Scarlett Čanakyová - filmsk.skold.filmsk.sk/pdf/filmsk-09-2010.pdfšiesteho ročníka je Hranica. Viac na . 5. MFF Cinematik (miesto konania – Piešťany – Dom umenia / Cinematik

mesačník o filmovom dianí na Slovensku2010 www.filmsk.sk

novinkyPrežiť svoj život Mongolsko: V tieni Džingischána

rozhovor

Scarlett Čanakyová

témaAudiovizuálny fond

recenziaLegenda o Lietajúcom CypriánoviKatka

Prežiť svoj život

9

1

Septembrové číslo Film.sk je vždy ozvláštnené. Každoročnes ním ako zvláštne vydanie vychádza programový bulletin

k nekomerčnej putovnej prehliadke Projekt 100. Tento rok je pre-kvapenie dvojnásobné. „Projektové“ číslo vychádza v zmene-nom formáte a v novej grafickej úprave. Táto inovácia ale nie jesamoúčelná. Je predzvesťou zmien, ktoré v redakcii pripravuje-me počas celého roka a ktorých vyvrcholením bude po našichtradičných jedenástich ročníkoch Film.sk jeho redizajn a trans-formácia na moderné periodikum. Aktuálny formát bulletinuProjekt 100 je totožný s tým, do akého sa od januára budúcehoroka Film.sk zo svojho súčasného vreckového rozmeru „preľne“,jeho grafická úprava však – až na drobné detaily – korešpon-duje s celkovým vizuálom prehliadky Projekt 100. Znamená to,že prekvapeniam ešte nie je koniec. Finálna podoba novej gra-fickej úpravy sa k vám dostane až o štyri mesiace. Dôvod? Ústre-tovosť k zberateľom, ktorí si jednotlivé ročníky Film.sk archivujúvo väzbe a zmena rozmeru počas roka by im tento zámer zne-možnila. Treba však povedať, že rozhodnutie pre celkový redi-zajn Film.sk sa rodilo dlhšie a je pre nás veľkou zmenou na ces-te k čitateľovi. Dejú sa však aj iné „veľké“ veci a tento rok je v ob-lasti periodickej tlače záujemcom o film dopriate podstatneviac. Počas leta vyšli dva nové filmové časopisy – odborný ob-časník o animovanom filme Homo Felix a dvojmesačník Kineč-ko, ktorý odráža kinematografiu v súčasných a premenlivýchsúvislostiach. Vďaka nim sa rozširuje priestor na širšiu a rôznoro-dejšiu reflexiu filmu. Áno, konečne aj u nás. Konečne tu pôjdeo „iné“ čítanie.

Simona Nôtová-Tu‰erová

Kamil Peterajbásnik a textár

Veľmi rád mám filmy Ju-raja Jakubiska Kristove rokya Vtáčkovia, siroty a bláz-ni a tiež film Štefana UhraSlnko v sieti. Myslím si, žesú to prelomové diela, ktoré vyslobodili slovenskú kinematogra-fiu z realizmu a dodali jej viac fantázie a obrazotvornosti. Páčisa mi, že ich tvorcovia mali odvahu experimentovať a túžbu vy-tvoriť niečo nové. Aj preto tieto diela považujem za medzníkyv histórii slovenskej kinematografie. V súčasných filmoch niečotaké chýba.

MOJE OBĽÚBENÉ SLOVENSKÉ FILMY

NA

ÚV

OD

foto

: Pet

er P

roch

ázka

KNIHY | CASOPISY | DVD | CD | PLAGÁTYWWW.KLAPKA.SK | WWW.SFU.SK

foto

: To

má

š Ju

ríče

k

PLU

S/M

ÍNU

S M

ES

IAC

A

3

Film.skMesaãník o filmovom

dianí na Slovensku 11. roãník

Vydavateº: Slovensk˘filmov˘ ústav

Adresa redakcie: Film.sk Slovensk˘ filmov˘ ústav

Grösslingová 32811 09 Bratislava

tel.: 02/57 10 15 25 fax: 02/52 73 32 14

e-mail: [email protected] ·éfredaktorka:

Simona Nôtová-Tu‰erová Tajomníãka redakcie:

Eva Michalková Redakãná rada: Peter Dubeck˘

generálny riaditeº SFÚAlexandra Strelková

riaditeºka NKC – SFÚMarián Brázda

vedúci ediãného oddelenia SFÚ Miroslav Ulman

odborn˘ referent Audiovizuálnehoinformaãného centra SFÚ Simona Nôtová-Tu‰erová

tlaãová tajomníãka SFÚ·tefan Vra‰tiak

tajomník KFN SSN Design: Marek Borovsk˘

Grafická úprava: Microtus – Du‰an Slezák

Tlaã: Dolis, spol. s r.o.Uzávierka ãísla 9/2010:

23. 8. 2010Text nepre‰iel jazykovou úpravou.

Názory redakcie sa nemusiazhodovaÈ s názormi

prispievateºov. Foto na titulnej strane:

PreÏiÈ svoj Ïivot – Asociáciaslovensk˘ch filmov˘ch klubov

Film.sk vychádza s podporou MK SR.

ISSN 1335 – 8286Akékoºvek rozmnoÏovanie textu, fotografií,

grafov, vrátane údajov v elektronickej podobe len s predchádzajúcim

písomn˘m súhlasom vydavateºa.© Slovensk˘ filmov˘ ústav

OBSAH3 ⇔ PLUS / MÍNUS MESIACA v slovenskej

kinematografii4 – 10 ⇔ KALENDÁRIUM filmov˘ch podujatí

mesiaca11 – 20 ⇔ NOVÉ FILMY pre premiérové kiná20 ⇔ Správy Z FILMOVÉHO DIANIA21 ⇔ NOVINKY alebo krátke filmy v distribúcii22 ⇔ NOVINKY alebo PreÏiÈ svoj Ïivot

podºa Jana ·vankmajera23 ⇔ NOVINKY alebo Mongolsko: V tieni

DÏingischána podºa Pavla Barabá‰a24 – 27 ⇔ ROZHOVOR alebo scenáristka

a dramaturgiãka Scarlett âanakyová 28 – 31 ⇔ TÉMA mesiaca alebo Audiovizuálny fond32 – 33 ⇔ Správy Z FILMOVÉHO DIANIA34 – 35 ⇔ RECENZIA alebo Legenda

o Lietajúcom Cypriánovi podºa Mariany âengel Solãanskej

36 – 37 ⇔ RECENZIA alebo Katka podºa Heleny Tfie‰tíkovej

38 – 39 ⇔ OHLASY alebo 18. MFF Art Film Fest40 – 41 ⇔ OHLASY alebo 45. MFF Karlovy Vary42 ⇔ OHLASY alebo 36. LF· Uherské Hradi‰tû43 ⇔ Správy Z FILMOVÉHO DIANIA44 – 45 ⇔ FILMOVÉ PUBLIKÁCIE46 – 47 ⇔ DVD nosiãe48 ⇔ PROFIL alebo kameraman Karol Kr‰ka49 ⇔ IN MEMORIAM alebo reÏisér Igor Ciel50 ⇔ âO ROBIA alebo na ãom pracujú

slovenskí filmári 51 ⇔ DR. DIVNOLÁSKA52 – 57 ⇔ PROGRAMY57 ⇔ JUBILEÁ58 ⇔ Správy Z FILMOVÉHO DIANIA a uzávierky

na granty a podporné programy59 ⇔ REBRÍâEK alebo TOP TEN

za prv˘ polrok 201060 ⇔ STALO SA ZA 30 DNÍ60 ⇔ NAJPREDÁVANEJ·IE PUBLIKÁCIE

A DVD NOSIâE V KLAPKA.SK

2224

3634

Richard Blech, filmový publicista a historik: „Najväčším plusom súdve knihy, ktoré si veľmi vážim. Po dosť prechválených, ale aj jedno-stranných Dejinách filmu autorskej dvojice Thompsonová – Bord-wel, poznačených tradičným americkým ignorantstvom stredoeu-rópskych a východoeurópskych filmových kultúr, sa dostala na kniž-ný trh kniha klasika poľskej filmológie Jerzyho Plazewského Dějinyfilmu 1895 – 2005. Autor v nej vo všetkých aspektoch nadviazal napriekopnícke šesťzväzkové Dejiny filmu svojho krajana Jerzyho Toep-litza, jeho kniha je príkladom exaktnej, veľmi prehľadnej a pritomfundovanej práce. Aj druhým plusom je novovydaná kniha – PaľoBielik a slovenská filmová kultúra autorky Petry Hanákovej, ktorá vy-šla pod egidou SFÚ. Je v nej povedané všetko, určite uspokojí všet-ky záujmové vrstvy čitateľov, ktorí sa o tohto klasika slovenského fil-mu zaujímajú. Za najväčší mínus v našej publicistike, či už v printo-vých alebo audiovizuálnych médiách, považujem ignorantstvo pripísaní mien, predovšetkým slovenských (!) hercov. Kroner je Króne-rom, Gruberová je Grúberovou, Kišonová-Hubová je Kišoňovou....Rovnako pračudesné je to s výslovnosťou mien niektorých zahranič-ných osobností. Alain Delon je alan, hoci sa volá alén, Luchino Vis-conti nie je lučino, ale lukino. A už úplne komickú podobu dostáva-jú z ruštiny transkribované mená prostredníctvom angličtiny. A pri-tom nie je ani také ťažké overiť si, ako sa títo ľudia naozaj volajú.“

Marian Urban, producent: „Nové časopisy, knihy o filme, DVD, ne-bývalé investície do vývoja projektov, lokálne i medzinárodné po-dujatia, workshopy, festivaly, prehliadky a mnohé iné pestré, výživnéaktivity v podhubí slovenskej kinematografie s podporou novéhofondu, nádej pre kreatívnych inventorov a adaptorov i filmožrútov,to sa mi páči... Pár presných postrehov o fonde a logických požia-daviek, ale aj nekonštruktívne, sebastredné, nedovzdelané argu-menty (napríklad, že: takto to nikde v Európe nie je (sic!) – ale prá-veže je aj nie je, pre začiatok si stačí trochu „zabrowsovať na nete“,neskôr realizovať skutočne medzinárodný a európsky projekt, prečí-tať si príslušnú legislatívu a literatúru a oči sa možno otvoria), egoid-né mediálne manipulácie (filmári majú druhú Kolibu (uf!) – nálep-kovanie zlodejov bez podania trestných oznámení a čo ešte? ško-da slov, aj kôň by sa smial). Čo je prapríčinou všetkej zloby, nešťastiaa zla na tejto planéte? Ego, a to sa tu zhmotnilo a rozbujnelo, akouž dávno nie... Čo s tým? Zatiaľ si ako chlapci na piesku dokazujú,kto má väčší, ale i to pominie. Verím, že majú na viac – a toto by sami nemalo páčiť? Haj, hou...“

Objednávkov˘ kupón na www.filmsk.sk.

V¯POÎIâNÉ HODINY V ODDELENIACH DOKUMENTÁCIE A KNIÎNIâN¯CH SLUÎIEB A MEDIATÉKY SFÚ!

Od 1. septembra 2010 platia pre pracoviská oddelení dokumentácie a kniÏniãn˘ch sluÏieb a mediatéky pôvodné v˘poÏiãné hodiny:

PONDELOK: 9.00 – 12.00 hod. UTOROK: 9.00 – 12.00 hod. STREDA: 9.00 – 12.00 hod. a 14.00 – 16.00 hod.·TVRTOK: 14.00 – 16.00 hod.PIATOK: voºn˘ deÀ

5

4

SEPTEMBER 2010prezentácia mimoriadnych a oceňovaných svetových filmov. Vo vybraných kinách a filmových kluboch po celom Slovenskusa počas štyroch mesiacov divákom predstaví ďalšia desiatkavýznamných filmov nielen z histórie svetovej kinematografie, ale i výnimočné filmové počiny zo súčasnej európskej tvorby.Tohtoročnú kolekciu tvoria nový film Andrzeja Wajdu Svätá tráva, dráma o ľudskej túžbe a ilúziách Muž z Londýna v réžii BéluTarra, kultový milostný príbeh Hala Ashbyho Harold a Maude,brutálny realizmus v sociálnej dráme Fish Tank Andrey Arnold,komédia s Woody Allenom v hlavnej úlohe Zahraj to znovu, Sam v réžii Herberta Rossa, Allenov nový film Užívaj si, ako sa len dá!, lakonická snímka Akiho Kaurismäkiho Zmluva s vrahom,podmanivá dobová dráma Michaela Hanekeho Biela stuha či noirová klasika Hlboký spánok režiséra Howarda Hawksa.Otváracím titulom prehliadky bude najnovšia snímkamedzinárodne uznávaného českého režiséra a animátora Jana Švankmajera, koprodukčný film Prežiť svoj život, s ktorým sa v Projekte 100 bude premietať krátky animovaný film Kataríny Kerekesovej Kamene. Krátky hraný film X=X+1 režiséra Juraja Krasnohorského sa bude premietať pred filmom Užívaj si, ako sa len dá!. Viac na www.asfk.ska vo Zvláštnom vydaní Film.sk – Projekt 100.

7. Comics SALÓN a 23. IstroCON(miesto konania – Bratislava – Istropolis)Medzinárodný festival Comics SALÓN prinesie počas troch dní prezentáciu a výstavu comicsu a výtvarných diel, sekciuanime, mangy a hier, besedy a príspevky o japonskej kultúre,odborné prednášky a workshopy či turnaje a hranie najnovšíchpočítačových hier. Paralelne s ním sa bude odohrávať aj 23. ročník festivalu IstroCON, na ktorom si návštevníci budú môcť pozrieť zaujímavé filmové trháky v sekciách sci-fi, fantasya horor, uskutočnia sa aj literárne súťaže, prednášky a ďalšiesprievodné aktivity. Viac na www.comics-salon.sk.

Videoklip ako filmové umenie (miesto konania – Bratislava – A4 / nultý priestor)Máte radi výnimočnú hudbu a jej mimoriadne filmové obrazy?Poznáte zimomriavky z úžasnej symbiózy hudby a obrazu, keďmédium vytvára dokonalý pocit naplnenia? Je to téma, ktorej sa venuje aj večer najlepších videoklipov so šéfredaktoromportálu Kinema.sk Petrom Konečným. Viac na www.a4.sk.

1. MAFF 2010 – Music and Film Festival(miesto konania – Bratislava – Palace Cinemas Eurovea / kino Mladosť / DK Zrkadlový háj)Prvý ročník festivalu hudobných filmov, ktorý spája hudobnýa filmový svet, prinesie filmové predstavenia a v nadväznosti

Putovná prehliadka krátkych filmov Kraťasy(miesto konania – 12 slovenských miest)Putovná prehliadka krátkych filmov, ktoré získali ocenenia na medzinárodných festivaloch študentskej tvorby v Českejrepublike a na Slovensku. V približne dvojhodinovom programediváci majú možnosť vidieť hrané, dokumentárne a animovanéfilmy tvorcov prevažne zo Slovenska a Česka, ale aj z iných krajínstrednej a východnej Európy. Viac na www.cinemaview.sk.

6. (nielen) filmový festival Kinobus(miesto konania – Žilina / Milówka / Bystřice / Staškov / Skalité)Tematická (nielen) filmová prehliadka Kinobus je hravá akcia,experimentujúca s formami prezentácie filmu, možnosťamiumenia a jeho vzťahu k lokalite. Charakterizujú ju autobusy, ktoré s divákmi cestujú po starých vidieckych kinosálach.Podujatie je nesúťažné, má seminárny charakter a je zameranéna stredoeurópsky film s dôrazom na slovenskú kultúru. Témašiesteho ročníka je Hranica. Viac na www.kinobus.sk.

5. MFF Cinematik (miesto konania – Piešťany – Dom umenia / Cinematik bar / Kino Fontána / MkKS A. Dubčeka / Kursalon / Hudobný pavilón /Bažant Kinematograf) Piaty ročník podujatia ponúkne množstvo kvalitných filmovrozdelených do viacerých sekcií. V hlavnej súťažnej kategóriiMiesto stretnutia Európa sa premietne kolekcia najlepšícheurópskych filmov z rokov 2009 a 2010, ktorá vznikla ako výsledokhlasovania mladých európskych filmových kritikov, pričomvíťazný film získa hlavnú cenu festivalu Meeting Point EuropeAward. V druhej súťaži pod názvom Cinematik.doc sa o cenuFilm Europe Award budú uchádzať slovenské celovečernédokumentárne filmy, odpremiérované od septembra 2009 do septembra 2010. Posúdi ich medzinárodná porota filmovýchkritikov a tvorcov. Program doplnia rôznorodé nesúťažné sekciea zaujímavé sprievodné podujatia. Uskutoční sa aj medzinárodnýseminár na tému Koprodukovanie dokumentárnych filmov v Európe, spojený s prezentáciou pripravovaných slovenskýchdokumentov, ktorú organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s MFF Cinematik a kanceláriou MEDIA Desk Slovensko. Viac na www.cinematik.sk.

16. Projekt 100 (miesto konania – 35 slovenských miest)Podstatou putovnej prehliadky Projekt 100 je už od roku 1994

Filmové podujatia na Slovensku

23. september o 20.00 h.

17. – 19. september

9. september – 31. december

SEPTEMBER 2010

12. august – 15. november

3. – 5. september


KA

LEN

DÁ

RIU

M


7

6

KA

LEN

DÁ

RIU

MSEPTEMBER 2010

na ne i živé koncerty. V programe je sedem domácich titulov,vrátane dvoch noviniek – dlhometrážneho dokumentu PetraKováčika Slnko stúpa o kapele Longital a stredometrážnehodokumentu Cigarety a pesničky Mareka Šulíka a Jany Belišovej.Tie dopĺňajú snímky Bratislava – Čertovo kolo (r. Š. Semjan), Ilja (r. I. Ostrochovský), Kamene (r. K. Kerekesová), Momentky(r. P. Krištúfek) a Pravda víťazí (r. L. Kaboš). Zo zahraničnýchsnímok diváci uvidia napríklad slávny film Dáždnikyz Cherbourgu z roku 1964 s 21-ročnou Catherine Deneuve,v ktorom sa namiesto dialógov spieva, a zaujímavú spomienku na jeho nakrúcanie s názvom Bol raz jeden film – Dáždniky z Cherbourgu alebo zábavný dokument Anvil! Príbeh Anvilu o kanadskej kapele Anvil. Do programu je zaradená aj experimentálna sci-fi dráma francúzskehoelektronického dua Daft Punk Electroma, unikátny dokumentBeastie Boys, 50 kamier a 40 tisíc očí či hravý príbeh v réžii Miloša Formana Dobře placená procházka. Viac na www.maff.sk.

4. medzinárodná prehliadka amatérskych filmov AmatFest (miesto konania – Námestovo – Dom kultúry)AmatFest je nesúťažná prehliadka neprofesionálnych filmov,ktoré boli ocenené na rôznych súťažných prehliadkach alebozaujali organizátorov podujatia. Prehliadka hraných,experimentálnych, animovaných filmov a videoklipov sa konákaždé dva roky, štvrtý ročník prinesie amatérske filmy zoSlovenska, Českej republiky, Chorvátska, Estónska, Anglickaa Nemecka. Viac na www.amatfest.sk.

19. Divadelná Nitra (miesto konania – Nitra – Aula UKF)Súčasťou medzinárodného divadelného festivalu je opäť aj prehliadka súčasných európskych filmov pod názvom film.eu. Diváci uvidia filmy Kamene (r. K. Kerekesová), Múry sú vysoké a hrubé (r. J. Johanides), Na sever (r. R. D. Langlo)a Hadewijch – medzi Kristom a Alahom (r. B. Dumont). Viac na www.nitrafest.sk.

27. MFF Agrofilm (miesto konania – Nitra-Lužianky – Centrum výskumu živočíšnej výroby)Filmový festival Agrofilm je tradičná prehliadka vedeckých,odborných a informačných videofilmov z krajín celého svetaz oblasti agropotravinárstva, lesníctva, vodných zdrojov,ekológie, vidieka a života jeho obyvateľov i prognózy a vízie ďalšieho vývoja multifunkčného udržateľnéhopôdohospodárstva. Súčasťou festivalu sú rôznorodé sprievodné podujatia. Viac na www.agrofilm.sk.

27. september – 1. október

Projekcia bulharského filmu Moje maličké nič(miesto konania – Bratislava – Bulharský kultúrny inštitút)Film Moje maličké nič (2007) režiséra Doča Bodžakova rozoberá problém, o ktorom sa v Bulharsku málo hovorí. Je ním medzinárodný obchod s bábätkami, ktorého trasaprechádza cez Bulharsko. Film autenticky zobrazuje detailyobchodu s deťmi a tematizuje morálnu stránku problému. Viac na www.bulkis.sk.

Kino podľa Martina Kaňucha (miesto konania – Bratislava – A4 / nultý priestor)Cyklus autorsky zostavených projekcií v réžii slovenských tvorcov a osobností nielen z oblasti filmu pokračuje exkluzívnou kinofilnou kolekciou Martina Kaňucha, šéfredaktora filmologického časopisu Kino-Ikon a šedejeminencie mnohých slovenských festivalov. Svoj večer nazval Hladné oká. Viac na www.a4.sk.

16. MF dokumentárnych filmov Etnofilm Čadca(miesto konania – Čadca – Kysucké múzeum / Kultúrnea informačné centrum) Etnofilm Čadca je medzinárodné filmové bienále venovanéetnológii a sociálnej a kultúrnej antropológii. Jeho zámerom je predstaviť najnovšie dokumentárne filmy o kultúrneja sociálnej rôznorodosti ľudského spoločenstva a zvýšiťpovedomie o potrebe jej ochrany, podporiť vznik novýchfilmových diel na uvedené témy udeľovaním ocenení, prispieť k rozvoju slovenskej filmovej tvorby v oblasti vizuálnejantropológie a organizovať na pôde festivalu odbornépodujatia. Hlavnou cenou súťaže, ktorú na festivale udelímedzinárodná porota, je Zlatý turoň. Súčasťou programu bude aj pocta Paľovi Bielikovi, premietnu sa filmy Pod holýmnebom, Týždeň vo filme – Za Paľom Bielikom a Nie je Adam ako Adam. Viac na www.etnofilm.sk.

Filmový festival inakosti (miesto konania – Bratislava – FK 35_mm / FK Nostalgia)Deviaty ročník medzinárodnej filmovej prehliadky gaya lesbických filmov je zameraný na prezentáciu domácej,európskej a svetovej kinematografie s tematikou sexuálnychmenšín. Bonbónikom tohtoročného programu bude mini-sekciaLatino Lovers(?) a niekoľko festivalových hitov, ktoré potešiapredovšetkým klubových divákov, napríklad Single Man (r. T. Ford)s Colinom Firthom a Julianne Moore, Príboj (Contracorriente, r. J. Fuentes-León) z Peru či francúzska snímka Imaginárne lásky(Les amours imaginaires, r. X. Dolan) o milostno-priateľskom

SEPTEMBER 2010




24. september



trojuholníku. Samostatné programové bloky budú venované ajtémam, ktoré sú na Slovensku stále považované za kontroverzné,ako Gay Pride či viera a homosexualita. Po skončení festivalu sav dňoch 4. a 5. októbra v Palace Cinemas Aupark uskutočniaOzveny festivalu, počas ktorých sa premietnu diváckynajatraktívnejšie filmy festivalu. Viac na www.ffi.sk.

11. Multikultúrny festival Barbakan (miesto konania – Banská Bystrica – Pamätník SNP / DivadloIvana Palúcha / Club 77)Aj tento rok tvorí Multikultúrny festival Barbakan pestrý programzložený z troch elementov: hudba, film a fine-art. Súčasťoufilmového Barbakanu bude opäť súťažná sekcia študentskýchfilmov, ktorá prinesie snímky z trinástich krajín sveta. Ich kvalitubude v troch kategóriách (dokumentárny, animovaný a hranýfilm) posudzovať medzinárodná porota, ktorej bude predsedaťbenátskym Zlatým levom ocenený izraelský režisér Samuel Maoz.Porota udelí štyri ocenenia, o piatom rozhodnú diváci. Nesúťažnésekcie filmovej časti oslovia nielen klubových divákov, ale aj širšie publikum. Program bude tvoriť reprezentačný výber filmov súčasného prúdu tzv. rumunskej novej vlny, poľská sekcia s názvom „film offowy“, Ozveny filmových festivalov, sci-fi sekcia Varovný prst či sekcia Grindhouse, venovanáspolupráci režisérov Quentina Tarantina a Roberta Rodrigueza. Viac na www.vresk.sk.

Projekcia filmu Pásla kone na betóne(miesto konania – Bratislava – Vysokoškolský klub Elam)Projekcia filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne s osobnouúčasťou scenáristky Milky Zimkovej. Viac na www.elam.sk.

Podujatia slovenského filmu v zahraniãí

18. MFF Love is Folly – Varna (Bulharsko)Súčasťou festivalu bude sekcia slovenských filmov, v ktorej sapremietnu tituly Slnko v sieti (r. Š. Uher), Medená veža (r. M. Hollý),Ružové sny (r. D. Hanák), Postav dom, zasaď strom (r. J. Jakubisko),Pásla kone na betóne (r. Š. Uher), Iná láska (r. D. Trančík), Fontánapre Zuzanu (r. D. Rapoš) a v súťaži bude Slovensko zastupovaťfilm Líštičky (r. M. Fornay). Viac na www.fcc-varna.com.

6. Budapeštiansky festival krátkych filmov BuSho – Budapešť(Maďarsko)Projekcia filmov Arsy-Versy (r. M. Remo), Obraz do Ameriky (r. P. Kováčik) a Monštrum (r. M. Baláž). Viac na www.busho.hu.

2. MF filmov o zdraví Ippokratis – ostrov Kos (Grécko)Projekcia filmu Mesiac v nás (r. D. Fabiánová). Viac nawww.healthfilmfestival.gr.

67. MFF Benátky (Taliansko)Projekcia nového koprodukčného česko-slovenského filmu Jana Švankmajera Prežiť svoj život v sekcii Mimo súťaž. Viac na www.labiennale.org.

Manifesto: Ozveny svetových filmových festivalov – 50 miest (Česká republika)Súčasťou putovnej prehliadky Manifesto, ktorá prinesiepozoruhodné tituly mimo českej distribúcie, bude aj film Juraja Nvotu Muzika. Viac na www.manifesto2010.cz.

9. MFF pre deti a mládež Nueva Mirada – Buenos Aires(Argentína)Projekcia filmov Pružinka (r. M. Mészáros) a Chyťte ho! (r. B. Šima).Viac na www.nuevamirada.com.

Svetová premiéra slovenského dokumentu na EXPO 2010 –Šanghaj (Čína) Premiéra celovečerného dokumentárneho filmu LadislavaKaboša Zmenil tvár Šanghaja o slávnom slovenskom architektoviLadislavovi Hudecovi, ktorého diela sa stali súčasťou čínskejnárodnej kultúry. Hudec sa stal „otcom“ ázijských mrakodrapov,autorom prvých odvážnych konštrukcií z odľahčenej ocele.Režisér filmu sa vydal s dnes už vyše 80-ročnými deťmi LadislavaHudeca po stopách ich otca, v dokumente budú po prvýkrátzverejnené aj vzácne Hudecove 16 mm filmy z rokov 1920 – 1947.Náročný projekt sa realizoval na troch kontinentoch, a tov Európe, Číne a USA. Viac na www.mediafilm.cz.

16. Aye Aye Film Festival – Nancy (Francúzsko)Projekcia filmu Ako sa varia dejiny (r. P. Kerekes). Viac na www.ayeaye-vo.com.

8. MF animovaných filmov Fantoche – Baden (Švajčiarsko)Projekcia filmu Dvojhlasná invencia A-mol (r. V. Král). Viac na www.fantoche.ch.

9

8

KA

LEN

DÁ

RIU

MSEPTEMBER 2010

1. – 5. september

1. – 6. september

SEPTEMBER 2010


2. – 8. september

3. september






27. august – 3. september

6. MFF Stretnutia s horským filmom – Zakopané (Poľsko)Projekcia filmu Mongolsko: V tieni Džingischána (r. P. Barabáš).Viac na www.spotkania.zakopane.pl.

Premietanie filmov Dušana Hanáka – Ischia / Rím (Taliansko)Projekcie filmov Dušana Hanáka Obrazy starého sveta a Ružovésny. Na podujatí sa osobne zúčastnia režisér Dušan Hanáka spisovateľ a scenárista Dušan Dušek.

Premiéra filmového pásma Carstensz – Praha (Česká republika)Premiéra pásma filmov Pavla Barabáša pod názvom Carstenz,ktoré tvoria snímky Bhután – Hľadanie šťastia, Cez Himaláje nabicykloch, Carstensz – Siedma hora. Viac na www.kinoatlas.cz.

18. Třinecké filmové babie leto – Třinec (Česká republika)Na podujatí sa premietne viacero archívnych aj súčasných slovenských filmov, medzi nimi Erotic Nation(r. P. Begányi), Vtáčkovia, siroty a blázni (r. J. Jakubisko), Jaškov sen (r. E. Grečner), BRATISLAVAfilm (r. J. Kroner), Lietajúci Cyprián (r. M. Čengel Solčanská), Kamene (r. K. Kerekesová),Ďakujem, dobre (r. M. Prikler), Hranica (r. J. Vojtek), Nickyhorodina (r. M. Mináč), Ilja (r. I. Ostrochovský), Mesiac v nás(r. D. Fabiánová), Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil(r. D. Jablonski) a Arsy-Versy (r. M. Remo). Viac na www.tfl.cz.

Premietanie filmov Martina Slivku – Paríž (Francúzsko)Projekcia filmov Martina Slivku Etudy o človeku zo slovenskejgotiky a Posledná večera v Múzeu Cluny na výstave Zlatoma ohňom. Viac na www.musee-moyenage.fr.

19. medzinárodné filmové fórum Arsenals – Riga (Lotyšsko)Projekcia filmu Slepé lásky (r. J. Lehotský). Viac na www.arsenals.lv.

3. MFF I’ve Seen Films – Miláno (Taliansko)Projekcia filmu Obraz do Ameriky (r. P. Kováčik). Viac na www.icfilms.org.

pripravila Eva Michalková(REDAKCIA NEZODPOVEDÁ ZA ZMENY V PROGRAME PODUJATÍ!)

11

10

SEPTEMBER 2010



15. september



16. september – 10. január 2011


KA

LEN

DÁ

RIU

M

RéÏia: Pierre Morel. Námet: LucBesson. Scenár: Adi Hasak.Kamera: Michel Abramowicz.Strih: Frédéric Thoraval. Hudba:David Buckley. Hrajú: JohnTravolta, Jonathan Rhys Meyers,Kasia Smutniak, Richard Durden,Bing Yin, Amber Rose Revah,Eric Gordon, Luc Besson.Distribútor: Magic Box Slovakia

Asistent amerického amba-sádora v Paríži James Reecemá všetko, čo úspešný mužpotrebuje: atraktívnu priateľ-ku, luxusný byt a skvele pla-tenú prácu. Jediné, po čomtúži, je zažiť poriadnu akciu.Vo chvíli, keď dostane za úlo-hu byť poruke agentovi FBICharliemu Waxovi, je nadše-ný. Waxovou úlohou je zabrá-niť teroristickému útoku v Pa-

ríži. James však čoskoro zistí,že Waxovou záľubou je nási-lie, zastrašovanie a vytváraniechaosu. Najskôr strieľa, až po-tom sa pýta, či niekto prežila ani jedno jeho vyšetrova-nie nie je celkom normálne.Reecea namočí do prípadu,v ktorom sa kšeftuje s kokaí-nom, strieľa z pancierovejstrely a hrozia v ňom výstrelyz každej strany. P

RE

MIÉ

RA

: 16

. 9. 2

010

RéÏia: Jon Turteltaub. Námet: MattLopez, Larry Konner, Mark Rosenthal.Scenár: Matt Lopez, Doug Miro, Carlo Bernard. Kamera: Bojan Bazelli. Strih: William Goldenberg. Hudba: Trevor Rabin. Hrajú: NicolasCage, Jay Baruchel, Monica Bellucci,Alfred Molina, Toby Kebbell, EthanPeck, Teresa Palmer, Peyton List,Omar Benson Miller, Jake Cherry.Distribútor: Saturn Entertainment

Balthazar Blake je majstromčarodejom, ktorý sa na súčas-nom Manhattane snaží ubrá-niť mesto pred úhlavným ne-priateľom Maximom Horva-thom. Nestačí však na to sám,preto vyhľadá pomoc DavaStutlera, obyčajného človeka,ktorý v sebe ukrýva netuše-né možnosti. Svojho nedobro-

voľného žiaka rýchlo zasvätído základov tajného umeniamágie a kúziel a potom saspolu postavia jednému z naj-agresívnejších a najzákernej-ších čarodejov všetkých čias.Dave tak v sebe musí pozbie-rať všetku odvahu na to, abyvýcvik prežil, zachránil mestoa získal srdce svojej vyvolenej. P

RE

MIÉ

RA

: 16

. 9. 2

010

(From Paris with Love, Francúzsko, 2009) 35 mm, ·UP, 93 min., MN 15,ãeské titulky, a k ã n á k o m é d i a

Bez súcitu

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E P

RE

MIÉ

RO

VÉ

KIN

Á

(The Sorcerer’s Apprentice, USA, 2010) 35 mm, ·UP, 110 min., MP 12,slovenské titulky, a k ã n ˘ / f a n t a s y

âarodejov uãeÀ

13

12

RéÏia: Joann Sfar. Námet: JoannSfar – komiksová kniha. Scenár:Joann Sfar. Kamera: GuillaumeSchiffman. Strih: MarylineMonthieux. Hudba: OlivierDaviaud. Piesne: SergeGainsbourg. Hrajú: EricElmosnino, Mylène Jampanoï,Laetitia Casta, Lucy Gordon,Anna Mouglalis, Yolande Moreau, Sara Forestier.Distribútor: Continental Film

Jedna z najväčších francúz-skych ikon a jeden z najvplyv-nejších popových spevákovSerge Gainsbourg bol pro-vokatér a zároveň skvelý hu-dobník a umelec. PyšnémuFrancúzsku zaspieval paródiuMarseillaisy v rytme reggae,v priamom prenose si pripa-ľoval cigarety bankovkami,zviedol Brigitte Bardot v ča-soch jej najväčšej slávy, jeho

duet s Jane Birkin Je t’aime...moi non plus odmietli hrať voviacerých krajinách pre jehoobscénny text... Koho urazila zviedol, aké hity nesú jehorukopis a kam až siahala je-ho charizma, to ukazuje živo-topisný film, ktorý je rovnakozábavný a búrlivý, ako celýumelcov život. Snímka vzniklana základe komiksu.

PR

EM

IÉR

A: 2

3. 9

. 20

10

(Gainsbourg (Vie héroïque)), Francúzsko, 2010) 35 mm, ·UP, 134 min., MN 15, ãeské titulky, Ï i v o t o p i s n ˘

Gainsbourg

RéÏia: Harald Zwart. Námet: Robert Mark Kamen.Scenár: Christopher Murphey.Kamera: Roger Pratt. Strih: Joel Negron. Hudba: James Horner. Hrajú: Jaden Smith, Jackie Chan, Taraji P. Henson.Distribútor: Itafilm

Dvanásťročný Dre Parker samusí kvôli práci svojej mamypresťahovať do čínskeho Pe-kingu. S nadväzovaním pria-teľstva so svojimi novými vrs-tovníkmi má však veľké prob-lémy a navyše si znepriatelí ajtriedneho bitkára Čchenga.Dre síce pozná základy kara-te, no v zemi kung-fu mu to ne-pomôže. V cudzej krajine sa

cíti byť celkom osamotený,preto sa s prosbou obráti naúdržbára, pána Hana. Teno sebe tají, že je majstromkung-fu, napriek tomu začneDreho trénovať na turnaj, kdeby sa mohol Čchengovi po-staviť. Dre zisťuje, že stretnuties triednymi bitkármi bude úlo-hou, aká v jeho živote zatiaľnemala obdobu... P

RE

MIÉ

RA

: 9. 9

. 20

10

RéÏia: Radu Mihaileanu. Námet:Héctor Cabello Reyes, ThierryDegrandi. Scenár: Radu Mihaileanu,Alain-Michel Blanc, Matthew Robbins. Kamera: Laurent Dailland.Strih: Ludovic Troch. Hudba: Armand Amar, Piotr Iljiã âajkovskij. Hrajú: Alexej Gusko, Dmitrij Nazarov, Mélanie Laurent, François Berléand, Miou-Miou, Valerij Barinov, AnnaKamenkova Pavlova, Lionel Abelanski. Distribútor: Continental Film

Pred tridsiatimi rokmi bol An-drej Simoniovič Filipov hviez-dou. Bol uznávaným dirigen-tom najväčšieho orchestrav Rusku, no túto funkciu muodobrali, keď odmietol splniťpríkaz zbaviť sa všetkých ži-dovských hudobníkov, a pretoje dnes v divadle upratova-čom. Pri upratovaní riaditeľo-vej kancelárie sa Andrej čírounáhodou dozvie, že parížsky

Chatelet Theater pozýva sú-časný orchester na vystúpe-nie v Paríži. Dostane bláznivýnápad – dá dokopy starýchkamarátov hudobníkov a vy-razí tam s vlastným orchest-rom. Má to však jeden háčik –ani jeden z nich už tridsať ro-kov nehral a každý sa živí nie-čím iným. Film získal Cézaraza pôvodnú hudbu.

PR

EM

IÉR

A: 1

6. 9

. 20

10

(Le concert, Francúzsko / Rumunsko / Belgicko / Taliansko, 2009) 35 mm, ·UP,119 min., MN 15, ãeské titulky, k o m é d i a / h u d o b n ˘

Koncert

(Dvojka, âeská republika, 2009) 35 mm, ·UP, 89 min., MP 12, r o a d m o v i e / d r á m a

DvojkaRéÏia: Jaroslav Fuit. Scenár: Richard Malatinsk ,̆Jaroslav Fuit. Kamera: ViktorSmutn .̆ Strih: Michal H˘ka.Hudba: Tadeá‰ Vûrãák. Hrajú:Krist˘na Fuitová-Nováková,Jakub Wagner, David Máj,Vladimír Fi‰er, Vojtûch Dyk,Bohumil Klepl, Jaroslav Plesl, Pavel ¤ezníãek.Distribútor: Palace Pictures

Veronika s Michalom sú spo-lu päť rokov a ich vzťah sadostal na križovatku. Ona sachce ešte zabávať a niečozažiť, on naopak túži usadiť saa plánuje rodinu. Žijú vedľaseba bez toho, aby boli na-ozaj spolu. Pod tlakom hádoka strachu z rozchodu vymyslíMichal pre partnerku tajomnú

dovolenku. Od začiatku je alevšetko inak, ako to pedantnýMichal pripravil, a Veronikadáva najavo sklamanie. Ces-ta po Škandinávii a situácie,do ktorých sa počas nej do-stávajú, nastavujú páru zrkad-lo. Na výlete zažijú neobyčaj-né dobrodružstvo, ktoré dá ichživotom nečakane iný rozmer. P

RE

MIÉ

RA

: 2. 9

. 20

10

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E P

RE

MIÉ

RO

VÉ

KIN

Á(The Karate Kid, USA, 2010) 35 mm + 2D Digital, ·UP, 94 min., MP 12,

ãesk˘ dabing, ro d i n n ˘ d o b r o d r u Ï n ˘ f i l m

Karate Kid

15

14

RéÏia: Nanette Burstein. Scenár:Geoff LaTulippe. Kamera: EricSteelberg. Strih: Peter Teschner. Hudba: Mychael Danna. Hrajú: Justin Long, DrewBarrymore, Christina Applegate,Charlie Day, Ron Livingston, Kelli Garner, June Diane Raphael.Distribútor: Continental Film

Čerstvo rozídený Garrettstretne v bare Erin. Po niekoľ-kých pivách a klasických ba-rových rečiach zistí, že tátobaba je nielen pekná, ale ajvtipná a duchaplná. Preletímedzi nimi iskra a z nej sa vy-vinie klasický letný románik,ktorý ani jeden z nich nepo-kladá za niečo dlhodobejšie.Erin je však v New Yorku iba

na stáži a onedlho sa má vrá-tiť do rodného San Francisca.Ako sa blíži čas odletu, Erin ajGarrett si začnú uvedomovať,že toto nebude iba nezáväznýflirt. A tak sa začne láska nadiaľku. Navzdory časovémuposunu, vtipkujúcim kamará-tom a starostlivej rodine sa párpomocou SMS-iek a telefoná-tov snaží svoj vzťah udržať. P

RE

MIÉ

RA

: 9. 9

. 20

10

(Going the Distance, USA, 2010) 35 mm, ·UP, 103 min., MN 15, slovenské titulky, r o m a n t i c k á k o m é d i a

Láska na diaºku

RéÏia: Jon Chu. Scenár: Amy Andelson, EmilyMeyer. Kamera: Ken Seng. Hudba: Bear McCreary.Hrajú: Sharni Vinson, Rick Malambri, AlysonStoner, Harry Shum Jr., Adam G. Sevani.Distribútor: SPI International

Luke, tanečník telom aj du-šou, žije spolu s kamarátmi zosvojej tanečnej skupiny v do-me na okraji mesta. Celý ichživot tvorí tanec a ich domovje miestom nekonečných ta-nečných súbojov, tréningova nových choreografií. Každý,kto dostane šancu nazrieť doich domu, chce v ňom zostať– presne ako dvojica Moose

a Natalie. Na to sú však po-trebné peniaze. Jedinou šan-cou, ako ich zohnať, je vyhraťten najväčší a najtvrdší taneč-ný battle World Jam. Luke oslo-ví Natalie a Moosa a spoloč-ne pripravujú tanečné pred-stavenie, aké tu ešte nebolo.Do vzťahov sa však zapletierivalita a Natalie si musí vy-brať – láska alebo víťazstvo? P

RE

MIÉ

RA

: 2. 9

. 20

10

RéÏia: Sheng Ding. Námet: JackieChan. Scenár: Ding Sheng.Kamera: Zhao Xiaoding. Strih: Ding Yu. Hudba: Xiao Ke.Hrajú: Jackie Chan, LeehomWang, Steve Woo, Lin Peng.Distribútor: Palace Pictures

V najtemnejšom období čín-skej histórie viedli nemilosrdnívládcovia medzi sebou boje,ktoré si vyžiadali milióny živo-tov. Ti, ktorí prežili, mali len dvemožnosti – zabiť alebo byť za-bití. Takto zostali nažive dvajamuži – starý Bojovník z Lianga mladý Generál armády Wei.Bojovník zraneného Generálazajme a dúfa, že keď ho vydá

nadriadeným, splní sa mu túž-ba po návrate domov. Cestaspäť je ale pre oboch kom-plikovanejšia, než si mysleli,a napriek počiatočnej nená-visti k sebe nachádzajú cestu.Netušia však, že na stope imje Generálov brat, princ Wen,ktorý túži po ceste na trón.Malý Veľký Bojovník je v pora-dí 99. film Jackieho Chana. P

RE

MIÉ

RA

: 16

. 9. 2

010

(Da bing xiao jiang / Little Big Soldier, âína / Hongkong, 2010) 35 mm, ·UP, 96 min., MP, ãeské titulky, a k ã n á k o m é d i a

Mal˘ Veºk˘Bojovník

(Kei hei hup / Metallic Attraction: Kungfu Cyborg, Hongkong, 2009) 35 mm,·UP, 102 min., MP 12, ãesk˘ dabing, a k ã n á s c i - f i k o m é d i a

Kung-fu KyborgRéÏia: Jeffrey Lau. Scenár: JeffreyLau. Kamera: Yuen Man Fung.Strih: Angie Lam. Hudba: RonaldCheng, Mark Lui. Hrajú: Jun Hu,Betty Sun, Lik-Sun Fong, WeiGan, Ronald Cheng, Jacky Wu,Eric Tsang, Kar-Ying Law.Distribútor: Saturn Entertainment

Čína, rok 2046. V prísne taj-nom vládnom programe jevytvorený prototyp kyborgas ľudskou tvárou K-1, ktorý mávšetky predpoklady na to,aby zneškodnil nebezpečné-ho androida, ohrozujúcehomesto. K-1 má dokonalé funk-cie: okrem toho, že lieta, vidícez steny a strieľa z prstovuspávajúce strely, dokáže sakedykoľvek zmeniť na moto-

cykel alebo obrovské opan-cierované monštrum. Vládapridelí K-1 neúplatnému poli-cajtovi Xu Dachunovi, ktorýmá svojho parťáka zaučiť. Da-chun však nie je novým kole-gom nadšený. Najmä, keď K-1javí záujem o policajtku Su-mei, Dachunovu tajnú lásku.Ako sa však ukáže, K-1 nie jejediný kyborg v meste...

PR

EM

IÉR

A: 2

. 9. 2

010

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E P

RE

MIÉ

RO

VÉ

KIN

Á(Step Up 3 -D, USA, 2010) 35 mm + 3D digital, ·UP, 108 min., MP 12,

ãeské titulky, t a n e ã n ˘ r o m a n t i c k ˘ f i l m

Let’sDance 3D

17

16

RéÏia: Niels Arden Oplev. Námet: StiegLarsson – rovnomenn˘ román (2004). Scenár: Rasmus Heisterberg, Nikolaj Arcel.Kamera: Eric Kress. Strih: Anne Østerud,Jannus Billeskov Jansen. Hudba: Jacob Groth.Hrajú: Michael Nyqvist, Noomi Rapace, Sven-Bertil Taube, Peter Andersson, PeterHaber, Lena Endre, Björn Granath, IngvarHirdwall, Ewa Fröling. Distribútor: Tatrafilm

Pred štyridsiatimi rokmi zmiz-la Harriet Vagner z rodinnejoslavy. Telo sa nikdy nenašlo,no jej strýko je presvedčený,že išlo o vraždu, ktorú spáchalniekto z rodiny. Na vyšetrenieprípadu si najme investigatív-neho novinára Mikaela Blom-kvista, ktorému pomáha drs-ná počítačová hackerka Lis-

beth Salander. Dvojica zač-ne pátrať po podivnej vraž-de a zároveň rozpletá temnúa desivú rodinnú históriu... Filminšpirovaný knižnou trilógiouMilénium Stiega Larssona, jed-nou z najčítanejších kníh sú-časnosti, získal švédsku výroč-nú cenu za najlepší film.

PR

EM

IÉR

A: 1

6. 9

. 20

10

(Män som hatar kvinnor, ·védsko / Dánsko / SRN, 2009) 35 mm, ·UP, 152 min., MN 15, ãeské titulky, k r i m i t r i l e r

MuÏi, ktorínenávidia Ïeny

RéÏia: Paul W. S. Anderson.Scenár: Paul W. S. Anderson.Kamera: Glen MacPherson.Strih: Niven Howie. Hudba:tomandandy. Hrajú: MillaJovovich, Boris Kodjoe, AliLarter, Wentworth Miller, KimCoates, Spencer Locke, SiennaGuillory, Shawn Roberts, KaceyBarnfield. Distribútor: Itafilm

Štvrté pokračovanie úspeš-nej série Resident Evil je opäťzaložené na slávnej video-hre, tentoraz vo formáte 3D.Vo svete, ktorý je zamorený ví-rusovou infekciou, meniacousvoje obete na Nemŕtvych,pokračuje Alice vo svojej ces-te, aby našla tých, ktorí prežilia odviedla ich do bezpečia.

Jej bitka na život a na smrťs Umbrella Corporation dosa-huje nové vrcholy, Alice všakzíska nečakanú pomoc odstarého priateľa. Nová stopa,ktorá sľubuje bezpečné nebobez Nemŕtvych, ich zavediedo Los Angeles. Po príchodevšak zisťujú, že sa dostali dosmrtiacej pasce... P

RE

MIÉ

RA

: 23

. 9. 2

010

RéÏia: Tomá‰ Bafiina. Námet: MichalViewegh – rovnomenn˘ román(2008). Scenár: Michal Viewegh.Kamera: Tomá‰ Sysel. Strih: PetrMrkous. Hudba: Zdenûk Vfie‰Èála Nerez. Hrajú: Miroslav Donutil,Miroslav Vladyka, Vanda Hybnerová,TáÀa Pauhofová, Jan Budafi, Filipâapka, Ági Gubíková, Pavel¤ezníãek. Distribútor: Garfield Film

Film je príbehom troch súro-dencov Cyrila, Bruna a Ane-ty. Pevné puto, ktoré sa medzinimi utvorilo po tragickej smr-ti rodičov, kedy starostlivosťo mladšieho brata aj sestruprebral najstarší Cyril, prechá-dza zvláštnou skúškou. Súro-denci odchádzajú na tradič-ný výlet do hôr a v pätáchmajú tieň neodvratne sa blí-

žiacej Brunovej smrti. Výlet,ktorý má byť akousi cestousplnených želaní, vrátane taj-ných erotických fantázií, savšak mení na tragikomickúkonfrontáciu základných život-ných hodnôt a postojov. Filmvznikol podľa scenára a lite-rárneho bestselleru úspešné-ho českého spisovateľa Mi-chala Viewegha. P

RE

MIÉ

RA

: 23

. 9. 2

010

(Román pro muÏe, âeská republika, 2010) 35 mm, ·UP, 100 min., MP 12,k o m é d i a

Román pre muÏov

(Mongolsko: V tieni DÏingischána, Slovenská republika, 2010) 35 mm + DCP,·UP, 61 min., MP, d o b r o d r u Ï n ˘ d o k u m e n t á r n y f i l m

Mongolsko: V tieniDÏingischána

RéÏia: Pavol Barabá‰. Námet:Pavol Barabá‰. Scenár: PavolBarabá‰, Diana Kacarová.Kamera: Pavol Barabá‰. Strih: Pavol Barabá‰, Maro‰Petro. Hudba: Michal Novinski.Distribútor: SPI International

Najnovší dokument PavlaBarabáša je fascinujúcim pu-tovaním naprieč krajinou, kto-rá kedysi pokrývala pol sveta.Magická krajina, hľadajúcasvoju súčasnú tvár v odkazez 13. storočia, sa pod menomPax Mongolika stala najväč-šou ríšou, aká kedy uzrela svet-lo sveta. Obávaná, preklínaná

i obdivovaná – taká, ako jejzakladateľ, za života nikdy ne-porazený vojvodca Džingis-chán. V dobrodružnom puto-vaní tvorcovia i diváci objavu-jú aj neznámu tvár výbojnéhodobyvateľa, ktorého novátor-ské snahy zanechali hlbokústopu v myslení a vývoji celejľudskej spoločnosti. P

RE

MIÉ

RA

: 16

. 9. 2

010

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E P

RE

MIÉ

RO

VÉ

KIN

Á(Resident Evil: Afterlife, USA, 2010) 3D digital, 97 min., MN, slovenské titulky,

a k ã n ˘ t r i l e r

Resident Evil:Afterlife (3D)

19

18

RéÏia: Bart Freundlich. Scenár: Bart Freundlich. Kamera: Jonathan Freeman. Strih: Christopher Tellefsen. Hudba: ClintMansell. Hrajú: Catherine Zeta-Jones, JustinBartha, John Schneider, Lynn Whitfield, Art Garfunkel, Kate Jennings Grant.Distribútor: Magic Box Slovakia

Sandy je šťastne vydatá, mádve deti a pocit, že jej v životeuž nič nechýba. Jedného dňavšak náhodou odhalí neverusvojho manžela. Rozhodne sapre radikálny krok: opustí hoa presťahuje sa aj s deťmi doNew Yorku, kde si nájde novúprácu, priateľov a začne žiťnový život. Krátko po príchode

vstúpi Sandy do života sympa-tický mladík Aram, ktorý pra-cuje v kaviarni pod jej bytom.Aram občas stráži Sandinedeti, tie jeho spoločnosť a zá-bavné hry priam zbožňujú. Ajsamotná Sandy začne po-stupne chtiac-nechtiac pod-liehať jeho neodolateľnémuchlapčenskému šarmu... P

RE

MIÉ

RA

: 2. 9

. 20

10

(The Rebound, USA, 2009) 35 mm, ·UP, 95 min., MP, ãeské titulky, k o m é d i a

Sexy 40

RéÏia: Michael J. Bassett. Námet: Robert E. Howard –postava. Scenár: Michael J. Bassett. Kamera: Dan Laustsen.Strih: Andrew MacRitchie.Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: JamesPurefoy, Pete Postlethwaite,Rachel Hurd-Wood, Alice Krige,Jason Flemyng, MacKenzieCrook, Patrick Hurd-Wood, Max von Sydow, Marek Va‰ut.Distribútor: Tatrafilm

Kapitán Solomon Kane jemimoriadne výkonný zabijakzo 16. storočia. Vyzbrojený piš-toľami a mačetami háji sosvojimi mužmi česť anglické-ho kráľovstva a ukája svojukrvilačnosť v bojoch na všet-kých kontinentoch. Keď savšak s kumpánmi rozhodnedobyť tajomný hrad v sever-nej Afrike, ich cesta naberie

nečakaný obrat. Jeho muži sújeden za druhým povraždení,až kým Kane neostane sám.Ocitá sa tvárou v tvár Diab-lovmu pomocníkovi, ktorý savynoril z hĺbky pekla, aby očis-til svoju čiernu dušu. Kaneo-vi sa podarí vytrhnúť sa z jehopazúrov, no je mu jasné, žesa zachráni iba vtedy, ak sazriekne násilia. P

RE

MIÉ

RA

: 9. 9

. 20

10

RéÏia: Fabrice du Welz. Scenár: Fabrice du Welz.Kamera: Benoït Debie. Strih: Colin Monie; Anne LaureGuégan. Hudba: François-EudesChanfrault. Hrajú: EmmanuelleBéart, Rufus Sewell, PetchOsathanugrah, Julie Dreyfus,Ampon Pankratok, Josse de Pauw,Omm, Kularb Lay, Borhan du Welz. Distribútor: Atlantisentertainment

Po katastrofickom tsunamiv roku 2005 zostávajú Jeannea Paul, neschopní akceptovaťstratu svojho syna, žiť v Thaj-sku. Jeanne, upnutá na fakt,že telo ich syna nikdy neobja-vili, utvrdzuje sama seba, žesyn bol po katastrofe unesenýpriekupníkmi drog a stále žije.Paul je skeptický, ale nemá siluzobrať svojej žene poslednúnádej. Obaja sa vydávajú na

hrozivú cestu tropickou džung-ľou, ovládanou pirátmi. Vosvojej paranoji objavujú nad-prirodzenú ríšu, kde mŕtvi niesú nikdy skutočne mŕtvi a kdesa nočné mory a posadnu-tosť pretínajú s hrôzostrašnourealitou... Názov filmu je odvo-dený od thajského pomeno-vania duší ľudí, ktorí zomrelinásilnou smrťou.

PR

EM

IÉR

A: 2

9. 9

. 20

10

(Vinyan, V. Británia / Francúzsko / Belgicko, 2008) 35 mm, ·UP, 97 min., MN 15,ãeské titulky, p s y c h o t r i l e r

Vinyan

(A Serious Man, USA / Francúzsko / V. Británia, 2009) 35 mm + 2D digital, ·UP,105 min., MP 12, ãeské titulky, ã i e r n a k o m é d i a

Seriózny muÏRéÏia: Ethan Coen, Joel Coen.Scenár: Ethan Coen, Joel Coen.Kamera: Roger Deakins. Strih: Ethan Coen, Joel Coen.Hudba: Carter Burwell. Hrajú:Michael Stuhlbarg, Richard Kind,Fred Melamed, Sari Lennick, Amy Landecker, George Wyner, Katherine Borowitz.Distribútor: Palace Pictures

Píše sa rok 1967 a profesor fy-ziky Larry Gopnik sa práve do-zvedel, že jeho žena ho chceopustiť. Zamilovala sa do ex-travagantného známeho, kto-rého rozhodnosť ju očarilaviac ako nesmelosť jej muža.V byte s nimi býva aj Larryhovečne nezamestnaný brat,syn, topiaci sa v problémoch,a dcéra, ktorá kradne Lar-rymu z peňaženky peniaze

a sporí si na plastickú operá-ciu. Anonym sa ho snaží pri-praviť o miesto na univerzite,jeden zo študentov ho vydie-ra a susedka ho mučí tým, žesa opaľuje nahá. Zúfalý Larrysa vydá s prosbou o pomocza tromi rabínmi, aby mu po-mohli vyrovnať sa s problé-mami a stať sa lepším člove-kom – serióznym mužom.

PR

EM

IÉR

A: 9

. 9. 2

010

(Solomon Kane, V. Británia / âeská republika / Francúzsko, 2009) 35 mm, ·UP,104 min., MN 15, ãeské titulky, d o b r o d r u Ï n ˘ / f a n t a s y

Solomon Kane

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E P

RE

MIÉ

RO

VÉ

KIN

Á

21

20

(Wall Street: Money Never Sleeps, USA, 2010) 35 mm + 2D digital, ·UP, 127 min., MP 12, slovenské titulky, d r á m a / t r i l e r

Wall Street: Peniazenikdy nespia

RéÏia: Oliver Stone. Scenár: AllanLoeb. Kamera: Rodrigo Prieto.Strih: David Brenner, JulieMonroe. Hudba: Craig Armstrong.Hrajú: Shia LaBeouf, MichaelDouglas, Josh Brolin, CareyMulligan, Frank Langella, SusanSarandon, Charlie Sheen, VanessaFerlito, Eli Wallach, NatalieMorales, Brian Distance, JamesP. Anderson. Distribútor: Tatrafilm

Režisér Oliver Stone sa vra-cia na Wall Street do svetaburzových maklérov. Slávnaulica a jej finančné domy stá-li na pokraji súčasnej svetovejkrízy. Mladý maklér sa spolu sostarým burzovým veteránomGordonom Gekkom v poda-ní Michaela Douglasa snažiazatiahnuť ručnú brzdu. Majú

pred sebou dvojitú misiu: va-rovať finančnú komunitu predblížiacou sa záhubou a záro-veň odhaliť, kto je zodpoved-ný za smrť učiteľa mladéhoburzového makléra. MichaelDouglas za svoj výkon v úloheGordona Gekka v prvom die-le získal v roku 1988 Oscara.

PR

EM

IÉR

A: 3

0. 9

. 20

10

pripravili Eva Michalková a Miro Ulman (REDAKCIA NEZODPOVEDÁ ZA ZMENY T¯KAJÚCE SA DISTRIBUâN¯CH TITULOV!)

Slovenská režisérka Yvonne Vavrová dokončuje svoj ďalšícelovečerný dokument s názvom Generácia na prelome. Hovorí o generácii ľudí vo veku 45 až 55 rokov, ktorej sa podarilonarodiť sa do turbulentnej doby. Žijú na prelome režimov,morálnych hodnôt, na prelome tisícročí. Dokument tvoria štyriportréty prototypov ľudí tejto generácie – úspešný podnikateľ,herečka, novinárka a učiteľ. Každý z nich má svoje špecificképroblémy vysporiadania sa s dobou, každý má vlastný recept na život. Dokumentárny film sa nakrúcal časozbernou metódoua priebežným mapovaním každodenného života ukazujedramatickosť doby, ktorá zasiahla všetkých. Film by mal byťdokončený na jeseň 2010, plánuje sa jeho široká distribúcia.Režisérka Yvonne Vavrová momentálne pracuje aj na projekte13. komnata pre Českú televíziu, v ktorom režíruje časti o známych slovenských tvárach – Kamile Magálovej, AndymHrycovi, Ladislavovi Chudíkovi, Anne Šiškovej a ďalších. (uwe)

Dokument o generácii na prelome reÏimov

Z FILMOVÉHO DIANIA

NO

VÉ

FIL

MY

PR

E...

Kamene sú melodramatic-kým príbehom ženy, ktorá ne-dokáže pochopiť mužský svet.Odohráva sa v kameňolome,kde pracuje desať mužov. Súpodobní kameňom, ktoré kaž-dodenne presúvajú v mecha-nickom rytme práce. Jednéhovečera sa tento rytmus naruší,do kameňolomu príde ženapredáka. Vnesie do tohto pries-toru cit a ľudskosť. Čoskoro všakpochopí, že to nie je miesto prejej život. Pomaly upadá do šia-lenstva, až v slepej túžbe po lás-ke a dieťati podľahne pokuše-niu zabiť... Tak znie synopsa no-vého filmu animátorky KatarínyKerekesovej, ktorá v minulostinakrútila snímky Milenci bez šiata Pôvod sveta. Kamene sú hu-dobným animovaným filmom,ktorý vznikal päť rokov a podľaKerekesovej je to „v prvom plá-ne príbeh o mužsko-ženskýchvzťahoch, ale pokojne tým mô-žeme popísať stav sveta, ako hodnes vnímame. Muži chodia dopráce a stali sa kameňmi – ajkeď mnohí ešte majú odvahusvojimi vnútornými kameňmi hý-bať. Je to ale aj o ženách, ktorésa možno istým spôsobom sna-žia svoju nežnosť, krehkosť po-tlačiť a prispôsobiť sa mužskýmzákonom, čo pre ne nie je pri-rodzené.“ Libreto filmu vzniklo nazáklade poézie Mily Haugovej,hudbu zložil Marek Piaček. Fes-tivalovú premiéru mali Kamene

na tohtoročnom MFF Art FilmFest, diváci film uvidia v Pro-jekte 100 pred novinkou JanaŠvankmajera Prežiť svoj život.

Druhým krátkym filmom, kto-rý v prehliadke Projekt 100 vstu-puje do distribúcie, je hranásnímka X=X+1 Juraja Krasno-horského. Film vznikol už v ro-ku 2009, festivalovú premiérumal na vlaňajšom MFF Art FilmFest a odvtedy sa premietal naviacerých domácich aj zahra-ničných festivaloch. Je to prvýkrátky hraný film Juraja Krasno-horského podľa jeho autorské-ho scenára. Hovorí o fázach,akými prechádza človek, ktorýsa bráni prijať svoj osud. Filmvznikol na základe matematic-kých princípov a zakončený jeoriginálnou pointou. Ambíciouautora bolo zrozumiteľným spô-sobom sprostredkovať divákovivýnimočný postoj k ľudskej ná-ture. Vo filme si zahralo dvad-sať hercov, medzi inými Mir-ka Partlová, Juraj Loj, Lucia Si-posová, Milan Ondrík, ZuzanaMoravcová, Václav Jiráček,Danica Jurčová či Ján Koleník,netradičnú kameru zabezpe-čila francúzska kameramankaAndry Tévy. V Projekte 100 saKrasnohorského film bude pre-mietať pred komédiou Woody-ho Allena Užívaj si, ako sa lendá!. Obe krátke novinky vstupu-jú do kín 9. septembra.

(uwe)

V septembri sa do na‰ej kinodistribúcie premiérovo dostanúdva slovenské krátke filmy – animovan˘ Kamene KatarínyKerekesovej a hran˘ X=X+1 Juraja Krasnohorského.PríleÏitosÈ na distribuãné uvedenie im dal tohtoroãn˘ 16. Projekt 100, v programe ktorého sa do konca decembrabudú premietaÈ ako predfilmy celoveãern˘ch snímok.

Dva krátke filmyosvete muÏova Ïien

NO

VIN

KY

23

22

Hlavným hrdinom filmu je Ev-žen, ktorý žije dvojaký život – je-den reálny a druhý vo svojichsnoch. V reálnom živote mámanželku Miladu, v tom sno-vom mladú milenku Evženiu.Evžen cíti, že jeho sny majú hlb-ší význam, preto sa obráti napsychoanalytičku, ktorá mu je-ho sny vykladá.

Česko-slovenská koprodukciaje kombináciou hraného filmua animácie fotografií hercov.„Vlastne ani nešlo o tvorivý ná-pad, skôr o pokus zlacnieť výro-bu filmu,“ vysvetľuje voľbu me-tódy Jan Švankmajer. „Domnie-vali sme sa, že tým, že celý filmprenesieme do ateliéru a na-miesto hercov budeme ani-movať ich fotografie, ušetríme.Neuvážili sme však, že sa týmnakrúcanie predĺži a navyšebudeme musieť zaplatiť ľudí navystrihovanie fotografií a ani-mátorov.“ Film napokon vznikalpribližne rok, no nakrúcaniupredchádzalo niekoľko mesia-cov experimentovania. Nároč-né boli aj dokončovacie prá-ce. „Pri práci na predchádzajú-cich filmoch som bol zvyknutýčasto improvizovať, scenár somnikdy nebral vážne. Ale tu, kde

sa striedali animované záberys reálnymi, sme ho museli pres-ne dodržiavať. Počítače použí-vali tvorcovia len pre archivo-vanie fáz. „Robiť celý film v po-čítači by bolo oveľa drahšiea komplikovanejšie, navyše bystratil svoje kúzlo, ktoré mu do-dáva práve ručná „primitívna“animácia,“ hovorí Švankmajer,ktorý tento rok oslávil 75. naro-deniny. Je jednou z najvýznam-nejších osobností českého fil-mu, na konte má množstvo krát-kych aj celovečerných filmov,ale aj ocenení, medzi inýmii Krištáľový glóbus za mimo-riadny umelecký prínos vo sve-tovej kinematografii z vlaňaj-šieho MFF Karlovy Vary.

V hlavných úlohách novéhoŠvankmajerovho filmu sa pred-stavia českí aj slovenskí herci.Za kamerou sa vystriedali dva-ja tvorcovia – Juraj Galvánek,ktorý je zároveň slovenskýmkoproducentom filmu, a JanRůžička. Film vznikol v produk-cii českej spoločnosti Athanora slovenskej C-GA Film. Nedáv-no bol vybratý do sekcie Mi-mo súťaž na 67. MFF Benátky,do slovenskej distribúcie vstúpi13. septembra. Eva Michalková

Senako druh̆ ÏivotV septembri má v slovensk˘ch kinách premiéru nov˘koprodukãn˘ ãesko-slovensk˘ film Jana ·vankmajera PreÏiÈsvoj Ïivot. Film, ktor˘ sa bude premietaÈ v prehliadkeProjekt 100, je nezvyklou kombináciou hranéhoa animovaného filmu a divákom sa snaÏí ukázaÈ, Ïe sen je druh˘m Ïivotom ãloveka. âeská premiéra ãaká film netradiãne aÏ po tej slovenskej.

PreÏiÈ svoj Ïivot (âeská republika / Slovenská republika, 2010)Celkov˘ rozpoãet filmu: 1 500 000 EurFinanãná podpora MK SR: cca 83 000 EurPoãet kópií, v ktor˘ch sa film distribuuje na Slovensku: zatiaº 2 kópie(pripravuje sa moÏnosÈ DCP – digitálna kópia pre kiná)

Mongolsko: V tieni DÏingischána(Slovenská republika, 2010)Celkov˘ rozpoãet filmu: 25 000 Eur Finanãná podpora MK SR: 15 000 EurPoãet kópií, v ktor˘ch sa film distribuuje na Slovensku: 4 kópie

V dejinách sveta nikdy niktonevládol takému veľkému úze-miu ako Džingischán. Ako sa tomohlo tomuto nomádovi poda-riť? Táto a mnohé ďalšie otázkynapadali Pavlovi Barabášovipri skúmaní tajomnej krajiny,akou je Mongolsko. „Môžete štu-dovať históriu Mongolskej ríšea mať pocit, že faktom rozumie-te, ale keď ste na mieste, pre-stanete rozumieť všetkému,“ ho-vorí režisér o svojej skúsenostis ázijskou krajinou a pokračuje:„I keď Džingischán býva západ-nými historikmi démonizovaný,v očiach Mongolov je symbo-lom sily, jednoty, práva a poriad-ku. Dal Mongolom pevný smer.“Prečo si režisér vybral práve tú-to krajinu ako tému svojho no-vého dokumentu? „Nosil somv hlave Mongolsko ako osobitémiesto na mojej mape sveta.So starším synom Jurajom a štyr-mi kamarátmi sme sa vydali na„divoký východ“, do históriouopradenej krajiny medzi Rus-kom a Čínou, ktorej impériumv 13. storočí siahalo až na úze-mie Slovenska. Chceli sme Mon-golsko zažiť na vlastnej koži,“ vy-svetľuje Barabáš.

Na scenári režisér spolupraco-val s Dianou Kacarovou, s kto-

rou tvoril aj scenár svojho pred-chádzajúceho filmu Everest –Juzek Psotka. Prácu s ňou si po-chvaľuje: „Myslím si, že sa pritvorbe scenára vieme dobredopĺňať. Tak ako mňa, aj Dianuvtiahol Džingischánov príbeh.Vcítila sa dobre do úlohy mla-dého nomáda, ktorý muselzmeniť svet, aby prežil.“ Divácivo filme uvidia aj splavy divo-kých altajských riek, výstupy naľadovcové končiare, precho-dy na koňoch, ale i boje Džin-gischánovej armády, ktoré sakedysi odohrávali na šírych ázij-ských stepiach. Dokument vzni-kal v priebehu troch rokov, v sa-motnom Mongolsku strávil re-žisér mesiac. „Už predtým mafascinovala nomádska kultúra,ktorú som spoznával v Turkesta-ne, Tibete či Pakistane. Ekologic-kejšieho spôsobu života snáďniet. My sa dnes na Mongol-sko pozeráme ako na zaosta-lú krajinu, ale myslím si, že kaž-dý aspekt európskeho života –technika, bojové umenie, ob-liekanie, jedlo, umenie, literatú-ra a hudba – sa podľa všetké-ho za renesancie zmenili právev dôsledku mongolského vply-vu,“ uzatvára Barabáš.

Eva Michalková

Známy slovensk˘ filmár a cestovateº Pavol Barabá‰ v t˘chto dÀoch predstavuje svoj ìal‰í dokumentárny film.Priná‰a v Àom pohºad na krajinu, o ktorej máme iba máloinformácií, no ktorá v minulosti v˘razne zmenila tvárdne‰ného sveta – Mongolsko. Rovnomenn˘ dokuments podtitulom V tieni DÏingischána má v slovensk˘ch kináchpremiéru 16. septembra.

Vtieni DÏingischána

NO

VIN

KY

NO

VIN

KY

25

24

RO

ZH

OV

OR

Na jeseň bude mať premié-ru nový cyklus samostatnýchtelevíznych filmov Nesmrteľní,v ktorom ožijú klasické diela,ich hrdinovia a príbehy pre-nesené do súčasnosti. O akýprojekt ide?

– Ide o projekt STV financo-vaný Zmluvou so štátom narok 2010. Predlohami pre filmysa stali poviedky, romány alebodivadelné hry našich i zahra-ničných autorov. Diváci už terazna jeseň uvidia filmy nakrútenéna motívy Rozumu a citu JaneAustenovej, Gogoľovho Revízo-ra, Lermontovovej Maškarády,Cyrana z Bergeracu EdmondaRostanda, Emy Bovaryovej Gus-tava Flauberta, Dámy s kamé-liami Alexandra Dumasa ml.,Moliérovho Dona Juana. Ďalejcyklus pokračuje Podivuhod-ným príbehom Dr. Jekylla a pá-na Hydea od Roberta LouisaStevensona, Tolstého novelouDiabol až po Kukučínovu Rysa-vú jalovicu. Sériu desiatich sa-mostatných televíznych filmovvyrába pre STV firma Oreo.

Je to aj snaha nadviazať nabohatú tradíciu STV v oblastitelevíznej hranej tvorby?

– Určite. Je to snaha STV na-krúcať a tvoriť.

Na tomto rozsiahlom projek-te pracuje veľký tím scenáris-

tov a režisérov. Ako sa vám naňom pracuje s množstvom tvo-rivých osobností? Každý z nichmá iný rukopis, iný prístup,inak komunikuje...

– ...a to je na tom úžasné. Keď-že sa od začiatku robilo v reži-sérsko-scenáristických tande-moch, všetky tie stretnutia bolimimoriadne inšpiratívne. Reži-séri si priniesli svoje témy – pred-lohy a našli si svojich scenáris-tov. Každý zo scenáristov vnímasvet inak, po svojom, takže užprvá tandemová dohoda s re-žisérom je i o zdieľaní a kom-promisoch v pozitívnom slovazmysle. A potom nasleduje dra-maturgia, ktorá to celé koordi-nuje, rýpe do motivačných li-niek samotného dramatickéhopríbehu, stráži si základné za-dania, ktorými pre tento projektboli dĺžka sedemdesiat minút,obsahová náplň hodná vysie-lacieho času prime time verej-noprávnej televízie, redukciaprostredí a postáv v príbehutak, aby príbeh neutrpel a zá-roveň ho tvorcovia stihli nakrú-tiť za šesť nakrúcacích dní, čoje skutočne šialené. Všetci zoscenáristov boli a sú nesmiernepracovití, o režiséroch nehovo-riac. Scenáristicky sa na projek-te vystriedali Anna Fifiková, Te-reza Felixová, Rasťo Piško, DanoMajling, Peter Nagy, Jozef Ko-leják, Roman Olekšák, Richard

Pupala a režijne ho zastrešu-jú Stanislav Párnický, Emil Hor-váth, Laco Halama, Roman Po-lák, Viktor Csudai, Robo Šveda,Karol Vosátko a Katarína Ďuro-vičová.

Čo vás na práci dramaturganajviac baví? A čo považuje-te v dramaturgii za prioritu?

– Keď autorovi v texte nájde-te takú – motivačnú – trhlinu,ktorú keď odstráni alebo pre-pracuje, celok sa posuniek lepšiemu. Hovorím o výstav-be príbehu, nie o „slovíčkárení“v dialógoch, i keď to je tiež veľ-mi dôležité. A keď sám autoruzná, že je to skutočne lepšiea pre dobro veci. Je to o komu-nikácii, o prijímaní argumen-tov na trase dramaturg – sce-nárista a opačne. Dramaturgnesmie byť hluchý k požiadav-kám a zámerom scenáristu.Ale môže scenáristovi ponúk-nuť akoby pohľad z výšky, keď-že v tom texte nie je až tak hl-boko ponorený, keďže ho „ne-vysedel“ a „neporodil“. Vďaka

tomu môže upozorniť na chy-by, ktoré autorovi v scenáristic-kom zaujatí a nasadení unikli.

Čo je najdôležitejšie vo vzťa-hu dramaturg – scenárista –režisér?

– Aby sme sa všetci počúvalia rešpektovali, lebo všetci vlast-ne chceme jedno: urobiť dob-rý film. Scenár je podľa mňaalfa a omega. Základný ka-meň. Len ak je z čoho, tak sadá stavať. Darmo, môžete maťfarebné predstavy, sny a vízie,keď si ich nemáte na čom rea-lizovať. Takže scenárista dá tenkameň, ktorým sú príbeh a té-ma, režisér svoju víziu, a dra-maturg je taký stavbyvedúci.Ideálny stav je, ak sa títo trajanavzájom počúvajú a rešpek-tujú. Ak úzko spolupracujú a ko-munikujú. Potom tvoria a pri-nášajú nové významy.

Do akej miery je dramatur-gia tvorivá činnosť? Závisí tood partnera, s ktorým disku-tujete?

Slovenská televízia (STV) pripravuje do jesenného vysielaniacyklus desiatich filmov pod názvom Nesmrteºní. Dramaturgiumá na starosti scenáristka Scarlett âanakyová (1970) (Kruté radosti ), ktorá okrem tohto rozsiahleho projektu ako dramaturgiãka spolupracuje s STV aj na pripravovanomseriáli Kriminálka Staré Mesto. Bohatá scenáristická prax Scarlett âanakyovej, ktorej vlastné tvorivé písaniemomentálne ustúpilo práci dramaturga, je predpokladom, Ïe t˘mto filmom nebude ch˘baÈ to, ão dnes ãasto v slovenskejkinematografii absentuje – dobr˘ dramaturg.

UrobiÈ dobr̆ film

foto: Marek Îibritovsk˘

27

– Pamätám si, že ešte nedáv-no – pri všetkej úcte k drama-turgii – som zastávala názor, žescenáristika je tá prax a dra-maturgia je tá teória. Pamä-tám si nesúhlasný protest v tvá-ri Janky Skořepovej, ale vtedysom viac písala, a to je vždycelé o vymýšľaní, fabulovaní,predstavách, skrátka o tvorivostina sto percent. Dnes jej dávamza pravdu v tom, že dramatur-gia môže byť rovnako praktic-ká, ako tvorivá. Tam, kde scená-rista tak nerád pripúšťa pripo-mienky a bojuje, argumentuje,oponuje – lebo scenáristi majúsvoje ego (viem, o čom hovo-rím), tam dramaturg musí pri-stúpiť prakticky a pragmaticky,pokúsiť sa presvedčiť autora,že zmena je v prospech vecia často sám ponúknuť tvorivériešenie bez nároku na časťcopyrightu. Takže dramaturgiaje tvorivá v tom, že sa zamýš-ľa, ako niečo vylepšiť na už ne-jako fungujúcom tvare (od ná-metu cez storyline až po verziescenára) a zároveň učí poko-re. Samozrejme, všetko je tvori-vé tak, ako tí zainteresovaní pri-pustia, aby to tvorivé bolo.

Aká forma dialógu s tvor-com vám vyhovuje? Rada sapriete? Samozrejme, v pozitív-nom zmysle, konštruktívne...

– Otvorená forma. Počúvaťa povedať si svoj názor. Ak somo niečom presvedčená, že prí-behu, filmu, téme, motiváciipostáv, stavaniu dramatickéhokonfliktu sa ubližuje, presvied-čam. A zároveň nechám tohodruhého, aby ma presvedčilo opaku. To je dobrý dialóg,na konci ktorého je cesta.

V posledných rokoch naj-väčšej kritike v hranom filmepodlieha práve scenár, alehovorí sa aj o absencii dra-maturga. Ten akoby strácalsvoje opodstatnenie, a to saodráža na výsledku, a nie po-zitívne. Aký je váš názor na to,

aká dôležitosť sa dnes v hra-nom filme prisudzuje drama-turgovi?

– Slovne veľká, prakticky žiad-na.

Sama ste scenáristka, akovyzerá vaša spolupráca s dra-maturgom? Podľa čoho si hovyberáte, ak máte tú mož-nosť?

– Nemám tú možnosť, drama-turg ako scenáristke mi bol vždy pridelený. Ale od Maria-na Puobiša som sa na Krutýchradostiach veľa naučila, neskôrdramaturgoval nejaké mojetelevízne veci. V tých televíz-nych projektoch je to o tom, žeodovzdáte storyline, dostanetepripomienky, odovzdáte sce-nár a dostanete pripomienky.Ako scenárista sa, samozrejme,snažíte, aby tých pripomienokbolo čo najmenej.

V jednom z rozhovorov stepriznali, že ťažko znášate vý-raznejšie zmeny v scenári, naj-mä ak nie sú konzultované.Platí to stále? Potrebujete ak-tívne spolupracovať pri na-krúcaní?

– Scenáristické ego je veľké.Vychádza z toho, že na nie-čom dlhodobo pracujete a po-tom to púšťate medzi ostatnýchako svoje dieťa. Stokrát omletéklišé, ale nepoznám lepšie pri-podobnenie. Prax vás ale na-učí pracovať samú so seboua prijať pripomienky. Nezna-mená to, že sa nebránim, a aksom o niečom autorsky bytost-ne presvedčená, tak bojujem.Veď ide o moje dieťa! Ale uždokážem dobrú a konštruktív-nu pripomienku aj prijať a za-pracovať.

Z tohto pohľadu je asi lepšiebyť dramaturgom... Nezasa-huje sa do vášho scenára...

– Ale aj ako dramaturg boju-jete. A musíte byť väčší diplo-mat. Najmä na to scenáristic-ké ego na druhej strane.

Môže byť dramaturg skutoč-ne kvalitným partnerom, aknemá skúsenosť scenáristu?

– Podľa mňa nemôže. Musí-te to remeslo ovládať, aby stemohli niekoho viesť. Aj filmováa televízna dramaturgia a sce-náristika sa študuje ako jedenodbor. I keď, možno existujú vý-nimky...

Sú scenáristi, ktorí sú silnej-ší v písaní príbehov, niekomuidú lepšie dialógy. Čo vás pripísaní baví viac?

– Vymyslieť to tak, že ten prí-beh, podporený dialógom, miprinesie emóciu. Prežitok. A akje v tom aj katarzia...

Stále vás viac bavia príbe-hy, ktoré sa odohrávajú v inejhistorickej epoche?

– Autorsky je pre mňa minu-losť stále najinšpiratívnejšia. Ajpreto ma bavilo dramaturgo-vať príbehy z minulosti, ktoré saposúvali do súčasnosti. Ktovie,možno je práve toto medzistu-peň k súčasným témam...

Okrem práce na sérii Nesmr-teľní spolupracujete aj na prí-prave kriminálneho seriálu Kri-minálka Staré Mesto. Ako vásbaví táto práca na vyslovenežánrovom projekte?

– Jednoznačne je to nováskúsenosť. A veľa práce. Sedemdielov Kriminálky Staré mestoje v postprodukcii. Prichádzajúďalšie texty. Zmenil sa scenáris-ta. Ale tvorivo-ľudská spoluprá-ca s režisérom Janom Sebe-chlebským, to je taký maják.

Na Slovensku stále chýbajúfilmy zo súčasnosti... Ak sa na-krútia, sú z hľadiska cieľovejdiváckej skupiny často vyhra-nené. Jednou z mála výnimiekboli napríklad Líštičky MiryFornay. Aký je váš názor naaktuálnu filmovú tvorbu?

– Vyhranené, čo sa týka di-váckej cieľovej skupiny? To bu-dú filmy mladých súčasných

tvorcov vždy. Vyhranené té-mou, vyhranené postojom... Ne-myslím si, že Líštičky majú uni-verzálneho diváka. Naposledyma naozaj zaujal nízkorozpoč-tový debut Viktora Csudaia Veľ-ký rešpekt. Bavila som sa. Bolpre mňa iný, vybočil z rámca.Hovorím o filmoch zo súčasnos-ti. A nesmierne sa teším na pri-pravovaný film Miry Fornay Brat– môj pes sa volá Killer. Pôjdeo koprodukčný projekt, ale lepšíscenár som už dlho nečítala. Toje naozajstná a kvalitná scená-ristická robota, ktorej predchá-dzal poctivý zber materiálu.

Tvorcovia vašej generácie,napríklad Eva Borušovičová čiVlado Adásek, už dlho nena-krútili celovečerný hraný film.Nie je vám to ľúto? Najmä tvor-ba Vlada Adáska sľubovalapre slovenskú kinematogra-fiu osvieženie, vybočenie...

– Každý máme aj nejaké svo-je súkromné životy a z niečohožijeme. Film je beh na dlhé tra-te. Projekt na dva, tri až päť ro-kov, ktorému sa musíte venovať.Myslím si, že nikto z filmárov ne-zaháľa. Pokiaľ viem, vďaka Eveje tu Jánošík. Pravdivá história,okrem toho učí na škole. Ideál-ny stav, v ktorom všetci robímelen veľkolepé kinofilmy, neexis-tuje... Ale Vladovi Adáskovi ur-čite zavolám a znovu sa hoopýtam, kedy nás zasa osviežia vybočí...

A vy osobne teraz pracujetena vlastnom scenári? Alebovám dramaturgia dvoch spo-mínaných rozsiahlych projek-tov zaberá všetok čas?

– Áno, zaberá. Dva rozsiahleprojekty v STV a k tomu z každejstrany otázky: Kedy už ponúk-neš niečo nové a vlastné? A jasom sa už prestala sama sebeospravedlňovať, že ešte stálechcem byť predovšetkým ajmama. Takže asi tak...

Mariana Jaremková (autorka je filmová publicistka)

26

RO

ZH

OV

OR

29

(s určitými výnimkami) namies-to pôvodných troch. Pravda,klesajúca sledovanosť a ras-túca neschopnosť predať svojpriestor, starnúce obecenstvoa pokles reklamných výdavkovuž v roku 2009 spôsobili prepadreklamných tržieb na necelých6 miliónov Eur. Po roku 2012 byto mohlo byť ešte menej.

Slabšiu rokovaciu pozíciu ma-li prevádzkovatelia retransmisieči videopožičovne, ktoré dofondu taktiež musia prispievať,no z grantového systému reál-ny úžitok nemajú. Hoci viacerésubjekty avizovali aj právnekroky proti vzniku fondu, nako-niec aj títo „hráči“ sa so vzni-kom inštitúcie zmierili – aj preto,že prevádzkovatelia retransmi-sie dostali v Rade fondu svojhozástupcu.

Prvá výzva

Národná rada SR v novem-bri 2008 napokon zákon o Au-diovizuálnom fonde schválila,podporili ho všetky politickéstrany. Inštitúcia vznikla k za-čiatku roka 2009, o štyri mesia-ce neskôr vtedajší minister kul-túry Marek Maďarič vymenovalčlenov hlavného orgánu inšti-túcie – Rady fondu, ktorí si spo-medzi seba za predsedu zvoliliPatrika Pašša. Činnosť AVF sanaplno začala tento rok, ke-dy odborné komisie začali pri-deľovať naakumulované pro-striedky prvým žiadateľom.

Reakcia na historicky prvúvýzvu grantov bola charakteris-tická výrazným nárastom žia-dostí (podľa AVF o takmer dvetretiny v porovnaní s progra-mom MK SR AudioVízia). Sumaodporúčaná odbornými komi-siami na podporu konkrétnychprojektov v prvej výzve (1,27 mil.Eur) až tak výrazne nenarást-la – v porovnaní s priemernouvýškou dotácií v programe Au-dioVízia na rovnaké programyišlo o 14-percentný nárast. Zaprvý polrok, kedy sa zrealizo-

vali prvé dve výzvy, objem po-skytnutých prostriedkov (tri štvr-tiny z celkového objemu narok 2010) narástol v porovnanís grantmi z AudioVízie o 22 per-cent. Výška celkovej podporynarástla vo väčšine kategórií –výnimku tvorili najmä dokumen-tárne filmy, pri ktorých podpo-ra klesla o 28 percent (zníženiesumy mohlo byť čiastočne spô-sobené aj poklesom žiadostí).

Hneď prvé kolo dotácií da-lo zámienku pre neskoršiu kri-tiku spôsobu prideľovania do-tácií. Z platných prihlásených168 žiadostí, smerujúcich najmäna vývoj diel, festivaly a edičnúčinnosť, odborné komisie od-poručili prideliť podporu osem-desiatim ôsmim – o čosi viacnež polovicu. Z nich osem, tedatakmer desatina, patrila pro-dukčnej firme Trigon Productionpredsedu Rady Audiovizuál-neho fondu Patrikovi Paššo-vi. Miera úspešnosti Trigon Pro-duction tak bola stopercentná.Rada po verejnej kritike tohtopodielu jeden projekt firmy vofinálnom schvaľovacom pro-cese neodobrila, Trigon všaknapriek tomu získal desatinuz pridelených 1,25 milióna Eurv prvom kole grantov – najviacspomedzi všetkých uchádza-čov. Najvyššiu sumu zasa získa-la podpredsedkyňa Rady Au-diovizuálneho fondu PetronelaKolevská. Rada jej na návrhkomisie pridelila 36 500 Eur navývoj seriálu z prostredia zá-chranárov. Táto čiastka je, sa-mozrejme, zanedbateľná v po-rovnaní s dvomi miliónmi Eur,ktoré má seriál dostať na zákla-de zmluvy medzi Slovenskoutelevíziou a štátom.

Fakt, že projekty predsedua podpredsedkyne rady získalipätinu z prvého balíka peňazí,vyprovokoval časť filmovej ob-ce k verejnej kritike „smerova-nia“ Audiovizuálneho fondu.Približne osem desiatok tvorcovv máji tohto roka poslalo na mi-nisterstvo kultúry list, v ktorom

Zo všeobecného finančnéhohľadiska bol vznik Audiovizuál-neho fondu pre filmovú tvorbuprínosom – objem prostriedkovv porovnaní s predchádzajú-cim grantovým systémom naministerstve kultúry AudioVízianarástol, a to najmä vďaka„zdaneniu“ tržieb televízií, káb-lových operátorov či kín, ktorébývalá vláda presadila relatív-ne hladko. Už po prvom koleprideľovania dotácií na vývojdiel však filmový fond vyvolalreakcie vyzývajúce na zásad-nú zmenu pravidiel a dokon-ca odstup predsedu Rady Au-diovizuálneho fondu. Politikaneobišla ani túto verejnopráv-nu inštitúciu. Kým rezort pod ve-dením Marka Maďariča nere-agoval na kritiku na vedeniefondu (ktoré sa na podobe zá-kona o fonde výrazným spôso-bom podieľalo), po výmenevládnej garnitúry bola úpravapravidiel pre prideľovanie do-tácií medzi prvými schválený-mi zmenami.

Cena za fond

Myšlienka Audiovizuálnehofondu ako inštitúcie, ktorá zve-ruje rozhodovanie o finančnejpodpore filmovej tvorby do rúk

samotných tvorcov, bola naministerstve kultúry už niekoľkorokov predtým, ako sa jej vznikstal legislatívnou realitou v ro-ku 2008. Predchádzajúcej vlá-de sa fond podarilo zriadiť jed-nak pre väčšiu súdržnosť koa-ličných partnerov pri hlasovanív parlamente, ale aj pre lep-šie vyjednávacie schopnostirezortu kultúry. Ako najväčšiaprekážka sa mohlo javiť zave-denie povinného odvádzaniapercenta z reklamných tržiebpre súkromné televízie, ktorémajú – či už pre veľký dosahna verejnú mienku alebo citlivúpozíciu v procese digitalizácietelevízneho vysielania – silnúpozíciu voči politickej moci.

V procese prípravy zákonasa v rámci „diskusií “ podiel z re-klamných príjmov nakoniec zní-žil na dve percentá (z pôvod-ných troch percent). Hlavnouprotislužbou pre komerčnú TVbrandžu bola najmä postup-ná redukcia času, ktorý televí-zia verejnej služby smie veno-vať reklame. Slovenská televí-zia vo svojich najvýkonnejšíchčasoch odčerpávala z reklam-ného trhu až 20 miliónov Eur.V roku 2012 bude môcť rekla-me venovať už len pol percen-ta denného vysielacieho času

28

Po‰ramotenáreputácia

Audiovizuálny fond (AVF) SR má za sebou rok a polfungovania. Aj za tak˘ krátky ãas dokázal polarizovaÈ filmovú obec a stala sa z neho pomerne kontroverznáin‰titúcia. Stále je predmetom diskusií a zmeny do jehofungovania vniesla aÏ zmena vládnej garnitúry.

TÉ

MA

Audiovizuálny fond:

31

30

TÉ

MA

žiadalo sprísnenie kritérií hod-notenia projektov, spresneniepriorít predovšetkým v oblastitelevíznych projektov, zverejňo-vanie bodovania a hodnote-nia projektov i základných infor-mácií o nich a pridelenie väč-šej autonómie a zodpovednostikomisiám pri sprísnení podmie-nok konfliktu záujmov. Radikál-nejšou požiadavkou bol apelna ministra kultúry, aby odvo-lal Patrika Pašša z postu pred-sedu rady. Maďarič však výzvuposlal do „stratena“, tvrdiac, žeodvolaním predsedu by po-rušil zákon.

Druhé kolo

Audiovizuálny fond v prvompolroku posudzoval aj žiadostio príspevky na produkciu, ktoréprišli na základe druhej výzvy.V druhom grantovom kole išloo niekoľkonásobne viac peňa-zí ako pri projektoch z prvej výz-vy – Rada fondu odobrila do-tácie vo výške 4,2 milióna Eur.Miera úspešnosti produkčnejfirmy predsedu Rady fondu užbola tentokrát o čosi nižšia – Tri-gon Production uspel s piatimiprojektmi, ktoré dostali v súhrne254-tisíc Eur, z toho 214-tisíc Eurišlo iba na sedem dielov seriá-lu Kriminálka Staré mesto. Trižiadosti naopak vyšli naprázd-no. Spomínaná súhrnná sumabola jedna z najvyšších pride-lených čiastok (šesť percentz celkového grantového balí-ka), i keď v druhej výzve boloviacero projektov, ktoré dostaliaj vyššie príspevky.

Najvyššiu sumu, 395-tisíc Eur,dostala spoločnosť Titanic nafilm Cigán. JMB Film & TV Production Bratislava získala 330-tisíc Eur na film Ozvenyhniezda. O 30-tisíc menej pri-delili Mirafoxu na projekt Brat –môj pes sa volá Killer. V podob-ných reláciách (280-tisíc Eur)bola aj dotácia pre televíziuJOJ a jej seriál Dr. Ludsky. Rov-

nakú čiastku získal aj seriálzo záchranárskeho prostrediapodpredsedníčky Rady fondu.V druhej výzve uspeli aj šty-ri ďalšie projekty, ktoré získali200 a viac tisíc Eur, teda po-dobne ako Trigon Production.Táto spoločnosť získala ešteďalších vyše 20-tisíc Eur v tretejvýzve, v ktorej sa podporovalifestivalové projekty.

Pri spočítaní pridelenýchgrantov zo všetkých troch vý-ziev sú „víťazi“ jednoznační – naprvých priečkach sa umiestnilifirmy dvoch hlavných predsta-viteľov Rady Audiovizuálnehofondu: 400 620 Eur získala spo-ločnosť predsedu Patrika PaššaTrigon Production, 396 500 Eurspoločnosť Artreal podpred-sedníčky Petronely Kolevskej.Viac dostala na dva projektyiba firma Titanic (423 700 Eur).A tejto sume sa priblížila aj JMBFilm & TV Production Bratisla-va s tromi podporenými pro-jektmi za celkovo 381 400 Eur čiAttack Film s piatimi projektmiza 374 970 Eur.

Rýchla zmena

Zmeny v nastavení vzťahovmedzi členmi rady či odbor-ných komisií a žiadateľmi o prí-spevky Audiovizuálneho fondupatrili hneď k prvým krokom,ktoré uskutočnil nový ministerkultúry Daniel Krajcer. Pre zme-nu pravidiel, ku ktorej došlo17. augusta, nebol potrebnýani zdĺhavý proces novelizáciezákona cez parlament – radana „návrh“ ministra revidovalaSmernicu na zamedzenie kon-fliktu záujmov. „Inicioval som ju,pretože to sa dalo spraviť okam-žite a v priebehu niekoľkýchdní,“ hovorí pre Film.sk ministerDaniel Krajcer, podľa ktoréhozmeny vedú k zväčšeniu trans-parentnosti a lepšej možnostizamedziť konfliktu záujmov.

K rýchlej zmene došlo aj pre-to, že fond už vyhlásil aj štvrtú

výzvu na predkladanie žiados-tí o dotácie na produkciu hra-ných, dokumentárnych a ani-movaných audiovizuálnychdiel, na distribúciu audiovizuál-nych diel a na zabezpečenieúčasti slovenských diel na po-dujatiach v zahraničí. Predkla-dať žiadosti v tejto výzve jemožné od 2. do 30. septem-bra, celková suma finančnýchprostriedkov, predbežne urče-ných na podporu projektovpredložených na základe tej-to výzvy, je 1 060 tisíc Eur. Totograntové kolo už bude fungo-vať podľa novej smernice. Po-dľa sprísnených pravidiel čle-novia rady, dozornej komisiea odborných komisií naďalejnebudú môcť sami požiadaťo grant, no po novom nesmúbyť ani konatelia či členoviaštatutárneho orgánu obchod-nej spoločnosti alebo inej or-ganizácie, ktorá sa uchádzao podporu z fondu. Rovna-ké obmedzenie platí aj preosoby blízke členom orgánovfondu.

Zákaz platí aj pre koprodu-centský vzťah, poskytovanieslužieb a dodávku tovarov preprojekty, ktoré požiadali o prí-spevok z fondu. „Vylúčený jeaj akýkoľvek obchodnoprávnyvzťah k žiadateľovi, ak tentovzťah súvisí s projektom, na kto-rý je žiadosť podaná,“ hovorianové pravidlá. Zákaz pritom,samozrejme, neplatí iba v ča-se posudzovania žiadostí, alepočas trvania zmluvy, na zákla-de ktorej sa poskytla dotácia.Ak sa pravidlá porušia, okremvrátenia príspevku hrozí aj fi-nančná sankcia. Nová smer-nica si vyžiada aj voľbu tak-zvaných náhradníkov do jed-notlivých odborných komisií. Tímajú zastupovať riadnych čle-nov v rozhodovacom procese,ak sú títo v realizačnom vzťa-hu k posudzovanému projektu.Návrhy na kandidátov môžuprofesijné združenia, inštitúcie,

distributéri či producenti dávaťdo 10. septembra.

Sprísnená smernica pre za-medzenia konfliktu záujmovnúti viacerých členov Radyfondu, aby zvážili, či chcú na-ďalej zotrvať vo vedení inštitú-cie a vzdať sa možnosti žiadaťo grant alebo ďalšieho oficiál-neho pôsobenia vo svojich pro-dukčných firmách. PredsedaRady fondu Patrik Pašš po zve-rejnení pravidiel uviedol, že saešte nerozhodol, ktorej možnos-ti dá prednosť. „Podieľal somsa na príprave fondu, aj najeho uvedení do života, pre-to určite nechcem konať pro-ti záujmom fondu. Nikdy somneporušil zákon ani vnútornépredpisy fondu a neurobím toani v budúcnosti,“ povedal preagentúru ČTK.

Ministerstvo nechce úpravouspomínanej smernice skončiťpri zmene pravidiel Audiovi-zuálneho fondu. „Plánujem prísťs návrhom, ktorý už predpokla-dá zmenu zákona,“ avizuje Kraj-cer. „Bolo by dobré, keby zme-ny týkajúce sa transparentnostia konfliktu záujmov neboli lenna báze vnútorných predpisovv rámci fungovania fondu, aleboli jasne zakotvené v zákone,“odpovedá minister na otázku,čoho by sa plánované legisla-tívne zmeny mali týkať. Novelaby mala zabrániť, aby členo-via rady v budúcnosti nezme-nili smernicu podľa vlastnej ľu-bovôle.

Tomá‰ Czwitkovics(autor je vedúci redaktor t˘Ïdenníka

TREND a ‰éfredaktor Mediálne.sk)

(V nadväznosti na tému o Au-diovizuálnom fonde, ktorý jedlhodobo predmetom disku-sií medzi filmármi, zverejnímev nasledujúcom čísle prípadnénázory, dodané do uzávierkyFilm.sk 15. septembra. Redakciasi vyhradzuje právo upraviť ichrozsah, pokiaľ presiahne dĺžkunormostrany 1 800 znakov.)

33

32

Milovníci slovenských rozprávok sa majú na čo tešiť. Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spolupráci s vydavateľstvom Petit Press pripravuje na jeseň vydanie piatich slovenskýchrozprávok, ktoré sa radia k divácky najžiadanejším. Pod názvom Zlatá kolekcia slovenských rozprávok sa tak k divákom dostanú dve rozprávky Miloslava Luthera Kráľ Drozdia brada (1984) a Mahuliena zlatá panna (1986), dva filmy Juraja Jakubiska Perinbaba (1985) a Pehavý Max a strašidlá (1987) a rozprávka Soľ nad zlato (1982) MartinaHollého. Rozprávky vyjdú ako alternatíva namiesto pôvodneplánovanej DVD edície Slovenský film 40. a 50. rokov. Tá malanadviazať na predchádzajúce edície slovenských filmov z 80., 70., a 60. rokov, no predovšetkým z dôvodu veľkéhopoškodenia zabezpečovacích materiálov týchto filmov,vyžadujúceho si viac času na ich reštaurovanie, sa ich vydanie presunulo na jeseň budúceho roka. Kolekcia rozprávok, ktoré okrem snímky Soľ nad zlato vyjdú na DVD po prvýkrát, sa k záujemcom dostane v podobnom grafickom a rovnakom technickom i obsahovom vybavení ako predchádzajúce edície Slovenský film. Jednotlivé DVD budú okrem filmu obsahovať bonusy, profily tvorcov a fotogalériu. Titulky a menu budú mať slovenské a anglické. Namiesto časopisu, ktorý bol súčasťou DVD v predchádzajúcich edíciách, bude k rozprávkam pribalené pexeso, ktorého druhá polovica vyjde v príslušnom vydaní denníka SME. Rozprávky budúvychádzať vždy v piatok od 29. októbra 2010 v týždennýchintervaloch ako súčasť denníka SME za 5 EUR, zakúpiť sa budú dať aj spoločne ako darčekový set. Do budúcnapripravuje SFÚ na vydanie na DVD filmy Martina Slivkua v spolupráci so spoločnosťou Artileria filmy Deža Ursinyho. Vydania na DVD by sa mal dočkať aj celovečerný dvojdielny dokument 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna Martina Šulíka. (sim)

Na DVD vyjde kolekcia slovensk˘ch rozprávok

Slovenský producent Fero Turňa pripravuje nový projektPovinné čítanie, ktorý spojí mladých slovenských filmárov

a našu literárnu klasiku. Názov projektu odkazuje na literárne tituly, ktoré si študenti v slovenských školách

musia prečítať. Povinné čítanie bude tvoriť šesť adaptáciíslovenskej literárnej klasiky, ktoré zrežíruje šesť mladých

slovenských tvorcov s vlastným štábom. Projekt je v súčasnosti vo fáze preprodukcie, nakrúcať by sa malo v marci a apríli 2011, premiéra je plánovaná na rok 2012. Každý diel bude mať dĺžku 30 minút,

výsledkom by mali byť dva celovečerné filmy. Trojica filmov sa zameria na mestské prostredie, ďalšie tri sa

budú odohrávať na dedine. Dramaturgom a scenáristomprojektu je Maroš Hečko. Povinné čítanie by malo

byť televíznym projektom, no producent Fero Turňa dúfa, že sa mu podarí filmy dostať aj do domácej

kinodistribúcie. (uwe)

Mladí reÏiséri adaptujú literárnu klasiku

Lidice sú smutne známym fenoménom – najväčšou tragédiouv moderných dejinách bývalého Československa. Pred párdňami padla prvá klapka česko-slovenského projektu,venovaného práve obci Lidice, ktorého réžiu pre zdravotnéproblémy Alice Nellis prebral režisér Petr Nikolaev (Báječná léta pod psa, Kousek nebe, V mene kráľa). Nakrúcanie sa začalo v priestoroch bývalého väzenia v Mladej Boleslavi za účasti hercov Karla Rodena a Jana Budařa. Príbeh podľa scenára Zdeňka Mahlera, oceneného cenou Sazky v roku 2007, ponúka pohľad na tragický osud Lidíc počas 2. svetovej vojny cez príbehy troch mužov, ktorých životné príbehy ovplyvnili osobné vzťahy a nevera. Ide o film plný emócií, ktorý poukazuje na to, ako môžu zdanlivé maličkosti zmeniť chod dejín a spôsobiť tragédiu. Vo filme sa v hlavných úlohách predstavia špičkoví českí a slovenskí herci, medzi nimi Karel Roden, ZuzanaBydžovská, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Jan Budař a Václav Jiráček. Nakrúcanie filmu bude prebiehať v niekoľkých etapách do konca roka. Premiéra v Českejrepublike je naplánovaná na 9. jún 2011, deň pred smutným výročím tragickej udalosti, slovenskí diváci film uvidia na jeseň budúceho roka. Producentom filmu je spoločnosť Movie, s.r.o., koproducentmi Česká televízia,Slovenská televízia, Magic Box a Magic Box Slovakia. Filmpodporili aj Štátny fond pre podporu a rozvoj českejkinematografie a Audiovizuálny fond. (uwe)

Zaãalsa nakrúcaÈ koprodukãn˘ film Lidice

Žilina sa už po tretíkrát stala miestom medzinárodného festivaluanimovaného filmu Fest Anča. V kultúrnom centre Stanica

Žilina-Záriečie a v kine Centrum sa počas troch dní od 30. júla do 1. augusta zišlo viac ako 700 divákov, aby si pozreli 331 filmov.

V hlavnej medzinárodnej súťaži animovaných filmov AnčaAward kratších ako 30 minút rozhodovala trojčlenná porota

v zložení Rutu Modan (Izrael), Michal Struss (Slovensko) a IgorPrassel (Slovinsko). Víťazom Anča Award za dojímavý príbeh

vyjadrený citlivou charakterovou animáciou, bohatým vizuálnym štýlom a nádhernou paletou farieb sa stal AdrienMerigeau z Írska s filmom Staré tesáky. Ako druhá najlepšia

snímka bol ocenený študentský film Viliam od slovenskejanimátorky Veroniky Obertovej, ktorý šikovne využíva

trojrozmernú papierikovú techniku ako hlavný naratívny nástroj. Tretie miesto získal Japonec Kei Oyama s filmom Mydlo na ruky, porota ho ocenila za vytvorenie intímnej

a nápaditej atmosféry, špecifickej pre médium animovanéhofilmu. Porota tento rok udelila i čestné uznanie dvom tvorcom,

a to britskému animátorovi Davidovi Lopezovi Retamerovi a jeho filmu Hot-dogy u Sama za humor, načasovanie

animácie a štýl kresby, a Markovi Meštrovićovi z Chorvátska za úprimný a s odvahou vyrozprávaný príbeh vo filme

Nespavosť ťa nezabije. Víťazom ceny internetového diváka TAKMER sa stal animovaný videoklip Klobúk

od Michaela Fragsteina z Nemecka. (ts)

Fest Anãa ocenila najlep‰ích

Z F

ILM

OV

ÉH

O D

IAN

IA

35

34

Celovečerný debut MarianyČengel Solčanskej Legendao Lietajúcom Cypriánovi prišieldo slovenskej kinematografies neľahkým postavením: akoprvý a zrejme aj posledný tohto-ročný majoritne slovenský hra-ný film. Táto pozícia prináša rôz-norodé atribúty – na jednej stra-ne sa filmu dostáva množstvopozornosti, no zároveň to zna-mená aj hrozbu prehnanýchočakávaní a prísnejšiu kritiku.

Ambiciózna režisérka svoj de-but predstavuje ako historickýveľkofilm. Toto žánrové zarade-nie nie je presné, pretože Le-genda o Lietajúcom Cypriánovije intímnym životným príbehomkontroverzného človeka, ktorýtúži nájsť pokoj a zmierenie sosebou samým. Nie sú v ňombombastické bojové scény, aniprehnaný pátos. Film nie je ob-rátený navonok, ale dovnútra,dej sa ponára do kláštora mníš-skeho rádu kamaldulov, ktorížijú uzavretým a stereotypnýmspôsobom života. Je súkrom-nou históriou človeka, vytvore-nou podľa predstáv režisérky.

Jadro deja tvorí životný prí-beh mnícha Cypriána v poda-ní slovenského herca MarkaIgondu. Dramatická a krvaváminulosť bezmenného nevoľní-ka sa pretne s bezčasovosťouazylu kamaldulského kláštora,ukrytého v horách. Muž sa podvplyvom prostredia rozhodnevzdať sa dovtedajšieho spô-sobu života a venovať svoj ži-vot mníšskemu rádu a nezištnejpomoci ľuďom. Namiesto pyt-liačenia, zvádzania a vražde-nia začne spoznávať liečivéúčinky bylín. Práve táto preme-

na však spôsobí trhliny v tem-porytme filmu. Dovtedy svižnýdej sa s Cypriánovou preme-nou začne vliecť, akoby horú-ca krv v jeho žilách vychlad-la a zmenila sa na pomalý,ospanlivý potôčik.

Markovi Igondovi poloha zlo-deja a milovníka sedí, no v úlo-he kajúcneho mnícha „počuť“falošné tóny. Igondov hereckýprejav sa po prijatí mníšskehosľubu mlčanlivosti scvrkne namonotónny výraz jeho tváre,ktorý iba občas prerušia nemévýčitky, zúfalstvo či šok. Problé-mom je aj absentujúca motivá-cia, vnútorný vývoj hlavnej po-stavy. Divák nechápe, prečo sav mužovi udiala radikálna pre-mena a rozhodol sa stráviť zvy-šok života v kláštore, rovnakoskrytá a nevysvetlená ostáva ajjeho túžba po lietaní. Nemôžesa preto dostaviť ani závereč-ná katarzia, ktorá by bola napl-nením názvu filmu. Scenár tiežz pera Mariany Čengel Solčan-skej je prepracovaný a udalostido seba logicky zapadajú, alepríbehu chýba vnútorný život.Potreboval by dramaturga, kto-rý má odstup od témy a pre-kryl by vykonštruovanosť hlav-nej dejovej línie.

Kľúčovú úlohu vo filme hráprostredie. Kláštor kamaldulovfunguje ako druhá hlavná po-stava, ktorá ovplyvňuje životsvojich obyvateľov. Jeho mag-netizujúce interiéry žijú vlastnýmživotom, postavy v nich miznúa zase sa vynárajú, fungujú akočasti jedného organizmu. Mní-si napriek tomu, že žijú v úplnejizolácii, sú vykreslení ako mno-hovrstevnaté, ľudsky bohaté

osobnosti, herci mali širokýpriestor na realizáciu. Každýz mníchov je charakterovo od-lišný, majú svoje dobré vlast-nosti i slabosti, dokážu sa na-vzájom podporovať, ale aj zrá-dzať. Výraznou súčasťou ichživota je oslobodzujúci humor.Pochváliť treba výber a režisér-kinu prácu s hercami, ČengelSolčanská mala dobrý čuchna odlišné herecké typy z rôz-nych krajín. Výkonom Alexand-ra Domogarova, BartlomiejaFirleta, Ivana Romančíka či Vla-dimíra Javorského nie je čovyčítať, aj vo vedľajších posta-vách dokázali podať výnimoč-ný výkon. No práve v porov-naní s prepracovanými ved-ľajšími úlohami vystupuje dopopredia skutočnosť, že hlav-nej postave chýbala presved-čivosť a výraz, Igondov mníchCyprián akoby s postupujúcimdejom vyhasínal.

Kameramansky sa film delí nadva odlišné celky – dynamickéfarebne desaturované retro-

spektívy Ramúnasa Greičiusa(Čert vie prečo, Tajnosti) a tep-lo tónované pokojné zábery z prítomnosti z kláštora, auto-rom ktorých je slovenský kame-raman Štefan Bučka (Veľký reš-pekt). Dramatické flashbackyCypriánovej minulosti sa pre-línajú so scénami z prítomnosti.V nej prevažujú úzke záberys malou hĺbkou ostrosti, detailytvárí mníchov sa ponárajú došera, často vnímame iba ichosvetlené kontúry. Bučka s ka-merou kĺže po priestore, pre-myslene pracuje s hrou svet-la a tieňa. Atmosférická kame-ra a do detailov vyšperkovanávýprava a kostýmy spôsobu-jú, že film je v prvom rade past-vou pre oči.

Celkovo možno konštatovať,že film Legenda o LietajúcomCypriánovi je silný v detailoch,no ako celok nedrží pevne.Napriek dramaturgickým slabi-nám však v divákovi vyvolávaintenzívny pocit harmónie. Stojíza ním režisérkina schopnosťjednoliato spojiť výnimočné vý-kony autorov tvorivých zložiek –kamery, hudby, scénografie,hercov a ďalších – s vlastnoupredstavou. Mariana ČengelSolčanská má jasnú víziu toho,čo chce nakrútiť, dostatok skú-seností s réžiou a nechýba jejani dôležitý cit pre výber spolu-pracovníkov. Ak dokáže skrotiťosobné ambície a nezabudnena to, že film je kolektívne die-lo, bude jej ďalší film očakáva-ným prekvapením.

Eva Michalková

Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (Slovenská republika / Poºsko, 2010) RéÏia: Mariana âengel Solãanská. Námet: Mariana âengel Solãanská.Scenár: Mariana âengel Solãanská. Kamera: Ramunas Greiãius, ·tefanBuãka. Strih: Ondrej Azor. Hudba: Vladimír Godár, Vladimír Martinka.Hrajú: Marko Igonda, Pawel Malaszynski, Alexander Domogarov,Radoslav Brzobohat ,̆ Lukács Bicskey, Bartlomiej Firlet, Rafal Fudalej,Vladimír Javorsk ,̆ Ivan Palúch, Luká‰ Latinák, Ivan Romanãík, KristínaKoprdová a ìal‰í. MinutáÏ: 108 min.

Súkromn̆ m˘tus o Cypriánovi

RE

CE

NZ

IA

foto

: SPI

Inte

rnat

iona

l

36

filme, kondenzujúcom celé de-saťročia do deväťdesiatich mi-nút, môže tento aspekt ľudské-ho života vyniknúť mimoriad-ne pôsobivo. Helena Třeštíkovávšak opäť prichádza s príbe-hom, ktorý naopak charakteri-zuje nemennosť. Protagonistomjej predchádzajúceho celove-černého dokumentu bol recidi-vista René, ktorý veľkú časť svoj-ho života prežil vo väzení a anijednu šancu na nový začiatok,podobne ako Katka, nedoká-zal využiť. Osudy oboch straten-cov sú si teda v čomsi veľmipodobné – všetko to, čo ply-nie, plynie akoby pomimo nich.Do filmu o Reném režisérka za-komponovala prehľad spo-ločensko-politických premiena udalostí, ktoré sa odohrávaliza stenami väznice, zatiaľ čoprotagonista „sedel“. Do jehoživota pritom výraznejšie za-siahli iba kontroverzné Havloveamnestie. V Katkinom príbehuje historický čas celkom v úza-dí. Roky sú v jej prípade jedenako druhý a na to, že skutočneplynú, upozorňujú iba titulkya premeny Katkinej tváre.

Třeštíkovej trojica dokumentovMarcela, René a Katka rozprá-va o nešťastí ľudí zo sociálnejperiférie. Ten posledný je z nich

asi najzdrvujúcejší. Katka v ňompriznáva, že s každou dávkouvlastne riskuje život, no jej závis-losť je silnejšia než pud seba-záchovy. Podobných príbehovsme už iste všetci počuli množ-stvo. Katkin osud nerobí zaují-mavým jeho výnimočnosť, alenaopak to, že sa podobá na ti-sícky iných životných príbehov.Třeštíková ho zaznamenávas neobyčajnou otvorenosťou.Kameru nevypína ani vtedy,keď si protagonistka vo vyso-kom štádiu tehotenstva vpichu-je drogu do oblasti podbruškaalebo keď pod jej vplyvom ne-dokáže artikulovať a postojač-ky zaspáva. Režisérka divákavystavuje takýmto pohľadom,aby bol emocionálny dopadfilmu čo najintenzívnejší. Tvorco-via už s českým ministerstvomškolstva uzatvorili dohodu o pre-mietaní snímky Katka na ško-lách ako súčasti protidrogovejosvety. Aj vďaka spomínanejotvorenosti sa najnovší doku-ment Heleny Třeštíkovej môžestať účinným nástrojom pre-vencie. A dokonca by sa dalopovedať, že sa na tento účelhodí ešte viac než do kina.

Pavel Smejkal(autor je absolvent

filmovej vedy FTF V·MU)

Hovorí sa, že najlepšie scená-re píše sám život. Pravda je ta-ká, že len zlomok z tých, kto-ré napíše, sa aj vydarí. Životnépríbehy sú niekedy skutočneako dômyselne vystavané fil-my, v ktorých sa udalosti odo-hrávajú práve tak, aby prekva-povali a fascinovali. Akoby ichzmyslom bolo, aby raz boli roz-právané. Oveľa častejšie savšak podobajú jeden na dru-hý a – pokračujúc v ošúchanejmetafore – do kina by sotvaniekoho prilákali. Také sú aj prí-behy mnohých drogovo závis-lých. Odohrávajú sa v uliciach,pred zrakmi náhodných okolo-idúcich, a predsa sú v istomzmysle skryté. Z toho vyplývaich dráždivá príťažlivosť. V ne-štylizovanej podobe by všaktieto príbehy požiadavky kon-venčného filmového rozpráva-nia nenaplnili. Smerujú takpo-vediac odnikiaľ nikam a ná-padne sa opakujú. Navyše ichhlavné postavy nielenže ne-prechádzajú vnútorným vývo-jom, ale postupne sa strácajúpred očami.

Osud Katky, protagonistky naj-novšieho dokumentárneho fil-mu Heleny Třeštíkovej, je právetakýmto (ne)príbehom. Začia-tok, stred a koniec sa v ňom cel-kom zlievajú. Katkin život sa zatrinásť rokov, ktoré sú vo filmezaznamenané, v podstate ne-pohne z miesta. Po krátkychchvíľach odhodlania k boju sozávislosťou vždy rýchlo nasle-duje kapitulácia. Menia sa ibaokolnosti, no nikdy nie výsledokKatkinho zápasu. Na konci fil-mu sme teda tam, kde na za-čiatku. Len nádeje je menej.

Na počiatku nakrúcania máKatka devätnásť rokov. Pred-časne opúšťa terapeutickú ko-munitu a opäť prepadá heroí-nu. Jej vtedajší partner, tiež nar-koman, vtedy hovorí: „Věřím, žekdyž budeme opravdu chtít, takse z toho dostanem.“ Katka do-dáva: „Já bych chtěla hodněchtít.“ A akokoľvek nepresvedči-vo táto veta vyznieva, je zrejmenajautentickejším výrazom jejtúžby po živote bez drog. Katkasi aj neskôr dáva rôzne predsa-vzatia, kadečo prehlasuje ale-bo sľubuje, no veriť sa jej už ne-dá. Režisérka sa o to napriektomu snaží a spoza kamery jejdohovára, aby ešte raz skúsiladať svoj život do poriadku...

Dalo by sa očakávať, že ča-sozberná metóda bude zvá-dzať k príbehom, v ktorých hrávýznamnú úlohu premenlivosť,herakleitovské panta rhei. Vo

Katka (Katka, âeská republika, 2010) RéÏia: Helena Tfie‰tíková. Scenár: Helena Tfie‰tíková. Kamera: VlastimilHamerník, Kristián Hynek, Martin Kubala, Ferdinand Mazurek, BraÀoPaÏitka, Miroslav Souãek, Tomá‰ Tfie‰tík. Hudba: Tadeá‰ Vûrãák. Strih:Jakub Hejna. MinutáÏ: 90 min.

TrinásÈ rokovprehier

foto: ASFK

foto: ASFKRE

CE

NZ

IA

39

38

zobrazujúcemu tienisté strán-ky iránskej metropoly. V súťažikrátkych filmov s počtom 43 ti-tulov sa víťaznou stala britskásnímka Viera režiséra PaulaWrighta za „odvážny rozprá-vačský štýl a mimoriadnu kvali-tu obrazových metafor, zobra-zujúcich vnútorný konflikt mu-ža neschopného vyrovnať saso stratou manželky“. Zvláštneuznania v tejto súťaži získalidánsky film Megaheavy (r. Fe-nar Ahmad) a kanadská sním-ka Narodenia (r. Anne Emond).

Sekciu Slovenská sezóna tvo-rili iba filmy, ktoré ešte nemalipremiéru v kinách. V slávnost-nej premiére bol uvedený ko-produkčný dokument poľské-ho režiséra Dariusza Jablońske-ho Vojnové hry a muž, ktorý ichzastavil a animovaná snímkaKataríny Kerekesovej Kamene,v predpremiére sa predstavildvojdielny dokument MartinaŠulíka 25 zo šesťdesiatych ale-bo Československá nová vlna.Prvým nositeľom novovytvore-nej ceny Film Europe za mimo-riadny tvorivý počin slovenské-ho tvorcu, ktorý získal uznanieaj v zahraničí, sa stal MátyásPrikler za film Ďakujem, dobre.

Najpočetnejšia sekcia Európ-ske zákutia ponúkla až 23 titu-lov, medzi nimi diela FrançoisaOzona (Útek), Nikitu Michalko-va (Unavení slnkom 2: Exodus)či Gorana Paskaljevića (Me-dové týždne), viaceré v dis-tribučných predpremiérach.Sekcia Okolo sveta sa sústre-dila na snímky z USA (ChloeAtoma Egoyana, Vrah vo mneMichaela Winterbottoma, Ži-vot vo vojnových časoch Tod-da Solondza) a ázijských krajín(Potupa Takešiho Kitana, irán-sky dokument Ghobadiho Bah-mana Nikto nič nevie o perz-ských mačkách). Pozoruhod-né filmy rôznej provenienciesa stretli v tematicky koncipo-vanej sekcii Láska a anarchia.Zaujímavým nápadom bolo

zaradenie sekcie Prísľuby z Vý-chodu. Tvorilo ju osem titulov,reprezentujúcich rôzne ázijskékrajiny a rôzne žánre, ktoré bo-li doma divácky úspešné. Ak-tuálna tematická sekcia Fut-bal je život!, korešpondujúcas práve prebiehajúcimi maj-strovstvami sveta vo futbale,bola zostavená zo snímok, kdebol futbal ako šport spravidlalen kulisou na zachytenie iné-ho zaujímavého javu. Milovnícihraničných tém a „pokleslých“žánrov si prišli na svoje v Noč-nej prehliadke, samostatnásekcia – súvisiaca s udelenímZlatej kamery Václavovi Vorlíč-kovi – bola venovaná deťom.V profilovej prehliadke Fridri-ka Thóra Fridrikssona mohli di-váci vidieť 14 z celkovo 19 fil-mov, ktoré má kľúčová osob-nosť islandskej kinematografiena svojom konte. Iné sekcie sazamerali skôr na staršie filmo-vé diela: To najlepšie z komé-die tvorili snímky z rokov 1925až 1961 (od Friga po Billyho Wil-dera) a Hviezdne spomienkypripomenuli majstrovstvo tvor-cov ako Jacques Tati, SergioLeone či Claude Chabrol.

Pokiaľ ide o cenu Hercovamisia, tento rok sa opäť po-darilo priniesť zostavu v podo-be slovenského, českého a za-hraničného umelca – boli nimiMilan Kňažko, Josef Abrháma Gérard Depardieu. Nosite-ľom Zlatej kamery sa popri spo-mínanom Václavovi Vorlíčkovistal aj slovenský kameramanStanislav Szomolányi.

Art Film Fest stále zvádza bojs rozpoltenosťou medzi obomamestami a s nie práve ideál-nym stavom niektorých premie-tacích sál – ale vlastne z ne-ho vychádza víťazne. Svedčío tom kvalitný program, boha-tá účasť hostí a najmä záujemmladého publika. Čo viac simôžu jeho organizátori želať?

Jaroslav Hochel(autor je filmov˘ publicista)O

HLA

SY

V sekcii hraných filmov súťa-žilo 14 mimoriadne kvalitnýchtitulov, ktoré už predtým prešliohňom významných festivalov(Berlinale, Cannes, Benátky, Lo-carno, San Sebastian, Sundan-ce). Na jednej strane to súťažidodávalo atraktivitu, na dru-hej strane ju trochu problema-tizovalo, lebo súťaž tak praktic-ky nepriniesla žiadne objavy,len navzájom konfrontovala užoverené hodnoty. Napríkladsnímke ruského režiséra Ale-xeja Popogrebského Ako somprežil minulé leto tak k cenámz tohtoročného Berlinale pri-budol Modrý anjel za najlepšífilm. Práve táto komorná drá-ma dvoch mužov na meteoro-logickej stanici v nehostinnejpustatine je okrem iného pozo-ruhodná aj úchvatnou vizuál-nou stránkou.

Modrého anjela za réžiu získalizraelský režisér Samuel Maoz,ktorý v dráme Libanon spraco-val vlastné zážitky z prvej liba-nonskej vojny v roku 1982. Filmprináša výlučne zábery zvnút-ra tanku a obrazy, ktoré z nehomožno vidieť prostredníctvomperiskopu. Modrého anjela zaženský herecký výkon si od-

niesla americká herečka Jenni-fer Lawrence za úlohu v sním-ke Debry Granik Zmrznutá kosť,v ktorej stvárnila postavu diev-čaťa, pátrajúceho po svojomstratenom otcovi. Obdobnú ce-nu v mužskej kategórii získalGeorge Pistereanu za postavumladého delikventa v debuteFlorina Serbana Ak si chcempískať, pískam. Samotný film zís-kal aj Cenu primátora mestaTrenčianske Teplice, kým Cenaprimátora mesta Trenčín pri-padla snímke peruánskeho re-žiséra Javiera Fuentesa-LeónaPríboj, príbehu netradičnéhoľúbostného trojuholníka, kto-rý tvorí mladý manželský pára mužov milenec.

„Pretlak“ vynikajúcich filmovi hereckých výkonov vyriešilaporota udelením dvoch Zvlášt-nych uznaní – mladému švéd-skemu hercovi SebastianoviHiortovi af Ornäsovi, ktorý v drá-me Sebbe režiséra BabakaNajafiho skvele stvárnil tíne-džera s problematickým vzťa-hom k matke, nezvládajúcejvlastný život ani chlapcovu vý-chovu, a Naderovi TakmiloviHomayounovi, režisérovi a spo-luscenáristovi filmu Teherán,

Osemnásty roãník Art Film Festu Trenãianske Teplice –Trenãín (18. – 26. jún 2010) pokraãoval v koncepciizapoãatej vlani. Jeho program tvorili sekcie súÈaÏnéi nesúÈaÏné, umelecky nároãnej‰ie i tie skôr „divácke“.Najväã‰ou v˘hrou v‰ak bola solídna náv‰tevnosÈpredstavení, ktorá dosiahla 28 305 divákov.

VíÈazn̆ bojfestivalu Art Film Fest

41

40

kinematografii – režiséri NikitaMichalkov a Juraj Herz.

„O rekordy nám nejde,“ pove-dala Eva Zaoralová, umelec-ká riaditeľka MFF Karlovy Vary,ktorého sa tento rok zúčastnilo11 105 akreditovaných návštev-níkov, 315 filmových tvorcov,767 filmových profesionálova 599 novinárov. Uskutočnilosa 413 filmových predstavení,ktoré navštívilo 126 808 divá-kov. Všetky štatistické údaje súo niečo nižšie než v roku 2009,no s jedinou výnimkou. Prie-merný počet divákov na jed-no predstavenie stúpol na 307.V tomto ročníku festivalu bolanižšia i účasť slovenských fil-mov. Po vlaňajšej desiatke titu-lov a víťazstve Osadného v sú-ťaži dokumentárnych filmovnás v programe reprezentovallen polovičný počet snímok,ale svojho zástupcu sme opäťmali aj v Hlavnej súťaži. Išloo minoritnú koprodukciu 3 se-zóny v pekle Tomáša Mašína.Ďalšie tri minoritné koproduk-cie – Líštičky, Na povale ale-bo kto má dnes narodeniny?a Hodinu nevíš – boli uvedenév sekcii České filmy 2009 – 2010.A ako Poctu Paľovi Bielikovi or-ganizátori premietli jeho Majstrakata, pred ktorým sa uskutočnilkrst knihy Petry Hanákovej PaľoBielik a slovenská filmová kultú-ra. Na pôde karlovarského fes-tivalu sa predstavili i dva hra-né (Marhuľový ostrov a Dom)a dva dokumentárne (Konzer-vy času a Svadby podľa staros-tu) filmy vo vývoji a Peter Nágel,riaditeľ MFF Art Film Fest bolčlenom poroty súťažnej sekcieNa východ od Západu. Najús-pešnejším Slovákom po Jurajo-vi Herzovi bol v Karlových Va-roch Jaro Rihák, ktorému Filmo-vá nadácia RWE & BarrandovStudio odovzdali nadačný prí-spevok za najlepší scenár s náz-vom Na drugu stronu.

Už po štvrtý raz bola v progra-me festivalu sekcia Otvorené

oči s filmami z tohtoročnéhoMFF Cannes, ktoré originálnymspôsobom posúvajú vývoj fil-mového vyjadrovania, nechý-bali ani Horizonty, Iný pohľad,Dni kritikov Variety či obľúbe-né Polnočné filmy, tentorazaustrálskej proveniencie. Osemosobností malo svoje masterclasses – medzi nimi napríkladdvorná strihačka Martina Scor-seseho Thelma Schoonmaker,srbský režisér Goran Paskaljevićči škótsky režisér Kevin Macdo-nald. Ten je vnukom EmericaPressburgera, ktorému spolus Michaelom Powellom, PaľomBielikom, Jurajom Herzom, Kar-lom Vachkom a Michelom Ci-mentom organizátori festivaluvenovali Poctu. Osem zaujíma-vých titulov predstavila sekciaZaostrené na belgickú kine-matografiu a milovníci hudob-ných filmov si prišli na svojepri sledovaní sekcie 2010: Hu-dobná odysea. Priestor dostalii krátkometrážne snímky. FreshSelection – päť filmových náde-jí predstavil výber filmov z me-dzinárodného študentskéhofestivalu Fresh Film Fest a Naj-lepšie filmy Festivalu krátkychfilmov Praha zasa ponúkli sním-ky, ktoré v predchádzajúcichročníkoch tohto podujatia za-znamenali najväčší diváckyohlas a získali festivalové ceny.

Festival v Karlových Varochtento rok prekvapil nielen zaují-mavými filmami, ale i netradič-ne horúcim počasím, ktoré po-trápilo divákov i organizátorov.Tí museli opravovať strechu na-fukovacieho stanu stojacehopred „srdcom festivalu“ – hote-lom Thermal so šiestimi kino-sálami. Jeho stále hroziaci mož-ný predaj by podľa prezidentafestivalu Jiřího Bartošku vážneohrozil kontinuitu tohto obľúbe-ného filmového sviatku, hrdia-ceho sa zaradením do kate-górie A festivalov.

Miro UlmanOH

LAS

Y

Všetky štatutárne ceny festi-valu putovali tento rok len doEurópy a Iránu. Veľkú cenu –Krištáľový glóbus i Cenu Medzi-národnej federácie filmovýchklubov (FICC) Don Quijot získalpríbeh manželskej krízy a po-krivených rodinných vzťahovMoskytiéra španielskeho reži-séra Agustího Vilu. Novinka Ja-na Svěráka o červenom med-vedíkovi, blúdiacom v lese obý-vanom zvláštnymi bytosťami,Kuky se vrací si odniesla Zvlášt-nu cenu poroty. Najlepším re-žisérom sa stal Chorvát Raj-ko Grlić. Jeho film Zostane tomedzi nami o šarmantných ne-verníkoch, ktorý získal i cenuEuropa Cinemas Label, bolv tucte súťažných snímok s pre-važne depresívnymi témamijedinou komédiou. Najlepšouherečkou sa stala Anaïs De-moustier za stvárnenie vyši-nutého 15-ročného dievčaťavo francúzskom filme Sladkézlo a cenu za najlepší mužskýherecký výkon získali MateuszKościukiewicz a Filip Garbaczz poľského filmu Matka Terezaod mačiek. Zvláštne uznanieputovalo do Iránu za melan-cholickú drámu Sú veci, kto-ré nevieš (r. Fardin Saheb Za-mani), odkazujúcu na Scorse-seho Taxikára, a do Ruska zazobrazenie života ľudí na okrajispoločnosti vo filme Iné nebo(r. Dmitrij Mamulija), ktorý získal

i Cenu Ekumenickej poroty. Po-rota dokumentárnych filmovocenila v kategórii do 30 minútlitovskú snímku Rieka a v ka-tegórii nad 30 minút švédskuFamiliu. Na iránsky portrét de-saťročného pasáka kráv Tinarzostalo len Zvláštne uznanie.Novinka Aurora od režiséra fil-mu Smrť pána Lazaresca, Ru-muna Cristiho Puiua, nazerajú-ca na vraždu ako na niečo ne-bezpečne obyčajné, zvíťazilav súťaži Na východ od Zápa-du. Prestížnu Cenu FIPRESCI siodniesol Frédéric Sojcher zasvoj koprodukčný mystifikačnýdokumentárny triler o komplo-te Hollywoodu proti európskejkinematografii s názvom Hitlerv Hollywoode. Divácku cenudenníka Právo získalo dánskeroadmovie Veteráni o puto-vaní jedného „lúzra“ za jehoamatérskym futbalovým tímom.A jednu z neštatutárnych cien– Nezávislú kameru – v sek-cii Fórum nezávislých si odnie-sol britský režisér ChristopherMorris za sofistikovanú satirickúkomédiu Štyri levy. Medzi hos-ťami festivalu boli tento rok na-príklad herec Jude Law, ktorýsi prevzal Cenu prezidenta fes-tivalu, herečka Maria de Me-deiros, režiséri Sergej Loznica,Jaco Van Dormael či JasmilaŽbanić. A, samozrejme, dva-ja držitelia Ceny za mimoriad-ny umelecký prínos svetovej

Tohtoroãn˘ MFF Karlovy Vary (2. – 10. júl 2010)bol jubilejn .̆ Hoci ‰tatistické údaje i poãty Ïiariv˘ch hviezd boli niÏ‰ie neÏ vlani, 45. roãník festivalu potvrdil, Ïe i naìalej patrí k tomu najlep‰iemu v na‰om okolí.

Karlovarsk̆filmov̆ sviatok

43

42

OH

LAS

Y

Zahraniční „hviezdni“ hostiaboli príjemne prekvapení naj-mä atmosférou, záujmom divá-kov a vysokou úrovňou diskusiípo filme. Teda tým, čo už niekoľ-ko rokov láka na LFŠ do Uher-ského Hradišťa divákov nielenz Čiech, ale i zo Slovenska čiPoľska. Tento rok sa konal už jejtridsiaty šiesty ročník, počasktorého sa premietalo v sied-mich sálach a dvoch letnýchkinách s celkovou kapacitou4 605 miest. Oproti vlaňajškustúpol i počet akreditácií na5 584 a fascinujúci bol aj po-čet členov štábu (318). Prog-ram celkovo tvorilo 432 filmov,z toho 263 dlhometrážnych.

K hlavným témam tohtoroč-nej LFŠ patrili Islandská kinema-tografia a Nový latinskoameric-ký film. MS vo futbale pripome-nula sekcia Futbalová horúčkas hosťom Karolom Polákom, alei u nás neznámym dokumen-tom Futbal ako nikdy predtým,na ktorom sa v roku 1971 po-dieľal aj kameraman StanislavSzomolányi. Filmová čítankapokračovala Filmom noir, opäťnechýbali Polnočné delikatesy,ani spojenie filmu a živej hudby.Odborné lektorské úvody a be-sedy boli naviazané najmä nafilmy z cyklov Divoké deväťde-siate a Prepisovanie minulos-ti: Každodennosť normalizácies obšírnym obzretím sa za histó-riou. Naopak, mimoriadne ak-tuálnou témou je digitalizácia.

Na LFŠ sa jej venoval dvojdňo-vý odborný seminár, na ktoromslovenský model prepisu klasic-kých filmov do digitálnej 2K po-doby predstavili Peter Csordása Peter Dubecký zo SFÚ. V tejtosúvislosti sa na LFŠ premietalv zreštaurovanej verzii film Jura-ja Jakubiska Vtáčkovia, sirotya blázni, ktorý je prvou DCP kó-piou slovenského filmu.

Vzhľadom na zníženie výro-by audiovizuálnych diel na Slo-vensku počet našich filmov pre-mietaných na LFŠ klesol oprotivlaňajšku o tretinu. Však 45 sní-mok, z toho 20 dlhometrážnych,a prehliadka tvorby jedinéhoslovenského držiteľa Oscara,režiséra Jána Kadára, aj tentorok spravili z LFŠ jednu z najväč-ších prehliadok slovenského fil-mu v zahraničí. V cykle Pano-ráma filmovej kritiky zastupovalSlovensko časopis Kino-Ikon.

Na pôde LFŠ sa aj tento rokudeľovali výročné ceny Asociá-cie českých filmových klubov(AČFK). Jej tohtoročnými drži-teľmi sa stali kameraman Sta-nislav Szomolányi, režiséri KenLoach, Béla Tarr, Fridrik ThórFridriksson a klubista FrantišekŠmahel. Okrem ocenených re-žisérov sa retrospektív dočkalii Dagur Kári, Lisandro Alonso,Jacques Tati, Robert Gliński, alepredstavená bola aj menejznáma tvorba Rainera Werne-ra Fassbindera.

Miro Ulman

Hoci Letná filmová ‰kola (LF·) v Uherskom Hradi‰ti (23. júl –1. august 2010) nie je klasick˘m filmov˘m festivalom,tohtoroãnú zostavu reÏisérskych hviezd, ktorú tvorilinapríklad aj Ken Loach, Béla Tarr, Fridrik Thór Fridrikssonãi Lisandro Alonso, by jej nejeden z nich mohol závidieÈ.

Spokojnéhviezdy na LF·

Kinečko je nový filmový dvojmesačník, ktorý odrážakinematografiu v súčasných a premenlivých súvislostiacha približuje hlbšie a nekonformné vnímanie filmu širšiemu publiku.Chce slúžiť ako zdroj informácií a priestor pre neoficiálnu, alezároveň fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce a filmovejkritiky. Jeho cieľovou skupinou sú filmoví profesionáli, študenti,účastníci filmových festivalov, členovia filmových klubov či záujemcovia o odvážnejší pohľad na dianie v súčasnejkinematografii. Nulté číslo Kinečka vyšlo v auguste 2010 v náklade500 kusov. Sú v ňom rozhovory so zaujímavými, ale neopozeranýmiosobnosťami našej aj svetovej filmovej scény, recenzie, krátkesprávy z domova aj zo sveta i právna a produkčná poradňa.Kinečko stojí 1 Euro a obsahuje 12 strán kvalitného čítania spolus DVD so študentskými, dokumentárnymi a inými filmami mimobežnej distribúcie. Jeho šéfredaktorkou je filmová publicistka Eva Križková. Viac nájdete na www.kinecko.sk. (ts)

Nov˘ ãasopis Kineãko je zapálen˘ pre film

Tohtoročné leto prinieslo aj ďalšie slovenské filmové periodikum –odborný časopis pre animovaný film Homo Felix. Je určený

fanúšikom, študentom, tvorcom a teoretikom animovaného filmu,no nielen im. „Kvalitná animovaná tvorba má svoj intelektuálny

rozmer. Jeho budovanie je v kompetencii tvorcu a zmysluplný jevtedy, keď nachádza pochopenie u diváka. Časopis Homo Felixchce začať sýtiť pôdu, z ktorej je autorský a rovnako tak diváckyintelektuálny rast živený,“ hovorí v úvodníku jeho šéfredaktorka,

animátorka a producentka Ivana Laučíková. Homo Felix má zámerprinášať množstvo študijného materiálu z histórie animovaného

filmu, dať priestor kritike aktuálnej domácej tvorby, načrie do filmologických vôd a otvorí dialóg filmových teoretikov

pri mapovaní problémov filmovej reči či výrazových prostriedkovanimovanému filmu. Ponúkne recenzie, informácie o dostupných

dielach na trhu, aj analýzy populárnych animovaných žánrova predstaví aktivity súvisiace s animovaným filmom. Prvé číslo

časopisu Homo Felix vyšlo v auguste 2010 na 72 stranách a stojí 4 Eurá. Viac nájdete na www.homofelix.sk. (uwe)

Odborná platforma pre animovan˘ film

Krátko pred premiérou filmu Mariany Čengel Solčanskej Legendao Lietajúcom Cypriánovi vyšiel v júli 2010 z jej pera aj rovnomennýromán. Nejde o mechanický prepis scenára do beletristickejpodoby, ale oproti filmu má pozmenenú štruktúru: po Prológu(1782 – príchod posla, ktorý oznamuje zrušenie rádu) nasledujú tričasti. Prvá, Bratia, rozpráva o živote mladého Jaška (1713), druhá,Jašek, sleduje jeho osud po príchode do Červeného kláštora (1718)a v tretej, Cyprián, začínajúcej sa o dvanásť rokov neskôr, je Jašekpo zložení rehoľného sľubu už mníchom Cypriánom, viazanýmprísľubom mlčanlivosti. V doslove autorka uvádza sporé známefakty týkajúce sa postáv Cypriána a Romualda Hadbávneho,vysvetľuje tiež svoju osobnú motiváciu vzniku filmu i románu.Fotografickú prílohu knihy tvorí 32 záberov z filmu. (el)

Lietajúci Cyprián aj na ãítanie

Z F

ILM

OV

ÉH

O D

IAN

IA

45

44

Zo spoločnej dvojjazyčnejanglicko-nemeckej edície Ra-kúskeho filmového múzeaa Spoločnosti pre film a médiáSYNEMA vyšla – v poradí akoštvrtá – monografická publiká-cia venovaná sovietskemu fil-movému tvorcovi a teoretikoviDzigovi Vertovovi (1896 – 1954).Jadro knihy tvorí katalóg ob-siahlej zbierky artefaktov (naj-väčšej mimo Ruska), týkajúcichsa Vertovovej tvorby a osob-nosti, ktoré sa nachádzajú vovlastníctve Rakúskeho filmové-

ho múzea. Veľká časť z nich satam dostala ako dar od Verto-vovej manželky a najbližšej spo-lupracovníčky, strihačky Jeliza-vety Svilovovej. Okrem samot-ných filmov, fotografií, plagátova listov obsahuje aj doposiaľnepublikované skice, návrhya texty. Viac ako 200 komento-vaných fotografií dopĺňajú prie-kopnícke preklady zatiaľ v ang-ličtine a nemčine neznámychtextov od samotného Vertova,ale aj od súčasných filmovýchteoretikov.

Thomas Tode, Barbara Wurm (Ed.):

Dziga VertovDie Vertov-Sammlung imÖsterreichischen Filmmuseum /The Vertov Collection at the Austrian Film Museum(SYNEMA – Gesellschaft für Film und Medien, ViedeÀ 2006, 287 strán)

V spomínanej dvojjazyčnejnemecko-anglickej edícii vyšlaaj monografia venovaná Gus-tavovi Deutschovi (1952). Jednaz vedúcich osobností svetové-ho found-footage filmu, známanajmä vďaka viacdielnym pro-jektom ako Film ist. a Welt Spie-gel Kino, je zároveň aj všestran-ným umelcom, angažujúcimsa okrem experimentálneho fil-mu aj na poli výskumu, vzdelá-vania, výtvarného umenia, ar-chitektúry, multimédií a hud-by. Kniha je zbierkou rôznoro-dých pohľadov na Deutschaa jednotlivé aspekty jeho tvor-

by. Medzi autormi textov, ktorésú doplnené o fotografie z je-ho diel a inštalácií, nefigurujúlen filmoví teoretici a kritici, aleaj psychoanalytička, historikpopkultúry či performer a skla-dateľ experimentálnej a novejhudby. Pestrosť a rôznorodosťich pohľadov vytvára netradič-ný pohľad na Deutscha a jehotvorbu. Publikáciu dopĺňajú ob-siahly rozhovor so samotnýmumelcom a jeho podrobná fil-mografia.

Monika Miku‰ová (autorka je filmová teoretiãka)

Wilbirg Brainin-Donnenberg, Michael Loebenstein (Ed.):

Gustav Deutsch (SYNEMA – Gesellschaft für Film und Medien, ViedeÀ 2009, 252 strán)

Kniha zo spoločnej edícieRakúskeho filmového múzeaa Spoločnosti pre film a médiáSYNEMA pod názvom Film Cu-ratorship sa zaoberá aktuálny-mi výzvami, ktorým musia če-liť filmové archívy, cinematékya filmové múzeá v dobe digita-lizácie. Tá výrazne ovplyvňujeaj prístup ľudí k filmovému mé-diu, ktoré je predmetom ichčinnosti. Kniha sa snaží nájsťodpovede na otázky, smerujú-ce k vysvetleniu úlohy kurátorav kontexte zachovávania a pre-zentovania filmového dedič-stva. Podobne pestrá ako šká-la tém je i celá publikácia. Je

kolážou textov od rôznych auto-rov a tiež rozhovorov medzi štyr-mi profesionálmi z odboru, re-prezentujúcimi rozličné gene-rácie a prístupy k problematike.Paolo Cherchi Usai (1957) je ria-diteľom austrálskeho Národné-ho filmového a zvukového ar-chívu. David Francis (1935) jenositeľom bohatých skúsenostíz rôznych inštitúcií a okrem iné-ho šestnásť rokov pracoval akokurátor britského Národnéhofilmového archívu. AlexanderHorwath (1964) je riaditeľomRakúskeho filmového múzeaa Michael Loebenstein (1974)je v tomto múzeu kurátorom.

Paolo Cherchi Usai, David Francis, Alexander Horwath, Michael Loebenstein (Ed.):

Film CuratorshipArchives, Museums, and theDigital Marketplace (SYNEMA – Gesellschaft für Film und Medien, ViedeÀ 2008, 239 strán)

Ď a l š i az publi-

kácií rovnakej edície je venova-ná jednému zo slávnych stra-tených diel svetovej kinema-tografie, poslednému nemémufilmu Josefa von SternbergaThe Case of Lena Smith, z ktoré-ho sa zachoval len fragment.V tejto hollywoodskej produkciiz roku 1929 sa von Sternbergvracia k miestu a dobe svoj-ho detstva – do Viedne, kde sav roku 1894 narodil. Hlavné mes-to impéria na prelome storočíje dejiskom dramatického prí-behu mladej ženy, hľadajúcej

svoje miesto v obmedzujúcomsystéme triednej spoločnosti.Hlavná hrdinka Lena prichádzado Viedne v roku 1895 z Uhor-ska. Jednej noci ju v Prátri zve-die sympatický vojak. Lena sastane matkou jeho dieťaťaa napokon skončí ako slúžkav dome jeho skostnatených ro-dičov. Kniha sa snaží o čo naj-vernejšiu rekonštrukciu tohtostrateného filmu prostredníc-tvom približne 150-tich originál-nych fotografií, kresieb, rozlič-ných dokumentov a útržkov zoscenára, ale aj esejí od viace-rých renomovaných autorov.

Alexander Horwath, Michael Omasta (Ed.):

Josef von Sternberg:The Case of Lena Smith(SYNEMA – Gesellschaft für Film und Medien, ViedeÀ 2007, 303 strán)

FIL

MO

VÉ

PU

BLI

KÁ

CIE

47

46

K r á t k opo DVDSlovenskýanimova-ný film so

snímkami zo 60. až 80. rokovminulého storočia, ktoré vydalSlovenský filmový ústav, prichá-dza na trh ďalšie podobne la-dené DVD s názvom Animácianie je Dead / Animation is notMŕtva s podtitulom Nový sloven-ský animovaný film. Jeho obsa-hom je 14 titulov mladých tvor-cov – Alfonzova mucha, O po-nožkách a láske, Bells, Čmu-chal & Sviňa zasahujú, Hladina,Trickster, Ticho na lavičke, Pru-žinka, Viliam, Čo by sa stalo...,Mafia II, Cornfake, Duch Via-noc a Piatok, ktoré vznikli počas

posledných rokov. Vo výbere súzastúpené filmy rôznych žánrova animačných štýlov, prezentu-júcich animovanú tvorbu nie-len z VŠMU či VŠVU, ale i mimotýchto škôl. Všetky snímky, ktoréto potrebujú s výnimkou Tichona lavičke majú i nevypínateľ-né anglické titulky. Škoda, žebooklet neposkytuje žiadne in-formácie o celkovej koncepciivýberu ani roku vzniku jednotli-vých snímok či o ich autoroch.Dobrou správou však je, že ná-pis Volume 1 na obale DVD dá-va nádej, že tento záslužný pro-jekt bude pokračovať, pretožeje to jedna z možností, ako tútoúspešnú časť domácej tvorbysprístupniť divákom.

R e ž i s é rVladimírŠ t r i c t r i ro k y p oM e d -n y á n -s z k o m

vlani nakrútil hodinový doku-ment s názvom Hostia – Hauer-land, ktorý po premiére na MFFCinematik a uvedení v STV vy-šiel teraz i na DVD. Jeho témouje osemsto rokov spoločnej ces-ty Slovákov a Nemcov na úze-mí dnešného stredného Slo-venska v oblasti medzi Prievi-dzou a Kremnicou, nazývanomHauerland. Slováci a Nemcitam po stáročia žili vedľa sebabez problémov. Spoločne kulti-vovali krajinu, ktorá bola ichvlasťou. Do ich životov zasiahli

až dramatické udalosti 20. sto-ročia. Štric spoločne s kame-ramanom Antonom Szomolá-nyim prostredníctvom výpove-dí troch generácií Nemcovv kombinácii s unikátnymi do-bovými fotografiami a zábermiz filmu Lebo sme Nemci priná-ša obraz ešte stále neznámehouniverza, nazývaného Karpat-skí Nemci. Film poukazuje nadnes už zabudnutý rozmacha následnú tragédiu minorit-ného národa a núti divákovzamyslieť sa nad sebou samý-mi a krutosťou dejín. Snímkavznikla v koprodukcii spoloč-nosti Film 2000 so Slovenskoutelevíziou a na DVD je s obra-zom vo formáte 16:9 a voliteľ-nými nemeckými a anglickýmititulkami.

Hostia – Hauerland (Film 2000)

50-minú-tový do-kumentMarekaŠ u l í k a

a Jany Belišovej Cigarety a pes-ničky zaznamenáva týždennéstretnutie spevákov a hudob-níkov v auguste 2009 vo Veľ-kom Slavkove, kde v miestnomevanjelickom kostole nahrávalipiesne pre CD AfterPhurikaneGiľa (Phurikane Giľa – po róm-sky starodávne piesne – bol Be-lišovej prvý veľký projekt – pozn.aut.). To vyšlo spoločne s DVDv digipackovom obale. MarekŠulík je úspešným strihačoma dokumentaristom a Jana Be-lišová už niekoľko rokov mapu-je hudbu v rómskych osadáchna východe Slovenska. Šulík juna jej cestách sprevádzal a ro-bil videodokumentáciu jej pro-

jektu. Keď sa dozvedel, že hu-dobné teleso AfterPhurikane,v ktorom sa stretli klasicky vzde-laní profesionálni hudobnícia rómski amatérski speváci, sapripravuje na nahrávanie, uve-domil si, že je to príležitosť za-chytiť nielen toto neopakova-teľné hudobné stretnutie spon-tánnych ľudových spevákovs myšlienkovo spriaznenými pro-fesionálmi, ale i jeho vlastnépocity. Vznikol tak film nieleno jedinečnom stretnutí a vzá-jomnej obojstrannej ovplyvni-teľnosti, ale aj o tolerancii, krea-tivite, láske a svete, v ktorom ži-jeme. DVD obsahuje film s vo-liteľnými anglickými titulkamia bonusové materiály, medziktorými je fotogaléria a takmerdvadsať minút rozhovorov s je-ho protagonistami.

Cigarety a pesniãky (Îudro)

B o x s e tJan Špá-ta s pod-t i t u l o m18 doku-mentár -ních filmůk l a s i k a

české kinematografie obsahuje4 DVD s takmer desať hodinamifilmov jednej z najvýznamnej-ších osobností českej dokumen-tárnej tvorby. Tento v Čecháchvýnimočný projekt, ktorý získalCenu ČFTA za audiovizuálnypočin roka, prináša divákomdiela Jana Špátu (1932 – 2006)s digitálne zreštaurovaným ob-razom i zvukom a prepísanédo HD formátu. Unikátna kolek-cia prostredníctvom filmov z ro-kov 1964 až 1991 ponúka jedi-nečný pohľad do českej duše

a povahy a potvrdzuje, že spo-ločným znakom Špátových fil-mov je predovšetkým huma-nizmus. DVD obsahuje aj dvoj-dielnu autobiografickú snímkuLáska, kterou opouštím (1998),ktorá je režisérovou bilančnouspoveďou o vyše štyridsiatichrokoch práce na poli filmovéhodokumentu. DVD sú doplnenémnožstvom bonusov, vrátanejeho portrétu z cyklu GEN, kto-rého autorkou je režisérova dl-horočná partnerka Olga Som-merová, ukážkami z jeho sú-kromného fotoarchívu i unikát-nymi filmovými zábermi, ktorév 30. až 50. rokoch nakrútil jehootec, i s ukážkami z reštaurova-nia filmov. Tie sú na DVD vo for-máte 1.33:1 s voliteľnými český-mi a anglickými titulkami.

Miro Ulman

Jan ·páta (Verbascum)

Animácia nie je Dead /Animation is not M⁄tva (ANâA, o. z.)

DV

D N

OS

IČE

49

48

KAROL KR·KANa rozdiel od âeska, kde mala filmová tvorba dlhoroãnútradíciu, na Slovensku profesionálni filmári absentovali.Kameramanská profesia u nás vznikla aÏ v 40. rokoch 20. storoãia. Prvá generácia kameramanov nemalavysoko‰kolské filmové vzdelanie, skúsenosti nadobúdalinajmä v praxi. Najväã‰í úspech spomedzi prv˘chslovensk˘ch kameramanov dosiahol Karol Kr‰ka (1920).V septembri si pripomíname 90. v˘roãie jeho narodenia.

PR

OF

IL

Karol Krška sa narodil na Mo-rave, neskôr sa s rodinou pre-sťahoval do Bratislavy. V roku1938 sa spolu s Viktorom Kuba-lom a Jánom Kadárom stal jed-ným z prvých žiakov celoročné-ho kurzu pre kinetickú fotogra-fiu a kinematografiu na Školeumeleckých remesiel v Bratisla-ve u Karola Plicku. Už v nasle-dujúcom roku však školu zrušilia Krška začal pracovať pre fil-mový týždenník Nástup a ne-skôr Lúč. Napriek tomu Plickavýrazne ovplyvnil Krškov ranýkameramanský štýl. Píše o tomaj Václav Macek v Dejináchslovenskej kinematografie: „Prezakladateľa slovenskej kame-ramanskej tvorby sú príznačnédramatizujúce filtre v exterié-roch, šerosvit v interiéroch, sklonk neoromantizmu, z ktorého ve-ľakrát vychádzal aj Karol Plic-ka.“ V roku 1944 začal Krškas Martinom Hollým st. nakrúcaťfilm Hanka sa vydáva, vypuk-nutie SNP však prerušilo prácena filme a Krška sa spolu s Pa-ľom Bielikom pridal k povstal-com. Nakrúcali dokumentár-ne zábery z Povstania, ktorépo oslobodení Bielik spracovaldo výnimočného dokumentuZa slobodu.

Po skončení vojny Krška s ka-meramanom Václavom Hanu-šom spolupracoval na filmeMartina Friča Varúj..! Uznanie sizískal filmom Vlčie diery, ktorýsa stal jedným z divácky najús-pešnejších filmov slovenskej ki-

nematografie. Začiatkom 50. ro-kov bol už najvýraznejšou po-stavou slovenskej kameraman-skej tvorby, nakrúcal filmy akoBoj sa skončí zajtra, Mladé srd-cia, Rodná zem a Štvorylka,okrem toho sa venoval aj tvor-be krátkometrážnych filmov.V spolupráci s Paľom Bielikompokračoval pri ďalších filmoch,napríklad Priehrada alebo Ka-pitán Dabač. V roku 1956 odi-šiel na polročné turné so sú-borom Lúčnica do Južnej Ame-riky, kde nakrútil a zrežírovalniekoľko krátkych filmov.

Progresívne myslenie KarolaKršku sa ukázalo aj v roku 1960,keď ako prvý na Slovensku po-užil širokouhlý formát pri filmeFrantiška Kudláča Na pochodesa vždy nespieva. V roku 1964nakrútil film Prípad pre obhaj-cu, ktorým sa začala jeho dlho-ročná spolupráca s MartinomHollým. V tomto období nakrútilaj snímku Trio Angelos so Stani-slavom Barabášom a autorskysa podieľal na detektívkachAndreja Lettricha Vrah zo zá-hrobia a Volanie démonov. Po-pri filmovej tvorbe sa venoval ajnakrúcaniu televíznych filmov.Od konca 60. rokov spolupra-coval Krška už takmer výhrad-ne s Hollým, stál za kamerou je-ho úspešných filmov Medenáveža, Orlie pierko, Kto odchá-dza v daždi..., Smrť šitá na mierua ďalších. Zomrel v roku 1989.

spracovala (uwe)

Igor Ciel sa narodil 13. apríla1931 v Rožňave, osobne sa všakpovažoval viac za Brezňana.Nielen, že v Brezne od detstvabýval, predovšetkým tam akogymnazista navštevoval ochot-nícky krúžok, ktorého atmosféraho pohltila natoľko, že ovplyv-nila celý jeho život. Rozhodolsa pre štúdium réžie na práveotváranej Vysokej škole múzic-kých umení (VŠMU) v Bratislave,kde i keď ho na prvýkrát nepri-jali, druhý pokus mu po štúdiudivadelnej vedy a estetiky na-koniec vyšiel. Hereckú tvorbuho učil Andrej Bagar a réžiu Jo-zef Budský.

S vlastnou réžiou začínal IgorCiel v divadlách vo Zvolenea Nitre, od roku 1966 nastúpilako režisér do Československejtelevízie v Bratislave. Nakrútilviac ako 140 titulov televíznychseriálov, filmov a inscenácií. Zá-ber jeho tvorby bol široký, na-krúcal komédie, drámy i súčas-né témy, no v pamäti divákovsa najviac zapísali jeho seriálys historickou tematikou ako Pa-rížski mohykáni, Vivat Beňovský!,Louis Pasteur, Barbora Rösse-lová. Ako kedysi sám v jednomz rozhovorov povedal, „medzinajúspešnejšie by som moholzaradiť Parížskych mohykánov,prvý sedemdielny seriál, ktorýsom robil v roku 1972, po ňomnasledoval Vivat Beňovský!,ktorý prešiel celý svet. Potomsom robil trilógiu Louis Pasteur

od Jaroslava Dietla o cti intelek-tuálov, ďalej film Oceliari o pro-fesionálnej cti robotníka a filmo cti roľníka Počúvajme slnko.“A najmilšie? „Trilógia Louis Pas-teur, a samozrejme, aj Vivat Be-ňovský!,“ ktorý ho najviac pre-slávil. Posledným jeho dielombola televízna adaptácia kni-hy Martina Rázusa Júlia z ro-ku 1990. Za svoju tvorbu získalviacero ocenení.

Veľkú pečať Igor Ciel zane-chal aj na VŠMU, kde bol dl-horočným pedagógom. Od ro-ku 1962 pôsobil na Divadelnejfakulte, keď sa v roku 1974 otvo-rila na VŠMU Katedra filmoveja televíznej tvorby, stal sa jej ve-dúcim. Učil rád. Vždy ho tešilo,keď videl vyrastať talent, na kto-rého výchove mal aj on svoj po-diel. Alfou a omegou bol všakpre neho divák. Z množstva roz-hovorov, ktoré som si s týmtočlovekom jasných presvedčenía zásad prečítala, mi najviaczaimponovala jeho odpoveďna otázku, ako sa do budúcnabude vyvíjať televízna drama-tická tvorba? „Budeme stáleviac pretechnizovaní. Ale divákvo svojej intimite nás stále budečakať. Bude dúfať, že mu poroz-právame o ňom, o jeho rados-tiach a bolestiach, o jeho per-spektívach, že mu dáme nádej,že zajtra opäť vyjde slnko.“ Ho-vorí o jeho prístupe k tvorbe, aleaj o osobnosti. O takej, ktorá tuodteraz bude chýbať. (sim)

IGOR CIEL(13. 4. 1931 – 3. 7. 2010)

V lete sa slovenská kinematografická obec rozlúãila s jedn˘mzo svojich v˘znamn˘ch reprezentantov. DÀa 3. júla 2010 po dlheja ÈaÏkej chorobe zomrel reÏisér a pedagóg Igor Ciel, tvorcaktor˘ zanechal ãasÈ svojho ja nielen v mnoh˘ch televíznychseriáloch a filmoch, ale aj v ìal‰ích autoroch, na ktor˘ch tvorivéformovanie mal vplyv poãas svojej pedagogickej ãinnosti.

IN M

EM

OR

IAM

51

50

Ako producent alebo kopro-ducent pracujem na prípravenových celovečerných filmovs režisérom Dušanom Trančí-kom, kolegom, režisérom Mare-kom Mackovičom a strihačomDušanom Milkom. S producent-kou Silviou Panákovou a režisé-rom Petrom Dimitrovom dokon-čujeme celovečerný film ČasGrimás. Myslím si a dúfam, žeprvé výsledky budú v budú-com roku. Ako štúdio – Filmparkspolupracujeme na novom ce-lovečernom filme Čerešňovýchlapec Stanislava Párnické-ho, ktorý sa z nakrúcania posu-

nul do postprodukcie a finišuje-me aj nakrúcanie celovečer-ného filmu Viditeľný svet PetraKrištúfka, ktorý v týchto dňochzačíname aj postprodukovať.Ďalej je to Keby bolo keby…

producent a strihaã Peter Neveìal

Momentálne sa mi tak trochuplní sen. Spolu s Michaelou Čo-píkovou zakladáme minikolek-tív pod názvom Ové Pictures.Pod touto značkou vzniknú na-še ďalšie animované filmy. Po-pritom sa snažím pracovať nanámete môjho ďalšieho filmuspolu so scenáristom Petrom Mi-nárom. V septembri sa so svo-jím filmom Viliam chystám doRuska na festival animovanýchfilmov pod názvom Krok. A ne-dávno som v spolupráci so štú-diom Vertexcreation dokončila

videoklip pre Zdenku Prednú,ktorý diváci budú môcť vidieťv najbližších dňoch.

foto

: arc

hív

V. O

.

animátorka Veronika Obertová

Až do 7. septembra nakrú-cam hraný film podľa svojhoscenára Viditeľný svet. Mojimihlavnými spolupracovníkmi súskvelý český herec Ivan Trojan

a za kamerou vynikajúci a in-špiratívny Martin Štrba, s ktorý-mi si výborne rozumiem. Strihaťzačnem začiatkom októbra. Jeto psychologický príbeh, v kto-rom si hlavný hrdina chce pri-vlastniť šťastie cudzích ľudí. Vovoľných chvíľach sa venujemzberu materiálu na nový románDom hluchého. A s potešenímmôžem konštatovať, že v de-cembri už bude na svete DVDmôjho celovečerného doku-mentu o Dežovi Ursinym Mo-mentky, aj s bonusovým mate-riálom.

foto

: P. N

.

reÏisér Peter Kri‰túfek

ČO

RO

BIA

?Vojnové hry v kinách

Miro Ulman

Dr. Divnoláska odpovedá na najrôznej‰ie otázky ãitateºov, ktoré sa t˘kajú filmu, videa alebo televízie v súvislosti so Slovenskom. Va‰eotázky posielajte elektronicky na adresu: [email protected] alebopo‰tou na adresu: redakcia Film.sk, Dr. Divnoláska, Grösslingová 32, 811 09 Bratislava. Neváhajte a p˘tajte sa. KaÏd˘ mesiac vám Dr.Divnoláska na tomto mieste odpí‰e zaruãene kompetentnú odpoveì.

foto

: arc

hív

P. K

.

Tešil som sa, že konečne uvidím v kine dokument Vojnové hryo mužovi, ktorý zachránil Európu od atómového konfliktu. VoFilm.sk 1/2009 ste písali, že by mal mať premiéru na jar, v prog-rame kín som ho však odvtedy nenašiel. Emil K. z Bratislavy

– O odpoveď na vašu otázku som požiadal PR manažérku slo-venského koproducenta filmu Ivetu Pospíšilovú. „Celovečernýdokument Dariusza Jablońského Vojnové hry a muž, ktorý ich za-stavil, ktorý vznikol v koprodukcii poľskej Apple Film Production,Telewizje Polskiej, slovenskej spoločnosti Trigon Production a fran-cúzskeho Arte, mal celoslovenskú premiéru na tohtoročnom MFFArt Film Fest v kine ODA v Trenčíne. V septembri ho premietnu naMFF Cinematik v Piešťanoch vo festivalovej súťaži Cinematik.doc.Možnosť vidieť ho však budú mať nielen návštevníci filmových fes-tivalov. Sme veľmi radi, že po úspechu v zahraničí sa dostane i doslovenských kín. Uvedie ho spoločnosť Continental Film pravde-podobne v novembri 2010 so slovenským dabingom.“ Dodávamk tomu len, že film mal mať pôvodne premiéru už na vlaňajšomArt Film Feste, ale projekcia bola zrušená po tom, ako prišla po-nuka otvárať ním prestížny festival dokumentárnych filmov IDFAv Amsterdame. Ak by ste nemohli vydržať, tak film už vyšiel naDVD v Poľsku, ale, žiaľ, len s poľskými, francúzskymi, nemeckýmia anglickými titulkami. Okrem 113-minútového zostrihu pre kinávznikol i televízny seriál, ktorý koncom minulého roka odvysielalaPoľská televízia. Majitelia práv ho ponúkli Českej televízii i Sloven-skej televízii, ale dohoda je zatiaľ len v štádiu rokovaní.

Mám otázku, či nevyjdú na DVD skvelé dokumenty Osadnéa Hranica, prípadne ďalšie nové slovenské filmy, ako naprí-klad Nedodržaný sľub? Chcel by som ich poslať našim zná-mym v zahraničí. Ďakujem za odpoveď. Miro Žibrita

– Situácia s vydávaním slovenských filmov na DVD je neporov-nateľne lepšia než pred pár rokmi. Stále to však ešte neznamená,že by každý film vyšiel pol roka po premiére na DVD, čo je zvyčaj-ný odstup medzi premiérou v kine a na DVD v zahraničí. Pozrelsom si prehľad udelenej podpory na distribúciu audiovizuálnychdiel v podprograme Audiovizuálneho fondu s názvom Podporarozširovania a uvádzania audiovizuálnych diel na verejnosti. Z ne-ho vyplýva, že podporu – i keď nie v celej požadovanej výške –dostali žiadosti na distribúciu na DVD producentov filmov Osad-né, Kým sa skončí tento film, Nedodržaný sľub, Hranica, My zdes,Momentky, Tango s komármi a Hostia – Hauerland. Posledne me-nované už vyšlo, Hranica a My zdes vyjdú na jeseň ako 2DVDa v prípade, že sa podarí zohnať chýbajúce financie, tak ostatnéfilmy by sa mali objaviť v obchodoch do konca roka. D

R. D

IVN

OLÁ

SK

A

8.9. – Katka, r. H. Tfie‰tíková, âR, 2009, 90 min. 14.9. – Zahraj to znovu, Sam, r. H. Ross, USA, 1972, 86 min. 22.9. – Baaria, r. G. Tornatore, Tal./Franc., 2009, 150 min. (17.00 h.)29.9. – Biela stuha, r. M. Haneke, SRN/Rak./Franc./Tal., 2009, 144 min.

6.9. – Oko nad Prahou, r. O. ·pátová, âR, 2010, 78 min. 20.9. – MuÏ z Lond˘na, r. B. Tarr, Maì./Franc./SRN/·vajã., 2007, 140 min. 28.9. – Zmluva s vrahom, r. A. Kaurismäki, Fín./·véd./Franc./VB/SRN,

1990, 80 min.

7.9. – Na konci s dychom, r. J.-L. Godard, Franc., 1959, 87 min. (18.00 h.)

7.9. – Du‰a Paula Giamattiho, r. S. Barthes, USA, 2009, 101 min. (20.00 h.)

14.9. – Putovanie mladého skladateºa, r. G. ·engelaja, ZSSR, 1984, 105 min. (18.00 h.)

14.9. – Panika v mesteãku, r. S. Aubier, V. Patar, Belg./Franc./Lux., 2009, 75 min. (20.00 h.)

21.9. – Tresky-plesky, r. V. ·uk‰in, ZSSR, 1972, 96 min. (18.00 h.)21.9. – Hadewijch – medzi Kristom a Alahom, r. B. Dumont, Franc., 2009,

105 min. (20.00 h.)28.9. – Robinsoniáda alebo Môj anglick˘ dedu‰ko, r. N. DÏordÏadze,

ZSSR/Gruz., 1986, 76 min. (18.00 h.)28.9. – Katka, r. H. Tfie‰tíková, âR, 2009, 90 min. (20.00 h.)

film.eu – prehliadka súãasného európskeho filmu 25.9. – Kamene, r. K. Kerekesová, SR, 2010, 26 min. + Na sever,

r. R. D. Langlo, Nór., 2009, 78 min. (13.00 h.)26.9. – Múry sú vysoké a hrubé, r. J. Johanides, SR, 2010, 75 min.

(14.00 h., Divadlo Andreja Bagara – ·túdio)27.9. – Hadewijch – medzi Kristom a Alahom, r. B. Dumont, Franc., 2009,

105 min. (13.30 h.)

2.9. – Na veºkosti záleÏí, r. E. Tadmor, S. Maymon, Izr./Nem./Fr., 2009, 90 min.

9.9. – Louise-Michel, r. B. Delépine, G. Kervern, Fr., 2008, 94 min.

53

52

Filmov˘ klub NaokoKino Hviezda, Paulínska 1, 917 01 Trnava, tel.: 033/551 1042, www.naoko.sk

Filmov˘ klub NitraPri Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, tel.: 0905/580 297

Filmov˘ klub OtáznikMsKS, Sládkoviãova 2, 934 01 Levice, tel.: 036/622 5835, [email protected] o 19.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

nepremieta sa

16.9. – Na chvíºu slobodní, r. A. T. Riahi, Rak./Franc./Tur., 2008, 110 min.30.9. – Hadewijch – medzi Kristom a Alahom, r. B. Dumont, Franc., 2009,

105 min.

14.9. – Biela stuha, r. M. Haneke, SRN/Rak./Franc./Tal., 2009, 144 min.21.9. – Panika v mesteãku, r. S. Aubier, V. Patar, Belg./Franc./Lux., 2009, 75 min.28.9. – MuÏ z Lond˘na, r. B. Tarr, Maì./Franc./SRN/·vajã., 2007, 140 min.

20.9. – Upír Nosferatu, r. F. W. Murnau, Nem., 1922, 67 min. + Îivé vystúpenie Kosa z nosa

22.9. – Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, r. M. âengel Solãanská, SR/Poº., 2010, 108 min.

23.9. – Cesta, r. J. Hillcoat, USA, 2009, 113 min. 24.9. – Poviedky z kuchyne, r. B. Hamer, Nór./·véd., 2003, 95 min. 27.9. – Hlbok˘ spánok, r. H. Hawks, USA, 1946, 114 min. 29.9. – Filmov˘ festival inakosti – Single Man, r. T. Ford, USA, 2009, 101 min.30.9. – Imaginárium Dr. Parnassa, r. T. Gilliam, VB/Kan./Franc., 2009,

123 min.

nepremieta sa

2.9. – Hadewijch – medzi Kristom a Alahom, r. B. Dumont, Franc., 2009, 105 min.

Filmov˘ klub Charlie centrum·pitálska 4, Bratislava, tel: 02/5296 8994, 0902/929 391, www.ic.sk

FILMOVÉ KLUBY

Filmov˘ klub IgricSaratovská 2/A, Bratislava, tel.: 02/6436 5669, www.dkdubravka.skpredstavenia o 19.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Filmov˘ klub LúkyDom kultúry Lúky, Vígºa‰ská 1, Bratislava, tel.: 02/6382 3930, www.kzp.skpredstavenia o 19.30 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Filmov˘ klub Za zrkadlomDom kultúry Zrkadlov˘ háj, Rovniankova 3, Bratislava, tel.: 02/6383 6764, www.kzp.skpredstavenia o 18.06 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Filmov˘ klub NostalgiaBudova SvF, Starohorská 2, Bratislava, tel. 02/5296 1713, www.nostalgia.sk predstavenia o 19.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

(Mimobratislavské kiná a filmové kluby sú vyznaãené trojuholníkom!)(Vo Film.sk uvádzame program len t˘ch kín, ktoré ho dodali do uzávierky Film.sk)

Filmov˘ klub AlternatívaNámestie S. H. Vajanského 2, Martin, tel.: 043/422 4994, www.kinostrojar.mojmartin.skpredstavenia o 17.30 h. – pokiaº nie je uvedené inak

MKS, Beethowenova 1812/1, Pie‰Èany, tel.: 033/772 5375predstavenia o 20.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Filmov˘ klub Fontána

PR

OG

RA

MY

2.-8.9. – Biela stuha, r. M. Haneke, SRN/Rak./Franc./Tal., 2009, 144 min. 9.-12.9. – Zahraj to znovu, Sam, r. H. Ross, USA, 1972, 86 min. 9.-15.9. – UÏívaj si, ako sa len dá!, r. W. Allen, USA, 2009, 92 min. +

X=X+1, r. J. Krasnohorsk ,̆ SR, 2009, 15 min. 13.-16.9. – Fish Tank, r. A. Arnold, VB, 2009, 123 min. 16.-22.9. – PreÏiÈ svoj Ïivot, r. J. ·vankmajer, âR/SR, 2010, 90 min.

ìal‰ie projekcie nájdete na plagátoch kina MladosÈ

2.-5.9. – Toy Story 3, r. L. Unkrich, USA, 2010, 86 min. 9.-15.9. – 5. MFF Cinematik 201016.-19.9. – Let’s Dance 3D, r. J. Chu, USA, 2010, 108 min. 23.-24.9. – Îeny v poku‰ení, r. J. Vejdûlek, âR, 2009, 118 min. 25.-26.9. – Twilight sága: Zatmenie, r. D. Slade, USA, 2010, 130 min. 30.9. – Kajínek, r. P. Jákl ml., âR, 2010, 107 min.

program nedodali do uzávierky Film.sk

1.9. – Súboj titanov, r. L. Leterrier, VB/USA, 2010, 106 min. 3.-5.9. – Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, r. M. âengel Solãanská,

SR/Poº., 2010, 108 min. 4.-5.9. – DaÏìová víla, r. M. Cieslar, âR, 2010, 96 min. (15.30 h.)7.-8.9. – Cesta, r. J. Hillcoat, USA, 2009, 113 min. 10.9. – Îeny v poku‰ení, r. J. Vejdûlek, âR, 2009, 118 min. 11.-12.9. – Princezná a Ïaba, r. R. Clemens, J. Musker, USA, 2009, 97 min.

(15.30 h.)11.-12.9. – Poãiatok, r. Ch. Nolan, USA/VB, 2010, 148 min. 14.-15.9. – Shrek: Zvonec a koniec, r. M. Mitchell, USA, 2010, 92 min.

(15.30 h.)14.-15.9. – Vrahúni, r. R. Luketic, USA, 2010, 93 min. 17.9. – Sex v meste 2, r. M. P. King, USA, 2010, 146 min. 18.-19.9. – Pomsta chlpáãov, r. R. Kumble, USA/SAE, 2010, 92 min.

(15.30 h.)18.-19.9. – Kajínek, r. P. Jákl ml., âR, 2010, 107 min. 21.-22.9. – Predátori, r. N. Antal, USA, 2010, 107 min. 24.9. – Princ z Perzie: Piesky ãasu, r. M. Newell, USA, 2010, 117 min.

55

54

PR

OG

RA

MY

Kino Hviezda TrnavaPaulínska 1, 917 01 Trnava, tel.: 033/5511 042, www.naoko.skpredstavenia o 17.30 a 19.30 hod. – pokiaº nie je uvedené inak

16.9. – Svätá tráva, r. A. Wajda, Poº., 2009, 85 min. 23.9. – Harold a Maude, r. H. Ashby, USA, 1971, 92 min. 30.9. – PreÏiÈ svoj Ïivot, r. J. ·vankmajer, âR/SR, 2010, 90 min.

19.-20.9. – UÏívaj si, ako sa len dá!, r. W. Allen, USA, 2009, 92 min. + X=X+1, r. J. Krasnohorsk ,̆ SR, 2009, 15 min.

22.9. – Hlbok˘ spánok, r. H. Hawks, USA, 1946, 114 min. 23.9. – Katka, r. H. Tfie‰tíková, âR, 2009, 90 min. 25.-26.9. – 1. MAFF 2010 – Music and Film Festival 27.9. – Svätá tráva, r. A. Wajda, Poº., 2009, 85 min. 29.9. – MuÏ z Lond˘na, r. B. Tarr, Maì./Franc./SRN/·vajã., 2007, 140 min.

16.-17.9. – Víkend so solidaritou19.9. – Víkend so solidaritou23.9. – Videoklip ako filmové umenie29.9. – Kino podºa Martina KaÀucha

5.9. – ZáloÏn˘ plán, r. A. Poul, USA, 2010, 106 min. 9.9. – Zelená zóna, r. P. Greengrass, Franc./USA/·pan./VB, 2010,

115 min. 12.9. – Noãná mora z Elm Street, r. S. Bayer, USA, 2010, 102 min. 19.9. – Maãky a psi: Pomsta Kitty Galore, r. B. Peyton, USA, 2010,

82 min. (17.00 h.)19.9. – Poãiatok, r. Ch. Nolan, USA/VB, 2010, 148 min. 23.9. – Pú‰tny kvet, r. S. Horman, VB/SRN/Rak., 2009, 124 min. 26.9. – Îeny v poku‰ení, r. J. Vejdûlek, âR, 2009, 118 min.

19.9. – Na chvíºu slobodní, r. A. T. Riahi, Rak./Franc./Tur., 2008, 110 min.26.9. – Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, r. M. âengel Solãanská,

SR/Poº., 2010, 108 min.

KINÁKino Igric

Saratovská 2/A, Bratislava, tel.: 02/6436 5669, www.dkdubravka.skpredstavenia o 19.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Kino LúkyDom kultúry Lúky, Vígºa‰ská 1, Bratislava, tel.: 02/6382 3930, www.kzp.skpredstavenia o 19.30 h. – pokiaº nie je uvedené inak

Kino MladosÈHviezdoslavovo nám. 17, Bratislava, tel.: 02/5443 5049

Kino Fontána Pie‰ÈanyMKS, Beethovenova 1812/1, Pie‰Èany, tel.: 033/7729 971predstavenia o 17.30 a 20.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

A4 – nult˘ priestorNám. SNP 12, Bratislava, www.a4.skpredstavenia o 20.00 – pokiaº nie je uvedené inak

Artkino Za zrkadlomDom kultúry Zrkadlov˘ háj, Rovniankova 3, Bratislava, tel.: 02/6383 6764, www.kzp.skpredstavenia o 20.09 h. – pokiaº nie je uvedené inak

ARTKINÁ

Kino Junior LeviceMsKS, Sládkoviãova 2, 934 01 Levice, tel.: 036/622 5835, [email protected] o 18.30 h. – pokiaº nie je uvedené inak

57

56

PR

OG

RA

MY

Televízia ãesk˘ch a slovensk˘ch filmov

Slovenské pondelky 2010

6. september 201020.00 – Tisícroãná vãela 1, 2, r. J. Jakubisko, 1983, 55 min. a 54 min.22.00 – Víkend za milión, r. D. Tranãík, 1987, 77 min.

13. september 201020.00 – Tisícroãná vãela 3, 4, r. J. Jakubisko, 1983, 57 min. a 54 min.22.00 – Zlozor, r. D. Kodaj, 1971, 77 min.

20. september 201020.00 – Nevera po slovensky 1, r. J. Jakubisko, 1981, 68 min.22.00 – Zmluva s diablom, r. J. Zachar, 1967, 95 min.

27. september 201020.00 – Nevera po slovensky 2, r. J. Jakubisko, 1981, 71 min.22.00 – Boxer a smrÈ, r. P. Solan, 1962, 110 min.

www.csfilm.cz, www.filmpost.cz Zmena programu vyhradená!

6. 9. 1920 Karol Krška – kameraman (zomrel 3. 6. 1989)

10. 9. 1935 Michal Monček – herec

11. 9. 1930 Dušan Blaškovič – herec (zomrel 18. 9. 2001)

13. 9. 1945 Marián Jaššo – animátor, grafik

14. 9. 1945 Libuša Trutzová – herečka

16. 9. 1930 Andrej Šilan – herec (zomrel 3. 8. 2009)

17. 9. 1930 Robert Hardónyi – filmový inžinier(zomrel 29. 1. 2009)

17. 9. 1940 Otto Geyer – kameraman

17. 9. 1960 Eva Pavlíková – herečka

18. 9. 1945 Kamil Peteraj – dramaturg, básnik

21. 9. 1935 Vojtech Mladý – vedúci výroby (zomrel 2. 6. 2009)

22. 9. 1950 Alexandra Záborská – herečka

22. 9. 1960 Vladimír Bednár – vedúci produkcie

25. 9. 1960 Milan Bahul – herec

29. 9. 1920 Michal Belák – herec, spevák (zomrel 16. 3. 1981)

29. 9. 1935 Margita Černáková – strihačka

29. 9. 1935 Viera Radványiová – herečka

V¯ROâIA SEPTEMBER 2010

24.-26.9. – Posledn˘ vládca vetra, r. M. Night Shyamalan, USA, 2010, 103 min.

25.-26.9. – Zatiaº spolu, zatiaº naÏive, r. J. Mangold, USA, 2010, 110 min. 28.-29.9. – Salt, r. P. Noyce, USA, 2010, 100 min.

7.9. – Keì sa muÏ vracia domov, r. T. Vinterberg, Dán./·véd., 2008, 93 min.

9.9. – Panika v mesteãku, r. S. Aubier, V. Patar, Belg./Franc./Lux., 2009, 75 min.

14.9. – Nech vojde ten prav˘, r. T. Alfredson, ·véd., 2008, 106 min.16.9. – ...a pát˘ jezdec je strach, r. Z. Brynych, âSSR, 1964, 100 min.21.9. – Poviedky z kuchyne, r. B. Hamer, Nór./·véd., 2003, 95 min.23.9. – Jak se budí princezny, r. V. Vorlíãek, âSSR, 1977, 83 min. (14.00 h.)28.9. – PrelomiÈ vlny, r. L. von Trier, Dán./Franc./Hol./Nór./·véd.,

1996, 139 min.

1.-2.9. – Rozchod, r. P. Reed, USA, 2006, 100 min. (20.00 h., 1.9. aj o 17.30 h.)

3.-8.9. – Predátori, r. N. Antal, USA, 2010, 107 min. (3.-5.9. o 17.30 h.a 20.00 h., 6.-8.9. o 20.00 h.)

6.-10.9. – Katka, r. H. Tfie‰tíková, âR, 2009, 90 min. (6.-9.9. o 17.30 h., 10.9. o 16.00 h.)

10.-13.9. – ·kola Ïivota, r. L. Scherfig, VB, 2009, 95 min. (17.30 h.)10.-17.9. – Salt, r. P. Noyce, USA, 2010, 100 min. (20.00 h.,

15.-16.9. aj o 17.30 h.)17.-18.9. – Poãiatok, r. Ch. Nolan, USA/VB, 2010, 148 min. (17.30 h.,

18.9. aj o 20.00 h.)20.9. – Poãiatok, r. Ch. Nolan, USA/VB, 2010, 148 min. (17.30 h.

a 20.00 h.)21.-22.9. – Oko nad Prahou, r. O. ·pátová, âR, 2010, 78 min. (20.00 h.,

21.9. aj o 17.30 h.)21.-23.9. – Maãky a psi: Pomsta Kitty Galore, r. B. Peyton, USA, 2010,

82 min. (16.00 h.)23.-29.9. – Let’s Dance 3D, r. J. Chu, USA, 2010, 108 min. (23.9. o 17.30 h.

a 20.00 h., 24.-28.9. o 17.30 h., 29.9. o 16.00 h.)24.-28.9. – Dospeláci, r. D. Dugan, USA, 2010, 102 min. (20.00 h.)29.-30.9. – Vinyan, r. F. Du Welz, Franc./Belg./VB, 2008, 97 min. (20.00 h.)30.9. – Posledn˘ vládca vetra, r. M. Night Shyamalan, USA, 2010,

103 min. (17.30 h.)

pripravila Eva Michalková (ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!)

Kino Strojár MartinNámestie S. H. Vajanského 2, Martin, tel.: 043/422 4994, www.kinostrojar.mojmartin.sk

Kino Scala Pre‰ovMasarykova 7, Pre‰ov, tel.: 051/7723 7412, [email protected], www.pkopresov.skpredstavenia sú o 19.00 h. – pokiaº nie je uvedené inak

59

58R

EB

RÍČ

KY

242 162*

158 185

80 719

69 363

66 255

65 679**

58 373

56 917

50 444***

39 846

* film mal premiéru 17. 12. 2009 a jeho celková náv‰tevnosÈ je 351 827 divákov** film mal premiéru 31. 12. 2009 a jeho celková náv‰tevnosÈ je 67 378 divákov

*** film mal premiéru 17. 12. 2009 a jeho celková náv‰tevnosÈ je 62 947 divákov

Zdroj: Únia filmov˘ch distribútorov SR

REBRÍâEK NÁV·TEVNOSTI–TOP TENTOP 10 SLOVENSKO (1. 1.– 31. 6. 2010)

1. Avatar

2. Alica v krajine zázrakov 3D

3. Súboj titanov

4. Ako si vycvičiť draka

5. Sex v meste 2

6. Sherlock Holmes

7. Princezná a žaba

8. Princ z Perzie: Piesky času

9. Alvin a Chipmunkovia 2

10. Iron Man 2

poãet divákov

Zatiaľ čo po prvom polroku2009 sme s radosťou konštato-vali, že debutu Vladimíra BalkaPokoj v duši patrí so 115 850 di-vákmi druhá priečka, tak zarovnaké obdobie roku 2010 pri-šlo na všetkých 21 slovenskýcha koprodukčných filmov, ktorésa v našich kinách premietali,len 19 105 divákov! Musíme sivšak uvedomiť, že počas pr-vých šiestich mesiacov nemalpremiéru ani jeden majoritneslovenský hraný film. Tri tohto-ročné naše premiérové titulyskončili v druhej päťdesiatke:3 sezóny v pekle (58. priečkas 5 131 divákmi), Erotic Nation(72. / 3 183) a Oko ve zdi (90. /1 560). Medzi sto najnavštevo-vanejších sa dostali ešte dvevlaňajšie premiéry, a to Líštičky(76. s 2 811 divákmi) a Osadné(92. s 1 513 divákmi). Celkovéprvenstvo patrí filmu Avatar,ktorý videlo 242 162 divákov,vlani ich prišlo na prvý film An-jeli a démoni „len“ 119 865.

Počas 26-tich týždňov prvé-ho polroka 2010 malo celkovopremiéru 88 filmov (o 9 menejako vlani), na čele týždennéhorebríčka sa vystriedalo 11 z nich(20 v roku 2009). Avatar bol načele od premiéry 17. decem-bra 2009 až do 3. marca 2010,teda celých 11 týždňov (z toho9 v roku 2010). Najviac divákovza jeden týždeň videlo tiež filmAvatar, a to 64 369 (vlani videlofilm Anjeli a démoni 47 338 di-vákov), okrem toho dvakrátprekonal aj hranicu 40 tisíc di-vákov. To sa podarilo už len fil-mu Alica v krajine zázrakov(48 942 divákov). Najmenej di-vákov na prvenstvo stačilo fil-mu Ako si vycvičiť draka, po-čas premiérového týždňa hovidelo len 4 294 divákov. Cel-kovo počas prvého polroka2010 prišlo do slovenských kín1 784 187 divákov, čo zname-ná oproti rovnakému obdobiuroku 2009 nárast o jedno per-cento. Miro Ulman

Na svojom júlovom zasadaní Výborprogramu MEDIA Interim Evaluation ofMEDIA 2007 schválil materiál, ktorého cieľom

je zhodnotiť program MEDIA „v polčase“, a ktorý je zároveňzákladným materiálom k diskusii o ďalšej podobe programus platnosťou od roku 2013. Zaujímavé sú celkové štatistiky:v priebehu prvých troch rokov platnosti súčasnej podoby MEDIAprogram podporil viac než 5 000 projektov, 3 000 subjektov žiadaloo podporu a 1 400 z nich podporu dostalo, z nich 56 percent boli nezávislí producenti, 31percent distribútori a 11 percentostatné subjekty. Úspešní žiadatelia sídlia v 98 regiónoch Európyz celkových 105. Finančné rozdelenie podpory bolo nasledovné:žiadatelia z piatich veľkých krajín (Nemecko, Veľká Británia,Francúzsko, Španielsko a Taliansko) dostali takmer dve tretinyvšetkých vyplatených finančných prostriedkov, ďalších trinásťkrajín dostalo 25 percent a nové členské štáty dostávajú stabilne 8 percent zo všetkých pridelených prostriedkov. Za pozornosť stoja aj ďalšie závery hodnotenia, nájdete ich na www.mediadeskslovakia.eu. (vs)

MEDIA Desk Slovensko informuje...

V septembri má uzávierku niekoľko výziev na prihlasovanieprojektov do grantových programov Medzinárodného

višegrádskeho fondu. Prvým z nich je Small Grants, ktorýpodporuje popri iných aj kultúrne projekty. Maximálna podpora

v ňom je 5 000 Eur a deadline má 1. septembra 2010. V roku 2006vznikol nový program pod názvom Visegrad Artist Residency

Programme (VARP), ktorého cieľom je podpora výmen umelcovv rámci krajín V4. Jeho aktuálna výzva je určená umelcom, ktorí

plánujú realizovať svoj projekt počas troch mesiacov roka 2011v jednej z krajín V4. Vybraní účastníci aj hostiteľské organizácie

získajú mesačné štipendium vo výške 750 Eur, dĺžka rezidenčnéhopobytu je tri mesiace. Uzávierka prihlášok je 10. septembra 2010.

Posledným programom višegrádskeho fondu je Standard Grants, podporujúci aj kultúrne spolupráce. Poskytuje podporuvyššiu ako 5 000 Eur a deadline na prihlasovanie projektov má

15. septembra 2010. Viac na www.visegradfund.org. (uwe)

Uzávierky vi‰egrádskeho fondu

East European Forum (EEF) je jedinečné stretnutievýchodoeurópskych dokumentaristov s významnými európskymitelevíznymi producentmi, na ktorom režiséri a nezávislí producentiponúkajú svoje autorské námety na koprodukciu, prednákup práv alebo neskoršie akvizície. 10. ročník EEF sa uskutoční naMFDF v Jihlave od 21. do 30. septembra 2010 a bude zloženýz prípravného workshopu, verejnej prezentácie, okrúhlych stolova networkingu pre účastníkov v rámci profesionálnej sekcie.Uzávierka prihlasovania projektov je 3. septembra 2010a zoznam desiatich vybraných bude zverejnený 30. septembra 2010 na www.dokweb.net. Viac nawww.dokweb.net/cs/east-european-forum/entry-form/. (uwe)

Prihlasovanie do East European Forum

Z F

ILM

OV

ÉH

O D

IAN

IA

60

V termíne od 5. do 11. júna sa v hlavnom meste Macedónska Skop-je konal 1. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych fil-mov MakeDox. Slovensko na ňom zastupovali filmy Slepé láskyJuraja Lehotského a Ako sa varia dejiny Petra Kerekesa, ktoré sav auguste premietali v jedenástich macedónskych mestách•Na 39. ročníku filmového festivalu krajín strednej a východnej Euró-py Lubušské filmové leto v poľskom Lagowe, ktorý sa konal v ter-míne od 20. do 27. júna, boli ocenené dva slovenské filmy. Pokojv duši Vlada Balka získal cenu Juliusza Burskeho v hlavnej súťažifestivalu a dokument Arsy-Versy Mira Rema sa stal držiteľom hlav-nej ceny, Zlatého hrozna v súťažnej kategórii dokumentárnych fil-mov•Na 6. ročníku Filmového festivalu európskych dokumentár-nych a antropologických filmov Dialektus v Budapešti, ktorý sa ko-nal od 23. do 28. júna, získali ocenenia dva slovenské filmy. Hlavnúcenu v sekcii dokumentárnych filmov si odniesol Peter Kerekes zafilm Ako sa varia dejiny a v sekcii antropologických filmov získalaCenu divákov Sahraa Karimi za film Afganské ženy za volantom•Na 6. ročníku Medzinárodného festivalu filmov o umení Arts&film,ktorý sa konal v dňoch od 24. do 26. júna v Telči a súťažilo na ňom283 filmov z 32 krajín v piatich kategóriách, získal Grand Prix doku-ment Ilja Ivana Ostrochovského. Cenu České inšpirácie za mimo-riadny umelecký počin získala snímka Posledná maringotka PetraBeňovského•V termíne od 1. do 15. júla sa v Slovenskom inštitútev Moskve konali projekcie archívnych filmov SFÚ Slnko v sieti Štefa-na Uhra, Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu a Kristove rokyJuraja Jakubiska•Takmer počas celých letných prázdnin sav pražskej Meetfactory konali projekcie slovenských filmov z obdo-bia 60. rokov minulého storočia. Od 30. júna až do 18. augusta sapostupne premietli Uhrove filmy Slnko v sieti a Panna zázračnica,Jakubiskove Kristove roky a Vtáčkovia, siroty a blázni, Havettove Ľa-lie poľné a Slávnosť v botanickej záhrade i Hanákove snímky 322a Ja milujem, ty miluješ. pripravila (sim)S

TALO

SA

ZA

30

DN

Í

KNIÎNÉ PUBLIKÁCIE1. Petra Hanáková: Paºo Bielik a slovenská filmová kultúra

(SFÚ, Bratislava)

2. Ludvig Hertzberg: Jim Jarmusch. Rozhovory 1980 – 2000(Camera Obscura, Pfiíbram)

3. Jana Dudková: Balkán alebo metafora. Balkanizmus a srbsk˘ film 90. rokov(SFÚ a VEDA Bratislava)

AUDIOVIZUÁLNE NOSIâE1. DVD Medená veÏa, r. Martin Holl˘

(SFÚ a Petit Press, Bratislava)

2. DVD Orlie pierko, r. Martin Holl˘(SFÚ a Petit Press, Bratislava)

3. DVD Pacho, hybsk˘ zbojník, r. Martin Ëapák (Atypfilm, Praha)K

LAP

KA

.SK

NAJPREDÁVANEJ·IE PUBLIKÁCIE A DVD NOSIâE(júla august 2010)

NAJVÄČŠIA PUTOVNÁ PREHLIADKA FILMOV ZO ZLATÉHO FONDU SVETOVEJ KINEMATOGRAFIE A DIEL OCENENÝCH NA MEDZINÁRODNÝCHFILMOVÝCH FESTIVALOCH

od 9. septembrav kinách a filmových kluboch

OD

KLA

SIK

YP

OSÚ

ČA

SNÉ

TR

EN

DY

ww

w.a

sfk

.sk

P

od

uja

tie

fi

na

nč

ne

po

dp

ori

lO

rga

niz

áto

riM

ed

iáln

i p

art

ne

ri

Prežiť svoj život * Svätá tráva * Fish TankHlboký spánok * Zahraj to znovu, Sam

Biela stuha * Harold a Maude * Zmluva s vrahomMuž z Londýna * Užívaj si, ako sa len dá!

Kamene * X=X+1

Fi

lm

.S

k

je

e

vi

do

va

n˘

M

K

SR

p

od

e

v.

ã

.

EV

9

47

/0

8

na miestach:

kníhkupectvá:ArtforumEx LibrisLadon, s.r.o. –

kníhkupectvo AlexisModulSvet knihy

filmové kluby, kiná a artkiná:A4 – nultý priestorFK Charlie centrumMladosťFK Naoko TrnavaFK Univerzita NitraKino Fontána

PiešťanyKino Junior LeviceKino Scala PrešovKino Strojár Martin

Slovenský filmovýústav – Klapka.sk

Divadelný ústav –Prospero

vrátnica VŠMU

kalendárium

premiérydistribúcia

rozhovor

publikácie

témafilmové novinky

festivaly

recenziaprofil

ohlasy

rebríčky a jubileá

programyvybraných

premiérových kín

a filmových klubov

Scarlett Čanakyová - filmsk.skold.filmsk.sk/pdf/filmsk-09-2010.pdfšiesteho ročníka je Hranica. Viac na . 5. MFF Cinematik (miesto konania – Piešťany – Dom umenia / Cinematik

Documents