1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Van čová
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Vančová
2
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE Rektor: prof.Ing.Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Dekan: prof. Ing.Dušan Húska, PhD.
Integrácia Slovenskej republiky do európskych štruktúr a súčasné postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii
Diplomová práca
Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD. Vedúci práce: Ing. Ľubica Rumanovská, PhD. Bc. Katarína Vančová
Nitra 2008
3
ABSTRAKT
V práci analyzujeme vývoj Európskej únie, integračné snahy krajín strednej a východnej
Európy, s podrobným zameraním integračného procesu SR do Európskej únie.
Hlavným cieľom práce je poskytnúť stručný popis priebehu prístupových rokovaní SR s EÚ
v rokoch 1995 až 2004 a priblížiť politiku Slovenskej republiky v období, keď si ako
suverénna krajina krajina upevňovala medzinárodné postavenie vo svete. Dňa 1. mája 2004 sa
SR stala členskou krajinou EÚ. Vstup Slovenska do EÚ znamenal kvalitatívny prínos do
všetkých oblastí života SR, hlavne do politickej a ekonomickej oblasti. Mnohé problémy
a riziká so vstupom SR do EÚ majú prevažne krátkodobý charakter, čoho opakom sú prínosy
a výhody dlhodobého charakteru. Kritéria slovenskej ekonomiky sa najlepšie preukážu
v makroekonomických ukazovateľoch, v nových reformách, v modernizácií a rozvoji regiónov,
súčasťou na štrukturálnej politike EÚ a politike solidarity všetkých členských štátov Európskej
únie.
Zusammentfassung
Diese Arbeit bewertet die Entwicklung der Europäischen Union, die
Integrationsbemuhungen der mittel- und osteuropäischer Länder mit der Ausrichtung auf den
Integrationprozess der Slowakei in die Europäische Union. Zum Hauptziel der Arbeit wurde
eine kurzgefasste Beschreibung des Tagungsvorlaufes der Slowakei mit der EU in den Jahren
1995 bis 2004.Gleichläufig wurde in dieser Arbeit die Situation in der Slowakei in dem
Zeitraum nahegebracht, der wichtigen Markstein im Rahmen der internationalen Stellung der
Slowakei dargestellt hat.
Am 1.Mai 2004 wurde die Slowakei zum Mitgliedstaat der EU. Der Beitritt der Slowakei
zur Europäischen Union bedeutete vor allem qualitativ gesehen den Beitrag in alle Bereiche
des Lebens , vornehmlich in dem okonomischen und politischen Bereich. Viele Probleme und
Risika mit dem Beitritt der Slowakei in die EU haben einen kurzfristigen Charakter. Das
Gegenteil sind viele Beiträge und Vorteile, die einen langfristigen Charakter haben.
Kriterien der Slowakischen Okonomie werden durch die makrookonomischen Kennziffer,
durch die neuen Reformen, durch die Modernisierung und regionale Entwicklung gezeigt. Eine
grosse Rolle dabei spielt die Politik der Europäischen Union und vor allen ihre Politik der
Solidarität.
4
Kľúčové slová
Európska únia, Integrácia, Prístupové rokovania, Slovenská republika, Makroekonomické
ukazovatele, Regionálny rozvoj, Politika solidarity.
Schlusselworter
Die Europäische Union, die Integration, Zugangsberatungen, die Slowakische Republik,
Makrookonomische Kennziffer, Regionale Entwicklung, Politik der Solidarität
5
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra ................................... .................................................... podpis autora diplomovej práce
6
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Rumanovskej za pomoc,odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra ............................... ............................................................ podpis autora diplomovej práce
7
Použité označenie
ČSFR – Česká a Slovenská federatívna republika
ČR – Česká republika
EAGGF – Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond
EHS – Európske hospodárske spoločenstvo
EK – Európska komisia
ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja
ES – Európske spoločenstvá
ESF – Európsky sociálny fond
ESVO – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ
EÚ – Európska únia
EZVO – Európske združenie voľného obchodu
FIFG – Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu
G7 – Zoskupenie priemyselne vyspelých krajín sveta – Francúzsko, Nemecko, Japonsko,
Veľká Británia, USA, Kanada, Taliansko. V súčasnosti je členom aj Rusko – zoskupenie G8
HDP – Hrubý domáci produkt
ISPA – Program na rozvoj dopravy a životného prostredia
NATO – Severoatlantická obranná organizácia
NVTS – Nomenklatúra územných štatistických jednotiek
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OEEC – Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu
OP – Operačný program
PHARE – Pomoc na reštrukturalizáciu hospodárstva Poľska a Maďarska
RRA – Regionálne rozvojové agentúry
SAPARD – Predvstupový fond pre kandidátske krajiny strednej a východnej Európy
RVHP – Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci
SOP – Sektorový operačný program
SR – Slovenská republika
8
OBSAH
ÚVOD.....................................................................................................................................10
1 PREHĹAD O SÚĆASNOM STAVE RIEŚENEJ PROBLEMATIKY...............................11
1.1 Vymedzenie pojmu Európska únia..........................................................................11
1.2 Integračné procesy...................................................................................................15
1.3 Integrácia Slovenska do Európskej únie.................................................................19
1.4 Regionálna politika Európskej únie a Slovenska...................................................21
2 CIEĽ PRÁCE.......................................................................................................................28
3 METODIKA PRÁCE ..........................................................................................................29
4 VÝSLEDKY PRÁCE ( A DISKUSIA ).............................................................................30
4.1 Integrácia západoeurópskych krajín.......................................................................30
4.2 Negatívny postoj socialistických krajín k integrácií.............................................32.
4.3 Integračné snahy socialistických krajín a prvé dohody.......................................32
4.4 Asociačná dohoda medzi SR a EÚ..........................................................................34
4.5 Podmienky a postup pri prijímaní nových členskýchštátov do EÚ..................35
4.6 Časový priebeh prístupových rokovaní s krajinami strednej
a východnej Európy................................................................................................36
4.7 Etapy prístupových rokovaní..................................................................................40
4.8 Prehľad prístupových rokovaní SR s EÚ...............................................................42
4.8.1 Vývoj v rokoch 1995- 1999.....................................................................42
4.8.2 Vývoj v rokoch 2000- 2002.....................................................................44
4.8.3 Vývoj v rokoch 2003- 2004.....................................................................46
4.9 SWOT analýza vstupu SR do EÚ...........................................................................48
4.9.1 Výhody a prínosy členstva v EÚ pre SR................................................48
4.9.2 Nevýhody, riziká, problémy členstva v EÚ pre SR...............................51
4.10 Analýza vybraných makroekonomických ukazovateľov pred
a po vstupe SR do EÚ..........................................................................................52
4.10.1 Hrubý domáci produkt...........................................................................53
4.10.2 Nezamestnanosť.....................................................................................54
4.10.3 Inflácia....................................................................................................55
4.11 Regionálna politika EÚ v podmienkach SR........................................................56
4.11.1 Rozdelenie regiónov SR podľa Cieľov..................................................56
4.11.2 Národný rozvojový plán SR...................................................................57
9
4.11.3 Financovanie štrukturálnych fondov..................................................60
4.11.4 Programovacie obdobie SR na roky 2007-2013 .............................62
5 ZÁVER A NÁVRHY NA VYUŽITIE POZNATKOV....................................................64
6 POUŽITÁ LITERATÚRA................................................................................................66
7 PRÍLOHY .........................................................................................................................69
10
Úvod
Hlavným cieľom založenia Európskej únie bola túžba po mieri a prosperite európskych
štátov po skončení druhej svetovej vojny. Európania si uvedomili nevyhnutnosť spolupráce
v politických a ekonomických oblastiach, ako aj spoločného riešenia problémov. Podpisom
Maastrichtskej zmluvy 1. novembra 1993 vzniká Európska únia.
Na politických zmenách v Európe sa podieľa aj Slovenská republika svojím
osamostatnením. Prvé kroky samostatnej republiky, zapojiť sa do integrácie Európskej únie,
predstavovala Slovenská asociačná dohoda podpísaná v roku 1993 a platná 1. februára 1995.
Následne, dňa 27. júna 1995, podala Slovenská republika žiadosť o vstup do Európskej únie.
Po viac ako desaťročnom cieľavedomom úsilí sa podarilo naplniť ambície Slovenska a zaradiť
sa do najrozsiahlejšieho rozšírenia Európskej únie popri ďalších deviatich krajinách.
Slovensko sa 1. mája 2004 stalo plnoprávnym členom Európskej únie a urobilo dôležitý
krok vo svojom historickom vývoji. Zaradilo sa do spoločenstva národov, ktoré presadzuje
idey slobody, demokracie a ľudských práv. Nové príležitosti sa týkajú všetkých oblastí
politického, ekonomického a spoločenského života občanov SR.
Posledné rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy jasne dokumentuje otvorenosť
európskej pätnástky a reálny záujem vybudovať silnú a jednotnú Európu. Európu, v ktorej
budú prosperovať nielen bohaté, ale aj chudobnejšie krajiny. Medzinárodná ekonomická
integrácia, ako proces zbližovania sa národných ekonomík, zasiahla pred vstupom i po vstupe
do EÚ aj Slovenskú republiku. Plnením podmienok, reforiem a požiadaviek zo strany únie sa
Slovensko začlenilo medzi demokratické a prosperujúce štáty Európy. K tomu prispeli
významné nástroje regionálnej politiky ako predvstupové fondy, neskôr štrukturálne fondy
a Kohézny fond. Hlavné nástroje politiky súdržnosti umožňujú strategický rozvoj Slovenska
a plnenie priorít členstva v EÚ. Ich prínosy a riziká sa prejavia v hospodárskej politike krajiny
a v jej makroekonomických ukazovateľoch.
Predmetom diplomovej práce je analyzovať problematiku integrácie Slovenskej republiky
do Európskej únie a jej dopad na celkový vývoj krajiny pred a po vstupe do EÚ.
11
1 Prehľad o súčasnom stave riešenia problematiky
1.1 Vymedzenie pojmu Európska únia
Fontaine (2007) cituje prorocké slová Viktora Huga z roku 1849: „Príde deň, keď všetky
národy tohto kontinentu, bez straty svojich osobitných vlastností alebo slávnej individuality,
splynú do vyššej jednoty a vznikne európske bratstvo. Príde deň, keď vymiznú bojiská
a zostanú len boje rozumu – otvorené trhy myšlienok. Príde deň, keď guľky a bomby
vystriedajú volebné hlasy.“ Po viac ako jednom storočí sa začali jeho predpovede napĺňať.
Dnes v 21. storočí prichádzajú svetlejšie vyhliadky a znovu sa rodí nádej a výzva k novému.
Európska únia je dohoda medzi suverénnymi národmi, ktoré sa rozhodli mať spoločný osud
a vzdať sa v prospech celku čoraz väčšieho dielu svojej suverenity. Týka sa to vecí, o ktoré sa
občania Európy zaujímajú najviac: mier, hospodárstvo a fyzický blahobyt, bezpečnosť,
demokracia, spravodlivosť, solidarita, humanita a ľudská dôstojnosť.
Figeľ (2004) Európska únia je inštitucioválnym vyjadrením integrácie členských krajín do
spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostáva zabezpečenie mierovej spolupráce
členských štátov. Jeho rozšírenie je zároveň vyjadrením definitívneho prekonania rozdelenia
kontinentu z čias studenej vojny. Integrácia je postavená na spoločných hodnotách
a princípoch. Ich uplatňovanie je najvlastnejšom záujme každej slobodnej spoločnosti.
Od novembra 1989 sa politickej slobode teší aj Slovensko. Od roku 1993 si hľadá a upevňuje
svoje medzinárodné postavenie ako suverénna krajina, čoho výrazom je aj intenzívne úsilie
o účasť na európskom integračnom procese. Slovenská republika v ňom má v súčasnosti svoje
nespochybniteľné miesto.
Brocková (2001) tvrdí, že EÚ rozvíja európsky sociálny model a má ambíciu stať sa do
roku 2010 najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta s vysokým hospodárskym
rastom a sociálnym zabezpečením. Únia si kladie za cieľ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti s centrom pozornosti na kvalite života, bezpečnosti potravín, ochrane
životného prostredia a udržateľného rozvoja. Proces globalizácie i hlbšej európskej integrácie
mimoriadne vplýva na európske podniky a firmy, ktoré chcú fungovať na globálnom trhu.
Potrebujú sa adaptovať na nové podmienky. V tomto procese zohrávajú pozitívnu úlohu tri
dôležité faktory európskeho prostredia:
• možnosti, ktoré ponúka jednotný trh,
• jednotná mena,
• integrácia trhov východných európskych krajín.
12
Na makroekonomickej úrovni integrácia EÚ smeruje k vytvoreniu politickej únie. Na
mikroekonomickej úrovni sú prehlbovanie jednotného trhu a zavedenie jednotnej európskej
meny prostriedkom riešenia pretrvávajúcich štrukturálnych problémov európskeho
hospodárstva. Európska integrácia v sebe zahŕňa aj rozlišovanie EÚ o ďalšie európske krajiny,
začlenením ktorých by sa mala podstatne zvýšiť hospodárska sila, investičná atraktívnosť
a rastový potenciál EÚ.
Šíbl (1998) sa zaoberá otázkami čo je EÚ a aké príčiny viedli k jej vzniku.
EÚ je spoločný názov pre tri integračné organizácie s rovnakou členskou základňou a so
spoločnými ekonomickými a politickými cieľmi. Pojem Európska únia (EÚ) sa začal používať
od 1. 11. 1993, keď vstúpila do platnosti Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva).
Nahradil dovtedy používané označenie Európske spoločenstvá (ES).
Základnou príčinou vzniku EÚ bolo výrazné politické a ekonomické oslabenie európskych
štátov, ku ktorému došlo v priebehu druhej svetovej vojny v súvislosti s jej ničivými
dôsledkami. Spoločný postup európskych štátov si vynútila aj nová situácia, ktorá zmenila
svetový pomer politických, ekonomických i vojenských síl v ich neprospech. Úsilie
európskych štátov o emancipáciu v svetovom hospodárstve podporil USA, ktoré na seba
prevzali zodpovednosť za bezpečnosť západného sveta, aj keď si uvedomovali, že budúci
úspech európskych štátov pre ne znamená vznik významnej konkurenčnej sily. Európskym
štátom v roku 1947 ponúkli pomoc v rámci Marshallovho plánu. Vzájomnú spoluprácu
zabezpečovala Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), ktorá sa neskôr
premenila na dnešnú Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Žiaľ, štáty
strednej a východnej Európy stáli bokom tohto vývoja. Svet sa rozdelil na dva protikladné
spoločenské systémy. Protiváhou Európskej rady, NATO a integračných zoskupení sa stalo
Informbyro, Varšavská zmluva a Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci (RVHP) a tým sa
vzájomné vzťahy začali vyostrovať.
Podľa Rybára (2003) predstavuje Európska únia jeden z najprosperujúcejších regiónov
sveta. Po rozšírení v máji 2004 sa počet obyvateľov únie zvýši na 480 miliónov.
Členské štáty Európskej únie potvrdili v Amsterdamskej zmluve – Zmluve o založení
Európskeho spoločenstva – svoju vôľu a cieľ, „vytvoriť spoločný trh a hospodársku a menovú
úniu uskutočňovaním spoločnej politiky a podporovať harmonický, vyvážený a trvalo
udržateľný rozvoj hospodárskeho života, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany,
rovnaké postavenie mužov a žien, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň
konkurencieschopnosti a konvergencie ekonomickej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany
a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ako aj
hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.
13
Neustupná (1992) definuje Európske spoločenstvá ako fenomén, ktorý nie je jednoduché
stručne popísať a vysvetľovať. Cesta od spoločnej Európy k Európe jednotnej, bez hraníc
a s voľnou výmenou tovarov, služieb, kapitálu a osôb, nebola v žiadnom prípade jednoduchá.
Základ ES bol položený francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom,
ktorý formuloval vo svojom prehlásení 9. 5. 1950 konkrétnu historickú výzvu k organizovaniu
novej Európy, potrebnej pre civilizáciu a mier. Jeho plán sa stal realitou prostredníctvom
zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ECSC), Rímskej zmluvy o vytvorení
Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EEC) a Európskeho spoločenstva atómovej energie
(EURATOM). Postupne z pôvodných šiestich zakladajúcich štátov spoločenstvo dvanástich.
Ciele Európskej únie možno podľa Šíbla (2001) celkovo zhrnúť takto:
• Podporovať vyrovnaný a trvalý ekonomický a sociálny pokrok, a to najmä
prostredníctvom vytvorenia priestoru bez vnútorných hraníc, posilnenia ekonomickej
a sociálnej súdržnosti a založenia hospodárskej a menovej únie, zahrňujúcej napokon spoločnú
menu.
• Na medzinárodnom poli presadzovať európsku identitu, najmä uplatňovaním spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane prípadného formulovania spoločnej obrannej
politiky, ktorá by časom mohla viesť k spoločnej obrane.
• Posilniť obranu práv a záujmov občanov členských štátov zavedením občianstva únie.
• Rozvinúť úzku spoluprácu v justičných a vnútorných (bezpečnostných) záležitostiach.
• Udržať spoločne výdobytky a stavať na nich pri posudzovaní otázky, do akej miery treba
politiky a formy spolupráce zavedené Zmluvou o Európskej únii revidovať s cieľom
zabezpečiť efektívnosť mechanizmov a inštitúcií EÚ.
Pri bližšej analýze týchto cieľov možno spomenúť viaceré nové prvky, ktoré zmluva prináša do
integračného procesu, napríklad nové záväzky EÚ v oblasti sociálnej politiky, vytvorenie
Kohézneho fondu (Fondu súdržnosti) určeného na financovanie projektov v Španielsku,
Grécku, Portugalsku a Írsku, zriadenie Výboru regiónov, ktorý je výrazom zvýšenej pozornosti
regionálnej politiky, zriadenie inštitúcie ombudsmana EÚ, zmeny v inštitucionálnom
mechanizme EÚ (dodatočné legislatívne právomoci Európskemu parlamentu), nové právomoci
EÚ pri ochrane spotrebiteľa, v oblasti verejného zdravotníctva, pri ochrane životného
prostredia, pri budovaní transeurópskych dopravných telekomunikačných a energetických sietí
atď.
Podľa Marušiaka (2003) sa Európska únia opiera o tri piliere. Definovala ich Zmluva
o Európskej únii, ktorá bola podpísaná vo februári 1992 v Maastrichte. Prvý pilier zahŕňa
hospodársku a menovú spoluprácu členských štátov. Zmluva načrtla časový postup na
vytvorenie Hospodárskej a menovej únie – HMÚ. Druhý pilier tvorí spoločná zahraničná
14
a bezpečnostná politika, tretím pilierom je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných
záležitostí.
Na rozdiel od inštitucionalizácie prvého piliera, rozhodnutia týkajúce sa druhého a tretieho
piliera prijímajú spoločne predstavitelia vlád členských štátov a Rady Európskej únie pri
dodržaní zásady jednomyseľnosti.
Člen výboru EP pre rozvoj Gaľa (2005) v článku „Čo prinesie Slovensko Európskej únii“,
charakterizuje EÚ vo svojej rozmanitosti ako magický kruh národov a kultúr, ktoré sú síce
súčasťou komplexného a zložitého celku, no ponechávajú si aj napriek úzkemu prepojeniu na
ostatné časti, svoj charakter a svoju dôležitosť.
Sú to práve osobitosti jednotlivých členských krajín, ktoré prepožičiavajú Únii jej špecifický
charakter. Posledné rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy jasne dokumentuje
otvorenosť európskej pätnástky a reálny záujem vybudovať silnú a jednotnú Európu.
Najdôležitejšie však podľa neho je, tak ako povedal už duchovný otec projektu Paneurópy,
rakúsky politik a sociológ Richard Coudenhove – Kalergi na začiatku nášho storočia, že
akékoľvek spory okolo hraníc sa vyriešia ich zrušením. Inými slovami, zjednotenie Európy
znamená mier a prosperitu Starého kontinentu.
Fontaine (2007) sa zaoberá poslaním Európy v 21. storočí:
- zabezpečiť svojim národom mier, prosperitu, stabilitu;
- prekonať hranice na kontinente;
- zaistiť ľuďom bezpečný život;
- podporovať vyrovnaný hospodársky a sociálny rozvoj;
- čeliť výzvam globalizácie a zachovávať rozmanitosť národov Európy;
- zachovávať hodnoty spoločné Európanom, medzi ktoré patria trvalo udržateľný
rozvoj
a zdravé životné prostredie, úcta k ľudským právam a sociálne trhové hospodárstvo.
Európska únia je otvorená každej európskej krajine, ktorá spĺňa demokratické, politické
a ekonomické kritéria členstva. Po niekoľkých rozšíreniach sa Únia rozšírila do roku 2007 zo
šiestich členov na 27. O vstup sa uchádza niekoľko ďalších krajín, ktoré musia splniť
prístupové zmluvy.
Každú zmluvu, ktorou sa prjíma nový člen, musia jednohlasne schváliť všetky členské štáty.
Okrem toho Únia pred každým novým rozšírením zhodnotí, či jej inštitúcie budú aj naďalej
riadne fungovať. V čase rokovania kandidátske krajiny dostávajú od EÚ pomoc, aby sa ľahšie
ekonomicky vyrovnali s ostatnými krajinami. Pri rozšírení v roku 2004 to predstavovalo 41
miliárd EUR určených najmä na financovanie štrukturálnych projektov, ktoré pomáhajú novým
členom plniť povinnosti členstva.
15
1.2 Integračné procesy Európskej únie
Cieľmi hospodárskej politiky Európskej únie sa zaoberá aj Okáli (2004):
V európskom integračnom centre sa od jeho začiatku uskutočňuje hospodársko-politický cieľ
vytvoriť postupne priestor pre voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Je to jeden
z cieľov hospodárskej politiky západoeurópskych krajín hľadajúcich spôsoby zvýšenia svojej
konkurenčnej schopnosti. Inštitúcie, ktoré ho majú uvádzať do života, začínajú hľadať jeho
hlbší zmysel a identifikujú skupinu ďalších k nemu pridružených cieľov.
Za takéto dodatočne stanové ciele európskej integrácie sa vo všetkých jej fázach zhodne
uvádzajú „hospodársky rast (expanzia), rast a zamestnanosti, zvyšovanie životnej úrovne.
Ciele hospodárskej politiky EÚ obsiahnuté v cieľoch jej fungovania sa súbežne s prehlbovaním
západoeurópskeho integračného procesu vo viacerých smeroch. V súčasnosti sa ciele
sústreďujú do dvoch oblastí – bezporuchové fungovanie hospodárskej a menovej únie po jej
rozšírenú o desať nových členských štátov, - urobiť z Únie najkonkurencieschopnejšiu
a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku.
Obe skupiny cieľov navzájom úzko súvisia. Plnenie cieľov prvej skupiny je nevyhnutný
predpoklad plnenia cieľov v druhej oblasti.
Podľa Balhara (Lipková 2004) je cieľom medzinárodnej ekonomickej integrácie
vybudovať v rámci globálnej ekonomiky nový kvalitatívne i kvantitatívne všestranne vyspelý
celok – prípade európskej integrácie – medzinárodnú ekonomickú integráciu s 500 miliónmi
ľudí, plne porovnateľnú s ekonomickou, podnikateľskou i spoločenskou kvalitou USA – t. č.
jedinou superveľmocou sveta začiatku tretieho tisícročia.
Základné smery dosiahnutia týchto cieľov spočívajú v cieľavedomej stratégii všestrannej
kvalitatívnej predstavy vnútorných i vonkajších spoločensko – ekonomických a sociálnych
systémov európskej integrácie – Európskej hospodárskej a menovej únie.
Značné efekty a prínosy ekonomickej globalizácie a integrácie majú doteraz len ekonomicky
najvyspelejšie štáty sveta, nadnárodné monopoly. Preto ďalší ekonomický vývoj sveta sa musí
uberať smerom riešenia problémov najmä sociálnych, ekonomických, ekologických a ďalších –
smerom zvýšenia kvality života celého komplexu globálneho sveta.
Podľa Nováčkovej (2000) má pojem integrácia viac významov a je sprevádzaný rôznymi
javmi. K pojmu integrácia sú pričlenené aj ďalšie terminologické označenia, ako napríklad
hospodárske zjednotenie alebo vzájomný dynamický rozvoj. Samostatný pojem integrácia
obsahuje rôzne nadstavby a je často chápaný ako:
- existencia rôznych stupňov hospodárskeho zjednotenia,
16
- prezentácia súladu hospodárskeho zjednotenia, ktoré je determinované dynamickým
vývojom a úzkymi formami intenzívnej a prehlbujúcej sa spolupráce,
- najvyššia forma internacionalizácie ekonomiky.
Medzinárodnú ekonomickú integráciu charakterizuje Hontyová (2001) ako objektívny
proces rozvoja hlbokých, stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými
ekonomikami, vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov.
Integračné procesy sa rozvíjajú na makroúrovni a mikroúrovni.
Na makroúrovni sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami.
Nadobúdajú tieto konkrétne formy:
- Pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvalitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi
a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.
- Colná únia – okrem združenia colných a kvantitatívnych opatrení je určená spoločná
colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únii sa členské krajiny spájajú do jedného
obchodno- politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.
- Spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcii, ale i rôznych obmedzení pohybu
výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a pracovnej sily.
- Hospodárska únia – opatrenia ako pri spoločnom trhu, zjednotenie a harmonizácia
hospodárskych politík, aby bola odstránená diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti
týchto politík v jednotlivých krajinách.
- Menová únia – predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú aj politickú
jednotu zúčastnených krajín. Majú sa prijať jednoduché pravidlá peňažného obehu, spoločná
menová politika – spoločná centrálna banka, spoločný fond menových rezerv a jednotná
menová politika vo vzťahu k nečlenským krajinám a medzinárodným a finančným inštituciám.
Úplné formy makroitegrácie vyjadrujú formy od najjednoduchšej po najzložitejšiu a mali byť
zavŕšené politickou úniou.
Formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú
sa oblasti predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu.
Kmec (2002) si uvedomuje, že proces európskej integrácie je postavený predovšetkým na
myšlienke spolužitia štátov a národov zdieľajúcich a uplatňujúcich spoločné hodnoty
a princípy politického, ekonomického a sociálneho života. Považujeme ho za výnimočný
integračný projekt nielen tohto storočia, ale v širšom meradle aj vývoja modernej civilizácie. Je
prirodzené, že i Slovensko a jeho občania chcú prispieť k spoločnému úsiliu národov Európy
zameranému na zabezpečenie mieru, slobody, stability a prosperity na našom kontinente.
Európa sa neutvorí naraz ... O veľkej pravde hovorí Šíbl (1998) vo svojej publikácii, ktorú
názorne potvrdzuje vývoj ostatných desaťročí. Nová kvalita spolunažívania európskych
17
národov a štátov sa začala presadzovať prostredníctvom integračných procesov, zahrňujúcich
ekonomickú, vojensko – politickú a sociálnu oblasť, celú sféru spoločenského života.
Aj keď ich počiatky poznačovali predovšetkým politické faktory, súvisiace s existenciou dvoch
diametrálne odlišných svetových spoločenských systémov, čoraz viac sa začali presadzovať
ekonomické ciele integračných procesov, realizácia ktorých zákonite vedie k väčšej politickej
spätosti a zjednoteniu.
Medzinárodná ekonomická integrácia začala vystupovať ako proces postupného
vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich
ekonomických štruktúr, ako proces prehlbovania závislostí medzi nimi a postupnej
transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho
regionálneho hospodárskeho komplexu.
Rozhodnutie helsinského summitu Európskej rady v decembri 1999 otvorilo rokovania
o vstupe Slovenska do EÚ. V nasledujúcich troch rokoch podľa Šikulu (2003) sa rokovania
sústredili na prijatie 29 kapitol určujúcich predvstupové úlohy SR v rôznych oblastiach
spoločenského života a hospodárstva. V jednotlivých kapitolách sa hovorilo o tvorbe inštitúcií,
právnych normách a administratívnych kapacít zabezpečujúcich porovnateľnosť slovenského
prostredia s pomermi v EÚ. Pri ostro sledovanej a odsúhlasovaním kapitol, ktoré bolo veľmi
konkrétne a neraz až detailné, vznikal dojem, že EÚ až pritvrdo reguluje život vo svojich
členských štátoch a že prijatie kandidátskych krajín, a teda aj Slovenska do svojho rámca spája
s odovzdaním veľkej časti kompetencií jeho vlády do pôsobnosti orgánov a inštitúcií Únie. Až
z 29 prijímaných kapitol až dve tretiny pojednávajú o hospodársko-politických otázkach
a vnášajú isté regulačné prvky do hospodárskeho života, podporuje názor o podriadení
národnej hospodárskej politickej politike koncipovanej a praktizovanie na úrovni celého
Spoločenstva.
V celku možno konštatovať, že zásahy EÚ do národnej hospodárskej politiky, ktoré Slovensko
dobrovoľne akceptovalo pri svojom rozhodnutí vstúpiť do nej, sú v zásadnej zhode s jeho
vlastným záujmom a nechávajú priestor na formovanie jeho vlastnej hospodárskej politiky.
Fischler (2002) tvrdí, že skutočným základom pre rozšírenie sú naše spoločné hodnoty, a to
aj napriek množstvu ťažkých úloh, ktoré na nás čakajú, rozšírenie má pevný základ, na ktorom
treba stavať. Zároveň pripomína, že Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok. Po prebudení po
voľbách, roku 1999, bolo Slovensko prijaté do druhej skupiny kandidátskych krajín.
Medzičasom Slovensko dobehlo krajiny s náskokom a dnes sa počíta medzi tých kandidátov,
ktorí sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú členmi Európskej únie prví. Je to hlavne kvôli
snahe slovenského národa.
18
Wiersman (2002) vidí hlavný význam európskej integrácie v skutočnosti, že EÚ exportuje
svoj model, ktorý tvorí najužšie jadro európskej integrácie. Myslí si, že zmyslom európskej
integrácie je rozšíriť princíp spolupráce aj do krajín strednej a východnej Európy, čo však
možno dosiahnuť len za účasti obyvateľov, v prípade fungujúcej demokracie a prosperity tohto
regiónu, ako aj riešenie nezhôd politickou, nie násilnou cestou. Domnieva sa, že nadchádzajúce
rozšírenie pomohlo zlepšiť vzťahy medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom,
napríklad na Slovensku a v Lotyšsku. Negatívnym príkladom sa stala situácia na Balkáne, kde
perspektíva začlenenia do európskeho integračného procesu, na rozdiel od kandidátskych
krajín, nezabránila ozbrojeným konfliktom a vojnám.
Po vstupe do EÚ sa podľa neho naša krajina stane jedným z „architektov“ ďalšieho vývoja
v oblasti európskej integrácie, ktorá sa neustále vyvíja a nie je možné nájsť jej analógiu
v Spojených štátoch amerických, v Nemeckej spolkovej republike, či v Švajčiarskej
konfederácii.
Svojim spôsobom ide o unikátny experiment, preto nepochybuje, že perspektíva začlenenia sa
do tohto zoskupenia je pre Slovensko atraktívna najmä vzhľadom na rozširujúce sa možnosti
nielen pre mladú generáciu: možnosť zamestnať sa, cestovať a študovať.
Bielik (1999) vymenúva nasledovné etapy integračného vývoja povojnovej Európy:
• etapa integračných východísk formovaných výsledkami druhej svetovej vojny (1945 –
1950)
• etapa ekonomického a sociálneho rozvoja a integračnej dynamiky (1951 – 1973)
• etapa stagnácie integračného procesu a štruturálnych kríz (1974 – 1985)
• etapa oživenia integračnej dynamiky a rozšírenia jej teritoriálneho rozmeru (1986 – 1992)
• etapa formovania Európskej hospodárskej, menovej a politickej únie (1993)
Podľa Fontaina (2007) európska integrácia bude pokračovať v oblastiach, v ktorých budú
členské štáty považovať spoluprácu v tradičnom rámci EÚ za prínosnú (v otázkach obchodu,
globalizácia, jednotného trhu, regionálneho a sociálneho vývoja, výskumu a rozvoja, opatrení
na podporu rastu a zamestnanosti a iných).
Proces európskej integrácie dnes ovplyvňuje celý kontinent, ktorý je zase súčasťou rýchlo
a radikálne sa meniaceho sveta, ktorý potrebuje nájsť novú stabilitu. Európa je ovplyvnená
udalosťami na iných kontinentoch, či sú to vzťahy s islamským svetom, choroby a hlad
v Afrike, ekonomický rast v Ázii alebo globálne premiestnenie priemyslu a pracovných
príležitostí.
Európa sa musí nielen sústrediť na vlastný vývoj, ale musí sa aj naplno zúčastňovať na
procesoch globalizácie. Európska únia musí prejsť ešte dlhú cestu, kým bude hovoriť jedným
19
hlasom, alebo sa stane dôveryhodným hráčom na scéne svetovej politiky. Európska integrácia
je založená na duálnom právnom princípe: priame vyjadrenie vôle ľudí a legitímnosť
národných vlád, ktoré sú stále zákonným rámcom, v rámci ktorého európske spoločnosti
pôsobia.
1.3 Integrácia Slovenska do Európskej únie
Prvým dôležitým krokom smerom k integrácii je prijatie asociačných dohôd. Európska
dohoda medzi EÚ a SR bola podpísaná 4. októbra 1993. Michník – Šesták (1996) považujú
Európsku dohodu za jednu z najdôležitejších dohôd, aké v rámci svojej histórie SR uzatvorila.
Táto dohoda umožňuje vytvorenie zóny voľného obchodu medzi partnerskými stranami. Text
dohody možno členiť na nasledovné časti:
• Politický dialóg – zavedenie a súčasné inštitucionalizovanie pravidelných stretnutí na
najvyššej úrovni o otázkach spoločných zahranično-politických záujmov.
• Všeobecné zásady – pridruženie sa týka prechodného obdobia, ktorého maximálna dĺžka
je desať rokov, a zároveň je rozdelené do dvoch päťročných etáp.
• Voľný pohyb tovaru – odstránenie tarifných i netarifných prekážok vo vzájomnej výmene
tovarov povedie k vytvoreniu zóny voľného obchodu.
• Pohyb pracovných síl, zamestnanci a služby – zlepšenie situácie pracovníkov legálne
zamestnaných v Európskom spoločenstve.
• Platby, kapitál, hospodárska súťaž, približovanie právnych noriem – je garantovaná
voľnosť finančných transferov vzniknutých v dôsledku obchodných transakcií, poskytovania
služieb, investičných operácií.
• Hospodárska spolupráca – reštrukuralizácia hospodárstva a dosiahnutie jeho
konkurencieschopnosti.
• Kultúrna a finančná spolupráca
• Inštitucionálne opatrenia
Fígeľ – Adamiš (2004) rozoberajú Zmluvu o pristúpení SR k Európskej únii. Ide
o najrozsiahlejšiu a najdôležitejšiu zmluvu v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Má
takmer päťtisíc strán textu, pretože je spoločnou zmluvou pre desať pristupujúcich krajín.
Zmluva sa skladá z dvoch základných častí: zo samotnej Zmluvy medzi členskými
a pristupujúcimi krajinami a z Aktu o pristúpení, ktorý má 18 príloh a dodatkov a 9 protokolov.
Najneskôr do 30. apríla 2004 vyslovia súhlas všetky zmluvné strany, aby sa do 1. mája 2004
mohlo Slovensko a ostatní kandidáti stať novými členskými štátmi EÚ.
20
Hontyová (2001) charakterizuje globalizáciu ako komplexný proces, ktorý má viac
rozmerov a to: ekonomický, sociálny a politický. Je to predovšetkým rozvíjanie ekonomických
vzťahov v celosvetovom – globálnom meradle a prejavuje sa rýchlym rastom svetového
obchodu, zvýšením tokov priamych investícii, rastom objemu medzinárodnej produkcie,
rastom počtu nadnárodných spoločností, rastúcou integráciou finančných trhov a podobne.
Európsku úniu možno chápať ako samotný prejav globalizácie.
Proces európskej integrácie podľa Fekete (2005) znamenal mimoriadny rozmach
medzinárodných vzťahov, a tým aj diplomatickej činnosti európskych krajín. Nariadenie
oficiálnych kontaktov s Európskym spoločenstvom a uzatvorenie obchodnej preferenčnej
dohody v roku 1988 zo strany Maďarskej republiky bol východiskom pre ďalšie rokovania
krajín SVE (Krajiny Strednej a Východnej Európy) po prevrate socialistického režimu v roku
1989. Otázkami v zmysle „východného rozšírenia“ sa oficiálne zaoberala Rada EÚ po prvýkrát
na svojom zasadaní v Edinburgu v decembri roku 1992, kde vyjadrila teoretickú možnosť
prístupu krajín SVE.
Potrebou rozvojovej stratégie pre Slovensko sa zaoberá Okáli (2004), pretože nepretržitosť
hospodárskych procesov a značná dĺžka obdobia potrebného na ich rozvinutie do
rozhodujúcich výsledkov hospodárskeho rozvoja si vyžadujú, aby hospodárska politika brala
do úvahy aj dlhodobé úlohy a trendy hospodárstva. Minimálne tým, že svojím záujmom
o dosiahnutie okamžitých výhod nebude vytvárať prekážky v dosahovaní strategických
rozvojových cieľov. A nie je prehnaná ani požiadavka, aby na ich realizáciu vytvárala
priaznivé podmienky už aktuálna hospodárska politika. Určenie strategických rozvojových
cieľov môže byť len jedným z hlavných výsledkov vypracovania celkovej stratégie
hospodárskeho rozvoja.
Hospodárska politika Únie sa postupne stáva primárnou vecou spoločného záujmu celej Únie,
teda hospodárskeho a politického subjektu.
Pre Daňkovú (2003) vstup SR do EÚ predstavuje bezprecedentnú výzvu, ktorá si vyžaduje
hlboké štrukturálne zmeny v národnom hospodárstve Slovenska. Integrácia so
západoeurópskymi trhmi bude vytvárať nové podnikateľské prostredie s novými
príležitosťami, ale aj s oveľa vyššou konkurenciou. Odstraňovanie obchodných a technických
prekážok obchodu predstavuje na jednej strane riziko pre domácich výrobcov a poskytovateľov
služieb a na druhej strane vytvára príležitosti pre expandujúce podniky.
Podľa Bielika (2004) je slovenská ekonomika v súčasnosti otvorenou ekonomikou s malým
vnútorným trhom. Z tohto dôvodu výkonnosť slovenskej ekonomiky a najmä odvetvia
poľnohospodárstva je citlivá na vývoj vonkajšieho prostredia, t. j. na globálne trendy vo
svetovej ekonomike a vývoj v novo sa formujúcom európskom ekonomickom priestore.
21
Vstupom SR do EÚ sa zmení spôsob aj úroveň podpory poľnohospodárstva. Z hľadiska
spôsobu sa SR prispôsobí nástrojom SPP. Nastane prechod na podporu prostredníctvom
vyšších cien a priamych platieb na hektár a nezávislý chod produkcie.
Šikula (2003) podmieňuje vstup do Európskej únie prijímaním jej zákonov a noriem, ktoré
zmenia a neacitu inštitúcií, ktoré budú ovplyvňovať našich občanov a podnikateľské subjekty.
Pokrok, ktorý sa dosiahol pri rýchlom uzatváraní prístupových kapitol, musí byť sprevádzaný
snahou meniť niektoré ďalšie formálne a neformálne inštitúcie, ktorých vplyv pretrváva
z obdobia centrálne plánovanej ekonomiky.
Politická reprezentácia SR musí pri rokovaniach s EÚ pružne a sebavedomo vystupovať pri
sledovaní svojich štátnych záujmov i záujmov jednotlivcov a firiem. Rešpekt si však získa
zodpovedným hodnotením možností, výziev i formuláciou vlastných stanovísk.
Walter (2002) tvrdí, že hospodárstvo a burzy pokladajú rozširovanie Európskej únie za
hotovú vec. Teda vopred kalkulujú so ziskami vyplývajúcimi z rozšírenia a zároveň sú si
vedomí aj rizík. Nárast zahraničných investícií v krajinách strednej a východnej Európy je
nepochybne jasným indikátorom ekonomickej pripravenosti týchto krajín na vstup do EÚ.
Mimochodom potvrdia to aj hodnotiace správy Európskej komisie. V nich sa hovorí, že
Slovenská republika je fungujúcou trhovou ekonomikou a je schopná čeliť konkurenčným
tlakom na vnútornom trhu Európskej únie.
Figeľ (2004/1) ako člen Európskej komisie hodnotí vstup Slovenskej republiky, ktorý je
výrazným medzníkom pre Slovensko. 1. máj 2004 priniesol zmenu právneho a politického
postavenia desiatich pristupujúcich krajín Európskej únii. Rozšírenie únie je vlastne zavŕšením
dlhého a zložitého obdobia od pádu Berlínskeho múra a železnej opony naprieč celým
kontinentom k slobodnej, spoločnej a nerozdelenej Európe. Je to vyjadrenie definitívnej
zmeny. Spoločná Európa a európske zjednotenie – to je otázka nielen ekonomická či
geografická, ale aj hodnotová a civilizačná. Skutočná jednota nespočíva na ziskoch či obchode,
ale na súlade hodnôt.
- Európska integrácia už priniesla podstatné zmeny v Európe – v politike, vo vzťahoch
medzi národmi, vo vnútri štátov, v ekonomike, v regionálnom rozvoji, pri ochrane životného
prostredia. Aj preto 21. storočie môže byť obdobím novej nádeje pre Európu a pre svet okolo
nej.
1.4 Regionálna politika Európskej únie a Slovenska
V priebehu 90- tych rokov Európske spoločenstvo a jeho členské štáty postupne uzatvárali
asociačné dohody – „Európske dohody“ s krajinami strednej Európy. Tieto dohody podľa
Belajovej (2002) sa dotýkajú obchodných otázok, politického dialógu, približovania legislatívy
22
a spolupráce v oblasti priemyslu, životného prostredia, dopravy, colníc. Ich cieľom je postupne
zriadiť zónu voľného obchodu medzi EÚ a asociovanými krajinami. Tieto krajiny sa mali
zároveň stať členmi EÚ, čo sa potvrdilo postupným podávaním žiadostí o kandidatúru na vstup
do EÚ jednotlivými krajinami strednej Európy.
Teoretici a politici v krajinách začali poukazovať na fakt, že rozvojové rozdiely medzi
regiónmi môžu ohrozovať ekonomické postavenie krajiny ako celku, môžu znižovať dynamiku
celkového rastu a ohroziť konkurencie schopnosť krajiny a sociálnych konfliktov.
Jednoduchá forma regionálnej politiky nepriniesla očakávané efekty pre zaostalé alebo
deprimované regióny a neovplyvnila ani kvalitu regionálneho rozvoja v krajine.
Rozvinutá forma regionálnej politiky sa začala uplatňovať v 60-tych rokoch vo Francúzsku,
Taliansku a Španielsku. Postupne aj v ostatných členských krajinách EÚ. Ciele rozvinutej
formy sledujú vyvážený hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj celej krajiny.
Regionálna politika sa realizuje na úrovni centra, regiónov a sídiel, čím sa regionálna politika
stáva nástrojom integračných procesov.
Zjednotenie národných regionálnych politík v Európe bolo konštituovanie Konferencie
ministrov zodpovedných za regionálne plánovanie pri Rade Európy (Bonn 1970). Konferencia
načrtla ciele spoločnej regionálnej politiky akými sú:
- zmierniť rozdiely v prosperite a populačnom vývoji medzi regiónmi
- venovať pozornosť tvorbe pracovných príležitosti najmä v periférnych a horských
regiónoch
- vybilancovať dopravu a komunikačnú sieť
- zosúladiť ekonomický a ekologický rozvoj.
V roku 1988 prijala Rada Európy náčrt novej regionálnej politiky, ktoré sa dotýkali:
- zmien v cieľoch a nástrojoch regionálnej politiky
- inštitucionálnych predpokladoch súvisiacich s procesmi decentralizácie a demokratizácie
politiky.
Publikácia - Aby európske fondy slúžili Slovensku II. (2004)- (Ministerstvo výstavby
a region.rozvoja SR) rozoberá hlavné ciele a nástroje regionálnej politiky.
V zmysle Zmluvy o založení ES, článok 158 (amsterdanské znenie) hlavným cieľom
regionálnej politiky EÚ je podpora celkového harmonického rozvoja prostredníctvom
posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja
v jednotlivých regiónoch a zmierňovanie zaostalosti v najznevýhodnených regiónoch alebo
znevýhodnených ostrovoch vidieckych oblastí.
Cieľ 1: podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva. Ich HDP
na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily je menší ako 75% priemeru EÚ.
23
Cieľ 2: podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym
ťažkostiam – sociálno – ekonomické zmeny v priemysle a službách, upadajúce vidiecke
oblasti, a iné v kríze.
Cieľ 3: podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania, školenia
a zamestnanosti prostredníctvom opatrení na podporu ľudských zdrojov. Patria sem oblasti
financovania podľa Cieľa 1.
Nástrojmi regionálnej politiky EÚ sú štyri štrukturálne fondy a Kohézny fond. Štrukturálne
fondy v období rokov 2004- 2006 sú :
Európsky fond regionálneho rozvoja – ERDF – financuje infraštruktúru, investície do
tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým a stredným
podnikom.
Európsky sociálny fond ESF – podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín
do pracovného života najmä financovaním odbornej prípravy a systémom podpory
zamestnávania týchto skupín.
Európsky poľnohospodárska usmerňovací a záručný fond – EPUZF, podporuje
a usmerňuje opatrenia vidieckeho rozvoja v oblasti Cieľa 1.
Európsky poľnohospodárska usmerňovací a záručný fond, záručná sekcia, prispieva
k dosiahnutiu Cieľa 2 podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka
EPUZF upravujúce a rušiace niektoré nariadenia.
Finančný nástroj na riadenie rybolovu – FIFG – pomáha adaptovať a modernizovať
rybolovný priemysel.
Kohézny fond poskytuje priame finančné prostriedky na individuálne projekty zamerané na
zlepšenie životného prostredia a rozvoj dopravnej infraštruktúry.
V procese pristupovania SR do EÚ zohrali mimoriadnu úlohu predvstupové fondy.
Štrukturálne fondy slúžia členským krajinám EÚ. Sú nástrojmi na realizáciu regionálnej
politiky slúžiace na finančnú podporu rozvojových projektov a prideľujú sa na základe presne
stanovených pravidiel s cieľom dosiahnuť jeden z troch cieľov regionálnej politiky (Cieľ 1
alebo Cieľ 2 alebo Cieľ 3).
Kohézny fond (KF) poskytuje podporu priamo samostatne definovaným projektom a nie
programom ako v prípade štrukturálnych fondov. Cieľom KF je znižovať rozdiely na národnej
úrovni medzi členskými krajinami EÚ prostredníctvom spolufinancovania časovo a investične
náročných projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia.
Dôležitým predpokladom čerpania finančných prostriedkov z KF bolo vypracovanie Stratégie
pre Kohézny fond, ktorá je v súlade s politikami EÚ/ES a pravidlami určenými európskou
legislatívou. Stratégiu schválila vláda SR uznesením č. 1136 dňa 3. decembra 2003.
24
Fontaine (2007) vyzdvihuje aktivitu Európskej únie v oblasti politiky solidarity (známa
ako kohézna politika) v regionálnych a sociálnych veciach. Potreba solidarity medzi členskými
štátmi a medzi regiónmi vyznela ešte akútnejšie po nedávnom vstupe 12 nových krajín
s národným dôchodkom pod priemerom Únie.
Regionálna politika spočíva v prevode finančných prostriedkov z bohatých krajín do
chudobných krajín. Peniaze sa využívajú na posilnenie rozvoja v zaostávajúcich regiónoch,
prebudovanie starých priemyselných regiónov, pomoc mladým či dlhodobo nezamestnaným
ľuďom nájsť si prácu, na modernizáciu poľnohospodárstva a pomoc menej zvýhodneným
vidieckym oblastiam.
Fondy vyčlenené v rozpočte na roky 2007 – 2013 na regionálne aktivity sú zamerané na tri
ciele:
• Konvergencia – pomôcť najmenej rozvinutým krajinám a regiónom rýchlejšie dobehnúť
priemer EÚ zlepšením podmienok rastu a zamestnanosti.
• Regionálna hospodárska súťaž a zamestnanosť – zvýšiť konkurencieschopnosť,
úroveň zamestnanosti a príťažlivosť ostatných regiónov, podporovať inováciu, podnikanie,
ochranu životného prostredia, rozvoj pracovných trhov.
• Európska územná spolupráca – jej cieľom je zvýšiť cezhraničnú, nadnárodnú
a medzioblastnú spoluprácu. Ide o podporu spoločného riešenia problémov, ktoré sa vyskytnú
v susedných oblastiach – urbanistika, vývoj vidieka, hospodárske vzťahy, sieť malých
a stredných podnikov. Tieto ciele budú financované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu.
Prvé skúsenosti so štrukturálnymi fondmi v nových členských krajinách EÚ zhodnotili
vo Varšave zástupcovia riadiacich orgánov nových členských krajín pre Rámec podpory
spoločenstva, Jednotný programový dokument a zástupcovia EK. Diskutovalo sa o pokroku,
ktorý bol dosiahnutý v jednotlivých krajinách.
David Sweet (2005/1) zhodnotil implementačný proces programov financovaných
z fondov EÚ. Podľa jeho slov je najdôležitejším aspektom, na ktorý sa nikdy nesmie zabudnúť,
že „cieľom nie je minúť všetky peniaze, ale minúť ich na správnu vec!“ Peniaze majú prispieť
k vývoju regiónov a oblastí, ktoré to najviac potrebujú. Taktiež je potrebné zamerať sa na
efektívnu komunikáciu medzi riadiacimi orgánmi, ktorá je jedným z kľúčových bodov pre
užívanie štrukturálnych fondov.
Aká je spolupráca regiónov v oblasti regionálneho rozvoja rozoberá publikácia Aby
európske fondy slúžili Slovensku II. (2004)- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Jedným zo základných princípov regionálnej politiky je princíp partnerstva. V praxi znamená
aktívnu spoluprácu všetkých subjektov regionálneho rozvoja – orgánov štátnej správy, miestnej
25
samosprávy a samosprávnych krajov, podnikateľských subjektov, mimovládnych neziskových
organizácií v súlade so Zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.
Na zosúladenie úsilia všetkých subjektov boli vytvorené uznesením vlády SR č. 738/2000 zo
septembra 2000 Regionálne rozvojové agentúry – RRA.
Základnou úlohou RRA je predovšetkým:
- poskytovanie konzultačných služieb, poradenstva z predvstupových a štrukturálnych
fondov,
- po vyhlásení výzvy na podanie projektovaných návrhov zabezpečenie prísunu projektov
na MVRR SR,
- plnenie ďalších konkrétnych úloh MVRR SR (Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja) a zahrnuté v pláne činnosti agentúry na príslušný rok.
V každom kraji fungujú aspoň dve RRA. Realizovaním projektov aktivizujú príslušný
región v oblasti získavania domácich a zahraničných grantov.
Iným významným pomocníkom regionálnej spolupráce Slovenska a EÚ, ako uvádza
portal unsk.sk, sa stal Dom slovenských regiónov založený v máji 2005 ako spoločné
zastúpenie ôsmich samosprávnych krajov Slovenska v Bruseli. Iniciátorom tohto jedinečného
projektu bol Košický samosprávny kraj, ktorý prevzal zodpovednosť za prípravu
a koordináciu. Zastúpenie každého kraja je samostatné a zástupca má vlastnú stratégiu a ciele.
Hlavnými cieľmi zástupcov Domu sú:
- presadzovať záujem regiónov Slovenska
- zvýšiť informovanosť regiónov o možnostiach a politikách EÚ v regiónoch a ich
zapojenie do programov EÚ
- zlepšenie komunikácie medzi EÚ, inštitúciami a regiónmi
- zviditeľnenie regiónov Slovenska pri EÚ
- organizovanie spoločných aktivít a podujatí
- vytváranie spoločných informačných materiálov
- bezproblémový chod regionálnych kancelárií.
Vďaka spoločnej práci v Dome slovenských regiónov dosahujú regióny lepšie výsledky
a získali silnejšiu pozíciu v Bruseli.
O trendoch a smerovaní regionálnej politiky Buckley (2005/1) z D6 Regio EK hovoril aj
o posilnení vplyvu regiónov prostredníctvom partnerstva v období 2004 -2006. Na konferencii
referoval aj o skúsenostiach svojej krajiny. Zdôrazňoval, že posilňovanie samosprávnych
regiónov na Slovensku v mnohom predbieha vývoj v Írsku. Podľa jeho slov na úrovni regiónov
vznikajú inštitúcie, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie procesu implementácie.
26
Čo sa týka regionálneho rozvoja malého a stredného podnikania, môže byť Írsko pre
Slovensko zaujímavou inšpiráciou.
Stručný výklad politiky súdržnosti – kohéznej politike podáva Lacore (2004/2) – vyslaná
poradkyňa EK. Politika súdržnosti je jedinou európskou politikou, ktorá rieši hospodárske
a sociálne rozdiely v regiónoch. Je to špecifická politika, implikujúca presun zdrojov medzi
členskými štátmi cez rozpočet EÚ za cieľom podpory hospodárskeho rastu a trvalo
udržateľného rozvoja cez hmotné a nehmotné investície. To znamená, že myšlienka súdržnosti
nie je pasívnym nástrojom, ktorý len prerozdeľuje príjmy, ale dynamickou politikou, ktorej
cieľom je tvorba zdrojov so zameraním sa na faktory ekonomickej a sociálnej
konkurencieschopnosti.
Hlavnými nástrojmi politiky súdržnosti sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, ktoré sú
prednostne určené na pomoc novým členským štátom pri posilnení konkurencieschopnosti.
Pomoc so štrukturálnych fondov umožňuje strategický rozvoj Slovenska so zameraním na
vytýčené priority.
Marcinčin (Bilčík, V. 2003) v kapitole Regionálna ekonomika ponúka základný prehľad
problematiky regionálneho rozvoja a regionálnej politiky v EÚ. Zhodnotil existujúce rozdiely
v hospodárskej výkonnosti medzi periférnymi a centrálnymi časťami členských krajín Únie.
Podľa neho medzi hlavné faktory, ktoré sa podpisujú pod nevyvážený regionálny rozvoj v EÚ,
patria vysoká miera nezamestnanosti, neflexibilný trh práce a odlišný stupeň
konkurencieschopnosti jednotlivých regiónov.
Únia ponúka pomoc zo štrukturálnych fondov chudobnejším regiónom, no tie sú iba jedným
z faktorov riešenia. Úspešné odstránenie regionálnych rozdielov závisí od makroekonomických
politík vlád, množstva zahraničných investícií, existujúcej infraštruktúry či efektívnosti
verejnej správy. Regionálny rozvoj na Slovensku sa tiež bude primárne odvíjať od
hospodárskej politiky štátu. Štrukturálne fondy, ich spravovanie a využívanie, prispejú
k rozvoju zaostalejších regiónov Slovenska k postupnému odstráneniu vysokej miery
nezamestnanosti, k pokračovaniu hospodárskych reforiem, reforiem školstva, verejnej správy
a sociálnej oblasti.
Horváth (2004) v kapitole Vývoj a rozvoj regionálnej politiky EÚ kladne hodnotí
programy realizované Európskou úniou, ktoré prispeli nielen k regionálnemu rozvoju, ale aj
k oživeniu cezhraničných regiónov s posilnením spolupráce medzi susednými krajinami a ich
pohraničnými regiónmi a zblížením občanov rôznych štátov. Najväčší úspech pokladá , že EÚ
funguje ako federácia, ktorá upevňuje solidaritu medzi členskými štátmi a ich regiónmi
a posilňuje súdržnosť európskej integrácie. Pristúpenie nových krajín v roku 2004 je výzvou
27
pre štrukturálnu a kohéznu politiku EÚ, pretože zdroje pre tieto fondy bude treba významne
zvýšiť.
V predhovore publikácie Regionálna politika Európskej únie (2002) člen EK zodpovedný
za regionálnu politiku Midrel Barnier definuje európsku regionálnu politiku ako politiku
solidarity. Je to pomoc zaostávajúcim regiónom, pomoc pri obnove priemyselných oblastí
s upadajúcim poľnohospodárstvom a obnove častí miest.
Podľa Barniera je to tiež politika pre ľudí. Pomáha im nájsť prácu, zlepšiť život v regióne,
v meste, zlepšiť životné prostredie a služby. Úspech európskej regionálnej politiky je založený
na pevnom partnerstve a spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a na schopnosti prijímať
inovácie.
Regionálna politika môže byť úspešná len vtedy, keď sústredí svoje úsilie na obmedzený počet
pomerne veľkých oblastí. V roku 1999 boli prijaté kritéria a zásady čerpania štrukturálnych
fondov pre problémové sociálne skupiny v rámci celej Európskej únie bez geografických
kritérií.
Prijímateľmi finančnej pomoci sú rôzne skupiny:
1. Znevýhodnené regióny
2. Oblasti so špecifickými hendikepmi
3. Ohrozené skupiny v spoločnosti
4. Miestne a regionálne orgány
5. Kandidátske krajiny.
Šíbl (2003) dáva odpovede na otázky, či Slovensko potrebuje Úniu. Jednou z výhod pre
SR sú nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu, ktoré sú
určené členským krajinám. Tieto prostriedky pomôžu SR riešiť existujúce problémy, najmä
v oblasti výroby, ľudských zdrojov, energetiky a environmentálnej oblasti ako aj oblasť
infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych sietí. Nenávratné
prostriedky možno očakávať len vtedy, ak zabezpečíme ich racionálne využitie, bez podozrenia
zo zneužitia prostriedkov a dôkladnou kontrolou ich pohybu.
28
2 Cieľ práce
Proces európskej integrácie začal v priebehu 90.rokov.Podpisom Zmluvy o Európskej
únií v Holandskom Maastrichte sa na jeseň roku 1991 zvýraznil politický vývoj zjednocujúcej
sa Európy. Od novembra 1989 sa politickej slobode začalo tešiť aj Slovensko , ktoré si od roku
1993 hľadá a upevňuje svoje medzinárodné postavenie ako suverénna krajina s úsilím zapojiť
sa do európskeho integračného procesu. Integrácia bola odpoveďou na potrebné hospodárske
a sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpečnosti , rozvoja regiónov a zlepšovanie
životného prostredia.Slovensko úspešne zavŕšilo svoju negociačnú cestu a 1.mája 2004 sa stalo
členom Európskej únie spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy. Európska
integrácia predstavuje komplexnú sieť spoločných politík , medzivládnej spolupráce,
rozhodovacích procesov, prínosy i náklady.
Cieľom diplomovej práce je analyzovať vývoj Európskej únie, integračné procesy
a snahy krajín strednej a východnej Európy s podrobným zameraním integračného procesu SR
do európskych štruktúr a zhodnotiť vývoj slovenskej ekonomiky po vstupe do EU.
Obsah práce je rozdelený do niekoľkých kapitol. V úvodných častiach sa venujeme
vývoju a vzniku Európskej únie. Zamerali sme sa aj na nadväzovanie vzťahov bývalých
socialistických krajín s EU, podmienkami a postupmi vstupu do Únie. Podrobne sme
rozoberali časový priebeh a vývoj prístupových rokovaní Únie so Slovenskou republikou
v rokoch 1995 až 2004.
Aby bola integrácia SR analyzovaná i po ekonomickej stránke, v ďalšej časti sme
rozoberali výhody i nevýhody v SWOT analýze a vo vybraných makroekonomických
ukazovateľoch s dopadom na regionálny rozvoj Slovenskej republiky. V poslednej časti
prinášame možnosti čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie, využitie prioritných
cieľov v regiónoch Slovenskej republiky a programovacie obdobie SR na roky 2007-2013.
29
3 Metodika práce
Objektom skúmania je integrácia krajín strednej a východnej Európy , s podrobnejším
zameraním na proces integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a vplyv integrácie na
hospodársku politiku SR.
Materiály , z ktorých vychádzame pri spracovaní práce tvoria primárne a sekundárne
zdroje.
♦ Primárne zdroje tvoria: zmluvné dokumenty týkajúce sa európskej integrácie,
prístupových rokovaní, vybrané makroekonomické ukazovatele za roky 1995- 2007,
predvstupové a štrukturálne fondy.
♦ Sekundárne zdroje tvorí: domáca a zahraničná odborná literatúra, odborné
časopisy a publikácie, denná tlač, webové stránky, štatistické údaje o hospodárstve SR.
V teoretickej časti sa zameriavame na oblasti :
♦ vysvetlenia pojmu Európska únia
♦ integračné procesy Slovenskej republiky do EÚ
♦ etapy a vývoj prístupových rokovaní SR do EÚ
♦ postavenie SR pred a po vstupe do EÚ
♦ ciele a nástroje regionálnej ekonomiky SR
K praktickej časti pri spracovaní diplomovej práce použijeme následovné metódy:
♦ analýzu , na rozbor zmluvných dokumentov o európskej integrácií, záverov
prístupových rokovaní, asociačných dohôd a štrukturálnych fondov,
♦ syntézu , k vyhodnoteniu postavenia Slovenska pred a po vstupe do EU a zmien
v regionálnej politike
♦ komparáciu , pre porovnanie vybraných makroekonomických ukazovateľov za
Slovenskú republiku pred a po vstupe do EÚ,
♦ SWOT analýzu , na zhodnotenie výhod a nevýhod, prínosov, rizík
a problémov vstupu SR do EÚ,
30
4 Výsledky práce (a diskusia)
4. 1 Integrácia západoeurópskych krajín
Najvýznamnejším procesom minulého storočia a začínajúceho tretieho tisícročia pre svet je
európska integrácia. Európa sa po druhej svetovej vojne prebudila natoľko, že do konca
storočia dokázala prekonať nepriateľstvo dvoch nezlučiteľných systémov. Krajiny, ktoré
vytvárajú geograficky jeden celok, zlúčila geopoliticky, ekonomicky, sociálne, kultúrne,
demograficky...
Prvoradým impulzom mierovej európskej integrácie v západnej Európe bola druhá svetová
vojna. Povojnové usporiadanie Európy vyústilo do dvoch hlavných koncepcií. Prvou bola
predstava „atlantickej Európy“ pod vedením USA, ktorú zastupovala Organizácia pre európsku
hospodársku spoluprácu (OEEC) založená v roku 1948. Jej hlavným cieľom bolo koordinovať
a administratívne zabezpečiť realizáciu Programu európskej obnovy – Marshallovho plánu.
Pôvodne európska organizácia sa po splnení hlavných cieľov premenila v roku 1961 na
Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Jej plnoprávnymi členmi sa stali aj
USA a Kanada.
Druhým meradlom povojnového usporiadania v Európe boli hlavne francúzske a nemecké
záujmy, pretože Francúzsko chcelo kontrolovať nemeckú vojenskú a hospodársku obnovu
a Nemecko si chcelo obnoviť svoje medzinárodné postavenie, o ktoré prišlo počas vojny.
Zrodenie integrovanej Európy predstavovalo prvé spoločenstvo, a to Európske spoločenstvo
pre uhli a oceľ (ESUO), ktoré vzniklo ako mierová iniciatíva v roku 1951. Dostalo pod
kontrolu dve kľúčové odvetvia, bez ktorých je výroba zbraní nemysliteľná - uhoľný
a oceliarsky priemysel. Týmto krokom sa vylúčila možnosť akejkoľvek budúcej vojny medzi
európskymi veľmocami a zároveň sa urobil prvý krok k zjednoteniu Európy. Toto integračné
zoskupenie nazývame tiež Montánna únia, vznikla na základe Parížskej zmluvy podpísanej 18.
apríla 1951 z iniciatívy francúzskeho politika Roberta Schumana, tzv. Schumanovho plánu.
Zmluva uzatvorená na 50 rokov vstúpila po svojej ratifikácii v parlamentoch členských štátov
25. júla 1952. Založením Montánnej únie sa začala uplatňovať sektorová metóda integrácie.
Jej podstatou bolo postupné začleňovanie jednotlivých odvetví (sektorov) do integračného
procesu v závislosti od toho, ako v týchto odvetviach dozrejú potrebné predpoklady. Z týchto
dôvodov bolo výhodnejšie začleniť do integrácie národné hospodárstvo ako celky.
31
Metódou multisektorovej integrácie vzniklo na základe Rímskej zmluvy podpísanej 25.
marca 1957 ministrami zahraničných vecí Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska,
Luxemburska a Holandska Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske
spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM). Hlavným cieľom EHS bol vznik colnej únie
s voľnou výmenou tovaru, služieb, osôb a kapitálu a zavedenie spoločných cieľov voči tretím
krajinám. Zmluva o EURAME zasa zabezpečila spoluprácu v oblasti mierového výskumu
a využitia jadrovej energie pri výstavbe a prevádzke jadrových zariadení. V čase vzniku tohto
spoločenstva jadrový priemysel predstavoval nové perspektívne odvetvie vyžadujúce
špecifický prístup a pozornosť.
Do spomínaných integračných zoskupení sa nezapojila Veľká Británia, ktorá sa snažila
zachovať si svoje suverénne postavenie v Európe a snažila sa uchovať svoje privilegované
vzťahy s USA. Ako protiváha Európskeho spoločenstva vzniklo v 50. rokoch integračné
zoskupenie západoeurópskych štátov Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Založili
ho na základe Štokholmskej konvencie podpísanej 20. novembra 1959, ktorá vstúpila do
platnosti 3.
mája 1960. Podpísalo ju sedem západoeurópskych štátov: Dánsko, Nórsko, Portugalsko,
Rakúsko, Švajčiarsko (vrátane Lichtenštajnska), Švédsko a Veľká Británia. Pridruženým
štátom sa stalo Fínsko, neskorším členom Island. Združenie malo za cieľ dosiahnuť
v členských krajinách trvalý ekonomický rast, plnú zamestnanosť, finančnú stabilitu a rozvoj
obchodu medzi členmi postupným odstránením vzájomných cieľov. Prelomovým rokom pre
ďalší vývoj EZVO i pre ďalší smer západoeurópskeho integračného procesu sa stal rok 1973,
kedy Veľká Británia a Dánsko prestali byť členmi EZVO, súvislosti so vstupom do
Európskeho spoločenstva (ES). Po nich nasledovalo v roku 1986 Portugalsko a v roku 1995
Rakúsko, Fínsko, Švédsko, ktorí vstúpili do EÚ. Dnešnú členskú základňu EZVO tvoria štyri
krajiny: Island, Lichtenštajsko, Nórsko a Švajčiarsko.
Na základe Luxemburskej deklarácie z roku 1984 sa medzi ES a EZVO rozvinula
spolupráca vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Táto spolupráca vyústila do dohody
a vytvorení Európskeho ekonomického priestoru, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1994.
Jeho vznikom a rozvojom úzkych vzťahov členských štátov (okrem Švajčiarska) sa do značnej
miery prekonalo rozdelenie západoeurópskych integračných procesov do dvoch línií. Na jednej
strane ESVO, EHS, EURATOM a na druhej strane EZVO.
32
4. 2 Negatívny postoj socialistických krajín k integrácii
Rozdelenie Európy na dva hospodárske a politické bloky a prerušenie dovtedy pomerne
intenzívnych obchodných kontaktov medzi východnou a západnou časťou Európy sa začalo
opustením Parížskej konferencie v lete 1947 sovietskou delegáciou. Hlavnou náplňou
konferencie bolo prerokovanie podmienok povojnovej pomoci formou Marshallovho plánu.
Vzhľadom na neúčasť Sovietskeho zväzu, nebol prítomný ani československý zástupca, aby
jeho účasť nemohlo posudzovať ako nepriateľský čin.
Štáty strednej a východnej Európy stali bokom od vývoja k lepšiemu. Začali sa izolovať
ekonomicky, politicky aj vojensky. Protiváhou Európskej rady, NATO a integračných
zoskupení sa stalo Informbyro, Varšavská zmluva Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci
(RVHP). V ekonomickej oblasti sa začalo hovoriť o „ekonomickom súťažení medzi svetom
socializmu a svetom kapitalizmu“, v ktorom mal socializmus dokázať svoje „historické
prednosti“.
Odmietnutím Marshallovho plánu Sovietsky zväz spolu s Bulharskom, Maďarskom,
Poľskom, Rumunskom a Československom v roku 1949 založil hospodársku organizáciu
socialistického bloku Radu vzájomnej a hospodárskej pomoci (RVHP). Obchodná výmena
bola orientovaná prevažne na socialisticky blok, kde dominovala váha Sovietskeho zväzu
politicky i vojensky. Krajiny strednej a východnej Európy neznížili ekonomický náskok
západoeurópskych štátov a existujúce rozdiely sa ešte viac prehĺbili. EHS zaujalo voči RVHP
odmietavý postoj. Fungovanie RVHP sa javilo pomerne neefektívne, trhy štátov čelili veľkej
konkurencii reálneho sveta, opierajúceho sa o princípy trhového hospodárstva. Na prelome 80.
a 90. rokov sa rozpadlo socialistické spoločenstvo a v roku 1991 zanikla RVHP a Varšavská
zmluva.
4. 3 Integračné snahy socialistických krajín a prvé dohody
Medzi Spoločenstvom a krajinami strednej a východnej Európy existovali v 60. rokoch
neformálne kontakty. Napriek tomu v roku 1972 Spoločenstvo vyvinulo prvú formálnu
iniciatívu týkajúcu sa najmä obchodných vzťahov. Európska komisia podala v novembri 1974
návrh týkajúci sa rámcovej obchodnej dohody medzi jednotlivými štátmi RVHP (jednotlivo)
a Európskym spoločenstvom.
Prelom nastal v polovici 80. rokov Gorbačovou „perestrojkou“, ktorá znamenala ukončenie
studenej vojny medzi Východom a Západom, rozpad Sovietskeho zväzu a začiatok budovania
demokracie a trhového hospodárstva v bývalých socialistických štátoch.
33
Spoločná deklarácia medzi Spoločenstvom a krajinami RVHP z júna 1988 smerovala
k posilneniu vzájomných vzťahov a k vytvoreniu prvých delegácií akreditovaných pri
Európskej komisii. Začali sa rokovania o dohodách o obchode a spolupráci medzi krajinami
a Spoločenstvom. Prvá z nich bola uzatvorená v decembri 1988 s Maďarskom. Ostatné krajiny
RVHP nadviazali kontakty po revolúcii koncom 80. rokov. Na stretnutí krajín G7 14. júla 1988
sa rozhodlo, že sa Poľsku a Maďarsku poskytne finančná a hospodárska pomoc. Tvorili ju
nenávratné granty z 24 priemyselne vyspelých krajín sveta, členov OECD. Koordinovanú
pomoc dostalo Poľsko a Maďarsko, ktoré urobili prvé kroky k trhovej ekonomike, otvorenému
hospodárstvu a slobodným parlamentným voľbám. EK vytvorila vlastný pomocný
mechanizmus pod názvom PHARE (angl. názov „Poland and Hungary Assistence for
Restructuring of the Economy“ – Pomoc Poľsku a Maďarsku pri reštrukturalizacií
ekonomiky).Túto pomoc neskôr Spoločenstvo rozšírilo i na ostatné krajiny strednej
a východnej Európy a posilnilo ju podpísanie Európskych dohôd.
Asociačným dohodám predchádzali dohody o obchode a spolupráci v období od októbra
1988 do marca 1991 s Poľskom, Maďarskom, Česko – Slovenskom, ZSSR, Bulharskom
a Rumunskom. Dohody mali podporiť vzájomný obchod, hospodársku spoluprácu v mnohých
oblastiach a zriadiť spoločný výbor určený na pravidelné konzultácie.
Program PHARE bol rozšírený na ČSFR, Bulharsko, Rumunsko a Juhosláviu a neskôr
Albánsko a pobaltské štáty.
V decembri 1990 sa formálne začali rokovania s Poľskom, Maďarskom a ČSFR o pridružení.
O rok neskôr boli podpísané prvé dohody novej kvality s Maďarskom, Poľskom a Česko –
Slovenskom, tzv. Európske dohody s prvkami zmiešaných asociačných dohôd. Vyznačujú sa
týmito znakmi:
- vyššia kvalita, pri ktorej je konečným cieľom pripraviť pridružené krajiny na ich
konečné prijatie za člena EÚ,
- poskytujú inštitucionálny rámec pre dialóg,
- obsahujú časť o kultúrnej spolupráci,
- sú asymetrické (Spoločenstvo tvorí svoj trh skôr ako pridružené krajiny).
Európske dohody sú po dohodách o vytvorení Európskeho ekonomického priestoru dohodami
najvyššej kvality s jasne deklarovaným cieľom prijať tieto krajiny do EÚ.
34
4. 4 Asociačná dohoda medzi SR a EÚ
Slovenská republika si stanovila strategický cieľ zapojiť sa do európskych politických,
ekonomických a bezpečnostných štruktúr. Prvým konkrétnym krokom sa stala asociačná
dohoda medzi EÚ a Slovenskom.
Politický a ekonomický vývoj po roku 1989 ovplyvnil cestu k asociácii. V roku 1990
uzatvorila EÚ dohodu o obchodnej a ekonomickej spolupráci s Česko – Slovenskom a v tomto
roku sa začal aj program PHARE. Asociačná dohoda bola podpísaná v Bruseli 16. decembra
1992. Otázky zaoberajúce sa obchodom sú obsiahnuté v tzv. Dočasnej dohode o obchode,
ktorá má za cieľ utvoriť pásmo voľného obchodu, a to najneskôr do roku 2001.
Po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky vznikli 1. januára 1993 dva štáty,
Česká republika a Slovenská republika. Práva a povinnosti vyplývajúce z Dočasnej dohody sa
naďalej vzťahovali k obom z nich. V dôsledku týchto zmien museli predstavitelia oboch
rozdelených štátov začať nové rokovania s orgánmi EÚ o uzavretí novej Európskej dohody,
keďže asociačná dohoda ako celok nevstúpila do platnosti pre rozdelením ČSFR.
Slovensko podpísalo Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 a vstúpila do platnosti 1. februára
1995 po ratifikácii Národnou radou SR, Európskym parlamentom v Štrasburgu a parlamentmi
členských krajín. Asociačná dohoda medzi EÚ a SR predpokladá integráciu v týchto
základných oblastiach:
- Dohoda je zameraná na postupnú integráciu Slovenska do EÚ, pričom Slovensko musí
splniť ciele vytýčené dohodou a ekonomické a politické podmienky.
- Dohoda dáva priestor politickému dialógu umožňujúcemu úzke politické vzťahy.
Osobitne rozoberá otázky bezpečnosti.
- Rozšírenie obchodu a harmonizácia ekonomických vzťahov medzi stranami s tým, aby
sa podporil dynamický ekonomický vývoj a prosperita SR.
Asociačná dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú s prechodným obdobím na desať rokov,
rozdelené na dve päťročnicové etapy. Prechodné obdobie slúžilo na vytvorenie pásma voľného
obchodu medzi Slovenskom a krajinami EÚ. Dohoda stanovila liberalizáciu slovenského
vývozu do EÚ do piatich rokov od vstupu dohody do platnosti.
Jednotlivé komodity je možné rozdeliť do štyroch hlavných skupín výrobkov.
- Priemyselné výrobky – clá, colné stropy a colné kvóty boli odstránené do konca roka
1994. Voľný prístup na trh EÚ mali slovenské priemyselné výrobky od 1. januára 1995.
- Hutnícke a oceliarske výrobky – clá a colné stropy boli odstránené koncom roka 1995,
t. j. od 1. januára 1996 sa na tieto výrobky nevzťahujú žiadne colné obmedzenia.
- Textilné a odevné výrobky – clá boli odstránené do konca 1996 a voľný prístup začal
od 1. januára 1997.
35
- Poľnohospodárske výrobky – liberalizácia je rozvrhnutá na obdobie deviatich rokov pre
výrobky najvyššej citlivosti.
Vďaka európskej dohode medzi SR a EÚ najdôležitejším obchodným partnerom SR sa stala
EÚ.
Z uzavretej dohody mali krajiny EÚ podstatne väčší zisk ako malo Slovensko a to hlavne
z dôvodu, že deficit pochádzajúci z narastajúceho priemyselného dovozu nebolo možné
kompenzovať zvýšeným vývozom poľnohospodárskych výrobkov. Aj napriek negatívam SR
sa dynamicky integrovala do západoeurópskeho obchodného a ekonomického systému a trhu.
Pre Slovensko sa vytvorili široké možnosti spolupráce nielen v oblasti rozvoja pravidelných
medzivládnych stykov, ale aj zapojenia sa do programov EÚ alebo pripojenia sa k spoločným
zahraničnopolitickým aktivitám.
4.5 Podmienky a postup pri prijímaní nových členských štátov do EÚ
Na holandskom summite roku 1993 Európska komisia definovala podmienky pre
asociované krajiny strednej a východnej Európy, ktoré musia byť splnené na vstup do EÚ
v dokumente
„K užšiemu pridruženiu krajín strednej a východnej Európy“. Podmienkou integrácie bol
záujem o členstvo, fungujúca demokracia, ktorá rešpektuje uplatňovanie ľudských práv
a princípov právneho štátu. Ide o šesť kritérií týkajúcich sa rôznych oblastí života pridružených
krajín, ako aj samotnej únie.
- Prvým kritériom je schopnosť člena prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v rámci
acquis communautaire (úroveň spoločenstva).
- Druhým kritériom je požadovaná inštitucionálna stabilita, záruky demokratického
usporiadania a právneho poriadku, dodržiavanie ľudských práv a práv národnostných menšín.
- Tretím kritériom je fungujúce trhové hospodárstvo.
- Štvrtým kritériom je vyjadrenie súhlasu kandidátskej krajiny s cieľmi politickej,
hospodárskej a menovej únie. (Snahy potvrdené maastrichtskou dohodou.)
- Piatym kritériom je konkurencieschopnosť krajiny po vstupe do EÚ.
- Šiestym kritériom je absorpčná schopnosť únie, čo znamená prijať nového člena bez
toho, aby bola ohrozená jej vlastná integračná dynamika.
Splnenie Kodanských kritérií bolo zárukou zachovania dosiahnutých úspechov únie
a nádejných kandidátov z krajín strednej a východnej Európy. Pri prijímaní nových členských
štátov do EÚ proces prijímania je v zmluvách upravený podrobnejšie ako podmienky členstva.
36
Postup je uvedený v čl. 49 Zmluvy o Európskej únii. V zmysle tohto článku kandidátska
krajina musí rade:
- podať žiadosť o prijatie,
- následne rada požiada komisiu o vyhotovenie správy – posudku k žiadosti
o spôsobilosti kandidátskej krajiny na členstvo,
- rada po oboznámení sa so stanoviskom komisie (nie je záväzné) rozhodne o prijatí
alebo zamietnutí žiadosti o členstvo,
- ak rada rozhodne pozitívne, EÚ začne s kandidátskou krajinou rokovania o vstupe,
- prístupové rokovania oficiálne prebiehajú medzi členskými krajinami a vládami
kandidátskej krajiny na bilaterálnom základe,
- po ukončení predvstupových rokovaní, pred podpisom prístupovej zmluvy a po vzniku
politickej dohody, Európsky parlament nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov schváli
alebo zamietne vstup kandidátskej krajiny,
- ak parlament zaujme súhlasné stanovisko, členské krajiny a kandidátska krajina
podpíšu prístupovú zmluvu,
- nasleduje proces ratifikácie v národných parlamentoch, kandidátska krajina môže vstup
potvrdiť aj referendom, ktoré politická reprezentácia pristupujúcej krajiny využíva ako nástroj
na nespochybniteľnú legitimitu dotýkajúcej sa suverenity krajiny,
- kandidátska krajina sa napokon stáva plnoprávnym členom EÚ k určitému dátumu
vstupu.
4. 6 Časový priebeh prístupových rokovaní s krajinami strednej a východnej Európy
V priebehu deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia Európske spoločenstvo a jeho
členské štáty postupne uzatvárali dohody o pridružení, tzv. európske dohody, desiatimi štátmi
strednej Európy. Európske dohody odrážali úmysel pridružených štátov stať sa členmi EÚ,
ktorý neskôr potvrdili v individuálnych žiadostiach o členstvo v EÚ.
V roku 1993 uskutočnili členské štáty počas kodanského summitu Európskej rady
rozhodujúci krok smerom k súčasnému rozšíreniu, keď odsúhlasili, že „pridružené štáty
v strednej Európe, ktoré si tak želajú, sa majú stať členmi EÚ. Európska rada dala jasnú
odpoveď, že k vstupu dôjde, len čo bude pridružená krajina schopná prevziať záväzky
vyplývajúce z členstva tým, že splní požadované hospodárske a politické podmienky. Členské
štáty súčasne vypracovali kritéria členstva, ktoré sa často označujú ako „kodanské kritéria“.
Podľa kodanských kritérií, aby sa krajina stala členom EÚ musí dosiahnuť:
37
- stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie,
uznávanie menšín,
- existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť čeliť konkurencii a trhovým
silám v rámci únie,
- schopnosť prevziať povinnosti vyplývajúce z členstva vrátane dodržiavania cieľov
politickej, hospodárskej a menovej únie.
Na summite v Essene v decembri 1994 boli načrtnuté obrysy stratégie prípravy asociačných
krajín. Stratégia požadovala urýchlenie integračného procesu. Je známa pod názvom
predvstupová stratégia. Členské krajiny v Essene prijali rozhodnutie o vydaní Bielej knihy.
Tento dokument sa mal stať smernicou pre prípravu asociovaných krajín na integráciu do
jednotného vnútorného trhu únie. Komisii sa podarilo Bielu knihu vypracovať v prvom
polroku 1995.
Schválená bola na summite v Cannes v júni 1995. Biela kniha bola určená Poľsku,
Maďarsku, ČR, SR, Bulharsku a Rumunsku, ktoré v tom čase už mali podpísané asociačné
dohody s EÚ, rovnako krajinám Estónsko, Lotyšsko, Litva a Slovinsko, u ktorých sa
predpokladalo, že asociačné dohody podpíšu v blízkej budúcnosti. Biela kniha pomáhala
asociovaným krajinám zblížiť sa s vnútorným trhom EÚ, stanovila kľúčové opatrenia
v každom sektore vnútorného trhu a taktiež navrhla asociovaným krajinám postup pri
aproximácii legislatívy. Zároveň vymenovala pomoc, ktorú mohli v tomto procese asociované
krajiny využiť.
Európska komisia na žiadosť Európskej rady vydala 16. júna 1997 programový
dokument Agenda 2000, ktorej kľúčový dokument nesie v podtitulku „Za silnejšiu a širšiu
Európsku úniu“. Prvoradý význam Agendy 2000 spočíva v tom, že komisia sa v materiáli
zaoberá spoločne reformami EÚ, stratégiou do budúcnosti a vyrovnaním sa s dôsledkami
rozšírenia v prvých rokoch tretieho tisícročia.
Na druhej strane komisia k tomuto materiálu pripojila hodnotiace stanoviská k desiatim
krajinám zo strednej a východnej Európy.
Na základe toho sa Agenda 2000 stala prvým programovým dokumentom únie, ktorý už počíta
s EÚ rozšírenou na východ. V Agende 2000 komisia podala návrh na začatie prístupových
rokovaní s Cyprom a piatimi krajinami strednej a východnej Európy, Českom, Estónskom,
Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, s tzv. 5 + 1. Ostatných kandidátov komisia neuznala za
vhodných na začatie rokovaní. Prvý súbor pravidelných hodnotiacich správ bol predložený
v novembri 1998 a druhý v októbri 1999. Na základe druhého súboru komisia odporučila
otvoriť rokovania o vstupe aj j Litvou, Lotyšskom, Maltou a Slovenskom a pri splnení istých
38
konkrétnych podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. Proces rozširovania sa začal podľa
programu stanoveného na luxemburskom summite dňa 30. marca 1998 v rámci stretnutia
ministrov zahraničných vecí 10 asociovaných krajín strednej a východnej Európy a Cypru.
Rokovania o vstupe EÚ začala o deň neskôr, 31. marca 1998 s 5 + 1 krajinami navrhnutými
Európskou komisiou. Prebiehali vo forme bilaterálnych konferencií medzi členskými štátmi
a každou z kandidátskych krajín. Kandidátske krajiny sa na tomto základe rozdelili na dve
skupiny:
1. skupinu tvorili Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus, s ktorými
sa začali vstupné rozhovory aj rokovania o vstupe.
2. skupinu tvorili Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko a Rumunsko, s ktorými
sa začali iba vstupné rozhovory, nie rokovania o vstupe.
Pozitívne hodnotíme skutočnosť, ktorá umožňovala priechodnosť medzi jednotlivými
úrovňami rozširovania, to znamená, že krajiny, s ktorými boli otvorené rokovania neskôr, mali
šancu dobehnúť tie, s ktorými sa začali skôr.
Európska rada v decembri 1997 v Luxemburgu schválila partnerstvo pre vstup ako kľúčový
nástroj pri posilňovaní predvstupovej stratégie. Rada potom v marci 1998 prijala nariadenie,
ktoré jej umožňuje rozhodovať o zásadách, prioritách a podmienkach každého partnerstva pre
vstup, čo aj neskôr uskutočnila v neskorších rozhodnutiach, pre každý z desiatich
kandidátskych štátov strednej Európy, po prvý raz v roku 1998 a druhý raz v roku 1999. Na ich
základe prijala komisia detailné partnerstvá pre vstup pre každú krajinu. Posilnená
predvstupová stratégia vychádzala z posudkov komisie k žiadosti krajín o členstvo v EÚ. Jej
cieľom bolo vyriešiť, problémy, ktoré boli pre krajiny spoločné, ale hlavne špecifické pre danú
krajinu v dôsledku rôznych podmienok.
V súlade so závermi berlínskeho summitu Európske rady (24. až 25. marca 1999) sa od
roku 2000 predvstupová pomoc kandidátskym krajinám strednej Európy viac ako zdvojnásobí
a to prostredníctvom programu PHARE a dvoch nových predvstupových nástrojov ISPA
a SAPARD, ktoré v Agende 2000 navrhla Európska komisia:
- PHARE: ako predvstupový nástroj financuje opatrenia na budovanie inštitúcií vo
všetkých sektoroch a investície v oblastiach, ktoré nepokrývajú ostatné dva nástroje, vrátane
integrovaných programov regionálneho rozvoja. Je podriadený Generálnemu riaditeľstvu pre
rozšírenie, ktoré tiež preberá celkovú koordináciu týchto troch nástrojov s podporou riadiaceho
výboru PHARE. Budovanie inštitúcií znamená posilniť demokratické inštitúcie, právne
predpisy, odborne vyškoliť a vybaviť širokú škálu štátnych zamestnancov, odborníkov,
inšpektorov, štatistov uplatňovaním twinningu. Jeho hlavnou črtou je nielen posilniť
39
spoluprácu v krátkodobých riešeniach problémov, ale aj dlhodobú formu vyslania expertov EÚ
do kandidátskych krajín. Na tieto nástroje sa použije približne 30 % prostriedkov PHARE.
- ISPA: financuje väčšie projekty v oblasti environmentálnej a dopravnej infraštruktúry. Je
podriadený Generálnemu riaditeľstvu pre regionálnu politiku.
- SAPARD: financuje rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. Je podriadený Generálnemu
riaditeľstvu pre poľnohospodárstvo.
V decembri roku 2000 zo summitu v Nice vzišla Zmluva z Nice, ktorá bola ďalším
predpokladom na rozširovanie únie. Bol prijatý významný strategický dokument pre
rozširovanie, tzv. cestovný poriadok stratégie rozvoja, ktorý definoval priority EÚ pri
rokovaniach s kandidátskymi krajinami počas nasledujúcich predsedníctiev vo Švédsku,
Belgicku a Španielsku. Na zasadnutí Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej
komisie slávnostne vyhlasujú Chartu základných práv EÚ.
Summitom v Leakene v decembri roku 2001 bol podporený časový plán z Nice, na ktorom
členské štáty určili desať krajín, ktoré mali vcelku dobré podmienky na dodržanie časového
plánu (Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko,
Slovinsko). Európska rada tak prijíma Deklaráciu o budúcnosti Únie a otvára cestu chystanej
veľkej reforme EÚ.
Na základe hodnotiacich správ kandidátskych krajín a urýchlenie prístupových rokovaní
v rokoch 2001 a 2002 Európska rada v Kodani 13. decembra 2002 schválila vstup desiatich
kandidátskych krajín do Európskej únie od 1. mája 2004. Zmluva o pristúpení krajín bola
nakoniec podpísaná 16. apríla 2003 v Aténach.
Vzápätí úspešne prebehli ratifikačné procesy a referendum vo všetkých krajinách (s výnimkou
Cypru). Samotné rozšírenie EÚ na 25 krajín sa uskutočnilo 1. mája 2004, keď k nej pristúpilo
desať z dvanástich kandidátskych krajín. Bulharsko a Rumunsko vstúpili až 1. januára 2007.
EÚ využila príležitosť stabilizovať európsky kontinent a ponúknuť výhody európskeho
zjednotenia týmto mladým demokraciám. Prioritným cieľom stratégie EÚ, je aby vytvorila do
roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku, založenú na vedomostiach, ktorá bude
schopná ďalej sa rozvíjať, vytvárať stále viac pracovných a kvalitnejších miest. Druhou
súčasťou prehlbovania EÚ je politická integrácia, kde sú prioritné úlohy ako: zbližovanie
vnútorných záležitostí, otázky spravodlivosti a vytvorenie čo najjednotnejšej zahraničnej
politiky, čím by sa mala EÚ stať v 21. storočí jednoznačne celosvetovou mocnosťou.
40
4.7 Etapy prístupových rokovaní
Proces rozširovania členských krajín EÚ stanovený v Luxemburgu bol založený na úzkej
a nepretržitej spolupráci medzi úniou a kandidátskymi krajinami. V tomto procese boli všetky
pridelené úlohy ako kandidátskym krajinám (napr. rozvoj inštitúcií, transformácia ekonomiky),
tak aj členským krajinám (napr. technická a finančná podpora kandidátov). Proces fungoval na
dialógu a individuálnej príprave. O konkrétnych podmienkach vstupu bolo rozhodnuté na
prístupových rokovaniach, ktoré prebiehali v niekoľkých etapách.
Úvodná etapu prístupových rokovaní pozostáva z otvoreného analytického skúmania, tzv.
acquis screening, počas ktorého účastníci rokovaní prezrú právne normy Európskej únie, Sú
zhrnuté do 29 kapitol.
Tabuľka 1: Negociačné kapitoly
1.Voľný pohyb tovaru 17. Veda a výskum
2.Voľný pohyb osôb 18. Vzdelávanie, odborná príprava a mládež
3.Slobodné poskytovanie služeb 19. Telekomunikácie a informačné technologie
4.Voľný pohyb kapitálu 20.Kultúra a audioviuálna politika
5.Právo obchodných spoločností 21. Regionálna politika a koordinácie štruktur. nástrojov
6.Hospodárska súťaž 22. Životné prostredie
7.Poľnohospodárstvo 23. Ochrana spotrebiteľa a zdravia
8.Rybné hospodárstvo 24. Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí
9.Dopravná politika 25. Colná únia
10.Dane 26.Vonkajšie vzťahy
11.Hospodárska a menová únia 27. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
12.Štatistika 28. Finančná kontrola
13.Sociálna politika a zamestnanosť 29. Finančné a rozpočtové ustanovenia
14.Energetika 30. Inštitúcie
15.Priemyselná politika 31. Rôzne
16.Malé a stredné podnikanie
Zdroj: Šaková (2000), str.50
Analytické skúmanie každej kapitoly pozostáva z dvoch etáp. Najskôr EÚ predstaví
komunitárne právne normy z danej oblasti na multilaterálnej báze, v rovnakom čase každej
krajine, s ktorou je pripravená rokovať. Následne rokovania pokračujú jednotlivo s každým
kandidátom na členstvo. Tí informujú úniu, ako rýchlo sú schopní prevziať právne normy
v danej oblasti. S kapitolami, o ktorých kandidát na členstvo deklaruje, že do prijatia
prevezme, a táto deklarácia je pre EÚ akceptovateľná, sa v nasledujúcom priebehu účastníci
41
rokovaní principiálne ďalej nezaoberajú. Ku kapitolám, ku ktorým kandidát vysloví
pripomienky, alebo pri ktorých požiada o prechodnú výnimku, tzv. derogáciu, sa rokujúce
strany pri samotných rokovaniach vrátia. Samotné kolo rokovaní o konkrétnej kapitole sa môže
začať až po ukončení analytického skúmania. Pred každým kolom rokovaní kandidátska
krajina a EÚ vypracujú stanovisko v podobe vstupného pozičného dokumentu, ktoré
predstavuje východiská rokovania, a tie sa stávajú predmetom konfrontácie medzi rokujúcimi
stranami. Vstupný dokument predloží k danej kapitole kandidátska krajina a EÚ následne
vyjadrí vlastné stanovisko k nemu k odpovedi.
Pozičné dokumenty EÚ vyhotovuje komisia a prijímajú ich členské štáty na základe konsenzu.
Po analytickom skúmaní prebiehajú samostatné rokovania systematicky od jednej kapitoly
k druhej ako pri skríningu. Jednotlivé kapitoly sú uzavreté až vtedy, ak nezostane ani na jednej
strane žiaden sporný bod. Daná kapitola je i tak iba dočasne uzavretá, pokiaľ nie sú uzavreté
všetky. Definitívne sa uzavrú až pri podpísaní prístupovej zmluvy. Toto je najťažšia fáza
rokovaní kde všetko závisí od ochoty rokujúcich strán dospieť ku kompromisu. Za
uskutočnenie analýzy je za EÚ zodpovedná Európska komisia, to znamená, že rokovania
prebiehajú medzi komisiou a vládou danej krajiny. Jedna vláda rokuje so všetkými členskými
krajinami. O výsledku rokovaní sa rozhoduje na konferenciách. Na nich sa prijíma rozhodnutie
o oblastiach, na ktoré môžu kandidáti dostať prechodné výnimky, tzv. derogácie. EÚ pred
začatím predvstupových rokovaní zdôraznila, že výnimky na „večné časy“ nie sú možné.
Podobné výnimky môžu dostať aj členské štáty (napr. voľný pohyb osôb). Na druhej strane
požiadavky uchádzačov o členstvo v únií sa týkajú záväzkov (napr. daňové predpisy) a ich
cieľom je prechodné oslobodenie od povinnosti dodržiavať ich. Rokovania s viacerými
krajinami únia viedla oddelene, paralelnom časovom harmonograme, čo sa vzťahovalo aj na
ich ukončenie.
Bilaterálna medzivládna konferencia sa uskutočňuje na troch úrovniach:
Najvyššou je ministerská úroveň, kde sa uskutočňujú stretnutia zvyčajne raz počas
predsedníctva príslušnej krajiny v Rade EÚ (raz za polroka).
Nižšou je úroveň zástupcov – hlavných vyjednávačov krajiny s veľvyslancami členských
krajín EÚ v Bruseli, ktorí sa stretávajú dva razy za jedno predsedníctvo.
Najnižšou úrovňou je stretnutie na úrovni expertov, ktorí sa stretávajú podľa potreby.
Pri jednotlivých ministerstvách alebo orgánov štátnej správy boli zriadené tzv. pracovné
skupiny, ktoré fungovali ako „základný pracovný orgán medzirezortnej koordinácie procesu
rokovaní o vstupe do EÚ, ktoré zodpovedali za jednotlivé kapitoly. Pracovnú skupinu riadil
vedúci, ktorý vypracovával dokumenty za príslušnú negociačnú kapitolu a zúčastňoval sa na
rokovaniach o vstupe do EÚ s orgánmi EÚ.
42
Vstupný pozičný dokument predstavuje oficiálny dokument sprevádzajúci každú kapitolu,
o ktorej sa rokuje. Kandidátska krajina v nej uvádza stupeň splnenia podmienok pre vstup do
EÚ, respektíve časový harmonogram zákonov, ktoré sa ešte len príjmu. Rokovanie
predstavovalo niekoľkostupňový proces, ktorý zahŕňal vypracovanie návrhu pracovnými
skupinami, zapracovanie pripomienok k návrhu, predloženie upraveného návrhu na diskusiu do
Ministerskej rady vlády pre európsku integráciu a napokon schválenie vládou.
Schválenú negociačnú pozíciu predložil hlavný vyjednávač predsedníckej krajiny Rady EÚ
a jednu kópiu Európskej komisii. V súlade s predpísanými procedúrami musela EÚ vypracovať
a schváliť svoj vlastný pozičný dokument. Ak sa tak stalo, až potom sa mohla príslušná
kapitola formálne otvoriť. Kapitoly sa oficiálne otvárali na ministerskej úrovni alebo na
stretnutí zástupcov. Až vyriešenie všetkých dohôd, výnimiek a kompromisov umožnilo
rokovania ukončiť a pripraviť návrh znenia Zmluvy o pristúpení. Po jej podpísaní došlo
k definitívnemu uzavretiu kapitol.
4. 8 Prehľad prístupových rokovaní SR s EÚ
4. 8. 1 Vývoj v rokoch 1995 – 1999
Rokovania SR s EÚ boli postavené na konštruktívnom a realistickom prístupe. Naším
prioritným záujmom bola účasť na integrácií SR do EÚ. Stratégia rokovaní SR vychádzala
z potreby zabezpečiť prostredníctvom rokovaní výhodné podmienky pre členstvo v únií.
Dňa 27. júna 1995 SR predložila na rokovaní Európskej rady v Cannes svoju žiadosť
o členstvo v EÚ, čím potvrdila cieľ zakotvený v Asociačnej dohode stať sa členom únie.
V poradí sa tak ocitla na štvrtom mieste v rámci štátov strednej a východnej Európy, ktoré
požiadali o členstvo.
Už v prvých dňoch novembra roku 1995 vláda SR prevzala demarš EÚ, ktorý reagoval na
udalosti späté s politickou situáciou v našej krajine. EÚ jeho prostredníctvom dala najavo svoje
znepokojenie nad existujúcim politickým vývojom a nad inštitucionálnym napätím, ktoré
v tomto období vládli v krajine. Po zhodnotení situácie v SR EÚ skonštatovala, že vzhľadom
na to, že na Slovensku možno podnikať akcie proti prezidentovi republiky, ktoré
nezodpovedajú ústave a demokratickým praktikám platným v EÚ, je potrebné venovať väčšiu
pozornosť uplatňovaniu kodanských kritérií, aby boli zabezpečené demokracia, právny štát
a ľudské práva.
V roku 1997 sa Európska komisia vo svojom Posudku k žiadosti Slovenska o členstvo v EÚ
vyjadrila, že vzhľadom na vysoký stupeň nestabilnosti ústavných inštitúcií a vážne nedostatky
43
v prejavovaní demokracie, Slovensko dostatočne nespĺňa politické kritéria stanovené v Kodani.
Hodnotenie takéhoto charakteru sa stalo pre Európsku radu oporným bodom, na základe
ktorého neodporučila na luxemburskom rokovaní v decembri 1997 otvoriť prístupové
rokovania aj so Slovenskom.
V marci 1998 sa tak na základe uznesenia Európskej rady z Luxemburgu otvorili prístupové
rokovania s krajinami, ktoré podľa hodnotenia Európskej rady splnili kodanské kritéria.
Podobne ako v ostatných zostávajúcich kandidátskych krajinách, začal v apríli 1998 v SR
prebiehať skríningový proces, ktorý predchádza samotným rokovaniam o vstupe.
V rámci neho sa spoločne prekonzultoval právny systém acquis a následne sa porovnával so
systémom na Slovensku. 25. a 26.septembra 1998 sa v SR konali parlamentné voľby. Po
vytvorení novej vlády ponúkol komisár Hans van der Broek premiérovi Mikulášovi Dzurindovi
vytvorenie Pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Ponuka bola prijatá. Jej cieľom bola podpora
snáh Slovenska opätovne rozbehnúť a urýchliť proces prípravy na vstup do EÚ. Pracovná
skupina sústredila činnosť na prijímanie a sledovanie plnenia kľúčových opatrení, ktoré SR
mala realizovať v záujme splnenia kodanských kritérií politických a ekonomických
a krátkodobých priorít Partnerstva pre vstup. EÚ ocenila vývoj politických udalostí na
Slovensku po voľbách a na viedenskom summite v decembri 1998 vyjadrila názor, že práve
zmena politického prostredia v SR prispela k vyriešeniu politických problémov a napomohla
k prijatiu krokov, smerujúcich k splneniu politických kritérií.
V marci 1999 sa začal bilaterálny skríning, ktorý prebiehal individuálne medzi
predstaviteľmi SR a predstaviteľmi Európskej komisie. V máji 1999, v prvých priamych
prezidentských voľbách sa stal prezidentom SR Rudolf Schuster. Konečne sa uzavrela 15
mesiacov trvajúca etapa uvoľneného prezidentského kresla. V júli 1999 bol prijatý zákon
o používaní jazykov národnostných menšín. V októbri 1999 vydala Európska komisia druhú,
priaznivú Pravidelnú hodnotiacu správu o pripravenosti SR na vstup do EÚ. Členské štáty po
zhodnotení približne polročného obdobia prístupových rokovaní s prvou skupinou
kandidátskych krajín prijali, aj na základe tejto správy komisie, na summite v Helsinkách dňa
11. decembra 1999 rozhodnutie, podľa ktorého sa od začiatku roku 2000 mali začať prístupové
rokovania aj s druhou skupinou štátov, ktoré neboli na luxemburskom summite prizvané
k prístupovým rokovaniam. Slovensko bolo rozhodnuté nastúpiť na cestu, ktorú si zvolilo.
Vláda SR prijala a začala aplikovať stratégiu prípravy obyvateľstva na vstup do EÚ v oblasti
politiky, bezpečnosti, ekonomiky a sociálneho rozvoja. Integrácia nie je len záležitosťou vlády
a politiky, ale týka sa celej spoločnosti.
44
4. 8. 2 Vývoj v rokoch 2000 - 2002
Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000)
Slovensko 15. februára 2000 otvorilo rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie
o pristúpení, kde prezentovalo realistický plán. Zaviazalo sa zosúladiť svoju legislatívu
s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roka 2002. Za
referenčný dátum pre prijatie a implementáciu acquis communautaire stanovila 1. január 2004,
ktorý bol zároveň aj referenčný dátum vstupu do EÚ.
Počas portugalského predsedníctva v 1. polroku 2000 otvorila EÚ so Slovenskom prvých
osem negociačných kapitol legislatívy EÚ a šesť z nich predbežne uzavrela.
Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000)
Členské štáty EÚ rozhodli o otvorení ďalších ôsmich kapitol počas francúzskeho
predsedníctva. SR uzatvorila ďalšie štyri kapitoly acquis. Do konca roka 2000 SR predložila
EÚ negociačné pozície vo všetkých zostávajúcich kapitolách.
Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001)
Vzhľadom na cieľ vstúpiť do EÚ spolu s ostatnými krajinami Vyšehradskej skupiny kládlo
Slovensko dôraz na prioritné kapitoly švédskeho predsedníctva – t. j. na kapitoly vnútorného
trhu a na kapitoly Právo obchodných spoločností, Životné prostredie a Sociálna politika
a zamestnanosť. Z harmonogramu pre švédske predsedníctvo jedinou nesplnenou kapitolou
bola kapitola Životné prostredie.
Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19 predbežne uzatvorenými kapitolami na
úroveň krajín rokujúcich v tom čase už tretí rok.
Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001)
Rokovania sa v druhom polroku 2001 dostali do náročnejšej fázy. Najväčší dôraz sa kládol
na prerokúvanie rozsiahlejších kapitol, čo sa týkalo hlavne objemu acquis ako aj negociačných
požiadaviek Slovenska.
Slovensku sa podarilo uzavrieť počas belgického predsedníctva ďalšie 3 negociačné
kapitoly, čim celkový počet predbežne uzatvorených kapitol vzrástol na 22. Plánovali sme
uzavrieť ešte ďalšie kapitoly, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Tento cieľ sa nám
nepodarilo splniť. Príčinou bolo podstatne kratšie obdobie trvania belgického predsedníctva
a v neposlednej miere aj udalosti 11. septembra 2001.
Tieto podnietili upriamenie pozornosti na boj proti medzinárodnému terorizmu a s tým spojené
aktivity.
45
V decembri na summite v Leakene sa Slovensko zaradilo medzi 10 krajín, u ktorých bol
predpokladaný termín vstupu rok 2004.
Čo sa týka celkového stavu rokovaní v roku 2001, otvorených bolo 13 kapitol, 12 z nich
bolo predbežne uzavretých. Slovensko sa v počte uzavretých kapitol dostalo konečne na
úroveň krajín V4. V praxi sa dalo skonštatovať, že došlo k prekonaniu delenia kandidátov na
tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a vytvorenie novej, tzv. Leakenskej skupiny
kandidátov.
Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002)
Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s cieľom ukončiť rokovania vo
všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a maximálne pokročiť
v kapitolách v harmonograme španielskeho predsedníctva, t. j. v kapitolách
Poľnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpočet. Slovensko sa tak s 26 predbežne
uzatvorenými kapitolami zaradilo medzi popredných kandidátov na vstup a tým sa začal proces
prípravy textu zmluvy o pristúpení.
Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002)
Strategickým cieľom SR bolo zrealizovať závery summitu v Laekene a Seville, t. j.
uzavrieť rokovania s EÚ do konca roku 2002. Už v začiatkoch dánskeho predsedníctva bola
uzavretá kapitola Regionálna politika Uzavretím kapitoly Hospodárska súťaž v októbri 2002 sa
naplnil spoločný zámer SR a EÚ dospieť k ukončeniu rokovaní vo všetkých nefinančných
kapitolách ešte pred októbrovým zasadnutím Európskej rady.
Dánske predsedníctvo ale malo v pláne úspešne ukončiť aj rokovania v kapitolách
finančného charakteru, teda v ďalšej časti kapitoly Poľnohospodárstvo a v kapitole Rozpočet.
Našou snahou v týchto kapitolách bolo dosiahnuť hlavne vyváženosť práv a povinností, ktoré
vyplývajú z členstva v EÚ a zabezpečiť pozitívnu rozpočtovú bilanciu v prvých rokoch
členstva v EÚ. Prostredníctvom určitých opatrení v kombinácii faktorov ako napr. priame
platby, produkčné kvóty a rôzne iné kompenzácie sme chceli zabezpečiť
konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ako aj akceptovateľné
dopady na spotrebiteľa a makroekonomiku krajiny.
Celkové hodnotenie pokroku Slovenska v napĺňaní kritérií na vstup do Spoločenstva
zverejnené v Pravidelnej správe Európskej komisie z roku 2002 vyznelo dosť pozitívne.
Európska komisia navrhla ukončiť prístupové rokovania so SR do konca roku 2002.
46
Odporúčanie komisie obratom potvrdili aj členské štáty EÚ na mimoriadnom októbrovom
zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
Tento summit sa niesol v znamení významného prelomu v rokovaniach s úniou. Za
významný prínos zasadnutia Európskej rady bolo považované priznanie nároku nových členov
na poberanie priamych platieb. Bola určená výška a podmienky ich poberania, ako aj tzv.
finančný balík vymedzený na podporu všetkých desiatich kandidátskych krajín v celkovej
sume 23 mld. €.
Významným momentom dňa 18. novembra 2002 bolo určenie dátumu pre vstup nových
členov stanoveným na 1. mája 2004. Pre nás bolo podstatné, že SR bola zaviazaná odvádzať
platby do rozpočtu EÚ až od mája 2004, pritom príjmy smerujúce na podporu našej integrácie
nemali byť krátené, čo v praxi znamenalo, že v roku 2004 získame finančné prostriedky za celý
rok 2004, samozrejme okrem podporných nástrojov v poľnohospodárstve.
V rámci rokovaní s dánskym predsedníctvom a Európskou komisiou dominovala hlavne
problematika režimu priamych platieb. Pozornosť bola venovaná aj otázke zabezpečenia
individuálnych potrieb pristupujúcich krajín. V prípade Slovenska sa jednalo hlavne o rozvoj
vidieka, kompenzačné platby a posilnenie schengenskej hranice. Na záverečnom rokovaní na
úrovni predsedov vlád na summite v Kodani v dňoch 12. a 13. decembra 2002 sa v tejto otázke
dospelo ku konečnému výsledku. Schválili konečnú podobu podmienok pre vstup nových
členských krajín. SR v konečnom dôsledku zrealizovala svoje zámery: pozitívnu rozpočtovú
situáciu v rokoch 2004 – 2006, rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku
priamych platieb a poľnohospodárskych kvót.
4. 8. 3 Vývoj v rokoch 2003 - 2004
Grécke predsedníctvo (1. polrok 2003)
Počas gréckeho predsedníctva došlo v Aténach dňa 16. apríla 2003 k podpisu Zmluvy
o pristúpení. Zmluvu podpísal vtedajší prezident SR, Rudolf Schuster, bývalý premiér Mikuláš
Dzurinda, vtedajší minister zahraničných vecí, Eduard Kukan a hlavný vyjednávač na vstup SR
do EÚ, Ján Fígeľ.
K podpisu zmluvy bol samozrejme potrebný aj súhlas zo strany Európskeho parlamentu,
ktorý 9. apríla 2003 výraznou mierou podporil vstup všetkých desiatich krajín.
Výsledky zasadania boli jednoznačné, 521 poslancov hlasovalo za vstup SR do EÚ, 21 bolo
proti a 25 poslancov sa zdržalo hlasovania. 14. apríla 2003 bol Radou ministrov zahraničných
vecí EÚ schválený vstup nových členov. Vzápätí sa začal ratifikačný proces, ktorý bol
naplánovaný tak, aby sa SR paralelne s ostatnými kandidátmi mohli stať novými členmi od. 1.
mája 2004.
47
„Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ –
takto znela otázka, ku ktorej sa mohli občania SR vyjadriť v dňoch 16. a 17. mája 2003 v rámci
referenda vyhláseného prezidentom SR. Tvrdíme, že referendum bolo vcelku úspešné.
Zúčastnilo sa ho 2 176 990 občanov, teda 52,15 %. Z toho 92,46 % zúčastnených voličov
hlasovalo za vstup SR do EÚ, opačný názor malo iba 6,20 % občanov.
Dňa 1. júla 2003 vyslovil parlament SR súhlas so znením Zmluvy o pristúpení k EÚ. Skupina
poslancov Národnej rady SR s počtom 129 zo zúčastnených 140 hlasovalo za, 10 poslancov
bolo proti a 1 sa hlasovania zdržal. Rudolf Schuster slávnostným podpísaním ratifikačnej
listiny k Prístupovej zmluve k EÚ dňa 26. augusta 2003 zavŕšil ratifikačný proces na
Slovensku. Ratifikačné listiny boli začiatkom októbra odovzdané do rúk talianskeho depozitára
Rímskych zmlúv.
Tabuľka 2: Prehľad hlasovania voličov v SR na referende o vstupe SR do EU v roku 2003
Kraj
úč a s t
oprávněných
voličov
podporilo
vstup
oprávnení
voliči
Hlasovania
sa zúčastnilo
Bratislavský 59,45% 95,15% 511 642 304 172
Košický 53,59% 93,47% 583 156 312 532
Prešovský 53,11% 91,16% 572 555 304 105
Banskobystr. 52,31% 91,18% 513 985 268 915
Trnavský 51,60% 93,19% 433 890 223 903
Nitriansky 51,00% 92,89% 561 700 286 520
Trenčiansky 48,00% 90,66% 472 881 226 998
Žilinský 47,65% 91,34% 524 288 249 845
Zdroj: http://www.vlada.gov.sk/data/eureferendum/
Talianske predsedníctvo (2. polrok 2003)
V októbri 2003 bola otvorená medzivládna konferencia o inštitucionálnej reforme, ktorá by
mala prijať novú Ústavnú zmluvu EÚ. Zmluva má nahradiť doterajšie zmluvy prijímané od
päťdesiatych rokov.
Vo všetkých pristupujúcich krajinách (okrem Cypru) prebehli úspešné referendá. Dňa 4.
novembra predložila Európska komisia monitorovacie správy o pripravenosti budúcich
členských krajín. Na vstup do EÚ.
48
Írske predsedníctvo (1. polrok 2004)
SR sa stala členom EÚ k 1. máju 2004. V dňoch 10. – 13. júna 2004 sa konali v členských
krajinách voľby do Európskeho parlamentu, prvý raz aj na Slovensku.
SWOT – analýza vstupu SR do EÚ
Členstvo SR v EÚ je spojené s mnohými kladnými ekonomickými a neekonomickými efektmi.
Zároveň však s priaznivými krokmi vystupujú i niektoré problémy, riziká a nevýhody. Tieto
dve protikladné stránky nášho vstupu do EÚ pôsobia zároveň. V ekonomickej teórii sa používa
termín „trade off“ , čo znamená vzdať sa určitých výhod preto, aby sme získali iné, väčšie
výhody. Táto teória sa potvrdila i naším zapojením do integračných procesov. Mnohé
problémy, riziká so vstupom SR do EÚ majú prevažne krátkodobý a dočasný charakter, čoho
opakom sú prínosy a výhody dlhodobejšieho charakteru.
4. 9. 1 Výhody a prínosy členstva v EÚ pre SR
Ekonomické výhody
- Rast vzájomného obchodu – sa začal už v začiatkoch budovania kvalitných
integračných vzťahov medzi SR a úniou pristúpením v rámci asociačných dohôd a obchodných
opatrení. Prejaví sa rozvojom obchodu s ostatnými šzátmi EÚ, s čím sa vytvorí aj odklon
obchodu od nečlenských štátov. Objem obchodu s nečlenmi sa prejaví nižší v porovnaní
s prírastkom medzi členmi.
- Lacnejšie tovary EÚ na slovenskom trhu – pretože súčasťou ich ceny prestane byť clo.
Štátny rozpočet SR príde o toto clo a musí ho získať z iných zdrojov.
- Prienik našich výrobkov na trhy EÚ – bude možný len atraktívnou inováciou
výrobkov, nižšou cenou, vyššou kvalitou, výhodnými dodacími podmienkami, dobrým
servisom. S voľným prístupom na európske trhy súvisí aj rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ
pri prenikaní na tretie trhy (trhy nečlenských krajín), ktoré výrobcovia z EÚ poznajú a majú
s nimi vybudované kontakty.
- Priamy kontakt s výrobcami EÚ – znamená zvýšenie konkurencie vo všetkých
sektoroch našej ekonomiky. Zvýšenie konkurencie pocíti a privíta predovšetkým spotrebiteľ.
Obstáť v silnej konkurencii prinúti výrobcov modernizovať výrobné zariadenia.
49
- Redukciou nákladov na colné a pasové kontroly - došlo k zníženiu výdavkov zo
štátneho rozpočtu na tieto účely. Tradičnú hranicu si SR udržala len s Ukrajinou, ktorej
ochrana sa posilnila z pozície vonkajšej hranice EÚ.
- Rozvojom strategického partnerstva – v rámci stredoeurópskeho regiónu vznikli nové
podmienky pre SR. Rozvoj vzťahov s členskými štátmi vyjadrujú spoločné záujmy, ktoré sú
v záujme mieru, prosperity a stability európskych národov v 21. storočí. Aktuálnym
problémom sa stáva rastúci počet ilegálnych imigrantov v Európe, ktorý vyvoláva potrebu
spoločnej azylovej politiky.
- Voľný pohyb pracovných síl a ďalších osôb – je jedným z významných súčastí
jednotného vnútorného trhu EÚ. Občanom SR sa uľahčilo a urýchlilo vycestovanie, rozšírili sa
možnosti pracovať v rámci krajín EÚ a odstránila sa čakacia lehota na hraniciach pre osobnú
a nákladnú dopravu.
- Získanie občianstva EÚ – ktoré zaviedla Zmluva o EÚ. Každá osoba so štátnou
príslušnosťou SR získala občianstvo v EÚ.
- Podnikateľské príležitosti v EÚ – súvisia so zavedením voľného pohybu služieb
a kapitálu vznikli pre našich podnikateľov a naopak nové príležitosti pre podnikateľov EÚ
v SR. Zahraničný kapitál urýchli ekonomický rast, zamestnanosť, rozvoj rozličných foriem
spoločného podnikania a optimálne podmienky pre racionálne rozmiestňovanie výrobných
zdrojov.
- Nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu, ktoré sú
určené regiónom s nižšou ekonomickou výkonnosťou. Tieto prostriedky pomáhali a budú
pomáhať riešiť problémy z oblasti výroby, ľudských zdrojov, energetiky, infraštruktúry,
dopravných systémov, inštitúcií a rozvoj poľnohospodárstva.
Najväčšie výhody očakávajú v oblasti poľnohospodárstva pred i po vstupe SR do EÚ.
Poskytovaná pomoc je určená na zdokonaľovanie poľnohospodárskych štruktúr,
marketingových sietí a na riadenie kvality potravín z rozvojových projektov.
- Zapojenie do európskej menovej únie je plánované na rok 2009 zavedením jednotnej
európskej meny – Eura (€). Členstvo v európskej menovej únii SR umožní podieľať sa na
prínosoch:
ekonomických – ekonomická stabilita a rozvoj, rast produktivity a konkurencieschopnosti,
integrácia a súdržnosť,
politických – spolupráca medzi členskými štátmi, spolupatričnosť, pokles nadvlády jedného
štátu nad inými,
komerčných – spočívajú v v obmedzovaní kurzových výkyvov,
50
menových – so znížením inflácie a úrokovej miery, zvýšením finančnej a menovej disciplíny,
so stabilnými menovými kurzami.
Jednotná mena bude stimulovať ekonomický rast a zamestnanosť, posilní sa cenová stabilita
a vzrastie menová suverenita.
- Upevnenie slovenskej trhovej ekonomiky je jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu
SR do EÚ, čo sa prejaví: zabezpečením rovnováhy medzi ponukou a dopytom, liberalizácia
cien na trhu, zavedenie právneho systému v ekonomike a v spoločnosti, makroekonomická
stabilita, rozvinutie finančného sektora.
- Výhody pre poľnohospodárstvo plynú z cien poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Sú vyššie
ako svetové ceny, preto únia uplatňuje ochranné opatrenia. SR konkuruje vo vývoze pšenice,
jačmeňa, hydina a iných produktov.
Neekonomické výhody
- Posilnenie dôveryhodnosti SR a jej pozície v zahraničnopolitickej oblasti sa potvrdili
prijatím do integračných štruktúr EÚ a zaradením medzi vyspelé štáty EÚ, ktoré sa spoločne
podieľajú na tvorbe novej európskej atmosféry.
- Upevnenie právneho charakteru štátu ako aj rozvinutie kontaktov v oblasti justičnej
a policajnej spolupráce , čo výrazne prispieva k právnej istote a k zvýšeniu bezpečnosti
občanov SR.
- Prispôsobenie sa kvalifikácii a vedecko – technickým poznatkom EÚ zapojením SR do
jednotného európskeho trhu v oblasti voľného pohybu pracovných síl a študentov. Študentom
sa otvorila možnosť študovať na prestížnych zahraničných školách, čo prispeje k zvýšeniu
vzdelanostnej úrovne a k lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.
- Realizácia spoločných a koordinovaných politík EÚ a zvýšenie účinnosti našej národnej
politiky.
Kľúčový význam má užšie zapojenie SR do environmentálnej politiky EÚ, čo prispeje vo
výraznej miere k zlepšovaniu nízkej kvality životného prostredia v SR.
- Rozvoj vedy, výskumu a vývoja po prijatí do EÚ potvrdil ekonomický rast krajiny
a zapojenie sa do viacerých programov EÚ v daných oblastiach.
- Perspektíva vyššej životnej úrovne, životných istôt, život v mieri a bezpečnosti, väčší
blahobyt.
- Zjednotenie Európy a zachovanie identity každého národa a čerpanie kultúrneho,
historického a spoločenského dedičstva členských krajín EÚ.
51
4. 9. 2 Nevýhody, riziká a problémy členstva v EÚ pre SR
So vstupom SR do EÚ vystupujú do popredie mnohé nevýhody, riziká a problémy, ktoré sú
krátkodobé, dočasné a súvisia s pretrvávaním národných, politických a ekonomických predstáv
a prístupov, ktoré sa čoraz viac dostávajú do protirečenia s procesmi prehlbujúcej sa
internacionalizácie, regionalizácie, integrácie a globalizácie.
- Presun niektorých kompetencií na inštitúcie EÚ – kompetencie ako napr. colná
a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy sa presunuli
z právomoci národných inštitúcií na inštitúcie EÚ. Pri rozhodovaní platí princíp
jednomyseľnosti,
- Prevzatie európskych noriem do slovenských technických noriem a uplatňovať ich. Je to
proces, ktorý je časovo a finančne veľmi náročný a povedie k zvýšeniu nákladov našich
výrobcov, čo vzápätí súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, zmeniť organizáciu riadenia
a pod.
Uskutočnením týchto zmien sa zlepší kvalita, zníži cena výrobkov a zlepší možnosť predaja na
domácom a zahraničnom trhu.
- Ohrozenie existencie slabších podnikateľských subjektov SR hrozí v tom prípade, ak
nebudú adekvátne reagovať na zvýšený konkurenčný tlak zahraničných podnikateľov, ktorí
budú potreby spotrebiteľov lepšie uspokojovať.
- Odlev kvalitnej pracovnej sily zo SR za vidinou lepších platových podmienok do krajín EÚ,
za predpokladu otvorenia ich pracovných trhov.
Krajiny ako Veľká Británia, Švédsko, Írsko, Holandsko a Dánsko povolili pobyt pracovníkov
bez obmedzení hneď po vstupe, ostatné ako Rakúsko, Nemecko zaviedli sedemročné
prechodné obdobie od vstupu SR do únie.
- Vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky sú spojené so vstupom do
EÚ a prevzatím európskych noriem. Sú to náklady objektívne, ktoré treba vynaložiť na celkový
pokrok SR a k postupnému znižovaniu nezamestnanosti.
- Vyššia cenová úroveň tovarov a služieb na našom trhu, ktorý bude súčasťou jednotného
európskeho trhu. Tieto nevýhody však budú kompenzované vyššími mzdami a platmi, pretože,
aj tie sa budú prispôsobovať k stavu EÚ.
- Nevýhodou, do určitého času a intenzity, sa môžu našim vstupom do EÚ javiť:
- rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu,
- nedostatok vedúceho personálu pre medzinárodne podnikanie,
- ťažkosti pri vykonávaní služieb v priestore celej EÚ,
52
- jazykové bariéry,
- vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania,
- zvyšovanie dopravných nákladov,
- vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ,
- vzdialenosť,
- potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EÚ,
- rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov.
- Dôsledky neintegrácie SR do EÚ a nečlenstvo v EÚ by priniesli SR ďalšie nevýhody
a problémy ako napr.:
- ocitli by sme sa v pozícií tretích krajín bez ekonomických výhod a nepriaznivo
diskriminovaní,
- SR by upadla zo svetového globalizačného trendu,
- ovplyvnilo by to našu obchodnú a platobnú bilanciu, prosperitu podnikov,
- nezáujem EÚ o investovanie a podnikanie,
- oslabenie konkurencie, zaostávanie výrobných odvetví a odborov,
- nedostupnosť prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, čím by sme nezvládli prestavbu
ekonomiky,
- nepriaznivý vplyv na občanov SR – možnosť získania vzdelania a práce v členských štátoch,
cestovanie, znížila by sa účasť na vedeckovýskumných programoch, vzdialili by sme sa
zahraničiu v oblasti politiky, ekonomiky a postojmi k svetovej verejnosti.
4. 10 Analýza vybraných makroekonomických ukazovateľov pred a po vstupe SR do EÚ
Makroekonomický vývoj slovenskej ekonomiky bol podmienený rôznymi postupmi
a prístupmi hospodárskych politík rozličných slovenských vlád za posledné roky. Spory sa
týkali podôb hospodárskopolitického štátu a aj celkového chápania a smerovania
transformácie. Tieto spory ukázali nutnosť dotvoriť inštitucionálny rámec ekonomiky, ako aj
potrebu stimulovať ekonomiku z ponukovej strany.
Účasť SR medzinárodných hospodárskych vzťahoch je pre SR veľmi dôležitá, pretože
z centrálne plánovanej ekonomiky k otvorenej ekonomike trhového typu. Prechod slovenských
výrobcov na európsku produkciu si vyžaduje výrazný pokrok v oblasti reštrukturalizácie
priemyslu, nové technológie a osvojenie si nových manažérskych a marketingových postupov.
Makroekonomické ukazovatele krajiny najlepšie preukážu pozitíva a negatíva vývoja
slovenskej ekonomiky.
53
4. 10. 1 Hrubý domáci produkt (HDP)
Tabuľka 3: Vývoj HDP v rokoch 2001 – 2007
Ukazovatele Jednotka 2001 2002 2003 2004 2005 2006 3 Q 2007
HDP – stála cena mld. Sk 717 750 783 827 876 1275 1132
HDP – bežná cena mld. Sk 1010 1099 1201 1325 1434 1636 1374
Ročná zmena HDP (3) % 3,8 4,6 4,5 5,5 6,0 8,3 9,4
(3) – zmena oproti predchádzajúcemu roku
Graf 1: Vývoj HDP v rokoch 2001 – 2007
Zdroj: www.ardal.sk- Ekonomické ukazovatele SR
Z výsledkov analyzovaného obdobia v rokoch 2001 – 2007 môžeme hovoriť o postupnom
raste ekonomiky meranej veličinou HDP v stálych a bežných cenách so vzrastajúcim
medziročným rastom.
Slovensko si polepšilo HDP o 8 percentuálnych bodov na 55 % HDP priemeru EÚ – 25,
v rámci EÚ – 27 (100 %) je to 56,7 %. V roku 2002 to bolo 47 % priemeru EÚ. Únia
v integrácií združila viaceré výrazne chudobnejšie regióny, ako sú aj slovenské, čo viedlo k ich
zlepšeniu. Na druhej strane členstvo v EÚ znamenalo výrazné posilnenie jednotného trhu,
harmonizovaných noriem, ale i prílevu štrukturálnych fondov.
Pomerne pozitívny vývoj HDP po roku 2001 bol ovplyvnený rastom zahraničného obchodu
a investícií s medziročným rastom HDP na úrovni 3,8 %, pričom nárast po troch rokoch po
vstupe do EÚ v septembri 2007 bol 9,4 % HDP s medziročným rastom, s celkovou sumou
358,6 mld. Sk.
S pohľadu slovenských regiónov je rozdiel výrazný. Bratislavský kraj dosahoval 129,3 %,
chudobnejšie Východné a Stredné Slovensko malo menej ako 47 % HDP priemeru EÚ – 27.
1
10
100
1000
10000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
3 Q 20
07
HDP – stála cenamld. Sk
HDP – bežná cenamld. Sk
Ročná zmena HDP(3) %
54
Stredné Slovensko na úrovni 46,7 % priemeru a na Západné Slovensko na úrovni 52,7 %
priemeru. V celoštátnom porovnaní regiónu je SR na tom horšie ako Česko a Maďarsko, ale
lepšie ako Poľsko. Sila regiónu je ovplyvnená pri výkonnosti ekonomiky dochádzkou
a dochádzajúcimi do zamestnania, pre je HDP na obyvateľa skreslené.
4. 10. 2 Nezamestnanosť
Tabuľka 4: Vývoj registrovanej miery nezamestnanosti v rokoch 2001 – 2007
Ukazovateľ Jednotka 2001 2002 2003 2004 2005 2006 3 Q 2007
Miera nezamestnanosti % 18,2 17,8 15,2 14,3 11,4 9,4 8,3
Graf 2: Vývoj registrovanej miery nezamestnanosti v rokoch 2001 – 2007
Zdroj: www.ardal.sk - Ekonomické ukazovatele SR
Miera nezamestnanosti bola jedným z kritérií pre vstup krajiny do hospodárskej únie, preto
bolo nevyhnutné, aby sa tomuto problému venovala v slovenskej ekonomike osobitná
pozornosť. Prudký nárast nezamestnanosti sa začal v rokoch 1998 a 1999, kedy rástol počet
pracovných síl hromadným prepúšťaním zamestnancov v dôsledku zániku podnikov. Až
zásadné ekonomické reformy realizované po roku 2001 vytvorili predpoklady na pokles.
Oživenie ekonomiky priniesli zahraničný investori vytvorením nových pracovných miest. Za
negatívum považujeme podiel dlhodobo nezamestnaných, ktorý dosiahol v roku 2005 takmer
Miera nezamestnanosti %
02468
101214161820
2001 2002 2003 2004 2005 2006 3 Q2007
Miera nezamestnanosti%
55
70 %, pričom priemerné hodnoty sa pohybujú okolo 45 % v porovnaní s krajinami EÚ – 25.
Rast zamestnanosti ovplyvnili naďalej zahraničné investície, rozšírenie obchodných sietí, rast
produkcie tovarov a služieb slovenských firiem.
Nezamestnanosť naďalej ovplyvňujú rozdiely medzi dopytom po práci a ponukou práce,
kvalifikovanosť zamestnancov, rozvoj regiónov po hospodárskej stránke, výška sociálnych
poplatkov a rast priemyselných odvetví. Všetky tieto aspekty môžu kladne ovplyvňovať
projekty a financie zo štrukturálnych fondov.
4. 10. 3 Inflácia
Tabuľka 5: Ročná zmena inflácie v rokoch 2001 – 2007
Ukazovateľ Jednotka 2001 2002 2003 2004 2005 2006 3 Q 2007
Ročná zmena inflácie % 7,1 3,3 8,5 7,5 3,7 3,7 2,8
Graf 3: Ročná zmena inflácie v rokoch 2001 – 2007
Zdroj: www.ardal.sk - Ekonomické ukazovatele SR
Miera inflácie podľa indexu spotrebiteľských cien v roku 2001 dosiahla 7,1 %, v ďalšom
roku poklesla na 3,3 % v dôsledku „odkladu“ nevyhnutných deregulácií cien. Tieto sa
realizovali v roku 2003, čím sa inflácia znova prudko zvýšila na 8,5 % dôsledkom zavedenia
jednotnej dane z pridanej hodnoty vo výške 19 % a v priebehu roku aj zmena sadzieb
niektorých spotrebných daní. Po roku 2004 sledujeme klesajúcu tendenciu vývoja inflácie. Pri
budovaní hospodárskej a menovej únie stanovili mieru inflácie, ktorá nesmie prevýšiť mieru
inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou a viac ako o 1,5 %, podiel deficitu
štátneho rozpočtu na HDP v trhových cenách nesmie byť väčší ako 3 %, celkový štátny dlh
nesmie byť väčší ako 60 % DHP.
Ročná zmena inflácie %
0123456789
2001 2002 2003 2004 2005 2006 3 Q2007
Ročná zmena inflácie%
56
Úroveň inflácie je poznačená rastom cien strategických surovín, cenami importovaných
komodít, cenami energetických surovín na svetových trhoch a menová únia, ktorá
predpokladá spoločnú menu € a členstvo v Európskej centrálnej banke.
4. 11 Regionálna politika EÚ v podmienkach SR
Európska regionálna politika je jedinečnou spoločnou politikou založenou na finančnej
solidarite. Umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu EÚ, ktorý prichádza najmä z bohatších
členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. S procesom rozšírenia EÚ o krajiny
postkomunistickej Európy čelí regionálna politika novým finančným požiadavkám a tlakom na
reformu zo strany členských i, pred rokom 2004, kandidátskych krajín.
Regionálny rozvoj závisí predovšetkým od celkovej hospodárskej politiky štátu a od
konkrétnej regionálnej politiky. Aby sa Slovensko priblížilo k priemerným hospodárskym
ukazovateľom EÚ musí splniť aspoň štyri podmienky:
- pritiahnuť investície a technológie,
- zmeniť odvetvovú štruktúru,
- regióny musia mať čo ponúknuť investorom,
- vidiek sa musí vhodne dopĺňať s mestami.
Na splnenie podmienok využila SR nástroje štrukturálnej politiky - fondy EÚ, ktoré únia
využíva na dosiahnutie svojich prioritných cieľov. Ide o rozvoj zaostávajúcich regiónov,
pomoc regiónom postihnutých reštrukturalizáciou priemyslu, podporu hospodárskej
a spoločenskej premeny oblasti s ťažkosťami, rozvoj ľudských zdrojov, dopravnej
infraštruktúry a zlepšenie životného prostredia.
Európske spoločenstva pomocou štrukturálnej regionálnej politiky chce vyrovnať rozdiely
medzi bohatými a chudobnými centrami v rámci zjednotenej Európy. Táto politika EÚ sa
vyznačuje poskytovaním finančnej pomoci do regiónov prostredníctvom štyroch
štrukturálnych fondov Kohézneho fondu, o ktorých hovoríme v časti 1. 4.
4. 11. 1 Rozdelenie regiónov Slovenska podľa Cieľov
Pomoc zo štrukturálnych fondov je určená regiónom a oblastiam, ktoré vykazujú nízku
úroveň hospodárskeho rozvoja. Podľa platných predpisov sa podporujú tie regióny, ktoré
zodpovedajú ekonomicky a geograficky stanoveným Cieľom. Pre programovacie obdobie
rokov 2000 – 2006 a skrátené obdobie 2004 – 2006 boli prijaté i pre SR tri ciele:
Cieľ 1 je zameraný na podporu zaostávajúcich regiónov a oblastí postihnutých priemyselným
úpadkom, vysokou mierou nezamestnanosti nad priemernú úroveň v EÚ, nedostatočne
vybudovanou infraštruktúrou, v ktorých podiel HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemeru
57
EÚ. V rámci tohto cieľa výška príspevku z Európskej únie môže dosiahnuť až 75 %
z celkových oprávnených výdavkov projektu.
Cieľ 2 je zameraný na podporu oblastí, ktoré sú postihnuté úpadkom priemyslu. Pri Cieli 2
výška príspevku z EÚ môže dosiahnuť úroveň 50 % z celkových je zameraný na podporu.
Cieľ 3 charakterizuje podpora rozvoja ľudských zdrojov s dôrazom na adaptáciu
a modernizáciu systému zamestnanosti, vzdelávania, odborného výcviku a vzdelávacích
programov. V prípade Cieľa 3 cieľa výška príspevku z Európskej únie je obdobná ako pri Cieli
2. Regióny Slovenska, v súlade s kritériami, vybranými ekonomickými a štatistickými
ukazovateľmi sa uchádzajú o pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ takto:
Cieľ Oprávnené územie SR Typ štrukturálneho fondu
Cieľ 1 Trnavský, Trenčiansky,
Nitriansky, Banskobystrický,
Prešovský a Košický kraj
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný
fond (EAGGF)
Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (FIFG)
Európsky sociálny fond (ESF)
Cieľ 2 Vybrané územie
Bratislavského kraja ako
napr. okres Pezinok, Senec,
Malacky, územie Čunova,
Jarovce, Rusovce, Záhorská
Bystrica, Vajnory
Európsky sociálny fond (ESF)
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)
Cieľ 3 Bratislavský kraj Európsky sociálny fond (ESF)
Všetky kraje s výnimkou Bratislavského kraja, majú ako regióny patriace do Cieľa 1 nárok
na spolufinancovanie zo všetkých štyroch štrukturálnych fondov do výšky 75 % oprávnených
výdavkov. Výška spolufinancovania v Bratislavskom kraji nesmie prekročiť 50 % objemu
oprávnených výdavkov. Akým spôsobom využívala SR poskytované prostriedky z fondov od
roku 2004 pri svojej regionálnej politike, je upravené v programovom dokumente Národný
rozvojový plán.
4. 11. 2 Národný rozvojový plán SR
V skrátenom programovacom období rokov 2004 – 2006 SR z dôvodov čerpania
finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov vypracovala tzv. Národný rozvojový plán.
Tento plán definuje ciele, priority a opatrenia, ktoré sú financované nielen z prostriedkov
štrukturálnych fondov, ale aj z národných zdrojov. Strategický dokument schválila vláda SR
58
v roku 2003 a potvrdila smerovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia SR
spadajúceho pod Cieľ 1 na najbližšie tri roky.
Národný rozvojový program pripravila SR spolu so zástupcami Európskej komisie.
Popisuje výšku pridelených finančných prostriedkov, pravidla prideľovania financií zo strany
SR chce dosiahnuť úroveň prevyšujúcu 54 % priemeru HDP na obyvateľa v krajinách EÚ.
Tento nárast zabezpečia finančné príspevky do oblasti rozvoja priemyslu a služieb, dopravnej
infraštruktúry, životného prostredia, lokálnej infraštruktúry, poľnohospodárskej výroby,
rozvoja vidieka, zamestnanosti a podpory rozvoja ľudských zdrojov.
Národný rozvojový plán je realizovaný prostredníctvom tzv. operačných programov
(schéma).
Pozn.: SOP – sektorový operačný program, OP – operačný program,
ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF – Európsky sociálny fond
EAGGF – Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond
FIFG – Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu
V Bratislavskom kraji sa pomoc využíva prostredníctvom dvoch samostatných programových
dokumentov:
- Jednotný programový dokument – NUTS II Bratislava Cieľ 2 (Nomenklatúra územných
štatistických jednotiek NUTS)
- Jednotný programový dokument – NUTS II Bratislava Cieľ 3
Národný rozvojový plán
SOP Priemysel a služby
ERDF
SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
SOP Ľudské zdroje
OP Základná infraštruktúra
ESF EAGGF, FIFFG ERDF
59
Špecifickým finančným nástrojom je Kohézny fond. Podporuje projekty v oblasti
životného prostredia a budovania transeurópskych dopravných sieti v členských štátoch s HDP
pod 90 % priemeru spoločenstva. Od roku 2004 je oprávneným prijímateľom pomoci aj SR.
Pre Kohézny fond platia iné pravidlá ako pre štrukturálne fondy. V tabuľke je spracovaný
základný prehľad rozdielov:
Kohézny fond Štrukturálne fondy
Projekty sú schvaľované v EK Projekty schvaľuje národný resp. iný vnútroštátny
subjekt určený riadiacim orgánom
Pokrýva celé územie SR,
žiadateľom o príspevok v EK je štát
Sú špecificky určené podľa úrovne vývoja HDP
a podľa Cieľov
Minimálna výška projektu je
určená EK na úrovni 10 mil. EUR
Hranica výšky príspevku (min. – max.) určuje
riadiaci orgán
Miera kofinancovania je pre všetky
projekty 80 – 85 % z verejných alebo
ekvivalentných výdajov bez ohľadu na
miesto realizácie
Miera kofinancovania je určená podľa Cieľa:
Pre Cieľ 1 – 75 – 80 % oprávnených výdavkov
Pre Cieľ 2 a 3 do výšky 50 % oprávnených
výdavkov
Financuje priamo projekty Financujú programové dokumenty
Je špecificky určený na financovanie
dopravy a životného prostredia
EK ponecháva na členskom štáte ako rozdelí
celkový objem finančných prostriedkov na
podporu regionálneho rozvoja medzi štrukturálne
fondy
Zámery využitia finančných zdrojov Kohézneho fondu definuje národná „Stratégia SR pre
Kohézny fond 2004 – 2006“ pre oblasť životného prostredia a oblasť dopravy.
Za inštitucioválne zabezpečenie vo vzťahu k Európskej komisii zodpovedá Ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré je riadiacim orgánom.
Za realizáciu projektov v oblasti životného prostredia je zodpovedné Ministerstvo životného
prostredia a za realizáciu projektov oblasti dopravy je to Ministerstvo dopravy, pôšt
a telekomunikácii SR.
Za realizáciu štrukturálnej politiky pre programovacie obdobie rokov 2004 – 2006 vo vzťahu
k Európskej komisii zodpovedá Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako riadiaci
60
orgán, ktoré zabezpečuje prípravu a monitorovanie priebehu čerpania štrukturálnych fondov.
Riadiacimi orgánmi zodpovednými za jednotlivé operačné programy sú ďalšie ministerstvá:
Ministerstvo hospodárstva, poľnohospodárstva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
Otázky regionálnej politiky na SR sa začali riešiť od roku 1991 viacerými opatreniami,
ktoré presadzovali čiastkové, navzájom neprepojené opatrenia.
Po roku 1998 je regionálna ekonomika ovplyvňovaná zvonku, a to požiadavkami, ktoré
vyplývali z prístupového prenosu do EÚ. Z toho vyplýva otázka, či ekonomika SR bude mať
dosť síl a zdrojov na realizáciu efektívnej domácej regionálnej politiky.
NA SR nenájdeme dva rovnaké regióny. Problém je v tom, že niektoré sa od seba veľmi
vzďaľujú, predovšetkým Bratislava od zvyšku SR. Európske fondy podporujú tie idey, ktoré
povedú k postupnému približovaniu sa regiónov, pretože všetky dostávajú rovnakú príležitosť.
Fondy majú zmysel hlavne vtedy, keď sa peniaze minú na dobré účely, ktoré zvýšia vnútorný
potenciál regiónu a potlačia slabé stránky.
Aby sa dosiahlo integrované a efektívne využívanie prostriedkov určených na rozvoj
regiónov z rozličných zdrojov, najmä zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu samosprávnych orgánov
a z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ, bola vytvorená na základe uznesenia vlády
SR č. 738/2000 zo septembra 2000 integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr
(RRA). Ich základnou úlohou je orientácia na rozvoj regiónov v súlade s regionálnymi
operačnými programami, tvorba, realizácia a hodnotenie projektov ovplyvňujúcich regionálny
rozvoj.
4. 11. 3 Financovanie štrukturálnych fondov
V období rokov 2004 – 2006 bola pre SR vyčlenená čiastka vo výške 1050,30 mil. EUR v
stálych cenách roku 1999 sa financovanie štrukturálnych fondov. Podiel jednotlivých
štrukturálnych fondov ukazuje nasledujúci graf:
61
ERDF577,18
ESF311,25
FIFG5,04
EAGGF156,83
Zdroj: Euro Info: Čo nám prinesú štrukturálne fondy (SR a EÚ)
Z celkového objemu štrukturálnych fondov alokovaných na Slovensku bola pre Cieľ 1 určená
suma vo výške 920,90 mil. EUR v stálych cenách roku 1999, čo tvorilo 87,68 %.
Podiel jednotlivých dokumentov na realizácii Cieľa 1 znázorňuje nasledujúci graf:
SOP Poľnohospodárstvo
a rozvoj vidieka 17,58%
OP Základná infraštruktúra
40,57%
SOP Ľudské zdroje 27,33%
SOP Priemysel a služby14,52%
Zdroj: Euro Info
Slovensko dosiahlo značný pokrok vo využívaní finančných prostriedkov EÚ v rokoch
2004 – 2007, čo je vidieť na zrekonštruovaných školách, zmodernizovaných nemocniciach,
vybudovaných čistiarňach odpadových vôd, kanalizáciách, vodovodoch a budovaní miest
a obcí, ciest, železníc a diaľnic.
Percentuálny podiel celkového čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ k 11. 2.
2008 na záväzku 2004 – 2006 za všetky programové dokumenty predstavuje 59,73 %.
62
Najväčší podiel má Ministerstvo poľnohospodárstva SR v rámci Sektorového operačného
programu (SOP) Poľnohospodárstva a rozvoj vidieka (76,59 %), vysoké čerpanie bolo
i v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra (60,60 %), Sektorový operačný
program pre priemysel a služby (58,18 %) a Sektorový operačný program Ľudské zdroje
(56,82). Stav implementácie štrukturálnych fondov v jednotlivých VÚC v SR podľa
operačných programov k 11. 2. 2008 poukazuje na oprávnené a čerpané prostriedky zo
zdrojov, kde najvyšší podiel prostriedkov čerpal Banskobystrický kraj a najmenej Trenčiansky
kraj. Celkový počet v realizácii pre VÚC bol 5057, čo predstavovalo 19,122 mld. Sk zo
zdrojov EÚ a 8,319 mld. Sk zo štátneho rozpočtu SR. Podrobnejšie uvádzame stav
implementácie ŠF v jednotlivých VÚC podľa OP a priorít k 11.02.2008 v prílohe–
tabuľka č.1.
4. 11. 4 Programovacie obdobie SR na roky 2007 - 2013
1. januára 2007 sa začalo programové obdobie 2007 – 2013, v ktorom má Slovensko
možnosť čerpať niekoľkonásobne vyššie finančné prostriedky európskej štrukturálnej politiky.
Je to výzva pre celú rozšírenú EÚ prekonať prehlbujúce sa regionálne rozdiely a čeliť
hospodárskej reštrukturalizácie, otvorená trhu, rozvoja ekonomiky.
Vláda SR stanovila v rámci regionálnej ekonomiky ako primárny cieľ znižovanie
medziregionálnych a vnútroregionálnych rozdielov. Jedným z nástrojov je strategický
dokument pre čerpanie európskych fondov – Národný strategický referenčný rámec na roky
2007 – 2013 a jedenásť operačných programov s celkovou alokáciou finančných prostriedkov
vyše 11 mld. EUR. Ich prioritami sú zvýšené konkurencieschopnosti, výkonnosť regiónov
a ekonomiky, zamestnanosť a kvalita života občanov SR.
Skúsenosti nadobudnuté na Slovensku počas rokov (2004 – 2006) realizácie pomoci zo
štrukturálnych fondov je nutné posilniť o plnenie požiadaviek programovacieho obdobia
2007 – 2013. Je potrebné dôkladne sa pripraviť na rozvoj a úspešnú implementáciu veľkého
objemu projektov, koordinácie systému a množstva nových predpisov.
Kvalitnou prípravou na nové programovacie obdobie výrazne zvýši do roku 2013
konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo
udržateľného rozvoja.
63
Roky 2007-2013 sú pre SR prvým obdobím , v ktorom bude mať možnosť využívať
11.587.904.495 eur z fondov EÚ počas celého jeho trvania. Ide pravdepodobne o historicky
najvyššiu sumu ,ktorú Slovensko získa.
Rozdelenie alokácie podľa cieľov kohéznej politiky je nasledovné:
Cieľ kohéznej politiky € Cieľ Konvergencia/ ERDF, Kohézny fond/ 10 911 601 421 CieĽ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ ERDF,ESF/ 122 603 156 Presun z cieľa Konvergencia na vedu a výskum v cieli Regionálna 326 415 373 konkurencieschopnosť a zamestnanosť Cieľ Európska územná spoloupráca/ ERDF/ 227 284 545 Spolu 11 587 904 495
Rozdelenie podľa fondov vyzerá takto:
Fondy € Kohézny fond 3 898 738 563 Európsky fond regionálneho rozvoja 6 189 562 776 Európsky fond sociálneho rozvoja 1 499 603 156 Spolu 11 587 904 495 Všetky sumy v eurách sú vyjadrené v bežných cenách.
Zdroj: www.euractiv.sk
64
5 ZÁVER a návrh na využitie poznatkov
Európska integrácia sa dnes viac ako v minulosti dotýka miliónov občanov v Európe. Novú
a výraznú dynamiku procesov začali deväťdesiate roky 20. storočia. V roku 1989 nastali na
Slovensku politické i ekonomické zmeny, ktoré ovplyvnili cestu asociácii a demokracii. Na
základe žiadosti SR o vstup do EÚ, musela SR nastúpiť náročnú cestu plnenie plnenia
Kodanských kritérií v roku 1993 ako podmienku vstupu do EÚ. Do vstupných kritérií patrili
stabilné inštitúcie, demokracia a ľudské práva, funkčné trhové hospodárstvo
konkurencieschopnosť a inštitucionálna stabilita uplatňujúca zákony EÚ.
SR začala svoju asociáciu 1. februára 1995 po ratifikácii Národnou radou SR, Európskym
parlamentom v Štrasburgu a parlamentmi členských krajín. Rokovania SR s EÚ boli postavené
na konštruktívnom a realistickom prístupe, na úzkej a nepretržitej spolupráci v rokoch 1995 až
2004. Priaznivá správa pre SR zaznela na summite v Helsinkách dňa 11. decembra 1999, podľa
ktorého začali prístupové rokovania aj pre SR. Vláda SR prijala a začala aplikovať stratégiu
prípravy obyvateľstva na vstup do EÚ v oblasti politiky, bezpečnosti, ekonomiky a sociálneho
rozvoja. Integrácia do EÚ sa netýkala iba vlády SR. Je záležitosťou celej spoločnosti, preto
v dňoch 16. a 17. mája 2003 bolo vyhlásené referendum, v ktorom sa za vstup SR do EÚ
hlasovalo 92,46 % zúčastnených občanov SR. V novembri 2003 predložila Európska komisia
monitorovaciu správu o pripravenosti SR do EÚ.
K 1. máju 2004 sa SR stala spolu s ďalšími deviatimi krajinami strednej a východnej
Európy členom EÚ. Bulharskom a Rumunsko sa stali členskými štátmi únie 1. januára 2007,
čím sa počet členských štátov zvýšil na 27. Postupne rozšírené územie posilnilo demokraciu,
urobilo z Európy bezpečnejšie miesto a rozšírili na jej území možnosti obchodovania
a ekonomického rastu.
Členstvo SR v EÚ je spojené s prínosmi i rizikami ekonomickými aj neekonomickými.
V práci rozvádzame jednotlivé efekty, v ktorých prevládajú výhody a prínosy dlhodobejšieho
charakteru. Na základe stručného prehľadu vybraných základných makroekonomických
ukazovateľov predpokladáme, že členstvo SR v EÚ zabezpečí dlhodobí rast jeho ekonomiky.
Prínosom pre ekonomický rozvoj SR bol i Národný rozvojový plán a financie zo
štrukturálnych fondov programovom období rokov 2004 – 2006, za ktoré inštitucionálne
zodpovedá Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako riadiaci orgán.
Regionálnej ekonomike sú nápomocné ďalšie ministerstvá podľa operačných programov
a cieľov a regionálne rozvojové agentúry.
Všetky spomínané inštitúcie musia byť i naďalej nápomocné pri rozvoji regiónov Slovenska,
pri tvorbe, realizácii a hodnotení projektov.
65
Skúsenosti získané počas rokov 2004 až 2006 pri realizácii projektov zo štrukturálnych fondov
je potrebné využiť a vyvarovať sa chýb pri programovacom období rokov 2007 až 2013.
Kvalitnou prípravou projektov a sprístupnením podmienok zvýšiť konkurencieschopnosť,
rozvoj regiónov a slovenskej ekonomiky pre trvalo udržiavaní rozvoj SR.
V prípade neintegrácie SR do EÚ by nevýhodné dôsledky a problémy poznačili slovenskú
ekonomiku do pozície tretích krajín, znížila by sa konkurencieschopnosť, zapríčinila
nedostupnosť prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a nepriaznivo ovplyvnila život
občanov SR.
Na záver možno konštatovať, že makroekonomická stabilita a štrukturálne reformy sú
dobrým predpokladom pre úspech kohéznej politiky s postupným odstraňovaním nevýhod
a rizík vstupu do EÚ.
SR v súvislosti s integráciou čakajú ďalšie významné úlohy ako sú napr.:
- zavedenie € dňa 1. januára 2009;
- skvalitniť informačný systém o ekonomických reformách, o štrukturálnej a regionálnej
politike štátu a EÚ;
- zavedenie voľného pohybu pracovníkov do ďalších krajín EÚ;
- odstrániť prekážky pre voľný pohyb tovaru a otvorenie vnútorného trhu na Slovensku;
- znížiť percento nezamestnanosti;
- naplniť víziu dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR v programovom
období 2007 – 2013 s rešpektovaním trvalo udržateľného rozvoja počas programovania
a každoročného zhodnocovania stratégie politického a hospodárskeho života SR.
66
6 Použitá literatúra
1. Belajová, A. – Fáziková, M. 2002. Regionálna ekonomika: 318 s. SPN Nitra, 2002.
169 s. ISBN 80-8069-007-3.
2. Bielik, P. a kol. 1999. Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. 2.
prepracované vyd. Nitra: SPU a Česká zemědelská univerzita Praha, 1999. 262 s. ISBN 80-
7137-616-7.
3. Bilčík, V., Bruncko, M. 2003. Európska únia dnes, Súčasné trendy a význam pre
Slovensko. Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Inštitút pre verejné otázky
a Centrum pre európsku politiku, Bratislava, 2003. 155, 185 s. ISBN 80-7165-396-9.
4. Brocková, I. 2001. Európska únia dnes. 2. vyd. Bratislava: Slovenská spoločnosť pre
zahraničnú politiku, 2001. 157 s. ISBN 80-88935-23-7.
5. Daňková, A. 2003. Riešenie vybraných problémov v špecifickom prostredí
poľnohospodárstva. Nitra: Agentúra Slov. akadémie poľnohospodárskych vied, 2003. 34 s.
ISBN 80-968665-9-1.
6. Fekete, P. 2005. Teória spoločenskej komunikácie a protokolu v medzinárodných
vzťahoch. Nitra: Slov. poľnoh. univerzita, 2005. 98 s. ISBN 80-8069-551-2.
7. Figeľ, J. – Adamiš, M. 2004. Slovensko na ceste do Európskej únie 1 vyd. Bratislava:
Grafis, 2004. ISBN 80-89180-01-9.
8. Figeľ, J. – Adamiš, M. 2004. Slovensko na ceste do Európskej únie, Kapitoly a súvislosti.
2. vydanie. Bratislava: Zastúpenie Európskej komisie v SR, 2004. ISBN 80-89102-07-7.
9. Fischler, F. 2002. Príležitosti a výzvy pre slovenské poľnohospodárstvo na ceste vstupu do
EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva. Bratislava: VÚEPP, roč. 2, 2002, č. 1. ISSN 1335-
6186.
10. Hoffmanová, V. 2000. Ja a Európa. Metodické centrum Prešov, 2000, 40 – 43 s., ISBN
80-8045-226-1.
11. Hontyová, K. a kol. 2001. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: EKONOM,
200/2001. 169 – 174 s. ISBN 80-225-1353-9.
12.Horváth, Z. 2004. Príručka Európskej únie, Slovak edition, Zastúpenie Európskej komisie
v SR, 2004. 79, 92, 352 s. ISBN 80-89102-09-3.
13.Kmec, A. 2002 Bezpečnosť Slovenskej republiky a integr. do NATO a Európskej únie.
Edícia – Pracovné zošity. Bratislava, 2002. 54 – 55 s. ISBN 80-88935-31-8.
14. Lipková, L. a kol. 2001. Európska únia. Bratislava: SPRINT, 2004. 13 s. ISBN 80-89085-
23-7.
67
15. Marušiak, J. 2003. Európska únia – Všetko, čo by sme mali vedieť. Bratislava: Slovenská
grafia, a. s., 2003. 18 s. ISBN 80-89083-41-2.
16. Michník, Ľ. A Šesták, J. 1996. Zahraničný obchod, 3. vyd. Bratislava: SPRINT, 1996. 171
s. ISBN 80-88848-00-8.
17. Neustupná, L. a kol. 1992. Europské společenství. Praha: Prospektrum, 1992. 9 s. ISBN
80-85431-13-0.
18. Nováčková, D. 2000. Európ. integrácia od Ríma cez Maastricht po Amsterdam.
Bratislava: Eurounion, 2000. 638 s., 341 s. ISBN 80-88984-13-0.
19. Okáli, I. a kol. 2004. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. Bratislava:
Ústav sloven. a svetov. ekonom. SAV, 2004. 19 s., 31 s., ISBN 80-7144-140-6.
20. Rybár, P. a kol. 2003. Dvadsať otázok a odpovedí o vstupe Slov. rep. do Eur. únie. Grafis,
s. r. o. Bratislava, 2003. 52 s. ISBN 80-96025-2-0.
21. Šaková, B. 2000. Slovensko a Európska únia. Od susedstva k členstvu. Bratislava: Sprint
– vydavateľská, filmová a reklamná agentúra, 2000. 13 – 18 s. ISBN 80-88848-69-5.
22. Šikula, M. 2003. Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do EÚ.
Bratislava: Ústav sloven. a svetov. ekonomiky SAV, 2003. 35 – 47 s. ISBN 80-7144-135-X.
23. Šíbl, D. 1998 Európska únia – naša brána do 3. tisícročia. Bratislava: EKONÓM, 1998. 8,
85 s. ISBN 80-225-1029-7.
24. . Šíbl, D. 2001. 10 krát 10 otázok a odpovedí o Európskej únii. Bratislava: Sprint –
vydavat., filmová a rekl. agent., 2001. 69 s. ISBN 80-888-48-81-4.
Publikácie a ostatné informačné zdroje
25. Aby európske fondy slúžili Slovensku II., 2004, MVRR SR, sekcia riadenia pomoci z EÚ,
2004, 2 – 9 s.
26. Bucley, J. 2005/1, Spravodajca Eurokompas, Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR, 2005/1. 17 s.
27. EUROINFO – Slovensko a EÚ, čo nám prinesú štrukturálne fondy a Kohézny fond.
28. Figel, J. 2004. Spravodaj Eurokompas: Bratislava, MVRR SR, 2004. č. 1, 3 s.
29. Fontaine, P. 2007. Európa v 12 lekciách: Luxemburg, Úrad pre vydávanie úradných
publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. 23, 55 s. ISBN- 92-79-02879-0.
30. GAľa, M. 2005. Spravodaj Eurokompas: Bratislava – NVRR SR, 2005. č. 1, 3 s.
31. Lacore, W. 2004/2 Spravodajca Eurokompas, Bratislava – MVRR SR, 2004/č. 2, 18 s.
32. Regionálna politika Európskej únie, Vydavateľ: Delegácia Európskej komisie v SR,
2002,. 3, 20 s., ISBN 80-89102-01-8.
33. SWEET, D. 2005/1, Spravodajca Eurokompas, MVRR SR, 2005/1, 24 s.
68
34. Šíbl, D.,Čiderová, D. 2003. Slovenská republika a Európska únia: Potrebujú sa navzájom?
EUROUNION – Euro Global, Komárno, 2003. 18 – 37 s. ISBN 80-88984-11-4.
35. Walter, N. 2002. Ekonomika si želá rozšírenie. In: Hospodársky denník, 2002, č. 193
36. Wiersman, J. M. 2002. Slovensko na ceste do EÚ. In: Časopis delegácie európskej
komisie v SR. Bratislava: Pro Publicum, s. r. o., roč. 5, 2002. č. 3, 13 s. ISBN 1335-3918.
37. http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=1592(2007-12-27)
38. http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=62(2008-1-30)
39. http://www.ardal.sk/index.php?page=16Ekonomickeukazovatele(2008-1-30)
40. http://www.vlada.gov.sk/data/eureferendum/(2007-12-27)
41. http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/regionalnapolitikav SR/(2007-12-27)
69
7 Prílohy
VÚC Počet projektov
Celkové oprávnené výdavky Počet projektov
Spolufinancovanie projektov zo zdrojov
ŠF a ŠR Bratislavský kraj 1975 19 178 647 726 Sk 888 5 799 886 991 SkBanskobystr kraj 2052 34 055 893 328 Sk 686 11 437 722 045 SkŽilinský kraj 1556 24 153 178 595 Sk 552 3 626 599 031 SkKošický kraj 1922 23 077 992 995 Sk 717 5 181 519 614 SkPrešovský kraj 2208 30 348 230 670 Sk 716 6 796 341 447 SkNitrianský kraj 2008 26 872 532 740 Sk 733 4 969 451 860 SkTrenčiansky kraj 1205 15 265 085 622 Sk 390 2 574 375 446 SkTrnavský kraj 1393 24 801 502 949 Sk 552 5 383 300 393 Sk
Celkom VÚC 14319 197 753 064 626 Sk 5 234 45 769 196 827 Sk
VÚCPočet
projektov v realiz.
Prostriedky čerpané zo zdrojov ŠF EÚ
Spolufinancovanie zo ŠR
Prostriedky čerpané zo zdrojov ŠF a ŠR
Bratislavský kraj 840 1 307 910 497 Sk 1 270 731 281 Sk 2 578 641 778 SkBanskobystr kraj 661 5 570 387 541 Sk 2 014 133 282 Sk 7 584 520 823 SkŽilinský kraj 535 1 335 189 024 Sk 594 788 216 Sk 1 929 977 240 SkKošický kraj 701 1 741 413 177 Sk 746 344 977 Sk 2 487 758 154 SkPrešovský kraj 696 3 171 127 056 Sk 1 262 468 016 Sk 4 433 595 072 SkNitrianský kraj 715 2 531 833 884 Sk 1 034 939 386 Sk 3 566 773 270 SkTrenčiansky kraj 373 1 163 578 803 Sk 503 232 597 Sk 1 666 811 400 SkTrnavský kraj 536 2 301 289 323 Sk 892 924 375 Sk 3 194 213 698 Sk
Celkom VÚC 5 057 19 122 729 305 Sk 8 319 562 130 Sk 27 442 291 434 Sk
zdroj: www.strukturalnefondy.sk , stav k 11. 02. 2008, upravený
Stav implementácie ŠF v jednotlivých VÚC podľa OP a priorít k 11. 02. 2008
Related Documents
