-
1
OU-SC-OSZP-2017/004424-Gu
Senec, 22.05.2017
ROZHODNUTIE
VYDANÉ V ZISŤOVACOM KONANÍ
Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie,
ako príslušný orgán
štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č.
525/2003 Z. z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v spojení s § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b)
zákona č. 24/2006 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), rozhodol podľa § 29,
ods. 2 na základe zámeru
navrhovanej činnosti „Ťažba štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej
Vode“, predloženého navrhovateľom GEOREAL, a.s., Bratislavská
ul. 29/A, 931 01 Šamorín,
v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03
Bratislava a po vykonaní
zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa §
29 zákona a zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov takto:
Navrhovaná činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisko nevyhradeného
nerastu“
uvedená v predloženom zámere, ktorej navrhovateľom je GEOREAL,
a.s., Bratislavská ul.
29/A, 931 01 Šamorín, v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s.,
Kominárska 2,4, 832 03
Bratislava
s a n e b u d e p o s u d z o v a ť
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pri príprave dokumentácie dobývania ložiska nevyhradeného
nerastu - štrkopiesku
v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov
bude potrebné zohľadniť
požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo
stanovísk doručených
k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere:
V plnom rozsahu rešpektovať požiadavky Dopravného úradu ( bod č.
1 tohto rozhodnutia)
Ponechať bez zásahu dreviny, kroviny a vegetáciu s výnimkou
nepôvodných a inváznych druhov drevín.
odbor starostlivosti o životné prostredie
úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie
Hurbanova 21, 903 01 Senec
-
2
V prípade realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou ochranou
prírody SR prispôsobiť oplotenie migrujúcej zložke fauny;
nevysádzať nepôvodné a invázne druhy drevín, krovín
a bylín.
Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce si vyžiadať
odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR a pri umiestňovaní
drevín mimo zastavaného územia obce
používať len pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením
zodpovedajúcim
potenciálnej prirodzenej daný typ stanovišťa, na ktorom sa
uvažovaná výsadba plánuje
realizovať.
Po vydaní rozhodnutia o využití územia je možné dobývanie
štrkopieskov na predmetnej ploche, ako ložiska nevyhradeného
nerastu, vykonať len na základe právoplatného
povolenia banského úradu vydaného podľa §19 ods. 1 cit. zákona
SNR č. 51/1988 Zb.
Pokiaľ bude predmetná plocha riešená ako zemník pre výstavbu
diaľnice v rámci tejto
stavby, povolenie Obvodného banského úradu sa v takomto prípade
nevyžaduje.
Vzhľadom na pravdepodobný zásah navrhovanej činnosti do
ochranného pásma pripravovanej diaľnice D4 v ďalšom stupni
dokumentácie požiadať cestný správny orgán
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky o výnimku
zo zákazu činnosti
v cestnom ochrannom pásme.
V rámci povoľovacieho procesu navrhujeme doplniť kvalitatívne
parametre suroviny, ako základný predpoklad realizácie zámeru.
Pri riešení navrhovaných lokalít, je potrebné sa riadiť
ustanoveniami § 12 a §17 zákona o ochrane pôdy. V súlade s týmito
ustanoveniami je možné poľnohospodársku pôdu
použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely len v
nevyhnutných prípadoch
a v odôvodnenom rozsahu, kde je rozhodujúcim limitom pri rozvoji
územia kvalita
poľnohospodárskej pôdy.
Rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Senec, odbor
starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy pre
realizáciu predmetnej činnosti (bod č. 12 tohto
rozhodnutia) a podmienky určené Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej
republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov (bod č. 8 tohto
rozhodnutia).
Navrhovateľa upozorňujeme na dodržiavanie ustanovení
vyplývajúcich z § 20 Podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie
na povrchovú úpravu terénu vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
371/2015 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len
„Vyhláška č. 371/2015“).
Odpady vhodné na povrchovú úpravu terénu, ktoré je možné použiť
bez analýzy sú 17 01 03 škridly a obkladový materiál a keramika, 17
05 04zemina a kamenivo iné ako uvedená
v 17 05 03 a 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05
05.
Ďalej navrhovateľa upozorňujeme, že súčasťou žiadosti na vydanie
rozhodnutia/udelenia súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú
úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s)
zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“)je vyžadovaný
aj odborný posudok.
Ďalšie náležitosti sú uvedené v § 39 Vyhlášky č. 371/2015.
Zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti k navrhovanej
činnosti a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone,
zohľadniť pri povoľovaní činnosti podľa
osobitných predpisov ( bod č. 18. tohto rozhodnutia).
-
3
Dotknutá verejnosť uvedená v §24 zákona o posudzovaní vplyvov
disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 tohto
zákona.
Požiadavky (príslušné ustanovenia) civilnej ochrany obyvateľstva
zohľadniť pri povoľovaní činnosti (bod. č. 16.).
Dodržať a realizovať všetky opatrenia navrhnuté v IV časti
zámeru – IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Obec Most pri Bratislave odporúča variant č. 1.Obec Most pri
Bratislave nesúhlasí so
zámerom uvedeným vo Variante 2 a taktiež neuvažuje so zmenou
územného plánu obce
Most pri Bratislave.
Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie,
úsek štátnej vodnej správy
odporúča variant 1.
Na základe doručených stanovísk príslušný orgán odporúča variant
1.
O D Ô V O D N E N I E
Navrhovateľ, predložil dňa GEOREAL, a.s., Bratislavská ul. 29/A,
931 01 Šamorín,
v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03
Bratislava 27.02.2017
v písomnej aj elektronickej forme Okresnému úradu Senec, odboru
starostlivosti o životné
prostredie (ďalej len Okresný úrad Senec, OSŽP) podľa § 22
zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o posudzovaní)
zámer navrhovanej činnosti
„Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri
Zelenej Vode“ (ďalej len
zámer), ktorý vypracovala Ing. Silvia Kapustová, PhD., Mgr.
Tomáš Černohous,
DOPRAVOPROJEKT, a.s. na vykonanie zisťovacieho konania podľa
zákona o posudzovaní.
Okresný úrad Senec, OSŽP ako príslušný orgán štátnej správy
oznámil listom pod
č. OU-SC-OSZP/2017/004424-002-Gu zo dňa 08.03.2017 začatie
správneho konania podľa
§ 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších
predpisov.
Navrhovaná činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného
nerastu „Pri
Zelenej Vode“ (ďalej len navrhovaná činnosť) je podľa prílohy č.
8 k zákonu o posudzovaní
zaradená do kapitoly č. 1.11. Lomy a povrchová ťažba a úprava
kameňa štrkopiesku a piesku
(spĺňa limit pre zisťovacie konanie vzhľadom na rozlohu 93 640
m2
a objem ročnej ťažby
125 574 t – variant 1 alebo 119 536 – variant 2) a 9.12.
Zneškodňovanie odpadov (nezahrnuté v
položkách 1 až 5 a 7) bez limitu zisťovacie konanie (vzhľadom
zeminu použitú na rekultiváciu
z podložia stavby D4 po ukončení ťažby) a podlieha zisťovaciemu
konaniu o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti, ktoré príslušný orgán vykonal
podľa § 29 zákona o posudzovaní.
Okresný úrad Senec, OSŽP podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní
listom č. OU- SC-
OSZP-2017/004424-002-Gu zo dňa 08. 03. 2017 zaslal zámer
dotknutej obci, rezortnému
orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutým orgánom. Súčasne v
zmysle § 23 ods. 1 zverejnil
zámer, oznámenie o predložení zámeru a informáciu pre verejnosť
na webovom sídle
ministerstva životného prostredia
-https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/tazba-strkopieskov-
na-lozisku-nevyhradeneho-nerastu-pri-zelenej-vode-.Informácia
pre verejnosť bola zverejnená
-
4
aj na stránke príslušného orgánu:
http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20).Obec Most pri
Bratislave zverejnila dňa 15.3.2017 Oznámenie o navrhovanej
činnosti a zároveň oznámila kde
a kedy možno do zámeru nahliadnuť. Oznámenie bolo zvesené dňa
6.4.2017.
Príslušný orgán informoval známych účastníkov konania, že podľa
§ 33 ods. 2
správneho poriadku, účastníci konania a zúčastnené osoby majú
možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Do spisu je možné nahliadnuť (robiť z neho kópie,
odpisy a výpisy) na Okresnom
úrade Senec, odbore starostlivosti o životné prostredie. Táto
informácia bola taktiež zverejnená
ako súčasť informácie pre verejnosť na vyššie uvedenej adrese
webového sídla ministerstva
a na webovom sídle http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20.
Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát
starostlivosti o životné
prostredie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku predĺžil lehotu
na rozhodnutie do 10. 06.2017.
Povaha a rozsah navrhovanej činnosti
V rámci tohto zámeru navrhovanej činnosti sú navrhované varianty
1 a 2, ktoré sú z
hľadiska umiestnenia identické, pričom sa líšia spôsobom ťažby.
Variant 1 predstavuje suchú
ťažbu na lokalite „Pri Zelenej vode“. Variant 2 predstavuje
suchú ťažbu na lokalite „Pri Zelenej
vode“, ktorá bude po dosiahnutí hladiny podzemnej vody
pokračovať mokrou ťažbou pod
úroveň hladiny podzemnej vody. V obidvoch navrhovaných
variantoch pôjde o 2 miesta
(kazety 1 a 2) ťažby.
Parametre ložiska štrkopieskov a množstvo zásob (variant 1)
Svahy ťažobných jám pri dobývaní nad hladinou podzemnej vody
(suchá ťažba) budú
upravené v sklone 1 : 1,5. Priemerná úroveň rastlého terénu je
cca 131,10 m n. m. Bpv (K-1)
a 131,00 (K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území
nachádza v nadmorskej výške
125,90 m (Kaz.-1) a 125,80 (Kaz.-2).
Báza suchej (plošnej) ťažby bude v úrovni 126,40 m n. m Bpv
(Kaz.-1) a 126,30 m n. m.
(Kaz.-2), t. j. v úrovni 0,5 m nad hladinou podzemnej vody.
Celková plocha ťažobných jám má
výmeru 93 640 m2. Hranica ťažobného priestoru je navrhovaná tak,
aby medzi hranicou
štrkoviska a susednými pozemkami bola ponechaná minimálna
vzdialenosť 10 m. Nerastná
surovina, ktorá bude predmetom dobývania je tvorená siltovitým
príp. ílovitým pieskom
s obsahom valúnov štrku a štrkom (štrkopieskom). Priemerná
hrúbka nerastnej suroviny
a skrývky do úrovne 126,30 m n. m. Bpv je 4,70 m. Skrývka je
tvorená ornicou, spolu
so siltom a ílovito hlinitým pieskom (s obsahom organických
prímesí) a jej priemerná hrúbka je
0,7 m.
Plochy a objemy určené pre ťažbu
Objemy nerastnej suroviny (štrkopiesky, siltovitý príp. ílovitý
piesok s obsahom valúnov štrku)
a skrývka (ornica) v ložisku nevyhradeného nerastu „PRI ZELENEJ
VODE“ sú stanovené
metódou horizontálnych rezov s tým, že sú to zásoby voľné
(využiteľné). Na základe
vykonaných vŕtaných sond a na základe polohopisného a
výškopisného zamerania boli
stanovené: priemerná nadmorská výška terénu, priemerná hrúbka
skrývky, priemerná hrúbka
nerastnej suroviny, hladina podzemnej vody a tvar ťažobnej jamy.
Plocha ťažobnej jamy, dna
http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20
-
5
suchej ťažby, stredná plocha boli určené na základe parametrov
ložiska štrkopieskov
uvedených vyššie.
KAZETA - 1
Výmera hranice ťažobného priestoru - 69 125 m2
Priemerná hrúbka skrývky - 0,70 m
Objem skrývky - 48 388 m3
Výmera dna suchej ťažby 60 921 m2
Stredná plocha nerastnej suroviny suchej ťažby - 65 023 m2
Hrúbka nerastnej suroviny suchej ťažby - 4,00 m
Objem nerastnej suroviny suchej ťažby - 260 092 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 468 166
ton
KAZETA - 2
Výmera hranice ťažobného priestoru - 2,45 ha 24 515 m2
Priemerná hrúbka skrývky - 0,70 m
Objem skrývky - 17 160 m3
Výmera dna suchej ťažby - 19 847 m2
Stredná plocha nerastnej suroviny suchej ťažby - 22 181 m2
Hrúbka nerastnej suroviny suchej ťažby - 4,00 m
Objem nerastnej suroviny suchej ťažby - 88 724 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 159 703
ton
CELKOVÁ VÝMERA ŤAŽOBNÉHO PRIESTORU - 93 640 m2
CELKOVÝ OBJEM SKRÝVKY - 65 548 m3
CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY- 348 816 m3
CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY -627 869
ton
ROČNÁ ŤAŽBA (K1 + K2) 125 574 ton
Parametre ložiska štrkopieskov a množstvo zásob (variant 2)
Svahy ťažobných jám pri dobývaní nad hladinou podzemnej vody
(suchá ťažba) budú upravené
v sklone 1 : 1,5. Priemerná úroveň rastlého terénu je cca 131,10
m n. m. Bpv (K-1) a 131,00
(K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza v
nadmorskej výške 125,90
m (Kaz.-1) a 125,80 (Kaz.-2).
Báza suchej (plošnej) ťažby bude v úrovni 126,40 m n. m Bpv
(Kaz.-1) a 126,30 m n. m.
(Kaz.-2), t. j. v úrovni 0,5 m nad hladinou podzemnej vody. Báza
mokrej ťažby bude v úrovni
121,90 m n. m (K1) resp. 121,80 m n. m. (K2). Celková plocha
ťažobných jám má výmeru
93 640 m2 – 9,36 ha. Hranica ťažobného priestoru je navrhovaná
tak, aby medzi hranicou
-
6
štrkoviska a susednými pozemkami bola ponechaná minimálna
vzdialenosť 10 m. Nerastná
surovina, ktorá bude predmetom dobývania je tvorená siltovitým
príp. ílovitým pieskom
s obsahom valúnov štrku a štrkom (štrkopieskom). Priemerná
hrúbka nerastnej suroviny
a skrývky do úrovne 126,4 (resp. 126,30) m n.m. Bpv je 4,0 m,
hrúbka mokrej ťažby je 4,5 m
a hĺbka vody bude 4 m. Skrývka je tvorená ornicou, spolu so
siltom a ílovito hlinitým pieskom
(s obsahom organických prímesí) a jej priemerná hrúbka je 0,7
m.
Plochy a objemy určené pre ťažbu
Objemy nerastnej suroviny (štrkopiesky, siltovitý príp. ílovitý
piesok s obsahom valúnov štrku)
a skrývka (ornica) v ložisku nevyhradeného nerastu „PRI ZELENEJ
VODE“ sú stanovené
metódou horizontálnych rezov s tým, že sú to zásoby voľné
(využiteľné). Na základe
vykonaných vŕtaných sond a na základe polohopisného a
výškopisného zamerania boli
stanovené: priemerná nadmorská výška terénu, priemerná hrúbka
skrývky, priemerná hrúbka
nerastnej suroviny, hladina podzemnej vody, hrúbka mokrej ťažby
a tvar ťažobnej jamy. Plocha
ťažobnej jamy, dna suchej ťažby, plocha hranice mokrej ťažby,
stredná plocha boli určené na
základe parametrov ložiska štrkopieskov uvedených vyššie.
KAZETA – 1 – suchá ťažba
Výmera hranice ťažobného priestoru - 69 125 m2
Priemerná hrúbka skrývky - 0,70 m
Objem skrývky - 48 388 m3
Výmera dna suchej ťažby 60 921 m2
Stredná plocha nerastnej suroviny suchej ťažby - 65 023 m2
Hrúbka nerastnej suroviny suchej ťažby - 4,00 m
Objem nerastnej suroviny suchej ťažby - 260 092 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 468 166
ton
KAZETA – 1 – mokrá ťažba
Výmera hranice mokrej ťažby - 57 757 m2
Výmera dna mokrej ťažby - 50 141 m2
Stredná plocha nerastnej suroviny mokrej ťažby - 53 949 m2
Hrúbka nerastnej suroviny mokrej ťažby - 4,50 m
Objem nerastnej suroviny mokrej ťažby - 242 770 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 436 986
ton
KAZETA – 2 – suchá ťažba
Výmera hranice ťažobného priestoru - 24 515 m2
Priemerná hrúbka skrývky - 0,70 m
Objem skrývky - 17 160 m3
Výmera dna suchej ťažby - 19 847 m2
-
7
Stredná plocha nerastnej suroviny suchej ťažby - 22 181 m2
Hrúbka nerastnej suroviny suchej ťažby - 4,00 m
Objem nerastnej suroviny suchej ťažby - 88 724 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 159 703
ton
KAZETA – 2 – mokrá ťažba
Výmera hranice mokrej ťažby - 18 113 m2
Výmera dna mokrej ťažby - 14 109 m2
Stredná plocha nerastnej suroviny mokrej ťažby - 16 111 m2
Hrúbka nerastnej suroviny mokrej ťažby - 4,50 m
Objem nerastnej suroviny mokrej ťažby - 72 500 m3
Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 130 500
ton
CELKOVÁ VÝMERA ŤAŽOBNÉHO PRIESTORU - 93 640 m2
CELKOVÝ OBJEM SKRÝVKY - 65 548 m3
CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY - 348 816 m3
CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY - 627 869
ton
CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY MOKREJ ŤAŽBY - 315 270 m3
CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY MOKREJ ŤAŽBY - 567 486
ton
CELKOVÉ MNOŽSTVO SUCHEJ A MOKREJ ŤAŽBY - 1 195 355 ton
ROČNÁ ŤAŽBA (K1 + K2)
V záujmovom území ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov
„Pri Zelenej Vode“ sa
predpokladá použitie strojnej dobývacej metódy bez použitia
trhacích prác pri rozpojovaní
hornín, nakoľko v tomto území budú dobývané štrky a štrkopiesky,
t. j. rozpojiteľné zeminy.
Technológia ťažby
Hranica ťažobného priestoru je rozdelená na dve samostatné
kazety, z ktorých prvá má tvar
nepravidelného deväť – uholníka a druhá má tvar nepravidelného
päť - uholníka. Svahy
ťažobných jám budú mať sklon 1 : 1,5 (vzhľadom na stabilitu
svahu, ktorú možno pri
štrkoch do hĺbky 8,0 m považovať za dostatočnú).
Nakoľko sa ťažobný priestor ložiska nevyhradeného nerastu „PRI
ZELENEJ VODE“ nachádza
v tesnej blízkosti projektovaného telesa diaľnice D4, bude
vydobytá nerastná surovina buď
priamo dopravovaná do zemného telesa budovaného obchvatu, alebo
bude transportovaná po
manipulačných komunikáciách na miesto určenia.
Rekultivácia a dočasný záber pôdy v prípade variantu č. 1
Navrhovaný dočasný záber poľnohospodárskej pôdy vzhľadom na jej
situovanie nebude
narušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie
poľnohospodárskej pôdy
nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo
vytváraním častí nevhodných na
obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, nakoľko ide o
okrajovú časť honu
-
8
lemovanú dopravnými komunikáciami. V rámci navrhovanej činnosti
v prípade variantu č. 1
bude vykonaná skrývka humusového horizontu poľnohospodárskych
pôd odnímaných dočasne
a bude zabezpečená starostlivosť o skladovanú skrývku na základe
bilancie skrývky
humusového horizontu. Po vyťažení plánovaného objemu nerastných
surovín bude vykonaná
rekultivácia dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe
schváleného projektu
rekultivácie, pričom bude zabezpečená skladovaná skrývka
humusového horizontu
poľnohospodárskej pôdy z dočasne odňatých plôch pred výskytom a
šírením burín,
samonáletom drevín a pred rozkradnutím. Za dočasné odňatie
poľnohospodárskej pôdy bude
zaplatený odvod. Dočasné odňatie bude predstavovať dočasnú zmenu
spôsobu použitia
poľnohospodárskej pôdy na čas najviac desať rokov, ktorá sa
rekultivačnými opatreniami
uvedie do pôvodného stavu.
Za skrývku sa považuje horná časť pôdneho profilu, ktorá je
zhodná s humusovým horizontom
(asi 1,3 % humusu) a obyčajne sa zhoduje s horizontom - ornica,
podornica (hĺbka v závislosti
na biologickom oživení a obsahu humusu). Postup platný pri
zakladaní skrývok musí byť v
súlade s normou ST SEV 4471 84. Táto norma určuje zásady platné
pri odstránení úrodnej
vrstvy pôd, hrúbku odstraňovanej úrodnej a potenciálne úrodnej
vrstvy pôd a skladovanie a
opatrovanie úrodnej vrstvy pôd. Ak je skrývka humusového
horizontu na určitý čas (doba
trvania dočasného záberu) uložená do depónie, investor je
povinný zabezpečiť jej ochranu pred
veternou a vodnou eróziou, znečistením, znehodnotením (štrkom,
pohonnými materiálmi), ale
aj zaburinením a rozkradnutím. Následne po ukončení odňatia
poľnohospodárskej pôdy je
povinný vykonať rekultiváciu odňatej pôdy v intenciách projektu
spätnej rekultivácie. Skrývka
humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch dočasného
odňatia poľnohospodárskej
pôdy bude uložená do depónie a následne bude použitá na
rekonštrukciu poľnohospodárskej
pôdy na celej ploche odňatia. Skrývka (ornica) a nadložné
piesčité hliny (hlinité piesky) budú
počas dobývania deponované osobitne na okrajoch ťažobného
priestoru.
Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy na
predmetných pozemkoch musí byť
vykonaná pred začiatkom realizácie navrhovanej činnosti,
respektíve pred začatím prvých
zemných prác. Nesmie byť vykonaná na zamrznutej a premočenej
pôde. Zhrnutie humusového
horizontu sa vykoná len na ploche, ktoré sú predmetom dočasného
odňatia. Odobratie ornice sa
vykoná bežnou technikou a následne bude ornica odvezená a
rozprestretá na ploche po obvode
ložiska nevyhradeného nerastu. Ako ochranu proti zaburineniu, sa
navrhujeme dva krát do
roka, počas deponovania ornice, vykonať postrek herbicídmi. Na
celej ploche dočasného
záberu sa uskutoční aj výkop a odvoz podorničia. Vykopaný
materiál bude umiestnený na
depóniu po obvode ložiska nevyhradeného nerastu.
Rekultivácia dotknutých plôch bude zrealizovaná pred ukončením
dočasného odňatia.
Rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických,
biologických a pestovateľských
opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej
pôdy a obnovu pôdnej
úrodnosti. Tieto opatrenia obsahujú obnovu fyzikálnych
vlastností, chemických vlastností a
biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy.
Technická rekultivácia dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy
spočíva v rekonštrukcii
pôdneho profilu technickými prostriedkami. Po ukončení
nepoľnohospodárskej činnosti je
nevyhnutné odstrániť z pozemku všetky konštrukcie, spevnené
plochy (panely), kamene. Po
odstránení všetkých ostatkov nepoľnohospodárskej činnosti bude
vydobytý priestor zavezený
zeminami a horninami získanými pri zemných a stavebných prácach
na výstavbe diaľnice D4.
Na povrchovú úpravu terénu sa použije výlučne výkopová zemina z
diaľnice D4. Ak pri
preberaní odpadu vznikne na základe poznatkov o jeho pôvode
alebo jeho vizuálnej kontroly
pochybnosť o tom, či ide o výkopovú zeminu z diaľnice D4, vykoná
sa pred použitím odpadu
na povrchovú úpravu terénu jeho testovanie s cieľom overiť, či
tento odpad spĺňa limitné
hodnoty ustanovené v bode 2.1.2. prílohy k Rozhodnutiu Rady č.
2003/33/ES z 19. decembra
-
9
2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie
odpadu na skládky odpadu podľa
článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES takýto odpad sa na
povrchovú úpravu terénu môže
použiť až na základe výsledkov testovania, ktoré preukážu, že
ide o výkopovú zeminu
z diaľnice D4. Výkopová zemina z diaľnice D4, ktorá sa má využiť
na povrchovú úpravu
terénu, bude spĺňať požiadavky účelu, na ktorý má byť využitá.
Pri povrchovej úprave terénu,
ktorou je rekultivácia plochy zasiahnutej navrhovanou činnosťou
sa bude môcť použiť výlučne
výkopová zemina z budovania diaľnice D4, ktorá bude vhodným
spôsobom upravená na tento
účel a spôsob jej využitia musí zabezpečiť stabilitu takto
uloženej výkopovej zeminy najmä s
ohľadom na zabránenie zosuvov. Následne bude rozhrnuté
deponované podorničie a urovnaný
povrch. Následne bude celá plocha preoraná a na povrch plochy sa
rozprestrie a urovná vrstva
ornice s plynulým prechodom na okolitú poľnohospodársku pôdu.
Možné rozdiely v poklese
vrstiev pôdy sa dodatočne odstránia pri biologickej
rekultivácii, ktorá bude nasledovať po
terénnych prácach. Povrchová úprava bude realizovaná
agrotechnickými opatreniami.
Biologická rekultivácia nadväzuje na ukončenú technickú časť
rekultivácie. Bude realizovaná
agrotechnickými opatreniami ako urovnanie povrchu strednou
orbou, hlboká orba, ktorá
zabezpečí spojenie ornice s podorničím, nasledovať bude rozbitie
hrúd ťažkými bránami a na
záver, urovnanie povrch smykovaním a bránením. Na vyrovnaný
povrch budú aplikované
priemyselné hnojivá, ktoré budú zapracované diskovaním a sejba
trávneho semena (zelené
hnojenie) a valcovanie. Biologická rekultivácia dočasne odňatej
poľnohospodárskej pôdy
spočíva v naštartovaní mikrobiolobických procesov v pôde napr.
organickými alebo zelenými
hnojivami. Preto sa doporučuje vyhnojenie maštaľným hnojom,
resp. výsev ďatelinotráv a
ďateliny. Po ukončení rekultivácie musí byť pôda v stave
umožňujúcom jej ďalšie
poľnohospodárske využitie bez obmedzenia.
V rámci kontrolných mechanizmov budú rámci navrhovanej činnosti
vybudované
monitorovacie vrty, v rámci ktorých sa bude pravidelne
monitorovať kvalita a kvantita
podzemných vôd v území, pričom uvedené monitorovacie vrty budú
realizované
a prevádzkované už pred samotným začatím realizácie navrhovanej
činnosti, ako aj počas
realizácie navrhovanej činnosti.
Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
Kraj: Bratislavský
Okres : Senec
Obec : Most pri Bratislave
Katastrálne územie : Most pri Bratislave
Lokalita: Prucké, Zelená Voda
Parcelné čísla :2360/1, 2360/2, 2360/3, 2360/4, 2360/5, 2360/6,
2360/7, 2360/8, 2360/9,
2360/11, 2401/3, 2401/8, 2401/9, 2401/10, 2401/11, 2401/12,
2401/14,
2401/15, 2407/5, 2407/6, 2407/7, 2407/8, 2407/9 (KN „C“) 2379/3,
2379/4
(KN „E“)
List mapy: Pezinok 5-9
Význam očakávaných vplyvov
Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické
javy a
geomorfologické pomery
Vplyvy na horninové prostredie a nerastné suroviny počas
realizácie navrhovanej činnosti sa
prejavia v postupnom dlhodobom úbytku zásob štrkopieskov a
štrkov. Po ukončení ťažobnej
-
10
činnosti sa dotknuté pozemky vhodnými rekultivačnými opatreniami
pre obnovu fyzikálnych
vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností
poľnohospodárskej pôdy vrátia do
pôvodného stavu ako pred navrhovanou činnosťou (bližšie viď
článok IV.10 bod IV.10.1, t.j. sa
začlenia do poľnohospodárskej pôdy ako druh pozemku orná pôda.
Uvedené platí pre variant
1. V prípade variantu 2 by vznikli vodné plochy. Na základe
súčasných pomerov v danej
lokalite predpokladáme, že reálne vplyvy na posudzované zložky
životného prostredia nebudú
ani v budúcnosti tak významné, aby nevhodne ovplyvnili charakter
dotknutého územia.
Vplyv na vodné pomery
Počas výstavby navrhovanej činnosti nie sú osobitné nároky na
vodu. Voda počas prevádzky
navrhovanej činnosti bude používaná len na pitie a sociálne
účely. Voda na pitie počas
výstavby a prevádzky bude zabezpečená balená.
Priemyselná voda pre prevádzku navrhovanej činnosti nie je
potrebná.
V rámci prevádzky navrhovanej činnosti nebudú vznikať splaškové
odpadové vody, pričom pre
sociálne účely budú používané suché WC. Produkcia a vypúšťanie
iných odpadových vôd,
napr. odpadových vôd s obsahom nebezpečných látok, sa
nepredpokladá. Hranica ťažobného
priestoru rešpektuje dostatočnú vzdialenosť od brehovej čiary
okolitých vodných tokov a plôch.
Vzhľadom na plánovanú hĺbku ťažby nepredpokladáme výraznejšiu
eutrofizáciu v reálnom
časovom horizonte. V prípade variantu 1 znečistenie podzemných
vôd môže byť do určitej
miery spôsobené únikmi ropných produktov z pohonných hmôt
mechanizmov v ťažobnom
priestore alebo prienikom zrážkových vôd cez kontaminované
horninové prostredie.
Významnejšie riziko negatívneho vplyvu predstavujú len
mimoriadne situácie havarijnej
povahy. Emisie produkované ťažobnými mechanizmami a dopravnou
technikou majú čiastočne
negatívny vplyv na pôdnu vrstvu, kde dochádza k ukladaniu hlavne
SO2, NO a kovov. Pôdna
vrstva sa pri zrážkovej činnosti stáva zdrojom uvedených
kontaminantov pre podzemné,
prípadne povrchové vody. Potenciálne riziko tu dočasne
predstavuje areál zariadenia staveniska
(možné úniky odpadových vôd a kontaminantov do podzemnej
vody).
V štandardných prevádzkových podmienkach navrhovanej činnosti
nie je predpoklad
kontaminácie podzemných ani povrchových vôd. Akékoľvek riziko
havárie, ktorá by pôsobila
znečistenie povrchových alebo podzemných vôd je
nepravdepodobné.
V prípade variantu 2 vzniknú vodné hladiny, pričom aj samotná
navrhovaná činnosť bude
vykonávaná aj pod hladinou podzemnej vody a z toho vyplývajú
možné havarijné stavy a ich
dôsledky.
V dotknutom území ani v celom území sa nenachádzajú žiadne
minerálne ani geotermálne
pramene. Vzhľadom na charakter a rozsah a umiestnenie
navrhovanej činnosti a po realizácii
navrhovaných opatrení sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv
navrhovanej činnosti na
režim, kvalitu a obeh podzemnej ani povrchových vôd.
Na záujmové územie sa vzťahuje všeobecná ochrana vôd vyplývajúca
zo zákona NR SR
č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Vplyv na pôdu
Príprava a prevádzkovanie navrhovanej činnosti si vo variante 1
nevyžaduje trvalý záber
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V prípade variantu 2 dôjde k
trvalému záberu
poľnohospodárskej pôdy.
Pri plánovanej ťažobnej činnosti vo variante 1 dôjde k dočasnému
záberu PPF (v prípade
variantu 2 k trvalému záberu PPF) a to na výmere celého
ťažobného priestoru ložiska
-
11
nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Plošný rozsah záberu pôdy
bude spresnený po
nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia a vypracovaní
projektovej dokumentácii k
žiadosti o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom.
Pri zábere PPF budú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej
pôdy pri
nepoľnohospodárskom použití podľa zákona č. 220/2004 Z. z.. S
dočasným záberom PPF sa
uvažuje v trvaní 5 rokov.
Skrývka (ornica) a nadložné piesčité hliny (hlinité piesky) budú
počas dobývanie deponované
osobitne na okrajoch ťažobného priestoru. Po vydobytí ložiska v
prípade variantu 1 budú
nadložné piesčité hliny (podorničná vrstva) uložené do
vyťaženého priestoru ťažobnej jamy.
Pri popísanom spôsobe dobývania (suchá ťažba) bude vydobytý
priestor zavezený zeminami
a horninami získanými pri zemných a stavebných prácach na
výstavbe diaľnice takým
spôsobom, že upravený terén po zavezení, bude zosúladený s
konfiguráciou okolitých
pozemkov tak, aby tento mohol byť využívaný (ako doposiaľ) pre
poľnohospodárske účely.
Skrývka (ornica) bude použitá na spätné zahumusovanie
terénu.
Vplyvy na klimatické pomery
Z dôvodu prevádzky navrhovanej činnosti nedôjde k zmene ani
závažnému ovplyvneniu
klimatických pomerov v dotknutom území v porovnaní so súčasným
stavom.
Negatívny vplyv prevádzky navrhovanej činnosti na miestne
klimatické pomery sa, vzhľadom
na jej charakter a rozsah nepredpokladá.
Vplyv na kvalitu ovzdušia
Počas výstavby navrhovanej činnosti budú zdrojmi znečisťovania
ovzdušia najmä:
• stavebné mechanizmy,
• nákladná doprava,
• stavenisko (najmä počas zemných prác).
Počas výstavby navrhovanej činnosti, najmä v etape zemných prác
bude dochádzať k zvýšenej
prašnosti v areáli v okolí areálu a na prístupových cestách.
Miera prašnosti bude závisieť na
okamžitých poveternostných pomeroch - rýchlosti a smere vetra.
Tieto vplyvy na okolie je
možné zmierniť vhodnými organizačnými opatreniami (napr.
kropenie staveniska, čistenie
komunikácií, čistenie kolies dopravných prostriedkov pred
výjazdom na verejné komunikácie
a pod.).
Za dočasný plošný zdroj znečistenia ovzdušia v etape výstavby
možno považovať vlastný
priestor staveniska, ktorý môže byť zdrojom sekundárnej
prašnosti. Pri požiadavke
dodržiavania technológie výstavby je však nevyhnutné zabezpečiť,
aby vlastné zemné práce
boli vykonávané vždy len v nevyhnutnom rozsahu. Dodávateľ stavby
musí v prípade potreby
eliminovať sekundárnu prašnosť kropením priestoru staveniska,
depónií zemín a stavebných
komunikácií; minimalizovať zásoby sypkých stavebných materiálov
a ostatných potenciálnych
zdrojov prašnosti.
Za líniové zdroje znečistenia ovzdušia možno považovať v etape
výstavby prevádzku stavebnej
techniky pri zemných prácach a dopravné prostriedky pri dovážaní
stavebného materiálu.
Navrhovaná činnosť je podľa vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky MŽP SR č.
270/2014 Z. z., ktorou sa
mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 410/2012 Z.
z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
zaraditeľná ako nový
stacionárny stredný zdroj znečistenia ovzdušia (príloha č. 1
uvedenej vyhlášky, kategória č.
3.11 Ťažba a spracovanie silikátových surovín a iných surovín na
výrobu stavebných
-
12
materiálov alebo s iných priemyselne využívaných materiálov
okrem stavebného piesku a štrku
v mokrom stave – prahová kapacita > 0).
Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy
Navrhovaná činnosť sa priestorovo priamo nebude dotýkať žiadnej
genofondovej lokality,
vplyvy na genofond a biodiverzitu blízkeho územia však nemožno
celkom vylúčiť.
Z hľadiska vplyvu ťažby štrku na vegetáciu počas prevádzky možno
očakávať rozširovanie
nepôvodných inváznych neofytov a inváznych druhov drevín. Z
hľadiska vplyvu na faunu je
možné počas prevádzky ťažby predpokladať sezónne negatívne
vplyvy na migrujúce živočíchy
(obojživelníky, plazy, cicavce) a možné kolízie s nákladnými
motorovými vozidlami na
obslužných a príjazdových komunikáciách.
Z ďalších predpokladaných vplyvov nemožno podceniť vyrušovanie
vyšších skupín fauny,
vtáky (Aves) a cicavce (Mammalia) hlukom z pohybu nákladných
automobilov. Rušivý faktor
je aj prašnosť. Prašnosť má značný negatívny vplyv na všetky
živé zložky ekosystému, preto
zvyšovanie prašnosti v území otvorenej poľnohospodárskej krajiny
je neprípustné.
Po ukončení ťažby štrkopieskov, stabilizácii a rekultivácii
územia podľa návrhov v zámere a
v projektovej dokumentácii dôjde naopak k zníženiu spektra
fáciíruderálnych spoločenstiev a k
eliminácii postupujúcej expanzie neželaných inváznych
alochtónnychneofytov a to v prípade
variantu 1. V prípade variantu 2 by došlo k vytvoreniu vodnej
plochy, ktorá by mohla byť
postupne osídľovaná viacerými druhmi viazanými na vodné
prostredie, resp. kt. takýto typ
biotopu využívajú na obživu.
Vplyvy na krajinnú štruktúru
V súčasnosti existujúca kompaktná plocha pôdy s poľným biotopom
bude počas realizácie
navrhovanej činnosti zmenená na plochu s inými
krajinno-ekologickými vlastnosťami a
vplyvmi. Funkčné využitie územia sa v čase realizácie zámeru
významne zmení. Dôsledne
uplatnená rekultivácia územia bude smerovať k pozitívnej zmene
scenérie krajiny a predmetné
pozemky sa následne začlenia späť do príslušného druhu pozemku
poľnohospodárskej pôdy –
orná pôda. V prípade variantu 2 by došlo k vytvoreniu novej
vodnej plochy v krajine.
Vplyv na biotu – ÚSES
Z iných v minulosti využívaných ťažobných priestorov je známy
proces vývoja plôch bývalej
vodnej ťažby surovín, kedy vývoj v čase smeruje k postupnému
dlhodobému zvyšovaniu
bonity krajiny. Predpokladom však je akceptovanie podmienok
krajiny, neobmedzovanie
rozvoja, rastu a zapájania sa pôvodných druhov zelene, prípadná
intervenčná výsadba
ochrannej zelene. Ekologická stabilizácia a včleňovanie sa novej
štruktúry do systému bude
dlhodobým procesom, veľmi pravdepodobne však s celkovým
pozitívnym vplyvom na krajinný
systém. Štrkoviská, materiálové jamy alebo tzv. zemníky,
pozostatky neorganizovanej ťažby
štrkových a štrkopieskových materiálov sa zavážali naspäť často
nevhodným materiálom a
odpadom, prípadne sa využili len na komerčné, rekreačné a
hospodárske účely, najviac ako
rybárske revíry. Uvedené platí aj v prípade variantu 2. V
prípade variantu 1 pôjde len o formu
tzv. plošnej, alebo suchej ťažby a nebudú vznikať nové vodné
plochy. Na rekultiváciu
predmetných ťažobných jám sa použije materiál kvalitatívne
vhodný pre obnovenie
geologických a pôdnych pomerov (najmä pre obnovu kvalitatívnych
vlastností
poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti). Definitívny
tvar územia bude
zohľadňovať krajinnoekologické požiadavky, tak aby sa antropicky
poškodená pôda mohla
vrátiť do poľnohospodárskej pôdy v pôvodnom druhu pozemku a v
kvalite zodpovedajúcej
kvalite pôdy pred navrhovanou činnosťou.
-
13
Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme
Účinkami dopravy spojenej s navrhovanou činnosťou bude dotknutá
skupina obyvateľov
obývajúcich obec Most pri Bratislave. Prevádzkovanie navrhovanej
činnosti nevyžaduje zmeny
organizácie vnútorného prostredia obce a nevyvoláva potreby
zmien rozsahu jej zastavaného
územia.
Vplyvy na archeologické náleziská, paleontologické náleziská a
významné geologické
lokality
Vplyv na archeologické náleziská, paleontologické náleziská a
významné geologické lokality
sa neočakáva. V predmetnom území neboli identifikované a nie je
predpoklad ich výskytu.
Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky a kultúrne hodnoty
nehmotnej povahy
Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky a kultúrne hodnoty
nehmotnej povahy sa neočakáva.
HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK
Zdravotné riziká
Počas realizácie navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú nové
zdravotné riziká pre obyvateľov
obce Most pri Bratislave. Zvýšením intenzity nákladnej dopravy
sa zvýši možnosť vzniku
nehôd, zvýši sa vplyv hluku, exhalátov a celková prašnosť (vplyv
na sluchové orgány, nervovú
sústavu, dýchacie cesty, možnosť vzniku alergie).
Pre činnosť súvisiacu s dobývaním štrkopieskov v ložisku
nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej
Vode“, budú platiť bansko - bezpečnostné predpisy, ako ich
ustanovuje VYHLÁŠKA
SLOVENSKÉHO BANSKÉHO ÚRADU č. 29/1989 o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri
práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti
vykonávanej banským spôsobom
na povrchu, ustanovenia ZÁKONNÍKA PRÁCE, príslušné normy,
hygienické a zdravotné
predpisy a všetky ostatné právne predpisy, ktoré sa na predmetnú
činnosť budú vzťahovať. Pre
jednotlivé činnosti organizácia vypracuje príslušnú prevádzkovú
dokumentáciu tak, ako to
ustanovuje § 5 Vyhl. SBÚ č. 29/1989 Zb. Po obvode ťažobného
priestoru budú umiestnené
výstražné tabuľky „VSTUP ZAKÁZANÝ“, prípadne iné výstražné
tabuľky, týkajúce sa
strojného zariadenia a dopravy.
Pre vnútrozávodnú dopravu platia predpisy ako pre verejné cestné
komunikácie a ustanovenia
citovaných bezpečnostných predpisov. Na vnútrozávodných
prevádzkových komunikáciách v
štrkovisku bude obmedzená dopravná rýchlosť na 20 km/hod.
Narušenie pohody a kvality života
Vlastná prevádzka navrhovanej činnosti nenaruší pohodu a kvalitu
života obyvateľov hlukom.
Hygienické požiadavky pri prevádzke stanoví príslušný orgán na
ochranu zdravia.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA
CHRÁNENÉ ÚZEMIA
Lokalita navrhovaná na realizáciu navrhovanej činnosti nachádza
na území na ktorom platí z
hľadiska územnej ochrany prírody a krajiny prvý stupeň ochrany,
tzn. že sa mu neposkytuje
územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov.
-
14
Záujmová lokalita nie je súčasťou žiadneho chráneného územia
národnej sústavy chránených
území (NP, CHKO, CHA, PR, NPR, PP, NPP, CHKP) ani ich ochranných
pásiem, ani sa
nepredpokladá závažný vplyv na chránené územia.
Na záujmovej lokalite ani na území dotknutej obce sa
nenachádzajú žiadne chránené stromy,
ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené realizáciou navrhovanej
činnosti.
Vplyv na chránené územia Natura 2000
Územia európskeho významu
Na územie okresu na ktorom je umiestnená navrhovaná činnosť
(Senec) zasahujú štyri
chránené územia európskeho významu - SKUEV0089 Martinský les;
SKUEV0270 Hrušov;
SKUEV0279 Šúr a SKUEV0295 Biskupické luhy.
Lokalita navrhovanej činnosti nie je súčasťou žiadneho z
uvedených chránených území.
Vzhľadom na charakter a rozsah a lokalizáciu navrhovanej
činnosti sa nepredpokladá ani jej
vplyv na uvedené chránené územia.
Chránené vtáčie územia (SKCHVU)
Na územie okresu na ktorom je umiestnená navrhovaná činnosť
(Senec) zasahujú dve chránené
vtáčie územia - SKCHVU007 Dunajské luhy a SKCHVU023 Úľanská
mokraď. Lokalita
navrhovanej činnosti nie je súčasťou žiadneho z uvedených
chránených vtáčích území.
Vzhľadom na charakter a rozsah a lokalizáciu navrhovanej
činnosti sa nepredpokladá ani jej
vplyv na uvedené chránené územie.
Vplyvy navrhovanej činnosti na územia Natura 2000 sa
nepredpokladajú.
Vplyv na chránené vodohospodárske územia
Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO)
Územie navrhovanej činnosti nezasahuje do územia žiadnej
chránenej vodohospodárskej
oblasti. Vplyvy navrhovanej činnosti na chránené vodohospodárske
územia sa
nepredpokladajú.
Stanoviská predložené podľa § 23 ods. 4 zákona
V zákone stanovenom termíne § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní
doručili písomné stanoviská
tieto subjekty: (stanoviská sú uvádzané v skrátenom znení):
1. Dopravný úrad, divízia civilného letectva, pod č.
9494/2017/ROP-002/8032 zo dňa 05.04.2017: Dopravný úrad ako
dotknutý orgán štátnej správy na úseku civilného letectva
v zmysle §28 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve
(letecký zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
vydal pre predmetnú akciu
vyjadrenie č. 12547/2016/ROP-003-P/11448 zo dňa 29.06.2016.
Podmienky tohto
vyjadrenia žiadame rešpektovať. Z pohľadu dopravného úradu
neexistujú vplyvy, ktoré by
mali byť v zámere posúdené podrobnejšie, teda také, ktoré by
mali byť posudzované podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Vyjadrenie č. 12547/2016/ROP-003-P/11448 zo
dňa 29.06.2016 :
Dopravný úrad, divízia civilného letectva súhlasí
-
15
za predpokladu rešpektovania nasledovných podmienok:
1) Stavebník, resp. vlastník je povinný realizovať dobývanie
ložiska štrkopieskov podľa predloženej DÚR (apríl 2016) bez vzniku
vodnej plochy (trvalé ani dočasné), t. j.
formou tzv. plošnej alebo suchej ťažby (t.j. nad hladinu
podzemnej vody a následne
spätná rekultivácia územia). Dopravný úrad zároveň v riešenom
území neodporúča
vykonávať činnosti a zriaďovať stavby a prevádzky, ktoré by
viedli k zvýšenému
výskytu vtáctva/živočíchov a viedli tak k negatívnej zmene
ornitologickej situácie vo
vzťahu k leteckej prevádzke na letisku; pri identifikácii
zvýšeného výskytu vtáctva je
potrebné, aby stavebník prijal také opatrenia po predchádzajúcej
konzultácii s
Dopravným úradom a prevádzkovateľom letiska– Letisko M.R.
Štefánika – Airport
Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, 823 11
Bratislava, IČO: 35 884 916 na
zamedzenie zvýšeného výskytu vtáctva/živočíchov a združovaniu
vtáctva v okolí
letiska tak, aby predišli negatívnej zmene ornitologickej
situácie vo vzťahu k leteckej
prevádzke na letisku.
2) Dopravný úrad ďalej v riešenom území neodporúča:
a) používať silné svetelné zdroje a zariadenia na generovanie
alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia (lasery) takým
spôsobom, že by mohla byť ohrozená
bezpečnosť leteckej prevádzky; vytvárať reflexné plochy, resp.
použiť takú
úpravu, ktorá by svojím charakterom nemohla odpútať pozornosť
posádky
lietadiel, príp. ich oslepiť a umiestňovať nebezpečné a klamlivé
svetlá, ktoré by
svojim charakterom mohli odpútavať pozornosť posádky lietadiel,
prípadne ich
oslepiť a svetelný lúč svietidiel použitých na osvetlenie
areálu, spevnených plôch,
komunikácií a pod. odporúčame nasmerovať priamo na povrch
osvetľovanej
plochy;
b) a realizovať prípadné nové vedenie, prípojky a prekládky
elektrického prúdu VN a VVN formou vzdušného vedenia, resp. po
predchádzajúcom odsúhlasení
Dopravného úradu.
3) Najvyšší bod všetkých objektov, zariadení nestavebnej povahy,
ťažobných a iných mechanizmov, skládok skrývkových hmôt, prípadne
nosičov osvetlenia územia
a prístupových komunikácií, maximálny vzrast porastov
vysádzaných pri prípadnej
spätnej rekultivácii a pod., nesmie prekročiť nadmorskú výšku
172,0 m n.m.Bpv, t. j.
výšku
cca 42,0 m od úrovne terénu (výškové obmedzenie určené ochranným
pásmom
vodorovnej prekážkovej roviny Letiska M.R. Štefánika Bratislava
(ďalej len
„letisko“) a ochranným pásmom vodorovnej roviny leteckého
pozemného zariadenia
„Radar pre koncovú riadenú oblasť letiska /TAR LZIB – sektor
A/“).
4) Minimálne 30 dní pred podaním žiadosti o povolenie dobývania
ložiska je stavebník povinný predložiť Dopravnému úradu k
odsúhlaseniu dokumentáciu dokladujúcu
splnenie vyššie uvedených podmienok/odporúčaní vrátane situácie
so zákresom
dopravných tras, resp. manipulačných komunikácií a plán
rekultivácie územia.
5) Stavebník je povinný písomne oznámiť Dopravnému úradu a
prevádzkovateľovi letiska minimálne 7 dní vopred začatie dobývania
(ťažby), s termínom použitia ťažobných
mechanizmov, s údajom doby ich použitia a ich maximálnej
používanej výšky
a s informáciou o dobe samotného dobývania (ťažby) /túto
informáciu postačí zaslať
prostredníctvom elektronickej pošty na adresu
[email protected] a v kópii na
[email protected]/.
6) O dokončení dobývania (ťažby) bez vzniku vodnej plochy je
stavebník povinný Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska do 7
dní zaslať správu
s fotodokumentáciou zachytávajúcou pôvodný a nový stav riešeného
územia a jeho
-
16
okolia tak, aby bolo možné pracovníkmi Dopravného úradu
prekontrolovať splnenie
vyššie uvedených podmienok/odporúčaní /postačí zaslať
prostredníctvom
elektronickej pošty na adresu [email protected] a v kópii
na
[email protected]/.
Toto vyjadrenie sa považuje za záväzné stanovisko podľa
ustanovenia § 140b
stavebného zákona a platí pre účely územného konania. Podľa
ustanovení § 35 stavebného
zákona s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c)
vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného
zákona, je stavebník povinný toto stanovisko dotknutého orgánu
štátnej správy priložiť
k návrhu na vydanie predmetného rozhodnutia. Dopravný úrad
žiada, aby bol prizvaný do
všetkých konaní podľa platnej legislatívy.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
2. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácii, pod č. OU-BA-OCDPK2-2017/038951/DRA zo dňa 21.3.2017:
Z hľadiska nami sledovaných záujmov
vyššie uvedený zámer nepožadujeme posudzovať podľa zákona.
3. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, pod č. OU-BA-OSZP1-2017/040518/ANJ zo dňa
05.04.2017:
Po oboznámení sa s predmetným zámerom navrhovanej činnosti
Ťažba
štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej
Vode“, Vám zasielame
podľa § 23 odsek 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon
o posudzovaní“) nasledovné stanovisko (za orgány ochrany
prírody, štátnej vodnej správy,
štátnej správy odpadového hospodárstva kraja a prevencie
závažných priemyselných
havárií, okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného
úradu Bratislava, uvedené
v skrátenom znení):
Orgán ochrany prírody kraja
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako
dotknutý orgán ochrany prírody
vydáva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa zákona o
posudzovaní toto stanovisko:
1. Riešené územie sa nachádza v území, pre ktoré platí prvý
stupeň ochrany v rozsahu ustanovení § 12 zákona, kde sa uplatňujú
ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a
krajiny podľa druhej časti zákona.
2. Riešené územie sa nenachádza v chránenom území národnej siete
ani v sústave
európskych chránených území Natura 2000.
3. Podľa Regionálneho systému ekologickej stability riešené
územie je situované mimo biocentier, biokoridorov, genofondových
plôch a prvkov významných pre územný
systém ekologickej stability. V blízkosti sa nachádza
nadregionálny biokoridor Malý
Dunaj.
Z hľadiska zachovania ekostabilizačných funkcií dotknutého
územia Okresný úrad
Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia kraja pri prevádzke navrhovanej
činnosti žiada dodržiavať
nasledovné podmienky:
a) Ponechať bez zásahu dreviny, kroviny a vegetáciu s výnimkou
nepôvodných a inváznych druhov drevín.
-
17
b) V prípade realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou
ochranou prírody SR prispôsobiť oplotenie migrujúcej zložke
fauny.
c) Nevysádzať nepôvodné a invázne druhy drevín, krovín a
bylín.
d) Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce si
vyžiadať odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR.
e) Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce používať
len pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením zodpovedajúcim
potenciálnej prirodzenej vegetácii
pre daný typ stanovišťa, na ktorom sa uvažovaná výsadba plánuje
realizovať.
Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny pri dodržaní
uvedených podmienok
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany
prírody vybraných zložiek životného prostredia kraja nežiada
navrhovanú činnosť „Ťažba
štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“
posudzovať podľa
zákona o posudzovaní.
Orgán štátnej vodnej správy kraja
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie štátnej
správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, orgán
štátnej vodnej správy
kraja nie je z hľadiska štátnej vodnej správy dotknutým orgánom
podľa § 3 písm. p)
zákona o posudzovaní.
Upozorňuje, že navrhovateľ je pred začatím činnosti v prípade
mokrej ťažby
povinný požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o
vyjadrenie podľa § 28, ods. 2,
písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
(vodný zákon) a podľa § 23,
ods. 1, písm. d) vodného zákona o povolenie na niektoré
činnosti.
Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kraja
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie štátnej
správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, orgán
odpadového hospodárstva
nie je z hľadiska odpadového hospodárstva vo veci: Ťažba
štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu ,,Pri Zelenej Vode“ dotknutým orgánom
podľa § 3 písm. p) zákona
o posudzovaní.
Orgán prevencie závažných priemyselných havárií
Bez pripomienok.
Záver
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné
prostredie, z hľadiska
záujmov ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja nepožaduje
navrhovanú činnosť
Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej
Vode“ posudzovať
podľa zákona o posudzovaní pri dodržaní nasledovných podmienok:
bez zásahu dreviny,
kroviny a vegetáciu s výnimkou nepôvodných a inváznych druhov
drevín; v prípade
realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou ochranou prírody
SR prispôsobiť oplotenie
migrujúcej zložke fauny; nevysádzať nepôvodné a invázne druhy
drevín, krovín a bylín; pri
umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obcesi vyžiadať
odborné stanovisko Štátnej
ochrany prírody SR a pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného
územia obce používať len
pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením zodpovedajúcim
potenciálnej
-
18
prirodzenej vegetácii pre daný typ stanovišťa, na ktorom sa
uvažovaná výsadba plánuje
realizovať. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie
štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia
kraja, orgán štátnej vodnej
správy kraja nie je z hľadiska štátnej vodnej správy dotknutým
orgánom podľa § 3 písm. p)
zákona o posudzovaní, ale upozorňuje, že navrhovateľ je pred
začatím činnosti povinný
požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie
podľa § 28, ods. 2, písm. d)
zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) a podľa § 23, ods. 1,
písm. d) vodného zákona o povolenie na niektoré činnosti.
Okresný úrad Bratislava, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy
vôd a vybraných zložiek
životného prostredia kraja, orgán odpadového hospodárstva nie je
z hľadiska odpadového
hospodárstva vo veci: Ťažba štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu ,,Pri Zelenej
Vode“ dotknutým orgánom podľa § 3 písm. p) zákona o posudzovaní
a orgán prevencie
závažných priemyselných havárií nemá pripomienky.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
4. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát
kúpeľov a žriediel, pod č. Z13933-2017-IKŽ zo dňa 24.3.2017:
Navrhovaná činnosť sa plánuje realizovať mimo
území ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a
prírodných minerálnych zdrojov.
V nadväznosti na túto skutočnosť Vám Inšpektorát oznamuje, podľa
§ 40 ods. 2 písm.
d)zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách,
prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a
doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nie je v rámci posudzovania
navrhovanej činnosti
dotknutým orgánom. Zároveň so Vás dovoľujem upozorniť na
zosúladenie použitej
terminológie v predloženom zámere (na str. 20) so zákonom č.
538/2005 Z.z.: namiesto
termínu „prírodné zdroje stolové“ je v platnosti termín „
prírodné minerálne zdroje“, ďalej
je v platnosti terminológia: prírodná minerálna voda, prírodná
liečivá voda a prírodný
liečivý zdroj.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
5. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia
energetiky, pod č. 17937/2017-4110-14595 zo dňa 22.03.2017:
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci
povoľovacieho procesu navrhuje doplniť kvalitatívne parametre
suroviny, ako základný
predpoklad realizácie zámeru.
Pripomienka je zohľadnená týmto rozhodnutím.
6. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,
referát pôdohospodárstva, pod č. OU-BA-OOP4-2017/038965 zo dňa
30.03.2017: V zmysle zákona o ochrane pôdy sa
poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna pôda
evidovaná v katastri
nehnuteľností1 ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
záhrady a trvalé trávne
porasty. Predložený zámer je navrhnutý v dvoch variantoch a
uvažuje so záberom
poľnohospodárskej pôdy. Z predloženej dokumentácie nie je zrejmá
celková komerčná
výmera poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých variantoch. Ten,
kto navrhne
nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy na stavebný
zámer je povinný
zabezpečiť uplatnenie zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy,
špeciálne najkvalitnejšej
poľnohospodárskej pôdy a viníc. Pri riešení navrhovaných
lokalít, je potrebné sa riadiť
ustanoveniami § 12 a §17 zákona o ochrane pôdy. V súlade s
týmito ustanoveniami je
možné poľnohospodársku pôdu použiť na stavebné a iné
nepoľnohospodárske účely len
v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, kde je
rozhodujúcim limitom pri
rozvoji územia kvalita poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska
pôda môže byť použitá
-
19
pre poľnohospodárske účely len na základe právoplatného
rozhodnutia podľa §17 zákona
o ochrane pôdy, vydaného príslušným orgánom ochrany
poľnohospodárskej pôdy v Senci.
Na základe uvedených skutočností OU-BA-OOP dokument nepožaduje
posudzovať podľa
zákona, avšak toto stanovisko nezakladá právny nárok na vydanie
súhlasu na
nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy v zmysle
§13-15 zákona o ochrane
pôdy.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
7. Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, pod č. OU-SC-OCDPK-2017/004788/MAN zo dňa 14.03.2017:
Vzhľadom na to, že
transport nerastnej suroviny bude po miestnej komunikácii alebo
po manipulačných
komunikáciách, a teda nedotýka sa ciest, pre ktoré sme cestným
správnym orgánom,
nemáme k predloženému zámeru pripomienky a nepožadujeme z
hľadiska našich záujmov
posudzovanie predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov
na životné prostredie.
8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
sekcia geológie a prírodných zdrojov, pod č. 14882/2017 zo dňa
05.04.2017:
8.1. V kap. II.4 (Charakter navrhovanej činnosti) je použitý
nesprávny termín „Novostavba- ťažba štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu“, správne
označenie činnosti je činnosť vykonávaná banským spôsobom
„Dobývanie ložiska
nevyhradeného nerastu – štrkopiesku“. V zmysle zákona č. 51/1988
Zb. o banskej
činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov túto
činnosť nemožno nazvať stavbou.
8.2.V kap. II. 8.2 (Rekultivácia a dočasný záber pôdy...) sa na
str. 12 uvádza, že skrývka (ornica s podorničením) budú počas
dobývania deponované osobitne na okrajoch
ťažobného priestoru ( celkový objem 68 548 m3). Pri tejto
projektovanej činnosti je
nevyhnutné postupovať v súlade s ustanoveniami zákona č.
514/2008 Z.z. o nakladaní
s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
8.3.V kap. III.111 (Geologická stavba) v časti „Hydrogeologické
pomery“ je uvedené, že v danom území sa hĺbka hladiny podzemnej
vody pohybuje v rozsahu 2,0-5,0. Podľa
priloženej dokumentácie prieskumných vrtov bola ustálená voľná
hladina podzemnej
vody jednorázovo zistená v hĺbkach 4,9-5,50m, t.j. v nadmorskej
výške 125,80-
125,90m n.m. Prieskumné vrty boli realizované len v priestore
navrhovanej ťažby
v kazete 1. V texte chýba citácia geologickej úlohy, ktorú v
dotknutom území
realizovala spoločnosť AGEO, s.r.o.
8.4. V kap. III.1.3.3 (podzemná voda) chýba zmienka a podklady
pre posúdenie režimových zmien úrovní hladiny podzemnej vody
vrátane jej minimálnych
a maximálnych stavov v kvartérnych sedimentoch. Režim je
ovplyvňovaný v prvom
rade stavom prietoku Dunaja, s uvádzaným rozptylom výšok hladín
podzemnej vody
2m. Model hydrogeologických pomerov na lokalite toto nerieši,
pričom môže ísť
o podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu spôsob dobývania ložiska a
následnú rekultiváciu
územia po ťažbe.
8.5.V kap. III. 4 (Súčasný stav kvality životného prostredia)
chýba informácia o existujúcich pravdepodobných environmentálnych
záťažiach, ktoré sa v okolí
dotknutého územia registrujú v Informačnom systéme
environmentálnych záťaží
Slovenskej republiky (príloha).
-
20
8.6.V kap. IV.10.1 (Pôda a horninové prostredie) sa uvádza
zloženie zemín, ktoré by mali byť použité na rekultiváciu –
jemnozrnné zeminy trie F6 až F8 so všetkými typmi
a rôznou konzistenciou. To spôsobí zmenu litologického profilu
so zmenou fyzikálno-
mechanických vlastností hornín oproti terajšiemu stavu a zmenu
hydrogeologických
pomerov v rekultivovaných lokalitách, ktorá môže viesť k
desertifikácii zasiahnutých
parciel. Preto je nevyhnutné vypracovať projekt pre skladbu a
spôsob vrstvenia
jednotlivých materiálov do nového litologického profilu tak, aby
ostalo zabezpečené
vzlínanie z útvaru podzemnej vody až do úrovne pôdneho
horizontu.
8.7.V kap. IV.10.9 (iné opatrenia) je potrebné doplniť medzi
úseky štátnej správy aj úsek štátnej geologickej správy. Okrem toho
je nevyhnutné schváliť záverečnú správu
s výpočtom zásob nevyhradeného nerastu tohto prírodného zdroja
Komisiou pre
schvaľovanie zásob nerastov na Ministerstve životného prostredia
Slovenskej republiky
v zmysle zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach
(geologický zákon) v znení
neskorších predpisov ešte pred povolením posudzovanej
činnosti.
Stanovisko príslušného orgánu:
8.1.Akceptuje sa.
8.2.Uvedená požiadavka bude doriešená pri vydávaní banského
povolenia s príslušným
banským úradom.
8.3.Bude doriešené so spracovateľom zemných prác.
8.4. Z hľadiska odporúčaného variantu na realizáciu pôjde o tzv.
suchú ťažbu, tzn. nad
hladinou podzemnej vody a z toho vyplýva aj režim pri banskej
činnosti a pri činnosti
rekultivácie banského diela. V prípade zvýšenia hladiny
podzemných vôd nad
projektovanú bázu budú práce pri dobývaní a rekultivácii
prerušené.
8.5. Akceptuje sa.
8.6.Postup rekultivácie bude spočívať v technickej a biologickej
rekultivácii, pričom
podrobné riešenie bude realizované na základe požiadaviek
príslušných orgánov tak , aby
boli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy a normy a podľa
požiadaviek
relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov.
8.7.Bude zabezpečené do povolenia navrhovanej činnosti podľa
osobitných predpisov (do
vydania banského povolenia).
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
9. Ministerstvo obrany SR, pod č. ASM-30-620/2017 zo dňa
21.3.2017: Ministerstvo obrany SR nemá námietky, lebo v riešenom
území nemá zvláštne územné požiadavky. Z hľadiska
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie nemáme pripomienky.
10. Obec Most pri Bratislave, pod č. 958/2017 zo dňa 3.4.2017: V
zaslanom zámere na str. 32. A 33 je prezentovaný Variant 1, ktorý v
KAZETE-1 a v KAZETE – 2 prezentuje
dobývanie suroviny suchou ťažbou. Na strane 34 a 35 je uvedený
Variant 2, ktorý už ale
počíta v KAZETE – 1 a KAZETE – 2 so suchou a mokrou ťažbou.
Najvýraznejším rozdielom je následné využívania územia po
vyťažení surovín – Variant 1
– návrat k pôvodnej funkcii územia, t. j. k poľnohospodárskej
výrobe. Variant 2
predpokladá vznik vodných plôch a následný rozvoj uvedených
plôch pre rekreáciu, šport
-
21
a trávenie voľného času, t. j. muselo by dôjsť k zmene územného
plánu obce Most pri
Bratislave.
Ťažba uvedená vo Variante 2 je v rozpore s tým čo bolo
prezentované poslancom obecného
zastupiteľstva obce.
V zmysle vyššie uvedeného obec Most pri Bratislave nesúhlasí so
zámerom uvedeným vo
Variante 2 a taktiež neuvažuje so zmenou územného plánu obce
Most pri Bratislave.
Diaľnica D4 a prípadné rozšírenie letiska M. R. Štefánika bude
mať negatívny vplyv na
jednotlivé zložky životného prostredia a to nielen v prípade
vybudovania plôch pre
rekreáciu, šport, trávenie voľného času
Obec Súhlasí so zámerom uvedeným vo Variante 1 a navrhuje, aby
zámer v tomto variante
nebol posudzovaný podľa zákona.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
11. Obvodný banský úrad v Bratislave, pod č. 348-805/2017 zo dňa
23.03.2017:z hľadiska posudzovanie predpokladaných vplyvov na
životné prostredie nemá námietky. Tunajší úrad
zároveň upozorňuje na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia o
využití územia je možné
dobývanie štrkopieskov na predmetnej ploche, ako ložiska
nevyhradeného nerastu, vykonať
len na základe právoplatného povolenia banského úradu vydaného
podľa §19 ods. 1 cit.
zákona SNR č. 51/1988 Zb. Pokiaľ bude predmetná plocha riešená
ako zemník pre
výstavbu diaľnice v rámci tejto stavby, povolenie tunajšieho
úradu podľa predchádzajúceho
odseku sa v takomto prípade nevyžaduje. Tunajší úrad posúdenie
strategického dokumentu,
podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ponecháva na rozhodnutí
Okresného úradu Senec, Odbor starostlivosti o životné
prostredie.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
12. Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátnej vodnej správy, pod č.
OU-SC-OSZP/2017/003762/Ke-63 zo dňa 30.03.2017:Okresný úrad Senec,
odbor
starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy
ako príslušný orgán štátnej
správy preskúmal predložený zámer a doporučuje predložený zámer
neposudzovať podľa
zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov za dodržania ustanovení zákona č.364/2004
Z.z. o vodách a o zmene
zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný
zákon). Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátnej vodnej
správy ako príslušný orgán štátnej správy, ako príslušný orgán
štátnej správy preskúmal
predložený zámer, ktorý je možný po splnení nasledovných
podmienok:
Odporúčame variant č. 1.
Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie,
úsek štátnej vodnej správy
ako príslušný orgán štátnej správy, ako príslušný orgán štátnej
správy preskúmal
predložený zámer, ktorý je možný po splnení nasledovných
podmienok:
- zámer bude v súlade s územným plánom, územným rozhodnutím
obce
- budú dodržané ustanovenia: zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon),ust.
vyhlášky MŽP SR č. 556/2002 Z.z. o vykonaní niektorých
ustanovení
vodného zákona, spolu súvisiace právne predpisy a technické
normy, Zákon č.
442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení
-
22
zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,
Vyhláška č. 684/2006 Z.z.
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou
sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú
dokumentáciu a výstavbu
verejných vodovodov a verejných kanalizácií
- Budú rešpektované ochranné pásma jestvujúcich inžinierskych
sietí a požiadavky ich vlastníkov a prevádzkovateľov.
- Bude dodržané stanovisko: správcu vodného toku k ÚR a SP –
SVP, š. p., a hydromelioračných zariadení – Hydromeliorácii, š.
p.
- Do vsakovacieho systému môžu byť zaústené len vody z
povrchového odtoku, pri ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú
látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu
povrchovej vody a podzemnej vody v zmysle NV SR č. 269/2010,
ktorým sa
ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd a po
predchádzajúcom
zisťovaní (záverečná hydrogeologická správa podľa § 37 ods. 4 v
spojení § 3 ods. 4
vodného zákona).
- Do vsakovacieho systému možno nepriamo vypúšťať len vody z
povrchového odtoku, pri ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú
látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť
kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody v zmysle NV SR č.
269/2010, ktorým sa
ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. V
opačnom prípade sa treba
riadiť ustanoveniami § 9 NV SR č. 269/2010 – vody z povrchového
odtoku odtekajúce
zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú
látky, ktoré môžu
nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody,
možno vypúšťať do
podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a
vykonaní potrebných
opatrení (ORL). Predchádzajúce zisťovanie musí byť v zmysle ust.
§ 37 vodného
zákona zamerané najmä na preskúmanie a zhodnotenie
hydrogeologických pomerov
príslušnej oblasti, zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a
preskúmanie
a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality
podzemných vôd.
- V prípade, ak stavebník nie je vlastníkom dotknutých pozemkov,
musí preukázať iné právo podľa § 139 ods. 1 v spojení § 58 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, ktoré ho oprávňuje
zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
- Žiadateľ o vydanie povolenia si na svoj náklad zabezpečí
predchádzajúce zisťovanie, ktoré musí byť v zmysle ust. § 37
vodného zákona zamerané najmä
na preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov
príslušnej oblasti,
zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a preskúmanie a
zhodnotenie možných
rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd, investor
vypracuje
hydrogeologickú štúdiu na posúdenie vplyvu stavby na kvalitu
podzemných vôd.
Z hľadiska ochrany vôd počas prípravných prác a ťažobných prác
pri zaobchádzaní so
znečisťujúcimi látkami urobiť potrebné opatrenia, aby pri
zaobchádzaní s nimi tieto
nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo
neohrozili ich kvalitu.
Takýmito opatreniami sú najmä:
- umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so
znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach
mohlo účinne zabrániť nežiaducemu
úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd aby sa tým zabránilo
ich nežiaducemu
zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového
odtoku,
-
23
- používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné
spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj
z hľadiska ochrany
vôd,
- zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami
oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s
podmienkami určenými na
zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany
vôd,
- minimalizovať možnosť znečistenia podzemných vôd ktoré môže
byť spôsobené únikmi ropných produktov z pohonných hmôt mechanizmov
v ťažobnom priestore
alebo prienikom zrážkových vôd cez kontaminované horninové
prostredie,
- pred začatím ťažby je vypracovať havarijný plán a realizovať
preventívne ochranné opatrenia vrátane monitorovania vplyvu ťažby a
súvisiacich činností na podzemnú
vodu a povrchovú vodu.
- pri manipulácii s ropnými produktmi a ich skladovaní
dodržiavať ustanovenia § 39 vodného zákona a dodržiavanie
legislatívnych a interných organizačných
bezpečnostných predpisov,
Pripomienky boli zohľadnené týmto rozhodnutím.
13. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v
Pezinku pod č. ORHZ-PK1-564-001/2016 zo dňa 17.03.2017: z hľadiska
ochrany pred požiarmi nepredpokladá vznik
negatívnych vplyvov na životné prostredie.
14. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, pod č.
HŽP/07424/2017 zo dňa 20.03.2017: Z hľadiska ochrany zdravia
netrvám na posudzovaní zámeru podľa zákona č.
24/2006 Z.z. pre činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu „Pri
Zelenej Vode“, k.ú. Most pri Bratislave-Prucké, Zelená voda,
okr. Senec. Vzhľadom na
vzdialenosť od obytnej zástavby nie je predpoklad negatívneho
ovplyvňovania verejného
zdravia ani obytnej pohody emisiami a hlukom. Činnosť bude
posúdená podľa zákona č.
355/2007 Z.z. a jeho vykonávacích predpisov, najmä z hľadiska
pracovného prostredia.
15. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia
dopravnej a pozemných komunikácií, odbor rozvoja dopravnej
infraštruktúry, pod č. 06080/2017/SZEÚ/26424 zo
dňa 03.04.2017: MDVR SR má k predloženému zámeru „Ťažba
štrkopieskov na ložisku
nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“ má nasledovné
pripomienky a požiadavky“:
Vzhľadom na pravdepodobný zásah navrhovanej činnosti do
ochranného pásma pripravovanej diaľnice D4 požadujeme, v ďalšom
stupni dokumentácie požiadať
cestný správny orgán MDV SR o výnimku zo zákazu činnosti v
cestnom ochrannom
pásme.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky súhlasí s
ukončením procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti
„Ťažba štrkopieskov na
ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“, v zmysle
zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, po uskutočnení zisťovacieho
konania, za podmienky
rešpektovania vyššie uvedených požiadaviek MDVR SR.
Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.
-
24
16. Okresný úrad Senec, odbor krízového riadenia, pod č.
OU-SC-OKR-2017/1977-59 zo dňa 03.04.2017: Z hľadiska záujmov
civilnej ochrany obyvateľstva k územnému konaniu
predmetnej stavby nemáme pripomienky. Zároveň si dovoľujeme
upozorniť investora, že
pri územnom a stavebnom konaní je potrebné zohľadniť požiadavky
civilnej ochrany
obyvateľstva podľa:
Zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v
znení neskorších predpisov
Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie
stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení
civilnej ochrany,
Vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach na
zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného
systému civilnej ochrany.
V prípade, že nepríde v projektovej dokumentácii k podstatným
zmenám, netrváme na
posudzovaní na posudzovaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Požiadavky boli zohľadnené týmto rozhodnutím, Ide o legislatívnu
požiadavku vyplývajúcu
zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
17. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, pod
č. 21800/2017/Mgr. Sedláček zo dňa
19.05.2017:
K predloženému zámeru uvádzame z hľadiska pôsobnosti odboru
odpadového
hospodárstva nasledovné :
- Navrhovateľa upozorňujeme na dodržiavanie ustanovení
vyplývajúcich z § 20 Podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie
na povrchovú úpravu terénu vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
371/2015 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len
„Vyhláškač.
371/2015“).
- Odpady vhodné na povrchovú úpravu terénu, ktoré je možné
použiť bez analýzy sú 17 01 03 škridly a obkladový materiál a
keramika, 17 05 04zemina a kamenivo iné ako
uvedená v 17 05 03 a 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v
17 05 05.
- Ďalej navrhovateľa upozorňujeme, že súčasťou žiadosti na
vydanie rozhodnutia/udelenia súhlasu na využívanie odpadov na
povrchovú úpravu terénu podľa
§ 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o
zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o odpadoch“)je
vyžadovaný aj odborný posudok.
- Ďalšie náležitosti sú uvedené v § 39 Vyhlášky č. 371/2015.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor
odpadového hospodárstva
nemá zásadné pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti a pri
dodržaní pripomienok
uvedených vyššie a dodržaní ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov v oblasti
odpadového hospodárstva nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa
zákona č. 24 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Pripomienky boli zohľadnené týmto rozhodnutím.
-
25
Dotknutá verejnosť podľa §24 zákona o posudzovaní:
18. Združenie domových samospráv, zastúpené Marcelom Slávikom,
stanovisko zo dňa 13.03. 2017: K predstavenému dokumentu „Ťažba
štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu
Pri Zelenej vode“ máme nasledovné pripomienky:
16. 1. žiadame podrobne rozpracovať v textovej aj grafickej
časti dopravné napojenie, ako aj
celkovú organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou
činnosťou v súlade s
príslušnými normami STN a Technickými podmienkami TP 09/2008 ,
TP 10/2008.
16.2. žiadame doplniť dopravno - kapacitne posúdenie v súlade s
príslušnými normami STN
a metodikami (STN 73 6102, STN 73 6101, Technické podmienky TP
10/2010 , Metodika
dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných
projektov) pre
existujúce križovatky ovplyvnené zvýšenou dopravou navrhovanej
stavby a zohľadniť širšie
vzťahy vychádzajúce z vývoja dopravnej situácie v dotknutom
území, z jej súčasného stavu
a aj z koncepčných materiálov mesta zaoberajúcich sa vývojom
dopravy v budúcnosti (20
rokov od uvedenia stavby do prevádzky).
16.3.žiadame overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou;
žiadame, aby príslušná
zastávka hromadnej dopravy bola maximálne v 5-minútovej pešej
dostupnosti.
16.4. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov sa pozemné komunikácie
budujú, rekonštruujú,
spravujú a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej dopravnej a
cestnej politiky, s
koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného
prostredia. Navrhovanie
pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských
technických noriem,
technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a
vývoja v cestnej
infraštruktúre. Na zabezpečenie uvedených úloh ministerstvo v
súlade s metodickým
pokynom MP 38/2016 Schvaľuje a vydáva technické predpisy
rezortu, ktoré usmerňujú
prácu investorov, projektantov a zhotoviteľov v rôznych
oblastiach (činnostiach) cestnej
infraštruktúry. Technické predpisy rezortu sú zverejňované v
plnotextovom znení na
webovom sídle Slovenskej správy ciest -
www.ssc.sk/sk/Technickepredpisy-rezortu.ssc.
Žiadame rešpektovať Technicko-kvalitatívne podmienky MDVRR SR,
časť9 – Kryty
chodníkov a iných plôch z dlažby, Technické podmienky
projektovania odvodňovacích
zariadení na cestných komunikáciách ako aj ostatné spomínané
technické predpisy v
plnom rozsahu.
16.5. Žiadame spracovať dokument ochrany prírody podľa §3 ods. 3
až ods. 5 zákona OPK
č. 543/2002 Z.z. a predlžiť ho príslušnému orgánu ako podklad
rozhodnutia o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
16.6. Žiadame vyhodnotiť súlad výstavby a prevádzky navrhovanej
činnosti s ochranou
zelene v súlade s normou STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83
7015 Práca s pôdou, STN
837016 Rastliny a ich výsadba a STN 83 7017 Trávnikya ich
zakladanie.
16.7. Žiadame dodržať ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách (vodný zákon).
16.8. Žiadame dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a
zabrániť nežiaducemu
úniku škodlivých látok do pôdy, podzemných a povrchových
vôd.
16.9.Žiadame definovať najbližšiu existujúcu obyt