RODINA - gymstrop.edu.sk · 1 Čo je to rodina Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, v ktorom dieťa získava lásku

RODINA Zuzana Semancová

Gymnázium v Stropkove

Školský rok: 2007/2008

ODBOR/PK: .................................................................................

Školiteľ: Mgr. Ivana Jecušková

Dátum zadania témy: .................

KONZULTÁCIE:

Dátum: ................. Podpis školiteľa: ...................

Dátum: ................. Podpis školiteľa: ...................

Dátum: ................. Podpis školiteľa: ...................

ODOVZDANIE:

Dátum: ................. Podpis školiteľa: ...................

OBHAJOBA:

Dátum: ................. Podpis školiteľa: ...................

HODNOTENIE PREZENTÁCIE:

.......................................

OBSAH

ÚVOD

METODIKA PRÁCE 1. ČO JE RODINA .................................................................................................... 3

2. TYPY RODINY .................................................................................................... 6

2.1 Forma usporiadania rodiny .................................................................................... 6

2.2 Vzor autority v rodine ........................................................................................... 7

2.3 Odovzdanie pôvodu .............................................................................................. 7

3. FUNKCIE RODINY ............................................................................................ 8

3.1 Biologická funkcia ................................................................................................ 8

3.2 Ekonomická funkcia ............................................................................................. 8

3.3 Výchovná funkcia ................................................................................................. 9

3.4 Emocionálna funkcia ............................................................................................ 10

4. MANŽELSTVO ................................................................................................... 11

5. ŽIVOTNÝ CYKLUS RODINY .......................................................................... 13

5.1 Výber manželského partnera ................................................................................ 13

5.2 Vznik rodiny ........................................................................................................ 13

5.3 Obdobie trvania manželstva a rodiny .................................................................. 14

5.4 Zánik rodiny ........................................................................................................ 14

PRAKTICKÁ ČASŤ....................................................................................... 15

ZÁVER ........................................................................................................ 20

BIBLIOGRAFIA

METODIKA PRÁCE

V mojej práci som opísala rodinu ako ju chápe sociológia, rôzni psychológovia, ale

v praktickej časti aj naši študenti. Zozbierala som si informácie o mojej téme a postupne ich

spájala do kopy. Čerpala som predovšetkým z internetu, keďže v knižnici som nemohla nájsť

to, čo som potrebovala. Na internete som našla všetky informácie a údaje k vypracovaniu

mojej ročníkovej práce.

Prácu tvoria dve hlavné časti. Prvá je teoretická, teda je v nej zahrnutá teória rodiny

získaná z internetových stránok uvedených v bibliografii. Je rozdelená na päť kapitol, ktoré sú

potom ešte rozdelené na niekoľko podkapitol. V druhej, praktickej časti som vyvodila záver

z dotazníka, ktorý sa týkal názorov mládeže na rodinu.

1 Čo je to rodina

Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a

jedinečným miestom, v ktorom dieťa získava lásku a učí sa úcte a rešpektu. Prostredníctvom

rodiny v najširšom zmysle prichádzajú k dieťaťu takmer všetky podnety. Centrom rodinného

života je matka, ktorej sféra dieťa ovplyvňuje najvýraznejšie, preto sa jej úloha v rodinnom

pôsobení tak zdôrazňuje a rešpektuje. V rámci rodiny si deti po prvý krát uvedomujú svoju

vlastnú a neporušiteľnú ľudskú dôstojnosť, dáva im genetickú výbavu, určuje ich sociálny

status a rolu, je rozhodujúca, pokiaľ ide o sociálnu prestíž dieťaťa a sociálne sebavedomie.

Prostredníctvom rodiny si dieťa uvedomuje svoje miesto a rolu v spoločnosti. Rodina je

mikrosvet, v ktorom si osvojuje a testuje základné návyky, schopnosti a stratégie, ktoré sú

potom rozhodujúce pre jeho orientáciu v spoločnosti. V rodine dieťa poznáva a tvorí si

základné sociálne a morálne cítenie. Rodina, sociálne vzťahy v nej a spôsob výchovy v ňom

budú i v dospelosti zázemím, z ktorého bude vychádzať, keď si založí rodinu vlastnú. Rodina

je školou, v ktorej sa každý člen učí, čo je to byť človekom. Je základom každej civilizácie,

spoločnosti. Rodina spoločnosť udržuje, nakoľko umožňuje život ďalším novým generáciám,

novým kultúram. V priebehu spoločenského vývoja dochádza k rozpoltenosti rodiny. Zaniká

jej tradičná výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a otvára sa novým spôsobom

výchovy. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W. D. Walll, popredný predstaviteľ sociálnej

pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a začiatku 20. storočia sa nazdávali, že

dokážu premeniť svet podľa svojich úprimných snáh len pomocou školy. Ich optimizmus bol

úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme že výchova dieťaťa má svoje ťažisko v

prvých rokoch jeho života, oveľa skôr ako dieťa prestúpi prah školy. Všetko, čo sa dieťa učí v

škole, i mimo školy, formuje správnym alebo nesprávnym jeho postoje a osobnosť. Práve

preto, ale aj preto, že v každom dieťati je nezvládnutá individualita, vieme že úloha školy ako

spoločenského nástroja je skôr obmedzená. Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie

dieťaťa, vývin jeho rozumových schopností ustavične rozširuje okruh jeho stykov s

predmetmi, a súčasne prostredie, ktoré predstavujú najskôr rodičia, najbližšia rodina a neskôr

svet mimo rodiny, ukazuje čoraz viac cieľov, ktoré môže dosiahnuť." Úloha rodiny ako

prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dieťaťa, ale trvá až po

dosiahnutie samostatnosti, ukončenie vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k čomu

dochádza okolo 20. roku života. Dieťa v mladšom školskom veku nadväzuje širšie

spoločenské styky najmä prostredníctvom rodiny. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje

obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa vzťah k

problémom vlastného života v živote spoločnosti. V období dospievania rodina môže mládeži

poskytnúť najúčinnejšiu pomoc, môže byť jej oporou pri riešení vlastných psychických

konfliktov. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzať a zasvecovať mládež do zložitých

javov súčastného spoločenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií

základných javov života a spoločenského vývoja. "Rodina je prirodzenou a základnou

jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu", hovorí článok 23

medzinárodného paktu o občianskych a politických právach človeka. Medzinárodný pakt

týmto potvrdil a zvýraznil skutočnosť, že práve rodina sprostredkúva kontinuitu života

ľudstva. Rodina má tiež výsadu formovania slobodných a zodpovedných občanov, čím

upevňuje demokraciu. Zodpovedá za základné úlohy v starostlivosti o všetkých a najmä o

tých najslabších a najbezbrannejších. Tvorí rámec pre citovú, ekonomickú, morálnu a etickú

pomoc pre rozvoj svojich členov. Ako sociálnu skupinu ju pozná a poznala každá spoločnosť

aj keď v rôznych podobách. Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás

ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje

osobnosť detí, ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických,

kultúrnych, ekologických a ďalších podmienok a zásad. Základ moderného teoretického

chápania rodiny položil E. Durkheim, ktorý rodinu pokladal za spoločenskú inštitúciu. Od

neho pochádza dnes veľmi rozšírený pojem "manželská rodina". Rodina je najdôležitejšou

sociálnou primárnou skupinou spojenou manželstvom a vzťahom rodičia a deti. Rodina je

stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ľuďmi. Vznikla ako výraz

blízkosti dvoch ľudí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku, krvi a adopcie. Je

produktom historického vývoja spoločnosti, ktorý prešiel niekoľkými formami vývoja,

počnúc od formy pokrvného príbuzenstva, cez párové, polygamné formy, až po monogamný

typ (matriarchát, patriarchát). V európskych spoločnostiach už od konca stredoveku prevláda

typ manželskej (malej) alebo nukleárnej rodiny, t.j. rodinná jednotka, ktorú tvoria len rodičia

a slobodné deti. Rodina v širšom ponímaní je premenlivý súbor zložený zo spriaznených osôb

(rodina, čiže príbuzenstvo), ktorá združuje pomerne veľkú sociálnu skupinu pozostávajúcu z

niekoľkých generácií. V užšom ponímaní je rodina malá skupina vytvorená z rodičov a detí,

ktoré s nimi žijú pod jednou strechou (rodina, čiže domov). Pojem rodina sa častejšie používa

v druhom význame. Z hľadiska pôsobenia na svojich členov chápeme rodinu ako

spoločenskú jednotku s prevahou osobných, neformálnych väzieb. Presnejšie ju možno

vymedziť pomocou hlavných znakov:

- rodina je prvá skupina, ktorej členom sa človek stáva hneď po svojom narodení

- rodine záleží na tom, aby správne plnila v oblasti socializácie svojich členov

- rodina odovzdáva kultúrne dedičstvo nasledujúcim pokoleniam

- rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi

- rodina zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov

Pohľad na rodinu:

1. Funkcionalistický - manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré

zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny:

a) Regulujú sexuálne správanie ľudí. Skoro každá spoločnosť má incestné tabu -

zákaz sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými. Zakazuje, alebo

aspoň odmieta mimomanželské, alebo predmanželské sexuálne vzťahy.

b) Zabezpečuje reprodukciu spoločnosti. V rodine sa rodia nový členovia

spoločnosti, hoci sa rodia aj mi manželského zväzku prináša to deťom i

spoločnosti určité problémy. Takmer všetky spoločnosti motivujú svojich

členov, aby si zakladali rodiny.

c) Prebieha v nej socializácia jej členov. Je prvotným a základným činiteľom,

ktorý sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu,

úspech detí v živote v rozhodujúcej miere závisí od kvality ich socializácie v

rodine.

d) Poskytuje svojim členom starostlivosť. Ďalej ochranu a citovú oporu najmä pri

riešení ich životných problémov, v chorobe či starobe.

e) Sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti. Šlen rodiny

už svojím narodením získava mnoho sociálnych pozícií a postupne si v rodine

osvojuje rôzne sociálne role. Na základe príslušnosti k rodine získava ďalšie

statusy, napr. sprostredkované (majetok rodiny).

2. Konfliktualistický - zdôrazňuje to, že rodina a inštitúcie manželstva znevýhodňujú

niektorých členov rodiny voči iným. Marx a Engels chápali buržoáznu rodinu ako

obraz triednej spoločnosti, v ktorej boli utláčatelia = muži a utláčaní = ženy.

Podobne to vidia aj feministky. Podľa iného názoru bola rodina považovaná za

nástroj udržania mužského práva na ženu ako sexuálne vlastníctvo.

2 Typy rodiny

Existujúce podoby rodiny sociológia rozdeľuje na základe troch hlavných kritérií:

– forma usporiadania rodiny,

– vzor autority v rodine,

– odvodzovanie pôvodu.

2.1 Forma usporiadania rodiny

Je to rozdelenie podľa toho aké príbuzenské zväzky prevládajú, či je základom

usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy. Toto kritérium hovorí, že

základ rodiny tvorí vzťah muža a ženy, ktorý vytvárajú diádu. Po narodení ich spoločného

prvého dieťaťa sa rodina mení na nukleárnu. Rodinné vzťahy sú založené na manželských

vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvný príbuzný manželov sú druhoradý, jej členovia

opúšťajú svoju pôvodnú rodinu, z ktorej pochádzajú a vytvárajú si vlastnú - prokreačnú

rodinu. Pôvod detí sa sleduje po otcovej aj po matkinej rodine a deti sú súčasťou otcovej i

matkinej rodiny. Je prirodzené, že dieťa sa raz osamostatní tým, že sa vydá, alebo ožení, tak

predchádzajúca rodina je biologická. Každý človek má matku a otca, teda ich majú aj rodičia

dieťaťa, ktoré ich vníma ako starú mamu a starého otca, alebo jednoducho babku a dedka. Oni

sú súčasťou rozšírenej rodiny. Základ jej rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a

manželský partneri sú v tomto prípade až druhoradý. Pôvod detí sa sleduje len po otcovej

alebo materskej línii, deti sa stávajú príslušníkmi buď otcovej, alebo matkinej rozšírenej

rodiny. No nie vždy má dieťa to šťastie, že patrí do úplnej rodiny, že má mamu a otca,

dokonca aj starých rodičov. Mnohé deti žijú v neúplných rodinách, teda majú len jedného

rodiča. Toto môže spôsobiť rozchod, alebo rozvod rodičov. V prípade rozvodu je dieťa súdom

zverené do rúk zvyčajne matky a s otcom sa stretáva len v určité dni, samozrejme to môže byť

aj naopak. Ak si rozvedení rodičia nájdu nových partnerov ich potomok sa dostáva do

rekonštruovanej rodiny, ak má aj ten nový partner vlastné dieťa. Horším dôvodom prečo dieťa

žije v neúplnej rodine je úmrtie jedného z rodičov, čo určite nezvláda ľahko. Pri strate oboch

rodičov sa dieťa dostáva do detského domova, kde získava inštitucionálnu rodinu, je to

vlastne profesionálna rodina. Z detského domova dieťa putuje do pestúnskej starostlivosti,

čím mu jeho adoptívny, nevlastný rodičia vytvárajú zmiešanú rodinu.

2.2 Vzor autority v rodine

Podľa hierarchie moci a prestíže v rodine sa zvyčajne rozlišujú dve základné historické

formy rodiny - matriarchát a patriarchát. K nim je však potrebné priradiť ešte aj tretiu formu,

ktorou je fatriarchát. Kým prvé dve sú postavené na pohlavnom rozdiele, protiklade muža a

ženy a ich rozdielnych úloh, tretia forma je obdobou patriarchátu, keď autorita v rodine je

prisúdená mužskému potomkovi rodiny, napríklad bratovi. Tento typ je však už veľmi

zastaraný a bol používaný kmeňmi Hititov a Huritov, ktorí žili v 3. a 2. tisícročí na území

Malej Ázie. Isté náznaky fatriarchátu nájdeme aj v hebrejskom prostredí. No ja sa vrátim k

tým dvom základným rozdeleniam, ktoré sú známe asi každému. Začnem matriarchátom,

ktorého hlavnou črtou nie je ani tak politická a ekonomická moc matky v spoločnosti, ale to

že moc v rodine je v rukách ženy. Typickým príkladom pre matriarchát je, že po svadbe

nezačne bývať žena s mužom, ale muž sa prisťahuje k žene, pretože ona nechce zmeniť svoj

domov. No rozšírenejšou formou rodinného usporiadania, resp. vzoru autority v rodine je

práve patriarchát. Kedy je moc v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža. Ďalším

typom rodiny, podľa vzoru autority v nej je egalitárna rodina. Moc v rodine je rovnomerne

rozdelená medzi muža a ženu, teda ide vlastne o dnešný typ nukleárnej rodiny.

2.3 Odovzdanie pôvodu

Podľa odovzdania pôvodu potomstva rozlišujeme tri základné delenia. Ak sa

potomstvo riadi podľa, dá sa povedať, línie matky. Ide o matrilineárny pôvod, podľa ktorého

dedičstvo, sociálne a spoločenské výhody sa prenášajú na ďalšie generácie po línii matky.

Teda vychádza sa výlučne z rodiny matky. O patrilinearitu ide vtedy, ak má otec vládu nad

svojimi deťmi a manželkou, teda v rodine prevyšuje ostatných jej členov, má väčšiu autoritu.

Pri určovaní pôvodu sa vychádza iba z rodiny otca. No a posledným delením je bilaterálny

pôvod. Vychádza z matkinej aj otcovej rodiny, tento typ je v dnešnej spoločnosti

najrozšírenejším a najpoužívanejším.

3 Funkcie rodiny

Ak si vezmeme pohľad na rodinu a funkcie, ktoré by mala plniť, nájdeme v odbornej

literatúre popísanú najmä funkciu biologickú, ekonomickú, výchovnú a emocionálnu.

3.1 Biologická funkcia

Spočíva v zaisťovaní biologického trvania spoločnosti a v odovzdávaní biologických

vlastností. A tiež v erotických vzťahoch medzi manželmi, čiže v pohlavnej láske, ktorá je

silným stabilizujúcim činiteľom manželstva i rodiny. Sexualita ostáva prítomná aj v

manželstve bez detí. Aj keď je to len časť pravdy, pretože mnohokrát, najmä v čase, kým nie

je isté, či manželstvo ostane bez detí je aj sexuálny styk regulovaný kvôli zvýšeniu možnosti

počatia a chýba mu spontánnosť. Z pohľadu manželov bez detí je táto funkcia naplnené len

polovične. K poruchám tejto funkcie možno preto zaradiť bezdetnosť, neplánované

rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť, pri ktorej nie sú rodičia schopní dostatočne sa postarať o

zabezpečenie svojich detí. Patria sem aj predčasné tehotenstvá ešte nedospelých matiek a

rodičovstvo u sociálne nezrelých alebo psychicky narušených rodičov.

3.2 Ekonomická funkcia

Predstavuje zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny, aj na kultúru, šport,

oddych, vzdelanie a pod. v rodine s deťmi to znamená v čase materskej dovolenky väčšiu

záťaž na manžela, a neskôr žonglovanie s peniazmi pri hospodárení vzhľadom k základným

nárokom detí ( zdravotná starostlivosť, oblečenie, škola, tábory, koníčky...). u manželov bez

detí tento smer investícií odpadá, ostávajú zárobky oboch manželov len pre nich samotných.

Tým, že sa delia na dve časti, a nie na tri, štyri alebo päť, dostáva sa na každého z manželov

viac ako by mal, keby mali deti. Samozrejme, treba počítať s tým, že v čase, keď manželia

podstupujú rôznu liečbu s cieľom odstrániť neplodnosť, ich peniaze sú investované do tejto

oblasti, ale manželia nevedia, či ich návratnosť bude úspešná. Napriek tomu sa zdá, že

ekonomická funkcia by mala mať v rodine manželov bez detí väčší priestor a viac možností

obohatiť materiálne jej členov. Poruchy tejto funkcie sa prejavujú v hmotnom nedostatku a

neschopnosti rodiny zabezpečiť základné životné potreby jej členov, čo je v súčasnosti

dôsledkom vysokej nezamestnanosti, zvyšovania životných nákladov a iných negatívnych

dôsledkov.

3.3 Výchovná funkcia

Znamená vychovávať pokračovateľov rodu, teda deti. Možno ju označiť za

najdôležitejšiu funkciu. Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú u nich s pravidla

veľkú autoritu, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy. Morálnou povinnosťou každého

rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa tak, aby si dieťa od neho mohlo už

od malička osvojovať zásady hygieny, poriadkumilovnosti, pravdovravnosti, úcty a

správnemu vzťahu k iným ľuďom i pracovitosti. Dieťa, ktorému rodičia vytvorili vhodné

výchovné prostredie, ktoré od malička dostávalo dostatok kladných podnetov, pokiaľ je

telesne i duševne zdravé, bude si správne počínať v škole, medzi vrstovníkmi aj inde. Žiaľ, v

mnohých rodinách robia rodičia vo výchove chyby, ktoré sa potom prejavujú v povahových

defektoch ich nesprávne vychovaných detí. Preto by sa žiadalo, aby najmä mladí rodičia

študovali odbornú alebo aspoň osvetovú literatúru o správnej výchove, sledovali televízne a

rozhlasové relácie s týmto zameraním a zamýšľali sa, ako najlepšie vychovať svoje dieťa a

ako ho urobiť osožným členom našej spoločnosti, pretože byť vzorom a vhodným príkladom

pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre seba kritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe,

osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky a bol

vzorom nie len doma, ale aby si takú povesť získal aj na svojom pracovisku. Je totiž bežné, že

od iných požadujeme viac ako od seba samých. Ak sa nechceme stať pokrytcami, nemôžeme

vo výchove chcieť od seba málo a od detí mnoho. Deti by to čoskoro zbadali a preto by sme

nemali úspech. Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky

života dieťaťa, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenia vzdelávania a navyknutie

si na povolanie, k čomu dochádza okolo 20. roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si

vyžaduje obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa

vzťah k problémom vlastného života v živote spoločnosti. Napokon osobitnou úlohou rodiny

je uvádzať a zasvecovať mládež do zložitých javov súčastného spoločenského života, do sveta

konfliktov a rôznorodých základných javov života a spoločenského vývoja. Táto funkcia nie

je splnená, keď sa rodičia nemôžu, nechcú, či nedokážu správne postarať o dieťa. Len

málokto si pod touto funkciou predstavuje vychovávať jeden druhého. A tak manželia bez

detí vychovávajú deti príbuzných a známych, či jeden druhého alebo dokonca seba samého.

Naplnenie tejto funkcie hrá minimálnu úlohu v manželstve bez detí.

3.4 Emocionálna funkcia

Táto funkcia znamená, že rodina je miesto, kde sa môže vyjadrovať a vyjadruje sa celá

škála pocitov, ale kde sa aj prežíva široká pestrosť emocionálneho života. Jedným zo

základných predpokladov zdravého duševného života dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí

citovo zrelom a stálom. Zvlášť vrúcne životné spoločenstvo rodičov sa prejavuje pri

spoločnom stole. Spoločný domov a spoločný stôl sú podmienkou spoločného vedenia

domácnosti. Pri rodinnom stole sa prideľuje každému podľa jeho potrieb. Malé dieťa, ktoré

ešte nič neprináša a nezarába, dostáva tu všetko, čo potrebuje pre svoj zdravý rast. Týmto

spôsobom sa v duši dieťaťa prebúdza vedomie, čo znamená byť milovaný Bohom. Kto nikdy

nezažil nezištnú lásku matky a otca, ten ťažko v tvrdosti života uverí vo večnú lásku božiu.

Na prvý pohľad sa to zdá celkom samozrejmé a ľahko dosiahnuteľné. Ale predsa len sa treba

nad tým zamyslieť a niekedy napnúť mnoho síl, aby sme tieto podmienky splnili. Tá prvá

požaduje, aby rodičia mali svoje deti radi. Tá druhá požaduje, aby sa mali radi navzájom. Aby

dokázali vytvoriť spoločenstvo, ktoré bude trvať po celý ich život a v ktorom bude všetkým

dobre. Aby dokázali vytvoriť skutočnú rodinu. Je tu prítomná emocionalita medzi

manželským párom, medzi manželmi a deťmi i medzi súrodencami navzájom. Je to ako pri

hre na klavíri, rýchli sled zmien tóniny, hrá sa "allegro". Vo vzťahu manželského páru je to

skladba hraná "andante", pomaly. Alebo ešte jedno prirovnanie - v rodine s deťmi akoby sme

hrali štvorručne a v párovom vzťahu dvojručne. Keď som zabŕdla do hudobnej terminológie -

dá sa povedať, ktorá skladba je krajšia? Alebo kvalitnejšia? Každému sa páči niečo iné a mení

sa to aj v priebehu času. Emocionálna kvalita vzťahu párového i rodinného sa nedá merať

vonkajšími kritériami dôležité je hodnotenie jej priamym účastníkom.

4 Manželstvo

Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života

ľudí. Manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorý je založený na dobrovoľnosti, láske,

vernosti, pomoci a rovnoprávnosti. Je sociálne uznávaným a väčšinou i formálne uzatvoreným

zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo

zväčšenej rozšírenej rodiny a z ktorého pre manželov vyplývajú mnohé práva i povinnosti, je

usmerňované mnohými normami, vzormi, predpismi... Jeho cieľom je ľúbiť sa, spolunažívať,

mať potomstvo, vedomie spolupatričnosti. Zánik spôsobuje smrť, alebo rozvod. Takto by sa

dalo manželstvo stručne charakterizovať, no nehovorí to o všetkom čo spojenie dvoch ľudí

zahŕňa a prináša. Rodinné prostredie vytvára predovšetkým partnerský vzťah rodičov -

manželov, ich súdržnosť, pocit zodpovednosti, schopnosť dobre spolunažívať, kvalita

partnerských vzťahov, spokojnosť, tolerancia, vzájomné porozumenie, trpezlivosť,

pracovitosť, spoločné záujmy, spolupráca a spoločné ciele, pozitívne dopĺňanie sa

charakterov, vernosť a stálosť, rovnoprávnosť, vzájomné ocenenie, zdravie a reálny pohľad na

život. Takmer každý človek túži po šťastnom manželstve, po zdravých deťoch s milovaným

partnerom a harmonickom rodinom kruhu. Nie každý si však uvedomuje, že to závisí najmä

od neho samého. Každý manželský partner, manžel i manželka sa vyvíjal a vyrastal v inom

spoločenskom prostredí, každý je biologicky iný, neopakovateľný. V manželstve sa majú

partneri jeden druhému prispôsobiť, tak aby to vnútorne obidvoch uspokojovalo, aby sa

obidvaja cítili spokojní a šťastný. Aká je osobnosť každého z nich, to závisí od

predchádzajúcej výchovy a prostredia, v ktorom vyrastali a pohybovali sa. Takmer každý

manžel u svojej manželky vysoko hodnotí, keď je schopná spolu s ním vytvoriť s ich

spoločnej domácnosti milý, príťažlivý rodinný kozub, domov, do ktorého sa každý príslušník

rodiny rád vracia. Manželka zase od svojho muža potrebuje a vyžaduje hlavne úprimnú lásku,

vernosť, oddanosť, dodržanie slova a rešpektovanie svojich želaní. Každá manželka si cení ak

sa jej manžel pred cudzím vždy zastane. Rodina ako celok tvorí aj manželský podsystém,

ktorý má ústrednú úlohu vo všetkých vývinových fázach životného cyklu rodiny, pretože

celkový úspech dobrého fungovania domácnosti závisi od spokojnosti manželskej dvojice.

Manželia spoločne zvládajú rozhodnutia, záťažové situácie, plánovanie rodiny, potrebu

slobody, intimity. Po príchode detí sa z manželov stáva plnohodnotná rodina pripravená

skvele fungovať. Je to určitý model vzájomného pôsobenia medzi nimi a deťmi, tým

ovplyvňujú svoje deti. Tento podsystém by však nemal byť dostupný deťom v úplne všetkých

oblastiach.

Manželstvo rozlišujeme:

1. Podľa formy manželských vzťahov rozlišujeme monogamiu, polgamiu a skupinové

manželstvo. Monogamia je manželstvom jedného muža a jednej ženy, teda je to

typický typ ktorý prevláda vo väčšine krajinách dnešného sveta. Polygamia je

manželstvo jednej osoby s viacerými osobami. Delí sa na polygýniu = mnohoženstvo,

kedy je jeden muž ženatý s viacerými ženami. A polyandriu = mnohomužstvo. V

tomto prípade má práve žena niekoľko manželov. Skupinové manželstvo je

manželstvom niekoľkých mužov s niekoľkými ženami.

2. Podľa okruhu výberu vhodného partnera rozlišujeme manželstvá exogamické a

endogamické. Exogamické manželstvá sú vzťahy s partnermi z iných sociálnych

skupín. Endogamické manželstvá sú vzťahy s partnermi pochádzajúcimi z tej istej

sociálnej skupiny, či kategórie (kmeňa, kasty alebo komunity). V obidvoch prípadoch

sa spoločnosť snaží zabrániť vzniku incestných manželstiev a zároveň vybrať

vhodných partnerov, pokiaľ ide o majetok, status, rasu, vzdelanie a pod.

5 Životný cyklus rodiny

Na životný cyklus rodiny vplývajú normatívne vplyvy, neočakávané životné udalosti a

spoločenské vplyvy ako je napríklad nezamestnanosť. Nedá sa presne vyčleniť, ktoré sú tie

dobré, kladné, ktoré rodine len prospievajú a na tie negatívne, ktoré ju práve naopak ničia a

kvôli nim sa rozpadá.

Životný cyklus spočíva:

– vo výbere manželského partnera,

– vo vzniku rodiny,

– v období trvania manželstva a rodiny,

– v zániku rodiny.

5.1 Výber manželského partnera

Je to dohoda medzi budúcimi manželmi. Niekedy svojim potomkom vyberali

partnerov rodičia alebo iní príbuzní, ich výber bol sprevádzaný rôznymi rituálmi, ako

napríklad pytačky, zásnuby, rôzne formy predmanželského spoločenského života partnerov.

No dnes je to už dávno za nami. Svet pokročil aj po tejto stránke a každý získal právo

slobodne sa rozhodovať s kým chce stráviť svoj život. Do manželstva obaja ľudia vstupujú na

základe vzájomnej lásky a ich slobodnej vôle, aspoň tak to je v tradičných spoločnostiach.

5.2 Vznik rodiny

Životný cyklus rodiny spočíva aj vo vzniku rodiny, teda v uzavretí manželstva, ktoré

je spojené s náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom. Je zároveň aktom uznania

spoločenskej zrelosti, dospelosti. Rodina vznikne vtedy keď sa narodí dieťa a z manželky sa

automaticky stane matka a z manžela otec, teda sa stanú rodičmi. Rodičovstvo je proces rastu

srdca, ako nepotlačiteľného podnetu dávať lásku a vďaka tomuto dávaniu zažívať

neuveriteľné šťastie z vlastných detí. Láska, ktorú dávajú rodičia svojím deťom je vždy

rovnaká, či sú deti malé alebo už dospelé. Je naozaj úžasné, že rodičovská motivácia srdca je

dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom aj keď je ich viac. Práve preto môže dať jeden

pár život a lásku veľa deťom. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a

potomkom. Mnohokrát si nevedia odpovedať na otázku, čo by mohlo byť najlepším darčekom

pre ich ratolesť. Nevedia sa rozhodnúť či je to dom, dobré meno alebo skvelé sociálne

postavenie a neuvedomujú si, že to čo dieťa najviac potrebuje a čo si najviac cení je pravá

láska mamy a otca. Dokonca aj novorodenec, tvor ktorý ešte ani poriadne nedokáže vnímať

okolitý svet vždy vie rozoznať svoju mamu od inej, cudzej ženy. Malé bábätko neočakáva od

svojej matky iba mlieko, ale predovšetkým rodičovskú lásku, ktorú naplno pociťuje. Teda

dieťa v každom veku hľadá takýto veľký cit lásky. Láska medzi rodičom a dieťaťom sa stáva

kľúčovým momentom pre všetky ostatné životné skúsenosti. Súrodenecká láska môže

vzniknúť len vtedy, ak vidíme príklad v rodičoch. Väzby a vzťahy v rodine, sú veľmi hlboké a

dôležité. Môžeme si uvedomiť kontrast medzi dokonalými rodičmi, ktorý očakávajú každé

dieťa a medzi realitou, ktorá spôsobuje hlbokú bolesť.

5.3 Obdobie trvania manželstva a rodiny

Toto obdobie sa delí na tri základné fázy:

1. Obdobie pred narodením detí - obdobie vzájomného sa prispôsobovania

manželov. Manželského osvojovania a budovania spoločnej domácnosti.

2. Obdobie výchovy detí - rodina si plní základné funkcie a zároveň prechádza

rozhodujúcimi zmenami, problémami a krízami. Túto etapu životného cyklu

rodiny mnohé manželské pára nezvládnu a rodina sa rozpadne, zanikne.

3. Obdobie po odchode detí - pokojnejšie obdobie, problémy pomaly začína robiť

staroba.

5.4 Zánik rodiny

Zánik manželstva môže byť spôsobený rozvodom, rozchodom alebo smrťou jedného z

manželov, následkom čoho rodina často zaniká. Rozvody, alebo rozchody vytvárajú neúplné

rodiny s jedným rodičom, či rodiny s jedným nevlastným rodičom. Tento zánik, alebo rozbitie

lásky medzi rodičmi dieťaťa znamená rozbitie vlastného zdroja lásky dieťaťa. Preto jeho

myseľ nikdy nemôže prijať rozvod svojich rodičov, aj keď majú svoje dôvody. Na rozdiel od

minulosti súčasné moderné spoločnosti už manželstvo zväčša nepokladajú za celoživotnú

záležitosť, ale skôr za niečo, čo možno skončiť a znovu začať. Rastúca rozvodovosť a

uzatváranie ďalších manželstiev má množstvo sociálnych následkov, čo ovplyvňuje život

všetkých členov rodiny a najmä detí.

PRAKTICKÁ ČASŤ

Prostredníctvom dotazníka som chcela zistiť názor dnešnej mládeže na rodinu, čo si o

nej vlastne myslia a očakávajú od nej. Dotazník vyplnilo 43 študentov a študentiek našej

školy vo veku 15 až 16 rokov, pričom 17 ľudí bolo vo veku 15 rokov a zvyšných 26 malo 16

rokov. Môj dotazník sa skladal zo štyroch otvorených otázok, ktoré mi veľmi neuľahčili

vyhodnocovanie, no na základe nich som zistila naozajstný postoj mojich spolužiakov k

rodine a jej členom a ich názory ma v mnohých prípadoch skutočne prekvapili.

1. Čo pre teba znamená rodina?

Odpovede na túto otázku som si musela rozdeliť do troch skupín. Do prvej som

zaradila ľudí, z ktorých odpovedí bolo zjavné že svoju rodinu naozaj milujú a

znamená pre nich veľa. Podľa mňa sú to skutočne veľmi pekné názory, no posúďte

sami:

"Rodina pre mňa znamená všetko. Sú to ľudia, ktorých najviac ľúbim aj s ich chybami

a ktorým najviac dôverujem. Rodina tvorí domov kde sa môžem vždy vrátiť s láskou,

medzi ľudí ktorí ma ľúbia."

"Veľmi veľa, bez nej by som mala svoj život veľmi smutný a bola by som osamelá,

nemala by som sa o koho oprieť a moje správanie by bolo určite strašné keby nado

mnou nikto nedržal ochrannú ruku."

"Sú to ľudia, ktorí ma majú radi, ktorí mi pomáhajú riešiť moje problémy. Je to tiež

miesto kde sa môžem stále vrátiť. Tiež si myslím, že je to o trošku v niečom lepšie ako

priateľstvo, pretože rodina ťa podrží vždy."

"Miesto kde viem, že ma niekto čaká a tiež viem, že ľudia z mojej rodiny budú stáť pri

mne aj v tých najťažších chvíľach."

"Rodina pre mňa znamená, že v ťažkých chvíľach viem, že sa môžem na nich obrátiť a

že ma nikdy neopustia. Dôverujem im naplno. A aj keď ich niekedy sklamem , tak viem

že oni ma aj tak stále majú radi takú aká som."

Druhá skupina patrila tým, ktorý svoju rodinu považujú za samozrejmosť, za niečo čo

si síce treba vážiť, no nie prehnane, lebo je to "len" rodina, aspoň tak som to pochopila

ja. Tu je zopár vyjadrení na položenú otázku:

"Miesto, ktoré tu bude vždy a preto sa ním nejako veľmi nezaoberám. Dôležitejší sú

kamaráti.."

"Otec, mama, deti a domov."

"Rodina pre mňa znamená, že sú to ľudia, ktorí sú nie len pokrvnými blízkymi ale aj

ľudia, ktorí mi pomáhajú a majú ma radi, teda priatelia, ktorých si pravdu povediac

vážim viac než samotnú rodinu."

Odpovedí tohto typu bolo naozaj dosť. Ak vám je to ľúto rovnako ako mne tak vás

ešte viac zarmúti posledná skupina, v ktorej na otázku čo pre nich znamená rodina

nevedeli skutočne mnohí ani len odpovedať. A ak áno to čo napísali bolo veľmi

smutné, ako napríklad aj tento výrok:

"Rodina je pre mňa nič. Ľudia u ktorých bývam."

Takéhoto charakteru bolo tiež veľa odpovedí. Vôbec ma to neteší a určite ani vás,

pretože každý sa snažil identifikovať prevažne svoju rodinu a ak človek už v 16

rokoch povie že rodina pre neho neznamená nič tak mi je ho veľmi ľúto a môžem len

dúfať, že rodina ktorú si neskôr založí mu bude vyhovovať omnoho viac.

2. Akú úlohu plní v rodine matka?

Na túto otázku boli odpovede buď rovnaké, alebo rôzne. Dá sa povedať, že

polovica ľudí chápe ženu ktorá ich porodila, ktorá sa o nich starala a stará ako slúžku.

Niekoho komu zabudli hovoriť ďakujem, prosím a hlavne ľúbim ťa. Na otázku, pri

ktorej sa iní zapozerali do prázdna a uvažovali či sa vôbec slovami dá vyjadriť čo pre

nich mama znamená oni surovo odpovedali takto:

"Stará sa o svoje deti a o domácnosť. Podľa mňa by nemala ani pracovať, ale byť

doma a variť, prať a tak ďalej."

Táto odpoveď aj mňa hoci nie som matkou dosť urazila a zaskočilo ma keď som

zistila, že to napísalo dievča. Veď už nežijeme v stredoveku.

"Varí, perie, stará sa o domácnosť."

"Stará sa o deti, zarába. Varí, perie, žehlí, upratuje."

"Jej úlohou v rodine je starať sa o domácnosť, udržiavať poriadok. Aby bolo stále

navarené, splodiť deti a vychovať ich."

Pre týchto ľudí matka veľa neznamená, no zachránili to ostatní, ktorí ma milo

prekvapili. Neočakávala som, že mladí ľudia ešte v puberte, kedy sú ich najväčšími

nepriateľmi práve rodičia a učitelia dokážu napísať o svojej mame také krásne veci.

Napríklad:

"Matka má byť predovšetkým vzorom a akýmsi nábojom lásky, vždy pohladí a utíši

plač."

"Podľa mňa je matka základom rodiny, pretože ju vždy drží pohromade."

"Najdôležitejšiu úlohu má určite matka. Od nej sa odvíja správanie detí, ich všetko.

Má úlohu dá sa povedať psychológa, musí riešiť konflikty a problémy detí a pri tom sa

starať o domácnosť, o seba a svoju prácu."

"Matka má v rodine veľmi dôležitú úlohu. Hovorí sa, že otec je hlavou rodiny, ale nie

je to pravda, pretože hlavou rodiny je predsa matka. Otca označili za hlavu rodiny len

preto, že je chlap. V rodine predsa netreba silu ale hlavne rozum. Otec je možno

hlava, ale matka potom krk, ktorý hlavu otáča. Bez krku by hlava nebola."

"Usmerňuje svoje deti. Dáva im lásku a chce pre ne len to najlepšie."

Tieto vety sú naozaj krásne a krásne je aj to, že takýchto vyjadrení bolo viac ako tých

negatívnych.

3. Akú úlohu plní v rodine otec?

Otec by mal byť v rodine vzorom autority a hlavne on by mal manželku a deti

zabezpečovať po finančnej stránke. Tak takáto bola väčšina odpovedí na túto otázku.

V origináli zneli takto:

"Vychováva deti, podporuje rodinu finančne, má väčšiu autoritu."

"Zarába peniaze."

"Otec = živiteľ rodiny."

"Mal by ekonomicky zabezpečovať rodinu a mal by byť jej hlavou."

"Otec má za úlohu zarábať peniaze a byť ochrancom rodiny."

"Hlava rodiny, viac zarába, vzbudzuje rešpekt."

Okrem takýchto stručných a výstižných odpovedí sa študenti vyjadrili o otcovi aj ako

o svojom rodičovi. Spomenuli, že má zarábať peniaze, no nezabudli dodať že je

rovnako dôležitý ako matka. Veď posúďte sami:

"Mama s otcom sa majú vzájomne dopĺňať v rodine. Otec predstavuje autoritu a vo

väčšine prípadoch zabezpečuje rodinu."

"Otec by mal spolu s matkou vychovávať deti a mal by rodinu podporovať finančne.

Deťom by mal skôr predstavovať autoritu, mať pevnú ruku ale mal by byť s deťmi aj

kamarát."

"Je považovaný za hlavu rodiny. Chráni rodinu v každom smere a myslím si, že vždy

musí ísť deťom príkladom."

"Otec by mal byť ako matka, tiež by sa mal rovnocenne podieľať na výchove detí. Veď

sú to deti oboch tak prečo by ich mal vychovávať len jeden z rodičov?"

"On zvyčajne tvorí hlavu rodiny, mal by veliť vo väčšine vecí, ale samozrejme sa má

radiť s manželkou. Ale inak by si mali byť obidvaja rovnocenní. Nie je dobré keď je

jeden vyvyšovaný a druhý na nižšom stupni."

Z odpovedí na túto otázku mi vyplynulo, že opýtaní sa sami rozdelili na dva tábory.

Na tých ktorí sú realisti a berú otca ako "banku" a na tých ktorí sa na svojho otca

pozerajú s láskou a berú ho ako milujúceho rodiča.

4. V čom spočíva dnešný problém rodiny?

Pri tejto poslednej otázke ma študenti tiež prekvapili, pretože som očakávala že

najčastejšou odpoveďou bude alkoholizmus a násilie v rodinách. Takéto vyjadrenia sa

však objavili len ojedinelo, neviem či na to pozabudli, alebo si skutočne myslia, že to

v dnešnej dobe nerobí až také veľké problémy ako aj ostatné dôvody ktoré spomenuli.

Mnohí písali o zanedbanej komunikácii a nevere, napríklad:

"Spočíva v tom, že žijeme vo veľmi uponáhľanom svete, v ktorom nikto na nikoho

nemá čas."

"Ak sa dá za rodinu považovať aj manželský pár tak v tom, že keď si partneri prestanú

vyhovovať v sexe hľadajú ho inde a podvádzajú sa. No to je dosť živočíšne. Ale inak sú

rôzne problémy v rodine, finančné, zdravotné, vo výchove detí alebo keď sa narodí

postihnuté dieťatko."

"Dnešný problém určite spočíva v alkoholizme, drogy a násilie to vždy rozdelí rodinu

natrvalo."

"Problém určite spočíva v nedôvere rodičov k deťom."

"Problém rodiny môže spočívať v tom, že rodičia nemajú čas na svoje deti, deti

nemajú čas na rodičov, alebo ho nechcú tráviť s rodičmi. Ich vzťahy a komunikácia sú

veľmi zlé, niekedy až nulové."

"Dnešný problém rodiny spočíva v tom, že mladí ľudia sa berú skoro a nemajú čas sa

spoznávať a neskôr zistia, že to bola veľká chyba. Buď zostanú spolu a snažia sa

vydržať spolu celý život, alebo už po roku alebo pár rokoch to skončia, lebo sa

dostatočne nepoznali teda nemohli byť spolu šťastní. No sú ľudia, ktorí si sadnú na

prvý pohľad. Nie každému to musí vyjsť, ale mnohým to vyšlo pekne."

Pre študentov je v súčasnosti najväčším problémom v rodine zlá komunikácia medzi

rodičmi a deťmi. Tiež spomenuli nedôveru rodičov voči deťom a rozvodovosť je

podľa nich preto taká vysoká, lebo pred oltárom stoja čoraz mladšie nevesty a ženísi,

ktorí sa ešte veľmi dobre nepoznajú no už sa berú. Ja musím s týmito názormi súhlasiť

aj keď som očakávala niečo iné, ale aj toto zahŕňa dnešnú realitu.

No posledné vyjadrenie je zakončené nie len pekne ale aj pravdivo. Manželstvo berú

mnohí ako risk, stávku ktorú môžu síce prehrať ale je tu aj možnosť výhry. Preto je

manželstvo akýmsi vkladom a spoločný život buď krásnou výhrou, alebo krutou

prehrou.

ZÁVER Podľa mňa je hlavným cieľom človeka vytvoriť si vlastnú rodinu, ale popri tom

nezabúdam, že nemá byť založená za každú cenu. Sú v nej veľmi dôležité vzájomné vzťahy,

ktoré keď nefungujú medzi partnermi v mnohých prípadoch neskôr ani medzi deťmi. Je až

príliš jednoduché splodiť dieťa, no umenie je postarať sa oň tak, aby mu nič nechýbalo a aby

smelo prežiť krásne detstvo a neskôr plnohodnotný život, ktorý vyvrcholí založením vlastnej

rodiny. Toto je však ideálna predstava, ktorá sa bohužiaľ málo kedy aj naplní, pretože mnohí

splnia len tú časť, ktorá spočíva v splodení dieťaťa. To potom prežíva svoj život v detskom

domove, v ktorom oň je síce dobre postarané, no materinskú a otcovskú lásku mu tam nikto

nedá, aj keby veľmi chcel.

Vďaka tejto práci som sa dozvedela mnohé nové informácie o súčasnej rodine a tiež

som zistila, ako ju vidia študenti. Ich názory ma v mnohých prípadoch prekvapili a aj dosť

rozčúlili, no čo už s nimi, sú to predsa len ich názory. Taktiež som sa často zamýšľala nad

tým, ako vlastne bude vyzerať moja rodina. Mám ešte len šestnásť rokov, ale snívať som o nej

už začala. Sny mám veľmi pekné, no realita je často krát iná, a ja dúfam, že v mojom prípade

nebude až príliš tvrdá.

BIBLIOGRAFIA

www.wikipedia.sk

www.zdravie.sk

www.rodina.sk