Rekonštrukcie hlinených stavieb a aplikácia nových technológií (Slovak only)

Rekonštrukcie hlinených stavieb a aplikácia nových technológií

Ing. Arch. Pavol Mészáros

doktorand na FaBERG, Technická univerzita v Košiciach

Študijný program: Využívanie a ochrana zemských zdrojov

Názov predmetu: Inovačné technológie získavania a spracovania zemských zdrojov – oblasť inovačných technológií

Garant: prof. Ing. Pavol Rybár, PhD.

dátum: Október 2013

1 / 29

Abstrakt

Pohľad na súčasné spôsoby rekonštrukcií a obnovy pamiatok hlinenej architektúry na Slovensku ale aj porovnanie so zahraničnou situáciou. Určenie miesta výskytu a dôvody hlinenej architektúry a vysvetlenie jej vývoja z historického, sociálneho a ekonomického hľadiska. Na záver popis nových technológií získavania a spracovania nepálenej hliny a možné vylepšenia s využitím súčasných moderných technológií nie len pri rekonštruovaní pamiatky.

Poďakovanie

Hlavne by som sa chcel poďakovať Patriciovi Ariasovi za jeho pomoc a podporu na mojich cestách v Južnej Amerike, Marii José Vasquez, ktorá ma na niektorých sprevádzala. Jurajovi Kobanovi za voľnosť ktorú poskytuje pri písaní mojich prác.

2 / 29

Obsah

Abstrakt........................................................................................................................2

Poďakovanie..................................................................................................................2

Obsah...........................................................................................................................3

Úvod z pohľadu architekta..........................................................................................4

Nepálená hlina............................................................................................................6

Hlina a hlinená architektúra na Slovensku..................................................................8

Historický prehľad..........................................................................................................8

Hlinené stavebné materiály na Slovensku..........................................................................9

Ochrana pamiatok.....................................................................................................12

Skanzeny múzea a rezervácie na Slovensku:...................................................................12

Ochrana hlinených stavieb v zahraničí......................................................................14

Chile...........................................................................................................................14

Francúzsko..................................................................................................................16

Afrika..........................................................................................................................17

Európa........................................................................................................................18

Nové technológie pri obnove pamiatok.....................................................................20

Zastúpenie zdrojov na Slovensku...................................................................................20

Strojové zabezpečenie pre hlinené stavebné výrobky........................................................21

Chemické prísady pre zlepšenie odolnosti materiálu..........................................................23

Stabilizácia impregnáciou..............................................................................................24

Stabilizácia zhutňovaním...............................................................................................24

Stabilizácia spojivami....................................................................................................25

Stabilizácia za pomoci pridania katalizátorov (LTGS).........................................................25

Stabilizácia armovaním.................................................................................................26

Legislatívne požiadavky na nové a rekonštruované stavby.......................................27

Záver s pohľadom do budúcnosti hlinenej architektúry............................................28

Literatúra..................................................................................................................29

3 / 29

Úvod z pohľadu architekta

V tejto práci sa zameriavam sa na takmer neexistujúce rekonštrukcie hlinených stavieb na území Slovenska. Pojem historická pamiatka sa u nás považuje ešte stále najmä meštiacky dom postavený z omnoho drahších materiálov a výrazne iným spôsobom ako ľudové stavby. Druhspoločensky chápaným je drevená ľudová architektúra, ktorá má na slovensku isté špecifikum jedinečnosti. Bohatá história nám ponúka možnosti skúmať tisícročia do minulosti a vážime si to čo je najstaršie, pritom si neuvedomujeme, že upadajúca vidiecka kultúra so svojou architektúrou rovnako mizne a ostáva nám čoraz menej hodnotných objektov, nehovoriac o celkoch našich ľudových rázovitých dediniek.

Pamiatka je prevažne z kameňa a pálených tehál, prípadne z dreva. Tie z hliny sú najčastejšie bežné ľudové domy, ktorých však máme každým rokom menej a dochádza k potrebe nastaviť pamiatkovú ochranu vidieka ako hodnotného kultúrneho, materiálneho aj historického dedičstva aj pre túto architektúru.

Princípom ľudovej architektúry bolo, že materiál na jej stavbu pochádzal z najbližšieho zdroja a tiež poveternostným podmienkam. Tím boli ľudia nútení prispôsobiť svoj príbytok materiálu, ktorý mali k dispozícii a to je na druhej strane dôsledkom veľkej rozmanitosti stavebných postupov, tvarov a druhov, ktoré sa vyvíjali po tisícročia.

Technológie industrializácie smerujú k celkovej mechanizácii a automatizácii každej práce. Manuálna práca sa preto stáva čoraz vzácnejšou a tým najviac utrpela hlinená architektúra počas industriálnej revolúcie. Jej primitívnosť a hodnota v období rozmachu industrializácie nebola natoľko zaujímavá, aby sa o ňu priemysel zaujímal a vo všeobecnej demagógii a honom za dokonalosťou nových technológií sa dostala do úplného úzadia.

Druhým neprajníkom tradičným technológiám sa stala legislatíva, ktorá bola stavaná pre idealizované industriálne a vedecké produkty. Všeobecná predstava, že priemysel dokáže zabezpečiť celé ľudstvo za prístupnú hodnotu sa v súčastnosti vyvracia. Ľudia si uvedomujú, že prácou vo fabrike, kde aby si zarobili na jednu tehlu, môžu doma svojpomocne vyrobiť 10 tehál z materiálu1, ktorý majú priamo na pozemku.

Stavebné zákony nútili ľudí kupovať len industriálne overené (certifikované) výrobky a naviac aj pri svojpomocných konštrukciách bolo ešte v nedávnej dobe jednoduchšie a bezpečnejšie postaviť alebo opraviť akýkoľvek dom pomocou cementu a pálených tehál. Nevedomosti a skreslenie hodnôt mienkotvornými kanálmi sa dosiahlo vysokej deštrukcie historického dedičstva vo všetkých smeroch.

V poslednej dobe (približne 10 rokov) sa stretávame s otvorenejším prístupom legislatívy, ktorá k nám prichádza zo západných krajín európskeho spoločenstva vo forme príkladov, ale už aj nariadení európskeho parlamentu. Ďalším pozitívom je, že ľudia začali cestovať a vidia iný prístup k hodnotám. Tento proces je pomalý, no prebieha a zmena hodnôt je súčasťou evolúcie nášho, ale aj každého iného národa (skupiny, komunity...)

Ďalším pozitívom je informovanosť spoločnosti a dnes už pomerne populárne slovo Ekológia, Permakultúra, Sídliskové záhradkárčenie, Podpora bioproduktov pestovaných na biofarmách...

Hipstering2 je nový slangový pojem pre špecifickú strednú vrstvu, ktorá sa snaží byť aktuálna a

1 Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, ERA 2008, Brno2 Slovo hipster slovenské slovníky neuvádzajú, hoci sa v slovenských textoch používa. Ako anglické (pôvodne

americké) slangové slovo nemá jasnú definíciu. Konkrétne znamená popri špecifických významoch uvedených vyššie: 1. človek držiaci krok s dobou; (o aktuálnom stave oboru, módy a pod.) dobre informovaný človek; (do nového, nekonvenčného a pod.) zasvätený človek 2. štýlový, veľmi moderný človek 3. fanúšik džezu, 4. hippie (ako príslušník subkultúry). Ako anglické spisovné slovo znamená: bedrová sukňa alebo iné oblečenie umiestnené od bedier; (v množnom čísle „hipsters“) bedrové nohavice. (sk.wikipedia.org)Hipster (anglické slovo - [pozn 1]) môže byť: - príslušník subkultúry z polovice 20. storočia spojenej okrem iného s džezom, pozri hipster (polovica 20. storočia) - príslušník súčasnej subkultúry – subkultúra je súbor kultúrnych prvkov typických pre menej kultúrne vyhranené sociálne skupiny alebo spoločenstvá, odlišujúce sa od dominantnej (oficiálnej, hlavnej) kultúry (Smolík, J. (2010):

4 / 29

sleduje najnovšie trendy, v poslednej dobe tohto a minulého roka sa spopularizovali „zdravé“ potraviny a hlavne najrôznejšie spôsoby ich získavania a aj samopestovania a komunitného pestovania na sídliskách.

Takto formujúce sa komunity upozorňujú na nastávajúci trend, ktorý sa môže veľmi rýchlo rozšíriť v pomenovaní základná potreba. Podobne ako to bolo pri príchode nových technológií, títo ľudia boli prví, ktorí ich museli svetu predstaviť aby upozornili, že sú moderní a vzdelaní a že vedia, čo „letí“... sú to však konzumenti, ktorým je potrebné pripraviť správny marketingový ťah a budú sa odrazu orientovať na obnovu pamiatok s najväčším zanietením a investovať nemalé prostriedky do čo najdokonalejšej obnovy ľudového domu.

Tieto procesy už prebiehajú spolu s rozvojom kultúry a povedomia o vidieckom živote. Čoraz častejšie vidíme správy o útokoch na zákonodarcov, že ignorujú potreby väčšiny obyvateľstva a najmä vidieckeho. Skupiny konzumentov sa začínajú orientovať na vidiecky život, pretože práve tam vidia „zdravé“ potraviny ale aj celkový životný štýl. Toto smerovanie môže byť prínosné pre jeho rozvoj, obnovu a oživenie nielen pre rekreáciu, ale aj ako plnohodnotný priestor pre život. Je dôležité si včas uvedomiť aké môže mať takýto prerod spoločnosti dôsledky a urobiť vhodné opatrenia pre záchranu kultúrneho dedičstva slovenských obcí.

Mnoho ľudí svojou nevedomosťou o hodnotách ktoré vlastnia o ne veľmi ľahko prichádzajú a namiesto starých kvalitných objektov ako stodoly, kamenné murované vidiecke domy, drevenice alebo aj hlinené váľkové stavby vyrastajú „katalógové“ prefabrikáty nevkusne a nevhodne umiestnené do koloritu obce. Jedna takáto stavba ho naruší, ak však dosiahnu podobné objekty 30 a viac percentné obsadenie, pôvodný kolorit zničia a už nemôžme hovoriť o ucelenej obci s jej architektonickou kvalitou, ale dostávame nový výraz bez hodnoty spoločného historického dedičstva.

Je dôležité vytvoriť podmienky tak, aby bol žiadaný život na vidieku prístupný a motivoval ľudí k jeho rozvíjaniu. Kultúra je v neustálej premene a podľa môjho názoru nie je správne snažiť sa o jej konzerváciu, ale umožniť jej zdravé napredovanie a rozvoj.

Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky, Praha, Grada)

5 / 29

Nepálená hlina

Hlina je jedným z najstarších stavebných materiálov a máme ho najviac.

Prednosťou používania hliny v stavebníctve je jej energetická nenáročnosť, je dostupná prakticky všade a nie je potrebné ju dovážať, je ľahko tvarovateľná, a umožňuje nenáročné zásahy aj po vymurovaní. Ak stavba skončí životnosť, nie je problém hlinu znovu rozsypať na pole odkiaľ bola vyťažená3.

Steny z nepálenej hliny majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti dané špecifickou pomalou migráciou molekúl vody v štruktúre. Hlina má schopnosť pomerne rýchlo absorbovať veľké množstvo vody, ale obrátený proces je oveľa pomalší, čím sa spomalí aj výdaj naakumulovaného tepla a vytvára relatívnu inerciu hliny k vonkajším tepelným prenosom.

Pre tieto vlastnosti má príbytok príjemné prostredie počas celého roka, či je to v Afrike alebo v Škandinávii. Hlinené stavby prevládajú v rovníkových krajinách a tam, kde je nedostatok dreva. Na Juhu USA sa vyvíjala hlinená architektúra nepretržite a vždy si našla svojich stúpencov, tradícia je spojená so súčasnosťou. Severná Afrika, bola vždy križovatkou kultúr, kde vznikali ich vplyvmi rôzne architektonické formy. Monumentálnosť Egypta sa mieša s maurskou dekoratívnosťou v architektúre opevnených miest v Maroka, arabské vplyvy sa

3 Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, ERA 2008, Brno

6 / 29

Obr. 1: Oblasti, kde má hlinená architektúra najväčšiu tradíciuzdroj: Hlinené domy novej generácie, Peter Suske

Obrázok 2: zdroj CRATerre pisé et H2O

miešajú s architektúrou strednej Afriky a rímskou architektúrou Alžiru. V Egypte nájdeme klenby z Mezopotámie. Rovnako ako formy sa tu miešajú aj techniky a konštrukčné princípy. Tie boli prenesené tiež do Španielska a na ostrovy Stredomoria. V rámci podpory rozvojových krajín je v súčasnosti renesancia hlinenej architektúry v týchto krajinách. Súčasné hlinené stavby sú stále stavané pod vedením miestneho majstra, ktorý podstatne ovplyvňuje ich vzhľad.

Európska architektúra z nepálenej hliny predstavuje široké rozpätie najrozličnejších foriem, štruktúr a štýlov. Nepálená hlina bola bežným stavebným materiálom až po 1. svetovú vojnu. Zmienky o jej používaní sa nachádzajú vo učebniciach od Vitruvia až po koniec 19. storočia. O realizáciách však neexistuje veľké množstvo dokumentácie. Prvé pokusy o moderné použitie nepálenej hliny sa pokúsil francúzsky architekt François Cointeraux, ktorý vytvoril myšlienku spojenia „agriculture et architecture“ a založil školu „École d'Agritecture“ (škola umenia vidieckych stavieb). V tom období sa však rozbiehal priemysel a kapitalizmus, takže jeho myšlienky postupne upadli. Tradičná výstavba je priamo závislá na klimatických podmienkach a možnostiach dostupných materiálov.

7 / 29

Stĺpiková konštrukcia vypĺňaná hlinou (ang. Timber with Earth) Váľky (ang. Adobe)

Nabíjaná hlina do debnenia (ang. Rammed Earth) Nakladaná hlina (ang. Cob)

Obr. 1: Mapa súčasného výskytu architektúry z nepálenej hliny, výsledok výskumu projektu Terra (In)cognita 2013, www.terraincognita.org

Hlina a hlinená architektúra na Slovensku

Historický prehľad

Prví Slováci prichádzajúci na územie tesne po rozpade Západorímkej ríše v 5. storočí priniesli so sebou kolovú stavbu so "sochou" (slamenou strechou na väzniciach). Za dom so sochou môžeme považovať aj dodnes roztrúsené domy bez podlomenice v drevenom štíte.

Zo starých stavebných zvyklostí si ponechali čelnú sochu a vrcholovú väznicu. Vypletané steny vystriedali hlinené múry prevzaté od Západorímskej kultúry. Tak približne za vlády Pribinu vznikol murovaný - dom so "sochou", ktorý v 12. storočí začali preberať staromad'arské kmene, dovtedy bývajúce v stanoch. Typ strechy so sochou sa zachoval až do dnešných dní v maďarských dedinách Žitného ostrova, dokonca aj na severe Zemplína.

Až gotika v 15. storočí vytlačila tento typ strechy. Kolová stavba, ktorá bola na území Slovenska opustená, znovu priniesli z Nemeckého územia Sasi, a na Spiši vznikol dom s "dufartom" v 12. storočí. V 15. storočí, tiež z nemecky hovoriacich krajín, prenikla k nám stodola na koloch už zapustených v spodnom ráme.

S výmenou vypletanej steny za múr, prebrali Slováci aj názvoslovie murus - múr, tegula - tehla, mortarius - malta. Dom so "sochou", môžeme považovať za typologický najstarší typ domu spolu s domom s "výškou". Dom so stĺporadím alebo portikový dom bola stavba, ktorú prebrali národy susediace s Rímskou ríšou nielen v Panónii, ale aj kraje Rakúska, Moravy, Rumunska, Poľska a Ukrajiny. Dodnes je to najrozšírenejší typ domu ľudovej architektúry na Slovensku. Subtílne stĺporadie sa po rozpade Západorímskej ríše začalo meniť a pretvárať podľa potrieb, technických znalostí a dostupného stavebného materiálu danej oblasti.

Tak na území, kde sa používala hlina ako stavebný materiál, aj stĺpy sa začali meniť na murované. K udržaniu portika prispela aj vnútorná dispozícia Panónskeho domu, kde sa nezačala vytvárať sieň alebo predsieň a do každej z pridaných miestností sa vchádzalo zvonka,

8 / 29

Obr. 2: Mapa rôznych typov murovaných domov na území Slovenska:1. Dom s výpustkom, 2. Habánsky dom, 3. Dom s bočným stĺporadím, 4. Dom s výškou, 5. Panónsky dom so sochou,

6. Dom Tekova, 7. Dom Hontu, 8. Dom Gemera a Malohontu, 9. Dom Abova a Zemplína s čelným stĺporadím, pozn. domy označené číslami 2, 5, 9 nie sú znázornené

(zdroj: www.ludovaarchitektura.sk)

tak bolo logické, že vstupy ostávajú prekryté strieškou.

Naopak v severnejších oblastiach sa pred izbu, kde bol oheň (čierna izba) pridávala predsieň, z ktorej sa začalo chodiť do izby na jednej strane a prípadne do komory na strane druhej. Tak vznikla dispozícia domu prechodného z vnútra a prekrytie podstienky strácalo zmysel. Začal proces skracovania portika na štyri, či až dva predsadené stĺpy, zároveň s tým portikus začal mohutnieť. Medzi stĺpmi vznikali oblúky, pribudol múrik a vznikla chodba. Napokon ruka v ruke so vznikom zemianskych kúrií vzniklo mohutné priečelie s poloblúkovými otvormi.

Aj zrubová stavba severného Slovenska prevzala portikus, no pri materiálovej dostupnosti sa stĺpy stali štíhle a drevené, čo zas spätne začal preberať dom juhu.

Na Záhorí došlo k mimoriadnej redukcii portika, keď zas vplyvom klimatických podmienok (územie chudobné na zrážky) sa murovaný stĺp oprel o stenu domu aj s preklenovacím oblúkom a vznikol výpustok alebo žudro. Iná teória vraví, že výpustok vznikol pod vplyvom výstavby kresťanských kostolov a ľudový dom prevzal vstup - portál, čiže portikus. Je zaujímavé, že domy so stĺporadím a pod ním s výpustom sa dodnes môžu nájsť v Tekove a v Honte4

Hlinené stavebné materiály na Slovensku

Sú štyri typy múrov prebraných a používaných do nedávnej minulosti, teda ešte po 2. svetovej vojne. Materiál na stavbu vznikol na mieste, takmer za každou obcou na južnom Slovensku nájdeme jamu, z ktorej bola dedina postavená. Nakopaná ílovitá hlina sa zmiešala s vodou, slamou a pieskom. Kde bol dostatok dreva, prevládali stĺpikové domy (prevláda názov Hrázdené domy) .Nosná konštrukcia a strecha boli postavené ako prvé aby sa zabránilo premočeniu hlinených múrov dažďom.

Masívne hlinené domy prevládali v južných oblastiach s menšími zrážkami alebo nedostatkom stavebného dreva. Najstaršie domy boli lepené („lepenica“ alebo „nakladané“), kde sa postaví

4 Text prevzatý od Václava Mencla z knihy Ľudová architektúra v Československu.

9 / 29

Obr. 3: Výskyt ľudovej architektúry podĺa Václava Mencla, mapa doplnená o informácie z textuPodľa: V. Mencl, Ľudová architektúra v Československu

nosná drevená konštrukcia, vyplní sa dreveným alebo rákosným roštom, ktorý sa potom ohádže vlhkou hlinou.

Murovanie z Váľkov bolo najrozšírenejšie. Spôsob stavby hlinených stien z váľkov, ručne formovaných hlinených bochníkov z hliny vymiešanej so sekanou slamou a plevami. Hlina na ich výrobu sa zvykla nakopať na jeseň a cez zimu sa nechala premrznúť. Pred spracovaním sa navlhčila a pridala sa do nej rezaná slama alebo iné rastlinné vlákna, prípadne aj popol, zvierací trus, vápno. Ručne vymiesené a sformované váľky sa sušili na slnku, čím nadobudli potrebnú pevnosť a objemovú stálosť. Dôkladné vysušenie trvá pomerne dlho, Vitruvius uvádza, že dobrá nepálená tehla má schnúť aspoň dva roky. Ak by váľky dosychali až v murive, steny sadajú, vznikajú trhliny a opadáva z nich omietka. Pri murovaní sa váľky kladú na hlinenú maltu vo vodorovných, šikmých alebo klasovito usporiadaných vrstvách. Murovanie z váľkov umožňuje väčšiu členitosť architektúry ako nabíjanie.

Váľková technika bola známa už v období rímskej antiky (napr. Carnuntum v Rakúsku). U nás sa používala v ľudovom staviteľstve na juhozápadnom a južnom Slovensku. Múr nazývaný "opus spicatum" vznikol z váľkov, ktoré sa uhnietili na mieste a ukladali v troch radoch po jednej vrstve denne. Pojem a aj stavebný postup popísal ešte Vitrúvius, odkiaľ bol prevzatý odborný názov, teda technika stavania bola prevzatá ešte z antických a možno aj starších dôb. Malta sa nepoužívala, mokrý válok sa prilepil sám. Keďže materiál sa kĺzal, váľky sa stavali na šikmo a na výšku a nasledujúci rad bežal opačným smerom. Ukladali sa dva vonkajšie rady a vnútorný sa medzi ne vtláčal.

Nepálená tehla, surová tehla, surovica (fr., ang. Adobe, česky Vepřovice) – je obdobou váľkov, hlina sa pripravuje rovnako, tehly sa tvarujú natlačením vlhkej hliny do drevených foriem. U nás sa používali rozmery 10 x 15 x 30 cm. Po vyklopení z formy sa tehly sušia na slnku tak isto ako váľky. Muruje sa z nich hlinenou maltou vo vodorovných vrstvách. Murivo z nepálených tehál je vďaka zhutneniu hliny vo forme pevnejšie ako murivo z váľkov.

Použitie nepálenej tehly (foriem) vo vidieckom staviteľstve sa rozšírilo v 18. storočí a najmä v 19. storočí v dôsledku tereziánskych stavebných a protipožiarnych opatrení. Vyrábali si ich stavebníci sami, za pomoci rodiny a susedov, alebo si najímali tehliarov. V niektorých krajoch sa tejto práci venovali rómske rodiny, podľa čoho názov „cigánska tehla“. Pre múr z nepálenej tehly sa tehla vyrábala mimo samotnej stavby, väčšinou na konci dediny, kde sa vytvorená tehla nechala po obschnutí na zemi vysušiť v pyramídových útvaroch - rákošoch. Tehly sa ukladali buď ako väzáky alebo behúne, prípadne kombináciou oboch. Málokedy sa vytvárali klenby, zväčša ako preklady slúžili dosky alebo hrady z tvrdého dreva. Dodnes sú takéto múry rozšírené po celom západnom Slovensku na stodolách. Omietalo sa však väčšinou omietkou vápennou, hlinenou sa vymazávali len vyslovene chudobné domy. Pri múre sa vytváral odkvapový múrik, ktorého úlohou bolo vodu odviesť čo najďalej od domu. Na koncil 19. a začiatku 20. storočia sa začala používať sporadicky pálená tehla a domy, ktoré ju mali sa neomietali, aby každý videl, že na to majú. Tu sú pravdepodobne korene obľuby priznaného tehlového muriva nielen u nás, ale aj v západných krajinách.

Ďalšou rozšírenou technológiou je nabíjanie (fr. Pisé, Pisé-Bau, nem. Lehm-Stampf-Bau, špan. Tapial). Nabíjaná technika bola rozšírená od strednej a južnej Moravy a južného Slovenska cez Dolné Rakúsko, Maďarsko a Ukrajinu po západné Rumunsko a

10 / 29

Obrázok 3: Rôzne druhy nepálenej hliny ubíjanej do debnenia, zdroj: CRATerre

panónsku časť bývalej Juhoslávie. Najstaršie stavby budované touto technikou na našom území pochádzajú z 18. a 19. storočia. Touto technikou sa hlinené steny nabíjajú málo vlhkou hlinou zmiešanou s čistou sekanou slamou do doskového debnenia. Stavalo sa predovšetkým na jar, keď má nakopaná hlina optimálnu vlhkosť. Debnenie sa nabíja postupuje po vrstvách: hlina sa nasýpa asi v 10 cm vrstve a ubíja (hutní) pomocou dreveného ubíjadla (s hmotnosťou 5 – 10 kg a nárazovou plochou 60 – 200 cm2). To sa opakuje až pokým sa debnenie nevyplní. Do steny sa môžu vkladať kamene a pre lepšiu súdržnosť prútie. Po ubití možno hotový úsek steny hneď oddebniť a debnenie posunúť ďalej a vyššie, ako po špirále. Dverné a okenné otvory sa pripravia už pri ubíjaní steny. Povrch sa zatiera hlinenou mazanicou. Steny sú pevnejšie ako vrstvené steny.

Pre každú z týchto druhov technológí, je vhodný iný druh hliny. Podstatné je jej percentuálne zastúpenie ílov v zložení. Íly dávajú hline plastickosť a súdržnosť – vytvárajú spojivo – majú pevnosť v ťahu. Ostatnými časťami je prach, piesok a štrk – čo tvorí plnivo podobne ako pri betóne. Dodávajú hline pevnosť v tlaku. Množstvo ílov by nemalo presiahnuť 20%. Pre zlepšenie vlastností hliny sa používajú stabilizátory – najčastejšie cement alebo vápno. Najväčšou nevýhodou hliny, je jej citlivosť na vlhko. Tepelnoizolačné vlastnosti sú podobné ako pri pálenej tehle (k=0,7 W/m2K) Pre zvyšovanie tepelného odporu sa do hliny vmiešavajú ľahké vláknité prímesy ako slama, hobliny, piliny atď. Technické vlastnosti sú podobné nám známym tvárniciam Ytong alebo Protherm (k=0,1 – 0,25 W/m2K) Hlina tvrdne výlučne schnutím, nevytvára pevné väzby ako cement alebo vápno, no po opätovnom namočení sa dá znovu spracovať.

Príliš veľké použitie stabilizátorov síce zvýši stabilitu hliny, ale na úkor jeho hydroskopických vlastností. Preto je dôležité nájsť a zvoliť si správny technologický postup pre konkrétny druh hliny. Jemné hliny sa používajú aj na omietanie, spolu s keramzitom vytvorí dokonca tepelnoizolačný materiál. Pre vonkajšie omietky sa hlina stabilizuje vápnom a močovkou. Táto kombinácia spôsobí vode odolný tvrdý povrch hlinenej omietky, pri schnutí vykryštalizuje vápno s močom na povrchu. Zaujímavá je tiež výroba biologických vodotesných náterov.

Ak chceme dosiahnuť prirodzený hnedý odtieň a oteruvzdorné povrchy, môžeme použiť napríklad takýto recept: 1 diel nízkotučného tvarohu a dva diely vody s 1/9 dielu práškového vápna, čím vznikne neutrálny až slabo mliečny náter s hodvábne lesklým povrchom. Hlinené podlahy sa stabilizujú ľanovým olejom, kde povrchová vrstva je silne ubíjaná a obsahuje až 8% oleja. Po mesiaci používania by mala byť znovu naolejovaná alebo navoskovaná. Podobnými spôsobmi je možné dosiahnuť aj vode odolné hlinené krytiny plochých a mierne šikmých striech, čo sa zvykne používať v krajinách, kde teploty neklesajú pod bod mrazu.

11 / 29

Ochrana pamiatok

Na Slovensku máme pamiatkovú ochranu zabezpečenú legislatívne a hlavne monopolne pamiatkovým úradom zodpovedným za konkrétnu oblasť. Pokiaľ pamiatka nie je zaevidovaná v zozname pamiatok alebo sa nenachádza v chránenom území, osud závisí od jej majiteľov, stavebného úradu a ich pochopenia hodnoty.

Skanzeny múzea a rezervácie na Slovensku:

Na Slovensku je v súčasnosti 10 múzejných expozícií v prírode (skanzenov), ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali. Cieľom týchto múzeí je priblížiť atmosféru života ľudí v prostredí historickej krajiny. Každá oblasť má svoje špecifiká, takže sa v rôznych múzeách stretneme s rôznymi stavbami a s ich rôznym usporiadaním.

Okrem skanzenov nájdeme aj samostatne stojace objekty slúžiace zväčša ako súčasť múzeí, kde sa môžeme stretnúť s pamiatkovo chránenými objektami ľudovej architektúry. Jednou z expozícií Podunajského múzea v Komárne je aj roľnícky dom v obci Martovce, ktorý reprezentuje ľudovú architektúru oblasti a tradičné bývanie. Martovce ležia pri sútoku riek Nitry a Žitavy, 18 km severovýchodne od Komárna. Kvôli svojej geografickej polohe bola obec pomerne izolovaná od ostatných dedín a miest. Medzi inými aj táto skutočnosť prispela k tomu, že v Martovciach sa mnohé prvky ľudovej kultúry zachovali dlhšie ako v okolitých obciach. Toto platí aj pre ľudovú architektúru. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol dom č. 101 vyhlásený za pamiatkovo chránený objekt a od roku 1975 je v ňom zriadená expozícia ľudového bývania.

12 / 29

Obr. 4: Mapa skanzenov na Slovensku: Múzeum slovenskej dediny v Martine - Jahodnícke háje

Múzeum liptovskej dediny v PribylineMúzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke

Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestová Národopisná expozícia v prírode v Starej Ľubovni (Ľubovnianske múzeum) Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch (Šarišské múzeum)

Národopisná expozícia v prírode vo Svidníku (SNM Múzeum ukrajinskej kultúry) Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom (Vihorlatské múzeum)

Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre

Tradičný roľnícky dom podľa nápisu na hrade postavil István Nagy v roku 1871. Dom postavili zo zmesi hliny a slamy technikou vykladania. Štít domu je vypletaný prútím, strechu prikrýva trstina.5

Ďalšou, ináč hodnotnou je oblasť živej architektúry, ktorou sú pamiatkové rezervácie ako väčšina historických mestských centier,alebo obce ako Vlkolínec pri Ružomberku, pôvodná drevená architektúra územia sa stala krajinno-sídelno-architektonickou pamiatkou.6 Dnes ju však obývajú prevažne sezónny chatári. V takejto osade je teda život minimalizovaný a oživujú ho už len slávnosti organizované kultúrnymi spolkami. Miestny ľudia prichádzajúci za rekreáciou nemajú záujem aktívne prispievať k tvorbe tradície miesta, kde trávia len veľmi malú časť svojho života.

Hlinené domy sa nachádzajú ešte stále vo väčšine obcí aj miest južného slovenska a sú stále obývané. Ich osudy sú zatiaľ nejasné hlavne pre ich nepochopenú hodnotu. Zrejme musíme počkať až ich bude tak málo ako tradičných dreveníc.

5 Podunajské múzeum v Komárne, http://www.muzeumkn.sk6 Vlkolínec je živá obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva

UNESCO. Nachádza sa vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra, je mestskou časťou Ružomberka a trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. Vlkolínec má rozlohu 797 hektárov, zastavaná časť s drevenou architektúrou horského a podhorského typu severného stredného Slovenska, podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice respektíve hospodárske dvory (usadlosti). Do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný v roku 1993 ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex. (http://www.vlkolinec.sk/vsk/menu/historia)

13 / 29

Ochrana hlinených stavieb v zahraničí

Spomeniem krajiny, s ktorými som osobne prišiel do styku a odkiaľ mám vlastné skúsenosti a poznatky o ich aktuálnom dianí v oblasti rekonštrukcií hlinenej architektúry.

Chile

V Čile je približne 80% všetkých stavieb postavených z nepálenej hliny. Tradičná architektúra vďaka chudobne rozvíjajúcej sa krajine, si zachovala ten najdostupnejší spôsob výstavby pomerne živý. Napriek tomu trpí rovnako industrializáciou a legislatívne sa hlinené stavby stali nebezpečné hlavne kvôli deštrukčným zemetraseniam, ktoré sa v seizmickej oblasti tejto krajiny opakujú približne s 20 ročným intervalom. Predposledné silné zemetrasenie z roku 1985, medzitým niekoľko menších až prišlo ďalšie ničivé zemetrasenie sprevádzané vlnou tsunami v roku 2010. Každé silné zemetrasenie je sprevádzané menšími (6 – 7° richt.) pohybmi v rôznych intervaloch (mesiace až roky) počas obdobia aj 6 rokov.

Takéto prírodné katastrofy vytvárajú náročné podmienky na stavby. Súčasné technológie pri použití železobetónov zvládajú zemtrasenia do 9° richterovej škály, no pri porušení sa stávajú neobývateľné a ich opravy sú príliš nákladné, až nemožné.

Od roku 1925 existuje pamiatkový úrad (Consejo de Monumentos Nacionales), ktorý založili na záchranu historického dedičstva. Po každom zemetrasení boli hodnotné, ale zemetrasením zničené, prípadne veľmi poškodené stavby neúprosne odstraňované a nahradzované novými, neskôr železobetónovými stavbami. Od roku 2005 bola zákonom zvýšená ochrana a vytvorené štátne dotačné fondy pre zachovanie dedičstva. V týchto intenciách sa chápe architektonické dielo nie len ako monument,ale aj ako tipická zóna. S tým súvisí aj forma ochrany, teda nie je o zachovaní nehnuteľnosti, ale aj o udržaní života v nej.7

Nové technológie ako železobetón a oceľové skelety a k nim množstvo pasívnych a aktívnych

7 PROTECCIÓN LEGAL DEL PATRIMONIO CULTURAL INMUEBLE, Ley N° 17.288 de Monumentos Nacionales, Infomačný vládny buletín, Chile (www.monumentos.cl)

14 / 29

seizmických deflektorov a stabilizátorov dokážu odolať zemetraseniam oveľa lepšie ako hlinené. Preto vláda zakázala budovanie obytných a verejných stavieb z nepálenej hliny. Týmto opatrením z polovice 20. storočia sa začal vytrácať tradičný spôsob výstavby. Aktuálne štatistiky ukazujú, že väčšina objektov, ktoré pri zemetraseniach kolabujú, sú už narušené predošlím zemetrasením a neboli urobené potrebné zásahy, aby odolala stavba ďalšiemu, prípadne mali neodborné zásahy a úpravy konštrukcie.8

Marcelo Cortés a Patricio Arias sa stali spoločníkmi v priekopníckej technológii, ktorú zdokonalili práve pri obnove a rekonštrukcii pamiatok. Väčšinou ide o stavby pomerne veľké, ako napríklad kostoly, panské sídla, paláce, ktoré sa neskôr rekonštruovali ako školy, úradné a cancelárske objekty, inštitúcie a podobne.

Kamenné stavby sa v Chile nikdy nevyplatilo stavať, nepálená hlina v správnej kombinácii s prútím a drevenými výstužami dokáže lepšie dobre odolávať zemetraseniam. Takéto stavby majú aj 4 podlažia a prežili už od konca 19. storočia niekoľko silných zemetrasení. Pri týchto technikách je potrebné dodržať a po každom zemetrasení dom dôkladne skontrolovať a opraviť všetky potrebné trhliny. Tu je opäť hlina výhodným materiálom, ktorý je možné po navlhčení opäť lepiť a opravovať, vymeniť prasknuté výstuže z vnútra steny pri železobetóne nie je možné. Hlina to však dovoľuje. Ich technológia je založená na oceľovej nosnej konštrukcii a hlina tvorí len výplňovú časť steny. Tento spôsob inšpirovaný tradičnou technológiou quincha (u nás nazývaná „vypletanica“) vivinuli pre rekonštrukciách historických objektov, kde nebolo vhodné zasahovať novými materiálmi do architektonického vzhľadu stavby.

Marcelo Cortés založil v roku 2010 Fundación Jofré, ktorá zastrešuje jeho snaženie a životnú cestu nepálenej hlinenej architektúry. Ako druhá inštitúcia na svete ponúka doktorandské štúdium v oblasti nepálenej hliny ako stavebného materiálu. Cieľom je dosiahnutie opätovnej renesancie tohto materiálu.

Čile má výhodu, že teploty málokedy zídu pod bod mrazu a hlinená architektúra sa nachádza prevažne v tejto oblasti. V chladnejších je podnebie omnoho daždivejšie a vlhšie, kde by hlina už neudržala podmienky únosnosti a stala by sa slabším článkom konštrukcie, čo jej dovoľuje tvoriť iba výplň prevažne drevených stĺpikových konštrukcií, naviac z vonkajšej strany obalených drevenou, prípadne plechovou fasádou hlavne v pobrežných zónach, kde sú silné

8 Carlos López, Protección Sísmica de Estructuras, Sistemas de Aislación Sísmica y Disipación de Energía, Corporación de Desarrollo Tecnológico, Santiago de Chile, Čile, 2011

15 / 29

Obr. 5: Projekt obnovy pamiatky kostola v Guacarhue, oblasť Chanco projekčnou firmou Arias Arquitectos. 2010

bočné dažde. V ľudovej architektúre je veľmi obľúbená „quincha“ - drevom alebo prútím armované konštrukcie, kde spolupôsobí hlina s ostatným materiálom v nosných konštrukciách.

Quincha je transformovaná na moderný stavebný materiál, drevené súčasti sú nahradené oceľovými a vytvárajú tak spolupôsobiace konštrukčné prvky – „quincha metálica“ kovová pletenica.

Francúzsko

Významným podporovateľom hlinených stavieb je výskumné centrum CRATerre9 ktoré vzniklo

9 Hugo Houben, Architectural Education in the Islamic World, 1986 (uverejnené na www.archnet.org)

16 / 29

Obr. 4: Zobrazenie "Metalickej Pletenice" Casa Batuco, Arias Arquitectos, Chile 2010

Obr. 5: Workshop na rekonštrukcie obydlí, kde sa domáci obyvatelia majú naučiť správne si opravovať svoje domy. Organizovala Fudación Jofre, Chile 2012

už v roku 1973 z iniciatívy niekoľkých študentov z École d'Architecture pričlenenej k Univerzite vedy, technológie a medicíny v Grenoble. Bola to reakcia na práve prebiehajúcu ekonomickú krízu a študenti si dali úlohu nájsť efektívnu techniku výroby lacných a energeticky úsporných stavieb. Prišli k záveru, že najvhodnejším materiálom je hlina. Inšpiratívne bolo aj miesto, pretože región Dauphné má bohatú tradíciu v budovaní hlinených stavieb. O tri roky neskôr bol ponúknutý kurz pre školu architektúry, hneď nato bolo založené „Laboratórium zeme“. Oficiálny názov CRATerre bol prijatý až v roku 1979, kedy bol tým schopný kompletného výskumu hliny, navrhovania hlinených stavieb a aj ich realizácie. V 1984 už bolo možné robiť postgraduálne štúdium v tomto odbore. Získali medzinárodnú podporu svetových organizácií ako UNESCO, World Bank, Habitat UN a ďalšie …

Veľmi rýchlo sa pôsobenie výskumov rozšírilo do oblastí severnej Afriky Južnej Ameriky a Blízkeho východu, zaujímajú sa hlavne o kultúrne dedičstvo Maroka, Alžíru a prevažne ďalších bývalých francúzskych kolónií.

Afrika

Prirodzene je aj v súčastnosti používaná nepálená hlina hlavne pre jej dostupnosť a kultúrnu stálosť obyvateľov mimo veľkých miest. Pretrvávajú tradičné (vernakulárne) stavebné techniky. Údržba domov je súčasťou niektorých slávností a tradičných zvykov v domácej kultúre. Tieto úzko súvisia so životom domorodcov a klimatickými podmienkami. Napríklad aj niekoľko mesiacov trvajúce obdobia dažďov spôsobia silné škody aj v obydliach a teda následne prichádza sviatok ktorý oslavuje nový rok, prípadne začiatok obdobia úrody a práce. Zničené domy sa kolektívne opravujú podľa tradičných postupov a s tým je spojená aj oslavná zábava. Inde spôsobujú spoločenské udalosti premeny, ako napríklad severná Ghana má zaužívané neustále premieňanie výzdoby domov a podľa tradície nemôže napodobniť predošlú. Súvisí to však s obdobím nových manželstiev.

Afrika je kontinent obdarený extrémnou bohatosťou kultúrneho a prírodného, hmotného aj nehmotného dedičstva. Program Arfica 2009 realizovalo UNESCO, ICCROM10, CRATerre-EAG v spolupráci s ďalšími africkými kultúrnymi organizáciami. Jeho cieľom bolo preskúmanie, zmapovanie a pochopenie prirodzeného a dlhodobého udržiavania miestnych tradícií spojených s architektúrou. Takmer vo všetkých projektoch podobného charakteru figuruje svetová organizácia UNESCO a pri hinených architektúrach je najviac angažovaná francúzska organizácia CRATerre11 ktorej primárnym zameraním je zachovanie kultúrneho dedičstva hlinenej architektúry.

10 ICCROM - International Centre for the Study of the Preservation and Restoration of Cultural Property, www.iccrom.org

11 www.craterre.org

17 / 29

Obr. 6: vpravo: sušenie hlinených tehál v severnej Afrikevľavo: ubíjaná hlina do debnenia v stĺpikovej konštrukcii, Austrália, zdroj: CRATerre

Európa

Konštrukčné metódy z nepálenej hliny sa objavujú až do dnes, architektúra vládne v mnoha európskych krajinách. Tepelné kvality nepálenej hliny a jej priama dostupnosť takmer na každom mieste z nej urobila vhodný materiál na postavenie domova. Napriek vývoju technológií, táto architektúra ostáva krehká a ohrozená. Predsa len výskum a projekty sa podriaďujú rehabilitácii obrazu týchto stavebných diel a zvýrazňujú environmentálne a klimatické kvality.

Projekt Terra (In)cognita vnikol iniciatívou organizácií École de Avignon (Francúzsko), Conseil d'Architecture, d'Urbanisme et de l'Environnement, Vaucluse (Francúzsko), Escola Superior Gallaecia (Portugalsko), Università di Firenze, Facoltà di Architettura (Taliansko) a Universidad Politécnica de Valencia, Instituto Universitario de Restauración del Patrimonio (Španielsko) ako medzinárodná spolupráca v projekte pre kultúrne dedičstvo financovaného Európskou Úniou.

Cieľom bolo zvýšiť viditeľnosť a rozpoznateľnosť architektúry z nepálenej hliny cez infomačné kanlály a povedomie, prilákať verejnú mienku k záujmu o hlinenú architektúru, začať výskum vzťahu tradície a súčasných potrieb (vrátane environmentálneho hľadiska), skúmať sociálne, ekonomické a technické podmienky vhodnosti tohto materiálu a propagovať súčasnú architektúru z nepálenej hliny.

Bola urobená fotografická putovná výstava, „Earthen Architecture of Europe" ktorá precestovala zúčastnené krajiny a zviditeľnila tento druh nášho kultúrneho a technického dedičstva.

Vedecké misie projektu spočívajú na kontaktovaní a komunikácii pričom majú za cieľ spojiť kolaborujúcich profesionálov všetkých odborov, ktorý sa tejto téme venujú, študovať pritom ekonomické, technické aj sociálne pomery individuálne v každej oblasti.

Cieľom je demonštrovať interakcie medzi súčasnou a historickou architektúrou z konštrukcií z nepálenej hliny, skúmať transformáciu historických poznatkov pri vplyve nových technologických možností.

Úlohou je tiež vytvoriť podklad pre verejné autority ako univerzity alebo miestne vlády, aby získané informácie slúžili na podporu a pochopenie tohto stavebného odvetvia ktoré začína svoju renesanciu. Hlavnou úlohou projektu je však upozorniť širokú verejnosť na existujúce materiálne aj kultúrne dedičstvo v Európe a na jeho transformáciu v súčasnosti.

Pre prezentáciu 42 stavieb boli okrem lokalizácie učené tieto základné kategórie:

1. stavby s archeologickým, historickým alebo architektonickým významom

2. stavby so znamenitým a relevantným zásahom, reštaurovanie, renovovanie alebo rozširovanie

3. stavby postavené po roku 1970

18 / 29

Ilustrace 7: Tierra Incognita, výber zo Severských krajín

19 / 29

Ilustrace 8: Tierra Incognita, výber z centrálnej Európy

Ilustrace 9: Terra Incognita, oblasť Španielska a Portugalska

Ilustrace 10: Tierra Incognita, Poľsko a Nemecko

Nové technológie pri obnove pamiatok

Rozvoj industrializácie a zníženie cien dopravy významne prispel k vtlačeniu tradičnej výstavby. Nové sa stávalo najlepšie a jeho cena bola dokonca nižšia ako to, čo bolo domáce. Celý tento proces prebiehal v rámci industrializácie celej spoločnosti a spolu s upravovaním legislatív každej krajiny, umelo vytlačil remeselnú výrobu a hlinený stavebný materiál. Prosperujúci priemysel mal jednoducho prednosť pred nepokrokovými metódami. V každom prípade tradičné technológie budú dostupné vždy.

Zastúpenie zdrojov na Slovensku

Výrobcami hlinených omietok ako stavebných certifikovaných výrobkov sa stali na našom trhu rakúske a nemecké firmy, neskôr české, ktoré dokázali splniť certifikáciu pre stavebné výrobky podľa platnej európskej legislatívy. Povedomie ekologickej výstavby má v západných krajinách Európy iný charakter a ako dlhodobý kolonizátor sa správajú aj v tejto oblasti. Doprava je takmer zanedbateľnou položkou popri propagácii, výskume, príprave a balení produktu. Rovnako ako vrecká s cementom môžeme kúpiť hlinené zmesi na omietanie, akumulačné omietky, izolačné omietky s perlitom, nepálené tehly priamo z veľkovýroby.

V Českej Republike a na Slovensku je rozšírená firma Claygar s.r.o. Zaoberá sa výrobou komplexného hlineného programu určeného pre rekonštrukcie a obnovu starších stavieb a pre ekologické novostavby. V súčasnosti má najširší sortiment druhov hlinených stavebných výrobkov medzi Českými a Slovenskými výrobcami.

Veľkej obľube sa teší predovšetkým zo strany ekologicky zmýšľajúcich stavebníkov, ktorí stavby realizujú svojpomocne. Hliny sa v okolí stavby nachádza spravidla veľké množstvo a jej zmiešaním s pieskom a sekanou slamou možno tento materiál nanášať priamo na stenu v podobe hrubých a jemných omietok. Takýmto spôsobom sa v minulosti realizovalo veľké množstvo stavieb. Od roku 2004 sa začali v ČR vyrábať hlinené omietky, ktoré viedli k masívnejšiemu používaniu v bežných stavbách. V roku 2007 sa začala výroba farebných hlinených omietok, ktoré sa miešali z farebnej hliny pochádzajúcej z ČR. Bez použitia farebných pigmentov sa vytvoril rad farieb od bielej, cez žltú, oranžovú, červenú, až po zelenú, modrú a čiernu. Vďaka farebným možnostiam sa začalo uplatňovať estetické hľadisko tohto materiálu a postupne sa vytvárali zaujímavé interiéry. Väčšina výrobcov sa snaží tento materiál vyrábať bez pridania chemických prísad a zachovať tak ich čistotu.12

Prichádzajú na trh priemyselne vyrábané stavebné výrobky z nepálenej hliny. Jedným z prvých na Slovensku ponúka tento produkt firma Heluz. Je oproti pôvodným „surovým tehlám“ vyrábaná z kvalitnej druhohornej hliny s prímesou piesku. Tehla je navyše vyľahčená otvormi a oproti páleným tehlám je energia nutná na jej výrobu minimálna. Vďaka čisto prírodnému zloženiu je nepálená tehla HELUZ taktiež plne recyklovateľná. Tehla HELUZ NATURE Energy má navyše nezanedbateľný vplyv na kvalitu bývania.

V nižšie uvedenej tabuľke uvádzam cenník predajcu stavebných výrobkov na báze nepálenej hliny na rok 2013:13

Druh materiálu Množstvo Obal/rozmeryCena bez DPH

Cena s DPH

Claygar Nature HS 00(podklad) 1t BIG-BAG 141,70 € 170,00 €

0,5t BIG-BAG 70,80 € 85,00 €

30kg VRECE 6,75 € 8,10 €

Claygar Nature HH 04(hrubá)bez pazderia 1 t BIG-BAG 168,36 € 202 €

0,5 t BIG-BAG 84,18 € 101 €

12 Citácia: Michal Navrátil je členom Združenia hlineného staviteľstva, o. s., občianskeho združenia Ekodům a výrobcom hlinených omietok Picas (www.asb.sk)

13 Prírodné staviteľstvo.sk Milo Beňko, Cenník hlinených materiálov na rok 2013, http://www.prirodnestavitelstvo.sk/cennik/

20 / 29

Druh materiálu Množstvo Obal/rozmeryCena bez DPH Cena s DPH

30kg VRECE 7,18 € 8,60 €

Claygar Nature HH 04(hrubá)s pridavkom BIO konopného pazderia

1 t BIG-BAG 175,10 € 210 €

0,5 t BIG-BAG 87,55 € 105 €

30kg VRECE 7,66 € 9,20 €

Claygar Nature HJ 02(jemná)

1 t BIG-BAG 184,08 € 221 €

0,5 t BIG-BAG 92,50 € 111 €

30kg VRECE 8,00 € 9,70 €

Claygar Nature HJ 02 s konopným pazderím 30kg VRECE 10,77 € 12,90 €

Claytech HHV 04 (hlinená omietka vonkajšia, hrubá)

30 kg VRECE 11,25 € 13,50 €

0,5 t BIG-BAG 116,66 € 140,00 €

1 t BIG-BAG 233,33 € 280,00 €

Claytech HJV 02 (hlinená omietka vonkajšia, jemná)

30 kg VRECE 13,50 € 16,20 €

0,5 t BIG-BAG 155,00 € 186,00 €

1 t BIG-BAG 310,00 € 372,00 €

Organické plnivo - slamená rezanka pre 4 t malty BIG-BAG 50,00 € 60 €

pre 0,5 t malty

VRECE 8,33 € 10,00 €

Lisovaná hlinená tehla Claygar 102 nestabilizovaná

1 ks Paleta 0,67 € 0,80 €

Strojové zabezpečenie pre hlinené stavebné výrobky

Hina je najčastejšie lokálnym materiálom a teda celý stavebný proces prebieha priamo na mieste stavby alebo v jeho najbližšom okolí. Hlina sa získavala nakopaním v jarnom obdobý z hlinenej bane (jamy) ktoré boli zväčša hneď pri dedine alebo obci. Historicky sa nepoužívali pri spracovaní hliny žiadne mechanizmy, všetka práca bola robená ručne, náradím na prácu s pôdou, prípadne prispôsobené ubíjadlá alebo sekačky na slamu a podobne. Rozommielanie hliny a jej premiešavanie so slamou a ostatnými prímesami robili za pomocou volov, ktoré nútili dupať v jame navlhčenú hlinu s potrebnými prímesami.

Neskôr sa stretávame s prístrojmi ako šnekový miesič alebo lis na tehly. Tieto zariadenia boli spočiatku na ručný pohon, neskôr pripojiteľné na traktor prípadne iný pohon až od polovice 20. sotočia zvyknú mať vlastný elektrický agregát.

Pre nedostatok strojov priamo prispôsobených na prácu s nepálenou hlinou sa stretávame s úpravami alebo jednoduchými „sedliackymi“ spôsobmi použitia ináč určených strojov. Napr. Použitie murárskej miešačky na drvenie suchej hliny pomocou riečnych kameňov.

Existujú však aj malé linky, ktoré sa privezú na miesto staveniska a priamo namieste sa tehly vyrobia. Linka obsahuje drvičku, zmiešavač a lis. Takéto čerstvo zlisované tehly sú také pevné a suché, že sa dajú hneď použiť pre stavbu.14

• Lis na nepálené tehly:

historické kusy boli na ručný pákový pohon. Vyrobilo sa približne 1 – 2 tehly za minútu. Vibračné lisy majú najvyššiu účinnosť, dokážu zhutniť hlinený materiál až na 22MPa. Práca je s ručným lisom je však časovo náročná. Tehly pred použitím je potrebné sušiť pod prístreškom asi jeden týždeň. Pre stabilizáciu sa pridáva asi 6% cementu. Vymeniteľné formy umožňujú robiť tehly rôznych formátov a tvarov.

14 http://www.sme.sk/c/3324804/domy-s-prirodnymi-stenami.html#ixzz2jF5S5vRI

21 / 29

Strojové lisy fungujú zväčša rovnako, lis má elektrický pohon. Ďalšie doplnky ako napríklad automatický podávač zmesi urýchľujú výrobu.

• Ubíjacie / pechovacie stroje:

v histórii sa používali primitívne drevené kyje, ktoré boli občas obohatené o kamenné závažie. Dusanie bola výlučne ručná činnosť. Vývoj priemyselných zariadení priniesol pneumatické alebo elektrické kladivá – používané ľudovo ako zbíjačky. Ďalej vibrátory pre zhutňovanie liatych betónov ale aj špecializované pneumatické ubíjadlá na udusávanie sypkých materiálov. Pre veľké plochy sa používajú aj vibračné válce, pechovadlá (stojace na vibračnej noche, prípadne ploche) alebo piestové ubíjadlá do foriem – čo je najpraktickejší pomocník pri ubíjaní hliny do debnenia.

• strojné omietanie:

Omietací stroj (omietačka) zmieša suchú zmes, dopraví ju na určené miesto a obslužný personál aplikuje priamo na miesto s pripraveným podkladom. Sú výhodné pri veľkých plochách. Urýchlia nanesenie materiálu na povrch pomocou čerpadla, ktoré prečerpáva pripravenú hustú zmes zo zásobníka. Cenové porovnanie je však pre jeden rodinný dom zhodné s omietaním ručným, pretože jeho jedniným prínosom je prenos materiálu a jeho premiešavanie. Pri hlinách sa často používa materiál s vlákninou, kedy je potrebné špeciálne čerpacie zariadenie – čerpací hriadeľ

• drviče:

drviace zariadenia tiež prešli rýchlim vývojom. Ich využitie je veľmi prínosné pri príprave zmesí, kedy nakopaný materiál je potrebné premiešavať a podrviť. Práca s vlhkým ílomje však obťiažna pre jeho elasticitu a súdržnosť, preto je najvhodnejšie nakopávať čo najsuhšiu hlinu a tá sa dá pomerne ľahko drviť. Ich vývoj smeruje hlavne pre veľké bane a kameňolomy, no existujú aj malé drviace zariadenia, môžu byť pohánané nástavcom traktora alebo majú samostatný pohon ako prívesné zariadenie.

22 / 29

Ilustrace 11: Lis na nepálené tehly. Eliss

• multifunkčné stavebné stroje

pri práci s nepálenou hlinou sa často manipuluje so sypkým alebo vlhkým plastickým materiálom. Na urýchlenie a zjednodušenie práce sa najviac osvedčili multifunkčné stavebné stroje ako UNC, alebo iné menšie a obratnejšie zariadenia.

• Hlinené stavebné výrobky

Lisované tehly z nepálenej hliny sú tradicným materiálom, novodobé stroje však významne urýchlia ich výrobu aj priamo na stavenisku, prečo sa stávajú významnám materiálom použiteľnám aj pri rekonštrukciách stavieb, kedy môžeme tradičnú výrobu nahradiť novým spôsobom.

K novodobým stavebným materiálom patria hlinené panely. Väčšinou sa vyrábajú s minimálnym podielom piesku, a preto veľmi dobre regulujú vlhkosť v interiéri. Vyrábajú sa s hrúbkou od 2 do 5 cm. Hlinené panely sa montujú priamo na drevený rošt alebo drevený záklop, alebo záklop z OSB dosiek. Možno ich použiť na opláštenie stropov, vytváranie šikmých podhľadov, predsadených stien alebo priečok. Na takto vytvorený povrch sa nanesie tenká vrstva hlinenej omietky s armovacou mriežkou a na ďalší deň možno omietku maľovať. Tento materiál je predovšetkým vhodný pre drevostavby a všade tam, kde sa požaduje rýchle vyhotovenie prác.15

Tradičné spôsoby a technológie však stále prinášajú poznatky, ktoré sú aplikovateľné a význam zachovania tradície je dobré spájať rovnako ako v Afrike aj u nás s kultúrnym dedičstvom. Na domoch sa spoločne delila ručná práca, spolupráca a tradícia takejto spoločenskej aktivity môže veľmi dobre pôsobiť na komunitu a zlepšovať tak susedské vzťahy. Samozrejme to nevylučuje výpomoc nových technológií a samotný výskum a experimentovanie vždy patria ku ručnej práci.

Chemické prísady pre zlepšenie odolnosti materiálu

Ak hovoríme o obnovách pamiatok, je veľmi často súčasťou pamiatky aj jej duševné vlastníctvo tradície, teda stavebného postupu ako bola postavená a ak by sa malo jednať o jej úpravu, budeme hovoriť už o rekonštrukcii pamiatky. V tomto prípade ide o prispôsobenie stavby na nové potreby užívania a do úvahy oveľa skôr prichádzajú nové technické možnosti stavebných úprav.

Odkedy hlina zažíva svoju renesanciu v modernej industriálnej dobe, kde je

15 ASB, Michal Navrátil, doc. Ing. Ivana Žabičková, CSc., 2011, http://www.asb.sk/stavebnictvo/materialy-a-vyrobky/omietky/vyuzitie-hlinenych-materialov-v-sucasnom-stavebnictve-5392.html

23 / 29

Obr. 6: malé drviče kameňa a stavebného odpadu použiteľné na prípravu hlinených zmesí. zdroj: www.seppi.com, www.metalcon.sk

chemický priemysle na vysokej úrovni, otvára veľké možnosti experimentovania.

Vznikali materiály, ktoré nazývame hlinobetón, na našom území bol vyvíjaní po 2. svetovej vojne, kedy bol nedostatok stavebných materiálov a úspešne týmto spôsobom bolo postavených mnoho (čísla sú neznáme) rodinných domov, hospodárskych ale aj kultúrnych budov. Ide o zlepšenie fyzikálnych vlastností materiálu, hlavne pevnosti aj pri zvýšenej vlhkosti.

Stabilizácia impregnáciou

Najstarším známym impregnačným materiálom je prírodný bitúmen. Dôkazom je zachované prvé poschodie babylónskej veže postavenej okolo roku 600 p.n.l. Princípom stabilizácie je obalenie íľovitých čiastočiek nepriepustným filmom. Bitúmen je možné riediť vodou alebo rozpúšťadlami. Ovplyvňuje však fyzikálne vlastnosti hliny a tiež jej farebnosť. Ďalšie impregnačné materiály sa používajú zväčša prírodného pôvodu ako rastlinné oleje, kaučuková alebo latexová miazga, no ich účinnosť je nižšia. Často sa na impregnáciu používajú výťažky z miestnych rastlín, napríklad v Afrike sú to banánové listy, v Južnej Amerike listy kaktusu tuna alebo agáva. Tiež sa môžeme stretnúť s kombináciami niektorých z týchto látok.

Stabilizácia zhutňovaním

Základnou stabilizáciou je zhutnenie, pri ktorom sa zlepšia mechanické vlastnosti materiálu. Vnútorné trenie zabraňuje objemovým zmenám. Miera možného zhutnenia závisí od granulometrie materiálu, jej hodnota tiež ovplyvňuje spracovateľnosť materiálu. Pre ubíjanie hliny do debnenia je percento čiastočiek menších ako 0,08mm do 25%, obsah vody pre zhutňovanie sa pohybuje od 7% do 25%. Francúzske centrum CRATerre uvádza ideálnu granulometrickú krivku pre hlinu na ubíjanie.

V praxi sa zhutňovanie prevádza prostým tlakom ručnými alebo hydraulickými lismi alebo ubíjaním ručne prípadne penumatickým ubíjadlom alebo vibračným dladivom. Veľký vplyv na zhutnenie má aj obsah vody. Pohybuje sa okolo 7-25% objemu podľa typu použitého íľu alebo počiatočnej vlhkosti zmesi.

24 / 29

Ilustrace 12: Ideálna granulometrická krivka podľa CRATerre, zdroj: P.Suske, Hlinené domy novej geneácie

Stabilizácia spojivami

Podstata je v pridávaní substancie schopnej prepojiť vnútorné štruktúry prídavným spojivom a zlepšiť tak schopnosť ílu odolávať vnútorným aj vonkajším tlakom. Najznámejší je Portlandský cement, vzdušné vápna alebo hydraulické vápna, sadra alebo ich zmesi. Najvhodnejšie sú chudobné cementy vznikajúce vypálením ílov pri nižších teplotách okolo 700°C až 800°C. Vzdušné vápno reaguje s oxidom uhličitým, teda reakcia prebieha iba na povrchu, pre hliny s nadbytkom vody je vhodné použiť nehasené hydraulické vápno, ktoré viaže vodu, teda vytvorená stena vysychá rýchlejšie. Cementy sa používajú pri hlinách s malým obsahom ílu. Cement na rozdiel od vápna vytvára kryštalické mriežky na úrovni kremičitého pojiva, štrku a piesku, pričom vápno sa viaže na ílovité zložky. Sadra je vhodná na liate konštrukcie prípadne malty a omietky pretože má malé objemové zmeny pri vysychaní a rýchlu hydratáciu.

Stabilizácia za pomoci pridania katalizátorov (LTGS)

Low tempriture geopolymeric setting je proces, pri ktorom sa vytvorí geopolymerická štruktura v íľoch. Pridaním oligosialtu možno premeniť kaolinické íly na trojrozmerné štruktúry, degradované granitové alebo živicové horniny v ílové sedimenty pomocou katalizátora vytvora opätovne trojrozmernú kryštalickú mriežku, podobne ako hlina pri vypaľovaní. Tu však prebieha reakcia už pri normálnych atmosferických teplotách. Už pri 5 az 10% objemu tvoreného katalizátorom získame kvalitu nepálenej tehly takmer zhodnú s pálenou. Trojrozmerná kryštalická väzba je odolná voči vode a odoláva tlakom aj 60 MPa.

25 / 29

Ilustrácia 13: Experimentálna teplovzdušná pec zostrojená technikou ubíjania. Autor: Ing.arch. Pavol Mészáros, príprava zmesi Ing. Claiton Stone, Košice 2013

Stabilizácia armovaním

Rozporuplná stabilizácia spočíva v pridaní kohézneho, najčastejšie vláknitého materiálu do zmesi hliny. Takáto vnútorná vláknitá kostra zvyšuje pružnosť a pevnosť v ťahu výsledného materiálu, ale naopak znižuje jeho pevnosť v tlaku. Proces je však vlhký, pretože na dobré premiešanie a prepojenie vlákna s ílovou časťou je potrebná tekutosť materiálu. Rýchle vysychanie spôsobí väčšie objemové zmeny, no pridaním vlákna sa namiesto trhlín vytvoria mikrotrhliny. Výstuž poskytne určitú pružnosť a zároveň na povrchu pôsobí antierozívne proti tokom vody alebo vetra. Ďalšou dobrou vlastnosťou je zvýšenie tepelného odporu výsledného materiálu. Všetky tieto vlastnosti ho predurčujú k použitiu na omietky.

Používa sa zväčša organické vlákno, slama, ľan, konope, hobliny, zvieracia srsť a iných vláknitých materiálov podľa možností miestnych zdrojov. V súčasnosti sa robia experiemtny aj so sintetickým, alebo minerálnym vláknom. Tradične je spotreba okolo 70kg slamy na 1m3

hliny.

26 / 29

Legislatívne požiadavky na nové a rekonštruované stavby

Nariadenie európskej únie pre rok 2025, že použité stavebné materiály budú zaťažené daňou zo spotrebovaného / vypusteného CO2 počas výroby materiálu. Po zavedení takéhoto zákona sa stáva nepálená hlina opätovne veľmi výhodným materiálom. A ak by bola impregnovaná, prípadne sa možno nájdu ešte ďalšie možnosti jej stabilizácie, stane sa plne konkurenčným materiálom so špecifickými vlastnosťami.

Aktualizované zákony stanovujú nové základné požiadavky na stavby (dodatok z júla 2013)

Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu: Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh.

To znamená, že na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov 1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok").16

Stavebný výrobok je definovaný ako každý výrobok alebo každá zostava, ktoré sú vyrobené a uvedené na trh na trvalé zabudovanie v stavbách alebo ich častiach a ktorých parametre vplývajú na parametre stavieb, pokiaľ ide o základné požiadavky na stavby; zostava je stavebný výrobok uvedený na trh jedným výrobcom ako súprava aspoň dvoch oddelených zložiek, ktoré sa musia zložiť, aby sa mohli zabudovať do stavby; stavby sú definované ako budovy a inžinierske stavby;

Nový stavebný zákon, ktorý by mal nadobudnúť platnosť v júli 2014 rovnako sleduje nariadenia európskeho parlamentu. Základné požiadavky na stavby (dodatok z júla 2013) automaticky preberajú Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu.1j) čo znamená nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorými sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh.

Nový zákon o stavebných výrobkoch nadobudol účinnosť 1. júla 2013 hovorí o uvádzaní stavebných výrobkov na trh, že možno uviesť len výrobok, ktorý spĺňa harmonizované podmienky podľa osobitného nariadenia EÚ (č. 305/2011) alebo podmienky podľa toho istého zákona kde sú opäť citované podmienky takmer rovnaké ako nariadenie EU.

Ale tieto podmienky nemusí spĺňať výrobok vyrobený individuálne alebo upravený nesériovým spôsobom podľa individuálnej požiadavky zákazníka na základe konkrétnej objednávky a zhotoviteľ zodpovedný za bezpečné zabudovanie výrobku do stavby výrobok vmontuje do určenej stavby podľa technických predpisov a návodu výrobcu a na zodpovednosť stavbyvedúceho a osôb, ktoré uskutočnili stavebné práce potrebné na úpravu a zabudovanie výrobku.

Priamo na stavenisku na účel jeho zabudovania do konkrétnej stavby podľa technických predpisov a návodu výrobcu a na zodpovednosť stavbyvedúceho a osôb, ktoré uskutočnili stavebné práce potrebné na úpravu a zabudovanie výrobku,

Tradičným spôsobom, spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami ochrany stavebných pamiatok, alebo výrobným procesom, ktorý nemá priemyselný charakter, najmä na uskutočnenie opravy pamiatkovo chránenej stavby alebo stavby v pamiatkovej zóne, alebo z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty budovy, ak jeho použitie je v súlade s technickými predpismi a bezpečnostnými predpismi.

16 § 43f - Stavebné výrobky, www.zbierka.sk

27 / 29

Záver s pohľadom do budúcnosti hlinenej architektúry

Nie som proti tomu, že by sa všetko vyvíjalo, ako každý majiteľ chce podľa svojich individuálnych požiadaviek. Naša ľudová architektúra a stavebné technológie ktoré považujeme za naše, je skĺbením z antických, nemeckých, a iných vplyvov, ktoré sa na území striedali.

Je to vývoj, ktorý sa nikdy nezastavoval a ani nezastaví ... nejde o zachovanie pôvodnej dispozície ani o zakonzervovanie dedín a ich dejín. Je dôležité, aby tam ľudia žili a vedeli fungovať so súčasným uspokojením ich potrieb a tie sú v neustálom premieňaní životných hodnôt.

Ak je starý dom postavený nevhodne voči svetovým stranám alebo s nevhodným dispozičným riešením, je vôbec nezmysel brániť jeho prestavbe len aby si zachoval pôvodný vzhľad. Lepšie ak majiteľ má možnosť ho úplne prestavať, no na druhej strane prestavba by mala dokázať udržať alebo dokonca zlepšiť špecifický charakter jeho miesta, regiónu alebo obce, či ulice.

Súčasný vývoj smeruje k industrializácii hlinených materiálov. Nepálené tehly je už možné zakúpiť ako hotový produkt. Pribúdajú stále ďalšie prefabrikáty na báze prírodných a ekologicky nezávadných materiálov.

28 / 29

Literatúra

Bibliografia:

− Christopher Day, Duch a místo, ERA 2004, Brno

− Václav Mencl, Lidová architektura v Československu, Akadémia, 1980 Praha

− Eugen Nagy, Manuál ekologickej výstavby, Permakultúra (CS) 1999, Košice

− Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, ERA 2008, Brno

− Peter Suske, Hlinené domy novej generácie, Alfa 1991, Bratislava

− Minke, G.: Building With Earth: Design and Technology of Sustainable Architecture, Birkhauser Verlag AG, 2006.

− Juan Enrique González Gain, Patricio Arias Cortés y colectivo, Tierra Cruda - Manual de Terreno, Corporación de Desarrollo Tecnológico, CDT, Santiago de Chile, Čile 2012

− Carlos López, Protección Sísmica de Estructuras, Sistemas de Aislación Sísmica yDisipación de Energía, Corporación de Desarrollo Tecnológico, Santiago de Chile, Čile, 2011

− Thierry Joffroy, Traditional conservation practices in Africa, ICCROM, Taliansko 2005, ISBN 92-9077-191-7

Internet:

– Outstanding Earthen Architecture in Europe, Award 2011, www.culture-terra-incognita.org

– Projekčná kancelária Ľudová Architektúra, www.ludovaarchitektura.sk

– Kateřina Šmardová, Hlina ako stavebný materiál v súčasnej stavebnej praxi, www.asb.sk, Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály

– Prezentácia výrobcu hlinených materiálov Claygar s.r.o. www.claygar.cz

– Prezentácia výrobcu tehliarskych priemyselných materiálov Heluz a.s. www.heluz.sk

– Michal Navrátil, doc. Ing. Ivana Žabičková, CSc., Využitie hlinených materiálov v súčasnom stavebníctve, www.asb.sk Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály

– Terra (In)Cognita: Earthen Architecture in Europe, http://www.culture-terra-incognita.org/

– H .Pifko, Technológie stavania, nepálená hlina, FASTU BA, http://www.fa.stuba.sk/docs//uaii/predmety_kevt/atech-hlina.pdf

– Zbierka zákonov SR, www.zbierka.sk

29 / 29