Situačná úvaha. · f«U!on: Jízsel 12—87. Předplatil na rok . K 20— na pol roka K W— naStTrfrokaKS'— na mesiac . K1-75 Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún.

f«U!on: Jízsel 12—87.

Předplatil na rok . K 20— na pol roka K W— naStTrfrokaKS'— na mesiac . K1-75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 konín. =

Ročník VL Číslo 43. BUDAPEŠŤ,* o štvrtok, 4. marca 1915 J e d n o t l i v é óíaBa p o S ttai.

M.

Situačná úvaha. To, čo mnohým na začiatku vojny nebolo

dosf jasné, totiž, že nie strašný sarajevský atentát, nie revanš za porážku v 70. rokoch a za odňatú Elzas a Lotaringiu, nie antago­nizmus Slovanstva a Germánstva atď. boly príčinou tejto krvavej vojny, ale že povstala z hospodárskych pohnútok a s úsilia jedno­tlivých bojujúcich grúp po vláde nad sve­tom, — všetko to stáva sa každým dňom čím viac samozrejmým a dokonca vystupuje do popredia výlučne ráz hospodárskej vojny.

I. Nemecko jednoducho potrebuje nové úze­

mia, aby mohlo umiestniť prebytok svojho rapídne stúpajúceho počtu obyvateľstva a svoje každým dňom pribúdajúce kapitále. Nemecko bez kolónií posilovalo by popu­lačne a hospodársky svojich susedov a kon­kurentov a stávalo by. sa od svojich ne­priateľov každým dňom odvislejším, poneváč mohli by kedykoľvek zabrániť dovoz obilia a surovín do Nemecka, na čo je nemecký ľud a nemecký priemysel, ako vieme, veľmi odkázaný. Slovom, Nemecko v svojich naj-životnejšich záujmoch je odkázané na svojich nepriateľov a úplne závisí od nich.

Vývoj novodobých veľmocí speje k tak­zvaným „uzavřeným územiam" — t. j . k ta­kým obrovským ríšam, kde by bolo jednak dosť ornej pôdy pre stále pribúdajúce oby­vateľstvo, jednak dosť surovín rôzneho dru­hu, (menovite tropické látky, bavlna atď.) dobre vyvinutý priemysel potrebuje jednak dosť volného poľa pre domáci priemysel. Slovom novodobé veľmoci snažia sa byť ho­spodársky čím samostatnějšími, hľadia si svoj hospodársky život jednotne upraviť, aby dľa možnosti čím väčší osoh z práce svo­

jich príslušníkov zostal doma. Odtiaľ to veľ­ké úsilie a tuha veľmocí po nových, meno­vite tropických kolóniách a odtiaľ tuhá bor-ba o tie čiastky zemegule, ktoré ešte nie sú obsadené bielou rasou.

Skoro všetky veľmoci Európy sú v tomto ohľade zabezpečené. Taliansko len nedávno vyrvalo Turkom Tripolis, Rusi majú ohrom­né územie na kolonizáciu v Europe, na Si­biři, Kaukaze a v Turkestáne (menovite táto posledná kolónia je pre nich hospodársky veľmi významná, bo tu sa urodia i tropické rastliny, následkom toho si Rusko v krátkej dobe celkom osamostatní svoj bavlnářsky priemysel od Ameriky), — o Amerike, Anglii a Francii ani nehovoriac. — Len Nemecko a naša monarchia stoja v tomto ohľade horšie. Nemecko má síce niektoré kolónie, ale tie sú hospodársky a populačne proti anglickým a francúzskym kolóniám skoro bezvýznamnými.

Situácia bota tedy nasledovná: Nemecká pôda nemôže vyživiť všetko svoje, každým rokom rastúce obyvateľstvo. Obilie a iné potravné články musí si dovážať, taktiež su­roviny pre vzmáhajúci sa priemysel, teda nemecký hospodársky život závisí úplne od nepriateľskej cudziny. A veľký počet prebyt-ného nemeckého obyvateľstva musí každého roku opúšťať svoju vlasť, nenajdúc doma dostatočných životných podmienok a tak po­pulačne posilňovať cudzinu.

Prirodzená vec, že ostatným veľmociam, menovite Anglii, išlo o to, aby si zachránily svoju svetovú nadvládu a svoje dosavadně kolónie a nechcely dopustiť, aby ich najsil­nejší protivník prišiel k novým ešte úze­miam a tým sa stal úplne neodvislým od cudziny.

Muselo teda prijst k vojne. Po hospo­dárskom a vojenskom rozmachu Nemecka musel prljsf l rozmach politický. Nechceme

týmto tvrdiť, žeby príčiny tejto vojny boly výlučne len hospodárske. Bolo tu i viac iných príčin a dľa tých potom dostalo sa tejto vojne u jednotlivých bojujúcich národov rôzneho zabarvenia. Tak na pr. Srbi ohro­žovali našu monarchiu, Francúzi sa chceli pomstiť za porážku v 70. rokoch a Rusku bolo nemilé, že monarchia pestuje ukrajinskú

I otázku; tým ohrožovala jednotu ruského ná-| roda. Ale všetko toto boly len vonkajšie i príčiny, ktoré by neboly strhly celú Európu ] do víru, keby tu nebolo šlo o niečo iné, o ; pravú príčinu vojny, o hospodárske otázky i a vládu nad svetom.

; n. , Ako stoja veci teraz? Nemecké a naše vojská po víťazných bo­

joch zastaly pred silne opevnenými pozí­ciami nepriateľa, ktorý je teraz v defenzíve,

j veď nápady 10-20—30 tisícových nepŕia-I teľských vojsk nemožno pomenovať všeobec-i nou ofenzívou. Toto a potom ten fakt, že | vojská centrálnych veľmocí stoja prevažne ; na nepriateľovom území je pre našu si-í tuáciu charakteristické. Ovšem ale v j tej defenzíve našich protivníkov videť i akúsi plánovitosť. Všetko poukazuje k tomu, | že naším protivníkom ide o umelé prefaho-! vanie vojny. Oni nahliadli, že Nemecko ne-j možno spolu s monarchiou vojenský zničiť, í preto sa chytili rafinovanejšieho spôsobu: ] chcú ho vyhladovať, čo sa im sotva podarí í a chcú ho hospodársky zlomiť, čo im pojde l veľmi ťažko.

Vedia, že vypudiť nepriateľské vojská zo \ svojich území stálo by ohromné obete, lebo | ofenzíva je vždy spojená s veľkými ztrátami.

Dúfajú, že vojská centrálnych mocností usta­vičnými nápadami na koniec vykrvácajú a že nás konečne hlad a všeobecný hospodársky úpadok donúti ku kapitulovaniu. Ale tu sa náležíte mýlia.

B E S E D N I C A . M. RÁZUS:

Uprchlíci.* (Z cyklu: C est la guerre.)

Búri bubon o polnoci viesku tichú,

dunenie diel počuť zčista : nech sa každý z domu chystá, Sodoma tu — a to v každom

okamihu 1

Bože, Bože, čože to len bude s nami?

Zapriahajte kone-voly, nepôjdeme vo svet holí, najhorší chlieb, najtvrdší chlieb

vyžobraný!

Zapriaha sa, nakladá sa, kdo čo schytí:

hio, ča-hejs! haravara — jeden kraje — druhý tára, plačú ľudia — kričia ľudia

ako spití. . .

Iba v múre u zvonice ešte stačia:

izba prázdna — ale svieťa, na posteli útle dieťa, v plachtici zas pradie sladko

drobné mača. * Zo Živeny. Ročník VI., č. 1-2. Red.

Gazda musel na bojiště, mladá žena

vybehla von, kdes' na uhle slúcha jak to nocou mumle, zachveje sa, veď len šatkou

prihodená.

Z drabinovca ktosi volá: ešte nejdeš?

To ty kmotra? Čakám na mať; chcem si veci usporiadať — len vy choďte! nezadlho

pohneme tiež . . .

Nový ohlas zpred pitvora: hotová si?

To ty sestra? čakám na mať, chcem si veci usporiadať — len ty choď! ja mám si ešte

česať vlasy!.

Otvoria sa hurtom dvere: rýchlo-rýchlo

na voz! Len nič nezabudni — je to tamvom za deň súdny, susedná ves horí! — Ale

veď už ztichlo! . . .

Veru ztichlo! Tu vraj má dôjsť ku útoku.

A čo dom? čo ovce? kravy? - Len by človek ušiel zdravý —

sber sa!! Choďte mamo — ja ver počkám trochu . . .

Nepomáha prosba ani zaklínanie:

už je sama — samučičká, ale vyčká — i tak vyčká, nech vie aspoň — ak sa stane •

čo sa stane...

Vzdychne k nebu — okná zrinčia, boj sa kati...

dieťa spí a mača pradie: kdo by túlal kade-tade ?! keď tu prask!! ó, zem sa puká,

Bože svätý!..

Zamre srdce — na ničom viac nezáleží...

príšerný blesk — múr sa sutí — čosi drahé tisnúc k hrudi biedna žena — položivá —

beží — beží.. .

Stretá tieňov rady míkve — dlhočizné . . .

potkýna sa, pobehuje, nevidí nič — nepočuje, len to drahé tisne k srdcu,

tisne — tisne!

Za chotárom udýchaná už-už klesá . . .

tu voz — pre stisk krokom rúša, množstvá tiahnú: dobrá duša prisadni si semká ku nám

zmestíme sa!

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 43

Ovšem, kým Nemecko s monarchiou úplne bojuje osihotené o život a smrť, zatiaľ jeho protivnici delia si medzi sebou tie čiastky zemegule, ktorévsú ešte slobodné: Japonsko sa usalašuje v Číne, Rusi sosústrednili veľké sily na Kaukaze a v Arménii; v novinách čítame, že Angličania operujú v Mezopo­támii a v nemecko-afrických kolóniách, že Francúzi chcú vylodnif vojsko v Sýrii, Rusi v Trácii a zaujať Dardanely atď. Všetky tieto uvedené doklady svedčia o tom, že na­šim protivníkom nejde tak o európske úze­mie, ako o nadobudnutie nových kolónií a udržanie si starých.

Všetko poukazuje k tomu, že táto válka potrvá ešte veľmi dlho; že sme sa sklamali v nádejach na skorý koniec hrozných,uda­lostí, ktoré sa práve odohrávajú pred nami. Je to boj o život a smrf a tento boj bude dobojovaný do úplného vyčerpania. Už obe bojujúce stránky priniesly ťažké obete na životoch a majetkoch a preto radšej vytrvajú pri svojich nárokoch a cieľoch do posledných konzekvencií, než aby sa uspokojily s da­kým kompromisom, ktorý by o 10—20 ro­kov zase roznietil svetový požiar. — Nepo­chybujeme o tom, že si Nemecko ochráni proti svojim nebezpečným nepriateľom svoje územie. Ale či bude uspokojená jeho tuha po kolóniách, je ovšem druhá otázka, na ktorú nám odpovie budúcnosť.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 2. marca na po­ludnie :

V západnom odseku Karpatov sme po­četné ruské protinápady odrazili a podr­žali v predchádzajúcich bojoch našim vojskom vydobyté pozície a výšiny.

Južne od Dnjestru boje ešte trvajú. Aj včera sme krvavo odrazili útoky nepria­teľa a zaujatý priestor podržali voči nemu, ktorý bol často v číselnej prevahe.

V Poľsku a v západnej Haliči boly len delostrelecké boje.

Podmaršal Hôfer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 2. marca:

Ruské výpady urobené proti nám seve­rozápadne a južne od lesov pri Augusto­vé nemalý úspechu. Severovýchodne od Lomži a východne od Plocku proti nám urobené nočné nápady sme odrazili.

Hlavné vodcovstvo.

Ledvou sadne: — vy ste mamo ? My sme! my sme!

V pekelný hluk — srdcelomný nárek zjajkne: Obec v ohni! Žena nedbá — len to drahé

k srdcu tisne . . .

Idú, idú — hegajúc — keď cesta zrytá,

kade iní — tade oni, búrka už tak neromoni: čo to dieťa ani jesť len

nezapýta ?

Idú, idú — z diali už len pohrmieva,

vietor štípe — zora šľahne — duša zúfa, telo krahne — iba žena chichoce sa,

spieva — spieva!

A tie piesne dobre všetkých nevynáča:

„Svet sa zbesnel — hoja... hoja! papaj syn môj — radosť moja!"... Stanú... žena k prsom túli

drobné mača!

26/XI. 1914.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

Košíce, 2. marca. V prostrednom odseku kotliny pri Dukle stávajú sa ruské nápady čím zriedkavejšími, kdežto z našej strany operácie sú tým tuhšie, ktorých úspechy, tak sa zdá, stávajú sa trvácnymu Ruské vodcovstvo od Jasla, Krosna a Samboru vysiela nové posily z čiastky smerom na Duklu i z čiastky ale na Užok ku oslabenej pozícii ležiacej nad vdovským sedlom.

Na haličskej strane pohraničných hôr zemplínskych Rusi chystali sa na nové vy­trhnutie, tento plán sa ale zmaril prv, než-by ku jeho prevedeniu boli mohli sa pri-chytiť. Dakoľko napred potisnutých baterií delostrelectva nášho vojska rozloženého v severnej čiastke zemplínskej stolice, po ce­stách pochodujúce, ešte nerozvinuté kolony ruského vojska prekvapilo a veľkú čiastku z nich zničilo. (P. H.)

Viedeň, 2. marca. Válečný zprávodajca „Fremdenblattu" oznamuje: Maľ som príle­žitosť nazreť do armádnych rozkazov gene­rála baróna Šieversa, veliteľa pri Mazúrskych jazerách zničenej X. ruskej armády, ktoré sú vzhľadné ducha ruskej armády veľmi prí­značné. Podávame ich doslovne.

„Armádny rozkaz X. armády, 11. januára 1915. Neslýchané výčiny zdravotnického mužstva, ktoré vyrabúva padlých a bezbran­ných ranených, už dávno upútali pozornosť na seba a staly sa poriadky, aby patriční vinníci postavení boli pred válečný súd. Ale vzdor tomu mám príčinu ku tomu predpo­kladu, že sa podobné veci dejú v armáde ešte vždy. Z celou prísnosťou tedy rozka­zujem, aby sa tieto neriady vykynožily a zdravotnícke mužstvo od marodérov vyčisti­lo. Rozkazujem tomuto zódpovedave: 1. aby sa stav zdravotníckeho osobia pečlivé pre­skúmal ohľadne jeho mravného smýšlania; 2. zdravotnícke mužstvo má sa často pre­kutať, menovite keď bolo sberalo ranených; 3. treba pozorovať peňažité zásielky, ktoré zdravotnícke mužstvo posiela domov. Pri marodovaní pristihnutí majú sa zaraz oddať válečnému súdu. — Šíevers".

Rozkaz 73. regimentu pechoty, 3. januára 1915. Amalienhof pri Stallupônen. Rozkaz tento naměřený je proti samookypfovaniu sa mužstva. Kdo ho urobí, má sa trestať smrťou. Mužstvu sa má oznámiť, že kdo uskočí ku Nemcom, do Ruska sa nebude smieť viac vrátiť. Počas boja všetkých, ktorí sú ranení na prstoch, posberajú a pošlú do predných čiar so strelivom. Okrem toho majú sa na obväziskách viesť menoslovy tých vojakov, ktorí ta ako ľahkoranení dojdú bez flinty. Títo sa postavia pred válečný súd.

Iný, tiež chytený rozkaz z obvodu X. ar­mády znie nasledovne: Zakazuje sa pri noč­nom nápade pred bodákovým útokom volať „Hurrá", aby sa nepriateľ predčasne neupo­zornil. Počas boja majú sa predovšetkým krídla zabezpečiť a močiare preskúmať, či sa dajú prebrodiť, aby sa viac nestaly také poľutovania hodné prípady, že kompanie na krídlach zaskočia a my máme ťažké ztráty. Rozkazujem, aby sa vykonávaly čím mo­žno najenergickejšie nočné nápady, že by sa nepriateľ stálym znepokojováním zu-navil, naše vojsko, ale chránilo pred prekvapujúcimi prepadnutiami. V posled­nom čase zpozoroval som, že pri nápa­de jednej bojovnej čaty ostatné čiastky fronty ostávajú v pasivite a obmedzujú sa len na delostrelectvo. Toto je celkom nesprávné. Rozkazujem týmto všetkým vodcom, aby čo najprísnejšie pozorovali na to, čo sa deje v ich susedstve. V páde nepriateľského nápadu na susedný odsek má sa zaraz nepriateľ od boku silno napadnúť a ku takýmto poduja­tiam majú sa rezervy čo najvýdatnejšie pri­tiahnuť.

Stockholm, 2. marca. „Stockholms Dag-blad" oznamuje: Pod Varšavou sa pokra­čuje v bojoch bez toho, že by sa nimi da­jaká značnejšia zmena v položení přivodila. Rusi vyhodili do povetria dakoľko nemeckých zákopov. — Ruské komuniké z Haliče ozna­muje: Južne od Doliny a Stanislavu pustili sme sa do boja so značnými silami nepria­

teľskými. Dolina leží priamo na západ od Stanislavu, na juh od Striju, pri tej zákrute, ktorú robí železnica medzi týmito dvomi mestami. Ruské vojsko zjavne usiluje sa do­stať z najvýchodnejšej čiastky Karpatov na najsevernejšiu, aby ho neodrezali. Rak.-uhor-ské vojsko totiž z Bukoviny tiahne na se­verozápad cez Kolomeu a Nádvornú, aby napadlo od severu ta poslané ruské čaty. Ruská zpráva vyzdvihuje, že je sila nepria­teľa veľmi značná. Výsledok týchto bojov bude mať účinok aj na ďaleký západ, po­zdĺž celej karpatskej fronty. (Npsz.)

Južné bojiSte. Úradná zpráva, vydaná 2. marca:

Na južnom bojišti je položenie nezme­nené.

Podmaršal Hôter. Z novinárskeho válečného stanu polo-

úradne oznamujú: Posledná srbská zpráva o bombardovaní Belehradu obsahuje také hru­bé nepravdy, že je ich podvracanie vlastne zbytočné. Nikdo tomu neverí, že by Rakú­sko-Uhorsko svoje fabriky na výrobu stre­liva, ktoré udajne slúžia za terč srbskej ka­nonáde, bolo postavilo na samých hraniciach. Taktiež nik nebude pochybovať o tom, že srbské delostrelectvo, keď si vezme za cieľ von z mesta Mitrovice ležiacu železničnú stanicu, môže trafiť do centrumu mesta. Všetky srbské tvrdenia sú tedy neudržateľné, naproti tomu ale sdeliť sa musí fakt, že od­kedy sme sa pohrozili, že budeme bombar­dovať srbské hlavné mesto, odtedy ostaly naše pohraničné otvorené mestá nedotknuté. Od tých čias celkom určite sa môže zistiť, že srbské mažiare pri bombardovaní našich, oproti Belehradu ležiacich pozícií, ako aj pri bombardovaní našich lietadiel veľmi po­zorujú na to, aby bombami mesto Zemún ne­trpelo.

Bukatešt, 2. marca. Z Braíle oznamujú, že predvčerom ztade išla nová zásielka zbraní a válečného materiálu pre Srbsko. Materiál naložený bol na válečných lodiach, ktoré ťahaly parníky ozbrojené delami. Aj včera popoludní šla jedna takáto ruská zá­sielka hore Dunajom, ktorú naložili v Reni a v Kladovej vyložia.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 2. marca:

V Champagni zopakované nápady Fran­cúzov, urobené proti nám zase so znač­nými silami, ztroskotaly sa z väčšej čia­stky už pod našou střelbou so značnými ztrátami pre nepriateľa. V bojoch z blízka, ktoré sa na podajedných bodoch vyvinuly, zvíťazili sme my. Naše pozície držíme.

V Argonnských horách vydobyli sme viac zákopov, zajali 80 mužov a ukori­stili 5 strojov na hádzanie mín.

Nápady na Vauquois sme kryavo od­razili.

Vo Vogézach sme výhody v posledných dňoch vydobyté aj vzdor prudkým nápa­dom podržali. Včera proti nám severový­chodne od Cellesu urobené nápady boly pre Francúzov mimoriadne ztrátplné.

Hlavné vodcovstvo. Berlín, 2. marca. Mesto Roye, ktoré sme

1. októbra obsadili, utrpelo dľa „Gazette des Atdenes" francúzskou dělostřelbou na­sledujúce ztráty: na mŕtvych 5 mužov, 1 ženu, 1 dieťa; na ťažko ranených 8 mužov, 7 žien, 2 detí; na ľahko ranených 1 muž, 1 žena. Dělostřelbou porúchaných budov je 22, medzi ktorými je aj krásny starý kostol St. Pierre, mestský dom s knihovnou a ne­mocnica. Kostol sa viac opraviť nedá. Ne­mocnicu rozostrielali, keď ešte na nej vialy dve genfské zástavy. (Bar. Wolff)

Genf, 2. marca. V parlamentárnych kru­hoch podajedny osoby zazlievaly, že Joffre nevyužil okolnosť, keď značné nemecké sily boly zo západného bojišťa oddirigované na bojiště východné. Nóta francúzskeho hlavné­ho vodcovstva odpovedá na to v tom smy­sle, že od troch mesiacov sa sila na západ­nej fronte rozložených nepriateľských armád­nych sborov neumenšila ani raz. Joffre týmto

Číslo 43 S L O V E N S K Y D E N N Í K rana

chce zrejme odôvodniť, prečo vystala vše- | nych veľmocí, resp. Nemecka, ako sa utvorí ' obecná ofenzíva francúzska.

Blokáda anglických brehov. Berlín, 2. marca. „Vosslsche Zeitvng"

oznamuje z Hamburgu: Anglické paropla­vebně podniky dostaly zase zprávu o zmi­znutí päť anglických parníkov Parníky tieto

štátny organizmus z strednej Europe. Zákla­dom štúdie je tvrdenie, že najdôležitejšou a vo svojich následkoch najvážnejšou je sku­točnosť vojnou odhalená: víťazstvo štátnej myšlienky nad princípom národnostným. Do­kazuje to tým, že v Nemecku, akonáhle vy-

znuu pai diiguutyi.il pau i i^v r ^ , úctu < fc, j n a . j h n e r f n á r o d n é fi . uz dávno malý doraziť na miesto svojho £ . . J f > w ^ v hnvnriaei Flsasa-&S - £ p íl f H r ľ T ľ Poliaci a Dáni, francúzsky hovoriaci Elsasa-Na výške Folkestonu dľa do- j m a & L o t r i n g o ; i a m n a d | e n e p o d z á s t a v y a

dali svoj život do služby nemeckej ríše. šlých zpráv jeden parník utonul Pariz 2 marca. Temps oznamuje z T j e ž ,j k ú fcu c d a h ^ ̂ d o s i a f

Jh a š t e .

Havre: Anglický parník Harpahon, ktorého j ^ d h s a n a r o d n o s t í d a l o s i b r a t s k y r i l . vrak videli predvčerom pri Cap d Antiferu, h přemohly spobčného nepriateľa. To utonul prv nezby ho boly mohly zavliecť do j ^ ^ ^ . / ^ ^ Havre. (t/A. tel. Kane.) . P o t o m z a o b e r a s a us täiením pojmu há-

Berlín, 2. marca. Pomery námorníckeho j r c obchodu anglického stávajú sa každým dňom , o h r a n i č m g á - r í s l u š n o s f o u k d e z t o placlivejsie, lebo dopravne tarify dosiahly j n ( , m p r W

3_ fl t p H a n n f , n ŕ n á m r i £ s m v a 1 p

Berlín, 2. marca. Pomery námorníckeho s roda_ § t a t n a r o d j e o j m o m 'politickým, Dchodu anglického stávajú sa kazdym dnom , o h r a n i č i ^ g á ^ príslušnosťou, kdežto

paclivejsie, lebo dopravne tarify dosiahly , n e m e c k y y _ a t e d a a n f i n y n á r o d v s m s l e

výšku ešte neslýchanú. Za dopravu americkej : n & o d n o * m o m - nespadá v jedno so štátnymi pšenice musí sa platiť za tonnu uz 85 ši- •, h r a n i c a m i n e m e cke j ríše: presahuje ich ďa-hngov. Taliansky parník „Palermo" nemá- ' leko, až k Nemcom zámorským, btátotvorná

j sila národnostného principu bola preceňo-\ vaná. Táto síce doviedla utvoriť pevninský f veleštát, nie však svetový štát siaha-podniku 4000 funtov osohu. Jeden japonsky j m ^ ^ m Q r e y ^ ¾ v o j n e b o j u j ú

júci nosnosti viac ako 5840 tún, odchádza s plným nákladom do Talianska a táto jediná cesta donesie talianskemu paroplavebnému

parník vezúci zo Saigonu ryžu do Anglicka, dostal 80 šilingov za tonnu, čo je neslýcha­ný dôchodok. Ale aj iné japonské lode za- \ rábajú ohromné obnosy, čo znamená tofko, že sa japonská kupecká plavba stala súpe­rom anglickej a toto vysvetlí, prečo panuje na anglickom kupeckom trhu tak velké roz­čúlenie.

Rotterdam, 2. marca. „Lourant" v týž

j Nemci za svetové postavenie Nemecka, ktoré \ bude prv či pozdejšie plodom ich víťazného

zápasu. Preto treba už dnes hľadať formu pre svetovú ríšu. Preberá teda dosavadně organizačné formy svetových štátov. Spojené Štáty pokúšajú sa o voľný federačný systém spojenia celej Ameriky (panamerikanizmus); avšak nepokročily. Iný typ podáva svetová ríša s vládnucou materskou zemou, s viac-

dennom prehľade konštatuje že dľa veľmi j . z a v j s l y m i o s a d a m i a t e m e r n e o d v i s l y

pečlivého sostavema došlých podrobných , m i ^ s t e r s k / m i š t á t m i . Kanadou, Austrálioi zpráv v týždni od 24—31. januára na angli ckých vodách torpedované bolo 26 lodí. (P. U)

áliou a južnou Afrikou. Avšak táto forma organi­zácie nenabudla si konečnej formy. V Rusku udržuje pospolu rôzne národnosti samodr-

Turecké bojiště. | ž a v n o s f carská. I dejiny svetovej ríše posky-Carlhrad, 1. marca. Hlavný stán ozna- f tuju formy organizačné: značnú samosprávu,

muje: \ ale odopretie úplného práva občianskeho. Nepriateľská flota dnes pomaly bombar- \ Liszt mysli, že niet takého vzoru, ktorý by

dovála opevnenia pri Seddil-Bahr. Pokusy \ bolo možno napodobniť. Nemecko, ktorému nepriateľa na podajedných bodoch vysadiť 3 sa dostane svetové postavenie, nájde svoju na breh výzvedné vojsko sa zmařily. Päť í organizačnú formu pre nový štát, takú, ktorá nepriateľských obrnených lodí, ktoré na inom í sa osvedčí práve tak, ako sa osvedčila do-mieste bezvýsledne bombardovaly naše ba- j savádna. K tomu však treba sa vymaniť zo terie, siedmymi ranami týchto baterií trafené, j všetkých tradičných pojmov a predsudkov musely sa utiahnuť. | a prikročiť k novému úkolu s novými pro-

Frankfurt, 2. marca. „Bur. Reuter" ozna- j striedkami. Víťazne osvedčená myšlienka štá-muje z Londýna: Anglická admiralita,vydala í tna ukáže cestu, nasledujúcu zprávu:

Pri bombardovaní Dardaniel 25. februára Pozoruhodný tento článok iste má i také

vety, ktoré sa vefmi týkajú hlavne malých anglická flota umlčala štyri forty. Bombar- j národov. Tieto, pri hfadani formy organizač dujúce lode potom očistili úžinu na štyri an- ' glické míle. Dňa 26. februára tri anglické bitevné lode vnikly do Dardaniel a bombar

t nej víťazného štátu budú si iste žiadať slova. í Nie však teraz, lež keď sa skončí vojna. j Myšlienky, Lisztovým podobné, prinesú za-

dovaly pevnosť Dardanus. Pri Khum-Kaleh a \ ujímavé a dôležité zásady do programov Seddil-Bahr vysadily na breh vojsko, ktoré | jednotlivých politických strán, potom dokončilo zničenie fortov. Taktiež i zničilo delá fortov pri vchode do Dardaniel. < Švajčiar o „ofenzíve" a „defenzíve". Námorné operácie trvajú ďalej. Naše ztráty: BNaše Doba" prináša pozoruhodný článok 4 mrtví a 8 ranených. (P. H.) plukovníka K. Engliho, člena švajčiarskeho

Londýn, 2. marca. „Bur. Reuter" ozna- generálneho štábu o milícii. V tomto článku muje: Ohromný víchor znemožnil pred Dar- j e zmienka medzi iným i o ofenzíve a de-danelami ďalšie operácie. fenzíve. Engli píše: „Viesť vojnu, znamená

Carihrad, 2. marca. Turecké vodcovstvo útočiť." Tento princíp vzťahuje sa tiež na pri Dardanelách sosústrednilo značné massy milíciu. Je naprosto mýlny názor, domnieva-li vojska, lebo vie veľmi dobre, že Dardanely j s a niekdo, že defenzíva je ľahšia než ofen-dostať sa môžu do moci len cestou víťazstva na suchu a na mori. Vojenské položenie spo­jencov ale toho času možnosť vysadenia zodpovedajúceho počtu vojska vytvára. Tu

zíva. Otočiaci môže začať boj, kedy a kde sa mu zachce; jemu je možné vyskúmať slabo obsadené miesto svojho odporcu a útokom vopred nashromážděných početnej-

sa domnievajú, že by spojenci museli pri- f gích síl zasadiť mu ranu rozhodujúcu. Ten, najmenej štvrť milióna vojska vvsadiť na \ kdo spolieha na obranu, je naproti tomu breh, aby mohli s výhľadom na úspech pod- l v s t a v e stáleho napnutia a neistoty; musí byť ujať boj s tureckým dardanelským vojskom. | nepretržite a všade pripravený, aby prípadný S tureckej vojenskej strany vyhlasujú za j u t o k odrazil. To je vec nielen unavujúca, ale fantastické s francúzskej strany šírené chýry, \ pôsobí zvlášť dojmom deprimujúcim ako na že by bolo možné plťami neškodnými urobiť j mužstvo, tak i na vodcov samých. A čim mínové polia v J)ardanelách. {Bud. Tud.) m e n e j je armáda vycvičená, tým viac je vy-__=—= ;— •:—^';; jj stavená tomuto nebezpečiu. Dejiny válok

Z O S V E X A ' poučujú nás o tom zrejme, že armáda spo-| liehajúca len na obranu, býva sústavne po-

Prof. dr Liszt o národnostnej ; rážaná, trebárs by sa jej i podarilo niekedy a štátnej myšlienke. ; udržať za nejaký čas svoje postavenie. Čí-

Pod týmto nadpisom vyšiel vo „Voss. I selná prevaha nebýva tu vždy činiteľom Ztg" článok tohoto učenca, z ktorého mo- ; hlavným; početne slabšie vojsko môže za-žno uzatvárať, že v páde víťazstva centrál- ' iste, jestli je dobre dirigované a útočí-li

sraziť svoje hlavné sily na určité miesto roz­hodujúce a zaistiť si takto prevahu."

Volebné právo v Prusku. Tak sa zdá, že demokratické živly všade

budú žiadať „odmenu" za hrdinské chovanie sa vo vojne. Aspoň tomu nasviedča i tá okol­nosť, že posledne | na pruskom sneme do­stala sa táto otázka na pretras. Nastolil ju jeden člen progresívnej strany, ktorý po­ukážuc na zkušenosti z vojny žiadal vládu, • aby sa osvedčila v tom smere, že po vojne dá všeobecné volebné právo. Národná slo-bodomyseľná strana v princípe s týmto sú­hlasila, naproti tomu však konzervatívci ne­pripustili ani debatu o princípe. Strana so-ciálne-demokratická pohrozila, že hneď po vojne začne veľkú a silnú agitáciu za voleb­né právo. Ocenenie služieb národu musí nájsť výrazu vo všeobecnom volebnom prá­ve. Zástupca vlády, minister vnútra, vy- , slovil sa vo všeobecnosti. Nemožno vraj vyňať z komplexu reforiem len niektorú otázku.

Bulharské dementi. Posledne sa vyskytla zpráva v časopisoch,

že trojdohoda pohrozila Bulharsku, aby ho prinútila k pristúpeniu' „Bulharská telegra­fická kancelária" teraz túto zprávu demen­tuje a vyhlasuje'ju za nepravdivú.

Japonsko klame trojdohodu? „Novoje Vremja" má z Pekingu senzačnú

zprávu, dľa ktorej „Peking Gazetta" ozna­muje, že Japonsko sdělilo trojdohode z 21 svojich požiadávok len 11, ostatné zamlčalo. Takto vraj možno rozumeť výpovedi Sazo-novej, že rusko-anglických záujmov a inte­grity Číny sa požiadavky Japonska netýka­jú. Pekingský „Daily News" vyslovuje ná­dej, že Japonsko ostatné svoje požiadavky čo chvíľa stiahne zpät, lebo vraj tieto moc­nostiam trojdohody neboly oznámené (?). Tu spomenieme i tú zprávu parížskeko vydania „Newyork Heraldu", že americká vláda, dnes alebo zajtra vydá úradné komuniké, v ktorom zaujme stanovisko proti požiadavkom Japonska v Číne. Pekingské časopisy sú si do konca isté, že do 5. marca sa zjavia americké lode ,na čínskych vodách, lebo vraj Spojené Štáty sa postavia na obranu Číny.

Válečné predlohy v Taliansku. Dľa „Világu" Salandra predostrel pred

komoru zákonnú predlohu o hospodárskych a vojenských poriadkoch smerujúcich na

VOdflCl 0 KTORÝCH NECHYROVAŤ. O mnohých vojakoch nemá ich najbližšia

rodina od viac týždňov, ba často aj od me­siacov žiadnej zprávy. Nevedia o nich, či sú ranení, či padly do zajatia a či hádam už aj v chladnom hrobe odpočívajú.

Aby sme nášmu obecenstvu dopomohli v tom, žeby o takýchto dostalo nejakú zprá­vu, otvárame novú rubriku. „Vojaci o kto­rých nechyŕovat". Za mierny poplatok (5 halierov za slovo) uverejníme vyzvanie, aby v ozname udanej osobe podali patriční či­tatelia hlavne vojaci — zprávu o voja­koch, o ktorých rodina dávnejšie nič nechy­ruje. Prosíme presne udať meno patričného vojaka, číslo pluku (regimentu) a kompanie, pri ktorých slúžil a aj adresu, kam má byt odpoveď poslaná. Administrácia na dotazy neofipovie, ale zprávy podajú len čitatelia.

Obnos možno zaslať i v známkach.

G a š p a r Žucha, iutanierist, Reg. 7'., kompanía 9. (Poľná pošta 59.) Posledne pisal 8. septembra m. r. Bojoval u Krasnika. Kdo by o ňom niečo ve­del, nech píše na adresu Qašpar Žucha, Rajecz (Trencsén m.) 4248 J á n Solovic, 14. honvédskeho pluku, 1. stotina. (Poľná pošta 50.) Rodák z Hrušového, od 20. ok­tóbra m. r. o ňom nechyrovaf. Kdo by o ňom niečo vedel, nech píše Gustávovi Zoch, ev. farárovi, Lu­bina (Lobonya, Nyitra m.) 4249

J a n o Cáni, 70. pešieho pluku, 4. kompánia. Tá­borí posta 105. Irtlo by o ňom niečo vedel, nech píše na adresau lano Čáni, Stará Pazova (Horvat-

Vko). 4250

• Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clslo 43

obranu, štátu. Dfa „Tribuny" táto predloha obsahuje i paragrafy proti špionáži. Niektoré ustanovenia týkajú sa kontrabandu a tlačovej slobody, nakoľko zakazujú uverejňovať články o pohyboch vojska. Dfa druhej zprávy, predlohu túto stiahli zpäf, lebo chcú ju do­plniť trestnou sankciou proti tlačovej propa­gande cudzozemská.

Turecký snem.

Turecký snem odročili do 28. sept. Na poslednom zasadnutí povedal predseda Ha­iti reč, v ktorej prízvukoval, že Turci, Nemci, Rakúšania a Uhri, ktorí sa v tejto vojne spo­jili, zničia Rusov. Turecký vojak je si istý, že zároveň bráni Berlín, Viedeň a Budapešť, práve tak vedia i vojaci spojencov, že brá­nia Carihrad i Anatoliu. O Dardanelách ho­voril toto: Zdá sa byť vytvoreným, 'že ne­priateľ prejde cez úžinu. Nech nepriatej" vie, že najväčšiu časť našej armády sme práve tu zkoncentrovali a pripravili sme sa na ka­ždú možnosť. Nech celý svet zvie, že chce­me žiť, ale nie v prachu, lež bojujúc, ako neodvislý, pyšný národ.

Tajná smluva medzi Ruskom a Anglickom.

„Hamburger Nachnchten" sa dozvedá z Ríma, že medzi Ruskom a Anglickom bola uzavretá smluva, ktorá má zostať do uza­vretia mieru v tajnosti. Dfa tejto obsiahne Carihrad Rusko, za čo to uzná suverenitu Anglicka nad Afganistanom a prepustí vše­tky svoje záujmy v Tibete Anglicku. Zpráva táto udajne má prameň v Paríži.

Bulharská nóta pre dunajské míny. Dľa úradnej „Bulharskej telegrafickej kan­

celárie" poslal Radoslavov Rusku, Rakúsko-Uhorsku a Srbsku nótu, v ktorej protestuje proti ukladaniu min v Dunaji, lebo tieto sú nebezpečné pre plavbu po rieke. Žiada, aby mocnosti míny odstranily, alebo zabezpečily obyvateľstvo pobrežia proti škodám.

Obetujte na Červený kríž! ?

Budapest, dňa 3. marca. — Nové a8entýrky. „Grazer Tagespost"

sděluje, že najbližšie zjaví sa vyhlásenie, dľa ktorého majú sa hlásiť 37—42 roční k asentýikam. Treba sa hlásiť u patričnej vrchnosti do 20 marca k vôli popisu. Od­vody budú od 6. apríla do 6. mája. Úradne však ešte nič nebolo oznámené.

— Arciknieža František Salvátor v Buda­pešti. Hlavný kontrolór dobrovolníckeho zdravotníckeho ošetrovania arciknieža Fran­tišek Salvátor prišiel včera do Budapešti.

— Ministri v Košiciach. Minister vnútra Ján Sándor, minister domobrany bar. Hozal a spoločný minister vojny Krobatln odce­stujú dnes do Košíc, aby preskúmali špitále, postavené na Horniakoch za účelom pozo­rovania nemocných. Z Košíc pôjdu do Ung-váru, Munkáča, Sátoraljaujhelyu a Miškovca. Výzkumná cesta, na ktorú si vzali ministri odborníkov, potrvá asi týždeň.

- Naši na bojišti. Už dávnejšie sme boli oznámili, že fur Tvarožek z Brezovej dostal sa do ruského zajatia. Teraz môžeme toto potvrdiť. Pred troma dňami totiž došla karta, v ktorej praje otcovi svojmu — veselé sviatky z Nového Nikolajevska. Karta bola odovzdáva na poštu 8. decembra minulého roku. Tiež v nej sděluje, že sú s ním ešte dvaja Brezovania. Jeden z nich volá sa Tuch (Tuk?).

— Generál Pau v Petrohrade. Generál Pau konečne dorazil do Petrohradu. Na nádraží ho čakalo veľké obecenstvo.

— Buiharské siroty. Dľa popisu je v Bul­harsku 39.433 sirôt, ktoré zostaly po pad­lých v oslobodzujúcich válkách. Z týchto je 26.657 utisnuté na podporu. Číslo toto však neni úplné, lebo v 21 okresoch ešte nebol popis prevedený.

— Kukuričná múka. Povinovaté upotrebú-vanie kukuričnej múky je síce dočasne od­ročené z tej príčiny, lebo jej ešte nadostač niet, ale dľa nášho známeho „čo sa vlečie, neutečie", dosť skoro budú si museť aj la­

bužníci privykať na jedlá z tejto múčky zho­tovené, ktorá, čo sa obsahu na výživných lát­kach, menovite tuku týka, nie je ani mak me­nej cenná, ako obľúbená múka pšeničná. Aby vzdor tomuto všetkému medzi obecen­stvom neodškriepiteľné javiaca sa nechuť a predsudok proti tejto múke sa zlomil, tunäj-'ší Spolok gazdýň (Háziasszonyok egyesulete)1

usporiada zajtra, 4. marca, v známom ho­stinci „Gambrinus" na okružnej ceste Alžbety „jedenie na próbu", pri ktorom bu­de možno za lacný groš dostať všetky možné jedlá z kukurice zhotovené a okrem toho v nedeľu, 7. marca usporiada v „Urá­nii" bezplatnú prednášku o výžive ľudu, spo­řívej kuchyni a kukuričných múčnych jedlách a to s „demonštráciami", t. j . jedlá o kto­rých bude reč, sa hneď aj vyhotovia a každý ich bude môcť hneď okúsiť zadarmo. Nevieme, čo v tejto prednáške bude reč aj o múke jačmennej; na každý pád by sa ale siŠlo dať ľudu úpravu a to zadarmo, ako si má z múky pomiešanej s jačmennou hotovit jedlá, lebo ohľadom takejto múky nie jedna gazdinka už zastrelila poriadneho capa — nevedomky a konajúc svoju vlasteneckú po­vinnosť, nepodareným jedlom narobila si škody.

~ Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DFNNÍK UC. SPOĹ. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÄNEK.

Rdo mi dodá rýchle & % ä C 5 S ? sovaf Peter Antal, Kisolaszi (Liptó m.) 424T

Knihy kupujte u B u d a p e š t i a n s k e h o raakSsa-dateFského s p o l k u ú&.sp. Bu­dapest, VIIS., M á r i a - u . č. 15.

ŽÍÍWIÍÍÄÍÍSS «S ssesumlSs.

m tmu

Hasím peňažným ústavom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojární a moderným písmom opatrenú

knfhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno m bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá. Pri kníhtiačiarni máme dobre zariadené

knihväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . Budapešť. VIII., Már ia u. 15

P o z n á m k a i Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t n a a k é t l a č i v á .

ROZPOČTY na p o -• z i a d a n i e z d a r m a .

wm

TI&CRH B',-' fckébo secv-lkst ucasttnarakej spoločnosti, Budapest, VIIL, Mária ulica číslo 15»