Rozvojová spolupráca EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými ...

Rozv

ojov

á sp

olup

ráca

EÚ

s a

fric

kým

i, ka

ribsk

ými a

tich

omor

ským

i kra

jinam

i

Rozvojová spolupráca EÚ s africkými, karibskými

a tichomorskými krajinami

Partnerstvo za zmenu

http

://ec

.eur

opa.

eu/e

urop

eaid

/inde

x_sk

.htm

KQ-30-10-333-SK-C

SK

európska komisiaPartnerstvo za zmenu – rozvojová spolupráca EÚ s africkými, karibskýmia tichomorskými krajinami

Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev

2010 – 40 s. – 21 x 29,7 cmISBN 978-92-79-18712-4

ako je moŽné ZÍskaŤ PuBlikácie eÚ?Bezplatné publikácie:

• prostredníctvom EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);

• na zastúpeniach alebo delegáciách Európskej komisie. Ich kontaktné údaje môžete získať na internete

(http://ec.europa.eu) alebo poslaním faxu na adresu +352 2929-42758.

Platené publikácie:

• prostredníctvom elektronického kníhkupectva EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).

Platené predplatné (napr. ročné série Úradného vestníka európskej únie a správy

o prípadoch pred súdnym dvorom európskej únie):

• prostredníctvom nejakého komerčného distribútora Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie

http://publications.europa.eu/others/agents/index_sk.htm).

europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o európskej únii

Bezplatné telefónne číslo*:

00 800 6 7 8 9 10 11(*) Niektorí operátori mobilných sietí nepovoľujú čísla 00800 alebo tieto hovory fakturujú.

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete (http://europa.eu):http://ec.europa.eu/world http://ec.europa.eu/europeaid/where/acp/index_en.htm http://ec.europa.eu/development

Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie.

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2010

ISBN: 978-92-79-18712-4doi:10.2783/59124

© Európska únia, 2010Reprodukcia povolená za predpokladu uvedenia zdroja.

Printed in Belgium

VYTLAČENÉ NA PAPIERI OCENENOM EKOLOGICKOU ZNAČKOU EÚ PRE GRAFICKÝ PAPIER (WWW.ECOLABEL.EU)

Brožúra „Partnerstvo za zmenu“ je dostupná v 17 ofi ciálnych jazykoch Európskej únie na adrese:http://ec.europa.eu/europeaid/infopoint/publications/index_en.htm

Európska komisia ani žiadna osoba konajúca v mene Komisie nezodpovedá za spôsob, akým môžu byť použité tieto informácie.

Všetky fotografi e sú ©Európska únia, 2010, ak nie je uvedenéPredná strana © François LenoirKoncepcia/predtlačová úprava: Tipik Communication Agency

Európska komisiaEuropeaid Co-operation Offi ce

Rue de la Loi 41 I 1049 Brussels, BELGIUMFax: + 32 22996407E-mail : [email protected]




Partnerstvo za zmenu 5

ObsahÚvod 9

Partneri v rozvoji 11História partnerstva 11Rozvojové ciele tisícročia 11Plnenie našich záväzkov 12Podpora pre krajiny AKT 13Reagovanie na potreby 14Poskytovanie väčšej, lepšej a rýchlejšej pomoci 15Pomoc pre najbiednejších 15

Výsledky v praxi 17Obchodná a regionálna integrácia 17

Všetky krajiny AKT • Udržanie rastu vývozu záhradníckych produktov do Európy 17Južná Afrika • Podpora investičných partnerstiev 18

Životné prostredie 19Stredná Afrika • Ochrana a riadenie tropických dažďových pralesov 20

Infraštruktúra, komunikácie a doprava 21Subsaharská Afrika • Zabezpečenie významných investícií do infraštruktúry 21Čad • Nové cesty môžu viesť k novému podnikaniu 22Karibik • Ako si udržať konkurencieschopnosť v digitálnom veku 23

Voda a energia 24Senegal • Bezpečná pitná voda a zlepšenie hygienických zariadení pre vidiecku komunitu v Coubalane 24Tichomorie • Solárna energia pre odľahlé ostrovy 25

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 26Belize • Chudoba vidieka – najväčšia prekážka rozvoja 26Etiópia • Zlepšenie potravinovej bezpečnosti prostredníctvom programu produktívnej záchrannej siete 27Všetky krajiny AKT • Cielená podpora pre výrobcov komodít 28

Správa vecí verejných, demokracia a ľudské práva 29Mali • Posilnenie právomocí miestnych úradov 29Malawi • Podpora účasti občanov na verejnom živote 30Juhoafrická republika • Prístup k spravodlivosti a ľudským právam 31

Mier a bezpečnosť 32Afrika • Ako EÚ pomáha Afrike udržať mier 32

Ľudský rozvoj 33Nigéria • Ochrana malých detí pred infekčnými chorobami 33Kiribati • Lepšie zdravotné služby pre vzdialené ostrovy 34Haiti • Vzdelanie pre všetkých 35Rwanda • Obľúbený rozhlasový seriál pomáha bojovať proti AIDS 36Tanzánia • Regionálny ochranný program pre utečencov 37

Partnerstvo za zmenu6

Namíbia

Angola

BeninNiger

Nigéria

Burkina FasoGhana

Togo

Kapverdy

Libéria

Sierra Leone GuineaGuinea-Bissau Gambia

Pobrežie Slonoviny Kamerun

Konžská republikaGabon

Svätý tomáš a Princov ostrov Rovníková Guinea

Konžská demokratická republika

Čad

Stredoafrická republika

ZambiaZimbabweBotswana

MaliMauritánia

Senegal

Africké, karibské a tichomorské krajiny

Kuba

Belize

Bahamy

Jamajka

Dominikánskarepublika

Svätý Krištofa Nevis

Antiguaa Barbuda

Dominika

BarbadosSvätý Vincent

a Grenadíny

Surinam

Guyana

Grenada Trinidada Tobago

Svätá Lucia

Portoriko (USA)

Turks a Caicos (UK)

Haiti


Svazijsko

Mozambik

Seychely

Maurícius

Tanzánia

KeňaUganda

DžibutskoEritrea

EtiópiaSudánSomálsko

Malawi

BurundiRwanda

Južná Afrika

Madagaskar

Palau

Papua-Nová Guinea

Šalamúnoveostrovy Východný Timor

Tonga

Tuvalu

Vanuatu Samoa

Niue

Nauru

Marshalloveostrovy

Kiribati

Fidži

Mikronézskefederatívne štáty

Cookove ostrovy

SevernéMariány

Indonézia

Nová Kaledónia

Wallisa Futuna

Tokelau


©FAO/Walter Astrada


ÚvodEurópska únia (EÚ) a jej členské štáty sú najväčším darcom po-moci na svete. Spolu poskytujú takmer 60 % svetovej pomoci pri rozvoji. Viac ako polovica týchto finančných prostriedkov smeruje do afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajín.

Základným kameňom spolupráce s africkými, karibskými a ti-chomorskými štátmi je dohoda o partnerstve AKT – EÚ, označo-vaná aj ako Dohoda z Cotonou. Jej cieľom je zníženie chudoby prostredníctvom podpory trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja v regiónoch AKT a ich integrácie do svetovej ekonomiky. Zároveň podporuje upevne-nie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Keďže spra-vodlivosť je ústredným motívom konania EÚ, prioritu pripisuje obhajobe záujmov najviac znevýhodnených krajín a najchudob-nejších kruhov ich obyvateľstva.

Európsky rozvojový fond (ERF) je hlavným zdrojom financovania pomoci pre 79 štátov AKT, ako aj pre 20 zámorských krajín a úze-mí (ZKÚ), ktoré sú naviazané na Dánsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo a pridružené k EÚ. ERF nie je súčasťou vše-obecného rozpočtu EÚ. Tvorí sa z príspevkov členských štátov. Po nadobudnutí platnosti revidovanej Dohody z Cotonou dňa 1. júla 2008 sa prostriedky 10. ERF sprístupnili pre všetky krajiny AKT, ktoré dohodu ratifikovali.

Európska komisia v priebehu rokov pracovala na poskytovaní väčšej, lepšej a rýchlejšej pomoci. V rámci 9. ERF, ktorý sa vzťa-hoval na obdobie rokov 2000 – 2007 sa na rozvojovú spoluprácu s krajinami AKT vynaložilo 15,8 miliárd €. V 10. ERF na roky 2008 – 2013 sa táto suma zvýšila na 22,7 miliárd €. Komisia navyše vynakladá veľké úsilie o zefektívnenie pomoci zlepšením jej predvídateľnosti, pružnosti a dôrazu na dosahovanie výsledkov. Mimoriadna pozornosť sa venuje vhodnej odozve na krajiny v konflikte, po konflikte a v citlivej situácii.

Pomoc EÚ pre krajiny AKT vychádza z Európskeho konsenzu o rozvoji prijatého v roku 2005. Predstavuje spoločnú víziu a stanovuje spoločný rámec zásad, hodnôt a cieľov, ktoré usmer-ňujú činnosti EÚ na úrovni členských štátov aj Únie pri podpore odstránenia chudoby v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia (MDG) organizácie OSN.

EÚ kladie silný dôraz na plnenie rozvojových cieľov tisícročia v krajinách AKT aj mimo nich. Zároveň zastáva názor, že základ-né ciele znižovania chudoby sú úzko prepojené so vzájomne sa dopĺňajúcimi cieľmi v oblasti dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv – čo sú hodnoty, ktoré presadzuje aj samotná EÚ.

Jadrom rozvojovej politiky EÚ sú zásady vlastníctva a partici-pácie. Európska komisia umožňuje a podporuje dialóg medzi štátnymi aj mimoštátnymi aktérmi o prioritách a stratégiách roz-voja v partnerských krajinách. Cieľom jej akcií je osloviť najchu-dobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, zlepšiť ich účasť na rozhodovaní o politikách, ktoré sa ich týkajú, s cieľom pomôcť vybudovať životaschopnú občiansku spoločnosť, ktorá je nevyhnutná pre demokraciu a rozvoj.

58%

20%

5%

12%

5%

Nezahŕňa tematické programyKrajiny AKT vrátane rozpočtových položiek pre Južnú Afriku, banány a cukor

Rozdelenie v roku 2009 podľa geografického nástroja

Susedia na juhu 1 137 Susedia na východe 318 Ázia 673 Latinská Amerika 308 Afrika, Karibik, Tichomorie 3 379

(v mil. €)

© Quamconsequi.© Quamconsequi.


©FAO/Sarah Elliot


Partneri v rozvojiHistória partnerstvaEÚ podporuje krajiny AKT už viac ako päť desaťročí. Rímska zmluva z roku 1957 ustanovila vytvorenie ERF, ktorý mal pôvodne poskyto-vať odbornú a finančnú pomoc africkým krajinám, s ktorými mali členské štáty historické väzby.

Skupina štátov AKT sa oficiálne vytvorila v roku 1975 Dohodou z Georgetownu, ktorú pôvodne podpísalo 46 afrických, karibských a tichomorských štátov. Dnes skupina AKT zahŕňa 79 krajín, z ktorých všetky okrem Kuby podpísali Dohodu z Cotonou: 48 afrických štá-tov, predstavujúcich celú subsaharskú Afriku, 15 štátov v Karibiku a 15 v Tichomorí.

V období rokov 1975 až 2000 sa vzťahy medzi krajinami AKT a EÚ riadili podľa pravidelne revidovaných Dohovorov z Lomé (Lomé I – Lomé IV bis). Po procese úprav ich nahradila dohoda o partnerstve AKT – EÚ, ktorá bola podpísaná v beninskom Cotonou v júni 2000 a nadobudla účinnosť v apríli 2003. Dohoda z Cotonou je platná do roku 2020. Každých päť rokov sa reviduje. Druhá revízia prebehla v roku 2010.

Partnerstvo AKT – EÚ vytvára jednoznačné prepojenie medzi poli-tickým rozmerom, obchodom a rozvojom. Je postavené na piatich pilieroch:

• posilnení politického rozmeru vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou,

• zapojení občianskej spoločnosti, súkromného sektora a mimo-štátnych aktérov,

• znížení chudoby, potvrdenom ako kľúčový cieľ v kontexte cieľov a mét dohodnutých na medzinárodnej úrovni (najmä v rozvojo-vých cieľoch tisícročia),

• inovatívnom rámci hospodárskej a obchodnej spolupráce,• racionalizácii finančných nástrojov a systémov pružného progra-

movania.

EÚ má osobitný vzťah s južnou Afrikou založený na kľúčových poli-tických, sociálnych a etických hodnotách, ako sú demokracia, ľudské práva, dobrá správa vecí verejných a pevné odhodlanie na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Právnym základom vzťahov me-dzi južnou Afrikou a EÚ je Zmluva o rozvoji obchodu a spolupráce, ktorá má posilniť obojstrannú spoluprácu v rôznych oblastiach.

Spoluprácu AKT – EÚ podporujú aj rozvojové ciele tisícročia, najmä čo sa týka odstránenia krajnej chudoby a hladu, ako aj iné rozvo-jové ciele dohodnuté na konferenciách Organizácie Spojených národov.

Rozvojové ciele tisícročiaZásadnou fázou na ceste k väčšej a lepšej pomoci bola dohoda o roz-vojových cieľoch tisícročia v roku 2000, kedy sa Európska únia spolu s medzinárodným spoločenstvom zaviazala splniť niekoľko rozvojových cieľov, a to najmä znížiť celkovú chudobu do roku 2015 o polovicu.

Rozvojové ciele tisícročia

Na miléniovom samite Organizácie Spojených národov si me-dzinárodné spoločenstvo stanovilo osem rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2015:

• Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Dosiahnuť, aby všetci získali základné vzdelanie• Presadzovať rovnosť pohlaví• Znížiť úmrtnosť detí• Zlepšiť starostlivosť o ženu v tehotenstve a počas pôrodu • Bojovať proti HIV/AIDS a ďalším chorobám • Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia • Vytvárať globálne partnerstvá pre rozvoj

I napriek niektorých pozitívnym svetovým trendom má ešte veľa krajín ďaleko k dosiahnutiu dohodnutých cieľov MDG do roku 2015, čo sa týka najmä krajín subsaharskej Afriky. Okrem toho sa objavili nové problémy, ktoré môžu podlomiť pokrok pri plnení týchto cie-ľov: svetová finančná a hospodárska kríza, ako aj vysoké a nestále ceny potravín a komodít.

Pre EÚ sú i naďalej kľúčovými cieľmi odstránenie chudoby a splnenie rozvojových cieľov tisícročia. EÚ v tomto smere podporuje opatre-nia v oblastiach zásadných pre dosiahnutie cieľov MDG, ktorými sú napríklad oblasti školstva, životného prostredia, zdravia,

vody a hygienických zariadení, potravinovej bezpečnosti, infraštruktúry a rodovej rovnosti.

0

500

1999

1 352

2003

2 345

2001

1 779

2005

2 826

2007

2 920

2000

1 640

2004

2 464

2002

1 922

2006

2 826

2008

3 215

2009

3 123

1 000

2 000

3 000

1 500

2 500

3 500

Plnenie našich záväzkovPopredné osobnosti medzinárodného života v roku 2002 prijali konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja, v ktorom stanovili ciele odstrániť chudobu, dosahovať trvalo udržateľný hospo-dársky rast a podporovať trvalo udržateľný rozvoj so súbežným smerovaním k plne inkluzívnemu a spravodlivému svetovému hospodárskemu systému. V záujme dosiahnutia týchto ambici-óznych rozvojových cieľov sa darcovské krajiny zaviazali vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvo-jovú pomoc (ODA). Záväzky konsenzu z Monterrey boli potvr-dené aj v roku 2008 v Dauhe na nadväzujúcej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja.

Uvedené záväzky medzinárodného spoločenstva darcov pri-niesli rozsiahlejšiu pomoc, ktorá umožňuje Európskej komisii zaviesť inovačné prístupy, ako napríklad zmluvy o rozvojových cieľoch tisícročia, pri ktorých sa rozpočtová podpora pre prijí-

Platby z ERF v rokoch 1999 – 2009 (sumy brutto – nominálne hodnoty)Platba

majúce krajiny zameriava na výsledky súvisiace s cieľmi MDG, a to predovšetkým v oblasti zdravia a školstva. Tieto zmluvy majú zabezpečiť prijímajúcim krajinám predvídateľnejšiu a dlhodo-bejšiu podporu.

V roku 2009 dosahoval rozpočet Európskej komisie na vonkajšiu pomoc objem približne 11,8 miliárd €, pričom najväčšími príjem-cami boli africké, karibské a tichomorské krajiny. Záväzky ERF voči krajinám AKT sa v priebehu rokov 2005 až 2008 zvýšili o 41 % a v roku 2008 dosiahli rekordnú úroveň 4,4 miliardy €. Skutočná úroveň platieb pre krajiny AKT z ERF a rozpočtu EÚ, ktorá sa v období rokov 2005 – 2008 pohybovala na úrovni 3,7 miliárd €, sa za rovnaké obdobie zvýšila o 14 %. Celkové platby sa v roku 2009 mierne znížili, najmä z dôvodu neplnenia podmienok vyplatenia rozpočtovej podpory v niektorých prijímajúcich krajinách.

(v mil. €)

12 Partnerstvo za zmenu


Podpora pre krajiny AKTEurópska komisia má rôzne zdroje poskytovania pomoci pre krajiny AKT a ZKÚ. Najväčší podiel pochádza z ERF. Ide o medzivládny fi-nančný nástroj financovaný členskými štátmi EÚ, ktorých jednotlivé príspevky sú pevne stanovené podľa osobitnej mierky. ERF sa riadi vlastnými finančnými pravidlami a je pod dohľadom zvláštneho výboru členských štátov EÚ.

V období rokov 2008 až 2013 hospodári ERF s celkovým rozpoč-tom 22,7 miliárd €. Z tohto objemu je 22 miliárd € vyčlenených na krajiny AKT, 286 miliónov € na ZKÚ a 430 miliónov € pre Komisiu ako podporné náklady na tvorbu programov a ich implementáciu.

Zo všeobecného rozpočtu EÚ sa okrem ERF poskytuje pomoc aj prostredníctvom niekoľkých geografických a tematických nástrojov. Na krajiny AKT sa vzťahujú nasledujúce nástroje: nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj stability (IfS).

Nástroj rozvojovej spolupráce zahŕňa geografickú spoluprácu s južnou Afrikou, ako aj tematické programy týkajúce sa rôznych oblastí činnosti, ktoré sú prospešné pre všetky rozvojové krajiny vrátane štátov AKT. Z týchto programov sa podporujú opatrenia v nasledujúcich oblastiach:

• investovanie do ľudí (sociálne sektory), • neštátne subjekty (občianska spoločnosť) a miestne orgány, • životné prostredie a trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými

zdrojmi vrátane energie, • bezpečnosť potravín, • migrácia a azyl.

Nástroj rozvojovej spolupráce zahŕňa aj sprievodné opatrenia pre 20 krajín AKT vyvážajúcich cukor na podporu procesu ich prispôsobenia po reforme trhu s cukrom v EÚ. Od roku 2010 sa bude z nástroja DCI poskytovať podpora aj pre krajiny AKT vyvážajúce banány.

Členské štáty EÚ majú okrem toho vlastné dvojstranné dohody s rozvojovými krajinami a uplatňujú individuálne iniciatívy spoluprá-ce v rámci svojej zodpovednosti.

28%

12%

7%

23%

7%5%10%

3%4%

1%

Európsky konsenzus: Oblasti týkajúce sa rozvojovej spolupráce EÚ financované z ERF

Správa vecí verejných a podpora hospodárskej a inštitucionálnej reformy 426 Obchodná a regionálna integrácia 228 Infraštruktúra a doprava 795 Voda a energia 243 Sociálna súdržnosť a zamestnanosť 46 Ľudský a sociálny rozvoj 186 Rozvoj vidieka, územné plánovanie, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť 355 Životné prostredie a trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi 105 Prevencia konfliktov a nestabilných štátov 126 Viaceré oblasti 992

Oblasti týkajúce sa rozvojovej spolupráce Záväzky (v mil. €)

Záväzky v rámci ODA v roku 2009 v miliónoch €. Odhady z marca 2010. Len na ilustračné účely.

Reagovanie na potrebyKonkrétne výsledky v praxi sú výsledkom rozsiahleho procesu tvorby programov na rôznych úrovniach s cieľom účinne riešiť aktuálne otázky. Európska komisia úzko spolupracuje s príjemcami pomoci, aby vznikla v každom smere spoločná povinnosť a zodpovednosť za zvyšovanie úrovne partnerstva, vlastníctva a jednotnosti politík.

ProgramoVanie PomociKomisia spoločne s partnerskými krajinami a miestnymi delegá-ciami EÚ vypracúva strategické dokumenty podľa krajiny a regi-ónu – takzvané strategické dokumenty pre štáty a regióny (CSP a RSP). Dopĺňajú ich národné a regionálne indikatívne programy (NIP a RIP), ktoré ponúkajú podrobnejší opis plánovaných činností, ich približný rozpočet a časovú os implementácie. Následne sa vypracujú ročné akčné programy (AAA), v ktorých sú načrtnuté konkrétne opatrenia, ktoré sa budú počas jedného roka financovať v každej partnerskej krajine a regióne.

Počas programovacieho cyklu udržiava Európska komisia priamy a neprestajný dialóg s partnerskou krajinou. Zároveň podporuje plnú a aktívnu účasť partnerskej krajiny, pričom spoločne sledujú vývoj, ktorý by mohol viesť k zmene priorít, ako napríklad riešenie štrukturálnych vplyvov svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

Aktivity na báze spolupráce sú decentralizované. To znamená, že programovanie aj implementácia rozvojovej pomoci do znač-nej miery závisí od delegácií EÚ v oblasti spolupráce s miestny-mi vládami. Delegácie spoločne s partnerskými krajinami určujú opatrenia, ktoré sa budú vykonávať, posudzujú ich realizovateľ-nosť, dohliadajú na ich realizáciu a zabezpečujú ich sledovanie a vyhodnotenie. Delegácie EÚ v súčasnosti riadia viac ako 80 %

operácií. Na rozdiel od národných programov sa niektoré regi-onálne a horizontálne programy riadia priamo z ústredia úradu EuropeAid v Bruseli.

PoskytoVanie PomociRozvojová pomoc sa poskytuje prostredníctvom dvoch hlavných kanálov plnenia: projektovým prístupom alebo rozpočtovou pod-porou. Projektový prístup podporuje špecifické iniciatívy s jasne určenými cieľmi s pevným rozpočtom a trvaním. Rozpočtová podpora sa týka prevodu finančných prostriedkov priamo do rozpočtu partnerskej krajiny na základe dohodnutých ukazova-teľov výkonnosti. V závislosti od dohody sa rozpočtová podpora môže prideliť pre konkrétne odvetvie, napríklad pre zdravotníctvo alebo školstvo. Oprávnenosť na túto formu podpory je v každom prípade podmienená dodržaním prísnych kritérií vrátane zásad zdravého finančného riadenia.

Európska komisia vo veľkej miere uplatňuje rozpočtovú podporu ako spôsob zlepšenia účinnosti pomoci prostredníctvom využitia systémov jednotlivých krajín a zvýšenia demokratickej zodpoved-nosti, vlastníctva a schopnosti prijímajúcej vlády riadiť vývoj vo svojej krajine. V roku 2008 bola všeobecná rozpočtová podpora schválená v 22 krajinách, čo predstavuje 45 % celkových záväz-kov v porovnaní s 11 % celkových záväzkov v roku 2007. Celková výška záväzkov rozpočtovej podpory vzrástla o 110 % zo sumy 3,9 miliárd € v období rokov 2001 – 2004 na 8,5 miliárd € na obdobie rokov 2005 – 2008. V rámci 10. ERF (2008 – 2013) bude zhruba 44 % národných prídelov naprogramovaných pre krajiny AKT vo forme rozpočtovej podpory.



Poskytovanie väčšej, lepšej a rýchlejšej pomoci

Komisia v posledných rokoch vynaložila značné úsilie a zdroje, aby poskytla viac pomoci, uskutočnila ju v najpotrebnejších oblastiach, a to včasnejšie a účinnejšie. Jadrom politiky EÚ pre vonkajšiu po-moc je zosúladenie darcovskej pomoci so stratégiami a postupmi v partnerských krajinách a začlenenie rozvojových programov na miestnej úrovni. Tieto a ďalšie kľúčové rozvojové ciele sú stanovené v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005, ktorý napokon viedol k prijatiu Kódexu správania EÚ pre deľbu práce v roku 2007. Oba dokumenty poskytujú spoločnú víziu rozvojovej politiky pre členské štáty a Komisiu s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci prostredníctvom systémov lepšieho prideľovanie prostriedkov, aby sa využili rela-tívne výhody každého európskeho darcu. Konsenzus potvrdzuje záväzky EÚ prijaté v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci v roku 2005 na zvýšenie úsilia EÚ v oblasti harmonizácie, zosúladenia a lepšieho riadenia pomoci v záujme zabezpečenia výsledkov.

V septembri 2008 sa na fóre v Akkre o účinnosti pomoci prijal takzvaný akčný program z Akkry, ktorý obsahuje významné poli-tické záväzky darcov a rozvojových krajín, ako aj veľmi ambiciózne opatrenia na zlepšenie implementácie Parížskej deklarácie.

V rámci Kódexu správania EÚ pre deľbu práce sa Európska komisia uberá smerom k harmonizácii darcovských postupov tým, že sa zlepšia mechanizmy spoločného kofinancovania s inými darcami, ako aj delegovanej spolupráce. Delegovaná spolupráca je dohoda o partnerstve medzi Komisiou a ďalším darcom, kde jedna strana deleguje právomoci na druhú stranu, aby konala v jej mene, pokiaľ ide o správu finančných prostriedkov. Môže ňou byť iný členský štát EÚ, bilaterálny darca alebo medzinárodná organizácia. Tento proces priniesol nové príležitosti, ako znížiť režijné náklady darcov aj partnerských krajín.

Pomoc pre najbiednejšíchJe zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí zlepšiť svoju odozvu voči krajinám v citlivej situácii, ak chceme zabezpečiť reálny vývoj pre najchudobnejších a dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015. Ako citlivé sa označujú slabé a zlyhávajúce štruktúry, kde štát nie je schopný alebo ochotný plniť svoje povinnosti posky-tovať základné služby, zaistiť bezpečnosť a udržiavať právny štát. Citlivé situácie predstavujú osobitný problém pre trvalo udržateľný rozvoj, spravodlivý rast a mier, pretože môžu vytvárať regionálnu nestabilitu, neriadené migračné toky a dokonca aj globálne bezpeč-nostné riziká. To je dôvod, prečo EÚ v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom posledných pár rokov vyvíja sústredenú snahu rea-govať na špecifické problémy situácií konfliktu, situácií po konflikte a citlivých situácií, kedy treba krátkodobo zaistiť bezpečnostné a záchranné služby pre obyvateľstvo, pričom kapacity treba budovať postupne tak, aby poskytovali sociálne služby, bezpečnosť a spra-vodlivosť trvalo udržateľným spôsobom.

Európska komisia vyvíja a realizuje niekoľko intervencií, ktoré re-agujú na humanitárnu, bezpečnostnú a dlhodobejšiu situáciu z hľadiska rozvoja. Komisia upravuje svoje stratégie, programovanie a postupy reagovania na miestne podmienky tak, aby dokázala čeliť novým úlohám a zabezpečiť účinnosť programov aj v tých najchudobnejších krajinách v citlivej a krízovej situácii. Účinnosť v citlivých situáciách zlepšila aj tým, že reaguje na potreby radom nástrojov, počínajúc projektmi a končiac rozpočtovou podporou.

Komisia navyše využíva pridanú hodnotu vyplývajúcu z jej činnos-ti v takzvaných krajinách bez pomoci, v ktorých pôsobí len málo darcov. Využíva každú príležitosť povzbudiť členské štáty, aby sa angažovali v týchto krajinách. Okrem toho čoraz viac využíva po-stupy spolufinancovania, čo jej umožňuje získať a vyplácať ďalšie finančné prostriedky z členských štátov v prospech krajín, v ktorých chýbajú darcovia.



Výsledky v praxiObchodná a regionálna integráciaEÚ je hlavným obchodným partnerom pre väčšinu krajín AKT a prakticky pre všetky kra-jiny AKT v subsaharskej Afrike. Obchod s kra-jinami AKT v roku 2008 dosahoval celkový objem 92 miliárd €. I keď obchod s krajinami AKT je pre EÚ len marginálny, chce podporiť prínos obchodu pre hospodársky a sociálny rozvoj a pomôcť krajinám AKT získať prístup na otvorené globálne trhy. Jedným z kon-krétnych cieľov stratégie EÚ v súvislosti s pomocou pri obchode je podporiť región AKT, aby plne využíval obchodné príleži-tosti a maximalizoval výhody obchodných reforiem. To zahŕňa postupné odstraňovanie obchodných prekážok pre výrobcov z krajín AKT, konkrétne taríf a iných než tarifných ba-riér, a posilňovanie spolupráce vo všetkých sektoroch súvisiacich s obchodom. Pomoc súvisiaca s obchodom sa stala kľúčovým prvkom vonkajšej spolupráce EÚ, a to aj s ohľadom na aktuálnu rozvojovú agendu z Dauhá v rámci organizácie WTO a prebieha-júce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (EPA) s krajinami AKT.

DohoDy o hosPoDárskom PartnerstVeDohody o hospodárskom partnerstve sú určené na upevnenie iniciatív regionálnej integrácie medzi krajinami AKT a podporu postupnej integrácie krajín AKT do sveto-vého hospodárstva. Rokovania vychádzajú zo spoločného rozhodnutia EÚ a krajín AKT, že dôkladne pretvoria svoje predchádzajúce obchodné vzťahy, ktoré boli primárne zalo-žené na jednosmerných obchodných pre-ferenciách poskytovaných na vývoz z krajín AKT, a že uzavrú nové obchodné dohody v súlade s pravidlami organizácie WTO. V dohodách EPA sú zohľadnené ekonomické, sociálne a environmentálne obmedzenia príslušných krajín AKT a rozsah ich schop-nosti prispôsobiť sa novému obchodnému prostrediu.

PoDPora regionálnej integrácieZatiaľ čo obchod medzi členskými štátmi EÚ predstavuje viac ako 60 % celkového ob-chodu týchto štátov, zodpovedajúci údaj o

obchode medzi africkými krajinami hovorí o sotva 10 %. Je tu priestor na zlepšenie re-gionálnych trhov v krajinách AKT, ktoré by podporilo výmenu a stimulovalo rast a vy-tváranie pracovných miest. Obchodná a re-gionálna integrácia sú vzájomne prepojené a pokrok v oblasti regionálnej integrácie je podmienkou pre rozšírenie obchodných to-kov. Podpora EÚ pre obchodnú a regionál-nu integráciu v krajinách AKT sa zameriava na navrhnutie vhodných politík obchodu a rozvoja súkromného sektora. K tomu patria regulačné rámce vyhovujúcejšie pre podni-kateľov, zjednodušené postupy založenia a riadenia podnikov v jednotlivých regió-noch, efektívna ekonomická infraštruktú-ra, ako aj opatrenia na podporu stabilného právneho rámca a zníženie nákladov na dovoz a vývoz. Regionálny rozmer sa týka harmonizácie procesov a postupov tak, aby integrovanejšie regionálne trhy zase zvyšovali možnosti firiem zo štátov AKT na prístup na svetové trhy.

V mnohých krajinách AKT je vývoz ovocia, zeleniny a kvetov hnacou silou hospodárskeho rastu. EÚ je ich najväčším vývozným trhom. Výrobcovia a vývozcovia z krajín AKT potrebujú aktuálne infor-mácie a kvalifikované ľudské zdroje, aby si zachovali prístup na trh a využili nové príležitosti. Obchod so záhradníckymi produktmi má potenciál i naďalej

prispievať k znižovaniu chudoby v krajinách AKT, a to najmä v prípade skupín, ako sú vidiecke ženy, ktoré majú málo príležitostí zabezpečiť si príjem.

Prostredníctvom projektu PIP zabezpečuje EÚ to, aby bol sektor vývozu záhradníckych produktov z krajín AKT schopný udržať si prístup na európ-sky trh tým, že spĺňa nariadenia EÚ o bezpečnosti potravín, požiadavky na životné prostredie, osved-čené postupy systému „fair trade“ a dopyt spotre-biteľov po biopotravinách. Projekt taktiež pomáha dodržiavať čoraz početnejšie a prísnejšie súkrom-né normy aplikované jednotlivými európskymi obchodnými reťazcami. Projekt PIP bol pôvodne vytvorený v roku 2001 ako program pesticídnej ini-ciatívy, ktorý mal obmedziť používanie pesticídov v záujme splnenia noriem požadovaných pri vývoze do Európy, ale jeho rozsah sa následne rozšíril na súlad so širokou škálou noriem a nariadení EÚ.

VšeTKy KRAjiny AKT • Udržanie rastu vývozu záhradníckych

produktov do Európy

V súčasnosti prebieha druhá fáza projektu PIP. Prvá sa realizovala od roku 2001 do roku 2008. V súčasnej verzii projektu PIP sa venuje osobitná pozornosť podpore a odbornej príprave malých poľnohospo-dárov a ich odbytových organizácií producentov. Jedným z dôležitých výsledkov projektu PIP bolo zvýšenie bezpečnostných štandardov ovocia a ze-leniny predávaných na miestnych trhoch krajín AKT.

Vďaka projektu PIP si dodávatelia z krajín AKT doká-zali udržať svoj podiel na trhoch EÚ so záhradnícky-mi produktmi. Program pokryl viac ako 80 % tokov čerstvého ovocia a zeleniny z krajín AKT na trhy EÚ.

Názov projektuPIP – Za trvalo udržateľný rozvoj

priemyslu v Afrike, Karibiku a Tichomorí

Trvanie Fáza I, 2001 – 2009 – Fáza II, 2009 – 2014

Príspevok EÚPrvá fáza 38,2 miliónov €, druhá fáza 33 miliónov €

PartnerCOLEACP (sieť výrobcov/vývozcov z krajín AKT,

dovozcov z EÚ a iných aktérov)

http://www.coleacp.org/pip

obchodnými reťazcami. Projekt PIP bol pôvodne vytvorený v roku 2001 ako program pesticídnej ini-ciatívy, ktorý mal obmedziť používanie pesticídov v záujme splnenia noriem požadovaných pri vývoze do Európy, ale jeho rozsah sa následne rozšíril na súlad so širokou škálou noriem a nariadení EÚ.


južná AfRiKA • Podpora investičných partnerstiev

Názov projektuProgram na podporu investícií

EÚ – SADC

Trvanie2002 – 2008

Príspevok EÚ18,3 miliónov €

PartneriJuhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC)

14 krajín združených v Juhoafrickom rozvojo-vom spoločenstve vyhľadáva investície urče-né na rozšírenie a modernizáciu výrobného sektora. Potrebujú značný nárast investícií, a to z regiónu aj z krajín mimo neho, aby sa naštartoval ich ekonomický rast a znížila sa chudoba. Program na podporu investícií EÚ – SADC (ESIPP) bol navrhnutý na uľahčenie a zjednodušenie postupov investovania.

Program sa zameriaval na päť kľúčových sektorov regionálnych ekonomík: stavebné materiály a sta-vebníctvo, ľahké strojárstvo, cestovný ruch, ťažba a poľno-hospodársko-priemyselné odvetvia. Mal dve hlavné úlohy. Jednou z nich bolo posilnenie kapacít a úlohy sprostredkovateľ-ských organizácií (ktoré vyhľadávali najlepších potenciálnych investičných partnerov) v kra-

jinách SADC. Druhou bolo poskytnúť priamu podporu spoločnostiam v rámci organizácie SADC prostredníctvom organizovania podu-jatí a sprostredkovania kontaktu s potenciál-nymi investormi z iných krajín v regióne alebo

z Európy.

Program ESIPP zorganizoval jedno veľké stretnutie part-

nerov a rad seminárov pre každý z piatich sektorov. Tieto podujatia sa ko-nali v rôznych krajinách združených v organizácii

SADC. Posledné stretnutie partnerov – z poľnohospo-

dársko-priemyselného odvet-via – sa konalo v Tanzánii v máji

2008. Pritiahlo viac ako 400 účastníkov, plus 60 obchodných sprostredkovateľov z or-ganizácie SADC, z východnej a západnej Afri-ky a EÚ, ktorým 128 spoločností združených v organizácii SADC predstavilo svoje investičné

príležitosti. Konalo sa viac než 1 400 priamych obchodných rokovaní a potenciálni partneri podpísali 169 listov o zámere.

Pred uzavretím v júni 2008:

• Spoločne s Asociáciou obchodných a prie-myselných komôr organizácie SADC (ASCCI) sa v rámci programu ESIPP vypracoval súbor nástrojov pre malé, veľmi malé a stredné pod-niky (MVMSP), ktorý krok za krokom ukazuje, ako založiť a prevádzkovať malé podniky v ju-hoafrickom regióne.

• Program ESIPP prispel k vytvoreniu podnika-teľského obchodného fóra EÚ – južná Afrika (BTFES), ktoré bude podporovať zapojenie podnikov do rozvoja obchodných vzťahov medzi EÚ a organizáciou SADC.


životné prostredieZhoršovanie životného prostredia je v roz-vojovom svete vážnou hrozbou. Chudob-ní ľudia na vidieku sú obzvlášť závislí od prírodných zdrojov pre svoje živobytie. Zároveň sú aj najzraniteľnejší vplyvmi eko-logických katastrof spôsobených zmenou klímy, ničením ekosystémov, znečistením a vyčerpávaním prírodných zdrojov. Ochra-na životného prostredia pomáha zlepšiť dlhodobý ekonomický a sociálny rozvoj, a je teda kľúčovým prvkom pre dosiahnu-tie trvalého znižovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja v krajinách AKT. Európsky konsenzus o rozvoji zdôrazňu-je význam trvalo udržateľného riadenia a

zachovania prírodných zdrojov, či už ako zdroja príjmov, ale aj ako prostriedku na zachovanie a rozvoj pracovných miest, zdrojov príjmov z vidieka a ekologického tovaru a služieb.

Dohoda o partnerstve AKT – EÚ začle-ňuje udržateľnosť životného prostredia do všetkých aspektov rozvojovej spolu-práce. Robí tak prostredníctvom náprav-ných opatrení týkajúcich sa konkrétnych problémov životného prostredia alebo prostredníctvom transverzálnych opatre-ní začlenených do iných oblastí politiky. Snaží sa napríklad budovať a posilňovať

vedecké a technické kapacity všetkých zainteresovaných strán (vlády, inštitúcie, organizácie občianskej spoločnosti atď.). Konkrétne iniciatívy EÚ v krajinách AKT zahŕňajú opatrenia v oblasti trvalo udrža-teľného rozvoja, zmeny klímy, biodiverzity, dezertifikácie, lesov a ich správy, morských zdrojov, odpadu a chemických výrobkov. Podporujú aj možnosti pre obnoviteľné zdroje energie, a to najmä prostredníc-tvom inštitucionálnej podpory a tech-nickej pomoci, vytvorenie právneho a administratívneho rámca priaznivého pre investície a povzbudenie k regionálnej spolupráci.

©FAO/G. Napolitano


Stredná Afrika je po povodí Amazonky do-movom najväčšej oblasti tropického lesa. Ak by sa využívala racionálne, moh-la by byť skutočným vektorom rozvoja. Bohatstvo jej neo-pakovateľnej biodiverzity zostáva z veľkej časti ne-preskúmané.

V programe ECOFAC sa spojili dva princípy: ochrana a rozvoj. Svedčí to o tom, že EÚ záleží na ochrane a racionálnom vy-užívaní lesných ekosystémov strednej Afriky.

Tie sú ohrozené odlesňovaním v dôsledku ne-legálnej ťažby dreva. Biodiverzite neprospieva obchod s mäsom exotických divých zvierat, čo ohrozuje existenciu niektorých voľne žijúcich druhov. Zachovanie tropických pralesov Afriky

má zásadný význam pre hospodársky a sociál-ny rozvoj približne 65 miliónov ľudí.

Súčasný program, ECOFAC IV, prebieha od roku 2006 do

roku 2010. Miestne obyva-teľstvo sa plne zapája do jeho činností. Zúčastňu-je sa ho sedem krajín: Kamerun, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea, Gabon, Svätý

Tomáš a Princov ostrov, Kongo-Brazzaville a Konžská

demokratická republika.

Tropické dažďové pralesy sa rozprestierajú na ploche viac než 1 620 000 štvorcových kilometrov územia. Predovšetkým vďaka programu ECOFAC sa dnes celkovo 180 000 štvorcových km spravuje ako chránené úze-mie. Regionálny prístup programu viedol k

vytvoreniu siete stredoafrických chránených oblastí.

Program ECOFAC ponúka miestnym obyvate-ľom alternatívy lovu, ako napríklad rozvíjanie ekoturizmu ako zdroja príjmov, odbornú prí-pravu v oblasti tesárstva a výroby tehál, nové poľnohospodárske techniky a nové spôsoby využívania lesných zdrojov.

Program ECOFAC prispieva k akčnému plá-nu EÚ týkajúcemu sa presadzovania práva v lesníctve, správy a obchodu (FLEGT), pričom pracuje s krajinami produkujúcimi drevo pri riešení odlesňovania a obmedzenia nelegál-nej ťažby dreva. Zároveň spolu s organizáciou UNESCO a francúzskou vládou podporuje pro-jekt zvyšovania informovanosti obyvateľov le-sov, a to najmä mladých ľudí, o potrebe chrániť ľudoopy, ktorým hrozí vyhynutie.

STRedná AfRiKA • Ochrana a riadenie tropických dažďových pralesov

Názov projektuOchrana a racionálne využívanie

lesných ekosystémov v strednej Afrike (ECOFAC)

Trvanie2006 – 2010


PartneriNárodné inštitúcie siedmich

zúčastnených krajín


infraštruktÚra a DoPraVaInfraštruktúra a doprava sú hlavnými hnacími silami rozvoja. Poskytujú prístup k zamestnaniu, zdravotníctvu, školstvu a iným funkciám sociálneho zabezpečenia, ktoré sú životne dôležité pre bezpečnosť a blahobyt ľudí vo vidieckych i mestských oblastiach. Náklady na dopravu sa musia minimalizovať, aby sa zhmotnil sociálny a hospodársky rast a aby prosperoval ob-

chod a regionálna integrácia. Stav dopra-vy však ešte stále brzdí rozvoj mnohých krajín AKT, najmä v menej rozvinutých re-giónoch. Zvyšovanie prínosu dopravy pre rozvoj si vyžaduje, aby doprava bola bez-pečná, cenovo dostupná, efektívna a udr-žateľná, s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Podpora EÚ pre dopravnú in-fraštruktúru sa prejavuje najmä v rozvo-jovej spolupráci s krajinami AKT. V rokoch

1995 až 2006 Komisia poskytla takmer 6,5 miliardy € na dopravné projekty, pričom región AKT dostal približne 80 % pride-lených finančných prostriedkov. Väčšina z týchto peňazí bola určená na zlepšenie cestnej dopravy s cieľom znížiť náklady na cestovanie a zvýšiť kvalitu služieb.

SubSAHARSKá AfRiKA • Zabezpečenie významných investícií do infraštruktúry

infraštruktúra, komunikácie a doprava

Efektívna infraštruktúra, najmä v oblasti dopra-vy, energetiky, komunikácií a vody, má zásadný význam pre trvalo udržateľný rozvoj, hospo-dársky rast a znižovanie chudoby v Afrike. In-vestičné potreby na zlepšenie infraštruktúry v subsaharskej Afrike sa odhadujú na sumu 60 miliárd € ročne od roku 2010 do roku 2015.

EÚ zriadila Trustový fond pre infraštruktúru v Afrike v roku 2007 na posilnenie európskych a medzinárodných investícií do regionálnej in-fraštruktúry a interkonektivity v Afrike, pričom

spolupracuje aj s inými iniciatívami, aktérmi a nástrojmi, a to na báze vlastnej zodpoved-nosti Afriky.

Z fondu sa do konca roka 2009 vyčlenilo viac ako 96 miliónov € na finan-covanie grantov pre 19 kľúčových projektov infraštruktúry, pričom ďalších 26 miliónov € je vyčlenených na ďal-šie dva projekty. Oča-káva sa, že to prinesie až 1,5 miliardy € v pôžičkách

od európskych alebo medzinárodných finanč-ných inštitúcií a súkromného sektora.

Očakáva sa, že každé euro v schválených grantoch vy-

generuje približne 14 € v celkových investí-ciách. Financovanie môže mať niekoľko foriem: bonifikácia úrokových sadzieb, odborná pomoc,

priame granty a po-istné. Trustový fond

je kľúčovým nástrojom

Názov projektuTrustový fond pre infraštruktúru

EÚ – Afrika

Trvanie2007 – doteraz

Príspevok EÚ308,7 miliónov € (2007 – 2009)

Partneri12 členských štátov EÚ, Európska investičná banka,

rozvojové agentúry EÚ, banky alebo finančné inštitúcie, Africká rozvojová banka

http://www.eu-africa-infrastructure-tf.net


príspevky do trustového fondu v súčasnosti sumu 372,7 miliónov €.

Na podporu z trustového fondu sú oprávnené projekty zo štyroch sektorov infraštruktúry, a to z odvetvia energetiky, dopravy, vodohos-podárstva a telekomunikácií. Príklady podpo-rených projektov:

• hydroelektrické systémy (napr. Felou v západ-nej Afrike)

• elektrické prepájacie systémy (napr. Benin – Togo, Namíbia – Zambia)

partnerstva EÚ – Afrika v oblasti infraštruktúry, ktorý spoločne spravuje riadiaci výbor európ-skych a afrických členov.

Vo fonde sa spájajú grantové zdroje z Európ-skej komisie a 12 členských štátov EÚ s výpo-žičkovými možnosťami Európskej investičnej banky (EIB) a zúčastnených bánk a agentúr z EÚ financujúcich rozvoj. Africká rozvojová ban-ka sa zúčastňuje rokovaní trustového fondu venovaných prípravám projektov a posudzo-vaniu. Po ďalších príspevkoch v roku 2009 od Európskej komisie a Spojeného kráľovstva, ako aj po prvom plnení Fínska, dosahujú celkové

ČAd • Nové cesty môžu viesť k novému podnikaniu

• cesty, železnice, letiská a prístavy (napr. Beira, Walvis Bay, Pointe Noire, Port Louis, medzi-národné letisko Jomo Kenyatta v Keni, Veľká východná cesta v Zambii)

• východoafrický podmorský káblový systém (EASSy), optický kábel pripájajúci krajiny juž-nej a východnej Afriky do medzinárodnej komunikačnej siete

• predbežné štúdie hydroelektrických systé-mov v Sambagalou a Gouina (západná Afrika) a Ruzizi a Gibe (stredná a východná Afrika)

Názov projektuPodpora politiky pre odvetvie

dopravy: údržba ciest a hospodárske trasy

Trvanie2005 – 2013

Príspevok EÚ84 miliónov €

PartnerČadské ministerstvo infraštruktúry

a dopravy

Čad je takmer dvakrát väčší než Francúz-sko, ale v roku 2005 mal len 667 kilometrov asfaltových ciest medzinárodnej triedy. Do konca roka 2009 ich celkový počet dosiahol 1 090 kilo-metrov a naďalej narastá, čiastočne vďaka podpore zo strany Európskej únie. EÚ finančne podporila cezhraničnú asfaltovú cestu, ktorá spája mesto Moundou na husto obývanom a produktív-nom juhu Čadu s mestom N‘Gaoundere v Kamerune. V súčasnosti pokračuje v podpore rozšírenia stálej cestnej siete smerom do juhovýchodného vnútrozemia Čadu, ktoré nemá prístup k moru. Projekt zlepšuje stálu cestnú sieť Čadu a znižuje jeho izolovanosť čiastočne aj tým, že skracuje čas cesty do Doualy, najbližšieho prístavného mesta v Ka-merune. To bude stimulovať udržateľný hos-

podársky rast a zároveň pomôže znížiť mieru chudoby. EÚ v minulosti finančne podporila

výstavbu časti diaľnice medzi mestami N‘Djamena a Moundou (Ere-Kelo-

Moundou 148 km), ktorá bola dokončená v roku 2005.

V roku 2007 bola otvo-rená 390 km dlhá cesta spájajúca N‘Gaoundere, konečnú zastávku že-leznice z Doualy, a Mo-

undou, druhé najväčšie mesto v Čade. Tento projekt

bol najväčšou investíciou EÚ do jedinej cesty v Afrike. Jej otvo-

renie sa konalo v rovnakom čase ako za-čiatok stavby cesty so spevneným povrchom medzi mestami Moundou a Koumra (190 km), ktorá bola otvorená v decembri roku 2009. EÚ prispela na pokrytie 79 % stavebných nákla-dov a zvyšok zaplatila čadská vláda.

Dokončenie cesty medzi mestami Moundou a Koumra stimulovalo hospodársku činnosť, čoho výsledkom bolo napríklad otvorenie šiestich nových dopravných spoločností, kto-ré ponúkajú pravidelné spoje medzi týmito dvoma južnými mestami a hlavným mestom N‘Djamena. Tým vznikli podmienky na roz-voj priemyselnej činnosti a keďže cestná sieť postupuje hlbšie do izolovaných agrárnych regiónov, zvyšuje sa potenciál na vývoz poľ-nohospodárskych produktov.

V dodatku k stavebným činnostiam EÚ finanč-ne podporila viacero environmentálnych pro-jektov, podporila tri mimovládne organizácie, ktoré pôsobia popri tejto trase v oblasti bez-pečnosti na cestách, boja proti vyrubovaniu le-sov a znižovania šírenia pohlavne prenosných chorôb a HIV/AIDS.

Prebiehajúci projekt EÚ zároveň poskytuje inštitucionálnu podporu pre ministerstvo infraštruktúry a dopravy a pre sektor súkrom-nej dopravy predovšetkým v oblasti cestnej údržby. Schopnosť čadskej vlády riadiť cestnú sieť a riešiť problém s preťaženými vozidlami je kľúčová pre zabezpečenie dlhodobej udr-žateľnosti investícií v oblasti cestnej výstavby.


informačné a komunikačné technológie Od informačných a komunikačných tech-nológií (IKT) sa tiež očakáva, že budú hrať kľúčovú rolu pri rozvoji krajín AKT tým, že prispejú k zvýšeniu ekonomickej konkuren-cieschopnosti týchto krajín. Rýchly, pozitív-ny rozvoj IKT v krajinách AKT si však bude vyžadovať zapojenie a investície súkrom-ného sektora. Európska komisia podporuje

množstvo projektov v odvetví IKT formou verejno-súkromných partnerstiev, hoci fi-nančný príspevok je porovnateľne malý. EÚ sa v tomto odvetví zameriava najmä na podporu regulačnej reformy a vytvorenie administratívnych kapacít, ktoré zabezpe-čia, že súkromné spoločnosti budú mať rov-naký a spravodlivý prístup na konkurenčné trhy. EÚ povzbudzuje vlády krajín AKT, aby podporili sektor IKT vytváraním inštitucio-

Názov projektuPodpora siete vzdelávania a znalostí v

Karibiku.

Trvanie Fáza I, 2007 – 2009 – Fáza II, 2009 – 2012

Príspevok EÚFáza I 2 milióny € – Fáza II 10 miliónov €

PartneriKaribská rozvojová banka, Medziamerická rozvojová banka,

Organizácia amerických štátov, vlády štátov v CARICOM, UNDP, Kanadská agentúra pre pomoc

http://www.ckln.org

onálneho aj medzinárodného prechodu do sektorov služieb, so vzdelanými ľuďmi a vysokou mierou gramotnosti a technických

znalostí, predovšetkým čo sa týka IKT a internetových služieb.

S podporou z EÚ bola spustená sieť vzde-

lávania a znalostí v Karibiku (CKLN), aby tieto ciele pomohla naplniť. V prvej fáze od roku 2007 do roku 2009 EÚ pod-

porila sieť CKLN tým, že pomohla vytvoriť

inštitucionálny rámec a nástroje, ktoré umožňujú,

aby sieť slúžila svojim členom a aby sa do nej mohli zapojiť inštitúcie

terciárneho vzdelávania v Karibiku.

Malé štáty v Karibiku čelia veľ-kým problémom so svojou konkurencieschopnos-ťou, ktoré súvisia s globalizáciou, zna-lostnou ekonomi-kou a revolúciou v informačných a k omunik ačných t e c h n o l ó g i á c h . Spoliehajú sa naj-mä na poľnohospo-dárstvo, cestovný ruch a finančné služby, ktoré vyžadujú obmedzené ľudské a finančné kapacity. Budúca kon-kurencieschopnosť bude závisieť od regi-

KARibiK • Ako si udržať konkurencieschopnosť v digitálnom veku

To konkrétne znamená:

• zlepšenie efektívnosti a významu inštitúcií terciárneho vzdelávania a vládnych minis-terstiev prostredníctvom odbornej pomoci pri plánovaní, finančnom riadení a riadení ľudských zdrojov,

• vytvorenie udržateľnej siete vzdelávania a znalostí,

• vytvorenie možností na poskytovanie regi-onálnych vzdelávacích programov a služieb diaľkového vzdelávania.

Základom bolo odborné školenie a odborná pomoc pre viac než 100 inštitúcií terciárne-ho vzdelávania, ktoré boli na rôznom stupni vývoja a boli roztrúsené po celom rozľahlom regióne. Sieť CKLN a jej členovia sa potrebovali pripraviť na spustenie siete, najmä čo sa týka kvalifikovaných pracovných zdrojov, strategic-kého a pracovného plánovania a finančného manažmentu.

Po I. fáze financuje EÚ tzv. fázu CKLN II. Tá sa skladá z podnikateľského plánu a štúdie rea-lizovateľnosti siete. Tiež finančne podporuje vybavenie siete a spustenie jej digitálnych vysielacích okruhov. Po dokončení bude sieť CKLN prepojená aj s latinskoamerickými a európskymi globálnymi vzdelávacími sieťami.

nálnych kapacít a poskytovaním stimulov, ako sú napríklad daňové úľavy. EÚ taktiež chce, aby krajiny AKT efektívnejšie podpo-rovali transfer technológií a vedomostí na globálnej úrovni, napríklad prostredníctvom flexibilnejších režimov práv duševného vlastníctva a medzinárodných partnerstiev.


VoDa Voda je nevyhnutná na udržanie života a ľudského rozvoja. Avšak viac než 300 mi-liónov ľudí v Afrike stále nemá prístup k čistej vode a základným hygienickým za-riadeniam, čo je hlavnou príčinou ocho-rení a úmrtí. V niektorých krajinách AKT

Vidiecka komunita v Coubalane v južnom regióne Casamance mala kedysi bezpečnosť vody a vhodné hygienické zariadenia na jed-nej z najnižších úrovní v Senegale. Len 20 % obyvateľov malo prístup k bezpečnej pitnej vode. Tento projekt, spolufinancovaný z vodo-hospodárskeho nástroja AKT – EÚ, poskytuje udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým zariadeniam pre 13 dedín v Coubalane s viac než 17 000 obyva-teľmi. Projekt pokrýva oblasť s rozlohou 200 kilometrov štvorcových. Coubalan je prvou vidieckou komunitou v Senegale, ktorá má zá-roveň vodovod aj hygienické zariadenia, ktoré pokrývajú celé územie. Vodné zdroje sú riadené lokálne vidieckou komunitou prostredníctvom decentralizovanej administratívnej siete.

Vodohospodársky nástroj mal na obdobie ro-kov 2004 – 2009 určený rozpočet v objeme 497 miliónov € s nasledujúcimi 200 miliónmi € pre roky 2009 – 2013.

sú už aj tak obmedzené zdroje vody vy-čerpávané veľkými sezónnymi výkyvmi a periodickými cyklami období sucha a záplav. Rastúci negatívny vplyv prinášajú aj klimatické zmeny. Európska komisia re-aguje na tieto problémy presne určenými akciami v rámci svojich celoštátnych alebo

regionálnych programov s krajinami AKT, ako aj špecifickými politickými nástrojmi, ako je napríklad vodohospodársky nástroj AKT – EÚ a iniciatíva EÚ v oblasti vody.

Výsledky projektu:

• tri hydraulické systémy napojené na päť studní, ktoré poskytujú primerané množstvo kvalitnej pitnej vody,

• v 13 dedinách bolo vytvorených 923 latrín, ktoré pokrývajú celé územie coubalanskej vidieckej komunity,

• 1 200 domov napojených na vodovod,

• r e a l i z á c i a dvoch infor-mačných kam-paní o hygienic-kých zariadeniach vo vybraných dedi-nách a ich školách,

Názov projektuPitná voda a zlepšenie hygienických

zariadení pre vidiecku komunitu v Coubalane

Trvanie2006 – 2009

Príspevok EÚ931 388 € (67 % z celkových nákladov)

PartneriACRA (Associazione di Cooperazione Rurale in Afrika

e America Latina), Taliansko, miestne komunitné organizácie vedené vidieckou radou Coubalanu, Senegal

http://ec.europa.eu/europeaid/water-facility

SenegAl • Bezpečná pitná voda a zlepšenie hygienických zariadení

pre vidiecku komunitu v Coubalane

Voda a energia

• vodné zdroje riadi komunita za účasti miest-nych ľudí.

Tento projekt je iniciatívou občianskej spoločnos-ti, ktorú vedie talianska mimovládna

organizácia v partnerstve s vidiec-kou komunitou v Coubalane.

Do projektu sa zapojilo množstvo ďalších partne-

rov vrátane francúzskeho ministerstva zahranič-ných a európskych vecí, francúzskeho mesta Cherbourg-Octeville, regionálnej rady Dolnej

Normandie, Vodohospo-dárskej agentúry povodia

Seiny v Normandii a Senegal-ských hydraulických služieb.


energiaObmedzený prístup k spoľahlivým ener-getickým službám je jedným zo znakov chudoby a krajiny AKT v tom nie sú vý-nimkou. V niektorých krajinách je prístup k udržateľným a moderným energetic-kým službám vo vidieckych oblastiach nižší než 10 %. Silná závislosť od tradič-ných biomasových palív, ako je drevené uhlie a drevo, navyše vedie k zhoršovaniu životného prostredia zapríčinenému vý-

Väčšina tichomor-ských ostrovných krajín, izolovaných a s relatívne malou rozlohou, sa pri výrobe elektrickej energie spolieha na dovážané fo-sílne palivá. Keďže tento druh výroby elektrickej energie môže byť často neefek-tívny, existuje možnosť roz-vinúť alternatívne zdroje energie. Vo všeobecnosti majú krajiny AKT v Tichomorí veľa slnečného svetla. Ale premeniť ho na použiteľnú energiu nie je až také jednodu-ché. To sa stalo úlohou pre projekt REP-5 financovaný z 9. ERF v piatich odľahlých ostrovných štátoch. Sú to Mikronézske fe-deratívne štáty, Nauru, ostrov Niue, Palau a Republika Marshallových ostrovov.

Projekt REP-5 zaviedol v týchto piatich kra-jinách viacero projektov pre obnoviteľnú a efektívnu energiu, aby tak pomohol znížiť závislosť týchto štátov od dovážaných fo-sílnych palív a zvýšil dostupnosť elektrickej energie vo vzdialených ostrovných komu-nitách.

TicHOmORie • Solárna energia pre odľahlé ostrovy

Názov projektuPodpora energetického odvetvia v piatich tichomorských ostrovných krajinách AKT

Trvanie2006 – 2009

Príspevok EÚ 12,39 miliónov €

PartneriMedzinárodné konzorcium vedené britskou spoločnosťou IT Power spolu s francúzskymi

spoločnosťami Transenergie a Ademe

http://www.rep5.eu

Prekážky, ktoré bolo treba prekonať, zahrňo-vali vyloženie solárnych panelov a

ťažkých akumulátorov na breh a ich inštaláciu na

odľahlých ostrovoch, ako aj vyškolenie

tímov v každej oblasti na základ-nú údržbu a ob-sluhu zariadení. Keďže zariadenia boli inštalované

na malých atoloch v blízkosti Tichého

oceánu, museli byť mo-hutné, aby vo veľmi sla-

nom prostredí odolali korózii.

Projekt poskytuje okrem obnoviteľnej elek-trickej energie pre rozvodnú sieť aj energiu pre jednotlivé domácnosti a verejné budovy

rubom lesov a nesprávnym využívaním prírodných zdrojov. Žiadna krajina ešte nedokázala podstatne znížiť chudobu bez toho, aby uspokojila dopyt po efektívnych zdrojoch energie. Preto je veľmi dôležité zlepšiť v krajinách AKT prístup k techno-lógiám udržateľnej a obnoviteľnej energie a propagovať ich používanie, aby sa tým podporili spoľahlivé a cenovo dostupné zdroje energetických služieb vo vidieckych aj mestských spoločenstvách. EÚ to pod-

poruje prostredníctvom rôznych opatrení a iniciatív, predovšetkým energetickým nástrojom AKT – EÚ ako aj Energetickou iniciatívou EÚ pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj.

vrátane škôl a zdravotníckych zariadení. Zá-roveň sa zabezpečila inštalácia elektrome-rov, výkonných plynových sporákov alebo solárnych ohrievačov vody. Projekt sprevá-dzala informačná kampaň o šetrení energie určená miestnemu spoločenstvu. Ukazovala, ako čo najefektívnejšie používať a spravovať nové systémy. Tieto stretnutia súčasne zvýšili mieru zapojenia miestneho spoločenstva do projektu a pocit zodpovednosti za projekt.

Po úspešnom zavedení projektu REP-5 bude týchto päť krajín s projektom pokračovať v rámci 10. ERF. Nedávno sa k nim pripojili aj štáty Kiribati a Tonga. Projekt REP-5 bol reali-zovaný pod dohľadom sekretariátu Fóra ticho-morských ostrovov na Fidži.


Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka hra-jú kľúčovú rolu pri znižovaní chudoby a podpore rastu v krajinách AKT. Poľnohos-podárstvo, chovateľstvo, lesníctvo a rybár-stvo sú hospodárskou základňou väčšiny obyvateľstva krajín AKT. Tiež sú hlavným zdrojom zamestnanosti, poskytujú surovi-ny pre priemysel a export, a tak sa veľkou mierou podieľajú na hrubom domácom produkte týchto krajín. Z dôvodu často nízkej diverzifikácie a malého počtu pro-duktov určených na vývoz je poľnohospo-

belize • Chudoba vidieka – najväčšia prekážka rozvoja

Chudoba vidieka v Belize nie je len dôsled-kom hospodárskeho nedostatku. Súvisí so širšími štrukturálnymi faktormi, ako je napríklad sla-bá infraštruktúra, doprava, prístup k zdravotníckym službám alebo pitnej vode a nízka úroveň kva-lifikovanosti obyvateľov. Tieto faktory zabraňujú vidieckym oblastiam zapojiť sa do zmysluplnej hospodárskej činnosti.

Financovanie programu rozvoja vi-dieka v Belize (BRDP) je preto

hlavnou časťou podpory krajiny zo strany EÚ. Cie-

ľom programu BRDP je dodať silu chudobné-mu vidieku a inves-tovať do neho, a tak vytvoriť bohatstvo a odstrániť chudobu.

Program tým sleduje decentralizovaný prí-

Názov projektuProgram rozvoja vidieka v Belize

Trvanie2006 – 2011


PartneriMinisterstvo hospodárskeho rozvoja, miestne

úrady a mimovládne organizácie

http://www.brdp.org

stup s účasťou zdola nahor s cieľom povzbudiť miestne spoločenstvá a okresy, aby definovali stratégie a určili projekty a podniky, ktoré by sa dali podporiť. Produktivita a konkurencie-schopnosť sa v tradičnom poľnohospodár-stve musí zvýšiť. Komunity sa zároveň musia diverzifikovať a začať s nepoľnohospodárskymi činnosťami generujúcimi príjmy.

dárstvo v rozvojových krajinách obzvlášť citlivé na zmeny obchodných tokov. Keďže chudobným poskytuje potravu a príjem, je dôležité pre potravinové zabezpečenie, finančnú dostupnosť sociálnych služieb, ako aj zachovanie ekosystémov a biodi-verzity. EÚ pracuje na viacerých úrovniach na podpore rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v krajinách AKT. Na kontinentál-nej úrovni napríklad EÚ navrhuje rámec pre spoluprácu s Africkou úniou, pričom sa sústreďuje na budovanie kapacít a in-

štitucionálne posilnenie afrických regio-nálnych organizácií. To doplní programy spolupráce jednotlivých štátov a stimuluje poľnohospodársky rast na širšom základe. EÚ tiež pomáha krajinám AKT závislým od vývozu komodít, ako napríklad kávy, cuk-ru, bavlny a kakaa, zvyšovať zisky výrobcov a znižovať výkyvy v príjmoch na makroe-konomickej aj výrobnej úrovni.

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka©FAO/G. Napolitano


Názov projektuPodpora programu produktívnej

záchrannej siete (PSNP)

TrvanieFáza I, 2005 – 2009


PartneriEtiópska vláda, Svetová banka, Svetový potravinový

program (WFP), USAID, CIDA, Írsko, Švédsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo

Po sebe idúce klimatické otrasy – suchá a zá-plavy – priviedli v posledných rokoch mnoho ľudí v Etiópii na pokraj chudoby. Aby prežili, mnohí predali celý svoj majetok a boli per-manentne závislí od zásielok potravinovej pomoci. V záujme odstránenia potreby ma-sívnej núdzovej potravinovej po-moci vytvorila etiópska vláda v spolupráci s rozvojovými partnermi alternatívnu sieť, ktorá ma čeliť chronickej potra-vinovej neistote: program produktív-nej záchrannej sie-te (PSNP). Etiópsky program PSNP je medzinárodný vzorový program navrhnutý tak, aby lepšie reagoval na po-treby domácností v potravino-vej neistote. Na vytvorenie príjmov využíva produktívne investície, podporuje hos-podársky rast vidieka a zmierňuje poškodenie životného prostredia. Financovanie verejných prác vytvára platené pracovné miesta a po-skytuje obyvateľom v núdzi hotovosť, takže môžu svojim rodinám kúpiť potraviny, znovu nadobudnúť majetok a znovu si začať zarábať na živobytie.

Obyvateľstvo, ktorého sa to týka, má z projektu verejných prác prospech aj na úrovni spolo-čenstva, pretože tak vznikajú školské budovy, zdravotnícke zariadenia, miesta s pitnou vo-dou a aktivity na ochranu pôdy. Osoby, ktoré sa nemôžu zapojiť do projektov verejných prác,

napríklad starí a zraniteľní ľudia, tehotné ženy alebo postihnutí, dostávajú platby v hotovosti.

Program záchrannej siete stojí 220 miliónov € ročne a je financovaný deviatimi darcami vrátane EÚ a štyroch členských štátov EÚ.

Uspokojuje potreby takmer 10 % etiópskeho obyvateľstva, resp.

7,5 miliónov ľudí. Financie z EÚ sú uložené v trusto-

vom fonde, ktorý spra-vuje Svetová banka.

Na financovanie tisí-cov projektov verej-ných prác každý rok

ako súčasti plánov na rozvoj komunít sa pou-

žívajú peňažné prevody. Finančnou injekciou do

miestnej ekonomiky sa pod-porili trhy a posilnila sa tiež inštituci-

onálna kapacita na riadenie programu PSNP. Program plne vlastní vláda a skutočné zavá-dzanie sietí PSNP sa rieši na miestnej úrovni.

EÚ prispela do programu ďalšími 20,23 mili-ónmi € navyše k vynaloženým 98 miliónom € predpokladaným na roky 2005 – 2007. Majú pomôcť vyrovnať sa so suchom a rastúcimi cenami potravín v rokoch 2008 – 2009. Navyše, EÚ zo svojho potravinového nástroja vyčlenila 20 miliónov € na ochranu príjemcov progra-mu pred dôsledkami prudko stúpajúcich cien. Taktiež vyčlenila ďalších 100 miliónov € na program v rokoch 2008 – 2013.

eTióPiA • Zlepšenie potravinovej bezpečnosti prostredníctvom programu

produktívnej záchrannej siete

Dlhodobo očakávané výsledky programu BRDP:

• vytvorenie efektívnejšieho, produktívnejšieho a konkurencieschopnejšieho poľnohospodár-skeho sektora a uľahčenie a podpora nepoľ-nohospodárskych hospodárskych aktivít na vidieku. Cieľom je podpora pre vytvorenie 75 – 125 produktívnych vidieckych podnikov a 300 až 600 mikroprojektov,

• zlepšenie základných služieb pre obyvateľstvo vidieka. Cieľom je, aby 115 000 ľudí na vidieku malo prístup k 100 – 200 novým infraštruktú-ram podporovaným z programu BRDP,

• posilnenie politík a inštitucionálneho prostre-dia, v rámci ktorého musia pracovať poľnohos-podárski výrobcovia, obchodníci, spracovate-lia, miestne organizácie a komunity.

Cieľom je, aby 10 % vidieckych rodín v krajine malo prospech z programu BRDP a prinaj-menšom 30 % z nich budú ženy a mládež. To predstavuje podporu pre približne 60 dedín z celkového počtu 192 dedín v krajine.


Program pre poľnohospodárske komodity vo všetkých krajinách AKT (AAACP) plne uzná-va súvislosť medzi obchodom a znížením chudoby. Jeho cieľom je znížiť chu-dobu a zároveň zlepšiť a sta-bilizovať príjmy a životné podmienky výrobcom poľnohospodárskych komodít v krajinách AKT. Jedna tretina z jeho rozpočtu vo výške 45 miliónov € je vyčlenená pre bavlnu.

Program, ktorý sa začal v septembri roku 2007, bude prebiehať až do de-cembra 2011. Medzi doterajšie úspechy programu AAACP patrí:

• rozvoj 16 sektorových stratégií,

• viacero seminárov na podporu väzieb medzi poľnohospodármi a kupujúcimi v krajinách AKT,

• väčšie rozšírenie osvedčených poľnohospo-dárskych postupov, predovšetkým v západ-nej Afrike , ktoré zahŕňa vyškolenie asi 7 000 poľnohospodárov,

• veľké regionálne stretnutie v Dakare na tému obilnín,

• významný pokrok v zavádzaní pro-jektov rizikového manažmen-

tu komodít.

V bavlnárskom od-vetví priniesol rad študijných ciest, exkurzií v teréne a marketingových školení konkrét-ne výsledky. Prvé

dohody o priamom vývoze bavlny sa

uzavreli medzi africkými pestovateľmi a spriadacími

spoločnosťami v Číne, Thajsku a Bangladéši. Tiež bola publikovaná spoločná referenčná práca o poznatkoch z reformy bavlnárskeho odvetvia v Afrike.

Na posledné dva roky programu sa s účast-níkmi programu dohodli určité zmeny v za-meraní:

V Tichomorí sa program bude odteraz zame-riavať na potravinovú bezpečnosť s činnosťou

VšeTKy KRAjiny AKT • Cielená podpora pre výrobcov komodít

Názov projektu:Program pre poľnohospodárske komodity

vo všetkých krajinách AKT

TrvanieSeptember 2007 – december 2011


PartneriSvetová banka, Organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu

(FAO), Medzinárodné obchodné centrum (ITC), Spoločný komoditný fond (CFC) a UNCTAD

http://www.euacpcommodities.eu

zameriavajúcou sa na odvetvia pestovania ovocia a zeleniny.

V stredoafrickom regióne boli ako prioritné komodity určené banány plantain a maniok cassava. V západnej Afrike je kľúčovým odvet-vím pestovanie bavlny, často v kombinácii s obilninami. Krajiny z východnej a južnej Afriky sa rozhodli podporovať pestovanie potravi-nových plodín, záhradníctvo a pestovanie obilnín. Okrem toho bolo vytvorené kon-taktné miesto v každom z piatich regiónov AKT, ktoré má podporovať väčšie osvojenie si programu a zapojenie sa zo strany regiónov.

Tiež bude posilnená medziagentúrna spo-lupráca medzi partnerskými organizáciami EÚ, aby sa tak dosiahla lepšia súhra a znížili sa náklady prostredníctvom takých aktivít, ako sú napr. spoločné semináre. Partneri EÚ v programe AAACP sú medzinárodné or-ganizácie, ktoré sa už zaoberali globálnym obchodom s komoditami a ich výrobnými záležitosťami.


Dlhodobý rozvoj sa nedá dosiahnuť bez vlády schopnej efektívne slúžiť verejnému záujmu. Bez dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti a rešpektu voči právnemu štátu sa dá k prosperite dostať len pomaly a na úkor ostatných členov spoločnosti, naj-mä tých, ktorí sú v najväčšej núdzi. Pokrok v reforme správy vecí verejných je kľúčový pre udržateľný rozvoj, zníženie chudoby, stabilitu a bezpečnosť. EÚ si preto určila správu vecí verejných za hlavný bod svojej spolupráce s partnerskými krajinami AKT. V prístupe EÚ k správe vecí verejných sú

zohľadnené aj politické, ekonomické, sociál-ne a environmentálne rozmery. Povzbudzuje k účasti na štátnej aj lokálnej úrovni tým, že poskytuje podporu mimoštátnym aktérom aj miestnym orgánom. Programy pomoci na podporu demokracie sa zameriavajú na spravodlivé, slobodné a transparentné pro-cesy volieb, posilnenie inštitucionálnych a organizačných kapacít parlamentov, pod-poru nezávislých médií a podporu skutočne pluralitných politických systémov. Podpora právneho štátu zahŕňa programy reformy justície vrátane aspektov civilného, obchod-

mAli • Posilnenie právomocí miestnych úradov

Názov projektuProgram podpory reformy verejnej

správy a decentralizácie

Trvanie2006 – 2010


PartnerVláda štátu Mali

Správa vecí verejných, demokracia a ľudské právaného a trestného práva, ako aj reformy bez-pečnostného sektora. EÚ sa zároveň snaží propagovať princípy demokracie, rešpek-tovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú predpokladmi pre rozvoj a bezpeč-nosť vo všetkých spoločnostiach, a preto aj podstatou boja proti chudobe.

Jedným z kľúčov k udržateľnému rozvoju v Mali je administratívna reforma a väčšia de-centralizácia moci na miestnu úroveň. V roku 2006 spustila EÚ štvorročný program podpory verejnej správy a decentralizácie (PARAD) urče-ný na posilnenie schopností vlády a miestnych úradov vytvárať, riadiť a koordinovať politiky a činnosti pre rozvoj a zlepšovať prístup obyva-teľstva k základným službám.

Program PARAD zahŕňa celú malijskú admi-nistratívu vrátane viacerých ministerstiev,

ich decentralizovaných služieb a miestnych úradov. Tvorí ich 703 samosprávnych oblastí, 49 okruhov, osem regiónov a okres Bamaka, hlavné mesto. Z programu sa malijskej vlá-de poskytuje sektorová rozpočtová podpora. Keď program v roku 2006 začal, bolo to pr-výkrát, kedy vôbec nejaká krajina AKT dostala rozpočtovú podporu pre oblasť správy vecí verejných.

Rozpočtová podpora umožňuje, aby boli in-vestičné zdroje rozdelené po celej krajine a do


všetkých oblastí intervencie. Táto rozpočtová pomoc zväčšila zdroje vyčlenené na moder-nizáciu a decentralizáciou administratívy, ako aj ich transfer pre miestne úrady prostred-níctvom „miestneho vládneho investičného fondu“. Ten poskytuje finančnú podporu pre miestnu infraštruktúru, ako napríklad pre školské triedy, zdravotné strediská, vybavenie a studne.

Pomocou ukazovateľov výkonnosti sa posu-dzuje pokrok programu podľa prístupu oby-vateľstva k základným službám, ako je pitná voda, konzultácie počas tehotenstva a úroveň vzdelávania dievčat. Ukazovatele tiež hodno-tia kvalitu miestnej správy vecí verejných, zdroje využité miestnymi úradmi na jedného obyvateľa, dohľad nad projektmi samospráv-nych oblastí, decentralizáciu rozpočtu a mieru používania informačných a komunikačných technológií (IKT).

mAlAwi • Podpora účasti občanov na verejnom živote

• podpora pri vytváraní živej siete pre styk s verejnosťou, ktorú tvorí 8 000 vyškolených komunitných školiteľov pre občianske vzde-lávanie,

• posilnenie záväzkov k politickej tolerancii, predovšetkým v okresoch, kde vznikli výbory tvorené viacerými stranami,

• úspešná mobilizácia ľudí, aby sa zúčastnili prezidentských a parlamentných volieb v rokoch 1999, 2004 a 2009.

Program vyškolil viac než 400 volebných po-zorovateľov. Pred voľbami v máji 2009 všetky okresné úrady zorganizovali a koordinovali vzdelávacie aktivity pre občanov a voličov o viacerých fázach volebného procesu. Zapojili sa tiež miestni partneri, ako okresné zhromaž-denia a komunitné organizácie.

komunitnej, okresnej aj celoštátnej úrovni. Tiež podporuje vytvá-

ranie kapacít organizácií občianskej spoločnosti

a snaží sa zvyšovať ve-rejnú zodpovednosť funkcionárov.

Niektoré výsledky programu NICE:

• vytvorenie pobočiek v 28 okresoch Malawi, ktoré umožňujú šíriť in-formácie o činnosti do najodľahlejších vidiec-kych komunít,

• vytvorenie 163 vidieckych knižníc a informač-ných centier, ktoré podporujú gramotnosť a uľahčujú prístup k informáciám,

• založenie niekoľkých rozhlasových klubov, ktoré u obyvateľov vidieka zvyšujú povedo-mie o súčasnom dianí,

Pluralitná demokracia bola v Ma-lawi zavedená v roku 1994. Smerovanie k dobrej správe vecí verejných a účasti občanov na verejnom živote je kľúčové pre posilne-nie demokratického procesu. Hlavnou vý-zvou je miera analfa-betizmu 68 %. Vidiecke obyvateľstvo má navyše veľmi obmedzený prístup k informáciám.

Občianske vzdelávanie je preto potrebné na zvýšenie povedomia občanov o ich právach a povinnostiach, ako aj o základných koncep-ciách ľudských práv, demokratickej zodpo-vednosti, právnom štáte a účasti na miestnej verejnej správe. Toto je úlohou programu NICE – Štátnej iniciatívy pre občianske vzdelávanie v Malawi, prebiehajúceho teraz v tretej fáze.

Program NICE má konkrétne za cieľ uľahčiť účasť občanov na demokratickom rozhodovaní na

Názov projektuŠtátna iniciatíva pre občianske

vzdelávanie v Malawi (NICE)

Trvanie (fáza III)Máj 2006 – december 2010


PartneriMalawijská vláda, miestne mimovládne

organizácie a komunitné organizácie

http://www.nicemw.org

Základnou myšlienkou programu je tiež vy-tvorenie prepojenia medzi decentralizáciou a reformou verejnej správy tým, že sa zlepší prístup miestneho obyvateľstva k základným službám, ktoré poskytujú miestne úrady.

Program PARAD sa rozširuje na program PA-RADDER (2010 – 2014) a do jeho pôsobnosti sa začlení aj regionálny hospodársky rozvoj.


juHOAfRicKá RePubliKA • Prístup k spravodlivosti a ľudským právam

Názov projektuPrístup k spravodlivosti a podpora

ústavných práv

Trvanie2009 – 2012


PartneriMinisterstvo spravodlivosti a ústavného rozvoja;

Nadácia pre ľudské práva; organizácie občianskej spoločnosti

Po prechode Juhoafrickej republiky od apartheidu k demokracii sa vláda zaviazala potlačiť nerovnosť a zlepšiť životy občanov prostredníctvom presadzovania a upev-nenia kultúry ľudských práv. Ministerstvo spravodlivosti a ústavného rozvoja má mandát presadzovať ľudské práva a prístup k spravodlivosti pre všetkých.

Cieľom tohto progra-mu, ktorý sa začal v roku 2009, je pomôcť posilniť demokraciu v Juhoafrickej republike zlepšením prístupu k spravodlivosti a presadzovaním ústavných práv. Program podporí minister-stvo pri pomoci so zabezpečovaním prístupu k spravodlivosti pre zraniteľné a marginalizo-

vané skupiny, predovšetkým tie, ktoré žijú v obciach a vidieckych oblastiach. Tiež sa snaží posilniť kapacity organizácií občianskej spo-ločnosti tak, aby mohli vykonávať advokačné a lobistické činnosti a zapojiť sa do dialógu o vytváraní politík s vládou a inými inštitúciami.

Od programu sa očakávajú tri hlavné výsledky. Prvým je zlepšenie

prístupu k spravodlivosti vrátane mechanizmov

zameraných na spra-vodlivosť pre obete určených pre zraniteľ-né a marginalizované skupiny. Druhým je väčšia informovanosť

a poznatky zraniteľných a marginalizovaných sku-

pín o ústavných právach v Juhoafrickej republike. Tretím je

zvýšenie účasti na demokratických procesoch prostredníctvom dialógov o ve-rejných politikách a efektívnejších organizácií občianskej spoločnosti.

Konkrétne úlohy programu sú:

• vytvoriť úrady pre komunitné poradenstvo v obciach a vidieckych oblastiach a posilniť ich schopnosti,

• celoštátne súdne dvory pre rovnoprávnosť,

• vypracovanie štátneho programu na podpo-ru informovanosti o právach v rámci zákona o rovnoprávnosti,

• presmerovanie prerokovania menej vážnych priestupkov zo súdnictva na alternatívne ko-nania riešenia sporov,

• podpora programov, ktoré riešia násilie voči ženám, deťom, postihnutým a starým ľuďom.


AfRiKA • Ako EÚ pomáha Afrike udržať mier

Násilné konflikty dramaticky spomaľujú hospodársky, politický a spoločenský rozvoj. Bezpečnosť a rozvoj preto vzájomne od seba závisia a vzájomne sa posilňujú. Udržateľný rozvoj nie je možný v krajine ohrozovanej vnútornou nestabilitou, krízou a konfliktami.

podporila EÚ africké snahy pri riešení a pre-vencii konfliktov formou vytvárania kapacít, odbornej pomoci a financovania mierových a bezpečnostných misií.

Názov projektuNástroj pre mier v Afrike

TrvanieFáza I, 2004 – 2008 – Fáza II, 2009 – 2011

Príspevok EÚFáza I, 440 miliónov € – Fáza II, 300 miliónov €

PartneriAfrická únia a osem regionálnych

afrických organizácií

http://ec.europa.eu/europeaid/peace-facility

Pretrvávanie konfliktov v Afrike neohrozuje len regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť. Oslabuje aj hospodársky a spoločenský rozvoj kontinentu.

Vytvorením nástroja pre mier v Afrike posky-tuje EÚ finančnú podporu pre snahy Africkej únie a iných regionálnych organi-zácií nájsť „africké riešenie na africké problémy“.

Činnosti financované nástrojom sú vede-né a obsadené Afri-čanmi. To posilňuje zodpovednosť Afriky pri udržiavaní mieru na kontinente a jej schop-nosti pri prevencii, zvláda-ní a riešení konfliktov. Mierový nástroj bol vytvorený v roku 2004 ako reakcia na žiadosť lídrov vlád Africkej únie. Zameriava sa na tri kľúčové aspekty:

mier a bezpečnosťBez rozvoja však zároveň nemôže nastať udr-žateľný mier. Riešenie potenciálnych príčin konfliktov, ako sú chudoba, choroby, nerov-nosť a chýbajúca správa vecí verejných, je nevyhnutné pre nastolenie mieru a rozvoja. Prostredníctvom nástroja pre mier v Afrike

• posilnený dialóg o úlohách súvisiacich s mierom a bezpečnosťou medzi EÚ a Afrikou,

• vytvorenie efektívnejšieho plánu pre mier a bezpečnosť v Afrike,

• zdroj predvídateľného financovania pomoc-ných mierových operácií vedených

Afričanmi.

Nástroj pre mier v Af-rike je financovaný z Európskeho rozvo-jového fondu EÚ. Je to po prvýkrát, čo sa veľké mierové bez-

pečnostné činnosti financujú z programu

rozvojovej pomoci.

V dôsledku toho existujú obme-dzenia, čo sa z nástroja môže platiť. Mierovým jednotkám môže pokrývať miestne náklady,

prídely, diéty, zdravotnú starostlivosť a dopravu spolu s palivom, civilné zariadenia a komunikač-né prístroje. Nemôže sa použiť na financovanie nákupu zbraní, munície, špeciálneho vojenského vybavenia ani náhradných dielov. Vylúčené sú tiež platby určené na základné platy vojakov a ich vojenský výcvik.

Rozpočet nástroja bol 440 miliónov € na roky 2004 – 2008 a 300 miliónov € na roky 2009 – 2011. Hlavné operácie na podporu mieru, ktoré sa z neho financovali, boli v Somálsku, Stredoafrickej republike, Sudáne a na Komo-rách. Financované boli tiež dôležité programy budovania kapacít.

©African Union


Rozvoj je o ľuďoch. Všetci ľudia sa potrebu-jú cítiť bezpečne, mať čo jesť, mať prístre-šie a prístup k základným sociálnym služ-bám. Mali by byť chránení pred násilím, diskrimináciou a nespravodlivosťou, mali by viesť zdravý život a získať vedomosti a schopnosti potrebné na to, aby sa im dari-lo ako jedincom aj občanom. Aby bol roz-voj možný a udržateľný, musí byť oriento-vaný na ľudí, musí zvyšovať príležitosti pre chudobných a zraniteľných a umožňovať im vymaniť sa z chudoby. Ľudský rozvoj je

Európska únia vyčlenila na roky 2002 – 2009 sumu 97,4 miliónov € na podporu očkovania nigérijských detí mladších ako päť rokov pro-ti chorobám, ktorým sa dá predísť. Program, označovaný ako PRIME, sa začal v šiestich cieľových štátoch a neskôr bol rozšírený do ďalších 17. Na začiatku sa program dostal do ťažkostí v štáte Kebbi, jednom zo šiestich cie-ľových štátov, na severozápade krajiny. Mnohí príslušníci miestneho moslimského obyva-teľstva programu nedôverovali, keďže počuli chýry, že môže spôsobiť ženskú neplodnosť.

nigéRiA • Ochrana malých detí pred infekčnými chorobami

Ľudský rozvojkľúčovým prvkom Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorý pokrýva veľkú škálu záleži-tostí vrátane zdravotníctva, vzdelávania, rodovej rovnosti, detí a mládeže, zamest-nanosti a kultúrnej rôznorodosti. Pre EÚ predstavuje ľudský rozvoj základ proce-su rozvoja a zároveň hlavný cieľ stratégie rozvoja. Preto sa spolupráca s krajinami AKT snaží priniesť hmatateľné zlepšenie jednotlivých oblastí ľudského rozvoja. To zahŕňa väčší a rovnoprávnejší prístup k základným službám a vzdelaniu, vyššiu

úroveň rodovej rovnosti a posilnenie po-stavenia žien, napredovanie zamestna-nosti, slušnej práce a sociálnej súdržnos-ti, zlepšenie práv detí a lepšiu prevenciu práce detí, obchodovania s nimi a násilia a iných foriem ich vykorisťovania, či ochranu a podporu kultúrnej diverzity.

Názov projektuPartnerstvo EÚ na posilnenie účinnosti

očkovania (PRIME)

Trvanie2002 – 2009


PartneriZdravotnícky manažment EPOS z Nemecka, Štátna

agentúra pre rozvoj primárnej zdravotnej starostlivosti z Nigérie, WHO, Unicef, Očkovací

program DfID v meste Kano, Nigéria

Avšak vďaka pozitívnej spolupráci s miestny-mi islamskými, politickými a dedinskými vodcami a podpore rodičov zaočko-vaných detí sa postupne podarilo nedôveru prekonať a program mohol pokračovať. Zložka za-meraná na vykorenenie detskej obrny sa začala v roku 2002 a podpora bežného očkovania v roku 2003. V tomto období bola miera bežného zaočkovania v štá-te Kebbi dosahujúca 1,7 % ďaleko pod celoštátnym priemerom. Na kon-ci programu v roku 2009 sa dosiahla za-očkovanosť 77 %, jedna z najvyšších v krajine.


KiRibATi • Lepšie zdravotné služby pre vzdialené ostrovy

Názov projektuZlepšenie zdravotných služieb pre

vzdialené ostrovy v Kiribatskej republike

TrvanieJún 2006 – december 2010


PartneriFidžijská škola medicíny, kiribatská

vláda, kiribatská asociácia mimovládnych organizácií

Program PRIME mal dve hlavné úlohy. Jednou z nich bola podpora vykorenenia detskej obr-ny a druhou posilnenie systémov pre posky-tovanie bežných očkovacích služieb. Choroby, ktorým sa dá predchádzať a ktoré sa v Nigérii vyskytujú, sú napríklad detská obrna, záškrt, čierny kašeľ, tetanus, tuberkulóza, osýpky, žl-tačka a meningitída.

Program finančne podporil zlepšenie dôleži-tej infraštruktúry vrátane stredísk primárnej

zdravotnej starostlivosti, vyškolenie personálu a inštaláciu a opravu dôležitého chladiaceho zariadenia na skladovanie vakcín. Zlepšilo sa aj riadenie očkovacích služieb v sieťach primár-nej zdravotnej starostlivosti.

Výsledky programu:

• vyššia angažovanosť vlády a komunít pri aktivitách týkajúcich sa bežného očkovania,

• obrovský nárast bežnej zaočkovanosti na viac než 80 % v celej krajine,

• viac než 73 000 vyškolených zdravotníkov,

• 97-percentný nárast zdravotníckych zariadení vykonávajúcich a dokumentujúcich bežné očkovanie,

• prvá integrovaná celoštátna stratégia pre komunikáciu a sociálnu mobilizáciu.

OSN klasifikuje Kiribati ako najmenej rozvinutú krajinu. Geografická izolácia, malá rozloha, roz-trúsené ostrovy, úzka hospodárska základňa a zraniteľnosť stúpajúcou hladinou oceánu sú pre-kážky brániace zlepšeniu životných podmienok.

Celkovým cieľom projektu je pomôcť zlepšiť životné podmienky na vzdiale-ných kiribatských ostro-voch udržateľným spôsobom prostred-níctvom zvýšeného prístupu k primárnej zdravotnej starost-livosti. Je určený pre všetkých 18 Gilberto-vých ostrovov s celkovým počtom 42 000 obyvateľov.

Jednou zo súčastí projektu je vybudova-nie 18 zdravotných stredísk a 56 výdajní liekov spoločne s vybavením, zdrojom vody a solár-nej energie, počítačmi, rádiokomunikačným zariadením a hygienickými zariadeniami. Dru-

há spočíva vo zvýšení kvality zdravotných slu-žieb a efektívnosti vedenia a plnenia výkonov spoločne s hlavnými školiacimi programami pre zdravotníkov na vzdialených ostrovoch.

Projekt ovplyvnil revíziu a rozvoj politík kiribatského minister-

stva zdravotníctva, predo-všetkým rozšírenie infor-

mačných systémov pre zdravotné služby. Tiež prepojil iniciatívy vlá-dy a ďalších darcov v takých oblastiach, ako napríklad dodávky zdravotníckeho vyba-

venia, komunikačných zariadení a počítačov. Tie-

to prepojenia boli prospešné pre všetky zúčastnené strany.

Ďalšie konkrétne výsledky projektu:

• zvýšené využívanie zdravotných služieb, pre-dovšetkým ženami a deťmi,

• lepšie riadenie zásob liekov a medicínskych výrobkov,

• širšie klinické poznatky, schopnosti a kom-petencie ošetrujúceho personálu, menej spoliehania sa na možnosť porady s lekárom a zlepšenie diagnostikovania chorôb,

• zlepšenie dohľadu nad chorobami prostred-níctvom nových zdravotníckych informač-ných systémov,

• dostupnosť spoľahlivých informácií viedla k lepšiemu vedeniu a vytváraniu politík,

• riešenie prípadov, predovšetkým urgentných, sa zlepšilo vďaka lepšiemu vybaveniu, osvet-leniu v noci a čistej tečúcej vode.


Program PARQUE I, ktorý prebiehal v rokoch 2003 až 2007, sa zameriaval na infraštruktúru, vybudovanie 300 miestnych základných škôl

a vytvorenie 17 vzorových zariadení praktickej prípravy učiteľov.

Program PARQUE II má za cieľ zlepšenie kvality

pedagógov. Poskytu-je odbornú prípravu pre 3 000 učiteľov a 400 riaditeľov škôl a výchovných poradcov. Program

PARQUE II sa začal distribúciou viac než

617 000 učebníc na škol-ský rok 2008/2009 a 265 000

učebníc na rok 2009/2010. Okrem toho bolo počas školského roku 2009/2010

rozdaných 100 000 školských súprav obsa-hujúcich knihy, ceruzky, gumy, perá, pastelky, rysovacie potreby a školské tašky. Program sa tiež venuje problémom žiakov s vyšším vekom a riešeniu ich osobitých potrieb.

Haiti je najchudobnejšou kra-jinou západnej pologule s veľkými problémami pri rozvoji, dokonca aj bez masívneho zemetra-senia v januári 2010 a jeho dlhodobých dôsledkov. Vzdelanie je vážnym problé-mom vzhľadom na veľký nedostatok kva-lifikovaných učiteľov v krajine, kde mládež v škol-skom veku patrí k väčšej časti populácie. V záujme splnenia cieľa vzdelania pre všetkých, vytvorila EÚ program PARQUE na posilnenie miestnych vzdeláva-cích schopností a zodpovedností v štyroch z 10 oblastí na Haiti. Program sa snaží zlepšiť kvalitu prípravy učiteľov, metód výučby a štu-dijných materiálov.

HAiTi • Vzdelanie pre všetkých

Názov projektuPodporný program na posilnenie vzdelania na Haiti II (PARQUE II)

Trvanie November 2007 – december 2011


PartnerMinisterstvo štátneho školstva a odborného

vzdelávania, Haiti

http://a2s.typepad.com/parqe

Program bude môcť pokračovať aj napriek zemetraseniu, pretože pokrýva štyri oblasti na sever a na juh od Port-au-Prince, ktoré sú teda od epicentra relatívne vzdialené. Avšak 1,6 miliónov € zo 14-miliónového rozpočtu programu PARQUE II sa môže presunúť na rekonštrukciu škôl a tried v štyroch oblastiach, ktoré program pokrýva a ktoré čelia prílevu detí zo zničeného hlavného mesta.

Jedným z cieľov programu PARQUE II je vybu-dovanie zariadenia odbornej prípravy učite-ľov v Cap Haitien, druhom najväčšom meste v krajine. Tiež sa snaží vybudovať 90 tried, re-novovať viac než 70 škôl a vytvoriť celoštátnu sieť štátnych a súkromných škôl. Ďalej má za cieľ vytvoriť v každej škole správny výbor a ro-dičovské združenie. Program PARQUE II chce zároveň posilniť inštitucionálne schopnosti ministerstva školstva, predovšetkým v štyroch oblastiach, ktoré pokrýva.


RwAndA • Obľúbený rozhlasový seriál pomáha bojovať proti AIDS

Dlhometrážny rozhlasový seriál sa stal pre vidiecke ženy v Rwande hlavným zdrojom informácií o chorobe HIV/AIDS a iných hroz-bách pre reprodukč-né zdravie. Program s názvom Urunana („Ruka v ruke“) si zís-kal veľa verných po-slucháčov. Od prvej epizódy v roku 1999 už bolo odvysielaných ďal-ších viac než 1 000.

Seriál Urunana sleduje skupinu postáv, ktoré žijú vo fiktívnej dedine v oblasti Veľkých jazier. Príbehy kombinujú zábavu s výchov-nými prvkami zameranými na sexuálne a re-produkčné zdravie vrátane choroby HIV/AIDS. Obsah programu vytvárajú poslucháči vďaka výskumníkom navštevujúcim každý mesiac rwandské dediny, kde sa s miestnymi rozprá-

Názov projektuMediálny projekt Zdravé ženy III

TrvanieApríl 2006 – september 2010

Príspevok EÚ750 000 € (63 % celkových nákladov)

PartneriOrganizácia Health Unlimited zo Spojeného

kráľovstva a UDC z Rwandy

http://www.healthunlimited.org/Programmes/Africa/Rwanda

vajú o ich zdravotných ťažkostiach a možných dejových líniách

programu.

Herci a produkčný tím pravidelne navštevu-jú vidiecke oblasti, kde nahrávajú epizó-dy. Nahrávanie doká-

že prilákať niekoľko ti-síc pozorovateľov, čím

sa rozsah interaktívnej diskusie ešte zväčší.

Tieto diskusné stretnutia a hod-notenia nezávislých poradcov ukazujú,

že po vysielaní pokračuje väčšina posluchá-čov v diskusii o nastolených otázkach, ako na-príklad o plánovaní rodiny a bezpečnom sexe – citlivých veciach, o ktorých sa v rwandských rodinách len zriedkakedy hovorí. Mnohí po-tvrdzujú, že sa riadia posolstvami z programu Urunana. Podľa prieskumu realizovaného po-

radcami až 74 % obyvateľov Rwandy počúva program Urunana aspoň raz do týždňa. Keďže miera gramotnosti vo vidieckych oblastiach dosahuje sotva nad 50 %, rozhlas je prevlá-dajúcim médiom.

Program Urunana pôvodne viedla a produko-vala britská mimovládna organizácia Health Unlimited, ktorá postupne presunula svoju činnosť na miestneho partnera, spoločnosť Urunana Development Communication (UDC), špeciálne vytvorenú na tento účel. Projekt je od roku 2006 čiastočne financo-vaný z EÚ. Od roku 2010 by sa mal stať se-bestačným.

Epizódy programu dvakrát do týždňa vysiela Rádio Rwanda a oddelenie BBC pre oblasť Veľkých jazier.


Tanzánia sa stala útočiskom pre najväčšiu populáciu utečencov v Afrike, kto-rú tvoria najmä ľudia zo susedného Burundi a Konžskej demokratickej republiky. Bola vybraná ako miesto pre jednu z dvoch pilotných iniciatív v rámci regionálneho ochran-ného programu (RPP) EÚ. Druhá iniciatíva sa týkala Ukrajiny, Moldavska a Bieloruska.

Cieľom tanzánskeho regionálneho ochran-ného programu bolo zvýšiť ochranné schop-nosti štátnych úradov, zlepšiť podmienky v táboroch a prijímacích strediskách a vytvoriť

Názov projektuRegionálny ochranný program (RPP)

Trvanie 2006 – 2009


PartnerÚrad vysokého komisára

OSN pre utečencov

TAnzániA • Regionálny ochranný program pre utečencov

podmienky pre trvalé riešenie. To bolo založe-né na troch možnostiach: návrate utečencov

do krajiny pôvodu, integrácii v Tan-zánii alebo presídlení do tretej

krajiny.

Výsledky programu RPP sú zatiaľ pozitívne. Miest-ne úrady, mimovládne organizácie a občianska spoločnosť sú pre pomoc

utečencom lepšie mobi-lizované. Utečenci sa vnútri

aj mimo tábora stretávajú s lep-ším zaobchádzaním ako v minulos-

ti. Telesne postihnuté osoby a iní zraniteľní utečenci boli uprednostnení pri presídlení. Zrýchlila sa práca na príprave jednotlivých možností pre utečencov (repatriácia, integ-rácia alebo presídlenie). Realizuje sa a bude pokračovať najmä dobrovoľný návrat alebo naturalizácia Burunďanov.

Celkovo boli v Tanzánii počas prvej fázy od roku 2006 do roku 2009 financované štyri regionálne ochranné projekty:

• posilnenie ochranných schopností a zabez-pečenie riešení pre utečencov v Tanzánii (Program Aeneas 2005),

• posilnenie ochranných schopností v Tanzánii – doplnenie a stavanie na základoch pilot-ného projektu programu RPP (Aeneas 2006)

• podpora činností UNHCR v oblasti Veľkých jazier a vo východnej Európe v kontexte programov RPP (Tematický program pre migráciu a azyl 2008),

• podpora žiadostí utečencov o naturalizáciu v starom bydlisku (ERF 2008 – 2013).

európska komisiaPartnerstvo za zmenu – rozvojová spolupráca EÚ s africkými, karibskýmia tichomorskými krajinami

Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev

2010 – 40 s. – 21 x 29,7 cmISBN 978-92-79-18712-4

ako je moŽné ZÍskaŤ PuBlikácie eÚ?Bezplatné publikácie:

• prostredníctvom EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);

• na zastúpeniach alebo delegáciách Európskej komisie. Ich kontaktné údaje môžete získať na internete

(http://ec.europa.eu) alebo poslaním faxu na adresu +352 2929-42758.

Platené publikácie:

• prostredníctvom elektronického kníhkupectva EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).

Platené predplatné (napr. ročné série Úradného vestníka európskej únie a správy

o prípadoch pred súdnym dvorom európskej únie):

• prostredníctvom nejakého komerčného distribútora Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie

http://publications.europa.eu/others/agents/index_sk.htm).

europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o európskej únii

Bezplatné telefónne číslo*:

00 800 6 7 8 9 10 11(*) Niektorí operátori mobilných sietí nepovoľujú čísla 00800 alebo tieto hovory fakturujú.

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete (http://europa.eu):http://ec.europa.eu/world http://ec.europa.eu/europeaid/where/acp/index_en.htm http://ec.europa.eu/development

Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie.

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2010

ISBN: 978-92-79-18712-4doi:10.2783/59124

© Európska únia, 2010Reprodukcia povolená za predpokladu uvedenia zdroja.

Printed in Belgium

VYTLAČENÉ NA PAPIERI OCENENOM EKOLOGICKOU ZNAČKOU EÚ PRE GRAFICKÝ PAPIER (WWW.ECOLABEL.EU)

Brožúra „Partnerstvo za zmenu“ je dostupná v 17 ofi ciálnych jazykoch Európskej únie na adrese:http://ec.europa.eu/europeaid/infopoint/publications/index_en.htm

Európska komisia ani žiadna osoba konajúca v mene Komisie nezodpovedá za spôsob, akým môžu byť použité tieto informácie.

Všetky fotografi e sú ©Európska únia, 2010, ak nie je uvedenéPredná strana © François LenoirKoncepcia/predtlačová úprava: Tipik Communication Agency

Európska komisiaEuropeaid Co-operation Offi ce

Rue de la Loi 41 I 1049 Brussels, BELGIUMFax: + 32 22996407E-mail : [email protected]

Rozv

ojov

á sp

olup

ráca

EÚ

s a

fric

kým

i, ka

ribsk

ými a

tich

omor

ským

i kra

jinam

i




http

://ec

.eur

opa.

eu/e

urop

eaid

/inde

x_sk

.htm

KQ-30-10-333-SK-C

SK

Rozvojová spolupráca EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými ...

Documents