Top Banner
PRÍRODOVEDA 3. ročník ZŠ
107

Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Feb 13, 2017

Download

Education

Ivana Miklovic
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

PRÍRODOVEDA3. ročník ZŠ

Page 2: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Príprava na plavbu

Page 3: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

SVET OKOLO NÁS je plný rôznych vecí.

Veci, ktoré VYTVORILČLOVEK

(ľudské výtvory)

RASTLINY

ŽIVÉ NEŽIVÉ

ŽIVOČÍCHY Veci, ktoré

NEVYTVORILČLOVEK

Page 4: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Povedz, čo vytvorila príroda a čo človek.

Page 5: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

sklo kov drevo plast

porcelán koža textil guma

voda

Z akých rôznych látok môžu byť vyrobené veci okolo nás?

Page 6: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Každá vec je zložená ...

z jednej látky z viacerých látok

alebo

Page 7: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Látky majú rôzne vlastnosti.

• Farba

Vymenuj vlastnosti látok:

• Vôňa• Zápach

• Tvrdosť

Page 8: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

V akom skupenstve sa môžu vyskytovať látky?

• Pevnom • Kvapalnom • Plynnom

Page 9: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

01 Objavujeme tajomstvá vody

Page 10: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Mohol by existovať život bez vody?

• Rastliny

Kto všetko potrebuje vodu k životu?

• Živočíchy • Ľudia

NIEÁNO alebo NIE

Page 11: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Na čo všetko potrebuje človek vodu?

Reguluje teplotu tela(potením, dýchaním)

Odstraňuje odpad(močom, stolicou, potením)

Chráni kĺbyKĺbová tekutina chráni kĺbovú chrupavku pred

poškodením

Pomáha bunkám dopraviť živiny a kyslík do rôznych častí tela

(rozpúšťa rôzne látky, umožňuje vstrebávať živiny)

Je základnou zložkou tekutín, ktoré obehujú v tele

(krvi a lymfy)

Chráni orgányVoda v medzimozgovom priestore

chráni mozog pred nárazmi,

rovnako ako plodová voda chráni ľudský plod v brušku.

Page 12: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kedy je svetový deň vody?

22.marec

Page 13: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Zdroje vody

Page 14: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Aký je rozdiel medzi:

• povrchovou vodou • podzemnou vodou

= nachádza sa na zemskom povrchu:

= nachádza sa pod zemským povrchom

Page 15: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kde všade môžeme nájsťpovrchovú vodu?

1. v potokoch

2. riekach

3. jazerách

4. plesách

5. v umelých vodných nádržiach (priehradách)

6. v rybníkoch

7. v moriach

8. v oceánoch

1. 2.

3.

4.

5. 6.

7.

8.

Page 16: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

V podobe:

V akej podobe vyviera podzemná voda?

• prameňov• studničiek

Page 17: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kde sa ešte vyskytuje voda v prírode?• v oblakoch

• v daždi

Akú podobu môže mať zamrznutá voda?

• snehu

• ľadu

Page 18: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kolobeh vodyAko sú jednotlivé zdroje vody navzájom prepojené ?

Video

Pesnička

Page 19: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Pitná a minerálna voda

Page 20: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

PITNÁ VODA Čo všetko vieš povedať o pitnej vode?

• Hovoríme jej (Sladká – aj napriek tomu, že nemá chuť, ani farbu).•Pitnú vodu získavame väčšinou z podzemných zásob vody. (1a.)

→ Upravuje sa vo vodárňach. (2.)

→ do domácností sa privádza vodovodným potrubím. (3.)

• Pitnú vodu môžeme získať aj z domácich studní. (1b.)

1a.

2.

3.1b.

SLADKÁ VODA

Page 21: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

MINERÁLNA VODA

Aký poznáš ďalší / osobitný druh podzemnej vody?

Page 22: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Ako vzniká minerálna voda?

Povrchová a dažďová voda pomaly presakuje do hlbších vrstiev zeme.

Presakovaním sa voda filtruje, čistí a zhromažďuje sa v podzemí.

Na zemský povrch voda vyviera v podobe prameňov.

Počas presakovania sa v nej rozpúšťajú rôzne rozpustné látky (minerálne látky).

V mieste, kde vyvierajú niektoré minerálne pramene vznikli kúpele.

Mnohé minerálne vody majú liečivé účinky – plnia sa do fliaš a predávajú v obchodoch.

Page 23: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

PRÍRODNÁ STOLOVÁ VODA

Aký voláme vodu, ktorá neobsahuje väčšie množstvo rozpustných látok?

MINERÁLNA VODA

Ako voláme vodu, ktorá obsahuje rozpustné látky?

• Dlhodobé pitie minerálnej vody môže spôsobiť poškodenie organizmu.

• Na pitie je vhodnejšia pitná voda, ktorá obsahuje málo rozpustných látok.

Rozdiel medzi minerálnou vodou a stolovou vodou je v tom:• aké

minerálne látky obsahujú

• a koľko ich obsahujú.

Page 24: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Tvrdá a mäkká voda

Page 25: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

•Vymenuj rôzne druhy pitnej vody:

•Koľko rozpustných látok rôzne druhy pitnej vody obsahujú?

- rozpustné látky

Rôzne druhy vody obsahujú rôzne množstvo rozpustných látok.

vodovodná studničná stolová minerálna

•Čo obsahujú tieto druhy pitnej vody?

Page 26: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

•Aký je rozdiel medzi

MÄKKOU VODOUTVRDOU VODOU

Obsahuje málo rozpustných látok.Obsahuje veľa rozpustných látok.Napr. dažďová vodaPo odparení vody nezanecháva vodný kameň.

Napr. minerálna voda, voda z vodovoduPo odparení zanecháva vodný kameň.

Čím odstránime vodný kameň?Ocot, citrónová šťava, kyslý džús.

Page 27: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Morská voda

Page 28: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čoho je viac na zemskom povrchu?

A. Vody

B. Pevniny ?A. Vody

Akou farbou sú na mapách a glóbusoch vyznačené vodné plochy? modrou farbou

Page 29: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Aký je rozdiel medzi

SLANOU VODOUSLADKOU VODOU• Tvorí ju povrchová a podzemná voda

• Tvorí malú časť zo všetkej vody na našej planéte

• Voláme ju aj morská voda.

• Tvorí najväčšiu časť zo všetkej vody na našej planéte

• Je pitná. • Nie je pitná.

• Zo slanej vody sa dá získať sladká voda (ktorá je pitná) a morská soľ.

Slaná vodaSladká voda Pevnina

Page 30: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

SLANEJ VODYSLADKEJ VODYUveď zdroje

• Potok• Rieka• Rybník• Jazero• Pleso• Priehrada

• Prameň• Studnička

• More• Oceán

• Ľadovec

Page 31: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

SLANEJ VODESLADKEJ VODE

Ktoré živočíchy a rastliny žijú v ...

Kapor Rak riečny

Lekno

ŽabaKoník Medúza

Koral

Klaun očkatý

Leknica žltáChaluha bublinatá

ROZTRIEĎTE:

Page 32: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Väčšina živočíchov, ktoré žijú v slanej vode by neprežila v sladkej vode a naopak.

SLANEJ VODESLADKEJ VODERastliny a živočíchy, ktoré žijú v ...

Kapor

Rak riečny

Lekno

Žaba

Koník

Medúza

Koral

Klaun očkatý

Leknica žltá Chaluha bublinatá

Page 33: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Skupenstvá vody

Page 34: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Látky môžu mať tri skupenstvá/formy:

Pevnéskupenstvo

Kvapalnéskupenstvo

Plynnéskupenstvo

Page 35: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Poobzeraj sa okolo seba.Uveď ďalšie príklady ...

Pevné

Kvapalné

Plynné

Skupenstvá látok

Čiapka

Skejtbord

Ceruzka

StôlSneh

JablkoBicykel

Počítač Strom

Mlieko

Nápoj

DážďPolievka

Džús

Džús

Voda v bazéne

Horúca čokoláda

Vietor

Horúci vzduch v balóne

Vzduch z ventilátora

Para

Hmla Vietor

Vzduch

Page 36: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Urči správnu odpoveď:

Látky svoje skupenstvo meniťMÔŽU / NEMÔŽU... v niektorom skupenstve sa vyskytujú najčastejšie

MÔŽU

Page 37: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Voda je jedna z mála látok, ktorá sa bežne vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách. Povedz v akých.

Najčastejšie sa voda okolo nás vyskytuje v kvapalnom

skupenstve.

Vodu v plynnom skupenstvepoznáme ako vodnú paru.

Vodu v pevnom skupenstvepoznáme ako

ľad.

Page 38: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo spôsobuje, že sa voda/látky menia z kvapaliny na paru alebo na pevnú látku?

ZMENA TEPLOTY

Ochladzovaním sa voda mení na ľad. Voda sa vyparuje a mení sa na paru.

Page 39: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Voda v plynnom skupenstve – vodná para

Page 40: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Kedy sa voda vyparuje?

Voda sa vyparuje stále pri každej teplote, aj keď ju nezahrievame.

• Čo sa stane, keď vodu zahrievame? Vyparuje sa rýchlejšie.

Page 41: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Keď sa voda vyparí, zmizne ???

NIE. Len mení svoje skupenstvo na plynné – vodnú paru.

Page 42: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Čo všetko môže vzniknúť z vodnej pary, ktorá sa nachádza vo vzduchu?

Dážď

Sneh

Ľadovec

Rosa

Inovať,Srieň

Námraza

Page 43: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Kde sa využívajú látky v plynnom skupenstve? – uveď aspoň tri príklady

Hélium, Kyslík(zábava)

Kyslík(prežitie)

Zemný plyn (varenie)

Page 44: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Voda v pevnom skupenstve – ľad

Page 45: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Kedy sa zmení voda na ľad?

Pri veľmi nízkej teplote sa voda ochladí a mení sa na zamrznutú vodu - ľad.

Page 46: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Akú podobu môže mať zamrznutá voda?

Ľadových kociek Zamrznutého jazera

Cencúľov Snehu

Námrazy na oknách

Srieň/InovaťĽadovcov v horách a oceánoch

Ľadu v chladničke

Page 47: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Ako vzniká snehová vločka?

Vodná para stúpa spolu so

vzduchom vysoko nad zem.

Vysoko nad zemou je veľmi

nízka teplota (chlad).

Pri nízkej teplote sa vodná para

ochladzuje.

Zráža sa na kvapôčky vody,

ktoré sa neskôr menia na

kryštáliky ľadu.

Keď sú oblaky veľké a ťažké, kryštáliky ľadu oblak ´opustia´ a padajú na zem

ako snehové vločky.

Drobné kryštáliky ľadu tvoria oblaky.

V oblaku sa malé kryštáliky ľadu

navzájom spájajú a zväčšujú.

Page 48: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kolobeh vody v prírode

Page 49: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Cyklus vody2. Vodná para stúpa so

vzduchom vysoko nad zem.

Tam sa ochladzuje,zráža sa na kvapôčky vody

alebo sa mení na kúsky ľadua snehové vločky.

Tak sa tvoria oblaky.

3. Ak oblaky obsahujú veľa vodnej pary, sú ťažšie a

tmavšie.

Z oblakov sa voda na zem vracia v podobe dažďa, snehu

alebo ľadovca.

1. Pod vplyvom tepla sa voda vyparuje ( z potokov, riek, morí,

pôdy, rastlín ...) a mení sa na vodnú

paru.

4. Časť dažďovej vody sa opäť vyparuje do ovzdušia.Časť vody vsiakne do zeme, odkiaľ ju rastliny prijímajú koreňmi.

Cez ich listy sa opäť vyparuje.

5. Voda, ktorá presiakne hlboko do

zeme vytvára podzemné zásoby.

6. Časť vody odtečie po povrchu zeme do

potokov, riek a odtiaľ do morí a oceánov.

Page 50: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

02 Porovnávame množstvo látok

Page 51: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Množstvo jednotlivých látok sa dá porovnať a merať.

Page 52: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Aby si ľudia porovnávanie a meranie zjednodušili, vymysleli rôzne meradlá (váhy, odmerné nádoby ...)

Page 53: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Meranie objemu

Page 54: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo je to OBJEM?Je to veľkosť priestoru, ktorý zaberá nejaké teleso.

Page 55: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Každá látka zaberá určitý objem.

Prišiel na to Archimedes. Ako na to prišiel??

Page 56: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo sa stane, ak ponoríme predmet do kvapaliny?

Zvýši sa hladina vody.Čím je predmet väčší, tým má ... väčší objem.

Page 57: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Objem môžeme merať.

Čím môžeme merať objem?

Odmerným valcom Odmernými nádobami

Page 58: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Môžu mať rôzne predmety rovnaký objem ?

ÁNO

Page 59: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Spomeň si na predmety v domácnosti. Súčasťou ktorých predmetov je stupnica na meranie objemu?

Page 60: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Medzinárodné jednotky OBJEMU

V akých jednotkách meriame objem?

L =

dcl = deciliter

liter

cl = centiliter

ml = mililiter

Čo znamenajú nižšie uvedené značky?

Page 61: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Meranie hmotnosti

Page 62: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Meranie hmotnosti sa volá ...váženie.

Každá vec má svoju hmotnosť.

Page 63: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• v obchode, keď kupujeme napríklad ...

kilo banánov dvadsať dekov šunky pol kila mäsa

• pri zisťovaní hmotnosti

Uveďte príklady, kde sa v bežnom živote sa môžeme stretnúť s vážením.

• pri pečení

Perníky – recept600 g hladkej múky

300 g práškového

cukru150 g mletých orechov

Page 64: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo používame na meranie hmotnosti? VÁHY

Aké druhy váh poznáš?

osobná váha dvojramenná váha kuchynská váha

Page 65: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

1.

Ktorý z nasledujúcich predmetov má vyššiu hmotnosť?

Veci, ktoré sú ťažšie, majú väčšiu hmotnosť.

2.

3. 4.

Page 66: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Medzinárodné jednotky HMOTNOSTI

V akých jednotkách meriame hmotnosť?

t =

kg = kilogram

tona

dag (dkg, dg) = dekagram

mg = miligram

g = gram

Page 67: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Meranie času

Page 68: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Kedy ti rýchlejšie plynie čas?

Keď sa hráš? Keď sa máš učiť?

Page 69: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo používame na meranie času?

HODINY

Čas sa dá merať.

STOPKY

Page 70: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Medzinárodné jednotky ČASU

Čo je medzinárodne dohodnutou jednotkou času?

s =

minúta

sekunda

hodina

deň

Aké väčšie jednotky času poznáš?

1 minúta =

1 hodina =

1 deň =

Vieš koľko má ... ?

sekúnd

minút

hodín

60

60

24

týždeňmesiacrok

Page 71: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Ako sa nazýva jednoduché meradlo času?

KYVADLO

Pohyb kyvadla z jednej strany na druhú a späť sa volájeden KMIT.

Page 72: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

KYVADLO – malý test porozumenia

1. Od čoho závisí rýchlosť (frekvencia) kmitania kyvadla? A. od dĺžky nite B. od hmotnosti závažia A. od dĺžky nite

2. Čím je niť kyvadla ...,

tým kyvadlo rýchlejšie kmitá.

A. dlhšia B. kratšia B. kratšia

Page 73: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Meranie teploty

Page 74: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čím meriame teplotu?

TEPLOMEROM

Aké rôzne druhy teplomerov poznáš?

Page 75: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo potrebujeme, ak si chceme zostrojiť teplomer?

• Úzka rúrka so stupnicou naplnená tekutinou

Čo sa stane, ak sa kvapalná látka v teplomere zohreje?

• Kvapalná látka zväčší svoj objem a hladina kvapaliny vystúpi.

Page 76: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Medzinárodné jednotky TEPLOTY

Čo je medzinárodne dohodnutou jednotkou teploty? stupeň Celzia C˚

Kto je autorom Celziovej stupnice? Švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius

Pri akej teplote voda mrzne? 0 ˚C (bod mrazu)

Pri akej teplote voda vrie? 100 ˚C (bod vrenia)

Akým znamienkom označujeme teploty vyššie ako 0˚ C? + (plus)

Akým znamienkom označujeme teploty nižšie ako 0˚ C? - (mínus)

Page 77: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

ČÍM MERIAME JEDNOTKY

ZHRNUTIE pre múdre hlavičky

OBJEM• Odmerný valec• Odmerné nádoby

• L• dcl• cl• ml

HMOTNOSŤ• Váhy

• t• kg• dag (dg, dkg)• g• mg

ČAS• Hodiny• Stopky

• s• min• hod.• deň, týždeň, rok

TEPLOTA • Teplomer • ˚C

Page 78: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

03 Hustota látok

Page 79: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo vás napadne pri slove ´HUSTOTA´?

Page 80: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Od čoho závisí, či predmety na vode alebo vo vode plávajú?

Od HUSTOTY

Page 81: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

1

Ak nie sú častice

pevne pri sebe, sú voľnejšie rozptýlené

Ak sú častice pevne pri sebe→ látka má VÄČŠIU HUSTOTU.

Látky sa skladajú z častíc.

→ látka má MENŠIU HUSTOTU.

Akú hustotu majú látky, ak ....:

Page 82: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo sa deje s predmetmi, ktoré majú menšiu hustotu ako voda? → Plávajú na hladine vody.

Čo sa deje s predmetmi, ktoré majú väčšiu hustotu ako voda? → Klesajú na dno.

Čo sa deje s predmetmi, ktoré majú hustotu podobnú hustote vody?

Plávajú = vznášajú sa na hladine vody.→

Page 83: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Ktoré z nasledovných predmetov pláva na hladine vody?

Page 84: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

VYHODNOTENIE - Ktoré z nasledovných predmetov pláva na hladine vody?

Page 85: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Porovnávame hustotu látok

Page 86: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

HUSTOTA je ...jednou z vlastností látok.

Hustota látok sa dá merať ...hustomerom.

Na vode plávajú tie kvapaliny, ktoré ...• sa nezmiešajú s vodou • a zároveň majú menšiu hustotu ako voda.

Uveď príklad kvapalín, ktoré plávajú na vode.

OLEJ NAFTA

PETROLEJ BENZÍN

Page 87: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Ako urobiť z plávajúceho predmetu neplávajúci a naopak

Page 88: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

UHÁDNI:

Duté predmety na hladine .....plávajúPREČO je to tak?Dutý predmet je plný vzduchu a vzduch je ľahší než voda.

Duté predmety používame na ... nadľahčovanie neplávajúcich predmetov.

Page 89: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Uhádni:Čo urobíme, ak chceme, aby neplávajúci predmet vyplával na hladinu?

Zmenšíme hustotu predmetu

Zväčšíme hustotu vodySlaná voda má ...

ako sladká voda.

Čím je voda slanšia tým má ... väčšiu hustotu.

väčšiu hustotu.

Page 90: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Prečo môžu predmety plávať na vode aj vo vodez

Page 91: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Ak chceme pohnúť nejakým predmetom, musíme naň pôsobiť ...silou.

Silu potrebujeme aj na to, aby sme zmenili ...tvar predmetov.

Silou môžu pôsobiť: ...• ľudia• voda• vzduch

Page 92: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Na predmety ponorené do vody pôsobí ... sila.vztlaková

Ako ovplyvňuje vztlaková sila predmety vo vode?Spôsobuje, či sa predmety vznášajúalebo na nej plávajú.

Page 93: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Vztlaková sila

Moderné lode sú vyrobené z kovu.Ako je možné, že sa nepotopia?Veď kov má väčšiu hustotu, než

voda...

?Loď je dutá. Súčasťou

prázdneho priestoru je aj vzduch, a tak hustota lode je

menšia, než hustota vody.

Page 94: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Zmena hustoty látok v závislosti od tepla

Page 95: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Pri koľkých stupňoch ˚C sa mení voda na paru? 100 ˚ CPri koľkých stupňoch ˚C sa voda začína mrznúť? 0 ˚ C

Z toho vyplýva, že ...

Čím je voda teplejšia, má .......... hustotu.menšiuČím je voda chladnejšia, má .......... hustotu.väčšiu

Page 96: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo sa stane?... ak do pohára so studenou vodou naleješ horúcu vodu?(v ktorej časti pohára sa bude nachádzať studená voda a v ktorej teplá?)

Otázka pre múdre hlavičky:

Teplá voda má menšiu hustotu a preto stúpa hore.

Page 97: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Väčšina látok pri zmene skupenstva z kvapalného na pevné

....

svoju hustotu.

zväčší

Page 98: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo sa stane?... ak do pohára s vodou vložíš vosk v pevnom skupenstve?

VOSK

PREČO je to tak?

Vosk v pevnom skupenstve má väčšiu hustotu ako voda.

Vosk klesá na dno.

Page 99: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Väčšina látok pri zmene skupenstva z kvapalného na pevné

....

svoju hustotu.

zväčší

POZOR!ĽAD je výnimkou →

Page 100: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo sa stane?... ak do pohára s vodou vložíš ľad?

ĽAD

Ľad na hladine pláva.

PREČO je to tak?

Ľad má menšiu hustotu ako voda.Na hladine pláva len menšia časť ľadu, zvyšok pláva pod hladinou.

Page 101: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Povrchové napätie vody

Page 102: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čo rozumieš pod pojmom ´povrchové napätie vody´?

• Čiastočky vody sa navzájom pevne držia →

• to spôsobuje, že hladina vody sa správa ako elastická fólia/vrstva, ktorá nedovolí predmetom, aby sa ponorili

Page 103: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Povrchové napätie tiež spôsobuje vytváranie kvapiek vody (na listoch, povrchu auta)

vzduch

auto

Page 104: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

• Povrchové napätie umožňuje:

- ´plávať´ na hladine vody aj malým kovovým predmetom (ihla, spinka, pripináčik)

- pohybovať sa hmyzu po povrchu vody

Page 105: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Čím je voda ... , tým má väčšie povrchové napätie.

Uhádni

chladnejšia

Uveď látky, ktoré znižujú povrchové napätie vody.• aviváže• saponáty (mydlo), niektoré prostriedky na riad (jar)

Page 106: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Záver

Page 107: Prírodoveda pre 3. roč. ZŠ

Link na prezentáciu s animáciami:

http://files.gtog.eu/