Číslo 25 premeňte sa obnovením mysle“ Rok 2011

Číslo 25 „...premeňte sa obnovením mysle...“ Rok 2011

Z obsahu :

Nádeje – beznádej 02 - 04

Synovo prvenstvo I,II 04 - 08

Hriech a viera 09 - 1 1

Prekliaty a ......... 1 1 - 1 5

Vzkriesený Izrael 1 5 - 1 6

Priznať farbu 1 6 - 1 7

Milé bremeno 1 7 - 1 8

Súd na základe... 1 8 - 1 9

Pozor na pád 1 9 - 2 1

Zmena ţivota 2 1 - 2 5

Prvotná cirkev 2 5 - 2 9

„Nový vek“ 2 9 - 3 1 ME vo futbale 3 1 - 3 3 Ku komu ....... 3 3 - 3 5

Z obsahu :

Prvý list Petrov 02

Zajímave ale... 04

S prehľadom príde... 06

Boţí Duch 10

Zjavenie 13

O ľuďoch a pre ľudí 20

O „Zjavení“ 23

Nebeské kráľovstvo 24

Uţívať si a umrieť 27

Hod Baránkov 29

Nie je súd ako súd 33

Súmrak kresťanstva 35

Rosch HaSachanah 41

Uţ je teror tu ? 42

V nemilosti 43

Internet : www.zmenaarast.sk

V Božích rukách !

Poďte, plesajme Hospodinovi, jasajme zvučne skale našej spásy. Predstupme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy!

V jeho rukách sú hĺbiny zeme. Jeho sú vrchov končiare. Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kieţby ste počuli dnes Jeho hlas!

Nezatvrďte si srdce ako v Meribe, ako na púšti v deň,

Massy, kde ma pokúšali otcovia, skúšali, hoci videli môj skutok.

Hospodinove slová sú rýdze ako Striebro tavené v hlinenej forme, sedemkrát prečistené.

Štyridsať rokov ošklivilo sa mi toto pokolenie; Riekol som: Je to ľud budného srdca a nechce poznať moje cesty, takţe som im v hneve prísahal: „Nevojdú do môjho odpočinku. /Ţalm 12:1 - 9/.

Prvý l.Petrov

Myslenie a konanie Jeţiša Krista by malo byť mierou a vzorom pre kresťa-na. To býva odlišné od ostatných ľudí a vedie neodmysliteľne k napätiu pri sty-ku s nimi. Kresťania z toho dôvodu bý-vajú vysmievaní, utláčaní, prenasledova-ní, ba aj usmrvaní v niektorých oblas-tiach sveta. Toto však nie je ničím novým, toto sa dialo uţ na samom začiatku Novozmlu-vného času. Apoštol Peter má čo pove-dať kresťanom v takýchto situáciách. Pí-še im slová povzbudenia a útechy. O čom tu píše? Zamyslíme sa v nasledujúcich úvahách. Úvod si z 1.Petrovho listu si všimni-me niektoré základné informácie, ktoré nám pomôţu lepšie porozumieť celý list. Začneme otázkou: „Prečo bol tento list napísaný?“ Odpoveď znie: „lebo kres-ťania boli prenasledovaní a on ich chcel povzbudiť a potešiť.“ Takţe: - Dáva im praktické rady, ako majú rea-govať na to, ţe musia trpieť nevinne a nezaslúţene (napr.1.Pt.3:13-17). - Vyzýva ich k vytrvalosti. Svoju výzvu podopiera so spasením, ktoré im daro-val Boh a príkladom akým trpel ich Spa-siteľ, ktorý šiel tieţ touto cestou. - Dôleţité je to, ţe si treba uvedomiť, ţe list znie skoro ako kázeň, je ţivý a plno priliehavých príkladov a hlavne vychá-dza zo srdca. Niektorí sa domnievajú, ţe je to kázeň pri krste, ale to je veľmi pochybná domnienka. - Z listu plynie cit a osobný prístup ako-by ho napísal niekto, kto bol blízky Pá-novi Jeţišovi. Často z neho vanie duch času, ktorý Peter spoločne trávil s Pá-nom Jeţišom. List veľmi ţivo pripomína smrť Pána Jeţiša(1.Pt.2:22-25) a podá-va ďalej to, čo mu uloţil sám Pán (1.Pt. 5:2; porovn. s Jn.21:15-23). - Čitateľ sa, ale nemôţe z listu dozve-dieť to, ako a kedy vzniklo spoločenstvo veriacich v severnej časti Malej Ázie, kto-

rému je tento list určený. Je moţné, ţe vzniklo ešte v čase „zostúpenia Ducha svätého“ (viď Sk.2:9), alebo na základe misijnej činnosti jedného z apoštolov: Petra, či Pavla. Nie je ani isté, či ich Pe-ter osobne navštívil a poznal. - Peter ich oslovuje akoby „cudzincov,“ ale nie preto, ţe ţili ďaleko od svojho do-

mova a ţe sú grécky hovoriaci Ţidia, a-le preto, aby si uvedomili svoj stav v tom- to svete. Spoločenstvá veriacich v tom čase veľmi výrazne a samozrejme tvori-li ţidia s pohanmi a to na základe viery v Jeţiša Krista. Dve skupiny rôzneho pôvodu, teraz sú v jedno spojení. - Boli v stave utrpenia. „Utrpenie“ pre nich bolo témou číslo jedna, bolo tým najvä-čším problémom. Utrpenie a pre-nasle-dovanie(1.Pt.1:6;3:9-22;4:12-19)a v tom boli akoby úplne osamelí (1.Pt 5:9). Ich situácia. Ţili v prenasledovaní a utrpení. Hrozilo im prenasledovanie (1. Pt.1:6;1.Pt.3:9-22;1.Pt.4:12-19) a neboli v takejto situácii iba samy (1.Pt.5:9). K prenasledovaniu uţ došlo aj na iných miestach, pretoţe Rím nastolil novú tvrdšiu politiku voči kresťanom. Situácia autora listu.Peter hovorí, ţe píše z „Babylona“(1.Pt.5:13),čo v tom čase bolo krycím menom pre Rím. Píše v čase okolo r.64 po Kr. vtedy, kedy za-čal Nero s veľkým prenasledovaním kre- sťanov. Krátko na to prišiel o svoj ţivot aj Peter. Kľúčové témy v liste. Sú tu kľúčo-vé témy, o ktorých píše, v 1.l. ap. Peter: • Nádej Kap.1:3.13.21; 3:15 • Hodnoty a nádej Kap.1:2.3.10.13; 2,10; 3:7; 4:10; 5:5.10.12 • Spasenie Kap.1:5.9.10; 2:2 • Láska 1:8.22;2:17;3:8.10;4:8;5:14 • Radosť Kap.1:6.8; 4:13 • Bdelosť Kap.1:13; 4:7; 5:8 • Ovocie Kap.1:17; 2:16-17; 3:14 • Pokora Kap.3:8; 5:5-6 • Hodnota Kap.1:7.19; 2:4.6.7; 3:4 • Nádhera Kap.1:7.11.21.24; 4:11. 13.14; 5:1.4.10

Zmena a rast 02 ,

Kresťanom je čo závidieť Zamyslime sa. Kresťania, ktorým pí-še Peter sú na základe ich viery, cudzin-cami v mieste ich bydliska. Vzdialili sa svojmu okoliu tým, ţe majú starosť o svoju budúcu nádej(1.Pt.4:3-4).Sú z toh-to dôvodu poľutovania hodní? Nie, prá-ve naopak, je im čo závidieť! Sú predsa vyvolení, stali sa prísluš-níkmi Boţieho ľudu, dosiahli nebeské občianstvo (porov.Fp.3:20). Svet je iba ich dočasným miestom pobytu. Ich trva-lým bydliskom je - nebo. „Zmena“ a zápis v nebeskom „regis-tri“ je uţ skutočnosťou - skrze smrť a zmŕtvychstanie Jeţiša Krista (1.Pt.1: 3). „Presťahovanie“ sa uskutoční a ukon-čí pre „zaregistrovaných“ pred druhým príchodom Jeţiša Krista (1.Pt.1:7). Pravá domovina, nebo ešte nie je na dosah ruky. Stále však ostáva v platno-sti to, načo očakávajú kresťania (1.Pt.1: 5),pretoţe sú uţ tam vierou a v očaká-vaní na Jeţiša Krista. Stretnutie s Nim, tvárou v tvár, bude nevýslovné blahos-lavenstvo (1.Pt.1:8-9; porovn.1.Jn.3:1-2). Z tohto dôvodu je aj znesiteľný ţivot ako „cudzinci,“ aj za takých okolností keď narásta prenasledovanie a sú tu neus-tále odsudzujúce represálie (1.Pt.1:6 a 1.Pt.4:12). Proroci (1.Pt.1:10-11) a an-jelia v nebi (1.Pt.1:12) privolávajú kres-ťanom: „Vám je skutočne čo závidieť!“ Kresťania žijú inak. Zamyslime sa nad 1.Pt.1:13-16. Peter píše, ţe hlavná je tá skutočnosť, ţe sa „kresťania z po-hanov“ stali veriacimi skrze Boţiu mi-losť, teda skrze to čo vykonal Pán Je-ţiš. I keď, na rozdiel od Ţidov, nemali za sebou „históriu s Bohom“ (viď1.Pt. 2:10; 1.Pt.4:3). Peter im prizvukuje, aby sa na nič iné neopierali so svojou náde-jou (1.Pt.1:13). Keď Peter „kresťanov z pohanov“ u-pozorňuje na základy, ktoré sú záväzné pre Izraelitov (3.Mj.19:2), na „zákon a svätosť“ tak to robí preto, ţe aj ich pri-pája k histórii Boţieho ľudu, k histórii kto-

rú uţ oni zaţili. K tomu, čo Boh uţ preţil so svojim ľudom. Pripája aj ich - k Boţej svätosti a ich doslova pretvára - pretoţe platí „Ja som svätý.“ A to predurčil Boh pre kaţdého veriaceho človeka od sa-mého začiatku (porov.1.Mj.1:26-27).To taktieţ platí pre „kresťanov z pohanov,“ takto: • ţiť inak ako okolitý ľud (v.14; por. 3.Mj.18:3), • ţiť ako „poslušné“ deti (v.14; porov. 3.Mj.20:26). Báť sa Boha? (1.Pt.1:17-21). „Bazeň pred Bohom“- slovo, ktoré tu je ako ostrý a provokujúci osteň, najmä pre dnešných čitateľov Písma svätého (1.Pt.1:17).Máme sa báť Boha? Nemá dôvod kaţdé dieťa Boţie skôr na to, aby sa nebálo(Rm.8:15)? Nezaháňa láska všetok strach (1.Jn.4:17-18)? Nepotvrdil nám sám Pán Jeţiš Kris-tus to, ţe Boh Otec je milujúcim Otcom (Jn.16:27)?To všetko síce platí, ale Boh je tieţ nenapodobniteľný a nestranný(5. Mj.10:17; 2.Kr.19:7). On hodnotí „rov-nakým metrom“ všetkých ľudí, bez roz-dielu - kresťania z toho nie sú vyňatí. Boh má svoje deti, ale nemá ţiadných protekcionovaných, ani uprednostne-ných. Majme na pamäti, ţe: „Aj tie moje skutky budú ráz odváţené a musia prejsť „záverečnou skúškou(porov.1.Ko. 3:12-15; 2.Ko.5:10).V SZ je bazeň Boţia postavená na roveň s vernosťou, lás-kou(!), sluţbou a poslušnosťou(5.Mj.10: 12-13). Preto aj kresťanov vedie pove-domie toho „drahovýkýpených“ k najvyš-ššej bázni voči Bohu(1.Pt.1:18-19; po-rov.1.Ko.6:20). A keď Boh pre mňa toľ-ko obetoval a do mňa toľko investoval, nemôţe inak ako to, ţe Ho milujem a v láske som Mu poslušný a v tom všet-kom Mu verne s najvyššou úctou verne slúţim a vernosť zachovávam! Alebo...? /zam./.

Zmena a rast 03

Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet...

25ale slovo Pánovo zostáva

naveky.

Zaujímavé, ale...

V Písme svätom čítame: „51

Ajhľa, po- viem vám tajomstvo: «všetci neumrie- me, ale všetci sa premeníme»

52ra-

zom, ihneď, len čo zaznie hlas posle- dnej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme“ (1.Ko.15). Alebo: „

1Bratia, nepotrebujete, aby som vám

písal o časoch a obdobiach,2lebo sa-

mi dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci“(1. Te.5:). Tieţ: „«Príde Pánov deň ako zlodej», keď sa nebesá rachotom pominú,živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi die- lami zmizne“(2.Pt.3:10). Témy: „Druhý príchod Pána Jeţiša Kri- sta“ tu na zem, alebo „Vytrhnutie Cirkvi“ sú témy, ktorým sa venuje málo pozor-nosti, alebo sa im venuje iba malý po-čet veriacich. Práve preto pokladáme za správne a nutné týmto témam, ako knihe „Zjavenia“ venovať celú našu po- zornosť, alebo aspoň značný čas. Obe skutočnosti sú nám predkladané ako ta- ké, ktoré sa udejú náhle a môţu nás prekvapiť. Toto provokuje otázku: „Chce nás Pán Boh skutočne prekvapiť? Nie, lebo... čítame aj toto: „...tak bude aj pri príchode Syna člo- veka.

40Vtedy dvaja budú na poli, je-

den bude vzatý, druhý ostane;41

dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane.

42«Preto bdejte,

lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán»

43Uvedomte si: keby hospodár

vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlá- mať do domu.

44Preto aj vy buďte pri-

pravení, lebo Syn človeka príde v hohodinu, o ktorej sa nenazdáte!“ (Mt.24:39b-44).Aj na iných miestach v Písme môţeme nájsť priame dôkazy k tomu, ţe náš Pán nemá v úmysle, aby sme neboli pripravení a tak aj prekva-pení Jeho druhým príchodom. Naopak je tu dôkaz toho, ţe Pán Jeţiš vyzýva k

„bdelosti, pripravenosti a k oboznáme-niu sa“ ako to a čo to bude. To teda nie je téma, ku ktorej by sme mali byť ľaho-stajní, nevšímaví, alebo aby sme ju za-nedbávali akýmkoľvek spôsobom, alebo argumentom. A uţ vôbec by nám nema- la ísť na „nervy“ ako to niektorí v rozho-voroch uţ aj vyjadrili. Tým, ktorí sú nez-nechutení neporozumením treba pripo-menúť vytrvalosť, stálosť a nie v posle-dnom rade horlivé a úprimné modlitby. Podobný postoj a riešenie sa nám ponú- ka aj k „vytrhnutiu Cirkvi.“ Zjavenie Jeţiša Krista začína so sta- rostlivosťou a prípravou na tieto skutoč-nosti. Pretoţe hneď na úvod je priama reč ku konkrétnym zborom. Cez nich vlastne je to nadčasová reč k Jeho Cir-kvi, ktorá by mala priamo zasiahnuť naj-mä zbory v posledných časoch. Toto sa nám môţe zdať logické a veľmi závaţ-né. Ale prečo týmto ţila uţ prvotná Cir-kev? Prečo o tom hovoril ap. Pavol a prečo túto tému odkrýval novoobráte-ným kresťanom a novovzniknutým zbo-rom? Takýmto jasným príkladom je zbor v Tesalonike, aj mladému a povedali by sme s problémami zápasiacemu zboru v Korinte o tom tieţ hovorí. Vyplýva to aj z úvodného textu. Sám keď hovorí ap. Pavol o vytrhnutí, alebo o druhom prí-chode Pánovom tak máme dojem, ţe on ešte za svojho ţivota očakával naplne-nie tých skutočností. Je o tom mnoho napísané a točí sa okolo týchto vyjadre-ní mnoho polemík a diskusii. Z kontextu rôznych opisov a vyjadrení, ktoré nachá- dzame na tieto témy však nás vedie k jednému a istému záveru:

«Cirkev ţila vţdy a od samého začiat-ku v očakávaní týchto udalosti» t.j. vyu-čovanie a hlásanie evanjelia túto zvesť neobchádzalo, ale bola jasne a neustá-le hlásaná. Z toho vyplýva, ţe kresťa-nia, ktorí toto brali váţne a doslova, ţili aj v tomto očakávaní - to im dávalo silu, ra-dosť, zvyšovalo túţbu ako aj ţivot v po-svätení. Boli vţdy pripravení, v kaţdom

Zmena a rast 04 .

okamţiku byť účastní na týchto skutoč-nostiach. Tým, ale nelipli na telesnom a pozemskom ţivote tak, ako iní, tí čo tie-to témy obchádzali a zamlčovali. Pozri-me sa na praktický ţivot. Skúsení kazateľ, ktorý mal aj široký prehľad z rôznych a mnohých zborov, vo svojich kázňach týkajúcich sa tejto té-me, často hovoril: „Spievame, hlásame «príď uţ Pane Jeţišu», zdá sa to byť na oko aj krásne, ale vo svojich srdciach veľmi silno kričíme «ešte nie, počkaj eš-te»! Pri tom pripomenul, ţe si to dovolí nahlas kázať, aj preto, ţe to pozná z mnohých dôverných a dušpastierskych rozhovorov. Ďalej vyznával za všetkých kazateľov Boţieho slova to, ţe cez ká-zanie a počutie sa verí a vie aj to, ţe celé evanjelium tvorí 69 kníh Biblie. Čo-koľvek z toho vynechať, či proroctvá, či prorocké knihy - znamená to kázať ne-úplné, okyptené evanjelium. V tom vidí veľký nedostatok, ktorý by sa mal zme-niť a cez pokánie kazateľov Slova Bo-ţieho, by malo dôjsť k zmene aj v tom, ţe o knihe „Zjavenia“ budú systematic-ky a pravidelne kázne, v kaţdom kosto-le a za znie z kaţdej kazateľnice. Pred-stavte si tú zmenu, ţe kniha „Zjavenia“ bude pravidelným predmetom kázni a bude mať pevný systém a cyklus výkla-du. Či sa nezmení návštevnosť Boho-sluţieb? Zamyslite sa a modlite sa aj za túto skutočnosť. Iný príklad. Rozprávali sa dvaja zno-vuzrodení kresťania o tejto téme. Z roz- hovoru vyplynulo, ţe obaja tieţ dlhý čas zápasili, najmä ako mladí ľudia s vnú-torným úprimným postojom k týmto sku- točnostiam. Pomerne dlhý čas im trvalo pokiaľ prijali to, ţe by bolo najlepšie, ke-by boli uţ a okamţite „premenení,“ ale-bo ţeby náhle prišiel Pán. Od tejto chví-li toto stanovisko a očakávania, priali kaţdému, či dieťaťu, mládeţníkovi, či člo-veku v plnosti veku, práce, radostí, ale-bo starostí. Pretoţe týmto okamihom sa

všetko premení na tú naj... naj... najlep-šiu, najradostnejšiu a najdokonalejšiu re-

alitu pre veriaceho človeka. Nakoniec z rozhovoru vzišlo konštatovanie, ţe chy-ba je vo výchove a vyučovaní, ţe sa o týchto skutočnostiach nekáţe a nevyu-čuje, ani len v kostoloch. Zváţme ako to je s nami. Uváţme ako to bolo s Abrahámom, keď ho Boh vyzval k obetovaniu svojho syna - a on to šiel vykonať. Výsledok bol udivujúci a krásny. Dostal to najvyššie ocenenie a prísľub, taký aký nedostal ni- kto zo ţivých ľudí na tomto svete, od to-ho Najvyššieho: „

15Potom anjel Hospodinov zavolal z

neba na Abraháma druhý raz16

a rie- kol: Prisahám na seba - znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a ne- odoprel si mi svojho jediného syna,

17

veľmi ťa požehnám,a tak veľmi roz- množím tvoje potomstvo, že ho bu- de ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov.

18

A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy ze me, pretože si poslúchol môj hlas“ (1.Mo.22). Dnes z tejto viery a skrze vieru tejto sku- točnej poslušnosti máme aj my úţitok a poţehnanie. Čítame v liste Galaťanom a z toho vieme, ţe platí: „

26Lebo vierou ste všetci synovia Bo-

ží v Kristovi Ježišovi.27

Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.

28Nie je ani Žid ani Grék, nie

je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.

29A ak ste Kri stovi,

ste potomkovia Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia“(Ga.3:27-29). Podobne aj Mojţiš dostal znamenie cez horiaci ker. To znamenie v ňom vzbudilo záujem a šiel bliţšie, chcel vedieť čo to je za úkaz. Zrazu tu z horiaceho kra sa ozval hlas: „

4Keď Hospodin videl, že odbočuje

pozrieť sa, zavolal Boh na neho upro-

Zmena a rast 05

stred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpove- dal: Tu som.

5Potom riekol: Nepribližuj

sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo mie-

sto, na ktorom stojíš, je po svätna pôda“(2.Mo.3:4,5). Kto má záujem, pribliţuje sa k Bohu a hľadá v Boţích znamenia a úkazoch vy-svetlenie a porozumenie, ten sa musí vyzuť. Nie, Mojţišová obuv nebola špi-navšia ako jeho nohy, ale Boh chcel, aby Ho Mojţiš vnímal celkom. Nielen, oča-mi, ušami, ale aj pocitom tepla, ktoré pri- chádza od Boţieho ohňa a prehrieva aj tu zem a nohy. Teda nielen ruky, telo, ale aj tie nohy majú precitnúť, Boţiu prí-tomnosť a istotu. Vyzujme sa z pochyb-ností a z hrubej koţe, cez ktorú nepre-niká nič. Je necitlivá, nevnímavá a ne-môţe uveriť, ţe Pán príde a aj vytrhnu-tie Cirkvi bude skutočnosťou. Skutočno-sti, ktoré sa udejú v okamihu - v zlomku času. Majme na pamäti vyznanie a vo-lajme: „Pane verím, ale pomôţ mojej ne-vere“ /Mk.9:24/.Vidíme, ţe s takým pro-blémom prišli uţ iní pred nami k Pánovi Jeţišovi a dostalo sa im pomoci. Poz-náme to a sme uistení v tom, ţe „kto pro- sí, ten dostane, kto volá bude vypočutý." To všetko sú nám známe a vzácne zasľúbenia, ktoré sa môţu práve pri nás naplniť. Hľadajúci nájde, túţiaci po poz-naní dostane poznanie. Ten čo má poz-nanie budúcnosti nie je prekvapený, ale pripravený. Nám veriacim sa stane po-dľa našej viery, aj o tom nás poučil náš Pán a Spasiteľ. „Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery!“(Mt.9:29)

Uvedomme si, ţe Pán nechce, aby sme boli prekvapení, naopak chce aby sme boli pripravení, iba my si môţeme samy pripraviť prekvapenie, keď nepôjdeme cestou úprimného a ţivého záujmu, ale akousi inou cestou. Pavel v 1.l.Tesalo-ničanom v 4.kap. kde sa riešia otázky „vytrhnutia“ píše: „

15Lebo to vám hovoríme slovom Pá-

novým: my, ktorí zostaneme nažive

až do Pánovho príchodu, nepredíde- me tých, čo umreli,

16lebo keď zaznie

povel a hlas archanjela a Božia trú- ba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi,

17po-

tom my, ktorí zostaneme nažive, bu- deme spolu s nimi uchvátení v obla- koch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom.

18Tak

sa potešujte vospolok týmito slova- mi“(1.Te.4:15-18). Pavel tu jasne dokladá, ţe tieto slová nie sú jeho a nepochádzajú od neho,ale sú priamou Boţou rečou. To teda má svoju váhu.

Keď zhrnieme, tak spoznávame, ţe Pán Jeţiš, vyzýva sledovať a rozozná-vať znamenia a časy. Bdieť a byť bdelí,

vţdy pripravení. Byť pripravení zname-ná to, ale mať záujem byť informovaný, mať dostatok oleja je dostatok poznania Jeţiša Krista a Jeho zámerov. Ap. Pa-vol k tomu dodáva, ţe je to nám na ra-dosť a potešenie. Nielen, ţe je to zaují-mavá téma, ale je to nevyčerpateľná téma, dáva usmernenia pre naše modlit-by a očakávania. Modlitby podľa Boţej vôle a zámerov sú činnosťou, zname-najú mať spoluúčasť na tvorbe dejín a vesmíru podľa Boţích predstáv a plánu. Svet a svetské deje, udalosti, slová, in-formácie a noviny nás nemôţu zvádzať a zmietať. Teda sú to viac ako iba zaují-mavé témy, vyháňajú nudu a nezáujem o kresťanstvo.Tieto témy majú silu a ve- dú k posvätenému ţivotu. Vedú veria-cich k vytrvalosti, dokázanosti a k doko-nalosti. To sú hodnoty nebeského krá-ľovstva uţ tu a teraz na zemi. Amen. /zam/.

S prehľadom príde opäť

Udalosti a deje majú svoju výpoved-nú hodnotu. V Písme svätom čítame: „

45Hneď potom kázal učeníkom vstú-

piť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup.

46Rozlúčiac sa s

Zmena a rast 06 .

nimi, odišiel na vrch modliť sa.

47Keď

sa zvečerilo, loď bola uprostred mo- ra, a On bol sám na zemi.

48A keď vi-

del, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť.

49Ale oni, keď Ho vi-

deli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli,

50lebo všetci Ho

videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa!

51I vstúpil k

nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba,

52lebo nechápali,

čo to bolo s tými chlebami, keďže ich srdce zatvrdlo.(Mk.6:45-51). O tejto istej udalosti ešte raz čítame aj: „

22Potom rozkázal učeníkom vstúpiť

na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástu- py.

23Keď rozpustil zástupy, vystúpil

sám na vrch modliť sa. Keď sa zve- čerilo, bol tam sám.

24Loď bola už

mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim.

25O štvrtej nočnej stráži prišiel k

nim Ježiš, chodiac po mori.26

Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, prede- sili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali.

27Ježiš však hneď

prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!

28Peter mu povedal: Pa-

ne, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.

29Odpovedal mu: Poď! I vy-

stúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi.

30Ale vidiac, že je vie-

tor, preľakol sa, začal sa topiť a vy- kríkol: Pane, zachráň ma!

31Ježiš vy-

strel hneď ruku, zachytil ho a pove- dal mu: Ó, maloverný, prečo si po- chyboval?

32Len čo vstúpili na loď,

vietor utíchol. 33

A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: V prav- de, Syn Boží si!

34Keď sa preplavili,

prišli do Genezaretu.35

Keď Ho ľudia toho kraja poznali, rozoslali poslov po celom okolí; i prinášali k Nemu všetkých chorých

36a prosili Ho, aby

sa Mu smeli dotknúť čo aj len lemu plášťa. A všetci, ktorí sa Ho dotkli, boli zachránení. (Mt.14:2236). O tejto udalosti sme uţ uvaţovali na inom mieste. K širšiemu porozumeniu toho čo Pán Boh s nami robí je potreb-né na skutočnosti nazerať z rôznych u-hlov pohľadu. Toto naše poznanie obo-hacuje a rozširuje a to je to, čo potrebu-jeme. Nie je to tak, ţe čo vidíme z jed-ného uhľa pohľadu, to ten druhý prvý pohľad neguje. To nie ani to, ţe ten iný je lepší, ako ten predchádzajúci. Potre-bujem širokú škálu poznania nášho Pá-na Jeţiša Krista - lebo v tom je, ako sám Pán hovorí „ţivot večný.“/Jn.17:3/. Ne-viem ako vás, ale mňa dlho trápila otáz-ka: „Prečo Pán po dobrej hostine na je-dnej strane, ale po veľkej a namáhavej sluţbe - na strane druhej, posiela svo-jich milých nasledovníkov na more, aby sa preplavili. To všetko pred blíţiacou sa nocou a keď bolo zrejme, ţe plavba bude trvať dlho do noci. Osobne som kládol túto otázku aj samému Pánovi. Tu je odpoveď ktorá ma uspokojuje. . «Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu» Pri udalosti, pri ktorej bol vyda-ný tento, tu citovaný príkaz, alebo poţia-davka, má spojitosť s udalosťou, pri kto- rej odzneli aj tieto slova: „

6A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pa-

ne, či v tomto čase obnovíš kráľov- stvo pre Izrael?

7Odpovedal im: Nie

je vašou vecou poznať časy a prího- dné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou,

8ale prijmite moc Ducha Svä-

tého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme“(Sk.1:6-8). Inými slovami, „nie je našou vecou“ ho-dnotiť, ale konať tak ako to Pán chce. Pán inými slovami pri „na nebi vstúpe-ní“ povedal prídem, ale kedy, o to teraz nejde. Vy máte zatiaľ iný úkol a ten sa bude odohrávať presne tak, ako pri pre-

Zmena a rast 07

plavení sa cez more, alebo po mori. Uţ som vám to ukázal a stále ešte nechá-pete? Nuţ vyplavte na more - na more národov. V Písme svätom slovom „more“ býva veľmi často pouţité ako obraz o národoch tohto celého sveta. Vyplnenie príkazu nastúpiť do loďky a vyplaviť, je obrazom toho, čo potom po „na nebo vstúpenie“ uskutočnili učeníci. Vyšli do sveta „národov“ hlásať evanjelium Jeţi-ša Krista. Zatiaľ čo ON: «Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa».Paralely pokračujú: „Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do ne- ba a posadil sa po pravici Božej“(Mk. 16:19). Tento krát vystúpil na vrch mo- dliť sa, ako predobraz toho, čo sa sta-ne po „vstúpení na nebo“ aj s tým čo tam pre nás robí - modlí sa: „Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕ- tvych vstal, je po pravici Božej a pri- hovára sa aj za nás“(Rm.8:34b).

Modlí sa s prehľadom, lebo nás vidí a sleduje. Toto nám hovorí aj sledovaný text, udalosti, ktorá začala príkazom - preplaviť sa, alebo vyplávať na more. Pán vtedy bol na vrchu a mal prehľad o tom čo sa s Jeho učeníkmi deje a čo im hrozí. On vie, ţe vyplavili do noci a opro- ti noci. Ap. Pavol nám k tomu hovorí: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Od- ložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla“ (Rm.13:12). V skutku noc a tma pokročila a zastihla učeníkov uprostred „mora národov,“ kto- ré túto noc priam potrebujú pre svoj hrie- šny spôsob ţivota. «

24Loď bola už mnoho honov od bre-

hu a zmietali ňou vlny, pretože vie- tor fúkal proti nim.

25»

Oproti tým, ktorí tomuto „moru národov“ prinášajú svetlo a sú neţiaduci, treba ich stupňujúcou búrkou zničiť a to ešte skôr neţ by doplávali do cieľa. Treba im zni-čiť loďku - spoločenstvo veriacich - pra-vú Cirkev, v ktorej sú ako tak ešte bez-peční. Zdá sa akoby Pán Jeţiš bol na pevnine a sám. K tomu však dáva toto

poučenie a istotu: „

29Hneď po súžení oných dní zatmie

sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hvie- zdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať.

30A vtedy sa

zjaví znamenie Syna človeka na ne- bi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka pri- chádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou.

31Potom vy-

šle svojich anjelov s hlučným trúbe- ním a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec.

32Od figovní-

ka sa učte podobenstvu: keď mu ra- tolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko.

33Tak aj vy, keď uvidíte

všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

34Veru vám hovorím:

Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane.

35Nebo a zem

sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.

36No o tom dni a o hodine

nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec“(Mt.24:29-36). Ďalšia radostná informácia: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie“ (Lk.21:28). Búrka na mori a v mori národov nie je ešte to najhroznejšie, ale aj nebeské mocnosti sa budú pohybovať a spôso-bovať katastrofy. Bude to však všetko pod kontrolou Boţou. «O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim Ježiš, chodiac po mori».Ten čo vidí a má prehľad, však so svojou pomocou a záchranou nemešká, ani svoj čas ne-premešká. On ho pozná s presnosťou Toho, kto stvoril a všetko riadi do naj-menších podrobností a dôsledkov. Hoci sa môţe zdať, ţe je vzdialení, predsa je veľmi blízko, to napokon spoznali aj uče- níci. Mali by sme to aj my poznať a spo-znávať na upevnenie našej viery a dô-very v Neho. V tom najhoršom, v tom najväčšom „súţení a trápení aké ešte nepreţili, začína svitať.“ O štvrtej strá-

Zmena a rast 08 .

ţe, začína uţ nad Genezaretským mo-rom svitať. Uţ moţno niečo tušiť, vidieť, to o čom sme informovaní. To môţeme byť, treba len s vierou a modlitbou, lás-kou a dôslednosťou študovať Písmo. «Keď Ho učeníci videli chodiť po mo-ri, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali».Pomoc prišla a oni to nerozoznali, hoci uţ svitalo. Druhý prí-chod Pána bude tieţ hrozní a mnohí sa veľmi preľaknú. Poloţme si otázku: „Ke-by boli učeníci informovaní, ţe príde bo-li by bývali prestrašení?“ Príde tak, ţe Ho vidí kaţdý, v sláva a v moci, všetci pad-nú na kolená - viď knihu Zjavenia. Mali by sme pochopiť, prečo nám Pán hovo-ril a svojom druhom príchode a o čase dozrievania. Aţ po dozrievaní nám dal aj svoje Zjavenie, cez ap. Jána. Po doz-rievaní vo viere, ale aj v histórii. Pán ne-chce, aby sme sa desili, ale hovorí: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie“ (Lk.21:28). Komu je povedané, aby zdvihol hlavu, tomu je zároveň povedané, buď bez strachu a obáv, lebo teraz naplno zaţi-ješ to v čo si veril. Situácia bude nezvy-klá, tak ako bola na mori, ale tí čo veria a vedia Bohu nie je nič nemoţné, tí sa síce s chvením, ale predsa s nádejou budú dívať a správať pri druhom prícho-de Jeţiša Krista. Veď sa to udeje takto: „

11Potom som videl otvorené nebo.

Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravo- dlivo súdi a bojuje,

12Jeho oči - ohni-

vý plameň, na hlave mnoho diadé- mov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám,

13odetý do plášťa,

zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slo- vo Božie.

14Nebeské vojská, odeté do

bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch.

15Z

úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vše-

vládneho Boha.16

Na plášti a na be- drách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV“(Zj.19:11,16). Nevšedný jav a úkaz to bude, vyvoláva-júci údiv a strach podobne ako to bolo na mori. Deje budú nepochopiteľné pre naše ľudské chápanie a poznanie. Bu- de to však skutočnosť, tak ako bola skutočnosťou táto udalosť s príchodom po mori. «Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď!» Odváţlivec, fanatik, alebo ten kto sa je-dnoducho pýta, vie keď dostane odpo-veď, je to jednoduché, ale rázne pozva-nie - poď! Tak to bude pri vytrhnutí. To je zvláštna téma. Ale tak ako „Zjavenie“ nebolo dané iba jednému a to miláčiko-vi, tak sa môţe stáť aj pri vytrhnutí. Sme srdcom i keď nemusíme byť vonkajším prejavom takí ako Peter? Z dvanástich, iba jeden. Pohľad a upriamenie sa na Jeţiša ho nieslo, ale pri pohľade na búr- ku upadal do mora. Príde čas keď bude náš pohľad, naše zomknutie v Pánovi Jeţišovi jedinou záchrannou. Prosme, aby to končilo slovom - maloverný. I po- danú ruku Pánovu uţ teraz pevne ucho- pme. Tá duchovná ruka je tu vystiera sa k nám, prosme o múdrosť, aby sme v sebe mali dostatočné mnoţstvo oleje pre príchod ţenícha /Mt.25:5 a nasl./. «Keď sa preplavili, prišli do Gene-zaretu.

35Keď Ho ľudia toho kraja pozna-

li, rozoslali poslov po celom okolí; i pri-nášali k Nemu všetkých chorých

36a pro-

sili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo aj len lemu plášťa. A všetci, ktorí sa Ho dotkli, boli zachránení». S príchodom Pánovým sa utíšila búrka, bezpečne pristali a ľudia Ho spoznali. Keď Izrael a národy pochopia, ţe je po útrapách, ţe Jeţiš je tu zhromaţdia sa všetci do Je-ruzalema. Národy sa budú hrnúť k Ne-mu, len aby sa zmenili aj oni, lebo príro-da a zem budú zmenené. Stav v „krá-ľovstve Jeţiša Krista“ si môţeme tieţ na študovať v Písme svätom. Tu je iba

Zmena a rast 09

náznak začiatku, ako to je a bude - byť opäť s Pánom. Toto je prorocký pohľad, ale je tu aj mnoho osobného a pre kaţdého veria-ceho. Amen.

«Osobne a pre spoločenstvo» Keď začneme tým, ţe Pán dal Izraelitom a národom, ktoré sa k nemu zišli Duchov- né aj telesné zaopatrenie, tak vie, čo po- trebujeme. To nás, mňa môţe osloviť: Boh sa stará a je milostivý nám aj osobne kaţdému. Odišiel „hore“ modliť sa, ale stále má na zreteli svojich, ale aj ostatných. Na to sa môţeme spoľahnúť. Tí Jeho Ho majú poslúchnuť, hoci sa im to nevidí, alebo môţu mať i logic-kú a telesnú inú mienku a otázky. Pos-lušných poučí, vycvičí a upevní v kaţ-dom ohľade, najmä vo viere a dôvere na Neho. Pre terajší i večný ţivot. Naša viera sa prejaví, nie pri veľ-kých slovách, skutkoch, či evanjelizá-ciách, ale v krízových a katastrofických, ţivot ohrozujúcich situáciách. S Pánom Jeţišom Kristom bezpe-čne „doplávame“ do cieľa a pripravení, či uţ pre Jeho kráľovstvo, ktoré zriadi tu na zemi a prejde do večnosti. Amen.

/Int.MNR. voľne prevz.zam/.

B O Ž Í D U C H

I/ BOŽÍ DUCH V SVOJICH PREJAVOCH

Úvod. Bytosť Boţieho Ducha moţno znázorniť pribliţne takto: Boh sa rozhodol stvoriť svet a vytvo-

ril o tom plán. Stvoril človeka ako by-tosť, ktorá sa môţe rozhodovať, či bu-de mať za pána Boha alebo seba. Člo-veka potom zlákala myšlienka byť ako Boh, t.j. rozhodovať sám o sebe. Ako pán nad sebou sa nakazil vírusom sebectva (egoizmu), a tak ho čakala smrť. Preto Syn povedal: Ja pôjdem dolu za člove-kom a vytvorím protivírusovú látku svo-jou nesebeckou obeťou. Duch k tomu do-

dal: A ja túto čistú obeť budem dodávať do organizmu človeka a tak mu umoţ-

ním ţivot. Zdravie mu umoţní slúţiť iné-mu človeku.

Podľa tohto obrazu Otec je Boh ako riaditeľ, Syn je Boh ako obeť a Duch je Boh ako ţivot. Čo Otec naplánoval a čo Syn bol ochotný platiť svojou krvou, to Duch uviedol do ţivota. Otec plánuje, Syn sa obetuje, Duch oţivuje. Je to ten istý Boh v troch činnostiach. Dá sa to znázorniť na rôznych príkladoch. Vybe-ráme tento: H20. Plus 1 st. = voda, mí-nus 1 st.= ľad, plus 100 st.= para. Tá istá látka, tri rôzne formy. Podobne je to u Boha, kde pri Otcovi je dôraz na múdro-sti, pri Synovi na obeti a pri Duchu na ţi- vote. Tri rôzne činnosti, jeden Boh! To je vlastne Trojica!

1/ Boží Duch vo svete

a/ Tvorca života

Život v prírode. „Duch“ v Písme zna-mená: dych, ktorý dáva ţivot prírode: „Zem bola pustá a prázdna, tma bo- la nad priepasťou a Boží Duch sa vznášal nad vodami“(1.Mj.1:1n). Pri výraze „vznášal sa“ vykladači mysle-li aj na obraz sliepky, ktorá sedí na va-jíčkach, zahrieva ich, aby sa z nich vylia- hli kurčiatka. Zem bola tmavá a bez ţi-vota, ale Boţí Duch ako tvorivý prvok sa nad tým vznášal a tak vznikalo svetlo, ţi-vot vo vesmíre i na pustej zemi. „Slovom Hospodinovým sú utvorené nebesá a dychom (Duchom) Jeho úst všetky ich voje“(Ţ.33:6). Boh „svojou mocou utíšil more, ... Jeho dych (Duch) okrášlil nebesia“(Jb.26:12n) Život u človeka. - Duch však oţivil aj človeka. „Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do noz-

dier dych (Ducha) života. Tak sa člo- vek stal živou bytosťou“ (1.Mj.2:7). Človek je osebe prach a hlina. Čo ho u-robilo ţivou bytosťou, bol Boţí Duch. O-brazne: ľudia nie sú tými ţivými vajíčka-mi, ktoré treba len zahriať. Dodal ich Syn a „vysedel“ ich Duch. To súčasne zna-mená ţivot i naše obmedzenie. Potom-kovia Setovi boli zboţní, ale si brali ľud-

Zmena a rast 10 .

ské dcéry, prestúpili zákony, aby sa ne-miešali so svetákmi a tak Boh ich ob-medzil: „Môj Duch nebude prebývať v človeku naveky...Bude žiť 120 rokov“ (1.M.6:1-4) b/ Tvorca moci.Schopnosť umelecká. - Duch v Písme ďalej znamená moc, si-lu, schopnosť, čo sa prejavuje najprv v umeleckom nadaní. Kňazské rúcha na-príkl. mali robiť ľudia, „ktorých Boh napl-nil Duchom múdrosti“ (2.M.28:3) a tak boli naplnení „Duchom Božím, múdros-ťou, chápavosťou a zručnosťou“ pri vy-zdobení Boţej svätyne (2.M.31:3). Boţí Duch dával aj básnické ume-nie. Posledné slová Dávida ohľadom svojich piesní hovoria, ţe to nemal sám zo seba. „Duch Hospodinov hovorí vo mne a jeho slovo nosím na jazyku“ (2. Sm.23:2n). Okrem umenia poézie Dá-vid ovládal aj hudbu a tak potom pomá- hal kráľovi Saulovi, ktorého „prepadol zlý duch od Hospodina“(1.Sm.16:23). Schopnosť vodcovská. - Boţí Duch dáva aj schopnosť viesť. Tak to spoznal uţ faraón na Jozefovi po výklade jeho snov, ţe je to muţ určený vládnuť: „Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží? ... Ty budeš správcom nad mojím domom“ (1.M. 41:38.40). Mojţiš vybral 70 vedúcich ľudí, na ktorých spočinul Boţí Duch (4. M.11:16,25) Aj Jozua a Sudcovia boli vystrojení k vedeniu tým, ţe „v nich bol Duch“ Boţí (4.M.27:18; Sd.3:10). Izrael-skí králi mali vládnuť pod zmocnením Boţieho Ducha. Pri prvom kráľovi to za-čalo, ale zlým duchom to skončilo (1. Sm.10:6,10;16:3). Pri Dávidovi to zosta-lo natrvalo.

2/ Boží Duch v proroctvách a/ Hovorené slovo

Napomínanie. - Boţí Duch pôsobil u prorokov, ktorí museli ľudí napomínať. Izrael si urobil zlaté teľa a vzýval ho ako Boha. Hospodin preto „dal im svojho do- brého Ducha, aby ich priviedol k rozu-mu“(Nh.9:,20) pomocou odváţnych pro-

rokov: „Ja som naplnený silou Ducha Hospodinovho, aby som zvestoval... Izraelu jeho hriech“ (Mi.3:8). Na konci SZ Zachariáš smutne konšta-tuje, ţe Izraeliti „si zatvrdili srdce na dia-mant, aby nepočuli slová, ktoré Hospo-din mocností poslal svojím Duchom“ (Za.7:12). Pavol na konci ţivota povedal: „Duch Svätý dobre povedal vašim otcom“, ale oni nepočuli, mali otupené srdce(Sk.28:25).

Povzbudenie. - Ľudia však nepotre-bovali len napomínanie, ale aj povzbu-denie. Kráľovi Ásovi pomohol prorok A-zarja, kráľovi Jóšafátovi prorok Jacha-ziél, na ktorých „spočinul Duch Hospo-dinov“ (2.Pp.15:1; 2.Pp.14:20nn). Izrael v ťaţkom poloţení materiálnom i duchov-nom povzbudil prorok Zachariáš, aby postupoval „nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom“ (Za.4:6).Aj pro-rok Aggeus ho povzbudzoval pri stav-be chrámu: „Pracujte, lebo ja som s va-mi, ...a aj môj Duch ostáva medzi vami,

nebojte sa!“(Ag.2:4n). Všeličo nemali, a-le Boţí Duch bol s nimi a on je tvorba! A tak z „holého nič“ povstal Boţí dom! b/ Písané slova Správy o minulosti. - Duch Boţí bol aj pri písanom slove, ktoré potvrdzovalo minulú zvesť prorokov. Izaiáš hovorí: „Hľadajte v knihe Hospodinovej a čí- tajte! Nič z toho nechýba, lebo ústa Hospodinove to rozkázali a jeho Duch ich (Izraelitov) zhromaždil“ (Iz.34:6). Ľud sa mal vrátiť zo zajatia, či je to prav-da, čo je napísané v Písme, to si môţu overiť. Jeremiáš za vojny kupuje polia a kúpne listiny dáva do hlinenej nádo-by, aby to bol rukolapný dôkaz, ţe mal pravdu, keď o tom hovoril (Jr.32:14). Vla-stne Hospodin svoje prikázania sám na- písal na kamenné dosky, aby Izrael vi-del, či poslúcha Boţie príkazy, alebo nie (2.Mj.24:4,7).

Sľuby pre budúcnosť. - To potreboval Boţí ľud, o to sa tieţ postaral Boţí Duch. Stalo sa tak v Svätom Písme, čo jedine

Zmena a rast 11

nás môţe viesť v budúcnosti. Proti blu-dom znevaţujúcim Bibliu Pavol vraví: „Celé Písmo je Bohom vdýchnuté“ (2. Tm.3:16). To nevymyslel človek, v ňom je Boţí dych = Duch! Apoštoli boli očitý-mi svedkami Kristovej slávy, to sú dejin-né fakty, nie výmysly. „Nikdy z vôle člo-veka nepovstalo proroctvo, ale ľudia po- slaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého“(2.Pt.1:16n). Preto treba dávať pozor, lebo ak niekto zniţuje boţskú au- toritu Ducha a jemu sa nedá presved-čiť, to odpustené nebude (Mt.12:31).

3/ Boží Duch u Mesiáša a/ Proroctvá o Mesiášovi Jeho vladárstvo. Všetko to, čo sa odo-hralo pod vplyvom Boţieho Ducha, má svoje vyvrcholenie v osobe a činnosti Mesiáša. O Jeho vladárstve píše Izaiáš: „Z Jeseho koreňov vyrastie výhonok Spočinie na ňom Duch Hospodina, Duch múdrosti a rozumu, Duch rady a sily, Duch poznania a bázne Hos- podinovej“. Vytvorí ríšu pokoja, v kto- rej „vlk bude hosťom u baránka... a malý chlapček ich bude vodiť“(Iz.11:1,7)

Izaiáš to aj zopakoval: „Hľa, môj služob-

ník, ktorého podporujem. Svojho Du- cha som vložil na neho, prinesie prá- vo národom“. Nebude sa chovať odmietavo ani k pohanom a stane sa aj ich svetlom (Iz. 42:1-6). Jeho nízkosť. Niektoré výroky sa tý-kajú malosti budúceho Mesiáša. Kráľ Herodes chce vedieť, kde sa má narodiť Mesiáš. Pýta sa na to zákonníkov, a tí mu odpovedajú: „V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: A ty, Betle-hem, v judskej krajine, vôbec nie si naj-menší medzi judskými poprednými me-stami, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bu- de pastierom môjho ľudu, Izraela“ (Mt. 2:6). Zaujímavé je tu to, ţe Micheáš vla- stne napísal: „Ty však, Betlehem Efra-ta, hoci si najmenší...“ (Mi.5:2). Mt. píše „od konca“: Vodca prišiel!

b/ Osoba Mesiáša Ježiš bol Boží Syn. - V prvom rade je to Jeho počatie, a to nie z muţa Jozefa, ale z Ducha: „Duch Svätý zostúpi na te- ba“, povedal Boh Márii (Lk.1:35). Boh si pouţíva ţenu Máriu, ale nie je odkáza-ný na muţa Jozefa. „Boh tu jedná ešte raz ako Stvoriteľ. Vtelenie Jeţiša Krista je obdobou stvorenia“. Po Jeţišovom krste zostúpil naňho Boţí Duch a zjavil Jeho hodnosť: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie“(Mt. 3:14nn). Narodil sa v najmenšej čeľadi izraelskej, ba potom sa s rodičmi presí-dlil do severnej malej Galiley a dokonca do zapadlej dediny Nazaret (preč.Jn. 1:46), ale - bol to kráľ! Ježiš bol dokázaný Syn. - Skoro ne- pochopiteľné sa vidí to, ţe práve Duch ho neuchránil pred zvodom, ale ho vie-dol na púšť, „aby ho tam diabol pokú-šal“ (Mt.4:1). Dáva to však hlboký zmy-sel: kaţdý výrobok dostane známku kva- lity, len keď prejde „skúškou ohňa“. Prvý Adam padol, lebo chcel byť svo- jím pánom, druhý Adam zvíťazil, lebo dal vládu Otcovi! Keď obstál v pokušení, po-tom ho Duch viedol aj v Jeho činnosti. Obdaril ho silou: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ (Lk.4:14) a to v svojom slove i divoch: Učil ako taký, ktorý má moc (Mt.7:29) a vyháňal démonov mo-cou Boţieho Ducha (12:28). Záver Opakujeme: Otec svet naplánoval, Syn sa zaň obetoval a Duch ho lieči. Prejavuje sa to: 1/ v svete a to v oživení prírody a člove-ka i v jeho moci pri umelcoch a vodcoch 2/ Pokračuje to u prorokov a to v ich ká- zanom i písanom slove. 3/ Vrcholí to v Mesiášovi Jeţišovi, kde uţ v Jeho počatí z Ducha je jasné, ţe je tu stotoţnenie Ducha a Syna. V jeho či-nnosti je taká moc Ducha, ţe buď sa niekto dá presvedčiť a dostane ţivot, buď protirečí a zaťato popiera fakty a Boh nemá inú moţnosť ako ho vydať

Zmena a rast 12 .

hriechu na zničenie. Komu niet rady, to-mu niet pomoci! Toto hovoríme preto, aby sme všetci dali nie na to, čo sa nám zdá sladké, krásne a mocné, ale čo je fakt: ţe totiţ jedine Duch Boţí dáva ţivot, a to na zá-klade Jeţišovej obete pre vírusom ohro- zené ľudstvo. Tu situáciu rieši priznanie sa k tomu, ţe sme opití vírusom sebec-tva. Nikam nevedie vravieť: To nie je moja chyba. Len priznanie vedie k leká-rovi! Kajúcnikom Duch dodáva do orga-nizmu antivírus altruizmu,ţivota pre dru- hého. /Autor:Ľ.Fazekaš, pokrač. nasleduje/.

Zjavenie Ježiša Krista

„1Zjavenie Ježiša Krista...“ Týmito

slovami zaţína posledná kniha v Písme svätom. Ďalej pokračuje: „ktoré Mu dal Boh,aby ukázal svo- jim služobníkom,...“

Tie veľké počiatočné písmena pri slove „Mu“, ako aj pôvodný text nám hovoria to, ţe Boh Otec dal Bohu - Synovi Jeţi-šovi Kristovi určité „zjavenie!“ Takýmito silnými slovami,nezačína ani jedna kniha Písma svätého a pred-sa sa jej venuje tak málo pozornosti o oproti iným knihám. Tí, ktorí k nej pristu-povali, aby ju viac porozumeli a aj vy-kladali sa okrem dobrých a správnych výsvetlení dopúšťali aj mnohých nepre-sností a omylov. Niektoré nepresnosti sa dajú pochopiť a prijať. Pretoţe sa aj nám iba postupne ozrejmí to, prečo to, alebo ono tak, alebo onak môţe byť. Niektoré omyly sú neospravedlniteľné a tendenčné a treba sa od nich dištan-covať. Iné sú dobré a správne a treba si ich zachovať a prípadne doplniť. Nadpis tejto knihy - ako „Zjavenie Já- na,“ nie najšťastnejším nadpisom hoci sa pouţíva v mnohých Bibliách. Za prvé Boh zjavuje niečo člove-kovi - Jánovi. Teda nie Ján odhaľuje, iba zapisuje a sprostredkúvavá. Obe strany sú tu veľmi podstatné a mnoho vravný je ich vzájomný vzťah, o ktorom hovoria

udalosti, ktoré sa medzi ními odohrali - viď evanjelia. Určujúcim slovom je - „zja- viť“. Uvedomme si, ţe slovo „zjaviť, vy-javiť“ pôvodne vyjadruje niečo odhaliť, odkryť. Apokalypsa - je preloţené ako odhalenie, alebo jemnejšie, výrazom a slovom - „zjavenie.“ Dnes sa slovo apo-kalypsa vníma nesprávne, ako niečo hrozného strašného a katastrofálneho, ale o to tu v tomto výraze nejde. Ide o to, niečo, neznáme, niečo nepoznané od-haliť, odkryť. Je to „niečo“ veľmi dôleţité a preto sa to musí vyjaviť, či odhaliť. Ten čo zjavuje, volí spôsob a určuje moţnosti porozumenia. Tie moţnosti po- rozumenia tu určil Pán a zvolil ich tak, aby sa s postupom času - po určitých udalostiach, po určitých znameniach bo- li zrozumiteľné. Toto je dôleţité si uvedo-miť, prijať a rešpektovať. Keď si všimneme Jánov spôsob vy-jadrovania sa v evanjeliách a listoch, tak tam kde píše o „zázrakoch“, hovorí ako o znameniach. Inými slovami zázraky boli pre neho znameniami a takto ich mali chápať aj iní. To si mali uvedomiť učeníci a vtedajší poslucháči preto, aby spoznali kto je Jeţiš Kristus. Aby sprá-vne pochopili aj účel Jeho pozemského pôsobenia. Zhrňme - «Boh zjavuje človekovi to, čo sa má udiať, má postupom času a po určitých udalostiach to má byť pocho-pené». • Ján, ako človek, to tieţ nie je ná-hodný výber. Je to Boţí výber. Vyberá človeka, ktorý mal s Nim veľmi blízky vzťah. Bol tu medzi nim aţ nápadný - «vzťah lásky». Toto všetko sa dozvedá-me z Novej zmluvy. Ak by sme šli do podrobností tohto vzťahu, tak táto naša úvaha by bola veľmi rozvláčna. Bol však a pripravený za tento vzťah trpieť a mnoho znášať. O tomto sa kaţdý mô-ţe viac dozvedieť. Tento vzťah však sú-časne aj o niečom hovorí. Z toho plynie poučenie: „Komu z ľu-dí sú určené ďalšie slová tohto zjave-

Zmena a rast 13

nia?“ Odpoveď si môţe dať kaţdý sám. Ďalšie slová znejú takto: „...aby uká-zal svojim služobníkom,...“ Moţno sa nám tu niektorým vtláča otázka: „Som zamilovaný do Boţieho slova? Som Je-ho oddaným a verným sluţobníkom?“ • Je tu aj určitá postupnosť. Pri „odha-ľovaní“ platí to aj pre slová - „svojim slu-žobníkom“. To je zaiste podmienené aj týmto vzťahom lásky. Jeho milovaní, do Neho zamilovaní - „služobníci“ majú vý-sadu dozvedieť sa spoznávať a vedieť. • Niekoľko slov ako širší pohľad: „

31A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa,

bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň“ (1.Mj.1:31). Šesť reálnych dní, 24 hodín trvajúcich - „a bolo všetko veľmi dobré a dokonče-né stvorenie“. Stvorené bolo všetko poznané aj nepoznané, makro a mikro-svet, duchovná aj hmotná existencia. Niekto si povie - no neviem, neviem, či to tak presne bolo. Iný povie, „viem, ţe to tak presne bolo, lebo verím a vierou viem.“ Slovo Boţie k takýmto pochybo-vačným postojom hovorí jednoznačne: „Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného“(Hb.11:3). . Vierou môţeme pochopiť a to čo sme pochopili vierou to aj presne vieme. Pre-toţe si tieţ uvedomujeme toto: „lebo ži-jeme vierou a nie videním!“(Hb.11:3). Ba čo viac: „..ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista,...“ (Ga-2:16). A vrchol toho je: „...Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží;...“(Ef.2:8). Nie je nám samozrejmosťou, ţe vierou sme vyrástli od samého detstva? Ňou sme boli vychovávaní, ňou nám rodičia podávali nové poznatky atď., Dnes by sme chceli vieru iba tak jednoducho ho-diť „za chbát?“ Snáď ešte otázku na zamyslenie: Sú si vedomí tí čo hovoria „neviem,“ ţe tre-

ba mať porozumie pre tých čo hovoria „verím a preto viem“,alebo tieţ preto, ţe svedčia takto „preto verím, aby som ve-del“? Z tábora tých čo veria a vedia, sú ľudia takí, ktorí obyčajne vyjadrujú poro-zumenie, aj pre tých čo pochybujú. O-pačne to obyčajne nefunguje. S porozu-mením z druhého tábora to teda uţ ne-býva také samozrejmé. „...ktoré Mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom,..“ Boh tu nielen ho- vorí, ale aj dáva a priam zmocňuje k to-mu, aby človek /Ján/ vypočul /1:10/, vi-del, porozumel. Potom to „zjavenie“ za-písal, teda ho podal takto ďalej, iným aj nám. Pán si vybral Jána. Z evanjelií sa dozvedáme, aký bol vzťah medzi PJK a Jánom. Bol to mimoriadny vzťah lásky aţ priľnavosti. Keď sa ap. Peter pýta PJK „a čo bude s týmto“. Ján vtedy krá-čal za nimi. PJK mu odpovedal: „Ak ho chcem ponechať, dokiaľ ne- prídem, čo ťa do toho? Ty ma nasle- duj!

23I rozchýrilo sa medzi bratmi, že

ten učeník neumrie. Ježiš mu však nepovedal, že neumrie, ale: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho?“ To ponechanie je iste zvláštny spôsob, „ponechania,“ ale vieme, ţe aj takéto za- chovanie existuje a akceptujeme ho. Na- pr.: Niekoho pomník, alebo veľké dielo stoji mnoho rokov a my naňho spomí-name, akoby bol neustále medzi nami. Jánovo „ponechanie“ je určené aţ do času druhého príchodu PJK, práve tou-to knihou „Zjavenia.“ Vieme Ján sa síce doţil aj vysokého veku, ţe „Zjavenie“ napísal aţ v tomto vysokom veku a vo vyhnanstve. • Boţia postupnosť a prístup. PJK svojim učeníkom rozprával - pro-roctvo, o skaze Jeruzalema. Ján toto proroctvo aj skutočne zaţil a presvedčil sa o pravdivosti jeţíšovych prorockých slovách /napr.Mt.24:1-3/.Taktieţ si Ján vypočul prorocké slová o posledných časoch /napr.Mt.24:4 a nasl./.Ján však

Zmena a rast 14 .

Zmena a rast 14 .

v tom čase pôsobenia Pána Jeţiša, po-čul aj tieto slová: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete“(Jn.16:12). Keď dáme do súvislosti tú skutočnosť s jej vplyvom na postupné dozrievané, o ktorom Pán hovoril, „ale teraz neznesie-te“. Tak pochopíme prečo PJK takto po-stupuje, ţe svoje „Zjavenie“ vyjaví Já-novi aţ o niekoľko desať ročí /40-50 r./ neskôr. Totiţ rozpráva a ukazuje ho Jánovi vo vysokom veku. Je tu značný časový odstup medzi pôsobením PJK a zjavením Jánovi. To čo zjavuje, je proc-tvo, hrozný súd, ale aj završenie zvesti evanjelia. Tým sa završuje a dokonču-je, z kompletizuje celá zvesť evanjelia. To všetko bude zrealizované na konci časov. Pretoţe... Ďalej je napísané: „...čo sa má onedlho diať,...“- zjavenie o budúcnosti, o budúcich dňoch a udalostiach. Skuto- čné udalosti, deje sa majú naplniť a o tom hovorí Boh ľuďom. Ide tu však aj o slovo „onedlho“, ako porozumieť tento výraz, ktorý môţe vyvolať dojem, ţe to bude v krátkom čase. Ako vidíme, nám sa to môţe zdať, ţe je tu uţ veľké časo-vé obdobie, viac ako 2000 rokov a veci sa buď ešte nenaplnili, alebo je tu „iba“ určité čiastočné plnenie. Zaznamenáva-me skutočné udalosti, ktoré zodpoveda-jú „iba“ čiastočne tomu zjaveniu. Nie sú doslovne a úplne ako sú opísané v zja-vení. Tento problém je tak starý, ako samá novozmluvná zvesť evanjelia. Uţ ap. Peter sa stretol s týmto problémom a vysvetli ho týmito slovami: „

1Milovaní, toto je už druhý list, ktorý

vám píšem, a v oboch napomínam, prebúdzam vašu čistú myseľ,

2aby

ste pamätali na predpovedané slová svätých prorokov a na prikázanie Pá- na a Spasiteľa, ktoré vám zvestovali vaši apoštolovia.

3Predovšetkým ve-

dzte, že posmievači, žijúci podľa svo- jich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom

4a povedia: Čože je so

sľubom o Jeho príchode? Veď odke- dy otcovia pomreli, všetko tak zostá- va od počiatku stvorenia.

5Skryté im

je totiž - lebo tak chcú - že nebesá boli oddávna, aj zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na Božie slovo,

6a že niekdajší svet, pre nich vodou

zatopený, zahynul.7Ale to isté Božie

slovo zachováva ohňu terajšie ne- besá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí.

8To

jedno nech vám je však zjavné, mi- lovaní, že jeden deň je u Pána ako ti- síc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.

9Pán nemešká so zasľúbením, ako

sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby nie- kto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

10Príde Pánov deň ako zlo-

dej, keď sa nebesá rachotom pomi- nú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne. Keď sa všet- ko takto rozplynie, akí musíte byť v svätom konaní a zbožnosti vy,

12ktorí

túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v požiari?!

13Podľa Je-

ho zasľúbenia očakávame nové ne- besá a novú zem, v ktorých spravo- dlivosť prebýva“(2.Pe.3:1-13). Je to dostatočne vysvetľujúci text a nie len to, je tu aj postoj a prehodnotenie o čo a o koho tu ide. Budúce posledné ča- sy nastali uţ od obdobia prvého prícho-du a do neba odchádzajúceho Pána Je-ţiša Krista. Potvrdzujú nám to aj tieto slova: „Deti, je posledná hodina, a ako ste počuli, že antikrist prichádza, aj teraz zjavili sa mnohí antikristovia; podľa toho poznávame, že je posle- dná hodina“(1.Jn.2:18). Uţ Pánovi učeníci ţili v očakávaní vytr-hnutia /viď 1.Te.4:16,17/ a druhého prí-chodu Jeţiša Krista. Ţiť v tomto očaká-vaní je správne a dobré, lebo vedie do bdelosti, ku ktorej nás aj Pán nabáda. Slovo Boţie nás aj vedie ku tomu,ţe nie plynutie času je dôleţité, ale naplnenie

Zmena a rast 15

určitých skutočností. Ako napr.: „Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na sve- dectvo všetkým národom a potom príde koniec“(Mt.24:14). Alebo tieţ: „A Jeruzalem budú plieniť pohania, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov“ (Lk.21.24b). Udalosti musia dôjsť do ur-čitého stavu a tak sa naplní toto „one-dlho.“ Taktieţ tento výraz môţe zname-nať, ţa sa udeje všetko veľmi rýchlo a v rýchlom časovom slede. Stav a úroveň naplnenia milosti, či hriešnosti má v po-sudzovaní a v rozhodovaní iba nebeský Otec. Preto na Ňom záleţí, kedy bude to „onedlho“ ukončené.«Toto „onedlho“ nás vedie do bdelosti, pripravenosti, do aktivity, aby sme si všímali čo a ako sa deje vo svete a s týmto svetom». Ďalšie slová zo Zj.1:1,2 znejú: „On naznačil a poslal ho po anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi,

2ktorý

svedčil o slove Božom i o svedectve Ježiša Krista, čokoľvek videl.“ Sú slová na zdôraznenie toho, čo sme uţ porozumeli. Boţí postup konkretizu-jú, usmerňujú a potvrdzujú. Tým nado-búdajú na závaţnosti. Takéto texty sa budú opakovať aj na iných miestach v knihe «Zjavenia» a budeme ich a j v tomto zmysle akceptovať. Zjavenie J. Krista v 1.kp.3. v. pokra-čuje: „

3Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí

počúvajú slová tohto proroctva a za- chovávajú, čo je napísané v ňom,...“ Po takýchto slovách je aţ nepochopiteľ-né, ţe môţe mať niekto z veriacich taký názor, ţe sa netreba zaoberať so „Zja-vením.“ Bezprostredne sa nás týkajú tie- to proroctvá a pre nás majú vysokú in-formačnú hodnotu. Budú posilnením pre ľudí, ktorí priamo zaţijú tieto skutočno-sti. A mnohí ľudia, ktorí sa začali viac a viac zaoberať práve touto knihou, sved-čia o tom, ţe sa stali šťastnejšími, rado-stnejšími kresťanmi. Kresťanmi naplne-ní radosťou a začali nayerať inak na ten- to svet plný milosti. Sú to slová úplne

zrozumiteľné a nesú v sebe zasľúbenie, ktoré aj Boh skutočne dáva a to uţ tu a teraz na zemi. Ďalší text zo Zj.1:3b: „lebo určený čas je blízko.“ To sú slová, ktoré potvrdzujú to pred-chádzajúce vyjadrenie, toho „onedlho.“ Slová: „lebo určený čas je blízko“ ešte viac ho potvrdzujú to, ţe sa to tak sta-ne. Čas druhého príchodu Jeţiša Krista je istý a „určený“ a s Jeho príchodom, ţe sú spojené udalosti, ktoré sa musia na-plniť. Veriace spoločenstvo, či jednotlivec, ktorí toto vie, to prijíma do svojho ţivo-ta, je pripravení, ţije v očakávaní s reál-nymi predstavami, ktoré mu Boh predo-stiera a odkrýva. Prekvapenia bývajú rô- zne, z toho však vyplýva, ţe Pán nerád prekvapuje. Má rád ľudí na Jeho záme-ry a plány pripravených a v nich sa aktí-vne podieľajúcich. Spoznávame to aj s iných častí Písma svätého. Na úvod eš-te dodajme: Tieto úvodné slová knihy «Zjave-nia» je moţné ešte viac rozviesť. Toto robia aj mnohí iní autori a je dobre si ich prečítať a zamyslieť sa nad touto kni-hou aj s pohľadu iných autorov výkladu. Dôleţité je, aby sme porozumeli slovu „zjavenie“ ako vyjadrenie toho, ţe to ve-riaci ľudia majú vedieť a uvádzať do svo- jich ţivotoch. Tým prvým krokom je za-čať modlitbou a prosbou. Ak akceptuj-me z tejto knihy určitú postupnosť poro-zumenia tak sa riaďme týmto postup-ným odkrývaním vo svojom kaţdoden-nom ţivote. Veď je nám je úplne priro-dzené a samozrejmé, ţe naše vedomo-sti a skúsenosti majú stúpajúcu povahu. Poznanie je pre nás postupné a čím ďalej tým zreteľnejšie a jasnejšie. V pro-roctvách Pán pouţíva aj tak povediac opakované a s nárastom sa plniace sku- točnosti. Proroctvá, alebo predobrazy sa opakujú, ako v špirále, vţdy viac a viac sa doplňujú jednotlivé detaily, aţ po úplné doslovné splnenie.

Zmena a rast 16 .

Zmena a rast 16 .

Inokedy je jasná prorocká výpoveď Písma a tá sa ihneď aj do bodky naplní. Sú však aj proroctvá, alebo predobrazy, ktorý ešte nerozumieme a treba nám tr-pezlivo skúmať, hľadať, čakať a prípad-ne nevykladať ako poznanú istotu a ja-sné porozumenie. Porozumenie treba nechať otvorené, alebo to brať ako pra-vdepodobnosť a predpoklad, alebo ako moţnosť, alebo alternatíva. Nevyhne-me sa tomu ani my a nie je to treba za-zlievať, ani v tomto prípadne. Samotné Písmo sväté nás k slovu «zjavenie» a proroctvu jeho porozumenie usmerňuje nasledovne. Prorokovanie a proroctvo je potre-bné porozumieť aj takto: „

1Mnoho razy a rozličným spôsobom

hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov,

2na sklonku týchto dní pre-

hovoril k nám v Synovi,ktorého us- tanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.

3Tento Syn ako odble-

sk slávy Boha a obraz Jeho podsta- ty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Ve- lebnosti na výsostiach, keď prv spô- sobil očistenie od hriechov;

4o toľko

je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil“ (Hb. 1:1-4). Je to veľmi závaţná skutočnosť, ţe «hovoril Boh!» Boh hovoril a hovorí rozličným spôsobom aj v knihe «Zjave-nia» je toto jedinečne zdôraznené, je to tam tak zvýraznené, ako ani v jednej inej knihe Písma svätého. A predsa sa jej venuje tak málo času, kázania a vý-kladov. Postoj ku knihe «Zjavenia» us-merňuje aj výrok ap. Petra v 1. l.1. kap.19 a 20 verš takto: „

19Tým pevnejšie je prorocké slovo,

ktoré máme. Dobre robíte, že pozor- ne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.

20Uvedom-

te si predovšetkým, že ani jedno pro- roctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad;

21lebo nikdy z ľudskej vôle ne-

povstalo proroctvo, ale Duchom Svä- tým vedení hovorili svätí ľudia Boží.“ A tieţ: „

10Príde Pánov deň ako zlodej,

keď sa nebesá rachotom pominú, ži- vly sa rozplynú v ohni a zem so svo- jimi dielami zmizne.

11 Keď sa všetko

takto rozplynie, akí musíte byť v svä- tom konaní a zbožnosti vy

12ktorí tú-

žobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v požiari.

13Podľa Je-

ho zasľúbenia očakávame nové ne- besá a novú zem, v ktorých spravo- dlivosť prebýva.

14Preto,milovaní, toto

očakávajúc, usilujte sa, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bez úhony v pokoji.

15Zhovievavosť nášho Pána

pokladajte za spasenie, ako vám pí- sal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej.

16O tomto hovo-

ril vo všetkých svojich listoch, v kto- rých niektorým veciam ťažko rozu- mieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako ostatné Písma, aj prekrúcajú na vlastnú skazu“ (2.Pt.3: 10-16). Pán má svoj spôsob reči a ten čo Boţiu reč chápe a iným vykladá je označený tak, ţe koná „podľa múdrosti jemu danej“. Toto rozpoznáva aj Peter pri Pavlovi a preto píše tak ako mu Duch Svätý dáva vnuknutie, aby písal. Mimo toho ap. Ján na konci knihy hovorí veľ-mi jasne a výstraţne: „

18Ja dosvedčujem každému, kto po-

čuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe.

19Ak nie-

kto vezme niečo zo slov tejto pro- rockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého me- sta, opísaných v tejto knihe!“ (Zj.22: 18,19). Moţné je ešte viac si prečítať z Písma svätého, aby sme váţne brali tieto úvodné tri slová zo «Zjavenia» a aby sme k štúdiu tejto knihy pristupovali so zápalom, s celým srdcom a samo-zrejme s pokorou a modlitbou. A v tom-to zmysle túţime aj pokračovať. Amen.

Zmena a rast 17

Sedem odlišností a predsa jednota Môţe sa zdať, ţe postupujeme po-maly, ale toto si Slovo Boţie zasluhuje. Aj napriek tomu musíme pripustiť, ţe mnoho ešte nepostrehneme a nevypo-vieme. Preto sme radi tomu, čo uţ na-písali o „Zjavení“ aj iní. K niektorým veršom sa vrátime, len preto aby sme aj tu našli, to čo rozširuje a dokresľuje poznanie o „Zjavení.“ Zjavenie v 1.kap. veršom 4. pokračuje: „Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii:..“ Ján dostal jasnú úlohu. Najprv o-sloviť a pripraviť spoločenstvá veria-cich /Cirkev/. Je iste veľmi nápadné, ţe Ján dostal presne číslo sedem a miesto určenia, jednotlivých zborov, ktorým Boh venuje zvláštnu pozornosť a priazeň. Nielen akúsi, ale pozornosť plnú milosti a lásky to Boh dáva niektorým zo svoj-ho ľudu. Prečo nie viacerým, prečo nie všetkým, ale vyhradenému mnoţstvu, alebo jedincom. Toto má Otec vo svojej kompetencii. V tomto čase uţ bolo nie len v Ázii, ale vtedajšej rímskej ríši mnoho iných veriacich spoločenstiev a Pán predsa nejedná so všetkými, ktorí uverili ako Abrahám, ale iba siedmym, iba Jánovi, alebo neskôr Pavlovi. „Siedmim cirkevným zborom = se-dem znamená = v Boţej dokonalosti, pre spoločenstvá vo viere a v dôvere odda-ným.“ Mnoho dôkazov z Písma dosved-čuje to, ţe číslom sedem je vyjadrená Boţia dokonalosť, Boţia svätosť a aj iné Boţie atribúty. Slovom cirkev, cirkevný zbor sú po-menovaní tí, ktorí svoj ţivot odovzdali Pánovi Jeţišovi Kristovi v plnej dôvere ako Abrahám. „V Ázii“, znamená miesto tu konkrét-ne na zemi. Boh tu konkrétne na zemi, jedná s ľuďmi. Tu na zemi venuje im svoju výnimočnú lásku a milosť. Prejaví sa to u tých, ktorí sú pred Ním v bázni a k Nemu pristupujú vo viere, ako Ján. Ide o skutočných a konkrétnych, ľudí

s úprimnou a celoţivotnou dôverou v Boha Abraháma, Izáka, Jákoba, proro-kov, Otca Jeţiša Krista, v Boha apošto-lov a všetci v tomto zmysle, sú spoločen- stvom Jeţiša Krista z Nazareta. Cez nich sa otvára moţnosť aj ďalším, i nám. „Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde...“ Milosť a po-koj teda aj nám. Oslovenie, ktoré dnes uţ skoro nik nepouţíva - česť vzácnym výnimkám. Pozdraviť sa na úvod listu či kázne a si navzájom zapriať od Boha to najvzácnejšie, tak toto uţ dnes málo kto v srdci. Verím, ţe to má svoj dôsledok na dnešný stav viery a dôvery v Boha v cirkvách. Nie je to vec kultúrneho preja-vu, je v tom vernosť Boţiemu slovu, stav srdca a mysle. Dnes tu pôsobí „duch ča-su“ a cez neho prichádzajúce odpadnu-tie. Nielen v pozdrave je nevernosť, ale-bo a úpadok, ale aj vo viere v to, ţe je tu Ten: „ktorí bol a ktorí príde...“,ktorý to dáva o čo Ho prosíme a ţeláme iným. Ruka v ruke s pozdravom, ide nepozor-nosť aj na druhý príchod Pána Jeţiša Krista a s tým spojené udalosti. Iba o od- stavec vyššie sú slová: „kto číta, po-čúva a zachováva,“ teda presne tak ako vnímame, tak konáme a tým ţijeme. Te- da, to sa odrazí v našom prejave viery. Ţijeme v očakávaní «príchodu Jeţiša Krista?» pretoţe tu je jasne napísané, „ktorý príde.“ Blahoslavenstvo je tu spo-jené a prisľúbené s doslovným ţitím, konaním toho čo je tu v tejto knihe „Zja-venia“ napísané. Teda ako zachováme, keď nevieme, ako máme vedieť, keď ne- čítame? Nie sú to ľudia, čo nám toto ho- voria, ale je to sám Pán Jeţiš Kristus - sám Boh. „Aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom,...“ Duchovná doko-nalosť je tu vyjadrená a tá je Pánovi Je-ţišovi plne k dispozícii. On o Duchu svä- tom povedal: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bu-

Zmena a rast 18 .

de hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.

Všetko, čo má Otec,

je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám“(Jn.16:13-15). Duchovnú dokonalosť príznačnú iba pre Pána, ktorá je v jednotnej súčinnosti s Jeţišom Kristom, vyvýšeným a sedia-cim na tróne. Toto videl ap. Ján ako sku-točnosť a dostal príkaz toto zverejniť a podávať ďalej. Ap. Pavol o svojom vide-ní svedčí takto: „A poznám toho istého človeka - či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie - že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť. Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabos- ťami.

Veď ak sa budem chcieť chvá-

liť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa, a aj pre neobyčajnosť zjavení“ (2.Ko.12:3-7). Rozdielnosť v povahe vi-dení je tu zrejmí. To zjavenie malo pre Jána jasne poslanie a určený význam, ale Pavlove malo zase iný. „A od Ježiša Krista, verného sved- ka, prvorodeného z mŕtvych a vladá- ra zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobo- dil od našich hriechov a urobil kráv- stvom, kňazmi svojmu Bohu a Otco- vi,Jemu sláva a vláda naveky vekov!“ V 5. a 6. verši je dôraz na dielo spase-nia a na Jeţiša Krista, aby boli aj slová „Zjavenia“ tak účinné a váţené, ako je sám Pán Jeţiš Kristus a Jeho dielo pre naše spasenie a náš ţivot večný. Preto sú tu tieto predchádzajúce slová. Tieto slova sú akoby boli smerované tým sied- mym spoločenstvá, ale pozor tie majú svoju všeobecnú a časovú účinnosť a platnosť.

Siedmim rôznym spoločenstvá, kto-ré majú jednotu v Jeţišovi Kristovi, hoci sú v siedmych rozličných, tu na zemi umiestnených miestach. To má veľký význam a v tom je podstata toho vyššie citovaného pre „siedmym“. Boh tu prá-ve týmto číslom vyjadruje svoju plnosť voči všetkým spoločenstvám a do času Jeho konečného príchodu. „Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvi- dí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky náro- dy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.“ Kniha „Zjavenie Jeţiša Krista“ a udalo-sti, ktoré sú v nej opísané sú nespochy-bniteľne spojené s druhým, viditeľným a skutočným Pánovým príchodom. Máme to tu dvakrát za sebou, teda ide o dôraz na tento fakt. Spôsob príchodu bude zre- teľný a jasný kaţdému človeku ţijúce-mu na zemi. Viditeľný a zjavný druhý príchod PJ K je zdôraznený aj na iných miestach Písma svätého. Napr.:Mt.24:44; Mk.13: 36; Lk.18:8 atď. Nehovorí sa tu o vytrh-nutí Cirkvi a stretnutí s Ním. Vytrhnutie tvorí zvláštnu a samostatnú tému od-krývania tajomstiev a úvah. Tu leţí dôraz na tom, ţe Boţie konanie má viditeľné pokračovanie pri druhom príchode. Je o- písaný v kapitolách 19, a 20.Boţí dôraz spočíva v slovách: „Tak je, amen!“ V ďalšom texte sú opätovne zdôraz-nené Boţie atribúty a tie tieţ sú tou pe-čaťou na to, ţe sa to iste udeje. Je to po-dľa Boţieho rozhodnutia, je to nemenná skutočnosť. Týmito slovami sa tu uvá-dzajú slova Boţej pravdy. Slová, Bo-ţích zámerov a Boţie skutky, ktoré sa majú v budúcnosti udiať. Skutočnosť, ktorá sa bude dotýkať, veriacich i neve-riacich, celého stvorenia materiálneho i duchovného. Dôraz na prípravu, na to čo bude nasledovať je v popise slov, ktoré Ján počul a vo videniach aj videl. Sú tu Pánom Bohom stanovené a pripravova-

Zmena a rast 19

né skutočné, udalosti určené pre svet, ba aj pre celý vesmír. Boh v tomto texte potvrdzuje svoje večné postavenie, ve-čnú vševládnu moc, ale aj Jeho neko-nečný záujem o človeka, to čo je našim nevyčerpateľným zdrojom lásky a milo-sti. Amen.

O ľuďoch a pre ľudí

V predchádzajúcom texte je opísaný pohľad do duchovnej oblasti, ktorú nás Písmo sväté naučilo vnímať pod poj-mom nebo. Teraz text prechádza na zem a zemské bytosti. „

9Ja, Ján, váš brat a účastník sú-

ženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo.

10V

deň Pánov som bol vo vytržení du- cha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby:

11Čo vidíš, napíš

do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Perga- monu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey“ Zo Stvoriteľa text prechádza na stvore-nie, od Jeţiša Krista na človeka menom Ján. Jánovi bolo zjavené tajomstvo. O osobe Jánovej sme sa zmienili uţ v úvode. Jeho poslaním bolo toto zjave-nie napísať, preto, aby bolo podané ďa-lej v pravý čas a pravoverným osobám. Tu sám o sebe hovorí ako o tom, ktorý je zúčastnený na Kristovom súţení, po-dobne ako o sebe hovorí aj ap. Pavol: „...aby som poznal Jeho, aj moc Je- ho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utr- peniach, bol Mu podobný v smrti“ (Fp.3:10). Súţenie a utrpenie, ktoré je v trpezlivosti a hovorí o osvedčení sa. To-to veľmi jasne súvisí so zjavením. Tým sa pred nami vynára otázka, sme aj my na to pripravení? Sme Pánovi natoľko oddaní, ţe prijmeme aj rany a súţenie, keď to bude Boţia vôľa? Súţenie, utrpe- nie i väzenie, nielen posmech alebo stra-tu postavenia a výhod. Toto sa môţe u-diať práve pre sluţbu v Slove, pre Slovo

a pre svedecký ţivot o Bohu, k tomu nás vyzýva tento text Písma svätého a prí-klad ap. Jána. Také niečo uţ mnohí za-ţili a preţívajú aj dnes a predsa nevidia, nevideli a neporozumeli zjaveniu aspoň do tej miery, do akej k nám hovorí kon-krétne dnešok. Vernosť Jeho slovu, Slo- vu, ktoré nám zjavuje Boh - Jeţiš Kris-tus, prostre dníctvom knihy, ktorú spísal Ján na priamy podnet Boţí. Tá vernosť porozumenia Písmu však začína uţ v 1. kn. Mojţišovej a pokračuje cez celé Pí-smo aţ po poslednú knihu - „Zjavenie.“ „

10V deň Pánov som bol vo vytr-

žení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby:“ V deň Pánov...,veľmi jednoducho pris-túpime na to, ţe to bola nedeľa, v dneš-nom chápaní. Je moţné, ţe to aj v ten-to deň bolo, ale deň spojení s trúbením, nám dáva tušiť to, ţe tu ide o skutočný „deň Pánov,“ v zmysle aj iných textov Písma. Veď Písmo objasňuje samo se-ba inými staťami Písma. Podľa princípu Písmo - Písmom sa vykladá. Teda s tým-to označeným -„deň Pávov“ nám hovorí Boţie slovo aj toto: „Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a slávny «deň Pánov»“(Sk.2:20). Tieţ: „ne- dajte sa tak ľahko sklátiť v presved- čení, alebo zastrašiť ani duchom ani slovom ani údajne naším listom, ako- by deň Pánov už nastával“(2.Te.2:2). Preukáţme vernosť, trpezlivosť a odda-nosť Slovu Boţiemu a preskúmajme aj viacero pohľadov. Z Písma vyplýva, ţe to robili tak aj prví kresťania a to je hod-né nasledovania. Deň Pánov, do ktorého so zvláštnym volaním trúby bol prene-sený aj Ján, bol to deň, kedy sa začnú

diať mimoriadne veci a prejaví sa Boţí milostivý a spravodlivý súd. V tomto dni a v udalostiach, ktoré sa týkajú tohto dňa v ťaţkom poloţení, v ktorom bol Ján, aby videl zjavenie, ktoré mu Pán dával a dal, aby sme ho aj my mohli tak prijať a tak mu porozumieť. V tomto stave a

Zmena a rast 20 .

čase Ján dostal jasný pokyn: „čo vidíš, napíš a pošli...“ Odkaz pre konkrétne zbory, odkaz pre čas trvania pozemské-ho bytia. Odkazy a Písmo, ktorému tre-ba venovať tieţ svoju pozornosť, ba vy-ţaduje to, vernosť, sústredený prístup a oddanosť Bohu a Jeho Slovu - Jeţišovi Kristovi. „

11Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli

siedmim cirkevným zborom: do Efe- zu,Smyrny,Pergamonu,Tyatíry,Sárd Filadelfie a do Laodikey. Boh dáva zrak, moţnosť videnia nie len pozemské a materiálne veci, ale, aj du- chovné skutočnosti. Dostal túto moţ-nosť Ján a cez neho sa dáva táto moţ-nosť aj nám. Čítať to čo sa nám dostá-va do ruky, tieţ nie je iba tak, ale je to niekedy aj priamo riadený proces a us-mernený proces duchovného videnia a poznania. Takto je to aj v tomto prípade. Začiatok tohto procesu mal konkrétne miesta určenia a neskôr, nie iba náho-dou a postupom času sa tento proces dostáva aţ k nám. Je to Boţia milosť,

ktorá je úţasná, pretoţe sa to začína Efezom - miestom, alebo mestom svojvô-le a uţívania si. Takto vysvetľujú odbor-níci na jazyky, ţe Efez to vyjadruje aj, svojim pomenovaním. V našom prípade prvé mesto, s ktorým Pán začína. V Písme svätom sa často menom, alebo pomenovaním zdôrazňovala, vla- stnosť, udalosť, stav. Tak ako napr. v na-šom Slovenskom jazyku by pomenova-nie „Ľubomír“ malo byť vyjadrené niečo o láske a pokoji, či mieri. Po Efeze na druhom mieste je Smyr- na. Grécke slovo smyrna zodpovedá hebrejskému výrazu myrha, myrha ako vôňa pre ţivot /Mt.2:11/ ale aj pre mŕt-vych /Jn.19: 39/. Pre spoločenstvo v tom- to meste to bolo výstiţným pomenova-ním, čo neskôr spoznáme. Tretím mes-tom bola Pergama, mesto, ktorému je pri-pisovaný vznik pergaménu - zvieracích koţí spracovaných tak, aby sa na nich mohlo písať. Pergamos - sa vykladá aj

ako spojenie manţelstvom, manţelským zväzkom. Štvrtým mestom je Tyatíra, pomenovanie sa pravdepodobne odvo-dilo od boţstva, ktoré si ctili pôvodný o-byvatelia od jeho vzniku. Piatym mes-tom je Sardus. Sardus je zvláštnym dru- hom draho kameňa červenej farby a ten sa v okolí tohto mesta vyskytoval v zna-čnom mnoţstve a tak buď dostal draho-kam pomenovanie podľa mesta, ale mo- hlo to byť aj opačne. Šiestym mestom je Filadelfia, čo znamená bratská láska. Napokon siedmym mestom je Laodicea mnohí vykladači Písma predpokladadá, ţe to pomenovanie vyjadruje vlaţnosť. Človek vedení Duchom svätým môţe konať a vidieť, ako Ján: „

12Nato som sa obrátil, aby som po-

zoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som se- dem zlatých svietnikov

13a uprostred

nich niekoho podobného Synovi člo- veka, oblečeného do plášťa a opá- saného zlatým pásom na prsiach

14

Hlavu a vlasy mal biele ako biela vl-

na, ako sneh, oči ako ohnivý plameň,

15nohy podobné lesklému kovu roz-

žeravenému v peci a hlas ako huča- nie mnohých vôd.

16V pravej ruke mal

sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile.“ Ján vníma otáča sa a vidí. Čo však vidí prvé? „Sedem zlatých svietnikov“ - čo sú konkrétne ľudské spoločenstvá veriacich To nie je všetko, pretoţe „uprostred nich, Syna človeka“ - je to poukaz Boţej lásky a prístupu k ľuďom. Je napísané a to predovšetkým platí, ţe: „On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením,

16lebo v Ňom bolo stvorené všetko,

čo je na nebesiach aj na zemi, vidi- teľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho

17On

je pred všetkým, a všet ko spolu má v Ňom svoje bytie“ (Kol.1:15-17).

Zmena a rast 21

To platí, ţe na prvom mieste je Pán Je-ţiš Kristus, On je Jednotka my sme nu-ly - je porozumením pre mnohých. Tieţ vedia, ţe aká je tá jednotka dôleţitá, ţe k nej a za ňu patria nuly a čím je tých núl viac, tým je tá hodnota vyššia. Stvo-riteľ je uprostred svojho stvorenstva a svoju pozornosť, lásku mu plne venuje. Chce, aby to Jeho vlastníctvo - vy-kúpené Jeho krvou a utrpením, bolo tak biele a čisté ako On. Pretoţe nie len, ţe On je čistí, ale čistí svojim slovom všet-kých, ktorí sa mu vo viere odovzdali. Pod Jeho vládu patrí všetko stvorené, či si to niekto chce pripustiť a uvedomiť, alebo nie. To nie iba akýsi, obraz, akési videnie, ale je to skutočnosť, ktorá je v duchovnom svete a vo večnosti bude zjavná kaţdému. Neopísateľná staro-stlivosť, láska, ktorá však má svoju neo-pakovateľnú moc a svetlo - vplyv. Nasledujúci text hovorí: „

17Keď

som Ho uzrel, padol som Mu k no- hám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný

18a živý; bol

som mŕtvy a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsve- tia.

19Napíš teda, čo si videl, aj čo je,

aj čo sa má diať potom.“ V Písme svätom spoznávame Boţí ma-jestát. Stretnutie s Nim, alebo videnia s o ňom priniesli vţdy ľuďom bázeň a strach. Viď kn. Daniel. Nasledujúce slova tieţ hovoria o ľudskej slabosti biede a neho-dnosti a v konfrontácii so všemohúcim Bohom - človek padá. Tu končia všetky

ľudské moţnosti a akákoľvek ľudská sila,

alebo schopnosť. Toto zaţil na vlastnej koţi aj apoštol Ján. Bez Boţej pomoci, bez Boţieho „dotyku“ niet moţnosti po-kračovať, alebo čokoľvek ďalej spoznať a uviesť do ţivota. Pán Jeţiš však tak ako uţ mnohokrát a na iných miestach, aj tu sa prejaví svojou láskou, milosťou a mocou. Súčasne dáva pokyny pre ďal- šie pokračovanie a nie len pokyny, ale aj silu a schopnosti. Touto silou a práve

týmito schopnosťami je moţné pokra-čovanie a dokončenie celého „Zjavenia.“ Toto je cesta vyhradená a určená pre človeka - Jána. To je ţivý príklad pre nás ako môţeme pokračovať a ak chceme pokračovať aj v tejto téme - v téme kni-hy „Zjavenia.“ Iba s týmto Boţím po-ţehnaním môţeme správne pochopiť a byť dobre pripravení. Pripravení podľa Boţej vôle na veci, ktoré Ján „videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom.“ Jánovi totiţ bolo ukázané čo bolo, čo je a čo sa má udiať v budúcnosti. Tento dôraz nie je samozrejmosť, k tomu tre-ba veľkú Boţiu milosť a poţehnanie. Ak je to niekomu milé, tak tú prosbu o toto porozumenie môţe urobiť, ihneď v tejto chvíli a môţe sa opakovane k nej vrátiť. Amen. Totiţ začína odkrývanie a vysve-tľovanie, ktoré má charakter „tajomstva“ s jeho postupným odtajovaním. „

20Tajomstvo siedmich hviezd, kto-

ré si videl na mojej pravici, a sied- mich zlatých svietnikov je toto: se- dem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkevných zborov, a sedem sviet- nikov je sedem cirkevných zborov.“ Sám Pán dáva vysvetlenie. Práve Pán chce, aby sme pochopili, aby sme sa pýtali po význame, tak ako to robievali Jeho učeníci keď hovoril v obraznej reči a v podobenstvách. To je úvod a prípra-va k tomu, ţe v nasledujúcom texte sa objavia videnia a vyjadrenia, v obrazoch majúce konkrétny význam. K tomu je po- trebné priame Boţie vysvetlenie a od- krytie pre správne porozumenie. Pán v tomto „Zjavení“ pouţíva priamu reč a aj úkazy v obrazoch so skutočným ducho-vným a vecným významom. So skutoč-ný duchovným, preto lebo aj anjeli sú duchovné skutočne existujúce bytosti. Teda aj duchovnú dimenziu máme brať ako reálnu skutočnosť, iba v inej dimen-zii. Cirkevné zbory sú tu na zemi ţivé a existujúce skutočnosti. To vyplýva z pr-vého Boţieho kroku, v ktorom objasňuje

Zmena a rast 22 .

Jánovi a súčasne cez Jána nám všet-kým, ktorí čítame. Záver po ukončení 1.kap. je priam nutný. Začína nová myšlienka a nový zámer. Nuţ čo si zapamätať: Zjavuje priamo sám nebeský O-tec, cez svojho Syna Jeţiša Krista. On určuje postup, spôsob a poro-zumenie tomuto prorockému zjaveniu. Robí to cez svojho učeníka, kto-rého vzťah s Bohom, myslenie a ţivot je veľmi poznačený Jeţišom Kristom a tým aj veľmi veľavravným. Trvalý zápis, je potvrdenie toho, ţe to je určené pre nasledovníkovJeţiša Krista v čase poapošolskom aţ po pre-chod do večnosti. Je to proroctvo. Proroctvo vţdy plnilo úlohu nápravy pod hrozbou tres-tu. V tom je milosť a láska Boţia. Amen. /zam/.

O „Zjavení“

Často počuť reči, ţe sa v cirkvách málo, alebo vôbec nekáţe, alebo nevy-kladá posledná kniha Písma svätého - „Zjavenie.“ V kaţdom prípade je táto zvesť evanjelia veľmi zanedbaná. Práve pre-to do výkladu tejto knihy vstúpili rôzni vykladači. Často im chybuje správny a pravdivý pohľad na Pána Jeţiša Krista, pretoţe sú to buď ľudia nenovuzrodení, náboţensky zaloţení, alebo dokonca aj vedeckí pracovníci, ale bez osobného vzťahu s Jeţišom Kristom. S knihou „Zjavenia“ je to podobne tak, ako to bolo s knihou Rimanom. Do času pokiaľ nedošlo k jej správnemu po- chopeniu a následne aj výkladu. Tak bola knihou neporozumenou a nesprá-vne uvedená do ţivota veriacich. Tak podobná situácia je aj so „Zjavením.“Sú tu nedorozumenia ba aţ bolestná situá-cia. Nesprávny prístup a poznanie Jeţi-ša Krista a Jeho diela a aj prepojenie so SZ. Napr. Iz. kapit. 40-55 sú časťou nádeje a spasenia a o osobe Jeţiša Kri-

sta. Avšak aj v tom je mnoho nejednot-nosti a nedorozumení. Po určitom čase a v určitých kruhoch síce nastali zme-ny. Taktieţ v postojoch k spojitosti a previazanosti SZ so NZ, lebo tu ide do-konca o prepojenie 1.kn. Mojţišovej so Zjavením, ako prvou a poslednou kni-hou Písma svätého. Ak chceme praco-vať s touto knihou, toto si treba uvedo-miť. Uvedieme si neskôr niekoľko prí-kladov. Chceme ešte pripomenúť aj iné ne-správne postoje, ako: Či nie je v súčas-nosti dosť inej dôleţitejšej práce, alebo témy? Rozhodne nie, ţijeme v čase rô-znych svetových či miestnych prírod-ných katastrof a úkazov, v neutešenej hospodárskej a finančná situácii. Po-tom ide o morálnosť, kriminalitu, či etiku a iné závaţné stavy sveta a udalosti vo svete. Tie problémy nám utečú pome-dzi prsty a neporozumieme novinám a správam, ktoré nás obklopujú, ak nepo-rozumieme tomu čo nám chce vyjaviť a ozrejmiť sám Pán Jeţiš Kristus. Je teda najvyšší čas zaoberať sa touto knihou, pretoţe práve ona nám hovorí o opäto-vnom príchode Pána Jeţiša Krista, o „Vytrhnutí“ - či náhlej premene a stret-nutia sa s Pánom Jeţišom Kristom. Ot-vára nám pohľad do neba, na Pána, ktorý nám to všetko podáva a má všet-ko vo svojej moci a riadení či ide mega-kozmos, alebo mikrokozmos. Argumenty, ţe v knihe „Zjavenia“ je všetko nejasné, neurčité, podané v ob-razoch podobenstvách, alebo alegórii, nemajú opodstatnenie. Dokonca, ţe sú tam pečate a je zapečatená. Majme na mysli, ţe bola daná Cirkvi, pre Cirkev a tá má povinnosť odhaľovať to, čo nám odhaľuje sám Jeţiš Kristus. On sám ot-vára, ukazuje a hovorí. Tma, noc a ne-porozumenia nastupuje tým a to viac, čím viac a drastickejšie narastá hriech, odpadnutie a rozmáha sa bezboţnosť a to nie iba vo svete, ale aj v spoločne-stvách veriacich. Tak ako je celé Písmo

Zmena a rast 23

teocentrické a kristocentrické taká je aj kniha „Zjavenia,“ ba ešte viac a práve veľmi výrazne, je to v „Zjavení.“Toľko na úvod vyberáme z výkladu Dr.V.MeGee. K celistvosti Písma, teda prepojenia SZ a NZ a k argumentu celistvosti zvesti evanjelia píše: Malachiáš, posledná kniha SZ na záver píše: „No vám, ktorí sa bojíte môjho me- na, vyjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami“(Mal.3:20a). Toto je usmernenie, ktoré je nádejou pre svet a pre veriacich. Najmä to, ţe Pán sa opäť vráti. „Zjavenie však na to nad-väzuje a je pokračovaní. Spoznávame to z výroku: „Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cir- kevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná“ (Zj.22:16). Keď sa jedná o Jeho deti, tie On príde vyzdvihnúť, alebo vytrhnúť z tejto zeme a to je nádej NZ, práve tak ako zjavenie je nádejou SZ. „Zjavenie J. Krista nám práve tú dobrú zvesť - zvesť evanjelia sceľuje. Bez toho mô-ţeme povedať je zvesť evanjelia okyp-tené, neúplná. Uvedieme niekoľko prí-kladov prepojenia 1.knihy s poslednou, v niektorých skutočnostiach: - V 1.Mj. je svet stvorený; v Zj. je opis zániku sveta. - V 1.Mj. nachádzame prvú satanovú vzburu; v Zj. poslednou. - V 1.Mj. slúţia slnko, mesiac a hviezdy k rozkvetu ţivota na zemi; v Zj. na súd zeme a je obyvateľov. - V 1.Mj. je slnko vládcom dňa; v Zj. uţ slnko nie je potrebné. - V 1.Mj. je tma pomenovaná nocou; v Zj. je opis skutočnosti kde uţ „niet noci a tmy“ - V 1.Mj. je voda pomenovaná morom; v Zj. uţ neexistuje ţiadne more. - V 1.Mj. prichádza hriech; v Zj. je hriech odstránený. - V 1.Mj. je vyrieknuté prekliatie; v Zj. je

odstránené. - V 1.Mj. vstupuje na scénu smrť a jej moc; v Zj. uţ nieto ţiadnej smrti. - V 1.Mj. máme svadbu - spojenie prvé-ho Adama; v Zj. je svadba posledného Adama. - V 1.Mj. je vybudovaný Babylon mesto ľudstva; v Zj. je sa zjaví mesto Boţie nový Jeruza- lem. - V 1.Mj. je ohlásený zánik satana; v Zj. sa to stane skutočnosťou. - V 1.Mj. je zaujímavý udaj o vzniku nielen o tohto sveta, ale aj ako o celého kozmu; v Zj. je opis, ktorý sa dotýka de-jov a udalostí celého kozmu a celého stvorenstva, o čom nedáva informácie ţiadna kniha na svete, iba kniha „Zja-venia.“Tu niet náhrady, ani len niečo čo by sa mohlo pokladať za porovnateľné so zjavením, ktoré dáva Pán Jeţiš Kris-tus. Amen. /Postrehy od Dr. V. McGee/.

Nebeské kráľovstvo

„31

Predložil im iné podobenstvo: Po- dobné je kráľovstvo nebeské horčič- nému zrnu, ktoré vzal človek a za- sial na svojom poli;

32je síce najmen-

šie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, bý- va z neho strom, takže nebeskí vtá- ci prilietajú a hniezdia na jeho rato- lestiach.

33Povedal im ešte iné podo-

benstvo: Podobné je kráľovstvo ne- beské kvasu, ktorý vzala žena a za- robila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo“(Mt.13:31-33). Záujem o nebeské kráľovstvo bol me-dzi učeníkmi PJK /Pána Jeţiša Krista/ aj medzi ostatnými ľuďmi v dobe Jeho po-zemského pôsobenia a je to aj dnes a bude tak navţdy. Pretoţe Boh uţ pri stvorení vloţil človeku záujem a túhu poznať nepoznané. Spoznávať hodno-ty a stav vecí aj takých, ktoré nie sú aţ tak priamo v styku s človekom. Nie je celkom zreteľné, či človek má záujem o nebeské kráľovstvo, ktoré príde potom pri druhom príchode PJK a bude zjav-

Zmena a rast 24 .

né tu na zemi. Ţe je to moţné, uţ vedel Ján Krstiteľ a preto hlásal: „

1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ,

kázal na púšti Judskej 2a hovoril:

Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo krá- ľovstvo nebeské.

3Toto je totiž ten, o

ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pá- novi cestu, vyrovnávajte Mu chodní- ky“ (Mt.3:1-3). Z tohto textu tieţ vyplýva táto túţba. To- tiţ, túţba ľudí po kráľovstve nebeskom, ktoré by bolo ešte tu na zemi. Táto túţba bola v ľuďoch od dávna, dá sa pove-dať, ţe od pádu prvých ľudí do hriechu. Totiţ tí najlepšie mohli posúdiť, lebo to ako sa hovorí „prežili na vlastnej ko-ži,“ ţe raj, ktorý by zodpovedal nebes-kému kráľovstvu tu na zemi je pre člo-veka to najlepšie, čo môţe mať a po čom sa má uberať aj ľudská túţba. Za istých okolností a od určitého ča-su túto skutočnosť hlása sám PJK, ta-kto:„

17Odvtedy začal Ježiš kázať a ho-

voriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblí- žilo kráľovstvo nebeské“ (Mt.4:17). Nielen to, ale aj keď usmerňuje svojich učeníkov tak im prikazuje: „A uzdravujte chorých, ktorí sú v ňom, a povedzte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie“ (Lk.10: 9). Boh a človek teda hovoria predovšet-kým a o nebeskom kráľovstve tu na ze-mi a je to realita, je to moţné, ba dokon- ca, ţe je uţ tu medzi ľuďmi. PJK to po-tvrdzuje slovami: „Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je me- dzi vami!“(Lk.17:21b). Kráľovstvo, ktoré sa im, Ţidom ponúka-lo mali najprv prijať do svojho srdca. Mali mu porozumieť a tak aj ţiť svoj ţi-vot. Ţiť ţivot podľa pravidiel tohto krá-ľovstva a tak by sa stalo zjavným. Preja-vilo sa to v niektorých ľuďoch, boli to tí, čo Ho prijali. Tí ale, ktorí neprijali nená-videli, tých čo prijali a prenasledovali ich - ţiaľ. Takto sa to vyvinulo a vyvíja aţ do dneška. Ba ešte o niečom horšom

tu v tomto podobenstve hovorí PJK. Ho- vorí im tak, aby tomu rozumeli, pretoţe: A/. Boli to ľudia, ktorí poznali a ve-deli čo je a aké je horčičné semienko. B/. Vedeli ako rastie a čo z neho vy-rastie. Vedeli, čo vyrásť má, najmä vte-dy keď má priniesť úţitok a úrodu. C/. Vedeli aj to, ţe ak krík nebude pestovaný, ale iba ľudsky hriešne hna-ný do vzrastu, tak síce z neho vyrastie bujný kriak, veľký a podobný stromu. To ale bude mať svoje dôsledky. D/. Bujný, nikým nepestovaný kriak, či strom nie je nikomu na úţitok, iba ak na to, aby sa tam nasťahovalo všeličo, alebo všelijaké vtáctvo, ktoré túto rastli-nu iba viac a viac znehodnotia, znečis-tia a pošpinia. Takţe bude slúţiť nie to-mu, načo bolo jeho určenie, ale práve na opačne ciele. E/. Ľudským zásahom - kysnutím vy- volané bujnenie. To vyţaduje určité te-plo a pokoj, aby sa múka nakyprila a je z nej veľké,ale bublinami prerastané cesto. Preto to prepojenie na predchádza-júce podobenstvo a to podčiarkuje nes-právne bujnenie spôsobené ľudským pričinením. Okrem toho Izraeliti veľmi dobre vedeli, ţe kvasené cesto pred-stavuje hriech a hriešne bujnenie. Poz-nali to aj z nariadenia, ţe na sviatky

„Pesach“ museli dom a domácnosť dô- sledne vyčistiť od kvaseného cesta. Na-pokon týmto podobenstvom PJK opisu-je vývoj spoločenstva v Neho veriacich, čiţe budúcej „Cirkvi.“ Nuţ tí, čo to počuli a tomu porozu-meli museli byť z toho v šoku. Moţnosť porozumenia tohto podobenstva naras-talo svojim časom a vznikom Cirkvi, tým ako sa vyvinula Cirkev v „mohutnú cirkev.“ To však môţe uţ vyvolať otáz-ku, či je to ešte skutočná a pravá cirkev Jeţiša Krista z Nazaretu. Nakoniec to-mu podobenstvu môţeme jasnejšie ro-zumieť my dnes, naša generácia, ktorá pozná moţnosti vzrastu genetickými

Zmena arast 25

zásahmi, teda nie Boţími /tzv. prírodný-mi/ zákonitosťami. Môţeme si ešte pripomenúť, ţe ţia-den ovocný sad, či úţitkové rastliny, kto- ré sú ponechané a bez cieľavedomého pestovania sa nakoniec rozbujnia a z nich nie je úţitok, ale sú iba na škodu. Tu by sme mohli aj skončiť z našou ú-vahou, ale poďme ďalej, sledujme čo sa stalo a nazrime do skutočnej výpo-vednej hodnoty tohto podobenstva. Predchádzajúce deje a udalosti sú nám určitým príkladom, predobrazom, ale hlavne sa dá z toho veľmi mnoho poučiť a porozumieť najmä rozvoju a vývinu. Izrael sa stal spoločenstvom, náro-dom pod vedením Mojţišovým, kde vlá- da bola nerozlučne spojená z Bohom a Boţím usmerňovaním, z čoho plynulo aj poţehnanie a existencia. Izrael vstúpil do zasľúbenej zemi a tam sa stal kráľovským zriadením. Kráľ Saul nevyhovel. Dávid bol muţom - vlád- com podľa Boţieho srdca. Kráľovstvo sa rozrástlo do veľkosti a hraníc Bohom prisľúbených. Aj blahobyt a pokoj oby-vateľstva je tu zrejmý. Následné poko-lenie upadalo hlbšie do hriechu a hrieš-neho spôsobu ţivota, aţ to viedlo k zá-niku izraelského kráľovstva. Nastal ţi-vot pod nadvládou a v otroctve iných národov. Nielen to, ale napokon aj k zá-niku štátnosti, územného celku a národ bol roztrúsený po celom svete. V pro-cese tohto celkového diania sa ešte u-dialo niečo veľmi významné - na svet prišiel Spasiteľ a vyvolil si územie a ná-rod, ktorý On zaloţil - Izrael. Niekoľko-krát ho zjavne pozdvihol a tieţ bol tu za-čiatok pre zaloţenie kráľovstva, ktoré však začína v mysli a srdci človeka, či ľudstva. Tohto zámeru a cieľa sa PJK nevzdal, je stále pred nami a aktuálny. On ho napokon aj víťazne uskutoční. To je však iná téma. Teraz stále sledujme „Cirkev“ s krá-ľovstvom v ľudskom srdci,mysliach ako-

naní, čiţe ţitím. Vierou, milostivým spa-sením skrze Jeţiša Krista, ale aj vládou v Duchu svätom, to začína. Tým Du-chom svätým, ktorý bol zoslaní na ve-riacich a vykúpených vznikla „pravá Cir- kev Jeţiša Krista.“ Ľudia takto vystroje-ní, ţili na počiatku v rôznych mestách Izraela, aj napr. v Galilei. Časom takýto ľudia a spôsob vyznania viery a ţitia roz-

šíril aj do malej Ázie, terajšieho Turec-ka a ďalších časti rímskeho impéria i do ostatného sveta. Podľa miest, v ktorý spoločenstvo sídlilo, dostávali aj pome-novanie. Tak napr. aj veriaci v meste Nazaret, niesli meno veriaci v Jeţiša Krista z Nazaretu. Tých máme zachova-ných aţ po dnešok /Haiti/. Toto pouka-zuje, ale aj na to, ţe tu vţdy boli malé spoločenstva. Boli tu od začiatku a nies-li zvesť pravého evanjelia a pravého na- sledovania Jeţiša Krista. Nemajú však ţiadne vlastné historické spisy a zázna-my, na ktoré by sa dalo oprieť. Niečo sa dá vysledovať zo súdnych procesov a zo zápisov v oficiálnych cirkvách, o pre-nasledovaní. Existujú niektoré slovné podania. Taktieţ sa dá z toho usúdiť, ţe v takýchto malých spoločenstvách pre-trvala čistá a pravá viera v Jeţiša Krista aj medzi Ţidmi, či správnejšie medzi Iz-raelitami. Hoci ako vieme zjavnejší vznik a vyčlenenie „Mesiášskych veriacich, či zborov“ nastalo aţ neskôr a dnes sú spoločenstvo hlavne v Izraeli. Teda nie len opakujúca sa reformácia a oddeľo-vanie sa od veľkej štátom uznanej „cir-kvi“, ktorá sa stala dokonca o vládu a politickú moc bojujúcu „cirkev.“ Teda tu bola a je, ale aj táto zlatá niť viery a sú-časne pôsobiaca reformácia. Veriaci spočiatku boli veľmi kruto prenasledo-vaní a utláčaní. Dá sa vyvodiť, ţe tento stav nebol prekáţkou na šírenie evan-jelia vo svete, ale naopak. Veriaci sa rozrástli a začali byť tými, čo ovplyvňujú dianie vo svete. Aţ sa „Vládca“ rozho-dol týchto veriacich uznať a priznať im istý štatút nastal zvrat. Zvrat, o ktorom

Zmena a rast 26 .

hovorí PJK vo svojom podobenstve. Nastáva nekontrolovateľný nárast. Ná-rast sa aţ umelo a ľudsky podporovaní podnecoval. Konkrétnym činom bolo krstenie detí a tým zvyšovanie člen-stva. Toto prinieslo aj určité štiepenie. Ďalej tu vzniká tu určitá súťaţivosť, kto bude väčší, početnejší a tým si zabez-pečí väčší vplyv a vládu nad ostatnými a okolím. Vstupuje závisť, delenie, nev-raţivosť a pripisovanie si postavenia a pravosti, ktoré uţ je ohrozené. Preto sa odvodzuje následnosť a postupnosť po známych a uznávaných apoštoloch, ale aj tie sú nesprávne. Niektorí si tento trend a vývoj uve-domujú, obyčajne sú v menšine, buď do-brovoľne odchádzajú, alebo sú vylučo-vaní, aţ prenasledovaní i usmrcovaní. To je obraz, ţe z dobrého semena, kto-ré sa rozrástlo vo veľký strom a v ňom sa uhniezdilo rôzne vtáctvo. Vtáctvo rô-zne ţijúce, prinášajúce vlastný spôsob ţivota, hniezdenia a samozrejme aj špi-ny. Špiny a nečistoty, ktorá sa neriešila, ale obhajovala, vytáčala a zakrývala. Ak nájdete podobnosť, tak si myslí-me, ţe nie je náhodná, ale naopak PJK jasne vykreslená, trefná, ale najmä po-učná, aby sa ľudia správne zorientovali a urobili nápravu pre svoj ţivot. Príkla-dov toho máme v histórii a v dejinách veriacich neúrekom. Tento proces so snahou vzrastu za akýchkoľvek pod-mienok a ľudským pričinením je tu stále a v kaţdom zbore, či denominácii. Dnes sme práve na tomto bode. To čo sa na-zýva „veľkou cirkvou“ uţ nie je pravou Cirkvou. Dnes ekumenické hnutie skrý-va v sebe toto veľké nebezpečenstvo najmä pre tých veriacich, ktorým PJK zostal a zostáva tou jedinou cestou pravdou a ţivotom. PJK tu však končí svoje podobenstvo. Nehovorí o ďalších moţnostiach a podrobnostiach. Aţ o 30 - 40 rokov neskôr hovorí o pokračovaní priamo cez svoje „Zjavenie“, ktoré vi-del, počul a napísal ap. Ján.

Preto mimo zamyslenia nad týmto podobenstvom je potrebné ísť aj ďalej a hlbšie do Písma svätého. Takţe spo-znávame, ţe evanjelia nám dávajú urči- tý pevný základ, ale potrebné je poznať a porozumieť celému Písmu svätému. Poznať a rozumieť všetko od 1.kn. Moj-ţišovej po „Zjavenie.“ Celé neokliešte-né evanjelium. Tým dostaneme obraz a porozumieme tomu, čo je vôľa Boţia, aké sú Boţie zámery a ciele. Amen.

Užívať si a umrieť

Takéto obmedzené myslenie a túţ-by majú mnohí ľudia na svete. Boli takí-to aj v čase pôsobenia Jeţiša Krista. Ba priamo si to od Neho vyţadovali, a-by ich v tom podporoval. Aspoň jeden príklad: „

13Povedal Mu ktosi zo zástupu: Maj-

ster, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo!

14On mu

však riekol: Človeče, kto ma usta- novil za sudcu alebo za deliča me- dzi vami?

15I riekol im: Dajte si pozor

a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhoj- ňovaní jeho majetku.

16Nato im po-

vedal toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu.

17Premýšľal teda a povedal si: Čo u-

robím? Lebo nemám si kde zhroma- ždiť úrodu.

18A povedal: Toto urobím:

zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám.

19Potom si poviem

duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, ve- seľ sa!

20Ale Boh mu riekol: Blázon,

tejto noci požiadajú tvoj život od te- ba; a čo si pripravil, komu to zostane?

21Tak bude s tým, kto si zhromaž-

ďuje poklady, a nie je bohatý v Bo- hu“(Lk.12:13-21). Text Písma, ktorý predchádza túto opí-sanú udalosť je o tom, ţe PJK poučuje a varuje svojich učeníkov, tým, ţe im predkladá hlboké Boţie pravdy a poţia-

Zmena a rast 27

davky. To čoho sa majú vyvarovať vo svojich ţivotoch a to čím majú ţiť. Ako-by do toho procesu vstupoval mláde-nec s určitou poţiadavkou o pomoc. O pomoc zrejme vo svojom dedičnom prá- ve. Odpoveď PJK je prekvapujúca. Pre- toţe On, ktorý je tu obdivovaný a uzná-vaný za výnimočné učenie a ešte výni-močnejšími činmi - zázrakmi, namiesto pomoci a zásahu reaguje odmietavou protiotázkou. Táto protiotázka nie je iba odmietnutím, ale je čímsi čo vedie do hlbšieho zamyslenia a zastavenia sa. Niečím čo tne do ţivého. Táto protio-tázka vzbudzuje reakciu nielen u toho, ktorý sa doţaduje pomoci, ale aj u oko-lostojacich a načúvajúcich. Vzbudzuje pozornosť u všetkých, ktorý len trocha svoj záujem upierajú na Jeţiša Krista. Teda aj nás dnes. On - Boh, ktorý vidí do srdca a mys-lenia, pokračuje ďalej a to nevšedným spôsobom. Nevysvetľuje svoj odmieta-vý postoj, ani sa ďalej neospravedlňuje, ale začína novou „bombou.“ »Lakomstvo a množenie majetku« toto sú slová, ktoré ako pokračovanie príbehu zaznievajú viac, ako iba odmie-tnutie, ale je ako všeobecné poučenie. Okolostojaceho človeka môţe ihneď na- padnúť otázka: „Čo tento človek, čo sa doţaduje pomoci je snáď lakomý?“ A zrejme bol tým, ktorý sa viac staral o svoj majetok, z ktorého by mu vyplýval pohodlný a uţívačný spôsob ţivota. Pri- najmenšom mu ide o spôsob ţivota, v ktorom telesné majetky majú pre neho prioritné postavenie, pred bohatstvom v kráľovstve nebeskom. Toto vyplýva zo záveru tejto celej príhody a jej opisu. Duch svätý ju dal zaznamenať, pre všet- ky budúce pokolenia a poučenie, ktoré má priniesť aj svoje „ovocie.“ V tom je dôvod a zmysel toho prečo PJK pokra-čuje výkladom a nadväzuje podoben-stvo. Z neho vystupuje ako jasné slnko: »Užiť si a zomrieť« dokazujú to slová, ktoré sú napísané ako rozhodnutie ta-

kého človeka, ktorému Pán Boh poţeh-nal a daj hojnosť úrody. Nie v posled-nom prípade môţe ísť aj o hojný zisk z podnikania. O zisk z vydarenej práce,

vynálezu, alebo diela. Takéto zovšeo-becnenie má svoje opodstatnenie, lebo odráţa situácie z nášho ţivota. Človek obdarovaný bohatou úrodou sa chystal konať, podľa vlastného uváţenia. Moţ-no na prvý pohľad ani nie nič tak zlého na tom. Veď začas si odpočinúť a uţiť si nie je aţ také hriešne, najmä po dob-re vykonanej práci, ktorá doniesla svoje výsledky. Ale... Pán Boh má iný názor a inak koná ako my ľudia si myslíme a pred-stavujeme. Preto je vţdy veľmi rozum-né a správne keď do rozhodnutí a ďal-šieho smerovania nášho ţivota, rozho-dne prizveme PJK. Boţie slovo a sle-dovanie naplniť Boţiu vôľu, to je to sprá- vne a najlepšie. Aj keby prišla smrť o-kamţite potom. Niekto môţe povedať, veď ešte ne-šiel tou najhoršou cestou, chamtivosti, nenásytnosti. Nerobil si plány na ešte väčší zisk a úrodu. Chcel si iba uţiť z úrody, ktorú mu Boh poţehnal za jeho beţnú činnosť, ale nepoďakoval za to Bohu. Neuvaţoval ani len náznakom, ţe on je Izraelita, ktorý vie čo sa patrí. Totiţ, ţe treba odviesť prvotinu a desa-tinu z toho čo mu Boh dal. Jeho postoje a orientácia je ďaleko od Pána, ktoré-mu patrila vďaka a pozornosť. Zvaţuj-me so všetkou váţnosťou a úprimno-sťou, čo aj dnes od nás očakáva Pán? Čo Mu patrí?, lebo tu stojí skutočnosť – náhle odvolanie z tohto sveta. Nie iba smrť po čase keď sa my obrátime, ţe prijmeme PJK za spasiteľa a Pána náš-ho ţivota. Nie, niekedy keď my sa roz-hodneme, ale keď On rozhodne. To môţe byť teraz a hneď, náhle. Dôleţitá vec, myslieť na smrť, na odchod pred súdnu stolicu PJK a aj na skutočnosť náhleho odchodu. Infarkt, smrteľná ne-hoda. Pozor je tu aj náhly príchod PJK

Zmena a rast 28 .

a to bude prvým prejavom, vytrhnutie - náhla premena svojej Cirkvi. Cirkvi to pripravenej, ktorá s tým nielen akosi vzdialene a okrajovo ráta, ale denno-denne s tým ţije. Ţila tým a tak prvotná Cirkev, tak máme aj my dnes a obzvlášť dnes ţiť. My, ktorí ţijeme v „posledných časoch.“ Neţiť v sladkom nič nerobení, neţiť vo falošnom očakávaní a určova-ním času a dátumu jeho príchodu - to iste nie! Toto teda zďaleka - nie! Ale tak ako ţili mnohí aj významní nasledovníci PJK, ţiť naplno s plným nasadením a v zmysluplnej práci. Ţiť, tak ako by mal prísť Pán vtedy keď On chce a keď sa On preto rozhodne. My však nielen, ţe máme ţiť pripravení a poučení, ale má-me priam volať a spievať s tým, ktorí nás k tomu vyzýva: „Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježišu!(Zj.22:20). V celkovom takomto ţivotnom rozhľade a poznaní z viery a dôvery v Slovo. To-to má ešte silnejší význam keď PJK ho-dnotí a poučuje takto: »Blázon« ešte tej noci budeš odvolaný z tohto stánku tela a predstúpiš v inom nesmrteľnom tele pred Kristovu súdnu stolicu. PJK dáva moţnosť, zmeny a premeny našej mysle a konaniu. Nie je nič prijemné o sebe vypočuť si nepek-né, ale pravdivé ohodnotenie slovom: »Blázon.« Toto si moţno kaţdý uvedo-mí. Nie je ani zvykom, ţe na človeka tak priamo zaútočiť PJK, ale pravda je pravda a tú treba skutočne aj tak po-menovať. Hriech je hriechom, ten treba správne nezaobalene pomenovať. Iba ten čo si uvedomí svoje hriešne a nes-právne postoje voči Bohu môţe, ale ne- musí s tým niečo urobiť. Ak neurobí, ne- prizná, nevyzná a nepoprosí o odpus-tenie, o pomoc k zmene, taký človek zostáva sám a ponúknuté a všeobec-ne platné výkupné PJK nemá preňho viac ţiadnu platnosť, ani účinnosť. Pán nielen, ţe hodnotí a varuje, ale dáva aj

usmernenie a cieľ cesty nášmu ţivotu. »Bohatý v nebi« Poklad, ktorý ne-hrdzavie a ktorý moľ nemôţe zničiť. To je cieľ, ktorý vytýčil sám Pán pre nás. Spôsob i cesta je opísaná v nasledujú-cich veršoch tohto evanjelia. Spomeň-me si niektoré, čo len heslovite, bez ďal- šieho zamyslenia. Pretoţe to nie je predmetom uvaţovania v tomto článku. Teda sú to: „bdenie, usilovnosť, ver-nosť pripravenosť znášať utrpenie a mohli by sme pokračovať. Nie je to ani evanjelium a prosperite, ani o nič ne-robení a dokonca a hlavne o telesnom si uţívaní a ľahkej smrti - podľa našich predstáv. Nadmerná a neprimeraná starostlivosť a ustráchanosť o tento po-zemský ţivot nie je podľa Boţích prin-cípov. Nie je ţivot podľa našich pred-stáv, ale je to ţivot podľa usmernenia a predstáv, ktoré získame modlitbou, teda prosbou a usilovným premýšľaním a meditáciou nad slovom Boţím. Keď to docielime tak potom opäť s modlitbou – prosbou to uvádzame do našich ţivo-tov. Pretoţe nič nevykonáme a najmä dobrého neprevedieme bez Boţej po-moci a poţehnania. Amen.

Hod Baránkov

O veľkej večeri Pánovej. Keď pre-chádzame evanjeliom Lukáša, tak 14. kap.môţeme vnímať aj ako jeden celok Verš1-6,nás oboznamuje o uzdrave- vení chorého na vodnatieľku. Dobrý sku-tok za kaţdých okolností, bez ohľadu na Mojţišov zákon, čiţe ţiadna priľnavosť k zákonu. Budí to dojem, akoby dobrý-mi skutkami“ vpred k cieľu - do kráľov-stva nebeského. PJK však v nasledujúcich veršoch vyučuje o skromnosti a obetavosti bez vypočítavosti. Je to príklad ak niekto je pozvaný na hostinu, aby tam prišiel a vystupoval v skromnosti a zdrţanlivo. Hovoria o tom verše 7 aţ 11: „

10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si

na posledné miesto, aby ti ten, čo

Zmena a rast 29

ťa pozval, povedal, keď príde: Pria- teľ môj, sadni si vyššie. Vtedy bu- deš mať česť u všetkých spolu sto - lovníkov.

11Lebo každý, kto sa povy-

šuje, bude ponížený, a kto sa poni - žuje, bude povýšený.

12A povedal aj

tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš o- bed alebo večeru, nevolaj si priate- ľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti.

13Ale keď dávaš hos-

tinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých,

14a budeš blaho-

slavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých.“ Verš 10. Hovorí o skromnosti a v.13. o nezištnosti o úprimnosti bez vypočíta-vosti. Toto sú všetko vlastnosti, ktoré sa na nás ľudí nenalepia ako lep. Pán však pokračuje v tejto myšlienke a upriamuje pozornosť na niekoľko ďalších detailov. Tieto vyjadrujú nasledujúce slová: „

15Keď to počul jeden zo spolustolo-

vníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!

16

On mu však povedal: Jeden človek

pripravil veľkú večeru a pozval mno- hých.

17V hodine večere poslal sluhu,

aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové!

18Ale všetci sa

začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyho- vor ma.

19Druhý povedal: Päť párov

volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma.

20Iný zasa po-

vedal: Oženil som sa, a pre to nemô žem prísť.

21Keď sa sluha vrátil, oz -

námil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal slu hovi:Vyjdi rý chlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých.

22Slu ha povedal: Pane,

stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je.

23Vtedy povedal pán sluhovi:

Vyjdi na poľné cesty a medzi ohra- dy a prinúť ich vojsť, aby sa mi napl-

nil dom.24

Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru“ PJK bol na zrejme pozvaný na dobrom obede, ktorý moţno nazvať aj hostina. Pohoda pri nasýtení, vyţaduje aj, aby sa niekto obetoval a to všetko pripravil. Prijemnú atmosféru, bez napätia, to uţ je iná záleţitosť. Pohostenie a obedy po- skytovali a poskytujú tí, čo na to majú. Naši vládni predstavitelia organizujú aj tzv. pracovné obedy. Farizeji a zákonní-ci pozývali PJK na pohostenie veľmi často preto, aby si s Ním pohovorili, aby oni získali na Nim prevahu, aby Ho zne- vaţovali, prípadne „odstavil.“ Dobrú zá-mienku mali aj tento raz: „Uzdravil cho-rého na vodnatieľku a to v sobotu!“ Ro-zvinula sa okolo toho rozprava a nes-pokojnosť zo strany tých čo si mysleli, ţe majú moc a postavenie. PJK im to jasne a zreteľne vyvrátil a napriek nimi predstieranej pohostinnosti On pokra-čoval vo výčitkách a poučovaní. On Boh a človek, ktorý mal o všetkom prehľad, nielen to čo bolo moţné spozorovať navonok „sadanie na popredné mies-ta,“ ale aj to čo bolo v srdci - „nečest-nosť pri dávaní a obetovaní sa!“ Preto upratoval v ich mysliach a konaní. Nie On, ale jeden zo spolustolovní-kov prešiel na reč o „kráľovstve Bo-ţom.“ Ten človek vystihol, ţe tieto skut-ky a reči majú vyšší cieľ a štandard. A povedal: „Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!“ PJK na to samozrej- me naviazal. Sedeli síce na „hostine“, ale On upriamil reč na „večeru.“ Začalo byť jasné, ţe poučovanie je o nebes-kom kráľovstve, ba viac. O tom nás uis-ťujú slová o „večeri.“ V ďalšom Páno-vom výklade sa toto slovo niekoľkokrát zdôrazňuje a opakuje. Je to zámer, kto-rý navádza pozornosť a „večeru Páno-vu“ s PJK v Jeho kráľovstve. Pán tu ho-vorí pre tých, ktorí sú vnímaví, ktorým je dané porozumieť. A tu na tejto hosti-ne sa uţ jeden taký aj nahlas prejavil.

Zmena a rast 30 .

Preto je tu dôvod na to, aby Pán hovo-ril aj ďalej a šiel do podrobností. Avšak skôr niečo o tom s čím to súvisí: „Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie“ (Zj.19:9). «Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov!» Nie šťastie, lebo to je nedostatočný výraz, ale „bla-hoslavenstvo“ sa priamo ponúkalo izra-elskému národu. Sám Boh a človek vstúpil medzi nich. Reč priama Boţia sa rinie do ich uší a sŕdc. Musia počuť slo-vá, ktoré sú im vlastné. Uprednostňujú však telesné a zemské pred nebeským a samozrejmé, ţe aj blahoslavenstvo. Hrozné!? Ale sme my ďaleko od to-ho. Od tejto príhody sme časovo ďa-leko, ale pravda v tých slovách vyjadre-ná je aj našim srdciam blízka. Priľnutie láskou, vernosťou a oddanosťou Páno-vi Jeţišovi Kristovi. Prechod z toho te-lesného do večnosti sa nám zdá ťaţké, ako niečo čo je bolestné. Áno pre tých je to bolesť, ktorí zostávajú tu, ale pre iných platia slová: „

13Nechceme však, bratia, aby ste

nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej.

14Lebo keď veríme, že Ježiš

umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí zosnulý v Ježišovi.

15Lebo to vám ho-

voríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zo- snulý,

16lebo keď zaznie povel a hlas

archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi,

17potom my, kto-

rí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vz - duchu v ústrety Pánovi, a tak bude- me stále s Pánom.

18Tak sa potešuj-

te vospolok týmito slovami“ (1.Te.4:14-

18).Správny výraz je tu zosnulý, nie um-reli. Tí, ktorých Pán povoláva do svojho

náručia neumierajú. To bol aj problém tých, ktorí boli priamo pozvaní, ale od-mietli ísť na „Hod Baránkov.“ Iné im bo-lo dôleţitejšie, ako Pánovo pozvanie, ktoré aj dnes zaznieva. „

12Hľaďte, bratia, aby nikto z vás ne-

mal zlé a neveriace srdce a neod- padol od živého Boha!

13Ale napomí-

najte sa navzájom deň čo deň, do- kiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.

14

Lebo sme sa stali Kristovými účast-

níkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca.

15Keď sa hovorí: Dnes, ak

počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri onom roztrpčení...“ (Hb.3:12-15). Koľkokrát sa uţ ľudské pokolenie správalo odmietavo voči Bo-ţiemu volaniu. Preto je uţitočnejšie ţiť v očakávaní náhleho odchodu z tejto časnosti. A nemusí byť ten odchod bo-lestivý, ani desivý, ale môţe byť odcho-dom, ktorý sme očakávali, na ktorý sme boli pripravení. Môţe to byť, čo aj v sku- točnosti je bránou, otvorenými dverami do večnej blaţenosti. V jednej kázni za-znelo, čo nám chybuje k radostnému o-čakávaniu vytrhnutia, ale náhlej preme-ny - odchodu k Pánovi? Odchod k „Ho-du Baránkovmu.“ Je to láska, láska k Pánovi Jeţišovi Kristovi, ktorý s „Ho-dom Baránkovým“ stotoţnil to „prvé vz-kriesenie“ a preto tá „druhá smrť“ uţ na nimi nemá moci /Zj.20:6/. Potrebujeme jemnocit, potrebujeme uši a srdce, ktoré v skutku porozumie Boţiemu slovu - Jeţišovi Kristovi. Lebo inak to bude mať pokračovanie také, o ktorom hovoril ďalej Pán pri pozemskej hostine. Ţidia to počuli a Pána spásy neprijali, ale Ho dali ukriţovať. Vieme, ţe je to dočasu. Presný čas vie a poz-ná iba nebeský Otec. Miest pripravené pre pozvaných zaujali, tí „nepozvaní“, skoro prinútení. Jedno však museli aj oni mať - a to bol sviatočný odev. To však vieme z inej súvislosti Písma svä-

Zmena a rast 31

tého. Počet však musel byť naplnený. Prijemným obedom to však pre PJK nekončí. Jeho účinkovanie a vyučova-nie pokračuje. Schádza sa ďalšími, ale téma pokračuje o kráľovstve nebeskom. Nasledujúce verše či slová hovoria o tom takto: „

26Kto prichádza ku mne a nemá v

nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.

27Kto ide

za mnou a nenesie svoj kríž, nemô- že mi byť učeníkom.

28Lebo keď nie-

kto z vás chce stavať vežu, či si naj- prv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť?

29Aby sa mu

potom, keď položil základ, a nemo - hol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať

30a hovoriť: Tento člo

vek začal stavať, a nemohol dosta- viť.

31Alebo keď kráľ má tiahnuť do

boja proti inému kráľovi, aby sa zra- zil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti ne- mu?

32Ak sa nemôže, vyšle k nemu

posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vy- žiada si podmienky mieru.

33A tak ni-

kto z vás nemôže mi byť učení kom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ Rozhodnutie pre Pána Jeţiša Krista a Jeho kráľovstvo vyţaduje celé ľudské srdce a odovzdanosť. Stať sa učení-kom, alebo bojovníkom za „kráľovstvo nebeské vyţaduje viac, to jasne vyplý-va z týchto vyššie uvedených slov. Čo to je? Fundamentalizmus? Radikál-nosť? Či oboje spolu? Rozhodne je to opätovanie lásky. Obe pomenovanie: fundamentalista, či radikál, sa stali dnes veľmi nepopulárnymi, ba aţ hanlivými. Iste strácajú na hodnote ak v nich nie je láska. S láskou však sú významné a majú hodnotu aj na večnosť. Iba ak sa pozrieme na sledovaný text z 15.kapitoly tak sa môţeme za-myslieť, alebo si dať otázku. Či v úvode

opísané uzdravenie z vodnatieľky v deň sviatočný nezhrňuje v sebe lásku a zá-sadný, ale ak chcete fundamentálny, či radikálny postoj? Môţeme pokračovať, skromnosť ak má byť pravá, či v sebe nezahrňuje lásku, zásadný a ničím ne-zabrániteľný spôsob správania? Pravá pohostinnosť, či obetavosť, či neob-sahuje v sebe tie isté postoje? Odpoveď, či reakcia na pozvanie, rozhodnutia, či nasledovania, alebo byť bojovníkom za niečo, alebo niekoho nie sú si v tom celkom podobné? A pozor to sme ešte neprešli na všetky poţiadav-ky v Novej zmluve. Tie všetky sú skĺbe-né a neodmysliteľné s láskou. Nuţ a čo vieme o láske - tá bude trvať večne. Viď 1.Ko.13:8,13. „Či si najprv nezasadne, aby sa po-radil?“ Pán nevylučuje, ani zdravé a Bo- hu oddané zvaţovanie, prehodnotenie. Spojené s modlitbou a prosbou, z vyz-návaním vlastnej nedostatočnosti. Pán pošle nám svojho Ducha a tak s vierou a dôverou môţeme prijať a nasledovať Pána Jeţiša Krista, ako nášho Pána a Spasiteľa.Pán pokračuje veršami o soli. «Totálne znehodnotenie» Na inom mieste hovorí Pán o soli a svetle. Tu svetlo nespomína, alebo zámerne vyne-nechal. Totiţ soľ sa dá iba radikálne po- kaziť a znehodnotiť. Potom uţ nie je na nič súca iba na vyhodnotenie. Keďţe svetlo môţe vydávať jas o rôznej inten-zite. Ak z predchádzajúcej úvahy sme došli ku skĺbeniu lásky so zásadami a základmi. Tak tu zas ochabnutie z prvej lásky, môţe mať za následok aj úplné odpadnutiu. Bez lásky je zrejmé aj soľ k ničomu, čo z ľudského hľadiska sa zdá dosť nezrozumiteľné, ale z Boţieho to rozhodne je takto. Vyplýva to aj z tých-to slov: „

4Mám však proti tebe, že si opustil

svoju prvú lásku. 5Spamätaj sa, od-

kiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvot- né skutky.“ A záver k tomu je taký, ţe inak nedôjde ku víťaznej odmene.

Zmena a rast 32 .

Milosť a láska Pána Jeţiša Krista je v tejto celej kapitole a v nasledujúcej ešte viac vystupuje do popredia. Amen.

Nie je súd ako súd.

„Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby kaž- dý prijal dobré či zlé ako odplatu za to čo konal v tele,podľa toho,ako pra-

coval“ (2.Ko.5:10).A: „11

Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo.

12

Videl som mŕtvych, veľkých i malých:

stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách,podľa svojich skutkov“(Zj.20.). »Nie je súd ako súd« Súd prvý „pred súdnou stolicou Kristovou“ s odmenou „prijať dobré či zlé ako odplatu.“ A súd druhý: pred veľkým, bielym trónom z kni-hy života“ s odmenou „podľa svojich skutkov.“ Tieto dva rôzne súdy nie je moţné spojiť, pretoţe je tu vysvetľujúci a jasne hovoriaci text od samého PJK a ktorý nadiktoval ap. Jánovi takto: „

5Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedo-

vŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriese- nie.Blahoslavený a svätý,kto má po-

diel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňa- zmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním ti síc rokov!“(Zj.20:5,6). »Toto je prvé vzkriesenie« Slovo Boţie nám jasne a nespochybniteľne hovorí o dvoch vzkrieseniach. O prvom a o dru-hom. To prvé má taký účinok, ţe tí čo bu-

dú do neho zahrnutí tých sa uţ nielenţe smrť druhá, čiţe večná nedotkne, ale ešte viac budú kňazmi a budú kraľovať s PJK /Pánom Jeţišom Kristom/. Kto z tých, ktorí poznali milosť spasenia by ne-chceli byť medzi nimi? A kto o tom roz-hoduje? Pán Boh nám dal slobodnú vô-ľu. On ju plne rešpektuje a tým je ON ešte väčší a všemohúcejší, nič On na svojich atribútoch nestráca, ale naopak.

Preto je to dôleţité si toto uvedomiť - „nech sa Ti stane podľa tvojej viery“ /Mt. 9:29/. Pán Boh priam očakáva a vyţa-duje naše vôľové rozhodnutia a chcenie akceptuje, ba priam sa Mu páči, alebo nepáči náš postoj. Podľa Slova Boţieho spoznávame a vieme s istotou, ţe budú aj dva súdy: A/. „Pred súdnou stolicou Kristovou.“ B/. „Pred veľkým, bielym trónom z knihy života“ Obidva súdy majú vyniesť súd, ohodno-tenie, alebo odmenu podľa našich skut-kov. Spasenie zo skutkov? Rozhodne nie! Pretoţe pevne stojí a platí toto: „

8Lebo milosťou ste spasení skrze

vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží;nie zo skutkov, aby sa nikto ne- chválil.

10Veď sme Jeho dielo, stvore-

ní v Kristovi Ježišovi na dobré skut- ky, v ktorých nás Boh už prv uspôso- bil chodiť“ (Ef.2:8-10). Z toho vyplýva jasný záver: A/ - „Milosťou ste spasení skrze vieru!“ Koľkým ľuďom by sme tak veľmi dopria-li a dali túto vieru o spasení, ale aj to je jedine dar od Boha. B/- „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kri-stovi Ježišovi na dobré skutky, v kto-rých nás Boh už prv uspôsobil chodiť!“ To si treba uvedomiť úplne a ako zá-klad, na ktorý sa dá budovať ďalej. Boh nám dal ţivot a schopnosti konať, pos-lúchať, ale aj dal moţnosť neposlúch-nuť a nekonať. Neţiť tak ako si to On praje a prestavuje. To všetko má svoje dôsledky a nesie to so sebou zodpove-dnosť. Na tomto základnom princípe sa pozrieme na podobenstvá, ktoré nám o-písal sám PJK a ktoré majú večnú plat-nosť. Je to napr. podobenstvo o tzv. „hri-vnách“ v Mt.25:14-34 a tieţ v Lk.19:11-27, podobenstvo o „bdelosti a vernosti“ v Lk.12:35-48 a aj iné podobenstvá, ktoré hovoria o tých, ktorí sú Boţími sluhami.

Hovorí sa o tých, ktorí sú nielen Boţími sluhami, ale v pôvodine definovaní ako Boţí otroci, výhradné vlastníctvo Boţie.

Zmena a rast 33.

Je to Boţí ľud, vykúpený drahou obeťou PJK, sú tí, ktorí sa odovzdali Jemu a te-da sú spasení. Sledujte a prečítajte si aspoň tie tu uvedené podobenstvá. Pre-toţe z nich vyplýva: 1/.S tými čo Pán jedná sú Boţím vlast-níctvom. Je to na základe zmluvy lásky, vzájomného prijatia, s vymazaným pred chádzajúcim anulovania hriechov a vín. 2/.Pán odchádza a príde zas. Je tu nes-pochybniteľné vyjadrený druhý príchod. Treba však druhý príchod chápať tak, ţe sa udeje v dvoch fázach, či formách: a/.Vytrhnutím, či premenou, kde Je-ţiša Krista okolitý svet nebude vnímať. Vnímať bude, to ţe niektorí ľudia to boli a predivne uţ tu nie sú. A za: b/. formou a spôsobom viditeľného príchodu, tak aby „Ho videlo a vnímalo každé oko!“ 3/. Sú poverení, je im všetko dané, na určitú činnosť. Z tejto činnosti bude po-ţadované vyúčtovanie, čiţe výsledok a podľa neho bude ich odmena a určené ich ďalšie pôsobenie, či odmena. Uţ sa-mo toto je silným motívom pre náš ţi-vot. K takýmto stanoviskám, poznaniu a záveru nás vedie Písmo sväté s Jeho výrokmi. Slovo Boţie má večnú a účinnú platnosť, preto nás aj motivuje k tomu, aby sme ho hlbšie, dokonalejšie poznali a uviedli do ţivota. »Odsúdení pred Kristovou stolicou« Ap. Pavel k tejto téme hovorí aj na inom mieste toto: „

10Ja ako múdry staviteľ, podľa milo-

sti Bohom mi danej, položil som zá- klad, ale iný stavia na ňom; každý však nech si dáva pozor, ako naň stavia!

11Lebo nik nemôže položiť iný

základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.

12Či na tomto zá-

klade stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu,

13kaž-

dého dielo vyjde najavo; ukáže to to- tiž súdny deň, ktorý to zjaví v ohni,a sám oheň sprobuje dielo každého,a- ké je.

14Ak niekomu zostane dielo, čo

postavil, dostane odmenu;15

ak nie- komu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň“ (1.Ko.3:10-14). K vyššie spomenutým po-dobenstvám má Pavol takýto postoj. Body 1 a 2 berie ako samozrejmosť čo vy lýva zo slov „podľa milosti Bohom mi danej.“ Teda je mu samozrejmé, ţe be-rie za základ to, „že spasenie je z milosti a Pán mu určil, pripravil čo má konať a k tomu ho aj vystrojil potrebnými vlast-nosťami a zručnosťami.“ Z toho dôvodu hlása evanjelium, evan-jelizuje,teda privádza ľudí k Bohu na Bo- ţiu slávu a ľuďom na spasenie. Kladie tento základ. Iní na tomto základe sta-vali, stavbu rozširovali, upevňovali atď. Kaţdý z tejto svojej úlohy raz vydá od-počet a podľa toho prijme odmenu. Toto Pavel rozvádza v citovaných veršoch 12 aţ 15.Je tu však jeden dôleţitý, zdô-raznený bod: »Pochopiť aká úlohu mu bola zverená«, pretoţe ten čo to nepochopil môţe po-dľa vlastnej múdrosti a vôle stavať „dre-vo, seno slamu,“ čo nakoniec vyjde na-javo. Tým však, ţe v konečnom dôsled-ku, predsa len budoval „Kráľovstvo Je-ţiša Krista,“ bude mu nakoniec odme-nou spasenie. Z toho vychádza vysve-tlenie predsa len niečo robil - nebol ne-činný, ani svoju nečinnosť neospravedl-ňoval. Ako v podobenstve čítame: „

24Prišiel aj ten, čo dostal jeden ta-

lent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!

26Odvetil mu pán: Ty zlý a leni-

vý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsý- pal.Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov“(Mt.25:24-26,30). Nastal deň, keď sluhovia sa museli pos-taviť pred Pána, ktorý si ich vykúpil, kto-rému patrili, teda postavili sa:

Zmena a rast 34 .

»Pred Kristovu stolicu« tu došlo k vy-účtovaniu. Bezpečné zabezpečenie Pá-novho vkladu nebolo správne a ešte ne-správnejšie, ba aţ drzé a uráţlivé bolo samo ospravedlňovanie. Bolo nedobré rozhodnutie to, ţe „zlý sluha - otrok“ po „zakopaní“ toho čo mu Pán zveril ostal bez činnosti, alebo bez práce. Tí ostatní však šli iným smerom, len nie tým, aby nemali starosť o zvere-né dary, ale aby ich zveľaďovali a roz-mnoţovali. Nečinný však mal svoju se-ba ospravedlňujúcu odpoveď, ktorá „za-ťala do ţivého“ a to samotného milosti-vého Pána. Nečinnosť a drzé správanie nakoniec sú odmenené večným, nenávratným za-tratení. Večné odlúčenie od Pána do ne-opísateľných, nikdy nekončiacich útrap a bolestí, toto vyjadruje 30.verš. «Vernosť» „Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný,nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“(Mt.25:21,23).

Vernosť, ktorá bola vlastná všetkým os-tatným, aj tým čo prinášali iba slamu a seno,činosť bola tým základom pretoţe: A/. Poznali pána a čo do nich Pán inve-stoval - zostávali pri prvej láske. B/. Vernosť v nich spôsobovali starosť a zveľaďovanie o Pánove investície. Na mnoţstve nezáleţalo. C/. Vernosť bola odmenená, priniesla ra-dosť, pokoj a blahoslavenstvo na oboch stranách. Toto všetko sa udialo: »Pred Kristovou stolicou« je spojené s prvým zmŕtvychvstaní, o ktorom platí: „Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov!“ Amen.

Súmrak kresťanstva

a globálny triumf ateizmu

(realitou, čí „zboţným prianím“?)

Ak pozorne pozorujeme, čo sa oko-lo nás deje - napr. ústup „tradičnej“ viery

a morálky, „víťazné ťaţenie" darvinizmu

(najmä v médiách a školách), skrytý i otvorený boj istých skupín (najmä tzv. „li-berálov") nielen proti tradičným hodno-tám, ktoré formovali po stáročia našu kultúru, ale aj proti cirkvám, ich inštitúci-ám, dokonca symbolom - potom ľahko uveríme, ţe kresťanstvo je na ústupe, v konečnej defenzíve, a ateizmus na ví-ťaznom postupe. A predsa tomu tak nie je. Nietzsche nemal pravdu, keď tvrdil: „Boh je mŕtvy.“ Skutočnosťou však je, ţe mŕtvy je on - Nietzsche, no Boh ţije a Je- ho odporcov ubúda. Sekularizmus sa dnes uţ nestotoţňuje s pokrokom a mo- dernizmom (ako napr. ešte pred sto ro-kmi), a tak stráca na príťaţlivosti. Ale je to naozaj tak? Niekto moţno pochybuje, ţe tvrdenia v predchádzajú-com odseku sú pravdivé. Veď to, čo po-zoruje okolo seba, svedčí o niečom inom: vidí napríklad, aká je u nás (vo väč-

šine miest) návštevnosť kostolov, a na druhej strane aký je záujem ľudí (najmä mladých) o „kultúrne“ podujatia,ktoré nie-lenţe nemajú náboţenský charakter,

ale sú často zamerané proti viere a Bo-hu (mám na mysli napr. „produkcie“ rôz-nych hudobných skupín s vyslovene sa- tanistickým obsahom), počúva ako sa v médiách (najmä v televízii pri dokumen-

tárnych prírodovedeckých filmoch) „in-terpretuje“ to, čo je zjavným dôkazom Boţej stvoriteľskej moci: „...príroda - ale-bo evolúcia - vytvorila...“ (rôzne dômy-selné, nepredstaviteľne zloţité, vyslove-ne zázračné orgány, mimoriadne sprá-

vanie sa. ..), ale najmä kaţdý môţe vi-dieť (a neraz i „skúsiť na vlastnej koţi“) ako bezohľadne, amorálne sa správa väčšina ľudí v jeho okolí (málokto za-chováva morálku, zaloţenú na Desia-tich prikázaniach, a týka sa to, ţiaľ čas-to aj ľudí, ktorí sa za ateistov moţno ne-povaţujú: čím ďalej je totiţ viac tzv. „pro- klamatívnych kresťanov“,ktorí sú v sku-točnosti „praktikujúcimi ateistami“). Ako teda tvrdenie o ústupe ateizmu

Zmena a rast 35

ide dokopy s týmito skúsenosťami? Od-poveď na túto otázku moţno mnohých prekvapí: Tento „rozpor“ je dôsledkom to-ho, ţe väčšina z nás nepozná, aká je na-

ozaj skutočnosť - tá globálna, celosve-tová, nie tá, ktorá je v našom okolí. Mo-hli by sme povedať: je to preto, ţe ţije-me, „na nesprávnej adrese.“ V Európe, najmä v tej západnej (a sčasti aj stred-nej

1), alebo v Austrálii, Kanade naozaj

vidieť na kaţdom kroku „ústup kresťan-stva" a silnú ofenzívu ateistov. Ale toto je len menšia časť sveta. Úplne iná si-tuácia je napr. v Azii

2, Afrike

3, v Strednej

a Juţnej Amerike, ale čiastočne aj v US A, hoci sa tu ateisti všemoţne snaţia zvrátit súčasný stav vo svoj prospech. O zúrivom boji, ktorí vedú v USA

4 a-

teisti nielen proti náboţenstvu, ale aj proti vedcom, ktorí kritizujú z čisto ve-deckých - nie biblických - dôvodov vlá-dnuci darvinizmus, /píšem o tom v PRÍ-LOHE č.2 tohto článku nazvanej „ame-rický lysenkoizmus". Teda všade - s výnimkou západnej a strednej Európy, Austrálie a Kanady - vidieť značne oţivenie náboţenstva

5.

Nielen kresťanského, i keď počet kon-vertitov ku kresťanstvu je najväčší. A čo je zaujímavé pribúda ľudí hlásiacich sa k tradičným formám náboţenstva - tzv. „fundamentalistov" (tento pojem časom nadobudol pejoratívne zafarbenie, hoci v skutočnosti znamená iba to, ţe sa ľu-dia hlásia k základom - fundamentom svojej viery, teda nie k nejakým jej upra- veným, deformovaným, moderno-libe-rálnym verziám). Liberalizmus postihol najmä kres-ťanstvo a ţidovstvo (v islame sa libera-lizmus prakticky nevyskytuje). A z kres-ťanov táto tendencia postihla najviac, ţiaľ, protestantské cirkvi - napr. v Škan-dinávii, Holandsku, Anglicku, ale aj Švaj-čiarsku, Nemecku). Pravdepodobnou príčinou tohto javu je tradičná sloboda týchto cirkví (nie sú riadené z jedného centra, ani nie sú poviazané toľkými „ne-

mennými" dogmami ako napr. rímsko-katolícka cirkev) a tieţ snaha niekto-rých „modernistov“ „zatraktívniť“ nábo-ţenstvo (nielen bohosluţby, ale aj vie-rouku) prispôsobovaním sa svetu (svet-ským inštitúciám, svetským hodnotám, svetskému uvaţovaniu, morálke). Uká-zalo sa však, ţe práve toto sa im stáva osudným: nielenţe nepritiahli k sebe nových cirkevníkov, ale naopak mno-hých vypudili z cirkvi, alebo urobili z nich tých spomínaných „proklamatív-nych kresťanov - praktikujúcich atei-stov.“ Situácia v rím. kat. cirkvi je trochu lepšia (aj keď nie dobrá), ako vidieť na príkladoch niektorých európskych tra-dične katolíckych štátov (Írsko, Poľsko, ale i Slovensko); no napr. v Strednej a Juţnej Amerike obrovské mnoţstvá ka-tolíkov prechádzajú k novým protestant-ským -„fundamentálnym" (nie však dog-matickým

6) cirkvám, najmä k tzv. „let-

ničným7.“Aj v USA rastú „fundamentálne“

(ak chcete „tradičné“) kresťanské cirkvi, nie liberálne. Ázia, Afrika a iné časti sveta sa teda stávajú stále viac „náboţenskými" (ako som uviedol najväčší nárast dosahujú kresťanské cirkvi), ale pritom sa bránia západnej kultúre a morálke (presnejšie by sme mohli povedať amorálnosti

8),

čo

vyjadruje napr. slogan „modernizácia bez vesternizácie!“ (U nás, ţiaľ, zdá sa, ţe vesternizácia je uprednostňovaná pred modernizáciou). Situácia vo svete sa mení: kedysi európski misionári šírili kre- sťanstvo v Afrike a Ázii, dnes sa kres-ťanstvo šíri z „tretieho sveta.“ Juţná Kó- rea má napr. vyše 12000 misionárov a v Európe je stále viac kresťanských zborov, ktoré vedú cudzinci (v Dánsku je to okolo 150, v Británii asi 250). Áno, také sú fakty. Je to moţno pre niekoho prekvapujúce, ale je to tak; a konečne je to aj pochopiteľné, logické. Modernizácia totiţ síce pomáha ľuďom víťaziť nad biedou, do istej miery im aj zjednodušuje (alebo spríjemňuje) ţivot,

Zmena a rast 36 .

ale súčasne prináša hlbokú krízu zmy-slu ţivota - narastá spoločenská úzkosť a túţba po „niečom vyššom". W. Pan-nenberg hovorí: „Sekulárna kultúra vy-tvára potrebu zmyslu života, a teda aj potrebu náboženstva.“ Nemusí to byť ná- boţenstvo v takej podobe, aké sa šíri v Nigérii alebo Kórei, ale celkom iste to bude „tradičné" (fundamentálne, nie li-berálne) náboţenstvo. G.K. Chesterton to nazval „revoltou pomocou ortodoxie.“ Ako to bude v budúcnosti vyzerať v Európe,u nás?Presne nevieme

9.Ale cel-

kom iste Bohu aj tu patrí budúcnosť a ateizmus postupne bude musieť uvoľniť bojové pole. Zatiaľ však bojuje, „kope“, a to veľmi zúrivo - ako onen povestný „zdochýnajúci kôň.“ O niektorých formách (často veľmi neférových) boja ateistov nielen proti ná- boţenstvu, ale aj proti prírodovedcom, nezdieľajúcim skostnatené, dogmatické názory Darwinových epigónov, by som sa tu rád zmienil. Urobím tak jednak v dvoch prílohách tohto článku, nazva-ných „Kôň, ktorý zdochýna, najviac kope" a „Americký lysenkoizmus", a potom ešte v samostatnom článku, kto- rý uvádzam pod trochu provokatívnym názvom „Ochrániť deti pred ich rodi-čmi.“ Pravdaţe, týmito otázkami sa za-oberám (alebo sa ich aspoň dotýkam) aj v mnohých ďalších článkoch, ale naj-mä v knihách „Fakty a úvahy O ŢIVO-TE“, „Viera ateistov a synkretistov VER-ZUS viera kresťanov“, „Fakty a úvahy O VIERE KRESŤANOV“a „Malý príspe- vok k - SEMPER REFORMANDA“)/Príl.1/: „Kôň, ktorý zdochýna, najviac kope“ Rovnako ako ten kôň z príslovia,

ktoré som pouţil v názve tejto časti (do-datku k článku „Súmrak kresťanstva“), aj ateisti prekvapení spomínaným ja-vom - vzostupom náboţenstva vo svete -, začali (tu na Západe) zúrivo „kopať“ - stali sa veľmi aktívnymi, bojovnými. Vy-hlásili nezmieriteľnú vojnu Bohu a ná-boţenstvám, najmä kresťanstvu (čo je

z ich strany v istom zmysle vojna „nábo- ţenská,“ vojna o „náboţenstvo ateistov,“ o moc,nadvládu ich ideológie

10): Západ

je v ostatnom čase zaplavený mnoţ-stvom kníh popredných ateistov (filozo-fov, biológov, fyzikov, publicistov atd.), okrem toho sme svedkami boja o vplyv v médiách (ide napr. o propagovanie e-volučnej teórie, o útoky na cirkvi a ich predstaviteľov atď.), na školách (boj o osnovy, o vytláčanie zo škôl nielen vyu-čovania náboţenstva, ale aj zmienky o najnovších vedeckých poznatkoch, kto-ré spochybňujú Darwinovu hypotézu), v kultúre i subkultúre (napr. priama i ne-priama podpora prezentovania sa rôz-nych „hudobných“ a iných skupín s pro-gramom obsahujúcim útoky na Boha a kresťanskú vieru) a pod. Nová je aktivizácia a bezohľadnosť ateistov, nie samotný ateizmus; ten nie je ničím novým, poznáme ho z histórie (najmä zo spisov filozofov) existoval uţ v staroveku (spomeňme si na niekto-rých antických autorov), v skrytej forme (zo strachu pred perzekúciou) pretrvá-val v stredoveku, ale najväčšieho „roz-kvetu“ dosiahol (ak si odmyslíme dneš-né časy) v dobe osvietenstva. Treba však pripomenúť, ţe nie všet-ci veľkí muţovia osvietenstva (ani nie všetci humanisti) boli ateisti (dokonca ani Voltaire nebol ateista, veď vo svo-jich dielach vlastne neútočil na Boha, a-le na cirkev

11),bolo tu však isté „ateistic-

ké krídlo“ osvietenstva, ku ktorému pa-trili napr. D. Diderot a barón dHolbach; to oni presadzovali spôsob myslenia, za- loţený na rozume, kritike a overovaní, a na náboţenstvo sa dívali ako na neve-domosť, zaloţenú na mýtoch, násilí a strachu. Z ateistického osvietenstva vy-šli moderné smery materializmu a natu-ralizmu, podľa ktorých je jedinou reali-tou hmota a vo svete neexistujú ţiadne nadprirodzené vplyvy. Okrem filozofov k šíreniu týchto ate-istických názorov prispeli aj diela takých

Zmena a rast 37

autorov, ako boli Darwin, Marx, Freud a i. Predovšetkým Darwin. Napr. darvinis-ta Ch. Dawkins vo svojej knihe „Slepý hodinár“ píše: „Vďaka Darwinovi je mo- ţné byť intelektuálne úplným ateistom.“ Dawkins priznáva, ţe vesmír a celá prí-roda (najmä ţivá) svedčí, ţe vnikli po-dľa plánu, čo si pred Darwinom nebolo moţnú vysvetliť inak ako existenciou „architekta", ale súčasne tvrdí, ţe Dar-win (údajne) dokázal, ţe ţivé tvory, kto-ré sa na pohľad zdajú navrhnuté podľa plánu, sa v skutočnosti vyvinuli pod tla-kom náhody a boja o preţitie.

12

No osvietenci kritizovali náboţnes-

tvo nielen z dôvodov intelektuálnych, a-le tieţ (ba najmä) morálnych. To isté ro-bia dnešní ateisti, pričom nezmyselne tvrdia, ţe za všetko zlo v dejinách je zodpovedné náboţenstvo. Dokonca na-duto a nezmyselne prehlasujú (napr. ate- ista Ch. Hitchens), ţe „ateizmus je mo-rálne nadradený“.

13

Hlavným predstaviteľom takéhoto ty- pu ateizmu bol filozof Friedrich Nietz-sche. Ten síce v podstate prijal Darwi-novu evolučnú teóriu, ale darvinizmom ako takým pohŕdal, pretoţe podľa neho vyzdvihuje (ospravedlňuje) jedincov, kto- rí na planéte preţívajú vďaka hrubej si-le. Nietzscheho ateizmus bol iný neţ Darwinov a Dawkinsov. Nietzsche taký-to druh darvinizmu pokladal za príznač-ný pre nízke typy ľudí bez fantázie (aký-mi sú podľa neho napr. aj Angličania), podľa neho právo na preţitie má ušľa-chtilý typ človeka, nadaný fantáziou a umeleckým talentom; Nietzsche taký typ človeka nazýva Übermensch (nad-človek). Nietzsche neznášal náboţenstvo, najmä kresťanstvo, pretoţe je vraj ne-priateľom prírody, pretoţe bráni „vyš-šiemu človeku“, aby si na základe svo-jich inštinktov podmanil alebo „rozmlia-ţdil“ človeka „podradného“; podľa neho je kresťanstvo „morálkou otrokov,“ ktorá núti „vyšších ľudí“ deliť sa o plody ich

génia s „niţšími ľuďmi“. Nietzsche teda nebojoval proti kresťanskému Bohu (a-ko mnohí iní ateisti) preto, ţe je „diktá-tor,“ ale preto, ţe je „nesprávny diktá-tor“ - ţe poniţuje veľkých a vyzdvihuje nízkych. Hlavné útoky ateistov proti kre-sťanstvu sú však zamerané proti kres-ťanskej morálke, proti etike zaloţenej na prísnych prikázaniach, a predovšet-kým obviňujú kresťanstvo z „potlačo-vaniu sexuality“.

14

Cieľom ateistov je oslabiť moc ná-boţenstva a vyhnať ho z verejného fó-ra, aby nemohlo ovplyvňovať morálku a verejnú politiku. Pritom sa stavajú do pózy akýchsi hrdinov, bojovníkov za „nový svet oslobodený od Boha.“ Satan sa stal ich vzorom a najväčším hrdi-nom. Veď si vezmime si napr. Milto-nov „Stratený raj“, kde je satan vyobra-zený ako osamelá, neohrozená posta-va pripravená o ašpirácie kozmických rozmerov, ktorej nezostalo nič iné neţ jej dôvtip, ale stále bojuje, odmieta uz-nať nadradenosť „tyranského“ Boha, bú-ri sa proti Jeho príkazom a chce vybu-dovať vlastnú, konkurenčnú ríšu, zas-vätenú pôţitku - tu a teraz. Súčasní ate- isti sa pokladajú ta takýchto „statoč-ných bojovníkov-priekopníkov“, ktorí sa odovzdane zmierili s pravdou o nízkom pôvode človeka a s faktom smrti. Ich he- slom je veda, ale ich cieľom je morálka, ktorá nie je odvodená z prikázaní, ale z vnútornej kalkulácie zisku a strát. Vzda-li sa nádeje na večnosť a oddali sa „chvíľkovej blaţenosti“ (rozkošiam tele-sným a psychickým). Len niektorí však základ svojej ideológie (darvinizmus) berú do dôsledkov. Obyčajne si z neho vyberajú iba to, čo im vyhovuje. V his-tórii (nie príliš dávnej) však sa vyskytli aj takí, čo darvinizmus začali dôsledne uplatňovať v praxi. Vzišla z toho najväč-šia katastrofa v doterajších dejinách ľud- stva (pozri niţšie). Takýto program môţe byť atraktív-nym pre niektorých ľudí, a jeho prívrţen-

Zmena a rast 38 .

ci môţu dokonca na istý čas v niekto-rých krajinách nadobudnúť prevahu, ne- môţe však zvíťaziť natrvalo; máme dosť príkladov z histórie, keď sa svetové veľ-moci, v ktorých morálku vystriedala amo-rálnosť, alebo ktoré svoju vedúcu ideo-lógiu postavili na ateizme rozsypali - raz v hrozných kŕčoch a s mnoţstvom obe-tí, inokedy neuveriteľne rýchlo a „ľahko" (ako domčeky z karát). Spomeňme as-poň „Rímsku ríšu“ mravných zvrhlíkov, „Tretiu ríšu“ nacistov, ktorí síce svoju ideológiu nevyhlasovali otvorene za ate- istickú, no z veľkej časti ju zaloţili na a-teistickom darvinizme, čo dokázali ob-zvlášť brutálnym spôsobom v praxi

15, a-

lebo tzv. „Ríše zla“ komunistov, kde sa ateizmus stal oficiálne jedným z nos-ných pilierov vedúcej ideológie. Budúcnosť patrí Bohu! A tak - na základe toho, čo v súčasnosti pozoruje-me vo svete (o čom bolo písané v prvej časti tohto článku) i toho, čo poznáme z histórie - by sme mohli názov tohto prí-spevku zmeniť na „Súmrak ateizmu (resp. súčasnej ateistickej kultúry Zápa-du) a globálny triumf kresťanstva.“ „Americký lysenkoizmus“ /PRÍL.2/.

Sovietska vláda v 30.rokoch 20.stor. podporila z vtedajších kontroverzných vedeckých koncepcií jednu stranu, Ly-senkovu. Lysenkoizmus potom na dlhé desaťročia nielen propagoval rôzne po-chybné názory o dedičnosti (bol zúri-vým odporcom najmä Mendelových de-dičných zákonov), ale bezohľadne vyu-ţíval aj politickú moc k potlačeniu svo-jich kritikov, z ktorých mnohým bola pre-kazená akákoľvek vedecká kariéra, nie-ktorí boli dokonca uväznení či odsúdení k smrti. A dnes lysenkoizmus vystrkuje svo-ju odpornú tvár v USA, kde darvinisti vy-uţívajú svoje postavenie, kontakty s po- litikmi a sudcami, aby zničili kariéru svo- jich kritikov. V roku 2005 napr. federálny sudca prehlásil, ţe vyţadovanie kritickej (ve-

deckej) analýzy darvinizmu na verej-ných školách je neústavné

16. Kto pozná

americký právny systém, kde tzv. „pre-cedens" má pri rozhodovaní súdov rov-nakú (niekedy moţno väčšiu) váhu neţ dôkazy, logika, či dokonca zákon, vie si predstaviť, čo také rozhodnutie zaujaté-ho sudcu môţe znamenať pre celý ame- rický školský systém. Podľa súdneho nariadenia (rozhodnutia jediného zauja-tého sudcu) je teda darvinizmus „štát-nou vedou", a akákoľvek jeho kritika na verejných školách je znemoţnená pod hrozbou zákonného trestu. Lysenko by jasal. Nejde však iba o školy, ale aj o ve-decké ústavy: mnoho ambicióznych, naj- mä mladých vedcov prišlo o svoje pos-tavenie v zamestnaní, ale často i prácu iba preto, ţe si dovolili kritizovať (chcem zdôrazniť, ţe čisto vedeckými argu-mentmi) vládnucu darvinovskú hypoté-zu. Nechcete veriť, ţeby k takému nie-čomu mohlo dôjsť v krajine, ktorá sa chváli „najväčšou slobodou na svete a neobmedzenými moţnosťami?“ Prečí-tajte si fakty, vylíčenie konkrétnych prí-padov perzekúcie, vedcov; o niektorých (starších) som písal vo svojej knihe „Fa-kty a úvahy O ŽIVOTE", o iných, nov-ších sa môţete dočítať napr. v knihe „Darvinizmus a inteligentný plán“ od a-merického autora Jonathane Wellsa.

17

Spomeniem tu aspoň jeden prípad z

uvedenej knihy: Caroline Crockerová pí- še vo Washington Post (5.2.2006): „Pri-šla som o prácu na Univerzite George Masona kvôli tomu, že som učila o pro-blémoch s evolúciou. Mnoho vedcov má o evolúcii pochybnosti, ale stratili by prácu, keby sa ozvali.“ Niet divu, ţe v takejto situácii ame-rický vedec (teoretik inteligentného de-signu) Wiliam Dembski napísal: „Po-chybovať o darvinistickej ortodoxii je porovnateľné s vystúpením proti komu-nistickej strane za Stalinovho režimu. Čo by ste robili, keby ste žili v stalin-

Zmena a rast 39

skom Rusku a chceli tvrdiť, že Lysenko nemá pravdu?... A práve v takej situácii sa nachádzame tu

18.“

Okrem zrejmých rozdielov medzi ú-stavnou demokraciou a Stalinovým dik-tátorským reţimom je Dembského pri-rovnanie pravdivé: kritik darvinizmu je v dnešnej Amerike v postavení, ktoré je zrovnateľné s kritikom lysenkoizmu v bý- valom Sovietskom zväze. My starší vie-me, ţe o istých veciach sa kedysi ani u nás nedalo hovoriť, mohli sme si o nich iba „myslieť svoje.“ V podobnej situácii sú mnohí americkí vedci. Vidieť to aj z nasledujúceho citátu americkej vedky-ne, zakladateľky klubu IDEA na Cornel-lovej univerzite (v r. 2005) Hannah Max-sonovej: „Hoci nám môžu nariadiť, čo sa má hovoriť, nemôžu nám prikázať, čo si máme myslieť... Veda sa nikdy nevyriešila súdnym nariadením.“ Veru musia sa cítiť veľmi neistí a o-hrození vedci a publicisti, ktorým na ší-renie ich „vedeckej pravdy“ nestačia ve-decké argumenty, ale musia sa utiekať k represii, pričom zneuţívajú moc politi-kov a sudcov. Ale ešte nikdy v histórii sa nepodarilo trvalo mocensky ani indok-trináciou ľudí polopravdami a zamlčo-vaním faktov ovládnuť myslenie ľudí. Niekedy to však nejaký čas trvá, často musí dôjsť k výmene generácií. Poznal to (z vlastnej skúsenosti) aj znamný ve-dec, kvantový fyzik M.Planck, keď napí-sal: „Nová vedecká pravda nezvíťazí

tým, že presvedčí svojich oponentov a do núti ich vidieť svetlo, skôr tak, že jej o-ponenti pomrú a vyrastie nová generá-cia, ktorej je nová paradigma blízka.“ A my môţeme dodať: A ak tu nadto ide o boj, týkajúci sa nielen vedeckej pravdy, ale aj - ba najmä - Boţej prav-dy, resp. pravdy o Bohu, potom o tom a-ko napokon tento boj dopadne, nemôţe byť najmenších pochybností. /Dr.M.B.Benjan/.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------.----------------------------------------------------------

1Býv.čes.prezident V.Havel nap.označil Európu

za „prvú ateistickú civilizáciu v dejinách ľudstva.“

2 V Číne je dnes okolo 100 miliónov kresťanov

(napriek reštrikciám zo strany vlády) a v Juţnej Kórei existujú kostoly, ktoré pojmú viac ako 10000 veriacich; je tam aj najväčší kresťanský zbor na svete (má 750000 členov). 3Pred 100 rokmi bolo v Afrike iba 10% kresťa-

nov,dnes ich je vyše 50% (v r. 1900 ich tam bo- lo asi 10 milió., dnes je to vyše 350 miliónov). 4Vyše 90% Američanov (obyv.USA) verí v Bo-

ha a 60% uvádza, ţe je pre nich viera v ţivote dôleţitá. 5Je pozoruhodné, ţe k náboţenskému obrode-

niu dochádza hlavne na miestach, ktoré sa rý-chle modernizujú. Najväčší hospodársky rast na svete vykazujú Čína a India,a práve tu sa nábo-ţenstvu v poslednom čase darí najviac. 6Myslím, ţe je treba vysvetliť rozdiel medzi fun-

damentálnym a dogmatickým, resp. fundamen-talistom a dogmatikom: fundamentalista sa drţí základu (fundamentu), t.j. Biblie, dogmatik naj-mä dogiem(z ktorých mnohé nemajú ţiaden zá-klad v Biblii - boli jednoducho vymyslené teoló-gmi a vyhlásené koncilom alebo pápeţom za záväzné).Z toho vyplýva,ţe presun z dogmatic-kých do fundamentálnych cirkví je pozitívnym javom, je vlastne v istom zmysle „návratom ku kresťanstvu“. 7Napr. v Brazílii je dnes okolo 50 miliónov evan-

jelických (resp. evanjelikálnych) kresťanov, hoci pred pár desiatkami rokov tam prakticky neboli ţiadni. 8O „západnej morálke“ pojednám v inom článku

(tejto téme sa podrobne venujem aj v knihe „Kultúra Západu v agónii“). 9Môţeme to iba predpokladať na základe počet-

ných príkladov z histórie: všetky veľké „civilizá-cie“ (a s nimi aj ríše, „veľmoci“, ktoré boli nosi-teľmi nielen veľkej moci, ale aj v tom čase „naj-vyššej“ kultúry) v histórii ľudstva zanikli. A tak-mer vţdy k tomu došlo vtedy, keď sa dostala do krízy morálka, keď záujem o pôţitky preváţil zá- ujem o hľadanie pravdy, spravodlivosti; keď ná-boţenstvo bolo potlačované, niekedy síce tole-rované, ale zaznávané či dokonca vysmievané. Ríše a ich „civilizácie“ zanikli a na „scénu sveta“ nastúpili iné („barbarské“) národy, ktoré síce bo- li menej vzdelané, menej „kultúrne“, ale zato o-veľa „duchovne zdravšie“. 10

Keďţe ideológia ateistov je z veľkej časti zalo-ţená na viere v nedokázateľné predpoklady (ho- ci to oni vehementne popierajú), pouţil som tu paradoxný výraz „náboţenstvo ateistov“(a ich boj som nazval „náboţenskou vojnou“). 11

A treba uznať, ţe vtedajšia cirkev si pre mno-hé svoje praktiky kritiku vlastne aj zaslúţila. 12

My dnes vieme, ţe je to nezmysel, ţe vývo-jom síce moţno vysvetliť isté zmeny vo vnútri Druhu (teda i vznik rôznych rás, odrôd), nie však vznik nových druhov alebo orgánov (tzv. „ma-kroevolúcia“, ktorú darvinizmus predpokladá, je nielen experimentálne nedokázateľná, ale na základe mnohých vedeckých faktov aj úplne te-oreticky nemoţná).

Zmena a rast 40 ,

13

Súčasný stav morálky v krajinách, kde sa stá-le viac začína uplatňovať „ateistická morálka“ na úkor morálky kresťanskej, je jasným dô-kazom nezmyselnosti takýchto prehlásení. 14

Podrobnejšie sa o tom zmienim v článku „Čo je na ateizme príťaţlivé?“ 15

Hitler, hoci sa narodil v katolíckej rodine, ne-bol kresťanom (o kresťanstve sa vyjadroval veľ-mi kriticky a pohŕdavo), bol „teistom“, i keď dosť akýmsi „svojráznym“ (hovoril napr. o „Prozreteľ-nosti“ a v jeho názoroch badať aj veľmi zreteľné prvky východných pohanských náboţenstiev); popritom sa otvorene hlásil k darvinizmu a veľ-mi dôsledne ho uplatňoval v praxi; jeho dva hla-vné ciele - „rozšírenie ţivotného priestoru“ pre svoj národ, resp. pre „nordickú rasu“ (ktorá bola podľa učenia nacistov na vrchole vývojovej py-ramídy) a odstránenie „menejcenných rás“ (po-dľa nacistov najmä Ţidov,Cigánov,ale neskôr aj iných „nenordických“ národov) mal teoretický základ v Darwinovej teórii („výber druhov“ - neľú-ľútostný boj, v ktorom preţívajú tí najschopnej-ší, a „menej hodnotní“ musia ustúpiť, zahynúť). Nacisti sa celkom váţne domnievali, ţe tým, čo robili prospievali ľudstvu - ţe „napomáhali evo-lúcii“. (Pozri aj môj článok „Holokaust - darviniz-mus v praxi“ alebo knihu J.Horníka „Proč holo-kaust - Hitlerova vědecká mesianistická vraž-da“, vyd. Rybka Publishers,2009). 16

Sudca John E.Jones III. vyniesol v r.2005 roz-sudok: „Vynášame rozsudok, ktorým sa navždy zakazuje obžalovaným (doverskej školskej ra-de) požadovať od učiteľov akékoľvek znevažo-vanie či podceňovanie vedeckej teórie evolú-cie“.Išlo vtedy o to, ţe školská rada v Doveri po-ţadovala, aby sa študenti okrem evolučnej teó-rie oboznamovali aj s inými vedeckými faktami, vrátane tých, ktoré spochybňujú niektoré tvrde-nia evolucionistov; školská rada teda nepoţa-dovala vylúčenie evolučnej teórie z osnov (ako to bolo niekedy lţivo interpretované), ale iba chcela, aby sa študentom dostali vyváţené (nie jednostranné, a naviac často tendenčne „upra-vené“) informácie. 17

Vyšla v českom preklade v r. 2007 vo vydava-teľstve Ideál. 18

Iste ste poznali, ţe práve na základe uvede-ného citátu som zvolil pomenovanie tejto prílo-hy svojho článku.

Rosch HaSchanah 5771 Židovský nový rok 5771

S oslavou sa začína v podvečer 1.Tisch-ri nový rok podľa ţidovského letopočtu. Oslava začína slávnostnou večerou. V roku 2010 je to 9.september, v ktorom sa začína ţidovský rok 5771. „Rosch HaSchanah“, toto slovné po-menovanie znamená „Hlava pre rok“, to- to je „začiatok roka“, čas na spomínanie,

na obrátenie a pre nový začiatok. Ţidov-ská tradícia kladie do tohto dňa stvore-nie prvého človeka t.j. deň narodenia sa ľudstva a sveta. V Písme svätom je pomenovaný ten- to deň „Jom Truah“, čiţe „Deň trúbenia.“ V synagóge sa po raňajšej modlitbe trú-by na „rohu“ zvanom „Šofar“. Zvuk „rohu Šofar“ má rozpomínať na Abrahámovu oddanosť obetovať Stvoriteľovi svojho vzácneho syna Izáka (1.Mj. 22:1-19). Chasidskí ţidia volanie „šofaru“ vní-majú ako nevýslovný výkrik z hĺbky srd-ca: „Pre naše hriechy nemáme ţiadne východisko, nijaké vlastné ospravedlne-nie pred Bohom.“ Rabín Schlomo Ris-kin z Efratu spoznával v trúbení „šofaru“ náš protestný hlas voči Bohu nad nedo-konalosťou tohto sveta. Popoludní v prvý deň nového roka sa zhromaţďujú Ţidia na celom svete pri riekach, jazerách, alebo moriach, aby symbolicky zahodili hriechy pred nastá-vajúcim novým rokom. V hebrejčine má táto ceremónia ná-zov „Tašlich“ (porovn.Mi.7:18-20; Ţ.103: 8-13).Chasidský rabín Nachman von Břeclav vedel, ţe ovocie pokánia je hla-vným dôvodom pre radosť pri oslave no- vého roka a to ţe sa smie začať všetko od znova. I napriek tomu, ţe „Rosch Ha-Schanah“ a zvuk „šofaru“ je ohlásenie sú-

du. Chasidi môţu radostne oslavovať pretoţe vedia: „Budeme milovaní nebe-ským Otcom a On nás môţe k sebe pri-tiahnuť.“ Osemnásť tisíc Břeclavských pútní-kov v tento deň šlo z Izraela do Umanu na Ukrajine k hrobu rabína Nachmana. Keď tento chasidský rabín krátko pred svojou smrťou v druhom storočí rozká-zal svojim prívrţencom aby po jeho smr-ti ho spájali s oslavou „Rosch HaScha-nah“, tak nevedel aký účinok bude mať tento príkaz na turizmus. Podľa tradície nemávajú ultraortodo-xní Ţidia televíziu a aj zavrhujú pozera-nie filmov počas letu v lietadle. Ak je to

Zmena a rast 41

moţné tak obrazovku zakryjú plátnom, alebo látkou. Tohto roku sa objavila ná-padne nová móda: Zakrýva sa celá hla-va plátnom. Dôvodom je to, aby - po no- vom, sa nepohliadlo na nič nemorálne-ho, na reklamy, ktoré sú na letisku, len aby neodviedli od radosti. Toto pokrytie hlavy má tomuto zabrániť. Izraeliti hlavne vyuţívajú dva dni voľ- na nového roka a t.r. ešte aj na nadvä-zujúci koniec týţdňa na krátku dovolen-ku. Od hovorcu letiska „Ben Gurion“ bo-la moţnosť dozvedieť sa to, ţe 41.000 cestujúcich na 258 odletoch opustí v predvečer nového roka 5771 krajinu. A deň pred týmto dňom to bolo 48.000 ce- stujúcich na 302. odletoch. Odhliadnuc od toho, ţe Európa je najbliţšie leţiaca krajina, tak sú v tieto dni najobľúbenej-šie letové cieľové stanice: Severná a Ju- ţná Afrika, Sao Paolo, Bangkok, Pe-king, Mumbai a Hong Kong. Na Rosch HaSchanah sa tradične je-dia jablčne rezne, ktoré boli namočené v mede. To má vyjadriť nádej, ţe nový rok stane „sladším.“ K tomu patrí celá ry-ba s hlavou, ktorá má vyjadriť to, ţe Izra-el má moţnosť si vyvoliť medzi „poţeh-naním a prekliatím.“ Prianie k tomu je, aby Pán „teba učinil hlavou“ a nie „chvo- stom...“(5.Mj.28:13). Mimoriadne nápadné a obľúbené sú na oslave ţidovského nového roka „gra- nátové jablká“, ktoré majú obsahovať presne 613 jadierok a tie majú zodpo-vedať 613 Boţích prikázaní, Ţidovské-ho zákona. V kaţdom prípade majú „byť naše dobré skutky v novom roku tak rô-znorodé ako jadierka granátových jabĺk“, tak hovorí tradícia. Obidva dni novoročných sviatkov sú verejne uznávanými sviatkami. Tak ako v „Sabat“ sú uzatvorené a odpočívajú ve-

rejné prevádzky. Dokonca sú uzatvore-né aj niektoré inštitúcie, ako sú, múzea a im podobné zariadenia, ktoré sú otvo-rené za normálnych okolností v „sabat.“ Zmena, zmena rokov je prirodzene do-

brým dôvodom na to, aby sme sa obzre-li späť na uplynulí rok, aby sme bilanco-vali. Preto sa ozýva aj agentúra „Jewish Agency“ tým, ţe v uplynulom roku sa prisťahovalo 17.880 nových obyvateľov do Izraela. Izraelské centrum pre štatis-tiku poukazuje na to, ţe v uplynulých 12. mesiacoch obyvateľstvo v tejto krajine vzrástlo o 1,8% a tým je stav 7,645.000 ľudí, z čoho je 5,770.000 Ţidov. /Bi-blické texty: 3.Mj.23:23-25; 4.Mj.29:1-6; Nh.8:1-12; Ţ.81:4-5/. /Zdr.int.SJ/.

Už je teror tu ?

/Teror na koptských kresťanov v Nemecku/

Ohrozenie koptských kresťanov je vlast-ne výstraha toho, ţe sú v nebezpečen-stve aj ostatní kresťania. Preto stojí na zamyslenie sa nad tým, čo to znamená pre kresťanov všeobecne. Islamský teror dorazil aţ k nám. Čo bolo aţ doposiaľ, čo sme doposial /v Ne-mecku/ zaţili? Zastavený útok, ale je tu balík nebezpečenstva, ktorý sa pretláča do popredia. Je to iba, iná krajina a iní kresťania? Od teraz uţ iste nie. Bombový aten-tát sa síce odohral v koptickom kostole a v Egypte, ale islam sa vyhráţa aj iným krajinám s teroristickými útokmi. Odrazu musia byť a sú nemecké kostoly pod policajnou ochranou. Koptickí kresťania zo strachu odriekajú svoje vianočné sviatky. Čo tu stojí v pozadí? Pri útoku na koptický kostol „St.-Markus-a-Petrus“ v Alexandrii /Egypt/ prišlo na nový rok o ţi-vot 21 ľudí a niečo okolo 100-vky osôb bolo zranených. V Nemecku boli nedávno ešte dve koptické kláštory a viac ako 10 zborov. Okolo 6000 ľudí patrilo k ortodoxnej cir-kvi. /Zdroj: kopten.de/kirche/. Koptický zbor „St.Markus“ vo Frank-furte/Main vyzvalo na 8.01.2011 k eku- menickým modlitbám za obete teroris-tického útoku. Ako budú reagovať osta-tné konfesie na túto situáciu?

Zmena a rast 42 .

Prejdeme tým a tak, ţe sa uspokojí-me, ţe to nepostihlo nás evanjelikálov, protestantov, slobodných, charizmatic-kých cirkví a katolíkov? Zaujímame sa a dotýka sa aj nás, osud trochu odlišnej, moţno trochu vzdialenej konfesie? Útok, ktorý sa odohral a ohrozenie, ktoré hrozí aj kresťanom v Nemecku, nás vedú do zamyslenia aspoň z troch hľadísk: 1/. V budúcnosti sa budú musieť zbliţo-vať a zdruţovať mnohé denominácie. Napriek rôznym odlišnostiam sme bra-tia a sestry, pretoţe vyznávame toho is-tého Jeţiša Krista, ako nášho Pána. To znamená tieţ to, ţe sa navzájom musí-me viac spoznávať. Pretoţe pred úto-kom v Egypte sme si snáď uvedomili i-ba to, ţe koptského vyznania, ţe majú svoju domovinu v Alexandrii a ţe patria skôr a viac k ortodoxným vyznaniam. Prípadne ich obrady a učenie vyzerá tro- chu inak, ako v evanjelikálnych cirkvách. To však nie je veľa, ani dosť. Sme pri-pravení s nimi súcitiť, im porozumieť, pre-

čo ich viera je tieţ kresťanská. Čo ov-plyvňuje ich vieru, spoločenstvo, kona-nie a kde sú odlišnosti a čo nás spája? Ak nás niečo spája, tak je samozrejmo-sťou naša pomoc cez spoločné modlit-by, podporu a spoluúčasť na ich boho-sluţbách. 2/. Do pozornosti vstupuje verš z Písma na rok 2011: „Nedaj sa premôcť zlému,ale zlé pre- máhaj dobrom!“(Rm.12:21). Moţno sme tieto poţiadavky Boţie do-posiaľ brali iba na osobnej úrovni, ale a-ko to porozumie a ako sa zachovať, keď ide o ohrozenie nášho spoločenstva? Ako sa zachovať keď ide o ohrozenie bratov a sestier z iných spoločenstiev? Ako tu prejaviť lásku ku blíţnemu, ba dokonca k nepriateľovi? Ako vstupovať do situácie kde nie sme ani vo väčšine?

Sme na to pripravení, alebo sa máme s tým intenzívnejšie zaoberať?! Ako uvedieme do ţivota „lásku k blíţne-

mu, či nepriateľovi!?“ 3/. Strach, či cynizmus? Alebo dôve-ra v Boha a odhodlanie? Verš na rok 2011 nám dáva usmerne-nie: „Zlo premáhať dobrým!“ Nie pasivita všelijako ospravedlňovaná nečinnosť.

Nie strach, ktorý vyplýva z nedôvery a nevery v Boţiu moc a zasľúbenia. Nenechať sa uviesť do bezvýznamno-sti, bezmocnosti, nevšímavosti, či dokon-ca cynizmu. Aktivita, záujem, prejav spo-lupatričnosti a vzájomnej pomoci. Zotr-vanie v Písme a na Boţom slove s mo-dlitbami. S modlitbami sa ujať príleţito-sti a prinášať slovom a skutkom povz-budenia a protesty plné lásky a pravdy. Pamätajme aj na to, ţe v podobnej situácii môţeme byť aj my a nemusí u-behnúť ani veľa vody. /zdroj: internet ERF/.

V nemilosti

Okolo 100 miliónov kresťanov je pre- nasledovaný podľa zistenia medzi deno- minačnej kresťanskej organizácie „Open Doors“ na celom svete pre svoju kres-ťanskú vieru. Na základe kritérií je zos-tavení index prenasledovania, ktorý umo- ţňuje posúdenie situácie o prenasledo-vaní v rôznych krajinách. Na tomto podklade je na svete 50 kra-

jín, v ktorých sú kresťania prenasledova-

vaní. Tieto podklady sa získavajú na zá-klade sledovania správ ako aj posudkov expertov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Terajší pohľad a hodnotenie bolo zisťované v čase od 1.9. do 31.12. 2010. Podrobnejšie informácie je moţ-no získať na: www.opendoors-de.org. Tu sú uvedené iba niektoré pohľady a skutočnosti, ktoré uviedol v rozhovore riaditeľ tejto organizácie s redaktorom E RF. V tomto rozhovore bolo povedané, ţe: „Severná Kórea drţí smutný rekord. Uţ po deviatykrát má táto krajina prven-stvo medzi ostatnými krajinami. V pre-nasledovanie kresťanov je tu najsilnej-šie v tomto hodnotení a pri porovnaní s inými krajinámi. Aj Irán ostáva na dru-

Zmena a rast 43

hom mieste v hodnotení tohto prenasledovania. Afganistan postúpil na tretie miesto, z ktorého odsunul Saudskú Arábiu. Za pozornosť stojí aj Irak, ktorý zo 17 miesta postúpil na 8 miesto. Vojnou zmietaná islamská krajina teda patrí medzi prvých desať krajín, v ktorých Islam prenasleduje kresťanov. Z krajiny sa odsťahovali dve tretiny kresťanov. Najhoršia situácia je v Kurdských oblas-tiach. V siedmych krajinách sa situácia značne zhoršila. Slová prenasledo-vanie a diskriminácia nie sú ešte tými slovami, ktoré by vystihovali krutú sku-točnosť. Skutočnosť je taká, ţe kresťanom tu ide o ţivot a existenciu vôbec. /Krátený výťah z internetu, zdroj ERF, preloţil a pripravil zam/.

Zmena a rast P P 916 01 Stará Turá

Jiráskova 10 ZsRP 843/2002

916 01 Stará Turá

„RaZ“

ZsRP 843/2002

Ďakujeme Pánu Bohu za minulý rok a všetkým vám, ktorý ste spolu niesli na svojich modlitbách a finančným podielom, naj-mä štedrým darcom a pravidelným prispievateľom, bez ktorých by sme našu neuniesli. Nech vašu obeť Pán bohato požehná a odmení - to vyprosujeme na našich stálych modlitbách. Podotýkame, že na finančných nákladoch sa podiela 62% prispievateľov. Niektorí, neprispievatelia sa ospravedlnili pretože sú vo finančnej tiesni, či im v budúcnosti budeme zasielať časopis bude záležať od finačnej situáci. Ďakujeme za porozumenie a všetkým prajeme duchovné obohatenie a rast pri čítaní „ZaRu“ Zmena a rast – Váš časopis

Vydáva ho neziskové kresťanské o. z., ktorého cieľom je šíriť zvesť evanjelia o Ježišovi Kristovi, vzbudzovať a budovať vieru v Neho. Dávajte ZaR aj iným.

Objednávky časopisu, publikácie, nahrávok aj v audio formách, Vaše pripomienky, články, svedectvá a príspevky prijmeme na adrese redakcie: písomne, aj

elektronicky: [email protected] a sms: 0908 586 081 Internet:

www.zmenaarast.sk Časopis „Zmena a rast“ registrovaný MK SR pod EV 3498/09

Tlač: T-štúdio reklamná agentúra, Jiráskova 169, 916 01 Stará Turá Vychádza štyrikrát v roku. NEPREDAJNÉ

Dobrovoľné príspevky na účet: VÚB Trenčín exp. Stará Turá Názov účtu: Zmena a rast č. 00049134202/0200