Podnikanie I Júl 2014

PODNIKANIEpre tých, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou J Ú L 2 0 1 4

VYDÁVA SLOVAK BUSINESS AGENCY

PODĽA ČOHO SI VYBRAŤ FORMU PODNIKANIA?

JE ŤAŽKÉ PODNIKAŤV RAKÚSKU?

MENTORI AKO PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU

PODĽA ČOHO SI VYBRAŤ FORMU PODNIKANIA?

JE ŤAŽKÉ PODNIKAŤV RAKÚSKU?

MENTORI AKO PODPORA CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU

Elektronický časopis pre tých, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou I ročník 8 I ADRESA REDAKCIE: Slovak Business Agency, Miletičova 23 , 821 09 Bratislava 2 , heslo: „podnikanie“ I KONTAKTY: tel.: +421-2-50 24 45 09, fax: +421-2-50 24 45 01, [email protected] I www.sbagency.sk I www.msponline.sk I www.podnikatelkaslovenska.sk I www.ambasadorka.sk I ŠÉFREDAKTORKA: Jana Katreniaková I GRAFICKÁ ÚPRAVA: Vladimír Miškovský I príjem inzercie: [email protected] I SBA vznikla v roku 1993 za účelom podpory a rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku. I Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. I SBA © 2014

Podľa čoho si vybrať formu podnikania

Slobodný umelec je na úradoch veľká neznáma

Označovanie potravín vyvážaných mimo krajiny EÚ

8

3

Mentori ako podpora cestovného ruchu na Slovensku

14

Je ťažké podnikať v Rakúsku?

18

Obsah

Júl 2014

11

Chcete sa vyhnúť sankciám? Vypracujte si interné predpisy

Projektom EKOprofit ušetrili spoločnosti ročne cca 8 000 eur

22

26

3BIZ TIP

Označovanie potravín vyvážaných mimo krajiny EÚ

Ste povinní označovať trvanlivé potraviny pri vývoze mimo krajín EÚ? Je potrebné uviesť krajinu pôvodu alebo stačí označenie „Vyrobené v EÚ“?

V zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách ods. 1 písm. b): „ Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka týmito údajmi- obchodným menom a adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, baliarne, distribútora alebo dovozcu so sídlom v rámci spoločenstva.“ Čiže je tu zakotvená povinnosť označiť potraviny údajom vyrobené na SR, nestačí len vyrobené v EÚ. Ak by boli potraviny dovážané v rámci Európskej únie tento údaj vyrobené v EÚ postačuje (výnimkou sú všetky druhy mäsa, hydiny a rýb.) Na základe § 12 ods. 1 písm. k): „Ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín bol doklad o pôvode tovaru.

V tomto smere je koncipované aj nové Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004, ktoré sa bude uplatňovať od 13. decembra 2014 s výnimkou ustanovení o uvádzaní výživovej hodnoty, ktoré sa začnú uplatňovať 13. decembra 2016.Toto nariadenie sa vzťahuje na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na všetkých stupňoch potravinového reťazca. Vzťahuje sa na

všetky potraviny určené konečnému spotrebiteľovi vrátane potravín dodávaných zariadeniami spoločného stravovania a potravín určených na zásobovanie zariadení spoločného stravovania. Nie je v nariadení uvedené, že sa nevzťahuje na potraviny vyvážané mimo krajín EÚ. V prípade vývozu mimo krajín EÚ je potrebné každopádne splniť podmienky krajiny, kde sa budú potraviny predávať a distribuovať. Za týmto účelom kontaktujte príslušnú obchodnú komoru danej krajiny.

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch EÚ uplatniteľných na konkrétne potraviny.

„Je tu len jeden šéf: zákazník. A ten môže vyhodiť kohokoľvek vo firme od šéfa až po podriadených jednoducho tým, že svoje

peniaze jednoducho minie inde.“

Sam Walton

6 SOCIÁLNA POISŤOVŇA

Autori a umelci budú oznamovať zmenu čestným vyhlásenímAutori a umelci, ktorí skončia so svojou činnosťou (ako zárobkovou), by mali túto zmenu čo najskôr oznámiť Sociálnej poisťovni. Stačí, ak to urobia čestným vyhlásením. Nová situácia platí pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré nevykonávajú činnosť na základe oprávnenia na podnikanie, a teda aj pre autorov a umelcov. Postavenie SZČO od 1. júla 2014 už nebude založené na registrácii na daňovom úrade, sociálne poistenie takých osôb už nebude zanikať dňom skončenia registrácie na daňovom úrade, ale ukončí sa čestným vyhlásením.

Ak povinne poistený autor alebo umelec doručí pobočke Sociálnej poisťovne (podľa trvalého bydliska) čestné vyhlásenie, že prestal vykonávať činnosť autora alebo umelca, zanikne jeho povinné poistenie SZČO, a to najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Na

druhej strane, ak autor alebo umelec začne opätovne vykonávať autorskú a umeleckú činnosť a preukáže to Sociálnej poisťovni čestným vyhlásením, podľa výšky jeho príjmov za posudzovaný kalendárny rok

môže dôjsť k vzniku jeho povinného poistenia SZČO. To vznikne odo dňa, od ktorého podľa jeho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr však odo dňa doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Prvýkrát sa príjmy autorov a umelcov posudzovali na účely vzniku povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2013 alebo k 1. októbru 2013 (ak mali predĺženú lehotu na podanie

daňového priznania za rok 2012). Ak za rok 2013 dosiahli príjem vyšší ako 4 830 eur a platia poistné, neprihlasujú sa naň opätovne. Aj títo autori a umelci by si však mali skontrolovať sumu uhrádzaného poistného do Sociálnej poisťovne a na trvalom platobnom príkaze v banke upraviť jej výšku podľa základu dane z príjmu v daňovom priznaní za rok 2013. Novú sumu poistného prvýkrát uhradia za júl do 8. augusta 2014.

V záujme každého autora a umelca je, aby pri uvedených zmenách včas informoval Sociálnu poisťovňu. Vznik povinného poistenia a pravidelné platby poistného majú priamy vplyv na nárok a výšku dávok zo Sociálnej poisťovne a ovplyvňujú aj budúci starobný dôchodok. V prípade ukončenia umeleckej činnosti a čestného vyhlásenia o tejto zmene umelec ďalej nie je povinne poistený a neplatí poistné na sociálne poistenie.

7

Živnostník s nižším príjmom môže pracovať aj pri predčasnom dôchodku

Zmeny od 1. júla 2014 v oznamovacej povinnosti zamestnávateľa

Za istých okolností môže poistenec pracovať, zarábať a súčasne aj poberať predčasný starobný dôchodok. Je to prípad živnostníkov (alebo iných SZČO), ktorí vzhľadom na výšku príjmov neplatia poistné do Sociálnej poisťovne. Avšak v prípade, že ich príjem prekročí zákonom stanovenú hranicu (za rok 2013 príjem vyšší ako 4 830,00 eur), od 1 júla 2014 im vzniká povinné dôchodkové a povinné nemocenské poistenie a povinnosť uhrádzať poistné do Sociálnej poisťovne. Vtedy strácajú

nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Po zániku povinného dôchodkového poistenia môžu požiadať o uvoľnenie výplaty predčasného starobného dôchodku a jeho zvýšenie za obdobie povinného dôchodkového poistenia.

Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma

predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima. Nárok na predčasný starobný dôchodok tak poistencovi vzniká od sumy 237,80 eura.

Povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu dňa určeného na výplatu príjmov zamestnancov na tlačive Registračný list zamestnávateľa je s účinnosťou od 1. júla 2014 zrušená. Zamestnávateľ je však aj po 30. júni 2014 naďalej povinný uvádzať deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca – na tlačive Mesačný výkaz poistného

a príspevkov. Tento údaj je rozhodujúci pre určenie splatnosti poistného za zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom.

Takto sa odstránila duplicita oznamovacej povinnosti zamestnávateľa. Ten bol od 1. januára 2014 povinný uvádzať deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím

základom zamestnanca v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov a táto povinnosť mu zostala aj na tlačive Registračný list zamestnávateľa. V ňom už tento údaj oznamovať nebude.

Zmeny budú platiť od 1. júla 2014 po zverejnení v Zbierke zákonov SR.

Zdroj: www.socpoist.sk

Slobodný umelec je na úradoch veľká neznáma

Katarína Hulková, jedna z najúspešnejších živnostníčok Slovenska 2013, podniká v netradičnej oblasti: je umelecká šperkárka. Pracuje pod značkou Katu-Hula. O svojej práci hovorí, že vyrába šperky, ktoré sú tak trochu sochy na telo. Inšpiráciu hľadá v prírode a najväčší úspech majú jej prstienky, pri tvorbe ktorých si dovolí popustiť uzdu svojej fantázie

naplno. Verí, že spokojný zákazník prinesie ďalšieho zákazníka.

8 BIZNIS PRÍBEH

Foto EĽRO 2013

Patríte medzi najúspešnejšie živnostníčky Slovenska za rok 2013. Ovplyvnilo toto ocenenie nejakým spôsobom váš osobný a profesný život?V prvom rada som veľmi potešená, že sa mi dostalo toto uznanie. Úprimne, nečakala som to. V našich umeleckých kruhoch som bola dosť populárna aj pred ocenením, tak si myslím že v môj profesný život toto ocenenie neovplyvnilo. No v mojom rodnom meste Poprade som sa trochu viac dostala do povedomia ľudí a tomu sa veľmi teším. Stretávajú ma na ulici starí známi a gratulujú mi k úspechu. Je to veľmi milé.

Čo vás priviedlo k práci umeleckej šperkárky? Moja cesta bol trochu kľukatá. Začiatky môžem datovať do roku 1991, keď sme spolu s manželom absolvovali Tiffany stáž v Stuttgarte a plní elánu sme sa vrátili do Popradu a začali pracovať. No doba bola porevolučná a umeniu sa vtedy nedarilo. Tak sme pár rokov tvorili len pre potešenie rodiny a priateľov.

Narodili sa nám tri krásne deti a začala som uvažovať čo ďalej. Robiť niečo z domu bolo mojim snom. Až sme sa raz dostali na farmu na južnom Slovensku a tu robili tábor pre deti s rodičmi s rôznymi aktivitami. Tam ma napadlo oprášiť moju tvorbu a orientovať sa skôr na umelecký šperk. Po roku som na farme robila tiffany kurz so zameraním na šperk. Videla som veľkú radosť v očiach účastníčiek kurzu a vtedy som pochopila, že je to moja cesta.

Ako vyzerali vaše začiatky? Aké je to vlastne začať podnikať na Slovensku?Najviac ma asi trápila a trápi legislatíva: na úradoch je pojem slobodný umelec, či autor veľká neznáma. Jeden úradník Vám povie iné ako druhý. Myslím si, že na Slovensku nie je až také zložité začať podnikať. Stačí si vybaviť pár papierov a ste podnikateľ. Už horšie

je vydržať v podnikaní a hlavne nemôžete zaspať na ružiach. Vždy a hlavne vtedy, keď sa vám darí, musíte mať v hlave už hotový nový plán. Ak by som to povedala v reči šperkárky, musím mať na papieri úplne iný druh šperku, aký som doteraz robila. A prečo? Lebo kópie mojich šperkov vídam na internete a ten krok vpred ma drží nad ostatnými. Chýba tu niečo také, ako etika v podnikaní.

S akými prekážkami sa boríte teraz? Myslíte si, že majú u nás malí a strední podnikatelia vytvorené priaznivé a slušné podmienky na prácu?

Sú vysoké odvody a to je v remeselnej tvorbe neúnosné. Je to veľká škoda, pretože sa vytratia staré remeslá z povedomia ľudí a to by malo byť naše kultúrne dedičstvo, ktoré by sme si mali vážiť. Nie je mysliteľné, aby si starý remeselník platil mesačné odvody a zadovážil ešte aj elektronickú pokladňu, keď na remeselnom trhu občas zarobí len nejaké to euro.

Kam sa chystáte posunúť? Veľmi by som chcela preraziť so svojimi šperkmi aj na zahraničný trh. Čiastočne sa mi to darí. Moje šperky nosia ľudia v Tibete, Nemecku, Anglicku, Arabských Emirátoch, Austrálii, Kanade, Švajčiarsku a mohla by som neskromne pokračovať...:-)No ešte nemám v zahraničí stáleho odberateľa a na tom teraz pracujem.

Na základe vlastných skúseností, vedeli by ste začínajúcim alebo aj etablovaným podnikateľom/kám poradiť, dať nejaký užitočný podnikateľský tip. Neberte si neuvážene vysoké pôžičky na začiatok podnikania. Najprv si podnikanie skúste len tak, až keď uvidíte, že sa Vám biznis rozbieha, potom je aj priestor pre pôžičky. Nebudete z prvotných sklamaní rozčarované. Je to prirodzené. Tak, ako sa strieda noc s dňom, tak isto to platí aj v podnikaní. A ešte jedna rada na záver. Nenastavujte sa pri predaji tovaru len na jednu skupinu klientov.

Ja som si nikdy nepredstavovala, že budem mať najviac kupujúcich zo školstva, ale je to tak a veľmi sa tomu teším.

Kde si môžeme pozrieť vašu tvorbu?Na internete www.sashe.sk/Katu-Hula, na facebook/ Katarína Hulková alebo v našom dome v Poprade máte dvere kedykoľvek otvorené.

Nesplnený sen:Mať svoju dielničku a si len v nej tvoriť, nič neriešiť, mať gazdinú, mať mecenáša.

www.sashe.sk/Katu-Hula

“Neberte si neuvážene vysoké pôžičky na začiatok podnikania. Najprv si podnikanie skúste len tak, až keď uvidíte, že sa Vám biznis rozbieha, potom je aj

priestor pre pôžičky.

9

10

Foto EĽRO 2013

11

Podľa čoho si vybrať formu podnikania?

Pri rozhodovaní akú formu podnikania si vybrať vám možno pomôže nasledovné porovnanie dvoch najpoužívanejších foriem podnikania a to živnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Analyzovať ich budeme

z viacerých hľadísk.

TÉMA

12

Zodpovednosť za záväzky

Živnostník ručí pri podnikaní za svoje záväzky celým svojím majetkom. Z hľadiska rizika sa jedná o najrizikovejší spôsob podnikania, nakoľko ručí okrem vlastného majetku aj osobným majetkom svojho manžela/ky.

Pri podnikaní vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej s.r.o.) ručí za záväzky vzniknuté z podnikania iba samotná s.r.o. a nie jej majiteľ alebo spoločník (ručí iba do výšky svojho nesplateného vkladu v s.r.o.). Pri tejto forme podnikania je oddelený osobný majetok podnikateľa (ako aj jeho manžela/ky) od majetku spoločnosti.

Rizikovosť podnikania

Z hľadiska rizikovosti platí, že čím rizikovejšie činnosti živnostník vykonáva, tým je jeho riziko vyššie. Preto je pre neho výhodnejšie založiť obchodnú spoločnosť. Taktiež v prípade neúspechu, pokiaľ vlastní súkromný majetok väčšej hodnoty, je pre neho jednoduchšie podnikať vo forme obchodnej spoločnosti.

Daň z príjmov

Živnostník si môže vybrať akou formou uplatní výdavky súvisiace s podnikaním. Môže si uplatňovať skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie a udržanie príjmov, alebo si vyberie možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov. V prípade preukázateľných výdavkov je povinný viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, v prípade uplatnenia paušálnych výdavkov je povinný viesť evidenciu príjmov a prehľad pohľadávok a zásob.

Veľkou výhodou živnostníka je skutočnosť, že predmetom dane z príjmov sú iba skutočne uhradené odplaty za predaný tovar alebo poskytnuté výrobky a služby. Živnostník teda platí daň iba vtedy, ak mu odberatelia skutočne uhradia dodaný tovar, resp. služby. Výdavky si tiež môže odpočítať až po ich uhradení, a tak si znížiť svoju daňovú povinnosť. Zjednodušene povedané živnostník platí daň iba z príjmov, ktoré mu skutočne odberatelia uhradia, teda príjmov, ktoré obdrží na účet.

Obchodné spoločnosti sú povinné viesť podvojné účtovníctvo. Predmetom dane z príjmu sú všetky uskutočnené alebo prijaté služby a dodávky, bez ohľadu na úhradu. Spoločnosť s ručením obmedzeným teda platí 19% daň aj vtedy, ak jej odberatelia skutočne neuhradili dodaný tovar, resp. služby.

Odvody

Živnostník je povinný platiť všetky odvody z vymeriavacieho základu, ktorý je priamoúmerný príjmu z jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pri väčšom príjme musí živnostník odviesť aj vyššie odvody. Vymeriavací základ pre odvody poistného sa rovná rozdielu medzi príjmami a výdavkami a tento sa prepočítava podľa počtu mesiacov podnikania.

V prípade podnikania vo forme s.r.o. má spoločník nárok na podiel na zisku, konateľ sa môže zamestnať v spoločnosti ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo poberať odmenu za výkon funkcie konateľa.

Marketingový aspekt

Nespornou výhodou s.r.o. oproti živnosti je marketingový aspekt. Právnickú osobu vnímajú partneri (v rámci budúcej spolupráce, fúzie, investícií - i napriek obmedzenému ručeniu) ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšie partnera než je fyzická osoba.

Administratívna náročnosť

Živnosť je možné si založiť v priebehu jedného týždňa a žiadateľovi stačí vo väčšine prípadov navštíviť jednotné kontaktné miesto na obvodnom úrade. Ten sa postará o povinnosti spojené s registráciou žiadateľa na daňovom úrade ako aj o jeho prihlásenie do systému zdravotného poistenia. Počiatočné náklady podnikateľa na živnosť sú nízke. Pri založení živnosti nemá podnikateľ zákonom stanovenú povinnosť vložiť do podnikania minimálny počiatočný kapitál a náklady spojené so získaním živnostenského oprávnenia sú oveľa nižšie ako náklady spojené so založením iných foriem podnikania.

Založenie obchodnej spoločnosti je časovo aj finančne náročnejšie. Poplatky za vystavenie živnostenských oprávnení, ktoré obchodná spoločnosť potrebuje rovnako ako živnostník sú rovnaké, finančné náročnejší je následne zápis do obchodného registra a tiež je potrebné upozorniť na povinnosť vkladu do základného imania.

13FINANČNÁ SPRÁVA

Predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach

Predávate výrobky alebo poskytujete služby na trhových miestach? Máme pre vás dôležité informácie o podmienkach, ktoré

prináša novela zákona.

Trhové miesto zriaďuje obec alebo iná osoba, ktorej obec vydala povolenie na zriadenie trhového miesta. Predajca výrobkov a poskytovateľ služieb musí byť držiteľom povolenia na predaj a poskytovanie služieb, ktoré mu vydá obec. Základom je požiadať o vydanie povolenia, k žiadosti pripojiť požadované prílohy a splniť zákonom stanovené podmienky. Od 1. júla 2014 nadobúda účinnosť novela zákon č. 101/2014 Z. z.. 

Na trhových miestach môže na základe povolenia obce predávať výrobky a poskytovať služby• osoba oprávnená na podnikanie,• osoba predávajúca rastlinné

a živočíšne výrobky z vlastnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plody, pričom táto musí preukázať vlastníctvo, nájom alebo obdobný vzťah k pozemku, kde túto činnosť vykonáva,

• osoba predávajúca vlastné použité výrobky v primeranom množstve. 

Na trhovisku, tržnici alebo príležitostnom trhu je predajca výrobkov a poskytovateľ služby povinný dodržiavať trhový poriadok a riadiť sa podmienkami, za ktorých možno predaj výrobkov a poskytovanie služieb vykonávať. Zároveň musí rešpektovať zákaz predaja niektorých druhov tovaru (napr. pyrotechniky, tabakových výrobkov, liehovín, destilátov, liekov, autosúčiastok, chránených živočíchov a rastlín). 

Nové pravidlá platia pri predaji húb. Predávajúci podľa novely musí byť držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Obmedzenia platia na potraviny a spotrebné výrobky, najmä textilné a odevné výrobky, obuv, domáce potreby, elektrotechnické výrobky, drobný tovar, papierenské výrobky, kozmetiku, drogériový tovar, hračky a športové potreby. Nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia, orgány úradnej kontroly potravín a obce. Za porušenie

povinností môže orgán dozoru uložiť pokutu až do výšky 17 000 eur a pri opakovanom alebo hrubom porušení môže obec zrušiť povolenie na predaj a poskytovanie služieb na trhovom mieste. 

V rámci ochrany zdravia obyvateľstva, ochrany bezpečnosti a boja proti nelegálnej činnosti, kontroly vykonáva aj finančná správa. Colníci sa zameriavajú na kontrolu uplatňovania colných a daňových predpisov a tiež na dodržiavanie zákonov v oblasti ochrany spotrebiteľa, porušovania práv duševného vlastníctva, používania elektronických registračných pokladníc. Kontrolujú tiež uplatňovanie predpisov na tovary podliehajúce spotrebným daniam, hlavne alkoholické nápoje a tabakové výrobky.    

www.financnasprava.sk

Začiatkom júna sa v Bratislave uskutočnil v poradí prvý z troch mentoringových seminárov v rámci medzinárodného projektu EU Tourism Mentoring, v ktorom je Slovak Business Agency (SBA) vedúcim partnerom. Účastníkmi boli „budúci mentori“ zo Slovenska, Rumunska a Litvy pracujúci v oblasti cestovného ruchu, ktorí sa prihlásili na pozície mentorov v rámci projektu. Cieľom seminárov je vyškoliť z účastníkov mentorov, ktorí budú odovzdávať svoje získané vedomosti a skúsenosti

ďalším pracovníkom v oblasti cestovného ruchu. Prínosom je zavádzanie mentoringu do cestovného ruchu ako nákladovo efektívneho spôsobu na rozvíjanie zamestnancov. Celý sektor tak môže získať inovatívnu a efektívnu metodiku vzdelávania.

Lektorom seminárov je Gaby Marcon Clarke, ktorá sa venuje mentoringu vyše desať rokov. Gaby pôsobí vo Veľkej Británii v jednej z partnerských organizácii projektu Shine People &

Places.Ďalšími partnermi projektu sú Gecko Programmes Ltd., tiež z Veľkej Británie, VSI Saretas z Litvy a cestovná kancelária Activ Tours & Travels z Rumunska.

Počas semináru boli účastníci oboznámení s mentoringom ako takým, t.j. aký je rozdiel medzi mentoringom a couchingom, ako sa treba pripravovať na mentoringové stretnutia. Gaby zdôraznila, že mentoring sa v posledných rokoch

Mentori ako podpora cestovného ruchu na Slovensku

14 SBA

veľmi zmenil. Mentoringový vzťah v dnešnej dobe už neznamená mentor – ako staršia skúsená osoba versus mentee - mladý neskúsený človek. Tento učiteľsko- študentský vzťah sa vytráca a mentorom môže byť aj mladý energetický človek, ktorý má líderské schopnosti a vie si získať rešpekt a usmerniť ľudí. Vzťah medzi mentorom a menteem totiž vždy obohacuje obe strany a nielen mentee sa učí a získava od mentora ale aj mentor sa učí od svojho menteeho. Je to win-win situácia. Najdôležitejšia je

však pripravenosť mentora, pretože 3 z 10 mentoringových vzťahov zlyhajú práve pre emocionálnu nepripravenosť mentora.

Účastníci si mohli okrem teoretických poznatkov vyskúšať viacero praktických aktivít, ako napríklad úloha padajúceho balóna, v ktorej si museli určiť prioritu svojich cieľov alebo aktivitu v trojiciach, kde jeden účastník reprezentoval mentora, druhý menteeho a tretí bol pozorovateľ. Participanti si tak mohli prakticky

vyskúšať obe polohy mentoringu.

Všetkým účastníkom budú pridelení traja mentees z oblasti cestovného ruchu, ktorým sa budú venovať, a s ktorými ich čaká úvodné stretnutie pred ďalším seminárom v septembri v Rumunsku.

Projekt bol schválený v rámci programu celoživotného vzdelávania Leonardo da Vinci, podprogram transfer inovácií a je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie.

15

16 SBA

Slovenské spoločnosti budú mať ľahší prístup na trhy zahraničných partnerov

Slovak Business Agency (SBA) ponúka malým a stredným podnikom so sídlom na Slovensku možnosť registrovať sa do databázy medzinárodnej spolupráce, ktorá je v súčasnosti v štádiu prípravy.

Jedna z noviniek SBA, ktorá je realizovaná na základe kooperácie so zahraničnými partnermi, je podpora medzinárodnej spolupráce slovenských a zahraničných spoločností prostredníctvom vyslania a/alebo hosťovania skúsených manažérov v domácich a zahraničných spoločnostiach. Úvodným stretnutím bolo informačné podujatie zamerané na spoluprácu s uzbeckými partnermi, ktoré sa uskutočnilo 26. júna 2014 v Bratislave. Zúčastnené spoločnosti sa dozvedeli viac informácií o možnosti a podmienkach zapojenia sa do tohto programu.

Prehľad služieb, ktoré poskytuje SBA na podporu zahraničnej spolupráce:• poradenstvo, informácie

a konzultácie zamerané na podporu podnikania v zahraničí

• odborné podujatia so zameraním na podnikanie v zahraničí

• podpora medzinárodnej spolupráce - pomoc pri hľadaní obchodného, či technologického

partnera, nadväzovaní kontaktov a networkingu

• finančné programy pre firmy (mikropôžičky, rizikový kapitál a pod.)

• pomoc pri zapájaní sa do medzinárodných programov, projektov, výziev a tendrov

• sprostredkovanie možnosti ovplyvniť, pripomienkovať a kreovať európsku legislatívu

• zviditeľnenie úspešných príbehov firiem, ktoré využili služby SBA na podporu medzinárodnej spolupráce

• vydávanie informačných materiálov na témy týkajúce sa podnikania v zahraničí

• hosťovanie zahraničných manažérov vo Vašej organizácii a vysielanie Vašich zamestnancov na študijno-pracovné cesty v zahraničných firmách

Spoločnosti, ktoré majú záujem o služby SBA, sa môžu priebežne registrovať prostredníctvom on-line formulára. Radi Vám poskytneme viac informácií o databáze a podujatí osobne, e-mailom alebo telefonicky.

SBA, ako člen siete Enterprise Europe Network, podporuje medzinárodný rast slovenských podnikateľov,

sprostredkováva im kontakty na zahraničné spoločnosti a naopak zahraničným spoločnostiam na slovenské. Pomáha im nájsť potenciálnych obchodných, či technologických partnerov, preniknúť na nové trhy a to nielen v rámci EÚ, ale aj na trhy tretích krajín (napr. Rusko, Uzbekistan, Japonsko a iné). SBA ďalej organizuje podujatia zamerané na podporu medzinárodnej spolupráce, pomáha pri transfere technológií, či hľadaní partnera pre spoločný výskum a vývoj. Spoločnosti zaregistrované v databáze medzinárodnej spolupráce budú môcť využívať širokú škálu služieb SBA v tejto oblasti. Môžu sa zúčastniť odborných podujatí, neformálnych a networkingových stretnutí zameraných na podporu medzinárodnej spolupráce.

Kontakt:Slovak Business Agency (SBA) Miletičova 23 821 09 Bratislava

Tigran Aleksanyan 02 502 44 521 [email protected] www.sbagency.sk

17

Druhá šanca pre podnikateľov – šanca učiť sa z chýb

Začiatkom júna sa v Madride uskutočnilo druhé tohtoročné zasadnutie národných Vyslancov pre MSP. Vyslanci rokovali o viacerých témach, no najviac sa zamerali na tému „druhá šanca pre podnikateľov“. Podujatia, ktoré sa konalo 5. až 6. júna 2014, sa zúčastnil aj slovenský Vyslanec pre MSP, Ing. Branislav Šafárik, ktorý je súčasne generálnym riaditeľom Slovak Business Agency.

Podpora reštartu podnikateľov

V Európe každoročne ukončí svoje podnikanie niekoľko tisícok firiem, pričom len 50 % z celkového počtu prežije prvých 5 rokov od svojho založenia. 15 % z počtu zaniknutých firiem končí bankrotom a až 4 – 6 % podvodným bankrotom. Príčinou bankrotov nie je zlé riadenie firmy, mnoho krát ide o objektívne dôvody, akými sú napríklad neskoré platby. I keď je bankrot v ekonomike prirodzeným javom, jeho dopady na podnikateľov a spoločnosť sú veľmi veľké. Napríklad v roku 2009, z dôvodu platobnej neschopnosti, zaniklo v EÚ až 1,7 mil. pracovných miest. Vzhľadom na dôležitosť tejto témy musia štáty prijať potrebné opatrenia.Štáty musia v prvom rade vytvárať také podnikateľské prostredie, v ktorom bude riziko bankrotu eliminované. Ak k bankrotu dôjde, je potrebné zjednodušiť administratívne

a legislatívne postupy s tým spojené a následne podporovať reštart podnikateľov. Ďalej je v spoločnosti nevyhnutné eliminovať stigmu neúspechu, kedy u človeka vládne strach zo zlyhania v podnikaní. Systematické rozpoznávanie čestného a podvodného bankrotu je základom pri minimalizácii tohto strachu.

Nový začiatok – najdôležitejší krok po bankrote

Európska komisia ponúka členským štátom prostredníctvom Zákona o malých a stredných podnikoch („Small Business Act“) odporúčania a návod, ako dať čestným podnikateľom druhú šancu. Členské štáty v rámci druhej zásady z 10 zásad tejto iniciatívy, majú podporovať druhú šancu pre podnikateľov tým, že všetky právne postupy spojené s ukončením nepodvodného podnikania by mali byť, ak je to možné, do jedného roka ukončené. Členské štáty by mali tiež podporovať podnikateľského ducha v spoločnosti, aby sa podnikatelia nebáli nového začiatku a reštartérom zabezpečiť rovnaké podmienky, aké majú start-upy.

V zahraničí sú o krok vpred

V Belgicku poskytuje Zákon o kontinuite podnikania pre firmy vo finančných ťažkostiach

moratórium. Jeho cieľom je predchádzať situáciám insolventnosti a bankrotu. V Estónsku vytvoril Zákon o reorganizácii alternatívne postupy pri bankrote, ktoré umožňujú firmám prežiť i v prípade dočasnej platobnej neschopnosti. Vďaka Zákonu o platobnej neschopnosti, je v Lotyšsku tento proces jednoduchší a rýchlejší. Zabezpečuje sa tým stabilita finančného sektora a znižovanie zadlženosti v súkromnom sektore. V Chorvátsku vláda prijala nový zákon, ktorý prináša väčšie zabezpečenie aktív vlastníka MSP. Znamená to, že v prípade bankrotu nebude môcť byť celý jeho majetok skonfiškovaný.

Druhá šanca – možnosť začať odznova

Zavedenie a podpora politík druhej šance je často účinnejšia než tvorba politík na podporu start-upov. Druhá šanca predstavuje efektívnu možnosť vytvárať pracovné miesta a stimulovať hospodársky rast. Navyše, firmy zakladané takýmito podnikateľmi rastú rýchlejšie, ako firmy založené začiatočníkmi. Efektívne opatrenia v oblasti druhej šance vysielajú jasný odkaz, že podnikanie nemusí skončiť ako doživotný trest, ak veci nefungujú tak, ako by mali.

V Európe každoročne niekoľko tisíc firiem ukončí svoje podnikanie, pričom len 50 % firiem prežije prvých 5 rokov od založenia. Národný

Vyslanci pre MSP rokovali o tom, ako dať takýmto firmám druhú šancu.

18 SBA

Je ťažké podnikať v Rakúsku?

Rakúsko je jedna z najrozvinutejších krajín Európskej únie. Ak sa naučíte aké sú miestne pravidlá a ako jednať s úradmi, podnikanie v tejto krajine

vám môže priniesť zaujímavé skúsenosti.

Akou byrokraciou musí začínajúci podnikateľ v Rakúsku prejsť? Je to ľahšie, než by ste čakali. Podľa indexu ekonomickej slobody z roku 2014 patrí Rakúsko k najslobodnejším ekonomikám v Európe. Jeho cieľom je totiž umožniť rakúskym občanom rozvíjať podnikateľskú činnosť.

Slovensko vstupom do EÚ umožnilo svojim občanom voľne podnikať v jej krajinách. Bezcolná únia a spoločný trh znamenajú, že si štátni príslušníci SR môžu bez akýchkoľvek obmedzení v Rakúsku založiť vlastnú firmu. Spoločnosti so sídlom na území SR si zas môžu v Rakúsku založiť pobočky alebo dcérske spoločnosti či dodávať alebo odoberať výrobky a technológie.Zakladanie podnikov v Rakúsku

Pre fyzické a právnické osoby je možné mnohé administratívne kroky absolvovať na jednotných kontaktných miestach, niektoré dokonca aj on-line.

V prípade voľných živností vzniká spoločnosť dňom ohlásenia na JKM, kedy nadobúda oprávnenie napodnikanie po splnení všeobecných podmienok (rovnaké podmienky ako na Slovensku). V prípade regulovaných odvetví, na výkon ktorých sú potrebné určité odborné a profesionálne predpoklady, je vydanie oprávnenia na podnikanie podmienené splnením kvalifikačných predpokladov:• systémom automatického

uznávania sa uplatňuje v prípade takých povolaní ako sú napr. lekári,

• zdravotné sestry, zubári, veterinári,

pôrodné baby, lekárnici a architekti,• systémom uznávania odbornej

praxe, ktorý sa uplatňuje v povolaniach ako sú napr. výroba

• textilných výrobkov, výroba dopravných prostriedkov, chemický priemysel alebo stavebníctvo. V niektorých prípadoch sa vyžaduje prax v domovskej krajine až do 8 rokov,

• systémom všeobecného uznávania odborných kvalifikácií, ktorý sa uplatňuje na všetky ostatné

• povolania. V prípade značných rozdielov môže uznávací orgán v Rakúsku určiť dodatočné kompenzačné opatrenia alebo skúšky.

•

19

Povinnosti SZČO v Rakúsku

Pred tým, ako slovenský živnostník opustí územie SR, aby začal podnikať v Rakúsku musí najprv splniť podmienky na cezhraničné poskytovanie služieb platné v SR, až potom podmienky platné v krajine určenia, t.j. v Rakúsku.

Podmienky platné v SR:• potvrdenie o tom, že existuje práca,

ktorá musí byť vykonaná v Rakúsku (zmluva o dielo alebo objednávka z rakúskej strany v nemeckom jazyku)

• potvrdenie o tom, že živnostník vykonáva hospodársku činnosť na území SR, spravidla najmenej 2 mesiace (osvedčenie o živnostenskom podnikaní) - úradne potvrdený preklad preložený do nemčiny

• potvrdenie o tom, že živnostník urobí všetky opatrenia, aby sa mohol po ukončení svojich prác v Rakúsku vrátiť na Slovensko a pokračovať v jeho doterajších aktivitách (zaplatenie poistného za príslušné obdobie, existujúca prevádzka a pod.) Toto potvrdenie, tzv. potvrdenie A1, vydáva po splnení predchádzajúcich dvoch podmienok miestne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Ním potvrdzuje, že splnil podmienky na vyslanie a že je oslobodený od platenia odvodov do rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia. Toto potvrdenie je potrebné mať úradne preložené do nemeckého jazyka.

• v prípade regulovaných povolaní (napr. stavebné činnosti, sociálne a záhradnícke služby, čistiace a bezpečnostné služby atď. - zoznam rakúskych regulovaných živností) je potrebné predložiť príslušným rakúskym úradom (na Federálne ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže - BMWFJ) doklad o povahe a dĺžke praxe, ktorý vydáva miestne príslušný obvodný úrad

podľa toho, kde má SZČO svoje sídlo. Tento doklad preukazuje, že SZČO má dostatočnú kvalifikáciu na výkon prác v Rakúsku. Aby živnostník nemusel absolvovať rozdielové skúšky alebo vykonávať iné kompenzačné opatrenia, je potrebné mať prax v príslušnom odbore najmenej 2 roky za predchádzajúcich 10 rokov.

Pred tým, ako slovenský živnostník opustí územie SR, aby začal podnikať v Rakúsku, musí splniť podmienky platné pre cezhraničné poskytovanie služieb v Rakúsku:

1. VŽDY ohlásiť začatie poskytovania služieb v Rakúsku na Federálne ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže (BMWFJ) – urobiť tak môžete elektronicky – a to bez ohľadu na to, či ide regulovanú alebo voľnú profesiu. V prípade regulovaných povolaní je potrebné dodať vyššie uvedený doklad o povahe a dĺžke praxe. Tento postup je odporúčané uskutočniť 1 mesiac vopred. V prípade chýbajúcich dokumentov rakúske ministerstvo do 2 týždňov od prijatia žiadosti vyzve žiadateľa o ich doplnenie. V opačnom prípade automaticky zapíše SZČO do rakúskeho registra poskytovateľov služieb.

2. najmenej týždeň pred začatím poskytovania služby v Rakúsku oznámiť túto skutočnosť na centrálnom koordinačnom úrade pri Rakúskom federálnom ministerstve financií (ZKO). Potom si už treba dávať pozor, aby živnostníkovi v Rakúsku nevznikla stála prevádzkareň z titulustálych priestorov (napr. vlastná kancelária), trvalého zariadenia alebo prekročenia doby 12 mesiacov,odkedy vzniká automaticky stála prevádzkareň. Vznik povinností platiť dane z príjmu a DPH pricezhraničnom poskytovaní služieb odporúčame konzultovať s odborníkom na daňovú problematiku.

Potrebné dokumenty, ktoré by SZČO mal mať v prípade kontroly:• objednávka alebo zmluva o dielo z

rakúskej strany v nemeckom jazyku• potvrdenie o tom, že živnostník

vykonáva hospodársku činnosť na území SR najmenej 2 mesiace (úradne osvedčený preklad o živnostenskom podnikaní)

• doklady potvrdzujúce Vašu identitu• preložený a úradne osvedčený

formulár A1 vystavený Sociálnou poisťovňou

V prípade nesplnenia podmienok hrozia pokuty.

Projekty SBA

Slovak Business Agency pomáha slovenským podnikateľom aj pri vstupe na rakúsky trh, momentálne prostredníctvom dvoch projektov: TwinEntrepreneurs a Clustrat. V spolupráci s Vienna Business Agency a Združením mladých podnikateľov Slovenska realizuje projekt TwinEntrepreneurs. Projekt je zameraný na zlepšenie zručností a schopností startupistov preraziť, umožniť im spoluprácu so zahraničnými partnermi, výmenu know-how a skúseností. Podnikatelia získajú cez projekt veľmi cennú spätnú väzbu nielen od trénerov, ale aj od kolegov – podnikateľov zo Slovenska a Rakúska, nakoľko program je spoločný pre slovenské aj rakúske start-upy. Projekt CluStrat sa realizuje v rámci Operačného programu Central Europe. Zameriava sa na udržanie a zlepšenie konkurencieschopnosti klastrov v regióne strednej Európy, vývojom nových strategických prístupov.

MIKROPÔŽIČKA

Podnikateľ, ktorý:

je registrovaný a sídliaci na Slovensku (FO, PO) spĺňa definíciu mikro a malého podniku (zamestnáva menej ako 10 zamestnancov s ročným obratom a / alebo celkovou ročnou súvahou nepresahujúcou 2 000 000 eur alebo ide o malý podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb s ročným obratom a / alebo celkovou ročnou súvahou nepresahujúcou 10 000 000 eur) preukázal bezúhonnosť doložením výpisu z registra trestov

KTO MÔŽE ŽIADAŤO MIKROPÔŽIČKU

www.sbagency.sk/mikropozicky

Zoznam kontaktných

miest

Hlavným cieľom mikropôžičkového programu je sprístupniť finančné prostriedky podnikateľom formou úveru za zvýhodnených podmienok.

KDE ŽIADAŤO MIKROPÔŽIČKU

1 ÚVODNÝ POHOVOR

4 ROZHODOVANIE O POSKYTNUTÍ ÚVERU

2 PREDLOŽENIE ŽIADOSTI O ÚVER

3 POSUDZOVANIE ŽIADOSTI O ÚVER

minimálnavýška úveru 6 mesiacov 4 roky

maximálnavýška úveru

2 500 eur 50 000 eur

ZA AKÝ ÚROK BUDEM PÔŽIČKU SPLÁCAŤ

ÚČELÚVERU

AKO SA DOSTANEM K ÚVERU

VÝŠKA ÚVERU AKO DLHO BUDEM SPLÁCAŤ ÚVER

Zároveň sa poskytuje možnosť odkladu splátok istiny maximálne o 6 mesiacov.

Úroková sadzba je poskytovaná na úrovni referenčnej sadzby.

Výška referenčnej sadzby sa stanovuje ako súčet základnej sadzby a marže.

základná sadzba - je určená pre jednotlivé členské štáty Európskou Komisiou, ktorá ju uverejňuje na svojej webovej stránke

marža - je závislá od ratingu príslušného záujemcu a od úrovne ponúknutého zabezpečenia

Výsledná úroková sadzba je od 1,13 % do 9,03 %.

Záujemca získa základné informácie o možnostiach poskytnutia úveru u spolupracujúcej inštitúcie.

Vyplní sa predpísaný formulár žiadosti o úver, ku ktorému sa doložia potrebné prílohy (napr. výpis zo živnostenského alebo obchodného registra, výpis z registra trestov, podnikateľský plán, atď.).

Riadne predložená žiadosť je následne posudzovaná spolupracujúcou inštitúciou a mikropôžičkovým výborom. Posudzuje sa predovšetkým reálnosť predpokladov podnikateľského plánu, ekonomická efektívnosť projektu, návratnosti úveru ako aj navrhované zabezpečenie úveru.

Na základe podpísanej zmluvy o úver budú žiadateľovi poukázané finančné prostriedky na jeho bankový účet.

SBA prehodnotí úverovú históriu žiadateľa, reálnosť jeho podnikateľského plánu ako aj splnenie požadovanej miery zabezpečenia úveru. Na základe kladného posúdenia SBA vydá záverečné rozhodnutie o poskytnutí úveru.

Poskytnutý úver môže podnikateľ použiť na:

nákup hnuteľného a nehnuteľného investičného majetku potrebného na podnikanie rekonštrukciu a opravu prevádzkových priestorov a technológií nákup zásob materiálu, surovín, tovaru úhradu nákladov na nákup vstupov na zabezpečenie technologických procesov vo výrobe alebo v službách iné investičné projekty schválené vykonávateľom

5 POSKYTNUTIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

www.sbagency.sk/mikropozicky

22 LEGISLATÍVA

Chcete sa vyhnúť sankciám? Vypracujte si interné predpisyInterné smernice predstavujú sústavu pravidiel, ktoré sú dôležitou súčasťou riadenia a fungovania každého podniku. Ich účelom je predovšetkým stanoviť jednotné pravidlá pre určité jedinečné postupy a činnosti vo firme.

Niektoré interné normy musí podnikateľ vypracovať pod hrozbou sankcie, iné jednoducho uľahčujú chod podniku a prácu jeho zamestnancom. V článku sa zaoberáme povinnosťami slovenských podnikateľov vzťahujúcimi sa na vypracovanie interných noriem, ktoré sú priamo obsiahnuté v právnych predpisoch, a to podľa oblasti, ktorej sa týkajú:

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Asi najaktuálnejšou z uvedených je téma ochrany osobných údajov. Ustanovenia Zákona o ochrane osobných údajov zakotvujú povinnosť podnikateľov prijať určité bezpečnostné opatrenia a zdokumentovať ich obsah a rozsah. Nevyhnutnou súčasťou dokumentácie sú poučenia oprávnených osôb (zamestnancov), ich súhlasy so spracovaním ich osobných údajov, oznámenie/evidencia/registrácia informačného systému, či zmluva so sprostredkovateľom (napr. účtovným poradcom, spracúvajúcim osobné údaje zamestnancov), vrátane povinnosti viesť záznamy o kontrolnej činnosti a o zistených bezpečnostných incidentoch. Podrobnosti tejto bezpečnostnej dokumentácie upravuje Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Interným predpisom v pravom slova zmysle je Bezpečnostný projekt. V ňom sú obsiahnuté všetky opatrenia prijaté podnikateľom na zabezpečenie ochrany osobných údajov spracovávaných v jeho informačných systémoch; informačným systémom sa rozumie akýkoľvek systém, v ktorom sa spracovávajú osobné údaje (napr. mzdové systémy, či databázy zákazníkov). Povinnosť vypracovať Bezpečnostný projekt však majú podnikatelia len vtedy, ak sú v ich

informačnom systéme spracúvané osobitné kategórie osobných údajov (odhaľujúce rasový, etnický pôvod, náboženstvo, politickú alebo odborovú príslušnosť a pod.) a zároveň je ich informačný systém prepojený s verejne prístupnou počítačovou sieťou (internet), resp. ak ich informačný systém slúži na zabezpečenie verejného záujmu.

Za nevypracovanie dokumentácie na úseku ochrany osobných údajov môže Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky uložiť pokutu, a to vo výške od 1 000 eur až do 200 000 eur (napríklad v prípade neuzatvorenia riadnej zmluvy so sprostredkovateľom alebo nevypracovania Bezpečnostného projektu).

SPRÁVA A ARCHIVÁCIA DOKUMENTOV PODNIKATEĽA

Interným predpisom na ukladanie spisov podniku je Registratúrny plán. Podľa Zákona o archívoch a registratúrach musí každý podnikateľ viesť evidenciu záznamov svojich činností a vypracovať Registratúrny plán. Jeho cieľom je zaistiť korektnú evidenciu a ochranu dokumentov podnikateľa podľa vecných skupín (ako všeobecná správa a riadenie, personalistika, BOZP, vzdelávanie zamestnancov, účtovníctvo a mzdy, a pod.) v záujme účelného a systematického označovania a ukladania spisov.

Povinnosť mať spracovaný Registratúrny plán sa týka všetkých podnikateľov, z činnosti ktorých vznikajú dokumenty, ktoré majú trvalú dokumentárnu hodnotu, a ktoré sa archivujú pre účely vytvárania archívneho dedičstva Slovenskej republiky.

Pri absencii Registratúrneho plánu v podniku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oprávnené uložiť pokutu do 3 319 eur.

PROGRAM VLASTNEJ ČINNOSTI ZAMERANEJ PROTI LEGALIZÁCII PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI A FINANCOVANIU TERORIZMU

Účelom tejto internej smernice je upraviť povinnosti a pracovné postupy podnikateľa a jeho zamestnancov pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, v súlade so Zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Smernicu musia mať vypracovanú predovšetkým banky a iné finančné inštitúcie, podnikatelia, ktorí disponujú oprávnením vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu alebo zasielateľstvo, poskytujú služby na úseku správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, vrátane (napr.) realitných kancelárií a i.

Ostatní podnikatelia majú túto povinnosť len vtedy, ak uskutočnia v rámci svojej činnosti akýkoľvek obchod pre svojho klienta alebo na základe zmluvného vzťahu v hotovosti v hodnote najmenej 15 000 eur (pri súčasnom dodržaní obmedzení podľa Zákona o obmedzení platieb v hotovosti), a to bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú, alebo môžu byť prepojené.

Obsahom smernice Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu je napríklad nastavenie postupov pri zistení neobvyklej obchodnej operácie

JUDR. NATÁLIA KIŠŠOVÁ

Chcete sa vyhnúť sankciám? Vypracujte si interné predpisy

23

v rámci činnosti podnikateľa, forma a harmonogram vykonávania odbornej prípravy zamestnancov podnikateľa, spôsoby vykonávania kontroly vo vzťahu ku zákazníkom a iné.

Dohľad vykonáva Finančná spravodajská jednotka národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Tá je oprávnená uložiť pokutu za nevypracovanie tohto interného dokumentu až do výšky 165 969 eur.

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

Na úseku BOZP vypracúva každý podnikateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom pomere, viaceré interné normy na podklade niekoľkých právnych predpisov. Povinnosti podnikateľa súvisia s prevenciou a minimalizovaním rizík a faktorov, ktoré vplývajú na vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, podľa Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Dokumentáciu podnikateľa tvoria predovšetkým vnútorné pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s prihliadnutím na charakter práce a riziko poškodenia zdravia či pracovného úrazu, vlastný zoznam prác a pracovísk vo vzťahu k tehotným ženám, matkám a mladistvým, a zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Príslušné inšpektoráty práce sú oprávnené za porušenie povinností podľa Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj vo vzťahu k internej dokumentácii podnikateľa uložiť mu pokutu až do výšky 100 000 eur.

PROTIPOŽIARNA OCHRANA

Podľa Zákona o ochrane pred požiarmi a Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o požiarnej prevencii sú podnikatelia vo svojich priestoroch povinní zabezpečiť nielen rozsiahlu protipožiarnu dokumentáciu, ale napríklad aj opakujúce sa odborné školenia zamestnancov. Ide predovšetkým o Požiarny štatút právnickej osoby; analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru; Požiarny poriadok pracoviska; požiarne poplachové smernice; či Požiarny evakuačný plán. Viaceré z týchto povinností však podnikateľ môže splniť len v súčinnosti s odborným technikom.

Protipožiarnu kontrolu povinností firiem v ich objektoch a priestoroch kontrolujú okresné alebo krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru na úseku požiarnej prevencie, ktoré sú oprávnené uložiť sankcie až do výšky 8 298 eur.

ÚČTOVNÉ FIREMNÉ PREDPISY

Predovšetkým podnikateľom účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva sa odporúča vypracovať smernice o vedení účtovníctva, evidencii zásob, zásadách pre účtovanie, oceňovaní majetku a záväzkov, tvorbe a účtovaní opravných položiek a rezerv, evidencii peňažných prostriedkov v pokladnici, inventarizácii záväzkov, či zostavení účtovnej závierky a rozdelení hospodárskeho výsledku firmy. Ak podnikateľ vlastní alebo spravuje dlhodobý hmotný/nehmotný majetok, mal by vypracovať účtovnú smernicu o evidencii, obstarávaní, oceňovaní, odpisovaní, vyraďovaní a inventarizácii dlhodobého majetku. Smernicu by mal mať

spracovanú aj podnikateľ, ktorý vlastní aspoň jeden druh majetku, napríklad motorové vozidlo.

Spolu s inými účtovnými záznamami tieto interné predpisy predstavujú účtovnú dokumentáciu, ktorú vyžaduje Zákon o účtovníctve. Pri porušení predpisov v oblasti účtovníctva ukladá sankcie príslušný daňový úrad.

Povinnosti podnikateľa vypracovávať určené interné predpisy na základe zákona sú pomerne široko koncipované, na zabezpečenie bezproblémového fungovania firmy je však k dispozícii ešte mnoho ďalších druhov. Ide napríklad o smernice na ochranu obchodného tajomstva, na používanie služobného motorového vozidla, alebo rôzne pracovné poriadky či smernice o odmeňovaní zamestnancov a iné. Pri ich vypracovaní “na mieru“ pre konkrétnu firmu je taktiež možnosť využiť pomoc účtovníkov, právnikov alebo iných odborníkov.

Advokátska kancelária DT LEGAL, s.r.o. vznikla na území Slovenskej republiky v roku 2004. Poskytuje právne služby predovšetkým

v oblasti obchodného práva, občianskeho práva a práva nehnuteľností pre slovenskú aj zahraničnú klientelu.

JUDr. Natália Kiššováadvokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou

DT LEGAL, s.r.o. www.dtlegal.sk

24 SFA

Máte úspešný podnikateľský projekt? Ponúknite ho na trhu ako franšízu!

Stáva sa, že inšpiráciou úspešného podnikateľského projektu býva často jednoduchý, až takmer samozrejmý nápad. Napr. ako predávať vo veľkom čerstvú fašírku v žemli alebo obložené sendviče, či fritovanú obaľovanú kuracinu a hranolky. Pokiaľ by to chcel niekto zrealizovať naozaj vo veľkom, musel by vybudovať veľa predajných miest, vlastných prevádzok, na čo najväčšom území. Aby boli ponúkané produkty vo všetkých prevádzkach rovnako chutné a kvalitné ale pritom výrazne odlíšené od konkurencie, musia sa vyrábať podľa rovnakého postupu (receptu, konceptu a know-how). Odlíšenie od konkurenčných predajcov treba zvýrazniť označením vlastnou značkou (logom). Vybudovanie množstva vlastných prevádzok by stálo jedného investora veľa peňazí. Preto je pre autora nápadu výhodnejšie, aby si vlastnú prevádzku postavil každý jej prevádzkovateľ sám. Využil by ale pri tom pôvodný úspešný nápad, produkt a značku (a veľa iných výhod v logistike a marketingu) a za ich použitie zaplatil poskytovateľovi primeraný poplatok. Konkurencia samozrejme nespí, každý úspešný nápad sa snaží odkopírovať a použiť vo svoj vlastný prospech. Preto

je potrebné každú značku a výrobné know-how zákonným spôsobom pred zneužitím ochrániť. Takto nejako sa zrodí z pôvodného jednoduchého nápadu franchisingový koncept a z loga ochranná známka. Ono sa to takto zdá veľmi jednoduché, ale v skutočnosti je od nápadu po vznik, formalizáciu a realizáciu franchisingového konceptu dlhá cesta. Jedným z dôvodov je, že tvorba a rozvoj nového pôvodného (slovenského) franchisingového konceptu je vo všeobecnosti nielen dlhodobý ale aj finančne náročný proces. Každý franchisingový koncept ponúkaný na trhu ako úspešný a hodnotný produkt musí byť v praxi overený, ináč nezíska dôveru kupujúceho.

Podmienku úspešne podnikať aspoň v jednej pilotnej jednotke počas primerane dlhého obdobia ešte pred začiatkom tvorby franchisingového reťazca, ukladá európsky Etický kódex franchisingu, ktorý prevzala aj Slovenská franchisingová asociácia (SFA) a je záväzný pre jej riadnych členov. Za primerane dlhé obdobie pokladá SFA obdobie minimálne jedného kalendárneho roka, v ktorom by sa mali v praxi prejaviť

a overiť všetky sezóne vplyvy a ekonomické parametre biznisu. Dodržanie podmienok etického kódexu a serióznosť konceptu i jeho poskytovateľa si SFA u svojich členov overuje. Preto asi v súčasnosti na Slovensku počtom prevažujú renomované zahraničné koncepty. Je oveľa jednoduchšie a lacnejšie kúpiť si licenciu overeného úspešného franchisingového konceptu ako vyvíjať nový vlastný, pôvodný. Ak je však nápad naozaj komerčne zaujímavý, oplatí sa ho spracovať a ochrániť do formy, aby mohol byť ponúknutý na trhu ako hodnotný produkt za odplatu - teda franšíza. Takýmto postupom vznikli mnohé známe franšízové značky. Extenzívne globálne rozšírenie ich franchisingových prevádzok prinieslo majiteľom obdivuhodný podnikateľský úspech. Ide však o win-win obchodný vzťah, pretože aj užívatelia franšízy dosahujú primeraný výnos.

Franchisingový koncept, ktorý je odborne nastavený a dlhodobejšie úspešne odskúšaný, poskytuje jeho užívateľovi pravdepodobnosť primeranej predvídateľnej ekonomickej výnosnosti pri oveľa

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí viac ako 120 franchisingových systémov, z toho je cca štvrtina pôvodných slovenských. Vo vyspelých európskych krajinách je pomer opačný, teda počtom tam prevládajú domáce koncepty. Slovenská franchisingová asociácia (SFA) preto podporuje a radí pri tvorbe a rozvoji nových pôvodom slovenských franchisingových konceptov.

ING. JOZEF ŠÉTAFFY, PREZIDENT SLOVENSKEJ FRANCHISINGOVEJ ASOCIÁCIE WWW.SFA.SK

25

nižšej miere podnikateľského rizika ako prvoplánový sólový podnikateľský projekt. Franchising je štandardné podnikanie. Platia preň bežné zákony a predpisy z rôznych oblastí legislatívy (napr. Obchodný zákonník). Má však aj svoje zvláštnosti. Ide o skúsenosti získané v dlhoročnej praxi, ktoré treba akceptovať a dodržiavať, ináč to nemusí fungovať. Mnohé sú platné všeobecne, niektoré sú špecifické. Preto je vhodné, aby autor pôvodného nápadu pri tvorbe svojho nového franchisingového konceptu spolupracoval s odborníkmi - franchisingovými poradcami, ktorí mu pomôžu naformulovať a nastaviť franchisingový koncept do formy a obsahu zodpovedajúcemu kritériám seriózneho a hodnotného produktu. Ochráni to nielen povesť autora - poskytovateľa franšízy, ale zároveň zvýši hodnotu daného konceptu a značky.

Poradenstvom pri tvorbe, formalizácii a aplikácii franchisingových konceptov sa zaoberá Slovenská franchisingová asociácia. V súčasnosti napr. spolupracujeme pri tvorbe pôvodného slovenského franchisingového konceptu štýlovej, prémiovej reštaurácie s ázijskou a

európskou kuchyňou FOU ZOO. Hlavným cieľom SFA je rozvoj franchisingu na Slovensku. Asociácia je pripravená poskytnúť záujemcom svoj vlastný informačný potenciál. Disponujeme skúsenosťami našich členov, ktorí už vytvorili a prevádzkujú úspešné vlastné pôvodné slovenské franchisingové koncepty (Kinekus, Directreal, Pneubox, COOP Jednota, Rempo, Pizza Mizza). Našimi členmi sú aj renomované právnické a poradenské kancelárie, využívame tiež vedomosti a poznatky členov Zboru konzultantov SFA a renomovaných franchisingových poradcov. Akademické zázemie nám pomáha rozvíjať spolupráca s Obchodnou fakultou Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ak máte dobrý nápad stačí prísť a poradíme Vám, akým spôsobom by sa dal komerčne zhodnotiť.

V nasledujúcom čísle: praktický postup pri tvorbe franchisingového konceptu a jeho základných formálnych dokumentov, franchisingovej a licenčnej zmluvy.

Slovenská franchisingová asociácia (SFA) je významným propagátorom a iniciátorom rozvoja franchisingu na Slovensku.

Združuje subjekty ktoré využívajú franchising ako metódu podnikania a ktoré poskytujú svoje licencie a franchisingové

koncepty. Svojim pôsobením sa usiluje vytvárať podporu a priaznivé podmienky pre ich podnikanie a rozvoj.

26 SBA

Projektom EKOprofit ušetrili spoločnosti ročne cca 8 000 eur

Koncom júna 2014 ukončil projekt EKOprofit Bratislava svoju prvú pilotnú fázu. Spoločnosti, ktoré sa do neho zapojili sa

učili ako využívať trvalo udržateľné zdroje v podnikaní. Projekt bol systémovým stimulom, ktorý dokázal motivovať podniky

k zavedeniu environmentálnych opatrení vo svojich prevádzkach aj napriek tomu, že malé a stredné podniky majú limitované

kapacity.

EKOprofit Bratislava je projektová iniciatíva medzi mestami Viedeň a Bratislava, ktorej hlavným cieľom je pomôcť malým a stredným podnikom zlepšovať vzťah k životnému prostrediu a zároveň znižovať ich prevádzkové náklady. Zapojené spoločnosti dostali bezplatné, individuálne poradenstvo a podporu (starostlivosť) pri zlepšovaní ich vzťahu k životnému prostrediu, čo viedlo k zníženiu ich prevádzkových nákladov. Poradenstvo viedli skúsení odborníci na životné prostredie formou workshopov.

Slovak Business Agency (SBA), ako partner projektu, považuje aktivity realizované v rámci projektu za veľmi úspešný experiment, ktorý vytvoril podmienky na realizáciu inovatívnych

environmentálnych opatrení v podnikoch. Z dostupných štatistík vyplýva, že len 3% MSP realizuje inovácie s pozitívnym environmentálnym dopadom. To v kombinácii so všeobecne nízkou inovačnou aktivitou v kategórii MSP neumožňuje výraznejšie prepájať environmentálne opatrenia s ekonomickým rastom. „Napriek určitej podpore realizovanej zo štrukturálnych fondov na Slovensku stále chýbajú systémové nástroje, ktoré by motivovali podniky k zavádzaniu opatrení v oblasti trvalo udržateľného riadenia zdrojov a zhodnocovania environmentálnych výziev v podnikaní,“ približuje situáciu na Slovensku Daniel Pitoňák zo Slovak Business Agency a dodáva: „Nakoľko koncept podpory realizovanej v rámci

projektu sa ukázal ako úspešný bolo by dobré zabezpečiť jeho pokračovanie. Naším zámerom aj je rozšíriť tento koncept aj do ostatných regiónov SR. Preto v spolupráci s ďalšími projektovými partnermi hľadáme spôsoby ako zabezpečiť pokračovanie aktivít projektu tak v bratislavskom a trnavskom regióne ako aj v ďalších regiónoch SR.“

Hlavný partner: Denkstatt GmbHHlavný slovenský partner: Bratislavská regionálna komora SOPKPartneri: Slovak Business Agency, MA 22 Wien, Magistrát mesta Bratislavy

Zosumarizovanie projektu:počet konzultovaných spoločností: 32počet zamestnancov v spoločnostiach: cca. 16 000priemerne ušetrené náklady na spoločnosť: 7 800 € / rokpočet zrealizovaných opatrení: 185 (80% nízke/žiadne investičné náklady)počet naplánovaných opatrení: 141množstvo ušetrenej elektr. energie: - 1 481 000 kWhmnožstvo ušetrenej tepelnej energie: - 502 000 kWhmnožstvo ušetrených PHM: - 113 000 lzníženie emisií CO2: - 880 tzníženie produkcie KO: - 374 t

i

27

28 PAS

Podnikatelia sú naďalej nespokojní

Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2014 podľa hodnotení podnikateľov naďalej klesala, hoci sa tempo zhoršovania za posledný rok postupne spomaľuje. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 64,6 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,6 percenta. Najväčšie výhrady podnikateľov sa i naďalej týkajú vymožiteľnosti práva, nedostatkov v uplatňovaní princípu rovnosti pred zákonom a administratívneho zaťaženia.

Položkou s najvýraznejším poklesom spomedzi 33 hodnotených položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) bola už piatykrát po sebe vymožiteľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Pod negatívne hodnotenie sa okrem pretrvávajúcich problémov podpísala blížiaca sa voľba predsedu Najvyššieho súdu SR, pričom opätovná kandidatúra doterajšieho predsedu vyvolala vo verejnosti i medzi podnikateľmi negatívne reakcie. Optimizmus neprinieslo ani ohlásenie prípravy ústavných zmien s cieľom

obnovenia dôveryhodnosti justície.

Podnikatelia tak naďalej čakajú na zásadné a v praxi citeľné zmeny, ktoré by viedli najmä ku skráteniu súdnych konaní a lepšej predvídateľnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí.Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom je už tretí štvrťrok druhou najviac klesajúcou položkou. Negatívne sú vnímané predovšetkým nevyšetrené kauzy a podozrenia z korupcie, ako aj prípady, kedy sa pre procesné chyby dostávajú obžalovaní na slobodu. K horšiemu hodnoteniu tejto oblasti prispelo aj mimoriadne dovolanie ministra spravodlivosti v korupčnom prípade bývalého košického mestského poslanca. Podnikatelia boli kritickí aj k preferovaniu politiky udeľovania štátnych stimulov investorom pred celoplošným zlepšovaním podnikateľského prostredia.

Treťou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou sa stala byrokracia a s ňou súvisiace prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo. Zhoršené hodnotenie vyplýva z dlhodobého nadmerného administratívneho zaťaženia a nových

povinností spojených s kontrolnými výkazmi a zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý bol síce novelizovaný s cieľom odstrániť časť povinností, no podľa podnikateľov naďalej spôsobuje nadmernú záťaž.

Počas prvého štvrťroku 2014 zaznamenalo rast viacero hodnotených položiek. Väčšina z nich bola z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, kde si najviac polepšili informačná otvorenosť podnikov a vzťah podnikov k životnému prostrediu. Znamená to, že i napriek zhoršovaniu externých podmienok na podnikanie dokážu podniky zlepšovať svoje fungovanie a vnútorné procesy a takýmto spôsobom brzdiť celkový prepad kvality podnikateľského prostredia. Spomedzi externých faktorov si hodnotenie zlepšila stálosť a predvídateľnosť kurzu eura a cenová stabilita. Zlepšil sa aj prístup k finančným zdrojom, za čo podľa podnikateľov môžu nižšie úroky a lepšie podmienky splácania.

www.alianciapas.sk

Najväčšie výhrady podnikateľov sa týkajú vymožiteľnosti práva, nedostatkov v uplatňovaní princípu rovnosti pred zákonom a administratívneho zaťaženia.

29

Potenciál klastrov na SlovenskuAutomobilové, strojárske a klastre cestovného ruchu sú

najznámejšie na Slovensku. Vznikli aj napriek zložitej situácii – pri absencii vhodnej legislatívy, ktorá by definovala a podporovala

klastre ako také. Okrem tradičných klastrov, v súčasnosti pozorujeme rastúci potenciál pre vznik nových klastrov

prierezového charakteru.

Radia sa k nim pilotné projekty v rámci medzinárodného projektu CluStrat – „Aktívny vývoj ľudstva a jeho starnutie“ a „Budovy s nulovou spotrebou energie“. Ich cieľom je vytvárať siete a kontakty medzi zúčastnenými stranami, ponúknuť im možnosti pokročilých technológií, predstaviť nové koncepty na praktických ukážkach, školenia a transfer know-how.

Ku klastrovým koncepciám v rámci projektu CluStrat zorganizovala Slovak Business Agency v spolupráci s trenčianskou SOPK Regionálny dialóg, ktorého hlavnou témou boli „Nové trendy v klastrovej politike“. Podujatie, určené zástupcom verejnej sféry, tvorcom a realizátorom klastrových politík, klastrom, malým a stredným podnikom (MSP), ako aj vedecko-výskumným a vzdelávacím inštitúciám, ponúklo množstvo inšpiratívnych myšlienok, ktoré vyvolali aktívnu diskusiu.

Klastre a klastrová politika

K téme klastre a ich rozvoju na území Slovenska prispeli počas regionálneho podujatia svojím príspevkom viacerí významní predstavitelia. Východiská tvorby klastrovej politiky predstavil Miroslav Balog zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Zameral sa na lokálny, ale aj medzinárodný charakter jej tvorby a porovnanie s okolitými krajinami. Klastrové politiky sú vo veľkej miere zamerané najmä na vedu a technológiu (42 %), na druhom mieste je priemysel a podnikanie (38 %) a v neposlednom rade regióny (20 %). Účastníci sa ďalej dozvedeli viac o vplyve klastrovej politiky na rozvoj automobilového priemyslu priamo z pohľadu riaditeľa automobilového klastra Romana Bíra. O aktivitách Slovenského plastikárskeho klastra (SPK) a o tom, ako je prepojený výskum a vývoj do praxe hovorila Darina Machovičová z SPK. V rámci diskusie odzneli aj výzvy, ktorým musia klastre čeliť. „V súčasnosti sa stretávame s obmedzenými možnosťami zapájania sa do projektov chýbajúcou legislatívou na podporu klastrov, či s faktom, že predkladané výzvy nie sú smerované na klastre. Sú to nástrahy, ktorým musia klastre čeliť, aby mohli byť úspešné,“ uviedol Roman Bíro.

Nové trendy v klastrovej politike

Spoločnú stratégiu nových konceptov klastrovania pri podpore rozvíjajúcich sa ekonomických sektorov účastníkom prezentovali výstupy pilotných projektov v rámci CluStratu, ktoré sú výzvou pre MSP a pre rozšírenie ich aktivít. Prvý z nich - problematika Budov s nulovou spotrebou energie - Použitie zelenej energie – poukazuje na to, ako je téma spotreby úzko prepojená s našou blízkou budúcnosťou v oblasti šetrenia energií. Navyše, predstavuje príležitosť pre verejnosť a podnikateľské prostredie v rámci regiónov EÚ ako dosiahnuť finančnú úsporu vďaka šetreniu energetických zdrojov. Výstupom projektu je vypracovanie benchmarkingovej štúdie pre slovenský trh, ktorá pojednáva o transformácii starých budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

„Ideou projektu „Budov s nulovou spotrebou energie“ je začleniť myšlienky o úspore energií do národných a regionálnych strategických politických dokumentov. Žiaľ, to, čo nefunguje, je legislatíva a podnikateľské prostredie a v neposlednom rade aj finančné nástroje podporujúce transformáciu energetickej efektívnosti starých budov,“ uviedla Jarmila Dubrovayová, koordinátorka projektu CluStrat na Slovensku.

Druhým pilotným projektom je projekt „Aktívny vývoj ľudstva a jeho starnutie“, ktorý je zameraný na podporu stále aktuálnejších „smart domov a domácností“. Cieľovou skupinou sú najmä seniori a hendikepovaní ľudia, ktorým by tento typ zariadenia domácnosti uľahčilo každodenný život.

O projekte CluStrat

Cieľom projektu CluStrat je zmeniť pohľad na fungovanie klastrov a preniesť najlepšie koncepcie do klastrových politík jednotlivých krajín a v spolupráci s ostatnými projektovými partnermi zabezpečiť implementáciu projektu do reálneho života. CluStrat je strategický inovačný projekt implementovaný prostredníctvom programu Stredná Európa, spolufinancovaný z Európskeho regionálneho rozvojového fondu. V rámci Slovenska sú partnermi Slovak Business Agency, Klaster AT+R a Únia Klastrov Slovenska.

SBA

30 KALENDÁR PODNIKATEĽA

8.7.

15.7.

Zdravotné poistenie• odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za SZČO za jún 2014

Sociálne poistenie• odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie

v nezamestnanosti (dobrovoľné) a poistného do rezervného fondu solidarity za SZČO za jún 2014

Starobné dôchodkové sporenie • odvod príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za SZČO za jún 2014

Do výplatného termínu

Zdravotné poistenie• odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom

a zamestnávateľom za jún 2014 (preddavok na poistné z príjmu vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ)

Sociálne poistenie• odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v

nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ za jún 2014

Do 5 dní po výplatnom termíne

Daň z príjmov• odvod preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti znížených o úhrn

daňového bonusu zamestnávateľom za jún 2014Sociálny fond• prevod finančných prostriedkov do sociálneho fondu za júl 2014

Daň z príjmov• odvod dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb vyberanej zrážkou za jún 2014

(súčasne predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane príslušnému správcovi dane)• odvod súm na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb platiteľom

príjmu za jún 2014 (zároveň túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane)

31

25.7.

31.7.

21.7.

Daň z pridanej hodnoty • termín na podanie daňového priznania k DPH (pre platiteľov s mesačnou daňovou

povinnosťou) a zaplatenie daňovej povinnosti za mesiac jún 2014• termín na podanie daňového priznania k DPH za jún 2014 pre osoby, ktoré nie sú

platiteľmi dane, ale vznikla im povinnosť v zmysle § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a splatnosť dane

• termín na podanie daňového priznania k DPH (pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou) a zaplatenie daňovej povinnosti za II. štvrťrok 2014

• termín na podanie súhrnného výkazu za jún 2014 pre mesačných platiteľov DPH, ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci EÚ

• termín na podanie súhrnného výkazu za II. štvrťrok 2014 pre štvrťročných platiteľov DPH, ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci EÚ

• termín na podanie kontrolného výkazu k DPH za jún 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)

• termín na podanie kontrolného výkazu k DPH za II. štvrťrok 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)

Spotrebné dane • povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani a splatnosť spotrebnej dane z

alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za jún 2014

Daň z príjmov • splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu

právnických osôb za júl 2014 (mesačný preddavok vo výške 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti, ak tá presiahla 16 600 €)

Daň z motorových vozidiel• splatnosť mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel za júl 2014 vo výške 1/12

predpokladanej dane, ak predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 €

Prehľad za zamestnancov • termín pre platiteľa dane na predloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré

jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii (§32a zákona) a o daňovom bonuse (§ 33 zákona) za jún 2014

Daň z pridanej hodnoty • registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty (DPH) pre zdaniteľnú osobu, ktorá má

sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €

32 SBA

Mladé firmy zo Slovenska majú možnosť preraziť na 200 miliónovom trhu Brazílie.

Slovak Business Agency (SBA) pokračuje v rozvíjaní podporných programov na výmenu skúseností medzi slovenskými a zahraničnými spoločnosťami. Po úspešnom zahájení Manažérskeho tréningového programu pre Uzbekistan na Slovensku ponúka slovenským spoločnostiam možnosť objavovať latinsko-americké trhy.

Do 15. júla 2014 sa tak môžu slovenskí podnikatelia – začínajúci a potenciálni - prihlásiť do výmenného projektu CONNECT, ktorý spája podnikateľov medzi Európou a Brazíliou. Ponuka je určená pre slovenské spoločnosti z rôznych oblastí, ktoré na trhu pôsobia najviac 3 roky a osoby, ktoré si plánujú založiť vlastný biznis. Podmienkou účasti je i existencia presného biznis plánu. Výhodou je znalosť portugalčiny, španielčiny, alebo angličtiny. Vek účastníkov programu nie je obmedzený.

Úspešným záujemcom bude poskytnutá paušálna suma 1000 eur na cestu a 250 eur na mesačné náklady spojené s pobytom. Dĺžka výmenného pobytu je od jedného do šiestich mesiacov.

Okrem finančnej podpory zapojené organizácie zo Slovenska budú mať:podporu s mentoringom a so sprevádzaním v úspešnej brazílskej firmemožnosť spolupracovať a učiť sa od skúseného brazílskeho podnikateľapríležitosť zvýšiť zručnosti v konkrétnom obore, rozvíjať sebadôveru a zlepšiť jazykové znalostišancu nájsť si nových obchodných partnerov, získať prístup na nové trhy a urýchliť internacionalizáciu svojej firmypriestor na rýchly úspešný rozvoj start-upu alebo podnikateľského nápadu

Projekt koordinuje EBN (www.ebn.eu) a je finančne podporený z prostriedkov Európskej komisie. Viac informácií o projekte CONNECT sú dostupné na stránke www.eubrazilconnect.com. Slovenským spoločnostiam zároveň ponúkame bezplatnú registráciu do databázy medzinárodnej spolupráce, ktorú spravuje SBA. Databáza slúži na identifikovanie expertízy a potrieb slovenských firiem, ktoré majú záujem nájsť si obchodných a technologických partnerov na spoluprácu z vyše 50 krajín sveta. Vďaka členstvu SBA v

sieti Enteprise Europe Network môžu slovenské firmy získať informácie napr. i o tom, ako si založiť firmu alebo vyslať pracovníkov do krajín EÚ, ako sa zapojiť do medzinárodných výziev a tendrov či ako sa zúčastniť na projektoch v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Vstup do databázy TU.

Kontakt:Slovak Business Agency (SBA) Miletičova 23 821 09 Bratislava

Tigran Aleksanyan 02 502 44 521 [email protected] www.sbagency.sk

KOOPERAČNÉ PODUJATIE KONTAKT – KONTRAKT 2014

POČAS 56. MEDZINÁRODNÉHO STROJÁRSKEHO VEĽTRHU – MSV 2014

REGISTRÁCIA

www.sbagency.sk, www.enterprise-europe-network.sk

Slovak Business Agency v spolupráci s partnermi siete Enterprise Europe Network Brno si Vás dovoľujú pozvať na Kooperačné podujatie Kontakt – Kontrakt 2014 počas 56. Medzinárodného strojárskeho veľtrhu – MSV 2014

Kedy: 30.9.-1.10.2014Kde: BVV, Veletrhy Brno, Česká republika

Doteraz je zaregistrovaných 225 firiem ( Rakúsko 2; Chorvátsko 1; ČR 184; Nemecko 1; Maďarsko 11; Taliansko 2; Poľsko 4; Srbsko 1; SK 14; Slovinsko 1; Turecko 2; UK 1).

Program30.9.2014 a 1.10.2014 8:30 – 9:45 Registrácia v pavilóne A210:00 – 18:00 Bilaterálne stretnutia, návšteva veľtrhu MSV19:00 – 21:00 Spoločenský večer

Registrácia Ak sa rozhodnete zúčastniť kooperačného podujatia, prosím nezabudnite pri vypĺňaní profilu vyrolovať okienko: Asistujúca organizácia: EEN-NARMSP - Sovak Business Agency

Registračný poplatok: Vystavovateľ 20€ + DPH; Návštevník 40€ + DPH

Kontakt na organizátora: RHK Brno, Radek Kopecky, [email protected], Oľga Némethová, [email protected]

PRÍLOHA

INFORMAČNÉ LISTY ENTERPRISE EUROPE NETWORK

enterprise europe

TU!

ONLINE

REGISTR

ÁCIA

č

JÚL 2014

Podnikanie vydáva Slovak Business Agency

www.mesacnikpodnikanie.sk

www.sbagency.sk