PŠENICA - Internetový poľnohospodársky portál...tená pšenica, ktorá je čo do roz‑ sahu produkcie najrozšírenejšou obilninou v poľnohospodárskej prvovýrobe. pestuje

PŠENICAOdbOrná prílOha ČasOpisu 2014 1,20 €

www.zemedelec.cz

www.zahradaweb.cz

www.floristikaweb.cz

www.uroda.cz www.naschov.cz

www.komunalweb.cz

www.energie21.cz

www.vetweb.cz

www.mechanizaceweb.cz

... vaše odborné vydavatelství

www.profipress.cz

... vaše odborné vydavateľstvo

www.profipress.sk

WORLDBLOOM'S

BLO

OM

'S W

OR

LD 1

/201

4

1/2014

Cena: 145 Kč/6 €www.floristikaweb.cz

Sladkeemoce

'ČESKY·SLOVENSKY·ENGLISH

Informace o obnovitelných zdrojích energie a energeticky úsporných opatřeních

SUSTAINABLE ENERGY • ERNEUERBARE ENERGIE • ALTERNATÍVNA ENERGIA

2014 D V O U M Ě S Í Č N Í K

ROČNÍK XVII. CENA 75 Kč • 4 €PŘEDPLATNÉ 420 Kč • 24 €1

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAIA

K

€€

www.profipress.cz

Legislativní a ekonomické podmínky pro

fotovoltaické systémy

Hodnocení efektivnosti využití energetické biomasy

Řízené větrání s rekuperací tepla v obytné budově

Starší komín zkontrolujte hned po zimě

Rozhovor: Program Nová zelená úsporám by měl být

přepracován

Kniha_plevele_posledni_zaloha.indd 2 15.5.2014 15:03:15

3

N

www.rno.sk

Vážení čitatelia,Človek si vraj časom zvykne na všetko. Zvykli sme si na

krízu, neustále zvyšovanie nezamestnanosti, nižšie platy

v porovnaní so zahraničím a postupne si zvykáme aj na výkyvy

počasia. Extrémne suché roky, ktoré sa striedajú s mimoriadne

vlhkými, mierne zimy, takmer žiadna jar. netreba ísť ani ďaleko,

veď ostatná zima patrila medzi naše najteplejšie v histórii

meteorologických meraní na slovensku. bola vraj druhou

najteplejšou po zime z roku 2006/2007.

aký mal, respektíve ešte stále má tento rok dopad na

vývoj porastov ozimných pšeníc? porasty boli koncom apríla

v predstihu zhruba o tri týždne. Znamená to, že môžeme

očakávať aj skoršiu žatvu? aj o tom bude v poradí tretie vydanie

odbornej prílohy venovanej pšenici, ktorú držíte práve v rukách.

Všetko sa však analyzovať nedá, každopádne, meniaca sa

klíma mení aj charakter hospodárenia. nielen počasie, ale

aj technológie idú skokom dopredu a šľachtitelia majú veľmi náročnú prácu reflektovať na trendy

a požiadavky konečných spracovateľov, aby vyprodukovali a dokázali presadiť kvalitné odrody, ktoré

uspokoja ako pestovateľov, tak aj spracovateľov. už to nie je len šľachtenie na vysokú úrodu a kvalitu,

ale aj odolnosť voči vyzimovaniu, suchu, plasticita. Kým pred 8 – 10 rokmi mali naši pestovatelia

k dispozícii okolo 60 – 70 odrôd, v minulom roku bolo podľa údajov ÚKsÚp ‑u na slovensku prihlásených

do uznávacieho pokračovania až 163 odrôd.

Či je tento trend pozitívny alebo nie, je na inú diskusiu. Každopádne, poľnohospodári by si mali svoje

výrobné prostredie poznať ako svoju dlaň. pretože šľachtitelia dokážu dať základné odporúčania ako

sa odroda správa, na čo je náchylná, čo potrebuje, ale najlepšiu starostlivosť zabezpečí iba pestovateľ,

ktorý si svoje vedomosti neustále rozširuje. a to je cieľom aj tejto prílohy. priniesť možno niečo

nové, zopakovať poznané, aby sme sa spoločnými silami dopracovali ku kvalitnému a ekonomicky

zaujímavému produktu.

� Adela�Gálová

Recenzovaný časopis pre

rastlinnú produkciu

Ročník III.

Predplatné, distribúciu

a fakturáciu zabezpečuje:

Profi Press SK, s.r.o.

Dlhá 25, 949 01 Nitra

odbyt – predplatné

Tel.: +421 37 31 41 143

Mobil: +421 948 050 971

e-mail: [email protected]

Adresa redakcie

Dlhá 25, 949 01 Nitra

Redaktor

Ing. Adela Gálová

Tel.: +421 37 31 41 144

Mobil: +421 948 050 973

e-mail: [email protected]

Inzercia

Ing. Juraj Vrabec

Tel.: +421 37 31 41 141

Mobil: +421 616 641

e-mail: [email protected]

Redakcia nezodpovedá za vecnú

a jazykovú správnosť inzerátov.

Grafika

Dušan Neubauer

Vydáva Profi Press s.r.o.

Dlhá 25, 949 01 Nitra

Tel.: +421 37 31 41 143

http://www.profipress.sk

Editoriál

Obsah 4 Ekonomické zhodnotenie pestovania pšenice v sr

7 intenzívne pestovanie pšenice

8 Vlastnosti nových odrôd pšenice letnej , forma ozimná a jarná , ktoré budú zapísané

do listiny registrovaných odrôd v roku 2014

12 Vp agro a raGT vám predstavuje unikátnu kolekciu super elitných odrôd

14 pšenica si zaslúži náležitú výživu

18 inovatívne riešenia pri pestovaní pšenice

20 Je (bol) tento rok pre vývoj porastov pšeníc naozaj netypický?

22 iba dobre zvládnutie pestovania pšenice môže priniesť náležitú úrodu

23 Škodcovia obilnín v neskorom jarnom období

www.zemedelec.cz

www.zahradaweb.cz

www.floristikaweb.cz

www.uroda.cz www.naschov.cz

www.komunalweb.cz

www.energie21.cz

www.vetweb.cz

www.mechanizaceweb.cz

... vaše odborné vydavatelství

www.profipress.cz

... vaše odborné vydavateľstvo

www.profipress.sk

WORLDBLOOM'S

BLO

OM

'S W

OR

LD 1

/201

4

1/2014

Cena: 145 Kč/6 €www.floristikaweb.cz

Sladkeemoce

'ČESKY·SLOVENSKY·ENGLISH

Informace o obnovitelných zdrojích energie a energeticky úsporných opatřeních

SUSTAINABLE ENERGY • ERNEUERBARE ENERGIE • ALTERNATÍVNA ENERGIA

2014 D V O U M Ě S Í Č N Í K

ROČNÍK XVII. CENA 75 Kč • 4 €PŘEDPLATNÉ 420 Kč • 24 €1

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAIA

K

€€

www.profipress.cz

Legislativní a ekonomické podmínky pro

fotovoltaické systémy

Hodnocení efektivnosti využití energetické biomasy

Řízené větrání s rekuperací tepla v obytné budově

Starší komín zkontrolujte hned po zimě

Rozhovor: Program Nová zelená úsporám by měl být

přepracován

Kniha_plevele_posledni_zaloha.indd 2 15.5.2014 15:03:15

Obilniny

4 www.rno.sk

Ekonomické zhodnotenie pestovania pšenice v SRpo efektívnom roku 2011 sa výroba pšenice dostala pod hranicu rentability (–0,42 %). Vysoké náklady na jej výrobu v roku 2012 (199,47 Eur.t‑1) celkom nepokryla ani priaznivá realizačná cena (198,63 Eur.t‑1). nepriaznivé počasie vo vegetačnom období (sucho) spôsobilo 26 % medziročný pokles hektárových úrod. sledovaným podnikom sa úroda pšenice v poslednom hodnotenom medziročí znížila z 5,05 t.ha‑1 na 3,72 t.ha‑1.

V analýze je ekonomicky hodno‑tená pšenica, ktorá je čo do roz‑sahu produkcie najrozšírenejšou obilninou v poľnohospodárskej prvovýrobe. pestuje sa predovšet‑kým pre potravinárske účely, jej zrno sa využíva k výrobe chleba, pečiva, krúp, cestovín a v cukrá‑renstve. pšeničné šroty a otruby predstavujú vysoko koncentro‑vané krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. na slovensku sa zberové plochy pše‑nice podľa Štatistického úradu sr v období rokov 2007 – 2012 zvýšili o 8 %, ale hektárová úroda pše‑nice od roku 2007 klesla o 14 %.

pri ekonomickom zhodnotení pestovania pšenice sa vychádzalo z údajov súboru podnikov sle‑dovaného Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Tieto údaje ústav dlhodobo sleduje a sú spra‑cované podľa výrobných oblastí a za slovensko. Vzhľadom na to, že sa jedná o vybranú vzorku podnikov, je potrebné chápať výsledné informácie ako orien‑tačné. pre účely tejto analýzy boli oblasti rozdelené podľa prí‑rodných podmienok. ako oblasť s najlepšími, teda produkčnými prírodnými podmienkami chá‑peme kukuričnú výrobnú oblasť a do oblasti s najhoršími, teda znevýhodnenými prírodnými podmienkami sme zaradili hor‑skú výrobnú oblasť. Vybraný súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoloč‑nosti s ručením obmedzeným). súbor neobsahuje informácie od

samostatne hospodáriacich roľní‑kov – fyzických osôb. Ekonomika pestovania pšenice je hodnotená v časovom rade rokov 2007 – 2012. Údaje za roky 2007 – 2008 sú prepočítané konverzným kur‑zom 30,1260 sKK/Eur.

Náklady�na�hektár

Oproti roku 2007 sa respon‑dentom v rámci slovenska zvý‑šili náklady na hektár pšenice o 9,5 %. Zvýšili sa najmä priame materiálové náklady (osivá, hno‑jivá a chemické ochranné pros‑triedky), a to o 14 %. V štruktúre

priamych materiálových nákla‑dov mali počas všetkých šiestich rokov najväčší podiel hnojivá, ktorý sa pohyboval od 44 % do 52 %. Medziročne (2012/2011) sa náklady na hektár pšenice zvýšili o 2 %. Vzrástli náklady na odpisy, režijné náklady a priame materiá‑lové náklady. náklady na hnojivá sa medziročne zvýšili o 12 %, čo bolo ovplyvnené rastom mernej spotreby, ako aj zvýšením ceny hnojív. Výška nákladov na hektár bola medzi podnikmi hospodá‑riacimi v oblastiach s rozdielnymi prírodnými podmienkami v jed‑

notlivých rokoch diferencovaná. V roku 2011 vynaložili vyššie náklady na hektár pšenice res‑pondenti v produkčných oblas‑tiach. V roku 2012, ktorý bol pre rastlinnú výrobu klimaticky nepriaznivý, mali vyššie náklady na hektár pšenice respondenti hospodáriaci v oblastiach so zne‑výhodnenými prírodnými pod‑mienkami. V porovnaní s prvým hodnoteným rokom sa náklady na hektár pšenice respondentom hospodáriacim v znevýhodnených oblastiach zvýšili o 35 % a v pro‑dukčných oblastiach o 12 %.

Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných komodít v poľnohospodárskej prvovýrobe je v značnej miere ovplyvnená poskytnutou podporou.

Obilniny

5www.rno.sk

Náklady�na�tonu

V roku 2012 bola výroba pšenice najdrahšia zo šiestich sledovaných rokov. Jednotkové náklady na pše‑nicu sa v porovnaní s rokom 2007 v rámci sr zvýšili o 28 % a v roku 2012 respondenti vyrábali tonu pšenice za 199 Eur. V poslednom sledovanom roku bola výroba pšenice drahá v oblastiach s pro‑dukčnými, ako aj so znevýhodne‑nými prírodnými podmienkami. najlacnejšie sa vyrobila pšenica v rokoch 2008 a 2011, a to za 140 Eur.t‑1. V ďalších sledovaných rokoch boli jednotkové náklady na pšenicu približne rovnaké a pohybovali sa od 155 Eur do 157 Eur za tonu. V štyroch zo šies‑tich hodnotených rokov (okrem 2009 a 2012) vyrábali drahšie pšenicu podniky hospodáriace v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami.

Hektárové�úrody

V roku 2012 mali sledované pod‑niky v rámci sr najnižšiu úrodu pšenice v hodnotenom období. na úrodu vplýval najmä vývoj kli‑matických podmienok. V klima‑ticky priaznivých rokoch (2008

a 2011) bola úroda pšenice najvyš‑šia a v rámci sr dosahovala nad 5 ton z hektára poľnohospodár‑skej pôdy. V poslednom sledova‑nom roku sa vplyvom suchého počasia vo vegetačnom období

úroda pšenice znížila pod 4 tony z hektára. V porovnaní s rokom 2007 bola na konci hodnoteného obdobia úroda pšenice v rámci sr nižšia o 12 %. diferencia medzi oblasťami s rozdielnymi prírod‑

nými podmienkami sa prejavovala v hodnotených rokoch aj v dosa‑hovaných úrodách. Vyššiu úrodu pšenice dosahovali podniky hos‑podáriace v produkčných oblas‑tiach. pričom v znevýhodnených

Roky Oblasť Úroda v t.ha-1 Náklady v Eur.ha-1

Náklady v Eur.t-1

Priem. real. cena v Eur.t-1

Zisk – strata v Eur.t-1

Rent. bez podp. (v %)

Rent. s podp. (v %)

2007

produkčná 4,18 682,20 157,11 198,96 41,86 26,64 46,69

znevýhodnená 3,02 576,55 177,59 148,18 ‑29,41 ‑16,56 27,46

sr 4,24 689,84 155,85 189,27 33,43 21,45 43,88

2008

produkčná 5,56 813,22 141,11 154,62 13,51 9,57 23,59

znevýhodnená 3,71 685,26 172,28 124,08 ‑48,20 ‑27,98 3,89

sr 5,41 794,66 141,24 148,81 7,57 5,36 22,00

2009

produkčná 4,43 736,65 163,46 108,20 ‑55,26 ‑33,81 ‑18,19

znevýhodnená 3,88 638,09 153,47 101,96 ‑51,51 ‑33,56 ‑0,46

sr 4,50 716,48 154,80 102,94 ‑51,86 ‑33,50 ‑12,69

2010

produkčná 3,94 636,73 157,58 165,05 7,47 4,74 25,22

znevýhodnená 2,60 511,98 179,02 131,40 ‑47,62 ‑26,60 2,88

sr 3,92 641,00 157,27 152,67 ‑4,60 ‑2,92 20,09

2011

produkčná 5,11 759,48 147,00 184,26 37,26 25,35 41,74

znevýhodnená 3,20 675,81 195,87 120,22 ‑75,65 ‑38,62 ‑14,70

sr 5,05 742,65 143,70 161,61 17,91 12,46 32,32

2012

produkčná 3,52 765,59 215,13 211,94 ‑3,19 ‑1,48 17,88

znevýhodnená 3,51 781,01 213,21 117,91 ‑95,30 ‑44,70 ‑16,70

sr 3,72 755,49 199,47 198,63 ‑0,84 ‑0,42 23,27

indexy 2012/2007

produkčná 84,21 112,22 136,93 106,52 ‑ ‑ ‑

znevýhodnená 116,23 135,46 120,06 79,57 ‑ ‑ ‑

sr 87,74 109,52 127,99 104,94 ‑ ‑ ‑

Prameň: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov za rok 2007 – 2009, 2011. Nákladovosť poľnohospodárskych výrobkov v SR za rok 2010, 2012, vlastné prepočty

Vývoj nákladov, zisku, resp. straty a rentability pšenice v rozdielnych prírodných podmienkach v časovom rade 2007 – 2012

Vývoj nákladov (Eur.ha-1) a úrody (t.ha-1) pšenice v SR

Prameň: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov za roky 2007 – 2009, 2011. Nákladovosť poľnohospodárskych výrobkov v SR za roky 2010, 2012

Obilniny

6 www.rno.sk

oblastiach dosahovali okrem roku 2012 úrodu z 1 hektára cca o 0,5 – 2 tony nižšiu. V roku 2012, kedy podniky hospodáriace v znevý‑hodnených oblastiach vynaložili vyššie náklady na hektár pšenice dosahovali rovnakú úrodu, ako podniky v produkčných oblas‑tiach. Vývoj nákladov, zisku, resp. straty a rentability pšenice v roz‑dielnych prírodných podmienkach prezentuje tabuľka.

Rentabilita�pestovania�pšenice

Výroba pšenice bola v rámci slovenska najrentabilnejšia v prvom hodnotenom roku, kedy bola rentabilná na 21,45 % aj bez dotačných stimulov. priemerná realizačná cena, ktorá má výrazný vplyv na ekonomickú výkonnosť, pokryla jednotkové náklady na pšenicu iba podnikom hospodá‑riacim v oblastiach s produkčnými prírodnými podmienkami. V zne‑výhodnených oblastiach bola pšenica vyrábaná vo všetkých šiestich hodnotených rokoch bez podpory so stratou. počas celého

hodnoteného obdobia pretrvá‑vala v oblastiach s rozdielnymi prírodnými podmienkami v prie‑merných realizačných cenách diferencia. priemerná realizačná cena pšenice v oblastiach s pro‑dukčnými prírodnými podmien‑kami dosahovala 108 Eur.t‑1 až 212 Eur.t‑1. respondenti hospodá‑riaci v oblastiach so znevýhod‑nenými prírodnými podmienkami realizovali tonu pšenice za 102 Eur až 148 Eur. do roku 2009 mal vo vybranom súbore podnikov vývoj priemernej realizačnej ceny pšenice klesajúcu tendenciu tak v produkčných, ako aj v znevý‑hodnených oblastiach. V roku 2009 sa tona pšenice v rámci slovenska realizovala za 103 Eur, čo bola najnižšia cena v hodno‑tenom období. po enormnom medziročnom prepade v roku 2009 (31 %) začala cena pše‑nice rásť. V roku 2012 dosiahla 199 Eur.t‑1, čo bol medziročný nárast o 23 %. stúpajúcu ten‑denciu mala realizačná cena po roku 2009 iba v podnikoch hospo‑dáriacich v oblastiach s produkč‑

nými prírodnými podmienkami. V podnikoch hospodáriacich v znevýhodnených prírodných podmienkach sa cena pšenice zvýšila iba v roku 2010 a následne začala klesať. V znevýhodnených oblastiach bola výroba pšenice pre nízku realizačnú cenu, nízku úrodu a vysoké náklady bez pod‑pory nerentabilná aj v klimaticky priaznivých rokoch.

Kritickým rokom v hodnotenom období bol pre výrobu pšenice rok 2009, kedy pre jej enormne nízku realizačnú cenu nedosaho‑vali sledované podniky zisk ani po započítaní podpory. po roku 2009 sa začala strata znižovať a v roku 2011 sa vďaka priaznivým klima‑tickým podmienkam a narastajú‑cej priemernej realizačnej cene dostala pšenica znovu do plu‑sových čísiel. priaznivá situácia však netrvala dlho a rok 2012 priniesol pestovateľom pšenice sklamanie. Extrémne sucho vo vegetačnom období spôsobilo, že úroda pšenice bola nízka a ani pri zvýšených nákladoch na hektár pôdy a priaznivej realizačnej cene

nedosahovali bez započítania podpory zisk. aj keď sa v posled‑nom hodnotenom roku priemerná realizačná cena pšenice v rámci sr medziročne zvýšila zo 162 Eur.t‑1 na 199 Eur.t‑1, jednotkové náklady na jej výrobu však celkom nepo‑kryla. po priaznivom roku 2011, kedy dosahovala výroba pše‑nice zisk a rentabilitu 12,46 %, sa v roku 2012 dostala pod hra‑nicu rentability (–0,42 %). Vývoj nákladov, úrody, cien a rentability pšenice za slovensko prezentujú grafy.

Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných komodít v poľnohos‑podárskej prvovýrobe je v značnej miere ovplyvnená poskytnutou podporou. V poslednom hodno‑tenom roku bolo bez podpory pestovanie pšenice nerenta‑bilné vo všetkých oblastiach. V produkčných oblastiach bola rentabilná výroba bez podpory dosiahnutá v rokoch 2007, 2008, 2010 a 2011 a to v intervale 4,7 % – 26,6 %. V rokoch 2009 a 2012 bola výroba pšenice vo vybranom súbore podnikov bez podpory neefektívna – stratová (–33,8 % a –1,48 %). V oblastiach so zne‑výhodnenými prírodnými pod‑mienkami sa pšenica bez podpory vyrábala nerentabilne (–16,6 % až –44,7 %) v celom časovom rade. nerentabilná výroba sa v týchto podmienkach vplyvom poskytnu‑tej podpory odstránila v rokoch 2007, 2008 a 2010. V ostatných hodnotených rokoch sa podporou podarilo zmierniť stratu.

poskytnutá podpora zohrávala významnú úlohu v rentabilite pes‑tovania pšenice v rámci celého slovenska. V rokoch 2009, 2010 a 2012 bola výroba pšenice bez podpory v podnikoch vybraného súboru nerentabilná (–0,42 % až –33,50 %). Okrem roku 2009, kedy podpora iba zmiernila res‑pondentom straty, bolo pesto‑vanie pšenice v rámci sr v celom časovom rade so započítaním poskytnutej podpory efektívne.

Ing.�ANNA�TRUBAČOVÁ

NPPC�Nitra�–�VÚEPP�Bratislava

FOTO�–�ARCHÍV

Vývoj nákladov, realizačnej ceny a rentability pšenice v SR

Prameň: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov za roky 2007 – 2009, 2011, Nákladovosť poľnohospodárskych výrobkov v SR za roky 2010, 2012

Obilniny

7www.rno.sk

Intenzívne pestovanie pšeniceVýmera zberovej plochy pšenice sa v posledných rokoch na slovensku pohybuje v rozpätí od 350 do 380 tis. ha. Z uvedenej má jarná pšenica zberovú plochy v priemere od 2,7 do 3,2 %. pred 8 až 10 rokmi mali naši pestovatelia ozimnej pšenice na výber 60 až 75 odrôd. V minulom roku bolo na slovensku prihlásených do uznávacieho pokračovania (množenia) prihlásených až 163 odrôd (údaje ÚKsup ‑u 2013) z domáceho šľachtenia, iných krajín EÚ a z tretích krajín.

pri takomto množstve odrôd má pestovateľ širokú škálu odrôd tejto plodiny na výber. Je to pozi‑tívny trend, alebo nie?

Odrody

Veľakrát sa na územie slovenska dovezú osivá zahraničných odrôd, ktoré neboli skúšané v trojroč‑nom cykle štátnych odrodových skúšok. pestovateľ je vydaný na milosť a nemilosť popisu odrôd, ktoré sú napr. z nemecka, Francúzska, rakúska Maďarska, alebo iných krajín. Odrody neodskúšané v ekologicko‑‑klimatických podmienkach na našom území sa môžu pre‑javiť celkom inak. V Galantskom regióne rppK v spolupráci s pes‑tovateľmi už 10 rokov organizuje Konferencie rastlinnej a živočíšnej výroby. uvediem pár údajov:

Ostatné sledované odrody dosiahli v trojročnom priemere úrodu 4,51 t/ha. Viacročný prehľad o úrodnosti odrody nám dáva lepšiu orientáciu pri tvorbe odrodovej skladby so zameraním na ekonomickú efektivitu pestovania plodiny a pri využití geneticko ‑bio‑

lo‑gického potenciálu odrody.

Komplexný�systém�pestovania

intenzívne pestovanie ozimnej pšenice si vyžaduje komplexný systém pestovania, ktorý je „priamo ušitý“ na odrodu. platí zásada oziminu nepestovať po ozimine – vyšší výskyt koreňových a listových chorôb, oslabovanie porastov proti vyzimovaniu, jed‑nostranné čerpanie živín z pôdy. Čo sa týka predplodín – repka olejná (rozdrvené a dobre zapra‑cované pozberové časti rastlín), skoré hybridy silážnej kukurice, strukoviny (ideálna predplodina, ale ju nemáme). počas vegetácie porasty nedostanú vždy výživu ktorá im patrí. Obyčajne sa sústre‑ďujeme na hnojenie npK, ale si musíme uvedomiť, že aj mikro‑prvky dodané rastlinám rozho‑dujú nielen o výške úrody, ale aj kvalite suroviny. ak chýba draslík rastliny zle prezimujú a zvyšuje sa riziko poliehania. nedostatok vápnika môže zapríčiniť sterilitu peľu, nízky obsah horčíka spô‑sobuje nevyrovnanosť porastov, znižuje sa obsah nl látok a hTZ a nedostatok síry – zhoršenie mlynársko pekárskej akosti zrna. V takýchto prípadoch sú dôležité listové analýzy pšenice a foliárna výživa, ktorá nahradí nedostatok chýbajúcich živín.

intenzívne pestovanie nových odrôd pšenice si vyžaduje neod‑kladné používanie herbicídov a fungicídov počas vegetácie.

Vysoké teplotné a zrážkové výkyvy výrazne ovplyvňujú pro‑

dukciu tejto plodiny, ale tiež zvýšený výskyt burín, chorôb a škodcov. Tvorba nových gene‑tických zdrojov a odrôd pre poľnohospodárstvo a výživu v posledných štyroch rokoch stagnuje, ba dokonca sa zni‑žuje rozsah biologického mate‑riálu. podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú geneticko‑‑šľachtiteľským výskumom investujú do tohto spoločensky významného odvetvia rastlinnej výroby len vlastné zdroje, ktoré získavajú z predaja osív vyšších generácií množenia a licenčných poplatkov. do roku 2010 bola táto činnosť čiastočne financovaná zo štátneho rozpočtu (do výšky 30 až 35 % nákladov), ale v posled‑nom období je pre našu spo‑ločnosť nezaujímavá. ak chceme zvýšiť podiel výrobkov z domácej produkcie v našich obchodných

reťazcoch na 70 až 75 % (zá‑ kladné potraviny, múka a výrobky z nej, nadväzujúce výrobky ŽV) a posilniť export komodít, zabud‑nime na tieto zámery. Výrobok z domácej produkcie je – domáca odroda, spracovanie suroviny, výrobok z pšenice, obchodný reťazec a zákazník. produkcia pšenice v tomto roku bude na úrovni roku 2013, samozrejme ak nepríde k nepredvídateľným živelným zásahom matky prírody. na záver ešte jeden fakt – za 8 rokov galantských skúseností môžem konštatovať, že na úrode pšenice ozimnej sa odroda svojim geneticko ‑biologickým poten‑ciálom podieľala v rozsahu 34 – 36 %, ročníkový vplyv 45 až 51,2 % a ľudský faktor ovplyvnil úrodu len 12,8 až 20 %.

Ing.�ĽUDOVÍT�SLEZIAK,�CSc.

FOTO�–�ARCHÍV

OdrodaÚroda t/ha

2011 – 2013

altigo 5,32

bardotka 5,02

bertold 5,13

bonita 5,49

Federer 5,28

Genoveva 5,07

is Karpatia 5,00

Karolinum 5,50

skagen 5,13

Výmera zberovej plochy pšenice sa v posledných rokoch na Slovensku pohybuje v rozpätí od 350 do 380 tis. ha.

Obilniny

8 www.rno.sk

Vlastnosti nových odrôd pšenice letnej, forma ozimná a jarná, ktoré budú zapísané do listiny registrovaných odrôd v roku 2014Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky bratislava je štátnou rozpočtovou organizáciou riadenou priamo Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka slovenskej republiky. Základnou úlohou ústavu je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov do poľnohospodárstva. Ústav má bohatú históriu, svojou skladbou odbornej činnosti je širokospektrálnym pracoviskom porovnateľným s európskym štandardom. V roku 2013 sme na skúšobných staniciach ÚKsÚp‑u mali založených 34 pokusov so pšenicou ozimnou (sortimenty: skoré a poloskoré odrody v prvom roku, skoré a poloskoré odrody v druhom a treťom roku, neskoré odrody a pšenica ozimná, tvrdá) a 8 pokusov so pšenicou jarnou (pšenica jarná a pšenica jarná, tvrdá).

bolo preskúšaných celkove 78 odrôd pšenice ozimnej a 10 odrôd pšenice jarnej, vrátane kontrol. na základe výsledkov štátnych odrodových skúšok so pšenicou ozimnou bolo odrodo‑vými komisiami v roku uznaných na registráciu 12 nových odrôd pšenice ozimnej a 2 odrody pšenice jarnej, tvrdej. a to pše‑nica ozimná: avenue, Evina, is Mandala, is spirella, irma, Kalman, KWs Ferrum, Messi, ps Karkulka, rGT radmila, rytmus, slalom a pšenica jarná, tvrdá: is duragold a is duranegra.

Pšenica�ozimná

Avenue – udržiavateľom odrody je liMaGrain EurOpE, 5 rue de l’egalité, 28130 Chartainvilliers, Fr. avenue je veľmi skorá odroda, najskoršia z odrôd zapísaných v listine registrovaných odrôd na slovensku. V skorosti predsti‑huje odrodu Košútka cca. o 3 dni. Odroda je krátkeho vzrastu. Klas má tvar pyramidálny, bez ostí, s výskytom veľmi krátkych osti‑niek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala nižšiu objemovú hmotnosť ako kontrolná odroda. Odroda má aj nižšie hodnoty Zelenyho testu. Obsah dusíkatých látok má nižší alebo na úrovni kontrolnej odrody. Číslo poklesu a obsah lepku je takisto nižšie oproti kon‑trolnej odrode.

Väznosť vody múkou má vysokú, ale stabilita cesta a číslo farinografickej kvality je nízke. Objem pečiva má odroda nízky. hodnotenie potravinárskej kva‑lity je 3.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, pri neskorých jarných mrazoch je náchylná na vymrznutie. Odolnosť proti polie‑haniu má odroda veľmi dobrú. Odolnosť proti múčnatke trávovej má lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnosť proti listovým škvrni‑tostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pes‑

tovanie najmä v kukuričnej a rep‑nej výrobnej oblasti.

Evina – udržiavateľom odrody je limagrain Gmbh, salder strasse 4, d 31226, piene ‑rosenthal, d. Evina je stredne skorá až neskorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar pyramidálny, bez ostí, s výskytom veľmi krát‑kych ostiniek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosa‑hovala priemernú objemovú hmotnosť. Odroda má vysoký obsah dusíkatých látok a lepku. hodnoty Zelenyho testu má vysoké. Väznosť vody múkou má odroda dobrú. Farinografické

hodnotenie má silné. Objem pečiva má približne na úrovni kontroly ilona. pečivo je s nižším klenutím. hodnotenie potravinár‑skej kvality je 7 – 8.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, pri neskorých jarných mrazoch je náchylná na vymrznutie. Odolnosť proti polie‑haniu má približne na úrovni kon‑trolných odrôd. Odolnosť proti múčnatke trávovej má lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnosť proti listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všet‑kých výrobných oblastiach.

IS ‑Spirella – udržiavateľom odrody je firma isTrOpOl solary a.s., horné Mýto č.267. Je to veľmi skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, osinatý s výskytom stredne dlhých ostín na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosa‑hovala objemovú hmotnosť na úrovni kontrolnej odrody. Odroda má vysoký obsah dusíkatých látok a hodnoty Zelenyho testu. Číslo poklesu a obsah lepku má vysoké. lepok je menej kvalitný. Väznosť vody múkou má vysokú, číslo farinografickej kvality je vysoké. Objem pečiva má odroda vysoký, ale s nízkym klenutím pečiva. hodnotenie potravinárskej kva‑lity je 6 – 7.

Odolnosť proti vyzimovaniu

OdrodaPotravinárska

kvalitaVýsev v MKS/ha

KVO RVO ZVO

avenue 3 4,5 4,0 4,5

Evina 7‑8 4,5 4,0 4,5

is Mandala 7‑8 4,5 4,5 4,5

is spirella 6‑7 5,0 5,0 5,0

irma 6‑7 4,0 4,5 5,0

Kalman 3 4,5 4,5 4,5

KWs Ferrum 4 4,0 3,8 4,0

Messi 6 4,5 4,0 4,0

ps Karkulka 5 5,0 4,5 4,5

rGT radmila 6‑5 4,5 4,0 4,0

rytmus 5 5,0 4,0 4,5

slalom 5‑6 4,5 4,0 4,0

OdrodaPotravinárska

kvalitaVýsev v MKS/ha

KVO RVO ZVO

duragold na cestoviny 5,5 5,5 5,5

duranegra na cestoviny 5,5 5,5 5,5

Pšenica jarná, tvrdá

Pšenica ozimná

Obilniny

9www.rno.sk

má odroda slabšiu, približne na úrovni kontrolnej odrody Torysa. Odolnosť proti poliehaniu má veľmi dobrú. Odolnosť proti múčnatke trávovej, škvrnitostiam na listoch a hrdzi pšenicovej má odroda na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pes‑tovanie najmä v kukuričnej a rep‑nej výrobnej oblasti.

Odroda prekonáva v skorosti všetky doposiaľ registrované odrody na slovensku, ako aj najskoršiu registrovanú odrodu Košútka približne o jeden deň.

IS – Mandala – udržiavateľom odrody je firma isTrOpOl solary a.s., horné Mýto č.267. Je to stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar polokyjakovitý, osinatý, s výsky‑tom stredne dlhých ostí na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala vyššiu objemovú hmotnosť a vysoký obsah dusíkatých látok a hodnoty Zelenyho testu. Číslo poklesu má dobré a stabilné. Odroda má dobrý obsah kvalit‑ného lepku. Väznosť vody múkou má vysokú, takisto aj číslo fari‑nografickej kvality je vysoké.

Objem pečiva má odroda dobrý. hodnotenie potravinárskej kvality je 7 – 8.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda dobrú. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odolnosť proti múčnatke trávovej, škvrni‑tostiam na listoch a hrdzi pše‑

nicovej má odroda približne na úrovni kontrolných odrôd až lep‑šiu. Odroda je vhodná pre pesto‑vanie najmä v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti.

Irma – udržiavateľom odrody je sElEKT VŠÚ a.s., bučany 591, slovenská republika. irma je stredne skorá až skorá odroda,

stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, bez ostí s výsky‑tom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala vysokú objemovú hmotnosť. Odroda má vysoký obsah dusíka‑tých látok. Číslo poklesu má nízke. Odroda má vysoký obsah stredne kvalitného lepku. hodnoty Zelenyho testu má na úrovni kontrolnej odrody. Väznosť vody múkou má na úrovni kontroly ilona. Farinografické hodnotenie má dobré. Objem pečiva je nižší, s vysokým klenutím. hodnotenie potravinárskej kvality je 6 – 7.

Odolnosť proti vyzimovaniu má veľmi dobrú. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd až slabšiu. Odolnosť proti múčnatke trá‑vovej má lepšiu. Odolnosť proti listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všet‑kých výrobných oblastiach.

Kalman – udržiavateľom odrody je hOrdEuM s.r.o., nový dvor 1052, sládkovičovo, slovenská republika. Kalman je skorá odroda, stredného vzrastu. Klas je pyramidálny, stredne dlhý, bez ostí s výskytom krátkych

Odr

oda

Zim

uvzd

orno

sť

Odo

lnos

ť pr

oti

polie

hani

u

Skor

osť

zren

ia

Múč

natk

a tr

ávov

á

Sept

órie

Hrd

za p

šeni

cová

HTZ

v g

Odp

orúč

ané

pe

stov

ať

Úro

dnos

ť

Potr

avin

ársk

a kv

alit

a

avenue 4 8 9 7 5 6 5 Kr 6 3

Evina 4 8 3 6 5 7 7 KrZ 4 7‑8

is Mandala 7 8 5 5 6 7 5 Kr 4 7‑8

is spirella 5 8 9 5 5 7 7 Kr 2 6‑7

irma 8 6 6 6 5 7 5 KrZ 5 6‑7

Kalman 6 8 7 6 5 5 6 KrZ 5 3

KWs Ferrum 4 8 6 7 5 6 3 KrZ 7 4

Messi 4 7 4 6 6 7 6 KrZ 6 6

ps Karkulka 5 5 5 4 5 4 5 rZ 1 5

rGT radmila 7 8 3 5 6 7 5 KrZ 5 6‑5

rytmus 4 7 3 7 6 6 5 KrZ 6 5

slalom 3 7 7 7 6 7 5 KrZ 7 5‑6

Vysvetlivky: a) vlastnosti b) skorosť zrenia c) kvalitaa)veľmi dobrý = 9, dobrý = 7, stredný = 5, slabý = 3, veľmi slabý = 1b)veľmi skorá = 9, skorá = 7, stredná = 5, neskorá = 3, veľmi neskorá = 1c)veľmi dobrá = 9-8, dobrá = 7-6, priemerná až slabšia = 5-6, slabá až žiadna 4-1Odporúčané pestovať: K = kukuričná oblasť, R = repná oblasť, Z = zemiaková oblasť, () = s obmedzením

Zakladanie pokusov maloparcelnou sejačkou.

Obilniny

10 www.rno.sk

ostiniek na vrchole klasu.Odroda počas skúšok dosaho‑

vala dobrú objemovú hmotnosť. Odroda má obsah dusíkatých látok približne na úrovni kon‑trolnej odrody ilona. hodnoty Zelenyho testu má nižšie. Číslo poklesu má veľmi nízke. Odroda má dobrý obsah kvalitného lepku. Väznosť vody múkou má nižšiu, takisto aj stabilitu cesta má nižšiu. Číslo farinografickej kvality je nízke. Objem pečiva má odroda nižší s dobrým klenutím. hodnotenie potravinárskej kva‑lity je 3.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, približne na úrovni kontrolnej odrody Torysa. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd až lepšiu. Odolnosť proti múčnatke trávovej má približne na úrovni kontrolných odrôd až lepšiu. Odolnosť proti škvrnitos‑tiam na listoch a hrdzi pšenicovej má odroda približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie v kuku‑ričnej, repnej a aj zemiakovej výrobnej oblasti.

KWS Ferrum – udržiavateľom odrody je KWs lochow Gmbh, Zuchtstation Wetze, 37154 northeim, d. Je to stredne skorá a stredne vysoká odroda. Klas je paralelného tvaru, bez ostí, ale s výskytom veľmi dlhých ostiniek na vrchole klasu. Odroda počas skúšok dosahovala priemernú objemovú hmotnosť. Odroda má nižší obsah dusíkatých látok

a nízky obsah lepku. hodnoty Zelenyho testu a číslo poklesu má dobré. Odroda má nízky obsah kvalitného lepku. Väznosť vody múkou má odroda nižšiu. Farinografické hodnotenie má slabé. Objem pečiva má odroda nižší, ale s dobrým klenutím. hodnotenie potravinárskej kva‑lity je 4.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda o niečo slabšiu ako kon‑trolná odroda Torysa. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd.

Odolnosť proti múčnatke trávo‑vej, proti hrdzi pšeničnej a škvr‑nitostiam na listoch má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.

Messi – udržiavateľom odrody je raGT CZECh s.r.o., branišovice 1, CZ. Messi je stredne skorá odroda, vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, bez ostí, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosa‑hovala stabilné dobré hodnoty

objemovej hmotnosti. Odroda má vysoké a stabilné číslo poklesu, dobrý obsah stredne kvalitného lepku. Obsah dusíkatých látok a hodnoty Zelenyho testu má na úrovni kontroly. Väznosť vody múkou má vysokú. hodnoty farinografickej kvality sú nižšie. Objem pečiva má nižší, s nižším klenutím. hodnotenie potravinár‑skej kvality je 6.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda o niečo slabšiu ako kon‑trolná odroda Torysa. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd až lep‑šiu. Odolnosť proti múčnatke trá‑vovej a listovým škvrnitostiam má lepšiu. Odolnosť proti hrdzi pšeni‑covej má približne na úrovni kon‑trolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrob‑ných oblastiach, vysoké a stabilné úrody dosiahla najmä v kukurič‑nej a repnej výrobnej oblasti.

PS Karkulka – udržiavateľom odrody je národné poľno‑hospodárske a potravinárske centrum, VÚrV piešťany, VŠs Vígľaš ‑pstruša, sK. ps Karkulka je stredne skorá odroda, stredne

Odr

oda

Odo

lnos

ť pr

oti

polie

hani

u

Skor

osť

zren

ia

Múč

natk

a tr

ávov

á

Sept

órie

Hrd

za p

šeni

cová

HTZ

v g

Odp

orúč

ané

pest

ovať

Úro

dnos

ť

Potr

avin

ársk

a kv

alit

a

duragold 9 4 6 6 7 7 Kr 7 na cestoviny

duranegra 9 5 7 6 7 8 Kr 6 na cestoviny

Vysvetlivky: a) vlastnosti b) skorosť zrenia c) kvalitaa)veľmi dobrý = 9, dobrý = 7, stredný = 5, slabý = 3, veľmi slabý = 1b)veľmi skorá = 9, skorá = 7, stredná = 5, neskorá = 3, veľmi neskorá = 1c)veľmi dobrá = 9-8, dobrá = 7-6, priemerná až slabšia = 5-6, slabá až žiadna 4-1Odporúčané pestovať: K = kukuričná oblasť, R = repná oblasť, Z = zemiaková oblasť, () = s obmedzením

Pšenica ozimná.

Obilniny

11www.rno.sk

vysokého vzrastu. Klas má tvar paralelný, hustý a krátky, bez výskytu ostí alebo ostiniek na vrchole klasu. Klas je tzv. holica. Zrno je v zrelosti červené – pur‑purové.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala nižšiu objemovú hmotnosť oproti kontrolnej odrode. Odroda má vysoký obsah dusíkatých látok a lepku. Číslo poklesu má vysoké a stabilné. Väznosť vody múkou má vysokú. Objem pečiva má odroda nižší s menším klenutím. hodnotenie potravinárskej kva‑lity je 5.

Odroda má veľmi nízku úrod‑nosť, ale vyznačuje sa špeciálnou akosťou t.j. má zvýšený obsah antokyanínov, čo jej dáva pri‑danú hodnotu, zvyšuje možnosť uplatnenia pri výrobe funkčných potravín. Farebné odrody pše‑nice vďaka zvýšenému obsahu prírodných farbív s antioxidač‑nou aktivitou môžu eliminovať používanie syntetických farbív. Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, približne na úrovni kontrolnej odrody Torysa. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu. Odolnosť proti múčnatke trávovej má približne na úrovni kontrolných odrôd až slabšiu. Odolnosť proti listovým škvrni‑tostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pes‑tovanie najmä v chladnejšej rep‑nej a zemiakovej výrobnej oblasti.

RGT Radmila – udržiavateľom odrody je raGT CZECh s.r.o., branišovice. rGT radmila je neskorá odroda, stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný, bez ostí s výskytom krátkych osti‑niek na vrchole klasu.

počas skúšok dosahovala prie‑mernú až nižšiu objemovú hmotnosť. Odroda má obsah dusí‑katých látok vyšší alebo na úrovni kontroly. Obsah kvalitného lepku je vyšší. Číslo poklesu má vyš‑šie a stabilné. hodnoty Zelenyho testu má priemerné. Väznosť vody múkou má priemernú. Farinografické hodnotenie je slabšie. Objem a klenutie pečiva

má nižší. hodnotenie potravinár‑skej kvality je 6 – 5.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda dobrú. Odolnosť proti poliehaniu má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odolnosť proti múčnatke trávovej, švrni‑tostiam na listoch a proti hrdzi pšeničnej má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všet‑kých výrobných oblastiach.

Rytmus – udržiavateľom odrody je sElGEn, a.s., Šs – Úhřetice, Úhřetice, CZ. rytmus je neskorá a stredne vysoká odroda. Klas je paralelného tvaru, bez ostí, s výskytom stredne dlhých osti‑niek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala nižšiu objemovú hmotnosť oproti kontrole. Odroda má

dobrý obsah dusíkatých látok a lepku. lepok je však menej kvalitný. Číslo poklesu má nižšie ako kontrolná odroda. hodnoty Zelenyho testu má na úrovni kon‑trolnej odrody až nižšie. Väznosť vody múkou má odroda vysokú. Farinografické hodnotenie a sta‑bilitu cesta má odroda nižšie. Objem pečiva má vyšší s nižším klenutím. hodnotenie potravinár‑skej kvality je 5.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabšiu oproti kontrolnej odrode Torysa, je náchylná na vymrznutie pri neskorých jarných mrazoch. Odolnosť proti polie‑haniu má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odolnosť proti múčnatke trávovej má lep‑šiu. Odolnosť proti škvrnitostiam

na listoch a hrdzi pšenicovej má na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.

Slalom – udržiavateľom od‑ rody je raGT CZECh s.r.o., branišovice 1, CZ. slalom je skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Klas má tvar pyramidálny, bez ostí s výskytom krátkych osti‑niek na vrchole klasu.

Odroda počas skúšok dosaho‑vala stabilné hodnoty objemovej hmotnosti. hodnoty paramet‑rov, obsah dusíkatých látok, číslo poklesu, hodnoty Zelenyho testu, obsah mokrého lepku a kvalita lepku sú na úrovni kontroly. Väznosť vody múkou a hodnoty farinografickej kvality sú nižšie. Objem pečiva má nižší, s priemer‑ným senzorickým hodnotením.

hodnotenie potravinárskej kvality je 5 – 6.

Odolnosť proti vyzimovaniu má odroda slabú, pri neskorých jarných mrazoch je náchylná na vymrznutie. Odolnosť proti polie‑haniu má približne na úrovni kontrolných odrôd. Odolnosť proti múčnatke trávovej má pri‑bližne na úrovni kontrolných odrôd. Odolnosť proti listovým škvrnitostiam a hrdzi pšenicovej má približne na úrovni kontrol‑ných odrôd až lepšiu. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všet‑kých výrobných oblastiach.

Pšenica�jarná,�tvrdá

IS Duragold – udržiavateľom odrody je firma isTrOpOl solary a.s., horné Mýto č.267, sr. Je

to neskorá odroda, krátkeho vzrastu. Klas má krátky, stredne hustý až hustý, s výskytom dlhších čiernych ostí. priemerná hmot‑nosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 46,4 g.

Objemovú hmotnosť má odroda na úrovni kontrolnej odrody až vyššiu. is duragold má v porov‑naní s kontrolnou odrodou vyššiu sklovitosť, vyšší obsah bielkovín a mokrého lepku, výrazne vyššie pádové číslo a výrazne vyšší obsah žltých pigmentov v semoline, a tým aj vyhovujúcejšie sfarbenie cestovín.

Odolnosť proti poliehaniu mala počas skúšok odroda dobrú. Odolnosť proti múčnatke trávo‑vej má odroda lepšiu. Odolnosť proti škvrnitostiam na listoch, hrdzi pšenicovej a fuzariózam má odroda približne na úrovni kon‑trolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie najmä v kukurič‑nej a repnej výrobnej oblasti.

IS Duranegra – udržiavateľom odrody je isTrOpOl solary a.s., horné Mýto č.267, sr. Je to stredne skorá odroda, krát‑keho vzrastu. Klas odrody je krátky až stredný, stredne hustý až hustý, s dlhšími čiernymi osťami. priemerná hmotnosť tisíc zŕn počas skúšok bola u odrody 49,7 g.

Odroda má objemovú hmotnosť a obsah lepku na úrovni kontrol‑nej odrody až lepšiu. is duranegra má vyššie pádové číslo v zrne a v semoline, vyššiu sklovitosť, vyšší obsah bielkovín a mokrého lepku v zrne a v semoline. Obsah žltých pigmentov a farba cestovín je na úrovni kontrolnej odrody.

Odolnosť proti poliehaniu počas skúšok mala dobrú. Odolnosť proti múčnatke trávovej má odroda dobrú. Odolnosť proti škvrnitostiam na listoch, hrdzi pšenicovej a fuzariózam má odroda približne na úrovni kon‑trolnej odrody. Odroda je vhodná pre pestovanie najmä v kukurič‑nej a v repnej výrobnej oblasti.

Ing.�KATARÍNA�BUČKOVÁ,�

ÚKSÚP�Želiezovce

FOTO�–�AUTORKA

Podiel domácich a zahraničných odrôd v skúškach v roku 2013

Obilniny

12 www.rno.sk

VP Agro a RAGT vám predstavuje:

ako super elitné odrody označujeme tie naše odrody, ktoré sa vyznačujú vynikajúcou potravinárskou akosťou. Tieto odrody výrazne prevyšujú stanovené požiadavky na potravinárske odrody a sú schopné udržať vysoké hodnoty požadovaných parametrov aj v zhoršených podmienkach. Majú vysokú hodnotu čísla poklesu, obsahu dusíkatých látok a lepku, sedimentačného testu a objemovej hmotnosti zrna. Vysokú kvalitu má aj reologické hodnotenie – alveograf a farinograf. Múka z týchto odrôd je silná, vhodná na zlepšovanie slabších múk.

Federer – v posledných rokoch najpredávanejšia elitná odroda. Obľúbenosť si získala najmä vďaka veľmi vysokej stabilite všetkých kvalitatívnych paramet‑rov požadovaných pri výkupe. Federer je neskorá odroda, ale výborne znáša aj suchšie pod‑ mienky a to ako v priebehu vege‑tácie, tak aj v období dozrievania, kde veľa neskorých odrôd tzv. zahorí. Federer sa vyznačuje veľmi rýchlym rastom koreňov a rých‑lou jarnou regeneráciou. Ďalšou výhodou je, že má veľmi dobrú odolnosť k fuzáriam v klase. Tieto vlastnosti predurčujú Federer aj ako vhodnú voľbu pre sejbu po kukurici. V optimálnych pod‑ mienkach Federer bežne posky‑tuje úrody nad 10 ton.

Brejk – super elitná odroda schopná poskytovať úrody na úrovni kŕmnych pšeníc. brejk je unikátna kombinácia vysokej akosti, úrody a odolnosti proti hrdzi pšeničnej. Táto odolnosť pochádza z pýru (Agropyron elongatum). Ďalšou z rodičov odrody brejk je známa odroda Capo, ktorá vniesla do brejku špič‑kovú kvalitu. brejk má zvýšený obsah lepku. Je to skorá odroda, stredného vzrastu, na rozdiel od odrody Federer ju neodporúčame na sejbu po kukurici. Znáša pesto‑vanie po obilnine.

Forhand – odroda vznikla

krížením obľúbených odrôd banquet a ludwig. Forhand je skorá odroda, po odrode ludwig zdedila vyššie steblo a preto si vyžaduje starostlivejšiu prácu s regulátormi rastu. Táto nevý‑hoda je vykompenzovaná exce‑lentnou odolnosťou k suchu, vysokou stabilitou úrod aj v hor‑ších pôdnych podmienkach a niž‑šou náročnosťou na fungicídy. Toto je dané jeho výborným zdra‑votným stavom. Forhand je pre vás riešením ako docieliť vysoké úrody aj v suchších rokoch alebo na horších pôdach. bonusom je veľmi vysoká odolnosť k mrazom. Odporúčame skorší zber.

Cimrmanová raná – novinka

Odroda s raketovým štartom. bola registrovaná v roku 2013 a jej predaj z roka na rok stúpol o 521%.

„Cimrmanka“ má niekoľko uni‑kátnych vlastností. Jednou z nich je neuveriteľne vysoká objemová hmotnosť zrna. bežne dosahuje 830 aj viac g/l. Taktiež ďalšie para‑metre akosti sú špičkové. Ďalším znakom je relatívne dlhé obdo‑bie medzi kvitnutím a zrelosťou. Zatiaľ čo v metaní patrí medzi najskoršie, v zrelosti je na úrovni skorých odrôd. Cimrmanka dlh‑šiu dobu ukladá asimiláty, čo jej umožňuje prekonať stres v dobe dozrievania. Výborne sa jej darí v KVO a rVO, vo vyšších a chlad‑

nejších polohách odporúčame Federer alebo Forhand. pokiaľ ide o zdravotný stav – v odolnosti k fuzáriam patrí medzi špičku, odporúčame venovať väčšiu pozornosť múčnatke. Odolnosť k mrazu je vynikajúca.

Kolekciu�odrôd�so�štandadnou�A�kvalitou�a�rekordnými�úrodami

Golem – poloskorá až polone‑skorá odroda s ohromnou kom‑penzačnou schopnosťou. Golem vznikol krížením 2 nemeckých odrôd, ale je vyselektovaná pre podmienky slovenska a Čiech. Golem je schopný poskytovať vysoké úrody v priaznivých pod‑

Poloprevádzkové pokusy 2013

Odroda t/ha % Odroda t/ha % Odroda t/ha %

1. YETTi 9,28 110,6 1. YETTi 10,17 108,5 1. YETTi 8,41 110,10

priemer pokusu

8,39 100priemer pokusu

100priemer pokusu

100

Unikátnu kolekciu super elitných odrôd:

Obilniny

13www.rno.sk

mienkach pre vývoj pšenice, ale výborne sa vyrovnáva aj s roč‑níkmi alebo podmienkami, ktoré pšenici príliš neprajú. Golem sa vyznačuje veľmi produktívnym klasom, vysokou kompenzačnou schopnosťou, dobrým zdravot‑ným stavom a dobrou odolnos‑ťou k mrazu. nie je vhodný na neskorú sejbu.

Elan – jedna z najúrodnejších odrôd. Elan je unikátny svojou prácou s dusíkom. aj pri vysokých úrodách sa obsahom dusíkatých látok v zrne vyrovná odrodám s akosťou E. Ďalšou veľkou pred‑nosťou je vynikajúca stabilita čísla poklesu. drží si akosť aj vo veľmi daždivej žatve. Ďalším plusom je dobrý zdravotný stav najmä na choroby listu. Elan je veľmi vhodný aj na neskorú sejbu, čo preukázal aj v praxi.

Matchball – novinka roka 2014. bol registrovaný v roku 2013 v Čr a v trojročnom priemere pokusu uKZuZ 2010 – 2012 bol vôbec naj‑úrodnejšou odrodou. V minulom roku úrodovo exceloval v polo‑prevádzkových pokusoch čo spô‑sobilo, že sa po osive Matchballu doslova zaprášilo. Matchball je výnimočný svojou schopnosťou dávať maximálne úrody. V poku‑soch ZVÚ Kroměříž, kde s prehľa‑dom zvíťazil, prekonal priemer pokusu 12,44 t o 19,6% a dosiahol rekordnú úrodu 14,86 t z ha.

Matchball má dobrú odnožova‑ciu schopnosť, je vhodný na pesto‑vanie po obilninách, ale vyžaduje skorú sejbu. upozorňujeme na dostatočne vysokú výživu n.

Bondra – skorosť a intenzita. Toto je stručná a výstižná cha‑rakteristika odrody bondra, ktorá bola vyšľachtená špeciálne pre podmienky slovenska. bondra má štandardnú kvalitu a a je vhodná aj na sejbu po obilnine.

novinka – Messi vznikol kríže‑ním odrôd biscay x bardotka.

po známej a obľúbenej bardotke má schopnosť dobre prekonávať prísušky a stres v dobe dozrie‑vania. Messi je výborný aj na neskorú sejbu a vhodný na pes‑tovanie aj po kukurici, predo‑

všetkým pre KVO a rVO. Oproti odrode bardotka má Messi výrazne zlepšený zdravotný stav. V roku 2012 zažiaril v polopre‑vádzkových pokusoch, kedy zvíťa‑zil vo všetkých lokalitách.

Premio – nízka, skorá, osinatá pšenica. Jej veľkou prednosťou je nepoliehavosť. pokiaľ potrebu‑jete rekordné úrody a nechcete riešiť poliehanie, je premio tou správnou voľbou. premio zna‑mená nielen prémiovú úrodu ale aj úsporu regulátorov rastu. pre krátku slamu (80 cm) neodporú‑čame pestovanie po kukurici na zrno. Odroda je rovnako vhodná aj na veľmi skoré výsevy.

Kolekciu�kŕmnych�odrôd

V posledných rokoch opäť rastie záujem o pestovanie odrôd, ktoré sú označované ako kŕmne.

Okrem tradičných a už starších odrôd rapsodia a Florett sme pre vás pripravili 2 nové odrody s excelentnou úrodou a zvýšenou kŕmnou hodnotou.

Yetti – patrí do kategórie odrôd skorých až veľmi skorých pri špič‑kových úrodách. Vyznačuje sa veľmi krátkym obdobím nalieva‑nia zrna, čím uniká tzv. zahoreniu. Zatiaľ čo v metaní ju môžeme radiť medzi normálne skoré odrody, v zrelosti sa vyrovnáva odrode bodyček alebo Košútka. Je vhodná do všetkých výrobných

oblastí a dobre znáša aj pestova‑nie po pšenici.

svoju excelentnú úrodovú úroveň potvrdil ako v priebehu štátnych skúšok, tak aj v polo‑prevádzkových pokusoch. V prie‑mere rokov 2009 až 2011 keď bola odroda Yetti skúšaná v ŠOs do‑ siahla priemerné úrody v KVO 93 q/ha, v rVO dokonca 95 q/ha a v ZVO 82 q/ha. pokiaľ by túto úrodu porovnali na kontrolné odrody, potom by odroda Yetti bola o 15% úrodnejšia. V praxi zažiarila v roku 2013, kde sa prá‑vom pýši označením „víťaz poku‑sov na slovensku“. Vo všetkých pokusoch bola na prvom mieste, žiadna iná skúšaná odroda Yetti‑‑ho neprekonala.

Grizzly – poloskorá odroda, ktorá vznikla krížením s odro‑dou Clarus. Je registrovaná v Čr. rovnako ako Yetti je vhodná do všetkých výrobných oblastí. Grizzly sa vyznačuje zvýšeným obsahom škrobu a nízkym obsa‑hom lepku, takže jeho kŕmna hodnota je vysoká. Odroda je rov‑nako vhodná na výrobu oplátok.

Má veľmi dobrý zdravotný stav.

Pripravujeme�–�kolekciu�odrôd�vyšľachtených�pre�slovenský�trh

Slalom – bezpečne až do žatvy. skorá odroda, kríženec s odrodou apache. Je vhodná do všetkých

výrobných oblastí. plastická, úro‑dovo stabilná, dobre odnoživá odroda, ktorá tvorí úrodu počtom klasov. hTs je stredná. Má dobrú odolnosť proti hrdzi pšeničnej a fuzáriám, odporúčame ošetre‑nie proti múčnatke na listoch

Bukét – vôňa úspechu. nástupca balady, ktorú má v rodokmeni. nová odroda s kvalitou sE. pôvod je (Zerda x balada) x nela. skorá odroda s kvalitou na úrovni známej odrody bardotka, ktorú úrodovo prekonala v priemere celého slovenska počas 3 rokov za 3 roky o celých 13%. Je vhodná pre všetky výrobné oblasti. ako pšenica s najvyššou kvalitou má všetky parametre v kategorii E.

Báthoryčka – skorá, nepoliehavá odroda s výbornou mrazuvzdor‑nosťou. Zrno má skôr menšie až stredné, tolerantná k termínu sejby – je vhodná ako na veľmi skorú, tak aj neskorú sejbu. Má dobrú odolnosť proti fuzariózam. Ďalším plusom je čiastočná tole‑rancia k vírusu pšeničnej zakr‑patenosti a gén odolnosti voči plodomorke.

sortiment uvedených odrôd pšenice ozimnej je samozrejme doplnený o už známy sortiment, s ich ukážkou sa počas mesiaca jún budete môcť stretávať na rôz‑nych poľných dňoch v mnohých lokalitách.

Ing.�PETR�LAmL,��

R.A.G.T.�Czech�s.r.o.,�Branišovice

Obilniny

14 www.rno.sk

Pšenica si zaslúži náležitú výživuOptimálna výživa ozimnej pšenice je nevyhnutným predpokladom pre jej úspešný rast a vývoj, ale takisto pre jej zdravotný stav. pri nevyrovnanej výžive dochádza k negatívnemu pôsobeniu na metabolizmus rastlín a často sú významne ovplyvnené nielen úrodotvorné prvky, ale i kvalita produkcie. Optimálne uskutočňovaná výživa ozimnej pšenice, od výberu vhodnej predplodiny k základnému hnojeniu až po prihnojenie, realizovaná podľa anorganických rozborov pôd a rastlín, je predpokladom pre dobré úrody a vysokú kvalitu dopestovaného produktu. Vyvážené hnojenie a s ním spojená náhrada rastlinami prijatých živín je prostriedkom, ktorý eliminuje riziko postupného vyčerpania pôdy.

Výživa v komplexe agrotechnic‑kých opatrení pri pestovaní ozim‑nej pšenice významne ovplyvňuje nielen výšku a prírastky úrody, ale aj jej fyzikálne, mechanické, che‑mické a biochemické vlastnosti. Výsledky mnohých vedeckový‑skumných prác i poznatky praxe potvrdzujú, že pre množstvo a kvalitu zrna pšenice je rozho‑dujúce optimálne zabezpečenie porastov všetkými biogénnymi prvkami, pričom osobitný význam v systéme má dusík. samotné hnojenie dusíkom však nestačí. iba vyrovnaná výživa všetkými biogénnymi prvkami v takom množstve a pomere, ktorý opti‑málne vyhovuje potrebám danej odrody, môže viesť k úspešnému výsledku z hľadiska kvantity a kvality produkcie.

Ozimnú pšenicu zaraďujeme medzi plodiny so strednou potre‑bou živín. na 1 tonu zrna a zod‑povedajúceho množstva slamy a koreňov odčerpá v priemere 25 kg dusíka (n), 5 kg fosforu (p), 20 kg draslíka (K), 2,4 kg horčíka (Mg), 4 kg síry (s).

Je experimentálne dokázané, že obilniny aktívne prijímajú dusík od začiatku rastu až do jeho ukončenia, prakticky až do zberu. Je potrebné si uvedomiť, že porasty ozimnej pšenice prijmú do začiatku steblovania 41 % dusíka, do obdobia klasenia ďal‑ších 18 %, do obdobia kvitnutia 12 % a do zberu zostávajúcich

29 % dusíka. Tieto skutočnosti poukazujú na potrebu optimál‑neho zabezpečenia rastlín dusí‑kom počas celého vegetačného obdobia.

pšenica začína svoj vývoj už v zrne pri klíčení, kedy dochádza vplyvom enzymatickej činnosti k rozkladu zložitých organických látok na látky jednoduché, ktoré zárodok (embryo) využíva pre svoj rast. Od chemického zloženia zrna závisí tvorba koreňového sys‑

tému a prechod rastlín na výživu z pôdy. Je preto nevyhnutné, aby osivo bolo kvalitné, obsahovalo dostatočné množstvo zásobných látok a vyznačovalo sa vysokou enzymatickou aktivitou, čo sa následne odrazí aj na jeho klíči‑vosti. Existujú často mylné pred‑poklady o tom, že zrno obsahuje dostatok minerálnych živín pre rast a vývoj rastlín pšenice v počia‑točnom období. nie je tomu tak, pretože 200 kg osiva obsahuje iba

cca 4 – 5 kg n; 0,6 – 0,8 kg p; 1 – 1,2 kg K; 0,2 – 0,25 kg Ca; 0,25 – 0,3 kg Mg a 0,3 – 0,4 kg s.

rastliny ozimnej pšenice koreňo‑vým systémom na dobrých štruk‑túrnych pôdach do zimy dosahujú hĺbku okolo 0,7 – 1,0 m. podstatná časť koreňového systému sa však rozprestiera vo vrstve do 0,4 m. Z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice v jesennom období obsah živín v pôde. nedostatok živín sa

Rastliny ozimnej pšenice koreňovým systémom na dobrých štruktúrnych pôdach do zimy dosahujú hĺbku okolo 0,7 – 1,0 m. Podstatná časť koreňového systému sa však rozprestiera vo vrstve do 0,4 m. Z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice v jesennom období obsah živín v pôde.

Obilniny

15www.rno.sk

obzvlášť výrazne prejavuje obme‑dzením metabolických procesov, ktorých výsledkom sú slabé a zle odnožené rastliny, ktoré pri silnej‑ších zimách často vymŕzajú. pre kvalitné prezimovanie porastov ozimnej pšenice je nevyhnutné zabezpečiť, aby rastliny počas jesennej vegetácie prijali dosta‑tok živín a vytvorili si energetické zásoby pre zimné obdobie. Za optimálny obsah živín v jesennom období považujeme hodnoty na úrovni: n 4,6 – 5,2 %; p 0,4 – 0,6 %; K 3,6 – 4,0 %; Ca 0,45 – 0,6 %; Mg 0,13 – 0,15 %; s 0,32 – 0,37 %.

Základné�hnojenie�pšenice

pri základnom hnojení sa nesmie podceniť výživná hodnota stano‑višťa, musíme zohľadniť agroche‑mické vlastnosti pôdy a odrodovú rajonizáciu vrátane špecifických požiadaviek jednotlivých odrôd na výživu. Vzhľadom na vysoký podiel ozimných obilnín v osev‑ných postupoch má veľký výz‑nam vplyv predplodiny. Často je zaradená pšenica po obilnine a výnimkou nie sú aj niekoľko‑ročné zaradenia obilnín po sebe. V podmienkach s dostatkom jesenných zrážok patrí k najvhod‑nejším predplodinám lucerna,

ďatelina a strukoviny. silná reduk‑cia ich plôch v dôsledku zníže‑nia stavu hospodárskych zvierat zvyšuje v súčasnej dobe význam olejnín. Význam predplodiny spo‑číva v tom, že môže podstatne ovplyvniť pôdne vlastnosti dôle‑žité pre rast a pre formovanie úrodotvorných prvkov a kvality zrna. bôbovité rastliny priaznivo pôsobia preto, že v pôde zanechá‑vajú značné množstvo kvalitných pozberových zvyškov s úzkym pomerom C : n (1 : 20 – 25) a pozitívne ovplyvňujú fyzikálne a fyzikálno ‑chemické vlastnosti pôdy. Významné je aj ich priaz‑nivé pôsobenie na redistribúciu fosforu, draslíka, vápnika, horčíku a síry z hlbších vrstiev do orničnej vrstvy. pri zaorávaní pozberových zvyškov repky ale aj slnečnice, môžeme priaznivo zlepšiť živinný režim pôd. ak nasleduje pšenica po obilnine, a ak sú pozberové zvyšky predplodiny zaorané, musíme pre ich lepší rozklad upraviť pomer C : n. Odporúčaná dávka dusíka sa pohybuje v roz‑pätí 8 – 10 kg n na 1 tonu slamy. pôdne podmienky a kvalitu predplodiny musíme akceptovať s predstihom pred prípravou pôdy k sejbe, prípadne ihneď pri ošet‑rení rozdrvenej slamy. V tejto fáze je nutné podľa predpokladanej

úrody a agrochemických vlast‑ností pôdy upraviť zásobu p, K, Mg, Ca, ale takisto aj s tak, aby bol zaistený optimálny rast rast‑lín až do zberu a boli vytvorené predpoklady pre dosiahnutie optimálnych kvalitatívnych para‑metrov úrod. pri stanovení dávky jednotlivých živín musíme vychá‑dzať z ich potreby na 1 t hlavného produktu a obsahu prístupných foriem v pôde.

Hnojenie�fosforom,�draslíkom,�horčíkom�a�sírou

V energetickom metabolizme fosfor zohráva dôležitú úlohu a pšenica je na jeho nedosta‑tok veľmi citlivá. Obsah fosforu má vysokú koreláciu s úrodou zrna a schopnosťou prezimova‑nia ozimnej pšenice. V priebehu vegetácie sa fosfor významne podieľa na intenzite a rozsahu asi‑milácie dusíka. Kladne ovplyvňuje všetky pochody pri klasení, kvit‑nutí a formovaní zrna. Optimálna zásoba draslíka takisto vedie k lepšiemu využitiu a zhodnote‑niu dusíka v rastlinách a spôsobuje zvýšenie obsahu bielkovín, zlep‑šenie sedimentácie, hTZ a obsahu lepku. Ovplyvňuje pevnosť bunkových stien, zvyšuje odol‑

nosť proti poliehaniu. aplikácia fosforečných hnojív sa obyčajne realizuje súčasne s draselnými hnojivami prostredníctvom zmesí jednozložkových hnojív, alebo použijeme hnojivá kombinované. dávku volíme podľa predpokla‑danej úrody a obsahu prístup‑ného fosforu v pôde. pri výpočte normatívu vychádzame z potreby p a K na 1 tonu produkcie (5 kg) resp. (20 kg) a predpokladanej úrody. Vynásobením získame množstvo p a K, ktoré bude pri danej úrode odčerpané. pokiaľ boli zaorané pozberové zvyšky, musíme však počítať so živi‑nami, ktoré sa v nich nachádzajú a následne môžeme uskutočniť ďalšiu korekciu dávky hnojiva. pri voľbe fosforečného hnojiva by sme mali uprednostňovať také, ktoré obsahujú v prevažnej miere vodorozpustnú formu fosforu. pre základné hnojenie používame obyčajne pevné hnojivá, kvapalné volíme pre prihnojenie v priebehu vegetácie. Z draselných hnojív používame najčastejšie draselnú soľ. Množstvo horčíka potrebné pre vytvorenie 1 t produkcie je 2,4 kg horčíka. rozhodujúci je obsah prístupného Mg v pôde. aplikáciu horečnatých hnojív môžeme uskutočniť buď samo‑

Nedostatok draslíka.

Nedostatok fosforu.

Obilniny

16 www.rno.sk

statne, alebo v rámci vápnenia, kedy použijeme dolomitický vápenec, prípadne pri aplikácii draselných a dusíkatých hnojív, z ktorých niektoré horčík obsa‑hujú. pre základné hnojenie pou‑žívame najčastejšie Kieserit alebo horkú soľ. s ohľadom na výrazný pokles imisií síry (cca do 10 kg.ha‑1.rok‑1) sa odporúča použiť pri predsejbovej príprave pôdy i hno‑jivá so sírou (sadrovec, jednodu‑chý superfosfát, dasa, draselné a horečnaté hnojivá s obsahom síry). pri výpočte potreby hnojenia sírou vychádzame z predpoklada‑nej úrody podobne ako pri pred‑chádzajúcich živinách. na 1 t zrna počítame, že rastlina odoberie 4 kg síry. s obsahom síry v pozbe‑rových zvyškoch sa nepočíta.

Hnojenie�dusíkom

V jesennom období rastliny ozimnej pšenice prijímajú rela‑tívne málo živín a cez zimu sa ich príjem úplne zastavuje. podiel odobratého dusíka na jeseň nie je väčší ako 12 % z celkového odberu, a preto aplikácia vyso‑kých dávok dusíka pred sejbou je zbytočná, neekonomická a nee‑kologická.

Koreňový systém pšenice sa vyvíja aj v jesennom období. dobre vyvinutý koreňový systém znižuje vymŕzanie rastlín pšenice a umožňuje rastlinám účinnejšie využívať živiny a vodu z pôdy. pri stanovení dávok n vychá‑

dzame z analýzy pôdy na obsah anorganického dusíka (nan). ak pôda pred sejbou obsahuje do 10 mg.kg‑1 anorganického dusíka v profile 0,3 m, môžu vzchá‑dzajúce rastliny vykazovať prí‑znaky deficiencie dusíka a preto v takom prípade aplikujeme pred sejbou pšenice od 20 do 45 kg n.ha‑1 s cieľom podporiť rozvoj koreňov a odnožovanie rastlín pšenice. ak pôda pred sejbou obsahuje viac ako 15 mg.kg‑1 anorganického dusíka, hnojenie ozimnej pšenice dusíkom nie je potrebné.

na predsejbové hnojenie je vhodnejšia amónna forma dusíka, pretože sa vyplavuje len v obmedzenej miere a jej pomal‑šie pôsobenie zabezpečí, aby pše‑nica pred vstupom do obdobia dormancie neprerástla, čím sa obmedzí jej potenciálne napad‑nutie hubovými chorobami. preto za najvhodnejšie v tomto období možno považovať hnojivá – síran amónny, močovina, daM‑390, dasa. hnojivá, ktoré obsahujú len liadkovú formu nie sú v tomto období vhodné.

Hnojenie�počas�vegetácie

Značná pohyblivosť minerál‑nych foriem n v pôde a s tým súvisiace možnosti strát dusíka väčšinou v našich podmienkach neumožňuje jednorazové použi‑tie dusíkatých hnojív. Základom

dusíkatej výživy sú preto delené dávky počas vegetácie, pričom mnoho autorov potvrdilo tento pozitívny vplyv deleného hno‑jenia dusíkom. s ohľadom na časovú potrebu rastlín je zrejmé, že prevažnú časť dusíka v prie‑myselných hnojivách je potrebné aplikovať na začiatku jarnej vege‑tácie, aby rastliny mali dostatok dusíka v období intenzívneho rastu. V priemyselných hnojivách by sme mali aplikovať v časovom predstihu také množstvo dusíka, aby dodaný dusík spolu s pôdnym anorganickým dusíkom zabezpe‑čoval potrebu rastlín. Z hľadiska časovej aplikácie dusíkatých hno‑jív je možné hnojenie dusíkom počas vegetácie rozdeliť na hno‑jenie:

• regeneračné• produkčné• kvalitatívne.

Z hľadiska vplyvu dusíkatej výživy na tvorbu úrody zrna ozimnej pšenice sa považuje za najdôležitejšie regeneračné a produkčné prihnojenie.

Regeneračné hnojenie dusíkomJe prvým jarným zásahom

v porastoch ozimnej pšenice. dusíkaté hnojivá sa nesmú apliko‑vať na sneh (pokrývka vyššia ako 5 cm), na zamrznutú pôdu (hĺbka premrznutia viac ako 5 cm) a na zamokrenú pôdu. Cieľom rege‑neračného hnojenia je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby

a rastu odnoží. Malo by mu pred‑chádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov. pri určovaní dávky hnojiva je dôležitá informácia o obsahu nan vo vrs‑tve 0 – 0,3 m pôdy. do úvahy je treba brať po akej predplodine sa pšenica pestuje, ako aj prípadné hnojenie predplodiny organic‑kými hnojivami. regeneračným hnojením sa treba snažiť dosiah‑nuť obsah 80 kg.ha‑1 dusíka vo vrstve pôdy s aktívnym koreňo‑vým systémom. najčastejšie sa pre regeneračné prihnojenie odporúča dávka 20 – 50 kg.ha‑1. Optimalizáciu dávky dusíka pre regeneračné prihnojenie robíme na základe analýzy pôdy na obsah nan, ktorá by mala byť vykonaná čo najskôr na jar, hneď ako pôdne a poveternostné pod‑mienky umožnia odobrať pôdnu vzorku. dávku n vypočítame ana‑logicky ako pre základné predsej‑bové hnojenie:

nreg = 80 – 4,5 . nan.

rozdiel je len v tom, že kon‑štanta má hodnotu „80“ a pred‑stavuje potrebu dusíka (kg.ha‑1) na regeneráciu porastu ozimnej pšenice po zime a jeho následnú výživu až do termínu ďalšieho, t.j. produkčného prihnojenia. Často sú ale pred vykonaním regene‑račného prihnojenia nevhodné podmienky pre odobratie vzo‑riek na stanovenie obsahu nan. V takom prípade je rozhodujúcim kritériom určenia dávky n predo‑

Vyvážené hnojenie a s ním spojená náhrada rastlinami prijatých živín je prostriedkom, ktorý eliminuje riziko postupného vyčerpania pôdy.

Kvalitatívne hnojenie dusíkom vytvára predpoklady pre docielenie zodpovedajúcich kvalitatívnych parametrov zrna (obsah bielkovín, mokrého lepku) s pozitívnym vplyvom na pekárske parametre.

Obilniny

17www.rno.sk

všetkým rastový a vývojový stav porastu, jeho hustota a klimatické podmienky. pri slabých porastoch nie je vhodné hnojiť vyššími dáv‑kami n, porast nie je schopný dodaný dusík využiť, hrozí riziko jeho vyplavenia (hlavne na ľahších pôdach). Takéto porasty treba hnojiť čo najskôr na podporenie regenerácie koreňov a obnovy listov. porasty dobre zapojené možno hnojiť aj neskôr, hlavne ak sa aplikujú vyššie dávky n. najvhodnejšími sú hnojivá s liad‑kovou formou, t.j. s rýchlo roz‑pustnou formou n (laV, liadok vápenatý, príp. liadok amónny). hnojivo dasa 26/13 je cenné aj pre obsah síry, ktorá má priaznivý vplyv na obsah n ‑látok v zrne pše‑nice.

Produkčné hnojenie dusíkomhnojenie vykonávané na

začiatku steblovania (rastová fáza dC 30 – 31) pôsobí pozitívne na počet kvietkov v kláskoch, a tým aj na počet zŕn v klase. druhé jarné prihnojenie – produkčné, je vykonávané už v období s vyššími teplotami. V tomto období má porast pšenice najvyššie požia‑davky na dusík. pri jeho nedo‑statku dochádza tak ku zníženiu úrody, ako aj jej kvality. príjem n prebieha obzvlášť intenzívne v období od konca odnožova‑nia do konca steblovania. pôdy s priaznivými fyzikálnochemic‑kými vlastnosťami vytvárajú vhodný predpoklad pre dyna‑mický rozvoj koreňového systému. na takýchto pôdach môžu korene siahať až do hĺbky 1 – 1,5 m, popr.

aj hlbšie. To je dobrým predpo‑kladom lepšieho využitia dusíka, či už zmineralizovaného v pôde, alebo dodaného vo forme prie‑myselných hnojív. predovšetkým na ľahších pôdach pri výdatnejších jarných zrážkach, kedy dochádza k vyplaveniu pohyblivých foriem n do hlbších vrstiev pôdy, má dĺžka koreňového systému veľký význam. pri určení dávky n na pro‑dukčné prihnojenie je potrebné opäť brať do úvahy obsah nan v pôde (v prípade produkčného aj kvalitatívneho hnojenia z vrs‑tvy 0 – 0,6 m), ako aj obsah n vo fytomase, resp. kombináciu oboch údajov. pri výrazne nízkom obsahu anorganického n môže byť dávka dusíka aj vyššia, treba však zohľadniť platnosť nitráto‑vej smernice a osobitnú pozor‑nosť venovať aplikácii n hnojív v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov. V takýchto prípadoch sa odporúča roz‑deliť vysokú dávku n na prvé a druhé produkčné prihnojenie. najvhodnejšími hnojivami na pro‑dukčné hnojenie sú laV alebo kvapalný daM‑390. Vyplavovanie dusičnanového n z laV na jar je za optimálnych vlahových pome‑rov menej aktuálne, nakoľko porast intenzívne rastie a rastliny túto formu n prijímajú pred‑nostne. Vhodným hnojivom je daM‑390 a to hlavne v aridnejších podmienkach resp. v rokoch so suchšou jarou. Výhodou použitia daM‑u 390 je možnosť spoloč‑nej aplikácie s ďalšími agroche‑mikáliami (herbicídy, insekticídy,

fungicídy, rastové regulátory, koncentráty mikroelementov).

Kvalitatívne hnojenie dusíkomKvalitatívne hnojenie dusíkom

vytvára predpoklady pre docie‑lenie zodpovedajúcich kvalita‑tívnych parametrov zrna (obsah bielkovín, mokrého lepku) s pozi‑tívnym vplyvom na pekárske para‑metre. Vhodným termínom pre tento zásah je rastová fáza týž‑deň až dva týždne pred klasením, obdobie klasenia, po vyklasení resp. tesne pred, príp. po odkvit‑nutí. dodanie n v tomto období podporuje translokáciu tohto prvku z vegetatívnych častí rast‑liny do zrna. Ovplyvňuje sa tým obsah n ‑látok v zrne, obsah pro‑lamínu a glutelínu v lepku a zlep‑šujú sa reologické vlastnosti cesta. Okrem obsahu nan v pôde treba prihliadať aj na obsah n v rastli‑nách. pri kvalitatívnom prihnojení sa bežne aplikuje dávka 10 – 20 kg n.ha‑1. dávka 10 kg.ha‑1 sa pou‑žíva na slabšie a redšie porasty, dávka 20 kg.ha‑1 je vhodná na porasty v dobrej kondícii, husté, s vysokým počtom klasom na m2. Vhodnými hnojivami pre kvali‑tatívne hnojenie sú napr. laV, roztok močoviny alebo daM 390. pri hnojení laV za suchého počasia hrozí možné riziko nízkej využiteľnosti dodaného n v hno‑jive, spojené s vysokými stratami. Vzhľadom na to, že toto prihno‑jenie sa uskutočňuje v závereč‑nej časti vegetačného obdobia (porasty pšenice sú vysoké a často aj husté), odporúča sa aplikácia kvapalného dusíkatého hnojiva daM‑390 postrekom s využitím technológie koľajových riadkov, čím sa vyhneme mechanickému poškodeniu rastlín. popáleniu lis‑tov (citlivý je najmä vlajkový list) je možné zabrániť dostatočným rie‑dením daM ‑u vodou a aplikáciou za vhodných poveternostných podmienok (nižšie teploty ráno alebo večer, pod mrakom, suchý porast, nie rosa). alternatívou k aplikácii daM ‑u je postrek pše‑nice roztokom močoviny po jej predchádzajúcom rozpustení vo vode. s úspechom sa používa aj

roztok močoviny pri koncentrácii do 5 %, po ktorej aplikácii dochá‑dza k rýchlemu prieniku n do rastliny, čo sa v konečnej fáze pre‑javuje i vyšším obsahom n‑látok v zrne v porovnaní s ostatnými použitými hnojivami.

Hnojenie�ostatnými�živinami�počas�vegetácie

priaznivý vplyv dusíkatej výživy sa môže prejaviť iba vtedy ak sa dostatočne hnojí aj ostatnými živinami. V priebehu vegetácie môžeme uskutočniť prihnojenie prakticky všetkými živinami. Je potrebné mať na pamäti, že ich využiteľnosť pre daný porast pše‑nice môže byť veľmi rozdielna v závislosti od poveternostných podmienok. K živinám, ktoré môžeme počas vegetácie apliko‑vať i v pevných hnojivách patrí síra. pokiaľ hnojenie draslíkom a fosforom smeruje k základ‑nému hnojeniu, síru môžeme aplikovať najlepšie v kombinácii s dusíkatým prihnojením aj počas vegetácie. na tento účel volíme i príslušné dusíkaté hnojivá, ktoré síru obsahujú (napr. dasa). síra okrem iného podporuje aj príjem dusíka a tak prispieva k jeho efek‑tívnejšiemu využitiu. hnojenie sírou síce výraznejšie nezvyšuje úrodu zrna, ale pozitívne ovplyv‑ňuje predovšetkým pekársku kvalitu. K aplikácii je možné použiť okrem makrobiogénnych prvkov aj prvky mikrobiogénne (napr. meď), ale s ohľadom na koncentráciu použitých roztokov a množstva živín v nich obsiahnu‑tých, budú mať väčšiu účinnosť tie živiny, ktoré sa vyskytujú v rast‑linách v nižších koncentráciách. V týchto prípadoch možno pred‑pokladať ich pozitívne pôsobenie nielen na úrodu a kvalitu produk‑cie ale aj na ekonomiku pestova‑ných plodín. pre mimokoreňovú aplikáciu hnojív je potrebné dodržiavať výrobcom odporúčané koncentrácie roztoku.

doc.�Dr.�Ing.�LADISLAV�DUCSAY

KAVR,�SPU�Nitra

FOTO�–�ARCHÍV

Priaznivý vplyv dusíkatej výživy sa môže prejaviť iba vtedy, ak sa dostatočne hnojí aj ostatnými živinami.

Obilniny

18 www.rno.sk

Inovatívne riešenia pri pestovaní pšenicepšenica je najpestovanejšou kultúrnou plodinou vo všetkých výrobných oblastiach slovenska. Zberová plocha sa pohybuje za posledné desaťročie na úrovni okolo 350 000 ha s priemernou dosiahnutou úrodou niečo málo nad 4 t/ha. alarmujúce je to, že i v klimaticky priaznivých ročníkoch sme nikdy nedosiahli priemernú úrodu v rámci slovenska nad 5 t/ha za posledné desaťročie. so stúpajúcim počtom obyvateľstva bude dôležité využiť maximálny potenciál každého kúska pôdy na dosiahnutie vyšších úrod, čo sa dá dosiahnuť využívaním inovatívnych postupov v rámci technológie za použitia pozitívnych vysoko návratných vstupov, aby bol systém pestovania pšenice trvalo udržateľný a zabezpečil dostatok tejto základnej potravinárskej komodity pre obyvateľstvo.

Nový�prístup�v�technológii�pšenice

pšenica je počas svojho vývoja vystavovaná rôznym nepriazni‑vým faktorom, ktoré ovplyvňujú celkovú výšku a kvalitu úrody. Základným kameňom je dosta‑točná harmonická výživa pôdy, porastov, predchádzanie proti chorobám, stresovým faktorom a v neposlednom rade i správne smerovanie porastu a jeho vede‑nie počas vegetácie. Cieľom spoločnosti Agrobiosfer je posky‑tovať poradenstvo v oblasti výživy pôdy, rastlín, stimulácii, fyziológii, ochrane proti chorobám s cieľom dosahovania stabilných úrod pri vysokej rentabilite pestovania. práve preto prichádzame s novu kategorizáciou produktov na rôznych úrovniach, aby sme Vám vedeli byť nápomocní a vedeli poskytnúť komplexné riešenia pre Vaše pestované plodiny (obr.).

Organika�v�pôde

Organický podiel pôdy je takmer 10× menší ako mine‑

rálny, ale má veľký význam pre fyzikálne, biologické, chemické vlastnosti pôdy, úrodnosť, póro‑vitosť, štruktúru, obrábateľnosť a vodný režim pôdy. Organický podiel je tvorený neživou organic‑kou hmotou – humusom a živými rastlinnými a živočíšnymi organiz‑mami. premena organických látok v pôde je časovo dlhodobá zále‑žitosť, napr. rozklad koreňového vlásnenia prebieha až niekoľko týždňov. humus je komplex orga‑nických zlúčenín, ktorý sa tvorí pri humufikácii a rozklade orga‑

nických látok v pôde. na využi‑teľnosť humusu a jeho živín má veľký vplyv ph pôdy, ktoré sa prejaví i na zastúpení mikroorga‑nizmov a pôdnych baktérií.

Vysoká�efektivita�hnojenia�pôdy

V rámci zvyšovania efektív‑nosti vstupov do pôdy a riešenia problematiky organickej hmoty v pôde odporúčame aplikáciu organického granulovaného hno‑jiva AlgaSoil, ktoré je prvým hnojivom vyrobeným z morských

rias s vysokým podielom orga‑nickej zložky (min. 45 %) a je registrované inštitútom iMO i do ekologického poľnohospodár‑stva. Toto organické granulované hnojivo (npK 2‑2‑2) je určené pre základné predsejbové hno‑jenie, regeneračné hnojenie, pri‑hnojovanie alebo hnojenie pod pätu v kombinácii s klasickým priemyselným hnojivom v pomere 1:3 (1 kg AlgaSoil na 3 kg hno‑jiva). prínos a význam aplikácie AlgaSoil:

• dodáva organickú hmotu do pôdy,

• zlepšuje úrodnosť pôdy (štruktúra, vododržnosť, textúra),

• zvyšuje využiteľnosť a prí‑jem živín z hnojív a pôdy,

• znižuje dopad dlhodobého používania digestátov a fugátov z bps,

• pôsobí ako pôdny kondi‑cionér a podporuje činnosť pôdnych mikroorganizmov,

• podporuje rýchlejší rast a zakorenenie,

Variant Dávka/ha Aplikácia Úroda v t/haNavýšenie úrody

KEE Zisk v Eur/hat/ha % Eur/ha

Kontrola – – 6,38 – – – – –

alga 300++p

softGuard++

Microrich

alga 300++K

softGuard++

amino Total

1 l

jar

7,2 0,82 12,85 123 1,6 48,5

1 l

0,5 l

1 lna vlajkový

list1 l

0,5 l

Výsledky prevádzkového pokusu v pšenici, rok 2013

Produktové kategórie od spoločnosti Agrobiosfer, s.r.o.

Obilniny

19www.rno.sk

• stimuluje rast rastlín už od začiatku vegetácie,

• nespôsobuje okysľovanie pôd, má neutrálne ph,

• zabraňuje zhutneniu pôdy,• nezasoľuje pôdny profil.

Význam�biostimulátorov�pri�morení

používanie biostimulátorov do morenia zohráva významnú úlohu od klíčenia, cez zapojenie porastu až do fázy zberu. pri výbere bios‑timulátora je potrebné si uve‑domiť, že rastlina potrebuje na stimuláciu a podporu rastu všetky fytohormóny, ako sú auxíny, cytokiníny i giberelíny a tak‑tiež živiny, ktoré sú základným kameňom každej rastliny. preto naša spoločnosť agrobiosfer pri‑pravila pre svojich zákazníkov komplexné riešenie stimulácie a výživy pri morení. balíček do morenia obsahuje prípravok na báze morských rias s obsahom prí‑rodných fytohormónov (auxíny, cytokiníny, giberelíny), bioaktív‑nych látok a živinami so zame‑raním na vysoký obsah fosforu Alga� 300++P (2 l/t) a prípravok na prevenciu proti chorobám SoftGuard (1 l/t).

Biostimulácia�–�vysoko�návratná�investícia

Využívanie biostimulátorov zažíva v poslednom období prudký nárast a postupne sa

stáva stabilnou súčasťou techno‑lógie pestovania nielen pšenice. V rámci používania biostimuláto‑rov je potrebné si uvedomiť, že ich aplikácia podporuje celkový rast a v každej fáze rastu vieme cielenou aplikáciou biostimulá‑torov podporiť určité parametre alebo následný rast. prípravok na báze morských rias Alga�300++P v dávke 0,7 – 1 l ha je vhodné aplikovať na jeseň alebo na jar v štádiu odnožovania, kedy pod‑porujeme celkový rast, zakore‑nenie, odnožovanie a zvyšujeme odolnosť proti stresovým fakto‑rom ako sú sucho, chlad, mráz, zasolenie, zamokrenie a i. Za účelom zvyšovania úrody v štá‑diu vlajkového listu aplikujeme prípravok Alga� 300++K v dávke 0,7 – 1 l/ha, ktorý zvyšuje kvantitu úrody, hTZ, udržuje vysokú akti‑vitu koreňov a zvyšuje odolnosť proti suchu. spolu s prípravkom Alga� 300++K za účelom zvyšo‑vania potravinárskej kvality, zvy‑šovania obsahu dusíkatých látok v zrne, lepku a silnej odolnosti proti stresu odporúčame apliká‑ciu prípravku s obsahom až 43 % voľných l ‑aminokyselín a 17 % dusíka Amino� Total v dávke 0,5 kg/ha.

Prevencia�proti�chorobám

hlavnou úlohou prípravkov z tejto kategórie (SoftGuard,�SoftGuard++) je zabezpečiť

rastliny aby boli zdravé a lepšie odolávali tlaku chorôb. Účinná látka chitosan oligosacharid pôsobí preventívne proti hubo‑vým, bakteriálnym, ale i víruso‑vým chorobám. Veľkou výhodou tejto skupiny je to, že patogény si nevytvárajú rezistenciu na účinnú látku, ktorá tiež pôsobí na rast koreňov a urýchľuje regeneráciu rán po mechanickom alebo che‑mickom poškodení. Kombináciou týchto prípravkov spolu s pesti‑cídmi zvyšujeme ich prijateľnosť a efektívnosť.

Listová�výživa�pšenice

Okrem aplikácie dusíka na list sa často opomína dôležitosť aplikácie mikroelementov pri technológii pestovania pšenice. Mikroelementy zohrávajú dôle‑žité úlohy v každej rastovej fáze a ovplyvňujú nespočetné množ‑stvo procesov v rastline. Mangán podporuje odnožovanie a podieľa sa na redukcii nO

2‑ na nO3

‑, železo podporuje výkon fotosyntézy,

meď zlepšuje príjem dusíka v chladnom počasí a podporuje dobrý vývoj klasu, bór podporuje kvitnutie. preto odporúčame apli‑káciu komplexu mikroelementov vo vysoko prijateľnej chelátovej forme v prípravku microRich�v dávke 0,5 l/ha.

Výsledky�overené�praxou

V rámci minulého pestovateľ‑ského roka sme realizovali pokus na pšenici, kde sme overovali kompletnú technológiu v porov‑naní s kontrolou na prevádzko‑vom pokuse. Oproti kontrole sme dosiahli prírastok úrody 0,82 t/ha a čistý zisk z hektára po aplikácii prípravkov predstavoval 48,5 eur, ako znázorňuje tabuľka.

pre viac informácií kontaktujte našich obchodno ‑technických zástupcov a navštívte webstránku s e ‑shopom www.agrobiosfer.sk.

Ing.�PAVOL�KREmPA,�PhD.

Obchodný�manažér

Agrobiosfer,�s.�r.�o.

Vrchný rad kontrola, spodný rad pšenica po aplikácii Alga 300++P + SoftGuard

Obilniny

20 www.rno.sk

Je (bol) tento rok naozaj netypický?na výkyvy počasia si za ostatné roky postupne zvykáme. Možno takmer so 100 % istotou povedať, že za posledné obdobie sme sa s „normálnym“ priebehom poveternosti v priebehu roka takmer nestretli. Čo je z pohľadu poľnohospodára ešte rizikovejšie je fakt, že k výrazným rozdielom, hlavne z pohľadu množstva atmosférických zrážok, dochádza v priebehu roka. Táto nerovnomernosť neraz negatívne ovplyvňuje stavy porastov poľných plodín. Keďže pšenica letná f. ozimná (ďalej len pšenica ozimná) patrí k plodinám, ktorých vegetačná doba je dlhšia, je ovplyvňovaná poveternostnými podmienkami stanovišťa veľmi výrazne.

už niekoľko rokov je jed‑nou z činností, ktorú náš Výskumný ústav rastlinnej výroby v piešťanoch vykonáva aj monito‑rovanie stavu porastov hlavných poľných plodín a prognózova‑nie ich úrod. pri pšenici ozimnej vykonávame dve monitorovania, konkrétne na jeseň tesne pred prezimovaním a na jar po pre‑zimovaní. na základe týchto získaných poznatkov a zhodnote‑nia stavu porastov pred zberom vypracovávame odhad úrody. inak tomu nebolo ani v pestova‑teľskom ročníku 2013/2014.

Stav�porastov�pred�prezimovaním

Z hľadiska klimatologickej ana‑lýzy (zdroj shMÚ) bola jeseň (september – november) v roku 2013 teplotne nadpriemerná, pričom z jesenných mesiacov bol najchladnejší mesiac september. Z hľadiska úhrnov zrážok bol sep‑tember 2013 v priemere nadnor‑málny (za sr spadlo v priemere 130 % dlhodobého normálu – dn zrážok). najnižšie zrážkové úhrny boli pritom na východe sr (122 % dn) na strednom slovensku to bolo 129 % a na západnom dokonca 140 % dn. V októbri spadlo menej zrážok ako je dlho‑dobý normál pre tento mesiac. V intenciách normálu sa pohybo‑vali zrážky len južnej časti stred‑ného slovenska a severnejšej časti Záhoria. november bol hodno‑tený ako zrážkovo nadpriemerný. snehová pokrývka sa viac menej nevyskytovala, ak tak len oje‑dinele v severnejších oblastiach slovenska. Z pohľadu zrážok bola teda jeseň 2013 čo sa týka zakla‑

dania porastov ozimín ako aj ich počiatočného vývoja hodnotená ako priaznivá.

Vplyvom týchto priaznivých poveternostných podmienok bola hustota porastov pšeníc na jeseň pred prezimovaním uspoko‑jivá. aj neskôr vysiate porasty sa zásluhou priaznivých podmienok v mesiaci november veľmi dobre zapojili. Celkový stav porastov bol pred prezimovaním hodnotený ako optimálny. Vo veľmi dob‑rom stave sa pritom nachádzalo zhruba 75 % porastov, v dobrom 32 % a len asi na 3 % poras‑tov sme zaznamenali stav, ktorý mohol byť z pohľadu blížiacej sa zimy pre dané porasty rizikovejší.

Porasty�takmer�počas�celej�zimy�vegetovali

Zima na prelome rokov 2013/2014 bola mimoriadne teplá a zrážkové úhrny boli na väčšine územia podnormálne. Ostatná zima patrila medzi najteplejšie zimy v histórii meteorologických meraní u nás. Vo všeobecnosti bola posledná zima druhá naj‑teplejšia po zime z prelomu rokov 2006/2007. nedostatok sneho‑vej pokrývky bol počas posled‑nej zimy najvypuklejší v celom období od roku 1921, odkedy sa u nás robia systematické mera‑nia snehovej pokrývky. aj počas zím 1997/1998 a 2006/2007 sa už stalo, že ojedinele na kraj‑nom juhu podunajskej nížiny a na juhu stredného slovenska meteorológovia nezaregistrovali vôbec výskyt snehovej pokrývky, ale v takomto rozsahu ako počas ostatnej zimy to ešte nebolo, keďže sa objavili regióny bez sne‑

hovej pokrývky aj v severnejších oblastiach. Zima 2013/2014 mala extrémne nízky počet arktických dní. Málo alebo žiadny prírodný sneh pritom nemožno považovať za ideálny stav z pohľadu poľno‑hospodárov. po takto teplej a na zrážky chudobnej zime existovali riziká, že prípadný nedostatok atmosférických zrážok v jarnom období sa môže rýchlejšie a veľmi negatívne prejaviť suchom.

porasty pšenice v súvislosti s vyš‑šie uvedenými skutočnosťami preto takmer počas celej zimy (hlavne v južnejších oblastiach) vegetovali. prejavilo sa to aj tým, že pri jarnej inventarizácii sme zistili, že takmer všetky porasty odnožovali, resp. boli už odno‑žené. V priemere za slovensko mali porasty vytvorené asi 4 – 5 odnoží. Tento stav sme pova‑žovali na danú dobu za priaznivý a aj porasty, pri ktorých sme pri jesennej inventarizácii zistili istú medzerovitosť boli po veľmi mier‑nej zime optimálne zahustené.

pozorovali sme aj isté percento výraznejšie zahustených porastov, pri ktorých mohlo hroziť vážnej‑šie riziko napadnutia hubovými chorobami. Z tohto pohľadu bola možnosť do istej miery reduko‑vať intenzitu odnožovania a tým aj zahustenia porastov dusíka‑tou výživou pri regeneračnom prihnojení. Tento agrotechnický zásah po zime má veľký význam z viacerých hľadísk. nejde len o podporu regenerácie porastov po zime, podporu odnožovania, ale v tomto roku bol predpoklad, že po zime, ako bola tá ostatná, keď porasty takmer bez prestávky vegetovali, boli tieto doslova

„vyhladované“ a to aj v súvislosti s trendom posledných rokov, kedy sa takmer úplne vypúšťa zák‑ladná (predsejbová) dávka n. aj vďaka tomuto prihnojeniu, ktoré vďaka suchému a ustálenému počasiu v marci mohli pestova‑telia vykonať včas a kvalitne boli porasty pred štartom jarnej časti vegetácie vo veľmi dobrej kon‑dícii. pri intenzívnom pestovaní pšenice pritom nie je predpoklad, že by porasty trpeli symptómami nedostatku dusíka.

V rámci výskumnej činnosti sa zaoberáme aj sledovaním obsahu anorganického n pri rôznom stupni spracovania pôdy. na základe tohtoročných jarných odberov pôdy, ktoré slúžia ako základ pre nastavenie regene‑račnej dávky n sme pozorovali výrazne nižšie rozdiely v obsahu minerálneho dusíka vo vrstve pôdy 0,0 – 0,3 m medzi porastmi zakladanými klasickou konvenč‑nou technológiou a pôdoochran‑nými technológiami, v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2013 s veľmi dlhou zimou, kedy sme zaznamenali výrazne nižšie hodnoty nan hlavne pri bezorbo‑vej technológii, čo súvisí s pozvoľ‑nejším nástupom mineralizačných procesov práve pri redukovaných pôdoochranných technológiách.

V rámci našich sledovaní v poku‑soch na Výskumnom pracovisku v borovciach sa zaoberáme aj sle‑dovaním vlhkosti pôdy pri rôznom stupni obrábania. Tento faktor a jeho sledovanie bol po tak miernej a na zrážky chudobnej zime veľmi významný. Z výsled‑kov vyplynulo, že pri konvenčnej technológii sme v marci zazna‑

Obilniny

21www.rno.sk

menali vlhkosť pôdy v najvrch‑nejšej vrstve (0,00 – 0,10 m) na úrovni 15,05 %, ale pri bezorbovej technológii to bolo 20,02 % a pri minimalizačnej dokonca 20,67 %. Tento rozdiel, aj keď sa to na prvý pohľad veľmi nezdá, predstavoval v skutočnosti až 37 %, čo je pre vývoj porastov významným fak‑torom. pozorovania vlhkosti sa vykonávajú systematicky už viac rokov a tento jav bol pozorovaný aj v minulých rokoch, ale naprí‑klad v roku 2013 po dlhej a vlhkej zime bol rozdiel medzi konvenč‑nou a pôdoochrannými technoló‑giami „len“ na úrovni 12 %.

Dopad�miernej�zimy�na�porasty

po veľmi miernej zime a rela‑tívne skorom nástupe jari vyvstá‑valo z pohľadu pestovateľov viacero otázok. aký dopad bude mať mierna zima na porasty? Čaká nás aj netypická jar? pri pše‑nici ozimnej ako už bolo spo‑mínané a dokladujú to aj naše zistenia z jarného monitoringu stavu porastov po prezimovaní sa tieto nachádzali vo veľmi dobrej kondícii. Zo zistení vyplynulo, že porastov pri ktorých sa dalo v čase monitorovania očakávať dosiah‑nutie nadpriemerných úrod bolo zhruba 66 % a porastov, kde by mohla byť dosiahnutá aspoň prie‑merná úroda bolo 28 %. len pri zostávajúcich 6 % porastov bol predpoklad, že úrody budú nižšie ako dlhodobý desaťročný priemer. isté obavy z ďalšieho vývoja boli v marci opodstatnené, nakoľko po suchej zime sa aj v marci naďa‑lej prehlboval zrážkový deficit, nakoľko v oblastiach s najväčšími pestovateľskými plochami pšenice spadla len polovica dlhodobého zrážkového normálu. na ostat‑nom území (stred a východ sr bol marec zrážkovo normálny). V spojitosti s nadpriemernými teplotami (marcová odchýlka od dlhodobého priemeru za celú sr predstavovala +4,4 °C) bola teda reálna možnosť negatívneho vplyvu na inak veľmi priaznivo sa vyvíjajúce porasty. V prípade

pretrvávania suchého a aj nad‑priemerne teplého počasia hro‑zila výraznejšia redukcia počtu odnoží (ich zhadzovaním), a s tým samozrejme spojený aj celkový pokles produkcie.

Z pohľadu teplôt bol aj ďalší jarný mesiac apríl, tak ako predchádzajúce mesiace, teplý s odchýlkou na úrovni +2,5 °C, zrážky boli viac menej na úrovni dlhodobého normálu a relatívne rovnomerne rozdelené v rámci celej sr. nemožno teda povedať, že by bol apríl netypický aj keď sa nám to na prvý pohľad tak môže zdať. Keď si ale porovnáme tohto‑ročný apríl s tým vlaňajším tak zaznamenáme podstatne „nor‑málnejšie“ správanie sa počasia ako vlani. Ešte si dobre pamä‑táme, že vlani aj v nížinách sme na veľkonočný pondelok (1. apríl) mali i keď nesúvislú, ale predsa snehovú pokrývku a naproti tomu sa v posledný aprílový deň roku 2013 stĺpček teplomera v najteplejších oblastiach šplhal k tridsiatke. Takéhoto javu pre‑chodu zimy priamo do leta sme v posledných rokoch svedkami čoraz častejšie. Tento rok sa jar rozbiehala pozvoľnejšie, aj keď sme už zaznamenali aj letné dni (s teplotou nad 25 °C), našťastie tropické hodnoty sa nám doteraz vyhýbali. Tým, že porasty pšenice ozimnej mali dobré štartovacie podmienky na jeseň, vegetovali počas zimy takmer nepretržite, jar prišla relatívne skoro, tak sme v apríli konštatovali, že porasty sú istom predstihu vývoja asi zhruba o 3 týždne.

O�tri�týždne�v�predstihu

ako sa priebeh poveternosti zo začiatku jari prejavil na poras‑toch? Z pohľadu výživného stavu porastov, predovšetkým výživy dusíkom by problémy nastať nemali. pestovatelia sa poväč‑šinou zameriavajú hlavne na dostatočnú výživu touto živinou. Z hodnotenia porastov na základe ich výživného stavu, ktorý bol vykonaný analýzou rastlinného

materiálu na takmer 100 vzor‑ kách z rôznych oblastí predovšet‑kým západoslovenského regiónu sme zaznamenali deficit dusíka‑tej výživy, ktorý však optimálnym produkčným hnojením bol elimi‑novaný.

ako už bolo vyššie uvedené, pri intenzívnom spôsobe pesto‑vania pšenice ozimnej neevidu‑jeme symptómy nedostatku vo výžive n. V rámci týchto analýz bol hodnotený aj stav zásobe‑nosti mikroprvkami. Väčšinou bol pozorovaný deficit síry, mangánu a do istej miery aj bóru, nezazna‑menali sme deficit vápnika ani horčíka. na trhu existuje už veľké množstvo firiem, ktoré ponúkajú širokú škálu hnojív pre listovú výživu, takže je predpoklad, že deficitné stavy z pohľadu výživy mikroelementami by nemali byť rozhodujúcim činiteľom ovplyv‑ňujúcim konečnú produkciu, ako aj jej kvalitu. Venovať pozor‑nosť vyváženej výžive je dôležité a v rámci inovatívnych technológií pestovania sa ponúka možnosť kombinácie listovej výživy s apli‑káciou biostimulátorov, ktoré v prípade správneho výberu môžu podporiť nielen príjem živín, ale aj stimulovať rastlinu a udržať ju v dobrom kondičnom stave.

Ďalšou obavou z pohľadu pesto‑vateľov bolo, čo mierna zima urobí s porastmi z pohľadu napadnutia škodlivými činiteľmi (choroby, škodcovia, zaburinenosť). dalo sa očakávať, že infekčný tlak chorôb môže byť vyšší a to predovšetkým na porastoch, ktoré sa vyznačovali vyššou mierou zahustenia. Marec bol síce suchý, napriek tomu sa symptómy chorôb začali prejavo‑vať už skoro na jar. pri marcovom monitoringu stavu porastov sme pozorovali nástup múčnatky ako aj chorôb bázy stebla, celkovo sa však napadnutie týmito choro‑bami v čase inventarizácie pohy‑bovalo v priemere v rozpätí od 5 do 10 %. V porastoch, ktoré nasledovali po predplodine pše‑nici, resp. obilninách sme pozoro‑vali aj nástup a výskyt septorióz a fuzarióz. aj na základe skúse‑

ností pestovateľov z podobného, čo sa priebehu poveternosti týka, ročníka 2006/2007 včasná apliká‑cia fungicídov zabránila výraznej‑šiemu napadnutiu porastov na začiatku steblovania. relatívne vlhké počasie zo začiatku mája a nadpriemerné teploty pri neošetrených porastoch mohli spôsobiť aj vyšší infekčný tlak chorôb. V niektorých lokalitách bol zaznamenaný aj výraznejší nástup hrdzí. Je predpoklad, že pretrvávajúce vlhké počasie a ak sa k tomu pridruží aj nástup vyš‑ších teplôt môže vytvárať pred‑poklad zvýšeného infekčného tlaku chorôb klasu. naopak, v prí‑pade nástupu opätovne suchého a horúceho počasia môže byť tlak chorôb podstatne nižší.

Zo škodcov sme sa pri jarnej inventarizácii lokálne stretli s poškodením porastov predo‑všetkým hrabošmi, čo sa ale po miernej zime dalo očakávať.

Zaburinenosť porastov v prie‑mere za celé slovensko na začiatku jarnej vegetácie predstavovala 10 % a pohybovala sa v rozpätí od 3 do 30 %. Výraznejšia zaburine‑nosť bola podľa očakávania v red‑ších porastoch. dobre zapojené porasty síce úspešne konkurujú rozširovaniu burín, včasný herbi‑cídny zásah bol ale jednoznačne potrebný. O včasnosti a správnosti načasovania aplikácie herbicídov sa ale veľmi ľahko presvedčíme pri pohľade na lány, ktoré nie sú jednofarebné, ale naopak hýria farbami.

Bude�skoršia�žatva?

To či tento rok vyvráti tvrdenie, že skorá žatva – nižšia úroda ukáže čas, nakoľko v súvislosti s vývojom jarného počasia v marci, apríli a začiatkom mája môže byť síce žatva skoršia, ale naopak obdo‑bie tvorby klasu a zrna môže byť dlhšie. Je teda ešte veľa faktorov, ktoré ovplyvnia to, čo budú mať nakoniec pestovatelia vo svojich sýpkach.

Ing.�ROmAN�HAŠANA,�PhD.,�

Ing.�RASTISLAV�BUŠO,�PhD.�

NPPC�–�VÚRV�Piešťany�

Obilniny

22 www.rno.sk

Úroda: Dobré zvládnutie pestovaniapestovanie ozimnej pšenice je

proces náročný a vyžaduje si zod‑povedný prístup zo strany pes‑tovateľa. a naviac, keďže celý proces výroby prebieha za priro‑dzených klimatických podmienok, nedajú sa použiť pri niektorých operáciách rovnaké nalinajkované postupy každý rok, veľmi často sa musí improvizovať.

Dôležitá�agrotechnika

Veľmi dôležité je z pohľadu dobre založeného porastu a tiež z pohľadu zdravotného stavu výber vhodnej predplodiny, čo je v dnešnej dobe problematické. Časté pestovanie obilnín po obilninách vrátane po kukurici podmieňuje výrazné nahromade‑nie patogénneho materiálu do pôdy následkom čoho je zabez‑pečený pre vysiatu obilninu silný infekčný tlak chorôb, hneď v počiatočnom vývojovom štá‑diu rastliny, ak vôbec rastlinka vzíde.

predpoklad dobre povzchádza‑ného porastu je aj v sejbe osiva dôsledne ošetreného – namore‑ného, aj keď ani v takomto prí‑pade sa nedá hovoriť o 100 % ochrane aplikovaného moridla proti chorobám prenosným osi‑vom a pôdou (taká nie je).

pravidelným sledovaním povzchádzaných porastov si vytvárame obraz o poraste, ako jeho kondičného stavu, tak aj zdravotného. Je správne, keď zachytíme každú zmenu na listoch a steble rastliny, ale netreba hneď robiť fungicídnu – insekticídnu ochranu. Fungicídnej a insekticíd‑nej ochrane musí predchádzať diagnostika daného poškodenia a až na základe výsledkov diag‑nostiky sa treba rozhodnúť kedy a ako rastliny ošetriť.

stáva sa (aj v tomto roku), že následkom nepriazne počasia (sucho, naopak výrazne vlhko, vetry) alebo prekombinova‑nia viacerých fungicídov s rôz‑nymi výživovými a podpornými

látkami, ktoré sa aplikujú na porasty, dochádza k vytvoreniu nekrotických škvŕn, ktoré sú veľa krát považované za škvrny pato‑génneho charakteru.

Správne�načasovanie

správne načasovanie fungicíd‑nej, alebo insekticídnej ochrany závisí od skúseností, pozorova‑nia vývoja choroby, škodcu (od poznania podmienok ich šírenia) a tiež od vývoja počasia v danom pestovateľskom roku.

stane sa, že po počiatočných prí‑znakoch choroby na listoch rast‑liny nasledujú klimatické pomery, ktoré šíreniu danej choroby nevy‑hovujú a dochádza k zastaveniu jej šírenia. V takomto prípade sa dá konštatovať, že aplikácia fungicídu ešte nie je nevyhnutná a pre aplikáciu sa treba rozhodnúť až v neskoršom termíne.

Okrem sledovania výskytu plesne snežnej po nastúpení vege‑tácie si treba po ukončení odno‑žovania až začiatku steblovania (29 – 31 – 32 bbCh) všímať cho‑roby stebla. najčastejšie sa jedná o choroby spôsobené patogénom Fusarium spp. – fuzariózy – preja‑vujú sa ako nepravidelné zhned‑nuté pretiahnuté tmavšie škvrny tiahnuce sa od koreňového krčka, neskoršie sa škvrny nachádzajú v okolí kolienka. pre správnu diag‑nostiku patogéna v počiatočných štádiách jeho vývinu je vhodná laboratórna diagnostika.

Pseudocercosporella herpotri-choides – steblolam – je tiež na začiatku vývinu ťažšie identifiko‑vateľná, neskoršie typická elip‑sovitá v strede bledá tmavšie ohraničená škvrna. ak sa táto škvrna rozrastie po obvode celého stebla, dochádza k narušeniu prí‑vodu živín do klasu a k obmedze‑niu pevnosti stebla, ktoré sa láme. podobnú škvrnu môžeme zaregis‑trovať na steblách aj po napadnutí patogénom Rhizoctonia solani, ktorá je na rozdiel od škvrny pri steblolame menšia elipsa, ale

výraznejšie tmavo ohraničená.V prípade, že boli na poraste pše‑

nice diagnostikované spomínané choroby, treba porast ošetriť naj‑neskoršie do vytvorenia druhého kolienka povolenými – vhodnými fungicídmi. Šírenie týchto chorôb podporuje aj vhodná mikroklíma, ktorá sa vzhľadom na hustotu porastu v spodnejších partiách takmer vždy vyskytuje. V takomto prípade netreba odkladať fun‑gicídne ošetrenie na neskorší termín, ale je treba zabrániť pre‑rastaniu patogénov do stebla.

Zároveň sa v tomto období už vyskytujú aj septoriózy (septoria spp.), sú to nekrotické škvrny rôz‑nych tvarov, na ktorých sa vytvá‑rajú čierne piknidy. Často sa tieto škvrny môžu zameniť pri nespráv‑nej diagnostikácii za fyziologické, alebo naopak.

V závislosti od klimatických pod‑mienok a tiež od odolnosti odrôd sa objavuje skoršie, alebo neskor‑šie múčnatka trávová (Blumeria graminis), ktorá tiež dokáže pri absentujúcej fungicídnej ochrane ukrojiť z úrody.

Od objavenia posledného listu sa za vhodných klimatických podmienok (vlhko a nie príliš teplo) začína objavovať v ostat‑ných rokoch stále s väčšou inten‑zitou hrdza pšenicová (Puccinia recondita). na listoch rastliny sa objavujú hrdzavohnedé kôpky, ktoré pri silnom infekčnom tlaku dokážu pokryť list aj na 100 %.

V tomto prípade je správne načasovanie aplikácie fungicídu nevyhnutné. Z pokusov robených viac rokov bolo vidieť, že skoro aplikovaný, aj keď veľmi dobrý – trojzložkový fungicíd t. j. po vytvorení druhého kolienka, kedy sa ešte hrdza pšenicová vôbec nevyskytovala nedokázal ochrá‑niť aj posledný vytvorený list – čo bolo obdobie začiatku výskytu hrdze pšenicovej. naopak fungi‑cídy aplikované vo fáze vytvo‑renia posledného listu dokázali zabrániť šíreniu spomínanej cho‑

roby a tiež ďalších v tej dobe sa vyskytujúcich a udržať listy, posledné dva pod klasom vo veľmi dobrom zdravotnom stave, čo sa výrazne prejavilo na úrode.

Aktuálna�sezóna

V tomto roku (jar 2014) sa objavili už pri vytváraní druhého kolienka príznaky po napadnutí hrdzou plevovou (Puccinia strii-formis), ktorá sa v takomto, dá sa povedať epidemickom stave vyskytuje v našich podmienkach raz za 8 – 10 rokov. hrdza plevová sa vo väčšej, alebo menšej inten‑zite objavila takmer na všetkých odrodách a vo všetkých pestova‑teľských lokalitách. našli sa však aj odrody, ktoré tejto chorobe odo‑lali, alebo sa objavili len príznaky v podobe vytvorenia nekróz bez vytvorenia žltých kôpok hrdze (letných výtrusov).

Vzhľadom na veľmi silný infekčný tlak tejto choroby bolo vhodné a výrazne účinné ošetre‑nie fungicídom (odporučeným na hrdze) potrebné už pri druhom kolienku a vzhľadom na neustáva‑júci infekčný tlak aj po vytvorení posledného listu, keď sme chceli udržať posledný list pod klasom relatívne čistý.

dôležitú úlohu pri tvorbe zdravej úrody zohráva udrža‑nie čistého klasu – bez chorôb. najzávažnejšou chorobou sú fuza‑riózy v klase, ktoré sa podieľajú nielen na zhoršenej kvalite, ale aj kvantite dosiahnutej produkcie. ideálne klimatické podmienky pre vytvorenie infekčného tlaku fuzá‑riami predpovedajú silný infekčný tlak a preto je (v mnohých lokali‑tách už bolo) potrebné ošetrenie do práve kvitnúceho klasu povo‑lenými fungicídmi. Zo škodcov sa v posledných rokoch najčas‑tejšie vyskytuje kohútik, ktorého hlavne larvy dokážu narobiť škodu v podobe zlikvidovania lis‑tovej plochy.

Ing.�mÁRIA�SEKERKOVÁ,�CSc.

NPPC�–�VÚRV�Piešťany

Obilniny

23www.rno.sk

Škodcovia v neskorej jariV druhej polovici jarného obdobia porasty obilnín sú napádané rôznymi druhmi fytofágov. Medzi významných škodcov v tomto období patria najmä rôzne druhy vošiek, kohútiky, strapky, zunčavka jačmenná, zelenuška žltopása, byľomor sedlový a v posledných rokoch na niektorých lokalitách južného slovenska bol zaznamenaný aj silnejší výskyt chrústovcov.

V tomto článku reč bude hlavne o tých druhoch, ktoré v posled‑ných rokoch častejšie zapríčiňujú významné škody, ale aj o druhoch ktoré doteraz neboli škodlivé, ale v posledných rokoch je evidovaný ich zvýšený miestny výskyt.

Kohútiky Kohútik pestrý – Oulema mela-

nopus a kohútik modrý – Oulema gallaeciana, majú podobnú bionó‑miu a na podobný spôsob aj ško‑dia. V kalamitných rokoch môžu znížiť úrodu aj o 25 – 50 %. suché a teplé počasie počas kladenia vajíčok ich premnožuje. Z agro‑technických opatrení je významné vyhýbať sa pestovaniu obilnín po obilninách. skorá sejba jarných obilnín znižuje škody. Vyvážená výživa je tiež dôležitá, lebo zvý‑šené hnojenie dusíkom zvyšuje plodnosť samičiek. pestovanie odolných odrôd je jedna z naj‑perspektívnejších metód ochrany.

Chemická ochrana sa môže vykonať proti imágom aj larvám. proti imágom sa zriedka robí ochrana. Mala by sa vykonať, keď vo fáze odnožovania zistíme 8 a viac imág/m2 pri výške rastlín 0,2 – 0,3 m. počet imág môžeme zistiť aj smýkaním a ak pri 100 smykoch chytíme 30 – 70 imág, treba vyko‑nať postrek. najviac sa chemicky robí ochrana proti larvám. ak sa urobí v správnom termíne, účin‑nosť je vysoká. Treba ju vykonať v čase masového liahnutia lariev, čiže kým sú larvy mladé. staršie larvy sú odolnejšie na insekticídy, lebo majú telo pokryté slizom a tiež v období, keď sa vyskytujú staršie larvy, škody sú už zapríči‑nené a je neskoro robiť ochranu. prah škodlivosti je, keď na jednu odnož v priemere nájdeme 0,6 – 0,7 vajíčok a lariev a keď je naj‑menej 50 % vajíčok vyliahnutých.

Výber insekticídov je veľký, odpo‑rúča sa tiež striedať prípravky rôz‑nych skupín pesticídov.

VoškyVošky (Aphidoidae, Sterno-

rrhyncha), na obilninách sa vysky‑tujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom víru‑sových ochorení. na obilninách sa vyskytuje viac, okolo 10 dru‑hov vošiek, ale v strednej Európe najvýznamnejšie sú tri druhy: voška ovsená Sitobion avenae; voška trávová Metopolophium dirhodum a voška čremchová, Rhopalosiphum padi. porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jari treba pravidelne kontrolovať a v prí‑pade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. na začiatku výskytu sú silnejšie napádané okraje porastov a vtedy je dosta‑točné ošetriť porasty do hĺbky 25 – 30 metrov. pri silnom výskyte aj v hĺbke porastu musíme ošetriť celý porast. Opatrenia proti lis‑tovým voškám sa odporúča robiť na konci kvitnutia, keď sa zistí výskyt 25 a viac vošiek v prie‑mere na 1 odnož. Ošetrenia po mliečnej zrelosti sa neodporúčajú, lebo sú neúčinné pre neustále sa znižujúci výskyt vošiek. Ošetrenie v klasoch treba vykonať vo fáze od konca kvitnutia do začiatku tvorby obilky, ak je v porastoch zistené 3 – 5 vošiek v priemere na 1 klas, čo zodpovedá približne 60 % napadnutých klasov.

Výber prípravkov je veľký. pre časté používanie je možné vytvo‑renie rezistencie proti insekticí‑dom a preto ich treba striedať.

Zelenuška žltopásaprvá generácia lariev zelenušky

žltopásej Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera) škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. druhá gene‑rácia škodí na mladých oziminách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach. V prípade zvýšeného výskytu spô‑sobuje zníženie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé výskyty sú len lokálne.

Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozi‑mín a skorá sejba jarín a podpo‑riť rýchly vývoj rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fos‑forom a draslíkom zvyšuje odol‑nosť rastlín proti napadnutiu. Tiež sa odporúča ničiť pýr pla‑zivý a výmrv ozimín. V niektorých rokoch treba ošetrovať vzchá‑dzajúce porasty na jeseň proti náletom imág. na jar treba kon‑trolovať porasty v druhej polovici mája a ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko, alebo ak sa na 100 steblách zistí 10 vajíčok, teba robiť ochranu. Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyrethroidy.

Zunčavka jačmennáZunčavka jačmenná Oscinella

frit (Chloropidae, diptera) škodí najmä na skoro vysiatych ozimi‑nách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Väčšie škody spôso‑buje v rokoch, keď kvôli dlhej zime príprava pôdy a sejba meškajú a potom nastúpi teplé počasie, čo sa často stáva posledných rokoch. Zunčavke tiež vyhovuje dlhá teplá jeseň. Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozi‑mín a skorá sejba jarín. na loka‑litách, kde sa škodca pravidelne vyskytuje sa odporúča zakladať hustejšie porasty. Tiež sa odpo‑rúča podporiť rýchly vývoj obil‑nín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štá‑

dium pri napadnutí (2 – 4 listy). problémom pri priamej ochrane

je dlhá doba kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev. Chemická ochrana proti 1. generá‑cii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. gene‑rácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopa‑kovať po 8 – 10 dňoch.

Chrústovec pšeničnýimága chrústovca pšeničného

(Anisoplia austriaca) najviac ško‑dia na pšenici vo fáze mliečnej zrelosti. pri populačnej hustote 5 – 15 imág na m2 sa znižuje úroda o 15 – 45 %. larvy najväčšie škody zapríčiňujú na okopaninách, najmä v suchých rokoch. Kritické číslo je 3 – 4 larvy/m2 a pre obil‑niny 8 – 10 lariev/m2. pri výskyte 1 larvy na m2 v porastoch pšenice bolo zničených 1% rastlín.

premnoženiu napomáha jemná zima, slnečné a teplé poča‑sie v čase výskytu imág, a teplé počasie po kladení vajíčok. K pre‑ množeniu prichádza, v priebehu viacerých suchých rokov za sebou, kým po rokoch keď sú zrážky nad dlhoročným priemerom populá‑cia výrazne klesá. Vývoju lariev vyhovuje černozem a nevyho‑vujú vlhké a ťažké pôdy. Výrazné zvýšenie populácie nastáva, keď obilniny pestujeme viac rokov za sebou, ak sa vynechá orba a využíva minimálne spracovanie pôdy a v prípade zníženia pôso‑benia prirodzených nepriateľov. Z ochranných opatrení najvyššiu efektivitu dávajú agrotechnické opatrenia. Chemickú ochranu robíme na základe hodnotenia výskytu škodcu. Kritické číslo je 3 – 5 imág/m2. V prípade zvýšeného výskytu na okrajoch porastu stačí urobiť postrek len na okrajoch.

Ing.�JÁN�TANCIK,�PhD.

TIMAC-AGRO SLOVAKIA s.r.o.Oravská 13, 903 01 SenecTel.: 02/45 92 35 68, Fax: 02/45 24 16 75www.sk.timacagro.com

• „štartovacie“ hnojivo pre podkoreňovúči predsejbovú aplikáciu v repke ozimnej

• vhodná voľba živín a ich foriem preintenzívny a efektívny rast (vysoký obsah vodorozpustného P a S)

• vhodný obsah a pomer jednotlivýchživín pre podporu synergickýchvzťahov (synergia N-S)

• pre maximálnu využiteľnosť aplikovanýchživín v rôznych pôdnych podmienkach

• obsah biologicky aktívnych látok pre intenzívny príjem živín a progresívnyrast koreňového systému

• neokysľujúci efekt

NPS 49

38