39] http://ekonom.feld.cvut.cz/materialy/EPO/prepost2.htm.

[40] http://st.vse.cz/~xpasv01/controllingwere.htm.www.icv.cz/noviny_3_3.html.

[41] www.controlling.cz.

[42] www.icv.cz/noviny_3_3.html.

[43] www.jerid.cz/clanek.html.

[44] www.logistika.host.sk


CIELE A TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE

NÁZOV DOKTORANDSKEJ PRÁCE

Návrh metodiky sledovania čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA DOKTORANDSKEJ PRÁCE

Doktorandská práca bude skúmať problematiku aplikácie controllingu ako podporného

článku riadenia v rámci logistiky podnikových procesov. V jednotlivých kapitolách bude

vykreslený dejinný vývoj controllingu, definovaná jeho obsahová a funkčná náplň

a charakterizovaná vzájomná previazanosť controllingu s manažmentom. Súčasťou práce

bude popísanie úloh controllingu v rámci logistických činností a daná charakteristika jeho

jednotlivých nástrojov. Osobitná pozornosť bude venovaná environmentálne orientovaným

logistickým reťazcom a porovnaniu s klasickými logistickými reťazcami, sledovaniu

čiastkových ukazovateľov ich ekonomickej efektívnosti, pričom samostatná kapitola bude

vyhradená návrhu metodiky sledovania čiastkových ukazovateľov ekonomickej

efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca ako významného

informačného podkladu pre tvorbu rozhodnutí zohľadňujúcich tak ekonomický segment

ako aj segment ochrany životného prostredia.

CIELE DOKTORANDSKEJ PRÁCE

Základným a primárnym cieľom bude vypracovanie návrhu metodiky sledovania

čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného

logistického reťazca a zhodnotenie ich prínosov z hľadiska rozhodovania.

Hlavný cieľ doktorandskej dizertačnej práce chcem dosiahnuť za pomoci týchto

čiastkových cieľov:

1. Analyzovať pojem controlling. jeho funkcie, úlohy a vzájomné väzby na manažment

priemyselného podniku.

2. Objasniť význam controllingu v podnikovej logistike a charakterizovať jeho nástroje –

logistické ukazovatele, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty,

účtovníctvo a reporting.


3. Charakterizovať pojem environmentálne orientovaný logistický reťazec, vymedziť

vzájomné odlišnosti medzi klasickým a environmentálnym logistickým reťazcom,

poukázať na špecifiká environmentálne orientovaného logistického reťazca a vyčleniť

a popísať čiastkové ukazovatele, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú hospodárnosť

a ekonomickú efektívnosť environmentálneho logistického reťazca.

4. Navrhnúť metodiku sledovania a vyhodnotenia čiastkových ukazovateľov ekonomickej

efektívnosti environmentálne zameraného logistického reťazca.

5. Zhodnotiť prínos týchto informácií z hľadiska podnikového riadenia a rozhodovania.

TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE

1. kapitola: Vymedzenie pojmu a organizačnej náplne controllingu

V prvej kapitole bude stručne vykreslený historický vývoj controllingu a okolností, ktoré

predchádzali etablovaniu tohto nástroja riadenia v podnikoch. Následne na to bude

definovaný pojem controlling ako súbor názorov viacerých autorov – ako prvok riadenia,

ktorý na základe porovnávania plán – skutočnosť umožňuje identifikovať chyby,

nedostatky a prostredníctvom svojich nástrojov a metód korigovať vývoj podnikových

procesov smerom k prevencii nežiadúcich stavov a k zabezpečeniu efektívneho chodu

organizácie. Jeho úlohou je teda pripravovať informačné podklady o situácii v podniku tak

aby ich vedenie mohlo účelne využiť v rámci svojho rozhodovacieho procesu.

Popri definovaní controllingu bude súčasťou tejto kapitoly popísanie previazanosti

controllingu s manažmentom podniku a zároveň podčiarknutie ich vzájomných odlišností.

Výrazná pozornosť bude venovaná funkčnej a inštitucionálnej stránke controllingu v rámci

ktorej budú charakterizované základné funkcie controllingu. Súčasťou tejto kapitoly bude

charakteristika controllera ako nositeľa controllingových kompetencií, budú tu popísané

jeho hlavné úlohy a požiadavky na neho kladené a to tak z hľadiska odborného,

metodického ako aj osobnostného.

V záverečnej časti prvej kapitoly bude opísané postavenie controllingu v rámci podnikovej

organizačnej štruktúry a to počnúc od faktorov vplývajúcich na voľbu príslušnej

organizácie controllingu cez charakteristiku jednotlivých prípadov zaradenia controllingu

do podnikovej organizačnej štruktúry až po vnútornú štruktúru samotného

controllingového útvaru.


2. kapitola: Poslanie controllingu v logistike priemyselného podniku

Druhá kapitola bude objasňovať význam poslania controllingu v podnikovej logistike,

pričom ťažisko úloh logistických controllerov sa bude orientovať na formovanie

a zabezpečovanie informačnej stánky controllingu, na spoluvytváranie logistických plánov

a na uskutočňovaní kontroly logistických činností. Popri tom bude popísaná postupnosť

krokov na základe ktorej sa controlling v logistike realizuje a to od stanovenia logistických

cieľov, cez analýzu skutočnosti, analýzu odchýlok, plánovania opatrení, po stanovenie

nových ukazovateľov plánu a výsledné informačné výstupy.

V rámci tejto kapitoly bude charakterizovaná oblasť logistických nákladov a výkonov,

ktorých potreba sledovania v rámci firmy čoraz viac stúpa. Lepšie informácie o výške

logistických nákladov a výkonov v rámci jednotlivých logistických procesov ponúka pre

firmu možnosti rozsiahlej racionalizácie.

V záverečnej časti druhej kapitoly bude venovaná pozornosť nástrojom používaným

v oblasti controllingu logistiky, ktoré poskytujú informácie o logistických nákladoch

a výkonoch počas ich reálneho toku a ktoré sú súčasťou logistického informačného

systému. Pôjde o sústavu ukazovateľov logistiky, kalkulácie logistických nákladov,

logistické rozpočty informácie z účtovníctva a reporting. Popri tom tu bude podaná ich

stručná charakteristika a vymedzené ciele, ktoré v rámci logistiky plnia.

3. kapitola: Vymedzenie pojmu environmentálne orientovaný logistický reťazec

a určenie čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne

orientovaného logistického reťazca

Tretia časť doktorandskej dizertačnej práce podá charakteristiku environmentálne

orientovaného logistického reťazca ako sledu činností, počnúc od objednávky materiálu

a jeho vstupu do podniku cez samotnú výrobu až po finálny výstup vo forme hotového

výrobku, popíše činnosti, ktoré sa viažu na výrobok počas doby jeho používania až po

zánik výrobku a jeho likvidáciu, ktorá sa deje s ohľadom na ochranu životného prostredia a

v súlade s príslušnými legislatívnymi nariadeniami platnými pre oblasť environmentu (ISO

14 000, EMAS a pod.).

Súčasťou tejto kapitoly bude aj vzájomné porovnanie klasického a environmentálne

orientovaného logistického reťazca, na základe čoho budú stanovené odlišnosti, ktoré treba

brať do úvahy v rámci environmentálnej politiky firmy.


Popri určení vzájomných odlišností bude táto kapitola zastrešovať aj určenie čiastkových

hodnôt ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca a to

či už nákladov a výkonov, príjmov a výdavkov ale aj všetkých tých hodnôt, ktoré sa

rozhodujúcou mierou podieľajú na ekonomických výsledkoch environmentálne

orientovaných logistických činností jednotlivých oblastí logistiky a jej zabezpečovacích

podsystémov. Pretože popri hospodárnom uvažovaní, ktorý síce zostáva hybnou silou

všetkých podnikov má ekologický manažment dôležitý význam. Zavedenie ekologickej

koncepcie do podniku si na jednej strane v prvopočiatkoch vyžaduje kapitálové náklady

a to či už na nové zariadenia alebo na zmeny výrobných procesov, ktoré však neskôr vedú

k výsledným úsporám energie a surovín a ku klesajúcim nákladom na využívanie odpadov

a teda aj k značným finančným ziskom.

4. kapitola: Návrh metodiky sledovania a vyhodnocovania čiastkových ukazovateľov

ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca

V tejto časti vypracujem návrh metodiky sledovania a vyhodnocovania čiastkových

ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne zameraného logistického reťazca

podľa kritérií, ktoré počas analýzy činnosti jednotlivých úsekov budú zohrávať

rozhodujúcu úlohu.

Následne budú zhodnotené rozdiely, ku ktorým sa vďaka sledovaniu týchto veličín dospelo

a ich prínos z hľadiska ekonomických dopadov a aj dopadov na životné prostredie.

Metodika tak bude môcť dať odpoveď na otázku týkajúcu sa finančných dôsledkov,

vyvolaných pôsobením podnikových činností, výrobkov a služieb na životné prostredie.

Pretože práve kvantitatívne vyjadrenie dopadov a prepočty, ktoré s tým súvisia sú cestou

ako dosiahnuť vzájomný súlad medzi ekonomickými a ekologickými výsledkami firmy.

5. kapitola: Využitie informácií o čiastkových ukazovateľoch ekonomickej

efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca v rozhodovacom

procese.

V tejto kapitole budú vykreslené možnosti využitia informácií získaných sledovaním

činností environmentálne zameraných logistických reťazcov, ktoré sa ďalej môžu stať

dôležité pre podnikateľské rozhodnutia na rôznych stupňoch riadenia firmy.

Môže ísť o rozhodnutia týkajúce sa samotnej stratégie firmy, týkajúce sa navrhovania

a projektovania výrobkov a s tým súvisiacich procesov, rozhodovania o investíciách,


rozhodnutia o umiestnení jednotlivých zariadení, rozhodnutia o výrobkoch, o ich

oceňovaní, riadení zásobovania ale aj celkového chodu výroby, riadenia rizík, riadenia

nákladov, ich alokácie v podniku a pod. Takýto spôsob napokon pomôže nájsť

v environmentálne orientovanom logistickom reťazci miesta resp. činnosti, ktoré zaťažujú

životné prostredia a okrem toho spôsobujú aj ekonomické straty firmy.

Vhodne koncipované informačné podklady tak umožnia spojiť ekonomické

a environmentálne hľadisko do jedného funkčného a kompaktného celku.

6. kapitola: Záver

V samotnom závere doktorandskej dizertačnej práce budú zhrnuté prínosy pre teóriu

controllingu logistiky a z hľadiska potrieb praxe budú taktiež zosumarizované prínosy

sledovania čiastkových ukazovateľov environmentálne orientovaných logistických

reťazcov pre podniky, ktoré majú záujem začleniť environmentálnu koncepciu do politiky

svojej firmy respektíve pre tie, ktoré sa takouto politikou už riadia.


PRÍLOHY


PRÍLOHA č. 1

POPIS KOMPETENCIÍ A ÚLOH CONTROLLERA Hlavné úlohy oblasť evidencie a dokumentácie

• budovanie a inštalácia informačného systému, schopného výpovede, umožňujúceho riadiť podnik smerom k dosiahnutiu cieľa,

• budovanie jednotky zodpovednosti namiesto kvantifikačných jednotiek,

• budovanie reportingu schopného výpovede pre jednotlivé úrovne rozhodovania podniku,

• definovanie zásad správania v jednotlivých oblastiach plánovania, reportingu, evidencie nákladov a pod.,

• vytvorenie systému ukazovateľov, • vytvorenie formulárov pre plánovanie, reporting a kalkuláciu

nákladov, • zistenie nákladových sadzieb pre kalkuláciu a určenie ceny,

informácie o cenových hraniciach, • zistenie slabých miest a poznanie východísk k zlepšeniu

vzťahu nákladov a výnosov v rôznych oblastiach podniku. oblasť plánovania a prognóz

• poradenstvo pri vytyčovaní podnikových cieľov, • podpora pri zostavovaní plánu orientovaného na ciele, • koordinácia a vedenie plánovacích činností, zladenie

a koordinácia celkového plánu s čiastkovými plánmi, zostavenie plánov nákladov (rozdelených podľa variabilných a fixných zložiek) a pod.

oblasť riadenia • permanentné informácie pre riadenie a opravy zabezpečujúce

stupeň dosiahnutia cieľa, • priebežné sledovanie cieľov, • určenie odchýlok a zavedenie riadiacich opatrení proti

odchýlkam prostredníctvom priebežného porovnávania plánu – skutočnosti a analýzami odchýlok,

• včasné informovanie vedenia pri zmenách cieľových hodnôt, • motor podnikovo-ekonomických inovácií.

oblasť kontroly • prejednávanie výsledkov analýz odchýlok so zodpovednými

pracovníkmi, • uskutočňovanie priebežných kontrol nákladov, • poradenstvo a školenie odborných pracovníkov, • vypracovanie alternatívnych riešení pri nedosiahnutí cieľov,

o ktoré sa podnik usiloval,


• všeobecné úlohy kontroly. zvláštne podnikovo-hospodárske úlohy

• vykonávanie prepočtov hospodárnosti a investícií, • podporovanie a realizácia programov na zníženie nákladov, • návrh nových techník pre manažment, • zavádzanie inovátorstva a tvorby nových návrhov, • výmena skúseností s externými organizáciami, • všeobecné úlohy v oblasti poradenstva.

Zodpovednosť a kompetencie

výhradné rozhodovanie – v rámci vlastného úseku a pri zavedení nevyhnutných protiopatrení k dosiahnutiu cieľa na základe analýzy odchýlok,

• definovanie odchýlok, ktoré sú pokladané za alarmujúce. spolurozhodovanie – pri všetkých rozhodovaniach

o korektúrach a pri nevyhnutných akčných plánoch a pri výbere osôb v rámci svojho útvaru.

Profil controllera Osobné predpoklady schopnosť presadiť sa, flexibilita, kreativita, schopnosť

analytického myslenia, schopnosť znášať pracovnú záťaž a vcítiť sa do problémov iných

Odborné predpoklady fundované znalosti nákladového účtovníctva, metód plánovania a manažmentu, znalosti počítačového spracovania informácií, vzdelávanie v oblasti účtovníctva a controllingu


PRÍLOHA č. 2

PREHĽAD LOGISTICKÝCH NÁKLADOV Náklady na vytvorenie a riadenie logistického systému

•

•

• •

náklady na analýzu, projektovanie a realizáciu systému, náklady na plánovanie a kontrolu hmotných tokov, náklady na dispozičné činnosti, náklady na operatívne riadenie a pod.

Náklady na príjem materiálu • mzdové náklady, • náklady na palivo a energiu, • odpisy, • debetné úroky, • náklady na opravy a údržbu, • poistné, • náklady na kontrolu, • fakturácia a pod.

Náklady na skladovanie • náklady na úroky z viazaného kapitálu v zásobách,

• odpisy zariadenia skladov, • náklady na energiu a vykurovanie, • náklady na poistenie budov, • nájomné, • manká a škody na zásobách a pod.

Náklady na vnútropodnikovú dopravu a manipuláciu

• mzdové náklady, • náklady na palivo a pohonné hmoty, • úroky, • odpisy, • náklady na údržbu a opravy a pod.

Náklady na komisionársku činnosť • náklady na balenie, • mzdové náklady, • náklady na baliaci materiál a pod.

Náklady na distribúciu • mzdové náklady, • náklady na palivo a pohonné hmoty, • odpisy, • náklady na opravy a údržbu, • náklady na energiu, • náklady na poistenie a pod.

SLOVENSK TECHNICK UNIVERZITA V BRATISLAVE 2002-2004/RIESITELIA... · 2011-01-16 · Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová 3 1 ÚVOD

Documents