PROGRAM CEZHRANIýNEJ SPOLUPRÁCE SLOVENSKÁ …

5

v buduacutecnosti bude zabezpečiť dostatočneacute ľudskeacute zdroje a dlhodobeacute efektiacutevne využiacutevanie

existujuacutecich kapaciacutet Cezhraničnaacute spolupraacuteca mocircže prispieť k inteligentnej špecializaacutecii a využiacutevaniu vedecko-vyacuteskumnyacutech kapaciacutet pre zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov

Cestovnyacute ruch

Prihraničneacute regioacuteny považujuacute cestovyacute ruch za vyacuteznamneacute odvetvie regionaacutelnej ekonomiky a pravidelne tomuto odvetviu venujuacute pozornosť aj v raacutemci vlastnyacutech strategickyacutech dokumentov

Napriek tomu priamy priacutespevok cestovneacuteho ruchu k tvorbe HDP v oboch krajinaacutech ostaacuteva relatiacutevne niacutezky - približne na uacuterovni 25 Celkovyacute priacutespevok pri zohľadneniacute ďalšiacutech vyvolanyacutech investiacuteciiacute prostredniacutectvom dodaacutevateľskyacutech vzťahov a spotreby už predstavuje nezanedbateľnuacute časť HDP (v ČR 85 a v SR 6)

Za poslednyacutech 10 rokov došlo k zmenaacutem v infraštruktuacutere cestoveacuteho ruchu v cezhraničnom regioacutene Zatiaľ čo na českej strane hranice sa počet zariadeniacute v zaacutesade nemenil na Slovensku došlo k naacuterastu ubytovaciacutech kapaciacutet vo všetkyacutech krajoch aj napriek poklesu turizmu ktoryacute nastal

v docircsledku kriacutezy Z dlhodobeacuteho hľadiska dochaacutedza k znižovaniu počtu prenocovaniacute v cezhraničnom regioacutene aj pri naacuteraste celkoveacuteho počtu naacutevštevniacutekov v niektoryacutech krajoch1 Zaacuteroveň sa zvyšuje podiel naacutevštevniacutekov z cezhraničneacuteho regioacutenu resp z Českej

republiky a Slovenskej republiky Tento trend poukazuje na preferenciu tzv 1-dňovej turistiky (najmauml zo strany rezidentov) a nedostatočneacute využiacutevanie existujuacuteceho potenciaacutelu a kapaciacutet v oblasti cestovneacuteho ruchu aj vo vaumlzbe na priacuterodneacute a kultuacuterne dedičstvo

Medzi hlavneacute priacutečiny poklesu ekonomickeacuteho priacutenosu cestovneacuteho ruchu k rozvoju cezhraničneacuteho

regioacutenu patriacute nedostatočnaacute propagaacutecia a destinačnyacute marketing regioacutenu resp jeho častiacute Cezhraničnyacute regioacuten nemaacute dnes vybudovanuacute vlastnuacute značku ktoraacute by bola v globaacutelnej konkurencii rozpoznateľnaacute a identifikovateľnaacute Ďalšiacutem faktorom ktoryacute nepriaznivo pocircsobiacute na

konkurencieschopnosť domaacutecich operaacutetorov je nižšia kvalita poskytovanyacutech služieb v cestovnom ruchu Toto predstavuje vyacuteznamnuacute nevyacutehodu najmauml ak zohľadniacuteme bliacutezkosť rakuacuteskych regioacutenov ktoreacute suacute euroacutepskymi liacutedrami v oblasti cestovneacuteho ruchu Znižovanie

priemerneacuteho počtu prenocovaniacute na jedneacuteho naacutevštevniacuteka do veľkej miery suacutevisiacute s nedostatkom ucelenyacutech (komplexnyacutech) produktov

Zamestnanosť

Regionaacutelne trhy praacutece v SR a ČR vykazujuacute od roku 2 000 rozdielne vyacutevojoveacute trendy Miera zamestnanosti v českyacutech prihraničnyacutech regioacutenoch je dlhodobo stabilnaacute a udržiava sa pod naacuterodnyacutem priemerom (545 v roku 2012) - zamestnanosť v Juhomoravskom a Zliacutenskom

kraji sa bliacutežila k uacuterovni celonaacuterodneacuteho priemeru Moravskosliezky kraj vykazoval mierne zaostaacutevanie2 V docircsledku priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute a ich pozitiacutevnych vplyvov na regionaacutelne ekonomiky zamestnanosť v slovenskyacutech regioacutenoch každoročne až do roku 2009

stuacutepala V docircsledku zvyacutešeneacuteho dopytu po pracovnej sile boli trhy praacutece v Trnavskom a Trenčianskom kraji schopneacute absorbovať podstatne vyššiacute podiel ekonomicky aktiacutevneho

obyvateľstva a miera zamestnanosti v tyacutechto krajoch v roku 2012 prekročila priemernuacute hodnotu naacuterodnej uacuterovne Zvyacutešenaacute ekonomickaacute vyacutekonnosť Žilinskeacuteho kraja sa len čiastočne prejavila vo zvyacutešenej miere zamestnanosti avšak nedosiahla hodnotu priemeru na naacuterodnej uacuterovni (597

v roku 2012) Na rozdiel od českyacutech regioacutenov globaacutelna hospodaacuterska a finančnaacute kriacuteza sa po roku 2009 prejavila zniacuteženiacutem zamestnanosti v slovenskyacutech regioacutenoch

Geografickaacute bliacutezkosť ekonomickeacute vaumlzby podobnosť vzdelaacutevaciacutech systeacutemov a minimaacutelne jazykoveacute barieacutery vytvaacuterajuacute predpoklady cezhraničnej mobility pracovnej sily Na cezhraničnom

trhu praacutece tradične prevlaacutedala dochaacutedzka za praacutecou zo slovenskyacutech pohraničnyacutech krajov do ČR Počet slovenskyacutech občanov z Trnavskeacuteho Trenčianskeho a Žilinskeacuteho kraja pracujuacutecich v Čechaacutech v poslednyacutech 5 rokoch klesol približne o tretinu v porovnaniacute

s rokom 2 000 Hlavnyacutem docircvodom v predkriacutezovom obdobiacute bol zvyacutešenyacute dopyt po disponibilnej pracovnej sile v nosnyacutech odvetviach do ktoryacutech smerovali priame zahraničneacute investiacutecie (najmauml v

1 ŠUacute SR CSUacute

2 UacutePSVaR MPSV ČR

6

automobilovyacute a elektrotechnickyacute priemysel) Vybudovanie novyacutech produkčnyacutech kapaciacutet a

odberateľsko-dodaacutevateľskyacutech vaumlzieb viedlo k vytvoreniu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Vysokaacute miera špecializaacutecie slovenskyacutech regioacutenov zapriacutečinila že dopyt v niektoryacutech odboroch prekračoval ponuku trhu praacutece a zamestnaacutevatelia boli nuacuteteniacute hľadať kvalifikovanyacutech pracovniacutekov aj v českyacutech prihraničnyacutech regioacutenoch

Vo všetkyacutech krajoch cezhraničneacuteho regioacutenu i keď v rocircznej intenzite sledujeme trend

zvyšovania absoluacutetneho počtu a podielu pracujuacutecich s uacuteplnyacutem stredoškolskyacutem a vysokoškolskyacutem vzdelaniacutem na celkovom počte pracujuacutecich Tento trend odraacuteža na jednej strane celospoločenskeacute zmeny vo vzťahu k vzdelaniu a zaacuteroveň požiadavky zamestnaacutevateľov na

vzdelanuacute a kvalifikovanuacute pracovnuacute silu Momentaacutelne existujuacute rezervy v prepojeniacute systeacutemov vzdelaacutevania a požiadaviek regionaacutelneho resp cezhraničneacuteho trhu praacutece Docircsledkom je že

časť pracovnej sily na trhu praacutece je prekvalifikovanaacute z pohľadu reaacutelnych potrieb zamestnaacutevateľov Aj preto v čase ryacutechlo meniacich sa požiadaviek trhu praacutece bude hrať vyacuteznamnuacute uacutelohu funkčnosť systeacutemov celoživotneacuteho vzdelaacutevania

Nezamestnanosť

Do roku 2008 možno vyacutevoj nezamestnanosti na oboch stranaacutech hranice hodnotiť ako pozitiacutevny od roku 2009 začala miera nezamestnanosti narastať Na slovenskej strane naacuterast miery

evidovanej nezamestnanosti trval až do konca roku 2012 resp na konci roka 2013 možno pozorovať jej nepatrneacute zniacuteženie Na českej strane bol naacuterast miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenanyacute iba v rokoch 2009 a 2010 od roku 2011 až do konca roku 2013 dochaacutedzalo

medziročne opaumlť k jej postupneacutemu znižovaniu Zatiaľ čo Juhomoravskyacute a Zliacutensky kraj vykazovali v roku 2013 mieru evidovanej nezamestnanosti3 na uacuterovni 89 a 83 v Moravskosliezskom kraji sme zaznamenali hodnotu až 105 Aj keď uacuteroveň nezamestnanosti vo všetkyacutech českyacutech

prihraničnyacutech regioacutenoch je dlhodobo vyššia ako naacuterodnyacute priemer (82 v roku 2013) najvyacuteraznejšie ho počas celeacuteho sledovaneacuteho obdobia prevyšuje praacuteve v Moravskosliezskom kraji V rokoch 2004 - 2008 sa evidovanaacute nezamestnanosť v Trnavskom Trenčianskom aj

Žilinskom kraji zniacutežila takmer o 50 keď dosiahla historicky najnižšie hodnoty (429 495 a 620) V rokoch 2009 až 2012 jej hodnota opaumlť naraacutestla približne na dvojnaacutesobnuacute uacuteroveň

(943 1089 a 1279) Miera evidovanej nezamestnanosti na slovenskej strane regioacutenu je však počas celeacuteho sledovaneacuteho obdobia nižšia ako celoslovenskyacute priemer (1350 na konci roku 2013) Pretrvaacutevajuacutecim probleacutemom vaumlčšiny prihraničnyacutech regioacutenov naďalej ostaacuteva nesuacutelad

medzi potrebami zamestnaacutevateľov a ponukou trhu praacutece špecificky absolventov strednyacutech a vysokyacutech škocircl

Vyacutevoj odraacutežal trend na celonaacuterodnej uacuterovni pričom kraje v prihraničnom regioacutene zaznamenali zniacuteženie nezamestnanosti čo sa prejavilo aj na sociaacutelnej situaacutecii obyvateľstva Otvorenosť slovenskej ekonomiky a vysokaacute špecializaacutecia regionaacutelnych ekonomiacutek zapriacutečinila že

globaacutelna kriacuteza sa negatiacutevne prejavila na trhu praacutece keď miera nezamestnanosti od roku 2009 stuacutepala vo všetkyacutech krajoch Tento trend pokračoval aj v roku 2012 pričom k miernemu

zlepšeniu došlo v roku 2013 Vyacuteraznejšie zlepšenie je možneacute očakaacutevať pravdepodobne až po roku 2013

Vzdelaacutevanie

Programoveacute uacutezemie tradične vykazuje pomerne priaznivuacute formaacutelnu kvalifikačnuacute a vzdelanostnuacute štruktuacuteru v porovnaniacute s EUacute 27 V medzinaacuterodnom porovnaniacute sa na uacutezemiacute vyskytuje vysokyacute podiel populaacutecie s dosiahnutyacutem stredoškolskyacutem vzdelaniacutem Naopak hlboko pod priemerom EUacute

a OECD je tradične podiel obyvateľstva s vysokoškolskyacutem vzdelaniacutem aj keď sa situaacutecia postupne zlepšuje a maacute rastuacutecu tendenciu Zvyacutešenie podielu ľudiacute vo veku 30-34 rokov s vysokoškolskyacutem alebo rovnocennyacutem vzdelaniacutem je pritom jednyacutem z cieľov strateacutegie Euroacutepa 2020

V korelaacutecii s demografickyacutem vyacutevojom je snahou zriaďovateľov v oblasti predškolskej vyacutechovy a

zaacutekladneacuteho vzdelaacutevania optimalizovať naacuteklady na prevaacutedzku existujuacutecich zariadeniacute Aj keď sa zriaďovatelia snažia reflektovať na vyacutekyvy demografickeacuteho vyacutevoja daneacute napriacuteklad odloženou pocircrodnosťou silnyacutech ročniacutekov sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia nie je tento proces

Od roku 2013 sa v ČR evidovanaacute miera nezamestnanosti vykazuje na zaacuteklade novej metodiky

7

flexibilnyacute V oblasti zvyšovania kvality vzdelaacutevania možno konštatovať že aj napriek tradičneacutemu

nedostatku finančnyacutech prostriedkov v školstve sa školy snažia v raacutemci vlastnyacutech vzdelaacutevaciacutech programov začleňovať do vyacuteučby noveacute prvky a interaktiacutevne formy vyacuteučby Tuacuteto oblasť je však potrebneacute naďalej podporovať vzhľadom na ciele strateacutegie Euroacutepa 2020

Sekundaacuterne vzdelaacutevanie maacute na oboch stranaacutech hranice pomerne rozvetvenuacute štruktuacuteru a ponuacuteka študentom 5 rocircznych typov škocircl4 Dlhodobo sa tu prejavuje trend znižovania zaacuteujmu o

nematuritneacute odbory čo vzhľadom k nastupujuacutecim slabšiacutem populačnyacutem ročniacutekom vytvoriacute probleacutem s ich obsadenosťou Zaacuteujem rastie najmauml o maturitneacute štuacutedium v oblastiach technickyacutech odborov a neklesajuacuteci zaacuteujem zaznamenaacutevajuacute tiež gymnaacuteziaacute aj keď v absoluacutetnych čiacuteslach počet

študentov vplyvom demografickeacuteho vyacutevoja klesaacute Situaacutecia v strednom školstve odraacuteža citlivo aktuaacutelnu ekonomickuacute situaacuteciu a najmauml s ohľadom na znižovanie verejnyacutech vyacutedavkov sa na

oboch stranaacutech hranice objavuje trend zlučovania rocircznych typov strednyacutech škocircl Z hľadiska zabezpečenia kvalifikovanyacutech siacutel povedie však tento trend k poskytovaniu vyacuterazne univerzaacutelnejšieho stredneacuteho vzdelania bez zaistenia špecifickyacutech zručnostiacute ktoreacute buduacute musieť byť ziacuteskavaneacute naacuteslednyacutem vzdelaacutevaniacutem

Na terciaacuterne vzdelaacutevanie je kladenyacute v cieľovom uacutezemiacute pomerne veľkyacute docircraz a je prioritnou

teacutemou vo všetkyacutech strategickyacutech rozvojovyacutech dokumentoch krajov najmauml s ohľadom na ich prepojenie na zaacutekladnyacute a aplikovanyacute vyacuteskum Etablovaneacute univerzity a vysokeacute školy ponuacutekajuacute

vzdelaacutevanie ako v technickyacutech a priacuterodovednyacutech tak aj v humanitnyacutech odboroch Mnoheacute vysokeacute školy a univerzity vytvaacuterajuacute aj vlastneacute centraacute kompetenciiacute a excelentnosti ktoreacute majuacute vysokyacute potenciaacutel rozvoja inovaacuteciiacute v uacutezemiacute a buduacute prispievať k zvyacutešeniu jeho konkurencieschopnosti Aj

vo svojich partnerstvaacutech s verejnyacutem a suacutekromnyacutem sektorom suacute univerzity vyacuterazne oriento vaneacute na oblasť inovaacuteciiacute Ako najvyacuteznamnejšie centraacute terciaacuterneho vzdelaacutevania z hľadiska počtu fakuacutelt v podporovanom uacutezemiacute možno uviesť Brno na českej strane a Žilinu na slovenskej strane Ďalšiacutemi

mestami s vyacuteznamnyacutemi univerzitami a vysokyacutemi školami suacute Ostrava a Zliacuten na českej strane Trenčiacuten a Trnava na slovenskej strane Na českej strane uacutezemia sa nachaacutedza celkom 20 vysokyacutech škocircl a 49 fakuacutelt na ktoryacutech študuje približne 109 000 študentov Na slovenskej strane

podporovaneacuteho uacutezemia sa nachaacutedza celkom 10 vysokyacutech škocircl a 30 fakuacutelt s celkovyacutem počtom 56 000 študentov Medzi českyacutemi a slovenskyacutemi univerzitami existujuacute rocircznorodeacute kooperačneacute vaumlzby napr spoločneacute vyacutemeny na vedeckej alebo akademickej baacuteze

Všeobecnaacute charakteristika vzdelaacutevania v zaacuteujmovom uacutezemiacute napovedaacute že probleacutemom nie

je ponuka vzdelaacutevaciacutech inštituacuteciiacute a programov Najvaumlčšiacutem nedostatkom sa javiacute staacutele pretrvaacutevajuacuteca niacutezka efektiacutevnosť celeacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemu Niacutezka kvalita vzdelaacutevaciacutemi inštituacuteciami produkovanyacutech ľudskyacutech zdrojov sa prejavuje vysokyacutem

stupňom nezamestnanosti absolventov a zaacuteroveň nevhodnaacute skladba vyučovanyacutech študijnyacutech oborov zaradenyacutech bez ohľadu na potreby trhu praacutece sa prejavuje niacutezkou mierou obsadenosti žiadanyacutech odbornyacutech miest na trhu praacutece a staacuteva sa ďalšiacutem zdrojom

pre nezamestnanosť Je teda nevyhnutneacute zamerať sa na kvalitu vyacutestupov vzdelaacutevaciacutech inštituacuteciiacute Taacute by mala byť podporenaacute kvalitnou vzdelaacutevacou infraštruktuacuterou ktoraacute je zatiaľ v cezhraničnom regioacutene poddimenzovanaacute Ďalšiacutem slabyacutem miestom ktoreacute do určitej miery

zapriacutečiňuje niacutezku efektivitu vzdelaacutevacieho systeacutemu je nesystematickaacute a nekontinuaacutelna spolupraacuteca vzdelaacutevaciacutech inštituacuteciiacute inštituacuteciiacute trhu praacutece a zamestnaacutevateľov V ostatnyacutech rokoch možno u niektoryacutech strednyacutech odbornyacutech škocircl a vysokyacutech škocircl sledovať snahu o

spolupraacutecu so suacutekromnyacutem sektorom Takuacuteto spolupraacuteca je staacutele nedostatočnaacute a nemaacute systeacutemovyacute charakter pričom spaumltnaacute vaumlzba zo strany zamestnaacutevateľov je kľuacutečovaacute pre prepojenie vzdelaacutevacieho systeacutemu s potrebami trhu praacutece

Uacuteroveň vzdelanosti tj počet osocircb s dosiahnutyacutem terciaacuternym alebo zodpovedajuacutecim vzdelaniacutem

sa na uacutezemiacute postupne zvyšuje Je to daneacute zmenou v ponuke vzdelaacutevania a zavedeniacutem systeacutemu celoživotneacuteho vzdelaacutevania resp ďalšieho vzdelaacutevania dospelyacutech napriek tomu je hlboko pod priemerom EUacute 27 Z hľadiska rozvoja potenciaacutelu tejto oblasti je nevyhnutneacute vytvoriť špecifickeacute programy dostatočne atraktiacutevne pre zamestnaacutevateľov a zamestnancov

Priacuterodneacute a kultuacuterne dedičstvo

4 Zdroj EURYBASE ndash vzdělaacutevaciacute systeacutem v Českeacute republice 2011-2012 vzdelaacutevaciacute systeacutem v Slovenskej republike 2011-2012

8

Na uacutezemiacute cezhraničneacuteho regioacutenu sa nachaacutedza vysokyacute počet priacuterodnyacutech a kultuacuternych

objektov a prvkov ktoreacute predstavujuacute jedinečnyacute rozvojovyacute potenciaacutel Medzi priacuterodneacute špecifikaacute uacutezemia patria predovšetkyacutem termaacutelne a mineraacutelne pramene ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na celom uacutezemiacute a suacute využiacutevaneacute na liečebneacute a rekreačneacute uacutečely Medzi najnavštevovanejšie kuacutepele

patria kuacutepele Piešťany a populaacuterne termaacutelne kuacutepalisko vo Veľkom Mederi v Trnavskom kraji kuacutepele Trenčianske Teplice a Bojnice v Trenčianskom kraji Rajeckeacute teplice a Turčianske kuacutepele v Žilinskom kraji kuacutepele Luhačovice v Zliacutenskom kraji priacuterodneacute liečebneacute kuacutepele Hodoniacuten a Lednice v Juhomoravskom kraji a kuacutepele Karlova Studaacutenka v Moravskosliezskom kraji

Z veľkeacuteho množstva priacuterodnyacutech pamiatok možno vybrať napriacuteklad bohateacute zastuacutepenie krasovyacutech

uacutetvarov v Juhomoravskom kraji - znaacutema priepasť Macocha a vaacutepencovaacute kra Pavlovskyacutech vrchov V Moravskosliezskom kraji je to jaskyňa Šipka v Štranberku znaacutema naacuteleziskom

kostnyacutech pozostatkov človeka neandertaacutelskeho Na Slovenskej strane patriacute medzi najznaacutemejšie jaskyne Demaumlnovskaacute ľadovaacute jaskyňa a Demaumlnovskaacute jaskyňa slobody v Žilinskom kraji Veľmi znaacuteme a turisticky vyhľadaacutevaneacute suacute skalneacute uacutetvary napr v Trenčianskom kraji Maniacutenska tiesňava

a Žilinskom kraji Jaacutenošiacutekove diery Bohateacute priacuterodneacute pamiatky suacute v pohoriacute Jeseniacuteky Beskydy Biele Karpaty Maleacute Karpaty Malaacute a Veľkaacute Fatra a Niacutezke Tatry Geomorfologickeacute podložie vytvaacutera predpoklady pre vyacuteskyt špecifickyacutech druhov fauny a floacutery ktoreacute dotvaacuterajuacute celistvosť

širokej ponuky priacuterodnyacutech pamiatok Spoločnyacutem nedostatkom je slabeacute zhodnotenie existujuacuteceho priacuterodneacuteho bohatstva regioacutenov Slabou straacutenkou je obmedzenaacute spolupraacuteca miestnych akteacuterov nedostatočnaacute prezentaacutecia priacuterodnyacutech lokaliacutet a dostupnosť doplnkovyacutech služieb zvyšujuacutecich atraktivitu

Na cezhraničnom uacutezemiacute sa nachaacutedza vysokyacute počet kultuacuternych pamiatok vraacutetane pamiatok naacuterodneacuteho a nadnaacuterodneacuteho vyacuteznamu Najvaumlčšie zastuacutepenie majuacute hnuteľneacute pamiatky a objekty Vo všetkyacutech krajoch patria medzi najpopulaacuternejšie a najnavštevovanejšie miesta hrady a zaacutemky

Nachaacutedza sa tu aj množstvo technickyacutech a umeleckyacutech pamiatok Aj napriek tomu že Zliacutensky kraj nedisponuje toľkyacutemi verejne priacutestupnyacutemi pamiatkami ako ineacute kraje pyacuteši sa vysokou naacutevštevnosťou Nosnyacutemi prvkami suacute mesto Kroměřiacutež zapiacutesanyacute ako pamiatka UNESCO a mesto

Velehrad V Moravskosliezskom kraji patriacute k populaacuternym lokalitaacutem vrch Landek v Ostrave kde sa nachaacutedza najcennejšiacute naacutelez z doby lovcov mamutov a to krevelova soška ženskeacuteho tela nazyacutevanaacute Landeckaacute alebo Petřikovickaacute Venuša Juhomoravskyacute kraj maacute vyacuteznamneacute zastuacutepenie

pamiatkovyacutech objektov Najznaacutemejšia je Lednicko-valtickyacute areaacutel a vila Tugendhat ktoreacute suacute zapiacutesaneacute na zoznam svetoveacuteho dedičstva UNESCO Medzi ďalšie vyacuteznamneacute pamiatky patria hrad Pernštejn a hrad Biacutetov Na slovenskej strane medzi najnavštevovanejšie miesta patriacute

Oravskyacute hrad v Žilinskom kraji Trenčiansky hrad a Bojnicky zaacutemok v Trenčianskom kraji a v Trnavskom kraji je to mesto Trnava V Trnavskom kraji je jednou z najvzaacutecnejšiacutech umeleckyacutech pamiatok plastika Moravianskej Venuše Na uacutezemiacute krajov pocircsobia špecializovaneacute

organizaacutecie ktoryacutech uacutelohou je systematickeacute uchovaacutevanie propagaacutecia a zviditeľňovanie kultuacuterneho dedičstva a kultuacuternych prvkov Do tejto skupiny patria divadlaacute knižnice muacutezeaacute galeacuterie osvetoveacute strediskaacute hvezdaacuterne a planetaacuteria

Popri najvyacuteznamnejšiacutech a najznaacutemejšiacutech kultuacuternych pamiatkach prihraničneacute regioacuteny

disponujuacute množstvom ďalšiacutech docircležityacutech kultuacuternych objektov Využitie veľkej časti tyacutechto objektov je limitovaneacute v docircsledku ich zleacuteho alebo nevyhovujuacuteceho technickeacuteho stavu a niacutezkeho povedomia obyvateľov a naacutevštevniacutekov

Špecifickyacutem probleacutemom udržateľneacuteho zhodnocovania priacuterodneacuteho a kultuacuterneho dedičstva

je dostupnosť lokaliacutet Priacuterodneacute a kultuacuterne pamiatky sa nachaacutedzajuacute v okrajovyacutech oblastiach ku ktoryacutem veduacute cesty 2 3 a priacutepadne 4 triedy často v nevyhovujuacutecom technickom stave a kvalite Probleacutemom je aj priamy priacutestup k objektom priacuterodneacuteho

a kultuacuterneho dedičstva kde chyacutebajuacute zaacutekladneacute prvky ako napr zaacutechytneacute parkoviskaacute pre autaacute a bicykle atď

Chraacuteneneacute uacutezemia

Slovensko-českeacute prihraničneacute uacutezemie ležiacute na styku biogeografickej provincie stredoeuroacutepskych listnatyacutech lesov a panoacutenskej provincie ktoreacute vytvaacuterajuacute podmienky pre formovanie rocircznych ekosysteacutemov Na slovenskuacute stranu uacutezemia zasahujuacute 4 naacuterodneacute parky a 8 chraacutenenyacutech krajinnyacutech

9

oblastiacute Na českej strane uacutezemia sa rozprestiera jeden naacuterodnyacute park a 6 chraacutenenyacutech krajinnyacutech

oblastiacute Suacute to rozsiahle uacutezemia s prvkami pocircvodnej alebo aktivitami človeka čo najmenej premenenej prirodzenej priacuterodnej krajiny Majuacute vysokuacute hodnotu ekologickej stability Naacuterodneacute parky tvoria vaumlčšinou reprezentatiacutevne vzaacutecne a zriedkaveacute ekosysteacutemy so schopnosťou

prirodzenej autoregulaacutecie biocenoacutez často s vysokyacutem počtom chraacutenenyacutech a ohrozenyacutech druhov Na vaumlčšine uacutezemia je vyhlaacutesenyacute 3 stupeň ochrany Chraacuteneneacute krajinneacute oblasti suacute vyacuteznamnyacutemi pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability s charakteristickyacutem vzhľadom krajiny alebo so špecifickyacutemi formami historickeacuteho osiacutedlenia Platiacute pre ne 2 stupeň ochrany

Maloplošneacute chraacuteneneacute uacutezemia predstavujuacute nosneacute plochy na ochranu najmauml rastlinnyacutech a

živočiacutešnych druhov resp ekosysteacutemov Vaumlčšinou suacute to reprezentatiacutevne vzaacutecne a zriedkaveacute ekosysteacutemy často s vysokyacutem počtom chraacutenenyacutech a ohrozenyacutech druhov Majuacute prirodzenyacute a

priacuterodne bliacutezky charakter V zmysle platnej legislatiacutevy sa členia na Chraacutenenyacute areaacutel (CHA) Priacuterodnaacute rezervaacutecia (PR) a Naacuterodnaacute priacuterodnaacute rezervaacutecia (NPR) Priacuterodnaacute pamiatka (PP) a Naacuterodnaacute priacuterodnaacute pamiatka (NPP) pre ktoreacute platiacute vyššiacute stupeň ochrany a chraacutenenyacute krajinnyacute

prvok (CHKP) so stupňom ochrany 2 3 4 alebo 5 Na slovenskej strane uacutezemia sa ich nachaacutedza 448 a na českej strane 575

NATURA 2000 ndash celoeuroacutepska sieť chraacutenenyacutech uacutezemiacute

NATURA 2000 je suacutestava chraacutenenyacutech uacutezemiacute členskyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie ktorej hlavnyacutem cieľom je zachovanie priacuterodneacuteho dedičstva ktoreacute je vyacuteznamneacute nielen pre priacuteslušnyacute členskyacute štaacutet ale najmauml EUacute ako celok Suacutestavu NATURA 2000 tvoria Chraacuteneneacute vtaacutečie uacutezemia a Uacutezemie

euroacutepskeho vyacuteznamu Chraacuteneneacute vtaacutečie uacutezemia (CHVUacute) suacute vyhlasovaneacute v suacutelade so smernicou Rady č 79409EHS z 2 apriacutela 1979 o ochrane voľne žijuacutecich vtaacutekov (znaacuteme j tiež ako smernica o vtaacutekoch ndash Birds directive) Uacutezemia euroacutepskeho vyacuteznamu (UacuteEV) suacute uacutezemia vyhlasovaneacute v

suacutelade so smernicou Rady č 9243EHS z 22 maacuteja 1992 o ochrane prirodzenyacutech biotopov voľne žijuacutecich živočiacutechov a rastliacuten (znaacutema tiež ako smernica o biotopoch ndash Habitats directive)

Uacutezemia so zvyacutešenyacutem stupňom ochrany pokryacutevajuacute vaumlčšinu cezhraničneacuteho regioacutenu Nachaacutedzajuacute sa tuacute chraacuteneneacute uacutezemia euroacutepskeho a naacuterodneacuteho vyacuteznamu ktoreacute si vyžadujuacute

špecifickuacute pozornosť Veľkaacute časť chraacutenenyacutech uacutezemiacute ktoreacute suacute kľuacutečovyacutemi pre ochranu a zachovanie ekologickej stability sa rozkladaacute na oboch stranaacutech hranice resp spaacutedoveacute oblasti prekračujuacute štaacutetne a regionaacutelne hranice Z tohto docircvodu si starostlivosť a ochrana ohrozenyacutech živočiacutešnych a rastlinnyacutech druhov vyžaduje koordinovaneacute činnosti

Obnoviteľneacute zdroje energie

Členskeacute krajiny EUacute sa zaviazali že do roku 2020 bude podiel využiacutevanyacutech obnoviteľnyacutech zdrojov

energie predstavovať 20 z konečnej spotreby energiiacute a 10 spotreby v doprave a energetickaacute spotreba sa taktiež zniacuteži o 20 v porovnaniacute s jej prognoacutezovanou hodnotou v roku 2007 Zvyšovanie podielu obnoviteľnyacutech zdrojov energie na vyacuterobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť

primeraneacute doplnkoveacute zdroje potrebneacute na krytie domaacuteceho dopytu je jednou zo zaacutekladnyacutech prioriacutet Energetickej politiky Slovenka a Českej republiky

Štruktuacutera ekonomiky na oboch stranaacutech slovensko-českeacuteho cezhraničneacuteho regioacutenu sa vyznačuje vysokou energetickou naacuteročnosťou čo si vyžaduje v ešte vaumlčšej miere

využiacutevať potenciaacutel obnoviteľnyacutech zdrojov energie Vďaka priaznivyacutem hydrologickyacutem topografickyacutem geologickyacutem a ekologickyacutem podmienkam sa slovenskaacute časť regioacutenu vyznačuje pomerne vysokyacutem hydroenergetickyacutem a geotermaacutelnym potenciaacutelom Celkovyacute využiacutevanyacute

hydroenergetickyacute potenciaacutel na Slovensku predstavuje 4732 GWhrok (706) na uacutezemiacute Českej republiky sa jeho využitie pohybuje na uacuterovni cca 50 Podľa uacutedajov Eurostatu predstavovala v

roku 2012 na uacutezemiacute ČR hydroenergetika 564 z podielu obnoviteľnyacutech zdrojov energie pričom na uacutezemiacute SR to bolo 2461 Vo využiacutevaniacute ostatnyacutech druhov obnoviteľnej energie najmauml biomasy solaacuternej a veternej energie je Českaacute republika pred Slovenskom Juhomoravskyacute kraj je

vďaka priaznivyacutem priacuterodnyacutem podmienkam jedinyacutem uacutezemiacutem v ČR kde sa pomocou solaacuternej energie vyrobiacute viac elektrickej energie ako vo vodnyacutech elektraacuterňach Najvaumlčšiacute potenciaacutel vo využiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie na oboch stranaacutech regioacutenu predstavuje energia

z biomasy Do pevnej biomasy patria najmauml pestovaneacute energetickeacute plodiny drevnyacute materiaacutel z priemyselnyacutech procesov a odpad z lesniacutectva a poľnohospodaacuterstva Vaumlčšiemu