RC DEVIS Senica EIA Komplet

DIPA, s.r.o.,Dr.I.Horvátha 887/30, 905 01 Senica, prevádzka Štefánikova 699/A, P.O.Box 97, 905 01 Senica Tel./ fax: +421 34 651 62 79, tel.: +421 34 651 26 39, fax: +421 34 654 54 21, e-mail: [email protected], www.danada.sk, IČO: 36 279 188 , DIČ: 2022112521, IČ DPH: SK2022112521 , OR OS Trnava , oddiel: Sro , vložka číslo: 17989/T

ZÁMER pre zisťovacie konanie

vypracovaný podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Navrhovaná činnosť:

Recyklačné centrum Senica Navrhovateľ:

Devis, s.r.o. V.P.Tótha 30, 905 01 Senica

IČO 36 243 132

Vypracoval: Iveta Danadová a kol. máj 2010

http://www.danada.sk/

„RECYKLAČNÉ CENTRUM SENICA“ ZÁMER ČINNOSTI

OBSAH I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

I.1. Názov (meno)

I.2. Identifikačné číslo

I.3. Sídlo

I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo oprávneného zástupcu obstarávateľa I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

II.1. Názov

II.2. Účel

II.3. Užívateľ

II.4. Charakter navrhovanej činnosti

II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti

II.6. Prehľadná situácia umiestnenia

II.7. Termín začatia a ukončenia výstavby prevádzky navrhovanej činnosti

II.8. Stručný popis technického a technologického riešenia

II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite

II.10. Celkové náklady

II.11. Dotknutá obec

II.12. Dotknutý samosprávny kraj

II.13. Dotknuté orgány

II.14. Povoľujúci orgán

II.15. Rezortný orgán

II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných

predpisov

II.17. Vyjadrenia o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti

presahujúcej štátne hranice

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE

ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území

1.1 Geologické a geomorfologické pomery 1.2. Hydrologické a hydrogeologické pomery 1.3. Klimatické pomery 1.4. Pôda 1.5. Biota

III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria 2.1. Štruktúra krajiny 2.2 Scenéria krajiny 2.3. Ochrana prírody a krajiny

Vypracoval: Iveta Danadová a kol. máj 2010 Strana 2/49


2.4. Stabilita krajiny III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia 3.1. Demografické údaje 3.2 Sídla 3.3. Priemyselná výroba 3.4 Poľnohospodárstvo 3.5. Lesy 3.6. Nelesná drevinná vegetácia 3.7. Doprava 3.8. Technická infraštruktúra 3.9. Služby 3.10. 1 História obce - ochrana kultúrneho dedičstva 3.10.2. Kultúrne pamiatky III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia 4.1. Tvorba a ochrana ŽP 4.2. Znečistenie ovzdušia 4.3. Zaťaženie územia hlukom 4.4. Znečistenie povrchových a podzemných vôd 4.5. Kontaminácia horninového prostredia 4.6. Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou 4.7. Odpady 4.8. Radónové riziko 4.9. Poškodenie vegetácie a biotopov 4.10. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI

NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

IV.1. Požiadavky na vstupy 1.1. Záber pôdy 1.2. Voda 1.3. Vzduchotechnika 1.4. Ostatné surovinové a energetické zdroje 1.5. Nároky na dopravu 1.6. Nároky na pracovné sily 1.7. Chránené územia 1.8. Sadové úpravy 1.9. Významné terénne úpravy 1.10. Nároky na zastavané územie IV.2. Údaje o výstupoch 2.1. Ovzdušie 2.2. Odpadové vody 2.3. Odpady 2.4. Hluk a vibrácie 2.5. Žiarenie a iné fyzikálne polia 2.6. Teplo, zápach a iné výstupy 2.7. Posúdenie dopadov na zdravotný stav obyvateľstva 2.8. Vyvolané investície IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné

prostredie 3.1. Vplyv na horninové prostredie a reliéf 3.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody 3.3 Vplyvy na ovzdušie 3.4. Vplyvy na pôdu 3.5. Vplyv na krajinu 3.6. Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo 3.7. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti



IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík

IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územi 5.1. Vplyv na chránené územia

IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti

a časového priebehu ich pôsobenia

IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice

IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím

na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území

IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti

IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov

navrhovanej činnosti na životné prostredie

IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja, keby sa činnosť nerealizovala

IV.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou

územnoplánovacou dokumentáciou a

ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi

IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením

najzávažnejších okruhov problémov

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

A VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV



I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov (meno) DEVIS, s.r.o. 2. Identifikačné číslo 36 243 132 3. Sídlo V.P.Tótha 30, 905 01 Senica 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa Mário Demo, konateľ spoločnosti DEVIS, s.r.o., V.P.Tótha 30, 905 01 Senica 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti Ondrej Danada, konateľ DIPA, s.r.o., Dr.I.Horvátha 887, 905 01 Senica, splnomocnený zástupca navrhovateľa, tel.: +421 34 6512639, e-mail: [email protected] II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Názov Recyklačné centrum Senica 2. Účel Dôvodom pre zriadenie prevádzky na zhodnotenie ostatného stavebného odpadu – Recyklačného centra je snaha navrhovateľa využiť stavebný odpad z demolácií a následne využitie recyklátu. Tento druh odpadu sa vo veľkej miere podieľa na vzniku divokých skládok, ktoré sú neustálou hrozbou pre životné prostredie. Cieľovou skupinou pre odber budú nielen fyzické osoby, ale ja podnikatelia a právnické osoby. Stavba je situovaná v novorozvíjajúcej sa priemyselnej časti Senica - Čáčov, v jej západnej strane pri existujúcej komunikácii v smere Kúty II/500. 3. Užívateľ Devis, s.r.o., V.P.Tótha 30, 905 01 Senica


mailto:[email protected]


4. Charakter navrhovanej činnosti Ide o novú činnosť podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Posudzovaná činnosť patrí podľa citovaného zákona, príloha č. 8 do:

Prahové hodnoty

Kapitola 9 – Infraštruktúra, položka 9

Časť A (povinné hodnotenie)

Časť B (zisťovacie konanie)

Navrhovaný

zámer

Zariadenia na zhodnocovanie ostatného stavebného odpadu

od 100 000 t/rok

od 50 000 t/rok do 100 000 t/rok

35 000 t/rok

Navrhovaná činnosť zariadenia na zhodnocovanie ostatného stavebného odpadu nedosahuje prahovú hodnotu na povinné hodnotenie ani zisťovacie konanie. Návrh na začatie konania podľa § 20 ods. 1, písm. f) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podal navrhovateľ z dôvodu uchádzania sa o NFP zo štrukturálnych fondov EÚ. 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj : Trnavský

Okres: Senica

Mesto: Senica

Parcela: 34210/3, k.ú. Senica

6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Mapa regiónu:



Zákres záujmového územia do ortomapy:

Prehľadná situácia zámeru navrhovanej činnosti je uvedená v prílohe č.1 zámeru, zákres záujmového územia do katastrálnej mapy je v prílohe č.2 zámeru. 7. Termín začatia a ukončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Začiatok výstavby: 10 2010 Skončenie výstavby: 10 2011 Začiatok prevádzky: 01 2012 Ukončenie prevádzky: nie je známy 8. Stručný opis technického a technologického riešenia Urbanistické a architektonické riešenie Stavba recyklačného centra Senica sa nachádza v extraviláne Mesta Senica. Objekt sa nachádza v katastrálnom území Senica, v miestnej časti Čáčov. Prevádza je svojou povahou určená na spracovávanie stavebnej sute tak, aby bolo možné jej spätné zhodnocovanie. Ako vstupnú surovinu používa betón, železobetón, stavebnú suť a iné. Areál je oplotený a jeho vnútorná prevádzka ako i mikrourbanizmus sa prispôsobuje technológii. Návrh je koncipovaný tak, aby v maximálnej miere zachoval tektoniku územia. Recyklačné centrum sa skladá z nasledovných stavebných objektov : SO 01 Spevnené plochy a komunikácie SO 02 Prístrešok SO 03 Sociálno – administratívny objekt SO 04 Cestná váha SO 05 Inžinierske prípojky SO 06 Vonkajšie osvetlenie SO 07 Vonkajšia kanalizácia a ORL SO 08 Záchytná nádrž dažďových vôd SO 09 Sadové úpravy SO 10 Oplotenie, deliace steny a zabezpečenie areálu

KÚTY



Technológia hlavnej výroby (prevádzky), vrátane zariadení umiestnených vo voľnom priestranstve

Proces výroby bude pozostávať z mechanických procesov. Recyklačné centrum bude pozostávať z prevažne dopravných technologických zariadení, ktoré budú spracovávať stavebnú drť bez prímesi akýchkoľvek nebezpečných materiálov.

Vstupný materiál bude predstavovať varietu stavebnej drte získanej z demolačných prác stavebných objektov, komunikácií a pod. Táto surovina bude na stavbe starostlivo separovaná a triedená na betónové zmesi, zmesi kameniva, tehál a pod. Nákladnými vozidlami bude následne premiestnená na recyklačné centrum, kde bude surovina zvážená a uskladnená na otvorenej skládke. Tam sa pripraví prostredníctvom búracích kladív na drvenie, ktoré bude zabezpečené automatickou drvičkou. Plnenie a presun hmôt bude realizovať nakladač. Z drvičky budú jednotlivé frakcie delené triedičkou a nakladačom presúvané do vopred pripravených kójí, odkiaľ budú vyvážané nákladnými automobilmi.

Armovacia oceľ ako i oceľové prvky budú v drvičke automaticky delené magnetickým separátorom.

V prípade dohody je možné mobilne spracovať odpad aj priamo u zákazníka.

Predpokladaný objem spracovania bude 35 tis. ton/rok.

Zásobovanie materiálom

Materiál bude dopravovaný do závodu nákladnými vozidlami.

Výrobný proces

Technologický proces je delený do nasledovných fáz:

• Doprava suroviny • Váženie • Skladovanie suroviny • Spracovanie suroviny • Uskladnenie produktu • Váženie a export produktu

Mobilná drviaca jednotka: Spracovávaný materiál: stavebná suť, železobetón, betón, kamenivo, nelepivý

materiál do pevnosti v tlaku 200 MPa Vstupná kusovosť materiálu: 500 mm Drvič: jednovzperný čeľusťový drvič DCJ 710x500 Výstup z drviča: frakcie materiálu od 0-50 mm až po 0-110 mm podľa

nastavenej štrbiny drviča Výkon: 30-60 t/h podľa nastavenej štrbiny a povahe drveného

materiálu Dieselcentrála: zabudovaná v zariadení motor PERKINS 75 kVA/DIN-A, 400

V/Hz, 1500 ot/min, generátor LEROY SOMER LSA 43.2 L7

Ovládanie: zabezpečený proti prašnosti, sú z neho ovládané, blokované a istené všetky pohony na zariadenia. Na rozvádzači je umiestnený terminál pre komunikáciu, hláseniu intervalov údržby, hlásenie poruchových stavov, pri zapojení drviacej jednotky v režimu blokácie, dôjde v prípade poruchy k zastaveniu podávania materiálu a príslušných pohonov pred miestomvzniknutej poruchy.

Pohon drviča: elektromotor 37 kW, 400 V/50 Hz



Podvozok: automobilový príves, dvojosí, PANAV Senice, brzdy

ABS, oje s okom 50 mm,

Hmotnosť: 17 t Magnetický separátor: typ WZPI-A-2-800R-EB permanentní magnet, pohon Skrápanie: 3 stabilné skrápacie miesta počet osôb obsluhy: 10 hodinovou pracovná zmenu 1-2 osoby

Schéma mobilnej drviacej jednotky Resta 700x500

Schéma kontajnerovej triedičky Resta TK6

Schémy kolesových nakladačov



Schéma technologického procesu recyklačného centra Senica vznik demoličného rýpadlá s demoličnými odpadu nástavcami- strhávacími hákmi, guľami, hydraul. oddelenie cudzorodých kladivami, nožnicami, materiálov od dozermi s rozrývačmi stavebných sutí separácia materiálov obsadených v odpade rýpadlá, nakladače oddelenie cudzorodých materiálov od minerálnych sutí skládky predtriedeného skládka predtriedeného nakladače, rýpadlá odpadu od nevhodného odpadu vhodného k recyklácii k recyklácii oddelenie železných častí v drtiči zpracovanie odpadu mobilné drviče, oddelenie podsietnej vhodného rýpadlá, nakladače, zložky k recyklácii drtením na odvozné prostriedky v triediči rôzne výstupné frakcie oddelenie podsietnej zložky vibračným podávačom drviča triedenie výstupných triediče frakcií, poprípade odlúčenia vibračné a výroba rôznych jemných zložiek z recyklátov bubnové výstupných frakcií racyklátov nakladače, rýpadlá, skládky vytriedeného dampry, nákladné materiálu pre automobily následné využitie



9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite ( jej pozitíva a negatíva) Dôvodom pre zriadenie prevádzky na zhodnotenie ostatného stavebného odpadu – Recyklačného centra je snaha navrhovateľa zhodnocovať stavebný odpad z demolácií a následne využívať vzniknutý recyklát pre vlastnú stavebnú činnosť a tiež na komerčné účely – predaj tretím osobám. Za pozitívum navrhovanej činnosti možno považovať zber a následné zhodnocovanie stavebných odpadov a odpadov z demolácií stavebných konštrukcií, čo v konečnom dôsledku eliminuje vznik divokých skládok stavebnej sute. Výstavba ani budúca prevádzka nebude spojená s významnými vplyvmi na životné prostredie, za negatíva by bolo možné považovať prašnosť a hluk z prevádzky zariadenia ; tieto potenciálne negatíva sú však odstránené vhodným umiestnením navrhovaného zariadenia mimo zastavané územie mesta v dostatočnej vzdialenosti od obytnej zástavby. 10. Celkové náklady ( orientačné) Výška celkových nákladov je odhadovaná na cca. 1 mil. EUR. 11. Dotknutá obec Mesto Senica 12. Dotknutý samosprávny kraj Trnavský samosprávny kraj 13. Dotknuté orgány, resp. organizácie Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. Obvodný úrad životného prostredia Senica Obvodný úrad v Senici, odbor krízového riadenia Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senici Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trnave Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici OR Hasičského a záchranného zboru v Senici Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica 14. Povoľujúci orgán Povoľujúcim orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa pripravovaná stavba môže realizovať iba podľa stavebného povolenia stavebného úradu. Špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb je príslušný obvodný úrad životného prostredia. Príslušný úrad miestnej samosprávy – Mesto Senica Obvodný úrad životného prostredia Senica



15. Rezortné orgány Rezortným orgánom je v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť: Ministerstvo životného prostredia SR 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Navrhovaná činnosť si vyžaduje územné rozhodnutie a stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a povolenie podľa osobitných predpisov a špeciálne povolenia podľa platných predpisov. 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch presahujúce štátne hranice Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej činnosti presahujúce štátne hranice.



III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území 1.1. Vymedzenie hraníc dotknutého územia Riešené územie je lokalizované v katastrálnom území mesta Senica, v severozápnej okrajovej časti mesta Senica, v miestnej časti Čáčov mimo zastavaného územia (intravilánu). Jedná sa o plochu, ktorá bola súčasťou LPF a v súčasnosti je súčasťou novovznikajúceho priemyselného areálu, kde sa sústreďujú predovšetkým zariadenia na zhodnocovanie odpadov (kompostáreň, stredisko zhodnocovania plastov). Zo severnej strany plocha susedí s lesným porastom. Z východnej strany a západnej strany plocha susedí s plochami určenými rovnako pre priemyselné využitie. Z južnej strany je plocha súčasne ohraničená cestou II/500 v smere na Kúty. 1.2. Geomorfologické pomery Záujmové územie je podľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, Lukniš, 1980) zaradené do :

provincie: Západopanónska panva subprovincia: Viedenská kotlina oblasti: Záhorská nížina celku: Chvojnícka pahorkatina časti: Senická pahorkatina

Z hľadiska typu reliéfu sa záujmové územie nachádza na rozhraní reliéfu rovín a nív, ktorý v západnom smere pozvolne prechádza do reliéfu zvlnených rovín. Z pohľadu základných morfoštruktúr predstavuje územie mladé poklesávajúce morfoštruktúry s agradáciou. Nadmorská výška záujmového územia je priemerne 210 m.n.m..Priamo dotknutá rovina je nečlenená, pahorkatiny v západnom smere, ktoré tvoria predhorie Malých Karpát, však už tvoria mierne členitý reliéf s postupne rastúcou nadmorskou výškou vrcholov kopcov, začínajúcou okolo nadmorskej výšky cca 330 m.n.m. 1.3. Geologické pomery Záujmové územie je tvorené sedimentami neogénu, kde sú zastúpené miocénne jemnozrnné sedimenty s charakterom vápnitých ílov, ílov, slieňovcov, resp. jemnozrnných pieskovcov, pričom vrchné polohy neogénneho súvrstvia sú navetrané alebo úplne zvetrané. Hĺbka výskytu tohto súvrstvia je značne rozdielna a závisí od morfológie terénu a mocnosti kvartérnych uloženín. Priamo v dotknutej lokalite je výskyt predpokladaný od 3,2 m p. t. a hlbšie. Kvartérny pokryv tvoria proluviálno-fluviálne sedimenty náplavového kužeľa. Zastúpené sú pieskovce drobnozrnné (veľkosť 1-3 cm) silne zahlinené, hlinené piesky a ílovité hliny. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) sa dotknuté územie nachádza v rajóne kvartérnych sedimentov – Rajón proluviálnych sedimentov (P). Proluviálne sedimenty sú obyčajne vytvárané naplaveninami vôd, najčastejšie pri výstupe horských tokov do nížin a kotlín alebo do dolín väčších tokov. Podobne ako fluviálne a eolické sedimenty často tvoria sedimentárnu výplň kvartérnych depresií. V proluviálnych sedimentoch sú obvykle zastúpené zeminy štrkovité, piesčité i jemnozrnné. V smere toku vôd, ktoré vytvárali naplaveniny postupne klesá celkové zastúpenie štrkov, najmä však hrubých a balvanitých, pričom v najvzdialenejších častiach štrky často chýbajú úplne, alebo sa striedajú v čoraz tenších vrstvách s piesčitými a jemnozrnnými sedimentami. V najmladších proluviálnych kužeľoch, ktoré sú spravidla menšieho rozsahu i hrúbky, je takáto zonálna stavba menej výrazná alebo chýba. Hrúbka akumulácií proluviálnych sedimentov dosahuje obvykle 10 až 20 m, v závislosti aj na poklese vypĺňanej depresie. Hrúbka najmladších proluviálnych akumulácií však nepresahuje 5 až 7 m. Okolie záujmového územia obklopujú rajóny kvartérnych sedimentov – Rajón eolitických pieskov (E) a rajón sprašových sedimentov (L). Z geodynamických javov je predmetný rajón proluviálnych sedimentov postihovaný vodnou eróziou slabej intenzity v rozmedzí 0,05 - 0,5 mm/rok, čo súvisí s malou sklonitosťou terénu. Vodná erózia sa môže prejaviť v minimálnej miere aj v podobe podomieľania a abrázie brehov tokov. Na zosúvanie je dotknuté územie náchylnérovnako len slabo, čo tiež súvisí aj s malou sklonitosťou terénu. V zmysle Atlasu krajiny SR (2002) možno hovoriť o dotknutom území ďalej ako o území so sedimentmi náchylnými na presadanie. Veterná erózia sa v záujmovom území môže uplatniť v podstate len lokálne, a to v závislosti od poveternostných podmienok v mimo vegetačnom období.



Z hľadiska seizmicity sa nachádza záujmové územie podľa STN 73 0036 (príloha A.1) v oblasti s možnosťou výskytu seizmických otrasov maximálne 7o stupnice MSK - 64. Jadrom seizmických pohybov je seizmicky aktívna oblasť Dobrej Vody, ktorá má hodnotu seizmického ohrozenia 8°, pričom územie s hodnotou 7° obklopuje toto jadro a zasahuje aj východnú časť okresu Senica. Seizmické ohrozenie v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží je podľa Atlasu krajiny SR (2002) na dotknutom území 1,59 m/s. V bezprostrednom okolí záujmového územia sa ložiská nerastných surovín nevyskytujú. Na území senického okresu sa však ťaží ropa a zemný plyn, pri obci Štefanov sa nachádzajú zásoby lignitu, v obci Šajdíkove Humence sa ťažia piesky používané v zlievárenstve, neďaleko Senice a Borského Sv. Jura sa nachádzajú aj tehliarske suroviny a pri obci Šaštín – Stráže sa ťaží štrkopiesok. 1.4. Pôdne pomery V lokalite umiestnenia navrhovanej činnosti, ktorá bola pôvodne súčasťou PPF, sa vyskytuje regozem arenická (piesočnatá) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch (RMa) s BPEJ 0159001. Regozeme (v starších klasifikáciach mačinové pôdy) sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch, alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Konkrétna pôdna jednotka je lokalizovaná v teplom, veľmi suchom, nížinnom regióne, kde sa suma priemerných denných teplôt nad 10 oC pohybuje v rozsahu 3000-2800 a dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 oC je 237 dní. Klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka, t.j. rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm je v rozsahu 200 -150. Svahovitosť terénu do 1 o zabraňuje prejavom plošnej vodnej erózie. Pôda je prakticky bez skeletu, obsah skeletu do hĺbky 0,6 m je pod 10%) a obsah frakcie 0,01 mm neprekračuje 10%. 1.5. Klimatické pomery Záujmové územie patrí do teplej oblasti, do teplého, mierne suchého okrsku s miernou zimou (Atlas krajiny SR, 2002). Pôvodne bola v meste Senica meteorologická stanica (nadmorská výška 195 m.n.m.), určená zemepisnými súradnicami 48°40´50´´ s.š., 17°20´37´´ v.d. V júli 2004 bolo prerušené na predmetnej stanici pozorovanie a najbližšou meteorologickou stanicou sa stala stanica v Holíči, ktorá sa nachádza v Chvojnickej pahorkatine v nadmorskej výške 180 m a je určená zemepisnými súradnicami 48°48´44´´ s.š., 17°09´49´´ v.d. TEPLOTNÉ POMERY V lokalite sa pohybuje priemerná teplota vzduchu podľa dlhodobých pozorovaní (roky 1951-1980) v januári na úrovni -2,3 oC a v júli 18,8 oC. Priemerná ročná teplota je 9 oC . Najchladnejšie mesiace v roku sú v lokalite december až február.

Tab.č. III.1.5./01 Priemerné mesačné hodnoty teploty vzduchu zo stanice Senica (Holíč) rok 2004 (oC) mesačná

priemerná teplota

maximálna mesačná teplota

minimálna mesačná teplota

Január -2,9 5,5 -14,8 Február 1,1 16,9 -15,2 Marec 4,2 21,5 -10,5 Apríl 11,2 24,6 -0,9 Máj 13,1 26,5 2,0 Jún 17,1 28,6 6,6 Júl 20,0 32,0 9,0 August 20,7 32,8 9,4 September 15,3 28,2 4,0 Október 11,7 23,0 -2,0 November 5,7 17,0 -5,8 December 1,4 9,8 -8,9

(zdroj SHMÚ)



ZRÁŽKOVÉ POMERY Maximum zrážok v záujmovej oblasti počas roku pripadne na letné mesiace, minimum na zimné mesiace, pričom priemerný ročný úhrn zrážok v posudzovanej oblasti podľa dlhodobých pozorovaní (roky 1951-1980) dosahuje hodnotu 585 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou bežne nepresahuje 40 dní v roku. S rastúcou nadmorskou výškou smerom k predhoriu Malých Karpát sa zvyšuje množstvo zrážok aj dĺžka výskytu snehovej pokrývky.

Tab.č. III.1.5./02 Priemerné mesačné úhrny zrážok zo stanice Senica (Holíč) 2004 (mm) maximálne denné

úhrny priemerné mesačné

úhrny Január 13,1 56,8 Február 13,0 60,0 Marec 20,4 53,2 Apríl 7,5 26,0 Máj 8,5 31,0 Jún 20,4 110,7 Júl 24,3 55,4 August 10,1 37,5 September 26,4 49,8 Október 11,8 40,2 November 20,5 57,2 December 6,4 23,2

(zdroj SHMÚ) VETERNÉ POMERY V záujmovom území prevládajú prevažne severozápadné, resp. severné vetry, najmenej početnými sú vetry s juhozápadným prúdením. Otvorenosť lokality podmieňuje častú veternosť v území, bezvetrie sa v lokalite vyskytuje len veľmi ojedinele počas 1,56% dní v roku. Najvyššiu priemernú rýchlosť majú rovnako sevrozápané a severné vetry.

Tab.č. III.1.5./03 Relatívna početnosť smerov vetra zo stanice Senica za roky 1993-2002 (%) Rýchlosť/Smer N NE E SE S SW W NW Calm.do 1,7 m/s 5,61 2,35 2,87 3,69 2,46 2,38 1,90 3,39 1,56 do 5,0 m/s 12,28 4,6 2,43 9,51 4,41 3,65 7,26 15,05 do 11 m/s 3,64 0,18 0,28 1,45 0,17 0,42 4,35 4,11 súčet 21,53 7,14 5,57 14,66 7,04 6,45 13,5 22,55 1,56

(zdroj SHMÚ) 1.6. Hydrologické pomery VODNÉ TOKY Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov, zaraďuje ako vodohospodársky významný tok: Myjava číslo hydrologického poradia 4-13-03-001 Teplica číslo hydrologického poradia 4-13-03-001 Územie okresu Senica, vrátane záujmového územia patrí do povodia rieky Moravy – čiastkové povodie Moravy číslo hydrologického poradia 4-13-03. V širšom okolí záujmovej lokality sa vyskytujú povrchový tok Myjava, do povodia ktorého územie priamo patrí, a ktorý preteká juhozápadne od lokality vo vzdialenosti cca 700 m vzdušnou čiarou, ďalej jeho najvýznamnejší pravostranný prítok Teplica, vzdialený cca 1,6 km severozápadne od záujmovej lokality, a Surovinský potok vzdialený cca 1,8 km juhovýchodne od záujmovej lokality. Rieka Myjava pramení v Bielych Karpatoch a spolu s prítokmi odvodňuje južné svahy Bielych Karpát, celú západnú časť Myjavskej pahorkatiny, časť Brezovských Malých Karpát, južnú časť Chvojnickej pahorkatiny a severnú časť Borskej nížiny. Myjava je tokom III. rádu a celková plocha jej povodia je 745 km2 a dĺžka 79 km. Tok Teplice odvodňuje pomerne veľkú časť Bielych Karpát a Chvojnickej pahorkatiny.



Plocha jej povodia je 154 km2 a dĺžka 31,4 km. Tečie prevažne severojužným smerom a nemá významnejšie prítoky. Uvedené toky majú typ režimu odtoku dažďovo-snehový, s maximálnymi prietokmi v mesiaci marec a apríl, s minimálnymi v mesiaci september. Špecifický odtok vyjadrujúci množstvo vody odtečenej povrchovými tokmi z určitej plochy povodia má Myjava pre celé povodie 4,1 l.s-1km-2 (v hornej časti 7 – 10 l.s-1km-2, v dolnej časti 4 - 5 l.s-1km-2) a Teplica l.s-1km-2 (v strednej časti toku 5,5 l.s-1km-2).Koeficient odtoku, ktorý vyjadruje pomer vody odtečenej z povodia ku celkovému množstvu zrážok v povodí, je v dolnej časti toku Myjava iba 0,18 - 0,20 a tok Teplica dosahuje hodnoty v rozsahu 0,19 - 0,21. Priemerný ročný prietok vyjadrujúci množstvo vody odvedenej korytom vodných tokov za určité obdobie dosahuje pre Myjavu hodnotu 3,0 m3.s-1 a Teplica 0,60 m3.s-1.

Tab.č. III.1.6./01 Základné charakteristiky tokov v záujmovom území Tok-profil

Plocha povodia (km2)

Priemerný ročný prietok (m3/s)

Myjava 745 3,0 Teplica 154 0,6 ZÁTOPY Podľa dostupných podkladov dochádza na Teplici a Myjave k občasnému vybrežovaniu vody z korýt tokov. Na Myjave a Teplici bude preto potrebné prehodnotiť prietokové pomery a navrhnúť opatrenia nie len na samotnom toku, ale aj v povodí. Podľa podkladov ÚPN VÚC Trnavského kraja sa pre komplexné riešenie povodia Myjavy navrhuje na toku vybudovať päť hatí s účelom akumulácie vody v toku a regulácie hladín podzemných vôd. Profily hatí sú navrhované v rkm: 10,100 - 21,450 - 26,500 - 31,600 - 33,650. Predpokladaná výška hatí je 2,3 m. VODNÉ PLOCHY V bezprostrednej blízkosti záujmovej lokality sa nenachádza žiadná vodná plocha, najbližšie je k dotknutej ploche vodná nádrž Kunov, vzdialená cca 6 km a ťažobné jamy v Šajdíkových Humenciach vzdialené cca 4,8 km. Plocha vodnej nádrže Kunov je 63,3 ha a jej celkový objem je 3,05 mil. m3. V širšom okolí záujmového územia sa nachádzajú aj menšie vodné nádrže ako napr. Prietrž na Dankáckom potoku a vodná nádrž Osuské na ľavostrannom malom prítoku Myjavy. PODZEMNÉ VODY Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí záujmové územie do rajónu N 002 „Neogén Chvojníckej pahorkatiny“. Nakoľko neogénne podložie je veľmi málo priepustné v území sú evidované hlavne podzemné vody plytkého obehu, viazané na zeminy kvartérneho pokryvu a vrchné polohy zvetralých až rozložených ílovcov neogénneho podložia. Najvýznamnejším kolektorom podzemnej vody je tak vrstva piesčitých a hlinito-piesčitých štrkov, resp. hlinitých pieskov na nepriepustných ílovitých sedimentoch neogénu. Priemerná úroveň hladiny podzemnej vody pod terénom je 3-5 m, vzhľadom k charakteru podzemných vôd sú znateľné významné priestorové a časové rozdiely v akumulácii podzemných vôd. Predpokladané zásoby vody sú v dotknutom hydrogeologickom regióne 200,0 l.s-1, resp. 0,55 l.s-1.km-2. Koeficient prietočnosti sa pohybuje v rozpätí 10-4 až 10-3 m2.s-1. PRAMENE A PRAMENNÉ OBLASTI Územie okresu Senica je chudobné na výskyt zdrojov vody vhodných pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. Z celkovej kapacity zdrojov využívaných vo verejných vodovodoch sa na území okresu získava len cca 40%, zvyšok je dodávaný z iných okresov, prevažne okresu Malacky. Zdroj pitnej vody sa nachádza v severovýchodnej časti Senice, nad obytnou zónou Kunov, pod vodovodnou nádržou. Jeho kapacita je Q = 10,0 lit./sec a je oplotené v rozsahu I.stupňa ochranného pásma. Tento zdroj však je podľa informácií z roku 2005 mimo prevádzky už 10 rokov.



TERMÁLNE A MINERÁLNE PRAMENE V bezprostrednom okolí záujmovej lokality sa nenachádzajú žiadne termálne či minerálne pramene. Najbližším geotermálnymi vrtmi sú vrty južne a juhozápadne od Senice v lokalitách Lakšárska Nová Ves a Šaštín. Na severozápade zasahuje kataster Senice aj ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Smrdákoch. Predmetom ochrany sú dva pramene minerálnej vody Jozef I (vrt ST-II) a Jozef II (vrt Z-I). Prameň Jozef I (vrt ST-II) je prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, hydrogenuhličitanovo - chloridová, sodná, sírna, studená, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 3 513,55 mg/l, s teplotou vody 12,5 °C a s obsahom plynov CO2 240 mg/l a H2S 270 mg/l. Prameň Jozef II (vrt Z-I) je prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, chloridovohydrogenuhličitanová, sodná, sírna, studená, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 3 397,1 mg/l , s teplotou vody 13 °C a s obsahom plynov CO2 80 mg/l a H2S 141 mg/l. Smrdácke kúpele majú okrem minerálnych vôd aj ložiská jemného sírneho bahna. VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIA V k.ú. Senice je evidovaný zdroj podzemnej pitnej vody v jeho severovýchodnej časti, pričom je oplotený v rozsahu I.stupňa ochranného pásma. Konkrétne záujmové územie sa nenachádza v žiadnom vodohospodársky chránenom území. 1.7. Fauna a flóra RASTLINSTVO Podľa fytogeografického členenia patrí územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Záhorská nížina.Dotknutá lokalita však leží na hranici s okresom Malé Karpaty v oblasti Západokarpatskej flóry (Carpaticum) a preto sa vo vegetácii územia uplatňujú prvky aj tejto oblasti. Z pohľadu potenciálnej prirodzenej vegetácie (Atlas karjiny SR, 2002) patrí lokalita do dubovej zóny, podzóny níýinnej a oblasti pahorkatinej. Z hľadiska rekonštruovanej prirodzenej vegetácie, t.j. takej ktorá by sa na území vytvorila, keby územie neovplyvňoval človek, by na dotknutej lokalite a jej širšom okolí boli zastúpené v prvom rade nížinné hygrofilné dubovo-hrabové lesy, ktoré by plynulo prechádzali v povodiach riek Myjavy a Teplice do tzv. tvrdého luhu, t.j. jaseňovo-brestovo-dubových lesova s prevládajúcim pahorkatinovým charakterom územia do karpatských dubovohrabových lesov. � Dubovo-hrabové lesy panónske (Quercus robur, Quercus cerris, Carpinus betulus, Ulmus minor, Ligustrum vulgare, Corydalis cava, Viola mirabilis) � Lužné lesy nížinné Ulmenion (Ulmus minor, Ulmus laevis, Quercus robur, Sambucus nigra,Allium ursinum, Anemone Ranunculoides) � Dubovo-hrabové lesy karpatské Caricipilosae-Carpinetum, syn. Querco-Carpinetum medioeuropaeum (Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acer campestre, Carex pilosa, Dentaria bulbifera, Tithymalus amygdaloides) � Dubovo-cerové lesy Quercetum petraeae-cerris (Quercus cerris, Quercus petraea, Quercus dalechampii, Quercus pedunculiflora, Carex montana, Lembotropis nigricans, Vicia cassubica, Pulmonaria mollis, Poa angustifolia) Súčasný vegetačný kryt záujmového územia však bol dlhodobo tvorený rastlinnými spoločenstvami poľnohospodárskych monokultúr. V súčasnosti je vegetácia dotknutej lokality a jej bezprostredného okolia, vzhľadom na etablujúcu sa priemyselnú výrobuv širšom záujmovom území, tvorená prevažne druhmi porastajúcimi okraje ľudským sídel, zastupené hlavne burinnými spoločenstvami, a niekoľkými naďalej poľnohospodársky obhospodárovanými plochami. ŽIVOČÍŠSTVO Podľa zoogeografického členenia patrí záujmové územie do oblasti Západných Karpát, k jej vonkajšiemu obvodu, a do moravsko-slovenskému okrsku. Druhová inventarizácia sa na lokalite nerobila, vzhľadom však na dlhodobé poľnohospodárske využívanie záujmového územia a bezprostrednú blízkosť urbanizovaných plôch je predpoklad, že diverzita fauny je pomerne chudobná. Fauna je zastúpená hlavne spoločenstvami osídľujúcimi typ poľnohospodárskej krajiny ako sú spoločenstvá remízok krovinnej a stromovej vegetácie, v najpravdepodobnejšom zastúpení napr. hrdličky poľnej (Streptopelia turtur), straky obyčajnej (Pica pica), penice obyčajnej (Sylvia communis), stehlíka obyčajného (Carduelis carduelis), drozda čierneho (Turdus merula), penice čiernohlavej (Sylvia atricapilla), strakoša obyčajného (Lanius collurio), strnádky obyčajnej (Emberiza citrinella), jašterice obyčajnej (Lacerta agilis), alebo spoločenstvá porastov lemujúcich komunikácie, ktoré sú



druhovo chudobnejšie, v druhovom zastúpení hlavne hraboša poľného (Microtus arvalis), straky obyčajnej (Pica pica), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), jašterice obyčajnej (Lacerta agilis) a i.. Vzhľadom k v lokalite sa etablujúcej priemyselnej výrobe sa začínajú presadzovať spoločenstvá osídľujúce okolie ľudských sídiel s výskytom prevažne synantropných druhov. Z vtákov sú charakteristické výskytom napr. drozd čierny (Trudus merula), vrabec domový (Passer domesticus). Z cicavcov krt obyčajný (Talpa europea), myš domová (Mus musculus), potkan hnedý (Rattus rattus) a jež obyčajný východoeurópsky (Erinaceus concolor roumanicus). CHRÁNENÉ, VZÁCNE A OHROZENÉ DRUHY A BIOTOPY Podmienky pre výskyt vzácnych a ohrozených druhov sú viazané v hlavnej miere na plochy antropogénne v menšej miere pozmenených lesných komplexov okolitých pahorkatín a na príbrežné porasty tokov, ktoré sa vyskytujú v širšom okolí záujmovejlokality. V záujmovej lokalite uvažovanej pre umiestnenie navrhovanej činnosti sa však vzhľadom na súčasný spôsob využívania neočakáva prítomnosť chránených, ohrozených alebo vzácnych biotopov, či pravidelný výskyt chránených, vzácnych alebo ohrozených druhov, aj keď ich ojedinelú prítomnosť nemožno úplne vylúčiť, napríklad v súvislosti s možnosťou, že záujmová lokalita mohla byť v minulosti, ako poľnohospodársky obhospodárovaná pôda, lovným teritóriom niektorých ohrozených alebo vzácnych zástupcov avifauny, čo je však už v súčasnosti významne potlačené etablujúcou sa priemyselnou výrobou. VÝZNAMNÉ MIGRAČNÉ KORIDORY ŽIVOČÍCHOV Najvýznamnejšími migračnými koridormi živočíchov sú v širšom záujmovom území hlavne povrchové toky s ich príbrežnými porastmi, napr. rieka Myjava a jej významný prítok Teplica, či jej menej významný prítok Surovinský potok juhovýchodne od záujmovej lokality. Vo väčšej vzdialenosti od záujmovej lokality úlohu pri migrácii terestrických zástupcov fauny zohrávajú aj lesný komplex Malých Karpát a ekotóny na rozhraní lesa a okolitých lúk a pasienkov tvoriacich predhorie. V juhozápadnom smere obdobnú úlohu plní lesný komplex CHKO Záhorie. Krajinným prvkom významným z pohľadu migrácie bol v rámci územného systémuekologickej stability pridelený štatút biokoridoru. 1.8. Chránené územia a ochranné pásma Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území, ktorému prináleží prvý, najnižší, stupeň ochrany podľa §12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako územiu, ktoré nebolo vyhlásené za osobitne chránené územie alebo ochranné pásmo osobitne chráneného územia. VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA Najbližiše k dotknutému územiu sa nenachádza veľkoplošné chránené územie CHKO Záhorie, vzdialené juhozápadným smerom cca 6 km. Ďalším blízkym veľkoplošných chráneným územím je CHKO Malé Karpaty vzdialené juhovýchodným smerom cca 9 km. CHKO Záhorie bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. na výmere 27.522 ha. Je to prvá CHKO nížinného typu vyhlásená na Slovensku. Pozostáva z dvoch samostatných, od seba oddelených častí - severovýchodnej a západnej. V severovýchodnej časti CHKO prevláda krajinný typ zvlnenej roviny, tvorenej mocnými nánosmi viatych pieskov, ktoré sú doplňované menšími plochami medzidunových zníženín, slatinných rašelinísk a močiarov s prevahou lesných spoločenstiev. Rastliny a živočíchy tejto oblasti sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú napríklad mravcolevy a dudky. Typické sú borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov, ktoré sú potravnou základňou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Západnú časť CHKO tvorí nivná časť tzv. Dolnomoravská niva, tvorená viacerými živými a mŕtvymi riečnymi ramenami so spoločenstvami lužných lesov a lúk, pričom rozsiahle mokré kosné lúky disponujú zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov. Vyskytujú sa tu mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, ako sú bocian čierny, bocian biely, čajka smejivá, volavka popolavá, kačica divá, labute, trsteniariky, na vodu viazané reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a ďalšie druhy živočíchov. Východne nivná časť pozvoľne prechádza do mierne zvlnenej krajiny so zvyškami riečnych terás Moravy, lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, už s prevažne upravenými vodnými tokmi, vodnými plochami a ľudskými sídlami. CHKO Malé Karpaty bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája1976 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., novelizovanou Vyhláškou MŽP SR č. 138/2001 Z.z. zo dňa 30.marca.2001. CHKO Malé Karpaty disponuje výmerou 64.610 ha.



CHKO Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie, ktoré má vinohradnícky charakter. Malé Karpaty, ako okrajové pohorie vnútorných Karpát, je jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovými aj príkrovovými jednotkami, na ktorého území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity ale aj ďalšie horniny jadrových pohorí. CHKO Malé Karpaty sa môže pochváliť tzv. Smolenickým krasom, z ktorého je však sprístupnená jediná jaskyňa – Driny, ktorá je dlhá 680 m a je zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Územie CHKO Malé Karpaty je z veľkej časti pokryté listnatými lesmi so zastúpením buka, jaseňa štíhleho, javora horského a lipy. V teplomilných trávinno-bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré majú na území CHKO Malé Karpaty jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný. Pohorie Malých Karpát majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z vtákov napríklad sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Z cicavcov sú okrem bežnejších zástupcov srnčej, jelenej a diviačej zvere, zastúpená aj danielia a muflonia zver. MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA V dotknutom okrese Senica sú vyhlásené nasledujúce maloplošné chránené územia: PP Chvojnica, NPR Červený rybník, CHA Jubilejný les, PR Kamenec, PP Kyseľová, CHA Lipnica, PP Mníchova úboč, PP Rieka Myjava, NPR Zelienka a PP Zubárka. Priamo v katastri Senice nie je lokalizované žiadne z uvedených maloplošných chránených území, všetky sú od záujmovej lokality vzdialené niekoľko kilometrov. Za všetkyuvádzame aspoň niektoré: PP Chvojnica bola vyhlásená na ploche 316 515 m2, pričom jej prináleží 4. stupeň ochrany. Prírodná pamiatka bola vyhlásená na ochranu najzachovalejšieho toku západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia – toku Chvojinice. Predmetom ochrany sú hodnotná teplomilná pahorkatinná hydrofauna a zachovalé prirodzené brehové porasty. PP Kyseľová bola vyhlásená na 181 346 m2 v katastri obce Hradište pod Vrátnom a chránenému územiu prináleží 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je skalná lesostep s výskytom vzácnych, ohrozených a chránených xerotermných druhov flóry. PP Mníchová úboč bola vyhlásená na 252 562 m2 rovnako v katastri obce Hradište podVrátnom a územiu prináleží 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú skalné formy georeliéfu a skalnej stepi xerotermného charakteru s výskytom viacerých ohrozených a chránených druhov flóry. PP Rieka Myjava, na 349 384 m2 územia so 4. stupňom ochrany, bola vyhlásená na ochranu prirodzeného vodného toku so zachovalými brehovými porastami, ktorý má veľký ekostabilizačný a hydromelioračný význam a predstavuje regionálny biokoridor. NPR Červený rybník, vhlásená na ochranu významného prírodného celku tvoreného slatinným rašeliniskom s prírodným jazierkom a rozsiahlymi pôvodnými porastmi jelše lepkavej so spoločenstvom rašeliníkov, vlhkomilných a vodných rastlín s viacerýmivzácnymi druhmi, a NPR Zelienka, vyhlásená na ochranu zvyškov pôvodných močiarnych a rašeliniskových biocenóz Záhorskej nížiny s výskytom zriedkavých druhovrastlín, sú súčasťou územia CHKO Záhorie. ÚZEMIA SIETE NATURA 2000 CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA V širšom okolí záujmovej lokality sa nachádzajú dve chránené vtáčie územia. Prvým je v juhovýchodnom smere od záujmovej lokality vyhlásené chránené vtáčie územie SKCHVU014 Malé Karpaty, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 216/2005 Z.z. zo dňa 29. apríla 2005 a v dotknutom okrese zasauje katastre obcí Hradište pod Vrátnom, Prievaly, Plavecký Peter. Územie má výmeru 50.633, 6 ha a bolo vyhlásené na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, včelára lesného, ďatľa prostredného, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej a orla kráľovského a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. Druhým chráneným vtáčím územím v západnom smere od záujmovej lokality je SKCHVU016



Záhorské Pomoravie, rozprestierajúce sa popri rieke Morave od Skalice po Devínsku Novú Ves na ploche takmer 28 500 hektárov. Z časti sa prekrýva aj s chránenou krajinnou oblasťou Záhorie. Predmetom jeho ochrany sú biotopy vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov, konkrétne druhov chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), bučiak trsťový ( Botaurus stellaris), haja červená (Milvus milvus), haja tmavá (Milvus migrans), sokol rároh (Falco cherrug), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), pre ktoré je predmetné CHVU jedným z troch najvýznamnejších území pre hniezdenie na Slovensku. Súčasne je jedným z piatich najvýznamnejších území pre hniezdenie druhov kačica chrapľavá (Anas querquedula), kačica chripľavá (Anas strepera), hrdzavka potápavá (Netta rufina) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). MAPA OKOLITÝCH CHVÚ (zdroj ŠOP SR)

ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU Priamo v katastri dotknutého mesta Senica sa nenachádza žiadne európsky významnéúzemie. V dotknutom okrese Senica sa nachádza 15 území európskeho významu, najbližšie umiestnenými k dotknutej lokalite sú SKUEV0173 Kotlina, SKUEV0278 Brezovské Karpaty, SKUEV0163 Rudava, SKUEV0316 Šranecké Piesky, ktoré leží v suesednom okrese Malacky. Najbližším, len cca 1,5 km vzdialeným územím európskeho významu je SKUEV0173 Kotlina v katasri obcí Hlboké a Šranek, ktoré bolo navrhnuté za účelom ochrany biotopov európskeho významu: vnútrozemské panónske pieskové duny, prirodzené dystrofné stojaté vody, rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p., suché vresoviská v nížinách a pahorkatinách, prechodné rašeliniská a trasoviská, vlhké acidofilné brezové dúbravy, lužné dubovobrestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek a karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy a druhov európskeho významu: plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč obyčajný (Lucanus cervus), Rhysodes sulcatus, pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), vážka (Leucorrhinia pectoralis), bobor vodný (Castor fiber), pásikavec (Cordulegaster heros). ÚZEMIE EURÓPSKEHO VÝZNAMU KOTLINA (zdroj www.sopsr.sk)



RAMSARSKY VÝZNAMNÉ LOKALITY V okrese Senica sa nachádzajú 3 ramsarské mokrade národného významu Červený rybník, Dlhé lúky a Jasenácke, žiadna však nezasahuje kataster priamo dotknutej obce. V dotknutom okrese sa nachádza aj 5 ramsarských mokradí regionálneho významu, žiadna však rovnako nezasahuje kataster mesta Senica. Najbližšou k záujmovej lokalite je ramsarská mokraď regionálneho významu Horné kríky v katastri obec Hradište pod Vrátnom. V katastri dotknutého mesta Senica sa rovnako nenachádza ani žiadna ramsarská mokraď lokálneho významu. OCHRANNÉ PÁSMA V bezprostrednom okolí záujmovej lokality sa nachádzajú len ochranné pásma lokálnej infraštruktúry, napríklad rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, kanalizácie, plynovodu, miestnych komunikácií a pod.. Záujmové územie neleží v žiadnom legislatívne vymedzenom ochrannom pásme vyhlásenom za účelom ochrany prírodných zdrojov - vodných, lesných, pôdnych, či v ochrannom pásme osobitne chráneného územia alebo chráneného stromu, a súčasne je mimo ochranného pásma blízkeho letiska a 30 km širokého ochranného pásma EBO. CHRÁNENÉ STROMY V katastri dotknutého mesta Senica sa nenachádza žiaden chránený strom. V dotknutom okrese Senica sa nachádzajú chránené stromy len na dvoch lokalitách a to katastri obce Cerová, lokalita Lieskové a v katastri obce Osuské. V prvom prípade ide o jedinca dubu letného (Quercus robur L.) a v druhom prípade o jedinca lipy veľkolistej(Tilia platyphyllos Scop.). VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIA Priamo v dotknutej lokalite sa nenachádza žiadny zdroj podzemnej pitnej vody, pre ktorý by boli na jeho ochranu určené vodohospodárskym orgánom pásma hygienickej ochrany. Širšie záujmové územie sa nenachádza ani v žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti.



2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria 2.1. Krajina 2.1.1. Štruktúra krajiny Krajinná štruktúra je priestorové rozloženie tzv. krajinných prvkov, ktorými sú lesy, lúky a pasienky, polia, skaly a odkryvy pôdy, vodné toky a plochy, urbanizované komplexy, sídla, technické stavby, dopravné prvky a pod. Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) predmetného územia predstavuje antropickobiotický komplex, tvorený súbormi prirodzených - človekom čiastočne, alebo úplne pozmenených - dynamických systémov s novovytvorenými prvkami. Výsledné štruktúry možno charakterizovať typom krajinno-ekologických komplexov (Atlas krajiny SR, 2002). Riešené územie zodpovedá krajinno-ekologickému komplexu zvlnených rovín. Podiel zastavanej plochy z plochy krajinno-ekologického komplexu zaraďuje územie do vidieckej krajiny so stredným stupňom osídlenia od 10% do 40%. Záujmová lokalita je umiestnená v extraviláne mesta Senica, kde sa v mestskej krajinnej štruktúre začínajú vo väčšej miere presadzovať prvky vidieckej krajinnej štruktúry. Obytná zástavba nadobúda podobu prevažne zástavby rodinných domov, vo zvýšenej miere sa však začínajú presadzovať aj plochy s výrobným a skladovým využitím. Konkrétna lokalita je v súčasnosti ucelenou lesnou plochou s hospodárskym využitím. V súčasnosti sa však v dotknutej lokalite, ako v území určenom na priemyselné využitie, postupne plánujú areály priemyselných prevádzok a potrebná dopravná infraštruktúra. 2.2. Ochrana krajiny Prvky súčasnej krajinnej štruktúry v okolí záujmovej lokality, najviac sa približujúce prirodzenému stavu, sú v závislosti od ich ekologickej významnosti zahrnuté do chránených území s príslušným stupňom územnej ochrany alebo je im priznaný štatút prvku kostry ekologickej stability dotknutého územia. 2.3. Scenéria krajiny a krajinný obraz Hodnotu estetického pôsobenia krajinného obrazu, ktorý je prejavom krajinnej štruktúry nie je možné kvantifikovať, môžno ho posúdiť len kvalitatívne (stupeň pozitívnych zážitkov človeka pri jeho pobyte v krajine). Za najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú estetické pôsobenie kultúrnej krajiny možno považovať osídlenie (druh, dobu a hustotu), spôsob poľnohospodárskeho využitia, lesné hospodárstvo (spôsob hospodárenia), komunikácie, energovody a priemysel vrátane ťažby surovín. V zásade možno konštatovať, že uvedené aktivity so zvyšujúcou sa intenzitou využitia krajiny znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny možno považovať v prvom rade všetky typy lesov, remízok, vetrolamov a brehových porastov, vodnú plochu a vodné toky, mokraďnú vegetáciu, lúčnu vegetáciu a pod.. Negatívnymi prvkami scenérie sú priemyselné a poľnohospodárske areály, technické prvky a pod.. Na scenériu krajiny v prípade záujmovej lokalite pôsobia hlavne postupne sa presadzujúce priemyselné a skladové objekty. Pozitívny dojem zo scenérie krajiny naopak vytvára blízky porast Bažantice. Scenériu záujmovej lokality tak možno hodnotiť ako scenériu primeranú budovanému priemyselnému parku, kde zastúpenie pozitívnych prvkov, je sústredených do okolia plochy priemyselného parku, do väčšej vzdialenosti zástavby extravilánu sídelného útvaru. 2.4. Stabilita krajiny Územný systém ekologickej stability (ÚSES) hodnoteného územia predstavuje priestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje v krajine rozmanitosť podmienok foriem života a vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj územia. V okolí záujmovej lokality boli navrhnuté nasledujúce prvky ÚSES ako prvky kostry ekologickej stability územia:



biocentrum lokálneho významu: � Bažantnica - lesné porasty agátu s prímesou borovice. Lesné porasty sú hospodárske. Pri Kadlubovskom potoku sa vyskytuje porast topoľa. � Kaplinské pole – lesné zmiešané porasty s výskytom duba, lipy, jaseňa, agátu, borovice � Hlovek – zmiešané lesné porasty patriace do lesov hospodárskych. biocentrum regionálneho významu: � Šránek - lesné spoločenstvá severnej časti Boru, prevažne vlhkomilné spoločenstvá brezových jelšín a brezových a borovicových dúbrav so zachovalým druhovým zložením biokoridor regionálneho významu: � Myjavská Rudava – regionálny biokoridor tvorený vodným tokom s brehovou vegetáciou. � Teplica – regionálny biokoridor tvorí vodný tok s brehovými porastami a vodná nádrž Kunov � niva rieky Myjava – regionálny biokoridor tvorený vodným tokom s brehovými porastami biokoridor lokálneho významu: � Surovinský potok – miestny biokoridor tvorený menším tokom s príbrežnými porastami � Kadlubovský potok - tvorí ho vodný tok s brehovými porastami, prepájajúci lokálne biocentrum Bažantnica s regionálnym biocentrom Šranek � Pasecký potok - lokálny biokoridor tvorený vodným tokom s brehovými porastami � Markova dolina a Priečny kanál - miestny biokoridor, prepája menšie lesné porasty s regionálnym biokoridorom Teplica. Je tvorený plochami NDV a vodným kanálom s brehovými porastami � Háje v doline - miestny biokoridor tvorený lesnými porastami, prepája ich s regionálnym biokoridorom Teplica Interakčnými prvkami kostry územného systému ekologickej stability sú hlavne brehové porasty tokov, a líniová stromová a krovitá zeleň v poľnohospodársky využívanej krajine. Genofondovo významnými lokalitami v širšom okolí záujmového územia sú hlavne vodný tok Myjava, ako tok s prevažne prirodzeným korytom a väčšinou dobre vyvinutými brehovými porastami, vodný tok Teplica s relatívne dobre zachovanými brehovými porastami a VN Kunov, ktorá má v hornej časti vyvinuté litorálne porasty. Priamo v záujmovej lokalite sa však žiaden z menovaných prvkov, tvoriacich kostru ekologickej stability územia, nevyskytuje. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Priamo dotknutým bude mesto Senica, ležiace na nive toku Teplica, v priemernej nadmorskej výške 208 m.n.m.. Kataster mesta Senica disponuje rozlohou 50.315.825 m2 a jeho intravilán rozlohou 5.207.757 m2. K 31.12.2007 evidovalo mesto Senica 20.723 obyvateľov. HISTÓRIA OBCE Mesto Senica leží na rozhraní Záhorskej nížiny a Myjavskej pahorkatiny a aj v minulosti bolo prirodzeným hospodárskym, administratívnym a kultúno-spoločenským centrom severnej časti Záhoria. Z katastra Senice sú viaceré archeologické nálezy. Ide predovšetkým o nálezy z mladšej doby kamennej v zastavanom území a v polohe Čapkova roľa. V lokalite Brestova pri Jakábovi sa nachádza sídlisko z doby bronzovej. Početné nálezy pochádzajúce z obdobia stredoveku sú evidované v polohách Brestove pri výmole a Brestove pod Majerom. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1217. V roku 1396 dostala Senica mestské privilégiá a jarmočné právo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom. V 16.storočí prispela k rozvoju mesta tzv. Česká cesta, vedúca mestom. Na začiatku 20.storočia mala Senica charakter remeselníckeho a poľnohospodárskeho mestečka s 3 000 obyvateľmi. V roku 1944 bola k Senici pripojená obec Sotina, v roku 1971 obec Čáčov a v roku 1976 Kunov. Kým Čáčov a Kunov si zachovávajú aj dnes pôvodný ráz, zo Sotiny sa stalo moderné sídlisko. V katastrálnom území mesta Senica sa nachádza niekoľko kultúrnych, stavebných a historických pamiatok: - kaplnka sv. Anny pochádzajúca z 15. storočia - pamätný dom s pamätnou tabuľou O. Kunovského, situovaný v Kunove - prícestný kríž, situovaný pri hlavnej ceste v Čáčove - hrob Š. Fajnora s náhrobníkom 1844-1909, situovaný na cintoríne evan.kostola, Brezová ulica - pomník povstania v r. 1848-49, situovaný za mestom v poli - pomník povstalcov z r. 1848-49, situovaný na starom cintoríne



- židovský cintorín nový, situovaný pri štadióne na Jurkovičovej ulici, s barokovými a klasicistickými náhrobnými kameňmi - kostol sv. Panny Márie, rímskokatolícky, jednoloďová pozdĺžna stavba s bočnými kaplnkami, presbytériom, obopnutý stredovekými opornými múrmi, situovaný v strede mesta na Nám. oslobodenia - karner sv. Ducha, rímskokatolícky, situovaný v strede mesta pri rímsko-katolickom kostole - plastika sv. Floriána, situovaná v strede mesta pri kostole na Nám. Oslobodenia - kaštieľ Machatka, situovaný na Sadovej ulici, neskorobarokový, z roku 1760 - park na Sadovej ulici, situovaný západne od kaštieľa DEMOGRAFIA K 31.12.2007 bolo v meste Senica evidovaných 20.723 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľov Senice je v súčasnosti 38 rokov. Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva bola v roku 2008: vysokoškolské vzdelanie - 14,3 % , stredné vzdelanie - 77,9 % , základné vzdelanie - 7,8 %. K slovenskej národnosti sa v roku 2008 hlásilo 97% obyvateľov, k českej 1,2% obyvateľstva a k rómskej 0,9% obyvateľstva. Zvyšné percenstá sa hlásia k iným národnostiam.

Tab.č. III.3./01 Demografické zloženie obyvateľstva k 31.12.2007 Počet obyvateľov k 31.12. spolu 20723muži 10087ženy 10636Predproduktívny vek (0-14) spolu 2910Produktívny vek (15-54) ženy 6696Produktívny vek (15-59) muži 7397Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 3720Počet sobášov 107Počet rozvodov 65Počet živonarodených spolu 178muži 87ženy 91Počet zomretých spolu 223muži 102ženy 121Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -59muži -14ženy -45

zdroj Štatistický úrad SR) TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA Zásobovanie pitnou vodou Mesto Senica je v súčasnosti zásobované vodou zo Senického skupinového vodovodu, ktorého prevádzkovateľom je Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ako zdroj pitnej vody využíva zdroje z oblasti Karpát. Rozvodná sieť pitnej vody v Senici je realizovaná potrubím DN 80 ~ 500 mm z rôzneho materiálu (oceľ, liatina, PVC). Kapacitne je rozvodná sieť dimenzovaná dostatočne. Kanalizácia Mesto Senica má vybudovanú splaškovú kanalizáciu s odvádzaním splaškových a dažďových vôd do mechanicko-biologickej ČOV. Elektrická energia Elektrickou energiou je mesto Senica zásobované prostredníctvom distribučnej siete VN-22 kV, z ktorej sú napájané distribučné transformovne, ktoré zásobujú el. energiou rozvodné distribučné siete NN s napätím 3 PEN AC-50Hz-230/400V/TN-C. Vysokonapäťová el. sieť je v meste prevažne káblová, napájaná z 22 kV vonkajších vedení č. 180, 268, 478, 459, 1084. Distribučné el. rozvodné siete v meste sú prevažne káblové vedené zemou, v okrajových častiach IBV sú vonkajšie rozvody na betónových stĺpoch.



Zemný plyn Mesto Senica je zásobované zemným plynom z VTL plynovodu DN300 PN40, ktorý prechádza katastrálnym územím mesta v jeho južnej časti. Z tohoto VTL plynovodu sú vyústené dve VTL prípojky o menovitej svetlosti DN150, ktoré sú ukončené v 4 samostatných regulačných taniciciach. Miestne STL rozvody ZP v meste sú zrealizovane z oceľových trubiek o menovitej svetlosti DN50, 80, 100, 150, 200 a DN300. VYBAVENOSŤ OBCE A AKTIVITY JEJ OBYVATEĽSTVA Mesto Senica ako okresné mesto disponuje plnou vybavenosťou, primeranou veľkosti a významu mesta. Mesto má vlastnú polikliniku, ktorá poskytuje všetku základnú starostlivosť nie len pre mesto Senica, ale i okolité obce. V zariadení okrem ambulancií všeobecných lekárov sú aj špecializované ambulancie, napr. reumatológia, pediatrická kardiológia, pediatrická imunológia a alergiológia, reumatológia, anestéziológia a intenzívna medicína, onkológia, urológia, chirurgia, ortopédia, pneumológia a ftizeológia, neurológia. Súčasne je v meste dostupných viac ako 10 lekární Mesto Senica má k dispozícii okrem materských a základných škôl aj stredné školy (Obchodná akadémia Senica, Gymnázium Ladislava Novomeského Senica, Súkromná stredná škola podnikania Senica, Stredné odborné učilište Senica (profesie: mechanik a opravár strojov a zariadení, motor. vozidiel, chemický odbor, odbor kuchár a čašník a ďalšie). Mesto má vybudovanú vlastnú knižnicu, centrum voľného času a organizuje vlastné športové aj kultúrne podujatia. PRIEMYSEL, POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO Priemyselná výroba je v meste zastúpená prevažne prevádzkami chemického, potravinárskeho priemyslu, ale v poslednej dobe aj priemyslu spracovania ocele. Ide napríklad o nasledujúce prevádzky: Slovkord a. s. - výroba textilných a technických polyesterových vlákien Kordservice SK, a. s. - výroba PET predliskov, recyklácia PET fliaš, výroba a dodávka energií OMS s.r.o. - výroba osvetľovacích telies Dema a. s. - výroba a montáž bicyklov, kočíkov, hračiek a doplnkov Segum Invest s.r.o. - výroba gumokokosových dosiek, filtračných vložiek do vzduchovoolejových filtrov, výrobky z gumovlásia a polyuretánu (matrace, zvukoizolačné steny, sedačky a pod.) Ranox, s. r. o. - komplexné spracovanie drevnej hmoty, od porezu guľatiny až po finálny výrobok Introplast, a. s. - výroba produktov z plastu (kvetináče, sedadlá, osvetľovacie armatúry) ArcelorMittal Slovakia s.r.o. – prevádzky na mechanické spracovanie oceľových materiálov Ferosam s.r.o. - nákup, spracovanie, úprava železného šrotu a farebných kovov IKO Sales International s.r.o. – výroba asfaltových šindľov (vo výstavbe) Technoimes – výroba betónových prefabrikátov (vo výstavbe) Ťažiskom poľnohospodárskej výroby je v súlade so zaradením oblasti do obilinárskej oblasti hlavne pestovanie obilnín (najmä pšenica a jačmeň), olejovín a krmovín. Percento zornenia poľnohospodárskej pôdy je v na území mesta Senice cca 96%. Západná časť dotknutého okresu patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti do Záhorského regiónu.V živočíšnej výrobe prevláda najmä chov hovädzieho dobytka a výroba mlieka a chov ošípaných. Z významnejších poľnohospodárskych podnikov tu pôsobia napríklad Poľnohospodárske družstvo Senica. Územie Senice je intenzívne poľnohospodársky využívané. Podiel poľnohospodárskej pôdy k celkovej ploche územia predstavuje 73 %, prevládajúcim druhom pozemku je orná pôda, ktorá zaberá 3 548 ha. Z ostatných druhov pozemkov majú najvyššie zastúpenie záhrady, trvalé trávne porasty a ovocné sady. Kvalita pôd je vyjadrená percentom jej zornenia (pomer ornej pôdy k poľnohospodárskej), ktoré v katastri mesta Senica dosahuje 96,2 %. Celková výmera územia 5 031 ha PPF spolu 3 687,06 ha - orná pôda 3 548 ha - záhrady 92 ha - ovocné sady 19 ha - trvalé trávnaté porasty 28 ha - vinice 0,06 ha



Lesné hospodárstvo má Senica k dispozícii v podobe lesného pôdneho fondu cca 529 ha lesných pozemkov.Lesnatosť územia dosahuje hodnotu len približne 10 %, čo pri celoslovenskom priemere predstavuje krytie len z 1/3. Z hľadiska výskytu lesných ekosystémov je územie pomerne rôznorodé. Rozptýlená zeleň v poľnohospodárskej krajine zahŕňa remízky, háje, vetrolamy, sprievodná vegetácia pozdĺž komunikácií, ktoré majú protieróznu a krajinotvornú funkciu. Štátne lesy obhospodarujú lesné pozemky, ktoré plnia nielen hospodárske ale aj pôdoochranné a ekologické úlohy. Veľmi významná je úloha lesníkov lokalizovaných v rámci honov poľnohospodárskej pôdy (tzv. ochranné lesy). Hlavnými drevinami v lesoch na území Senice sú: borovica, dub, agát, jelša prípadne iné listnáče. Orientácia lesov je prevažne hospodárska – ide teda o využitie drevnej hmoty. Tento trend je však potrebné vzhľadom na skôr uvádzané údaje o zložkách životného prostredia, princípov budovania územných systémov ekologickej stability, ale aj údajov štruktúre rozmiestnenia lesov a poľnohospodárskej výrobnej základni v najbližšom období zmeniť. Nelesná drevinná vegetácia predstavuje všetky stromy a kroviny, ktoré nevytvárajú súvislý porast a nie sú na lesnom pôdnom fonde. Môžeme ich identifikovať ako v intraviláne, tak aj v extraviláne sídla ako zeleň líniovú, plošnú a bodovú. Podľa údajov z Atlasu krajiny SR z hľadiska poľovníctva širšie územie zasahuje poľovné oblasti pre srnčiu a malú zver. SOCIO-EKONOMICKÉ CHARAKETRISTIKY ÚZEMIA Počet zamestnancov v podnikoch s 20 a viac zamestnancami bol v roku 2008 v okrese Senica 12.649, pričom priemerná mzda zamestnancov predstavovala cca 82% celoslovenského priemeru.

Podľa štatistík Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, boal miera nezamestanonosti v roku 2008 cca 6,24%. Skutočná nezamestnanosť však bola podľa výberových zisťovaní Štatistického úradu SR o cca 3 až 5 percentných bodov vyššia, nakoľko použité štatistiky sledujú len dobrovoľne evidovaných uchádzačov o prácu. Z uchádzačov o zamestnanie v roku 2008 tvorilo 54,4% ženy, 7,6% absolventi a 68,4% uchádzačov bolo v evidencii menej než 12 mesiacov. Miera evidovanej nezamestnanosti však v posledných mesiacoch významnejšie narástla, čo korešponduje s celoslovenským, resp. celosvetovým trendom vyvolaným hospodárskou krízou.



ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V meste Senica bolo napríklad v roku 2007 vyprodukaných 10771,2 ton komunálneho odpadu, z ktorých bolo zneškodnených 9091,3 t a zhodnotených 1579,5 t. Najbližšou skládkou tuhého komunálneho odpadu je riadená skládka v Jablonici, ktorá ma okresný charakter, a ktorej prevádzkovateľom je Technické služby Senica spol. s r.o.. Jej kapacita 366 140 m3 postačuje podľa predpokladov do roku 2011.

Tab.č. III.3./04 Nakladanie s komunálnym odpadom + odpadom zo stavieb a demolácií v okrese Senica v roku 2004 (v tonách) Spolu Materiálové

zhodnotenie

Energetické zhodnotenie

Kompos tovanie

Iné zhodnotenie

Skládkovanie

Spaľovanie bez využitia

energie

Iný spôsob zneškodnenia

30 718,90

1 766,50

-

580,00

30,50

27 058,50 +1 196,30

-

87,10

DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA Mestom Senica ako pohraničné okresné mesto je dopravným uzlom s priamym napojením na dopravnú infraštruktúru Českej republiky. Cestná doprava Mesto Senica leží na križovatke ciest I a II. triedy (I/51, II/500), ktoré tvoria jeho základnú cestnú kostru. Cesta I/51 je významným medzinárodným západo – východným cestným ťahom I. triedy na západnom Slovensku. Prechádza z Českej republiky z Hodonína cez hranice so Slovenskou republikou, ďalej cez Holíč, Senicu, Trnavu, Nitru a Levice až po Hontianske Nemce. Cesta I/51 zabezpečuje napojenie mesta Senica na diaľnicu D1 Bratislava – Žilina. Cesta II/500 sa pripája na cestu I/2 (Bratislava – Brno) v meste Kúty. Tieto cesty sú doplnené sieťou ciest III.triedy: 05110 (Senica – Smrdáky), 05116 (Senica – Prietrž – Brezová pod. Bradlom) a 05117(Kunov – spojovacia), ďalej cesta III/5110, ktorá spája Senicu so Skalicou. Priamo v meste Senica sa nachádzajú na komunikáciách pre pravidelné sčítanie dopravy sčítacie úseky č. 80941, 80741, 80942, 80742 a 83591.



Zobrazenie úsekov sčítania dopravy (údaje za rok 2005)

(zdroj: webová stránka Slovenskej správy ciest)

Železničná doprava Mesto Senica leží na železničnej trati č. 116 (Kúty – Jablonica – Trnava), ktorá je bočnou vetvou spájajúcou hlavné trate Bratislava – Trnava – Žilina a Bratislava – Malacky – Brno – Praha. V Senici je vybudovaná železničná stanica s rozsiahlym koľajiskom a pripojenými vlečkami do závodov na západnom okraji mesta. Je predpoklad, že vzhľadom k rozvíjajúcemu sa priemyslu intenzita dopravy na dotknutej železničnej trati vzrastie do roku 2015 oproti roku 200 o cca 20%. Letecká doprava Na západnom okraji územia mesta Sernica, za železničnou stanicou sa nachádza neverejné letisko. Letisko je vybavené pre lety VFR (za dňa a predpísanej dohľadnosti) s jednou spevnenou vzletovou a pristávacou dráhou o šírke 30 m a jednou nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou so šírkou 60 m. Obe dráhy sú orientované v smere 120°/300° a zhodnej dľžky 1080 m. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH Pre každodennú rekreáciu slúžia občanom okresného mesta Senica futbalový a zimný štadión, športová hala, krytá plaváreň, sauna, fitness centrum, kúpalisko, hádzanárske a volejbalové ihriská, tenisové kurty. Rekreačnou zónou mesta je aj blízka Kunovská vodná nádrž, ku ktorej vedie aj cyklotrasa. Od mesta Senica je vzdialená cca 5 km. Okolo vodnej nádrže sú trávnaté pláže v dĺžke 250m a vodná plocha je vhodná na kúpanie, bezmotorové člnkovanie aj rybolov. Rekreačná oblasť je vybavená veľkým parkoviskom, prezliekárňami, sociálnymi zariadeniami, lodenicou, športovým areálom s požičovňou športových potrieb a ihriskom na plážový volejbal. Aj vzdialenejšie okolie poskytuje množstvo možností turistiky, relaxu a rekreácie, napr. zrúcanina hradu Branč a Korlátko, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach, Bradlo – pamätník Milana Rastislava Štefánika, Smolenický zámok, jaskyňa Driny, hrad Červený Kameň a v neposlednom rade aj 7 km vzdialené kúpele Smrdáky, ktorých špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu, ale ktoré ponúkajú aj regeneračné pobyty, ktoré sú určené pre ľudí, ktorí hľadajú oddych a relax v pokojnom prostredí kúpeľov.



4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia V zmysle environmentálnej regionalizácie (rok 2008) ako výstupu procesu priestorového členenia krajiny, na základe stanovených kritérií a vybraných súborov environmentálnych charakteristík, podľa kvality stavu a tendencie zmien dotknutého životného prostredia, bol územiu mesta Senica a jeho okoliu pridelený 2. až 3. stupeň kvality z 5 stupňovej hodnotiacej škály, čo znamená vyhovujúcu, prípadne mierne narušenú úroveň kvality životného prostredia. 4.1. Znečistenie ovzdušia Ovzdušie širšieho záujmového územia je významnejšie znečisťované jestvujúcimi priemyselnými prevádzkami, v hlavnej miere ich energetikou, ďalej cestnou dopravou a v menšej miere aj emisiami z miestnych energetických zdrojov. Záujmová lokalita však nie je významnejšie zaťažená stavmi inverzie, čo súvisí aj s vhodnými orografickými pomermi územia, pričom prevládajúce severozápadné a severné vetry majú súčasne postačujúcu silu pre dobrý rozptyl emitovaných znečisťujúcich látok.

Tab.č. III.4.1./01 Emisie zo stacionárnych zdrojov v okrese Senica za rok 2006

Rok TZL [t] SO2 [t] NO2 [t] CO [t]

2006 328 76 151 514 (zdroj SHMÚ)

V roku 2006 bolo v okrese Senica emitovaných zo stredných a veľkých zdrojov celkom 241 t znečisťujúcich látok, z toho 2,88 t TZL, 7,32 t SO2, 27,63 t NOx,, 16,88 t CO, 1,82 t TOC a 12,27 t amoniaku. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v roku 2006 došlo k zníženiu množstva emitovaných základných znečisťujúcich látok zo stredných a veľkých zdrojov. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v okrese Senica, ktorí sídlia na území mesta Senica, patria KORDSERVICE SK, a.s. Senica ( predtým SH ENERGO, a.s. Senica, Slovenský hodváb Senica), hlavne energetika firmy a kotolňa ČOV, Službyt s.r.o. Senica (celkovo 10 stredných zdrojov, najmä však Mestská výhrevňa), Slovkord a.s. Senica (výroba a spracovanie plastov) a Poľnohospodárske družstvo Senica (chov zvierat, sušička). Podieľ emisií z prvých troch zdrojov predstavuje až cca 10 % emisií zo všetkých veľkých a stredných zdrojov v meste Senica, výrazný podiel na kvalite ovzdušia z hľadiska jeho znečisťovania tuhými emisiami však tieto zdroje nemajú. V meste Senica je umiestnená jedna automatická monitorovacia stanica kvality ovzdušia, ktorá sa nachádza západne od historického centra mesta, cca 5 m od obrubníka frekventovanej cesty vedúcej na Kúty. Monitorované sú na nej nasledujúce škodliviny: NOx, CO, SO2, PM10 a ťažké kovy – Cd, As, Ni, Pb. Katatstrálne územie mesta Senica bolo vymedzené ako oblasť riadenia kvality ovzdušia pre znečisťujúcu látku PM10. 4.2. Znečistenie povrchových a podzemných vôd POVRCHOVÉ VODY Kvalita povrchových vôd je najbližšie od dotknutého územia sledovaná na vodných tokoch Teplica a Myjava. Oba vodné toky vykazujú charakteristiky znečistenia vo všetkých skupinách ukazovateľov. Z celkovej klasifikácie kvality povrchových vôd v rieke Myjava za obdobie 2002-2003 vidno výrazne zhoršenie kvality vody v toku za sídelným útvarom Myjava. Rovnaká situácia je aj pri toku teplica po pretečení mestom Senica. Mesto Senica disponuje ČOV s kapacitou, ktorá pokrýva s rezervou nároky mesta s pohľadu počtu jeho obyvateľov. Problémy v tejto súvislosti však súvisia jednak s koncentráciou priemyslu a tiež určitou mierou nenapojenosti obyvateľstva na verejnú kanalizáciu, najmä v okrajových častiach mesta. Ako nezanedbateľný zdroj znečistenia sa však v poľnohospodárskych oblastiach nepochybne javí aj plošné znečistenie v podobe napr. povrchových splachov z poľnohospodárskej pôdy.



Tab.č. III.4.2/01

Kvalita povrchových vôd, rok 2006 Trieda kvality podľa jednotlivých skupín

ukazovateľov Tok Myjava A B C D E F H profil Senica III III IV II IV V - Vysvetlivky: A - Kyslíkový režim B - Základné fyzikálno-chemické ukazovatele I. trieda - veľmi čistá voda C - Nutrienty II. trieda - čistá voda D - Biologické ukazovatele III. trieda - znečistená voda E - Mikrobiologické ukazovatele IV. trieda - silno znečistená voda F - Mikropolutanty V. trieda - veľmi silno znečistená voda H – Rádioaktivita PODZEMNÉ VODY V širšom záujmovom území bol vykonaný základný chemický rozbor podzemnej vody odobranej zo sondy pre posúdenie požiadaviek na založenie stavby. Výstupy analýzy hovoria o zvýšenej mineralizácii s odparkom 801 mg/l, s mernou vodivosťou 132,0 mS/m a slabo zásaditej reakcii s pH 7,39. Zistené koncentrácie síranov boli 44,3 mg/l, oxidu uhličitého 0,0 mg/l, horečnatých iónov 84,6 mg/l a amónnych iónov 0,20 mg/l. 4.3. Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Kontaminácia pôdy je v okolí mesta Senica výsledkom spolupôsobenia emisií z jestvujúcich priemyselných prevádzok, emisií z energetických zdrojov, z dopravy a z chemizácie poľnohospodárskej výroby v podobe aplikácie hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín. Tá bola vo všobecnosti vysoká najmä v minulosti, kedy bola rastlinná výroba výrazne podrobovaná trendu enormného zvyšovania výnosov. Pôdy lokality však sú v zmysle Atlasu krajiny SR (2002) hodnotené ako relatívne čisté pôdy. Na základe výstupov monitoringu rizikových kovov v humusových horizontoch pôd (Čurlík, Šefčík, 1999) je možno konštatovať, že sa v záujmovej lokalite nevyskytujú žiadne prekorčenia hygienických limitov pri sledovaných prvkoch. Ohrozenie poľnohospodárskych pôd je vo všeobecnosti posudzované na základe zmien, ktoré môžu mať negatívny dopad primárne na chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti pôd a sekundárne aj na iné zložky prírodného prostredia. Poľnohospodárska pôda v širšom záujmovom území je v závislosti na klimatických a reliéfnych podmienkach v rôznej miere ohrozená veternou eróziou. Hlavnou príčinou veternej erózie je lokálne nevyhovujúce usporiadanie súčasnej krajinnej štruktúry, kde miestami prevažuje poľnohospodárska pôda nad inými krajinotvornými prvkami, najmä nad predeľujúcimi vetrolamami, remízkami alebo stromoradiami pozdĺž komunikácií. Vodnou eróziou sú pôdy ohrozené len na nive tokov v podobe erodovania brehov toku, nakoľko minimálna sklonitosť terénu zaraďuje lokalitu do územia so slabou potenciálnou vodnou eróziou od 0,05 -0,5 mm/rok. V zmysle Atlasu krajiny SR (2002) sú dotknuté pôdy slabo až stredne odolné voči kompakcii. Súčasne sú pôdy dotknutého územia hodnotené ako náchylné na acidifikáciu. 4.4. Znečistenie horninového prostredia Pri hodnotení znečistenia horninového prostredia je nutné vychádzať z možného prenosu znečistenia z iných zložiek životného prostredia, pokiaľ nie sú k dispozícii údaje o znečistení zistenom na konkrétnych vzorkách zo záujmovej lokality. Najvýznamnejším indikátorom znečistenia horninového prostredia môže byť zadokumentované havarijné znečistenie pôdy, ktorá tvorí vrchnú vrstvu horninového prostredia a je kontaktnou vrstvou medzi ďalšími zložkami geosféry, a to atmosférou, litosférou a hydrosférou. Nakoľko takéto údaje o konkrétnych vzorkách zo záujmového územia, alebo o havarijnom znečistení priamo dotknutých lokalít, nie sú k dispozícii, treba pri predpoklade znečistenia horninového prostredia vychádzať z chemického znečistenia ovzdušia, zrážok, vôd a pôd záujmového územia.



4.5. Poškodenie vegetácie a ohrozovanie živočíšstva Vegetácia v záujmovom území a v jeho okolí nie je vzhľadom k miere celkového zaťaženia životného prostredia významnejšie poškodzovaná emisiami emitovanými z priemyselnej výroby alebo dopravy. Priamo v záujmovej lokalite sa súčasne vzhľadom k predchádzajúcemu spôsobu jej využívania ani nenachádza vegetácia a živočíšstvo, ktoré by mohli byť významnejšie poškodzované, resp. ohrozované, nakoľko ide o v minulosti poľnohospodársky aktívne obhospodárovanú plochu na okraji extravilánu sídelného útvaru. Vo všeobecnosti však možno konštatovať pomalé vytrácanie sa pôvodnej vegetácie a následné ohrozovanie živočíšstva viazaného na pôvodné spoločenstvá, v dôsledku dlhotrvajúcich zmien vo využívaní krajiny, ako aj šírenie nepôvodných invazívnych druhov vegetácie. Súčasne však okolité lesné porasty nie sú významnejšie poškodzované kyslými imisiami alebo imisiami ťažkých kovov. 4.6. Radónové riziko Na základe Mapy potenciálneho radónového rizika sa záujmové územie nachádza na území s nízkym radónovým rizikom. V blízkom okolí záujmovej lokality však bolo vykonané zhodnotenie radónového rizika v zmysle vyhlášky MZ SR 528/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a na základe výsledkov meraní objemovej aktivity 222Rn v pôdnom vzduchu bola konštatovaná stredná kategória radónového rizika podľa STN 73 0601. 4.7. Hluk Hlavným zdrojom hluku v okolí záujmovej lokality je hlavne hluk z dopravy na prechádzajúcich komunikáciách. Z tohto pohľadu sú v rámci dotknutého sídelného útvaru najzaťaženejšími ulice: Vajanského, Hurbanova, Hviezdoslavova, Štefánikova, ale aj napr. Čáčovská, Železničná, Dlhá, Priemyselná, Slovenského národného povstania a niektoré úseky na sídlisku Sotina. Ďalšími zdrojmi hluku sú aj železničná trať prechádzajúca južne od záujmového územia, a v bezprostrednom okolí záujmovej lokality potenciálne aj technológie v okolitých priemyselných a poľnohospodárskych areáloch. 4.8. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva a vplyv kvality životného prostredia na človeka Kvalita životného prostredia je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie a priemerný vek obyvateľstva. Jej priaznivý vývoj je základným predpokladom pre dosiahnutie pozitívnych trendov v základných ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva. Zdravie je definované ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, teda nie je len označením neprítomnosti choroby. Zdravie je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva má množstvo determinantov, z ktorých najdôležitejšie sú: životný štýl, životné podmienky, genetická výbava a úroveň zdravotníctva. Stredná dĺžka života v roku 2001 bola v SR u mužov 69,54 roka a u žien 77,6 roka, čo je pod hranicou európskeho priemeru. Stredná dĺžka života v Senickom okrese bola podľa zdroja ÚZIŠ za roky 1996-2000 u mužov 68,79 a u žien 76,01 roka, čo je mierne pod celoslovenským priemerom, ako aj pod priemerom v celom Trnavskom kraji. Dotnutý trnavský kraj patrí k regiónom s nižšou pôrodnosťou ako celoslovenský priemer. Z pohľadu ďalšieho demografického ukazovateľa – potratovosti, pri ktorom tiež určitou mierou zohráva úlohu aj environmentálny aspekt, napr. obsah škodlivín v ovzduší, vode, potravinách, je Trnavský kraj pod celoslovenským priemerom potratovosti u žien vo fertilnom veku, rovnako ako pri imomaternicových tehotenstvách žien vo fertilnom veku. Ďalším ukazovateľom zdravotného stavu obyvateľstva môže byť počet živonarodených detí s vrodenou chybou. V dotknutom Trnavskom kraji sa rodí viac detí s vrodenou vývojovou vadou ako je celoslovenský priemer. Z pohľadu mŕtvonarodených detí s vývojovou vadou sa napr. v roku 1998 narodili v Trnavskom kraji 4 takéto deti a v roku 2000 a 2003 po 3 deti. Ďalším ukazovateľom môže byť do určitej miery mortalita, aj keď tá úzko súvisí okerm zdravotného stavu obyvateľstva a úrovne zdravotnej starostlivosti aj s vekovou štruktúrou obyvateľstva, pričom Trnavský kraj má pomerne nepriaznivú vekovú štruktúru.



V úmrtnosti podľa príčin v Trnavskom kraji, identicky s celoslovenskou situáciou, dominujú úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy. V porovnaní s celoslovenským priemerom trnavský kraj dosahuje vyššie hodnoty v úmrtnosti tamer na všetky ochorenia. Úmrtnosťou na vonkajšie príčiny sú viac postihnutý muži, ktorí často zomierajú pri dopravných nehodách, ale aj úmyselným sebapoškodením. IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE 1. Požiadavky na vstupy 1.1. Záber pôdy Navrhovaná činnosť bude realizovaná v extraviláne, mimo zastavané územie mesta Senica na pozemkoch, ktoré sú v súčasnej dobe v evidencii nehnuteľnosti vedené ako lesné pozemky a z toho dôvodu dôjde k trvalému záberu LPF v rozsahu 2,0442 ha. Rozhodnutie o trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov vydal Obvodný lesný úrad v Senici dňa 14.4.2010 pod č.Les 142/2010/205/1/Kam. 1.2. Voda Areál recyklačného centra bude pripojený na prívodné vodovodné potrubie do vodojemu Sotina a to pred areálom čerpacej stanice Čáčov - oceľ DN 400 mm a to výrezom na potrubí a osadením odbočnej tvarovky T400/200 so zemným uzáverom DN 200 mm. Odbočka je navrhnutá zo zohľadnením budúceho rozvoja podnikateľských aktivít v danej oblasti. Na skrápanie procesu spracovania odpadu ako i skrápania skládky jemných častíc bude slúžiť retenčná nádrž na zachytávanie dažďových vôd. Tá bude umiestnená v zelenom páse centra a budú do nej prostredníctvom kanalizačných potrubí zvedené povrchové vody zo spevnených komunikácií a strechy prístrešku. Voda z retenčnej nádrže bude čerpaná a dopravovaná výtlačným vodovodným potrubím do priestoru manipulácia s drveným materiálom. Projektovaná kapacita: vodovodné potrubie DHPE 110 x10 mm – 70,07 m LDPE 32x4,4 mm – 595,95 m Výpočet potreby vody: Predpokladá sa počet zamestnancov 5, z čoho vyplýva nasledovná potreba vody: Priemerná denná potreba vody : Qp = 4x120 = 480 l/deň 1x60 = 60 l/deň spolu 540 l/deň Qh = 0,08 l.s-1 Ročná potreba vody bude 135 m3

1.3. Energie Káblová prípojka NN bude napojená z transformačnej stanice ZSE a.s. č. 57/50 ktorá je umiestnená v areáli poľnohospodárskeho družstva Senica, dvor Čáčov. Rozvodná sústava - NN : 3/PEN AC 400/230 V 50 Hz, TN-C Ochrana pred dotykom: živých častí izolovaním živých častí , krytím neživých častí samočinným odpojením napájania Prostredie: 411 - vonkajšie



Navrhované káble: NAYY-J 4x35m2 Inštalovaný príkon Pi= 30KW, Súčasný príkon 24KW 1.4. Ostatné surovinové a energetické zdroje Suroviny a materiál Pre výstavbu navrhovanej činnosti bude potrebné zabezpečiť stavebný materiál rôzneho druhu. Zdrojmi týchto materiálov budú ťažobné a iné zdroje dodávateľských organizácií, ktorých prísun si zabezpečí samotná staviteľská organizácia. Prevádzka daného zámeru uvažuje s prísunom stavebných odpadov a ich následným materiálovým zhodnocovaním v nasledovnej druhovej skladbe a množstvách:

Druh odpadu názov odpadu kategória odpadu množstvo odpadu 170107 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 170106 O 2500 t/rok 170103 Obkladačky, dlaždice a keramika O 1000 t/rok 170102 Tehly O 2500 t/rok 170101 Betón O 20000 t/rok 170302 Bitúmenové zmesy iné ako v 170301 O 4000 t/rok 170904 Zmiešané odpady zo stavieb a demo- lácií iné ako uvedené v 170901 170902 a 170903 O 5000 t/rok

1.5. Nároky na dopravu Areál recyklačného centra sa napojí na komunikačný systém existujúcej cesty II/500 Senica – Kúty. Komunikácia areálu recyklačného centra je plynulo napojená na navrhovanú cestu susednej kompostárne. V rámci areálu tvoria komunikácie slučku tak, aby bola zabezpečená plynulá prevádzka. Vozovka komunikácií je navrhnutá z cementobetónu s plynulým prechodom na spevnené štrkové plochy určené na uskladnenie surovín a produktov. Obslužná cementobetónová cesta je ukončená obratiskom tvaru T pre nákladnú dopravu a prináša možnosť ďalšieho rozširovania recyklačného centra – jeho skladovacej časti. Premávka bude obojsmerná po všetkých cementobetónových spevnených plochách okrem obratiska. Celkovo sa spevní 13418m2 plochy. Z toho bude cementobetónovej plochy 2608m2 a skladovacích plôch 10810m2. 1.6. Nároky na pracovné sily Výstavbu bude realizovať vybraný dodávateľ disponujúci potrebnou kapacitou zamestnancov v požadovanej profesijnej skladbe.

Počet pracovníkov počas prevádzky: Počet zamestnancov: výrobní pracovníci - 4 administratíva - 1 1.7. Chránené územia Navrhovaná činnosť je situovaná do územia, v ktorom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí prvý stupeň ochrany mimo území navrhovaných, resp. vyhlásených chránených vtáčích území, území európskeho významu a súčasnej sústavy chránených území. Navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na chránené územia, ani sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na chránené územia v širšom záujmovom území. V záujmovom území nie sú evidované chránené druhy rastlín a živočíchov a ani druhy a biotopy európskeho a národného významu. Priamo v riešenom území sa nevyskytujú biotopy flóry a fauny významné z hľadiska zachovania biotickej, habitatovej a krajinnej diverzity a heterogenity, teda také, v ktorých sa vyskytujú chránené, vzácne a ohrozené taxóny, biotopy ohrozených a vzácnych druhov nižších rastlín, stanovištia vzácnych a ohrozených rastlinných spoločenstiev, lokality s výskytom



druhov a spoločenstiev na hranici alebo mimo územia svojho súvislejšieho areálu a lokality s výskytom ekologicky alebo inak (vývojovo, taxonomicky) významných druhov a spoločenstiev organizmov. Navrhovanou činnosťou sa nelikviduje žiadny významný biotop. Výstavba a prevádzka významne neohrozí okolité ekologicky významnejšie biotopy. 1.8. Sadové úpravy Terén riešeného územia je mierne svažitý smerom na sever. Spevnené plochy areálu prevládajú nad plochami zelene. Zeleň má v tomto prípade funkciu izolačnú a limitačnú. Spôsob doterajšieho využitia územia je bez využitia. V súčasnosti sa jedná o plochu s náletovou zeleňou a drevinami agátu. Zeleň na základe druhového zloženia a vhodnosti do tohto areálu hodnotíme ako druhovo monotónnu. Z dôvodu výstavby recyklačného centra bude potrebný plošný výrub drevín. Plochy vonkajšej zelene: Ako bolo vyššie spomenuté, zeleň lemuje spenené plochy areálu. Väčšina zelene oddeľuje jednotlivé prevádzky resp. nadzemné stavebné objekty tak, aby bola zabezpečená ich dobrá údržba a prevádzka. V južnej časti areálu je situované plošná zeleň doplnená o dreviny. Táto plocha je určená tak na ďalšie možné rozširovanie areálu, ako i na seba preberá izolačnú funkciu. Prevažne sú vo výsadbe navrhnuté trávnaté plochy výsevom. 1.9. Významné terénne úpravy Dočasný zásah vo fáze výstavby budú predstavovať nutné líniové výkopové práce pri privádzaní infraštruktúry a samotné zemné práce v počiatočnej fáze, ktoré počítajú s odstránením najvrchnejšej časti pôdy. Hrubými terénnymi úpravami bude vytvorená základová plocha pre budovanie vlastného centra a komunikácií. Činnosti, ktoré sa prevedú pred výstavbou: - vytýčenie stavby, - zrealizovanie oplotenia a zariadenia staveniska - odkopávky a odvoz prebytočnej zeminy Bilancia zemných prác: Odkopy zeminy zemnej pláne HTÚ cca.9 350 m3 Skrývka lesnej hrabanky cca.1 480 m3 1.10. Nároky na zastavané územie Navrhovaná činnosť nevyvoláva žiadne nároky na zastavané územie. 2. Údaje o výstupoch 2.1. Ovzdušie Zdroje znečisťovania ovzdušia Počas výstavby navrhovaného zámeru bude zdrojom znečistenia ovzdušia najmä sekundárna prašnosť, ktorá vznikne v dôsledku prípravných a zemných prác a taktiež v dôsledku zvýšeného prejazdu stavebných mechanizmov. Tento vplyv bude však len dočasný. Množstvo emisií a prašnosti bude závisieť od priebehu výstavby, ročného obdobia, poveternostných podmienok a pod. Prašnosť bude potrebné obmedziť organizáciou prác, kropením a čistením komunikácií a areálu. Funkčný celok bude vplývať na okolité ovzdušie počas prevádzkovania nasledovným zdrojom znečisťovania ovzdušia :



Podľa zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. a vyhlášky č. 706/2002 Z. z. v znení jej novely vznikne nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia zaradený do kategórie: 5.99.2 Ostatné zaiadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi- členenie podl'a bodu 2.99 2.99 .2 Ostatné priemyselné výroby: a) súčast'ou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW aL do 50 MW b)podiel hmotnostného toku emisií znečist'ujúcej látky pred odlučovačom a hmotnostného toku znečist'ujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 v súlade so zaradením zdroja ako jestvujúci zdroj alebo nový zdroj: - organické plyny a pary Podiel 0 ,2 až do 10. - iné znečist'ujúce látky: Podiel 1 až do 10. Súhlas k povoleniu stavby nového stredného zdroja znečisťovania ovzdušia „Recyklačné centrum Senica“ vydal Obvodný úrad životného prostredia v Senici rozhodnutím č.O-38-512/2010-PET zo dňa 30.4.2010 na podklade odborného posudku vypracovaného Ing.Jozefom Kvasničkom 12.4.2010. 2.2. Odpadové vody Nakoľko verejná splašková kanalizácia sa nachádza cca 700 m od riešeného areálu je vzhľadom na predpokladanú produkciu splaškových vôd finančne neefektívne budovať 700 m dlhú kanalizačnú prípojku navrhnutý je delený kanalizačný systém. Splaškové vody z prevádzkového objektu budú akumulované v žumpe, ktorá bude osadená cca 10 m od prevádzkového objektu. Navrhovaná poloha osadenia žumpy umožňuje prístup fekálneho vozidla po spevnenej komunikácii, s prihliadnutím na estetické a hygienické požiadavky. Spôsob nakladania s obsahom žumpy musí byť v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia a príslušných predpisov.Obsah žumpy je možné privážať na čistiareň odpadových vôd v súlade s prevádzkovým poriadkom čistiarne. Výpočet objemu akumulačného priestoru žumpy: V = 0,001.n.q.t n – počet zamestnancov špinavá prevádzka – 4 zam. administratíva – 1 zam. q – priemerná denná potreba vody podľa zák. 684/2006 (v l/os/deň) q – špinavá prevádzka 120 l/os/zmenu q – administratíva 60 l/zmenu t – časový interval uvažovaný na vyprázdňovanie žumpy (v dňoch) V = 0,001 x ((4 zam x 120 l/os/zmenu)+(1 zam x 60 l/os/zmenu)) x 30 dní = 16,20 m3 = cca 17 m3. Pri intervale vývozu obsahu žumpy raz za mesiac je potrebný minimálny akumulačný objem žumpy 17 m3. Žumpa je navrhovaná železobetónová prefabrikovaná s vonkajšími pôdorysnými rozmermi 2,6 x 4,5 m s akumulačným objemom 19,92 m3.

Dažďová kanalizácia: Navrhovaná dažďová kanalizácia bude zabezpečovať odkanalizovanie komunikácií a časti spevnených plôch budovaných v rámci riešeného areálu. Vody z povrchového odtoku z uvedených



plôch budú zachytené v uličných vpustoch a odkiaľ budú prostredníctvom kanalizačných prípojok zaústené do navrhovanej kanalizácie. Vzhľadom na charakter využitia riešeného územia existuje riziko znečistenia vôd z povrchového odtoku z navrhovaných komunikácií ropnými látkami. Nakoľko dažďové vody z riešených plôch budú vsakované do podložia na prítoku do SO 08 je navrhovaný odlučovač ropných látok s parametrami: Q = 50 l/s, NEL < 0,1. Rozsah navrhovanej dažďovej kanalizácie: - Stoka ,,D,, PVC-U DN 300 SN 8 dl. 230,50 m - Odlučovač ropných látok Q = 50 l/s, NEL < 0,1 Medzi navrhovaným odlučovačom ropných látok a navrhovaným stavebným objektom SO 08 je navrhnutá akumulačná nádrž, ktorá bude slúžiť ako akumulácia vody pre skrápací vodovod. 2.3. Odpady Druh, množstvo a kategória odpadu: Všetky odpady vznikajúce v súvislosti s hodnotenou stavbou sú rozdelené podľa periodicity ich vzniku a zaradené podľa katalógu odpadov, t.j. je im pridelený kód druhu odpadu a stanovená kategorizácia, ktorá je nutnou podmienkou pre určenie spôsobu ďalšieho nakladania s odpadmi. Nakladanie s odpadmi sa bude riadiť platnou legislatívou na úseku odpadového hospodárstva, ktorá požaduje predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich množstvo ako i odpady zhodnocovať recykláciou, opätovným využitím. Počas výstavby bude vznikať odpad , ktorý je bežný pre stavby ako obalový materiál, odpadové drevo, drevené obaly, odrezky z krovu, odpady z tehál, strešnej krytiny, sklo, papierové obaly z cementových vriec a pod. Pre odpad podobný domovému odpadu, ktorý budú produkovať pracovníci stavebných firiem bude na stavenisku k dispozícii veľkokapacitný kontajner (podľa potreby aj viac). Predpokladané druhy odpadov vznikajúce pri výstavbe objektu: Druh odpadu názov odpadu kategória odpadu množstvo odpadu spôsob nakladania. 170101 Betón O 5 t zneškodnenie / skládka 170107 Zmesi betónu, tehál, obkl... O 10 t zneškodnenie / skládka 170201 Drevo O 1 t zhodnotenie 170405 Železo a oceľ O 2 t zhodnotenie 170506 Výkopová zemina iná ako uvedená v 170505 O 8000 t spätné využitie / skládka 150110 Obaly obs. zvyšky NL alebo kontaminované NL N 50 kg zneškodnenie / skládka 150103 Obaly z dreva O 1t zneškodnenie / skládka 120101 Piliny a triesky so žel.kovov O 100kg zneškodnenie / skládka 120121 Použité brúsne nástroje O 80kg zneškodnenie / skládka 200301 Zmesný komunálny odpad O 1t zneškodnenie / skládka 150203 Handry a čistenie O 30kg zneškodnenie / skládka

Odpady vznikajúce počas prevádzky objektu: Druh odpadu názov odpadu kategória odpadu množstvo odpadu spôsob nakladania 150101 Obaly z papiera a lepenky O 250 kg/rok zhodnotenie 150102 Obaly z plastov O 200 kg/rok zhodnotenie 150107 Obaly zo skla O 50 kg/rok zhodnotenie 200101 Papier a lepenka O 150 kg/rok zhodnotenie 200102 Sklo O 150 kg/rok zhodnotenie 200139 Plasty O 120 kg/rok zhodnotenie 200201 Biologicky rozložiteľný odpad O 100 kg/rok zhodnotenie 200301 Zmesový komunálny odpad O 100 kg/rok zneškodnenie / skládka

130502 Kaly z odlučovačov oleja z vody N 80 kg/rok zneškodnenie / skládka 150202 Absorbenty, filtračné materiály vč. Olejových filtrov inak nešpe-



cifikovaných, handry na čistenie ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami N 20 kg/rok zneškodnenie / skládka 160213 vyradené zariadenia obsahujúce

nebezpečné časti iné ako160209 N 15 kg/rok zneškodnenie / skládka 2.4. Hluk a vibrácie Hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vibrácie - potenciálnym zdrojom vibrácií je činnosť ťažkých strojov, použitie špeciálnych technológií a prevádzka ťažkých nákladných vozidiel. Vplyv na obytné územie v období zariadenia nebude významný. Prípustné ekvivalentné hladiny hluku v dotknutom území pre vonkajšie prostredie aj pre pracovné prostredie v zmysle NV SR č. 549/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií musia byť dodržané.

Navrhovaná činnosť musí byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadenia vlády SR č. 549/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku. Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení. Na ochranu zdravia pred hlukom sa ustanovujú prípustné hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 nariadenia. Hluk vo vonkajšom prostredí Najvyššia prípustná ekvivalentná hladina A zvuku ( NPH) vo vonkajšom priestore od prevádzky vrátane dopravy v obytnom území podľa Tab. č.4, NV SR č.40/2002 Z. z. je: pre deň L Aeq16h,p = 50 dB

Noc sa neposudzuje, pretože „zariadenie je v prevádzke len cez deň.

Hluk v pracovnom prostredí Podľa NV SR č.115/2006 Z. z. je pre pracovníkov vykonávajúcich prácu bez nárokov na duševné sústredenie, sledovanie a kontrolu okolia sluchom, dorozumievanie sa rečou najvyššia akčná hodnota hlukovej expozície LAEX, 8h,a = 85 dB

V rámci realizácie recyklačného centra a pošas jeho prevádzky budú prijaté opatrenia, aby hodnota hluku technologických zariadení neprekročila hodnotu 85 dB (A), čo je prípustná hladina pre tento druh činnosti prác podľa Nariadenia vlády č.115/2006 Z.z. Taktiež budú prijaté opatrenia aby z hľadiska pracovných podmienok hluk neobmedzoval obsluhujúci personál.

Pred uvedením zariadení do prevádzky bude vyhotovená akustická štúdia a merania, ktoré preukážu, že prevádzka nemá negatívny vplyv na okolité prostredie.

2.5. Žiarenie a iné fyzikálne polia Vznik žiarenia a iných fyzikálnych polí sa nepredpokladá. Zdrojom prirodzeného žiarenia je najmä 222Rn, ktorý je prítomný v stopových množstvách v horninách. Jeho účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia a z vody. Z doteraz realizovaných prieskumných práv vyplýva, že na území mesta Senica prevažuje nízke až stredné radónové riziko. 2.6. Teplo, zápach a iné výstupy Nepredpokladá sa šírenie tepla ani zápachu.



2.7. Posúdenie dopadov na zdravotný stav obyvateľstva V etape výstavby bude pri realizácii navrhovanej činnosti v priestore stavby zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto dôjde k čiastočnému narušeniu pohody a kvality života, ale toto narušenie bude len lokálne. Priame zdravotné riziká vznikajú v etape výstavby len v súvislosti s vlastnou stavebnou činnosťou. Jedná sa predovšetkým o nebezpečie úrazu pri doprave a manipulácii s materiálom, predovšetkým pri stavebných najmä výškových prácach, pri práci s elektrickými zariadeniami, zváračskými agregátmi. Tieto riziká je možné eliminovať len pracovnou disciplínou a dodržiavaním zásad ochrany zdravia pri práci. Pre danú stavbu budú dodržané všetky bezpečnostné a hygienické normy, relevantné k tomuto druhu výstavby. Každý pracovník bude informovaný o týchto bezpečnostných podmienkach a za ich dodržiavanie budú určení zodpovední pracovníci. Na vhodných miestach budú umiestnené informačné tabuľky, na ktorých budú uvedené telefónne čísla záchrannej stanice a najbližšej policajnej stanice, ako aj informácie o prvej pomoci pri úrazoch. V kancelárií stavbyvedúceho a na ďalších vyznačených prístupných miestach budú umiestnené lekárničky pre prvú pomoc a so základným vybavením liekov pri nevoľnostiach, bolestiach a podobných bežných zdravotných problémoch. V nočných hodinách preberá zodpovednosť za bezpečnosť na stavbe pracovník zabezpečujúci stráženie celého oploteného územia staveniska

2.8. Vyvolané investície V dôsledku výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sa predpokladajú vyvolané investície na rozšírenie cesty II/500 v mieste napojenia obslužnej komunikácie, ktorá bude zabezpečovať dopravnú obslužnosť recyklačného centra a dvoch ďalších súbežne pripravovaných investícií (kompostáreň a strediska na zhodnocovanie plastov) Celkové náklady na predpokladanú vyvolanú investíciu predstavujú hodnotu cca. 750 tis. EUR. 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie 3.1. Vplyv na horninové prostredie a reliéf Z charakteru činnosti a z geologickej stavby dotknutého územia nevyplývajú také dopady, ktoré by nejakým spôsobom ovplyvnili stav horninového prostredia. Vplyv navrhovanej činnosti na horninové prostredie sa predpokladá len v najvrchnejšej časti a to do hĺbky zakladania a to v súvislosti s výkopovými prácami. Zemina z výkopu bude použitá pri terénnych úpravách a na iné použitie. Zakladanie objektu bude nad úrovňou hladiny podzemnej vody. Zmeny vyvolané pohybom stavebných mechanizmov budú dočasné a po ukončení výstavby nebudú mať vplyv na horninové prostredie. Navrhovaná činnosť nemá vplyv na geodynamické javy dotknutého územia a ani na ťažbu nerastných surovín v záujmovom území. Potenciálnym zdrojom znečistenia horninového prostredia môžu byť iba havarijné situácie. Tieto negatívne vplyvy však majú iba povahu možných rizík. Parkovanie a pohyb motorových vozidiel by mohli byť zdrojom znečistenia. Pri úniku olejov na parkovaciu plochu je možný prienik splachov do horninového prostredia v okolí parkoviska. Vplyv je trvalý, bude však eliminovaný izoláciou parkoviska a zabudovaním lapača ropných látok. Navrhovaná činnosť je navrhnutá tak, aby v maximálne možnej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Z charakteru činnosti a reliéfových pomerov priamo dotknutého areálu taktiež nevyplývajú také dopady , ktoré by závažným spôsobom zmenili reliéf. Vplyv navrhovanej činnosti na horninové prostredie a reliéf hodnotíme ako málo významné. 3.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody Pri hodnotení vplyvov navrhovaného zámeru na povrchové a podzemné vody je potrebné konštatovať, že prevádzka recyklačného centra nebude produkovať technologické odpadové vody.



Taktiež ani výstavba neovplyvní hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a nebude mať vplyv na kvantitatívne a kvalitatívne pomery povrchových a podzemných vôd. Pravdepodobnosť kontaminácie podzemnej vody hrozí v dôsledku neštandardných situácií v doprave – uvoľnenie palív a olejov z motorových vozidiel následkom nehôd, zlého technického stavu vozidiel a podobne. Navrhovaná činnosť nebude mať žiadny vplyv na výšku hladiny podzemnej vody a na jej režimné zmeny, rovnako na smery prúdenia, odtokové pomery v území. V prípade dodržania všeobecných požiadaviek na manipuláciu so stavebnými a pohonnými látkami resp. ak bude dodržaná pracovná disciplína ako opatrenie voči prípadným haváriám navrhovaná činnosť neovplyvní prúdenie a režim podzemných vôd počas výstavby. Celkovo možno vplyv navrhovanej činnosti charakterizovať aj pri zohľadnení vplyvov z výstavby a prevádzky ako málo významné. 3.3 Vplyvy na ovzdušie Počas výstavby budú mať vplyv na kvalitu ovzdušia najmä emisie zo stavebnej dopravy a sekundárna prašnosť. Tieto vplyvy sú dočasné, lokálne a nebudú mať významný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia.

Vzhľadom na povahu a charakter zámeru emisie znečisťujúcich látok budú predovšetkým charakteru prašnosti z technologického procesu drtenia stavebnej sute. Eliminácia tvorby prachu pri zhodnocovaní bude zabezpečená skrápaním vodnou clonou.

Vplyvom výstavby a prevádzky nedôjde k významným zmenám mikroklímy a kvality ovzdušia. Navrhovaná činnosť je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej miere eliminovala vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť ovplyvnenia okolitého prostredia v etape výstavby a prevádzky. Celkovo možno vplyvy charakterizovať ako málo významné. 3.4. Vplyvy na pôdu Vplyv na pôdu spočíva v trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcie lesa. Kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, počas výstavby aj prevádzky predstavuje takéto ovplyvnenie iba riziko, pri náhodných, havarijných situáciách (únik ropných látok a hydraulických olejov zo stavebných mechanizmov, automobilov, a pod.). Činnosť nebude mať negatívne vplyvy na kvalitu okolitej pôdy. Trvalo ovplyvnená bude časť pôdneho krytu priamo dotknutého areálu, ktorá bude nahradená zastavanými a spevnenými plochami. Nový zámer nebude mať negatívny vplyv na pôdu pri dodržaní technologických postupov stavby a všeobecne záväzných predpisov. Vplyvy na pôdu hodnotíme ako málo významné. 3.5. Vplyv na krajinu Realizáciou činnosti dochádza na časti dotknutého územia k zmene spôsobu využívania. Doteraz prevažne nevyužívaná plocha bude nahradená novými stavbami. Zastavaním určenej plochy, resp. vytvorením spevnených plôch bude zvýšená výmera týchto plôch najmä na úkor lesného pozemku a dôjde k zmene celkového charakteru dotknutého územia aj v súvislosti s inými jestvujúcimi činnosťami v tomto území. Navrhované objekty budú mať vplyv na krajinnú štruktúru, pretože lokalizáciou nových prvkov sa zmení pôvodné funkčné využitie územia. Navrhovaná činnosť priamo nezasahuje žiadny z prvkov ÚSES, tzn. nenaruší funkčnosť žiadneho prvku ÚSES ani iných biologicky hodnotných území. Vplyv navrhovanej činnosti na krajinu hodnotíme ako málo významné. 3.6. Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo Jedným z najvýznamnejších pozitívnych vplyvov navrhovaného zámeru je materiálové zhodnocovanie odpadov z demolácií a ostatných stavebných odpadov a v konečnom dôsledku aj eliminácia vytvárania divokých skládok stavebnej sute.



Nie je predpoklad negatívneho vplyvu na kvalitu a pohodu života obyvateľov z dôvodu výstavby a prevádzky navrhovaného zámeru. 3.7. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti Z hľadiska sociálnych a ekonomických vplyvov možno konštatovať, že navrhovaná činnosť bude mať skôr pozitívny a výchovnný vplyv na sociálne a ekonomické aspekty daného regiónu. V dôsledku výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sa predpokladá postupné pozitívne ovplyvnenie vývoja demografickej situácie mesta a priľahlých obcí. Z hľadiska pracovných príležitosti sa realizácia zámeru dotkne aj keď nie veľkého počtu ľudí v meste, najmä v robotníckych kategóriách, ktorí si nájdu prácu pri prípravných fázach, ako aj pri pomocných stavebných a montážnych prácach 4. Hodnotenie zdravotných rizík Stavba s prevádzkou sa začleňuje do územia tak, že sa budú rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy. Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu. Navrhovaná výstavba a prevádzka objektu tak, ako každá ľudská aktivita sa prejavuje negatívnymi vplyvmi. Vplyv činnosti na zdravotný stav obyvateľstva by sa mohol prejaviť pri výraznom negatívnom ovplyvnení základných zložiek životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda), ako aj priamymi vplyvmi ako je napr. hluk, vibrácie a pod. Z negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na základné zložky životného prostredia vyplýva, že ani jeden negatívny vplyv nie je tak významný, ktorý by mohol ovplyvniť zdravotný stav obyvateľstva alebo vyvolať následné zdravotné riziká. Z vyššie uvádzaných vplyv, z ktorých ani jeden nebol významný, vyplýva, že aj vplyv na obyvateľstvo a jeho zdravie je prijateľný. 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia (napr. chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území – NATURA 2000 – národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti) 5.1. Vplyv na chránené územia Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo území európskeho významu, vyhlásených a navrhovaných chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Vplyvy výstavby a prevádzky nebudú mať žiadny vplyv na tieto územia. Zároveň nie je predpoklad, že by vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti mohli mať nejaký vplyv na tie zložky chránených území, ktoré boli dôvodom ich vyhlásenia podľa uvedeného zákona. Vzhľadom na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území, funkciu a charakter navrhovanej činnosti, kvalitu a kvantitu biotickej zložky bezprostredného okolia a na základe možných identifikovateľných a predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie možno konštatovať, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv buď samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu. Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na chránené územia.







6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Z hľadiska časového priebehu pôsobenia očakávaných vplyvov danej prevádzky na životné prostredie je potrebné tieto rozdeliť do dvoch etáp:

- etapa prípravných prác a osadenie technológie - etapa prevádzky

V predchádzajúcich častiach zámeru boli identifikované všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré sa objavili v súvislosti s realizáciou zámeru. Cieľom špecifikácie vplyvov týchto vstupov a výstupov na jednotlivé zložky životného prostredia je podchytenie tých vplyvov, ktoré by závažným spôsobom modifikovali jestvujúcu kvalitu životného prostredia a zdravia obyvateľstva, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. Pre hodnotenie ich významnosti bola zvolená štvorstupňová škála s nasledujúcimi charakteristikami, uplatňovanými rovnako pre negatívne ako aj pozitívne vplyvy: V nasledujúcej tabuľke je k jednotlivým identifikovaným vplyvom priradená hodnota ich významnosti. obyvateľstvo – zdravotné riziká málo významný vplyv horninové prostredie málo významný vplyv ovzdušie významný vplyv podzemná voda málo významný vplyv pôda málo významný vplyv krajina málo významný vplyv chránené územia a ich ochranné pásma nevýznamný vplyv sociálne a ekonomické dôsledky nevýznamný vplyv

- nie je vplyv (navrhovaná činnosť žiadnym spôsobom neovplyvní zložky životného prostredia, obyvateľstvo, využiteľnosť zeme a kultúrne a historické hodnoty územia),

- nevýznamný vplyv (ide prevažne o vplyv s charakterom rizika, náhody alebo so zanedbateľným pôsobením alebo príspevkom),

- málo významný vplyv (vplyv, ktorého pôsobenie je z kvantitatívneho hľadiska minimálne, lokálny vplyv alebo pôsobiaci na málo zraniteľnú zložku životného prostredia, príp. nie je vnímateľný alebo je subjektívny)

- významný vplyv (má dosah na širšie okolie, alebo pôsobí na viac zraniteľnú zložku životného prostredia, príp. jeho vnímavosť je vysoká),

- veľmi významný vplyv (má regionálny dosah, alebo pôsobí na najzraniteľnejšie zložky životného prostredia, ovplyvňuje ekologickú únosnosť, príp. nie je v súlade s príslušnou legislatívou alebo inými normami)

7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Na základe komplexného posúdenia rozsahu a lokalizácie činnosti a predpokladaných vplyvov na životné prostredie neboli identifikované žiadne vplyvy presahujúce štátne hranice. 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody , prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok) V čase spracovania navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nám neboli známe žiadne iné súvislosti, ktoré by mohli mať vplyv na okolité životné prostredie. Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo území európskeho významu, vyhlásených a navrhovaných chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území.



9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Na základe analýzy vplyvov výstavby a prevádzky neočakávame pri bežnej prevádzke významné nepredvídané riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť životné prostredie. Počas realizácie navrhovanej činnosti môžu vzniknúť bežné riziká – únik ropných a iných látok zo stavebných mechanizmov, automobilov, riziko požiaru , nehody súvisiace priamo so stavebnou činnosťou. Riziko vzniku neštandardných situácií (havárií), pri ktorých môže dôjsť k významným, či nevratným škodám na životnom prostredí vďaka použitým technológiám sú nízke. K problémom s kontamináciou pôdy a podzemnej vody môže dôjsť v dôsledku úniku ropných látok z benzínových alebo olejových nádrží mechanizmov pri rôznych haváriách a poruchách. Pri nedbalom zaobchádzaní s otvoreným ohňom môže dôjsť k ohrozeniu prostredia požiarom, či už nedbalosťou a nerešpektovaním používania otvoreného ohňa. K poškodeniu zdravia, alebo smrti môže dôjsť pri chvíľkovej nepozornosti, nedbalosti, alebo v spojitosti s konzumáciou alkoholu a hrubým nerešpektovaním bezpečnostných zásad : Väčšina rizík je však na úrovni osobnej zodpovednosti a správneho odhadu situácie, pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpečnostných zásad, takže prevenciou je predovšetkým osobná úroveň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonávať danú činnosť. Pri posudzovaní rizík vyplývajúcich z prevádzky treba analyzovať bezpečnostný prevádzkový systém prevádzky. Je to však riziko minimálne a z hľadiska vplyvov na životné prostredia krátkodobé a zanedbateľné. Navrhovateľ zámeru neplánuje využitie spevnených plôch pre odstavenie vozidiel dopravujúce látky škodiace vodám, jedy, chemikálie, výbušniny, resp. iné látky s nebezpečnými, alebo rizikovými vlastnosťami. Touto skutočnosťou sa riziko havárií výrazne minimalizuje. Za dodržania všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych a bezpečnostných predpisov by malo riziko činnosti aj počas výstavby a prevádzky eliminované. 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov výstavby a prevádzky výrobnej haly vyplýva, že v ďalšom procese prípravy a realizácie bude potrebné okrem splnenia požiadaviek vyplývajúcich z požiadaviek právnych predpisov vykonať niektoré ďalšie opatrenia z hľadiska prevencie a minimalizácie negatívnych účinkov činnosti na životné prostredie. Účelom opatrení je predchádzať, zmierniť, minimalizovať alebo kompenzovať očakávané vplyvy činnosti, ktoré môžu vzniknúť počas jej prípravy /prestavba objektov a inštalácia technologického zariadenia/ a prevádzky. Tento cieľ možno dosiahnuť opatreniami ktoré sa viažu na jeden alebo viac vplyvov zároveň. Cieľom environmentálneho posudzovania je nielen identifikovať významné vplyvy, ale nájsť k nim aj prijateľné riešenia, ktorými sa jednotlivé prvky životného prostredia ochránia alebo sa zmiernia nepriaznivé vplyvy na ne. Základnými opatreniami sú technické opatrenia umožňujúce zmiernenie prípadne až elimináciu predpokladaných nepriaznivých vplyvov. Najkrajnejším opatrením v prípade že daný vplyv nie je možné prijateľným spôsobom a v dostatočnej miere zmierniť, sú kompenzačné opatrenia. Opatrenia sa po ich akceptácii včleňujú do rozhodovacieho procesu a stávajú sa súčasťou ďalších konaní o povoľovaní činnosti. Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti vyplýva, že v ďalšom procese prípravy a realizácie bude potrebné vykonať niektoré opatrenia z hľadiska prevencie a minimalizácie negatívnych účinkov činnosti na životné prostredie: PREDPROJEKTOVÁ A PROJEKTOVÁ PRÍPRAVA • pri projektovaní novovybudovaného objektu rešpektovať výstupy inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu vykonaného v danej lokalite • rešpektovať všetky jestvujúce ochranné pásma v záujmovej lokalite • vypracovať odborne spôsobilou osobou plán protipožiarnej ochrany a predložiť ho na schválenie



TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ OPATRENIA • odobratý pôdny horizont pri výkopových prácach vhodne uskladniť v areáli staveniska k ďalšiemu využitiu pri rekultivácii stavebného areálu • realizovať všetky dostupné opatrenia na zabránenie úniku ropných látok z používaných stavebných a dopravných mechanizmov v čase výstavby, a z dopravných mechanizmov počas prevádzky • bežnú údržbu, predstavujúcu najmä drobné opravy, doplňovanie pohonných hmôt alebo výmenu oleja u stavebných a dopravných mechanizmov prevádzať len na plochách na to určených • stavenisko a následne jednotlivé pracoviská prevádzky zabezpečiť dostatočným množstvom absorbentov nebezpečných látok • uprednostniť minimalizáciu skladovania a manipulácie s nebezpečnými látkami v areáli staveniska. Pokiaľ je táto činnosť nevyhnutná, zabezpečiť ju v súlade s platnými predpismi. • zabezpečiť bezhavarijnú prevádzku stavebných a dopravných mechanizmov ich dobrým technickým stavom • v prípade kontaminácie pôdy nebezpečnými látkami, tú okamžite zneškodniť v súlade so zásadami nakladania s nebezpečným odpadom • realizovať havarijné zabezpečenie prevádzky proti nekontrolovateľnému úniku nebezpečných látok do vôd a pôd • dodržiavať prevádzkové predpisy a vykonávať pravidelný servis inštalovaného ORL • prašnosť v čase výstavby a prevádzky minimalizovať dôkladným zakrytím prepravovaných materiálov plachtou, v prípade potreby zvlhčovaním staveniska a príjazdových komunikácií, obmedzením tvorby zásob sypkého materiálu a zaistením dôkladného čistenia verejných komunikácii a nákladnej dopravy pred vstupom na verejné komunikácie • plynné emisie zo spaľovacích motorov minimalizovať udržiavaním stavebných mechanizmov, vozidiel a iných zariadení v dobrom technickom stave a dôkladnou organizáciou dopravy a stavebných prác za účelom vylúčenia zbytočných prejazdov dopravných prostriedkov a chodu motorov na prázdno • dôsledne dodržiavať prevádzkové predpisy inštalovaných technologických zariadení, s dôrazom na pravidelnú kontrolu a servis prevádzkových mechanizmov • všetky odpady vznikajúce v priebehu výstavby a počas prevádzky skladovaťa zneškodňovať v súlade so zákonom, zmluvne v réžii subjektov s príslušnými oprávneniami • počas prevádzky vznikajúci odpad v maximálnej možnej miere separovať a zhodnocovať • v záujme zníženia záťaže obyvateľstva zvýšeným hlukom riešiť dopravnú obsluhu a nasadzovať stavebné mechanizmy do výkonu počas výstavby len po skutočne potrebnú dobu a rešpektovať časový limit od 7:00 do 19:00 počas pracovných dní a v sobotu od 8:00 do 13:00 • dopravné zabezpečenie prevádzky, realizované nákladnými autami, vykonávať len počas pracovných dní v čase od 7:00 do 19:00 • prijať logistické opatrenia vedúce k maximálnemu využitiu prevozných kapacít dopravných prostriedkov, zabezpečujúcich mimoareálový transport vstupných odpadov a výstupných produktov • pre chod zariadení na drvenie odpadu dodržiavať časové rozpätie od 6:00 do 22:00 ORGANIZAČNÉ OPATRENIA • vypracovať všetky potrebné prevádzkové, havarijné a servisné poriadky a ďalšie interné predpisy v zmysle osobitných právnych predpisov • viesť evidenciu a poskytovať všetky údaje o prevádzke požadované legislatívou, príslušným orgánom štátnej správy • plniť aj ďalšie ustanovenia osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia • pri podaní žiadosti o vydanie súhlasu na užívanie navrhovanej činnosti spracovať a predložiť na schválenie orgánu ochrany ovzdušia postup výpočtu množstva emisií znečisťujúcich látok. • pri podaní žiadosti o vydanie súhlasu na užívanie navrhovanej činnosti vypracovať STPP a TOO na zabezpečenie ochrany ovzdušia. PROJEKTOVÁ A POPROJEKTOVÁ ANALÝZA • v rámci skúšobnej prevádzky zabezpečiť prvé oprávnené meranie na zdroji za účelom preukázania dodržiavania emisných limitov • s určenou frekvenciou realizovať ďalšie diskontinuálne merania na zdroji • meraním preveriť dodržiavanie povolenej úrovne hluku vo vonkajšom prostredí počas skúšobnej prevádzky a jeho výsledky premietnuť do ďalších opatrení, a následne monitorovanie opakovať s odporúčanou frekvenciou každé 2 roky • vykonať meranie prašnosti a hlučnosti v pracovných priestoroch s touto záťažou



11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala V prípade, že by sa výstavba objektov nerealizovala, územie by bolo využívané tak ako doteraz. Na druhej strane by nedošlo k rozvoju služieb na úseku zberu a zhodnocovania stavebných odpadov. Stav horninového prostredia, reliéfu a vodných pomerov by sa nezmenil. Kvalita ovzdušia a výška ekvivalentnej hladiny hluku a vibrácií v širšom okolí by bola ovplyvnená len existujúcimi zdrojmi. Z dôvodu malej významnosti predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a pri rešpektovaní navrhnutých environmentálnych opatrení sa javí realizácia navrhovanej činnosti ekonomicky aj environmentálne vhodná s vyzdvihnutím jej pozitívnych prínosov pre kvalitu života obyvateľstva a ekonomického rozvoja daného územia. 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Navrhované riešenie plne rešpektuje funkčné a priestorové využitie dotknutého územia s dodržaním stanovených limitov a cieľov využitia územia v nadväznosti na technickú a dopravnú infraštruktúru a v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a to Územného plánu mesta Senica v znení zmien a doplnkov č. 01/2008. 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov Cieľom zámeru bolo posúdenie vplyvov činnosti na životné prostredie a návrh opatrení na elimináciu predpokladaných vplyvov posudzovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a obyvateľstvo dotknutého územia. Pri hodnotení vplyvov činnosti sa vychádzalo z:

- analýz prírodných podmienok (hydrogeológia územia, geológia, pôdy, vody, klíma, biota a pod.),

- analýzy poznatkov o území (obyvateľstvo, infraštruktúra, hospodárske aktivity a pod.) - charakteristika zdrojov znečistenia (horninové prostredie, ovzdušie, vody, pôdy a pod.) - identifikácia stretov záujmov v území (ekostabilizujúce prvky, prvky územnej ochrany a iné), - charakteru navrhovanej činnosti (zohľadnenie vstupov a výstupov), - definovania dopadov, vplyvov na životné prostredie a človeka - návrhu opatrení.

Pri hodnotení navrhovanej činnosti boli zvážené všetky predpokladané vplyvy na životné prostredie, ktoré bolo možné v tomto štádiu poznania predpokladať. Zvážili sa všetky riziká navrhovaného variantu z hľadiska vplyvu na životné prostredie, chránené územia a zdravie obyvateľov, na základe čoho bolo preukázané, že navrhovanú činnosť je možné realizovať v navrhovanom variante. O záujmovom území je v súčasnosti dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých možno konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené. Obdobné konštatovanie platí aj pre samotný zámer navrhovanej činnosti, keď boli dostatočne identifikované takmer všetky parametre súvisiace s jeho výstavbou ako aj vstupy a výstupy. Niektoré parametre zámeru budú spresnené v neskoršom štádiu povoľovania činnosti podľa osobitných predpisov, no ide o také údaje, ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia environmentálne charakteristiky dotknutých zložiek životného prostredia a zdravia obyvateľov. Z výsledkov posudzovania a vzhľadom na prijaté opatrenia vyplýva, predpokladané vplyvy zámeru sú minimálne a nepredstavujú bezprostredné riziko ohrozenia životného prostredia, zdravia obyvateľstva a majetku. Taktiež nie sú známe významné neurčitosti, ktoré by bolo potrebné podrobnejšie v ďalších fázach skúmať, a ktoré by znamenali zásadnú zmenu hodnotenia činnosti v rámci uvedených sfér životného prostredia.



V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU (vrátane porovnania s nulovým variantom) Predmetom predloženého zámeru je posúdenie vplyvov výstavby a prevádzky Recyklačné centrum Senica. Navrhovateľ činnosti v súlade s ustanoveniami § 22, ods. 7 a § 56 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. požiadal príslušný orgán o upustenie od variantného riešenia zámeru. Príslušný orgán – Obvodný úrad životného prostredia Senica – žiadosti navrhovateľa o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti vyhovel. V rámci zámeru boli hodnotené dve variantné riešenia: nulový variant a I. variant riešenia.

Nulový variant predstavuje stav, ktorý by nastal, keby sa navrhovaná činnosť nerealizovala. Nulový variant teda predstavuje popis súčasného stavu. Navrhované riešenie – Recyklačné centrum Senica - rešpektuje súčasný stav technického a technologického zabezpečenia, vychádza z daností terénu, rešpektuje súčasne platnú legislatívu, súčasné platné technické normy a rad ďalších podmienok súvisiacich s podmienkami realizácie navrhovanej investície. Tieto podmienky v rozhodujúcej miere predurčujú zásadné koncepčné riešenie. Tak ako každá iná ľudská aktivita prináša aj posudzovaná výstavba so sebou aj niektoré negatívne stránky. Na základe súboru kritérií na výber optimálneho variantu možno konštatovať, že rozdiel medzi kvalitou a kvantitou vplyvu navrhovaného variantu nulovým variantom je minimálny, pričom je logické, že navrhovaná činnosť bude mať vplyv (pozitívny a negatívny) na určité zložky životného prostredia a zdravia obyvateľov, avšak je dôležité, či bude navrhovanou činnosťou narušená ekologická stabilita a únosnosť jednotlivých zložiek životného prostredia resp. životného prostredia ako celku prepájaného vzájomnými interakciami. V nulovom variante by nepôsobili dočasné nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z výstavby a priame vplyvy prevádzky (najmä spotreba médií, produkcia odpadov, produkcia emisií do ovzdušia a hluk). Realizácia zámeru prináša významné sociálne ekologické a ekonomické úžitky v rámci mesta ako aj regiónu. Z porovnania oboch variantov vyplýva prevaha pozitívnych vplyvov realizácie zámeru. Väčšina identifikovaných negatívnych vplyvov na životné prostredie nemá charakter väčšej významnosti, ktoré sú však zmieriteľné vhodnými opatreniami. Pri výstavbe ako aj prevádzke recyklačného centra budú zohľadnené všetky hygienické, zdravotné a bezpečnostné požiadavky na prevádzkové priestory. Z hľadiska ochrany životného prostredia prevádzka zámeru pri dodržaní kompletnej environmentálnej legislatívy ako aj pri realizácii navrhovaných opatrení bude mať nevýznamné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Na základe uvedeného vyhodnotenia vplyvov je možné sa prikloniť k realizácii navrhovanej činnosti. To znamená, že navrhovaná činnosť v meste Senica je environmentálne prijateľná. Na základe tohto navrhovateľ odporúča ukončiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na úrovni zámeru v súlade s podmienkami zákona. Požiadavky, návrhy, alebo odporúčania, ktoré vyplynú zo stanovísk oprávnených osôb k zámeru, budú akceptované v potrebnom a objektívne možnom rozsahu a budú predmetom projektu stavby a pre uvedenie navrhovanej činnosti do prevádzky v súlade s predpismi. VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA Príloha č. 1 – Situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Príloha č. 2 – Zákres záujmového územia do katastrálnej mapy VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer Pre vypracovanie zámeru boli použité predovšetkým vstupné podklady pripravovanej projektovej dokumentácie pre územné konanie, stavebné konanie a listinné doklady poskytnuté navrhovateľom.



Zoznam použitých materiálov: Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002, vyd. MŽP SR Bratislava ÚPN – VÚC Trnava Kvalita povrchových vôd na Slovensku Kvalita podzemných vôd na Slovensku ŠÚ SR, 2001, Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 Platné zákony, vyhlášky a právne predpisy na úseku ochrany životného prostredia Regionálny územný systém ekologickej stability pre okres Senica Životné prostredie Slovenska My a modrá planéta Územný plán mesta Senica Rôzne internetové stránky, zákony, vyhlášky

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU V Senici, 10.5.2010 IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1 SPRACOVATEĽ ZÁMERU DIPA, s.r.o. Dr.I.Horvátha 887/30, 905 01 Senica Prevádzka: Štefánikova 699/A, 905 01 Senica Tel.: +421 34 6516279 E-mail: [email protected] www.danada.sk

Koordinátor úlohy: Iveta Danadová 2 POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV Iveta Danadová Mário Demo konateľ DIPA, s.r.o. a konateľ DEVIS, s.r.o. –––––––––––––––––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––––––––––––––––––––– za spracovateľa zámeru štatutárny zástupca navrhovateľa



PRÍLOHY

Príloha č. 1 – Situácia umiestnenia navrhovanej činnosti

Príloha č. 2 – Zákres záujmového územia do katastrálnej mapy


RC DEVIS Senica EIA Komplet

Documents