PrevCh508Anorg poriadok UPRAV 131008a · a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z, zákona NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

1

Ústav anorganickej chémie SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava.

PREVÁDZKOVÝ PORIADOK

pre pracoviská Ústavu anorganickej chémie SAV, na ktorých sa zaobchádza s chemickými faktormi.

2

Čl. I ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

1) Na základe zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 309/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z, zákona NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch a nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, vydáva riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV pre svoje pracoviská, na ktorých sa pracuje a zaobchádza s chemickými faktormi a nebezpečnými chemickými faktormi v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. tento „Prevádzkový poriadok“. 2) Pracoviská Ústavu anorganickej chémie, na ktorých sa vyskytujú nebezpečné chemické faktory sú: a) oddelenie keramiky, Dúbravská cesta 9, Bratislava, b) oddelenie taveninových sústav, Dúbravká cesta 9, Bratislava, c) oddelenie hydrosilikátov, Dúbravká cesta 9, Bratislava, d) oddelenie teoretickej chémie, Dúbravká cesta 9, Bratislava, e) spoločné laboratórium skla Ústavu anorganickej chémie SAV, Fakulty priemyselných

technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a RONA, a.s., Študentská 2, Trenčín.

Čl. II

NEBEZPEČNÉ CHEMICKÉ LÁTKY, CHEMICKÉ FAKTORY A NEBEZPEČNÉ CHEMICKÉ FAKTORY

1) Podľa § 3, ods. 1 zákona NR SR č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch, nebezpečné chemické látky (skr. NChL) a prípravky pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie sú chemické látky a prípravky: a) výbušné - podliehajú exotermickým reakciám aj bez prítomnosti atmosférického kyslíka,

pričom vyvíjajú plyny a pri zohriatí alebo pri testovacích podmienkach vybuchujú; slovné označenie E a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

b) oxidujúce - podliehajú silným exotermickým reakciám v styku s inými látkami, najmä horľavými; slovné označenie O a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

c) mimoriadne horľavé - slovné označenie F+ a grafický výstražný symbol je v prílohe 1, d) veľmi horľavé - slovné označenie F a grafický výstražný symbol je v prílohe 1, e) horľavé - slovné označenie F a grafický výstražný symbol je v prílohe 1, f) veľmi jedovaté (skr. VJL) - vo veľmi malých množstvách spôsobujú smrť alebo akútne

alebo chronické poškodenie zdravia pri ich požití, vdychovaní alebo vstrebaní pokožkou alebo sliznicou; slovné označenie T+ a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

g) jedovaté - v malých množstvách spôsobujú smrť alebo akútne alebo chronické poškodenie zdravia pri ich požití, vdychovaní alebo vstrebaní pokožkou alebo sliznicou; slovné označenie T a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

h) škodlivé - môžu spôsobiť smrť, akútne alebo chronické poškodenia zdravia, ak sú vdychované, požité alebo vstrebané; slovné označenie Xn a výstražný symbol na obr.,

i) žieravé - ťažko poškodzujú tkanivá, ak prídu do priameho kontaktu s nimi; slovné označenie C a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

j) dráždivé - sú nežieravé látky, ktoré pri opakovanom kontakte s pokožkou alebo sliznicami môžu vyvolať ich zápalové zmeny; slovné označenie Xi a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,

k) senzibilizujúce - môžu spôsobiť zvýšenie citlivosti pri opakovanom kontakte s nimi (podobne ako s včelím jedom), čo vedie k reakciám podobným alergickým,

l) karcinogénne - môžu vyvolať rakovinu alebo zvýšiť jej výskyt; slovné označenie T+,

3

m) mutagénne - môžu vyvolať dedičné genetické zmeny alebo zvýšiť ich výskyt; slovné označenie T+,

n) poškodzujúce reprodukciu - môžu vyvolať alebo zvýšiť výskyt nededičných účinkov na potomstvo alebo poškodenie mužských alebo ženských rozmnožovacích funkcií; slovné označenie T+,

o) nebezpečné pre životné prostredie - môžu by okamžitým alebo následným nebezpečenstvom pre niektorú zložku životného prostredia; slovné označenie N a grafický výstražný symbol je v prílohe 1.

2) § 2 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci definuje: a) chemický faktor - je chemický prvok alebo zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi,

vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,

b) nebezpečný chemický faktor - je chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečný chemický prípravok podľa Nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. (bod 1)) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor klasifikovaný podľa tohto predpisu (bod 1)) okrem faktorov, ktoré spĺňajú iba kritériá klasifikácie ako nebezpečné pre životné prostredie.

3) Podľa § 25, ods. 8 zákona NR SR č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch na obaloch nebezpečných chemických látok a prípravkov určených na používanie ako laboratórne chemikálie musí byť uvedený názov nebezpečnej chemickej látky alebo názov nebezpečného chemického prípravku, výstražný symbol, údaje o hmotnosti alebo objeme, označenie špecifického rizika (R-vety) a označenie na bezpečné používanie (S-vety). 4) Ku všetkým NChL je potrebné zabezpečiť kartu bezpečnostných údajov (safety data sheet), ktorú je povinný dodať dodávateľ spolu s dodávanou NChL, alebo chýbajúce karty bezpečnostných údajov možno získať od dodávateľa NChL na požiadanie. Karty bezpečnostných údajov sú súčasťou kumulatívneho zoznamu chemických faktorov na všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie. 5) Karta bezpečnostných údajov je súhrn identifikačných údajov o podnikateľovi, o NChL a údajoch potrebných na ochranu života zdravia ľudí a životného prostredia. Obsahuje najmä: a) označenie špecifického rizika, tzv. R-vety a označenie na bezpečné používanie, tzv. S-

vety. Ich znenie je podľa smerníc EÚ záväzné a priraďovanie súvisí s klasifikáciou nebezpečnej chemickej látky.

b) názov NChL a informáciu o jeho zložkách a komponentoch, c) identifikáciu vlastností NChL, d) pokyny pre prvú pomoc, e) protipožiarne opatrenia, opatrenia pri zdolávaní požiaru, f) opatrenia pri úniku, mimoriadnych situáciách a haváriách, g) požiadavky na nakladanie a skladovanie, h) požiadavky na ochranu osôb pred expozíciou, i) informácie o fyzikálnych a chemických vlastnostiach, j) informácie o stabilite a reaktivite, k) informácie o toxicite, l) ekologické informácie, m) podmienky zneškodňovania, n) podmienky prepravy.

4

6) Pri kumulácii účinkov je možné uvádzať kombinácie R-viet. Pri kumulácii rozdielnych vlastností sa oddeľujú čísla špecifických rizík pomlčkou (napr. R 45-23), pri súvisiacich vlastnostiach lomenou čiarou (napr. R 23/24/25). Zoznamy R-viet a S-viet v slovenskom jazyku sú v prílohách 2 a 3.

Čl. III POSUDOK O RIZIKU PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI FAKTORMI

1) Posudok o riziku je vypracovaný v súlade so zákonom NR SR č. 355 / 2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, nariadením vlády SR č. 355 / 2006 Z.z. a č. 300 / 2007 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci a nariadením vlády SR č. 356 / 2006 Z.z. a č. 301 / 2007 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci 2) Kumulovaný zoznam všetkých chemických faktorov prítomných na pracoviskách Ústavu anorganickej chémie sa nachádzajú v prílohe 4. Zoznam obsahuje názov chemickej látky, vzorec chemickej látky. Pre NChL zoznam obsahuje aj klasifikáciu a označenie (podľa výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 2/2002, na vykonanie zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch). Ak existuje vedomosť o klasifikácii chemického faktora ako nebezpečnej chemickej látky, ktorá nie je v zozname výnosu 2/2002, musí sa táto skutočnosť zaznamenať v zozname chemických faktorov a s látkou je nutné zaobchádzať s ohľadom na charakter chemickej látky. Vypracovanie kumulovaného zoznamu riadi pracovník zodpovedný za prácu s chemickými faktormi. 3) Každé pracovisko Ústavu anorganickej chémie disponuje aj elektronickou verziou zoznamu chemických faktorov na všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie. V tomto elektronickom zozname sú chemické faktory rozdelené podľa jednotlivých pracovísk v zmysle bodu 2) tohto článku. V zozname sa vedú navyše aj dodatkové údaje, ktoré si organizujú jednotlivé pracoviská, tak aby bolo možné zistiť umiestnenie chemického faktora a jeho množstvo, prípadne údaje uľahčujúce nakladanie s chemickým faktorom. 4) V kumulovanom elektronickom zozname je zabezpečený prístup ku karte bezpečnostných údajov pre NChL. Pracovníci podľa článku X bodu 1b) zabezpečujú prístup k týmto kartám bezpečnostných údajov pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, z ktorého pracoviska sú. 5) Všetci zamestnanci sú povinní oboznámiť sa s kartou bezpečnostných údajov chemických faktorov, s ktorými sa chystajú pracovať a aj s tými chemickými faktormi, ktoré vznikajú počas experimentu. Karta bezpečnostných údajov slúži na identifikáciu nebezpečných vlastností chemických faktorov s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických, toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska bezpečnosti a zdravia. Cieľom je minimalizovať riziká pri práci s chemickými faktormi. 6) V prílohe 5 sa nachádzajú doplňujúce informácie o vlastnostiach vybraných nebezpečných chemických látkach. Všetci zamestnanci, ktorí pracujú s NChL sú povinní sa s týmito informáciami oboznámiť. 7) Pracoviská, na ktorých sa nachádzajú chemické látky, sú povinné vykonať fyzickú inventúru chemických látok podľa špecifikácie Prevádzkového poriadku minimálne 1 x za 12 mesiacov.

A. PREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM

5

1) Organizačné zaradenie sa aktualizuje pri zlúčení, rozdelení alebo zániku organizačnej jednotky (minimálne 1x ročne k 1.1. daného roku) a zakladá sa do Posudku o riziku pri jeho aktualizácií alebo sa prikladá ako dodatok.

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ oddelenie keramiky - OK

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 19 Ing. Svetozár Balkovic, CSc. Ing. Ľubomír Benco, CSc. RNDr. Milan Drábik, CSc. Ing. Františka Frajkorová prom.farm. Ľubica Gáliková Ing. Katarína Ghillányová, PhD. Ing. Miroslav Hnatko, PhD. Miriam Hnatková Mgr. Ľubomír Hric Anna Jurová Ing. Štefan Kavecký, CSc. Ing. Linda Kipsová Magdaléna Kňazovičová Ing, Zoltán Lenčéš, PhD. Ing. Štefánia Lojanová Ing. Viera Petrušková, PhD. Ing. Tomáš Plachký prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. Ing. Daniel Tunega, CSc.

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ oddelenie taveninových sústav - OTS

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Ing. Miroslav Boča, PhD.

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 14 Ing. Miroslav Boča, PhD. Jarmila Heinleinová Ing. Michal Korenko, PhD. Ing. Ladislav Kosa, CSc. Ing. Blanka Kubíková, PhD. Ing. Marián Kucharík, PhD. Ing. Iveta Macková Ing. Eva Mikšíková Ing. Jarmila Mlynáriková, PhD. Ing. Ivan Nerád, CSc. Ing. Netriová Zuzana Ing. Jozef Priščák Ing. František Šimko, PhD. RNDr. Roman Vasiljev

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ oddelenie hydrosilikátov – OH

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: RNDr. Peter Komadel, DrSc.

6

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 14 Mgr. Slávka Andrejkovičová RNDr. Juraj Bujdák, PhD. Mgr. Adriana Czímerová, PhD. Mgr. Alexander Čeklovský RNDr. Jana Hrachová RNDr. Klára Hrnčiarová Mgr. Ľuboš Jankovič, PhD. RNDr. Peter Komadel, DrSc. Zora Lukáčová RNDr. Jana Madejová, DrSc. Ing. Helena Pálková, PhD. Ing. Martin Pentrák Zuzana Rosíková Ing. Jana Valúchová, PhD.

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ spoločné laboratórium skla - SLS

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Doc. Ing. Dušan Galusek, PhD.

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 7 doc. Ing. Dušan Galusek, PhD. Ing. Mária Chromčíková, PhD. Ing. Peter Lichvár, PhD. prof. Ing. Marek Liška, DrSc. Ing. Monika Mikoczyová Ing. Jaroslav Sedláček, PhD. Mgr. Peter Švančárek, PhD.

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ oddelenie teoretickej chémie - OTCH

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc.

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 13 Mgr. Mariana Derzsi, PhD. Mgr. Peter Hrobárik Mgr. Stanislav Kedžuch, PhD. Mgr. Stanislav Komorovský Dr. Oľga Malkin, DrSc. Dr. Vladimír Malkin, DrSc Ing. Matúš Milko, PhD. prof.RNDr. Jozef Noga, DrSc. Mgr. Michal Repiský Ing. Eva Scholtzová, CSc. RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc. Ing. Štefan Varga, CSc. doc. Ing. Pavol Mach, CSc

Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/ Administratíva - AD

Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Ing. Ján Piško

7

Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 13 Miroslav Baďura Iveta Bouadjenak Jaromíra Dankovičová Zdena Kapišinská Anna Kovárová Ing. Judita Lilová Ján Maraffko Dana Matejkinová Terézia Pírová Ing. Ján Piško Ing. Jaroslav Rusnák Jozef Sitár Alexandra Tonkovičová

8

A.1. PREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM NA JEDNOTLIVÝCH PRACOVISKÁCH pri používaní ChF, pri údržbe zariadení, generálna oprava, sanitácia, výmena dielov, technicky nezabezpečené činnosti

A.2. SPOTREBA MIMORIADNE HORĽAVÝCH LÁTOK (R 12) A LÁTOK VZNIETIVÝCH NA VZDUCHU (R 17) NA VÝSKUMNÝCH

PROJEKTOCH + OPATRENIA Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave

N á z o v , R - vety Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS

2006 - 0.5 l Dietyléter / R 12-19

2007- 0.5 l

Acetylén/R12

Dimetylamín/R12

Vodík/R12

2006 - 0.5 l Celková spotreba mimoriadne horľavých látok a látok vznietivých na vzduchu

2007- 0.5 l

Počet pracovníkov 2 Záver: Z mimoriadne horľavých látok a látok vznietivých na vzduchu sa na ústave spotrebolvalo v roku 2006 0,5 litra dietyléteru, rovnako aj v roku 2007.

A.3. SPOTREBA VEĽMI JEDOVATÝCH LÁTOK (R 26, 27, 28) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave

9

N á z o v , R - vety Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS

Benzylkyanid / R26/27/28

Chlorid fosforitý / R26/28

Cyklopropyl kyanid / R26/27/28

Fosfor / R26/28

Hexakyanozeleznatan draselny, trihydrat / R26/27/28

Hexakyanozeleznatan sodny, dekahydrat / R26/27/28

Kyanid meďný / R26/27/28

Kyanid sodný / R26/27/28

Kyanid zinočnatý / R26/27/28

Kyselina fluorovodíkova / R26/27/28

10

Chlorid ortutnatý / R28

Oxid arzenitý / R28

Celková spotreba veľmi jedovatých látok

Počet pracovníkov Záver: V rokoch 2006 a 2007 sa nepoužívali veľmi jedovaté látky.

A.4. SPOTREBA JEDOVATÝCH LÁTOK (R 23, 24, 25) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave

N á z o v , R - vety Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS

3-nitrofenol - 2,4,6-trinitrofenol / R 23/24/25

Arzenan sodný / R 23/25

Bromoform / R 23

Chlorid uhličitý / R 23/24/25

11

Difenylamín / R 23/24/25

2006 – 150 ml Etylénglykol Monoetyléter / R 23/24 2007 – 100 ml

Fluorid amonný / R 23/24/25

Fluorid antimonitý / R 23/24/25

2006 – 1200 g Fluorid draselný / R 23/24/25 2007 – 1250 g

Hexafluorokremičitan draselný / R 23/24/25

Hexafluorokremičitan sodný / R 23/24/25

2006 – 0,7 l Metanol / R 23/24/25 2007 – 0,8 l 2007 – 2 l

o-nitroanilín / R 23/24/25

2006 – 100 g Ortuť / R 23 2007 – 100 g

Oxid uhoľnatý / R 23

p-nitroanilín = 3-

12

nitroanilín / R 23/24/25

Pyperidín / R 23/24

Selén / R 23/25

Fenol / R 24/25

Chlorid bárnatý, dihydrat / R 25

Dusitan sodný / R 25

2006 – 200 g Fluorid lítny / R 25 2007 – 500 g

2006 – 1450 g Fluorid sodný / R 25 2007 – 1500 g

Kyselina chlóroctová / R 25

Kyselina hexachloroplatičitá / R 25

Kyselina jódoctová / R 25

Metyloranž 1 / R 25

13

Chlóracetónitril / R 23/24/25 2007 – 5 ml

Tributylamín / R 22-23/24 2007 – 2 ml

2006 – 38 g Tetrametyl amónny chlorid / R 21-25 2007 – 7 g

o-fenantrolín / R 25

B i l a n c i a Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS

2006 – 100 g 2006 – 3550 g 2006 – 188 g Celková spotreba jedovatých látok

2007 – 100 g 2007 – 4050 g 2007 – 114 g 2007 – 2000 g

Počet pracovníkov 5 8 5 Záver: Najväčšia spotreba jedovatých látok je na Oddelení taveninových sústav v priemere 3 - 4 kilogramy. A.5. SPOTREBA KARCINOGÉNNYCH A MUTAGÉNNYCH LÁTOK KATEGÓRIE 1 A 2 (R 45, 46, 49) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH

Zaradenie do kategórií 1 a 2 je podľa NV SR č. 356 / 2006 Z.z., NV SR č. 301 / 2007 Z.z. a zákona č. 163 / 2001 Z.z. (§ 23, § 24) Vzhľadom na vývoj vedeckého poznania sú v posudku o riziku zahrnuté aj karcinogénne a mutagénne látky kategórie 3 (R 40, R 68). Klasifikácia podľa IARC (viď kap. 2): skupina 1 – karcinogén pre ľudí, skupina 2A – pravdepodobný karcinogén pre ľudí, skupina 2B – možný karcinogén

pre ľudí, skupina 3 – látka neklasifikovateľná ako karcinogén pre ľudí, skupina 4 – pravdepodobne nekarcinogénna látka pre ľudí

14

N á z o v , R - vety Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS

1,2-dichlóretán / R 45

a-dipyridin / R 45

Azbest vláknitý / R 45

2006 – 0,15 l 2006 – 2 l Benzén / R 45, R49/23/24/25 2007 – 1 l

Benzín / R 45

Benzylchlorid / R 45

Bromičnan draselný / R 45

Chróman vápenatý / R 45

Diarzenan disodný / R 45

Dichlóretán / R 45

15

Fenantrén / R 45

Fenylhydrazín / R 45

Fenylhydrazín hydrochlorid / R 45

Hydrazín hydrát / R 45

Kupferron / R 45 R45-25-36/37-68

Kyselina arzeničná / R 45

Oxid arzenitý / R 45

Soda azbestos / R 45

2006 – 0,2 l Trichloretylen / R 45 2007 – 0,7 l

Vinylchlorid / R 45

Chróman sodný, tetrahydrat / R 46, R 49

Dichroman amonný /

16

R 46, R 49

Dichroman draselný / R 46, R 49

Dichroman sodný / R 46, R 49

Síran nikelnatý / R 46

Chroman draselný / R 49-46-43

Oxid berylnatý / R 49

Oxid chrómový / R 49

Oxid kademnatý / R 49

Oxid nikelnatý / R 49

Síran kademnatý, oktahydrat / R 49

Síran kobaltnatý 7-hydrát / R 49

17

B i l a n c i a Oddelenie keramiky

OK

Oddelenie taveninových

sústav OTS

Oddelenie hydrosilikátov

OH

Oddelenie teoretickej

chémie OTCH

Spoločné laboratórium

skla SLS

Administratíva AD

Centrálny sklad CS.

2006 – 350 ml 2006 – 2 l Celk spotreba karcinogénov a mutagénov kat. 1, 2 2007 – 700 ml 2007 – 1 l

Počet pracovníkov 7

Záver: Najväčšia spotreba karcinogénnych a mutagénnych látok kategórie 1 a 2 je na Oddelení taveninových sústav v priemere 350 - 700 ml.

Acetaldehyd / R 40

Anilín / R 40

Chloroform / R 40

Chróman olovnatý / R 40

Dichlórmetán / R 40

Dioxán / R 40

Dusičnan kobaltnatý, hexahydrat / R 40

Formaldehyd / R 40

Hydroxylamin síran / R 40

18

Metyljodid / R 40

Močovina / R 40

Nickel aluminium catalyst alloy / R 40

Nikel / R 40

Nitrobenzén / R 40

Oxid antimonitý / R 40

Oxid kobaltnato-kobaltitý / R 40-43

Tetrachlóretylén / R 40

Oxid vanadičný / R 68

B. NEPREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM (HAVÁRIE, VYLIATIE CHEMICKEJ LÁTKY, ROZBITIE

FĽAŠE, ROZTRHNUTIE POTRUBIA)

Opatrenia:

i) práce s nebezpečnými chemickými faktormi, pokiaľ je to technicky možné, vykonávať v chemických digestoroch alebo pri lokálnom odsávaní,

19

ii) skladovanie a práce s väčšími množstvami nebezpečných chemických látok pôsobiacimi cez a na dýchacie cesty formou uvoľňovaných plynov, pár, pevných a kvapalných aerosólov vykonávať iba v miestnostiach, ktoré majú vetranie do voľného priestoru mimo budovu,

iii) pracoviská vybaviť dostatočným množstvom neutralizačných a asanačných prostriedkov a hasiacich prístrojov,

iv) dodržiavať Zásady pre bezpečnú prácu v chemických laboratóriach a Zásady predlekárskej prvej pomoci uvedené v Prevádzkovom poriadku pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi platnom v organizácii.

20

C. DOBA EXPOZÍCIE ZAMESTNANCOV NEBEZPEČNÝM CHEMICKÝM FAKTOROM (NCHF) PRI PRÁCI V KALENDÁRNOM ROKU 2007 (250 PRACOV DNÍ)

Doba expozície sa počíta ako súčin dvoch činiteľov: 1. činiteľ: počet odpracovaných dní v kalendárnom roku za predpokladu najviac 8 hodinovej zmeny;

údaj poskytuje personálne oddelenie, 2. činiteľ: priemerný podiel pracovnej doby v kalendárnom roku, počas ktorej zamestnanec vykonával

práce s chemickými faktormi, alebo činnosti v prostredí s výskytom ChF; údaj vyjadrený v percentách poskytuje vedúci zamestnanec.

Meno zamestnanca (úväzok , %)

Počet odpracov. dní ročne

Podiel prac doby s expozíciou NChF

(%)

Expozícia NChF

ročne (dni)

Mgr. Slávka Andrejkovičová (HPP, 100) 250 50 125

Miroslav Baďura (ČÚ, 20) 50 0 0

Ing. Svetozár Balkovic, CSc. (HPP, 100) 250 20 50

Ing. Ľubomír Benco, CSc. (ČÚ, 10) 50 0 0

Ing. Miroslav Boča, PhD. (HPP, 100) 250 10 25

Iveta Bouadjenak (HPP, 100) 250 0 0

RNDr. Juraj Bujdák, PhD. (HPP, 100) 250 20 50

Mgr. Adriana Czímerová, PhD. (HPP, 100)

250 50 125

Mgr. Alexander Čeklovský (HPP, 100) 250 80 200

Jaromíra Dankovičová (HPP, 100) 250 0 0

Mgr. Mariana Derzsi, PhD. (HPP, 100) 250 0 0

RNDr. Milan Drábik, CSc. (HPP, 100) 250 10 25

Ing. Františka Frajkorová (HPP, 100) 60 20 12

prom.farm. Ľubica Gáliková (HPP, 100) 250 50 125

doc. Ing. Dušan Galusek, PhD. (HPP, 100)

250 30 75

Ing. Katarína Ghillányová, PhD. (HPP, 50)

170 50 42.5

Jarmila Heinleinová (HPP, 100) 250 100 250

Ing. Miroslav Hnatko, PhD. (HPP, 100) 250 50 125

Miriam Hnatková (HPP, 100) 250 100 250

RNDr. Jana Hrachová (HPP, 100) 250 60 150

Mgr. Ľubomír Hric (HPP, 100) 250 50 125

RNDr. Klára Hrnčiarová (HPP, 40) 100 20 4

Mgr. Peter Hrobárik (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Jozef Chovanec (HPP, 100) 60 70 42

Ing. Mária Chromčíková, PhD. (HPP, 100)

250 50 125

Ing. Ján Piško (HPP, 100) 80 0 0

Ing. Marián Janek, PhD. (ČÚ, 20) 50 20 2

21

Mgr. Ľuboš Jankovič, PhD. (HPP, 100) 250 80 200

Anna Jurová (HPP, 100) 250 0 0

Zdena Kapišinská (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Štefan Kavecký, CSc. (ČÚ, 33) 100 30 10

Mgr. Stanislav Kedžuch, PhD. (HPP, 100)

250 0 0

Ing. Linda Kipsová (HPP, 100) 250 30 75

Magdaléna Kňazovičová (HPP, 100) 250 100 250

RNDr. Peter Komadel, DrSc. (HPP, 100) 250 10 25

Mgr. Stanislav Komorovský (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Michal Korenko, PhD. (HPP, 100) 250 10 25

Ing. Ladislav Kosa, CSc. (HPP, 70) 250 5 8.8

Anna Kovárová (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Blanka Kubíková, PhD. (HPP, 100) 186 30 75

Ing. Marián Kucharík, PhD. (HPP, 100) 250 40 100

Ing. Zoltán Lenčéš, PhD. (HPP, 100) 250 30 75

Ing. Judita Lilová (HPP, 75) 250 0 0

prof. Ing. Marek Liška, DrSc. (ČÚ, 45) 250 10 11.3

Ing. Štefánia Lojanová (HPP, 100) 100 30 75

Zora Lukáčová (HPP, 100) 250 100 250

Ing. Iveta Macková (HPP, 100) 250 100 250

RNDr. Jana Madejová, DrSc. (HPP, 100) 250 10 25

doc. Ing. Pavol Mach, CSc. (ČÚ, 25) 75 0 0

Dr. Oľga Malkin, DrSc. (HPP, 100) 250 0 0

Dr. Vladimír Malkin, DrSc. (HPP, 100) 250 0 0

Ján Maraffko (HPP, 100) 250 20 50

Dana Matejkinová (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Monika Mikoczyová (HPP, 100) 250 30 75

Ing. Eva Mikšíková (HPP, 100) 250 80 200

Ing. Matúš Milko, PhD. (HPP, 100) 0 0 0

Ing. Jarmila Mlynáriková, PhD. (HPP, 100)

0 0 0

Ing. Ivan Nerád, CSc. (HPP, 100) 250 30 75

Ing. Zuzana Netriová (HPP, 100) 250 30 75

prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc. (ČÚ, 66) 250 0 0

Ing. Helena Pálková, PhD. (HPP, 100) 210 60 150

Ing. Martin Pentrák (HPP, 100) 250 60 150

Ing. Viera Petrušková, PhD. (HPP, 100) 80 10 8

22

Terézia Pírová (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Tomáš Plachký (HPP, 100) 250 30 75

Ing. Jozef Priščák (HPP, 100) 250 50 125

Mgr. Michal Repiský (HPP, 100) 250 0 0

Zuzana Rosíková (HPP, 100) 250 100 250

Ing. Jaroslav Rusnák (ČÚ, 33) 250 10 8.3

Ing. Jaroslav Sedláček, PhD. (HPP, 100) 0 0 0

Ing. Eva Scholtzová, CSc. (HPP, 100) 250 0 0

Jozef Sitár (HPP, 100) 250 0 0

RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc. (HPP, 100)

250 0 0

prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. (HPP, 100)

250 10 25

Ing. František Šimko, PhD. (HPP, 100) 250 25 63

Mgr. Peter Švančárek, PhD. (HPP, 100) 250 70 175

Alexandra Tonkovičová (HPP, 100) 250 0 0

Ing. Daniel Tunega, CSc. (ČÚ, 10) 50 0 0

Ing. Jana Valúchová, PhD (HPP, 100) 250 70 175

Ing. Štefan Varga, CSc. (HPP, 100) 250 0 0

RNDr. Roman Vasiljev (HPP, 100) 250 80 200

D. ŠPECIFICKÉ RIZIKÁ VYPLÝVAJÚCE Z POVAHY PRÁC NA PRACOVISKÁCH ÚSTAVU ANORGANICKEJ CHÉMIE A KVANTITATÍVNA CHARAKTERISTIKA RIZIKA A

VÝSLEDKY MERANIA EXPOZÍCIE 1) Porovnáva sa expozícia zamestnancov chemickým faktorom vo vzťahu k limitným hodnotám (NPEL, resp. TSH) uvedeným v prílohe č.1 NV SR č. 300 / 2007 Z.z., prílohe č. 2 NV SR č. 355 / 2006 Z.z., v prílohe č. 2 NV SR č. 301 / 2007 Z.z. a prílohe č. 3 NV SR č. 356 / 2006 Z.z., či namerané hodnoty expozície neprekračujú limitné hodnoty ustanovené zákonom. Potrebné je uviesť aj metódu a podmienky merania (kedy a kým boli vykonané merania, či má povolenie MZ SR, popis metód odberu, merania a analýz). 2) Množstvá vybraných, v podmienkach organizácie obzvlášť nebezpečných chemických látok (mimoriadne horľavých, veľmi jedovatých, jedovatých, karcinogénnych a mutagénnych) spotrebované v jednotlivých organizačných jednotkách spolu so zoznamom exponovaných zamestnancov a dobou ich expozície v kalendárnom roku sú uvedené v kapitolách A-C tohto článku. 3) V zmysle nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci (§ 4 - Posudzovanie rizika) boli na základe analýzy pracovného zamerania pracovísk, analýzy pracovných postupov a analýzy technického vybavenia identifikované nasledovné riziká: a) oddelenie keramiky – riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými

faktormi, b) oddelenie taveninových sústav - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu

s chemickými faktormi,

23

c) oddelenie hydrosilikátov - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými faktormi,

d) oddelenie teoretickej chémie – žiadne riziko vplyvu chemických faktorov, e) spoločné laboratórium skla - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými

faktormi. 4) Najzávažnejšie identifikované riziká plynúce z povahy práce na ústave anorganickej chémie sú: a) únik oxidu uhoľnatého pri spekaní konštrukčnej keramiky v grafitovej peci, b) intoxikácia ortuťou pri príprave vzoriek, c) únik pár pri tavení anorganických solí. 5) Objektívne posúdenie rizika z bodu 3) bolo vykonané a) meraním obsahu oxidu uhoľnatého za plnej prevádzky grafitovej pece, b) expozičným testom na obsah ortuti v moči pracovníkov, ktorí pri práci prichádzajú do kontaktu s ortuťou 6) Z anlýzy spotreby chemických látok vyplýva nasledovné: Najviac používanou jedovatou látkou je metanol (0,7 – 0,8 litrov ročne), fluorid draselný (1,2 kg ročne) a fluorid sodný (1,5 kg ročne). 7) Vzhľadom na množstvá používaných chemických látok, relatívne nízke koncentrácie pracovných roztokov a spôsob ich spracovania v chemických digestoroch, merania koncentrácie chemických faktorov v pracovnom ovzduší sa okrem meraní v bode 4) na pracoviskách, resp. u zamestnancov nerealizovali. 8) Merania podľa bodov 5a) a 5b) vykonala firma RÚVZ Bratislava, hlavné mesto SR, odbor hygieny laboratórií – odd. lab. hygieny práce (zn. RÚVZ/82-16956/2006, č. protokolu 82/č. 259-2006, dňa 20.12.2006. Výsledky merania sú nasledovné: a) obsah oxidu uholnatého pri práci neprekračuje povolené limity, b) obsah ortuti v moči vyšetrovaných pracovníkov neprekračuje povolené limity, Protokol je uložený na sekretaráte ústavu. 9) Opatrenia, ktoré je nutné vykonať v zmysle ochrany zdravia pracovníkov: a) opatrenia proti úniku oxidu uholnatého sú dostatočné, b) opatrenia proti intoxikácii pracovníkov ortuťou sú dostatočné, c) kedže neexistuje metóda, ktorou by sa dalo kvantifikovať riziko z bodu 4c), sú zamestnanci pracujúci s roztavenými soľami povinní dbať na zvýšenú opatrnosť pri práci, dôsledne dodržiavať všetky postupy, ktorých cieľom je zabrániť únik výparov do pracovného ovzdušia. 10) Posúdenie rizika sa musí aktualizovať pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť riziko, alebo ak závery zdravotného dohľadu preukážu, že je to potrebné. 11) Súčasný stav prevádzky nevyžaduje dodatočné opatrenia, keďže vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika je dostatočné na zníženie tohto rizika. 12) Merania rýchlosti prúdenia vzduchu v digestoroch organizácie boli dňa 7.12.2007 vykonané firmou RÚVZ Bratislava, hlavné mesto SR, odbor hygieny laboratórií – odd. lab. hygieny práce (zn. RÚVZ/82-18126/2007, č. protokolu 82/č. 261-2007) s nasledovnými výsledkami:

24

Vzduchový výkon digestora pre prácu s látkami Digestor v laboratóriu

Rýchlosť prúdenia vzduchu (m.s-1) mimoriadne horľavými, veľmi

jedovatými a karcinogénnymi ostatnými

č. 161 0,51; 0,50 vyhovuje vyhovuje č. 162 0,55; 0,54 vyhovuje vyhovuje č. 168 0,53; 0,46 vyhovuje obmezene len v ľavej

polovici vyhovuje

Podľa ON 91 0971 sa pre prácu s chemickými látkami požaduje nasledovná rýchlosť prúdenia vzduchu v digestoroch: 0,5 – 1,0 m/s : látky mimoriadne horľavé, veľmi jedovaté, karcinogénne a mutagénne 0,2 – 0,5 m/s : ostatné nebezpečné chemické faktory Pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagén-nymi faktormi možno použiť výhradne digestory v lab. č. 161, 162 a 168. 13) V súlade s nariadením vlády SR č. 272 / 2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, v súlade s nariadením vlády SR č. 286 / 2004 Z.z. ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a v súlade s Prevádzkovým poriadkom pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi schváleným v organizácii tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství n e s m ú pracovať s chemickými faktormi klasifikovanými ako mimoriadne horľavé, jedovaté a veľmi jedovaté, žieravé, senzibilizujúce, karcinogénne, mutagénne, poškodzujúce reprodukciu a faktory so škodlivým účinkom na nenarodené a dojčené dieťa E. ZDRAVOTNÝ DOHĽAD PRI PRÁCI 1) Pri práci s chemickými ako aj s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi je zamestnávateľ povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov, ak na základe posúdenia rizík zistí riziko pre ich zdravie. Dohľad sa vykonáva podľa § 12 nariadenia vlády SR č. 355 / 2006 Z.z. a podľa § 13 nariadenia vlády SR č. 356 / 2006 Z.z. Náklady spojené so zdravotným dohľadom pri práci uhrádza zamestnávateľ. 2) Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné priamo uplatňovať individuálne ochranné a preventívne opatrenia. 3) Súčasťou zdravotného dohľadu sú aj lekárske preventívne prehliadky pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia a pri skončení pracovného pomeru. Lekárske preventívne prehliadky v súvislosti s výkonom práce sa vykonávajú jedenkrát za tri roky. 4) Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii obsahujú súhrn výsledkov z vykonanej cielenej lekárskej preventívnej prehliadky, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce. 5) Súhrnný záver musí byť písomne zdokumentovaný a musí vyjadrovať zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na výkon danej práce. 6) Písomné potvrdenie záveru zdravotného dohľadu poskytuje lekár zodpovedný za zdravotný dohľad zamestnancovi a v kópii zamestnávateľovi bez uvedenia dôverných klinických údajov.

25

7) Dobu expozície zamestnanca pri práci za kalendárny rok vyhodnocuje zamestnanec riadiaci práce s nebezpečnými chemickými faktormi na základe údajov personálneho oddelenia a vedúcich zamestnancov. Sumarizácia individuálnych expozícií zamestnancov sa zakladá do posudku o riziku (kap. C.) a organizácia na požiadanie poskytuje hodnoty individuálnej expozície zamestnancovi a lekárovi vykonávajúceho zdravotný dohľad 8) Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa vedú a uchovávajú: a) 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície nebezpečným chemickým faktorom, b) 40 rokov od skončenia práce v riziku expozície karcinogénom alebo mutagénom. 8) Závery z vykonaného zdravotného dohľadu každého pracovníka Ústavu anorganickej chémie sú uložené na personálnom oddelení. Kontrolu pravidelnosti preventívnych prehliadok riadi personálny pracovník.

26

F. PLÁN RIADENIA RIZIKA - REALIZÁCIA PREVENTÍVNYCH A OCHRANNÝCH OPATRENÍ F.1. DODRŽIAVANIE VŠEOBECNÝCH ZÁSAD PREVENCIE RIZIKA

Všeobecné zásady prevencie rizika podľa § 5 NV SR č. 355/2006 Z.z.

Plnenie organizáciou

Zamestnávateľ je povinný pri činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú mieru a) vhodným usporiadaním pracoviska, b) používaním vhodných pracovných prostriedkov pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby a opráv, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku, e) primeranými hygienickými opatreniami,

Písm. a), b), e) Sú realizované v súlade s STN 01 8003 Zásady pre bezpečnú prácu v chemických laboratóriách. Práce s nebezpečnými chemickými látkami najmä s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami sa v zásade vykonávajú v chemických digestoroch. Vo všetkých priestoroch, kde sa chemické látky používajú, vykonáva sa pravidelné čistenie podláh a pracovných plôch.

c) znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru, d) obmedzením dĺžky a intenzity expozície zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,

Písm. c), d) Počty zamestnancov sú určené pracovnými úlohami odvodenými z vedeckovýskumných projektov. V laboratóriách je zriedkavá špecializácia na určité operácie. Poverený pracovník vykonáva sled viacerých krokov a používa metódy, ktoré vyplývajú z experimentu. Dĺžka a intenzita vystavenia pri experimente sú určené laboratórnymi postupmi prebranými z odbornej literatúry alebo návodmi dodávateľov súprav chemikálií.

f) znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,

Písm. f) V laboratórnych podmienkach sa spracovávajú minimálne množstvá chemických látok: - mimoriadne horľavé, veľmi jedovaté, karcinogénne a mutagénne: rádovo desiatky miligramov až desiatky gramov, výnimočne stovky gramov ročne, - jedovaté a horľavé: rádovo decilitre, výnimočne litre ročne

g) vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho takéto chemické faktory na pracovisku

Písm. g) Postupy používané na pracovisku vyplývajú z experimentov zahrňujúcich sled viacerých krokov. Určené sú laboratórnymi metódami a návodmi prebranými z odbornej literatúry alebo od dodávateľov súprav chemikálií. Pre pracovisko je vypracovaný Prevádzkový poriadok pre prácu

27

s nebezpečnými chemickými faktormi. Prevádzkový poriadok obsahuje aj kapitolu Skladovanie nebezpečných chemických látok a Pravidlá nakladania s odpadmi na pracovisku.

F.2. DODRŽIAVANIE ŠPECIFICKÝCH OCHRANNÝCH A PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa § 6 NV SR č. 355 / 2006 Z.z.

Plnenie organizáciou

(1) Zamestnávateľ je povinný vylúčiť riziko nahradením nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov.

Ods. 1) Pracovníci vykonávajú laboratórne postupy, ktoré vyplývajú z experimentov zahrňujúcich predpísaný sled predpísaných krokov. Postupy sú v záujme štandardnosti a reprodukovateľnosti prebrané z odbornej literatúry alebo v súlade s návodmi dodávateľov súprav chemikálií.

(2) Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1, zamestnávateľ je povinný na základe posúdenia rizika podľa § 4 ods. 1 a 2 zabezpečiť zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru vykonaním ďalších ochranných a preventívnych opatrení. Tieto opatrenia musia zahŕňať v poradí dôležitosti a) vhodné pracovné postupy, technické systémy riadenia a používanie primeraných pracovných prostriedkov a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov do pracovného prostredia, b) uplatňovanie kolektívnych ochranných opatrení pri zdroji rizika, ako je odsávanie a uplatňovanie primeraných organizačných opatrení,

Ods. 2) písm. a), b) Viď odsek (1) vyššie, ďalej práce s nebezpečnými chemickými látkami najmä s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými a karcinogénnymi látkami sa v zásade vykonávajú v chemických digestoroch.

(2) c) uplatňovanie individuálnych ochranných opatrení vrátane účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak expozícii nemožno predísť iným spôsobom.

Ods. 2) písm. c) Na pracovisku je podľa profesií a pracovných činností vypracovaný Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), podľa ktorého sú ohrozeným zamestnancom poskytované OOPP, najmä laboratórny plášť, ochranná obuv, rukavice a respirátor.

(3) Súčasťou opatrení podľa odseku 2 je zdravotný dohľad, ktorý zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov podľa § 12 s prihliadnutím na povahu rizika.

Ods. 3) Na práce s chemickými látkami sú pracovníci zaraďovaní na základe potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti z preventívnych lekárskych prehliadok pred nástupom do práce a v súvislosti

28

s výkonom práce. Lekársku preventívnu prehliadku s negatívnym nálezom absolvovali v mesiaci Apríl 2007 všetci zamestnanci organizácie. Ostatní pracovníci budú absolvovať lekársku preventívnu prehliadku jedenkrát za tri roky.

(4) Ak zamestnávateľ nepreukáže inými spôsobmi posúdenia rizika splnenie primeraných ochranných a preventívnych opatrení podľa odseku 2, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť expozíciu zamestnancov, meranie chemických faktorov, ak môžu predstavovať riziko pre zamestnancov, najmä vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom (§ 3 ods. 1).

(5) Výsledky merania chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť pri posudzovaní rizika a plnení povinností vyplývajúcich z výsledkov posudzovania rizika (§ 4). Pri prekročení najvyššie prípustného expozičného limitu (§ 3 ods. 1) je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať preventívne a ochranné opatrenia na zníženie rizika.

(6) Na základe celkového posúdenia rizík (§ 4) a všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä a) zabrániť vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku alebo vtedy, ak to charakter práce neumožňuje, b) vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky, a c) zmierniť škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky

Ods. 4), 5), 6) Kapitola Skladovanie nebezpečných chemických látok je súčasťou Prevádzkového poriadku platného v organizácii. V prípade dietyléteru ako mimoriadne horľavej látky sú prijaté opatrenia vrátane protipožiarnych opatrení, ako napr. zákaz používania otvoreného ohňa a dostupnosť hasiacich prístrojov s dostatočnou účinnosťou. Ostatné používané horľavé faktory nedosahujú nebezpečné koncentrácie. Na pracoviskách sa nepoužívajú ani nedochádza ku vzniku chemicky nestálych faktorov.

29

nestálymi látkami alebo zmesami látok. (7) Pracovné prostriedky a ochranné systémy na pracovisku s

nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočnú kontrolu pracoviska, vybavenia a strojného zariadenia, opatrení na zabránenie výbuchu a systému záchranných prác.

Ods. 7) V organizácii sa nepoužívajú ani nevznikajú výbušné faktory.

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi

jedovatých látok a jedovatých látok a prípravkov podľa § 8 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z.

Plnenie organizáciou

viď ustanovenia § 8 predpisu Opatrenia pri skladovaní veľmi jedovatých a jedovatých látok a prípravkov v organizácii sú uvedené v Prevádzkovom poriadku pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi a za ich plnenie zodpovedajú poverení pracovníci na úrovni celej organizácie a v rámci jednotlivých organizačných jednotiek.

30

F.3. HODNOTENIE RIADENIA RIZIKA 1) Účinok doterajších preventívnych a ochranných opatrení: Doteraz prijaté opatrenia zo strany zamestnávateľa zabezpečili dobrú úroveň ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi. Tomu nasvedčujú aj výsledky zdravotného stavu u zamestnancov a výsledky lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Od r. 2000 nebolo u jeho pracovníkov zistené ochorenie alebo iný škodlivý účinok na zdravie, ktoré možno dať do príčinnej súvislosti s expozíciou chemickým faktorom pri práci, a nedošlo ani k profesionálnym otravám chemickými látkami a prípravkami. 2) Uskutočňovanie nových preventívnych a ochranných opatrení: 1. Merania vzduchového výkonu ukázali, že väčšinu chemických digestorov nevyhovuje na prácu s chemikáliami. V súčasnosti každé oddelenie, kde sa pracuje s chemikáliami, disponuje jedným dvoj-digestorom pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami. Opatrenie: Organizácia zabezpečí prostredníctvom servisnej firmy technickú úpravu digestorov v laboratóriach s cieľom zvýšiť vzduchový výkon nad 0,5 m/s predpísaný normou ON 91 0971 pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami. Plán úprav bude taký, aby do roku 2010 bola takto upravená minimálne polovica digestorov. 3. Organizácia bude zabezpečovať lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov používajúcich nebezpečné chem. faktory nasledovne: - pred nástupom do práce, pred zmenou pracovného zaradenia, pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, po skončení pracovného pomeru, - v súvislosti s výkonom práce jedenkrát za tri roky, 4. Organizácia bude zabezpečovať oboznamovanie o BOZP pre zamestnancov používajúcich nebezpečné chemické faktory nasledovne: - individuálne oboznámenie po nástupe do práce, - školenie jedenkrátročne pre všetkých zamestnancov používajúcich NChF. Vyhodnotenie plnenia opatrení uskutoční: Celoročnú kontrolu vykonáva komisia, v ktorej je aj zástupca zamestnancov, poverená riaditeľom. Termín: 1.7. kalendárneho roku Posudok o riziku vypracoval: Ing. Miroslav Boča, PhD. - vedúci zamestnanec riadiaci práce s nebezpečnými chemickými faktormi Schválil dňa ………..…. prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV S posudkom o riziku boli v súlade so zákonom č. 124/2006 Z.z. oboznámení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť používajúci chem. faktory Zástupca 1 (meno): podpis Zástupca 2 (meno): podpis V Bratislave, dňa

31

Čl. IV BEZPEČNOSTNÉ PREDPISY PRE PRÁCU V LABORATÓRIU

1) V snahe predísť úrazom a škodám na majetku pri práci v chemickom laboratóriu, bolo vypracované tieto bezpečnostné predpisy. Bezpečnostné predpisy vychádzajú z STN 01 08003 – Zásady pre bezpečnú prácu v chemických laboratóriách. 2) S predpismi musia byť oboznámení všetci zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú prác v laboratóriu a vlastnoručným podpisom potvrdia, že ich vzali na vedomie a budú sa nimi riadiť.

A. ZÁSADY BEZPEČNEJ PRÁCE V LABORATÓRIU 1) Každý kto v laboratóriu pracuje musí mať odbornú spôsobilosť pre prácu v takom rozsahu, ktorý je potrebný na bezpečné splnenie pracovnej úlohy. 2) V laboratóriu musí byť udržiavaná čistota a poriadok. Zariadenia a prístroje musia byť udržiavané v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave. Únikové cesty a východy z laboratória musia byť trvale voľné. 3) Každý zamestnanec v laboratóriu musí byť oboznámený s umiestnením a obsluhou hasiacich prístrojov. 4) V laboratóriu je dovolené vykonávať len práce nariadené vedúcim a práce, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. 5) Laboratórne sklo a iný materiál sa nesmie používať na jedlo a pitie a uschovávanie potravín. V laboratóriu je zakázané jesť, piť a fajčiť. 6) Ak to vyžaduje charakter práce, každý zamestnanec je povinný používať osobné ochranné pracovné pomôcky, ktoré sa musí udržiavať v použiteľnom stave. 7) Do odpadového potrubia je zakázané vylievať rozpúšťadlá nemiešateľné s vodou, vylievať alebo sypať nebezpečné chemické látky (podľa definície v článku 2 bod 1) a látky, ktoré so stykom s vodou, kyselinami alebo zásadami uvoľňujú nebezpečné chemické látky. 8) Do odpadového potrubia sa smú vylievať v obmedzenom množstve (naraz max. 0,5 litra) rozpúšťadlá miešateľné s vodou po zriedení najmenej 1 : 10 a kyseliny a zásady, zriedené najmenej 1 : 30. 9) Rozpúšťadlá, ktoré nemožno regenerovať alebo likvidovať vyliatím do odpadového potrubia, sa dávajú do určenej nádoby. a zberajú separovane do určených nádob v súlade s predpismi o odpadoch. 10) Olejový kúpeľ sa musí chrániť pred stykom s vodou. Ak pri práci vnikne do oleja voda, zahrievanie sa musí okamžite prerušiť a olej vymeniť. 11) Laboratórne práce sa smú vykonávať iba v laboratóriách vybavených podľa povahy práce. 12) Laboratória musia byť vybavené: • osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, • hasiacimi prostriedkami, • prostriedkami pre poskytnutie prvej pomoci, • prívodom vody,

32

• asanačnými a neutralizačnými prostriedkami podľa charakteru práce. 13) Vstup do laboratória musí byť označený podľa povahy práce výstražnými tabuľkami, napr. zákaz vstupu s otvoreným ohňom, označenie technických plynov. 14) Zariadenia, prístroje a náradie sa musia udržiavať v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave. Únikové cesty a manipulačné priestory, uzávery vody, plynu a elektrického prúdu musia byť označené a trvale voľné, resp. prístupné. 15) Potraviny ani nápoje určené na konzumáciu sa nesmú ukladať do chladničiek a mrazničiek určených na prechovávanie chemických látok a biologického materiálu. 16) Pre práce, pri ktorých môže dôjsť k úniku nebezpečných chemických látok do pracovného prostredia, sa musí zabezpečiť odsávanie (práca v digestóriu!). 17) Používanie nevhodných alebo poškodených prístrojov, náradia a laboratórnych nádob je zakázané.

B. PRÁCA SO SKLOM 1) Sklo je pri práci v laboratóriách najpoužívanejší ale veľmi krehký materiál. Preto s ním zaobchádzame veľmi opatrne. 2) Pri práci so zábrusovým sklom dbáme, aby nedošlo k „zapečeniu zábrusu“. Pri zostavovaní aparatúr dbáme, aby jednotlivé diely boli zo skla s tým istým koeficientom rozťažnosti. V krajnom prípade môže byť plášť zábrusu zo skla s vyšším koeficientom rozťažnosti. Zapekaniu zábrusov zabránime ich natieraním (horné dve tretiny zábrusu) vhodným mazadlom. Ak už k zapečeniu došlo, zábrus sa nesnažíme uvoľniť krútením ani iným násilným spôsobom. Tento postup vedie takmer vždy k prasknutiu skla a poraneniu. Na uvoľnenie zapečeného zábrusu používame určenú techniku, pričom používame ochranné rukavice. 3) Črepy a iné odpadky s ostrými hranami sa musia odkladať do zvláštnej odpadovej nádoby. Nesmú sa dávať do odpadkových košov. 4) Pri práci za zníženého tlaku v sklenenej aparatúre sa smú používať len nepoškodené banky s guľatým, alebo iným vhodným dnom. Používať na tieto práce poškodené nádoby a nádoby s plochým dnom je zakázané. Pri práci za zníženého tlaku sa musí používať ochranný štít.

C. PRÁCA S CHEMICKÝMI LÁTKAMI

1) Je zakázané ochutnávať akékoľvek chemické látky a inhalovať ich výpary. 2) Pri manipulácii s NChL používame predpísané ochranné pomôcky – rukavice, okuliare, ochranný štít, zásteru. 3) Všetky manipulácie s NChL a látkami dymivými a zapáchajúcimi je dovolené robiť len v digestóriu s odťahom spĺňajúcom príslušné normy. 4) Pri práci s látkami v otvorených nádobách (skúmavky) sa musí ich ústie udržiavať odvrátené od seba, ako aj iných pracovníkov. 5) Látky, ktorých vzájomným rozpúšťaním sa uvoľňuje teplo, sa musia rozpúšťať po častiach za stáleho miešania a chladenia.

33

6) Pri manipulácii s horľavinami prvej triedy (éter, acetón, benzín, benzén atď.), je zakázané používať otvorený oheň v okruhu dvoch metrov. Pri destilácii týchto látok na alonž chladiča pripojíme hadicu, ktorej druhý koniec vedie do odpadového potrubia. 7) Žiadna aparatúra obsahujúca chemické látky, ani plne automatizovaná, sa nesmie nechať v prevádzke bez dozoru. 8) Nádoby s horľavinami sa musia uschovávať na tmavom a chladnom mieste. Nesmú sa vystavovať slnečným lúčom, pretože sklo ako spojná šošovka môže spôsobiť ich vznietenie. 9) Pri sušení látok, ktoré boli kryštalizované, alebo premývané rozpúšťadlami tvoriacimi so vzduchom výbušnú zmes (prakticky všetky organické rozpúšťadlá), sa nesmie používať elektricky vyhrievaná sušiareň. 10) Vedúci zamestnanec je povinný zamestnanca upozorniť na riziká pri práci s NChL a kontrolovať doddržiavanie bezpečných pracovných postupov. 11) Je zakázané zahrievať organické rozpúšťadlá v otvorenej nádobe. Pri destilácii alebo refluxovaní je potrebné kontrolovať tesnosť zábrusom spojených častí aparatúry. 12) Každá aparatúra, v ktorej uskutočňujeme reakciu, musí byť odvzdušnená (najčastejšie cez chladič). Nikdy nepracujeme s uzavretou aparatúrou! 13) Každú reakciu spojenú s uvoľňovaním tepla začíname robiť až vtedy, keď máme pripravený vhodný kúpeľ na chladenie. 14) Všetky práce s nebezpečnými chemickými látkami musia byť technicky zabezpečené tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom. 15) Pri práci s nebezpečnými chemickými látkami sa musí technickými opatreniami vylúčiť priamy kontakt pracovníkov s týmito látkami. Pri práci sa musia používať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa povahy práce. Pri práci s látkami, ktoré pokožku leptajú a dráždia, napr. žieraviny, alebo ju odmasťujú (organické rozpúšťadlá) musia byť zamestnanci podľa povahy práce vybavení ochrannými masťami. 16) NChL sa v zmysle príslušných právnych predpisov musia podľa týchto predpisov označovať a musí sa s nimi podľa týchto predpisov zaobchádzať. 17) Je zakázané nasávať roztoky nebezpečných chemických látok do pipiet ústami. Musia sa používať bezpečnostné pipety alebo sa musí nasávať pomocou vákua. 18) Rozliate kyseliny je potrebné ihneď spláchnuť vodou, príp. neutralizovať uhličitanom sodným (práškovou sódou) a opäť spláchnuť vodou. 19) K odstráneniu rozliatej kyseliny dusičnej a ďalších silných oxidačných zmesí (napr. kyselina chrómsírová) sa nesmú používať piliny, textil ani iné organické látky. 20) Pri práci s nepolárnymi rozpúšťadlami treba vylúčiť vznik statickej elektriny. 21) Pri separačných prácach, pokiaľ sa pri nich pracuje s horľavými kvapalinami, treba zamedziť vzniku výbušných zmesí v laboratóriu a vylúčiť zdroje iniciácie a požiaru.

34

22) Pri rozliatí horľavých kvapalín sa musia okamžite zhasnúť plynové spotrebiče v miestnosti, vypnúť elektrický prúd zvonka miestnosti, vyhlásiť zákaz vstupu nepovolaným osobám a zaistiť dobré vetranie (nie na chodbu). 23) Rozliata horľavá kvapalina sa nechá vsiaknuť do vhodného porézneho materiálu, uložiť do vhodného obalu a odovzdať na zneškodnenie. Rozliate nepolárne rozpúšťadlá je zakázané roztierať na podlahe alebo na podložke z umelých hmôt (nebezpečie výboja statickej elektriny). 24) Pracovníci, ktorí uskutočňujú asanáciu, sa musia chrániť pred škodlivým vplyvom rozliatej kvapaliny. Ostatní, ktorí sa odstraňovania dôsledkov nehody nezúčastňujú, sa nesmú zdržiavať v miestnosti. 25) Nádoby s agresívnymi kvapalinami sa musia ukladať tak, aby boli bezpečne dosiahnuteľné všetkým pracovníkom laboratória, nie vyššie ako vo výške pliec. 26) V prípade požiaru chemických látok postupujeme pokojne, ale rýchlo. 27) Na likvidáciu požiaru chemických látok v nádobách stačí prikrytie horiacej nádoby vekom, zásterou, dekou, mokrou handrou a pod. Vypneme kahany a elektrické spotrebiče a z okolia požiaru odstránime nádoby s horľavinami. 28) Ak horia šaty alebo vlasy, postihnutý nesmie utekať. Oheň udusiť zásterou, dekou alebo plášťom. Na hasenie horiacich ľudí nesmieme použiť prenosné hasiace prístroje. 29) Horiace rozliate chemické látky hasíme hasiacim prístrojom práškovým, snehovým alebo penovým. Ak vznikol požiar takého rozsahu, že je zrejmé, že ho nemožno zlikvidovať prenosnými hasiacimi prístrojmi, prítomní zamestnanci musia opustiť laboratórium a vyhlásiť požiarny poplach. Požiarny poplach sa vyhlási volaním „H O R Í“. 30) Pred začatím každej práce v laboratóriu je zamestnanec je povinný oboznámiť sa s bezpečnostnými predpismi pre daný typ práce, ktoré sú uvedené v každom pracovnom postupe. 31) O každej nehode v laboratóriu upovedomíme vedúceho zamestnanca a podľa závažnosti aj riaditeľa.

Čl. V OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI FAKTORMI

1) V oblasti ochrany zdravia pri práci s chemickými látkami sú základnými právnymi normami zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. 2) Zamestnávateľ je povinný: a) Zisťovať nebezpečné chemické faktory na pracovisku, a ak ich zistí, posudzovať riziko

vyplývajúce z týchto faktorov. b) Ak výsledky posúdenia rizika podľa bodu 2) písm. a) preukážu riziko vyplývajúce

z nebezpečných chemických faktorov, zamestnávateľ je povinný vylúčiť ho vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

c) Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko, zamestnávateľ je povinný obmedziť riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov na najnižšiu možnú mieru vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

35

d) Na základe celkového posúdenia rizík je zamestnávateľ povinný vykonávať technické a organizačné opatrenia primerané povahe vykonávanej činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností.

e) Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku; Osoby, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť.

f) Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce, ak ďalej nie je ustanovené inak.

g) Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov a uchovávať ich 10 rokov od skončenia práce.

h) Zamestnávateľ je ďalej povinný zabezpečiť požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov pri skladovaní nebezpečných chemických faktorov.

i) Zamestnávateľ je ďalej povinný zabezpečiť nebezpečné chemické faktory proti ich zneužitiu alebo odcudzeniu.

j) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov údaje získané podľa odseku a), informácie o nebezpečných chemických faktoroch vyskytujúcich sa na pracovisku a umožniť im prístup k akýmkoľvek záznamom o bezpečnostných údajoch a k záznamom vedeným zamestnávateľom podľa odsekov f) a g).

3) Pri vstupnej inštruktáži o BOZP sa zamestnancovi poskytnú informácie a poučenia pri práci s chemickými faktormi.

Čl. VI OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI S KARCINOGÉNNYMI A MUTAGÉNNYMI FAKTORMI

1) Základnými právnymi normami v oblasti ochrany zdravia pri práci s karcinogénmi a mutagénmi je zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci. 2) Zamestnávateľ je povinný: a) Pre každú činnosť, pri ktorej môžu byť zamestnanci vystavení karcinogénnym alebo

mutagénnym faktorom zisťovať druh, mieru a trvanie vystavenia zamestnancov týmto faktorom tak, aby sa dali posúdiť všetky z nich vyplývajúce nebezpečenstvá pre zamestnancov a určiť príslušné opatrenia. Pri posudzovaní rizika je zamestnávateľ povinný prihliadať na všetky možné spôsoby a cesty vstupu týchto faktorov do organizmu.

b) Pri posudzovaní rizika podľa odseku a) je zamestnávateľ povinný osobitne prihliadať na ohrozených zamestnancov a preskúmavať ich zaradenie na pracovisko, na ktorom by mohli byť vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

c) Zamestnávateľ je povinný obmedzovať používanie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami, prípravkami alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie zamestnancov.

d) Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku a) preukážu riziko vyplývajúce z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov, zamestnávateľ je povinný

aa) zabrániť vystaveniu zamestnancov týmto faktorom, bb) dodržiavať technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty karcinogénnych a

mutagénnych faktorov,

36

cc) poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie o výsledkoch posudzovania,

dd) informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o opatreniach na vylúčenie alebo obmedzenie rizika vyplývajúceho z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov,

ee) informovať o možných nebezpečenstvách a ohrozeniach vrátane zvýšenia rizika, ak súčasne fajčia alebo požívajú tabak,

e) Ak nahradenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov podľa odseku c) nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom systéme, ak je to technicky možné. Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí, aby vystavenie zamestnancov týmto faktorom bolo znížené na najnižšiu technicky možnú úroveň.

f) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie a poučenie zamestnancom a zástupcom zamestnancov o nebezpečenstvách spojených s používaním karcinogénnych faktorov a mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.

g) Na pracoviskách s karcinogénnymi alebo mutagénnymi faktormi môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. Na pracoviskách s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

h) Zamestnávateľ je povinný viesť zoznamy zamestnancov vystavených karcinogénnym a mutagénnym faktorom, záznamy o výsledkoch ich merania, uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie najmenej 40 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

i) Karcinogénne alebo mutagénne faktory sa nesmú používať pri výučbe v základných školách a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách ich možno používať na základe oznámenia príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

3) Pri vstupnej inštruktáži o BOZP sa zamestnancovi poskytnú informácie a poučenia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.

Čl. VII PRAVIDLÁ PRÁCE S NEBEZPEČNÝMI CHEMICKÝMI FAKTORMI

1) Práce s nebezpečnými chemickými faktormi musia byť obmedzené na najmenšiu možnú mieru. Môžu byť používané len tam, kde ich nie je možné nahradiť látkami alebo pracovnými postupmi, ktoré sú menej nebezpečné. Pri práci sa používajú osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), aby bol s týmito látkami vylúčený priamy kontakt (príloha 6). Nádoby s jedovatými látkami alebo žieravinami sa nesmú premiestňovať otvorené. Prenášať ich možno len v ochranných obaloch chrániacich pred rozbitím alebo rozliatím (napr. v plastických vedrách). 2) Zamestnanci a iné oprávnené osoby, ktoré s nebezpečnými chemickými faktormi (skr. NChF) zaobchádzajú, musia poznať: • povahu a účinky týchto látok z hľadiska ochrany zdravia, • spôsoby zaobchádzania s nimi, • ochranné opatrenia, ktoré treba dodržiavať, • zásady prvej pomoci. 3) Pri zaobchádzaní s NCHF je každý zamestnanec povinný postupovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia, používať ich len v miere nevyhnutne potrebnej a zabrániť ich zneužitiu alebo odcudzeniu. Zamestnancom, ktorí pri práci z nedbalosti alebo z neznalosti ohrozujú ľudí, zvieratá a životné prostredie, sa práca s NChF zakáže.

37

4) Kontrolu dodržiavania pravidiel bezpečnej práce s NChF vykonávajú v rámci organizácie zamestnanec riadiaci práce s chemickými faktormi menovaný riaditeľom a spĺňajúci kvalifikačné požiadavky ustanovené v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva

Čl. VIII SKLADOVANIE CHEMICKÝCH LÁTOK

1) Nebezpečné chemické látky môžu byť skladované len na miestach k tomu určených, v predpísaných množstvách a v príslušných bezpečnostných obaloch. Na obaloch musí byť vyznačený ich obsah a musia byť označené bezpečnostnými symbolmi. 2) Pri odlievaní alebo prelievaní uskladnených kvapalných chemických látok musia byť nádoby umiestnené tak, aby nedošlo k ich prevrhnutiu alebo rozbitiu. Kvapaliny z väčších obalov sa odlievajú pomocou výklopných košov alebo špeciálnych čerpadiel. Skladované látky v tuhom skupenstve sa musia naberať lopatkami, laboratórnymi lyžicami alebo špachtľami z materiálu, ktorý nereaguje s danou látkou. 3) Priestor, kde sa skladujú nebezpečné chemické látky, musí byť označený bezpečnostnými tabuľkami. Pracovisko musí byť zabezpečené dostatočným množstvom asanačných prostriedkov. V prípade rozliatia chemických látok treba asanáciu kontaminovaných plôch vykonať okamžite. 4) Kyseliny sa majú skladovať v chladných miestnostiach, musia byť chránené pred mrazom a slnečným žiarením. V skladoch kyselín sa nesmú ukladať iné predmety, na vyprázdňovanie veľkých nádob s kyselinami a inými žieravinami sa musí používať vhodné vyklápacie zariadenie. 5) Pokiaľ sú tieto látky aj horľavými kvapalinami, platia pre nich príslušné ustanovenia zákona o horľavých kvapalinách. Musia byť uložené tak, aby pri rozbití obalu nedošlo k ich zmiešaniu s inými látkami. 6) Látky, ktoré sa svetlom rozkladajú, musia byť uskladnené v nádobách z tmavého skla alebo nepriesvitného materiálu. Nádoby s kvapalinami, kde zaoblenie obalu pôsobí ako spojná šošovka, sa musia chrániť pred slnečnými lúčmi. 7) Oddelene, podľa chemickej povahy, sa musia ukladať látky, ktoré navzájom nebezpečne reagujú, ako napr. oxidačné činidlá a látky horľavé. Na posúdenie vhodnosti skladovania je možné použiť tabuľku s obrazovými symbolmi nebezpečných chemických látok.

A. ŠPECIFICKÉ OCHRANNÉ A PREVENTÍVNE OPATRENIA PRI SKLADOVANÍ

JEDOVATÝCH LÁTOK (§ 8 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi

s expozíciou chemickým faktorom pri práci)

1) Miestnosť, v ktorej sa skladujú jedovaté látky a prípravky alebo veľmi jedovaté látky a prípravky, musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu, a nesmú sa v nej skladovať a) humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá, b) omamné látky, psychotropné látky a prípravky, c) potraviny, d) krmivá, e) výbušné látky a prípravky a f) horľavé látky.

38

2) Veľmi jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f) len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi jedovatých látok a prípravkov. S jedovatými látkami a prípravkami sa môžu veľmi jedovaté látky a prípravky skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak takýto spôsob skladovania schválil príslušný úrad verejného zdravotníctva. 3) Jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena. 4) Jedovaté látky a prípravky a veľmi jedovaté látky a prípravky umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a prípravkov na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov. 5) Veľmi jedovaté látky a prípravky možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi jedovatými látkami a prípravkami. Nepoužité veľmi jedovaté látky a prípravky sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu alebo inak spoľahlivo zabezpečiť. Množstvo veľmi jedovatých látok a prípravkov sa musí evidovať spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov o každom príjme a výdaji týchto látok a prípravkov. 6) V organizácii sa veľmi jedovaté látky a prípravky skladujú v centrálnom sklade v miestnosti slúžiacej ako sklad chemických látok. Uložené sú v uzamknutej kovovej skrinke, označenej „Veľmi jedovaté látky“. Sklad je uzamknutý a zabezpečený proti vlámaniu. 7) Malé množstvá jedov potrebné pre chemické analýzy a biologické štúdia sa skladujú v priestoroch organizačných jednotiek v uzamknutých skrinkách zabezpečených proti vlámaniu a označených „Veľmi jedovaté látky“. 8) Na obaloch NChL, s ktorými sa zaobchádza ako s laboratórnymi chemikáliami a nie sú v originálnom obchodnom balení, musí byť uvedený názov látky alebo prípravku, obrazový symbol, nápis a údaje o hmotnosti alebo objeme. Táto povinnosť sa vyžaduje aj na označenie látok a ich prípravkov získaných od iných organizácií a inštitúcií ako obchodných, domácich i zahraničných. Označenia, nápisy a symboly musia mať také rozmery a musia byť tak umiestnené, zhotovené a upravené, aby po celý čas používania obalu boli zreteľne viditeľné a musí vyhovovať technickým normám STN 01 8010. 9) Pracoviská, na ktorých sa pracuje a zaobchádza s VJL, sú povinné viesť o týchto látkach skladovú evidenciu o ich množstvách, príjme, výdaji, spôsobe a čase použitia predpísaným spôsobom. 10) Príjem, stav zásob a výdaj sa eviduje v Knihe veľmi jedovatých látok. Náležitosti vedenia evidencie v Knihe veľmi jedovatých látok (príloha 7) upresňuje zamestnanec riadiaci práce s chemickými faktormi (článok X bod 1a)). Písomné doklady sa vedú tak, aby údaje v nich uvedené nebolo možné dodatočne meniť. Chybné údaje sa musia opraviť tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný. Doklady o evidencii sa uschovávajú desať rokov od skončenia zaobchádzania s veľmi jedovatými látkami a prípravkami. 11) Doklady o evidencií karcinogénnych a mutagénnych látok sa uchovajú 40 rokov od skončenia prác s príslušnou látkou na príslušnom pracovisku.

39

12) Výdaj veľmi jedovatých látok a prípravkov z centrálneho skladu podlieha písomnému súhlasu zamestnanca riadiaceho práce s chemickými faktormi (článok X bod 1a)) poznamenanému v Knihe veľmi jedovatých látok. 13) Výdaj veľmi jedovatých látok a prípravkov zo skladu organizačnej jednotky podlieha písomnému súhlasu zamestnanca riadiaceho práce s chemickými faktormi na tejto organizačnej jednotke (článok X bod 1b)) poznamenanému v Knihe veľmi jedovatých látok. 14) Zodpovednosť za prípadné zneužitie alebo odcudzenie prebraných balení VJL nesú príslušní pracovníci. Konkrétnu spotrebu uvedených látok pri experimentoch si pracovníci zaznamenávajú vo svojich pracovných protokoloch.

Čl. IX PREVÁDZKA NA PRACOVISKÁCH

1) Na príslušných pracoviskách Ústavu anorganickej chémie SAV podľa článku I bod 2), môžu priamo zaobchádzať s nebezpečnými chemickými faktormi a riadiť zaobchádzanie s nimi len pracovníci, ktorí spĺňajú požiadavky zdravotnej a odbornej spôsobilosti. a) zdravotná spôsobilosť na prácu s nebezpečnými chemickými faktormi sa preukazuje

výsledkami vstupnej preventívnej prehliadky zamestnancov a ich periodickými prehliadkami vykonanými najmenej raz za 3 roky, zdravotná spôsobilosť na prácu s veľmi jedovatými látkami, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami sa preukazuje výsledkami vstupnej preventívnej prehliadky zamestnancov a ich periodickými prehliadkami vykonanými najmenej raz za rok;

b) odbornú spôsobilosť na prácu s jedovatými látkami, veľmi jedovatými látkami, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami musia mať zamestnanci, ktorí priamo riadia zaobchádzanie s týmito látkami a zamestnanci, ktorí pracujú s týmito látkami a zamestnanci poverení odborným vedením a odborným dohľadom pri výučbe alebo zaškoľovaní osôb preukázateľne tak, ako to ustanovujú príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva

2) Pri zaobchádzaní s nebezpečnými chemickými látkami, ako aj s ich prípravkami, je každý povinný postupovať tak, aby nebolo poškodené zdravie ľudí, aby neboli poškodené zdravé životné podmienky, predmety bežného používania, zdravý stav ovzdušia, vody a pôdy. 3) Každý kto zaobchádza s nebezpečnými chemickými látkami alebo kto svojou činnosťou pri výskume môže ovplyvniť ich používanie inými osobami, je povinný zaobchádzať s nimi len v miere nevyhnutne potrebnej a vyvarovať sa ich použitiu tam, kde je možno ich nahradiť látkami alebo ich prípravkami neškodlivými, alebo aspoň menej škodlivými, prípadne je povinný v tomto smere ovplyvniť ich používanie. 4) Osoby, ktoré prichádzajú do styku s nebezpečnými chemickými látkami a ich prípravkami pri výučbe alebo výskume a zaškoľovaní, musia byť pod priamym odborným dohľadom osoby s požadovanou odbornou spôsobilosťou. 5) Pri práci v laboratóriách je potrebné dodržiavať plnenie STN 01 8003 - Bezpečnostné predpisy pre prácu v chemických laboratóriách. 6) Podľa povahy a množstva nebezpečných chemických látok a ich prípravkov, ktoré sú skladované alebo sa s nimi manipuluje, musí byť na takomto pracovisku dostatok prostriedkov na likvidáciu prípadnej nehody – havárie.

40

7) Na takýchto pracoviskách musí byť pre aktuálny počet osôb dostatok predpísaných osobných ochranných prostriedkov pre ochranu zdravia a musí byť k dispozícií lekárnička s potrebnou výbavou pre poskytnutie prvej pomoci. 8) Zamestnanci pracujúci s nebezpečnými chemickými látkami sú povinní dodržiavať všetky bezpečnostné náležitosti, ktoré sú uvedené v karte bezpečnostných údajov. 9) Na pracovisku, na ktorom sa pracuje s nebezpečnými chemickými látkami, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť karty bezpečnostných predpisov pre tieto látky. 10) Karty bezpečnostných údajov nebezpečných chemických látok sú súčasťou elektronickej formy tohto prevádzkového poriadku. Zamestnávateľ zabezpečí prístup k týmto kartám na všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie SAV. 11) Každý zamestnanec, pred začatím práce s nebezpečnou chemickou látkou musí preštudovať príslušnú kartu bezpečnostných údajov a je zodpovedný za dodržiavanie uvedených predpisov a postupov.

Čl. X ZODPOVEDNOSŤ

1) Pre potreby prevádzky jednotlivých pracovísk Ústavu anorganickej chémie SAV sa zavádzajú nasledovné skupiny zodpovedných pracovníkov vo vzťahu k akýmkoľvek chemickým faktorom. a) Vedúci zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na Ústave anorganickej chémie SAV a zodpovedný za dodržiavanie predpisov o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi a ich kontrolou. b) Zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na jednotlivých oddeleniach Ústavu anorganickej chémie SAV. c) Zamestnanec spôsobilý na prácu s jedovatými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami na Ústave anorganickej chémie SAV. Zoznamy zamestnancov v odstavcoch a-c sú v prílohe 8. Prílohu č. 8 Prevádzkového poriadku vydáva riaditeľ ústavu, ktorý zodpovedá zároveň za správnosť údajov o osobách uvedených v prílohe č. 8 a za príslušné aktuálne zmeny v personálnom obsadení, alebo zmeny v odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov. 2) Vedúceho zamestnanca podľa bodu 1a) menuje písomne riaditeľ ústavu. Pracovníkov podľa bodu 1b) a 1c) určia písomne vedúci oddelení ústavu. 3) Pracovníci podľa bodu 1) musia byť zdravotne a odborne spôsobilí. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho zamestnanca v prípade bodu 1a) vydáva regionálny úrad verejného zdravotníctva. Osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti vydáva lekár s príslušným certifikátom, ako to ustanovujú príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva 4) Riaditeľ ústavu vydáva každoročne pokyn na kontrolu laboratórií vo vzťahu k bezpečnosti práce a vo vzťahu k dodržiavaniu bezpečnostných predpisov pri práci s chemickými faktormi. Zamestnanec podľa bodu 1a) zabezpečí vykonanie tejto kontroly v súlade s bodom F.3. a predloží riaditeľovi správu o zistených nedostatkoch spolu s odporúčaním na ich odstránenie. Riaditeľ vydá príkaz vedúcim oddelení na odstránenie zistených závad. 5) Zamestnanec podľa bodu 1a) koordinuje prácu zamestnancov podľa bodu 1b) pri odstraňovaní zistených závad. 6) Zamestnanec podľa bodu 1a) ďalej:

41

a) Riadi práce s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na Ústave anorganickej chémie.

b) Kontroluje dodržiavanie Prevádzkového poriadku na pracoviskách, c) Vydáva veľmi jedovaté látky z centrálneho skladu pracovníkom podľa bodu 1c), d) Vykonáva evidenciu veľmi jedovatých látok v centrálnom sklade, e) Zabezpečuje súlad prevádzky Ústavu anorganickej chémie súvisiacej s chemickými

faktormi s legislatívnymi predpismi. f) Pred ukončením pracovného pomeru alebo počas dlhodobej neprítomnosti

v organizačnej jednotke odovzdať funkciu zodpovedného pracovníka po inventúre inému pracovníkovi poverenému riaditeľom organizácie.

7) Zamestnanec podľa bodu 1b): a) Riadi práce s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na príslušnom

pracovisku, b) Kontroluje dodržiavanie Prevádzkového poriadku na pracovisku, c) Vydáva veľmi jedovaté látky na príslušnom pracovisku pracovníkom podľa bodu 1c), d) Vykonáva evidenciu veľmi jedovatých látok na príslušnom pracovisku, 8) Zamestnanec podľa bodu 1a) a1b) je povinný v zmysle oblasti pôsobenia: a) k dátumu prebrania funkcie zvážením stanoviť množstvá VJL a písomne potvrdiť ich

príjem v Knihe VJL. Náležitosti vedenia evidencie v Knihe VJL upresňuje riadiaci zamestnanec podľa bodu 1a).

b) zaisťovať, aby sa NChF ukladali a skladovali podľa predpisov v príslušnej organizačnej jednotky. Veľmi jedovaté látky a prípravky musia byť uložené oddelene od ostatných jedovatých látok a označené ako skupina, aby nedošlo k ich zámene. Kľúč od skladu smie mať iba zodpovedný pracovník.

c) spätne od pracovníkov prijímať VJL, ktoré títo pracovníci počas zmeny nespracovali, a ich príjem evidovať v Knihe VJL,

d) za účelom celoústavnej evidencie a pre potreby oprávnených štátnych orgánov poskytovať riadiacemu zamestnancovi informácie o príjme, zásobe, výdaji, spôsobe a účele použitia VJL a ďalších určených NChF,

e) nepotrebné, staré alebo preexpirované zásoby NChF ako aj obaly po použití odovzdávať riadiacemu zamestnancovi do skladu chemického odpadu,

f) zodpovedá, aby neoprávnené osoby nemali prístup k uvedením látkam, g) stratu alebo odcudzenie VJL je povinný neodkladne hlásiť vedúcemu oddelenia alebo

riaditeľovi ústavu, ktorí udalosť oznámia príslušnému policajnému útvaru; h) nehodu, ktorá by mohla spôsobiť ohrozenie životného prostredia, vody, pôdy alebo

ovzdušia, musí okamžite hlásiť: vedúcemu oddelenia alebo riaditeľovi ústavu a referátu BOZP a OPP.

i) za svoju činnosť zodpovedá vedúcemu oddelenia alebo riaditeľovi.

5) Zamestnanec poverený zastupovaním zodpovedného zamestnanca: Počas neprítomnosti zodpovedného zamestnanca na pracovisku plní všetky jeho povinnosti. Musí spĺňať príslušnú odbornú a zdravotnú spôsobilosť. 6) Zamestnanec podľa bodu 1c), ktorý prichádza do styku s VJL sú povinní podľa rozsahu svojich pracovných a študijných povinností oboznámiť sa s týmto Prevádzkovým poriadkom a dodržiavať ich ustanovenia, s dôrazom na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa NChL.

Čl. XI OPATRENIA V PRÍPADE NÁHODNE VZNIKNUTÝCH MIMORIADNYCH OKOLNOSTÍ -

HAVÁRIE 1) Plnením úloh a povinností ustanovených v predchádzajúcich častiach tohto Prevádzkového poriadku sú vytvorené dostatočné potrebné predpoklady a opatrenia pre:

42

a) zabránenie vzniku úrazu, náhleho individuálneho alebo skupinového hromadného poškodenia zdravia; b) zabezpečenie zdravotne hygienicky vyhovujúcich pracovných podmienok; c) ochranu životného prostredia; vody, pôdy, ovzdušia a ostatných zložiek životného prostredia; 2) Na pracoviskách a v laboratóriách príslušných oddelení ústavu, môžu vzniknúť len náhodne mimoriadne okolnosti (havárie) v prípadoch : a) zlyhania ľudského faktoru, b) nepredvídanej poruchy technického zariadenia, c) nedodržania Prevádzkového poriadku pre zaobchádzanie s NChL, d) nedodržania plnenia STN 01 8003 Bezpečnostných predpisov pre prácu v chemických

laboratóriách, e) živelnej pohromy. 3) Z hľadiska veľkosti možného rizika náhodného vzniknutia mimoriadnych okolností a v náväznosti na riešenie a odstraňovanie možným rozsahom vzniknutých následkov poškodenia zdravia, pracovného a životného prostredia nemožno predpokladať, že by takáto udalosť mala rozsiahle následky. 4) Na likvidáciu následkov prípadného náhodného vzniknutia mimoriadnych okolností treba vykonať potrebné opatrenia podľa rozsahu následkov poškodenia zdravia a možností negatívneho ohrozenia životného prostredia.

A. HAVARIJNÝ PLÁN PRI ÚNIKU NEBEZPEČNÝCH CHEMICKÝCH FAKTOROV 1) Pracoviská, kde sa používajú a skladujú nebezpečné chemické faktory, sa označujú bezpečnostnými značkami a zabezpečujú dostatočným množstvom asanačných a neutralizačných prostriedkov a podľa povahy NChF aj hasiacich prístrojov. 2) Únikové cesty a manipulačné priestory, uzávery vody, plynu a elektrického prúdu sa označujú v súlade s osobitným predpisom (NV SR č. 387/2006 Z.z.) a udržujú trvale voľné, resp. prístupné. 3) Oboznámenie (vstupné, opakované) zamestnancov o ohrození vyplývajúcom z použitia NChF a o príslušných opatreniach vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a bezpečnostný technik. 4) Školenia o postupe v prípade havárie a nácvik zásahu v rámci organizácie vykonávajú vo vzájomnej súčinnosti zamestnanec riadiaci práce s NChF, bezpečnostný technik a pracovník zodpovedný za civilnú ochranu. 5) Školenia o postupe v prípade havárie a nácvik zásahu v rámci jednotlivých pracovísk vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a bezpečnostný technik v spolupráci s vedúcimi zamestnancami. 6) Vyškolenie zamestnancov v poskytovaní prvej pomoci odborne spôsobilými osobami (napr. SČK) zabezpečuje bezpečnostný technik. Vybavenie lekárničiek zdravotníckym materiálom zaisťuje úsek MTZ organizácie v spolupráci s bezpečnostným technikom. 7) Školenie o postupe v prípade požiaru a nácvik zásahu v rámci organizácie vykonáva požiarny technik. O všetkých školeniach sa vyhotoví zápis obsahujúci tému, právny predpis, dátum školenia, školiaci pracovník (lektor) a prezenčná listina s podpismi účastníkov; podľa uváženia v niektorých prípadoch aj vyplnené testy.

43

8) Zamestnanec, ktorý zistí únik NChF alebo má podozrenie, že došlo k ich úniku, ohlási túto skutočnosť osobne alebo telefonicky svojmu nadriadenému alebo jeho zástupcovi a následne podľa závažnosti ďalším riadiacim pracovníkom uvedeným v tabuľke. Menovaní urýchlene dôjdu na miesto havárie.

Funkcia Meno Telefón Vedúci oddelenia - oddelenie keramiky - oddelenie hydrosilikátov - oddelenie taveninových sústav - oddelenia teoretickej chémie - laboratórium skla

Šajgalík Komadel Boča Smrčok Galusek

0908 763874 0902 742784 0907 141681 0904 327438 0915 322036

Riadiaci práce s NChF Boča 0907 141681 Bezpečnostný technik Baďura 0903 455 295 Vedúci organizácie Šajgalík 0908 763874 Vedúci požiarn hliadky Maraffko - Ohlasovňa požiarov - 59410299 Požiarny technik Baďura 0903 455 295 Zodp. za civilnú ochranu Vasiljev - Bezpečn. služba objektu - 54775722 Referát BOZP SAV Košovský 5930 2435 9) Zamestnanec riadiaci práce s NChF a vedúci zamestnanec pre príslušné pracovisko ohlásia podľa závažnosti haváriu záchranným službám, orgánom životného prostredia a civilnej ochrany.

Záchranné služby, orgány životného prostredia Telefón (1.9.2006) Záchranná služba 155, 112, 16 155 Národné Toxikologické Informačné Centrum, FNsP akad. L.Dérera, Limbová 5, 833 05 BA, [email protected]

02 / 5477 4166, www.ntic.sk

Správa účelových zariadení, Dúbravská cesta 9, BA 02 / 5477 4469 Obvodný úrad životného prostredia BA - ústredňa 02 / 6030 1700 Hasičská a záchranná služba 150, 112 Polícia 158, 112 Regionálny úrad verejného zdravotníctva 4828 1111, 4333 8298 10) Riadenie zásahu pri havárii vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a v jeho neprítomnosti bezpečnostný technik (ďalej vedúci zásahu). 11) Prvé bezodkladné opatrenia na zmiernenie následkov havárie vykonajú zamestnanci samostatne alebo riadení vedúcim zamestnancom až do príchodu zamestnanca riadiaceho práce s NChF, ktorý prevezme riadenie zásahu. 12) V zasiahnutom priestore dočasne pracujú iba zamestnanci, ktorí boli určení vykonať asanáciu, opravy a iné nevyhnutné práce. Títo sa chránia pred škodlivými účinkami uvoľnených NChF osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ochranný odev, vhodná ochranná obuv, rukavice, ochranný štít na tvár, ochrana dýchacích orgánov). 13) Ostatní zamestnanci, ktorí sa na odstraňovaní dôsledkov havárie nezúčastňujú, zastavia svoju prácu, okamžite opustia pracovisko a odídu do bezpečia.

44

14) Prvú pomoc poraneným zamestnancom alebo osobám zasiahnutým NChF, ich transport do bezpečia, privolanie záchrannej služby alebo prevoz do nemocnice zaisťuje bezpečnostný technik. 15) Pri úniku horľavých chemických látok vedúci zásahu oznámi Ohlasovni požiarov zvýšené nebezpečenstvo požiaru. Ohlasovňa požiaru oznámi túto skutočnosť požiarnemu technikovi a vedúcemu požiarnej hliadky, ktorí urýchlene dôjdu na miesto havárie a vykonajú potrebné opatrenia. 16) V prípade požiaru prítomní zamestnanci oznámia vznik požiaru Ohlasovni požiarov (napr. vrátnica organizácie), požiarnemu technikovi a vedúcemu požiarnej hliadky a podľa rozsahu požiaru privolajú Hasičskú službu. 17) Pri havárii alebo pri požiari väčšieho rozsahu vedúci organizácie alebo vedúci zásahu informujú o zvýšenom riziku všetkých zamestnancov a prítomné osoby prostredníctvom vnútorného rozhlasu, telefonicky alebo spojkami. Ďalšie opatrenia a evakuáciu osôb organizuje vedúci organizácie s pracovníkom zodpovedným za civilnú ochranu a ďalšími členmi Štábu obrany pracoviska podľa plánu opatrení civilnej ochrany.

B. TECHNICKÉ OPATRENIA NA ZNEŠKODNENIE A ODSTRÁNENIE NCHF Pozn.: Uvedené opatrenia nepredpokladajú únik kvapalných NChF v objeme väčšom ako 20 litrov (objem bežnej kanistry). Pri riziku úniku NChF presahujúcich tento objem je potrebné technické opatrenia doplniť o body uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 100 / 2005 Z.z. 1) Pri úniku plynných palív, napr. zemného plynu, sa musí uzatvoriť prívod plynu, vypnúť elektrický prúd zvonka ohrozeného priestoru, zabrániť vstupu nepovolaným osobám a vyvetrať zamorený priestor. 2) Pri rozliatí horľavých kvapalín: - v miestnosti sa ihneď zhasnú plynové spotrebiče, - zvonka sa vypne elektrický prúd, - vyhlási sa zákaz vstupu nepovolaným osobám, - hasiace prístroje sa pripravia na prípadné použitie, - zaistí sa účinné vetranie, nie však na chodbu. 3) Rozliata horľavá kvapalina sa nechá vsiaknuť do vhodného sorbentu, napr. piliny, textil, z komerčných sorbentov Spilkleen (www.mevako.sk) alebo Vapex (www.kerkotherm.sk). Rozliate nepolárne rozpúšťadlá je zakázané roztierať na podlahe alebo na podložke z plastických hmôt (nebezpečenstvo výboja statickej elektriny). 4) Na odstraňovanie rozliatych kvapalín možno používať len sorbent, pri ktorom ani po jeho nasiaknutí horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu. 5) Na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí byť v sklade alebo v laboratóriu plnostenová nádoba z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom. Obsah nádoby sa musí denne zo skladu alebo z prevádzkarne odstraňovať a umiestňovať na vopred určené bezpečné miesto. 6) Pri rozliatí kyselín sa tieto čiastočne nariedia vodou a zneutralizujú uhličitanom sodným alebo iným dostupným uhličitanom (pri nedostupnosti uhličitanov použiť aj hydroxidy). Kvapalný odpad sa podľa objemu odčerpá alebo zachytí do vhodného sorpčného materiálu uvedeného vyššie. Pri malých množstvách sa môže rozliata kyselina po zriedení a neutralizácii zachytiť do textilu (do handry) a vypláchať vo vode.

45

7) Pri rozsypaní tuhých chemických látok sa tieto pozberajú a opatrne zametú tak, aby sa ich častice nerozptýlili do okolitého priestoru. Namiesto zametania možno rozsypanú látku zozbierať pomocou stierky (hrana lopatky, rovný kus kartónu). Zvyšky látky sa zachytia na zvlhčenú papierovú vatu, textil alebo iný sorbent. 8) Sorbent so zachytenými chemickými látkami sa uloží do vhodného plastového alebo kovového obalu. S použitým sorbentom sa podľa povahy chemickej látky nakladá ako s nebezpečným odpadom. Dočasne sa umiestni do skladu nebezpečného odpadu a ďalej odovzdá na zneškodnenie autorizovanej firme.

Čl. XII PRVÁ POMOC

1) Pri poskytovaní prvej pomoci postihnutému treba konať uvážene a koordinovane. 2) Vylúčiť treba možnosť iného náhleho poškodenia zdravia; mozgová príhoda, srdcová príhoda, epileptický záchvat, úraz elektrickým prúdom a pod. 3) Súbežne so zahájením prvej pomoci zariadiť privolanie kvalifikovanej lekárskej pomoci záchrannej služby volaním telefónneho čísla 155 alebo 112. 4) Ak sa nedovoláme záchrannej zdravotníckej služby zariaďujeme odvoz dostupným dopravným prostriedkom do zdravotníckeho zariadenia. 5) Zabezpečíme ochranu postihnutého a ďalších osôb. 6) Zistíme o akú jedovatú látku ide a aké boli cesty vstupu do organizmu: zažívacie ústroje, dýchacie ústroje, koža prípadne oči. Informácie v tomto smere získame od postihnutého, od svedkov mimoriadnej udalosti, prípadne rekognoskáciou dotknutého prostredia. 7) Lekárovi záchrannej služby dáme ústnu informáciu o akú látku ide, o príčinách intoxikácie, začiatku, dobe a priebehu poskytnutej prvej pomoci. 8) Poskytovanie prvej pomoci pri zasiahnutím NChL: Prvá pomoc, ako aj ďalšia liečba sa riadi podľa týchto zásad: • prerušiť pôsobenie NChL a zabrániť jeho ďalšiemu vstrebávaniu, • NChL eliminovať z organizmu, • NChL neutralizovať podaním antidót (protijedov), • udržiavať životne dôležité funkcie (dýchanie, krvý obeh), • zabezpečiť lekársku pomoc a odvoz do nemocnice. 8.1. Prvá pomoc pri intoxikácií cez zažívacie ústroje: Ø zvracanie sa nesmie vyvolať pri kŕčoch, po použití žieravín, ropných látok a látok ktoré

penia; Ø pri bezvedomí kontrolujeme a udržiavame dýchanie a činnosť srdca, v prípade potreby

poskytujeme i umelé dýchanie; Ø ak má postihnutý kŕče, chránime ho pred poranením; Ø ak postihnutý zvracia, upravíme mu polohu hlavy tak, aby sme zabránili prípadnému

vdýchnutiu zvratkov; Ø zamedziť pohyb postihnutého – ponechať v kľude; Ø lieky – protijedy sa môžu podať len v prípade istoty, že pre daný prípad sú vhodné

a správne, Ø podávanie liehu – alkoholu je zakázané pri všetkých otravách; Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci.

46

Pri perorálnych otravách treba čo najskôr z tráviaceho traktu odstrániť zvyšky nevstrebaného jedu vyvolaním vracania, výplachom žalúdka a preháňadlami. Ak postihnutý spontánne vracia a má hnačky, neusilujeme sa ich tlmiť, ale ak to zdravotný stav postihnutého umožňuje, podporujeme ich. Súčasne však treba predchádzať odvodneniu dostatočným prísunom tekutín. • Zvracanie. Vyvoláme ho, prípadne podporíme pitím teplej slanej vody pripravenej

rozpustením čajovej lyžičky kuchynskej soli v pohári vody. Vracanie sa nevyvoláva, ak postihnutý je v bezvedomí, v kŕčoch a po požití žieravín, aby nedošlo k prederaveniu naleptaného pažeráka.

• Výplach žalúdka. Žalúdok sa vyplachuje vlažnou vodou alebo fyziologickým roztokom, ktorý si pripravíme rozpustením čajovej lyžičky soli v litri vody. Pri otravách organickými rozpúšťadlami a látkami rozpustnými v tukoch sa robia výplachy 150-300 ml parafínového oleja.

8.2. Prvá pomoc pri intoxikácií cez dýchacie ústroje: Ø postihnutý buď sám, alebo za pomoci iných osôb musí opustiť zamorený priestor a odísť

na čerstvý vzduch; Ø zamedziť pohyb – ponechať v kľude; Ø odstrániť z postihnutého zamorený odev, nahradiť iným, alebo prikrývkou chrániť proti

chladu; Ø ak postihnutý nedýcha, zaviesť umelé dýchanie; Ø pri umelom dýchaní, prípadne pri umelom dýchaní z úst do úst, dať pozor na možnosť

sekundárnej intoxikácie pomáhajúceho; Ø pri zvracaní zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest; Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci. 8.3. Prvá pomoc pri zasiahnutí kože: Ø odstránime zasiahnutý odev; Ø postriekanú, alebo poliatu časť kože jedovatou látkou oplachujeme prúdom vody; Ø oplachovaná voda by nemala stekať na nepostihnuté miesta; Ø na postihnuté miesta nedávame žiadne neutralizačné prostriedky, zásyp ani masti; Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci. Ø pri poliatí fenolmi a benzénom umytie mydlom a následne vodou. Mydlo nepoužívame

vtedy, ak sú na koži pokročilejšie patologické zmeny. V týchto prípadoch postupujeme ako pri popáleninách a predovšetkým sa usilujeme predísť šoku.

8.4. Prvá pomoc pri zásahu očí: Ø oči vyplachujeme tečúcou vodou; Ø oči neoplachujeme vodou z rúk, ktoré boli tiež zasiahnuté; Ø očné viečka musia byť pri vyplachovaní dostatočne roztvorené; Ø na ošetrenia očí nepoužívame očné kvapky, masti ani neutralizačné prostriedky; Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci. Z á v e r : Poskytnutie prvej pomoci musia ovládať všetky osoby, ktoré prichádzajú v práci, alebo pri výuke do styku s jedovatými látkami a látkami škodlivými zdraviu. 9) Dalšie pokyny pri ošetrovaní • Neutralizácia jedu podaním antidot: Ak sa nepodarilo zabrániť vstrebaniu jedu do

organizmu, usilujeme sa neutralizovať jed podávaním antidot (protijedov). Univerzálnym antidotom v bežných laboratórnych podmienkach je živočíšne uhlie.

• Udržiavanie životne dôležitých funkcií: Pri ťažkých otravách, kedy môže dôjsť k bezvedomiu a zastaveniu dýchania, príp. krvného obehu je nevyhnutné okamžite začať s oživovaním podľa postupu: a) vyčistiť ústnu dutinu, b) uložiť postihnutého naznak na tvrdú a rovnú podložku,

47

c) zakloniť hlavu, d) upchať nos e) vykonať 2 umelé vdychy z pľúc do pľúc, f) vykonať 15 stlačení hrudníka o cca 5 cm, g) pokračovať v oživovaní v pomere 2 vdychy :15 stlačení hrudníka; hrudník stláčať asi

jedenkrát za sekundu až do obnovenia spontánnej srdcovej a dychovej aktivity alebo do príchodu lekárskej prvej pomoci.

• Opatrenia pri šoku: Pri šoku pôsobí postihnutý nepokojným dojmom, je mu nevoľno, je bledý, má studenú a spotenú kožu, slabý pulz a zrýchlené dýchanie. Postupuje sa nasledovne: a) postihnutého pohodlne uložiť, zaistiť pokoj, aktívne upokojovať, b) zabrániť podchladeniu prikrytím dekou alebo plášťom, c) zdvihnúť dolné končatiny o cca 30 cm (autotransfúzna, protišoková poloha), d) privolať lekársku pomoc, e) kontrolovať vedomie, dýchanie a pulz.

• Prevoz do nemocnice zabezpečíme aj pri otravách s ľahším priebehom, kedy sa zdá, že ich postihnutý prekonal.

• Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami: Žieraviny sú látky poškodzujúce tkanivá, ak s nimi prídu do priameho kontaktu. Patria sem najmä kyseliny a zásady. Účinkujú len lokálne, preto nepatria medzi jedy v pravom zmysle slova. Pri práci s nimi je dôležité používať osobné ochranné pracovné prostriedky, a to okrem ochranného odevu a rukavíc aj ochranný štít a podľa vykonávanej činnosti aj kyselinovzdornú obuv. a) Kyseliny zrážajú bielkoviny a spôsobujú tzv. koagulačné nekrózy, charakterizované

suchým, dobre ohraničeným príškvarom. Poleptanie kyselinami sa považuje za menej vážne ako poleptanie zásadami. Ak kyselina pôsobí na pokožku, odstráni sa odev a postihnuté miesto omyje prúdom tečúcej vody. Pri poleptaní očí, kedy je bolesť sprevádzaná kŕčom očného svalstva, je nevyhnutné prstom odtiahnuť viečko a oplachovať oko prúdom vody smerom od nosa, aby voda nevtekala do druhého oka. Pri požití koncentrovaných kyselín sa nevyvoláva zvracanie kvôli nebezpečenstvu perforácie žalúdka a pažeráka, ale obsah žalúdka sa zriedi vypitím čistej vody. Na neutralizáciu sa podáva 3 % roztok hydrogénuhličitanu sodného (sóda bikarbóna, lekárska sóda).

b) Zásady rozpúšťajú bielkoviny, zmydelňujú lipidické súčasti buniek a prenikajú hlboko do zdravého tkaniva. Povrch poškodeného tkaniva je sivobiely, mokvavý a oproti okoliu neostro ohraničený. Hojenie je zdĺhavé s trvalými povrchovými defektami. Medzi zásady patrí predovšetkým hydroxid amónny, bárnatý, draselný a sodný. Prvá pomoc pri poleptaní zásadami je v podstate rovnaká ako u kyselín s rozdielom, že na neutralizáciu sa podáva zriedený roztok octu alebo 3 % kyseliny citrónovej. Pri poleptaní povrchu tela väčšieho rozsahu sa rany po opatrnom omytí vodou prekryjú sterilným obväzom a postihnutý sa odvezie k lekárovi.

Čl. XIII

INFORMOVANIE ZAMESTNANCOV O NEBEZPEČNÝCH CHEMICKÝCH FAKTOROCH 1) Základnou vnútroorganizačnou normou sú Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi (NChF). Zahŕňajú výňatky zo základných právnych predpisov riešiacich uvedenú problematiku, najmä povinnosti zamestnávateľa a dodávateľov chemických látok a prípravkov, ďalej kapitolu Vlastnosti jedov s toxikológiou chemických látok používaných na pracovisku a zoznamy R-viet a S-viet v slovenskom jazyku. Všetky tieto údaje sú súčasťou tohto prevádzkového poriadku. 2) Pravidlá o BOZP s NChF a Prevádzkový poriadok pre prácu s NChF sa nachádzajú na mieste všeobecne dostupnom pre zamestnancov.

48

3) Zamestnanci, doktorandi a iné osoby (ďalej zamestnanci), ktoré s vedomím zamestnávateľa na jeho pracoviskách používajú nebezpečné chemické látky a prípravky, sú informované a oboznamované o nebezpečenstvách spojených s používaním chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať pri nástupe do zamestnania (na stáž), pri preložení na iné pracovisko a pri zavedení nových pracovných postupov a zariadení. 4) Oboznámenie zamestnancov s Pravidlami o BOZP s NChF a Prevádzkovým poriadkom pre prácu s NChF pri nástupe do zamestnania a overenie ich znalostí vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF. 5) Zamestnanec musí ovládať označovanie nebezpečných chemických látok, určovanie R-viet a S-viet chemických látok, vlastnosti jedov všeobecne, vlastnosti nebezpečných chemických látok používaných pri svojej práci, zásady pre bezpečnú prácu v laboratóriách, pravidlá práce s jedmi, zásady prvej pomoci a pravidlá nakladania s odpadmi. 6) Poučenie o zásadách bezpečnej práce, určených pracovných postupoch, preventívnych opatreniach a o správnom používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov na konkrétnom pracovisku vykonáva vedúci zamestnanec (vedúci projektu / oddelenia / úseku). 7) Vyplnený formulár Oboznámenie o BOZP s NChF (príloha 9) podpísaný zamestnancom, jeho vedúcim a zamestnancom riadiacim práce s NChF ako dokument o preukázateľnom oboznámení zamestnanca uchováva zamestnanec riadiaci práce s NChF. 8) Opakované školenia zamestnancov a vedúcich zamestnancov k BOZP s nebezpečnými chemickými faktormi sa v organizácii uskutočňujú pravidelne, najmenej raz za rok v zmysle NV SR č. 355 / 2006 Z.z. O školení sa vyhotoví písomný záznam obsahujúci dátum školenia, tému, príslušný právny predpis meno lektora a zoznam školených zamestnancov s podpismi. Školenia zabezpečuje riadiaci zamestnanec. 9) Informovanie zástupcov zamestnancov pre BOZP a odborového orgánu pôsobiaceho v organizácii o BOZP s nebezpečnými chemickými faktormi sa uskutočňuje: a) formou oboznámenia s Posudkom o riziku pri práci s chemickými faktormi, b) formou oboznámenia s Pravidlami o BOZP s NChF a Prevádzkovým poriadkom pre prácu

s NChF pri ich vydaní a aktualizácii, c) účasťou na previerkach BOZP v organizácii, d) účasťou na zasadnutiach Komisie BOZP zriadenej v organizácii. Za informovanie zástupcov zamestnancov pre BOZP a odborového orgánu je zodpovedný zamestnanec riadiaci práce s NChF a vedúci organizácie.

Čl. IV ODBORNÝ DOZOR

1) Odborný dozor nad ochranou zdravia pri zaobchádzaní s nebezpečnými chemickými faktormi vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ). Pri plnení úloh RÚVZ kontroluje aj predpísanú evidenciu veľmi jedovatých látok, karcinogénnych a mutagénnych látok. 2) Vodohospodársky orgán kontroluje, či odpadové vody z chemických laboratórií neprekračujú najvyššiu prípustnú mieru chemického znečistenia vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie.

49

Čl. XV PRECHODNÉ A ZÁVEREĆNÉ USTANOVENIA

1) Nepotrebné, nepoužiteľné a odpadové chemické látky, po ukončení domáceho a vonkajšieho ponukového konania, treba považovať za odpad, a preto treba s nimi nakladať podľa príslušných ustanovení Zák. č. 223/2001 Zb. o odpadoch. 2) Z hľadiska predchádzania možnosti havarijného znečistenia odpadových vôd činnosťou chemických laboratórií ústavu je potrebné s chemickými faktormi zaobchádzať tak, aby sa tieto nedostali so odpadových vôd verejnej kanalizácie a aby neprekročili medzné hranice povolenej koncentrácie. 3) Plnenie príslušných úloh a ustanovení Prevádzkového poriadku v oblasti ochrany zdravia osôb a bezpečného zaobchádzania s chemickými faktormi kontroluje technik BOZP spolu s pracovníkom riadiacim práce s NCHL. Tento Prevádzkový poriadok nadobúda účinnosť dňom 15.092008. Dokument vypracovali:

Ing. Miroslav Boča, PhD., zamestnanec riadiaci práce s chemickými faktormi v organizácii Miroslav Baďura, technik BOZP ÚACH

Na základe dokumentov RNDr. Jána Košovského, CSc., metodika SAV pre ochranu práce a životné prostredie Schvaľujem : _____________________________ Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. riaditeľ

50

PRÍLOHA č. 1

Grafické zobrazenie výstražných symbolov pre nebezpečné chemické látky a

nebezpečné chemické prípravky

E O

Výbušný

Oxidujúci

F F+

Veľmi horľavý

Mimoriadne horľavý

T T+

Jedovatý

Veľmi jedovatý

C Xn

Žieravý

Škodlivý

Xi N

51

Dráždivý

Nebezpečný preživotné prostredie

52

PRÍLOHA č. 2

S – vety a ich kombinácie

Zoznam označení na bezpečné používanie chemickej látky a chemického prípravku S1 Uchovávajte uzamknuté S2 Uchovávajte mimo dosahu detí S3 Uchovávajte na chladnom mieste S4 Uchovávajte mimo obývaných priestorov S5 Obsah uchovávajte pod ... (vhodnou kvapalinou, ktorú špecifikuje výrobca) S6 Uchovávajte pod ... (inertným plynom, ktorý špecifikuje výrobca) S7 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú S8 Uchovávajte nádobu suchú S9 Uchovávajte nádobu na dobre vetranom mieste S12 Neuchovávajte nádobu hermeticky uzatvorenú S13 Uchovávajte mimo dosahu potravín, nápojov a krmív pre zvieratá S14 Uchovávajte mimo dosahu (neznášanlivého materiálu, ktorý určí výrobca) S15 Uchovávajte mimo dosahu tepla S16 Uchovávajte mimo dosahu zdrojov zapálenia - zákaz fajčenia S17 Uchovávajte mimo dosahu horľavého materiálu S18 S nádobou zaobchádzajte a otvárajte opatrne S20 Pri používaní nejedzte ani nepite S21 Pri používaní nefajčite S22 Nevdychujte prach S23 Nevdychujte plyn / dym / pary / aerosóly (vhodné slovo špecifikuje výrobca) S24 Zabráňte kontaktu s pokožkou S25 Zabráňte kontaktu s očami S26 V prípade kontaktu s očami je potrebné ihneď ich vymyť s veľkým množstvom vody a vyhľadať lekársku pomoc S27 Okamžite si vyzlečte kontaminovaný odev S28 Po kontakte s pokožkou je potrebné ju umyť veľkým množstvom ... (bude špecifikované výrobcom) S 29 Nevypúšťať do kanalizačnej siete S30 Nikdy nepridávajte vodu k tomuto prípravku S33 Vykonajte predbežné opatrenia proti statickým výbojom S35 Tento materiál a jeho obal uložte na bezpečnom mieste S36 Noste vhodný ochranný odev S37 Noste vhodné rukavice S38 V prípade nedostatočného vetrania použite vhodný respirátor S39 Použite ochranu očí a tváre S40 Na vyčistenie podlahy a všetkých predmetov kontaminovaných týmto materiálom použite ... (špecifikuje výrobca) S41 V prípade požiaru alebo výbuchu nevdychujte výpary S42 Počas zadymovania/rozprašovania použite vhodný respirátor (špecifikuje výrobca) S43 V prípade požiaru použite ... (uveďte presný typ hasiaceho prístroja). (Ak voda zvyšuje riziko, dodajte - "Nikdy nehaste vodou") S45 V prípade nehody alebo, ak sa necítite dobre, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc (ak je to možné, ukážte označenie látky alebo prípravku)) S46 V prípade požitia okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento obal alebo označenie S47 Uchovávajte pri teplote nepresahujúcej ... ° C (teplotu špecifikuje výrobca) S48 Uchovávajte vlhké s ... (vhodný materiál špecifikuje výrobca) S49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe S50 Nemiešajte s ... (bude špecifikované výrobcom)

53

S51 Používajte len na dobre vetranom mieste S52 Nie je doporučené pre použitie v interiéroch na veľkých povrchových plochách S53 Zabráňte expozícii - pred použitím sa oboznámte so špeciálnymi inštrukciami S56 Zneškodnite tento materiál a jeho obal v mieste zberu nebezpečného alebo špeciálneho odpadu S57 Uskutočnite náležitú kontrolu, aby ste zabránili kontaminácii S59 Obráťte sa na výrobcu s požiadavkou na informácie týkajúce sa obnovenia a recyklácie S60 Tento materiál a príslušná nádoba musia byť zlikvidované ako nebezpečný odpad S61 Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia. Oboznámte sa so špeciálnymi inštrukciami, kartou bezpečnostných údajov S62 Pri požití nevyvolávať zvracanie; okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento obal alebo označenie S 63 Pri úraze spôsobenom vdýchnutím látky postihnutého vyveďte na čerstvý vzduch a zabezpečte mu pokoj, S64 Pri požití vypláchnite ústa vodou (iba ak je postihnutý pri vedomí)

Kombinácie S – viet S1/2 Uchovávajte uzamknutý a mimo dosahu detí S3/7 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú na chladnom mieste S3/9/14 Uchovávajte na chladnom, dobre vetranom mieste mimo dosahu ... (inkompatibilný materiál bude určený výrobcom) S3/9/14/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe na chladnom, dobre vetranom mieste, mimo dosahu ... (inkompatibilný materiál bude určený výrobcom) S3/9/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe na chladnom, dobre vetranom mieste S3/14 Uchovávajte na chladnom mieste mimo dosahu ... (inkompatibilný materiál bude určený výrobcom) S7/8 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a suchú S7/9 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a na dobre vetranom mieste S7/47 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a pri teplote nepresahujúcej .... ° C (teplota bude špecifikovaná výrobcom) S20/21 Pri používaní nejedzte, nepite ani nefajčite S24/25 Zabráňte kontaktu s pokožkou a očami S 27/28 Pri kontakte s pokožkou okamžite vyzlečte kontaminovaný odev a pokožku okamžite a dôkladne umyte ... (vhodný prípravok uvedie výrobca) S 29/35 Nevypúšťajte do kanalizačnej siete; tento materiál aj s obalom zlikvidujte za dodržania obvyklých bezpečnostných opatrení S29/56 Nevyprázdňujte do kanalizácie, zneškodnite tento materiál a jeho obal v mieste zberu nebezpečného alebo špeciálneho odpadu. S36/37 Noste vhodný ochranný odev a rukavice S36/37/39 Noste vhodný ochranný odev, rukavice a ochranné prostriedky na oči / tvár S36/39 Noste vhodný ochranný odev a ochranné prostriedky na oči / tvár S37/39 Noste vhodné rukavice a ochranné prostriedky na oči / tvár S47/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe pri teplote nepresahujúcej ...° C (teplota bude špecifikovaná výrobcom)

54

PRÍLOHA č. 3

R – vety a ich kombinácie

Zoznam označení špecifického rizika upozorňujúcich na nebezpečné vlastnosti chemickej látky

R1 V suchom stave výbušný R2 Riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi zapálenia R3 Mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi zapálenia R4 Vytvára veľmi citlivé, výbušné zlúčeniny kovov R5 Zahriatie môže spôsobiť výbuch R6 Výbušný pri kontakte alebo bez kontaktu so vzduchom R7 Môže spôsobiť požiar R8 Pri kontakte s horľavým materiálom môže spôsobiť požiar R9 Výbušný po zmiešaní s horľavým materiálom R10 Horľavý R11 Veľmi horľavý R12 Mimoriadne horľavý R14 Prudko reaguje s vodou R15 Pri kontakte s vodou sa uvoľňujú mimoriadne horľavé plyny R16 Výbušný po zmiešaní s oxidujúcimi látkami R17 Vznietivý na vzduchu R18 Pri použití môže vytvárať horľavé/výbušné zmesi pár so vzduchom R19 Môže vytvárať výbušné peroxidy R20 Škodlivý pri vdýchnutí R21 Škodlivý pri kontakte s pokožkou R22 Škodlivý po požití R23 Jedovatý pri vdýchnutí R24 Jedovatý pri kontakte s pokožkou R25 Jedovatý po požití R26 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí R27 Veľmi jedovatý pri kontakte s pokožkou R28 Veľmi jedovatý po požití R29 Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn R30 Pri použití sa môže stať veľmi horľavým R31 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje jedovatý plyn R32 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje veľmi jedovatý plyn R33 Nebezpečenstvo kumulatívnych účinkov R34 Spôsobuje poleptanie R35 Spôsobuje silné poleptanie R36 Dráždi oči R37 Dráždi dýchacie cesty R38 Dráždi pokožku R39 Nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov R40 Možnosť karcinogénneho účinku R41 Riziko vážneho poškodenia očí R42 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri vdýchnutí R43 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou R44 Riziko výbuchu pri zahrievaní v uzavretom priestore R45 Môže spôsobiť rakovinu R46 Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia pri dlhodobej expozícii R49 Môže spôsobiť rakovinu pri vdýchnutí R50 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy

55

R51 Jedovatý pre vodné organizmy R52 Škodlivý pre vodné organizmy R53 Môže spôsobiť dlhodobé škodlivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia R54 Jedovatý pre flóru R55 Jedovatý pre faunu R56 Jedovatý pre pôdne organizmy R57 Jedovatý pre včely R58 Môže mať dlhodobé nepriaznivé účinky na životné prostredie R59 Nebezpečný pre ozónovú vrstvu R60 Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť R61 Môže spôsobiť poškodenie plodu v tele matky R62 Možné riziko poškodenia reprodukčnej schopnosti R63 Možné riziko poškodenia plodu v tele matky R64 Môže spôsobiť poškodenie kojencov prostredníctvom materského mlieka R65 Škodlivý, po požití môže spôsobiť poškodenie pľúc R66 Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky R67 Pary môžu spôsobiť ospalosť a závrat R68 Možné riziká ireverzibilných účinkov

Kombinácie R – viet R14/15 Prudko reaguje s vodou, pričom uvoľňuje mimoriadne horľavé plyny R15/29 Pri kontakte s vodou sa uvoľňuje jedovatý, mimoriadne horľavý plyn R20/21 Škodlivý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou R20/22 Škodlivý pri vdýchnutí a po požití R20/21/22 Škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití R21/22 Škodlivý pri kontakte s pokožkou a po požití R23/24 Jedovatý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou R23/25 Jedovatý pri vdýchnutí a po požití R23/24/25 Jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití R24/25 Jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití R26/27 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou R26/28 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí a po požití R26/27/28 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití R27/28 Veľmi jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití R36/37 Dráždi oči a dýchacie cesty R36/38 Dráždi oči a pokožku R36/37/38 Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku R37/38 Dráždi dýchacie cesty a pokožku R39/23 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím R39/24 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou R39/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov po požití R39/23/24 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou R39/23/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím a po požití R39/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou a po požití R39/23/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití R39/26 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím R39/27 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou R39/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov po požití R39/26/27 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov

56

vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou R39/26/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím a po požití R39/27/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou a po požití R39/26/27/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití R42/43 Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou R48/20 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím R48/21 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou pri kontakte s pokožkou R48/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou po požití R48/20/21 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou R48/20/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím a po požití R48/21/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou pri kontakte s pokožkou a po požití R48/20/21/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití R48/23 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím R48/24 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou pri kontakte s pokožkou R48/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou po požití R48/23/24 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou R48/23/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím a po požití R48/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou pri kontakte s pokožkou a po požití R48/23/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití R50/53 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia R51/53 Jedovatý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia R52/53 Škodlivý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia R68/20 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím R68/21 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou R68/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov po požití R68/20/21 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou R68/20/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím a po požití R68/21/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou a po požití R68/20/21/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím, pri kontakte s Pokožkou a po požití

57

PRÍLOHA č. 4

Zoznam chemických faktorov na pracoviskách Ústavu anorganickej chémie.

názov vzorec klasifikácia označenie 1,2,3-benzotriazol 1,2-dichlóretán Cl-CH2-CH2-Cl F; R11

Karc.Kat.2; R45 Xn; R22 Xi; R36/37/37

Symb.: f; t R: 45-11-22-36/37/38 S: 53-45

1,2-dimetoxyetán CH3OCH2CH2OCH3 R 10; R 19; Xn; R 20 1,3-diaminopropán H2N-CH2-CH2-CH2-NH2 1,4-Diazobicyclo[2.2.2]octane C6H12N2 F+, skodlivy 1,4-dichlorbenzen C6H4Cl2 Xn; R22

Xi; R36/37/38 N; R50-53

Symb.: Xn; N R: 22-51/53 S: (2-) 61

1,4-thioxane C4H8OS 1,5 - difenyl carbazid 1-brómhexadekán C16H33Br Xi 1-dodecylamín C12H27N C 1-hexadecylamín C16H35N 1-chlórhexadekán C16H33Cl Xi 1-naftol C10H7OH 1-nitropropán C3H7NO2 R10 1-nitrózo-2-naftol HO.C10H6NO 1-tetradecylamín C14H31N 2,3,5-trifenyltetrazolium chlorid 2,4-dinitrofenol HO.C5H3(NO3)2 T, R23, R33, N, R50 2,4-dinitrofenylhydrazín (O2N)2.C6H3.NH.NH2 Karc. Kat.2, R45, Muta. Kat.3, R68; T, R23/24/25-

48/23/24/25; Xi, R36/38, R43, N, R50

58

2,5-dichlórpentylamín-hydrochlorid C5H11Cl2N Xn; R22; R31; C; R34; R42 2,6-dimetylpyridín C7H9N Xn 2,6-lutidín C7H9N R10 2,6-lutidín = 2,6 dimetylpyridin C7H9N R10 2-aminobifenyl C12H11N Xn 2-bifenylamín C12H11N Xn 2-etylhexanoic acid (kys. 2-etylhexanova)

CH3(CH2)3CH (C2H5)CO2H Repr.kat. 3; R63 Symb.: Xn R: 63 S: (2-) 36/37

2-nitrózo-1-naftol C10H7NO2 Xn, R20/22, N; R50 2-propanol (propylalkohol) C3H8O F; R11

Xi; R41 R67

Symb.: F;Xi R: 11-36-67 S: (2-) 7-16-24-26-39

2-pyridínkarbonitril C6H4N2 Xn 3,4,5-trimethoxybenzaldehyd (CH3O)3C6H2CHO 3-bróm-1-propén BrCH2CHCH2 T, N, 3-brómpropén C3H5Br F, Xi 3cyklohexylamino-1-propane sulfonic acid

–- –- –- –- –- –-

3-fenylpropylamin=1-amino-3-fenylpropan

C9H13N R10, Xn, R65; Xi, R37; N, R51-53

3-hydroxypyridin = 3-pyridinol C5H5NO Xi 3-chlórpropionitril C3H4ClN T+ 3-nitrofenol - 2,4,6-trinitrofenol E; R2

R4 T; R23/24/25

Symb.: E; T; N R: 61-3-20/22-33-50/53-62 S: 53-45-60-61

3-pyridinol C5H5NO Xi 4,4- dipyridyl C5H4N2 4-aminobenzonitril C7H6N2 Xn, R22 4-Aminobenzonitril C7H6N2 Xn, R22

59

4-aminobenzoová kyselina NH2C6H4COOH nešpecifikované 4-Aminobiphenyl C6H5C6H4NH2 T 4-amino-n,n-diaethylanilín-dihydrochlorid

4-amino-N,N-dimetyl-anilinsulfat 4-etylpyridín C7H9N 4-hydroxypyridín C5H5NO Xi 4-Nitrofenol NO2C6H4OH Xn, R20/21/22; R33 Symb.: Xn,

R:20/21/22-33, S:(2-)28

4-pyridínkarbonitril C6H4N2 Xi 5,10,15,20-tetrakis(1-metyl-4-pyridyl)-21H-23H-porfín tetra-P-tosylát

5,7-dibróm-8-hydroxychinolín C9H5Br2NO Xn, R22 8-hydroxychinolin C9H7ON Xn, R22 8-hydroxychinolín C9H7NO 8-oxychinolinum NC9H6.OH a- naftolftalein Acetaldehyd CH3CHO F+; R12

Karc.Kat.3, R40 Xi; R36/37

Symb.: F+; Xn R: 11-36/38 S: (2-) 9-16-33/37

acetanhydrid R10; C acetanilid C8H9NO acetic anhydride (CH3CO)2O R10

Xn; R20/22 C; R34

Symb.: C R: 10-20/22-34 S: (1/2-) 26-36/37/39-45

acetoctan etylový acetoctan etylový acetofenon C8H8O Aceton C3H6O F, R14/R15; C, R34, R66, R67 Symb. F,Xi; R:11-36-

60

66-67;S:(2-)9-16-26 Acetonitril C2H3N F, R11, Xn, R20/21/22, Xi, R36 Symb.: F,Xn,R:11-

20/21/22-36,S:(1/2-)16-36/37

acetónkyánhydrín C4H7NO Xn; R22 Symb.: T+;N R: 26/27/28-50/53 S: (1/2-) 7/9-27-45-60-61

Acetyl chlorid CH3COCl acetylacetón C5H8O2 acetylacetón=pentan-2,4-dion C5H8O2 acetylén C2H2 R5

R6 F+; R12

Symb.: F+ R: 5-6-12 S: (2-) 9-16-33

acetyléntetrabromid Acid Red 88 HOC10H6N=NC10H6SO3Na acidum molybdaenicum acidum silicicum H4SiO4 a-difenylglyoxim C14H12O2N2 a-dipyridin C10H8N2 Karc. Kat.2; R45 agar agar-agar serva agarosa pre elektroforézu agaróza agfacolor - bleichbad Ajatín aktívne uhlie C alantoin alfa naftol = 1-naftol C10H7OH alfa-difenylglyoxim C14H12O2N2 alfa-dipyridil C10H8N2 Karc. Kat.2; R45

61

alizarin C14H8O4 Alizarin pre analýzu (1,2-dioxy-antrachinon)

C14H8O4

Alizarinová žlť sodná soľ C13H8O5N3Na indicator for metal titration Alizarínová žltá C13H8O5N3Na indicator for metal titration alizarínsulfonan sodný C14H7O7SNa Alkohol butylnatý C4H10O Alkohol denaturovaný Alluminium s-Butoxide aluminal aluminiumtri sek butyrát C12H17AlO3 –- –- –- –- –- –- aluminon alyl alkohol C3H6O2 amalgám ZnHg amberlite amidol (NH4)2C6H8OH.2HCl amidol 2,4 - diaminofenol-dihydrochlorid

C6H8ON2+HCl

ammoniumalyminiumsulfát - síran hlinitoamónny

NH4Al(SO4)2.12H2O

amoniak NH4OH C; R34 N; R50

Symb., C, N R: 34-50 S: (1/2-)26-36/37/39-45-61

amoniak roztok NH4OH C; R34 N; R50

Symb., C, N R: 34-50 S: (1/2-)26-36/37/39-45-61

amónium molybdát amónium monovanád (vanadičnan amónny)

NH4VO3

62

amóniumheptamolybdát (NH4)6Mo7O24.4H2O Ana-la-test (oxidační katalizátor) rozkladný produkt-AgMnO4 anhydrid kys. octovej C4H6O3 R10

Xn; R20/22 C; R34

Symb.: C R: 10-20/22-34 S: (1/2-) 26-36/37/39-45

anhydrid kyseliny benzoovej (C6H5CO)2C Anhydrid kyseliny octovej (CH3CO)2O R10; Xn R20/22; C, R34 Symb. C; R:10-20/22-

34; S:(1/2-)26-36/37/39-45

anilín C6H5-NH2 Karc.Kat.3; R40 T; R48/23/24/25 Xn; R20/21/22 N; R50

Symb.: T; N R: 20/21/22-40-48/23/24/25-50 S: (1/2-) 28-36/37-45-61

anilín hydrochlorid C6H5NH2.HCl anizol C6H5OCH3 antimón Sb Antrachinon C14H8O2 Merck, –- –- –- –- –- –- antrón C14H10O Argenton C3H3NOS2 argón Ar arsenazo Arzenan sodný NaAsO2 T; R23/25

N; R50-53 Symb.: T; N R: 223/25-50/53 S: (1/2-) 20/21-28-45-60-61

Arzeničnan dvojsodný Na2As2O4 karc. Kat.1, R45: T, 23/25: N, R50-53 symb.:T, N; R:45-23/25-50/53;S:53-45-60-61

63

Arzenitan sodný NaAsO2 T; R23/25 N; R50-53

Symb.: T; N R: 223/25-50/53 S: (1/2-) 20/21-28-45-60-61

asparágová kyselina C4H7O4N auramin C17H22N3Cl . H2O aurin C19H14O3 azbest vláknitý Karc.Kat.1; R45

T; R48/23 Symb.: T R: 45-48/23 S: 53-45

azomethín H balzam kanadský barbital-natrium C8H11O3N2Na bárium Ba bárium carbonat - uhličitan bárnatý BaCO3 bárium isopropoxide benzaldehyd C6H5CHO Xn; R22 Benzén C6H6 F; R11, Karc. Kat.1; R45, T; R49/23/24/25 Symb.:F,T; R:45-11-

48/23/24/25; S:53-45 benzidín=4,4'-diaminobifenyl C6H12N2 Karc., Kat.1,R45, Xn, R22, N, R50-53 benzil Benzildioxim (C6H5CNOH)2 benzimidazol C7H6N2 Muta. Kat. 3, R68 benzín Karc. Kat.; R45 benzofenón C6H5COC6H5 Benzoinoxim benzyl kyanid (kyanidy) C6H5CH2CN T+; R26/27/28

R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

benzylalkohol C6H5CH2OH Xn; R20/22

64

benzylamín C6H5.CH2.NH2 Xn; R21/22; C; R34 Benzyldimethylhexadecylammonium chloride

CH3(CH2)15N(Cl)(CH3)2CH2C6H5

C, N

benzylchlorid C6H5CH2Cl Karc. Kat.2; R45; T; R23; Xn; R22-48/22; Xi; R37/38-41

Symb.: T R: 45-22-23-37/38-41-48/22 S: 53-45

benzylkyanid C6H5CH2CN T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

Benzyltrimethylammonium chloride

C6H5CH2N(Cl)(CH3)3 Xn

bifenyl (C6H5)2 Xi; R36/37/38; N; R50-53 bindschedlerova zeleň bismarckova hnedá B C18H20N8Cl2 Bizmut Bi Merck, –- –- –- –- –- –- Bizmutón (K-merkaptofenyl thiothiadiazoton)

Bór B Merck, Xn,R22 Xn,R22,S22 Borax (pretavený nenájdený borcarbid B4C borhydrid sodný NaBH4 Borid titánu (diborid titánu) TiB2 nenájdený Boritan litný LiBO2 nenájdený Boritan sodný NaBO2.4H2O nenájdený Boritan sodný tetrahydrat NaBO2.4H2O nenájdený boritan sodný, monohydrat NaBO2 H20 Borkarbid (Karbid boru) CB4 nenájdený bórnitrid BN brenzkatechin = 1,2-Dihydroxybenzol

65

Bróm Br T+; R26 C; R35 N; R50

Symb.: T+; C; N R: 26-35-50 S: (1/2-) 7/9-26-45-61

Brómcyklohexán C6H11Br Brómfenolová červeň C19H12OBr2S indicator for metal titration Brómfenolová modrá C19H10O5Br4S indicator for metal titration Bromičnan draselný KBrO3 O; R9

Karc.Kat.2; R45 T; R25

Symb.: O; T R: 45-9-25 S: 53-45

bromid amónny NH4Br Bromid draselný KBr Merck, –- –- –- –- –- –- Bromid fosforitý PBr3 R14; C; R34; Xi; R37 Bromid hlinitý AlBr3 Merck,C, R22-34 C, R:22-34, S: 7/8-26-

36/37-39-45 bromid meďnatý CuBr2 Bromid sodný NaBr Merck, –- –- –- –- –- –- bromid strieborný AgBr Bromid vápenatý CaBr2 Bromoform CHBr3 T; R23; Xi; R36/38, N; R51-53 Symb.: T,N; R:23-

36/38-51/53; S:(1/2-)28-45-61

brompyrogallolová červeň ind. C19H10Br2O8S . H2O Brómtymolová modrá indicator for metal titration bromtymolová modrá ind. C27H28O5Br2S bromxylenolová modrá ind. C23H20Br2O5S Bronz zlatá –- –- –- –- –- –- butylalkohol /alkohol butylnatý/ C4H10O butylamín=aminobutan CH3(CH2)3 NH2 F; R11; Xn; R20/21/22; C; R35 C2S minerály C3A minerály C3A minerály

66

C3S minerály C4AF minerály calceín calcon ind. C20H13N2NaO5S calconcarbonsaure C21H14N2O7S.3H2O nenaslo sa calumite –- –- –- –- –- –- carbon tetrachloride - chlorid uhličitý

CCl4 Karc.Kat.3; R40 T; R23/23/25-48/23 R52-53 N; R59

Symb.: T; N R: 23/24/25-40-48/23-52/53-49 S: (1/2-) 23-36/37-45-59-61

cedrovy olej celulóza cetylpyridínium bromid C21H38NBr cetyltrimetylamónium bromid C19H42NBr cetyltrimetylamónium chlorid CH3(CH2)15N(CH3)3 Cín Sn Merck, –- –- –- –- –- –- citran horečnatý citran meďnatý (C6H5O7)2Cu3.2,5H2O Citran sodný Citronan amonný, trihydrat C6H6O7(NH4)2.3H20 Merck, Xi, R36 Xi, R:36,S:26 Citronan draselný, monohydrat C6H5O7K3. H2O Merck, –- –- –- –- –- –- citronan horečnatý (C6H5O7)2Mg3

citronan meďnatý, 2,5-hydrat (C6H5O7)2Cu3.2,5H2O Citronan sodný C6H5O7Na3 Merck, –- –- –- –- –- –- citrónan vápenatý (C6H5O7)2Ca3 citrónan železitý C6H5O7Fe collemanit

67

cyanín NK5 R2N[CH=CH]nCH=N+R2 <---> R2N+=CH[CH=CH]nNR2

cyclopropanecarboxamide = cyklopropánkarboxamid

C3H5CONH2

Cyklododecylamín C12H23NH2 Xi cyklohexán C6H12 F; R11; Xn; R56; Xi; R38; R67; N; R50-53

cyklohexanón C6H10O R10; Xn; R20 cyklohexylamín C6H11NH2 R10; Xn; R21/22; C; R34 cyklopentadekanón cyklopentán C5H10 F; R11; R52-53 cyklopropánkarboxamid C3H5CONH2 cyklopropyl kyanid C3H5CN T+; R26/27/28

R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

čerň amido 10B Čerň erichrómová T C20H12O7N3SNa indicator for metal titration červeň brómfenolová červeň fenolová ind. C19H4O5S červeň chlorfenolová ind. C19H12Cl2O5S Červeň kresolová C21H18O5S červeň metylová červeň neutrálna C15H16N4 červeň o-kresolová indicator for metal titration červeň pyrogallolová C9H12O8S.H2O červeň trypanová Čpavok vodný NH4OH C, R34; N, R50; Symb. C; N:R:34-50;

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

Decyltrimetylamónium bromid CH3(CH2)9N(CH3)3(Br) Xi, R36/37/38, S26-36

68

Deizol S II dekahydronaftalen (dekalin) C10H18 Deuterium oxide D2O Dewardova zliatina Merck, –- –- –- –- –- –- diacetón akrylamid di-alfa-alanín dialylamín Diaminofenol dihydrochlorid ? di-amonium hydrogen citrate C6H6O7(NH4)2 . 3H2O diarzenan disodny Na2As2O4 karc. Kat.1, R45: T, 23/25: N, R50-53 symb.:T, N; R:45-

23/25-50/53;S:53-45-60-61

Diazouracil C4H2N4O2.H2O dibenzoylperoxid C14H10O4 E; R2; Xi; R36; R43 diborid titánu TiB2 nenájdený Dibutylftalát C6H22O4 dietanolamín C4H11NO2 Xn, R22-48/22

Xi, R38-41 Symb., Xn R: 22-38-41-48/22 S: (2-)26-36/37/39-46

diethoxydimethylsilane (CH3)2Si(OC2H5)2 F, Xi Diethyléntriamín C4H13N3 Sigma, C, R21/22-34-43 Symb.: C, R:21/22-34-

43, S:26-36/37/39-45 dietylénglykol C4H10O3 Xn; R22 dietylester kys. šťavelovej (COOCH2CH3)2 Xn; R22; Xi; R36 Dietyleter (C2H5)2O F+; R12; R19; Xn; R22; R66;R67 Symb.: F+; Xn; R:12-

19-22-66-67; S:(2-)9-16-29-33

dietylsulfát C4H10O4S Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.2; R46; Xn; R20/21/22; C; R34

difenyl C6H5-C6H5 Xi; R36/37/38; N; R50-53 difenylamín C6H5.NH.C6H5 T;R23/R24/R25, R33, N, R50-53

69

Difenylkarbazon Difenyloxazol difenylthiokarbazón C13H12N4S Dihydrofosforečnan dilítny –- –- –- –- –- –- Dihydrofosforečnan lítny LiH2PO4 –- –- –- –- –- –- dihydrogén citran draselný C6H7O7K.2H2O dihydrogén fosforečnan sodný, dihydrát

NaH2PO4 . 2H2O

Dihydrogenfosforečnan amonny (NH4)2HPO4 Dihydrogenfosforečnan draselný KH2PO4 Merck, –- –- –- –- –- –- Dihydrogenfosforečnan sodný NaH2PO4. 2H2O Merck, –- –- –- –- –- –- dihydrogénfosforečnan sodný, monohydrát

NaH2PO4 . H2O

Dihydrogenfosforečnan vápenatý, monohydrat

Ca(H2PO4)2.H2O

Dihydrogenfosfornan sodný NaH2PO2 Merck, –- –- –- –- –- –- Dichlórbenzén c. Cl2C6H10 Xn; R22

Xi; R36/37/38 N; R50-53

Symb.: Xn; N R: 22-51/53 S: (2-) 61

Dichlorbenzen-p C6H4Cl2 ? Dichlóretán Cl2C2H4 F; R11,

Karc.Kat.2; R45 Xn; R22 Xi; R36/37/38

Symb.: F; T R: 45-11-22-36/37/38 S: 53-45

Dichlórmetán Cl2CH2 Karc.Kat.3; R40 Symb.: Xn R: 40 S: (2-) 23-24/25-36/37

Dichroman amonný (NH4)2Cr2O7 E,R1,O,R8,Karc.Kat.2,R49,Muta,Kat.2,R46,T+,R26,T,R25,Xn,R21,Xi,R37/38-41,N,R50-53

Symb.:E,T+,N,R:49-46-1-8-21-25-26-37/38-41-43-50/53 S:53-45-60-61

70

dichroman didraselný K2Cr2O7 Karc.Kat.2; R49 Muta.Kat.2; R46 T+; R26 T; R25 Xn; R21 Xi; R37/38-41 R43; N; R50-53

Symb.: T+; N R: 49-46-21-25-26-37/38-41-43-50/53 S: 53-45-60-61

Dichroman draselný K2Cr2O7 Karc.Kat.2;R49; Muta.Kat2; R46;T+;R26;T;R25;Xn;R21;X1;R37/38-41;R43;N; R50-53

Symb.:T+;N; R:49-46-21-25-26-27/38-41-43-50/53; S:53-45-60-61

Dichroman sodný Na2Cr2O7 O; R8 Karc.Kat.2; R49 Muta.Kat.2; R46 T+; R26 T; R25 Xn; R21 Xi; R37/38-41 R43 N; R50-53

Symb.: O; T+; N R: 49-46-21-25-26-37/38-41-43-50/53 S: 53-45-60-61

dimedon (CH3)2C6H6(=O)2 dimethyl cyanamide NCN(CH3)2 dimethylcyklohexylamín C6H11N(CH3)2 C, N Dimethylformamid Repr.Kat.2; R61

Xn; R20/21, Xi; R36

Symb.: T R: 61-20/21-36 S: 53-45

Dimethylová žltá C14H15N3 Dimethylsulfoxide (CH3)2SO dimetyl kyanamid NCN(CH3)2 Dimetyl sulfát (CH30)2SO2 Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.3; R68; T+; R26; T;

R25; C; R34; R43

dimetyl sulfoxid

71

dimetylamín NH(CH3)2 F+; R12; Xn: R20; Xi: R37/38-41 dimetylglykol C4H10O2 R10; R19; Xn; R20 dimetylglykoxín dimetylhexadecylamín CH3(CH2)15N(CH3)2 C, R34 dimetylová žltá C14H15N3 Dimetylsulfát (CH30)2SO2 Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.3; R68; T+; R26; T;

R25; C; R34; R43

dimetylsulfoxid C2H6OS dimetyltereftalát Dinitrofenylhydrazin ? dioxán C4H8O2 F; R11-19

Karc.Kat.3; R40 Xi; R36/37 R66

Symb.: F; Xn R: 11-19-36/37-40-66 S:(2-) 9-16-36/37-45

dipikrylamín E, R1, T+, R26/27/28, R33, N, R51-53 Dipyridil disiričitan draselný K2S2O5 dithizón = difenytiokarbazon C13H12N4S ditioničitan sodný Na2S2O4 R7; R31; Xn; R22 DL-alanín-DL-leucín DL-alanine DL-aspartic acid D-mannit C6H14O6 dodecylamín C12H27N dodecylriethoxysilane C18H40O3Si Xi Dodecyltrimethylammonium chloride

C15H34ClN Xn, N, R22-26/37/38-50/53

dovex 50 W draslík K R14; F; R15; C; R34 dusičnam draselný KNO3 Dusičnan amónny NH4NO3

72

Dusičnan barnatý Ba(NO3)2 Merck, Xn, R2/22 Xn,R:20/22, S:28 dusičnan bizmutitý Bi(NO3)3 –- –- –- –- –- –-

dusičnan bizmutitý, 9hydrat Bi(NO3)3.9H2O dusičnan ceritý Ce(NO3)3 . 6H2O dusičnan cézny CsNO3 Dusičnan draselný KNO3 Merck, O,R8 O, R:8, S:16-41

Dusičnan hlinitý, nonahydrat Al(NO3)3. 9H2O Merck, O, Xi, R8-36/38 O,Xi,R:8-36/38,S:– – – Dusičnan horečnatý, hexahydrat Mg(NO3)2. 6H2O Merck, O,R8 O,R:8,S:24/25 dusičnan chromitý, 9-hydrát Cr(NO3)3 . 9H2O dusičnan kademnatý, tetrahydrat Cd(NO3)2.4H2O Xi Dusičnan kobaltnatý, hexahydrat Co(NO3)2. 6H2O Merck, Xn,R22-40-43 Xn,R:22-40-43,

S:36/37 dusičnan lantanitý, hexahydrát La(NO3)3.6H2O Xi Dusičnan lítny LiNO3 Merck, O, R O, R:8, S:24-25 Dusičnan manganatý tetrahydrát Mn(NO3)2.4H2O –- –- –- –- –- –- Dusičnan meďnatý Cu(NO3)2.3H2O Merck, Xn, N,R22-36/38-50/53 Xn,N,R:22-36/38-

50/53, S:61 dusičnan nikelnatý Ni(NO3)2x6H2O dusičnan olovnatý Pb(NO3)2 dusičnan ortuťnatý Hg(NO3)2 Dusičnan sodný NaNO3 Merck, O, Xn, R O, Xn, R:8-22-36,

S:22-24-41 Dusičnan strieborný AgNO3 C: R34; N: R50-53 Symb., C,N; 34-50/53;

S:(1/2-)26-45-60-61 dusičnan strontnatý Sr(NO3)2 dusičnan terbitý - pentahydrát Tb(NO3)3 . 5H2O Dusičnan vápenatý, tetrahydrat Ca(NO3)2 .4 H2O Merck, O, Xi, R8-36 O,Xi,R:8-36,S:– – – Dusičnan zinočnatý Zn(NO3)2. 4H2O Merck, O, Xn, N, R22 O,Xn,N,R:8-22-

36/37/38-50/53,S:26-61

73

dusičnan železitý, 9-hydrát Fe(NO3)3 . 9H2O dusík N2 Dusitan draselný KNO2 Merck, O,R8 O, R:8, S:16-41 Dusitan sodný NaNO2 O: R8; T: R25; N: R50 Symb., O,T,N; R: 8-25-

50;S:(1/2-)45-61 dvojchroman amónny (NH4)2Cr2O7 E; R1

O; R8 Karc.Kat.2; R49 Muta.Kat.2; R46 T+; R26 T; R25 Xn; R21 Xi; R37/38-41 R43 N; R50-53

Symb.: E; T+; N R: 49-46-1-8-21-25-26-37/38-41-43-50/53 S: 53-45-60-61

dvojchroman draselný K2Cr2O7 Karc.Kat.2; R49 Muta.Kat.2; R46 T+; R26 T; R25 Xn; R21 Xi; R37/38-41 R43; N; R50-53

Symb.: T+; N R: 49-46-21-25-26-37/38-41-43-50/53 S: 53-45-60-61

eosin epsilon-kaprolaktám C6H11NO Xn; R20/22; Xi; R36/37/38 Eriochromcyonin Eriochrómová čerň Eriochrómová čerň + NaCl - 1:100 eriochromová modrá ind. C16H9ClN2Na2O9S2 erytrosin ind. C20H8J4O5 eschkova zmes Etanol CH3CH2OH F, R11; Symb.: F, R11; S:(2-)7-

74

16 éter ethylénglykol C3H8O2 Xn; R22 Symb., Xn

R: 22 S: (2)

etyl benzol etylalkohol F; R11 etyléndiamín (NH2)2(CH2)2 R10; Xn; R21/22; C; R34; R42/43 etyléndiamín hydrochlorid C2H8N2.HCl Etylenglykol C2H6O2 Xn, R22 Symb.: Xn; R:22; S:(2) etylenglykol-bis-(2-aminoetyl) pre komplexometriu etylénglykoldimetyléter C4H10O2 R10; R19; Xn; R20 etylénglykolmonoetyléter C3H8O2 etylester kyseliny mravčej C3H6O2 etylester kyseliny octovej C4H8O2 fenantrén C14H10 Karc. Kat.2; R45 fenidon Fenol C6H5OH T; R24/25

C; R34 Symb.: T R: 24/25-34 S: (1/2-) 28-45

Fenolftalein Merck, –- –- –- –- –- –- fenolftalexon C19H14O5S fenyléndiamín C6H8N2 Karc.Kat.3; R40

Muta.Kat.3; R68 T; R25 Xn; R20/21 Xi; R36 R43 N; R50-53

Symb.: T; N R: 20/21-25-36-40-43-50/53-68 S: (1/2-) 28-36/37-45-60-61

fenylhydrazín C5H6NHNH2 Karc. Kat. 2; R45; Muta. Kat.3; R68; T; R23/24/25-48; Xi; R36/38; R43; N; R50

75

fenylhydrazín hydrochlorid C6H9ClN2 Karc. Kat. 2; R45; Muta. Kat.3; R68; T; R23/24/25-48; Xi; R36/38; R43; N; R50

Fenyl-pyrazolidon fenyltrimetylamonium jodid C6H5(CH3)NI ferokyanid draselný (kyanidy) K4[Fe(CN)6] . 3 H2O T+; R26/27/28

R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

ferokyanid sodný (kyanidy) Na4[Fe(CN)6] . 10H2O T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

ferrikyanid draselný (kyanidy) K4[Fe(CN)6] . 3H2O T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

floroglucín Flouroboritan sodný NaBF4 fluorexon C26H26N2O13 Fluorid amonný NH4F T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25;

S: (1/2-)26-45 fluorid amónny, kyslý NH4HF2 T; R23/24/25 Fluorid antimonitý SbF3 Merck, T, N, R23/24/25 T, N, R:23/24/25-

51/53, S:7-26-45-61 Fluorid bárnatý BaF2 Merck, Xn, R20/22 R:20/22, S:28 Fluorid cézny CsF nenájdený Fluorid cínatý SnF2 Fluorid draselný KF T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25;

S: (1/2-)26-45 Fluorid hlinitý AlF3 Xi, R36/37/38 Xi, R: 36/37/38 Fluorid horečnatý MgF2 Merck,– – – – S:22-25

76

Fluorid kobaltitý CoF3 nenájdený Fluorid lítny LiF Merck, T, R25 T, R:25-36/37/38,

S:22-26-37-45 Fluorid manganatý MnF2 nenájdený Fluorid niobičný NbF5 Fluorid rubidný RbF nenájdený Fluorid sodný NaF T; R25,Xi,R36/38,R32 Symb: T; R: 25-32-

36/38 S:(1/2-)22-36-45 Fluorid strieborný AgF nenájdený Fluorid strontnatý SrF2 nenájdený Fluorid tantaličitý TaF5 Fluorid titaničitý TiF4 nenájdený Fluorid vápenatý CaF2 Merck, –- –- –- –- –- –- Fluorid železitý FeF3 Fluoroboritan draselný KBF4 Fluoroboritan sodný NaBF4 fluoroglucín Fluorohlinitan draselný K3AlF6 nenájdený Fluorokremičitan draselný K2SiF6 T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25;

S: (1/2-)26-45 Fluorokremičitan sodný Na2SiF6 T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25;

S: (1/2-)26-45 Fluoromolybdenan sodný Na3MoO3F3 Fluoroniobičnan draselný K2NbF7 Fluorochem:X; R20/21/22; R36/37/38 S: 22, 24/25, 26, 28,

36/37/39 Fluorotantaličnan draselný K2TaF7 Fluorotitaničitan draselný K2TiF6 Fluorotitaničnan sodný Na2TiF6 Reklamácia Acros Org.:Xi, R:36/37/39 S26, 37/39 Fluoroželezitan sodný Na3FeF6 fomacolor Formaldehyd CH2O karc.kat.3; R40; T; R23/24/25; C; R34; R43 Symb.: T; R:23/24/25-

77

34-40-43; S:(1/2-)26-36/37/39-45-51

formamid HCONH2 Repr. Kat.2; R61 fosfomolybdenan amónny, trihydrat (NH4)3PO4.12MoO3.3H2O fosfor P F; R17

T+; R26/28 C; R35 N; R50

Symb.: F; T+; C; N R17-26/28-35-50: S: (1/2-) 5-26-38-45-61

fosforečnan amónno-sodny, tetrahydrat

Na(NH4)HPO4.4H2O

Fosforečnan amónny (NH4)3PO4 Fosforečnan amonný sek. (NH4)2HPO4 fosforečnan draselný KH2PO4 Fosforečnan hlinitý AlPO4 Xi: R36/37/38 fosforečnan kobaltnatý fosforečnan sodno amónny Na(NH4)HPO4.4H2O Fosforečnan sodný Na3PO4 nie je fosforečnan sodný, 12-hydrát Na3PO4 . 12H2O fosforečnan sodný, str. sušený Na2HPO4.2H2O fosforečnan vápenatý Ca3(PO4)2 Fosforečnan vápenatý prim Ca(H2PO4)2.H2O Fosforečnan vápenatý sek. CaHPO4 Merck, –- –- –- –- –- –- fosforečnan železitý, 8-hydrát FePO4 . 8H2O fosforečnan železnatý, oktahydrat Fe3(PO4)2.8H2O Fosforitan hlinitý Al(PO3)3 nie je Fosfornan sodný NaH2PO2 Merck, –- –- –- –- –- –- fosfornan sodný čistý NaH2PO2.H2O fosmolybdénan amónny freón CF4 Fruktóza C6H12O6 Merck, –- –- –- –- –- –- ftalan draselný, kyslý = C8H5KO4

78

hydrogenftalát draselný Ftiokol furfuryl = 2-furanmetanol C5H6O2 fuxín C20H17N3Na2O9S3 Glukóza C6H12O6 Merck, –- –- –- –- –- –- Glukóza monohydrát C6H12O6. H2O #REF! #REF! glutaminová kyselina COOH(CH2)3CH(NH2).COOH Glycerín C3H8O3 Glycerol C3H8O3 Merck, –- –- –- –- –- –- Glycín C2H5NO2 Merck, –- –- –- –- –- –- glycylglicine Grafit C H2NCH2CH2NHCH2CH2OH H-ala-ala-OH = L-Alanyl-L-alanín C6H12N2O3 Helmanex II Heptafluoroniobičnan draselný K2NbF7 Heptafluorotantaličnan draselný K2TaF7 Heptafluorotitaničitan draselný K2TiF6 heptán C7H16 F; R11; Xn; R65; Xi; R38; R67; N; R50-53

hexadecylamín C16H35N Hexadecyltrimethylammonium Chloride

C19H42ClN Xn, N

hexadecyltrimetylamónium bromid C19H42BrN Xn, N Hexafluorohlinitan sodný Na3ALF6 T, R48/23/25; Xn, R20/22; N, R51-53 Symb: T, N; R: 20/22-

48/23/25-51/53; S:(1/2-)22-37-45-61

Hexafluorokremičitan draselný K2SiF6 T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25; S: (1/2-)26-45

Hexafluorokremičitan sodný Na2SiF6 T; R23/24/25 Symb: T; R: 23/24/25; S: (1/2-)26-45

79

hexaflurohlinitan draselný K3AlF6 nenájdený Hexafosforečnan sodný (NaPO3)6 hexaglycín hexakyanozelezitan draselny K3[Fe(CN)6] Merck, –- –- –- –- –- –- hexakyanozeleznatan draselny, trihydrat

K4[Fe(CN)6] . 3 H2O T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

hexakyanozeleznatan sodny, dekahydrat

Na4Fe(CN)6 . 10H2O T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

Hexakyanoželeznatan draselný K4Fe(CN)6 Merck, R52/53 R:52/53, S:50-61 hexakyanoželeznatan draselný K4FeCN6.3H2O hexameta-fosforečnan sodný = polyfosforečnan sodný

Na(PO3)6

Hexametylentetramin C6H12N4 F,R11,R42/43 Symb.:F,Xn,R-11-42/43,S:(2-)16-22-24-37

Hexán C6H14 F,R11,Repr.Kat.3,R62,Xn,R65-48/20,Xi,R38,R67,N,R51-53

Symb.:F,Xn,N,R:11-38-48/20-51/53-6-65-67,S:(2-)9-16-9-33-36/37-61-62

hexylamín C6H15N Hliník Al F, R15, R10; Symb.F; R:10-15; S(2-

)7/8-43 Hlinitan sodný NaAlO2 Horčík Mg F, R11-15; Symb.F; R:11-15; S(2-

)7/8-43 Hrubý korund hydrazín dihydrochlorid C2H8N2.2ClH Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53

80

hydrazín hydrát N2H4 Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53

hydrazin sulfát Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53

hydriodic acid Hydrofluorid draselný KHF2 T; R 25,C,R34 Symb:T;C,R:25-34

S:(1/2-)22-26-37-45 hydrogénfoforečnan amónny (NH4)2HPO4 hydrogénfosforečnan disodný, 12hydrát

Na2HPO4.12 H2O

hydrogénfosforečnan horečnatý - trihydrát

MgHPO4 . 3H2O

hydrogénfosforečnan sodno-amónny, 4-hydrát

NaNH4HPO4 . 4H2O

Hydrogenfosforečnan sodný, dodekahydrat

Na2HPO4. 12H2O Merck, –- –- –- –- –- –-

Hydrogenfosforečnan vápenatý CaHPO4 Merck, –- –- –- –- –- –- hydrogenftalát draselný C8H5KO4 Hydrogensíran draselný KHSO4 C: R34; Xi: R37 Symb:C; R: 34-37; S:

(1/2-)26-36/37/39-45 hydrogensíran draselný KHSO4 C; R34; Xi; R37 Hydrogensíran sodný, monohydrat NaHSO4. H2O Xi: R41 Symb Xi: R:41; S:(2-

)24-26 hydrogenuhličitan amónny NH4HCO3 Hydrogénuhličitan draselný KHCO3 Merck, –- –- –- –- –- –- hydrogénuhličitan horečnatý Mg(HCO3) hydrogenuhličitan sodný NaHCO3 Xi; R36 hydrogenvínan draselný KHC4H4O6 Hydrochinón C6H6O2 T+ Hydrouhličitan draselný KHCO3 Merck, –- –- –- –- –- –- Hydrouhličitan sodný NaHCO3 Merck, –- –- –- –- –- –- hydroxid barnatý Ba(OH)2.8H2O

81

Hydroxid draselný KOH C, R22; Xi: R35 Symb:C; R: 22-35; S: (1/2-)26-36/37/39-45

Hydroxid hlinitý Al(OH)3 Merck, –- –- –- –- –- –- hydroxid horečnatý Mg(OH)2 Hydroxid litný LiOH.H2O Merck, C, R22-35 C,R:22-35, S:26-

36/37/39-45 hydroxid oxid hlinitý AlOOH -prášok-gel Hydroxid sodný NaOH C, R35 Symb:C; R: 35; S: (1/2-

)26-37/39-45 Hydroxid vápenatý Ca(OH)2 Merck, Xi, R41 Xi, R:41,S:22-24-26-39 Hydroxidoxid zelezity FeOOH Hydroxichinolin C9H7ON Merck, Xn, R20/22 Xn, R:20/22, S:24/25 hydroxilamín hydrochlorid Na2OH.HCl hydroxy propyl metyl celulóza Hydroxylamin hydrochlorid NH2OH. HCl Merck, Xn,N,R22-36/38-43-48/22-50 Merck, Xn,N,R:22-

36/38-43-48/22-50, S:22-24-37-61

Hydroxylamin síran (NH2OH)2. H2SO4 Merck, Xn,N,R22-40-43-48/22 Xn,N,R:22-36/38-40-43-48/2250

chelatón 1 = kyselina nitrilotrioctová

C6H9NO6

chelatón 2 = kyselina etylendiamintetraoctová

C10H16N2O8

chelatón 3 = disodná sol kyseliny etyléndiamíntetraoctovej

C10H14N2Na2O8

Chelaton 4 C14H22N2O8 . H2O Chelaton I chelaton III C10H14O8N2Na2.2H2O chelatonát horečnatodisodný C10H12O8N2Na2Mg.xH2O chelatonát železito-sodný C10H12N2O8FeNa . H2O chelatonát železito-sodný, monohydrat

C10H12N2O8FeNa . H2O

82

chinalizarin = Tetrahydroxyantrachinón

C14H8O6

chinhydron (C6H4O2)2 chininum hydrochloric Chinolín C9H7N Chlóracetonitril C2H2ClN T, N, chlóramín Xn; R22; R31; C; R34; R42 chlórbenzén ClC6H5 R10 Xn, R20 N; R51-53 symb.: Xn; M R: 10-

20-51/53 S: (2-) 24/25-61

chlorečnan draselný KClO3 O; R9 Xn; R20/22

Symb.: O; Xn R: 9-20/22 S: (2-) 13-17-46

Chlórhydrát tio Chlorid hexamo-kobaltitý č. Chlorid amonný NH4Cl Xn: R22; Xi: R36 Symb. Xn; R: 22-36; S:

(2-)22 Chlorid antimonitý SbCl3 C: R34; N: R51-53 Symb.C,N;R: 34-51/53;

S:(2-)26-45-61 chlorid bárnatý BaCl2.2H2O T; R25

Xn; R20 Symb., T R:20-25 S:(1/2-)45

Chlorid ceritý, heptahydrat CeCl3. 7H2O Chlorid cézny CsCl Merck, –- –- –- –- –- –- Chlorid cínatý, dihydrat SnCl2 . 2H2O Merck, Xn, R22-36/37/38-43 Xn, R22-36/37/38-43,

S:24-26-37 chlorid ciničitý SnCl4 Chlorid draselný KCl Merck, –- –- –- –- –- –- chlorid fosforitý PCl3 R14; R29; T+; R26/28; Xn; R48/20; C; R35

chlorid hexaminokobaltitý [Co(NH3)6]Cl3 Chlorid hlinitý AlCl3 C, R34 Symb. C; R: 34; S: (2-

83

)7/8-28-45 Chlorid hlinitý, hexahydrat AlCl3. 6H2O Merck, Xi, R36/38 Xi, R:36/38 chlorid horečnatý MgCl2.6H2O chlorid chinínu chlorid chromitý, hexahydrát CrCl3.6H2O chlorid lantanitý, heptahydrat LaCl3.7H2O Chlorid lítny LiCl Merck, Xn, R 22 Xn, R:22-36/38 Chlorid manganatý, tetrahydrat MnCl2 .4H2O Merck, Xn, R22 Xn, R:22 chlorid meďnato amónny CuCl2.NH4Cl Chlorid meďnatý, dihydrat CuCl2 .2H2O Merck, Xn, N, R22 Xn, N, R:22-36/38-

50/53, S:22-26-61 Chlorid meďný CuCl Xn: R22; N: R50-53 Symb. Xn, N; R: 22-

50/53; S:(2-)22-60-61 chlorid mobybdenicny MoCl5 Chlorid molybdenitý MoCl3 chlorid molybdénový MoCl6 chlorid nikelnato amónny NNiCl2.NH4Cl chlorid nikelnatý, hexahydrat NiCl2.6H2O chlorid nikelnatý, tetrahydrat NiCl2 .4H2O chlorid niobičný NbCl5 Chlorid olovnatý PbCl2 Chlorid ortutnatý HgCl2 Merck,T+,N,R28-34-48/24/25-50/53 T+,N,R28-34-

48/24/25-50/53,S:36/37/39-45-60-61

chlorid ortuťný Hg2Cl2 Xn; R22; Xi; R36/37/38; N; R50-53 chlorid paládnatý PdCl2 chlorid rubídny RbCl Chlorid sodný NaCl Merck, –- –- –- –- –- –- Chlorid strieborný AgCl Merck, –- –- –- –- –- –- Chlorid strontnatý, hexahydrat SrCl2.6H2O Merck, Xn, R22 –- –- –-

84

chlorid tálny TlCl chlorid tantalicny TaCl5 Chlorid titaničitý TiCl4 C, R14,R34 Symb: C; R: 14-34 ;

S:(2-)7/8-26-36/37-39-45

chlorid titanitý TiCl3 Chlorid uhličitý CCl4 Merck, T,N,R23/24/25-40-48/23-52/53-59 T,N,R:23/24/25-40-

48/23-52/53-59,S:23-36/37-45-59-61

chlorid vanadity VCl3 Xn, R 22-36/37/38 Chlorid vápenatý CaCl2 Xi, R36 Symb: Xi; R: 36 ;

S:(2-)22-24 Chlorid vápenatý, hexahydrat/dihydrat

CaCl2. 6H2O, CaCl2.2H2O Xi, R36 Symb: Xi; R: 36 ; S:(2-)22-24

chlorid wolfrámovy WCl6 Chlorid zinočnatý ZnCl2 C, R34; N, R50-53 Symb: C,N;R: 34-50/53

; S:(1/2-)7/8-28-45-60-61

Chlorid zirkoničitý ZrCl4 Merck, C, R22-34 C,R:14-22-34, S:8-26-36/37/39-45

chlorid železitý FeCl3 Chlorid železitý, hexahydrat FeCl3. 6H2O Merck, Xn, R22-41 Xn, R:22-41, S:26-39 Chlorid železitý, x-hydrat FeCl3.xH2O Merck, Xn, R22-38-41 Xn, R:22-38-41, S:26-

39 Chlorid železnatý bezvodý FeCl2 nie je Chlorid železnatý, tetrahydrat FeCl2 .4H2O Merck, Xn, R22-38-41 Xn, R22-38-41, S26-39 Chloristan draselný KClO4 O, R9; Xn, R50-53 Symb: O, Xn; R: 9-22

; S:(2-)13-22-27 Chloristan horečnatý Mg(ClO4)2 Merck, O, Xi, R8-36/37/38 O,Xi,R:8-

36/37/38,S:17-26 chloristan horečnatý, hexahydrat Mg(ClO4)2.6H2O chlórnan sodný NaClO R31; C; R34

85

Chloroform CHCl3 Xn, R22-49/20/22;Xi, R30:Karc. Kat.3, R40 Symb.Xn,R:22-38-40-48/20/22,S:(2-)36/37

Chlórpropionitril C3H4ClN T+ chróm Cr chróman amónny (NH4)2CrO4 chróman bárnatý BaCrO4 Chroman draselný K2CrO4 Karc.Kat.2;R49

Muta.Kat.2;R46 Xi; R36/37/38 R43 N; R50-53

Symb., T; N R:49-46-36/37/38-43-50/53 S:53-45-60-61

chróman horečnatý, pentahydrát MgCrO4.5H2O chróman olovnatý PbCrO4 Karc.Kat.3; R40

Repr.Kat.1; R61 Repr. Kat.3; R62 R33 N; R50-53

Symb.: T; N R: 61-33-40-50/53-62 S:53-45-60-61

Chróman sodný, tetrahydrat Na2CrO4*4H2O Karc. Kat.2; R49; Muta. Kat.2; R46; T+; R26; T; R25; Xn; R21; Xi; R37/38-41; R43; N; R50-53

Symb.: T+; N; R:49-46-21-25-26-37/38-41-43-50/53; S:53-45-60-61

chróman vápenatý CaCrO4 Karc.kat.2, R45 Xn, R22 N, R50-53

Symb., T, N R: 45-22-50/53 S: 53-45-60-61

chromotropic acid = chromotropová kyselina

(HO)2C10H4(SO3Na)2.2H2O

ind. Čuta-Kámen indigo carmen anhydrid indicator for metal titration indikátory indium In indol Inerton AW

86

isatin C6H4CONHCO Isatoxim,oximinooxindol isoamylalkohol izobutanol = bután-2-ol = 2-butanol C4H10O R10; Xi; R36/37; R67 izobutylamín C4H11N izobutylmetylketón C6H12O F; R11; Xn; R20; Xi; R36/37; R66 izopropanol = propán-2-ol = 2-propanol

C3H8O F; R 11; Xi; R 36; R 67 Symb.: F;Xi R: 11-36-67 S: (2-) 7-16-24/25-26

Jemný korund Jod I Xn, R20/21; N, R50; Sym:. Xn, N, R:20/21-

50; S:(2-)23-25-61 jodičnan sodný NaIO3 jodid amónny NH4I jodid bizmutitý BiI3 Jodid draselný KI Merck, –- –- –- –- –- –- Jodid hlinitý AlI3 Merck, C,R34 C, R:34,S:26-36/37/39-

45 jodid ortuťnatý HgI2 jodid sodný NaI Jodid sodný, dihydrat NaI. 2H2O Merck, –- –- –- –- –- –- jódmetán CH3I T jodoform CHI3 Kadmium Cd Kafor (Gáfor) C10H16O Merck, F,Xi,R11-36/37/38 F,Xi,R:11-36/37/38, S–

– – Kaliaca tavenina ? kalkon 2 KS kalkonkarbonová kyselina kalkonkarboxylová kyselina kanadský balzam

87

Kaolín ? Merck, –- –- –- –- –- –- Karbazol Karbid hlinitý Al4C3 karbid kremíka SiC –- –- –- –- –- –- karbid tetraboru B4C karbid titanu TiC karbid vápenatý CaC2 karbonitrid titánu TiC14N86 karboxy metyl celulóza, sodná soľ katalyzátor 44-00 kazivec –- –- –- –- –- –- K-merkaptofenylthiothiaiazolon ? kobalt Co R42/43

R53 Symb.: Xn R: 42/43-53 S: (2-) 22-24-37-61

kolódium =roztok nitrocelulózy v éteri

F; R11

konduktivita, roztok na meranie (0,05001 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (0,05005 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (0,4998 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (0,50076 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (1,0057 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (5,0002 S/m)

konduktivita, roztok na meranie (5,0090 S/m)

88

kongočerveň bis(1-aminonaftalén-4-sulfonová kyselina-2-azo)-4,4´-bifenyl

Kremičitan sodný Na2SiO3 C,R34; Xi, R37; Symb.:C,R34-37,S(1/2-)13-24/25-36/3739-45

Kremičitan sodný, nonahydrat Na2SiO3 .9H2O C,R34; Xi, R37; Symb.:C,R34-37,S(1/2-)13-24/25-36/3739-45

Kremík Si Kryolit Na3AlF6 T, R48/23/25; Xn, R20/22; N, R51-53 Symb: T, N; R: 20/22-

48/23/25-51/53; S:(1/2-)22-37-45-61

kryštálová violeť indicator for metal titration Kupferron C6H5N(NO)ONH4 Merck, T, R45-25-36/37-68 T, R:45-25-36/37-68,

S:53-36/37-45 kupral = N,N-Dietylditiokarbaminan sodný

kupron C14H13O2N kupron= benzoinoxim C13H12OCNOH kurkumín = polyfenol kurkumín C21H20O6 Kyanid draselný KCN T+; R26/27/28

R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

kyanid meďný CuCN T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

kyanid sodný NaCN T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

89

Kyanid zinočnatý ZnCN T+; R26/27/28 R32 N; R50-53

Symb.: T+; N R: 26/27/28-32-50/53 S: (1/2-) 7-28-29-45-60-61

Kyanoželezitan draselný K3[Fe(CN)6] Kyanoželeznatan draselný K4Fe(CN)6 Merck, R52/53 R:52/53, S:50-61 Kys. boritá H3BO3 Kys. fluorovodiková HF T+, R26/27/28; C, R35; Symb.:T+,C; R:

26/27/28-35, S:(1/2-)7/9-26-36/37-45

Kys. chlorovodíková tech.syntet. HCl C; R34; X1; R 37 Symb.:C; R:34-37; S:(1/2-)26-45

Kys.vinná kyselina 2-etylhexanova CH3(CH2)3CH(C2H5)COOH Repr.kat. 3; R63 Symb.: Xn

R: 63 S: (2-) 36/37

kyselina adipová C6H10O4 Xi; R36 kyselina aminobenzoová H2NC6H4CO2H Xn Kyselina arzeničná HAsO3 Karc.Kat.1; R45

T; R23/25 N; R50-53

Symb.: T; N R: 45-23/25-50/53 S: 53-45-60-61

kyselina askorbová C6H8O6 kyselina asparágová C4H7O4N kyselina benzoová C7H6O2 kyselina beta-indolyloctová Kyselina boritá H3BO3 Merck, –- –- –- –- –- –- Kyselina bromovodíkova HBr C,R34; Xi, R37; Symb.:C; R: 34-37;

S:(1/2-)7/9-26-45 Kyselina citronová C8H8O7 Merck, Xi, R36 Xi, R:36,S:26 kyselina dietyléntriaminopentaoctová

90

/DTPA/ Kyselina dusičná HNO3 O, R8; C, R35; Symb.:C; O; R:8-35;

S:(1/2-)23-26-36-45 kyselina fenylarsinová Kyselina fenylarzenitá C6H5-AsO3H2 ? Kyselina fluorokremičita H2SiF6 C, R34 Symb.:C; R34; S:(1/2-

)26-27-45 Kyselina fluorovodíkova HF T+, R26/27/28; C, R35; Symb.:T+,C; R:

26/27/28-35, S:(1/2-)7/9-26-36/37-45

Kyselina fosforečná H3PO4 C; R34 Symb.: C; R:34; S:(1/2-)26-45

kyselina ftalová C6H4.(COOH)2 Kyselina glukoheptánová kyselina glyoxylová C2H2O3 Kyselina hexafluorokremičita H2SiF6 C, R34 Symb.:C; R34; S:(1/2-

)26-27-45 Kyselina hexachloroplatičitá H2PtCl6 T,R25,C,R34,R42/43 Symb.:T,R:25-34-

42/43, S(1/2-)22-26-36/37/39-45

Kyselina chloristá (perchlórová) HClO4 R5; O; R8 C; R35

Symb.: O; C R: 5-35-8 S: (1/2-) 23-26-36-45

kyselina chlóroctová C2H3ClO2 T; R25; C; R34; N; R50 Kyselina chloroplatičitá H2PtCl6 T,R25,C,R34,R42/43 Symb.:T,R:25-34-

42/43, S(1/2-)22-26-36/37/39-45

Kyselina chlorovodíková HCl C; R34; X1; R 37 Symb.:C; R:34-37; S:(1/2-)26-45

kyselina chromotropová (HO)2C10H4(SO3Na)2.2H2O kyselina chrómsírová Kyselina indolyloctová C10H9NO2

91

kyselina jantárová C4H6O4 kyselina jódoctová C2H3IO2 T; R25; C; R35 kyselina jodovodíková HI C; R34 kyselina kaprilová = n-caprilic acid CH3(CH2)6COOH Kyselina l-vínna kyselina maleínová C4H4O4 Xn; R22

Xi; R36/37/38 Symb.: Xn R: 22-36/37/38 S: (2-) 26-28-37

kyselina malonová C3H4O4 kyselina metafosforečná HPO3 kyselina metakrylová C4H6O2 Xn; R21/22; C; 35 kyselina mliečna C3H6O3 Xn; R48/22; R43; R52-53 Kyselina molybdénova H2MoO4, MoO3 –- –- –- –- –- –- kyselina monochlóroctová = chlóroctová

C2H3ClO2 T; R25; C; R34; N; R50

kyselina monojódoctová = jódoctová

T; R25; C; R35

Kyselina mravčia CH2O2 C; R35 Symb., C R: 10-35 S: (1/2-)23-26-45

Kyselina octová CH3COOH R10, C,R35; Symb.: C, R:10-35; S:(1/2-)23-26-45

Kyselina o-fosforečná H3PO4 C; R34 Symb.: C; R:34; S:(1/2-)26-45

kyselina olejová C18H34O2 kyselina palmitová C16H32O2 kyselina p-aminosalicylová H2N.C6H3(OH).COONa kyselina perchlórová = chloristá HClO4 R5; O; R8; C; R35 kyselina propionová C3H6O2 C; R34 Kyselina salicylová C7H6O3 Merck, Xn, R22-41 Xn, R:22-41, S:22-24-

26-39

92

kyselina silikowolfrámová SiO2.12WO3 + xH2O Kyselina sírova H2SO4 C, R35; Symb.:C, R:35; S:(1/2-

)26-30-45 kyselina steárová - kyselina sulfanilová C6H7O3NS Xi; R36/38; R43 kyselina sulfosalicilová, monohydrat

C7H6O6S.H2O

kyselina sulfosalicylová C6H6O6S.2H2O kyselina sulfosticylová kyselina šťavelová, dihydrat C2H2O4 . 2H2O Xn, R21/22 Symb., Xn

R: 21/22 S: (2-)24/25

kyselina telúrová, dihydrat H2TeO4.2H2O kyselina tetrahydrogenkremicita H4SiO4 Kyselina tioglykolová T; 23/24/25

C; R34 Symb.: T R: 23/24/25-34 S: (1/2-) 25-27-28-45

kyselina titaničitá anhydrid Kyselina trihydrogenfosforečná H3PO4 Kyselina trihydrogenfosforna H3PO2 Xn, R22; C, R35; Symb.: C,R:22-35;

S:(1/2-)26-36/37/39-45 kyselina trichlóroctová CCl3CO2H C; R35; N; R50/53 Kyselina vinná C4H8O6 Merck, Xi,R36 Xi, R:36, S:24/25 kyselina wolframová H2WO4 kyslík O2 kyslík O2 lakmus granule L-alanín C3H7NO2 Xn; R22; N; R50-53 L-alanyl-Lalanyl-L-alanín lanthanum nitrate - dusičnan lantanitý

La(NO3)3

93

laurylalkohol = n-dodekanol; dodecelalkohol

CH3(CH2)10CH2OH

Li-aminonaftalín-1-sulfonsaure natriumsalz

C10H8NNaO3S

lieh-technický denaturovaný - etylalkohol

C2H6O F; R11 Symb.: F R: 11 S: (2-) 7-16

lithium aluminium deuteride AlD4Li /Al2H4Li/ F; C; lithiumaluminiumhydrid LiAlH4 R 15 S: 7/8-24/25-43 Litium Li F, R14/15; C, R34 Symb. F, C; R:14/15-

34; S:(1/2-)8-43-45 L-laktát hlinitý C9H15AlO9 Sigma-Aldrich, – – – –- – –- L-leucín L-leucyl-L-leucyl-leucín L-lysin NH2(CH2)4CH(NH2)COOH L-prolín C5H9NO2 Repr.Kat.3; R62; Xn; R22; Xi; R38-41; R43

L-valin C5H11NO2 magnesium /na vyrobu Grinard. cinidla/

Mg F; R11-15

magneson II = 4-(4-Nitrofenylazo)-1-Naftol

C12H9O4N3

magnézium peroxidatum = peroxid horčíka

MgO2

Magnezon II (p-nitrobenzén-azo-rezorcinol)

C12H9O4N3 Xn, R22, Xi, R36/38; N, R50

Malachitová zeleň oxalát C52H54N4O12 Xn, N malónan etylnatý C5H8O4 Mangan Mn Merck,F, R11 FR:11, S:22-24/25 Manganistan draselný KMnO4 O, R8; Xn, R22; N, R50-53 Symb.:O,Xn,N; R:8-

22-50/53; S:(2-)60-61

94

manganistan strieborný AgMnO4 O; R8 Xn; R22 N; R50-53

Symb.O; Xn;N R: 8-22-50/53 S: (2-) 60-61

Meď Cu Merck, –- –- –- –- –- –- MeNH2 metaboritan sodný NaBO2 H20 metakrylamid C4H7NO Xn; R22 Metanol CH3OH F, R11; T, R23/24/25-39/23/24/25 Symb.:F,T; R:11-

23/24/25-39/23/24/25; S:(1/2-)7-16-36/37-45

Methylčerveň (dimethylamino-azobenzeno-karbónová kyselina

indicator for metal titration

methyloranž (dimethylamino-azobenzén p-sulfónová kyselina

Xn, R20/21/22

Methylster kyseliny octovej Methyl-tymolová modrá indicator for metal titration methylviolet indicator for metal titration metol = síran 4-(metylamino)fenolu (C7H10NO)2 SO4 metyl celulóza metylamín hydrochlorid CH3NH2.HCl metylamónium chlorid CH6ClN metylcyklohexanol C7H14O Xn; R20 Metylčerveň C15H14N3NaO2 Merck, –- –- –- –- –- –- metylénová modrá - metylester kyseliny octovej CH3COOCH3 Metyljodid CH2I2 Karc. Kat.3; R40; Xn; R21; T; R23/25; Xi; R37/38 Symb.: T; R:21-23/25-

37/38-40; S:(1/2-) 36/37-38-45

Metyloranž 1 Merck, T, R25 T, R:25, S:37-45 metylová modrá C37H27N3Na2O9S3 metyltercbutyléter -

95

Metylthymolova modrá C37H43N2O13NaS mikrokuličky 1-3 m - mikrosilica SiO2 mikrovlna –- –- –- –- –- –- mimosa titanová žlť C28H19O6N5S4Na2 Minium mléčnan nikelnatý (Figush) mliečnan vápenatý močovina CH4N2O Karc.kat.3, R40

Xn, R22-48/22 N, R50-53

Symb., Xn, N R: 22-40-48/22-50/53 S: (2-)13-22-23-37-46-60-61

Modrá bromfenolová Merck, –- –- –- –- –- –- modrá bromthymolová C27H28O5Br2S modrá thymolová modrá vodní na bavlnu molekulové sito NaAlSi2O6 molybdän (V) chlorid MoCl5 molybdén Mo Molybdenan amonný, tetrahydrat (NH4)6Mo7O24.4H2O Merck, –- –- –- –- –- –- Molybdenan draselný K2MoO4 Molybdenan sodný, dihydrat Na2MoO4. 2H2O Merck, –- –- –- –- –- –- monoetanol amín morfolin C4H3ON C morfolin C4H3ON C morský piesok mramor práškový –- –- –- –- –- –- mravčan nikelnatý (COOH)2Ni.2H2O mravenčan vápenatý (HCOO)2Ca Murexid C8H8NO6.H2O Merck, –- –- –- –- –- –- Myristyltrimethylammonium CH3(CH2)13N(Br)(CH3)3 C,R34, S26-36/37/39-45

96

bromide N-(1-naftyl)-etyléndiamíndihydrochlorid

C12H16Cl2N2

N,N - dimetylformamid C3H7NO Repr. Kat.2; R61; Xn; R20/21; Xi; R36 N,N,N`,N`- tetrametyletyléndiamín C6H16N2 F; R11; Xn; R20/22; C; R34 N,N-dicyclo-hexyl-carbo-diimid T; R24; Xn; R22; Xi; R41; R43 N,N-dietyl-p-fenyldiamín síran (C10H16N2,H2SO4.2H2O N,N-Dimetyl-1,4-fenyléndiamín C8H12N2 T N,N-Dimetylformamíd C3H7NO Repr.2,Kat.2,R61,Xn;R20/21, Xi36 Symb:T,R:61-20/21-

36, S:53-45 N-2-hydroxyetyl-etyléndiamín naftalén C10H8 Xn; R22; N; R50-53 Symb.: Xn; N

R: 22-50/53 S: (2-) 36/37-60-61

naftol C10H7OH Xn, R21/22, Xi; R37/38-41 naftolftaleín C28H18O4 naftolová zeleň N-amylalkohol n-amylalkohol = pentán-1-ol C5H2O Natrium cobalti nitrosum Co(NO2)Na3 Natrium rhodisonicum C6O6Na2 Natronové vápno NBIN 1% roztok neodým oxid Nd2O3 –- –- –- –- –- –- Neoniklon Neslerovo činidlo N-fenylmočovina n-Heptán C3(CH2)5CH3 F; R11; Xn; R65; X1; R38; R67; N; R50-53 Symb.:F;Xn; N; R:11-

38-50/53-65-67; S:(2-)9-16-29-33-60-61-62

n-hexadecyl pyridínium bromid

97

N-hexán sp.č.uv C6H14 F; R11 Repr.Kat.3; R62 Xn; R65-48/20 Xi; R38 R67 N;R51-53

Symb.: F; Xn; N R: 11-38-48/20-51/53-62-65-67 S: (2-) 9-16-29-33-36/37-61-62

nickel aluminium catalyst alloy neviem, ale Ni je Karc. Kat.3; R40; R43

nikel Ni Karc.Kat.3; R40 R43

Symb.: Xn R: 40-43 S: (2-) 22-36

niklon= a- benzildioxim (C6H5.C:NOH)2 nikotínamid Niób Nb Sigma, F; R17 Symb.:F, R:17, S:17 Niobičnan draselný KNbO3 Niobičnan lítný LiNbO3 nitrid bority BN nitrid titanu TiN Nitrobenzén C6H5NO2 Karc. Kat3, R40; Repr. Kat3, R62; T, R23/24/25-

48/23/24; N, R51-53 Symb.: T, N; R:23/24/25-40-48/23/24-51/53-62; S:(1/2-)28-36/37-45-61

Nitrobenzimidazol nitrat Nitrobenzol-azo-resorcinol C12H9O4N3 nitroetán CH3CH2NO2 R10; Xn; R20/22 Nitrofenol NO2C6H4OH Xn, R20/21/22; R33 Symb.: Xn,

R:20/21/22-33, S:(2-)28

Nitrometán CH3NO2 R5-10; Xn, R22; Symb.:Xn, R:5-10-22; S:(2-)41

nitroprusid sodný Na3Fe(CN)5NO.5H2O NK 6

98

N-metyl-N-fenyl hydrazín = sol hydrazinu

Karc. Kat. 2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53

n-oktylalkohol normanal HCl NORMANAL Chelaton 3 C (C10H14O8N2Na2 . 2H2O) NORMANAL kyselina sírová C (1/2H2SO4) NORMANAL kyselina šťavelová C (1/2C2H2O4 . 2H2O) n-propanol (propylalkohol) C3H8O F; R11

Xi; R41 R67

Symb.: F;Xi R: 11-36-67 S: (2-) 7-16-24-26-39

n-propylbromid = 1-brómpropán C3H7Br R10; Xn; R20 nylon 6 Octan amonný CH3COONH4 Merck, –- –- –- –- –- –- octan bárnatý Ba(CH3COO)2.H2O Octan draselný CH3COOK Merck, –- –- –- –- –- –- Octan etylnatý C4H8O2 F, R11; Xi, R36, R66, R67 Symb.:F,Xi;R:11-36-

66-67, S:(2-)16-26-33 octan kademnatý (CH3COO)2Cd.2H2O octan kobaltnatý (CH3COO)2Co octan meďnatý (CH3COO)2Cu . H2O octan nikelnatý (CH3COO)2Ni.4H2O octan olovičitý C8H12O8Pb octan olovnatý, trihydrat (CH3COO)2Pb.3H2O Repr.Kat.1; R61

Repr.Kat.3; R62 Xn; R48/22 R33 N; R50-53

Symb.: T; N R: 61-33-48/22-50/53-62 S: 53-45-60-61

octan ortuťnatý (CH3COO)2Hg Octan sodný CH3COONa Merck, –- –- –- –- –- –- octan uranylu (CH3COO)2UO2.2H2O octan vápenatý (CH3COO)2Ca

99

octan zinočnatý (CH3COO)2Zn.2H2O octylamín C8H19N o-fenanthrolin hydrochlorid, monohydrat

C12H8N2 · HCl · H2O T; R25; N; R50-53

o-fenantrolín C12H8N2 T; R25; N; R50-53 oktadecylamín C18H39N R43; N; R50-53 Oktyltrimetylamónium chlorid CH3(CH2)7N(CH3)3(Cl) Xn oleylamín CH3(CH2)7CH=CH(CH2)8NH2 Olovo Pb Merck, T, N, R61-20/22-62 T, N, R:61-20/22-62,

S:53-45 o-nitroanilín C6H6N2O2 T; R23/24/25; R33; R52-53 o-nitrobenzaldehyd C7H5NO3 o-nitrofenol Xn; R20/21/22

R33 Symb.: Xn R: 20/21/22-33 S: (2-) 28

optibor T6 –- –- –- –- –- –- oranž 2 oranž etylová C16H19O3N3S Oranž II (benzén sulfokyselina 1,4-azo-1-naftol)

indicator for metal titration

Oranž II (benzén sulfokyselina 1,4-azo-1-naftol)

indicator for metal titration

oranž xylenolová orcín monohydrát = 3,5-dihydroxytoluén monohydrát

C7H10O3

ortuť Hg T; R23 R33 N; R50-53

Symb.: T; N R: 23-33-55/53 S: (1/2-) 7-45-60-61

oxid antimoničitý Sb2O3 Oxid antimonitý Sb2O3 Karc. Kat 3; R40; Symb. Xn; R40; R:40;

S:(2-)22-36/37

100

oxid arzenitý As2O3 Karc.Kat.1; R45 T+; R28 C; R34, N; R50-53

Symb.: T+; N R: 45-28-34-50/53 S: 53-45-60-61

Oxid bárnatý BaO oxid berylnatý BeO Karc.Kat.2; R49

T+; R26 T; R25-48/23 Xi; R36/37/38 R43

Symb.: T+ R: 49-25-26-36/37/38-43-48/23 S: 53-45

oxid bizmutito germaničitý Bi2O3.GeO2 –- –- –- –- –- –- oxid bizmutitý Bi2O3 –- –- –- –- –- –- Oxid boritý B2O3 Merck, –- –- –- Oxid ceričitý CeO2 Merck, –- –- –- –- –- –- Oxid ciničitý SnO2 Merck, –- –- –- –- –- –- oxid erbity Er2O3 –- –- –- –- –- –- oxid fosforečný P2O5 C; R35 Symb.: C

R: 35 S: (1/2-) 22-26-45

Oxid germaničitý GeO2 Merck, Xn, R20/22 Xn, R:20/22, S:61 Oxid hlinitý Al2O3 Merck, –- –- –- S:22 Oxid horečnatý MgO Merck, –- –- –- S:22 Oxid chromitý Cr2O3 oxid chrómový CrO3 O; R8

Karc. Kat.1; R49 T; R25 C; R35 R43 N; R50-53

Symb.: O; T; C; N R: 49-8-25-35-43-50/53 S: 53-45-60-61

Oxid inditý In2O3 Merck, –- –- –-

101

oxid kademnatý CdO Karc.Kat.2; R49 T; R48/23/25 Xn; R22

Symb.: T R: 49-22-48/23/25 S: 53-45

oxid kobaltitý Co2O3 Oxid kobaltnato-kobaltitý Co3O4 Merck, Xn, R40-43 Xn, R:34-43, S:36/37 Oxid kremičitý SiO2 Merck, –- –- –- –- –- –- Oxid lantanitý La2O3 Merck, –- –- –- S:22-24/25 Oxid manganičitý MnO2 Xn, R20/22 Symb.: Xn; R:22; S: (2-

)22 Oxid meďnato-meďný CuO+Cu2O Merck, Xn, R22 Xn, R:22, S:22 oxid meďnatý CuO oxid meďný Cu2O Xn; R22 Symb.: Xn

R:22 S:(2-)22

Oxid molybdenový MoO3 Xn; R:48/20/22; Xi; R36/37 Symb: Xn;R:36/37-48/20/22;S:(2-)22-25

oxid neodýmity Nd2O3 –- –- –- –- –- –- Oxid nikelnatý NiO Karc. Kat.1; R49,R43, R53 Symb. T; R: 49-23-53;

S: (2-)22-25 Oxid niobičný Nb2O5 Merck, –- –- –- oxid olovičitý PbO2 Oxid olovnato-olovičitý Pb3O4 Oxid olovnatý PbO Merck, T, N, R61-20/22-62 T, N, R:61-20/22-23-

50/53-62,S:53-45-60-61

oxid ortuťnatý HgO T+; N Oxid seleničitý SeO2 Sigma, T, N, R23/25-33-50/53 T,N,R:23/25-33-

53/55,S:20/21-28-45-60-61

Oxid sodný Na2O Oxid tantaličný Ta2O5 Merck, –- –- –- Oxid titanatý TaO

102

Oxid titaničitý TiO2 Merck, –- –- –- S:22 Oxid uhličitý CO2 oxid uhoľnatý CO F+; R12

Repr.Kat.1; R61 T; R23-48/23

Symb.: F+; T R: 61-12-23-48/23 S: 53-45

Oxid vanadičný V2O5 Karc. Kat 3; R68; Repr. Kat. 1 R63; Xn, R20/22; N, R51-53; T, R48/23; Xi R37

Symb.: T, N; R: 20/22-37-68-48/23-51/53-63; S:(1/2-)36/37-38-45-61

oxid vápenatý CaO Oxid wolframový WO3 nenájdený Oxid yterbitý Yb2O3 nenájdený Oxid ytritý Y2O3 Merck, –- –- –- –- –- –- Oxid zinočnatý ZnO N, R50/53 N, R: 50/53, S: 60-61 Oxid zirkoničitý ZrO2 Merck, –- –- –- S:22 Oxid železitý Fe2O3 Merck, –- –- –- –- –- –- oxid železnatoželezitý Fe3O4 Oxofluoroboritan sodný Na3B3O3F6 oxydipropionitril Oxychinolin NC9H6OH oxychlorid zirkoničitý, 8-hydrát ZrCl2O.8H2O paladiový katalyzátor p-aminofenol hydrochlorid pan indikátor C5H11ON3 Pd/BaSO4 Pd/BaSO4 p-dimetylamino benzaldehyd C9H11ON p-dimetyl-amino-azo-benzén C12H12N2OS2 pemza pepsinum puly perboritan sodný, trihydrat NaBO2.H2O2.3H2O perhydrol (peroxid vodíka) H2O2 O; R8

C; R34 Symb., O, C R: 8-34

103

S: (1/2-)3-28-36/39-45

perchlorát horečnatý Mg(ClO4)2.6H2O Perchlóretylén peroxid bárnatý BaO2 O; R8; Xn; R20/22 peroxid horečnatý MgO2 Peroxid mangánu (oxid manganičitý)

MnO2 Xn, R20/22 Symb.: Xn, R20/22, S(2-)25

peroxid sodíka Na2O2 O; R8 C; R35

Symb.: O; C R: 8-35 S: (1/2-) 8-27-39-45

peroxid vodíka H2O2 O; R8 C; R34

Symb., O, C R: 8-34 S: (1/2-)3-28-36/39-45

Peroxosíran amonný (NH4)2S2O8 O, R8; Xn, R22; Xi, R36/37/38, R42/43; Symb.: O, Xn; R:8-22-36/37/38-42/43; S:(2-)22-24-26-37

persíran draselný K2S2O8 Petroéther č. Petrolej Xn, R65, Symb.:Xn, R:65; S:(2-

)23-24-62 Petroléter pH referenčný roztok pH referenčný roztok, pH=3,9970 pH referenčný roztok, pH=3,9970 pH referenčný roztok, pH=9,1720 pH referenčný roztok, pH=9,1720 P-chlórmerkur piesok morský - piperazín C4H10N2 C, R,S platinová čerň

104

Platinovací roztok p-nitroanilín = 3-nitroanilín C6H6N2O2 T; R23/24/25; R33; R52-53 p-nitrophenolum NO2.C6H4.OH Xn, R20/21/22, R33 poly(diallyldimethylammonium chloride)

(C8H16ClN)n

Poly-(vinylidenfluorid) polyvinylalkohol propylamíntrimetoxysilán propylbromid = 1-brómpropán C3H7Br R10; Xn; R20 propylénglykol = 1,2-propándiol C3H8O2 p-tolylsulphometylnitrózoamid C8H10N2O3S pufer borátový PVA < 0,05 - pyperidín C5H11N F; R11; T; R23/24; C; R34 pyridín C5H5N F; R11

Xn; R20/21/22 Symb.:F; Xn R: 11-20/21/22 S: (2-)26-28

Pyridyl=2 - azonaftol C15H11N3O ? pyrofosforečnan sodný = difosforečnan sodný

Na4P2O7

pyrogallol = pyrogallolová červeň = benzén 1,2,3-triol

C6H3(OH)3 Muta. Kat.3, R68, Xn, R20/21/22, R52-53

pyrokatechin = benzén-1,2-diol C6H6O2 Xn; R21/22; Xi; R36/38 pyrokatechinová violeť = pyrokatechinsulfonftalein

pyrokatechol = pyrokatechin = benzén 1,2-diol

C6H6O2 Xn; R21/22; Xi; R36/38

pyrolidín-1-dithiokarbosaure C5H12N2S2 pyrosíran sodný = disíran sodný Na2S2O7 Pyrosíričitan draselný K2S2O5 Merck, Xi, R31-37-41 Xi, R31-37-41, S:26/39 Pyrosíričitan sodný Na2S2O5 Xn, R22, Xi, R41, R31 Symb.: Xn, R22-31-41,

105

S(2-)26-39-46 rafinóza Ramsayov tuk na zábrusy Raneyova zliatina x Reactive Blue 2 C29H17ClN7Na3O11S3 Xi, R36/37/38 resacetophenone resorcinol = 1,3 dihydroxybenzén C6H6O2 Xn; N; R22; R36/38; R50 riedidlo rodamín C28H31N2O3Cl Rodanin C3H3ONS2 Safranín T indicator for metal titration sacharóza C12H22O11 Salicylaldoxim C7H7NO2 salicylan sodný C7H5NaO3 salicylic aldehyde selén Se T; R23/25

R33 R53

Symb.: T R: 23/25-33-53 S: (1/2-) 20/21-28-45-61

seleničitan sodný Na2SeO3 S-hmota silán SiH4 –- –- –- –- –- –- Silica colloidal powder silicium karbid SiC –- –- –- –- –- –- Silikagel Merck, –- –- –- –- –- –- Silikónová pasta Lukosan M20 Silikónová vazelína Lukosan M14 Silikónový olej použitý Silikónový tuk zelený studený silumín sinolot

106

Síra S Merck, –- –- –- –- –- –- síran amónny (NH4)2SO4 síran anilínu (6H5NH2)2H2SO4 Síran bárnatý BaSO4 Merck, –- –- –- –- –- –- síran ceričitý Ce(SO4)2.2H2O síran ceričitý tetrahydrát Ce(SO4)2 . 4H2O Síran draselný K2SO4 Síran hlinito-amonný AlNH4(SO4)2.12H20 Merck, –- –- –- –- –- –- Síran hlinito-draselný, dodekahydrat

KAl(SO4)2. 12H2O Merck, –- –- –- –- –- –-

síran hlinitý, 18 hydrát Al2(SO4)3 . 18H2O Síran horečnatý MgSO4 Merck, –- –- –- –- –- –- Síran horečnatý, heptahydrat MgSO4. 7H2O Merck, –- –- –- –- –- –- síran hydrazínu N2H4.H2SO4 karc. Kat 2; R45 T; R23/24/25 R43 N; R50-53 Symb.: T; N R:45-

23/24/25-43-50/53 S: 53-45-60-61

síran hydroxylamín (NH2OH)2.H2SO4 síran hydroxylamín amónny Síran chromito-draselný, dodekahydrat

KCr(SO4)2. 12H2O Merck, Xi, R36/38 Xi, R36/38, S–- –- –-

Síran kademnatý, oktahydrat 3CdSO4.8H2O Karc.Kat.2; R49 T; R48/23/25 Xn; R22 N; R50-53

Symb.: T; N R: 49-22-48/23/25-50/53 S: 53-45-60-61

síran kobaltnatý CoSO4 Karc.kat.2, R49 Xn, R22 N, R50-53

Symb., T, N R:49-22-48/23/25-50/53 S: 53-45-60-61

síran kobaltnatý 7-hydrát CoSO4 . 7H2O Karc.kat.2, R49 Xn, R22 N, R50-53

Symb., T, N R:49-22-48/23/25-50/53

107

S: 53-45-60-61

Síran lítny, monohydrat Li2SO4 Merck, Xn, R22 Xn, R22, S24/25 Síran manganatý MnSO4 Xn, R48/20/22, N, R51-53 Symb. Xn,N;R:

48/20/22-51-53; S:(2-)22-61

Síran manganatý, tetrahydrat MnSO4.4H2O Xn, R48/20/22, N, R51-53 Symb. Xn,N;R: 48/20/22-51-53; S:(2-)22-61

Síran meďnatý, bezvodý CuSO4 Xn, N, Síran meďnatý, pentahydrat CuSO4. 5H2O Xn,R22; Xi, R36/38; N, 50-53 Symb. Xn,N;R: 22-

36/38-50/53, S:(2-)22-60-61

síran metylaminofenolu Síran nikelnato-amonný NiSO4.(NH4)2SO4.H2O ? síran nikelnatoamónny, hexahydrat NiSO4(NH4)2SO4.6H2O Síran nikelnatý NiSO4. 7H2O Karc. Kat. 3, R46; Xn, R22, R42/43; N,R50-53; Symb. Xn, N; R: 22-

40-42/43-50/53; S:(2-)22-36/37-60-61

síran ortuťnatý HgSO4 Síran sodný bezv. Na2SO4 Síran sodný sulfát Trnava –- –- –- –- –- –- Síran sodný, dekahydrat Na2SO4. 10H2O Merck, –- –- –- –- –- –- síran thoričitý Síran vápenatý CaSO4 Merck, –- –- –- –- –- –- síran vápenatý hemihydrát CaSO4 . 1/2H2O Síran vápenatý, dihydrat CaSO4. 2H2O Merck, –- –- –- –- –- –- síran zinočnatý ZnSO4 Xi; R36/38 N; R50-53 symb.:Xi; N R: 36/38-

50/53 S: (2-) 22-25-60-61

108

síran zinočnatý, heptahydrat ZnSO4.7H2O Xi; R36/38 N; R50-53

Symb., Xi, N R: 36/38-50/53 S: (2-)22-25-60-61

síran zirkoničitý, tetrahydrat Zr(SO4)2 .4H2O Síran železito-amónny FeNH4(SO4)2 Síran železito-amonný, dodekahydrat

NH4Fe(SO4)2. 12H2O Merck, –- –- –- –- –- –-

síran železitý - nonahydrát Fe2(SO4)3 . 9H2O síran železitý - nonahydrát Fe2(SO4)3 . 9H2O síran železnato amónny FeSO4 .(NH4)2SO4 Siran železnato-amonný, hexahydrat

(NH4)2Fe(SO4)2.6H2O Merck, –- –- –- –- –- –-

síran železnatý FeSO4 Síran železnatý, heptahydrat FeSO4 .7H2O Merck, Xn, R22 Xn, R:22, S:24/25 Síričitan sodný Na2SO3 Merck, –- –- –- –- –- –- siričitan sodný, 7hydrát Na2SO3.7H2O sírnatan sodný Na2S2O3 .5H2O sírnik jódu S2J2 sírnik sodný = sulfid sodný, nonahydrát

Na2S.9H2O R31; C; R34; N; R50

soda azbestos Karc.Kat.1; R45 T; R48/23

Symb.: T R: 45-48/23 S: 53-45

Sodík Na F, R14/15; C, R34 Symb. F, C; R:14/15-34; S:(1/2-)5*-8--43-45

sodium borodeuteride NaBD4 stanon, kyselina fenylarsinova sudan Sudan III indicator for metal titration sulfid draselný K2S R3

C; R34, N; R50

Symb.: C; N R: 31-34-50 S: (1/2-) 26-45-61

109

sulfid sodný, nonahydrát Na2S.9H2O R31; C; R34; N; R50 Sulfid železnatý FeS Sulfokyanid draselný KSCN Škrob (C6H10O5)n Šťavelan amonný, monohydrat (COO:NH4)2.H2O Merck, Xn, R21/22 Xn, R:21/22, S:24/25 Šťaveľan draselný neutr. K2C2O4*H2O Šťavelan sodný (COONa)2 Merck, Xn, R21/22 Xn, R:21/22, S:–- –- Šťavelan sodný (COONa)2 Merck, Xn, R21/22 Xn, R:21/22, S:–- –- šťavelan železnatý Fe(C2O4) . 2H2O Šťavelanový tlmivý roztok telúr Te teluric acid = kys. Telúrová H2TeO4.2H2O terc butylalkohol (CH3)3COH terpentínový olej R10

Xn; R20/24/22-65 Xi; R36/38 R 43 N; R51-53

Symb.: Xn; N R: 10-20/21/22-36/38-43-51/53-56 S: (2-) 36/37-46-61-62

Tetraboritan disodný Na2B4O7*10H2O Tetraboritan draselný K2B4O7.4H2O nie je Tetraboritan sodný Na2B4O7 Merck, –- –- –- S:24/25 Tetraboritan sodný, dekahydrat Na2B4O7.10H2O Merck, –- –- –- S:24/25 tetraboritan sodný, dekahydrát Na2B4O7.10H2O Tetraboritanový tlmivý roztok tetrabutylamónium bromid C16H36NBr tetrabutylamónium jodid C16H36NI tetrabutylamónium jodid tetradecylamín C14H31N tetraetoxysilán (CH3CH2O) 4Si R10; Xn; R20; Xi; R36/37 Tetraetylamoniumbromid (C2H5)4N(Br) Tetrafluoroboritan draselný KBF4

110

tetrafluoroboritan sodny NaBF4 tetraglycin Tetrahexylamónium bromid [CH3(CH2)5]4N(Br) Xi, R36/37/38 tetrahydridoboritan draselný KBH4 tetrahydridoboritan sodný Na[BH4] tetrahydridohlinitan litny LiAlH4 R 15 S: 7/8-24/25-43 tetrahydrofurán C4H8O F; R11-19

Xi; R36/37 Symb.: F; Xi R: 11-19-36/37 S: (2-) 16-29-33

tetrachlóretylén C2Cl4 Karc.Kat.3; R40 N; R51-53

Symb.: Xn; N R: 40-51/53 S: (2-) 23-36/37-61

tetrametoxysilán Si(OCH3)4 tetrametylamónium hydroxid C4H13NO tetrametylamónium chlorid C4H12ClN tetrametylamónium jodid C4H12IN Tetrametylamoniumchlorid (CH3)4N(Cl) tetra-n-butylamónium-hydroxid Thiokyanatan amonný NH4SCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-

52/53, S:13-61 Thiokyanatan draselný KSCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-

52/53, S:13-61 Thiokyanatan sodný NaSCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-

52/53, S:13-61 Thiosíran sodný Na2S2O3. 5H2O Merck, –- –- –- –- –- –- Thiosíran sodný bezv. Na2S2O3 Thorín C16H11AsN2Na2O10S2.8H2O thymolftalein ind. C23H39O4 Thymolftalexon indicator for metal titration thymolová modrá Tiokyanatan amonný=rodanid NH4SCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-

111

amonny 52/53, S:13-61 Tiokyanatan draselný=rodanid draselny

KSCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-52/53, S:13-61

Tiokyanatan sodný=rodanid sodny NaSCN Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53 Xn, R:20/21/22-32-52/53, S:13-61

tiosemikarbazid CH5N3S T+, R28 tiosemikarbazid hydrochlorid CH5N3S.HCl T+, R28 tiosíran sodný, bezv. pre foto Na2S2O3 Tiosíran sodný, pentahydrat Na2S2O3. 5H2O Merck, –- –- –- –- –- –- tiron C6H4Na2O8S2 Relatively unreactive organic reagents should be

collected in Category A. If halogenated, they should be placed in Category B. For solid residues use Category C.

titán Ti titancarbid TiC titanhydrid TiH2 titanmetal pulver (Stefan) TiMP titannitrid TiN titriplex titriplex VI Toluen C6H5CH3 Merck, F,Xn,R48/20-63-65 F,Xn,R:11-38-48/20-

63-65-67,S:36/37-46-62

Toluidinová modrá indicator for metal titration tórium oxalát Tributylamine C12H27N T, N, Tributyl-tetradecylphosphonium chloride

CH3(CH2)13P(Cl)(CH2CH2CH2CH3)3

C, R22-24

tridecylamín C13H29N Trietanolamín N(CH2CH2OH)3 Merck, –- –- –- –- –- –- Triethyléntetramín C6H18N4 Sigma,C,R21-34-43-52/53 C; R:21-34-43-52/53,

112

S:26-36/37/39-45-61 trietylamín C6H15N F; R11

Xn; R20/21/22 C; R35

Symb.: F; C R: 11-20/21/22-35 S: (1/2-) 3-16-26-29-36/37/39-45

triglycin Trichloretylen C3HCl3 karc.kat.2; R45; Muta.kat.3;R68; R67; X1; R36/38;

R52-53 Symb.: T; R:45-36/38-62/53-67; S: 53-45-61

trichlóroktadecyl silán C18H37Cl3Si trimethoxyphenylsilane C6H5Si(OCH3)3 Xi trimetylchlósilán (CH3)3CSiCl F; R11 Xi; R36/37/38 Symb.: F; Xi R: 11-

36/37/38 S: (2) Trimetyloktadecylamónium bromid CH3(CH2)17N(Br)(CH3)3 Xi, R36/37/38 Trimetyloktylamónium bromid CH3(CH2)7N(CH3)3(Br) Xi,R36/37/38,S26-36 Trioktylamín [CH3(CH2)7]3N Xi, R36/37/38 Tripentylamín [CH3(CH2)4]3N C,R22-34 TRIPLEX VI C14H24N2O19 tripolyfosforečnan sodný tripolyfosforečnan sodný (potravinársky)

tris-hydroxymetyl-aminoetán C4H11NO3 Triton X-100 4-

(C8H17)C6H4(OCH2CH2)nOH Xn

Tropeolin tween 80 - tymol C8H9NO2 Xn; R22 ;C; R34; N; R51-53 Tymolová modrá C27H30O5S . H2O indicator for metal titration Uhličitan amonný (NH4)2CO3 Merck, Xn, R22 Xn, R:22, S–- –- Uhličitan bárnatý BaCO3 Xn; R22 Symb: Xn; R: 22; S: (2-

) 24/25 uhličitan bizmutitý Bi2(CO3)3

113

uhličitan draselno-sodny NaKCO3 Uhličitan draselný K2CO3 Merck, Xi,R36/37/38 Xi,R:36/37/38,S:22-26 Uhličitan horečnatý MgCO3 Merck, –- –- –- –- –- –- uhličitan kademnatý CdCO3 uhličitan kobaltnatý CoCO3 –- –- –- –- –- –- Uhličitan lítny Li2CO3 Merck, Xn, R22-36 Xn,R:22-36, S:24 uhličitan manganatý MnCO3 uhličitan olovnatý PbCO3 –- –- –- –- –- –- Uhličitan sodno-draselný NaKCO3*6H2O uhličitan sodný Na2CO3 Xi; R36 Symb.: Xi

R: 36 S: (2-)22-26

uhličitan sodný / silikagel 10% Na2CO3 + silikagel Xi; R37 Uhličitan sodný kyslý NaHCO3 Uhličitan sodný, dekahydrat Na2CO3.10H2O Xi, R36; Symb. Xi; R:36; S:(2-

)22-26 uhličitan strontnatý SrCO3 uhličitan tália Uhličitan vápenatý CaCO3 Merck, –- –- –- –- –- –- uhličitan zinočnatý ZnCO3 uhlík C Uhlíková vata C undecylamín C11H25N Vanadičnan amonný NH4VO3 Merck, T, R20-25-36/37 T, R:20-25-36/37,

S:26-37-45 Vanadičnan sodný NaVO3 T (Aldrich, Fluka) vanadium (V) chlorid VCl3 Xn, R 22-36/37/38 vanilín C8H8O3 vápnik Ca F; R15 Symb.: F

R: 15 S: (2-) 8-24/25-43

114

vínan amónny (NH4)2C4H4O6 Vínan draselno-sodný, tetrahydrat (C4H4O6KNa.4H2O) Merck, –- –- –- –- –- –- vinan draselný, hemihydrat C4H4O6K2 . 1/2 H2O Vínan sodný, dihydrat C4H4O6Na2.2H2O Merck, –- –- –- –- –- –- vínan sodný, kyslý NaHC4H4O6.H2O vínan sodný, kyslý, hexahydrat NaHC4H4O6.H2O vinan vápenatý C4H4O6Ca . 4H2O vinan vápenatý, tetrahydrat C4H4O6Ca . 4H2O Vinylbenzyl trimethylammonium chloride

H2C=CHC6H4CH2N(CH3)3Cl Xi,R36/37/38,S26-36

vinylchlorid C2H3Cl F+, R 12, karc.kat.1, R45

Symb., F+, T, R:45-12, S:53-45

vodík H2 F+; R12 Symb.: F+ R: 12 S: (2-) 9-16-33

vzduch wofatit wolframan sodný, dihydrát Na2WO4 . 2H2O Xylén C6H4(CH3)2 R10, Xn R20/21; Xi, R38 Symb.:Xn, R:10-20/21-

38, S:(2-)25 xylenolová oranž = sulfoftalein zedernholzöl verdickt zeleň brilantná C27H33N2Cl indicator for metal titration zeleň bromkresolová zeleň malachitová B indicator for metal titration zinkon C20H16N4O6S Zinok Zn Merck, N, R50/53 N, R: 50/53, S: 60-61 zirkon chlorid ZrCl4 zirkón silikát –- –- –- –- –- –- zirkonium n-propoxide Zr(OC3H7)4 Zr(IV) propoxid –- –- –- –- –- –-

115

Železo Fe Merck, F, R11 F,R:11, S– – – Živec draselný (K,Na) ALSi3O8 Živec sodný (Na,Ca) ALSi3O8 Živec vápenatý (Ca,Na) AL2Si2O8 2MgCO3 .

Mg(HCOO2)Mg(OH)2

(COONa)2 Ca0.15Zr0.85O1.85 MeNH2 Zr(AC)4 –- –- –- –- –- –-

116

PRÍLOHA č. 5

Vlastnosti jedov a ďalších nebezpečných chemických látok

1. Úvod Jedy zasahujú do enzýmových systémov a regulačných mechanizmov v organizme, ktoré ovládajú funkciu tak jednotlivých orgánov ako aj celého organizmu. Veľká skupina jedov pôsobí špecificky na úrovni molekúl a buniek. Nešpecifické jedy interagujú so všetkými biopolymérmi, predovšetkým s bielkovinami, alebo poškodzujú biologické membrány. Sem patria silné kyseliny a hydroxidy, alkoholy a aldehydy. Štruktúra biologických membrán sa silne narušuje účinkom detergentov (SDS), komplexotvor- nými látkami (EDTA) a organickými rozpúšťadlami. Mnohé z týchto látok sa oddávna používajú ako dezinfekčné, konzervačné a fixačné prostriedky. Riziko otravy je určené dvoma faktormi, a to povahou jedovatej látky a mierou vystavenia účinku tejto látky. Medzi jedy patria látky pevného, kvapalného a plynného skupenstva, čím sú dané všetky možnosti vniknutia do organizmu. Podľa toho sa otravy rozdeľujú na: - inhalačné / vdychovaním, kedy škodliviny (plyny, pary, prach, aerosóly) vnikajú do organiz- mu dýchacími cestami. V pľúcach dochádza k rýchlemu prechodu látok zo vzduchu do krvného obehu, ktorým sú ďalej transportované do jednotlivých orgánov a tkanív. K zvýšenému preni-kaniu dochádza pri namáhavej práci a pri zvýšených teplotách na pracovisku. - perorálne / cez zažívacie cesty, kedy jedovatá látka vniká do tela požitím, napr. aj prostred-níctvom znečistených rúk pri jedení a fajčení, a resorbuje sa v tráviacom trakte. Jedy rozpust- né vo vode účinkujú rýchlejšie. - perkutánne / cez kožu, kedy jed vstupuje do tela i neporušenou pokožkou alebo cez sliznice. Takto sa najviac vstrebávajú látky rozpustné v tukoch. Nepoškodená pokožka zabraňuje vstre-bávaniu toxických látok rozpustných vo vode, najmä anorganických elektrolytov a vysokomole-kulových látok. Najrýchlejšie účinkujú jedy vdýchnuté, najpomalšie po požití. Toxicita chemickej látky sa definuje pomocou LD50, t.j. dávkou, pri ktorej zahynie práve polovica (50 %) pokusných zvierat. LD50 sa vzťahuje na 1 kg pokusných zvierat. U LD50 určitej látky sa musí ešte uviesť, akou cestou bol jed podaný a pre aký biologický druh údaj platí. Látky pôsobiace toxicky sa podľa vzrastajúceho účinku delia na škodlivé (ozn. X), jedovaté (ozn. T) a veľmi jedovaté (ozn. T+). Akútna otrava sa popisuje ako otrava nastupujúca veľmi skoro po vstupe jedu do organizmu, väčšinou po jednorazovom prijatí väčšej dávky. Otrava prebieha rýchle a prudko, zhoršenie zdravotného stavu je väčšinou ihneď zrejmé. Chronická otrava prebieha pomaly, vzniká po opakovanom pôsobení jedu (ťažké kovy). Väčšinou sa jedná o malé a o sebe nezávadné dávky, ktoré nevedú pri vstupe k príznakom akútnej otravy. Nie je výnimkou, že sa následky chronickej otravy líšia od poškodenia zdravia pri akútnej otrave, napriek tomu, že sa jedná o tú istú látku. Niektoré jedy sa vylučujú z organizmu ťažko a pomaly a pri opätovnom prívode malých dávok môžu spôsobiť akútne otravy. Hovorí sa o kumulácii.

117

Rezistencia organizmu voči jedu je podmienená rasou, pohlavím, vekom, zamestnaním, prostredím a individuálnou odolnosťou. Ženy sú na jedy citlivejšie a počas menštruácie sa ich citlivosť ešte viac zvyšuje. Návykom sa zvyšuje tolerancia veľkých dávok jedu aj u prudkých jedov (arzenik, alkaloidy). K akému druhu poškodenia organizmu dôjde, záleží niekedy na mieste, kadiaľ jed do organizmu vnikol. Tým vznikajú aj rôzne obrazy otravy. Pri perorálnych otravách záleží na obsahu žalúdka. Kto požil jed na naplnený žalúdok, má pri včasnej pomoci väčšiu nádej na uzdravenie než ten, kto požil jed na prázdny žalúdok. Súčasné požitie alkoholu zvyšuje účinok mnohých jedov. To platí napr. pre jedy meniace hemoglobín na methemoglobín.

2. Toxikológia vybraných chemických látok Acetón, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Acetonitril, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Akriflavín hydrochlorid (euflavine), prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Akrylamid viď Elektroforéza ďalej Aktinomycín D, prášková látka, veľmi jedovatý po požití. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 28-40-42/43 5-amino-2,3-dihydro-1,4-ftalazinedion, Luminol, prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 3-amino-9-etyl-karbazol, prášková látka, slúži ako substrát peroxidázy pri imunoblotingu a histochémii. Je jedovatý po požití. R 25 Amoniak / čpavok viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej Ampicilín, prášková látka, antibiotikum, interferuje so syntézou bunkovej steny baktérií. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kon- takte s pokožkou. R 36/37/38-42/43 A r z é n Jeho rozpustné zlúčeniny sa pokladajú za prudké jedy s mutagénnymi, teratogénnymi a karcinogénnymi účinkami. Zlúčeniny arzénu s oxidačným stupňom III (oxid arzenitý - arzenik, chlorid arzenitý) sú omnoho toxickejšie ako zlúčeniny s oxidačným stupňom V. Toxicky začínajú účinkovať v dávkach 30-50 mg. Príznaky otravy sa prejavujú 2-4 h po požití jedu nevoľnosťou a dávením. Nasledujú hnačky a kŕče. Vyvine sa kolapsový stav ako následok obrny kapilár. Pri lokálnom pôsobení vyvoláva na koži zápaly a ekzémy. Arzeničnan draselný, KH2AsO4 + sodný, Na2HAsO4 + arzenitan sodný, NaAsO2, práškové látky. Sú jedovaté pri vdýchnutí a po požití. Môžu spôsobiť rakovinu. R 23/25-45-50/53 Atraktylozid, prášková látka, toxický glykozid inhibujúci oxidatívnu fosforyláciu v mitochondriách. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 23/24/25 Azid sodný NaN3, kryštalická látka, veľmi jedovatý po požití. Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje veľmi jedovatý plyn. R 28-32-50/53

118

Barbitalum / Barbituratum / 5, 5-dietylbarbiturová kyselina a jej sodná soľ - Veronal, práškové látky, používajú sa na prípravu tlmivých roztokov v imunoelektroforéze a v imunodifúzii, psychotropné látky, ktorých výdaj podlieha kontrole. Môžu spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. Môžu poškodiť plod v tele matky. R 22-42/43-61 Barbiturová kyselina, prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Benzén, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Benzidín dihydrochlorid, prášková látka. Môže spôsobiť senzibilizáciu po kontakte s pokožkou. Môže spôsobiť rakovinu. R 21-43-45-50/53 Benzoová kyselina, kryštalická látka. Dráždi dýchacie cesty a pokožku. Pri kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. R 22-37/38-41-42/43 Bisakrylamid, viď Elektroforéza ďalej Borohydrid sodný, prášková látka, NaBH4, veľmi jedovatý pri vdýchnutí, jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití, spôsobuje poleptanie. Pri kontakte s vodou sa uvoľňujú mimoriadne horľavé plyny. R 15-24/25-26-34 Bromid draselný, KBr, používaný na odstránenie periferálnych membránových proteínov, a bromid sodný, NaBr, sú práškové látky. Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. KBr : R 22-36/37/38 NaBr: R 36/37/38 Cetylpyridinium bromid, prášková látka, detergent, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Coomassie Brilliant Blue R 250 /G 250 = Brilliant Blue R / G viď Elektroforéza ďalej Cypermethrin (zmes izomérov), pesticíd, dráždi oči a pokožku. R 21/22-36/38 α-cypermethrin, pesticíd, je jedovatý po požití. R 21-25 Deltamethrin / Decis, pesticíd, jedovatý pri vdýchnutí a po požití, dráždi oči a pokožku. R 21-23/25-36/38 Deoxycholát sodný, R 22-37 a deoxycholová kyselina, R 22-36/37/38, sú práškové látky. Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. 3,3-diamino-benzidín tetrahydrochlorid (DAB), prášok, substrát peroxidázy pri imunoblotingu a histochémii. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40 Diazinon / Dimpylate / Basudin, pesticíd, je škodlivý po požití. R 22-50/53 Dietyléter / éter, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Dietylpyrokarbonát, kvapalina, používa sa na inaktiváciu ribonukleáz pri izolácii RNA. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 22-36/37/38

119

Difenylamín, prášková látka. Jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 23/24/25-33-50/53 Digitonín, prášková hygroskopická látka, mierny neionogénny detergent. Je jedovatý pri vdýchnutí a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 23/25-33 Dichlórmetán (metylénchlorid), viď Organické rozpúšťadlá ďalej Dichróman didraselný, K2Cr2O7, práškovitá látka rozpustná vo vode. Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí a jedovatý po požití. Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a pokožku. Pri kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. Môže spôsobiť rakovinu pri vdychovaní. R 21-25-26-37/38-41-43-46-49-50/53 Dimetylformamid, kvapalina. Dráždi oči. Môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21-36-61 Dimetylsulfoxid, bezfarebná vysokovriaca kvapalina, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 1,4-ditioerytritol + 1,4-ditiotreitol viď Elektroforéza ďalej Doxorubicín hydrochlorid, prášková látka, inhibítor RNA polymeráz, imunosupresívne agens. Môže spôsobiť rakovinu a dedičné genetické poškodenie. Môže poškodiť plod v tele matky. R 22-45-46-61

D u s i č n a n y , d u s i t a n y Majú podobný účinok, pretože dusičnany sa vplyvom črevnej flóry redukujú na dusitany. Dusičnany sú podstatne menej toxické. Pri požití dusitanov sa tvorí methemoglobín, ktorý neprenáša kyslík a len postupne sa regeneruje späť na hemoglobín. Vyvinie sa nápadná cyanóza - modrofialové sfarbenie slizníc a kože a výrazne sa zníži krvný tlak. Ťažšiu otravu vyvolávajú 1-2 g, letálna dávka sú asi 4 g dusitanu sodného. Dusičnan draselný, KNO3, a strieborný, AgNO3, sú kryštalické látky, pôsobia dráždivo na oči, dýchacie cesty a pokožku. KNO3 : R 8-22-36/37/38 AgNO3 : R 34-50/53 Dusitan draselný, KNO2, a sodný, NaNO2, sú kryštalické látky, jedovaté po požití. R 8-25-50 EDTA-Na2, prášková látka rozpustná vo vode. Pôsobí dráždivo na oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38

E l e k t r o f o r é z a

Akrylamid, kryštalická látka, jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití. Môže spôsobiť rakovinu a dedičné genetické poškodenie. Účinky akrylamidu sú kumulatívne. Pri dlhodobej expozícii môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia. R 24/25-45-46-48/23/24/25 Bisakrylamid, kryštalická látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť a môže poškodiť plod v tele matky. R 22-36/37/38-60-63

120

Pri práci s roztokmi akrylamidu a metylén-bisakrylamidu je potrebné pracovať v rukaviciach, pri navažovaní tuhých substancií používať masku / respirátor. Polyakrylamid sa považuje za netoxický. Napriek tomu je potrebné s ním zaobchádzať opatrne, pretože môže obsahovať malé množstvá nespolymerizovaného akrylamidu. Coomassie Brilliant Blue R 250 /G 250 = Brilliant Blue R / G, práškové látky, vo forme roztokov (vo vode, v 7 % kyseline octovej) používané na farbenie proteínov v PAG. Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 1,4-ditioerytritol + 1,4-ditiotreitol, (Clelandove činidlo), práškové látky, používané vo forme vodných roztokov najmä na redukciu disulfidových môstíkov bielkovín pri SDS-PAGE, menej toxické ako 2-merkaptoetanol, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 22-36/37/38 Laurylsulfát sodný (SDS), prášková látka dobre rozpustná vo vode používaná pri SDS PAGE. Obvykle sa z neho pripravuje zásobný roztok o koncentrácii 10 %. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Pri navažovaní tuhej látky sa musí použiť maska / respirátor chrániaca dýchacie cesty. R 22-36/38 2-merkaptoetanol, HSCH2CH2OH; zapáchajúca kvapalina, používaná na redukciu disulfidových väzieb proteínov pri SDS-PAGE. Je jedovatý pri kontakte s pokožkou. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 20/22-24-36/37/38 Persulfát amónny, (NH4)2S2O8, kryštalická látka, oxidačné činidlo, používané ako iniciátor polymerizácie PAG. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. R 8-22-36/37/38-42/43 N,N,N′,N′-tetrametylén diamín (TEMED), veľmi horľavá kvapalina nepríjemného zápachu po rybách. Spôsobuje poleptanie. R 11-20/22-34 Etylalkohol / etanol, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Etídiumbromid, prášková látka, vodný roztok slúži na vizualizáciu nukleových kyselín v géloch. Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí. Pôsobí dráždivo na oči, dýchacie cesty a pokožku. Pri práci s jeho roztokmi, napr. pri elektroforéze treba používať ochranné rukavice. Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. R 22-26-36/37/38 Evans Blue, prášková látka, farbivo pri mikroskopických technikách, môže spôsobiť rakovinu a môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21/22-45-61 Faloidín, jed z muchotrávky Amanita phalloides, v bunke viaže a stabilizuje polymérny aktín. Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 26/27/28 Fenitrothion / Metathion / Sumithion, pesticíd, škodlivý po požití. R 22-50/53 Fenol, t. t. 40°C, t.v. 181°C, kryštalická látka charakteristického zápachu, horľavá (bod vzplanutia 79°C). Vo vode je obmedzene rozpustný a jeho roztoky nasýtené vodou sa používajú na extrakciu nukleových kyselín. Je jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití. Veľmi dobre sa vstrebáva kožou, tráviacim traktom a jeho výpary pľúcami. R 24/25-34 Toxický účinok fenolu je dvojaký: a) lokálny na kožu a sliznice, ktoré dráždi a leptá a vyvoláva zbelenie kože až nekrózy. Jedná sa o nebezpečnú žieravinu, pretože fenol spôsobuje lokálne znecitlivenie a jeho kontakt s pokožkou postihnutý spočiatku neregistruje. Pri vniknutí do oka fenol ťažko poškodzuje až perforuje rohovku.

121

b) celkový, ktorý sa prejavuje poškodením CNS a obličiek. Pri destilácii fenolu a príprave jeho roztokov sa musí pracovať v digestore so spusteným sklom a zapnutom odťahu s OOPP chrániacimi ruky a celú tvár. Pri poliatí treba zasiahnuté miesto dôkladne umyť vodou a mydlom. o-fenyléndiamín (OPD) - voľná báza, substrát peroxidáz pre ELISA, je jedovatý po požití, dráždi oči. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21-25-36-40-43-50/53 p-fenyléndiamín (1,4-benzéndiamín) - voľná báza, používa sa ako činidlo vo fluorescenčnej mikroskopii. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Dráždi oči. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. R 23/24/25-36-43-50/53 Fenylmetylsulfonylfluorid (PMSF), inhibítor serínových proteáz a cholínesterázy; kryštalická látka obmedzene rozpustná vo vode. Používa sa jeho 10 mM roztok v izopropanole. PMSF je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Spôsobuje poleptanie. Pri poliatí pokožky jeho roztokmi je treba zasiahnuté miesto dlhšie oplachovať vodou. Zneškodnenie sa dosahuje alkalizáciou (pH > 8,6) jeho roztokov. Po niekoľkých hodinách stánia pri laboratórnej teplote sa môžu tieto vyliať do výlevky. R 23/24/25-32-34 Fluorid draselný, KF, a sodný, NaF, sú kryštalické látky rozpustné vo vode. Dráždia oči a pokožku. V bunkách viažu Ca2+ a ovplyvňujú funkcie mnohých enzýmov. Sú jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Akútna otrava sa vyznačuje bolesťami bru- cha, vracaním, hnačkami a zúžením zorničiek. Dochádza k celkovej dehydratácii organizmu a k poškodeniu pečene a obličiek. KF: R 23/24/25 NaF: R 25-32-36/38 Folpet / Folpan, pesticíd, dráždi oči. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 36-40-43 Formalín, vodný roztok formaldehydu (37 %) je bezfarebná kvapalina. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri vdýchnutí pár dochádza k silnému dráždeniu horných dýchacích ciest. Má leptavé účinky, poškodzuje kožu a spôsobuje jej ztvrdnutie. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 23/24/25-34-40 Formamid, kvapalina, používaný ako rozpúšťadlo, dráždi dýchacie cesty a pokožku. Predstavuje riziko vážneho poškodenia očí. Môže poškodiť plod v tele matky. R 37/38-41-61 Formothion / Anthio, pesticíd, horľavý, dráždi oči a pokožku. R 10-20/21/22-36/38-52/53 Fosforečný oxid, P2O5, tuhá hygroskopická látka, spôsobuje silné poleptanie. R 35 Fuchsín bázický (Rosaniline), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických technikách, činidlo na farbenie bakteriálnych flagel. Môže spôsobiť rakovinu. R 45 Giemsa stain (rozpustený v 70 % metanole), farbivo na G-pásy chromozómov. Predstavuje riziko vážneho poškodenia očí. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40-41 Glutaraldehyd, 50-70 % roztok vo vode. Je jedovatý po požití, veľmi jedovatý po vdýchnutí. Spôsobuje poleptanie. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 21-25-26-34-40-43

122

Guanidínhydrochlorid, R 22-36/38 a guanidíntiokyanát, R 20/21/22-32, kryštalické látky, chaotropné činidlá, sú škodlivé pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Dráždia oči a pokožku. Hematoxylín, prášková látka, farbivo vo forme roztokov v etylakohole používané pri mikro-skopických technikách, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Heptenphos, pesticíd, je jedovatý po požití. R 25 Hydroxid amónny, bárnatý, draselný a sodný viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami Hydroxid amónny, NH4OH, 28-30 % vodný roztok amoniaku sa chová ako silná zásada a spôsobuje poleptanie. Uvoľňuje plynný amoniak. R 34-50 Amoniak / čpavok, NH3, je horľavý plyn prenikavého zápachu. Je jedovatý pri vdýchnutí. Uvoľňuje sa pri práci s hydroxidom amónnym (28-30 % NH3). K dráždivým účinkom spojeným so slzením a záchvatmi kašľa dochádza pri 3,5 mg/m3 (5 ppm). Pri koncentrácii 3500 mg/m3 (5000 ppm) spôsobuje okamžitú smrť. R 10-23-34-50 Hydroxid bárnatý, Ba(OH)2, tuhá látka, chová sa ako silná zásada a spôsobuje poleptanie. R 20/21/22-34 Hydroxid draselný, KOH, a sodný, NaOH, R 22-35 sa dodávajú vo forme malých pelet. Ich vodné roztoky sú neprchavé a nehorľavé, spôsobujú odmastenie a napučanie kože. Pri koncentrácii vyššej ako 1 mol/l sa uplatňuje R-veta R 35, pri koncentrácii 1 mol/l a menšej R-veta R 34. Chlórnan sodný, NaClO, je dodávaný vo forme koncentrovaných vodných roztokov žltozele- nej farby. Roztoky reagujú alkalicky, uvoľňujú chlór (viď Chlór nižšie), pri rozklade kyslík. Pri kontakte NaClO s kyselinami sa uvoľňuje jedovatý plyn. Nadýchnutie pár spôsobuje ťažké poleptanie dýchacích orgánov. Pri dlhodobej nízkej expozícii vyvoláva zvýšenú náchylnosť na respiračné infekcie. Chlórnan sodný má aj pri veľkom zriedení žieravé účinky. Zriedené roztoky sa v koncentrácii 3 - 5 % používajú na dezinfekciu a inaktiváciu biologických faktorov, pričom zásobný roztok sa považuje za 100 %. Roztoky NaClO odmasťujú a vysušujú pokožku a nesmú sa používať na umývanie rúk a dezinfekciu pracovných plôch a podláh. Pri manipulácii s koncentrovanými roztokmi sa musia používať OOPP chrániace ruky a celú tvár. R 31-34 Chlór, Cl2, žltozelený nehorľavý plyn, ťažší ako vzduch, jedovatý pri vdýchnutí. Uvoľňuje sa z roztokov chlórnanu sodného a dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Jeho vdychovanie spôsobuje ťažké poleptanie dýchacích orgánov. Pri dlhodobej nízkej expozícii vedie k zvýšenej náchylnosti na respiračné infekcie. Na práce s trvalou expozíciou chlóru by nemali byť zaraďovaní zamestnanci s ochoreniami dýchacích ciest a so zápalmi očí. R 23-36/37/38-50 CHAPS, prášková látka, zwitteriónový detergent pre solubilizáciu membránových proteínov. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21-36/37/38-61 Chlór, viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej Chlorid uhličitý viď Organické rozpúšťadlá ďalej Chlórnan sodný, viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej

123

Chloroform, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Izopropyl tiogalaktopyranozid (IPTG), prášková látka, induktor expresie lac operónu v Escherichia coli. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 40 Jodistá kyselina, H5IO6, jodistan draselný, KIO4 a sodný, NaIO4, sú práškové látky, oxidačné činidlá. Kyselina jodistá je žieravina, jodistany dráždia dýchacie cesty a pokožku. H5IO6 : R 8-34 KIO4 + NaIO4 : R 8-22-37/38 Kakodylová kyselina, H(CH3)2AsO2 + kakodylan sodný, Na(CH3)2AsO2, práškové látky, používané na prípravu tlmivých roztokov. Sú jedovaté pri vdýchnutí a po požití. R 23/25-50/53 Bližšie viď Arzén Kolcemid (demekolcin), prášková látka, používaná v bunkovej biológii je veľmi jedovatá pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 26/27/28 Kolchicín, prášková látka, antimitotické činidlo rozrušujúce mikrotubuly. Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí a po požití. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 26/28-40 Konkavalín A, prášková látka. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40-42/43

K y a n i d y Kyanid draselný, KCN, a kyanid sodný, NaCN, kryštalické látky rozpustné vo vode alebo kyselinách. Sú veľmi jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri kontakte s kyselinami uvoľňujú veľmi jedovatý kyanovodík. Kyanovodík je nízkovriaca kvapalina (b.v. 25 °C). Tieto jedy vyvolávajú veľmi ťažké ochorenia. Blokujú bunkové dýchanie na úrovni mitochondrií, čím dochádza k vnútornému zaduseniu. Postihnutý upadá veľmi rýchle do bezvedomia. Smrteľná dávka sa pohybuje v rozpätí 0,05-0,3 g. Príznakom otravy pri menších dávkach je slabosť, bolesti hlavy a závraty. Charakteristické je ružové sfarbenie kože, najmä v tvári napriek tomu, že otrávený sa dusí. Z dychu cítiť horké mandle. Ako protijed sa podáva zriedený peroxid vodíka alebo 0,5 % manganistan draselný. Špeciálnym prostriedkom prvej pomoci je amylnitrit (Amylium nitrosum). R 26/27/28-32-50/53 Hexakyanoželezitan (ferikyanid) draselný a hexakyanoželeznatan (ferokyanid) draselný nemajú kyanidový účinok a sú len málo jedovaté. Kyselina dusičná, HNO3 (65 %), bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom, nehorľavá. Z kyseliny sa pôsobením svetla a tepla uvoľňujú oxidy dusíka a pôsobia dráždivo a dusivo. Pri styku s kvapalnou kyselinou sa pokožka farbí na žlto a dochádza k ťažkým poleptaniam tkanív. Kyselina dusičná má oxidačné účinky a pri styku s horľavými materiálmi, napr. papierom a drevom môže vyvolať vznietenie. R 8-35 Kyselina fosforečná, H3PO4 (85 %), t. t. 21 °C, bezfarebná nehorľavá kvapalina takmer bez zápachu. Priamy kontakt s kyselinou spôsobuje poleptanie tkanív a ťažké poleptanie očí a slizníc. R 34 Kyselina chloristá, HClO4 (70 %), je bezfarebná kvapalina s oxidačnými účinkami. Zahriatie môže spôsobiť výbuch. Pri styku s koncentrovanými roztokmi dochádza k ťažkým poleptaniam tkanív. R 5-8-35

124

Kyselina chlorovodíková, HCl (37 %), nehorľavá kvapalina. Uvoľňujúci sa chlorovodík silne dráždi očné sliznice a dýchacie cesty. Kontakt s kvapalinou a vyššími koncentráciami pár spôsobuje poleptanie kože. R 34-37 Kyselina mravčia, HCOOH (85 %), bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom, horľavá (bod vzplanutia 42-46 °C). Jej pary majú silný dráždivý účinok na oči a horné dýchacie cesty. Pri kontakte s kvapalinou dochádza k silnému poleptaniu kože a môže vzniknúť aj miestna nekróza. R 35 Kyselina octová, CH3COOH (99 %), bezfarebná kvapalina ostrého zápachu. Už 10 - 20 % roztoky môžu spôsobiť poleptanie kože. U koncentrovanej kyseliny hrozí nebezpečenstvo požiaru (bod vzplanutia pre bezvodú kyselinu 40 °C). R 10-35 Kyselina sírová, H2SO4 (95-97 %), kvapalina olejovitej konzistencie, silná kyselina s dehydratačnými schopnosťami. Leptá tkanivá, najmä oči a sliznice. Poleptané miesta zostávajú hnedé až čierne. Rany vzniknuté poleptaním sa zle hoja. R 35 „Kyselina chrómsírová“ – roztok dichrómanu didraselného v koncentrovanej kyseline sírovej, používaný na dôkladné umytie skla. Z hľadiska toxicity má vlastnosti oboch zložiek. Kyselina trichlóroctová (TCA), dodávaná v kryštalickej forme alebo vo forme 100 % (w/v) vodného roztoku. Pri styku s koncentrovanými roztokmi dochádza k ťažkým poleptaniam tkanív. R 35-50/53 Laurylsulfát sodný (SDS) viď Elektroforéza vyššie Lítny chlorid, LiCl, kryštalická látka, dráždi oči a dýchacie cesty. Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť, plod v tele matky a spôsobiť poškodenie kojencov prostredníctvom materského mlieka. R 22-36/37-61-62-64 Malachitová zeleň (Basic Green), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických technikách. Je jedovatá pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 23/24/25 2-merkaptoetanol viď Elektroforéza vyššie Metanol, viď Organické rozpúšťadlá ďalej Methotrexát, prášková látka, je jedovatý po požití. Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť a môže poškodiť plod v tele matky. R 25-36/37/38-46-60-61 Metyljodid, CH3I, kvapalina, je jedovatý pri vdýchnutí a po požití. Dráždi dýchacie cesty a pokožku. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 21-23/25-37/38-40 Mitomycín C, prášková látka, antibiotikum, inhibítor DNA syntézy. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 22-40 Močovina, kryštalická látka dobre rozpustná vode. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Molybdénan amónny (NH4)6Mo7O24 + sodný, Na2MoO4, sú kryštalické látky. Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. (NH4)6Mo7O24 : R 36/37/38 Na2MoO4 : R 36/37/38-52/53

125

Neotetrazolium chlorid, kryštalická látka. Môže spôsobiť rakovinu. R 45 Nonidet P40, resp. jeho náhrada Igepal CA 630, olejovité kvapaliny, neiónové, nedenaturačné detergenty. Dráždia dýchacie cesty a pokožku. Pri kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. R 22-37/38-41

Z l ú č e n i n y o l o v a Anorganické zlúčeniny sú prevážne kryštalické látky, škodlivé pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Dusičnan dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Soli olova inhibujú enzýmy obsahujúce esenciálne tiolové (-SH) skupiny. Do organizmu sa dostávajú zažívacou cestou. Ovplyvňujú tvorbu hemoglobínu a vyvolávajú rozpad červených krviniek, čo vedie k anémii. Poškodzujú obličky, pečeň a nervový systém. Soli olova môžu poškodiť reprodukčnú schopnosť a poškodiť plod v tele matky. Olovnatý : citrát, (C6H5O7)2Pb3, R 20/22-33-50/53-61-62, dusičnan / Pb(NO3)2, R 8-20/21/22-36/37/38-60-61, chlorid, PbCl2, R 20/22.1-33-50/53–61-62, octan, R 33-48/22-50/53-61-62 Organické zlúčeniny sa absorbujú pokožkou a sú neurotoxické. Spočiatku je postihnutý celkove bez obtiaží, v druhom štádiu sa dostavujú bolesti brucha, vracanie s bolesťami hlavy. Charakteristická je tzv. kolika z olova. Pri otrave požitím je vhodné podávať mlieko s rozšľahanými bielkami, pričom sa olovo viaže na bielkoviny Ortuť kovová, (t. t. –39 °C) sa vyparuje už pri laboratórnej teplote. K ohrozeniu zdravia môže dôjsť pri jej vyliatí v uzavretých priestoroch, kedy sa pri dopade na zem rozptyľuje na veľký počet malých kvapôčok. Jedovaté pary účinkujú najmä neurotoxicky, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Pri inhalácii veľkých dávok sa obvykle prejaví kovová pachuť v ústach, nevoľnosť až zvracanie. Pri požití nevyvoláva akútnu otravu, ale vedie ku hnačkám. R 23-33-50/53 Z l ú č e n i n y o r t u t i Takmer všetky anorganické a organické zlúčeniny ortuti sú jedovaté. Inhibujú enzýmy obsahujúce esenciálne tiolové (-SH) skupiny. Ortuťnaté anorganické soli sú kryštalické látky, veľmi jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Anorganické zlúčeniny ortuti z odpadových vôd sa vo vodnom prostredí metylujú, čím ich toxicita ešte vzrastá. Akútna otrava sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, hnačkami s krvavou stolicou a zvracaním hlienov a krvi. V ľahších prípadoch dochádza k poruche funkcie obličiek, v ťažších zastavením srdečnej činnosti. Prvá pomoc spočíva v podaní mlieka, ktorého bielkoviny viažu ortuť. Ortuťnatý bromid, HgBr2, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý dusičnan, Hg(NO3)2, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý chlorid, HgCl2, R 28-34-48/24/25-50/53, ortuťnatý jodid, HgI2, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý octan / (CH3COO)2Hg, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý oxid, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý síran, HgSO4, R 26/27/28-33-50/53, Organické zlúčeniny, z ktorých mnohé sa používajú na morenie osiva (Agronal), zasahujú CNS. Po expozícii dochádza k stavu vzrušenia až výbušnosti.

126

Oubain (Strophantin G), inhibítor ATPáz, je veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 26/27/28 Paraformaldehyd, tuhá látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/22-36/37/38-40-43 Peroxid vodíka, H2O2, (30 %), bezfarebná nehorľavá kvapalina, silné oxidačné činidlo; voči pokožke a slizniciam sa chová ako žieravina. Potrebné je chrániť najmä oči. R 34

Persulfát amónny viď Elektroforéza vyššie Pikrová kyselina, suchá substancia, výbušnina pri náraze a trení. Je jedovatá pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 2-4-23/24/25 Pirimicarb / Pirimor, pesticíd, je jedovatý po požití. R 25-50/53 PMSF viď Fenylmetylsulfonylfluorid Polyetylénglykol (PEG), biela šupinkovitá látka veľmi dobre rozpustná vo vode. Dráždi oči a pokožku. R 36/38 Ponceau S, prášková látka. Používa sa ako farbivo (rozp. v 5 % kys. octovej) na rýchle reverzibilné farbenie proteínov na nitrocelulózových a PVDF membránach. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Propídium jodid, prášková látka, fluorescenčné farbivo nukleových kyselín používané v prietokovej cytometrii. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 36/37/38-40 Pyronín B, prášková látka, farbivo na mikroskopiu. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40 Pyronín Y označovaný aj ako G, resp. J, prášková látka, farbivo na mikroskopiu. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40 Salicylát sodný, kryštalická látka. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť a poškodiť plod v tele matky. R 22-36/37/38-62-63 SDS (laurylsulfát sodný) viď Elektroforéza vyššie Streptomycín sulfát, prášková látka, antibiotikum inhibujúce proteosyntézu. Môže poškodiť plod v tele matky. R 22-61 Sudan III (Sudan Red B), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických technikách. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Tetrachlórmetán viď Organické rozpúšťadlá ďalej N,N,N′,N′-tetrametylén diamín (TEMED) viď Elektroforéza vyššie

127

Tetranitro blue tetrazoliumchlorid, prášková látka. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 23/24/25-36/37/38-40 Tioglykolová kyselina, HS-CH2-COOH, 98 %, kvapalina. Je jedovatá pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Spôsobuje poleptanie. R 23/24/25-34 Thiomersal / Thimerosal / Mertiolate sú látky obsahujúce ortuť. Sú veľmi jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Bližšie viď Zlúčeniny ortuti vyššie. R 26/27/28-33-50/53 Toluén (metylbenzén), viď Organické rozpúšťadlá ďalej Triadimefon / Bayleton, pesticíd; prostriedok je veľmi horľavý a jedovatý pri vdýchnutí a po požití. R 11-23/25 Tris-(hydroxymethyl) aminometán (skr. Tris), (HOCH2)3-C-NH2, Tris-báza a tlmivé roztoky Tris-HCl dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38 Triton X-100, olejovitá kvapalina, neiónový, nedenaturačný detergent, škodlivý po požití. Pri kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. R 22-41 Uranylacetát, UO2(CH3COO)2 + uranylnitrát / UO2(NO3)2, kryštalické látky. Sú veľmi jedovaté pri vdýchnutí a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 26/28-33-51/53 O r g a n i c k é r o z p ú š ť a d l á Acetón, t.v. 56 °C, bezfarebná prchavá kvapalina miešateľná s vodou, veľmi horľavá aj po zriedení vodou (bod vzplanutia –18 °C, 20 % vodný roztok 1°C). Dráždi oči. Výpary spôsobujú ospalosť a závrat. Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky. R 11-36-66-67 Acetonitril, CH3CN, t.v. 81,6 °C, bezfarebná prchavá kvapalina mandľového zápachu, veľmi horľavá (bod vzplanutia 6°C). Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 11-23/24/25 Benzén, t.v. 80 °C, bezfarebná, prchavá kvapalina charakteristického zápachu, veľmi horľavá (bod vzplanutia –11 °C), nemiešateľná s vodou. Vstrebáva sa kožou, pľúcami a traviacim traktom. Pri akútnej otrave účinkuje ako narkotikum, dochádza k bolestiam hlavy a zvracaniu. Kumuluje sa v tukových tkanivách a v kostnej dreni, kde narušuje krvotvorbu. Škodlivo pôsobí aj na cievy a pečeň. Patrí medzi dokázané chemické karcinogény pre ľudí (vznik leukémie). Všade, kde je to možné, nahrádza sa cyklohexánom alebo toluénom. R 11-45-48/23/24/25 Dietyléter (éter), t.v. 34-35 °C; bezfarebná nízkovriaca kvapalina charakteristického zápachu, mimoriadne horľavá (bod vzplanutia –41°C). Na vzduchu sa ľahko odparuje a jeho pary tvoria so vzduchom výbušnú zmes. Medze výbušnosti sa pohybujú v rozmedzí 1,7-36 objemových % vo vzduchu. Pri priamom kontakte dietyléteru s látkami so silnými oxidačnými účinkami vzniká nebezpečenstvo výbuchu. Pary môžu spôsobiť ospalosť a závrat. Otrava sa prejavuje sťaženým dýchaním, znížením telesnej teploty, zrýchlením tepu a stavom podobným opilosti. Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky.

128

R 12-19-22--66-67 Dichlórmetán (metylénchlorid), CH2Cl2, t.v. 40-41 °C, bezfarebná, prchavá, nehorľavá kvapa-lina (bod vzplanutia -14 °C) so zápachom podobným chloroformu. Narkotický účinok pri vdycho-vaní pár je nižší ako u chloroformu. Akútna toxicita je nízka. Výrazne dráždi oči, rohovku však nepoškodzuje. Značné riziko predstavuje pre gravidné ženy. Rakovinu spôsobuje iba u myší. R 40 Etylalkohol / etanol, CH3CH2OH, t.v. 78 °C, bezfarebná, veľmi horľavá kvapalina (bod vzpla-nutia 13 °C). Do laboratórií je dodávaný v konc. 95-100 %. Vdychovanie pár etanolu spôsobuje okrem omamných účinkov a pary dráždia sliznice, oči a dýchacie cesty. Poškodzuje cievy, srdečný sval a pečeň. Škodí plodu v tele matky. R 11 Chloroform, CHCl3, t.v. 61 °C, nehorľavé rozpúšťadlo nemiešajúce sa s vodou. Pomerne často sa používa pri deproteinizácii nukleových kyselín. Popri narkotickom účinku poškodzuje dýchací a nervový systém, obličky a najmä pečeň. Dráždi pokožku. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 22-38-40-48/20/22 Metanol, CH3OH, t.v. 64 °C, bezfarebná, veľmi horľavá (bod vzplanutia 8 °C) kvapalina alkoho-lického zápachu a chuti, pálivá. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Jeho nebezpečenstvo spočíva v ľahkej zameniteľnosti s etylalkoholom. V tele sa metabolizuje 7-krát pomalšie než etanol enzýmom alkoholdehydrogenázou, pričom medziprodukt formaldehyd je vysokotoxický. Postihuje CNS a zrakový nerv, čo môže viesť až k oslepnutiu. K ťažkej otrave (slepote) dochádza pri požití 5-15 ml, priemerná smrteľná dávka je 30-70 ml metanolu. Príznakom otravy je opilosť, neskoršie bolesti žalúdku, hlavy a závraty. Postihnutého treba vyniesť na čerstvý vzduch, dať mu piť vodu spolu so živočíšnym uhlím a vyplachovať žalúdok 3-4 % hydrogénuhličitanom sodným (sóda bikarbóna). U dospelého človeka sa môže podať 100 až 150 ml cca 40 % liehoviny. R 11-23/24/25-39/23/24/25 Tetrachlórmetán / chlorid uhličitý, CCl4, t.v. 77 °C, je nehorľavé rozpúšťadlo nemiešajúce sa s vodou. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri vdychovaní dochá-dza k ospalosti až bezvedomiu. Popri narkotickom účinku poškodzuje nervový systém, cievy, pečeň, obličky a pankreas. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 23/24/25-40-48/23-52/53-59 Toluén (metylbenzén), t.v. 110,3 °C, bezfarebná, kvapalina charakteristického zápachu, veľmi horľavá (bod vzplanutia -4°C), nemiešateľná s vodou. Na rozdiel od benzénu má výraznejšie narkotické účinky, ale je menej toxický a nenarušuje krvotvorbu. Účinky na orgány sú reverzi-bilné. Dráždi kožu a sliznice. Akútna otrava sa prejavuje podobne ako otrava alkoholom, do-chádza k vzrušeniu až stavu opilosti, nastáva nevoľnosť, bolesti hlavy a nutkanie na vracanie. R 11-20 Xylén, t.v. 135-145 °C, bezfarebná, horľavá kvapalina (bod vzplanutia 21-30 °C), obmedzene miešateľná s vodou. Dráždi pokožku. Účinkuje viac narkoticky ako benzén a toluén, pri chro-nickej otrave menej hematotoxicky ako benzén a toluén. Vstrebáva sa najmä vo forme pár pľú-cami. Akútna otrava sa prejavuje podobne ako otrava toluénom. R 10-20/21-38

129

3. Vybrané pracovné postupy Chlórnan sodný, kvapalný koncentrát / R 31-34-50 /

Zdroj, resp. príprava látky: dodávaná ako komerčný preparát

Opatrenia i) na prečerpávanie požívať mechanickú pumpu, koncentrát neprelievať ! ii) pri manipulácii s chlórnanom sodným používať ochranný štít na tvár, ochranné rukavice a odev / zásteru, iii) nepoužívať bezdôvodne vyššie pracovné koncentrácie chlórnanu sodného ako 5 %, iv) perspektívne nájsť za chlórnan sodný náhradu, ktorou sa riziko poškodenia zdravia zníži.

Kyselina chrómsírová – zmes dichrómanu didraselného / R 45-46-60-61-8-21-25-26-34-42/43- 48/23-50/53-/ a kyseliny sírovej / R 35 /

Zdroj, resp. príprava látky: rozpustením 750 g K2Cr2O7 v 12 l H2O a zmiešaním s 13 l konc. H2SO4 → výsledná konc : 50 % H2SO4; Prípravu kyseliny chrómsírovej vykonáva zamestnanec riadiaci práce s nebezpečnými chemickými látkami spolu s pracovníčkou umyvárne.

Opatrenia i) pri príprave roztoku tuhého dichrómanu didraselného ako látky veľmi jedovatej, karcinogénnej a mutagénnej používať respirátor a prípravu vykonávať v digestore, ii) pri príprave a manipulácii s kyselinou sírovou a kyselinou chrómsírovou používať ochranný štít na tvár, ochranné rukavice, obuv a odev, resp. zásteru. iii) perspektívne nájsť za kyselinu chrómsírovú účinnú náhradu, ktorou sa riziko poškodenia zdravia zníži.

Dietyléter Dietyléter je nízkovriaca kvapalina (t.v. 34,5 °C), mimoriadne horľavá (bod vzplanutia - 41°C). Medze výbušnosti: 1,7 - 36 obj. % vo vzduchu. Používa sa najmä pri izolácii antigénov na Odd. ... Pri jednej operácii sa v oddeľovacích lievikoch jednorázovo spracováva biologický materiál s ... litrami dietyléteru. Pritom dochádza k jeho odpareniu a a tým aj k riziku výbuchu a následného požiaru. Vystavení sú počet zamestnanci (mená).

130

Opatrenia i) zabezpečiť dostatočné vetranie, v prípadoch, kde je to možné, pracovať v digestore, ii) pracovný postup, najmä filtráciu upraviť tak, aby sa minimalizoval únik éteru do pracovného priestoru, iii) pod oddeľovacie lieviky umiestniť záchytné zariadenie (veľkú plochú kovovú misku) na éter vyliaty v prípade nehody; do záchytného zariadenia umiestniť vhodný sorbent, ktorý zabráni odpareniu éteru do prostredia; do blízkosti miestnosti umiestniť hasiaci prístroj, iv) v prípade, že teplota v miestnosti vplyvom slnečného žiarenia prekročí 30 °C, práce s éterom nezačínať, v) perspektívne vypracovať extrakčný postup, pri ktorom sa mimoriadne horľavé kvapaliny (špecifické riziko R12) ako éter nebudú používať.

131

PRÍLOHA č. 6

Vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky

Ochrana dýchacieho ústrojenstva:

Respirátor s filtrom AVEC kombinovaný

A2B2E2K2 - P3.

Ochrana rúk: Ochranné nepriepustné rukavice.

Ochrana očí: Ochranné okuliare, resp. ochranný štít

Ochrana pokožky: Pracovný odev (plášť, plášťové nohavice)

a pracovná obuv.

132

PRÍLOHA č. 7

Nálepka na Knihu veľmi jedovatých látok – príručné sklady v laboratóriách

Ústav anorganickej chémie SAV

KNIHA VEĽMI JEDOVATÝCH LÁTOK

Oddelenie: Vedúci oddelenia: Zodpovedný za sklad veľmi jedovatých látok: Číslo miestnosti slúžiacej ako sklad veľmi jedovatých látok: Počet (očíslovaných) listov v Knihe veľmi jedovatých látok: Dátum založenia Knihy veľmi jedovatých látok:

Hlavičky na strany Knihy veľmi jedovatých látok v príručných skladoch Látka:

R-vety:

veľmi jedovatá*

karcinogénna /mutagénna*

Balenie č.

Dátum zápisu

Príjem (g, l)

Výdaj (g, l)

Stav v sklade

Dodávateľ Podpis príjemcu

Súhlas zodpovedného pracovníka

Pozn. /napr. vážené s obalom

* - pokiaľ látka príslušnú nebezpečnú vlastnosť nemá, táto sa v tabuľke škrtne.

133

PRÍLOHA č. 8

Zoznamy zamestnancov s poverením a povolením pracovať s nebezpečnými

chemickými látkami. Zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na Ústave anorganickej chémie SAV a zodpovedný za dodržiavanie predpisov o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi. Meno dátum poverenie podpis Ing. Miroslav Boča, PhD. .......................... ....................... Zamestnanci poverení riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na oddeleniach Ústavu anorganickej chémie SAV. Meno dátum poverenia pracovisko podpis Ing. Miroslav Hnatko, PhD. OK ....................... Ing. Helena Pálková, PhD. OH ....................... Ing. Miroslav Boča, PhD. OTS ....................... Zamestnanci spôsobilí na prácu s jedovatými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami na Ústave anorganickej chémie SAV. Meno dátum poverenia pracovisko podpis Meno Oddelenie Číslo

osvedčenia Platnosť osvedčenia do

Dátum poverenia

Podpis

Ing. Miroslav Boča, PhD. Nevyžaduje sa Ing. Miroslav Hnatko, PhD. Nevyžaduje sa Ing. Helena Pálková, PhD. Nevyžaduje sa

134

PRÍLOHA č. 9 Formulár Oboznámenie o BOZP s NChF podpísaný zamestnancom, jeho vedúcim a zamestnancom riadiacim práce s NChF ako dokument o preukázateľnom oboznámení zamestnanca uchováva zamestnanec riadiaci práce s NChF. Zamestnávateľ *: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Oboznámenie s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi*

Meno zamestnanca* (paličkovým písmom) : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Organizačná jednotka: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Oboznámenie je v súlade s nariadením vlády SR č. 355 / 2006 Z.z. a nariadením vlády SR č. 356 / 2006 Z.z., ktoré zamestnávateľovi* ukladajú poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť informácie a poučenie:

a) o nebezpečenstvách spojených s používaním chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov,

b) o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať. Potvrdzujem, že som sa oboznámil/a s Prevádzkovým poriadkom pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi (NChF) platným v organizácii a som si vedomý/á skutočnosti, že zamestnanci používajúci NChF musia poznať:

a) vlastnosti a účinky týchto látok z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b) bezpečné pracovné postupy, ochranné a preventívne opatrenia, ktoré treba dodržiavať, c) správne používať poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky, d) zásady prvej pomoci a postup v prípade havárie alebo inej mimoriadnej situácie.

Pri používaní NChF je každý zamestnanec povinný postupovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, používať ich len v miere nevyhnutne potrebnej a zabrániť ich zneužitiu alebo odcudzeniu. Zoznam NCHL, s ktorými zamestnanec pracuje (v prípade potreby uviesť na druhú stranu): .................................................................................................................................................... .................................................................................................................................................... .................................................................................................................................................... .................................................................................................................................................... .................................................................................................................................................... Dňa . . . . . . . . . . . . . . . Oboznámený zamestnanec (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vedúci zamestnanec (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zamestnanec riadiaci práce s NChF (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia sa podľa zákona o BOZP vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím v jeho priestoroch alebo na jeho pracoviskách.