PhDr. Michal VALACH, PhD

PhDr. Michal VALACH, PhD

Čo je prevencia?

Predchádzanie vzniku alebo možného vzniku

zdravotných, sociálnych alebo iných problémov.

V slovníku cudzích slov sa prevencia definuje

ako „predchádzanie nežiaducim javom“, napr.

chorobám, úrazom a pod., alebo ako ochranné

opatrenie

Zákony

Sociálna prevencia je definovaná v zákone

č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a

č.448/2008 Z.z. o sociálných službách

Prevencia v rámci zdravotných problémov.

Aktivity v oblasti prevencie drogových

závislostí. AIDS,alebo prevencie kriminality.

Zdravie zamestnanosť, drogová závislosť.

sa pojem prevencia najčastejšie spája

s prevenciou v rámci sociálno - patologických

javov a preventívnych opatrení, ktoré by mohli

predchádzať ich prezentácii, alebo môžu viesť

k obmedzeniu pri prehlbovaní alebo opakovaní

daného sociálno-patologického javu.

V súčasnosti

v sociálnej práci sa začal používať

najmä v súvislosti s prevenciou drogových

závislostí a to popri postupnom kreovaní

sociálnej práce.

Pojem prevencia

a neskôr

sociálna prevencia

pre oblasť sociálnej práce jú vymedzila Levická (2001), ktorá

charakterizovala prevenciu

– ako činnosť na zabránenie niečomu v pozitívnom zmysle,

– ako činnosť nasmerovanú na minimalizovanie

antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v živote

jednotlivcov, rodín, skupín, prípadne aj komunít.

Komplexna definícia prevencie

Levická (2001), prevenciu nazýva konaním,

ktoré bráni vzniku týchto problémov.

Strieženec (1996) v slovníku sociálneho

pracovníka o prevencii píše:

„Prevencia je praktická činnosť, založená na

vedecky uplatňovaných opatreniach, ktoré

smerujú k posilňovaniu a ochrane komplexnej

sociálnej vyváženosti a je ju nutné uskutočňovať

vo všetkých etapách života človeka.“

Všeobecne sú známe tri základné úrovne

prevencie a to prevencia na úrovni

• primárnej,

• sekundárnej a 

• terciárnej.

Úrovne prevencie

• univerzálnu (zameranú na celú populáciu všeobecne ako

aj na špecifické podskupiny)

• selektívnu (zameranú na podskupiny v podmienkach

vysokého rizika)

• indikovanú (zameranú na jednotlivcov, ktorí prejavujú

špeciálne znaky a symptómy, napr. prevencia sociálno-

patologických javov.)

Niektorí autori sa prikláňajú k novšiemu pomenovaniu jednotlivých úrovní, o členení prevencie na:

Determinanty a funkcie prevencie

Ciele prevencie ovplyvňuje niekoľko determinantov:

1. legislatívny rámec uplatňovania prevencie,

2. formulovanie obsahu preventívnych aktivít,

3. inštitucionálne zázemie,

4. zapojenie médií, využitie informačných technológií,

5. medzisektorová spolupráca,

6. odborný potenciál, vedomosti a zručnosti nositeľov

preventívnych aktivít,

7. sieťovanie miestnych, regionálnych a národných,

prípadne medzinárodných inštitúcií,

8. využitie ich odborného potenciálu a vlastných

skúseností.

Úrovne prevencie determinuje

• Samotný problém

• Sociálne prostredie

• Charakter subjektu, ktorý prevenciu vykonáva

• Vedomosti a zručnosti nositeľa preventívnych aktivít

• Cieľová skupina

• Prostriedky, formy a metódy prevencie

• Cieľ – čo chceme dosiahnuť prostredníctvom preventívneho

pôsobenia

Medzi základné funkcie prevencie patrí najmä:

• depistáž, plánovanie a projektovanie v rámci

preventívnych aktivít, ich evaluácia,

• príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie

prostredníctvom špecializovaných programov formou

tréningov a výcvikov, ale aj prostredníctvom poskytovania

informačných materiálov,

Uvedené determinanty ovplyvňujú aj samotné funkcie prevencie, ktoré by mali byť deklarované prostredníctvom politiky štátu.

• podpora, pomoc a poradenstvo pre

inštitúcie, ktoré sa podieľajú pri realizácii

preventívnych aktivít,

• definovanie priorít, identifikovanie

základných okruhov problémov,

Základné úlohy - funkcie prevencie

• Definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov

• Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie

• Prehľad o realizácii aktivít na miestnej, regionálnej ale aj národnej

úrovni

• Starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych

aktivít - realizátorov

Sociálna prevencia – súvisiace pojmy

• Sociálny

• Sociálna sféra

• Sociálna núdza

• Hmotná núdza

• Životné minimum

Sociálna prevencia

• Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna

pomoc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom

sociálnej práce, ktorá ma za cieľ získavať

informácie o príčinách vzniku alebo možného

vzniku sociálnej núdze a o potrebe

poskytovania pomoci a sledovania účinnosti ich

poskytovania.

Pojmovým vymedzením sociálnej sféry možno

dospieť k záveru, že sociálna sféra zahŕňa vo

svojom obsahu možnosti komplexného

zabezpečenia potrieb v prospech jedinca

a spoločnosti.

Pojmy

Sociálna núdza

je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť

o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich

práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so

spoločenským prostredím, vzhľadom na vek, nepriaznivý

zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu

zamestnania. Na účely Zákona o sociálnej pomoci – stav keď

občan s ŤZP potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ŤZP alebo

ich prekonať za podmienok stanovených zákonom.

Hmotná núdza

Od 1. 1. 2004 (Zákon č. 599/2003 Z.z.

o pomoci v hmotnej núdzi v znení a doplnení

niektorých zákonov) – stav, keď príjem občana

a fyz. osôb, ktoré sa s občanom spoločne

posudzujú nedosahujú životné minimum

a príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť

vlastným pričinením.

Podmienky nároku

Prijmi spoločne posudzovaných osôb nedosahujú

sumu ustanovenú zákonom

Nemožno občana zabezpečiť, alebo zvýšiť si príjem

vlastným pričinením

Nemožno zabezpečiť si základné životné podmienky

vlastným majetkom

Uplatnenie si zákonného nároku.

Výška dávky

→ 60,50 eur pre jednotlivca,

→ 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi,

→ 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi,

→ 105,20 eur pre dvojicu,

→ 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi,

→ 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.

Príspevky

Zvýšenie dávky pre tehotnú ženu →13,50 eur

Príspevok na zdrav.starostlivosť → 2,00 eur

Príspevok na bývanie jednotlivec → 55,80 eur

Príspevok na bývanie pre viac os. → 89,20 eur

Aktivačný príspevok → 63,07 eur

Ochranný príspevok → 63,07 eur

Dieťa navštevujúce školu → 17,20 eur

Životné minimum

Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom

minime v znení a doplnení niektorých

zákonov

– spoločensky uznaná minimálna

hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou

nastáva stav hmotnej núdze.

Dávky

Predstavuje tu najnižšiu peňažnú čiastku na ktorú sa

osobe nesmie siahnuť, inak sa dostane do

hmotnej núdze.

→ 194,58 eur pri plnoletej osobe

→ 137,74 eur pri ďalšej spoločne posudzovanej

plnoletej osobe

→ 88,82 eur pri zaopatrenom neplnoletom dieťati

DROGY

Ako vlastne vyzerajú ? Objavujú sa v televízii,

novinách, časopisoch. Vidíme ich zabavovať na

letiskách a na uliciach našich miest. Sledujeme

reportáže o ich ilegálnej výrobe a predaji. Ide o

konkrétne látky- nech sú už vypestované v prírode,

alebo vyrobené v laboratóriu. Majú rôzne účinky a

užívajú sa rôznymi spôsobmi a aj rôzne vyzerajú.

Rozdelenie drog

Drogy sa dajú v zásade rozdeliť do štyroch skupín.

Líšia sa medzi sebou vzhľadom, účinkami, priebehom

závislosti, ale aj mierou rizika pre užívateľa.

I. Skupina: Konopné drogy

II. Skupina: Opiáty

III. Skupina: Stimulačné látky

IV. Skupina: Halucinogény

Drogy

V. Skupina: Psychotropné lieky.

Konopné drogy- sem zaraďujeme drogy vyrobené z

Konope- Marihuana slangovo tráva, mariška, gandža,

hašiš, hašišový olej.

Kanabinoidy konope poznáme už asi 5000rokov.Cisár Šen

Nunng v roku 2737 odporúčal marihuanu na liečenie

malárie.

Hašiš do modernej doby importoval Napoleon.

II. Opijáty

Drogy s tlmiacim účinkom, pochádzajú zo surového ópia

získaného z nezrelých makovíc ópiového maku. Patrí

sem predovšetkým heroín v najrôznejších podobách.

Názov pochádza z gréckeho opos-šťava V roku 1803

boli z ópia izolované alkaloidy narkotín a morfín. Po

vynájdení striekačky v roku 1853 sa morfium začalo

používať ako analgetikum.

III. Stimulujuce drogy

Rôznorodá skupina drog s prevažujúcim stimulujúcim-

povzbudzujúcim účinkom. Patria sem predovšetkým

kokaín, amfetamín, rôzne deriváty amfetamínu-

pervitín, perník, extáza atď. Rastlina koka bola

vyšľachtená v Strednej Amazónii 5000 rokov pred n. l.

Do medicínskej praxe bol zavedený ako lokálne

anestetikum.

IV. Halucinogény

Prírodné i syntetické látky, prevažujúcim

účinkom je tu široké ovplyvnenie psychiky,

hlavne nálady- halucinácie.

Prírodné huba lysohlávka česká- sušené

lysohlávky.

LSD- syntetická látka.

V. Psychotropné lieky

Farmaká. Prvé sedatívne pôsobiace látky s brómom sa

zaviedli do terapie v minulom storočí, za krátko sa

opísali stavy závislosti dostali názov bromizmus.

V roku 1903 sa dostal na trh Veronal v roku 1913 sa

popísala závislosť Veronalizmus.

Dnes sa dáva prednosť hypnotikám- Nitrazepan,

Rohipnol, Fenmetrazima Dexfenmetrazin liečenie

tučnoty.

Ľahké drogy

Tieto drogy pozná každý z nás, ale malo kto ich

pokladá za drogy. Dennodenne s nimi prichádzame

do kontaktu a predsa si to neuvedomujeme

Sú to: káva, cigarety, alkohol. Názov alkohol pochádza

z arabčiny- al koh l znamená jemne rozptýlené pary.

Nikotín indijanský čarodejníci si prví všímali omamné

účinky tabaku.

Sociálna prevencia z hľadiska sociálnej práce

Sociálna prevencia je odborná činnosť, ktorú vykonáva

erudovaný – graduovaný sociálny pracovník

prostredníctvom špecifických metód a postupov v

záujme zlepšenia kvality sociálneho života ( sociálne

väzby, ekonomická stabilita, integrácia, zamestnanosť,

voľný čas, resocializácia, optimálna socializácia,

humanizácia, duchovný rozvoj ... ) jednotlivca, rodiny,

skupiny alebo komunity.

Sociálna prevencia – charakteristika pojmu

• sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou predovšetkým

sociálno-patologických javov (Bubelíny, 2001)

• podľa Zákona č. 194/1998 Z.z. o sociálne pomoci v znení Zákona č.

45/2004 Z.z. – sociálna prevencia je v prvom rade sociálna pomoc.

Pričom sociálna pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej

práce, ktorá ma za cieľ získavanie a spracúvanie informácií

o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze

a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbe a uplatňovaní

foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Ciele sociálnej prevencie

• Predchádzať stavom sociálnej a hmotnej

núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam.

• Eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie

sociálno – patologických javov.

• Poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch

psychického, fyzického sociálneho vývinu.

• Zabraňovať zhoršovanie, recidívam,

odstraňovanie dôsledkov sociálno –

patologického vývinu

• Poradenské, nápravné, výchovné, resocializačné

pôsobenie na sociálne skupiny a jednotlivcov

Ďalšie zameranie sociálnej prevencie

• vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu životnej úrovne, duchovného rozvoja, humanizácie a skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca (Bubelíny, 1998).

Na výkon sociálnej prevencie sú

podľa Zákona o sociálnej pomoci

vecné príslušné orgány miestnej

štátnej správy – ÚPSVaR, orgány

územnej samosprávy a neštátne

subjekty.

Vykonávanie sociálnej prevencie pre maloletého

• Výchova je vážne ohrozená

• Prezentujú sa poruchy správania

• Zanedbáva sa povinná školská dochádzka

• V prípade keď súd nariadil maloletému ústavnú alebo

ochrannú výchovu

• Dopustil sa konania so znakmi trestného činu

• Týranie alebo pohlavné zneužívanie maloletého

Sociálna prevencia pre plnoletého občana

• Ak bo výkon trestu podmienečne odložený

• Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

• Prepustenie zo zdravotníckeho alebo resocializačného

zariadenia na liečbu drogových závislostí

• V prípade ŤZP a občanov s nepriaznivým zdravotným

stavom

• Pri sociálno – ekonomických problémoch a prezentovaných

sociálno – paologických javoch

Formy sociálnej prevencie

Medzi formy sociálnej prevencie zaraďujeme

nasledovné činnosti:

• Vyhľadávacia

• Nápravná

• Resocializačná

• Rehabilitačná

• Organizovanie výchovno – rekreačných táborov

Vyhľadávacia forma

Jednou zo základných foriem sociálnej prevencie je vyhľadávanie

klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi a bez

pomoci, nie sú dostatočne schopní riešiť si vlastné problémy.

Vyhľadávanie sa uskutočňuje v rámci terénnej sociálnej práce, ktorá

sa vykonáva v prirodzenom sociálnom prostredí jednotlivca a to:

• Korešpondenčne

• Osobným kontaktom

• Prostredníctvom detských liniek záchrany lebo istoty

Objekty vyhľadávacej činnosti

• Deti rodičov, ktorí si neplnia svoje rodičovské

práva a povinnosti

• Maloletí s poruchami správania

• Maloletí pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú

rodinnú starostlivosť

• Dospelí – vhodní pre výkon náhradnej rodinnej

starostlivosti

Objekt vyhľadávacej činnosti

• Občania, ktorí potrebujú pomoc právnickej alebo

fyzickej osoby ( prostitútky, bezdomovci ..)

• Ľudia so sociálno – ekonomickými problémami

• Ľudia so zdravotnými problémami

• Ťažko zdravotne postihnutí občania

• Osoby vyššieho veku

Nápravná činnosť

Pod nápravou činnosťou (kuratívna, korekčná) rozumieme

odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých

sociálne negatívnych procesov a stavov. Nápravná činnosť môže okrem

iného obsahovať aj výchovné :

• Sociálnej a hmotnej núdze

• Podpory fyzického, psychického a sociálneho vývinu

• Pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych

podmienok

Pod pojmom výchovná činnosť máme v tomto prípade na mysli

cielené výchovné opatrenia zamerané na:

• predchádzanie stavov hmotnej a sociálnej núdze

• sociálne usmerňovanie a podporu fyzického, psychického a sociálneho

vývinu

• pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych podmienok

• zabraňovanie prehlbovania a opakovania porúch psychického, fyzického

a sociálneho vývinu vtedy, keď už poškodenia a poruchy nastali.

Výchovná činnosť

Rehabilitačná činnosť

• Obnova fyzickej výkonnosti na dosiahnutie primeraného

začlenenia do spoločnosti.

• Cieľom je zmiernenie obmedzení a znižovanie závislosti

jednotlivca od pomoci iných ( nezamestnaní, drogovo závislí ..

)

V súvislosti s rehabilitáciou je potrebné

špecifikovať dve základné činnosti, a to

• výchovnú rehabilitáciu

• a profesijnú rehabilitáciu.

Výchovná rehabilitácia a jej formy

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť

zameraná na socializáciu jedinca

prostredníctvom pozitívnych výchovných a

vzdelanostných zmien.

Formy :

• Špeciálna edukácia

• Stimulácia

• Korekcia

• Reedukácia

• Kompenzácia

Profesijná rehabilitácia a jej nástroje

Pod pojmom Profesijná rehabilitácia rozumieme

cielené opatrenia na umožňujúce reintegráciu na trhu

práce s rešpektovaním individuálnych profesijných

potrieb, možností, schopností a zručností jedinca.

• Podporované zamestnávanie,

• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania,

• Hľadanie pracovného uplatnenia,

• Výcviky, tréningy, rozvoj osobných schopností a

zručností.

Nástroje

Resocializačná činnosť

• Cieľom je znovuobnovenie aktívnej adaptácie

človeka na spoločenský systém ( zmeny hodnotovej

orientácie, akceptovanie spoločenských noriem a pravidiel,

prijímanie nových vzorov správania, akceptovanie pozitívnych

autorít, , osvojenie si nových sociálnych rolí, zvyšovanie tolerancie a

nezávislosti )

• Cieľovou skupinou sú najmä občania z dôvodu drogovej

závislosti, prepustení z väzby, spoločensky izolovaní a pod.

Výchovno – rekreačné tábory

Preventívne programy a aktivity pre rizikové

skupiny obyvateľstva , najmä pre deti a

mládež ohrozené sociálno – patologickými

javmi a deti zo znevýhodneného, málo

podnetného sociálneho prostredia.

Zameranie stratégie a podiel subjektov v sociálnej prevencii

• Jednotlivec,

• Rovesníci

• Rodina

• Skupina

• Komunita

• Škola

• Subjekty štátu

• Samospráva

• Tretí sektor

• Súkromno - právne subjekty

• Média

Sociálny klient

V praxi sociálnej práce sa pod

pojmom klient rozumie:

• jednotlivec, teda konkrétny človek

ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej

situácii, rodina, skupina, komunita,

spoločnosť.

Aj pre oblasť sociálnej prevencie je členenie typov klientov z hľadiska ich príčin a prejavov ich problémov. Rozlišujeme nasledovné zoskupenia jednotlivých typov klientov:

• Sociálna patológia – patria sem klienti, u ktorých sa prezentovali sociálno-patologické javy ako delikvencia, kriminalita, poruchy správania

• Problémy veku – klienti rizikového správania z dôvodu vývinových aspektov (detstvo, dospievanie)

• Sociálne skupiny –klienti sa identifikujú s normami a ideológiou rôznych kultúrnych, sociálnych skupín, sú charakterizovaní odlišným životným štýlom

• Sociálno-ekonomické apsekty – nezamestnaní, bezdomovci

• Zdravotné postihnutie – patria sem klienti, ktorí sú zmyslovo, mentálne alebo telesne postihnutí.

Typy klientov

Sociálny klient v prevencii

• Spolupracujúci

• Nedobrovoľný

• Manipulatívny

• Agresívny

• Depresívny

• Rezignovaný

• Závislý na psychoaktívnych látkach

Sociálny klient v prevencii

• Sociálna patológia

• Problém veku

• Špecifické sociálne skupiny

• Zdravotné problémy

• Sociálno – ekonomické problémy

• Ťažko zdravotne postihnutí

Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie pomoc

k svojpomoci. Ich činnosť sa zameriava na:

• činnosť s deťmi a mládežou

• činnosť s rodinou a osamelými

• sociálnu prácu v školách

• sociálne poradenstvo a pomoc chorým

• prácu so zdravotne postihnutými, s mentálne a psychicky

narušenými

• prácu s osobami vyššieho veku

Sociálny pracovník

• sociálno-psychiatrickú prácu

• sociálne poradenstvo v podnikoch, zariadeniach sociálneho poistenia

• poradenstvo a pomoc nezamestnaným

• práca so zahraničnými spoluobčanmi

• poradenstvo a spoluprácu so svojpomocnými skupinami

• poradenstvo pre občanom prepustených z výkonu trestu

• poradenstvo pre spoločensky neprispôsobivých občanov

• prácu s občanmi závislými od psychotropných látok

• prácu s etnickými minoritami a marginálnymi skupinami

• následné vzdelávanie sociálnych pracovníkov

• verejnú prácu.

Sociálny pracovník – preventista a jeho úlohy

• Predchádzať vzniku nepriaznivých sociálnych

udalostí

• Zisťovať príčiny sociálnych problémov

• Zlepšovať vzťahy v interakcii sociálne prostredie a

klient

• Podporovať tvorbu sociálneho spolunažívania

• Pomoc pri prekonávaní spoločenských ťažkostí

• Podpora vzdelávacieho, spoločenského a

kultúrneho života

• Rozvíjať schopnosť klienta podieľať sa na riešení

svojej nepriaznivej situácie

• Dodržiavať práva občanov

• Spolupracovať s inými odborníkmi

Osobnosť sociálneho pracovníka

Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah. Sociálny pracovník by mal mať

primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti

dobrého človeka ako:

• poctivosť

• spravodlivosť

• pravdovravnosť

• pracovitosť

• čestnosť

• dôvernosť

• slušnosť

• zodpovednosť

• trpezlivosť

• obetavosť.

Etický kódex sociálneho pracovníka

A. Normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho

pracovníka

• vystupovanie

• schopnosti a profesionálny rast

• služba

• čestnosť

• štúdium a vedecký výskum

B. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka

voči klientom

• prvoradosť záujmov klienta

• práva klientov

• dôvernosť a mlčanlivosť

• honoráre

C. Etická zodpovednosť sociálneho

pracovníka voči kolegom

• slušnosť a zdvorilosť

• práca s klientmi kolegov

D. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka

voči spoločnosti

• udržanie profesionálnej cti

• služba spoločenstvu

• rozvoj poznatkov

• podpora všeobecného blaha

Inštitúcie v sociálnej prevencii

• Štátna správa

• Samospráva ( obec, mesto, VÚC )

• Tretí sektor

Charakteristika tretieho sektora

• Formálna štruktúra

• Súkromný charakter

• Nevytvára zisk

• Nezávislosť

• Fungovanie na samosprávnom princípe

• Dobrovoľnícky charakter

Funkcie tretieho sektora

• Formuluje a tlmočí predstavy občanov

• Mienkotvorná funkcia

• Podporuje rozvoj rôznorodosti

• Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie

• Kontrolná funkcia

• Alternatívne poskytovanie služieb

• Prevencia a riešenie konfliktov

• Priestor pre sociálne inovácie a experimenty

Pravidlá v svojpomocnej skupine

• Vzájomná dôvera medzi členmi

• Dôverné zaobchádzanie s informáciami mimo

skupiny

• Zodpovednosť každého za seba ale aj za skupinu

• Dodržiavanie zásad vo vnútri skupiny

• Pravidelnosť stretávania sa

• Dobrovoľnosť na práci v svojpomocnej skupine

Podmienky činnosti a komunikácia v svojpomocnej skupine

• Pravidelné stretávanie sa, počet členov 10-16, priestorové podmienky, dĺžka trvania, štruktúra a obsah pravidelných stretnutí, pravidlá prijímania nových členov skupiny.

• Oslovovanie krstnými menami, tykanie si, rešpektovanie jeden druhého, kontakt len v rámci spoločných stretnutí, vyhýbanie sa interpretáciám, komentovaniu, analýze, prerušovaniu, striedanie pri moderovaní jednotlivých sedení.

Oblasti sociálnej prevencie

• Sociálno – patologické javy

• Náhradná rodinná starostlivosť

• Sociálno – ekonomické problémy

• Zdravotné problémy

• Ťažké zdravotné postihnutie

Sociálno patologické javy

• Kriminalita

• Drogová závislosť

• Týranie, zneužívanie, násilie

• Prostitúcia

• Poruchy správania

Kriminalita

Globalizácia vytvorenie prostredia vhodného pre rozmach jestvujúcich, ale aj nových foriem kriminality

Pojem kriminalita pochádza z latinského „crímen“-previnenie, zločin.

Bubelíni 2001 vo svojej knihe s pojmom prevencia kriminality používa aj pojem profylaxia.

Drogová závislosť

Bez cudzie pomoci je pre narkomana cesta späť

neuskutočniteľná

Spomalené reakcie na podnety okolia, zhoršená

koordinácia, znížená možnosť jasne myslieť,

nejasné videnie, srdcové choroby, dopravné

nehody, kriminalita, bezvedomie, cirhóza

pečene, depresie, halucinácie, smrť.

Násilie

Rozumieme každú formu ubližovania, prejavu

nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,

fyzického, psychického a sexuálneho nátlaku,

znásilnenia, ekonomického vydierania

Násilie páchané na ženách zahŕňa: fyzické,

psychické a sexuálne násilie vyskytujúce sa v

súkromnom aj verejnom živote.

Typy násilia

• Fyzické

• Emocionálne

• Psychické

• Sexuálne

• Ekonomické

• Sociálne

Psychické násilie

• Izolácia

• Obmedzovanie

• Znevažovanie a ponižovanie

• Vyhrážky

• Demonštrácia moci

• Vynucovanie triviálnych činností

• Príležitostné prejavy náklonnosti

• Skreslené vnímanie zo strany ženy

Prostitúcia

Z lat. prostituere- vystavovať- inštitucionalizovaná forma

poskytovania sexuálnych služieb za peniaze či inú

odmenu- jeden z najstarších socialno- patologických

javov, ktorá je stará ako ľudstvo samo. Telo je

predmetom ponuky a dopytu, obchodným artiklom.

Potláčanie obchodu so ženami už v roku 1899

medzinárodná spolupráca.

Dejiny prostitucie

Starovek v 14 stor. hosťovská prost. dar pre hosťa

Mezopotamia v Babylone existovala viac než 3000

rokmi tzv. chrámová prostitúcia

Stredovek sprevádzala vznik miest prostitútky boli

označované ako Prostibilis znamená to ponúkať

sa za peniaze

Renesancia organizované v cechoch.

Formy prostitúcie

Ženská prostitúcia je najstaršia zo všetkých foriem

prostitúcie

Mužská prostitúcia gigolovia partneri na jeden večer

nechávajú si platiť za svoju spoločnosť a sexuálne

služby.

Detská prostitúcia je rozšírená najmä v štátoch Ázie a

rozvojových krajinách detská pornografia organizovaná

gangmi.

Homoprostitúcia sa vyskytuje najčastejšie v

mužskej podobe býva poskytovaná mladými

chlapcami vo veku 17 do 25 r.

Dobrovoľne vykonávaná prostitúcia z vlastného

rozhodnutia vylepšenie si finančnej situácie.

Nútená prostitúcia, alebo sexuálne otroctvo

výsledok obchodu so ženami.

Pouličná a diaľničná kdekoľvek a komukoľvek

poskytujú hlavne ženy.

Barová prostitúcia vykonávaná v erotických

baroch.

Eskortná a privátna stála klientela v súkromí a

luxuse.

Hotelová prostitúcia úroveň sa odvíja od

kategórie hotelov.

Sociálna prevencia deti ulice

Mladí ľudia mladší ako 18 rokov, ktorí žijú kratší alebo dlhší čas na ulici. Sú to deti, ktoré žijú tak, že sa potulujú z miesta na miesto.

Unicef ako aj Bednářová a Pelech 2003 rozoznávajú dva pojmy: deti ulice a deti na ulici.

Deti ulice /children of the street/ deti v rozvojových krajinách, ktoré nemajú, nepoznajú svojich rodičov.

Deti na ulici/children on the street/

Na rozdiel od detí ulice však vo vyspelých krajinách žijú na ulici deti, ktoré už opustili domovy a to väčšinou z vlastného rozhod.

Deti trhu/market childrem/ pracujú na trhoch, žobrú žijú so svojimi rodinami.

Deti bezdomovci na ulici/homeless stret children veková hranica 6 až 18 rokov

Deti úplne odtrhnuté od rodiny pouličné gangy prespávajú v provizor. Prístreškoch.

Sociálna prevencia detí z ulice

Spočíva predovšetkým v realizovaní sekundárnej a

terciálnej prevencie v teréne nízkoprahových a

resocializačných centrách. Metódy a nástroje,

ktoré používa sociálny pracovník sú streetwork,

návšteva v rodine, sanácia rodinného prostredia,

poradenstvo, rehabilitácie a resocializácie.

Sociálno-ekonomické problémy

Nezamestnanosť sociálno ekonomický jav

Osem základných druhov nezamestnanosti.

Frikčná presun osôb medzi pracovnými miestami motivácia vlastné potreby.

Štrukturálna- technologická je spôsobená rozpadom neefektívnych podnikov.

Cyklická spôsobená nevyužitím existujúcich kapacít odbytové ťažkosti.

Sezónna je spojená s prírodným cyklom

odvetvia poľnohospodárstvo, služby atď.

Skrytá nezamestnaná osoba si nehľadá prácu.

Neúplná pracovník musí akceptovať prácu na

skrátený pracovný úväzok.

Nepravá osoby evidované na úrade práce si

nehľadajú alebo odmietajú prácu.

Dlhodobá trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

Faktory – nedostatočná kvalifikácia, nezáujem a

diskriminácia určitých kategórii zo strany

zamestnávateľov.

Nezáujem o málo platené miesta zo strany

uchádzačov.

Hodnotová orientácia nezáujem o prácu.

Objektívne okolnosti bydlisko, dochádzanie.

Chudoba

Je chápaná ako stav, v ktorom jedincovi chýbajú

prostriedky na realizáciu vlastných potrieb.

Súvisiace pojmy bieda, nerovnosť, bezmocnosť,

nedostatok, núdza.

Chudoba je veľmi komplexný a zložitý pojem a

súčasnej dobe je považovaná za jeden z

najvážnejších problémov globalizovaného sveta.

Typológia chudoby

Pokiaľ jedincovi hrozí chudoba je ohrozená aj jeho sloboda, pretože všetky zdroje, ktorými jedinec disponuje, pohlcujú jeho základné potreby.

Patologické pohľady dedičné charakterové črty napríklad inteligencia.

Štrukturálne pohľady ako produkt dynamických sociálnych síl v ktorých k reprodukcii chudoby prispieva sociálne zabezpečenie.

Bezdomovectvo

Je sociálny jav, ktorý je v súčasnosti viditeľný, a to

vďaka svojej vonkajšie chudobe a krajného

vyčlenenia na okraj spoločnosti.

Nechcené životné udalosti, zložité sociálne vzťahy,

hromadenie sociálnych problémov.

Začalo vznikať v Európe od II. polovice 19 stor.

vplyvom industrializácie.

Typy bezdomovectva

1.Podľa časového hľadísk

a. chronický bezdomovci - trpia duševnou poruchou a

žijú na uliciach,

b. epizodickí bezdomovci – mladí ľudia duševne chorí,

c. prechodní bezdomovci – títo bezdomovci sú

duševne zdraví, na ulici sa ocitli v dôsledku nejakej

krízy.

2.Podľa geografického hľadiska

a. bezdomovci, ktorí spia na ulici

b. obyvatelia útulkov pre bezdomovcov

c. Obyvatelia ubytovacích zariadení, kde je

možné prenocovať a naraňajkovať sa

d. ľudia, ktorí prespávajú u známych, pretože

prišli o vlastné bývanie

Podľa typologického hľadiska

a. Ľudí žijúcich na uliciach

b. Alkoholikov

c. Chronicky duševne chorých ľudí

d. Ľudí v situačnom strese, tí, ktorí prišli o zamestnanie aj o bývanie

e. Bezdomovecké rodiny

f. Mladistvých ľudí bez domova

g. Ženy bez domova, ktoré môžu byť samé alebo s deťmi

Zdravotné problémy a zdravotné znevýhodnenie

Zdravotné problémy rozumieme predovšetkým

oblasť psychických ochorení, problém ľudí

dlhodobo hospitalizovaných, chronicky chorých

a ľudí trpiacich nevyliečiteľnou chorobou,

onkologický pacienti, ľudia HIV pozitívny.

Pohľad sociálneho pracovníka poradenské a

preventívne aktivity.

Zdravotné postihnutie

Hartl /2000, s. 442/ hovorí, že postihnutie je

akákoľvek porucha duševná alebo telesná,

dočasná, dlhodobá alebo trvalá, alebo handicap,

ktorý jedincovi bráni účinne sa prispôsobiť

bežným nárokom života.

Dôležité obnovovať jeho adaptačné schopnosti a

navrátiť mu schopnosť k pôvodnej aktivite.

Druhy zdravotného postihnutia

Medzi základné druhy ťažkého zdravotného

postihnutia zaraďujeme:

- Mentálne postihnutie

- Telesné postihnutie

- Sluchové postihnutie

- Zrakové postihnutie

- Viacnásobné postihnutie

Vybrané metódy sociálnej prevencie

• Jednotlivec (oboznámenie, prvý kontakt, plán

intervencie, intervencia)

• Skupina (modely spoločných cieľov, nápravných

cieľov, spolupatričnosti a vzájomnosti)

• Komunita (získavanie informácií, projekt

sociálnych opatrení, ich realizácia, rehabilitácia

pôvodných sociálnych javov, zamedzenie recidívy)

Sociálna intervenciapri práci s jednotlivcom

• Plánovanie rozhovoru – rozhovor (informačný,

poradenský, terapeutický)

• Poskytovanie informácií

• Povzbudzovanie

• Podmieňovanie a behaviorálne techniky

• Nácvik nových modelov správania

• Konfrontácia

• Úlohy domov

• Rozhodovanie na papieri

Ďakujem za pozornosť.

K úspešnému ukončeniu predmetu je treba:

• vypracovať seminárnu prácu na min tri strany,

• zvládnuť test a ústnu odpoveď.