-
OBSAH
PREDSLOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . 5
KOKO DUCHA SA UKRVA VTELE? . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Nieo tu mus by . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Vzah medzi
telom aduchom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16Bez nlezu . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. 18Placeb, kondicionovanie anoceb . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
34Lekri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 59Je legitmne to, o pomha? Problm ezoteriky .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
72Salutogenza o ns udriava zdravch? . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79Reziliencia . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
84Samolieiace sily tela . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . 89Ako to funguje? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . 95Epigenetika epi... o? . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 105Koko rokov sa doijem? . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 114
O MEME UROBI? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
121Meditujte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 122Bute pre seba dleit . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . 132Vyhadvajte ivot na vidieku . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . 133Rozpoznajte ud, ktor vm nerobia dobre . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
134Zvte tonus svojho bldivho nervu . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135Njdite
svojho lieitea . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
136Bute spokojn sdosiahnutm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
136Postavte sa sprvne ku konfliktom . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
3Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 3 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
Aktivujte svoj imunitn systm . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
138Najedzte sa do zdravia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 140revo preo je tak dleit? . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
153Hbte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 157Vyskajte bio-sptn vzbu . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . 158Progresvne uvonenie svalstva aautognny trning . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159Botoxom
proti depresii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
161Usmievajte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . 162Zbavte sa zaaenia . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . 162Uvedomte si svoj hnev . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . 163Zistite, o vm prospieva . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 163Zlepite svoj socilny stav . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . 164Nerobte vemi asto nadasy . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 167Povajte hudbu . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . 167Skste to svizualizciou . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . 168Spiritualita verte . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168Pomhajte svojim deom .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 176Ovplyvujte svoje
myslenie pozitvnymi afirmciami . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 177Symptm achoroba ako nstroje due . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 179Rola obete zbavte sa jej . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . 180Vytvorte si dobr pocity pokojne urobte niekedy nieo blzniv
. . . . . . . . . . . . . . . . 180Uk svoju ranu . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182Navajte svojmu telu . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182Njdite svoje urenie .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183Neobvajte sa
zmien teraz alebo neskr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . 183Vneste do svojho ivota
salutogenzu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . 184Zbavte sa nauenej bezmocnosti . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 184Odpustite . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 185Obmedzte svoj profesijn
stres . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . 185
DOSLOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . 191
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
4Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 4 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
PREDSLOV
Kad z ns u bol niekedy chor. Niekto je mono prve teraz akt-ne i
chronicky chor, m sstavn bolesti, trp rakovinovm ocho-renm, prpadne
opatruje ako chorho loveka. Kad pozn ten pocit, ke potrebuje pomoc
pre seba alebo niekoho inho, lebo telo, duch i dua u nefunguj ako
zvyajne. Zmocuje sa ns bezrad-nos, pretoe sa ctime bezmocn voi
podlomenmu zdraviu, nah-a nm to strach, niekedy priam a smrten.
Mono nm u nejak as naozaj nie je dobre a ctime, e neijeme zdravm
spsobom: telo sa bri, zle spme, sme napt a nervzni, mme vysok krv-n
tlak, tmav kruhy pod oami a oraz menej radosti. o potom? Vyhadme
dobrho lekra, ktor ns prezrie, predpe liek a asto nm je potom
naozaj ihne ovea lepie. Londnsky psychoanalytik Michael Balint u
pred vye 50 rokmi hovoril o zisten, e rozho-dujca (vraj) nie je
ampulka lieku i tabletky, ale spsob, akm ich lekr predpe...1)
Na vylieenie pacienta teda nesta poda mu cez stl recept. Vdy zle
aj na osobnosti lieiaceho, aby jeho pomoc bola inn. Mnoh z ns v
rozhodujcich ivotnch situcich istotne hadali charizmatickho lekra,
nejakho medikusa, s akm sa stretva-me v ndhernom romne Noaha
Gordona: lekra s poslanm, ktor vynik intuitvnou schopnosou vcti sa
do stavu svojho pacienta a vou skutone mu pomc, prebudi v om zdrav
sily a s ve-km osobnm nasadenm porazi to chor v om. Lene ivot nie
je
1) Michael Balint: Der Arzt, sein Patient und die Krankheit.
Klett, Stuttgart 1957.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
5Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 5 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV6
Schwarzwaldsk klinika (pozn. televzny seril populrny v nemec-ky
hovoriacich krajinch), ani gov romn z lekrskeho prostre-dia, a
preto vea ud svojho medikusa ete nenalo.
Nenali ho najm udia s takm ochorenm, ktor nezapad do prsneho a
trocha zkoprsho katukovho systmu kolskej medi-cny. Lekri si toti
vtedy nevedia spomen na nzov ochorenia a postihnut v skutonej
lekrskej odysee zfalo behaj od jednho lekra k druhmu a ani jeden
nevie nieo njs. Tak dopadn naj-m udia, ktorm nezistia nijak
organick prinu, naprklad pri zkosti v hrdle, bolestiach brucha, pri
dchavinosti, ben srdca, pri trviacich problmoch, pocite zkosti v
hrudi i pri chronickch bolestiach v pohlavnom trakte.
Tto knihu sme napsali preto, lebo vs chceme podpori v hadan
vhodnho lekra. Pritom vak nejde o zoznam zameran na dajne najlepch
lekrov! Tak lekr sa nachdza v kadom z ns: je to n osobn vntorn lekr
medikus v ns. Je sriovo zabudovan v kadom loveku. Tento lekr spja
vetky nae vntorn ochrann sily a m neuveritene vek potencil.
Ak ste teraz skeptick a pochybujete o existencii vntornho
liei-tea, prve vtedy sa vm skutone oplat preta si tto knihu. Nejde
tu o nejak ezoterick rei, tento osobn doktor naozaj existuje a sasn
veda sa mu oraz vmi dostva na stopu.
Tto kniha m dve asti: v prvej sa pozrieme do diagnostickho
repertora vntornho lekra a poksime sa vm ukza, e je to skuton
koryfej. Budeme sledova, ak m zrunosti, ak metdy pouva a s m je ete
vntorne spt. V druhej asti vm chceme da nvod, ako sa spoji s tmto
vntornm lekrom, ako ho necha prehovori a cielene dosiahnu, aby
konal vo v prospech. Objav sa pritom krok, prpadne viac krokov,
smerom k samoliebe. Nie je to nijak vd, arovanie i mgia. Samolieba
znamen rozmanit schopnosti tela-ducha-due vyliei si samo svoje
vntorn i von-kajie zranenia a choroby, opravi ich s cieom
obnovenia, prpadne udrania fungujceho organizmu.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
6Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 6 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
SM SEBE LEKROM 7
Vimnime si, naprklad, imunitn systm udskho reva, ktor sa s
mikroorganizmami ijcimi v om postupne spojil do jed-nho tmu
nazvanho mikrobim. Tento mikrobim sa sklad zo vetkch baktri, vrusov
a mikroorganizmov, ktor nali i-votn priestor v rozlinch orgnoch
tela. Tvor aksi ochrann superorgn v naom tele. Je to nstroj nho
vntornho lekra rovnako ako schopnos loveka privodi si relne
uzdravenie vlune silou svojej predstavivosti. Vemi psobivm dkazom s
pokusy so zdanlivmi liekmi s vskumom placeba a noceba. Aj
spiritulna rove udskho ducha umouje uzdravenie. Spova v tom, e me
uvoni obrovsk sily pre vntorn uzdravenie, alebo v tom, e povauje
liebu za nov orientciu, ktor dod zmysel na sklonku ivota, o
prichdza ruka v ruke s prehodnote-nm dovtedajch hodnt pred blzkou,
ale aj ovea vzdialenejou smrou.
V poslednom ase sa vea vedeckch tdi zaober pozitvnymi inkami
niektorch meditanch foriem na udsk hormonlny a imunitn systm, ako
aj na nervov sstavu. Rovnako, ako mono ochorie z pretrvvajceho
stresu, aj prostrednctvom meditcie sa otvra kolen vntorn postoj
navodenia psychickho stavu pod-porujceho zdravie. Tmito a inmi
schopnosami disponuje v vntorn lekr. Ba dokonca me modifikovane
zapsobi na ge-notyp (k tomuto pozri kapitolu o epigenetike novom
vednom odbore o tom, akm spsobom sa prostrednctvom ivotnho tlu
ovplyvn vlastn genotyp).
Rozhodnutie zostva na ns: ako ijeme a i so svojm vntor-nm lekrom
spolupracujeme, alebo nie, i si vmame vlastn vn-torn hlas a dvame
na seba pozor, alebo si ho jednoducho nev-mame a slepo a bezhlavo
sa niekam hrnieme bez ohadu na svoje vntorn hranice.
Ke dlhodobo nezdravo ijeme, telo reaguje takzvanmi streso-vmi
odpoveami, ktor spoiatku vnmame len ako tich epot: benie srdca,
bolesti hlavy, poruchy spnku, podrdenos, osa-melos, pocit plnosti i
strach a zave letm mylienka: Mono by som mal/a nieo zmeni...?
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
7Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 7 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV8
Ke povame svoj vntorn hlas, prijmeme poiadavky vlast-nho tela,
zmiernime jeho stresov reakcie a dme mu impulzy na uvonenie. inne
tm zabrnime vzniku skutonej choroby a uzdravme sa. Ke sme spokojn,
vyrovnan, uvonen, ba aj astn, dme svojmu organizmu prleitos
uskutoni neuveri-ten vkon sebaobrany. Potom sa telu podar opravi aj
pokode-nia genotypu, ktor by mohli vies k rakovinovm ochoreniam,
doke stimulova imunitn systm, aktivova ochrann enzmy, zachyti von
radikly, da k dispozcii opravn bunky a ete ove-a viac.
Vae telo m ohromn potencil na samoliebu, ktor ak len na to, aby
zaal pre vs pracova. My si elme, aby ste mu to umonili!
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
8Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 8 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
KOKO DUCHA SA UKRVA VTELE?
Nieo tu mus by
Vdy sme si to mysleli: je tu nieo, o kolsk medicna ani vskum
nevedia vysvetli. Hoci lovek pravidelne netuduje lekrsku odbor-n
tla a kadorone sa s prchodom obdobia nachladnut iba obva o svoje
zdravie, tu i tam sa v dennej tlai objav nejak populrno-ve-deck
lnok o medicnskom fenomne, ktor v itateovi zanech pocit: nieo tu
mus by.
Naprklad pri sprve o vskume, ktor uskutonil psycho-lg dr.
Michael Witthft z Mainzu s kolegom na Kings College v Londne. V
rmci neho rozdelili 147 pokusnch osb do dvoch skupn. Jednej
polovici premietli dokumentrny film stanice BBC One, v ktorom sa
drazne hovorilo o zdravotnch rizikch sig-nlov mobilnch telefnov a
signlov WLAN. Druh polovica po-kusnch osb videla sprvu o bezpenosti
internetovch dt a dt mobilnch telefnov. Vetkch 147 pokusnch osb
bolo napokon vystavench signlom WLAN astnci si to aspo mysleli, ale
v skutonosti sa tam nijak iarenie nevyskytovalo. Hoci teda ne-boli
oiaren, niektor astnci sa saovali na chorobn prznaky pecifick pre
oiarenie: 54 percent testovanch osb nahlsilo znepokojenie a skenos,
ohrozenie koncentrcie i mravenie v prstoch, ramench, nohch i
chodidlch. Dvaja astnci pred-asne ukonili test, lebo mali tak siln
prznaky, e u sa alej nechceli vystavova dajnmu rdiovmu iareniu.
astnci, kto-
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
9Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 9 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV10
r pred dajnm oiarenm videli dokumentrny film o monch rizikch
rdiovch signlov, pritom najviac trpeli prznakmi.2) Viac ne polovica
astnkov po prslunom ovplyvnen sprvou z m-di vnmala urit telesn
prznaky, aj ke na to nebol ani najmen dvod! Ako je to mon?
Alebo ako je mon, e udia s disociatvnou poruchou osobnos-ti3)
vykazovali nielen rozdielnu povahu, nadanie i spsob rei, ale menil
sa u nich aj obsah krvnho cukru, ba aj dioptrie? Poda toho, ak
osobnos sa v nich prve prejavuje, vykazuj rozdielny rukopis, mozgov
prdy i prznaky choroby a skutone mu prechodne tr-pie cukrovkou!
Znamen to, e v ase, ke naprklad prevezme kon-trolu nad telom
iastkov osobnos A, poda hodnoty cukru v krvi ide naozaj o cukrovku.
Toto obdobie trv niekoko dn alebo aj cel mesiace. Len o prevezme
kontrolu iastkov osobnos B, krvn hod-noty sa v priebehu niekokch
hodn zmenia na hodnoty zdravho loveka, hoci ide o pankreas toho
istho loveka, ktor vak v zvis-losti od aktvnych vzorov v tomto
mozgu bu prve funguje, alebo prve nefunguje.
Pozoruhodn je aj zistenie, e deti migrantov z Guatemaly naro-den
v USA boli vo svojej novej domovine v priemere takmer o dva-ns
centimetrov vyie ne ich krajania na juhu. Lekr MichaelHermanussen a
matematik Christian Assmann ptrali po tomto jave, ako aj po otzke,
preo dobre iven mui z dobrch pomerov v 19. storo nevyrstli do
nadpriemernej vky neboli tak vysok ako rovnak vrstva obyvatestva
dnes. Po vyhodnoten rozsiahlych dtovch materilov dospeli k zveru, e
v tomto prpade nestaia veobecn vysvetlenia ako genetika, viva a
podnebie. Poda ich zis-ten sa udia telesnou vkou porovnvaj prve so
skupinou svojich
2) http:/www.uni-mainz.de/presse/56071.php vydanie: Michael
Witthft, G. James Rubin (2013): Are media warnings about the
adverse health effects of modern life self-fulfilling? An
experimental study on idiopathic environmental intolerance
attributed to electromagnetic fields (IEI-EMF), Journal of
Psychoso-matic Research, 74. ronk, 3. vyd., 2013, s. 2063 2212.3)
Znma ako disociatvna porucha identity. Vpacientovi existuj najmenej
dve rozlin iastkov osob-nosti, ktor striedavo preberaj kontrolu nad
jeho sprvanm. Jedna iastkov osobnos si pritom vbec nepamt alebo iba
slabo pamt konanie druhej osobnosti.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
10Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 10 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
SM SEBE LEKROM 11
rovesnkov.4) Vedci to odvodzuj zo skutonosti, e rastov hormny s
prepojen s emciami. o sa tka vky: eurpski mui v priebehu 110 rokov
narstli priemerne o hrdch jedens centimetrov. V om to spova? To sa
nevie. A nielene sme oraz vy, ale sme vy oraz rchlejie. Vstup do
puberty sa v kadom desaro udeje prie-merne o tri a tyri mesiace
skr.
A ako si mono vysvetli, e u Amerianiek nskeho pvodu je
pravdepodobnos mrtia v tdni pred Festivalom mesanho spl-nu (Harvest
Moon Festival) o 35 percent niia ako po zvyok roka? David Phillips
a Daniel Smith z Kalifornskej univerzity v San Diegu zistili tto
skutonos analzou mrtnch listov. V tdni po dle-itom rodinnom sviatku
sa mrtnos nskych Amerianiek zvi o rovnak hodnotu. Podobn vsledok
potvrdzuje staria tdia, ktor prila k zveru, e idovsk mui akaj s
mrtm a do skon-enia sviatku Pesach. Zo sksenosti vieme, e udia
blzko smrti sa niekedy cel tdne dria pri ivote, aby ete raz uvideli
rodinnho prslunka; potom po vemi krtkom ase zomr. div vyvolva
vsledok experimentu s budhistickmi mnchmi: ako je mon, e meditujci
tibetsk mnsi nezmrzli, ke im v miestnosti s teplotou 4,5 C poloili
na ramen vlhk studen uterky (9,4 C)? Preo sa po uplynut jednej
hodiny nekontrolovane netriasli ako kad normlny lovek a neboli
podchladen natoko, aby ich to ohrozo-valo na ivote, ale plne opane,
preo boli uterky nakoniec such? Mnsi za sedem hodn vysuili tri
uterky iba svojou telesnou tep-lotou, ktor z nich vyarovala pomocou
meditanej techniky naz-vanej tum-mo.5)
Vetky tieto javy sa skmali vedeckmi metdami a nepochybne sa dali
dokza. Krvn tlak, tlkot srdca, ba aj telesn teplotu udia zrejme
vedia toto vetko ovplyvni.
4) Pod skupinami rovesnkov treba chpa kontroln skupiny ud
podobnho veku, ktor s navzjom priatesky previazan. Tieto skupiny
mono nazva aj kliky, o je vemi dleit najm vobdob mladosti, alebo aj
okruhy priateov, ak sa asto vyskytuj vspoloenskom spolunavan.5)
http:/news.harward.edu/gazette/2002/04.18/09-tummo.html. Vrazom
tum-mo sa oznauje pokro-il meditan technika budhizmu vadrajna.
Vedome sa zvi telesn teplota asasne prebieha imuni-zcia proti nzkym
vonkajm teplotm. Takto sa energia odvedie zvntra von scieom vymaza
negatvne pocity, mylienky asprvanie ich splenm.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
11Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 11 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV12
O vplyve ducha a o svislostiach tela a due udia nerozmaj iba
dnes. Ve existuje filozofia ducha a nad telesno-duevnou
prob-lematikou si dlh stroia lmali hlavu cel genercie slvnych
filo-zofov. U asi desa rokov sa aj naa sasn pokroil prrodoveda
zaober tmami ako meditcia. Ke naprklad do hadika znme-ho vyhadvaa
pre vedeck literatru Pubmed6) zadme vraz medi-tcia, dostaneme vye 2
900 zznamov. Njdeme tam vne vedeck publikcie k tmam, ako naprklad
vplyv meditcie na rakovinov ochorenia, bolesti, stres, strach,
depresiu, imunitn systm i vysok krvn tlak a ete ovea viac.
Jedna z najobsiahlejch tdi k tejto tme je pravdepodobne Shamatha
Project, ktor vykonali bdatelia Center for Mind and Brain7)
(Centrum mysle a mozgu) v spoluprci s tmom 30 vedcov na univerzitch
v celej Amerike a Eurpe. Na zklade randomizova-nej8) kontrolovanej
tdie Projekt Shamatha skmal, ako sa inten-zvna meditcia prejav na
myslen a cten. Na preskmanie zru-nost a sprvania testovanch osb
pred intenzvnym meditovanm, poas neho a po om predstavili kognitvne
lohy a lohy tkajce sa vnmania, vyprovokovali testovan osoby na
emocionlnej rov-ni, dali im vyplni dotaznk a sledovali ich
psychologick a bioche-mick hodnoty. Skmali celkovo 60 zdravch osb
so sksenosami s meditciou. Tridsiatich spomedzi nich poslali na
trojmesan in-tenzvny meditan kurz (pohrenia sa do seba), druh
polovicu nie.9) Pod vedenm B. Alana Wallacea v tom ase cviili
pribline es hodn denne, priom osobitn draz kldli na podporu
uvonenia, pozornos, ako aj na lsku a scit k ostatnm.
6) Pubmed je bezplatn dtov banka slnkami zo vetkch oblast
medicny.7) Center for Mind and Brain je vskumn iniciatva zaloen
Kalifornskou univerzitou vDavise, USA. Sk-man tmy s naprklad: vplyv
meditcie na ducha amozog, svislos hudby aspomienky, ako autistick
deti spracvaj informcie, vvoj morlky udet.8) Randomizovanie znamen,
e zaradenie testovanch osb do vyetrovanej skupiny (tu: meditujci a
nemeditujci) sa uskuton na princpe nhody. Randomizovane kontrolovan
tdia je v lekrskom vskume najlepia forma tdie, ako pri jednoznanom
kladen otzok zska jednoznan vpove ado-kza kauzalitu.9) Treba doda,
e po skonen experimentu aj druh polovica skmanej skupiny dostala
prleitos absol-vova trojmesan meditan kurz, aby bola dodran
spravodlivos.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
12Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 12 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
SM SEBE LEKROM 13
Vyhodnotenie vynieslo na povrch nieo asn: Okrem cel-kovho
zlepenia pocitu pohody a pozornosti bdatelia zistili urit zmeny
biologickch znakov testovanch osb, naprklad zmeny telomerzy.
Telomerza je enzm, ktor poas delenia bu-niek obnovuje koncov asti
naich chromozmov, takzvanch telomrov. Tto funkcia alebo jej znik
zaprinen naprklad stresom okrem inho ovplyvuje proces starnutia.10)
Krvn vyet-renie testovanch osb, ktor sa zastnili meditanho kurzu,
vykazovali o 30 percent vyiu aktivitu telomerzy ako porovn-van
skupina.11)
Prekvapujce je, e vplyvy pohrenia sa do seba, zmes cvien
koncentrcie, vnmania a dchania sa v meditanej praxi prejavia aj na
najmenej bunke, ba a na molekulrnej rovni.
Budhistick mnsi s vemi iadan pokusn krliky neurol-gie. O alch
psobivch prpadovch tdich, ktor uskuto-nil Richard Davidson, ste u
urite pouli alebo tali.12) Richard Davidson je profesor psycholgie,
predna na Univerzite v Ma-disone v tte Wisconsin v USA a v sasnosti
patr medzi naj-znmejch neurovedcov. V roku 2008 zaloil vskumn
intitt CIHM, ktor sa naplno upsal vskumu neurologickch inkov
meditcie.13) Dalajlma, oddvna mentor Davidsona, ho osobne vyzval,
aby sa venoval aplikovanmu vskumu. Dalo by sa tak pomc uom, rozri
vedeck poznatky a sprostredkova hod-notu meditcie z vedeckej
perspektvy. Bola to hodina zrodu in-tittu. Davidson chce na zklade
vskumov v tomto intitte zisti, ako a preo meditcia men mozog a ako
tieto vsledky zuitkova, naprklad lepie pomc vojnovm veternom, aby
sa vyrovnali s bremenom zitkov, alebo inm pacientom, ktor potrebuj
pomoc. Intitt sa usiluje njs odpove na to, i a ako
10) Naprklad telomry klonovanej ovce Dolly boli skrten u pri jej
naroden. Ztoho vychdzala krtka dka ivota Dolly apredasn proces jej
starnutia.11)
http://mindbrain.ucdavis.edu/labs/Saron/shamatha-project12)
http://www.investigatinghealthyminds.org/13) CIHM Center for
Investigating Healthy Minds (Centrum vskumu zdravej mysle)
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
13Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 13 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV14
mono trnova scit a i lovek vie vedome ovplyvni nastave-nie
svojich gnov.
Davidson, ktor sa sm vemi dlho venuje meditcii, na zklade
v-skumov pomocou magnetickej rezonancie (MR)14) dokzal to, o om bol
u dvno presveden: ...objav, e prostrednctvom zitkov sa n mozog v
ivote men, o poukazuje na to, e mentlnym trnin-gom na mono pozitvne
psobi.15)
Priestory CIHM sa nachdzaj vo Waismanovom univerzitnom centre,
ktor vedie Davidson. M tam k dispozcii jedno z naj-lepch laboratri
na svete na vskum procesov prebiehajcich v mozgu pomocou
zobrazovacch metd a meditan miestnos s ekologickou korkovou
podlahou. Na jeden test si Davidson pozval do laboratria indickho
mncha a poas meditcie ho umiestnil do MR tomografu. Obrazy MR
ukzali nadpriemern aktivitu v jeho avej predfrontlnej oblasti avej
mozgovej hemis-fry. Podrdenie tejto oblasti mono da do svislosti s
pozitv-nou zkladnou nladou, ktor dr na uzde zl nladu a zrejme
zodpoved za vyvenos a duevn pokoj i za ten srden smev zdobiaci tvre
budhistickch mnchov. astie je zrunos a mo-no si ju osvoji ako
portov disciplnu alebo hru na nejakom hudobnom nstroji. Kto cvi,
bude sa stle zlepova, hovor Da-vidson.16) Za elom dkladnejieho
vysvetlenia tohto javu dalaj-lma osobne vybral zo svojho zkeho
okruhu smich budhistov, ktor vycestovali za Davidsonom, a s nimi sa
tento experiment zopakoval. Ilo pritom o profesionlov v meditcii s
minimlne desatisc hodinami praktickej meditanej sksenosti. Navye,
skmali 150 porovnvanch osb. U budhistov znovu zistili vyso-k
aktivitu v avom elovom laloku, ak ani zaleka nedosahovala niektor z
porovnvanch osb.
Vsledky zretene preukzali, e meditcia a mentlna disciplna
14) Poskytuje obrazy prierezov znme aj ako obrazy jadrovej
tomografie.15) http://www.investigatinghealthyminds.org/16) Ulrich
Kraft: Mnchen in der Magnetrohr (Mnsi v magnetickej rre).
Sddeutsche Zeitung z19.5.2010; prav mozgov lalok je na rozdiel od
avho zodpovedn aj za vetko negatvne. Vysloven optimisti preto maj
aktvnej av frontlny kortex ne naprklad pesimisti amrzti.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
14Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 14 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
SM SEBE LEKROM 15
skutone mu spsobi dokzaten zmeny v mozgu. m bola po-kusn osoba
rutinovanejia, tm ahie sa jej darilo zaktivizova tto oblas
mozgu.
alej sa skmala meditan prax, nazvan aj meditcia bezv-hradnho
scitu; je to forma meditcie, pri ktorej sa praktizujci naplnia
lskou a bezvhradnm scitom. Pomocou 250 senzorov rozloench na hlave
budhistickho mncha a metdou elektroen-cefalografie (EEG) sa
Davidsonovi podarilo zisti zvenie vsky-tu vn gama.17) V skupine
porovnvanch osb, vetko novikov v meditovan, sa ni podobn
nepozorovalo. asto dokzaten vlny gama, ak sa objavuj v mozgu
budhistickch mnchov alebo u ns ostatnch, ke podvame vrcholn
kognitvne vkony, stoja za pozornosou a koncentrciou a bene sa iba
nakrtko vyskytuj v ojedinelch oblastiach mozgu. U mnchov vak tieto
vlny plynule prdili celm mozgom.
Nemeck psycholg a meditan expert Ulrich Ott oznail hodnoty
dosiahnut u jednho mncha ako hodnoty mimo dob-ra a zla. To znamen,
e zatia o zvonka to vyzer, akoby bud-histi v sede trochu driemali,
v skutonosti sa nachdzaj v stave, ktor je sce uvonen, ale zrove
poznaen najvyou pozor-nosou.
Vedcov neprekvapila len zven dokzatenos vn gama. Vlny gama sa v
mozgu mnchov rili koordinovane, takmer uspo-riadane. Tak forma sa
bene nikdy nevyskytuje. Novinr Ulrich Kraft vysvetuje fenomn vn
gama v lnku novn Sddeutsche Zeitung takto: Ke sedme pri lke kvy,
vidme celkov obraz, teda lku kvy. V mozgu s vak za jednotliv asti
tohto obrazu zodpovedn rozlin oblasti: jedna oblas rozpoznva vu
kvy, druh oblas lku a celkom in vnma hned farbu. Kde a ako sa
poskladaj vetky dieliky tejto skladaky a vznikne obraz lky kvy, sa
nevie. Mono s vlny gama nieo ako vemocn kd: Ke nervov bunky vyl v
rozsahu vn gama impulzy lka, hned,
17) Za vlny gama sa v EEG (elektroencefalografia) oznauj signly
s oblasou frekvenci minimlne 30Hz. Objavuj sa pri silnej
koncentrcii apri uen.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
15Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 15 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
J A E L B AC K E / A L E X A N D R A R E I N WA RT H OV16
va kvy v rovnakom takte, pred nam vntornm zrakom sa objav lka
kvy. Vlny gama by potom boli tou intanciou, ktor synchronizovala a
spjala rozlin oblasti mozgu o by vysvetova-lo vznik vnmania.
Ke sa vetky nervov bunky synchrnne kolu, takto uzatvra Ulrich
Ott, vetko sa spoj do jednho celku a lovek nediferencu-je subjekt
ani objekt. Presne to je stredn vpove spiritulneho zitku.18)
Zver: Pri meditcii sa mnchom nielene podarilo prehna mozgom
vekolep vlny gama, ale ukzalo sa, e sa celkovo zv-ila aj aktivita
vn gama. Davidson to povaoval za svedectvo, e mentlnou prcou mono
dosiahnu dokzaten zmenyv mozgu.
Vzah medzi telom aduchom
V udovej mdrosti je odjakiva pevne zakotven poznanie o z-kom
vzahu tela a ducha. Nenadarmo existuje irok kla slov-nch zvratov
svisiacich s telom ako: nieo nm tr v krku, lme nm srdce i le v
aldku. To, e psychick konflikty a stres sa mu prejavi telesnmi
problmami, uznva (zno-va) u aj medicna. Do akej miery je nae telo
ovplyvniten du-evnm ivotom, duchom a sprvanm, sa vak dozvedme
ibapostupne.
Donedvna sa tto oblas prenechvala najrozlinejm spi-ritulnym,
ezoterickm i lieiteskm smerom, ktor zrune vo svoj prospech vyuvali
priepas medzi intuitvnou udovou mdrosou a meravosou medicny. Boli
jedin, ktor vychdza-li v strety udovej mdrosti. V roku 1983 sa
napokon objavila
18) Ulrich Kraft: Mnche in der Magnetrhre (Mnsi v magnetickej
rre), Sddetsche Zeitung z19.5.2010.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
16Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 16 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28
-
SM SEBE LEKROM 17
kniha Krankheit als Weg (Choroba ako cesta), spolon dielo
me-dziasom zosnulho diplomovanho psycholga a psychoterape-uta
Thorwalda Dethlefsena a lekra MUDr. Ruedigera Dahlkeho. Autori v om
zastvaj tzu, e kadou chorobou telo upozor-uje na nerieen problmy.
Je to interpretcia obrazu sveta, v ktorom choroby maj urit zmysel,
toti vies ud smerom k vyej realizcii. Poznanie, opsanie a
vysvetlenie javu, e za prznakom choroby sa ukrva osobne vysvetliten
zmysel, patr k najsilnejm strnkam tohto diela. Bol to vek krok a
udia vte-dy spoznali princp celostnho nasadenia, ktor samotnmu
jed-notlivcovi vklad do rk zodpovednos, a tm aj monos uzdra-vi sa.
Na druhej strane sa lovek za uritch okolnost mohol a me povaova za
postihnutho pri konfrontcii s povrchnmi diagnzami v uvedenej knihe,
o niekoho me rozli. Nastole-n tvrdenia bez akhokovek vedeckho dkazu
v tejto knihe snaprklad:
Kto chce ma lsku, ale nijak lsku nevie da, stane sa astmatikom.
Prinou zlch zubov je nedostaton vitalita. Bbtko m mlienu chrastu,
lebo matka sa ho mlo dotka, prpadne ho
emocionlne zanedbva. Alergici maj nepriatesk postoj kivotu. lov
kamene sa povauj za skamenen agresie. Prinou chorej peene s
nestriedmos aprivysok idely. Prinou krtkozrakosti je chbajce
sebauznanie. Rakovina je znak nezaitej lsky!19)
Potom neprekvapuje, e u toho-ktorho postihnutho sa toto vetko u
vtedy postaralo o zmtok, ak nie o hnev. Svislosti po-stulovan v
knihe sa aj napriek jej vedecky neutrlnemu charak-teru zakladaj na
istej pekulcii a na jemnocite autorov pre symboliku. O tridsa rokov
neskr sa urobilo vea. Vaka anga-ovanm lekrom a vedcom, ktor sa
neboja spochybni prsne oddelenie tela a due (alebo ducha i
psychiky, nazvite to, ako
19) Thorwald Dethlefsen, Rdiger Dahlke: Krankheit als Weg
(Choroba ako cesta), Goldmann, Mnchov 2000.
Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd
17Priroda_Sam_sebe_lekarom_KB.indd 17 13.5.2015 8:2813.5.2015
8:28