-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
SLOVENSK AKADMIA VIEDJazykovedn stav udovta tra
Tretie, upraven a doplnen vydanie pripravila pravopisn komisia
Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Slavomr
Ondrejovi, CSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., doc. PhDr.
Jn Bosk, CSc., prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc., PhDr. Ladislav Dvon,
DrSc., prof. PhDr. Jn Findra, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof.
PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len
korepondent SAV, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., doc. PhDr. Ivor Ripka,
DrSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., PhDr. Mria imkov, doc. PhDr. Jn
Zambor, CSc. (lenovia), Mgr. Marta Zamborov (tajomnka). Prevan as
vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti
vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof.
PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len
korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a
PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Text upravench a doplnench ast
vypracoval a definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej
Povaaj, CSc.
Informciu o treom, upravenom a doplnenom vydan Pravidiel
slovenskho pravopisu prerokovala a vzala na vedomie stredn jazykov
rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej republiky.
Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 13. 11. 2000 v zmysle 2
ods. 2 zkona . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky
vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za jednu zo
zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej podoby
ttneho jazyka Slovenskej republiky.
Autorsk kolektv bude van za poznmky a pripomienky k textu
Pravidiel slovenskho pravopisu. Prosme pouvateov, aby svoje
pripomienky posielali Jazykovednmu stavu . tra SAV (Pansk 26, 813
64 Bratislava).
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
VEDAVYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIEDBRATISLAVA
2000Recenzentiprof. PhDr. Jn Horeck, DrSc.PhDr. Viktor Krupa,
DrSc.
Sprva lexiklnej bzy dt, potaov redakcia a potaov spracovanieIng.
Vladimr Benko
Prprava tlaovch podkladovMgr. Vladimr Radik
tanie korektrMgr. Marta Zamborov
Nvrh oblkyHana Kohtov
Zodpovedn redaktorkaPhDr. Jitka Madarsov
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
Tretie, upraven a doplnen vydanie. Vydala a vytlaila Veda,
vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, v Bratislave roku 2000 ako
svoju 3340. publikciu zo sadzby Jazykovednho stavu udovta tra SAV.
592 strn.
Prpravu Pravidiel slovenskho pravopisu iastone financovala
Vedeck grantov agentra Ministerstva kolstva SR a Slovenskej akadmie
vied (grant slo 2/6078/99).
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
Jazykovedn stav udovta tra SAV 2000
ISBN 80-224-0655-4
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
VOD K 3. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU
Predkladme verejnosti alie, u tretie vydanie Pravidiel
slovenskho pravopisu. Vychdzame tak v strety nstojivej poiadavke
pouvateov spisovnej sloveniny, aby na kninom trhu boli vdy k
dispozcii zkladn kodifikan prruky. Kee vskum pravopisnho systmu v
sasnosti stle pokrauje a pokrauj aj diskusie o jednotlivch otzkach
slovenskho pravopisu, v tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu
s oproti druhmu vydaniu iba minimlne zmeny, opravy a doplnky. Ide o
tieto pravy a doplnenia:
1. V kapitole IV. Psanie slov osobitne a dovedna doplnila sa
poznmka o psan sel slicami. 2. V kapitole VI. Psanie vekch psmen a)
upravilo sa psanie dvojslovnho pomenovania Svt otec v prospech
psania s vekm zaiatonm psmenom v
druhej asti, teda Svt Otec, a toto pomenovanie sa zaradilo medzi
tituly vysokch cirkevnch hodnostrov; tto zmena v kodifikcii odra
stav v relevantnej jazykovej praxi;
b) v podkapitole 1. Vek psmen na zaiatku vlastnch mien a vntri
viacslovnch vlastnch mien v slade s prevaujcou jazykovou praxou
upravilo sa psanie plnch nzvov najvych orgnov intitci, nzvov
prezdi, predstavenstiev a dozornch rd s vekm zaiatonm psmenom,
napr. Prezdium Fondu nrodnho majetku Slovenskej republiky, Dozorn
rada Veobecnej verovej banky.
3. V kapitole VIII. Interpunkcia a) v podkapitole 1.
Interpunkcia a jej funkcie doplnila sa poznmka o spsobe psania
niektorch interpunknch
znamienok; b) v podkapitole 2.8. Pomlka doplnil sa bod o psan
pomlky v prpadoch, ak podnik alebo vydavatestvo m sdlo
v dvoch mestch, napr. Bratislava Vek ari; c) v podkapitole 2.9.
Spojovnk doplnila sa poznmka o psan spojen typu TV program; d) v
podkapitole 2.13. Lomka doplnil sa bod o psan lomky pri zaznaovan
kolskho roka, napr. 2000/2001. 4. V kapitole Prehad uplatovania
pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho pri vnimkch sa
doplnili
tvary neuritch zmen s asticami aj o zmen s asticami br-, brs-,
bohvie-, ertvie-, ktovie-, neviem-, napr. brm, brskm, bohviekm,
ertviem.
5. V kapitole Prehad tvorenia enskch priezvisk doplnil sa bod o
tvoren enskch priezvisk od cudzch muskch priezvisk zakonench na
tzv. nem e typu Wilde [vajld] Wildov [vajldov].
6. Vo vkladovej asti Pravidiel slovenskho pravopisu doplnili sa
niektor ilustran prklady. 7. V asti Pravopisn a gramatick slovnk
doplnili sa viacer, najm nov slov (spolu vye 400 slov). 8. V asti
Nzvy obc na Slovensku doplnili sa nzvy obc, ktor sa administratvne
osamostatnili po roku 1997, a
niektor nzvy dnes u administratvne nesamostatnch obc, pri ktorch
pouvan vznikaj v jazykovej praxi ist problmy.
9. V tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu sa odstrnili
korektorsk a tlaov chyby, ktor zostali v predchdzajcom vydan a ktor
sa zistili pri jeho pouvan.
Vetky spomnan pravy a doplnenia sa vykonali na zklade pozornho
sledovania psomnch jazykovch prejavov rozhodujcej asti jazykovej
praxe a dkladnho posdenia nadobudnutch poznatkov v pravopisnej
komisii.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
PREDHOVOR K 1. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU
1. Pravidl slovenskho pravopisu (PSP) maj na Slovensku u vye
polstoron tradciu a vo verejnosti platia ako jazykov prruka s
najvyou spoloenskou vhou. Je to podmienen najm tm, e za kadmi PSP
stla autorita najvyej nrodnej, resp. vedeckej intitcie, akou v
tridsiatych a tyridsiatych rokoch bola Matica slovensk a teraz je
Slovensk akadmia vied, ako aj tm, e PSP od zaiatku boli vsledkom
kodifikanho silia vieho kolektvu jazykovedcov a zainteresovanch
kultrnych pracovnkov.
Najvlastnejm zmyslom PSP ako jazykovej prruky s kodifikanou
platnosou je na zklade zsad slovenskej pravopisnej sstavy poda
sstavn opis psomnch, resp. grafickch prostriedkov, ktormi sa
zachytva primrna stna, resp. hlskov podoba spisovnej sloveniny a
tvor sa psomn prejav. Pri vydvan PSP sa vak u ns utvorila tradcia,
e okrem vlastnej pravopisnej problematiky sa do PSP zahali aj
vklady o vybratch jazykovch javoch, najm o tch, pri ktorch sa v
dorozumievacej praxi ukazovali ist akosti. Doterajie PSP zachytvali
aj niektor oblasti slovenskho hlskoslovia a vslovnosti, skloovania,
tvorenia slov a skladby.
1.1. Vvin jazyka a ustavine rastce lohy spolonosti, ktor pouva
jazyk ako svoj zkladn dorozumievac nstroj, spsobuj, e pravopisn
pravidl treba primerane prispsobova stavu jazyka a novm spoloenskm
potrebm. Jazykovedci zisuj, ktor pravopisn pravidl alebo pouky u
nezodpovedaj dosiahnutej rovni vvinu jazyka a spolonosti, a na
zklade sasnho stavu poznania formuluj nov, primeranejie pravidl
alebo pouky. Aktulna je i po-treba pravopisn sstavu zjednoduova a
robi ju o najprstupnejou. Tieto ciele, ako aj nov situcia v prprave
a skladbe kodifikanch prruiek spisovnej sloveniny viedli slovenskch
jazykovedcov k rozhodnutiu pripravi a vyda nov PSP.
1.2. PSP doteraz vyli vo viacerch spracovaniach. Prv PSP ako
vsledok prce pravopisnej komisie Matice slovenskej pod vedenm prof.
Vclava Vneho vyli r. 1931 starostlivosou Matice slovenskej. Boli
poznaen vtedajou teriou jednotnho eskoslovenskho nroda a
eskoslovenskho jazyka. Kodifikan zsahy do spisovnej sloveniny v
duchu tejto terie sa podarilo odstrni v novch PSP z r. 1940. V
novej spoloensko-politickej situcii po r. 1945 boli pripraven nov
PSP. Vyli r. 1953 v Slovenskej akadmii vied ako vsledok iastkovej
reformy slovenskej pravopisnej sstavy a kodifikanej pravy niektorch
javov spisovnej sloveniny. Bol to koncepne premyslen a spoloensky
progresvny jazykov in, ktor priniesol podstatn zjednoduenie
slovenskej pravopisnej sstavy vo viacerch citlivch bodoch a
pravopisn sstavu priblil kultivovanej spisovnej vslovnosti. Nov PSP
tak posilnili stabilitu najm slovenskho hlskoslovia a tvaroslovia,
upevnili princp jednoty zvukovej a pravopisnej strnky v spisovnom
vyjadrovan a v duchu demokratizcie kultrnych hodnt slovensk
pravopis sprstupnili irokm vrstvm pouvateov spisovnej
sloveniny.
Prpravou pravopisnej reformy a vypracovanm PSP z r. 1953 bol
poveren vtedaj stav slovenskho jazyka SAV, vlastn text pravidiel
zostavila komisia poveren vypracovanm novho vydania PSP, ktor
vymenoval vtedaj Zbor poverenkov. Nov pravopisn pravidl schvlila
osobitn komisia na ele s akademikom Ondrejom Pavlkom, vtedajm
predsedom SAV, vymenovan Zborom poverenkov.
Pravdae, nzov ani pri tchto PSP celkom nevystihoval skuton npl;
aj tieto PSP v skutonosti boli zkladnou jazykovou (teda nie iba
pravopisnou) prrukou spisovnej sloveniny, kee podvali aj kodifikciu
vybratch javov hls-koslovia, tvaroslovia, syntaxe a slovnej zsoby
sasnej spisovnej sloveniny.
V nasledujcich rokoch vylo vo Vydavatestve SAV alch 10 vydan PSP
v sttiscovch nkladoch. Od r. 1971 nevyli PSP ako oficilna kodifikan
prruka, za ktorou by bol stl Jazykovedn stav udovta tra SAV ako
pracovisko s kodifikanou psobnosou v oblasti slovenskho spisovnho
jazyka. Kodifikan poslanie PSP po r. 1971 nemohla celkom spoahlivo
plni ani Prruka slovenskho pravopisu pre koly od autorov J. Oravca
a V. Lacu, ktorej 1. vydanie vylo r. 1973 v Slovenskom pedagogickom
nakladatestve. Tto prruka nemohla reagova ani na zmenen situciu v
kodifikcii jednotlivch pravopisnch javov.
2. Situcia v kodifikovan niektorch pravopisnch javov sa v
poslednch desaroiach vyvinula tak, e v odbornch kruhoch i vo
verejnosti sa zaal pociova nedostatok oficilnej kodifikanej prruky.
Preto v polovici 80. rokov Jazykovedn stav udovta tra SAV do
svojich pracovnch plnov zaradil prpravu novch PSP. Na ich prprave
pracovala jedenslenn pravopisn komisia. V komisii boli zastpen
pracovnci Jazykovednho stavu . tra SAV, ako aj jazykovedci z inch
stavov SAV a z vysokch kl v Slovenskej republike a predstavitelia
spisovateov a prekladateov. Prcu komisie viedol len korepondent SAV
a SAV Jn Kaala, riadite Jazykovednho stavu udovta tra SAV.
Aby sa zaruila zodpovedajca odborn rove v chpan a podvan
pravopisnej problematiky, zostavenm najvej asti textu novch PSP bol
poveren PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., vedci vedeck pracovnk
Jazykovednho stavu . tra SAV. Okrem neho sa na koncipovan niektorch
ast textu zastnili aj al slovensk jazykovedci.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
2.1. Vecn a organizan prprava novch PSP prebiehala r. 1984. V
diskusich na pde Jazykovednho stavu . tra SAV sa sformovala a
vytila koncepcia novej pravopisnej prruky v tom zmysle, e po prv m
podva obraz o najsasnejej rovni poznania slovenskej pravopisnej
sstavy a rieenia aktulnych problmov pravopisu, po druh maj sa v nej
dodriava overen princpy slovenskej pravopisnej sstavy, najm
fonematick princp, poda ktorho kadej fonme (resp. hlske) zodpoved
osobitn grafma (psmeno), po tretie na rozdiel od doterajch PSP m
podva vlune pravopisn problematiku a po tvrt m sa sstredi na
prehben vklad pravopisnej problematiky s osobitnm zreteom na psanie
vekch zaiatonch psmen, interpunknch znamienok, najm iarky, a na
psanie slov dovedna, osobitne a so spojovnkom.
Problmy slovenskej pravopisnej sstavy sa r. 1984 verejne
rozobrali v cykle prednok prednesench v Slovenskej jazykovednej
spolonosti pri SAV v Bratislave aj v jej pobokch v celej SR.
Najzvanejie prednky sa publikovali v asopise Slovensk re, aby o
prednesench problmoch bola informovan i iria odborn verejnos. Znova
sa ukzalo, e as verejnosti, najm zo kolskch kruhov, je naklonen
radiklnej pravopisnej reforme s odstrnenm psmena y zo slovenskej
pravopisnej sstavy. Slovensk jazykovedci na tto poiadavku reagovali
tak, e poukazovali na zloitos a mnohostrann spoloensk dosah
radiklnej pravopisnej reformy, ktor je vecou celej spolonosti, nie
iba jazykovedcov, alej na dlh tradciu psmena y v slovenskej
pravopisnej sstave a na to, e na radiklnu pravopisn reformu nie s v
sasnosti vhodn spoloensk ani ekonomick podmienky.
2.2. Vecn vchodisk novej pravopisnej prruky sa sformulovali do
koncepcie novch PSP, ktor sa v oktbri r. 1984 predloila na
oponentsk konanie pred stavnou radou Jazykovednho stavu . tra SAV.
Zver oponentskho konania bol kladn. Riadite Jazykovednho stavu .
tra SAV vymenoval pravopisn komisiu a t postupne prediskutovala
jednotliv kapitoly tvoriace sas novch PSP. Text novch PSP je
vyjadrenm kolektvneho nzoru lenov pravopisnej komisie a za ich
konen podobu zodpoved cel pravopisn komisia.
3. Nov PSP sa vypracovali na zklade platnch a veobecne uznvanch
princpov, na ktorch je vybudovan slovensk pravopisn sstava;
predkladaj prehben pohad najm na problematick javy slovenskho
pravopisu, obsahuj niektor iastkov pravy v pravopisnej sstave
sloveniny a niektor nov kapitoly s rieenm tch pravopisnch otzok,
ktor prina sasn kultrno-politick situcia. Nov PSP neprinaj zsadn
zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisn
reforma. Sasou PSP je pravopisn a gramatick slovnk; v om sa uvdzaj
najfrekventovanejie slov sasnej spisovnej sloveniny, vber osobnch
mien, cudzch zemepisnch nzvov a spis domcich zemepisnch nzvov spolu
s obyvateskmi menami a odvodenmi prdavnmi menami.
Nov PSP svojou koncepciou iastone poruuj doterajiu tradciu PSP;
predchdzajce PSP neboli len pravopisnou prrukou, boli zkladnou
jazykovou prrukou spisovnej sloveniny. Tm do istej miery miatli
pouvateov jazyka, ktor pomenovanie pravopis asto prenali na cel
jazyk. Nov PSP toto nedorozumenie odstrauj. Koncepcia novch PSP
zrove signalizuje potrebu vypracova komplexnejiu kodifikan prruku o
spisovnej slovenine.
Nov situcia v kodifikcii vznikla tm, e s vydan osobitn
kodifikan, resp. syntetick prruky pre jednotliv oblasti spisovnho
jazyka, t. j. Pravidl slovenskej vslovnosti pre oblas hlskoslovia a
vslovnosti, Morfolgia slovenskho jazyka v oblasti tvaroslovia,
Krtky slovnk slovenskho jazyka v okruhu slovnej zsoby, viacer
terminologick slovnky pre odborn slovn zsobu a Pravidl slovenskho
pravopisu pre oblas grafickho, resp. psomnho zachytvania jazykovho
prejavu. Tto situcia umouje, aby PSP prestali by veobecnou
jazykovou prrukou a aby v plnom rozsahu plnili svoje vlastn
poslanie ako pravopisn prruka s prehbenm vkladom pravopisnch javov.
Pravdae, tento sbor kodifikanch prruiek sa v budcich rokoch iada
doplni o spomnan komplexn jazykov prruku, zahajcu okrem krtkeho
vkladu systmu slovenskho jazyka i rieenie najastejch jazykovch
akost.
3.1. Pravopisn komisia sa pri kodifikovan pravopisnej sstavy
usilovala vyhn extrmnym postojom, t. j. z jednej strany pridriava
sa len tradinosti pravopisnej sstavy, ktor je vo vetkch rozvinutch
jazykoch vemi siln, a z druhej strany pravopisn tradciu obchdza a
poruova jej kontinuitu. Komisia si kldla za cie racionalizova
slovensk pravopisn sstavu v tch bodoch, kde sa to so zreteom na
vvin jazyka a na nov potreby spoloenskho ivota ukzalo odvodnen a s
ohadom na sasn kultrno-spoloensk potreby a na nevyhnutnos repektova
princp kontinuity aj mon.
3.2. Ako dozret problm v slovenskej pravopisnej sstave sa ukzal
nov spsob psania nzvov typu Ulica osloboditeov, Most Slovenskho
nrodnho povstania, Nmestie hrdinov, Sad slobody a pod. namiesto
doterajieho spsobu psania typu ulica Osloboditeov, most Slovenskho
nrodnho povstania, nmestie Hrdinov, sad Slobody, v ktorom sa
zaiatok vlastnho mena nesignalizoval na pravom mieste: vlastnm
menom je tu toti cel spojenie Ulica osloboditeov, nie iba jeho druh
as (t. j. osloboditeov). Nov spsob psania takto spresuje i
zjednoduuje grafick zznam asti vlastnch mien.
3.3. Potreba reagova na niektor nov javy v pouvan psomnej podoby
spisovnej sloveniny v sasnosti sa napa tm, e v novch PSP sa
formuluj zsady o spsobe jednotnho psania historickch osobnch mien z
obdobia Uhorska ako niekdajieho ttneho rmca slovenskho etnika,
resp. nroda, alej pravidl prepisu z grckej abecedy a hlavn zsady
prispsobovania antickch mien ako kultrneho dedistva zo starogrckeho
a latinskho jazyka, ako aj pravidl prepisu najdleitejch
alekovchodnch grafickch sstav. Oakvame, e nov PSP tm prispej k
zjednoteniu a ustleniu asto nejednotnej spoloenskej praxe.
3.4. Zjednoduenie a racionalizcia slovenskej pravopisnej sstavy
sa dosahuje naprklad aj kodifikovanm variantnho spsobu psania
prslovkovch vrazov, astc a citosloviec typu dobiela/do biela,
naneastie/na neastie, dovidenia/do videnia a pod. s uprednostovanm
psania tchto vrazov dovedna; doteraz sa niektor psali iba ako
dve
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
slov a in zasa iba ako jedno slovo. Spresuj sa niektor pouky o
psan interpunknch znamienok, najm iarky, a o psan vekch psmen. Pri
psan iarky sa zjednoduenie a spresnenie dosahuje naprklad tm, e v
prpadoch, ke sa medzivetn vzah signalizuje jednoznane priraovacmi
spojkami a, i, aj, ani, alebo, i, nepoaduje sa u psa pred tmito
spojkami iarku (aj ke ide o in ako zluovac vzah), lebo nie je na
signalizovanie priraovacieho vzahu potrebn.
S cieom podpori uplatovanie pravidla o rytmickom krten a vyhn sa
nepotrebnm vnimkm ru sa vnimka z uplatovania pravidla o rytmickom
krten v tvare innho prastia typu pci, vldnci. V shlase s hlskovm
systmom sasnej spisovnej sloveniny, ako aj so skutonm spisovnm zom
sa v novch PSP kodifikuj tvary typu puci, vldnuci. Platnos pravidla
o rytmickom krten sa roziruje aj pri podstatnch mench s prponami
-r, -re: kodifikuj sa podoby drhar, prevdzkare a pod.
3.5. Z jednotlivost sa iada osobitne spomen psanie slova smena
vo vzname vymedzen pracovn as. Bola to jedin vnimka z pravidla o
psan predpony s-/z- poda vslovnosti, ktor zostala po pravopisnej
reforme r. 1953 a jej doven v r. 1968 a pri ktorej sa zachovval
rozdiel medzi psanou a vslovnostnou podobou slov s predponou s-/z-.
Je veobecne znme, e najm vnimky z pravopisnch pravidiel s u
pouvateov spisovnho jazyka nepopulrne a vyvolvaj nevu, lebo pri
osvojovan a uplatovan pravopisnch zsad zaauj pam. Okrem toho
doteraj pravopis slova smena u menej informovanch pouvateov
spisovnej sloveniny vyvolval nesprvnu psmenkov vslovnos zhodn s
psanou podobou (t. j. so zaiatonm s-). Nov PSP namiesto doterajej
podoby smena kodifikuj podobu z m e n a. Podoba z m e n a zodpoved
princpom hlskovho systmu sloveniny, vslovnos so zaiatonm z- je
kodifikovan v platnch Pravidlch slovenskej vslovnosti z r. 1984 a v
tejto podobe sa odpora v inch kodifikanch a popularizanch prrukch,
ako aj v poradenskej praxi Jazykovednho stavu . tra SAV. Odstrauje
sa tak nepotrebn vnimka.
4. Nov PSP nadobdaj platnos od 1. 9. 1991. Poda dohody
predstaviteov SAV a Ministerstva kolstva, mldee a portu SR nov PSP
zrove platia ako kolsk prruka pre iakov a tudentov. Tm sa odstrni
ist dvojkoajnos pri vyuovan pravopisu v kole, lebo medzi oficilnymi
PSP a spomnanou Prrukou slovenskho pravopisu pre koly v rieen istch
pravopisnch javov nebola pln zhoda.
5. Kee zmyslom prijatch prav slovenskej pravopisnej sstavy a
vydania novch PSP je zjednoduenie a racionalizcia pravopisnej
sstavy sloveniny a jej demokratizcia, mono predpoklada, e sa tieto
pravy a nov PSP v slovenskej verejnosti stretn s porozumenm. Cieom
zostavovateov novch PSP bolo pripravi novo koncipovan pravopisn
prruku, ktor bud s itkom bra do ruky irok vrstvy prslunkov nho
nroda a ktor prispeje k zveniu jazykovej kultry u ns.
Prv vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu pripravila pravopisn
komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: prof.
PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV (predseda), zaslil
umelec Ladislav Ballek, doc. PhDr. Jn Bosk, CSc., PhDr. Ladislav
Dvon, DrSc., PhDr. Jn Ferenk, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., doc.
PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Viktor Krupa, DrSc., prof. PhDr.
Jozef Mistrk, DrSc., PaedDr. Matej Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn
Sabol, DrSc. (lenovia), PhDr. Emil Pcha, CSc. (tajomnk). Prevan as
vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti
vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof.
PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len
korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a
PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Definitvnu redakciu celho textu urobil
PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Recenzentmi prvho vydania boli prof.
PhDr. Jn Horeck, DrSc., a prof. PhDr. bel Kr, DrSc.
Informciu o prprave prvho vydania Pravidiel slovenskho pravopisu
26. 1. 1989 prerokovalo a vzalo na vedomie Predsednctvo Slovenskej
akadmie vied a 28. 3. 1989 Predsednctvo Slovenskej nrodnej
rady.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
ZMENY, OPRAVY A DOPLNKY V 2. VYDAN PRAVIDIEL SLOVENSKHO
PRAVOPISU
Zmeny, opravy a doplnky v 2. vydan Pravidiel slovenskho
pravopisu (PSP) vyplvaj z vsledkov dosiahnutch pri vskume
slovenskho jazyka, z posdenia niektorch kritickch hlasov asti
odbornej i laickej verejnosti, najm vak jazykovedcov, uiteov,
redaktorov a novinrov, po vyjden Pravidiel slovenskho pravopisu r.
1991 i zo sksenost so esronm pouvanm tejto zkladnej kodifikanej
prruky v oblasti pravopisu. Ide o tieto pravy:
1. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa rozrilo uplatovanie
pravidla o rytmickom krten aj na prpady s predchdzajcou dvojhlskou.
Poda tohto pravidla krtke prpony -ar, -are nastupuj nielen po
predchdzajcej slabike s dlhou samohlskou (typ rozprvka rozprvkar,
frza frzare), ale aj po predchdzajcej slabike s dvojhlskou, napr.
diaka diakar, mlieko mliekar mliekare, lahdka lahdkar lahdkare,
klka klkar, viaza viazare, zlieva zlievare, prezlieka sa
prezliekare.
2. Upravilo sa psanie nzvov vborov Nrodnej rady Slovenskej
republiky a katedier vysokch kl s vekm zaiatonm psmenom, napr.
stavnoprvny vbor Nrodnej rady Slovenskej republiky, Katedra jazykov
Prvnickej fakulty Univerzity Komenskho.
3. V textovej asti PSPa) spresnili sa viacer formulcie,b)
doplnili sa, prpadne sa aktualizovali niektor ilustran prklady,c)
doplnilo sa hlskovanie slovenskej abecedy.4. V slovnkovej asti
PSPa) pri cudzch a prevzatch slovch sa zachytil teraj (vy) stupe
ich vslovnostnho a pravopisnho zdomcnenia;
to sa odzrkaduje aj v tom, e pvodn pravopisn znenie sa asto
uvdza obyajnm typom psma, napr. dler, pv. ps. dealer; dizajn, pv.
ps. design; hetrik, pv. ps. hattrick,
b) doplnili sa mnoh, najm nov slov, nzvy ttov a hlavnch miest
sveta a niektor vit zemepisn nzvy,c) doplnili sa niektor gramatick
tvary (v podobe prpon, resp. zakonenia sa uviedli niektor problmov
tvary pri
skloovan podstatnch mien muskho, enskho aj strednho rodu a pri
asovan slovies, prpona - v genitve mnonho sla podstatnch mien
enskho a strednho rodu, prpona genitvu mnonho sla pri enskch
krstnch mench, prpona genitvu pri spodstatnench prdavnch mench,
prpony 3. osoby jednotnho a mnonho sla aj pri slovesch vzorov robi,
pracova, chyta), doplnilo sa slovnodruhov zaradenie zmen, sloviek,
prsloviek a ostatnch neohybnch slovnch druhov, dsledne sa doplnila
vzba pri predlokch (napr. do predl. s G, na predl. s A i L),
d) variantn podoby typu kvasi (sa), poomra (si) rozpsali sa do
svojich relnych slovnch podb kvasi, kvasi sa; poomra, poomra
si,
e) v rmci spolonej heslovej jednotky sa upustilo od uvdzania
skrtench podb odvodench slov, aj v spolonej heslovej jednotke sa
uvdzaj iba cel tvary odvodench slov (napr. karantna -y -tn .;
karantnny),
f) skratky gramatickho rodu m, , s sa pre viu zretenos pouili s
bodkou (m., ., s.).5. Doplnil sa prehad skloovania podstatnch mien,
prdavnch mien, privlastovacch zmen a asovania slovies.6. Doplnil sa
prehad uplatovania pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho.7.
Doplnil sa prehad tvorenia enskch priezvisk.8. V novom vydan PSP sa
odstrnili korektorsk chyby zisten pri viacronom pouvan pravopisnej
prruky.
Druh, doplnen a prepracovan vydanie pripravila pravopisn komisia
Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Ivor
Ripka, DrSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., PhDr. Ladislav
Dvon, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc.,
prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, PaedDr. Matej
Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., doc. PhDr. Jn Zambor,
CSc. (lenovia), PhDr. Sibyla Misloviov (tajomnka). Text doplnench a
prepracovanch ast vypracoval a definitvnu redakciu celho textu
urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc.
Informciu o druhom, doplnenom a prepracovanom vydan Pravidiel
slovenskho pravopisu 30. oktbra 1997 prerokovala a vzala na vedomie
stredn jazykov rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej
republiky. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 12. novembra
1997 v zmysle 2 ods. 2 zkona . 270/1995 o ttnom jazyku Slovenskej
republiky vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za
jednu zo zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej
podoby ttneho jazyka Slovenskej republiky.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
ZOZNAM POUITCH SKRATIEK A ZNAIEKa i. a inakuz., A akuzatv angl.
anglickyap., a pod. a podobnearch. archaizmus; archaick tvarastron.
v astronmiiat. a tak alejbezpredm. bezpredmetov slovesobud. budci
ascit. citoslovce. sloast. asticasl. slovkaslov. slovkovdat., D
datv dok. sloveso dokonavho vidudruh. druhovelektr.
elektrickfilozof. filozofickfranc. franczskygen., G genitv hist.
historickhl. hlavnhovor. hovorov vraz; hovorovohromad. hromadn
podstatn menochem. chemickintr., I intrumentl jedn. jednotn slo;
jednotnlat. latinskylok., L lokl m. podstatn meno muskho roduma.
maarskymin. minul as; minulmn. mnon slo; mnonmu. musknapr.
naprkladnedok. sloveso nedokonavho vidunem. nemeckyneos. neosobn
slovesoneskl. nesklonn vrazneur. neuritneiv. neivotn; neivotn tvar;
neivotn podstatn menon. l. nho letopotunom., N nominatv oby.
obyajneos. osobaosob. osobnoznam. oznamovac spsobps. psan, psan;
psaniepl. plurl (mnon slo)podm. podmieovac spsobpodra.
podraovacpodst. podstatnpomn. pomnon podstatn meno
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
porov. porovnajpv. pvodn; pvodnepredl. predlokaprd. prdavn meno;
prdavnprp. prpadneprira. priraovacprsl. prslovkaprslov.
prslovkovprt. prtomn asr. rokrad. radovresp. respektverozk.
rozkazovac spsobs. 1. podstatn meno strednho rodu, 2. stranasg.,
sing. singulr (jednotn slo)skr. skratkaspoj. spojkasps. spsobspr.
sprvnest. stupestar. starie; starstr. strednsv. svtt. j. to
jesttzv. takzvanukaz. ukazovacur. uritvok., V vokatvv spoj. v
spojenvsl. vslovnoszm. zmenozp. zpadnzn. znakazried. zriedkavozv.
zvzokzvrat. zvratn. podstatn meno enskho roduen. enskiv. ivotn;
ivotn tvar; ivotn podstatn meno
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
I. PSMO, ABECEDA A PRAVOPIS
1. PSMO V SLOVENINEHovoren (stne) jazykov prejavy sa zaznauj
psmom, sborom grafickch znakov, ie psmen (grafm, litier). V
slovenine sa pouva h l s k o v p s m o l a t i n s k h o p v o d
u (latinsk psmo, latinka).P s m e n a m i sa oznauj hlsky schopn
rozliova vznam slov (fonmy). Na oznaenie jednej a tej istej
hlsky
sa zvyajne pouva jedno psmeno.Na oznaenie niektorch hlsok sa
pouvaj psmen s diakritickmi (rozliovacmi) znamienkami. Pouvaj
sa:de: , , , , , , , ,mke: , d, , , , , , ,dve bodky: ,vok:
.Niektor hlsky sa zaznauj spojenm dvoch psmen (zlokami): dz
(spojenie psmena d a psmena z), d (d a ), ch
(c a h). Kee ide o oznaenie nedelitench zvukovch celkov, aj
zloky sa pokladaj za samostatn psmen.V psme sa popri psmench pouvaj
i n t e r p u n k n z n a m i e n-k a. V slovenine sa pouvaj
tieto
interpunkn znamienka: bodka, vkrink, otznik, iarka, bodkoiarka,
dvojbodka, vodzovky, pomlka, spojovnk, tri bodky, apostrof,
ztvorky, lomka.
2. SLOVENSK ABECEDASbor vetkch psmen, ktor sa pouvaj v istej
grafickej sstave, nazva sa abeceda. P o r a d i e p s m e n v
slovenskej abecede je takto:a, , , b, c, , d, , dz, d, e, , f,
g, h, ch, i, , j, k, l, , , m, n, , o, , , p, q, r, , s, , t, , u,
, v, w, x, y, , z, .Popri malch psmench sa pouvaj paraleln vek
psmen:A, , , B, C, , D, , DZ, D, E, , F, G, H, CH, I, , J, K, L, ,
, M, N, , O, , , P, Q, R, , S, , T, , U, ,
V, W, X, Y, , Z, .P o z n m k a. Psmen slovenskej abecedy sa
hlskuj takto: a = [a], = [], = [irok e], b = [b], c = [c], = [], d
=
[d], = [], dz = [dz], d = [d], e = [e], = [], f = [ef], g = [g],
h = [h], ch = [ch], i = [i], = [], j = [j], k = [k], l = [el], =
[dlh el], = [e], m = [em], n = [en], = [e], o = [o], = [], = [uo],
p = [p], q = [kv], r = [er], = [dlh er], s = [es], = [e], t = [t],
= [], u = [u], = [], v = [v], w = [dvojit v], x = [iks], y =
[ypsilon], = [dlh ypsilon], z = [z], = [].V slovch cudzieho pvodu,
najm vo vlastnch mench, pouvaj sa aj in psmen, napr. , , , . V
istch
situcich zachovvame v slovenine aj psanie psmen vyznaujcich sa
najm inmi diakritickmi znamienkami, napr. , ; ; ; , ; , ; , ; , ; ,
; , at. V slovch cudzieho pvodu sa zachovvaj aj zloky, napr. sz (v
potine oznauje hlsku , v maarine hlsku s), sch (v nemine hlsku ),
sh (v anglitine hlsku ), nh (v portugaline hlsku ), lj (v chorvtine
hlsku ), nj (v chorvtine hlsku ). Niektor zloky v slovch cudzieho
pvodu s rovnak ako v slovenine, ale oznauj in hlsky, napr. ch (v
anglitine , vo francztine ) a pod. (Podrobnejie porov. v kapitole o
psan slov cudzieho pvodu na s. 38 42.)
3. PRAVOPIS A JEHO PRINCPYPravopis je sbor znakov a pravidiel na
zapisovanie jazykovch prejavov psmenami (malmi a vekmi) a
interpunknmi (rozdeovacmi) znamienkami.Pravopis sasnej spisovnej
sloveniny je vybudovan na viacerch pravopisnch princpoch s
dominantnm
postavenm fonematickho princpu.1. F o n e m a t i c k p r i n c
p. Jedna a t ist hlska schopn rozliova vznam slov alebo tvarov
(fonma) pe
sa jednm a tm istm grafickm znakom (psmenom). Tento princp sa
dsledne zachovva pri hlskach a, , , b, c, , d, e, , f, g, h, j, k,
l, , m, n, o, , p, r, , s, , t, u, , v, z, .
Psmen dz, d, ch (t. j. zloky) oznauj osobitn hlsky v rmci morfm
(vznamovch ast slov), napr. medzi, davot, picha. Pri stretnut d a
z, d a , c a h na hraniciach morfm nejde o osobitn psmen (zloky) na
oznaenie osobitnch hlsok, ale o stretnutie dvoch hlsok a dvoch
psmen d + z, d + , c + h, napr. odzemok, oda, viachlasn.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
Fonmy , , , sa oznauj osobitnmi psmenami s mkeom pred
samohlskami a, o, u, pred spoluhlskami a na konci slova, napr. oba,
aha, ra, ud, Peko. Pred e, i, , ia, ie, iu sa oznauj psmenami d, t,
n, l (bez mkea), napr. deti, telo, leto, nzky, lstie, lia, lieta,
havraniu.
Tzv. i-ov dvojhlsky sa zapisuj znakmi ia, ie, iu. V slovch
cudzieho pvodu a v zloench alebo odvodench slovch na hraniciach
morfm spojenia ia, ie, iu obyajne oznauj rznoslabin spojenia
samohlsky i so samohlskami a, e, u, napr. fialka, protialkoholick,
diecza, protiepidemick, diuretikum, protiumeleck, priui. Tzv. u-ov
dvojhlska sa oznauje jednm psmenom (o s vokom), nie spojenm psmen,
zlokou (uo).
Na oznaenie fonmy i sa pouvaj dve psmen i a y. Pu sa poda
morfematickho, gramatickho a etymologickho princpu, ktor sa v
slovenskom pravopise uplatuj popri fonematickom princpe.
V slovch grckeho a latinskho pvodu sa na oznaenie spojen hlsok
ks alebo gz pouva psmeno x, napr. xylofn, exemplr.
V niektorch slovch cudzieho pvodu sa na oznaenie fonmy v pouva
psmeno w, napr. watt.Psmeno q alebo spojenie qu sa v slovch
cudzieho pvodu pouva na oznaenie hlsky k alebo spojenia hlsok kv,
napr.
Quito [kito], Quebec [kvibek].2. M o r f e m a t i c k p r i n c
p. V spisovnej slovenine sa zachovva jednotn podoba slov a morfm so
znelmi
alebo neznelmi spoluhlskami na rozdiel od vslovnosti, kde sa na
morfematickej hranici nevyskytuj kombincie znelostne nerovnakch
hlsok (prestvka sa prejavuje ako neznel hlska): napr. slovo dub sa
vyslovuje ako [dup] so spoluhlskou p na konci slova, ak sa
vyskytuje pred prestvkou alebo pred slovom zanajcim sa neznelou
spoluhlskou, napr. dub spadol [dup spadol], tvar duba a alie tvary
sa vyslovuj so spoluhlskou b. Slovo chlap sa vyslovuje so
spoluhlskou p na konci slova, ak sa vyskytuje pred prestvkou alebo
pred nasledujcou neznelou spoluhlskou, napr. chlap sed. Ak
nasleduje slovo so znelou spoluhlskou alebo samohlskou na zaiatku a
medzi slovami nie je prestvka, vyslovuje sa b, napr. chlap zastal,
chlap ostal [chlab zastal, chlab ostal]. V psme sa pouva grafick
znak pre znel alebo neznel spoluhlsku poda vslovnosti pred
samohlskou v inch tvaroch toho istho slova alebo v jeho
odvodeninch: dub (poda tvarov duba, dubu at. a poda odvodench slov
dubisko, dubov, dubina), chlap (poda tvarov chlapa, chlapovi at. a
poda odvodench slov chlapk, chlapisko, chlapina at.), predpona roz-
v slove rozbi i roztrha (poda vslovnosti v slove rozora) a pod. V
tchto prpadoch sa v psme nerepektuje znelostn spodobovanie,
zachovva sa jednotn psanie spoluhlsky (spo-luhlsok) vo vetkch
tvaroch slova a jeho odvodeninch. V tom sa prejavuje morfematick
princp nho pravopisu.
Morfematick princp sa neuplatuje pri psan slov s predponou
s-/z-/zo- (pu sa poda fonematickho princpu), napr. spsa, zbi,
zobra.
V spisovnej slovenine sa jednotne pu slovotvorn, kmeotvorn alebo
pdov prpony, napr. slovotvorn prpona -k/-ik v slovch ako tudentk
(od tudent), chlapk (od chlap), uitelk (od uite), fzik (od fz),
prpona - in v slovch ako susedin (od suseda), robotnkin (od
robotnka), mamin (od mama), Lein (od Lea), Kittin (od Kitty),
prpona -ya v slovch ako bohya (od boh), otrokya (od otrok), obrya
(od obor), svtya (od svt); pdov prpona -i v nom. pl. ivotnch podst.
mien mu. rodu a v gen., dat. a lok. sg. a v nom. pl. podst. mien
en. rodu zakonench na spoluhlsku, napr. tudent tudenti (vyslovuje
sa [tudeni]), chlap chlapi, astronm astronmi, kos kosti, zmes
zmesi; kmeotvorn prpona -i, resp. - v slovesnch tvaroch hodi, kmi,
vari, hod, kmi, var; pdov prpona -y v nom. a akuz. pl. neivotnch
podst. mien mu. rodu a v gen. sg. a nom. a akuz. pl. podst. mien
en. rodu v slovch ako hrad hrady, dub duby, strom stromy, ena eny,
matka matky, fujara fujary, idea idey.
3. G r a m a t i c k p r i n c p. Psmen y, a i, sa pouvaj na
rozlenie tvarov nom. sg. a nom. pl. prdavnch mien vzoru p e k n a
tvarov nom. sg. a nom. pl. inch slov, ktor sa sklouj rovnako ako
prdavn men vzoru p e k n , napr. pekn chlapec pekn chlapci, krsny
chlapec krsni chlapci, jeden pocestn dvaja pocestn, aksi chlapec
aksi chlapci, prv pretekr prv pretekri, volan astnk volan astnci.
Tento princp sa neuplatuje pri psan prdavnch mien vzoru c u d z
(tvary nom. sg. a nom. pl. sa pu rovnako), napr. cudz chlapec cudz
chlapci.
4. E t y m o l o g i c k p r i n c p. V predponch a zkladoch d o
m c i c h s l o v sa na oznaenie fonm i, pouvaj psmen i, a y, poda
pvodu. Psanie tchto psmen sa v nich zachovva poda stavu v starom
jazyku, ke jestvovali osobitn fonmy i, a y, (porov. kapitolu o psan
samohlsok i, , s. 29 31).Etymologick princp sa uplatuje aj pri psan
s l o v c u d z i e h o p v o d u , ktor v pravopise zachovvaj
pvodn podobu, a zachovva sa (najm vo vlastnch mench) aj psanie
cudzch psmen, ktor sa v slovenine bene nepouvaj, napr. cylinder,
gymnzium, rytmus, hystria, histria, polygrafia, poliklinika,
filozofia, idea, Rntgen (meno osoby), rntgen (pomenovanie
prstroja), Sowacki, Magalhes, Ibaez, Keser, Gyr. Pravopisne
zdomcnen slov sa pu v zhode s ustlenou slovenskou vslovnosou,
spravidla sa vak zachovva pvodn psanie i, a y, , napr. futbal,
menester, urnl, adresa, brigda, lra.
V slovenskom pravopise m d o m i n a n t n p o s t a v e n i e
fonematick princp s korepondenciou fonmy a grafmy. Dopa ho
morfematick princp, ktorho uplatovanie prispieva k jednotnmu psaniu
morfm (na rozdiel od zmien vo vslovnosti paralelnch znelch a
neznelch spoluhlsok) a k jednotnmu psaniu niektorch morfm s i, a y,
. V malej miere je zastpen gramatick princp. Znan zastpenie m
etymologick princp, ktor sa tka psania slov domceho aj cudzieho
pvodu. Kee ide o psanie poda stavu v starom jazyku alebo poda stavu
v cudzch jazykoch, nem tento princp oporu v sasnom jazyku, a preto
uplatovaniu a osvojovaniu tohto princpu treba venova osobitn
pozornos.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
II. PSANIE SAMOHLSOK A SPOLUHLSOK
1. PSANIE SAMOHLSOK i, Samohlsky i, (krtke i a dlh ) sa oznauj
psmenami i, alebo y, . Samohlsky i, sa teda v psme oznauj
dvojako.Psmen i, sa pu astejie, psmen y, s zriedkavejie.Psmen y,
sa pu v domcich morfmach aj v morfmach cudzieho pvodu.1. V d o m c
i c h morfmach sa y, pe v tchto prpadoch:a) v predpone vy-, v-:
vybera, vyta, vyhlsenie, vber, vchod, vitka, vnimka, vraz a i.;b) v
zkladoch domcich slov a od nich odvodench slov:po spoluhlskach d,
t, n, l: dych, dychti, dcha, dym, dymi (sa), dya, dka, kedy,
dokedy, odkedy, vtedy, vdy,
nikdy, vladyka; ty, tyka, tka sa, dotyk, ty, tylo, tde, motyka,
mot, ostcha sa, styk, stka sa, svtya, tyri, tra; Nrovce; lyko, lys,
lysina, ltko, lye, lyica, blska sa, blskav, blya sa, mlyn, mlynica,
plyn, plynn, plynre, plyn, ply, vplyv, vplyvn, vplva, ovplyvni,
oplva, splva, plytk, plytina, slcha, vzlyka, vzlyk, zlyha a i.
(netka sa to slova pijatika, onomatopoickch vrazov, napr. tik-tak,
a niektorch vlastnch mien, napr. Dinka, Tiba);
po spoluhlskach k, g, ch, h: kcha, kva, Beskydy, burgya, chyba,
chysta, chyta, hyn a i. (netka sa to zvukomalebnch slov, napr.
kikirka, hka, chichota sa);
po spoluhlskach p, b, v, m, r, s, z v nasledujcich slovch (a v
alch slovch odvodench od tchto slov):po p: pcha, pi sa, pynie, pyn,
prepych, pyka, pr, pri sa, pysk (papua), pyskat, pytek, pta sa,
spytova sa,
opytova sa, dopyt, pytliak, kopyto;po b: by, aby, bk, b, byvol,
by, bylina, bystr, bystrina, Bystrica, Byta, by (jestvova),
ivobytie, bytos,
bytostn, bval, bva, obva, obyvate, prebva, bydlo (bvanie),
bydlisko, byt, bytn, prbytok, doby (zmocni sa), vydoby, vdobytok,
dobva, dobja (zmocova sa), dobytok, nbytok, zbyton, nadbyton,
prebytok, bytok, odbyt, neodbytn, prvobytn, kobyla, obyaj,
obyajn;
po v: vy (tvar zmena), vyka, vydra, vyha, vr (druh sovy), vska,
vskot, vysok, vka, vina, Vyehrad, vye, vy (vydva zvuk), zavja,
vyla, zvi sa, zvyova, zvyok, zvyk, zvyka, zvykn, zvyajn, nvyk;
po m: my (my robme), myka, mykn, zamyka, odmyka, pomykov, mli
sa, myln, omyl, myslie, mylienka, myse, prema, zmysel, mysel,
vmysel, priemysel, mys, my, umy, umva, pomyje, mydlo, Myjava, mto,
mtnik, mri sa, hmri sa, hmyz, smyk, priesmyk, mka sa, mykn sa, myk,
mykavka, mka;
po r: ryba, rybnk, rybina, rya, ryk, rdzi, rdzik, ryha, rchly,
zrchli, zrchova, rys, rysova, ryav, ry (rozruova povrch), rozrva,
r, ryvok, poryv, brzga, hrz, koryto, korytnaka, Korytnica, kry,
skry, pokry, pokrvka, prikry, prikrvka, skra, kryt, kryha, prti,
strko, strc, stryn, trzni, tryzna, trysk, varyto, rm, rmova sa,
rpa, rytier, rya, bryndza, Torysa;
po s: sychrav, sya, syka (vydva zvuk), sykav, sykot, skorka,
syn, sypa, spka, ospky, sypk, syr, syrovnk, syse, sty, nasti,
nensytn, vysycha;
po z: jazyk, jazyn, jazynica, nazva, pozva, vyzva, prezva, vzva,
ozva sa, prizva;c) v slovotvornej prpone -ya: svtya, otrokya,
bohya, obrya, rovnako aj vo variante -kya: sprvkya,
sudkya, zamestnankya a i.;d) v prponch -y, -ky v prslovkch:
chlapsky, otrocky, poleiaky a i.;e) v pdovch prponch:-y v nom. a
akuz. pl. neiv. podst. mien mu. rodu vzoru d u b, v gen. sg., v
nom. a akuz. pl. podst. mien enskho
rodu vzoru e n a: ploty, sudy, plny, hotely, domy, vlaky, vatry,
rudy, eny, aureoly, matky, idey a i.;-/-y v nom. sg. prd. mien mu.
rodu vzoru p e k n a v akuz. sg. prd. mien neiv. tvarov mu. rodu
vzoru
p e k n , napr. dut, mlad, asn, skvel, biely, krsny, skpy;-m/-ym
v intr. sg. prd. mien mu. a str. rodu vzoru p e k n a v dat. pl.
prd. mien vzoru p e k n , napr. dutm,
mladm, asnm, skvelm, bielym, krsnym, skpym;-ch/-ych v gen. a
lok. pl. vetkch rodov a v akuz. pl. iv. tvarov mu. rodu prd. mien
vzoru p e k n , napr. dutch,
mladch, asnch, skvelch, bielych, krsnych, skpych;-mi/-ymi v
intr. pl. prd. mien vzoru p e k n , napr. dutmi, mladmi, asnmi,
skvelmi, bielymi, krsnymi,
skpymi;P o z n m k a. Rovnako sa pu prpony -/-y, -m/-ym,
-ch/-ych, -mi/-ymi v podstatnch mench, zmench,
slovkch a trpnch prastiach, ktor sa sklouj ako prdavn men vzoru
p e k n , napr. chor, on, tvrt, dvojnsobn, volan, chorm, onm,
tvrtm, dvojnsobnm, volanm at.
-m, -ch, -m, -ch, -mi v intr. sg., gen., dat., akuz., lok. a
intr. pl. prdavnch mien vzoru o t c o v (m a t k i n): otcovm,
otcovch, otcovmi (napr. s otcovm priateom, od otcovch priateov, dar
otcovm priateom, o otcovch
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
priateoch, s otcovmi priatemi); matkinm, matkinch, matkinmi
(pozdrav matkinm rodiom, od matkinch rodiov, s matkinmi
rodimi);
-y v nom. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. pl. en. a str. rodu
prdavnho mena r d: rady (napr. eny s rady, dievat s rady);
-y v nom. pl. mu. neiv., en. a str. rodu osobnho zmena o n:
ony;pri slovke j e d e n, a to -m v intr. sg. mu. a str. rodu a
dat. pl. vetkch rodov (s jednm priateom, jednm iakom),
-y v nom. a akuz. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. a akuz. pl.
en. a str. rodu (jedny stromy, jedny nohavice, jedny dvere), -ch v
gen. a lok. pl. vetkch rodov a akuz. pl. mu. iv. (od jednch ien, od
jednch chlapov, stretn jednch chlapov, o jednch domoch) a -mi v
intr. pl. (s jednmi husami).
P o z n m k a. V imperatve slovies umy, vymy, zmy, premy, ry,
vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry sa y pe tak ako v
zklade neuritku (nie je to prpona, ale sas zkladu): umy, vymy, zmy,
premy, ry, vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry, umyme,
umyte at.
2. V morfmach cudzieho pvodu (predponch, zkladoch slov a
slovotvornch prponch) sa pe y, vtedy, ke sa toto psmeno pouva v
jazyku, z ktorho sme slov s takmito predponami, zkladmi alebo
slovotvornmi prponami prevzali do sloveniny (niekedy za pvodn y je
v slovenine dlh ). V morfmach cudzieho pvodu je y, v tchto
prpadoch:
a) v predponch dys-/dyz-, hyper-, hypo-, poly-, syn-: dyslexia,
dysgrafia, dysfzia, dyzartria, hyperaktivita, hypermodern,
hypocentrum, hypomnia, polyamid, polycentrick, polyekran,
polychrmia, polylexia, polygrafia, polyhistor, polymerizcia,
polypropyln, synchrnia, synonymum, syntza a i.;
b) v zkladoch slov: tfus, dynamo, nymfa, lra, kybernetika, kl,
gymnzium, g, pyramda, hystria, ptick, Babylon, fyzika, myrta, mtus,
rytmus, rm, Asria, cyklus, xylofn, oxymoron, xyln, xylza, yperit,
ypsilon a i.; okrem toho sa v niektorch slovch franczskeho pvodu
psmenom y oznauje samohlska i, ktorou sa nahrdza pvodn hlska (vo
francztine psan ako u): v slovenine peme byro, pyr;
c) v prpone -yl: fenyl, uranyl a i.P o z n m k a. 1. Popri
predpone grckeho pvodu dys-/dyz- s vznamom nesprvny, poruen, chybn,
saen, zl je aj
predpona dis-, ktor je latinskho pvodu a vyjadruje zpor, opak,
protiklad, rozpor, neslad, nezhodu, napr.: disharmnia, disfunkcia,
disjunkcia, diskontinuita, diskvalifikcia, dislokcia, disonancia,
dispozcia, disproporcia a i. V slove poliklinika prv as poli- svis
s grckym slovom polis s vznamom mesto, nejde teda o predponu, ale o
prv as cudzieho zloenho slova.
2. Psmenami i a y sa rozliuj pravopisn podoby slov bi (udiera)
by (existova), bidlo (ty) bydlo (bvanie), dobi (dorazi) doby
(zmocni sa), vr (krtava) vr (druh sovy), vi (spletanm zhotovova) vy
(vydva zvuk), mi (dat. osob. zm. ja, napr. daj mi to) my (nom.
osob. zm., napr. my robme), bit (1. jednotka elementrnej informcie,
2. slica dvojkovej sstavy) byt (miestnosti na bvanie, prbytok), tm
(1. portov mustvo, 2. pracovn skupina) tm (tvar zmena ten).
3. Psmenami a sa rozliuj rovnako znejce tvary nom. sg. mu. rodu
a nom. pl. iv. tvarov prd. mien mu. rodu vzoru pekn: pekn pekn
(napr. dobr chlap dobr chlapi).
2. PSANIE SAMOHLSKY Samohlska je stredn, nzka a krtka samohlska
(poda polohy jazyka v horizontlnom smere, poda polohy
jazyka vo vertiklnom smere a poda trvania). K samohlske na
rozdiel od inch samohlsok niet dlhej samohlsky, je iba dvojhlska
ia. Vyskytuje sa iba po spoluhlskach p, b, m, v, a to zva v
zkladoch slov, zriedkavejie v prponch. V predponch sa
nevyskytuje.
V benej slovenskej spisovnej vslovnosti (v neutrlnom tle) sa
namiesto samohlsky vyslovuje samohlska e. V pravopise sa bez ohadu
na rozdiel vo vslovnosti zachovva psanie .
Samohlska sa vyskytuje:po spoluhlske p: v zkladoch tchto slov:
ps, p, pta, op, sp, -p (nap, odop, prip, rozop, up, vyp, zap, zop),
v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. pp, chlp,
dp;po spoluhlske b: v zklade slova bka, v prpone - (v podstatnch
mench vzoru d i e v a), napr. bb, holb, rb, rieb;po spoluhlske m: v
zkladoch tchto slov: mkk, mso, m (cha), mta, mdli, zmtok, pam, smd,
najm, Demnov, v tvaroch slovesa mias: mtiem, mtie, mtie, mtieme,
mtiete, mt, v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr.
lm, v zastaranch, resp. poetickch tvaroch brem, plem, sem, tem, vem
(dnes s ben tvary bremeno, plemeno,
semeno, temeno, vemeno s e);po spoluhlske v: v zkladoch tchto
slov: v, vdn, vz, vzie, vzk, nadvzova, uvzova, zavzova (sa), obvz,
zvz,
hovdo, nevdza, svt, dev, rukov, odkvcn,
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. sv.
Psanie sa zachovva aj v slovch odvodench od vymenovanch slov a v
zloench slovch, napr. pstika,
pstiar, pstiarsky, pstiarstvo, ostop, ptn, nasp, sptn, pdesiat,
psto, pmintovka, ptolza, pptko, chlptko, holbtko, riebc, povine,
zvi, povdn, vznk, vzba, vznica, obvzok, zvzov, zvzok, hovdzina,
nevdzov, posvti, svtec, svtokrde, devdesiat, devtnstka, devroie,
svtko, mke, mkkopodnebn, mte, zmtkr, pam, pamtihodnos, smdi, smdn,
Demnovan, demnovsk, lmtko a i.
3. PSANIE SAMOHLSOK V NIEKTORCH PRPONCH
1. Prpona -ci (-ca, -ce), ktorou sa tvor prtomn inn prastie, po
predchdzajcej dlhej slabike sa skracuje na podobu -uci (-uca,
-uce). Na rozdiel od tvarov typu volaj-ci, nes-ci, ij-ci, v ktorch
je pred prponou krtka samohlska, peme v tvaroch po predchdzajcej
dlhej slabike krtke u, napr. vldn-uci (vldn-uca, vldn-uce), hd-uci
(hd-uca, hd-uce), p-uci (p-uca, p-uce), via-uci (via-uca, via-uce)
at.
2. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa uplatuje pravidlo o
rytmickom krten, t. j. po predchdzajcej dlhej slabike s dlhou
samohlskou, dvojhlskou alebo , sa tieto prpony skracuj na podoby
-ar, -are: na rozdiel od foriem typu vhybka vhybk-r, ochrana
ochran-r, zsoba zsob-re, v ktorch sa pred prponou vyskytuje krtka
samohlska, peme v odvodeninch po predchdzajcej dlhej slabike krtke
a, napr. ka k-ar, bbka bbk-ar, bj-ka bjk-ar, bka bk-ar, cka ck-ar,
drha drh-ar, frza frz- ar frz- are, prekka prekk-ar, prevdzka
prevdzk-ar prevdzk-are, rozprvka rozprvk-ar, snky snk-ar, siln prd
silnoprd-ar, slab prd slaboprd-ar, stvka stvk-ar, vka vk-ar; cievka
cievk-ar cievk-are, desiata desiat-ar, diaka diak-ar, dozrieva
dozriev-are, lahdka lahdk-ar lahdk-are, mlieko mliek-ar mliek-are,
oblieka sa obliek-are, odlieva odliev-are, ohrieva ohriev-are,
omietka omietk-ar, otiepok otiepk-ar, pamiatka pamiatk-ar, pasienok
pasienk-ar, pochdzka pochdzk-ar, polievka polievk-ar, poviedka
poviedk-ar, premieta pre-miet- are, prezlieka sa prezliek-are,
svieka sviek-ar sviek-are, klka klk-ar, ulieva sa uliev-are, viaza
viaz-are, von mylienky vonomylienk-ar, vyzlieka sa vyzliek-are,
zlieva zliev-are.
Prpony -iar, -iare sa nikdy neskracuj, napr. mka m-iar, sie
siet-iar, rchly rchl-iare, triedi tried-iare.
P o z n m k a. 1. V niektorch slovch s prponami -r, -re alebo
-iar, - iare pred prponou nastva striedanie (alterncia) dlhej
samohlsky alebo dvojhlsky za krtku samohlsku a prpona zostva dlh.
Ide o slov s prponami -r, -re, - iar, -iare, ktor boli utvoren v
starom, ale aj v novom obdob spisovnej sloveniny, alej o slov, ktor
s utvoren od odvodench slov s prponami -k, -ek, -ko, od prevzatch
slov zakonench na -n, -n, -na, -na, -va, -za, -za, -tka, napr.
archv archiv-r, bieda bed-r, bldi blud-r, brnka brank-r, brsi
bru-s-iare, ta it-re, drt drot-r, dusk dusik-re, dbnok dbank-r,
hviezda hvezd-r hvezd-re, k ku-iar, komn komin-r, liei lek-r, liek
lek- re, mr mur-r, ohba ohyb-re, psa pis-r, et ut-re, di ud-iare,
umva umyv-re, vno vin-r vin-re, dka rdk-r; hlink hlinik- re, kok
koik-re, kok koik-r, medovnk medovnik-r, praclk praclik-r, rybnk
rybnik-r, slovnk slovnik-r, taxk taxik-r; gombek gombik-r, konek
konik-r, autko autik- r, slovko slovik-r; betn beton-r beton-re,
milin milion-r, vagn vagon-r, tern teren-r, doktrna doktrin-r,
ablna ablon-r, deskriptva deskriptiv-r, majonza majonez-r, dita
diet-r, bibliotka bibliotek-r, diskotka diskotek-r, fonotka
fonotek-r.
2. Jednotliv slov s prponami -r, -re, -iar, -iare, -ar, -are sa
uvdzaj v pravopisnom a gramatickom slovnku.
4. PSANIE SPOLUHLSOK , , , 1. Spoluhlsky , , , peme ako , , ,
:a) pred samohlskami a, o, u, , , napr. akova, ak, vyha, ahk, oba,
pociova, skloova, poova,
umbier, ukn, ucha, ud, ber, gu, vylava, ply, ra, tos;b) vntri
slov pred spoluhlskami, napr. loka, sieka, on oho, uiteka;c) na
konci slov a tvarov slov, napr. cho (tvar slovesa chodi), psa, pl,
vr (tvar slovesa vrti), skr (tvar podst. mena
skria), , p (tvar slovesa pli).2. Spoluhlsky , , , peme ako d,
t, n, l (bez mkea):a) pred samohlskami e, i, v domcich a zdomcnench
slovch, napr. delo, telo, nejak, leto, divadlo, ticho, nikto,
lipa, dva sa, tina, snva, lstok;b) pred dvojhlskami ia, ie, iu,
napr. diabol, vytiahnu, peniaz, voliar, diera, tiese, niekto, liek,
halier, radiu,
predmostiu, vysvedeniu, okoliu.
P o z n m k a. Pred samohlskami e, i, nestoja spoluhlsky , , , ,
ale spoluhlsky d, t, n, l (ktor sa aj zapisuj psmenami d, t, n, l)
v tchto prpadoch:
1. pred prponami prdavnch mien vzoru p e k n a o t c o v (m a t
k i n), napr. chudej, chud, ltej, lt, teho, temu, krsneho, krsnemu,
krsni, krsne, malej, mal, stle, stli, matkine, matkini, matkinej;
rovnako aj v kninch tvaroch prdavnch mien hoden, nehoden, vinen,
nevinen;
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
2. pred prponami v podstatnch mench, zmench, slovkch a trpnch
prastiach, ktor sa sklouj rovnako ako prdavn men vzoru p e k n ,
napr. desiatej, Konistej, Trstenej, slneho, slnemu, pocestn, slni,
Pohorelej, on (tvar zmena on), onej, tvrtej, tvrt, milintej,
milinti, kokonsobnej, kokonsobn, preziabnutej, preziabnut, volanej,
volan;
3. pred pdovmi prponami v podstatnch mench vzoru g a z d i n ,
napr. gazdinej, princeznej;4. v zmench ten, tento, onen, iaden a
pred prponami v tvaroch t, tie, tej, tto, tieto, tejto, on, onej,
iadni, iadne,
iadnej;5. v slovke jeden a pred prponami v tvaroch jedni,
jednej;6. v slovch s predponami nad-, od-, pod-, popod-, pred-,
napr. nads, ods, pods, popods, preds; rovnako aj v zmennch
tvaroch nade, pode, popode, prede, ponade;7. v slovch dere,
dekan, teda, teraz, vtedy, pijatika, ter, vo zvukomalebnch slovch
dnom-dnom, tik-tak, tika, tikot
a v niektorch vlastnch mench, napr. Dezider, Debrecn, Temevr,
Helena, Martin, Tibor, Segedn, Litva, Lvia;8. v slovch cudzieho
pvodu, ktorch nedomci pvod si zretene uvedomujeme, napr. technika,
detektv, negcia, lektor,
titul, diktt, unikt, politika, prest, tm, brigadr, chinn,
vazelna, humanizmus.
5. PSANIE PROVCH SPOLUHLSOKSpoluhlsky sa poda znelosti (asti
hlasiviek pri artikulcii) rozdeuj naprov:neznel: p t c s k ch
fznel: b d dz d z g h vneprov znel (zvun): m, n, , l ( ), , r (),
j, (v).Na to, i sa v slove pe prov neznel alebo znel spoluhlska,
ukazuje postavenie provej spoluhlsky pred
samohlskami a zvunmi spoluhlskami v inch tvaroch toho istho
slova: chlap chlapa, chlapovi, chlapa, chlapovi, chlapom, chlapi,
chlapov, chlapom, chlapov, chlapoch, chlapmi (pe sa so spoluhlskou
p), dub duba, dubu, dub, dube, dubom, duby, dubov, dubom, duby,
duboch, dubmi (pe sa so spoluhlskou b).
V niektorch postaveniach sa namiesto provch neznelch spoluhlsok
vyslovuj prov znel alebo namiesto provch znelch prov neznel
spoluhlsky (asimilcia provch neznelch spoluhlsok na prov znel a
provch znelch spoluhlsok na prov neznel spoluhlsky). V pravopise sa
neberie ohad na asimilciu (spodobovanie) spoluhlsok. Prov neznel
alebo prov znel spoluhlska sa pe poda jej vskytu pred samohlskami
alebo zvunmi spoluhlskami v tvaroch toho istho slova alebo v
odvodench slovch. Takto sa v pravopise zachovva jednotn podoba
morfmy (uplatnenie morfematickho princpu). Napr. vo vete Chlap
odiiel sa slovo chlap vyslovuje so spoluhlskou b [chlab odiiel]. V
pravopise sa zachovva psanie s p bez ohadu na tto zmenu vo
vslovnosti.
Jednotn podoba morfm sa zachovva aj v odvodench slovch. Napr.
slovo hrob sa vdy pe so spoluhlskou b: hrob, hrobu, hrobe, hrobom,
hroby, hrobov, hroboch, hrobmi. Psanie s b sa zachovva aj v
odvodenom slove hrobka, ktor sa vyslovuje so spoluhlskou p
[hropka].
Jednotn psanie morfm sa nezachovva pri predpone s-/z-/zo- (pozri
v kapitole o psan spoluhlsok v predponch, s. 35 37).
6. PSANIE SPOLUHLSOK V PREDPONCH 1. Predpony nad-/nado-,
pod-/podo-, od-/odo-, pred-/predo-, ob-/obo-, bez-/bezo-,
cez-/cezo-, roz-/rozo-, v-/vo-,
vz-/vzo- peme jednotne poda morfematickho princpu s provmi
znelmi spoluhlskami. Tento spsob psania sa ustlil poda podb, v
ktorch s prov znel spoluhlsky pred samohlskami:
nad-/nado-: nadpsa, nadceni, nadas, nadchdzka, nadchli, nadkny,
nadbyton, naddi, nadzmyslov, nadvlda, nadmorsk, nadnrodn, nadnies,
nadlomi, nadradi, nadjazd, nadovetko a i.;
pod-/podo-: podpsa, poda, podceni, podeustn, podskoi, podi,
podkpi, podchdza, podfarbi, podbi, podda sa, podznai, poda, podvoli
sa, podmorsk, podnzov, poda, podlomi, podrobi, podjazd, pods,
podrovov, podomlie a i.;
od-/odo-: odpsa, oda, odcudzi, odini, odskka, odtipn, odkpi,
odchdza, odfarbi, odbi, odda, odzvua, odi, odvola, odmrazi,
odnrodni, oda, odloi, odrobi, odjes, ods, odradova, odomlie a
i.;
pred-/predo-: predpsa, predtriedny, predcti, predasn,
predspisovn, predkolsk, predkloni sa, predchdza, predfeudlny,
predbernolkovsk, preddomie, predznai, predzves, predaldok,
predglacilny, predhistria, predvojnov, predmanelsk, predna,
prednies, predloka, predrevolun, predjedlo, preds, predoktbrov,
predovetkm a i.;
ob-/obo-: obplies, obtoi, obiahnu, obskka, obi, obchvat, obdari,
obale, obtiera, obalova, obveseli, obmedzi, obnovi, obuba, objav,
obs, oboplva a i.;
bez-/bezo-: bezpredmetn, beztrestn, bezcieny, bezdetn, bezcoln,
bezstarostn, bezkrdly, bezfarebn, bezhranin, bezvznamn, bezmotorov,
bezndejn, bezoblan, bezradn, bezjadrov, bezalkoholick, bezelov,
bezodn a i.;
cez-: cezpon, cezhranin a i.;
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
roz-/rozo-: rozpsa, roztoi, roza, rozcvii, rozerti sa, rozsekn,
rozri, rozkradn, rozchri, rozfakli, rozbi, rozda, rozdeli, rozvin,
rozeravi, rozhlsi, rozveseli sa, rozma, rozna, roznies, rozlomi,
roztosti sa, rozrazi, rozjasni sa, rozs sa, rozopn, rozosmia sa,
rozora a i.;
v-/vo-: vpsa, vtlai, vcapi, vleni, vsadi (vsun), vi, vkroi,
vchdza, vkradn sa, vzva, vga, vhodi, vmesti sa, vna, vnma, vlma sa,
vlietnu, vrazi, vjazd, voperova, vohna, vopcha sa a i.;
vz-/vzo-: vzpna sa, vzchdza, vzbri sa, vzna sa, vza sa, vzs,
vzoprie sa, vzostup a i.
2. Predponu s-/z-/zo- peme poda vslovnosti, nie poda
morfematickho princpu:a) Pred neznelou spoluhlskou peme predponu
s-, napr. spska, strati, stisn, scitlivie, sta, skamenie,
schudn,
sfilmova, sasti, skade, spredu.b) Pred znelou spoluhlskou
(provou i neprovou) a pred samohlskou peme predponu z-, napr.
zbra,
zdrevenie, zaleka, zi sa, zgumova, zhorie, zvz, zmiea, znovu,
znii, zlepi, zutova sa, zrovnoprvni, zjednoti, zabsolutizova,
zefektvni, zs sa, zorganizova, zuitkova, zradova, zblzka, zdola,
zaleka, zvysoka.
c) Slabin podoba predpony sa vdy pe s psmenom z, teda zo-, napr.
zopn, zotrie, zoa, zoceli, zosypa, zoi, zoznam, zomkn, zoradi,
zovednie.
P o z n m k a. 1. Namiesto starej pravopisnej podoby smena (vo
vzname vymedzen pracovn as) pouvame v zhode s kodifikovanou
vslovnosou pravopisn podobu z m e n a.
2. Poda vslovnosti peme aj zloen predloky, napr. spod, spoza,
spopod, spomedzi, sponad.3. Predloka z, ktor sa pouva v spojen s
genitvom, zachovva si rovnak podobu bez ohadu na zmeny v asimilcii,
napr.
z potoka, z tuku, z filmu, z budovy, z divadla, z hory. Slabin
podoba predloky z je zo: zo strediska, zo steny, zo stavby.4. V
spojen s intrumentlom sa pouva predloka s, a to bez ohadu na zmeny
v asimilcii, napr. s bbikou, s krikom, s otcom.
Slabin podoba predloky s je so. Slabin podoba sa vyslovuje so
spoluhlskou s iba v spojen s tvarom zmena ja: so mnou [so mnou], v
ostatnch prpadoch sa vyslovuje so spoluhlskou z: so sestrou [zo
sestrou].
7. PSANIE SPOLUHLSKY v1. Pernozubn znel spoluhlska (v) sa
oznauje psmenom v, napr. vata, veda, voda, vlas, vraj, slva,
povaha,
zvazi, kladivo, vta.2. S psmenom v poda morfematickho princpu sa
pe predpona v-/vo- a predloka v/vo (hoci sa pred neznelmi
spoluhlskami vyslovuje ako f), napr. vbi, vpsa, vopcha, v
Amerike, v budove, v dome, v jarnku, v tlai, vo svete, vo vode. V
slovch, ktor vznikli zo spojen s predlokou v, sa takisto zachovva
psanie s psmenom v, napr. vcelku (zo spojenia v celku).
3. S psmenom v sa pe aj predpona vz-/vzo-, napr. vzs, vznies sa,
vzplan, vzoprie sa, vzostup.4. V jednotlivch tvaroch slov sa
zachovva psanie v rovnako ako v postaven pred nasledujcou
samohlskou, napr.
slovo gen. pl. slov, konzerva gen. pl. konzerv, rukv dat. sg.
rukvu at.5. S psmenom v sa pe pdov prpona gen. pl. podst. mien
muskho rodu a akuz. pl. ivotnch podst. mien
muskho rodu -ov, napr. chlapov, holubov, dubov, strojov, a
prpona privlastovacch prd. mien muskho rodu -ov, napr. otcov
(kabt), bratov (spech).
6. Psanie v sa zachovva aj v odvodench slovch pred slovotvornmi
prponami, napr. slovo slovko, slva slvny, krava kravsk, ostrov
ostrovek.
7. Psmeno v sa pe aj v niektorch slovch pred nasledujcimi
neznelmi spoluhlskami, hoci nejde o slov s predponou v, napr. vera,
vtk, vela, vak, vade, zovadia, vetko, vtedy, vt, vtkopysk, velr,
vel, vakhej, nvteva.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
III. PSANIE SLOV CUDZIEHO PVODU (PREVZATCH SLOV A CUDZCH
VLASTNCH MIEN)
1. HLAVN ZSADY PSANIA SLOV CUDZIEHO PVODUV slovenine sa veobecne
prejavuje tendencia psa aj slov cudzieho pvodu po ich zdomcnen poda
zsad, ktor
sa uplatuj pri psan slov domceho pvodu.Poda stupa zdomcnenia (z
hlskoslovnho, pravopisnho a morfologickho hadiska) slov cudzieho
pvodu sa
rozdeuj do troch skupn:1. plne zdomcnen slov s to slov, ktor sa
pu poda zsad slovenskho pravopisu, a to v zhode so svojou
dnenou vslovnosou v spisovnej slovenine, napr. adresa, baa,
halier, dma, gavalier, ininier, gar, krakoviak, doktor, brigda,
krza, urnl, dp, dnsy;
2. iastone (neplne) zdomcnen slov s to slov, ktor sa pu zva poda
zsad slovenskho pravopisu a v zhode so svojou vitou slovenskou
vslovnosou, zachovvaj si vak niektor znaky pvodnho spsobu psania,
napr. chirurg, rizling, nymfa, syntax, xylofn;
3. nezdomcnen slov s to slov, ktor sa pouvaj v pvodnej podobe a
asto sa vyznauj tm, e s iastone alebo plne nesklonn, napr. derby,
menu, vivace, kanoe, jury, sujet.
Nezdomcnen slov cudzieho pvodu bvaj najm slov z istch oblast,
napr. hudobn termny ako capriccio, allegro, arpeggio, termny z
oblasti populrnej hudby, napr. country music, rozlin slov dobovho
rzu, ktor sa bene nepouvaj, napr. nzvy mesiacov z obdobia Vekej
franczskej revolcie, ako brumaire, fructidor, thermidor,
pomenovania cudzch menovch jednotiek a peniazov, ako s napr.
louisdor, re, peng, ako aj najrozlinejie in pomenovania, napr.
risorgimento, charg daffaires a pod.
Nezdomcnen s predovetkm vlastn men, a to:a) o s o b n m e n , t.
j. rodn (krstn) men a rodinn men (priezvisk), napr. Johann Wolfgang
Goethe,
Friedrich Schiller, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van
Beethoven, Georg Friedrich Hndel, Victor Hugo, Charles Gounod,
Charles de Gaulle, George Washington, Thomas Jefferson, William
Shakespeare, John Locke, Giovanni Boccaccio, Leonardo da Vinci,
Gaetano Donizetti, Giuseppe Verdi, Gaius Iulius Caesar, Ion Luca
Caragiale, Liviu Rebreanu, Klmn Mikszth, Zsigmond Mricz, Juliusz
Sowacki, Jerzy Kuryowicz, Tadeusz Milewski, Henryk Sienkiewicz,
Vatroslav Jagi, Svetozar Mileti, Ferno Magalhes, Luis Cames, Miguel
de Cervantes y Saavedra, Jean Sibelius, Paavo Nurmi, Rembrandt
Harmensz van Rijn, Anders Jns Angstrm;
b) z e m e p i s n n z v y, napr. Reykjavk, Gteborg, Marseille,
Le Havre, New York, Washington, Helsinki, Tbingen, Zrich, Gascogne,
Liverpool, Manchester, Glasgow, Bologna, Coimbra, Olsztyn, Tarnw,
Cluj-Napoca, Wall Street, Downing Street, Guadalquivir, Tajo, Mont
Blanc, Rio Grande;
c) i n n z v y, napr. Washington Post, New York Herald Tribune,
Manchester Guardian, Le Monde, Sddeutsche Zeitung, Dagens Nyheter,
Il Messaggero, Il Giorno (nzvy dennkov), Revue des tudes slaves,
Rocznik Slawistyczny, Stern, let s Tudomny (nzvy asopisov),
Standard Oil of California, Akademie-Verlag (nzvy podnikov),
Associated Press, United Press, Polska Agencja Prasowa (nzvy
tlaovch kancelri), Prix Danube, Grand Prix (nzvy cien) a i.
Pri slovch cudzieho pvodu sa spravidla zachovva pvodn psanie i a
y, napr. aniln, ria, bicykel, bilancia, biskup, bit, civilizcia,
diftong, diftria, dinr, direktor, dirigent, disk, diskotka, emisia,
filolg, filozof, firma, fixova, gigant, git, gitara, glorifikcia,
histria, histamn, histolgia, hit, chimra, chinn, chirurg, inventra,
kilogram, kino, kimono, liga, likr, lgia, maximum, milin, mikrofn,
mikrofilm, minifutbal, mna, nikel, nimbus, nit, pacifista, parafn,
pigment, pilier, pilot, pilta, pilulka, poliklinika, politika,
prefix, prezident, rbezle, riziko, rizling, rizoto, signl,
simulant, sra, sirup, titan, titul, tiger, tip, tipova (v portke),
univerzita, vikr, vila, vla, vitalita, vitamn, vivrium, vivisekcia,
votvny, zinok;
acylpyrn, byreta, cylinder, cykln, cyklus, cynik, dka, dynamit,
dynamo, dynastia, dyzentria, embryo, fenyl, fyloxra, fylogenza,
fyzika, fyziolgia, gymnastika, gymnzium, gynekolgia, gyps, harpya,
homonymia, hydropln, hyena, hygiena, hymna, hyperbola, hypnza,
hypochondria, hypotza, hystria, chlorofyl, kyanovodk, kybernetika,
kymograf, loby, lceum, lyn, lra, lyrik, lyzol, myrha, myriada,
mystika, mtus, nylon, nymfa, polygrafia, pyramda, pyrit, pyama,
ragby, rm, rytmus, sylabus, symbol, symetria, symfnia, sympatia,
symptm, synagga, synoda, synonymum, syntax, syntza, systm, tfus,
typ, typografia, tyran, uranyl, xylofn, yorkshirsk, yperit,
ypsilon, yzop, yterbium, zygomorfia, zygospra, zymza, zystn.
V zdomcnench slovch anglickho pvodu sa namiesto spojenia ea, ee
pe , napr. vkend, striptz, tm, tvd, lder, spker (angl. week-end,
strip-tease, team, tweed, leader, speaker).
V niektorch slovch franczskeho pvodu sa pe y aj namiesto psmena
u, ktorm sa oznauje hlska , napr. byro, pyr (franc. bureau,
pur).
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
Psmeno y sa pe aj v niektorch slovch nemeckho pvodu, ktor
prevzala slovenina u dvnejie, napr. rytier, Rn (nem. Ritter,
Rhein).
V slovch grckeho a latinskho pvodu a v slovch s predponou ex- sa
ponechva pvodn x, napr. text, prax, taxa, index, exmen, exektor,
exemplr, Alexander, Alexandria, xylofn, exkavtor, exkr, Exrakan a
i.
V inch slovch cudzieho pvodu peme ks poda vslovnosti, napr.
koks, keks, buksa, aksamiet, hemendeks, komiks.
V slovch cudzieho pvodu, najm v cudzch vlastnch mench, niekedy
sa pouvaj aj psmen alebo zloky, ktor sa pri zapisovan slovenskch
slov nepouvaj, napr. watt, Wall Street, Tbingen, Gteborg, Zrich,
Guadalquivir, Quebec, Besanon, Sowacki, Constana, Krasiski,
liziski, Jagi, Warszawa, Ibaez, Paasikivi, Dants, Bologna,
Schumann, Schliemann, Magalhes.
Poznmka. Z typografickch dvodov (na zjednoduenie pri vrobe novn
a popularizanch asopisov alebo pre nedostatok niektorch typov v
tlaiarach) namiesto cudzch psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami
mu sa pouva domce psmen poda vslovnosti alebo pvodn psmen bez
cudzch diakritickch znamienok:
namiesto poskho sa me psa l, napr. Sowacki Slowacki, Kuryowicz
Kurylowicz, Sawski Slawski, namiesto poskho sa me psa , napr.
Krasiski Krasiski, namiesto franczskeho sa me psa s, napr. Besanon
Besanson, namiesto panielskeho sa me psa n alebo , napr. Ibaez
Ibanez/Ibaez, namiesto portugalskho , sa me psa a, o, napr.
Magalhes Magalhaes, Cames Camoes, namiesto rumunskho sa me psa ,
napr. Braov Braov, namiesto nrskeho a dnskeho sa me psa , napr.
Bjrnstjerne Bjrnson Bjrnstjerne Bjrnson.Podobne sa mu nahrdza aj
niektor in psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami. Ak by psanie
bez diakritickho
znamienka viedlo k chybnej vslovnosti, dva sa prednos psaniu
poda vslovnosti, nie psaniu s jednoduchm vynechanm diakritickho
znamienka, napr. po. Oska Osenka, nie Oseka (vslovnos [osenka] s en
je bliia pvodnej poskej vslovnosti ako vslovnos [oseka] s e).
Niekedy sa uplatuje prepis poda vslovnosti aj v takch prpadoch,
v ktorch zachovanie pvodnho spsobu psania by u ns mohlo vies k
nesprvnej vslovnosti, napr. albnske meno Hoxha sa prepisuje ako
Hoda (v albnine xh = d). Zachovvanie pvodnho psania Hoxha s x by
viedlo k nesprvnej vslovnosti psmena x (v slovch cudzieho pvodu s
psmenom x sa v slovenine vyslovuje spojenie ks alebo gz). Takto
prepis sa uplatuje iba vnimone (pri vemi znmych mench).
Namiesto pvodnch podb starogrckych a latinskch vlastnch mien sa
v ustlench prpadoch pouvaj vit podoby, pri ktorch nejde iba o
pravopisn poslovenenie (porov. Hlavn zsady prispsobovania
starogrckych a la-tinskch mien, s. 43 44).
Pri mench vemi znmych osobnost sa niekedy namiesto pvodnch podb
rodnch (krstnch) mien a priezvisk pouvaj domce podoby, napr.
Cristoforo Colombo (lat. Christophorus Columbus) Kritof
Kolumbus.
Nzvy vekch a znmych kultrnych stredsk, najm nzvy niektorch
hlavnch miest eurpskych ttov a nzvy kultrnych stredsk v krajinch
susediacich so Slovenskom, ako aj nzvy niektorch vekch riek maj
popri pvodnej cudzej podobe aj vit slovensk podobu, napr. Wien
Viede, Berlin Berln, Mnchen Mnchov, Leipzig Lipsko, Dresden Drany,
Athnai Atny, Roma Rm, Torino Turn, Milano Milno, Firenze Florencia,
Venezia Bentky, Bucureti Bukure, Ploieti Ploje, Constana Konstanca,
Iai Jasy, Braov Braov, Budapest Budape, Debrecen Debrecn, Esztergom
Ostrihom, Warszawa Varava, Pozna Pozna, Toru Toru, Krakw Krakov, d
Lod, Paris Par, London Londn, Habana Havana, Rhein Rn, Seine Seina,
Rhne Rhna, Loire Loira, Wisa Visla, Drava Drva.
Odvoden slov sa tvoria iba od vitch podb, napr. Paris, Par
Paran, Paranka, parsky; Wien, Viede Viedenan, Viedenanka, viedensk;
Rhein, Rn rnsky; Wisa, Visla visliansky; Drava, Drva drvsky.
V kartografickch dielach (na mapch, v atlasoch a inch prrukch),
rovnako v zemepisnch dielach (v odbornch prcach), encyklopedickch
dielach a pod. sa na prvom mieste uvdza pvodn nzov, popri om (v
ztvorkch, menm typom psma a pod.) vit slovensk podoba. Pvodn podoby
sa zvzne pouvaj aj v adresch do cudziny (nzov ttu sa pritom pe v
pvodnej i vo vitej slovenskej podobe), napr. Zrich (Schweiz alebo
Suisse vajiarsko), Stockholm (Sverige vdsko), Roma (Italia
Taliansko), Wien (sterreich Raksko).
Viacer vit slovensk podoby cudzch zemepisnch nzvov sa u v sasnej
spisovnej slovenine bene nepouvaj, napr. Sonohrad Salzburg, Mohu
Mainz, Rezno Regensburg, Celovec Klagenfurt, Pkostolie Pcs,
Zhorelec Grlitz. S to u historick nzvy. Historick nzvy sa vyuvaj
zva iba v textoch, ktor sa tkaj starch dejn, napr. Sonohrad v
prcach z dejn Vekomoravskej re, podobne nzvy Mohu, Rezno a
alie.
V sasnej spisovnej slovenine ustupuj alie vit podoby, napr.
Pasov Passau, Carihrad Istanbul. Iba zriedkavo sa doterajie vit
slovensk podoby nahrdzaj novmi vitmi podobami, ktor s z hadiska
vslovnosti bliie k vslovnosti v pvodnom jazyku, napr. Wrocaw
Vratislav, novia tandardizovan podoba Vroclav.
Ako vit podoby sa niekedy pouvaj aj pln alebo iaston preklady
cudzch nzvov, napr. Cape Town, Kaapstad (anglick a afriknsky nzov)
Kapsk Mesto.
P o z n m k a. Spis slovenskch vitch podb cudzch zemepisnch
nzvov sa uvdza v publikcich radu geodzie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem
(Bratislava 2000) a Slovensk vit nzvy geografickch objektov
leiacich mimo zemia Slovenskej republiky (Bratislava 1999).Slov
prebrat z jazykov s inmi grafickmi sstavami (nie s latinkou), v
ktorch sa jednotliv hlsky zapisuj
psmenami (grafmami), prepisuj sa do sloveniny dvojako:
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
1. Oproti psmenu jednej abecedy stoj psmeno alebo aj viacero
psmen druhej abecedy poda vslovnosti na istom mieste. Tento spsob
prepisu sa v naom jazyku pouva bene a vol sa t r a n s k r i p c i
a. Zsady takhoto prepisu poda vslovnosti z cyrilskho psma (azbuky)
a z grckeho psma do latinky pouvanej v slovenine sa podvaj v
osobitnch tabukch (s. 76 84).
2. Oproti psmenu jednej abecedy stoj vdy to ist psmeno alebo to
ist spojenie psmen druhej abecedy. Tento spsob prepisu sa vol t r a
n s l i t e r c i a a pouva sa v odbornch prcach, v knininej praxi
a bibliografich.
Napr. poda zsad transkripcie sa meno prepisuje ako Piatakov,
poda zsad translitercie ako Pjatakov, meno ako Voloa, resp.
Volodja.
2. PSANIE HISTORICKCH OSOBNCH MIEN Z UHORSKHO OBDOBIA SLOVENSKCH
DEJN
Men osb vystupujcich v uhorskom obdob slovenskch dejn (do roku
1918), psan dosia nejednotne (zlokovm alebo maarskm pravopisom), pu
sa poda zsad slovenskho pravopisu; odstrauj sa aj zdvojen a alie
nefunkn psmen, najm h, a kvantita v nich podlieha rytmickmu zkonu.
Naprklad: Pzmny sa pe Pzma, Rkczi/Rkczy sa pe Rkoci, Forgch/Forgcs
sa pe Forg, Zichy sa pe Zii, Bercsnyi sa pe Berni, Ndasdy sa pe
Ndady, Plffy/Plffi sa pe Plfi, Illshzy sa pe Ilehzi, Krolyi sa pe
Kroli, Ghyczy sa pe Gici, Thurzo sa pe Turzo.
O psan i, y v tchto mench plat, e po samohlskach a po vetkch
spoluhlskach okrem tvrdch d, t, n sa pe i (emei, omodi, Ebergni,
ri, Kohri, ki, Kroli, Tkli). Po tvrdch spoluhlskach d, t, n sa pe y
(Erddy, Ndady, Platy). Vnimkou je meno Bokaj, ktor peme v zauvanej
podobe s j.
V slovenskej podobe sa pu tie men, ktor s v takejto podobe
historicky doloen (Svtojnsky, Kubnsky, Paluck namiesto maarizovanch
Szentivnyi, Kubnyi, Palugyai).
P o z n m k a. Zsady psania historickch osobnch mien z uhorskho
obdobia slovenskch dejn boli vypracovan v slade so zvermi komisie
pre historick terminolgiu pri Historickom stave SAV, ktor sa
prediskutovali aj za asti alch historikov, literrnych a prvnych
historikov, jazykovedcov, archivrov a bibliografov (porov. Slovensk
archivistika, 15, 1980, . 2, s. 199 211). Nleit podoby mien uvdza
eszvzkov Slovensk biografick slovnk (Martin 1986 1994).
3. HLAVN ZSADY PRISPSOBOVANIA STAROGRCKYCH A LATINSKCH MIEN1.
Mnoh antick grcke a latinsk men sa dlhoronm pouvanm v slovenine
adaptovali, t. j. vyslovuj a pu sa
ustlenm spsobom, ktor je pri grckych mench odchodn od prepisu
vlastnch znakov poda tabuky na s. 83 84. Na-prklad meno slvneho
grckeho renka m v grtine podobu prepsan podoba je Dmosthens, ale v
platnch kodifikanch prrukch sa zaznamenva podoba Demostenes.
K takmto prpadom patria napr. osobn men Homr, Tles, Euklides,
Sofokles, Euripides, osamostatnen asti niektorch viaclennch osobnch
mien, napr. Ovdius (osamostatnilo sa z trojlennho mena Publius
Ovidius Naso), Verglius (Publius Vergilius Maro), Horcius (Quintus
Horatius Flaccus), alej men Katilna, Spartakus, Jlius, Hadrin,
Vespazin, Dioklecin a i. Zo zemepisnch mien s to men Atny, Rm,
Ibria, Trcia, Teslia, Dalmcia, Akvitnia at., z mien mytologickch
bytost Herakles/Herkules, Bakchus, Poseidn, Sizyfos, Dionzos, z
ostatnch vlastnch mien napr. Iliada, Odysea, Kvirinl. Adaptovan men
sa uplatuj najm v kultrnej publicistike, v prekladoch umeleckej
literatry, v popularizanej literatre. Tieto prklady ukazuj
odvodnenos modifikcie hlavnch zsad prepisu pre potreby benej praxe.
Modifikciou sa rozumie najm nezaznaovanie kvantity a aspirovanch
hlsok poda stavu v grtine. Je to odvodnen vslovnosou (v slovenine
je neaspirovan vslovnos a in kvantita ako v grtine), ustlenosou
pravopisu v bene pouvanch mench (Teodor, Teofil), tradciou pri
kodifikovan znanho potu starogrckych vlastnch mien a napokon aj
sasnou praxou prekladateov antickch filozofickch, historickch a
inch prc. S ohadom na to sa grafma prepisuje ako t, pouvaj sa teda
podoby Demostenes, Temistokles, Pytagoras, Trcia. Obdobne namiesto
grafmy sa najm na zaiatku slov nepe rh, ale iba r: Radamantys,
Rodos, Reia.
2. Zaiaton grafma i sa aj v pozcii pred samohlskou v grckych
mench ponechva, napr. Iokasta, Iamidovci, Iason, Ielysos, kee ide o
slabin i.
Grafma i na zaiatku latinskho mena, ke po nej nasleduje
samohlska, sa prepisuje ako j, kee ide o neslabin i: Janiculum,
Janigena, Juno, Jupiter. Grafma i oznaujca samohlsku i medzi dvoma
samohlskami sa zachovva v grckych aj latinskch mench: Ptolemaios,
Plataia, Pompeius (i je sasou klesavej dvojhlsky).
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
Latinsk grafma c vyslovovan ako k sa pri prepise, ale nie pri
adaptcii, zachovva: Marcus, Cornelius, Crispus, Quinctius.
Grafma t (vyslovovan ako c) v intervokalickom postaven, ako aj v
pozcii po spoluhlskach n, r, c (vyslovovanej ako k) sa v latinskch
mench ponechva: Palatium, Martialis, Actium, Terentius.
Pri prepise sa zachovva intervokalick s, ktor sa okrem inho aj
pod vplyvom grtiny a inch jazykov vyslovuje a neraz aj pe ako z, t.
j. pe sa Hesiodos, Teseus, Perseus.
Zdvojen spoluhlsky sa repektuj v grckych aj latinskch vlastnch
mench: Achilles, Bellos, Pallanteum, Messapus, Hammn.
Latinsk zloka ph oznaujca grcke sa prepisuje grafmou f:
Paflagnia, Frgia, Memfis.Latinsk zloka ae vyslovovan ako sa
zachovva: Scaevola, Laelius, Annaeus, Caecilius.Digram (dvojlenn
grafick znak) qu sa pri prepisovan latinskch mien zachovva: Quiris,
Quintilis, Tarquinius,
Quintus.3. Zreten rozdiely medzi grtinou a sloveninou, resp.
latininou a sloveninou vo fungovan a rozloen kvantity
spsobili, e v slovenine sa vo vslovnosti ani v pravopise nevili
dve alebo dokonca tri dky za sebou. Men Nike, Antenor, Arete at. sa
prepisuj v zhode s ustlenou vslovnosou bez dok (nie Nk, Antnr,
rt).
ast typ grckych mien s (= ) v poslednej slabike sa v zhode s
ustlenou vslovnosou v slovenine prepisuje s krtkym e: Archimedes,
Sokrates, Aristoteles, Perikles, Polydeukes, Polykrates, Pylades
at.
Bez kvantity sa vo vslovnosti aj v pravopise ustlili men typu
Minos, Agenor, Nestor, Hektor. Naproti tomu men s koncovm -on, -ion
sa v zhode so ivou vslovnosou prepisuj s dlhm , napr. Chiln,
Kalydn, Xenofn, Apoln, Platn, Orin. Pravideln dku v slabike pred
zakonenm maj aj men na -num, -neum, -num, -num, -za, -flia, -mnia,
napr. Herkulneum, Palatnum, Germnia a i.
4. Niektor typy mien so zreteom na ich gramatick rod a zaradenie
do skloovacieho vzoru je vhodn nielen prepsa, ale aj adaptova. ensk
men Elis, Tetis, Lokris, Ceres mu ma v slovenine nominatvnu podobu
Elida, Tetida, Lokrida, Cerera utvoren z grckeho, resp. latinskho
genitvu. Odvodnenos takejto adaptcie sa uke pri ich porovnan s
viacermi vlastnmi menami na -is, -es, ktor s v slovenine muskho
rodu (Kalipolis, Memfis, Charkis). Rovnako je vhodn adaptova grcke
ensk men s koncovm (= ) na podobu s koncovm -a: Arachn Arachna, rt
Areta, Aigl Aigla, Atalant Atalanta at.
Grcke ensk men zakonen na sa prepisuj s -o: Alekto, Lampito,
Loto, Sapfo, Lto.Nezvyajn hlskov sklad na konci enskch mien sa pri
prepise zachovva, napr. Nausika.
P o z n m k a. Nvrh zsad sa prerokoval na porade slovakistov a
klasickch filolgov na osobitnom zasadnut pravopisnej komisie pri
Jazykovednom stave udovta tra SAV 24. 11. 1988.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
IV. PSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNAJednotliv slov sa v psme
oddeuj medzerami. Dovedna, teda bez medzier, pu sa jednotliv asti
zloench slov,
napr. medzistavn, trkopiesok, vekomesto, vedeckovskumn,
pravdovravn.Niekedy (pri vyjadrovan samostatnosti zloiek,
vzjomnosti a pod.) spolupatrinos pvodne samostatnch slov sa
naznauje spojovnkom, napr. bielo-erven, slovensko-esk,
esko-slovensk, bielo-modro-erven, vedecko-technick (porov. kapitolu
o psan spojovnka, s. 111 114).
Dovedna sa pu zloen predloky, napr. ponad, sponad, popri.Dovedna
sa pu pvodn predlokov spojenia, ktor sa zmenili na prslovky. S to
najm:1. prslovky asu, napr. podveer, nadrnom, predpoludnm;
predverom, podchvou, pozajtra, popoludn,
dodnes, donedvna;2. prslovky spsobu, napr.: odoka, nahlas,
namieste, doista, odspodku, pohromade, spravidla.V prslovkovch
vrazoch vyjadrujcich najm farbu, ako aj v niektorch asticiach a
citoslovciach peme predloku
spolu alebo oddelene, uprednostuje sa vak psanie dovedna, napr.
naerveno i na erveno, doervena i do ervena, naisto i na isto,
zaslobodna i za slobodna, naneastie i na neastie, doerta i do
erta.
Dovedna sa pu slovky v zkladnom tvare, napr. ptns, dvadsasedem,
stojeden, sedemstodvadsa, tiscp, sedemtiscdesa.
V zloitch prpadoch mono na zvenie prehadnosti oddeova tiscky,
stovky a desiatky s jednotkami, napr. 7 283 sedemtisc dvesto
osemdesiattri, 15 348 848 ptns milinov tristotyridsaosemtisc
osemsto tyridsaosem.
P o z n m k a. sla s viac ako tromi slicami sa lenia do skupn po
troch sliciach od poslednej slice alebo od desatinnej iarky doava,
alebo od desatinnej iarky doprava a jednotliv skupiny sa oddeuj
medzerou, napr. 5 328, 28 565, 139 824, 2 785 632; 37 582,628;
3,141 592 65. Letopoty sa pu bez medzery, napr. v roku 1848, na
zaiatku roka 2001.
V slovkch od 21 vyie peme oddelene od ostatnej asti jednotky:a)
pri skloovan zkladnch sloviek, napr. stodvadsiati tyria mui,
stodvadsiatich tyroch muov, so
stodvadsiatimi tyrmi mumi;b) v radovch slovkch, napr.
stodvadsiaty tvrt astnk, stodvadsiateho tvrtho astnka,
v tiscdevstoosemdesiatom piatom roku.P o z n m k a. slovky
oznaujce stovky a tiscky sa pu spolu, napr. dvesto, sedemsto,
tritisc, dvadsasedemtisc,
stoosemdesiatdvatisc. Spolu sa pu aj radov slovky zloen z
jednotiek, stovk a tiscok, napr. stoprv, dvetiscdruh. slovky
oznaujce miliny, miliardy, biliny sa pu oddelene, napr. tyri
miliny, p milinov, tri miliardy, sedem bilinov.Dovedna sa pu zloen
prdavn men s slovkou, resp. zlomkovm vrazom v prvej asti, napr.
dvojron,
trojnsobn, tvorramenn, pdov, triapolizbov, poldruhakilov,
esdesiatwattov, dvestodvadsavoltov.
-
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd.
Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom .
618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
V. ROZDEOVANIE SLOV
V psme sa slov rozdeuj, ak sa cel nezmestia na koniec riadka.
Rozdeuj sa iba viacslabin slov, jednoslabin slov, napr. trest, vlk,
prst, Nr, Fn, ak, tak, vak, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, t, tk,
sa nerozdeuj.
Slov r o z d e u j e m e:1. na rozhran morfm (najmench vznamovch
ast slov),2. na rozhran slabk (najmench rytmickch jednotiek, na
ktor sa delia pri vyslovovan).Pri rozdeovan slov v prvom prpade sa
berie do vahy vznamov lenenie slov, v druhom prpade zvukov
lenenie slov.
1. Na rozhran morfm rozdeujeme slov takto:a) Oddeujeme
jednoslabin alebo viacslabin predponov morfmy, napr. vy-bra,
odo-bra, predo-strie, za-mkn,
za-streli, po-sloveni, roz-s sa, ne-dba, pod-plukovnk,
nad-strmajster, pra-slovansk, pri-mlad, proti-hr, s-hvezdie,
vo-pcha, po-drobi (rozdrobi), po-drobn, pod-robi (podmani),
zo-stpi, vzo-prie sa, in-truktor, pro-stredn, trans-litercia,
syn-chronick.
Neslabin predpony v-, s-/z-, vz- neoddeujeme, napr. vpsa, vrazi,
voperova, spsa, zbra, vzs, vzplan.b) Oddeujeme odvodzovacie morfmy
(slovotvorn prpony) zanajce sa na spoluhlsku alebo skupinu
spoluhlsok, napr. vo-ba, sud-ca, kamart-ka, divadiel-ko,
masiel-ce, Argentn-an, Holand-sko, francz-tina, mera-dlo,
tehliar-stvo, stroj-ek, pn-a, ro-n, po-sk, ohyzd-n, mk-k,
nemen-n.
c) Oddeujeme gramatick morfmy (pdov a osobn prpony) zanajce sa
na spoluhlsku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi
(tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument),
pristp-me, pristp-te (tvary slovesa pristpi), neopus-me, neopus-te
(tvary slovesa neopusti), dvo-ma (tvar slovky dva/dve), tro-ma
(tvar slovky tri).
d) Oddeujeme slov v zloench slovch (asti zloench slov) na
hranici zloenia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, f-lekr,
es-uholnk, viac-elov, viac-hlasn, geo-metria, teo-lgia,
video-poiova. Spjac vokl neoddeujeme od prvej asti slova: vodo-vod,
zeme-trasenie, vrti-chvost.
P o z n m k a. 1. Ak morfematick lenenie slov nie je dostatone
zreten alebo si ho neuvedomujeme, dvame prednos slabinmu deleniu
(deleniu na rozhran slabk), napr. nav-tvi, prj-mu (tvar podst. mena
prjem), nj-mu (tvar podst. mena njom). Slabinmu deleniu meme da
prednos aj vtedy, ke sa zkladov morfma kon na samohlsku a prponov
morfma sa zana na skupinu spoluhlsok, napr. lieta-dlo i lietad-lo,
ban-ctvo i banc-tvo, lao-sk i laos-k. Prdavn men utvoren prponou -n
od prevzatch slov na -cia, v ktorch nastalo striedanie spoluhlsok
c/, meme rozdeli poda morfematickho princpu, napr. komer-n, funk-n,
alebo poda slabinho princpu, napr. komer-n, funk-n. V nejasnch
prpadoch so skupinou spoluhlsok meme uplatni dvojak delenie, napr.
jedno-tliv i jednot-liv, fun-kcia i funk-cia.
2. Ak zloen slov psan so spojovnkom rozdeujeme na mieste tohto
rozdeovacieho znamienka, spojovnk peme na konci prvho aj na zaiatku
nasledujceho riadka (spojovnk zopakujeme), napr. nzov
Raksko-Uhorsko rozdelme na as Raksko- (na konci prvho riadka) a
-Uhorsko (na zaiatku nasledujceho riadka), slovo slovensko-esk na
as slovensko- a -esk, iroko-aleko na iroko- a -aleko,
vedecko-technick na vedecko- a -technick. Ak sa rovnako znejce
slovo pe so spojovnkom, spojovnk opakujeme (spojovnk peme na konci
prvho riadka i na zaiatku druhho riadka), ak sa pe bez spojovnka,
spojovnk neopakujeme (spojovnk peme iba na konci prvho riadka),
napr. slovo kultrno-politick (tkajci sa kultry a politiky) delme na
as kultrno- a -politick, slovo kultrnopolitick (tkajci sa kultrnej
politiky) delme na as kultrno- a politick.
2. Na rozhran slabk rozdeujeme slov takto:a) Ak medzi dvoma
samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou, slabinmi r, l, ,
a samohlskou
alebo dvojhlskou) je jedna spoluhlska, slovo rozdeujeme pred
spoluhlskou, napr. e-na, pra-co-va, bie-ly, vl-na, vr-tie, v-ba,
S-a-va, ka-me-nr, pa-ra-bo-la, ia-ra, bie-lia-re, zna-me-niu (tvar
podst. mena znamenie).
b) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a
dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je
skupina dvoch spoluhlsok, slovo rozdeujeme na rozhran medzi
obidvoma spoluhlskami, napr. vet-ci, vet-ky, at-va, mas-lo, ls-ka,
prch-k, mk-vy, ma-lika, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami
(tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok),
chrb-tami (tvar podst. mena chrbt), pas-ca, Pop-rad, An-na,
mot-to.
c) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a
dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je
skupina troch alebo viac spoluhlsok a vntri spoluhlskovej skupiny
nie je morfematick rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prv
spoluhlska patr do prvej slabiky (na koniec prvho riadka), ostatn
spoluhlsky do alej slabiky (na zaiatok nasledujceho riadka), napr.
ses-tra, An-glian, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, pen-dlk.