-
?fefe«a»tMr»sy «*t7*dft»> V vtorok, i tvr tok a sebota.
tnlftoak MM pw l«É*É»4?fc>ri*» M o i» rok 1« k., m pol rok* ft
k.,
4» f t j r t rok» 4 L , M B M Í K l k . 6 0 k
«• Hwieekk 1« M T M . Stu f nbloT, AMUKOJ 4 dolL 76 ••Utne
endxosemiko 84 franky!
Předplatila eena •a i o b o t ň a j i i e ě í s l » J* t
pre Rakúiko-Uhortko roéM 4 kor., pre Nemecko 4 marky,
Botko S rab., Ameriku 1 d. S* fc, ostatné cadsoiemsko 6 fe.
Jodnotíiré fial* predáTaja M I po 10 k, poštou tt h.
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv.
Martine.
Ročník XLVII. Sobota, 19. februára 1916. Číslo 21. (7.)
Náš chlieb. Len terai vedia ladia, prečo Spasitel sveta
dal do svojej pre všetkých ladí, všetky národy poiOBtavenej
modlitby tá prosba: chlieb náS každodenný daj nám dnes! Pri nás
Slovákoch bol síce chlieb vždy vo velkej úcte, menuje sa „dar
Boží", a dobre to vyslovil náš básnik Chalúpka, že v slovenskom
dome príchodzieho, či je zblízka, či zďaleka, vždy na stole dar
Boží čaká. Keď človek príde do doma, najde na stole chlieb, pri ňom
nôž, a ako inak úcty býva považované, že gazda, ale obyčajne
gaidiná, vezme chlieb s nožom, podá hostovi s obyčajným prívetom:
Krájaj teže si chlebíčka! Pred niekolko rokmi umrel jeden náä
kopaničiar, ostala po ňom| vdova s drobnými dietkami. Keď som sa] s
pointováním dopytoval, v akom stave ostala, odpovedala mi, potešuj
áo seba i mňa: Vi ak, ohvala Pána Boha, máme eite chlebíčka! Akým
smiešnym, alebo, ako to učení India hovoria, naivným zdá sa byt
vdovino pote-f Senie, ale tá vdova bola bližšie k srdcu Bo-j žiemu,
ako mudráci, ktorí by sa boli na tom slove zasmiali. Ja som sa
nesmial, so j slzami v oka som sa radoval.
Najväčším zármutkom pre naše deti je, keď chudobní rodičia
povedia detom na chlieb Ba domáhajácim, že ohlebíček ešte spí!
Pred-! tým sa to hovorilo len v najchudobnejší oh domoch, majetní
mali chleba dosf, ešte majet-;
nejäí si ho nevážili, mešťania, páni vysmievali Ba, keď videli
dedinčana, sedliaka, že i do mesta doniesol si v kapse chleba a
niekde' v kútiku si ukrajoval. Kto by to vykonal dnes, tomu, radím,
aby si vzal so sebou hodný kus, aby mal i pre inýoh, alebo aby sa
dobre; Bohoval, keď ho jie. Včera mi rozprával na dovolenie přišlý
vojak, že išiel s dvoma kamarátmi, velkomešíanmi; jeden bol
Viedenčan. Po oeste sa shovárali, čo ktorého čaká doma, Náš
kopaničiar tešil sa, že sa naje domáoeho ohleba; Viedenčan smutne
poznamenal : „Ja, keď prídem domov, musím si ' íst najprv pre
karotkn, a potom neviem, či' dostanem na ňu chleba.0 Toto na
ukážka, v akej vážnosti je dnes chlieb nielen po dedinách,
kopanioiaoh, lazooh a folvarkooh, tam bol i dosial, ale i v mestáoh
a veľmeatáoh. Už dnes by daromná bola rada kňažny, ktorá, keď jej
oznámili dvorania, že chudobní India nemajú chleba, múdre radila,
aby si kupovali žemle — niet ani žemiel!
Takto, hla, vojna naučí spořivosti a váženia si darov Božích.
Predtým ešte i žobrák pohoršil sa, keď dostal miesto almužny
ohleba, radšej mal krajoiare: dnes sa mu tvár rozveselí, keď vidí
kúsok ohleba, krajoiarov si všimne len taký, ktorý radšej slope,
ako jie. • Táto dlhotrvajúca vojna popremieňa v mnohom smýšlanie
Indské. Predtým panovalo porekadlo: „Za peniaze všetko dostaneš!"
Peniaz menoval sa všemoháoim. Kto mal peniaze, tomu sa každý
klaňal. Dnes peniaz
Svetová vojna. podobný je královi shodenému B trónu a] miesto
neho sadol na trón nevážený chlieb.; Ale keď prišiel ku cti chlieb,
prišli ku cti j Berlín, 15. februára. SolunBký dopisovatel
petro-
i tí, ktorí ho dorábajú — rolníoi. Josef Mel- hradských novín
hovoril BO známym francúzskym cer, bývalý farár garamseoký, napísal
peknú generálom o Solúne. Terajšie ticho má Bvoje príčiny, pieseň,
ktorá omylom prišla i do Zpôvníka, N a ÍP r v a l é ceBty T
Macedonii, zvláště okolo Vardara lebo nehodí Ba medzi piesne,
ktorými má byt í e B a m é b a h n 0 ' P r e í a i k ú M«»eriu
neprechodné.
g Ĺ K tomu uBpeli Solún tak opevnit, že sa rovná nedobytnej
pevnosti. Pravda, nepriatel má velké zkáse-nosti v pevnostnej
vojne, to netreba podceňovat. Na teraz nepriatel sa opevňuje v
SrbBkn, aby nebol ztade vyhodený.
Yelmi obozretne pripravuje sa nepriatel na útok na Solún, lebo
vie, že je Solún otázkon obajania.
Hovorím, že omylom prišla do Zpčvníka, nie!Nemci hotujú nové
kanóny, No my sme na nemecké preto, že je v nej vzdaná čest
rolníkom, ale prekvapenia prichyBtaní. Kedy bude útok na Solún,
čest nepatrí ani rolníkom, ani remeselníkom, f nedá Ba povedat. I
politické pomery B Qréckom už ani kupcom, ani sudcom, ani učiteľom,
ani niesu také zamotané. Bulharsko a nemecké obajanie advokátom,
ale jedine Bohu. Mimo chrámu, f požadujú nápad na Solún. mimo
modlitby, kde má byt v ústach a v srdciach sláva Božia, i ja
poviem: česť rolníkom !
Známa je rozprávka, že na vysokej skale mal obor vystavený
zámok. Raz vyšla jeho j dcéra zo zámku a videla, ako rolník orie: o
z n a m n J«. i e m e d » p*S i c°m a c l * n m i 8 k n P 8 t i n y
P°" zapáčilo sa jej to, sobrala rolníka s volmi a H 8 * r ôin°
mienkf- P«8Í« *«tJ. • * Ba skupština
oslavovaný jediný darca všetkého Pieseň táto začína sa:
Stav váš z Boha jest, sediaci, Zemi oddal vaši práci,
B; ste ji pilně dělali, Chléb sobě, bratřím získali:
Cest rolníkům!
Berlín, 15. februára. „Russkija Viedomosti" píšu z Athén: Okolo
ostrova Samos abiera sa velká flotta. Samos, ako aa zdá, bude
oporným punktom flotty spojencov.
Bukareät, 15. februára. Ruskí dopisovatelia z Athén
Bišla na Korfo, a členovia nechcú na gréckej pôde zasedat.
pluhom do zástery a niesla k otcovi do zámku, i Oteo sa spýtal:
„Čo '& uosieá, dcéra moja?Ä i
u ., • j • i « j j i w Bukareät, 15. februára. Bukareštskí
študenti „Hračku som si doniesla", odpovedala a uká- . ... . ' , „
u n .. . • . .
, . . . . . /-v. . . , , oznámili všeobecný sympatický straik BO
študentmi žala rolníka so záprahom. Oteo jej povedal: j „Zanes to,
odkial si odniesla, lebo keď títo ! " ^ 1 5 < f e b r u a r a
> M i l á n s k e n o v i n y p r i n á i a j á maličkí ludkovia
nebudú orat, siať a žať, my osvedčenie Sazonova: Stále rastúca
solidarita medzi obrovia tu hore hladom pomrieme." To sa'Bp0jenci
musí svet presvedčiť, že nik ani len nepoukazuje teraz, na číoh
pleciach stoja štáty. J mýiľa na osobitný mier. Osud Srbska a
Čiernej Hory Bez toho, že by sa tým ublížilo akémnkolvek je síce
smutný ale len dočasný, lebo je isté, že koniec vojny prinesie
spojencom právo a spravedlnost.
Vzhľadom na Grécko postačí, ked ostane neutrálnym. Pomery
Romanic k Baska ostanú priateľské, čo ako
povolaniu, akejkoľvek práci, musíme uznat, že základom všetkého
sú tí, ktorí dorábajú každodenný chlieb. Pravda, základ býva na
spodku, v zemi, ako koreň stromu, a spros t í ' c e n t r á l n e m
o c i n B Í l nJQ M Bomániu na BVOJU stranu India sa nazdajú, že
hlavnou vecou je blý-jP r i t Í 8 h n a f- T o 8 * m é c h c e l i
i a 0 SvédBkom, ku kto-skavá strecha, alebo nejaká cifra, zástava n
a ! r é m a B a p o m e r R u 8 k a d e a n e riep8uje' a 8 Í c e a
M m
nej; strecha B akýmikoľvek ciframi by s k o r o ! z a k l a d ?
8 y ! D p a t i í ' a l e j z á n j m o y ' t a k l e S Tv é d i n
i k d y
spadla, keby nebolo pevného zakladá. (nepotiahnu z pošvy meč
proti Rusku. S Japonskom u Ĺ J / • 3 -L i • „»f etojí Rusko na
priateľskej nohe. Dodávky Japonska sú Mahomedáni zodvihnú so zeme
najmenší* R n B k o n M m . r n a . , . „ . , kúsok papieru, aby
nikto naň nestupil, lebo
pre Rusko nesmierne užitočné.
nimi Rabinšteina a Manusa. Sazonov odvetil, že tých ľudí nepozná
a s nimi ničoho spoločného nemá.
Berlín, 15. februára. Bude shromaždenie monar-
Vieden, 15. februára. Vyslanec dumy Kennský že na papieri písaný
je Koran, 1.1, ich sväté • * „ , a *• • * í- » •_
i 4i M. J • / • , • laterpelloval Sazonova, či vie, že agenti v
Ruska plamo. Ale ctihodnější je obyča,, ktorému a g i t u j 4 M B e
p a r a t n y m i e r ? M e n o v a l p ä ( m i e n m e d z i i mňa
nebohá matka učila: zodvihnúť a odložiť každý kúsok chleba, aby
nebol pošliapaný. A toho sa vždy držím, nedovolím roz-hadaovať
ohlieb, v ňom vidím naj väčšiu f chiatov v OdesBe. Predsedom bude
Sčelgovitov. ukážku lásky Božej. Naša krajina menuje sa] Amsterdam,
15. februára. Anglický minister mu-obilnioou Európy, a ako Betlehem
znamená nície Lloyd Qeorge ide premeniť všetky veľké whisky-dom
ohleba, tak naša vlasť mohla by sa me-'Pšenice na fabriky munície.
Destilátori budúpravde-novat vlasťou ohleba, keby — k e b y sa
množ- j podobne žiadať odškodnenie. Pálenie whiski bude stvo
zbožia, kukurice neobrátilo na otrava, nevypálilo na pálenku!
Nehovorím o dnešných časoch, ale o minulosti, a bojím sa, že ani v
budáonosti nebude lepšie: oteo chlieb a l e b o n e u t r á l n y c
h Pr,»tavov« k t o r é m*& BP°Í e n i e
.. i , ,, , j . . ! B Nemeckom, lebo im ináč nedajú uhlia. I
švédski pije v podobe pálenky a deťom sa P°™ v l 0 f l a r i d o 8
t a l | ^ „ „ „ , , . chlebíček spí! Dľa katechismu ku každoden- «
u. J
-
Londýn, 15. februára. Z Rotterdamu zvestujú, že štátny
departement TO Washingtone uznal ,Appam" za prizu.
Carihrad, 15. februára. Komora odhlasovala pre* menu ústavy, dla
ktorej sultán môže komoru rozpustit. Posial toho práva nemal.
Amsterdam, 15. februára. WilBon povedal na bankette: Spojené
Státy budú mat kolossálnu výhodu, ked sa zadriia na tejto
ekonomickej voj ay. Nie zo ikody druhých, ale že budú užitočné
Spojené Státy budú brat vôdčiu rollu na ekonomickom poli.
Petrohrad, 15. februára. Cár Nikolaj dňa 11., 12. a 13. februára
navštívil severozápadný front, kde držal priezor nad vojskami.
Mnoho plukov navštívil a ďakoval za vernú službu.
Lugano, 15. februára. BakÚBko-nhorskf letúni zabili 12
obyvatelov Milána, 40 ich ranili. Hádzali bomby i na Treviglio a
Bergamo.
Lugano, 15. februára. Zajtra bude ministerská rada, na ktorej
Salandra a Sonnino budú referovat o rimských konferenciách a uzavrú
na Briandovu ná-vStevu revizitu. Salandra pôjde do Paríža s mini*
atrami Barsilaim, Ooneom a Zupellim.
Berlín, 16. februára. Bulharské a rakúakouborské vojská napadly
srbské, černohorské a talianske vojská pri Dráči. Talianske vojenné
lode bránia meBto od mora. Talianske parníky BÚ hotové, v páde by
Dráč bol opuBtený, pobrat na paluby vojsko a vojenaké
materiály.
Bim, 15. februára. I nad Schio zjavily sa rakúäko-nhorské
aeroplány a hádzaly bomby. 6 ludí zabily a 6 ranily.
Paríž, 15. februára. Briand a Bourgeois referovali na
ministerskej rade o svojej talianskej ceste. Oba vyslovili úplnú
spokojnosť nad dosiahnutými výsledky.
Lugano, 15. februára. Diplomatická a vojenná rada ententy bude
dňa 27. februára,
Berlín, 15. februára. „Daily Mail" píše: Delegátov francúzskeho,
anglického, ruského a talianskeho generálneho štábu sídu sa ešte
tohoto týždňa v Paríži, aby ustanovili programm medzinárodnej
konferencie. Na konfarencii budú pojednávat o všetkých budúcich
dielach politických, vojenských a hospodárskych.
Rotterdam, 16. februára. Na jazere Tanganyka potopili Angličania
nemeckú lod .Hedvíg von Wiss-mann". (Tanganyka je jedno z
východnoafrikánskych jazier na hranici Konga a Nemeckej Východnej
Afriky.)
Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 16. februára.
Na ruskom bojišti je položenie nepremenené. Na prímorskej,
korutánskej a k nej primykajúcej
línii kanónový boj trvá ďilej. Na doberdobskej línii vyvinul sa
boj s ručnými granáty a boj mínový. Na Javorčeku sme talianska
predstráž 8 rás vyhodili z pozície. Pred Bomboni je mnoho
talianskych mŕtvol. NámeBtnlk šéfa generálneho štábu v. fíôíer,
feldmaršal-leutnant
Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 16. februára.
Angličania včera večer tri razy bezúspešne napádali pri Tpern
naše pozície. 100 Angličanov sme zajali. Francúzi v Champagni
pokúsili Ba nazad dostat naše pozície pri Tahure. Velké dažde
znemožnily ich akciu.
Na východe pre metel nebola akcia. Na Balkáne niet nič nového.
Najvyššie kommando.
Viedeú, 16. februára. Bulharský král daroval Jeho Veličenstvu
cisárovi a kráľovi kríž chrabrosti I. a IV. triedy, arcikňasovi
Karlovi Franc-Jozefovi rád Sv. Gyrllla a Methoda B reťazou a krížom
chrabrosti, rakúsko-uhorskému atašé plukovníkovi Laxa kríž
chrabrosti III. triedy.
Rím, 14. februára. Královský miestodržiteľ konfiskuje všetky
kapitále a majetky tureckých poddaných.
Londýn, 15. februára. Anglická trónna reč znela: Moji spojenci a
moj národ, v tomto konflikte vždy užšie spojované sympatiami a
usrozumením, ostanú pevno rozhodnutí, vymôcť si zadosťučinenie za
obete vyprovokovaného zlodejstva a garancie pre všetky národy od
moci, ktorá falošne moc ako právo, užitečnost ako čeBt
považuje.
S hrdou, vďačnou dôverou hladím na chrabrost, tvrdoBt a
prostriedky mojej fhtty a armády, od ktorých závisí dosiahnutie
tohoto cieľa.
Snem sa musí postarat o financovanie vojny. Lugano, 16.
februára. Dráč bráni 3. srbský ar
mádny sbor, ktorého kommandantom je generál Sturm. Bukarešt, 16.
februára. Pri Lipkanoch na besB-
arabskej hranici sú velké pohyby ruských vojsk. Vo dne v noci
prichodia do Lipkan vojenské vlaky, dovážajúce vojsko do Novoselíc,
kde sú denne tuhé bitky. Do Novoselíc prišlo mnoho automobilov.
BBBS-arabia vrie vojskami.
Rotterdam, 16. februára. Koncom marca 50.000 Srbov pošlú z Korfu
do Solúna na posilnenie tamejšícb voJBk ententy.
Dopisy. Zvolen, 15. februára 1916. Dnes sme odprevadili
do matky zeme telesné pozostatky zosnulej mladej manželky a
matky nemluvňátka syna Tatiany Medve-ckej rod. Štefanovičovej.
Obrady cirkevné odbavovali farári Ján Slávik z Dobronivej a Samuel
Liiko zo Zvolena. Kázeň držal v dome smútku Ján Slávik. Zialno Ba
bolo dívať na vencami pokrytú bielu rakev, v ktorej navždy zavreté
mftve telo širokej našej verejnosti známej buditelky, umnej
pracovníčky, za blaho svojho národa šlachetne cítiacej horlitelky.
Niekdy životom kypiaca, bystrá, veselá Táňa po krátkom ale šťastnom
manželstve uvädla pod zvolenským zámkom v nemoci ťažkej,
nevyliečiteľnej. Srdcový nednb urobil koniec jej mladistvému, ku
krásnym nádejam pojenému a oprávňujúcemu životu. Ján Slávik vo
svojej vzletnej kázni pekne zobrazil jej nevšednú osobnosť, jej
pripravenosť, spôsobilosť, chtivosť k životu. Popri povinnostiach
bezprostredne domášnych rojčila za vyššie ideále v spoločenskom a
národnom živote, o čom nechala zosnulá nehynúcu pamiatku menovite v
Martine, odkial doviedol BÍ ju krásnej jej povahe a túžbam podobný
manžel dr. Lsjko Medveeký. Za riadnych, pokojných čias iBte.obetaly
by boly včasný, mrazivý brob Tvoj milujúce Ťa družky zo Spevokolu a
prenikavým známym Ti Bpevom lúčily by sa boly od Teba, bol by
vystúpil z radu účastníkov smútočného Bprievodu rozžialený junák a
splatil by bol dlh úcty a vďačnosti za nás všetkých živým Tvojej
duši blízkym & príjemným hlasom. Ticho, dôstojne Brne BÍ Ťa
odprevadili a vrelou slzou v oku. Hrob Tvoj na zvolenskom cmiteri
zostane nám blízkym, nezapomenutelným. Biely sniežik padal na očiam
našim tratiacu sa rakev. Kňaz prežebnal a oddal Bohu, čo on
stvoril. Úpenlivý vzdych a plač dobrej matky, milujúceho manžela a
všetkých pokrevných i žiaľne vzdychy prítomných zakMčily smutný akt
pohrabu. Dlho, dlho žialif budeme za šľachetnou Tvojou dušou I
Odpočívaj v pokoji!
BESEDNICA. P r i ohníku.
— I. Or. Orlov. — , — Počuj, Ondro, utíchlo. .— Utíchlo. — A
keby to tak na vždy. — Keby. Nastala tichost. Střelba na fronte
prestala a dvaja
junáci zamyslene hfadeli do ohnlka, čo živo blkotal pod vysokou
Bosnou oblievajúc ich zarastenú, vrásko-vitú, vychudlú tvár jakýmsi
tajomným leskom. Ondrej ZáveBOk, tak mu totiž bolo meno, priložil
na ohník ešte trošku ráždia a lahol BÍ ku nemu bokom, tak že ma
tvár práve do ohňa padala. Pušku odložil stranou a taniBtru BÍ
položil pod hlavu. Poduška pritvrdá, ale on už na to privykol. Kde
by nie. Desat mesiacov v poli nepretržite, pod holým nebom, v daždi
v Bnebu, mnohoráz o hlade a smäde. To je nie maličkosť. Možno, že
na lôžka pod teplou perinou by ma to už ani tak nechutilo. Na také
lahôdky dávno pozabudol. Najväčmi tešil sa fajke. To bola jeho
.starká". Tej neopustil nikdy; v nijakom protivenstve, ani v tých
najtuhších nápadoch. A veru ich už niekolko prežil. Okolo neho tak
padali kamaráti, ako muchy pod jaseň a on vyšiel vše z
nebezpečenstva neurazený, len čo mu jedna gulka urobila dierka na
čiapke. Iné sa ma nestalo. Niekedy mu prišlo i utekať. Potratil
muníeiu, patrony, náboje, poodhadsoval aj proviant, čo mal na tento
deň vyfasovaný, ale fajočký sa kŕčovite pridŕžal. To bolo jeho
najväčším pokladom, a taký pozor dával na ňu, ako na oko v hlave. I
teraz BÍ ju vyňal z bočnej kešene, ako vždy, keď len trochu volného
čaša mal a dobre ja napchajúc komisným dohánom, polo Hl do pahreby,
aby Ba ma zapekla. Dnes si to dovolil, lebo netreba ma mašírovat.
Je v rezerve. Oddychuje. Nuž má čaša i na takéto extra prichútky. A
potom ja aj dobrej vôle. Práve dneska dostal pošta. Štyri listy
razom. Od matky jeden, od suBtry druhý, od brata,
Chýrnik. Predčasné maturitné zkúšky na stredných školách.
Vo Viedni noviny ministerstva inostrannych diel pišu, že na
príslušných miestach je už reč o tom, aby na gymnáziách, reálkach a
iných, a tejto stránky im rovných ústavoch, maturitné zkúšky toho
roku mohly byt už v máji, alebo koncom apríla. Uznávajú to aa
potrebné preto, aby študentom, ktorým príde nastúpiť vojenskú
službu, bolo zabezpečené právo jednoročného dobrovolníctva. Ale pre
nižšie triedy týchto škôl bude trvať školský rok až do leta. —
ViedeĎBké noviny hovoria len o Bakúsku; ale a nás, v Uhorsku, budú
tie isté poriadky, čo tam.
Nový most na Dunaji. U miniBtrapredsedu pred pár dňami bola
deputácia z Torontálskej stolice. Prosila, aby nový železničný most
na Dunaji vystavili z Torontálskej stolice, od Kubína (Kevevára) na
Smederevo. Most na tejto časti Dunaja mal by vraj velký hospodársky
i politický význam.
Vojak, ktorého bezmála za živa pochovali. V lazarete v
Gbotešove, nedaleko Plzne, opatrujú vojaka Karia Hesaa. Už sa
zotavuje, ale bolo B ním zle. Na bojišti pri útoku vybúšil neďaleko
neho nepriateľský
čo je n kanonierov, tretí, a štvrtý od svojej Veronky. Snúbenica
totiž Nuž dneska jeho blaženost bola bezhraničná. Uprene sa díval
do blkotajúceho ohníka, ako sa mu fajočka zapeká a veselo BÍ
pohvizdoval.
— No už hádam bude dosť. Už soptí, — prehovoril k nemu Jozef
Vysoký, jeho krajan a najvernejší súdruh na vojne, čo sedel oproti
nemá na pni a prihrieval BÍ konservn.
— Ešte troška nech si popípka, bode lepšie ehutit. Človek aBpoň
raz nech niečo poriadneho užije. Vieš tak si to tu zariadim, ako za
Vahanovom, ked sme trávy kosievali. Hej, že to boly krásne časy I
Či sa pamätáš na tie milé obuôcky, ked sme tak vysedávali okolo
ohníka, ako teraz; tma bolo na vôkol, len čo tie hviezdičky
žmurkaly na oblohe nebeskej. Oheň veselo horel a my Brne si
zaspievali tú našu:
„Polána, polána na polane jama, kedyže sa vydá Bobrovského
dáma!"
— To bolo vtedy, ale teraz je tomu ináč. — Co ináč? — Sme na
vojne. — Hml Na vojne I Ale preto nám netreba po
tratit dobrej vôle. Najmä ked je tak ticho, ako teraz, A k tomu
sme ešte v rezerve. Nuž ua čo smútiť?
Vstal, poobzeral Ba vôkolo, kde ich kamaráti pri podobných
ohníkoch vysedávali; Zajajakal, že Ba to, až tam kdesi v doline
ozývalo; zvrtnul sa na opätku a B usmiatou tvárou siahnul za
zapekačkou, čo aa až na dobre červenala.
— Teraz až bude dobrá, nech BB len trošku ochladí — riekol a
položil ju na koreň sosny pobok svojej tornistry.
Sám ale medzi tým zašiel troška do húšte, aby usbieral niečo
suchých halúzok.
Noc bola krásna utešená. Mesiaca síce ešte nebolo, ale na
bezoblačnej, tmavobelasej oblohe hvi& zdičky blýBkaly veľkými
očami a rozobáňaly príkra
tajomatví vesmíra a trblietaly sa akoby slzy v Božom oka. Ich
lesk bol taký tajomný, záhadný. Myslel by BÍ si, že sa radujú,
tešia nad čím BÍ veľkolepým, neznámym. Azda nad nejakým víťazstvom
teraz vydobytým, lebo nad nejakou udalosťou, čo vo svojich
následkoch prajné bude vlívat na dobré zavŕšenie tejto krvavej
vojny. Radosť celého sveta vidíš aa v nich zrkadlit. Vidíš v nich
jasot millionov vysvobo-dených z pod tlaku neistoty, z pazúrov
upíra, čo sa nemôže dosť nasýtiť krvou nevinného ľudstva. Až Ba ti
prsie rozšíri, hlboko vy dýchneš a Brdce sa ti naplní akýmsi
radostným, nevysloviteľným pocitom — — Lež je v nich i ČOBÍ
bolestného. Zdá aa ti, že koľko ráz zatrblietajú, koľko ráz žmurknú
neviditeľnými mihalnicami, toľko ráz sperlí sa zlato sis z dlhých
modrých ich riasníc. A ty razom pocítiš vlahu na líei rozpálenom
mysľami. Hviezdy plačú, smútia. Nad čím? Hej, majú mnoho, mnoho
príčin. Celý svet je preplnený bôľom, pokrytý ranami, čo sa vše
obnovujú, jatria pri každom východe slnka, ako rany Prome-teusové.
Na udní plače ľudstvo a ked sa slnee skloní k západu a deň sa
pominie, na oblohe nebeskej vzplamú hviezdičky, aby avojim nemým
trblotom vzlykaly: „Beda, beda, bedal" A v tom ligotaní javí sa
plač opustených vdov a Birôt. A v tých slzách zrkadlia ea slzy
starých matiek a otcov práce neschopných. Kde je ich spora? kde je
ich živitel?
Noc opanovala celý kraj. Tajomstvennú tlš nič nenarušuje, iba,
tichý blkot ohníkov posiatych leži-skom a přitlumený rozhovov
statných našich chlapcov zpod Tatier. O čom asi rozprávajú?? Akiste
mnohí zablúdili domov, do milej Oravienky, do hornatého Liptova, do
slávneho Turea, alebo kdesi na Považie ku svojej rodinke: ku
otcovi, k matke, ku žene, ku detom. V ducha tešia sa a nimi
objímajú ich, až príde na nich sen a zatvorí im obťažené vĺčka. I
potom spia blažené, ticho, pokojne snívajúc o lepšej zaslúženej
budúcnosti... Či ozaj ich Btrádania a námahy
dajúcu sa tmu. Také čisté, jasné boly, ako oči
nevinnej,'.korunované budú vencom vďaky?! kvitnúcej devy. A čo raz
viac a viac sa ich vynoro-j Kým Ondrej chodil za ráždím, Jozef
VyBoký zô-valo odkiaľsi z mora nekonečnosti, i nevysvetiteľných
hrial konzervu, vyňal nožík z vrecka, otvoril plechovka
-
nát. Hess od tuhého strasenia nervov stratil povedomie a ostal
ležat. V takom stave našla bo ruská sanitná patrolla, a nazdávajúc
Ba, že je tiež mŕtvy, nložila ho B ostatnými mŕtvymi do vykopanej
jamy. Hess ležal v jame B mŕtvymi dost dlho. Ale zas ptiHa rakúska
Banita, ktorá mala na pomoc vycvičeného psa. PeB skočil do jamy,
stekal a konečne vybehol B Hes-sovou čiapkou. Zdrsvotní vojaci
potom išli za psom a v jame medsi mŕtvymi našli ešte živého Karia
Hessa. Bol velmi slabý, (ažko chorý, ale ui príchod! k sebe.
Zlodeji v Hannovere. V meste Hannovere, v Prusku, zlodeji v noci
vlámali Ba do mestskej Bporiteloe, otvorili Bi kaBBu a odniesli z
nej všetky peniaze, 27.000 mariek. Otvorili vraj kassu, považovanú
sa bezpečnú, akýmsi novým nástrojom zlodejským.
Konfiškovanie majetkov v Triente. V Tyrolsku 7. júna 1915
cisárskym nariadením ustanovili, že ob Čanom, ktorí sa nevernosti
dopustia, konfiskujú majetky. Od tých čias i konfiskovali z
hraničných obcí niekoľkým selliakom. takým, ktorí utiekli k
Talianom. Najnovšie konfiskovali majetky trom trientským
obyvateľom, ktorí od rokov boli známi ako vodcovia iredentistického
pohybu v Tyrolsku. Z nich jeden, Giovani Pedrotti, je viacnásobný
millionár a v južnom Tyrolsko najbohatší človek. Od svojho Btrýka
zdedil majetok B tou výmienkou, že bode povinný cast roku bývávat v
Triente. V lete obyčajne býva v Ríme. Pedrotti napomáhal peňažité
všetky irredentistieké pohyby v Tyrolsku, menovite i noviny „Alto
Adige" a .Idea Nazionale". Od vypuknutia vojny býval y Milane a
podporoval štedré všetkých rakúskych Talianov, ktorí utiekli za
hranicu. Irredentisti Larcher a Ambrosi, ktorým teraz spolu s ním
konfiskovali v Triente majetky, od vojny počnúc zdržovali Ba tiež v
Milane.
Cigáni na Morave. Na Morave medzi ôlomúcom, Prerovom a
Proatejovom potulovalo sa do 20 vozov Cigáňov. Cigáňom v zapätí
Iudia sa žalovali, že je mnoho krádeii; a jednako až po dlhšom čase
sa zbadali, že zlodejov treba hladat v Cigánoch. Teraz ich uí
chytajú.
T zadumaní o Smrti. Viem — prídeš, keď sa rúčka mojich hodín raz
ku poslednej cifre nakloní... tak tíško prídeš — tichšie než ja
vchodím ku drahým — ktorých nebo dalo mi . . .
Svoj čierny závoj odhrnieš — by ahliadol plet skvácu a zrak plný
pokoja, a prisadneš — jak srdcom by ti vládol — a naleješ v čias t
tvojho nápoja.
Ja nerád by si štrngnút sotvas' prišla, hoc nesmyslom mi reč —
tak mnohá reč, čo o tebe svet všetko navymýšľa, jak by (a chcel mat
večne obďaleč.
Však — môž byt — v izbe budú moji milí, im nádej skmáše tvoja
návšteva, nuž — nie div — ak by srdcia zakvílily, jak — kde sa
ťažko — (ažko lúčieva...!
A môť byt — kázeň iba pri rozvrhu: ja mal by ešte mnoho
povedat... ó, poshovl označ rúčke cifru druhú, až potom nedbám k
čiaši zasedat 11
Viem — prídeš I mok tvoj smysly ukolíše — a zvest — jak býva —
pohne známymi, ku ktorým ja však neprevravím vyše, bo stát už budú
— moje hodiny II
11/lL 916. M. Bdsus.
Ako sa má nemocný zotavovať? Mnohí India Ba mýlia, ked vážnost
nemoce dla
toho posudznjú, fcolko dni ležali v posteli „Veď to bola iba
nádcha a katar!" alebo: „Trocha
ma štiepalo v kostiach, čo v takejto slote neni diví" Ale práve
reumatické (lámkové) bôle, ak idú so
zimnicou, môžu byt nebezpečné i ked len krátko trvaly.
Najslávnejší lekári vravia, že mimo stavcového (kĺbového
reumatizmu), ktorý často i za jednoduchým zapálením hrdla (arginou)
príde, najnebezpečnejšou chorobou pre srdce sú: obyčajný zimný
katar a influenza. Preto starostlivý lekár, akonáhle nemocný zbadá
nejaké podozrivé zjavy na srdci, nesmie dovolit vstat s postele,
kým tepna a srdce znova riadne, rovnomerná nebije. Tu treba
poslúchat.
Ako často sa stáva, že lekár svojho na influenzu nemocného,
ktorý by mal ležat v posteli, nenajde doma. Straeh a starost o
úrad, postavenie, výživu ne
jednotnú nedajú pokoja vyčkat úplné zotavenie. Potom ale má čo
za roky a rcky trpiet pod zlými následkami nejakej chrípky, ktorú
považoval za nepatrnú.
Z ťažkej nemoci zotavujúei sa sú slabí ako deti. Preto dobre má,
kto sa len pomaly chápe na nohy.
V prvé dni zotavovania netreba byt dlho hore,
I So dna na den mu bude lepšie. Ked výnde s postele, nech je v
dobre vyvetranej a teplej izbe, nech z hlboká dýcha a hneď nazad do
postele, akonáhle zacíti malú zimnicu alebo mdlobu.
Nemocný nech vyhla dáva since. Ono nám dáva najviac sily.
Dcéra známeho antropologa a psychiatra Césara Lombroso vraví o
svojom nebohom otcovi: „Jedno vnadidlo, jedno opojenie predsa
vyhľadával: since. Rád sa kúpal vo vlnách jeho zlatého svetla a
vravieval, že myšlienky sa mu vtedy najkrajšie rodia, ked mu je
izba zaplavená slnečnými lňčami. Tak miloval since, že so svojimi
písmami chodil za ním po celom dome, kam svietilo, ta BÍ sadol k
stolu a bývalo, že do večera pochodil všetky izby a pri každom
stole písal."
Deti je ťažko udržať v posteli. Z najtažšej mdloby cez noe sa
zdajú byt zotavené a už by ehcely z postele.
Nepopustite, nevyslýchajte ich prosieb, rodičia I Vaša mäkkosť
môže byt dieťaťa smrťou.
Po takzvaných detských chorobách, ako ružovky, osýpky, šarlach,
záškrt, zostane po väčšine istá sla bosť srdca, ktorá sa dá len pri
úplnom pokoji v posteli vyliečit. Ak zotavujúceho sa miláčka
privčas pustia z postele a sa — hoci vo hre — velmi rozčúli, lahko
môie srdce vypovedat službu.
čo zotavujúcemu najlepšie slúži, je posilňovanie nervov.
Telesným a duševným pokojom. Spánkom pri otvorených oblokoeh v
čistej, vzdušnej izbe. Nie, žeby
boly všetky okná dokorán pootvárané, ale podlá počasia, celý
oblok, pol obloka, alebo len vrchné okno celkom alebo dopoly treba
otvoriť.
Ustaté, chorobou unavené telo, zkažená krv a rozochvené nervy
potrebujú tichoBÍ a pokoj. I proti tomuto sa velmi prehrešuje. Zle
použitá láska a súcit často viac škodí, ako osoží. Zbytočné
klebety, rozčuľujúce chýry, úsudky o zlom výzore, stave nemocného
veľmi zle účinkujú na zdravie jeho. Nedovoľme teda navštevovať
našich nemocných a zotavujúcich sa, kým sú ešte slabí.
Ku zrýchleniu zotavenia najlepšie prispieva i dobre vyvolená
strava. Nemocného žalúdok najlepšie znáša ovocnú a zeleninovú
polievku, srnisté prívarky (rajs, grÍBU, krúiiy) a múčne jedlá s
málo mäsom a mnoho ovocím. Že by víno napomáhalo trovenie žalúdka,
je zastaralý, mýľny náhľad. Všetky dráždidlá: alkohol, káva, čaj,
dohán atd. iba moméntánne uspokojujú, obveseľujú a tým zaiste tiež
dobrú službu konajú pri zotavovaní, ale ich liečivá hodnota nemá
ináče nijakej ceny. „—"
na konzerve a z tornistri vyňal kaval chleba. To všetko rozložil
na pred seba, ale sa ničoho nedotknul. Čakal na Ondra.
— Veď už poď, lebo ti tá pípka eelkom vychladne — riekol
Ondrejovi, čo sa ešte v blízkej búšti motal.
— Už idem, už — odvetil Ondrej nesúc plné náručie haluz a
Buchého ráždia. — Bude tu hned blkotat. Pozri čo som donieBoll
Hodno ta pochváliť! A hádam nie I Nepremohol si sa. Chod a doneB
viac. No, ved ja to tak nerozumiem, len t
Farbisté sklíčka. Bájka dla starých pergamentov od VHV.
Bob to kdesi v Afrike, ked už pán Kolumbus ukázal svoj kunät 8
vajcom a Iudia dychtili za novými krajinami a náhlili sa o zlomkrky
rozširovať kultúru (panovat) medzi divými národmi. Tam v Afrike,
nedaleko mora, žil národ tichý a šťastný. Rozdelený bol na tri
Bkupiny, podlá polohy zeme: horní, strední a dolní. Ak i boli
podelení, srdce im ostalo jedno, mali isté obyčaje, isté ideále,
isté radosti a žiale. Všetky tri Bkupiny vedely o akýchsi bohoch,
vedeli, čo je láska a strach. Radovali sa, keď zora sčervenala sa a
Blnko sa narodilo, milovali modré nebo a more a do žltkastých
pieskových pustatín neradi chodili.
Raz zastala na modrom mori ohromná loď. Zakotvila sa na vysokom
mori a iudia Europejci vychádzali opatrne na člnkoch von. Z
počiatku rozutekali Ba domorodí do žltkastých pustatín — ale
zvedavoBt zvíťazila. Prichádzali pomaly zpät — menovite deti. A
deti vracaly sa s výskotom a s plnými rukami darov od Europejcov.
Dostali hračky nevídané, lesklé a cven-džiace. Po čase spoznali sa
a bielnčkí hostia neúnavne zamieňali pliešky a sklíčka za tažké
zlato a hladkú Blonovinu. A aby icb mohli Europejci lepšie
rozoznávať, dali každej skupine iné sklíčka — lebo sklíčka domorodí
nesmierne milovali. Dívali Ba cez ne a nové svety sa im otvárdy
pred očima. Sklíčka boly trojakej farby: červené, modré a žlté, tak
že k ždá skupina dostala sklíčka jednej farby, pekne ako okuliare
na na šnúrke pripravené. Onedlho bola loď naplnená a Europejci,
požehnávaní od domorodých, poberali sa preč. Hneď po odchode
bielučkých hostí povstávaly medzi tichými a šťastnými ludmi akési
škriepky. S červenými sklíčkami zrazu tvrdili, že nielen východ
slnka je červený, ale i more a nebo. Ba i piesok na pustatinách je
vraj červený. Tomu sa rozhodne protivili B modrými sklíčkami. Áno,
nebo a more je modré — to je jasné, ale i východ slnka je vlastná
modrý, i piesok. Tretí, ktorí mali žlté sklíčka, smiali Ba
„hlupákom". Aký červený, aký modrý I I piesok, i more a nebo a veru
i východ je predsa žltý i I Každý Bvoje zastával, i ženy, i deti, i
starci, každý podľa
osvetlené žiarou ohníka. I dlho ležali bez Blova Ondrej pukal zo
zapekačky a zamyslene pozeral do ohníka. Jozef nepohnute ležal;
zdalo sa, že už spí, ale hlboké vzdychy, čo Ba občas vyrážaly z
jebo širokých, mohutných prsú, prezradzovaly, že ešte neusnul.
AkoBi mu bolo ťažko okolo srdca. Tiesnilo ho čosi. Ondrej to zaraz
vybadal, ale ho nechcel nepokojit. Poznal ho dobre. Ved predsa od
malička spolu vyrástli v jednej dedine, do jednej školy chodili,
spolu Ba hrávali ako malí chlapci, ba ešte i na vojenčine razom
slúžili. Nuž mal času poznať ho náležité, zovrubne. Vždy bol taký
zamyslený, melancholie íý, málomluvný. I pomyslel si: zasa si na
niečom hlavu láme. Alebo azda nejaký zlý chýr? Môž' byt. Veď i
on
hnevaj. Pod radšej sem azajedz si z tohto mäsa, už dostal z domu
list. Kto ho vie? sa zohnalo. j Za ČBB len počúval jeho vzdychy,
ako by nič ne-
— To už ini reči — riekol a priložiac niekolko haluz na oheň,
sadnul si ku Jozefovi a oba BÍ ujedali
.s výtečnej maškrtky. — A to je dobré — ozval sa po chvíli
Ondrej.
Dobré. Nie také, ako sme minule vyfasovali. Nie veru. To bolo
akési staré. Plesninou razilo. Nik ho nemohol zjest. Jozef Nízky sa
od neho v kŕčoch zvíjal.
— Načo ho jedol? — Ked bol hladný. — I ja Bom bol hladný, ale za
to som ho ne
jedol, a hla tu Bom; neumrel som od hladu. Oba zamlkli. Ohník
veselo horel a plamienok
jeho blkotal, prekrúcajúc sa raz na tú, raz zasa na druhú
Btranu. Občas zadul vetrik a zavíril ohníkom, že Ba jeho plam
rozptýlil na tisíc jazykov. Zasipel a vystrčil B voje plamene na
všetky strany, ako had svoje} žihadlo, aby sa bránil proti svojmu
tajnému nepri*--
badal. Ale ked toho bolo privela, začalo ho to do mŕzat. Odložil
zapekačku, čo mu priam teraz vyhorela, poutieral BÍ ústa, akoby po
nejakej chýrnej hostine; hlavu podoprel lakťom a zakašľal. Reku Ba
oprítomní. Ale to nepomáhalo nič. Jozef len stále mlčal a vzdychal.
Ondrejovi to bolo privela. I riekol:
— Spíš, bratku? — Nie, Oadrej. — Ja reku, že — — Prečo Ba pýtaš?
— Ked tak velmi vzdycháš. Myslím BÍ, sa ti
niečo sníva. — Ved bodaj by to bol len Ben. — k čože? — Ani Ba
ma nepýtaj! — Vari aa ti Anička vydala? — Vydala — riekol akosi
trpko Jozef. — Ale nehovor. — Vydala — na veky. Ondrej to nž
nemohol ďalej vydržat. Vstal a po
kročil ku Jozefovi, ktorý sa medzitým zdvihnul s lôžka teľovi.
Naši chlapci, potúžiac sa chutným jedlom, f a sadnul si ku ohníku,
uložili sa spat. To jest Ondrej zapipkal si ešte zo za-j — Čo to
hovoríš? Že — ie — že? pekáčky, kým Jozef rozložil si lôžko pri
ohníku oproti f — Tu máš písmo. Práve dnes som Ondrejovmu ležisku,
tak že si dobre mohli vidiet tváre," z domu. Potešili ma nadobre —
riekol a podával
Ondrejovi list. Ondrej ho otvoril a pri svetle ohníka začal
čítat:
Milý Synul Pozdravujeme Ťa na tisíc krát My sme chvala
bohu zdraví a toho zdravia i Tebe vinšujeme. D nás je tu
všelijako. Hladovať ešte nehladujeme ale sýpka Ba už vyprázdňnje a
donôvok je ešte ďaleko. Ale by to nebolo nič, len keby ostala ai
živote. Vieš, t i Tvoja oddanica, Anička Rochovie. To Ti už musím
napísať, že ona, chúďatko, už umrela. A tak som sa jej radovala.
Reku bude dobrou nevestou. A tu len ras prišlo čosi na ňu, ani
lekár z mesta nemohol jej apo-môet. Hovoria, že zapálenie
Ďalej nečítal. List položil naspäť do koverty a oddal ho
Jozefovi. Potom položil mu ruku na plece a B akýmsi súcitom
preriekol k nemu:
— Veru to úder pre teba, bratku. — Uder — odvetil Jozef a v
očiach mu za-
ihraly slzy. — Bad silný! čo máš robiť? Si vojak. — Vojak —
stisol zubami, akoby ndusiac v sebe
plač. — Máš ešte matku. — Ale ona mi bola všetkým. — Najde sa
ešte druhá. — Najde — riekol B akousi resignation a mávnul
rukou. Ondrej odišiel na svoju Btranu a Iahoi BÍ na
lôíko tvárou ku ohníku. Jozef vstal, poobzeral sa okolo a urobil
niekolko krokov k húšti. Ondrej ma neriekol nič, len sliedil za nfm
očami.
Ohníky na ležišku už skoro všetky povyhasínaly. Vôkol panovala
úplná tichost Len z tej strany húšte, kde sa Jozef utiahol, počuť
bolo tlumené fikanie...
Horo na oblohe nebeskej hviezdičky smutno žmurkaly a oblievaly
okolie slzami bôlu...
bo dostal < N a b°JiSti-)'l
-
Bvojho sklíčka ponímal Bfet. Vysmievali sa, nadávali Bi, konečne
Ba dali do bitky. A to Ba Btalo, že sa mnohým sklíčka pobily — i
povstala štvrtá parte ja, ie vlastne každý má trochu pravdy, že
totiž východ je skutočne červený, more a nebo modré a piesok íltý.
Ale táto pattaja onedlho skrachovala. Pobili ich ako
bezcharakterných bedárov, ktorí by chceli kom-promiflsy robit a
každému 8a chcie! zalíškaf. Mnohí vážnejší, ktori hľadali pravda a
na chvilka strhli sklíčka, videli, že štvrtá partaj má vlastne
pravda — ale Ba báli pomsty a tvrdili i ďalej podlá svojho sklíčka.
Boje trvaly ďalej, až sa skoro všetky sklíčka pobily — ale i ladí
ubudlo a bohatstvo ležalo bez majiteíov na zemi. Vtedy zastala po
druhý raz loď a Europejci teraz už smelo a samovedome vystúpili na
breh a vytýčili svoja zástavu.
P r i m o c z la ta j e n a svete. _ Od začiatku tohoto storočia
badat všeobecné dví
bailie sa cien. Príčina tohto ináče váenárodného zjavu istý
nemrcký nacionálny ekonóm hladá v dobývaní zlata. Zlato, tento
mertuk na meranie hodnoty všetkých tovarov, v posledné časy tratilo
na cene. Teda vlastne nielen tovary zdražely, ale i zlato zlacnelo,
následkom neobyčajného zväčšenia jeho produkcie. V rokoch 1681 do
1890 dobylo Ba zlata na celom svete málo čo vyše 100 miliónov
dolárov ročne, od polovice devätdesiatych rokov začalo dobývanie
zlata rýchle stupat a obnášalo od r. 1906 do 1910 priemerne 400
millionov dolárov ročne, teda 2 miliardy korún. I v
najposlednejších rokoch produkcia zlata ndržala sa na tejto výške,
potažné eíte vyäie postúpila; dla výpočtu správcu mincovne
Spojených Štátov roku 1913 obnášala 455 millionov dollárov, čo je o
millionov dollárov menej ako roku 1912.
Najbohatšie bane na zlato, po úpadku kedysi veľmi bohatých
kalifornickýcb, sú dnes v Transvaale a v Austrálii, obe anglické
ko'ónie. Z 635 tonn dobytého zlata roku 1908 je 110 z Austrálie a
251 z Afriky, spolu 361, proti čomu Spojené Štáty dobyly len 142
tonn a všetky ostatné krajiny 232, z čoho ale ešte 33 tonn pripadá
Anglicku (to jest Kanade a Východnej Indii). Nemecko produkovalo
len 97 kilogrammov zlata v tom samom roku.
Preto sú záujmy Anglicka — ktoré zavčasu mo-nopolisovalo
dobývanie ziata, ba i búriku vojna len preň viedlo v priamej
protivé so záujmami ostatných krajín, lebo dobyvatel zlata, ktorý
ho až nazbyt dobýva, nekoná hospodársku prácu pre všeobecnosť, iba
kupitelskú silu strhne k sebe a odníme ju druhým; slovom je
všeobecne škodlivým.
Muzeálnej slovenskej spoločnosti poBlali pt.:j
Dr. B. Chorvát IĎ k. — Na ČaBopii spolkový Ludová Banka v Novom
Meste n. V. 2 k. Pre základina na plat kustosa Joaef Janis 2 k.
Turčiansky Sv. Martin, 18. februára 1916. Za pokladníka: Josef
ŠkuUéty,
podpredseda.
„ Z l í r e n a " , s p o l o k , s l o v e n s k ý c h ž i e n
. * '
Clenovské príspevky poslaly pt. pp.: Oľga Drxuerová 12 k. Amália
Sekanová 6 k.
Želmf.a Svebíová 12 k. Oľga a Anna Bollová miesto venca f
Tatiane
Medveckej rod. Stefanovičovej 20 k. Anna Halašová,
pokladníčka.
l y O l i t r o v občerstvujúceho, smád uha-sujoceho, výborného,
domáceho n á p o j a môže si každý gám ihotovit • nepatrným
výdavkom. Stále na sklade příchutě: ananasová, jablčková,
grenadine, malinová, pomarančová, marinkov*, viáňová a hrušková
Tieto domáce nápoje môžu sa piť v lete chladné,
v zime horúce, miesto rumu a pálených nápojov. Substancie
rozposielam franko na dobierku sa E 5-50 s potrebnými návodmi. Pri
6. takých dávkach priložím 1 dávku sdarma. Neocenitelné pre
oekonomie, fabriky, vicäie domácnosti, dielne atď., lebo sa z toho
robotníctvo neopije, ale občerství
a neutratí na práceschopnosti.
J á n O r o l i o l l , drogéria k anjelovi, B r n o 6 3 6
(Morava).
KmMačíarskjr účastina rsky spjjiok T TnrčianskomlčŠv. Martine"
"1
í vydal
mm ' ' '' .' Fellerove chuť k jedeniu napomáhajúce rebarbara
mierne precizujúce
„Elsa-iiilulky"
a odporúča nasledovné
lailiiy[t*
Vojenské a n e k d o t y . Charakteristické je, že v
nepriateľských armádach
Francúzov, Rusov & Auglič&flo? až po duett udržaly sa
anekdoty dávnych čias, ktorých hrdinovia svoje vojeoBbé povýšenia
nejakej vtipnej odpovedi ďakujú.
Tak na pr. táto historka odobrala sa sa časov Napoleona, ktorému
raz pri vojenskej paráde vraj klobúk spadnul na sem. Napoleon
nezbadal, že to bol len obyčajný vojak jebo gardového pluku, čo mu
klo bok zdvihol a preto takto Ba mu poďakoval: .Ďakujem, kapitáni"
— „V ktorom pluku, sire?« spýtal sa pokojne vojak. — „V mojej garde
I" bola odpovedi cisárova, ktorý len vtedy zbadal svoj omyl, a
doloiiif dalej: -Vidím, ie viete byí odhodlaný, a to aaslúži'
odmenu r
^ ruskej armáde rozpráva sa historka o Sovo rovi, ktorý rád
staval na próbu svojich podriadených všelijakými otázkami. Red mu
raz vojak oddal de pešo, spjtal ea ho: .Koľko rýb je v mori r" —
„Tolko, koľko ich ešte nevychytali,* — ,Ako ďaleko je po meaiac?* —
BDvoje Vašej Osvietenosti chýrnych marsov." Suvorovi sa to
zapáčilo; tešil sa, že mu chlap vtipne vedel odpoveď-(, a spytoval
sa ho ďalej: „Aký rozdiel je medá mnou a tvojím plukovníkom?* —
aMôj plukovník ma nemôže vymenorat za dôstoj- \ nika, vaša
oBvietenost potrebuje ale len slovo povedať/ ; — ,Dobre°, povedal
maršali, „vidím, že budeš dobrý ' dôstojník!* A vojak dostal svoje
vymenovanie.
V anglickej historke čítame toto: Knieža z Cla-rence-u bol pri
paráde na mori. Starý, svraštělý laj-tnant bol mu pridelený,
ktorého pri avansmane vidy obišli, lebo nemal pri dvore priateľov a
známych. Keď tento veterán sloiil pred kniežatom klobúk, bolo mu
vidno hodnú plešinu, a knieža dobre naladený pozná* menní: .Ach,
vidím, že ste ani vlasov nešanovali vo vašej službe!" — ,Nie,
královská výsost, veru nie I Toľko mladých lodí avansovalo ponad
moju hlavu, že sa divím, že vôbec mám ešte vlasov na hlave!" Knieža
sa zasmial a postaral Ba o skoré vymenovanie vtipného oífieiera za
kapitána.
Spolkové zprávy. M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n
o s ť .
Clenovské príspevky poslali pt. pp.: Julias Bodaár 6 k. Imrich
Prochácka 6 k. Dr.
Andrej Bielek 6 k. Aloiz J. Vladár 6 k. Jozef Janii 12 k.
Ľudovít Semian 6 k. Jozef Šrobár 12 k. Alexander Pepich 12 k.
Samuel Petrikovich 12 k.
Turčiansky Sv. Martin, 18. februára 1916. Za pokladníka: Josef
Škultéty,
podpredseda.
" ^ r p o s h r y - t u j i í o b f a h č e n i a . 6 škatuliek
franko 4 kor. 40 halierov. U Eugen V. Felleí
lekárnika, Stubica. Centrá'a č. 122 (Záhrebská stolica). Viac
ako 100.000 podakovacích listov,
Výrobok kolínskej cigórie. L a c n ú a d o b r ú k á v u u v a r
í t e
r ý c h l o z k o c k y
XOLSl alebo
Kocka sa 16 nal. stači na 8 šálok čiernej, 10 Mlok bielej kávy.
Káva i nej je vskutku výborná.
Dostal u všetkých kupcov.
Qno vadis? ř S
8-50 "Spisy b á e n l o k e . Sv. t broi. K 1-60, vlas. E
8-80.
» s -, 8 - 8 0
J N T o l a a V l o e : cajgové K 4-—, silné cvernové K 6-—, z
čertovej kože 5-6—7 kor., zamatové 8—10 kor. Najmenšia objednávka
troje nohavíc.
S v i a t o č n ý p a n s k ý o b l e k , sevlot alebo kamgarn,
26—30—36 kor.
M i e r a * šírka chrbta, dĺžka rukáva s pleca na dol, objem pŕs
a pásu, dĺžka v rozkroku. — Vzorky, cenník nepýtajte, len si
objednajte smelo a budete B tým spokojní.
Oílov Gustáv, Euntapolcza (Gômôr m.).
Prijmeme učňov n a š l o s i a r s k e r e m e s l o J
•'' . v . "
ADOLF FISCHER A SYN v Turčianskom Sv. Martine.
„Národní© Noviny1' možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n
í c t v o m
P a p á n e k , K o v á č čc C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee
Ave., Chicago, 111.
za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov
ročne.
Inserujte
Sobrun Diela Síetosára" Hnrburj Yajuikta Vychádzajú vo svazkoch
16-^ 80-hárkovýcř. Dosiaľ vyilo 18 svazkov, ďalšie nasledujú.
Podrobný somam jednotlivých sv&zkov s udaním otaahn a den dla
náiho soznamu kníh.
Hviezdoslav, Sobrané Spisy Básnické. Svazok L Oddiel epický.
2-hé vydanie. Bros. K 8*40
viazaný so slatorezom > a-80 Svasok I I Oddiel lyrický. Druhé
vydanie. Broi. . K 4«—
viazaný so zlátorezom 5-50 Svazok m . Oddiel epický. Broi. K 4
—
viai. so slatorezom 5-50 Svazok IV. Herodes a Herodias. Broi
$•—
viazané so slatorezom isC
Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v svazkoch
15—20-hárkových. Podrobný somam dosial vyšlých 6. sv&zkov a
uvedením obsahu dla nášho soznamu kníh.
Cena jednotlivých sv&zkov: broiirovsných . . K 8'— viazaných
B 3.90
Prostonárodné slovenské povestí. Dosiaľ vyšlo 8 soáitov. Cena 1
sošitn 60 hal., všetkých 9 soiitov spolu K 4-80
román s časov Nerona, od SienkJewicza. Preložil Pavel HaUša.
8 svazky s krásnymi illustrácíami. Brošlrované . K »• — viazané
„ l?-—
Spevy Sama Chalúpku. KÄ/S %; viazaný so slatorezom .
Sládkovič Andrej, Svazok n . Brcširovaný. •
viazaný . . .
Botto Ján, Spevy. S Ä Ä ' S t t S vo skvostnej väzbe . . . t K
4*80
HollýJán, Básne. SS^PÍS^A viazaný vo skvostnej polokolenej vasbe
. . . K 6*40
Kotlín. viazaný
P v n i - i n w i í i l n Román od Eleny Marothy Soitéssovaj, T
r U l l p r U l l U . Broiirovaný K *•—
i viazaný „ 4'— V f t l í Ž ' í l ŕ f l í i H i s t o r i o k á
potest od Ľudovíta Kubániho
V skutočnej službe. *&ňJbäJSl Škultéty. Cena K 1-80
Slováci. Ĺ & TfirgoM: Zápisky poioiaiU 5£ ; ! S Záhorský
Jonáš. rÄoSÄ&^íSS
širovaný 60 hal
Kuzmány Karol, S Ä w r ľ " ^ Malkotenti. Kľrická rMť. * T"? ? °
Ä Trenčiansky Matúš. E Ä h T Ä Ä Jedlovský ucitei; r f i ^ S t t i
S Románová Bibliotéka. ,«£?£,,
7 svazkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových
spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jodsotli-vých svazkov dla
nášho soznamu kníh.
Pospolité Čítanie. %lg£%Sŕ~ Sošlt 1. S l o v e n s k é M e m o r
a n d u m r. 1 8 Ô 1 .
Napísal Jozef Škultéty. Formát 8* str. 64. Cena 40 haL Sošlt I I
. M i o n a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na
storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát
8S, strán 68. Cena 60 haL
Sošlt 111. Z d r a v o t n í o t v o v r o d i n e . Napísal dr.
Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 haL
Soeit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý. S
podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov Strán
164. Cena . . . . K 1—.
Sošlt \. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 8 . s t o
l e t l a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 80 haL
Román od Svetozira Hurbana Vajanského. Broširovaný K 4.—
»6-60
f sal Jn l iu ma K 8-—
v „Národných Novinách." Následkom zdraženia materiálov počítame
teraz každú väibu
o 4 0 h a l i e r o v v i a o , J ako sú horeudané normálne
ceny.]
SK t*. o b a i A h i n r á t o d a k o i a xx i I zodpovedná.
Zodpovedný redaktor: S r e t o s á r Hvrbaa. Majitel a vydsvatal:
Ooasortinm P a v e l M a d r o n R Spol.
Tlatou a oiMadom Kaíhtlaiiaräkeho účsstliirikaho ipolkn •
Taraasskora Sv. Martiae.