Piaček, J. - Pozitívna virtualizácia ako podstata opätovanej lásky čiže súsrdečnenia (con-cor-dantiae) (2003).pdf

HODNOTOVÉ ASPEKTY SÚČASNÉHO SVETA

Zborník príspevkov z interdisciplinárnej vedeckej konferencie

s medzinárodnou účasťou konanej v rámci 5. výročného stretnutia SFZ

v dňoch 18.–19. septembra 2003 v Nitre

Slovenské filozofické združenie pri SAV Katedra etiky a katechetiky FF UKF v Nitre

Katedra filozofie FF UKF v Nitre Nitra 2003

Editor: PhDr. Slavomír Gálik, PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Emil Dragúň, CSc. prof. PhDr. PaedDr. Martin Žilínek, CSc. Technický redaktor: PhDr. Eugen Andreanský, PhD. Jazyková úprava: autori príspevkov © SFZ pri SAV & Katedra etiky a katechetiky FF UKF

a Katedra filozofie FF UKF v Nitre Vydavateľstvo IRIS, 2003 ISBN 80-89018-57-2 EAN 9788089018574

3

OBSAH Úvod ....................................................................................................................... 9

BROŽÍK Vladimír Hodnoty a svet hodnôt ....................................................................................... 13

PIAČEK Jozef Pozitívna virtualizácia ako podstata opätovanej lásky čiže súsrdečnenia (con-cor-dantiae) ............................................................................... 29

HAJKO Dalimír K premenám civilizačno-kultúrnych hodnôt v období globalizácie ........... 34

MICHALOV Jozef Potreba starostlivosti o formáciu duše ............................................................. 43

FARKAŠOVÁ Etela Spory o rozum/racionalitu (diskusie v súčasnej feministickej filozofii) ...... 51

MIESTO ČLOVEKA VO SVETE

HRUŠKA Ivan Hodnoty a evoluční ontologie ............................................................................ 61

VIŠŇOVSKÝ Emil Kultúra proti prírode? .......................................................................................... 67

KLIMEKOVÁ Anna Hra so slovami, alebo filozofické problémy autenticity, „dištancie“ človeka v novom miléniu (K niektorým filozofickým problémom autenticity človeka) ............................................................................................... 71

ONDREJKOVÁ Anna Ens per se v zmysle filozoficko-etickom .......................................................... 79

FULA Milan Na ceste k adekvátnemu antropologickému modelu vzťahu muž – žena ... 81

HREHOVÁ Helena Miesto a úloha ženy v súčasnom svete na pozadí diela P. N. Evdokimova „La femme et le salut du monde“ ............................................................................... 97

KORENÝ Peter Cena a dôstojnosť (K otázke inkomensurability hodnôt) ............................. 104

JEMELKA Petr Člověk – svět – příroda (Hodnota přírody jako téma filosofické historiografie) ....................................................................................................... 109

4

KUDLÁČOVÁ Blanka Premeny človeka v dejinách európskeho myslenia ........................................ 112

NOVOTNÁ Ivana Prvotné sebauvedomenie človeka v prostredí rodiny ................................... 118

RÁCZ Attila Steven Weinberg o mieste človeka vo svete ................................................... 121

ŠPINER Dušan Úloha človeka v dnes dusivej kultúre ............................................................... 125

JURINA Jozef Miesto človeka v postmodernej dobe ............................................................... 129

HRAŠKOVÁ Jana Gilgamešovo srdce včera a dnes ........................................................................ 136

LALÍKOVÁ Erika Človek v centre „biologickej“ filozofie Gejzu Vámoša ................................. 140

JOZEK Milan Trvalé dispozície v službe etickej zdatnosti človeka v myslení Pawła Kłoczowskeho ..................................................................................................... 144

PREMENY HODNOTOVÝCH ORIENTÁCIÍ V SPOLOČNOSTI

DIATKA Cyril Patočkov pohľad na cestu človeka (Európana) k sebe samému .................. 151

WOLLNER Ulrich Status tradície v spoločnosti ............................................................................... 157

CHOVANCOVÁ Jarmila Hodnoty vo svetle súčasného sveta .................................................................. 161

PRÍGL Alfréd – TURSKÁ Radoslava Analýza motívov a záujmov človeka a ich vzťah k hodnotovej orientácii ................................................................................................................ 165

VALENT Tomáš K problému objektivizmu a relativizmu vo filozofii dejín ............................ 171

FARKAŠ Pavol Koncept šťastia v hierarchii životných hodnôt antických kultúr ................ 175

LETZ Ján Príspevok axiologického personalizmu k premene hodnotovej orientácie dnešného človeka ................................................................................................ 181

5

MIKOLÁŠIK Martin Možnosti a hranice komunikatívnej teológie na hraniciach moderny ......... 187

ZBORAN Robert Informačná doba a hodnoty ............................................................................... 193

KRETOVÁ Elena K premene trendov hodnotovej orientácie rómskej komunity .................... 196

HÁBOVČÍKOVÁ Bohuslava Hodnotové aspekty „návratu psychiatrie do spoločnosti“ ........................... 201

PAUER Jozef Dilema prítomnosti a vízia poriadku ............................................................... 205

JONÁŠKOVÁ Gabriela Násilie a intolerancia – najvyššie hodnoty? .................................................... 209

TURAN Dušan Sociosynergická podstata hodnotových a svetonázorových orientácií civilizácie .............................................................................................................. 215

PETRUCIJOVÁ Jelena Multikulturní společnost – výzva, nebo symptom krize? (antropologický přístup) ................................................................................................................. 219

MÁRTON Milan Poznámky k globálnej kultúrnej medzere ....................................................... 225

STEKAUEROVÁ Ľubov Ekologická synergia a premeny hodnotových orientácií v spoločnosti ...... 229

ŠPIRKO Dušan Environmentálny problém ako dôsledok modernistického konceptu vzťahu kultúry a prírody ..................................................................................... 238

DUBNIČKA Ivan Niekoľko poznámok na okraj „zelenej“ etiky ................................................. 244

MINÁROVÁ Alena Etika zvierat a štúdium animal welfare ............................................................. 248

FILO Ondrej Stabilita spoločnosti a právne vedomie ............................................................ 255

SZAPUOVÁ Mariana Hodnoty a záujmy vo vedeckom poznaní: spory o autonómiu vedy .......... 258

KOTRUSOVÁ Jana Virtuálna realita – strašiak alebo nevyhnutnosť? ........................................... 265

6

RÉCKA Adriana Niekoľko poznámok k axiologickým aspektom výtvarného umenia v minulosti a dnes ............................................................................................... 268

JAKUBOVSKÁ Viera Animal rationale je animal metaphysicum lebo kubistický obraz ako deformácia dekonštrukcia .................................................................................. 272

PODMANICKÝ Ivan Vplyv eticko-sociálneho statusu učiteľa na humanizáciu jeho výchovného štýlu ................................................................................................ 279

MATULNÍK Jozef Premeny hodnotových orientácií v oblasti rodinného a manželského života ......................................................................................... 286

LAJČIAKOVÁ Petra – BLAŠČÍKOVÁ Andrea Pohľad na hodnotovú orientáciu mladých ľudí ............................................. 292

HUPKOVÁ Marianna – KOLDEOVÁ Lujza Koncepcia zmyslu života v súčasnosti ............................................................. 297

VÍTEK Miloš O duchovním rozměru veřejné správy ............................................................ 309

ŽBIRKOVÁ Viera Podiel Jana Patočku na rozvoji komeniológie ................................................ 313

ŽILOVÁ Zuzana Sloboda ako základná vlastnosť 21. storočia .................................................. 319

STAROSTLIVOSŤ O DUŠU ČLOVEKA

PORUBJAK Matúš Objav psýché v homérovských eposoch ............................................................ 325

GÁLIK Slavomír Mystagógia ako vrcholný výraz starostlivosti o dušu ..................................... 332

DOJČÁR Martin Praxis v mystike oblaku nevedenia .................................................................... 337

KOREC Svetozár Starostlivosť o dušu človeka v čínskej filozofii .............................................. 343

ANDROVIČOVÁ Zlata Starostlivosť o prírodu ako sposob starostlivosti o dušu človeka ............... 347

JAVORSKÁ Andrea Ontologický základ slobody ............................................................................... 353

7

BUGÁR Jozef Hľadanie duše ...................................................................................................... 360

SLAVKOVSKÝ Adrián Napätie a harmónia dvoch prístupov ku skutočnosti ................................... 365

FULA Milan Ľudská osoba, kríza jej identity a cesty k riešeniu .......................................... 371

PIAČEK Jozef Uvedenie do problému pozitívnej virtualizácie ............................................... 380

GÁLIKOVÁ TOLNAIOVÁ Sabína Psychagógia ako aktuálny problém na poli starostlivosti .............................. 385

KADUKOVÁ-ADAMCOVÁ Ivana Operujúci thetan – rozlúštenie fungovania našej mysle? .............................. 393

BREZINSKÝ Oliver Úrovne starostlivosti o dušu .............................................................................. 399

LOMNICKÝ Igor Starostlivosť o hĺbku ducha človeka v súčasnej slovenskej literatúre .......... 403

PRAVDA, MODERNÁ SKEPSA A VIERA

WIECZOREK Krzysztof Aksjologiczne aspekty współczesnego świata ................................................. 409

DÉMUTH Andrej David Hume a fakty rozumu ............................................................................. 416

ŠUCH Juraj Hodnota historickej pravdy v postmodernej dobe ......................................... 421

HAUER Tomáš Poznámky k rortyho politické vizi .................................................................... 426

LABUDA Pavol Reflexia nad povahou pojmu hodnota ............................................................. 431

KONDRLA Peter Od autonómnej hodnoty k diskurzívnej hodnote ......................................... 437

PALEČEK Martin Pokušení relativizmu ........................................................................................... 443

SIVÁK Jozef K pojmu virtuálnej reality ................................................................................... 461

8

KALISKÝ Ján Skepsa obdobia „post“ ....................................................................................... 468

VEVERKA Lukáč Ján Hodnoty ľudskej viery a tolerancie v hľadaní pravdy a mravnosti .............. 474

FEBER Jaromír Pravda víry ............................................................................................................ 481

RAJSKÝ Andrej Pre obnovu univerzálnej platnosti morálky ..................................................... 485

REMIŠOVÁ Anna G. E. Moore o vlastnosti byť dobrý a dobre ................................................... 491

ANDREANSKÝ Eugen Analytická filozofia náboženstva ....................................................................... 497

GRITTI Fabiano Kritika kresťanskej metafyziky v myslení E. Severina a U. Eca ................... 503

KÚTNY Ivan Špecifické rozlíšenie svedomia v aspekte viery (Niekoľko reflexných poznámok v aspekte interdisciplinárnej kompletizácie filozofickej a teologickej etiky) ............................................................................................... 508

ČARNOGURSKÁ Marina Význam klasických čínskych ontologických koncepcíí v globálnom svetovom filozofickom kontexte ...................................................................... 515

MIČANINOVÁ Mária – VARGOVÁ Eva ... a zemeguľu si rozdelil na dve polovice, na súš a vodu (ku kozmológii Ibn Gabirolovej Koruny kráľovstva) ............................................................... 522

29

POZITÍVNA VIRTUALIZÁCIA AKO PODSTATA OPÄTOVANEJ LÁSKY ČIŽE SÚSRDEČNENIA

(CON-COR-DANTIAE) JOZEF PIAČEK, Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava Pozitívna virtualizácia je aktualizácia (uskutočňovanie) kreatívnej po-

tencie konkordancie, čo spočíva nielen v uvoľňovaní, ale aj v rozširovaní hod-nototvorných síl (virtus) a nimi otvorených možných príbehov či histórií jej participantov. Pozitívna virtualizácia je uschopňovanie k účinnosti či pone-matickosti pri pretváraní zla na dobro (a škaredého na krásno), robenie účin-ným (ponematickým) na základe obohacovania inherentnými silami alebo schopnosťami konať dobro (krásno); je to zakomponovávanie takej štruk-túry do entít participujúcich na konkordancii, ktorá ich uschopňuje reagovať na nepredvídanú udalosť v prípade, že táto udalosť je nepriaznivá, tak, že ju pretvoria na niečo dobré, a v prípade, že je priaznivá, na niečo ešte priazni-vejšie. Pozitívna virtualizácia je teda uschopňovanie súsrdečniacich entít ro-biť dobro (krásno) tvárou v tvár milovanej bytosti alebo milovanému spolo-čenstvu. Pozitívna virtualizácia prýšti zo stretu milujúcich sa odlišností1, t. j. odlišností majúcich zo seba navzájom potešenie a vzájomne si prajúcich, ži-čiacich svoju inakosť, ako zakladanie možnosti pretvárať zlo na dobro (ošklivé na krásno) aj v (budúcich) nepredvídateľných situáciách. Bez pozi-tívnej virtualizácie niet konkordancie v zmysle synkriticizmu: pozitívna virtu-alizácia sa presadzuje ako ťažisko aktivity vo všetkých konkrétnych formách prejavu konkordancie čiže opätovanej lásky. V tejto súvislosti je veľmi dobre zrozumiteľný názor W. Wiecka, podľa ktorého láska zahrnuje aj schopnosť vnímať nové a cudzie veci na pozadí toho, čo dôverne poznáme, a pripustiť ich. Pozitívna virtualizácia navyše predpokladá skreatívnenie a zedukatívne-nie tejto schopnosti.

Pozitívnou virtualizáciou sa ustaľuje tendencia dobra (krásna), otvára sa možnosť prelomenia sféry platnosti empirického zákona väčšieho stupňa automatizmu na strane zla (ošklivého) než na strane dobra (krásna). Pod-mienkou (alebo jednou z podmienok) možnosti prelomenia sféry platnosti zákona väčšieho stupňa automatizmu na strane zla než na strane dobra je to, že tento zákon nepredpisuje rovnakosť zvýšenia stupňa automatizmu. Tento zákon sa neuplatňuje rovnako vo všetkých typoch reality a vo všetkých fá-zach existencie toho ktorého typu reality. Existuje typ reality, ktorým je mini-málne opätúvaná láska, súsrdečnenie čiže konkordancia, kde ustáva platnosť tohto zákona. 1 Týmito odlišnosťami môžu byť muž a žena, rôzne kultúry, sociálne skupiny, sociálne vrstvy

atď.

30

Spoločenstvo, v ktorom sa presadzuje pozitívna virtualizácia, je otvo-rené. Otvorenosť tohto spoločenstva je daná pozitívnou virtualizáciou ako konštituent tohto spoločenstva, a nie ako ideál, ku ktorému spoločenstvo smeruje alebo o dosiahnutie ktorého usiluje. Ideál je niečo, čo je mimo, je to kýžený zmysel, presnejšie kýženosť zmyslu, zmysel, ktorý má „ešte len nastať“. V tomto smere je ideál vyprahnutý tieň pozitívnej virtualizácie, ktorá je účin-ná a konštitutívna hic et nunc, zatiaľ čo ideál je iba regulatívny. Pozitívna virtu-alizácia vlastne spoločenstvo (národ, cirkev, rodinu, politickú stranu atď.) ruší ako izolované a de facto nastoľuje nový typ tohto spoločenstva a nový typ expanzie jeho vlastností, t. j. bez toho, že by to bola misia, propaganda a pod. tak, ako sa s tým bolo možné stretávať doposiaľ. Pozitívna virtualizácia prerušuje replikovanie doterajšieho spôsobu pobytu človeka na svete a usta-ľuje jeho inakosť. Pozitívna virtualizácia je ustaľujúcno inakosti ako toho, čo sa zakaždým odlišuje, ako toho, na čo si nikdy nemožno navyknúť, ako toho, v čom je vždy niečo nové, nejaká nová vlastnosť, jedinečná črta, nové svetlo, niečo, čo sa predtým nedalo rozoznať.

V pozitívnej virtualizácii nastáva inakosť ako čosi, čo sa nedá zachovať, zapamätať, čo nemožno skúmať ani pomenovať, čiže ako niečo immemorabile a ineffabile. Keď je tu inakosť uvoľnená k bytiu a uvedomovaniu, niet tu myš-lienky, ktorá by sa k nej mohla priblížiť, niet tu času, v ktorom by sa dalo zare-gistrovať jej nastanie alebo v ktorom by sa dala predvídať.2 Inakosť uvoľňo-vaná k bytiu pozitívnou virtualizáciou je nepredvídateľná: v opačnom prípa-de, čiže v prípade predvídateľnosti „inakosti“ by v skutočnosti nešlo o ina-kosť, ale o predvídaný stav druhého v niektorom z jeho modov, napr. ako cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, správanie druhého podľa našich potrieb atď. A to naposledy uvedené je už vždy niečo staré, pretože sme o tom vopred vedeli.

S pozitívnou virtualizáciou pozoruhodne analogizuje tantra ako nielen nástroj pre rozšírenie obyčajného poľa vedomia a dosiahnutie suprave-domia3, ale aj ako nástroj na dosiahnutie koreňa bytia a doposiaľ neznámych schopností a možností človeka ([1], 99 a n.).

Rozvrh virtualizačných aktov má povahu ordo amoris. Ordo amoris je konkrétnym apriori pozitívnej virtualizácie, pretože v ňom nie je obsiahnuté iba naše mravné okolie a náš mravný osud, ale aj mravné okolie a mravný osud našich blížnych. Výhľad na tento virtualizačný aspekt Schelerovho ordo amoris podľa mojej mienky otvára Jan Patočka, keď upozorňuje na to, že „ordo amoris nie je u všetkých ľudí to isté!“ ([2], 176).4 2 Najlepší sú tí dobrí, ktorí o tom ani nevedia. 3 Čo by bolo iba analógiou inscendencie. 4 Podľa Patočku totiž „rozmanité ethos rodín, národov, kmeňov, kultúrnych okruhov súvisí

s tým, že ordo amoris spoločností a jednotlicov je rôzny. Nielenže máva pôvodná láska, od-haľujúca hodnoty, rôzny dohľad, rozmanitú šírku svojho pohľadu, ale aj preto, lebo môže

31

Pozitívnou virtualizáciou sa utvára autoterapeutické spoločenstvo5, čiže spo-ločenstvo bez očakávania pomoci zvonku, v ktorom si participanti konkor-dancie dobrovoľne a spontánne čiže bez vonkajšieho programovania alebo organizovania pomáhajú v eventuálnych krízových situáciách vyvolaných z akýchkoľvek príčin a odstraňujú ich negatívne dopady či už na psychiku alebo somatiku participujúcich. Pozitívna virtualizácia však nečaká na situá-ciu nemožnosti dočkať sa pomoci zvonka, ako by tomu bolo v prípade nech-cenej separácie spoločenstva v dôsledku katastrofy. Pozitívna virtualizácia pôsobí nezávisle od toho, či je spoločenstvo participantov konkordancie izo-lované alebo nie alebo či je izolované dobrovoľne alebo nedobrovoľne, pre-tože pozitívna virtualizácia je podstatou konkordancie a jej pôsobenie nastá-va súčasne, zarovno s konkordanciou. Z tohto vyplýva, že pomáhať sa netre-ba usilovať, pretože pomoc prichádza automaticky s konkordanciou, úsilím pomoc iba odďaľujeme. Láska je výkonom pomoci a pomoc je výkonom lásky (aj keby sme osobne „pocit lásky“ nemali). Dianie konkordancie konštituuje a inštituuje schopnosť pomáhať v celej šírke foriem pomoci, odstraňuje triešť špecializácie pomoci, do ktorého vyústil vývin základných foriem pomáhania v európskej civilizácii. Odstraňuje túto triešť hic et nunc. Treba si uvedomiť, že ak konkordancia začína, nezačína v nejakom abstraktnom priestore mimo doterajších (roztrieštených) foriem pomoci človeka človeku, ale uprostred tejto triešti, jej synkritizáciou, čiže jej pretváraním na to holon, na čosi nielen ucelené a úplné, ale aj dôležité. V spoločenstve participantov kon-kordancie význam slova obetiplné – ak by sa toto slovo vôbec použilo – nemá ani v najmenšom príchuť nepríjemnosti, ale naopak, príchuť čohosi vyvolá-

existovať podstatné pokazenie tohto pohľadu, ,neporiadok srdca’, perverzia normálneho ordo, a ďalej pretože existujú hodnoty čisto osobné, pretože existuje naša najvlastnejšia osobná podstata, poslanie a určenie, ktoré je len a len moje, ktoré je v poslednej, ideálnej podstate vecí určené iba pre každého z nás a ktoré nemôže byť nikým iným ani objavené, ani realizované…’ ([2], 176).

5 Osobitnú pozornosť by si zaslúžila synkritizácia doterajších techník práce s terapeutickými komunitami s ohľadom na „návratnosť“ pacientov späť do liečebných zariadení. Synkri-tizácia týchto techník pretvára terapeutickú komunitu na autoterapeutickú komunitu a väzbu vyliečeného pacienta na liečebnú ustanovizeň mení zo závislosti alebo lipnutia na rozšírenie autoterapeutickosti za hranice liečebného ústavu. Nahradzovanie jednej závislosti druhou synkritizácia mení na nahradzovanie závislosti nezávislosťou. Naznačené je podotázkou ce-lého komplexu otázok spojených so synkritizáciou medicíny, v ktorej ide nielen o nereduktívne usúvzťažňovanie európskej, indickej, čínskej atď. medicíny, ale aj o nereduktívne usúvzťaž-ňovanie špecializovaných terapeutických postupov v rámci medicíny tej ktorej kultúrnej tra-dície, a to tak v diachronických, ako aj synchronických súvislostiach. Synkritická medicína (medicina syncritica) nie je ani „odstránením“, ani „prekonaním“ doterajšej medicíny, ale výsle-dok synkritizácie čiže cieľavedomého nereduktívneho usúvzťažnovania všetkého, čo bolo doteraz dosiahnuté a čo sa ešte stále tradičným spôsobom v medicíne dosahuje, pri pomá-haní tomu, kto sa tradične označuje ako pacient alebo klient, no v skutočnosti je to už jeden z participantov terapeutického procesu rovnako ako lekár alebo ktorýkovek pracovník zdra-votníckeho zariadenia.

32

vajúceho radosť a dobroprianie, ktoré zasa samozrejme môže, no nemusí byť prežívané ako „príjemné“: môže byť prežívané aj ako namáhavé, nebezpeč-né, život ohrozujúce, čo zaiste – aspoň pokiaľ berieme do úvahy normálneho človeka – sa za príjemné len ťažko môže považovať.

Pozitívna virtualizácia sa tak ukazuje ako vertikálne vykročenie z dilem typu príjemné/nepríjemné do priestoru irelevantnosti príjemného/nepríjemného, kto-rým nie je nič iné ako priestor alebo univerzum zmyslu. Tam, kde je zmysel, nám nezáleží na tom, či naše počiny sú pre nás „príjemné“ alebo „neprí-jemné“, tam, kde je zmysel niet nijakého úsilia v ňom ani zotrvať, ani z neho uniknúť, tam, kde je zmysel (plnosť zmyslu, zmysluplnosť), je homogeni-zované bezčasie (bez túžob i nádejí). Akékoľvek úsilie sa rodí na hraniciach sféry zmyslu, kde sa opäť rodí čas (presnejšie jeho prežívanie) a vedomie nedosiahnutého či nedosiahnuteľného, rozpor a konflikt čiže koniec koncov utrpenie, trápnosť, otrava. Na hraniciach zmyslu vedomie „kavernizuje“, „rôsolovatie“ a nadobúda sklon rozpadnúť sa na izolované pásma významo-vých dianí, ktoré vzájomne čoraz menej súvisia. Život mimo zmyslu je klo-novaním a replikovaním času, v ktorom sa zmysel vysúva do (nedosiahnuteľ-nej) budúcnosti alebo minulosti. Ideológia je v podstate vyhlasovanie (abso-lútnej) nedosiahnuteľnosti za (prechodnú) nedosiahnutosť. Ideológia je opa-kom pozitívnej virtualizácie; je to dehomogenizácia zmyslu, ktorá sa prežíva ako to, čo sa zvykne označovať spojením „pocit nezmyslenosti“.

Problematiku pozitívnej virtuálizácie ako miesta zrodu cností ako hod-nototvorných čiže kreatívnych potencií človeka sme exponovali ako obsah východiska pre systematické rozširovanie podmienok možnosti pretvárania spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a človeka na jeho člena, čo fakticky znamená rozširovanie možností druhých (blížnych, milovaných). Umenie rozširovať kreatívne možnosti druhých čiže realizovať pozitívnu virtualizá-ciu označujeme ako virtualistiku, ktorej systematickým pestovaním je syn-kriticizmus.

Samozrejme, že virtualistika nevylučuje fenomenológiu pozitívnej vir-tualizácie ako sebareflexívny sprievod rozmnožovania bytostných (hodnoto-tvorných, kreatívnych) mohutností partnerov konkordancie a pokojne ju mô-žeme realizovať, avšak s podmienkou, že si neustále budeme vedomí rozdie-lu uvedomovania si rozmnožujúcich sa potencialít ostatných partnerov kon-kordancie a faktickým nastávaním týchto potencialít. Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich indikátorov tohto rozdielu, ktorý je vodidlom (Leitfaden) feno-menologickej zložky virtualistiky, je pocit nepríjemnosti alebo prinajmenšom pocit zarazenosti, prekvapenia, údivu tvárou v tvár nami nepredvídanému vy-kročeniu partnerov po cestách otvárajúcich sa možnosti. Ontologická pone-matickosť fenomenologickej zložky virtualistiky sa tu prejaví našou výdržou tvárou v tvár nepredvídanému kroku partnera, zadržaním chuti reglemento-vať jeho činy a kanalizovať ich do zabehaného koryta doterajšieho života.

33

Virtualistika je nepochybne jednou z najnáročnejších foriem artis vivendi (umenia žiť), čo pochopiteľne priťahuje pozornosť fenomenologickú i teo-retickú.

Doprianie alebo žičenie inakosti partnera na poli virtualistiky môže nadobúdať formu hravosti, potešenia z toho, že partner/partneri nás prekva-pili niečím úplne novým. Môže ísť dokonca až o pôžitok z nepredvídaného kroku alebo ťahu partnera. Jedným z najkultivovanejších efektov je tu este-tický pôžitok z hry. Takzvané víťazstvo, o ktoré ide v dnešnom športe, vyvo-láva interferencie koniec koncov likvidujúce akýkoľvek pôžitok z hry a de-gradujúce ju na drinu. Finančné ohodnotenie tejto driny na jej fakticite nič nemení.

Vidíme však, že na novotu väčšinou nereagujeme dobroprajnosťou ani ontogeneticky, ani fylogeneticky. Ontogeneticky reagujeme podráždením, pocitmi ohrozenia, nepríjemného prekvapenia a pod., fylogeneticky represiou a pri výrazných vykročeniach partnerov novým smerom (napríklad pri zalo-žení náboženstva, vedeckom objave, nevídanom umeleckom čine), priamou likvidáciou blížneho podľa možností čo najkrutejším spôsobom (upálením, ukrižovaním a pod.). Na veci nič nemení dodatočné „napravenie“ nášho zly-hania na ceste virtualistiky vyhlásením postihnutého partnera za svätého, za zakladateľa, národného hrdinu a pod. S ireverzibilitou na ceste virtualistiky sa dá urobiť jediná vec: uvedomiť si nezmyselnosť nežičlivosti alebo – čo je to isté – uvedomiť si, že nežičlivosť je otvorom anihilácie partnerových mož-ností. „Zázrak“ uskutočnenia niektorých možností partnerom dodatočne interpretujeme ako zásah nadprirodzenosti, ide však o to, aby sme túto chy-bu dodatočnej interpretácie prestali opakovať, aby sme žičením inakosti pre-dišli našej doslova (ontologicky) zbytočnej krutosti a zlobe. Pozitívna virtuali-zácia hic et nunc je ponematicky najefektívnejším ustaním našej zloby.

LITERATÚRA [1] LYSEBETH, A. Van: Tantra kult ženského principu aneb jiný pohled na život a

sex. Argo, Praha 1995. [2] PATOČKA, J.: Péče o duši I. Praha 1996.

Doc. PhDr. Jozef Piaček, CSc. Katedra filozofie a dejín filozofie Filozofická fakulta UK Šafárikovo námestie 6 818 01 Bratislava