Pedagogické inovácie z pohľadu učiteľa odborných predmetov · 2018-11-05 · ghhh Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

ghhh

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Ing. Carmen Scholzová

Pedagogické inovácie z pohľadu učiteľa odborných predmetov

Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Banská Bystrica 2013

Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS: Ing. Carmen Scholzová

Kontakt na autora:

SOŠ, Ul. slov. partizánov 1129/49, Považská Bystrica [email protected]

Názov OPS: Pedagogické inovácie z pohľadu učiteľa odborných predmetov

Rok vytvorenia OPS:

2013

VI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

Ing. Vladimír Laššák, PhD.

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou.

Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Osobnosť, učiteľ, žiak, odborný výcvik, odborné predmety, pedagogické inovácie.

Anotácia

Profesia učiteľa odborných predmetov je zaujímavá, ale zároveň mimoriadne náročná. Dnešná mládež má prístup k informáciám akéhokoľvek druhu, otvorene hovorí o ľubovoľnom probléme a výborne pozná svoje práva. Nie je to prekážkou v prípade, keby rodina neprestávala plniť svoju funkciu výchovnej inštitúcie. Výchova sa potom neoficiálne presúva na inštitúcie vzdelávacie. O to náročnejšia je profesia učiteľa. Učiteľ má učivo vysvetliť zaujímavo, aktívne zapájať žiaka do vyučovacieho procesu a správne ho motivovať. V strednej odbornej škole sa učivo odborného výcviku a odborných predmetov prelína, musí reagovať na najnovšie trendy a poznatky a pritom musí pútavou formou vtiahnuť žiaka do tohto diania. Veľmi dôležitá je osobnosť učiteľa ako aj vzájomná interakcia učiteľ – žiak. Novosť, modernosť, progresívnosť sa pritom vníma z pohľadu jednotlivca, v súvislosti s jeho vlastným profesionálnym a osobnostným vývojom. Táto novosť predstavuje inovácie v pedagogickom procese.

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................................................................................ 5

1 OSOBNOSŤ UČITEĽA A JEHO MORÁLNY PROFIL................................................................... 7

1.1 Typológia učiteľa.............................................................................................................................. 8

1.2 Pedagogické znalosti a zručnosti učiteľa................................................................................ 10

2 PEDAGOGICKÁ ČINNOSŤ UČITEĽA ODBORNÉHO VÝCVIKU A ODBORNÝCH

PREDMETOV.............................................................................................................................................. 11

2.1 Hodnotenie.......................................................................................................................................... 13

2.2 Problematika práce učiteľa odborných škôl......................................................................... 15

3 PEDAGOGICKÉ INOVÁCIE................................................................................................................. 17

3.1 Dotazník pre žiakov a jeho vyhodnotenie.............................................................................. 21

3.2 Zhrnutie výsledkov prieskumu................................................................................................... 23

ZÁVER ....................................................................................................................... ................................... 26

Zoznam bibliografických zdrojov...................................................................................................... 27

5

ÚVOD

Profesia učiteľa odborného výcviku, či odborných predmetov je veľmi zaujímavá, ale aj mimoriadne náročná. V strednej odbornej škole sa odborný výcvik a vyučovanie odborných predmetov prelínajú, aktuálne musia zaznamenávať najnovšie technické poznatky a popritom vhodne vťahovať do tohto diania samotných žiakov, aby boli nedočkaví a chtiví po nových poznatkoch. Zároveň pribúdajú žiaci so slabším prospechom – obzvlášť na stredných odborných školách, žiaci s poruchami učenia ako aj žiaci zo sociálne slabého prostredia a učiteľ musí byť pripravený a schopný všetkých svojich žiakov bez rozdielu zapojiť do vyučovacieho procesu. V tomto chápaní treba vyzdvihnúť vnímanie moderných vyučovacích metód ako aj osobnostný profil učiteľa a samozrejme vzájomnú interakciu učiteľ – žiak. Situácia v školstve nie je ideálna. Pribúda povinností pre učiteľa, vyzdvihujú sa práva žiakov a pritom sa zabúda nato, že práva aj povinnosti majú obidve strany. Žiaci sú stále viac otvorenejší, žiadostivejší a smelší vo svojom správaní a učitelia musia byť pripravení dané situácie zvládnuť. Jednou z ciest je aj zavádzanie inovatívnych postupov a metód práce s cieľom žiakov zaujať a zamestnať. Pedagogické inovácie je potrebné obmieňať a striedať, aby sme opäť neupadli do stereotypu a aby sme prinášali nové metódy práce so žiakmi, ktorí sú pri nových postupoch aktívnejší a disciplinovanejší. Súčasťou práce je aj vyhodnotenie dotazníka pre žiakov strednej odbornej školy, ktorý môžu použiť aj iní učitelia, či majstri odborných predmetov. Môžu získať reálny obraz o tom, čo si ich žiaci naozaj myslia a ako vnímajú zaužívané postupy vyučovania. V podmienkach našej školy sa snažíme pracovať rôznymi inovatívnymi postupmi práce, napriek tomu niektorými odpoveďami som bola zaskočená. Nie vždy sa pohľad učiteľa stotožňuje s pohľadom žiaka. Nehovoriac o tom, že dotazník je dobré zopakovať po určitom období znova. Jedine vtedy vieme situáciu nášho snaženia zhodnotiť realisticky a čo najviac objektívne.

Cieľom mojej práce je predstaviť pedagogické inovácie v podmienkach našej školy, predstaviť učiteľa a vyučovanie odborných predmetov a praktických zručností. V škole, kde učím sa snažíme o zavádzanie inovatívnych prvkov učenia a vedenie školy nám našťastie vychádza v ústrety v maximálnej miere. Či už je to skupinové vyučovanie, experiment, príklady z praxe, exkurzie, autorské projekty a mnoho ďalších možností. Zaujímavé a podnetné vyučovanie môže zefektívniť vyučovanie a pozitívne ovplyvniť disciplínu v triede. Najlepšou inováciou je žiaka zaujať a tým ho motivovať pre získavanie nových poznatkov. Niekedy stačí veľmi málo. Zmeniť štruktúru vyučovacej hodiny a priložiť pedagogické majstrovstvo osobnosti učiteľa, ktorý musí byť zároveň v pozitívnom rozpoložení. Pohoda z učiteľovej pripravenosti a zaujatosti sa prenáša na žiaka. Inšpiráciou môže byť aj výmena skúseností medzi učiteľmi v rámci predmetovej komisie alebo medzi učiteľmi rovnakej aprobácie z iných škôl. To už chce nadväzovanie kontaktov a ochotu si vzájomne pomáhať, či odovzdávať skúsenosti a odborné materiály. Tých majú odborní učitelia k dispozícii veľmi málo. O odborných učebniciach ani nehovorím. Vo svojej práci som sa zamerala na učiteľa odborných predmetov, lebo na tejto pozícii pracujem už veľa rokov. Na našej škole učíme žiakov v štvorročných študijných odboroch s maturitou, ktorí sú chtivejší po lepších známkach, nových poznatkoch aj po umiestneniach v odborných súťažiach. Náročnejšie je zaujať žiakov trojročných učebných odborov, ktorí získavajú po úspešnom ukončení štúdia výučný list. Sú manuálne zruční, úspešní v mnohých odborných súťažiach, ale prijímať nové vedomosti, študovať odbornú literatúru alebo nebodaj bažiť po nových poznatkoch sa im naozaj nechce. Preto musíme aplikovať inovatívne spôsoby práce, aby sme ich vtiahli

6

do deja. V rámci možností sa nám to darí. Je potrebné podčiarknuť, že v práci spomínané pedagogické inovácie môžu uplatniť aj ostatní pedagogickí pracovníci.

7

1 OSOBNOSŤ UČITEĽA A JEHO MORÁLNY PROFIL

Osobnosť učiteľa musíme chápať ako obecný model osobnosti človeka, ktorý sa vyznačuje predovšetkým psychickou determináciou. „Psychiku osobnosti můžeme chápat jako dynamický interakční systém, nástroj realizace životní existence v určitých podmínkách. Podstatné je, že se jedná o otevřený regulační systém, spojený s autoregulací, determinovaný dynamickými vztahy vnitřních předpokladu vnějších podmínek utváření a projevu osobnosti jako svérázné individuality, kterou osobnost učitele beze sporu je. Sledování utváření osobnosti učitele je velmi složité a badatelsky obtížné, protože individuální různorodost psychických vlastností osobnosti je těžko postižitelná.“ ( Dytrytová, Krhutová, 2009) Množstvo odbornej literatúry hovorí o učiteľovi a učiteľskej profesii. S pojmom učiteľ sa stretávame dennodenne, ale nikde v odbornej literatúre alebo v slovníku nie je tento pojem presne definovaný. Učiteľ je osoba, ktorá vyučuje v škole. Veda, ktorá sa zaoberá osobnosťou učiteľa, sa nazýva pedeutológia a uplatňuje pri skúmaní osobnosti učiteľa dva prístupy – normatívny a analytický. Cieľom normatívneho prístupu je určiť aký má byť učiteľ, aby bol vo svojej práci úspešný. Deduktívnou metódou určuje ideálny vzor učiteľa, ku ktorému by sa mal učiteľ priblížiť. Analytický prístup zisťuje aké majú učitelia reálne vlastnosti, akí vlastne sú. Pri tomto prístupe sa využívajú metódy, ktoré analyzujú výpovede žiakov o učiteľoch. Na samotnej osobnosti učiteľa, jeho morálnych a odborných kvalitách závisí priebeh a výsledok celého vyučovacieho procesu. Učiteľ nesie plnú zodpovednosť za to, že jeho pedagogické snaženie bude úspešné a účinné. V dnešnej dobe vidíme rozdiely medzi jednotlivými učiteľmi. Existujú učitelia, ktorí sú obľúbení a majú prirodzenú autoritu, dôverujú žiakom a žiaci si takýchto učiteľov vážia. Podnety od takýchto učiteľov žiaci prijímajú a zároveň sa všestranne rozvíjajú. Z praxe vieme, že rešpektovaním žiakovej osobnosti, empatiou, otvoreným a úprimným jednaním dosiahne učiteľ najlepšie nadviazanie kontaktu. Potom žiak ľahšie prijíma kritiku, dôveruje svojmu učiteľovi a v takejto triede sa pracuje dobre. Sú však aj učitelia, ktorí majú rozporuplný morálny a ľudský profil, sú málo odborne zdatní, bez autority a nie sú ochotní sa vcítiť do myslenia svojich žiakov. Najhorší sú však učitelia vyžadujúci absolútnu poslušnosť bez akéhokoľvek ohľadu na osobitosti žiakovej osobnosti. Toto výchovné pôsobenie je v dnešnej dobe veľmi negatívne a takýto učiteľ si to často ani neuvedomí, ani nepripustí. Významný negatívny vplyv na atmosféru triedy má učiteľ agresívny, šíriaci okolo seba strach, učiteľ nekľudný, vnútorne napätý, nepripravený, nepozorný, učiteľ, ktorému unikajú mnohé detaily, učiteľ málo presvedčivý a málo motivujúci žiakov, učiteľ pobehujúci od jedného vyučovacieho cieľa k ďalšiemu, zle organizujúci svoju prácu. To všetko sa prejavuje nízkou efektivitou vyučovania. Žiakom veľmi imponuje, ak majú pred sebou skutočného naslovovzatého odborníka. Obzvlášť prínosné je, ak s nimi tento odborník dokáže vo voľných chvíľach hovoriť o nich samotných, o ich záujmoch a pocitoch, či názoroch. Žiaci sa otvoria a učiteľ získava ucelenejšiu predstavu o ich osobnosti, individualite a oveľa lepšie sa v takej skupine pracuje. Žiaci dokážu byť veľmi vďační za uznanie vlastnej osobnosti, za rešpekt k ich osobe a oni potom oveľa aktívnejšie dokážu plniť zadané úlohy. Pre pedagógovu osobnosť sú typické kvality, ktoré môžeme začleniť do troch oblastí:

8

hodnotová orientácia: jedine demokraticky založená osobnosť, ktorá má jasne usporiadaný hodnotový rebríček a svojim príkladom tieto hodnoty chráni, má nádej, že sa mu podarí tieto hodnoty prenášať na svojich žiakov. Učiteľove presvedčenie a príklad jeho správania je najväčším rozvojom hodnotovej orientácie u žiakov. Na každý rozdiel medzi slovom a správaním veľmi citlivo reagujú. Moji žiaci sú tiež touto vlastnosťou obdarovaní a dokážu reagovať na maličkosti, či nezrovnalosti.

odborné aj všeobecné vzdelanie: učiteľ, ktorý chce odovzdávať odborné znalosti a vedomosti, musí byť sám odborník, musí neustále na sebe pracovať a reagovať na aktuálne vedecké novinky. Zároveň je dobré, ak o technologických postupoch, či najnovších materiáloch dokáže so žiakmi diskutovať. Pokiaľ je naozaj odborník, vedie diskusiu a dokáže prijať aj žiakove znalosti a skúsenosti. Obzvlášť vo vyučovaní odborných predmetov, kde sa dennodenne objavujú nové poznatky, informácie, či technológie. To predstavuje samovzdelávanie vo svojom voľnom čase. Odborné novinky nenahradí žiadny pedagogický seminár. Tu sa očakáva chuť a vôľa samotnej osobnosti učiteľa - odborníka v ktoromkoľvek technickom zameraní.

osobnostné rysy a charakter: medzi najzásadnejšie vlastnosti, ktoré by učiteľ na strednej škole mal mať, ak chce dobre vykonávať svoju prácu, sú: cieľavedomosť, trpezlivosť, rozhodnosť, rozvaha, zásadovosť, úprimnosť, dôslednosť, spravodlivosť, zmysel pre poriadok, sebakritika a ochota prispôsobiť sa mysleniu dospievajúcich žiakov s tvorbou vlastného postoja. Pracovať s dospievajúcimi mladými ľuďmi má výhody predovšetkým v tom, že pokiaľ učiteľ s nimi žije a myslí, zachováva si mladú myseľ.

Na základe učiteľskej praxe býva učiteľ uznaný za experta – podľa Pruchu – minimálne po piatich rokoch súvislej praxe v škole. Je potrebné dodať, že každá osobnosť sa vyvíja a dĺžka praxe ovplyvňuje kvalitu výkonu učiteľa kladne aj záporne, lebo učiteľ môže po dlhšej dobe praxe získať vo svojej profesnej činnosti návykové myslenie a správanie. Učiteľ môže byť úspešný len vtedy, keď je osobnosťou, ktorá kladie dôraz na sebapoznanie, objavovanie vlastných hodnôt a vlastného učiteľského štýlu vyučovania. Aj tu sa natíska doplniť, že dobrým učiteľom sa musí človek narodiť a postupným vzdelávaním sa dajú tieto kvality zdokonaliť. Pokiaľ niekto nemá učiteľstvo v krvi, ani s tým nechce nič robiť, môže v praxi napáchať veľké škody.

1.1 Typológia učiteľa

Typológia neslúži na zaradenie učiteľa, ale jej zmyslom je vytvoriť schému profesnej stránky učiteľa s cieľom ju ovplyvňovať. Typológia je jedným z najzaujímavejších pokusov hľadania optimálneho modelu profilu osobnosti učiteľa. Do typológie patrí hlavne vzťah učiteľa k žiakom, jeho vnímanie vyučovania a jeho postoje. Typ označuje síce charakteristiku, ale jedna osobnosť môže inklinovať k viacerým typom a nemusí byť typologicky vymedzená. Z tohto dôvodu pojem typ upozorňuje na prítomnosť vlastností, ktoré sú najdôležitejšie. Švajčiarsky psychológ Ch. Caselmann charakterizoval v rámci typológie dva typy učiteľov: Logotróp, ktorý sa viac orientuje na obsah, učivo, vedomosti žiakov, snaží sa získať žiakov pre vedomosti a paidotróp, ktorý sa zameriava hlavne na žiaka, na jeho výchovu a rozvoj. Caselmann neanalyzoval typy učiteľov len na základe ich vzťahu k žiakom, ale aj na základe uplatňovania ich

9

didaktických postupov. Podľa tohto kritéria rozdelil učiteľov na tieto typy: vedecko – systematický, typ umelecký a typ praktický. Vzhľadom k tomu, že došlo k výrazným zmenám učiteľských rolí, tieto typológie sa dnes považujú za zastaralé. Tieto zmeny popisuje J.Vašutová, ktorá delí učiteľov podľa ich postojov k školskej reforme na tradicionalistov a chameleónov. Učiteľ tradicionalista má negatívny postoj k reforme, reforma ruší jeho stereotypy, učiteľ tohto typu prijíma ťažko zmeny, rezignuje a k zmenám je odmietavý. Tento učiteľ je pohodlný zavádzať nejaké zmeny a inovácie a z tohto pohľadu stavia na tradíciách. S týmto tvrdením nemôžeme stopercentne súhlasiť. U tradicionalistu môže existovať aj iný dôvod, prečo sa nechce vzdať svojich osvedčených postupov. Môže byť za tým presvedčenie, že rokmi preverovaná prax, štruktúra vyučovania a práca so žiakmi je správna a preto ju netreba meniť. K reformným zmenám vtedy pristupuje veľmi opatrne a pomaly. Učiteľ chameleón predstavuje typ, ktorý má ambivalentný postoj k školskej reforme. Na jednej strane si uvedomuje potrebu zmeny, ale zároveň je k akýmkoľvek zmenám zdržanlivý. Časť týchto učiteľov si priala reformu odložiť a nezavádzať ju v takom rozsahu. Ďalším charakteristickým znakom tohto typu je prispôsobenie sa reforme len „naoko“ a v skutočnosti sa nevzdajú svojich obvyklých postupov a stratégií, lebo podľa nich reforma aj tak nič nové neprinesie. (Vašutová, 2004) K jednej pozoruhodnej typológii sa radí pokus zhrnúť celkový vzťah učiteľov k školstvu, k škole ako vzdelávacej inštitúcii, k žiakom a vlastnej profesii, ktorá bola vytvorená na základe empirického výskumu. Táto typológia uvádza nasledovné kategórie:

Plačky sú učitelia, ktorí stále nariekajú, bedákajú nad stavom školstva a nad vlastným postavením. Bývajú ustrašení a neistí. Neveria nikomu, ani sebe. Panicky sa boja nadriadených a v podstate sa dajú ovládať každým. V práci sú nešikovní a málo výkonní. Nejasne a neisto formulujú svoje názory.

Ignorant je učiteľ, ktorému je buď všetko jedno alebo sa tak aspoň tvári. Školstvo je podľa nich v rozklade a vstúpil do neho len preto, aby nemusel hľadať niečo iné. Ignorantstvo často len predstiera. Jeho skutočná pozícia je iná. Vyjadruje sa jednoznačne a zásadne „od veci““. K budúcnosti školy sa vôbec nevyjadruje, lebo „to nemá cenu“.

Fanatici, nenapraviteľní idealisti sú zamilovaní do detí, do pedagogickej práce alebo do vlastného odboru. Neradi hovoria o slabých platových podmienkach v školstve. Sú znechutení aktuálnym existujúcim stavom, ale vadí im aj jeho neustála kritika. Neustále snívajú o lepšej budúcnosti školstva. Na ich obetavej práci sa priživujú pohodlnejší kolegovia, úradníci štátnej správy a zriaďovateľa.

Tandemisti sú si vedomí svojich kvalít, žijú len zo schopnosti zavesiť sa na najsilnejší prúd, ktorý hýbe školstvom. Hľadajú smer a silu vetra a neustále sa otáčajú „správnym“ smerom. Bezmyšlienkovite sa pridávajú k módnym pedagogickým smerom, organizáciám, autorom a projektom. V konečnom dôsledku však dokážu zabiť aj tie najlepšie pedagogické myšlienky. Voči žiakom, okrem detí vplyvných rodičov, sú často bezohľadní, niekedy dokonca až krutí. Vlastný názor väčšinou nemajú a pokiaľ áno, nikdy ho nezistíte.

Aristokrati sú autonómni, silní, nebojácni, dôstojní, dobre pripravení, kreatívni, samostatne kriticky mysliaci, hodnotiaci a cieľavedomí. U žiakov majú prirodzený rešpekt, sú nimi často uznávaní a nasledovaní. Neobľúbení sú u autoritatívnych riaditeľov a inšpektorov. Neustále študujú, zdokonaľujú sa, samostatne tvoria, výborne a efektívne vyučujú. Rodičia si ich vážia aj napriek tomu, že s niektorými sa dostanú do konfliktu. Dlhodobými úspechmi si získavajú

10

dôveru a úctu. Kolegovia ich rešpektujú a jednotlivo sa proti nim nikto nepostaví, často im však závidí.

Podnikatelia sú v škole najviac jednou nohou, hlavou už vôbec nie. Hlavnou oblasťou ich pôsobnosti bolo a bude podnikanie. Škola je pre nich inštitúciou, ktorá za nich platí poistné a vypláca im každý mesiac mzdu. Niektorí učitelia – podnikatelia sa radi angažujú vo vedení miest a obcí až do takej miery, že škola je pre nich druhoradá.

Zbehovia sú bývalí učitelia, ktorí sa vnútorne nedokázali vyrovnať s rozporom medzi nárokmi na klasifikáciu a úrovňou odmeňovania za túto prácu. (Vašutová, 2004)

1.2 Pedagogické znalosti a zručnosti učiteľa

Podľa Pedagogického slovníka je vyučovací štýl postup učiteľa, ktorý uplatňuje na vyučovaní, ktorý používa vo väčšine situácií nezávisle na okolnostiach, je to štýl relatívne stabilný a veľmi ťažko sa mení. (Prucha J., Walterová E., 2009) V období sedemdesiatych až osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa pedagogická teória začína zaoberať problematikou profesijných znalostí a zručností v učiteľskom vzdelávaní. Obvyklé typológie znalostí učiteľa obsahujú šesť základných priorít:

Didaktické znalosti obsahu zahŕňajú znalosti predmetu aj didaktickú zložku, to je projektovanie a vlastné vyučovanie.

Znalosti o žiakoch a učení zahŕňajú teórie učenia, motivačné teórie, telesný, sociálny, psychický a kognitívny rozvoj žiakov, ich etnické odlišnosti.

Znalosti všeobecnej didaktiky zahŕňajú vedomosti o organizácii a riadení triedy žiakov a všeobecné metódy vyučovania, štruktúru vyučovania a usporiadanie vyučovacej hodiny.

Znalosti kurikula sa týkajú teórií a školskej legislatívy na rôznych stupňoch škôl. Znalosti kontextu predstavujú znalosti rôznych situácií a podmienok, v ktorých

učiteľ pracuje na úrovni školy, oblasti, regiónu a štátu, vzťahujú sa k žiakom, ich rodičom a miestnej komunite. Patria sem aj historické, filozofické a kultúrne základy vzdelania.

Znalosti samého seba sú znalosti o vlastných osobných dispozíciách, hodnotách, silných a slabých stránkach svojej osobnosti a ich prienik do učiteľskej praxe. Dytrytová, Krhutová, 2009)

Mnoho učiteľových poznatkov je skrytých, zahrnutých v rutinných postupoch. Každý učiteľ by mal disponovať piatimi druhmi znalostí:

Kauzálne sú považované za podstatné pre vyučovanie a dotýkajú sa vzťahu medzi vyučovaním a učením, ide o znalosti procesov a produktov.

Normatívne tvoria základnú zložku učiteľovho rozhodovania. Súčasťou týchto znalostí sú ciele ako štandardy, ktoré určujú vzdelávacie výstupy žiakov, je na nich založené projektovanie vyučovania učiteľom.

Empirické vznikajú ako produkty učiteľovej praktickej skúsenosti a idú cez všetky ostatné druhy znalostí, ich podstatou je reflexia.

Predmetové poskytujú obsah pre učiteľove jednanie a činnosť. Všeobecné sa týkajú všeobecného rozhľadu v mnohých oblastiach života

spoločnosti, kultúry a umenia, ekonomického aj politického života, globálnych problémov. Formujú osobnosť učiteľa a sú prenášané na žiaka, sú dôležité pre sociálnu komunikáciu. (Vašutová, 2004)

11

2 PEDAGOGICKÁ ČINNOSŤ UČITEĽA ODBORNÉHO VÝCVIKU A ODBORNÝCH PREDMETOV

Primárnym charakteristickým znakom pedagogických zručností je skutočnosť, že sú to účelné a cieľavedomé činnosti zamerané na riešenie problémov. Ich základnou úlohou je dosiahnuť vyučovacie ciele, ktoré sú formulované prostredníctvom toho, čo sa majú žiaci naučiť. Ide o krátkodobé a okamžité problémy, ktoré sa musia riešiť pred hodinou, počas nej aj po nej. Napríklad: Ako zapisovať na tabuľu, aby boli poznámky čo najstručnejšie a pritom obsahovali všetko podstatné? Ako dám žiakovi znamenie, aby prestal rozprávať, bez prerušenia výkladu nového učiva? Ako najlepšie udržať krok s najnovšími poznatkami v odbore? Ako svojich žiakov čo najlepšie pripravím na ich budúce povolanie? Pri charakteristike vždy vychádzame od všeobecných zručností k tým najkonkrétnejším. Pri vyučovaní je dôležité sústrediť sa na vedomosti učiteľa z preberanej témy, na jeho znalosť žiakov, na prípravu, plánovanie a organizáciu vyučovania (otvorenie, úvodný výklad, udržiavanie spádu hodiny, zopakovanie a upevnenie látky a ukončenie hodiny), hodnotenie študijných výsledkov žiakov a evaluáciu vlastného vyučovania. Základným predpokladom účinnosti práce učiteľa je vedieť, čo jeho žiakom v učení pomáha a mať talent to v praxi využiť. Ide hlavne o to, aby boli pre každého žiaka pripravené také činnosti, vďaka ktorým dôjde k úspešnej realizácii typu učenia. Každý pedagogický pracovník by mal byť obdarovaný schopnosťou kultivovaného prejavu a taktného jednania so žiakmi, rodičmi, kolegami. Pritom je dôležité každé slovo, výraz tváre, gesto, pohyb, čin. Úroveň komunikácie ovplyvňuje efektivitu pedagogickej práce. Učiteľ odborných predmetov a odborného výcviku odovzdáva žiakom – učňom vedomosti a zručnosti a zdokonaľuje ich vo svojom odbore. Výučba musí mať jasný cieľ a plánovitosť. Vychádza z dokumentov a uplatňuje svoje skúsenosti, pedagogické aj odborné zručnosti. Je dôležité, aby bol učiteľ k svojim zverencom náročný a zároveň mal k nim úctu. Je dôležité byť dôsledný, nič neodpustiť, byť láskavo prísny, nepožadovať nesplniteľné, ale zase nepodceňovať. Je dobré žiakov povzbudzovať a motivovať, viesť k samostatnosti, aby sa učili k problémom pristupovať tvorivo. Pri odbornej výučbe ide o tri etapy:

Prvá etapa učenia : Žiak sa oboznamuje s úlohou, prijíma informácie, orientuje sa v nich a tvorí si konkrétnu predstavu o cieli, ktorý chce dosiahnuť. Sleduje postup a snaží sa zapamätať algoritmus tohto postupu. Sám sa pokúša o jeho splnenie. Výsledkom tejto etapy je vytvorenie reálnej predstavy o pracovnej činnosti, ktorú si má osvojiť.

Druhá etapa učenia: Bezprostredne nadväzuje na prvú etapu. Žiak skúša a overuje správnosť svojho výkonu, pričom postupuje podľa stanoveného rozpisu. Opakovaným cvičením sa jeho pohyby stávajú koordinovanejšie, postupne si ich osvojí a vytvára si základnú zručnosť. Takto prebieha nácvik jednoduchých a stredne náročných zručností. V týchto prípadoch môže etapa prebehnúť neprerušovane. V prípade fyzicky a postupovo náročných činností klesá záujem žiakov aj ich aktivita. Plnenie úloh je dobré rozdeliť do viacerých celkov a do niekoľkých časových intervalov.

12

Tretia etapa učenia: nasleduje po druhej, ale s určitým časovým odstupom. Žiak si ďalším cvičením zdokonaľuje svoje zručnosti. Je dobré tretiu etapu rozdeliť do viacerých časových intervalov. V každom intervale sa obmieňajú podmienky – menia sa výrobky, výrobné zariadenia, prípadne aj jednotlivé pracoviská. V priebehu tretej etapy sa pracovné zručnosti stávajú koordinované, presné a plynulé.

„První fáze učení nám zabírá kolem 10%, druhá přibližně 50% a třetí fáze 40% času potřebného k plnému osvojení pracovní činnosti.“ (Čadílek, 2001) Učenie sa praktickým zručnostiam má svoj presne stanovený čas a nie je dobré sa ponáhľať. Je pravda, že dnešná prax nás núti k čo najväčšej produkcii, no pri práci so žiakmi – učňami musíme čeliť tomuto problému. Teoretické vyučovanie žiakom technologický postup vysvetlí, oboznámi žiakov s jednotlivými druhmi materiálov aj s možnosťou použitia náradia, či výrobných zariadení. Odborný výcvik musí získané teoretické vedomosti utvrdiť a precvičiť pri praktickej činnosti. To je obrovská výhoda vyučovania odborných predmetov. Každá teória je obohatená o praktickú ukážku, či zručnosť. Zároveň úplne ponúka možnosť inovatívneho vyučovania. Ak žiaci vyrábajú konkrétny výrobok v odborných dielňach, na teoretickom vyučovaní môžu zapisovať technologický postup jeho výroby, prípadne hľadať alternatívy použitých materiálov, strojov aj postupov. Pritom diskutujú, nastoľujú problémy, ku ktorým hľadajú riešenia a taktiež môžu pracovať v skupinách. V odbornom výcviku sa najčastejšie používa ako vyučovacia metóda inštruktáž, ktorú delíme na tri časti – úvodnú, priebežnú a záverečnú.

Úvodná inštruktáž – zahajuje ju učiteľ stanovením cieľa tematického celku alebo vyučovacieho dňa, vysvetlí rozsah novej pracovnej činnosti a žiakov tak motivuje. Je dôležitá disciplína a pozornosť žiaka. Učiteľ volí vhodné miesto pre ukážku praktických zručností. Najprv sa technologický postup predvedie v reálnom pracovnom tempe celý, potom po častiach a pomaly. Pri vysvetľovaní je dobre upozorňovať na prípadné možné chyby. Potom žiaci uvedený postup opakujú a precvičujú, prípadne odstraňujú chyby, ktorých sa dopustili. Na teoretickom vyučovaní s učiteľom odborných predmetov zapisujú technologický postup, vypisujú náradia a stroje, ktoré používali a učia sa podrobnosti o použitých materiáloch.

Priebežná inštruktáž sa prelína s úvodnou časťou. Zaraďuje sa podľa potreby v priebehu celého vyučovacieho dňa a jej cieľom je odstraňovať chyby, ktoré pri práci žiaci robia a najdôležitejšie je upozorniť na ne hneď po ich zistení.

Záverečná inštruktáž znamená záverečné zhrnutie celého učiva, všetkých praktických zručností, ktoré žiaci robili. Žiaci opakujú vykonávaný pracovný postup aj s chybami, ktorých sa pritom dopustili.

Na praktické zručnosti nadväzuje teoretické vyučovanie. Ide o zámerné opakovanie vykonávaného postupu, ktorý je potrebné zvládnuť aj v teoretickej rovine. To znamená zapisovať technologický a pracovný postup na úrovni odborníka, zvládnuť kreslenie technickej dokumentácie pre daný výrobok, zvládnuť opísať použité materiály, z čoho sa vyrábajú, ako si ich zaobstarajú a upravia, kedy je možné ich použiť a v neposlednom rade popísať náradie a jednotlivé stroje využívané pri práci, poprípade nakresliť funkčnú schému týchto zariadení. Práca s technickou dokumentáciou je nesmierne dôležitá. Patria sem výkresy (návrhové, výrobné, montážne aj špeciálne), tabuľky

13

(napríklad kusovník a technická podmienka), normy, ktorými by sa mali pri svojej práci riadiť a výrobné, či pracovné postupy. Učiteľ odborných predmetov aj majster odborného výcviku by mal žiakov viesť k tomu, aby pri svojej práci samostatne využívali technickú dokumentáciu svojho odboru. Samozrejme treba zachovať postupnosť od najjednoduchšej dokumentácie k zložitým celkom a výrobkom. Pri odbornom vzdelávaní majú svoje nezastupiteľné miesto exkurzie. Žiaci sa oboznamujú s technologickým procesom, spôsobom a organizáciou práce v iných ako školských podmienkach. Exkurzia zaradená na začiatok daného tématického celku je motivačná a po ukončení tématického celku slúži na upevnenie učiva a rozšírenie už získaných vedomostí, či praktických zručností. V odbore, kde učím sú to hlavne stolárske a nábytkárske firmy, či výstavy nábytku alebo drevárskych strojov, ale aj stavebný veľtrh.

2.1 Hodnotenie

Hodnotenie odborných vedomostí prebieha v rámci odborného výcviku priamo pri vykonávaní praktických zručností, ale je možné použiť tak ako aj pri teoretickom vyučovaní ústne a písomné skúšanie. Hodnotenie slúži k okamžitému zisteniu úrovne vedomostí a zručností a uplatňuje sa spätná väzba v činnosti učiteľa (majstra) a žiaka – učňa. Hodnotenie plní funkciu:

Diagnostickú: učiteľ zistí vlastnosti a schopnosti žiaka. Kontrolnú: zisťuje akú úroveň žiak dosiahol. Motivačnú: žiak by mal byť motivovaný k dosahovaniu lepších výsledkov

a ďalšiemu učeniu. Regulačnú: podľa výsledkov môže učiteľ upravovať svoju ďalšiu činnosť

a prístup k žiakom. (Čadílek, 2001) Pri vykonávaní praktických zručností v rámci odborného výcviku učiteľ hodnotí:

1. Odbornosť, teda dodržiavanie technologického a pracovného postupu, organizáciu práce s dodržiavaním zásad bezpečnosti práce, dobrú koordináciu a motoriku práce, kvalitu práce a hospodárne využitie materiálu. Je úplne samozrejmé, že všetky tieto zručnosti má dodržiavať v prvom rade samotný majster, či učiteľ a potom ich môže bez obmedzenia vyžadovať od samotných žiakov.

2. Kvalita práce znamená celkové hodnotenie hotového výrobku, jeho presnosť, celkový vzhľad a funkčnosť.

3. Rýchlosť sa hodnotí v súlade s výkonovými normami dospelých zamestnancov. Toto kritérium sa zohľadňuje predovšetkým v druhej polovici učenia, keď dochádza k osvojovaniu nových zručností, ich upevňovaniu a precvičovaniu.

Práca učiteľa odborného výcviku a učiteľa odborných predmetov sa síce prelína, jeden druhého v učení žiakov novým poznatkom dopĺňajú, ale zároveň je medzi nimi rozdiel Pre odborný výcvik je vyučovacia jednotka deň. Pre začínajúcich žiakov 6 hodín, pre končiacich žiakov 7 hodín a prebieha vo výrobných priestoroch, v dielňach, cvičných firmách, prevádzkach alebo na stavbách. Pre vyučovanie odborných predmetov je vyučovacia jednotka jedna vyučovacia hodina. Vyučujú sa jednotlivé predmety ako technológia, materiály, výrobné zariadenia a odborné kreslenie. Jednotlivé vyučovacie hodiny spájame často do blokov (90 minút) práve kvôli inovatívnym metódam práce.

14

Pre úspešnosť odborného vyučovania je nevyhnutné pedagogické majstrovstvo odborného učiteľa (Kyriacou, 1996): Plánovanie a príprava

Plán hodiny musí byť jasný aj s cieľom a zámerom, obsah, metódy a štruktúra, zvolené pre vyučovaciu hodinu, musia zodpovedať

tomu, čo chceme žiakov naučiť, vyučovacia hodina musí obsahom nadväzovať na predchádzajúcu, materiály a pomôcky musia byť vopred pripravené (je nepríjemné, ak svojim

zverencom ideme predviesť technologické postupy, reklamné DVD a technika zlyhá),

pri každom rozhodnutí je treba brať do úvahy aktuálnu situáciu v skupine žiakov,

hodinu plánujeme tak, aby sme žiakov zaujali a udržali ich pozornosť, aktivitu aj záujem.

Realizácia vyučovacej hodiny Učiteľ musí vystupovať isto, sebavedomo a s vlastným záujmom o prednášané

tému a priebeh vyučovacej hodiny, výklad podáva jasne, formou, ktorá zodpovedá potrebám a úrovni žiakov, učiteľ sa pýta a snaží sa vyvolať všetkých žiakov v triede, k podpore učenia a záujmu využíva širokú škálu činností, žiaci by sa mali aktívne zapájať a samostatne si organizovať svoju prácu, učiteľ má prejaviť rešpekt k myšlienkam a názorom žiakov, podporovať ich

myslenie a vyjadrovanie, práca zadaná žiakom musí byť im primeraná a použité materiály s pomôckami

účelné. Riadenie vyučovacej hodiny

Začiatok hodiny hladký a rýchly, motivačný pre ďalší priebeh, učiteľ sa snaží udržať pozornosť žiakov, ich záujem, zapájanie sa do aktivít

a pozorne sledovať ich postup a pokrok, čas na jednotlivé činnosti je dobre rozložený a primeraný, spád a tempo výčby sa prispôsobuje a udržuje na zodpovedajúcej úrovni, v prípade potreby učiteľ modifikuje svoj plán, nevynechať záverečnú časť vyučovacej hodiny a dobre ju využiť.

Klíma triedy Môže byť námetom pre samostatnú prácu. Orientuje sa na splnenie úloh so

zmyslom pre poriadok, učiteľ sa snaží žiakov podporovať, povzbudzovať, dáva najavo svoje pozitívne

očakávania, vzťah učiteľ – žiak musí byť založený na vzájomnej dôvere a úcte, uvoľnenosti, učiteľ poskytuje žiakovi spätnú väzbu a tým zvyšuje jeho sebadôveru aj sebaúctu, samotný vzhľad triedy, rozmiestnenie jej vybavenia podporuje kladný postoj

žiakov k vyučovaniu a uľahčuje činnosti, ktoré v triede prebiehajú. Disciplína

Poriadok je založený na vytvorení kladnej klímy a na dobrej realizácii vyučovacej hodiny,

učiteľ má prirodzenú autoritu, žiaci ho uznávajú a prijímajú,

15

učiteľ hneď na začiatku určí jasné a presné pravidlá ako aj požiadavky na správanie a vystupovanie žiakov. Je úplne samozrejmé, že ich bude on sám dodržiavať.

pri riešení nevhodného správania sa prejedná problém, poskytne pomoc a uplatnia sa tresty a napomenutia, s ktorými boli žiaci dopredu oboznámení,

učiteľ sa snaží vyhýbať negatívnej konfrontácii a zručne rieši situácie, v ktorých konfrontácia hrozí. Je veľmi ťažké sa naučiť uplatňovanie disciplíny. Do určitej miery musí mať učiteľ osobnostné predpoklady pre prácu so žiakmi, ktorí sú obzvlášť v dnešnej dobe stále odvážnejší a smelší.

Hodnotenie prospechu žiakov Hodnotenie práce žiakov v priebehu hodiny a po nej robí učiteľ dôkladne

a konštruktívne. Hodnotené práce vracia žiakom bez prieťahov, spätná väzba neslúži len na odhalenie chýb a ich opravu, ale tiež k povzbudeniu

žiaka k ďalšej snahe, k posilneniu jeho sebadôvery a to si podľa potreby vyžaduje individuálny prístup k žiakom, ktorí pomoc potrebujú,

učiteľ používa priebežné, ale aj finálne hodnotenie, učiteľ si vedie dokumentáciu a zápisy o práci aj prospechu žiakov, žiaci by sa mali na hodnotení podieľať, hodnotenie má odkryť oblasti, v ktorých majú žiaci problémy a k zisteniu, či

prebratá téma je pevným základom pre nadväzujúce učivo, učiteľ hodnotí zručnosti, vedomosti žiakov a ich učebné stratégie, aby podporil

ich ďalší rozvoj. Reflexia a sebahodnotenie (evaluácia) vlastnej práce

Učiteľ hodnotí svoje vyučovacie hodiny, aby získané poznatky použil pri ďalšom plánovaní,

učiteľ hodnotí svoju aktuálnu prácu, aby poznal stránky, ktoré vyžadujú jeho ďalší rozvoj,

k hodnoteniu svojej praxe používa učiteľ rôzne metódy, učiteľ pravidelne hodnotí organizáciu svojej práce a činnosti, hľadá svoje

rezervy, učiteľ pravidelne reviduje stratégie a techniky, ktoré používa v boji proti stresu.

Z predchádzajúceho textu vyplýva ideálny stav, ktorý však nie je možné v praxi dosiahnuť. No musíme sa snažiť k nemu čo najviac približovať. Starší učitelia majú zabehnutý určitý systém a ťažko sa prispôsobujú zmenám. Majú však bohaté skúsenosti a pedagogickú prax. Mladší kolegovia sa hľadajú, získavajú skúsenosti a podľa toho sa pedagogicky formujú. Preto, či už sa jedná o začínajúceho alebo skúseného učiteľa, všetci by mali poznať teoretické základy pedagogických zručností a mali by urobiť všetko preto, aby sa k uvedenému ideálu približovali čo najviac. Hlavnou úlohou je navrhnúť vyučovaciu činnosť, pri ktorej žiaci efektívne získavajú vedomosti a zručnosti v súlade s vyučovacím cieľom. Všetci učitelia by na začiatku vyučovacej hodiny mali mať jasnú predstavu o tom, čo chcú žiakov naučiť a ako daná hodina tomuto stavu pomôže. Je nevyhnutné podporovať aktívne a samostatné myslenie žiakov.

2.2 Problematika práce učiteľa odborných škôl

Súčasná mládež, zrejme ako mládež v akomkoľvek historickom období, vyhľadáva niečo kvalitatívne nové, je excentrická, výnimočná, v opozícii k pravidlám celého sveta, revoltuje proti uznávaným hodnotám, uznáva nezávisloť a voľnosť. Súčasná mládež však

16

disponuje moderným a hlavne pretechnizovaným pohľadom na svet a tým sa odlišuje od predchádzajúcich generácií. Výrazný vplyv má reklama, masmédiá, orientácia na ekonomickú prosperitu, úspech, nedostatok času, stresujúci životný štýl, zvýšená ekonomická náročnosť rodinného rozpočtu a to je živná pôda pre predpoklad problémového správania. V rodinách sa stráca ochota počúvať a vzájomne sa podporovať. Medzi žiakmi sa vyskytujú jednotlivci s disociálnym správaním, teda nespoločenskí, s neprimeraným správaním, ktoré však môžeme zvládnuť pedagogickým majstrovstvom. Ide o porušenie vnútorného poriadku školy, neposlušnosť, vzdorovitosť, negativizmus, klamstvo alebo iné drobné prehrešky. V akejkoľvek skupine sa môže ocitnúť aj jedinec s asociálnym správaním, ktoré už zahŕňa problémy s morálkou pre nedostatočné sociálne cítenie. Takýto žiak sa vymyká z priemeru. Porušuje spoločenské normy, normy morálky, ale zároveň neporušuje právne predpisy. Môže ísť o alkoholizmus, toxikomániu, záškoláctvo, túlanie sa. Vyžaduje špeciálny pedagogický prístup hlavne v podobe poradenskej (v horšom prípade ústavnej) starostlivosti. V súčasnosti väčšina absolventov základných škôl mieri na gymnáziá, obchodné akadémie a až potom na odborné školy, medzi ktorými skúšajú v prvom rade priemyselné školy s maturitnými študijnými odbormi. Na odborné školy, ktoré poskytujú aj výučný list, sa hlási minimum žiakov, väčšinou s najslabšími výsledkami(hoci to nie je pravidlo). Títo žiaci majú často slabé sociálne zázemie, rodina bojuje s vlastnými problémami a žiak sa prejavuje problémami vlastnými. Problematika príčin normatívneho správania je veľmi zložitá. Ani tu nemôžeme jednoznačne hľadať príčinu. Niekedy je totiž na škodu aj nadmerná kontrola, starostlivosť a nadpriemerné finančné zázemie. Jednoznačný je však fakt, že problémových žiakov – či už z hľadiska prospechu, dochádzky alebo správania máme na odborných školách najviac. K tomu, aby sa žiak mohol vzdelávať a získavať nové zručnosti, potrebuje bezpečné prostredie. Žiak musí mať stopercentnú istotu, že vo svojej skupine nie je možné robiť čokoľvek a že učiteľ má za každých okolností dianie pod kontrolou. Je len a len na učiteľovi, aby na začiatku školského roka stanovil jasné pravidlá a tie bez obmedzenia dodržiaval. Každý žiak musí tieto pravidlá poznať a musí poznať svoje práva, ale aj povinnosti. Žiaci odborných škôl často pracujú na zadaných zákazkách, ktoré je potrebné odovzdať v žiadanej kvalite. Bez disciplíny by to jednoducho nešlo. Každý žiak vie, čo má robiť, ako to má urobiť, kedy a kde to má urobiť. Pri akejkoľvek práci so žiakmi sú nesmierne dôležité inovatívne postupy. Inovácia je novosť, modernosť, progresívnosť a najlepšia cesta ako žiakov zaujať. Predstavuje činnosti, ktoré sme predtým nerobili, aj keď v iných školách môžu byť celkom bežné.

17

3 PEDAGOGICKÉ INOVÁCIE

Používanie pojmov „pedagogická inovácia“, „inovatívna škola“, „inovačný program“, „alternatívna škola“ a „alternatívny program“ sa používa nejednotne a vo viacerých významoch. Pre naše potreby budeme chápať pedagogické inovácie vo význame: „Inovácie vo vzdelávaní predstavujú nové pedagogické koncepcie a praktické opatrenia, ktoré sú zamerané najmä na obsah a organizáciu škôl, vzdelávanie, hodnotenie žiakov, klímu školy priaznivú smerom k žiakom a verejnosti, vrátane uplatňovania nových technológií vo vzdelávaní. Rôzne inovácie realizujú štandardné – klasické školy aj alternatívne školy.“ (Prucha, Walterová, 2009) Po roku 1989 sa aj v našich podmienkach vytvoril širší priestor pre inovácie vo výchovnovzdelávacom procese od zavádzania rôznych prvkov v tradičných triedach (kooperatívne vyučovanie, metóda kritického myslenia, projektové vyučovanie, problémové vyučovanie...) až po ucelené inovačné a alternatívne programy. Častou inšpiráciou sa stáva moderná pedagogická literatúra, ale, ako to potvrdzujú samotní učitelia, najmä výmena skúseností medzi učiteľmi, návštevy v triedach, ktoré už pracujú tvorivým spôsobom, participatívne, interaktívne vzdelávanie učiteľov, na ktorom získavali skúsenosti zážitkovým učením. (Bagalová – statpedu, 2011) Pedagogické inovácie, ktoré učitelia využívajú v podmienkach našej školy sú usporiadané podľa frekvencie ich používania:

1. Metódy, organizačné formy, techniky a aktivity: Projektová metóda a jej aplikácia v rámci jednotlivých predmetov alebo v rámci

medzipredmetových vzťahov: žiak dostane pridelenú tému podľa svojho učebného, či študijného odboru a spracuje ju do formy projektu. Pokiaľ sa jedná o drevársku tému, môže to byť história nábytku, kde sa prelínajú odborné predmety s dejepisom alebo šikovní žiaci spracujú zadanú tému v cudzom jazyku. Znalosti cudzieho jazyka bývajú u našich žiakov skôr výnimkou, ale počas mojej praxe medzi žiakmi trojročných učebných odborov a v nadstavbovom štúdiu som sa aj ja stretla s dvoma prípadmi. Nebola to práca zbytočná, lebo boli výborní a napokon aj ocenení v olympiáde cudzieho jazyka, či v rámci stredoškolskej odbornej činnosti. Pod pojmom projekt rozumieme prácu na ucelenú tému s rozsahom minimálne dvadsať strán, doplnenú prezentáciou v powerpointe a nahratú na CD nosiči.

Skupinové vyučovanie: žiaci sú rozdelení do skupín a spracovávajú určitú tému, ktorá sa dotýka opakovaného učiva alebo môže ísť o nové učivo, ktoré nasleduje v tematických výchovnovzdelávacích plánoch. Žiaci to berú ako výzvu, ako možnosť „zahrať“ úlohu učiteľa. V tomto prípade to vyžaduje mimoriadne starostlivú prípravu učiteľa, ktorý aktivitu žiakov zmanažuje a podľa potreby aktuálne doplní. Je to vynikajúca skúsenosť pre našich žiakov, ktorí na vlastnej koži zažijú pohľad z „druhej“, čiže učiteľovej strany. A to veľmi pomáha pri ďalšej práci s nimi, pri zvládaní disciplíny a usmerňovaní práce, či správania žiakov.

Multimediálna výučba, použitie IKT, interaktívne tabule: toto je veľmi široká a o to vďačnejšia možnosť obohatenia výchovnovzdelávacieho procesu. Internet poskytuje množstvo materiálu alebo si ho dokážeme sami, či s pomocou žiakov pripraviť. Ide o výukové CD, filmy a videá, príprava materiálu, ktorý možno atraktívne doplniť pomocou interaktívnej tabule (obrázok stroja, do ktorého dopĺňame názvy jednotlivých častí, obrázok nábytku, do ktorého dopĺňame

18

názvy častí a normou predpísané rozmery, označujeme materiál, ktorý bol pri konkrétnom výrobku použitý). Veľmi pútavé je využívanie kresliacich CAD programov pre projektovanie stavby, či kreslenie nábytku, rozpočtové programy, či programy pre spracovanie účtovníctva. Žiaci pracujú s počítačom veľmi radi. Cez internetovú stránku školy zadávame domáce úlohy, prebiehajú konzultácie aj hodnotenie žiaka. Uloženie domácej úlohy je možné termínovo cez dátum a čas skontrolovať.

Problémové úlohy, experiment: na začiatku vyučovacieho bloku, ktorý často vyžaduje aj viac ako len jednu vyučovaciu hodinu, nastolíme problém – môže ísť o návrh technologického postupu na stavbách alebo pri výrobe dverí, okien, nábytku, môže ísť o návrh použitého materiálu (zvažovať všetky výhody a nevýhody), často riešime alternatívy povrchovej úpravy výrobku – skúšame laky a ich priľnavosť k povrchu upravovaného materiálu. V každom vyučovacom predmete je možné nastoliť množstvo problémov, ktoré spolu so žiakmi budeme riešiť. Žiaci boli napríklad poverení zostavením tabuľky kusovníka, tabuľky pre pracovný postup, vytvorením schémy pre zobrazenie celého výrobného postupu. Nemusíme predsa používať roky zabehnuté tabuľky. Žiaci si ich môžu tvoriť sami a o to radšej, pokiaľ sú v nich zaznamenané všetky potrebné údaje.

Brainstorming: je diskusná metóda, ktorá má vyhľadať najväčšie množstvo riešení. Pri navrhovaní technologického postupu alebo použitia výrobných strojov je nadpis preberanej témy výzva. Žiaci zapisujú a hľadajú riešenia, ktoré postupne vyhodnotíme. Pokiaľ dostaneme rovnaký výsledok, je možné zvoliť výrobných postupov viac a každý individuálne si zhodnotí výhody a nevýhody zo svojho pohľadu a možností. V rámci stavby, či výroby je to v niektorých prípadoch možné. Vyžaduje si to odbornosť učiteľa a navrhnutý postup si môžu overiť v rámci vyučovania odbornej výchovy. Brainstorming vyústi do spojenia teórie s praxou. Nesmie sa však zabúdať na vyhodnotenie celej témy, dosiahnutý cieľ a hodnotenie žiakov. Nesmieme zabúdať, že hodnotenie známkou je nevyhnutné vždy doplniť slovným odôvodnením a poukázaním na plusy aj mínusy.

Aktivity na rozvíjanie komunikačných zručností: túto aktivitu využívam ja osobne veľmi rada, lebo využíva slovnú zásobu slovenského, či cudzieho jazyka. Pri cudzom jazyku však využívame pomoc kolegu – učiteľa daného jazyka. Napríklad: pomenuj čo najviac vlastností daného materiálu, pomenuj čo najviac možností vzájomnej konštrukcie a spájania dvoch prvkov, pomenuj čo najviac výrobných strojov z určitej skupiny a podobne, pričom vymenovať vlastnosti možno slovensky aj cudzojazyčne. Mnohé z technických vlastností je možné vypočítať alebo znázorniť graficky, či vyjadriť percentuálne. Je to aktivita zábavná, môže sa robiť formou kreslenia, doplňovania, pexesa alebo slovne a žiaci si ju veľmi obľúbili. Samozrejme všetky podklady si musí učiteľ pripraviť vopred.

Príklady z praxe: využívame z výukových CD alebo priamo z osobných skúseností. Keďže vyučujeme stavebné a drevárske profesie, príklad z praxe nájdeme často aj pri prechádzke po meste, do okolia alebo počas vychádziek do prírody napríklad v rámci turistického krúžku. Stačí mať oči otvorené a mať chuť so žiakmi polemizovať na zvolenú tému. Nepotrebujeme draho zaplatené cestovateľské exkurzie, aj keď ani tie by som nechcela v tomto bode zatracovať. Majú svoje čaro a zmysel. Obzvlášť ak sú to exkurzie na rôzne výstavy, kde súťažia žiaci našej školy alebo sú to návštevy priamo vo výrobnom procese. Zo

19

samotnej exkurzie je možné vypracovať referát, pozbierané reklamné materiály využiť na tvorbu nástenky o zaujímavej aktivite ako aj prediskutovať všetky novinky počas nasledujúcej vyučovacej hodiny. Čoraz viac sa ozývajú aj zástupcovia jednotlivých firiem, ktorí sami prinášajú výukové CD alebo vzorky materiálov aj s ich popisom.

Autentické hodnotenie: či už zvolíme slovné hodnotenie alebo hodnotenie známkou, žiaci by sa ho mali dozvedieť hneď. Často do budúcej vyučovacej hodiny zabudnú na svoje argumenty, preto by mali vedieť hneď o svojich správnych odpovediach, ale aj o mylných názoroch. Pri kritike je dôležité uplatniť pedagogické majstrovstvo, na ktoré učitelia veľmi radi zabúdajú. Nikto nepočuje kritiku rád, preto ju treba podať citlivo. Pri hodnotení počas vyučovacej hodiny často využívam sebahodnotenie žiakov. Som prekvapená ako na konci úlohy, či ústnej odpovede vedia reálne zhodnotiť plusy a mínusy a väčšinou sa trafia do hodnotenia, ktoré by som navrhla sama. Učitelia by sa tejto výzvy nemali báť – je to príležitosť ako pre žiaka , tak aj pre učiteľa.

Blokové vyučovanie: túto formu vyučovania máme zavedenú už roky a v škole sa na ňu pamätá už pri tvorbe rozvrhu, kde sú vytvorené dvoj, troj a v ojedinelých prípadoch aj šesťhodinové bloky. Dovoľujú vyučovanie vonku, spájanie praktických ukážok s teoretickým základom. Býva to na požiadavky konkrétneho učiteľa, ktorý chce vyučovať takýmto spôsobom a má za sebou aj vyučovacie výsledky svojich zverencov – žiakov.

2. Uplatňovanie inovačných alebo alternatívnych programov, najmä: Integrované tematické vyučovanie: Základom pri tomto vyučovaní je spolupráca.

Učiteľ vystupuje ako usmerňovateľ poznávania. Vyučovací blok trvá 90 minút. Prvým krokom je stanovenie kľúčového učiva. Hodina začína komunitou, nasleduje výklad učiva, najväčšiu časť tvorí práca žiakov pri riešení aplikačných úloh. Žiaci svoje výsledky prezentujú, záver bloku tvorí spätná väzba. Hodina je doplnená energizérmi slúžiacimi na vtiahnutie žiakov do deja. Snažíme sa hlavne o rozvoj skupinovej práce a medzipredmetových vzťahov. U nás v škole blok tvorí obsah učiva matematiky, informatiky a geografie, ale aj v odborných predmetoch technológia a materiály. Je dôležité na začiatku stanoviť cieľ a na konci bloku ho dosiahnuť – vyhodnotiť celú prácu počas bloku aj dosiahnutie cieľa.

Regionálna výchova: pokiaľ je to len trochu možné, poukazujeme na súvislosť preberanej témy s regiónom. Či už je to vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov, ale aj odborných predmetov. Napríklad pri učive o histórii nábytku a nábytkových slohoch sa úplne ponúka upozorniť na expozície okolitých múzeí, na umelecké skvosty nábytku alebo výrobu hudobných nástrojov ako sú píšťaly, či fujary. Keďže vyučujeme stavebné predmety, na architektúru môžeme v rámci regionálnej výchovy poukázať tiež. Žiaci veľmi radi zbierajú zdroje zo svojho okolia a tým sami sebe zatraktívňujú vyučovaciu hodinu. Tu sa odkrývajú talenty – jednak žiaci, ktorí na fujaru, či píšťaly hrajú vo voľnom čase alebo sú iní, ktorí sledujú malebné dedinky s dreveničkami z historického hľadiska a niektorí zas sledujú moderné architektonické skvosty.

Prvky Daltonského plánu: Základom sú kvalitne pripravené pracovné listy, využíva sa internet aj poznatky z encyklopédií. Učiteľ nielen odovzdáva informácie, ale učí žiakov s nimi pracovať, každý žiak musí dostať uznanie a pochvalu, vyučovanie sa individualizuje tak, že všetci žiaci rovnakého veku sa neučia rovnako. Umožňuje sa vlastné pracovné tempo, keď s individuálnou

20

pomocou môžu všetci zvládnuť určitý súbor vedomostí, svoje osobné maximum. Tento spôsob je náročný na prípravu učiteľa, preto nie je celkom bežný. Daltonská škola rešpektuje, že každý potrebuje pracovať v príjemnom prostredí, v pokojnej atmosfére bez stresu a strachu. Tento model ostáva pre podmienky našej školy výzvou a tým aj očakávanou inováciou.

Autorské projekty: využívajú tému preberaného učiva, záujem, či záľuby žiakov a stredoškolskú odbornú činnosť. V rámci jednotlivých tém preberaného učiva sa prihlásia žiaci, ktorých daná téma zaujíma, poprípade sa jej venujú aj vo svojom voľnom čase. Spracujú ju vo forme projektu, o ktorom podajú informácie svojim spolužiakom. Pokiaľ je téma spracovaná na zodpovedajúcej úrovni, môže ju žiak prihlásiť ako súťažnú prácu do stredoškolskej odbornej činnosti. Môže ísť o akékoľvek témy – hudby, filmu, pracovných zručností, pomôcok, noviniek, ale mali sme aj žiaka, ktorého mimoriadne zaujímala téma druhej svetovej vojny a vznikol naozaj zaujímavý autorský projekt spolu s powerpointovou prezentáciou. Iný žiak sa prezentoval hadom, ktorého doma chová a tejto téme sa v práci aj venoval. Zaujímavý bol vývoj názorov v hnutí skinheads, kde chcel žiak poukázať nato, že nie všetky názory tohto hnutia sú na hrane zákona. Žiaci majú rôzne záujmy a treba im nechať priestor na realizáciu. Podobne spracovávajú žiaci svoje maturitné práce pre obhajobu praktickej časti odbornej zložky maturitných skúšok.

3. Inovácie v rámci učebného obsahu: Tvorba učebných plánov v rámci ŠkVP: tento bod absolvovali a pravidelne každý

rok absolvujú učitelia celej Slovenskej republiky. Vychádza zo štátnych vzdelávacích programov, ale inak majú učitelia voľnú ruku. Či to bolo a bude na niečo dobré, ukáže až čas. No zatiaľ sú reakcie pedagogickej verejnosti skôr negatívne. Každý školský rok sa totiž štátne vzdelávacie programy menia a im sa musia prispôsobovať tie školské. Na vlastné inovácie potom učiteľom neostáva príliš veľa času ani chuti.

Tvorba osnov nových a novozavedených predmetov: Táto inovácia sa ešte len pomaly rozbieha. Zatiaľ učitelia plávajú skôr v zabehnutých vodách. Aj v podmienkach našej školy sme zatiaľ zaviedli len jeden vyučovací predmet, k vyučovaniu ktorého pozývame odborníka z praxe – architekta. Mierne to súvisí aj s problematikou spomínanou v predchádzajúcom bode. Učitelia sú zavalení papierovou byrokraciou a na zavádzanie nového predmetu im v súčasnom stave školstva neostáva čas a často ani chuť.

Doplnenie obsahu predmetov o zaujímavé učivo: Tento bod využívame vo všetkých vyučovacích predmetoch. Ide hlavne o učivo, ktoré s daným predmetom súvisí a u ktorého je predpoklad, že žiakov zaujme a podporí ich aktivitu. Dá sa využiť a zapojiť aj aktuality z regiónu, čiže sa tento bod môže prelínať s regionálnou výchovou. Z drevárskeho hľadiska ide už o spomínané drevené hudobné nástroje, historické skvosty nábytku, drevorezby, reštaurovanie drevených výrobkov, či alternatívne možnosti povrchovej úpravy ako v súčasnosti pomerne žiadané patinovanie. S patinovanou starožitnou skriňou sme mali veľký úspech v rámci stredoškolskej odbornej činnosti aj v rámci stredoškolských prezentácií a súťaží.

Tematicky zamerané projekty rôzneho druhu od triednych, cez ročníkové, celoškolské po medzinárodné: autorské projekty som už spomínala, prelínajú sa s medzinárodnou spoluprácou, medzinárodnými súťažami, ročníkovými a maturitnými projektovými prácami. Osvedčilo sa nám, že zaujímavo

21

spracovanú tému necháme dva – tri roky „odležať“ a potom ju prepracuje a doplní iný žiak, ktorého táto téma zaujíma. Vznikajú ozajstné skvosty. Hlavne, ak sú zadanou témou poverení maturanti pre spracovanie praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

4. Používanie nových alebo samostatne zhotovených pomôcok: Využívanie interaktívnej tabule, Lego Dacta, pracovné listy a prezentácie vlastnej produkcie.

Postupy uvedené v štvrtom bode už boli viacmenej opísané. Vzdelanostný a osobnostný profil našich pedagógov je dostatočný. Do vyučovania radia moderné a alternatívne metódy, ktoré pri vhodnej aplikácii môžu výrazne ovplyvniť efektivitu vyučovania. V dnešných stredných odborných školách je nutné vytvoriť väčší priestor pre motiváciu žiakov, vzájomnú interakciu a komunikáciu, či aktívne zapájanie žiakov do procesu vzdelávania. Naši žiaci sú väčšinou veľmi zruční, získavajú ocenenia v odborných súťažiach, ale učenie ich nebaví. Musíme hľadať možnosti ako ich zaujať a je to občas poriadna drina. Často výchova predbieha vzdelávanie. Preto som chcela poukázať na prácu učiteľa odborných predmetov, ktorá má svoje špecifiká. V neposlednom rade už od socialistických čias nevychádza takmer žiadna odborná literatúra, o odborných učebniciach ani nehovorím. Používame často učebnice vydávané v Českej republike alebo pracujeme s odbornými časopismi, z ktorých materiály pre žiakov rozmnožujeme kopírovaním. Aký názor na prácu svojich učiteľov majú samotní žiaci? Opýtali sme sa rôznych študentov odborných škôl.

3.1 Dotazník pre žiakov a jeho vyhodnotenie

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE ŽIAKOV Dotazník vypĺňali žiaci druhého a tretieho ročníka odborov inštalatér, murár, stolár, montér suchých stavieb a autoopravár - mechanik. Počet respondentov bol 95. Vo vyššom ročníku majú žiaci viac skúseností a utvorený ucelenejší obraz na rozdiel od začínajúcich prvákov. 1. Chodíš do svojej školy a na odborný výcvik rád?

a) Áno 64,2% b) Nie 28 % c) Neviem 7,8 %

2. Zaujímajú ťa všeobecnovzdelávacie predmety? a) Áno 40,4 % b) Nie 48,8 % c) Neviem 10,8 %

3. Zaujímajú ťa odborné predmety? a) Áno 72,3 % b) Nie 21 % c) Neviem 6,7 %

4. Máš kladný postoj k učiteľovi odborného výcviku? a) Áno 82,5 % b) Nie 9,8 % c) Neviem 7,7 %

22

5. Hovoria s tebou pedagógovia o tvojich problémoch a záľubách? a) Áno 27,3 % b) Nie 64,7 % c) Niekedy 8 %

6. Sú podľa tvojho názoru učitelia odborných predmetov skutočnými odborníkmi? a) Áno 58,9 % b) Nie 19,8 % c) Neviem 21,3 %

7. Je podľa tvojho názoru majster odborného výcviku skutočný odborník? a) Áno 77 % b) Nie 16,2 % c) Neviem 6,8 %

8. Odovzdáva ti učiteľ odborných predmetov dostatočne svoje profesné skúsenosti? a) Áno 48,8 % b) Nie 12,5 % c) Niekedy 38,7 %

9. Odovzdáva ti majster odborného výcviku dostatočne svoje profesné skúsenosti? a) Áno 67,8 % b) Nie 7,6 % c) Niekedy 24,6 %

10. Sú učitelia objektívni pri tvojom hodnotení? a) Áno 43,3 % b) Nie 27,6 % c) Niekedy 29,1 %

11. Myslíš si, že ti učitelia odborných predmetov venujú dostatok času? a) Áno 41,8 % b) Nie 25,1 % c) Niekedy 33,1 %

12. Myslíš si, že ti majster odborného výcviku venuje dostatok času? a) Áno 58,9 % b) Nie 18,7 % c) Niekedy 22,4 %

13. Dávajú ti učitelia dostatok priestoru, aby si ukázal svoje schopnosti? a) Áno 50,3 % b) Nie 16,4 % c) Niekedy 33,3 %

14. Myslíš si, že škola zabezpečuje tvoj všestranný rozvoj? a) Áno 85,3 % b) Nie 13,7 % c) Niekedy 1 %

15. Čo ti najviac chýba pri tvojom profesijnom raste v škole? A čo by si naopak chcel vyzdvihnúť ako prínos? Prosím o slovnú odpoveď.

16. Používa učiteľ odborných predmetov inovačné metódy počas vyučovania? (vyučovanie v skupinách, práca s projektami, interaktívne tabule, didaktické pomôcky, informačné technológie) a) áno 72% b) nie 28%

23

Podľa zozbieraných údajov najviac im v škole chýba: Materiál, náradie a stroje, väčší podiel praxe v rámci vyučovania, nesprávny prístup k žiakom, väčšiu podporu od učiteľov a individuálny prístup, viac produktívnych prác mimo priestorov odborného výcviku, viac exkurzií, nechýba nič, neviem.

Popritom žiaci uvádzali, že im najviac chýba:

Miestnosť na fajčenie ( platí síce zákaz fajčenia v priestoroch škôl, ale žiakom počas vyučovania cigareta chýba. Ťažko v niektorých prípadoch riešiť tento problém, keď rodičia ich vo fajčení podporujú).

Dievčatá (odborné školy zamerané na stavebníctvo sú prevažne doménou chlapcov, preto im dievčatá chýbajú).

Peniaze.

Žiaci najviac vyzdvihli prístup učiteľov. Učitelia im dávajú pocit dospievajúcich až dospelých žiakov a nájdu sa učitelia, ktorí ich pochopia v ich ťažkostiach, pomôžu, poradia a prejavia záujem vypočuť ich názor, radosti i starosti. Poukázali nato, že takých učiteľov je veľmi málo a chceli by ich viac. Zároveň najviac preferovali využívanie interaktívnej tabule, vypracovanie projektu podľa ich vlastného záujmu a kladne hodnotili exkurzie, ktorých je však podľa nich veľmi málo. Uvítali by, keby sa inovačné postupy čo najviac striedali, aby hodiny neboli nudné a stereotypné. Našli sa dokonca žiaci, ktorí otvorene povedali, že inovačné postupy uplatňujú len určití učitelia. 3.2 Zhrnutie výsledkov prieskumu Zo zistených výsledkov jednoznačne vyplýva, že pokiaľ máme byť naozaj dobrými pedagógmi a výchovnými pracovníkmi, musí prísť zmena. Zmena, ktorá sa dotkne celého školstva vrátane dnes toľko diskutovaných kritérií na prijatie žiaka na štúdium. Žiaci jednoznačne musia byť motivovaní. Potom sa budú snažiť o dosiahnutie lepších výsledkov a tí, ktorí pre učenie nemajú predpoklady, nájdu svoju cestu v strednom odbornom školstve. Aj tu je však potrebná zmena. Ani jeden učiteľ nesmie zaspať na vavrínoch. Pri riešení danej problematiky z vlastných skúseností odporúčam:

Zlepšenie pracovnej klímy a tímovú prácu celého učiteľského kolektívu, hlavne odborných učiteľov a majstrov s rovnakou (v mojom prípade drevárskou) aprobáciou. Pravidelne diskutujeme o odborných článkoch uverejnených v drevárskej literatúre – majster ako praktik a ja učiteľ ako teoretik, spolupracujeme a diskutujeme pri tvorbe kusovníkov, pracovných a výrobných postupov aj pri zapisovaní technologického postupu, ktorý si prakticky vyskúšali.

Na každej škole vytvoriť podmienky pre neformálnu spoluprácu pedagogických zamestnancov zo strany vedenia školy aj pedagógov samotných – máme pravidelne jedenkrát za kalendárny mesiac zasadnutia predmetových komisií aj v neformálnom prostredí mimo školy, napríklad v prírode alebo v útulnej reštaurácii, či školskej jedálni s pohostením.

Moderná pedagogika vyžaduje lepšiu komunikáciu učiteľov so žiakmi a nastolenie dôvery, so žiakmi je potrebné hovoriť o nich samotných, poskytnúť pomocnú ruku pokiaľ to potrebujú, zaujímať sa aj o ich súkromie, pokiaľ sú

24

ochotní sa nám zdôveriť. Vtedy získame väčšiu dôveru a väčšiu ochotu nás počúvať aj na vyučovacích hodinách.

Zlepšiť klímu v triedach, intenzívnejšie a osobnejšie s nimi pracovať počas triednických hodín, ale aj na vyučovaní – napríklad hodiny odborného kreslenia dávajú priestor pre rozhovor a vyjadrenie rôznych názorov. Využívajme každú chvíľu na diskusiu. Môžem spomenúť nedávnu skúsenosť, keď sme sa pri preberaní učiva o materiáloch na výrobu drevoobrábacích nástrojov venovali aj téme materiálov na výrobu kuchynských nožov a nožníc, lebo to práve v tej chvíli žiakov zaujímalo. Aj to patrí k inovatívnemu prístupu.

V odborných predmetoch čo najviac používať moderné vyučovacie metódy, napríklad problémové vyučovanie, využívať pri vysvetľovaní nového učiva didaktickú techniku, jednotlivé pedagogické inovácie čo najviac striedať a vyhýbať sa stereotypu. Najviac sa mi osvedčilo používanie interaktívnej tabule s dopĺňaním pojmov, besedy s odborníkmi z praxe a diskusie s nimi na odborné témy a zavádzanie nových materiálov, či technológií, využívať a odborné firmy žiadať o zasielanie DVD materiálov, ktorých je dostatok, len ich školám nikto sám od seba neponúkne a popritom nezabudnúť ani na klasickú rokmi overenú štruktúru vyučovacej hodiny. Žiaci sa tešia na vyučovaciu hodinu a očakávajú, či budú pracovať s powerpointovými prezentáciami alebo s tajničkami alebo riešiť problémovú úlohu, či pozerať video s pracovným postupom. Majú radi moment prekvapenia a aktivity, ktoré nie sú celkom bežné.

Vzdelávanie učiteľov, ktorí musia na sebe pracovať, či už v odbornej alebo pedagogickej rovine. Čo sa týka odborných učiteľov, ide v prvom rade o samovzdelávanie a nepretržité nasávanie najnovších odborných trendov, ale aj pripomenutie si pedagogických inovácií v tejto práci a práve pre odstránenie stereotypu zaradiť postup, ktorý sme dávno nevyužili alebo je pre nás nový.

Pátrať po príčinách nevhodných vzťahov v kolektíve a snažiť sa o ich zlepšenie aj tým, že samotným žiakom vytvoríme viac priestoru pre ich prezentáciu. V tom veľmi pomáha problémové učenie a metódy brainstormingu, ktoré zvlášť v rámci odborných predmetov odporúčam. Mnohé materiály ponúkajú zmenu technologického postupu a môžeme diskutovať o jednotlivých možnostiach.

Zuzana Chmelárová vo svojej práci uvádza: Vyzná sa vo svojom odbore, začo si ho študenti vysoko cenia. Jasne a zrozumiteľne, bez použitia veľkého množstva cudzích slov vysvetľuje nové pojmy, dokáže jednoducho pomocou schém a obrázkov znázorniť podstatu učiva, pričom sa snaží na motivovanie žiakov používať príklady z praxe. Dáva možnosť klásť otázky priamo na hodine, ak študenti nerozumejú téme, upozorňuje na známe fakty a súvislosti, ktoré je možné pri riešení úloh využiť a pri výklade novej učebnej látky vedie žiakov k tomu, aby sami dospeli k novým poznatkom. Pritom využíva rôzne pedagogické inovácie a inovatívne prístupy k jednotlivým žiakom a žiackym kolektívom. Z uvedeného vyplýva, že dobrý učiteľ systematicky a zámerne uplatňuje priebežnú spätnú väzbu, rovnako ako učenie pomocou riešenia problémov. Dobrý učiteľ technických predmetov vyžaduje viac pochopenie ako učenie naspamäť, skúša ústne aj písomne a dbá nato, aby všetci žiaci mali dostatok známok, svojim správaním neovplyvňuje výsledok skúšania, nehodnotí študentov podľa predchádzajúcich známok, povesti, prvého dojmu, či vzhľadu. K ďalším charakteristikám, týkajúcim sa sociálnych spôsobilostí dobrého učiteľa technických predmetov patrí, že priamo upozorní študentov, keď sa mu niečo nepáči na

25

ich správaní, nie je náladový, nespráva sa k žiakom nadradene, neuprednostňuje chlapcov, ani dievčatá, neznevažuje ostatných učiteľov (toto by si mal uvedomiť každý učiteľ, lebo ak znevažuje ostatných kolegov v očiach žiakov, znevažuje aj sám seba). Žiaci dokážu hodnotiť učiteľa vysoko pozitívne aj napriek tomu, že sa nezaujíma o to, čo robia vo voľnom čase a o rodinné zázemie. Autorka pre vyjadrenie tohto záveru využila prieskum a my s ním musíme len súhlasiť. S každým učiteľom by mali ísť ruka v ruke aj pedagogické inovácie. Istý kolega sa ma opýtal, čo inovatívne chcem touto prácou priniesť, keď všetky inovatívne metódy už boli objavené. Zarazil ma tento pohľad na vec. Aj násobilka, či vybrané slová boli objavené dávno a napriek tomu sa stále učia. Za inovatívny považujem každý postup, ktorý som doteraz vo svojej praxi nepoužila alebo som vo víre pedagogických povinností naň pozabudla a opäť ho zaradím do svojej práce. Táto práca má byť motiváciou pre učiteľov, aby hľadali nové postupy svojej práce, aby objavili vo vymenovaných inovatívnych postupoch niečo, čo doteraz nerobili, čo si osvoja a budú pri práci so žiakmi používať. Verím, že každý učiteľ by v tejto práci inováciu sám pre seba našiel. Pritom však nesmie zabudnúť na žiaka a cieľ, ktorý s ním chce dosiahnuť. Je na škodu, že výskumy sa orientujú viac na základné školy. Stredné školstvo má svoje špecifické problémy, ktoré sa neriešia systémovo. Obzvlášť výchova a vzdelávanie našich budúcich remeselníkov, ktorí sú veľmi žiadaní na trhu práce. Napriek tomu záujem o štúdium remesiel z roka na rok klesá. Onedlho budeme na našej škole organizovať „Stavbársky deň“ s ukážkami všetkých remesiel v jednotlivých stánkoch. Bude to náš malý jarmok so stánkami v priestoroch pred školou, otvorenými hodinami v priestoroch školy spojený s Týždňom otvorených dverí pre širokú verejnosť, žiakov deviateho ročníka základných škôl a ich rodičov. Budú pripravené zážitkové aktivity z činnosti jednotlivých krúžkov aj súťaže s odmenami pre návštevníkov. Cieľom je ukázať kvalitné vybavenie našej školy, šikovnosť našich žiakov, ktorí získavajú ocenenia na mnohých aj zahraničných súťažiach. Je to tiež inovatívny prvok v pedagogickej praxi. Jeho výsledok a cieľ môžeme vyhodnotiť až potom , keď prebehne. Prípravy práve prebiehajú. Veľmi sa na tento deň tešíme a veríme, že sa odštartuje prvý ročník s pokračovaniami v ďalších kalendárnych rokoch. So všetkými odporúčaniami, uvedenými v tejto kapitole, musím súhlasiť a podporujem ich. Z vlastnej skúsenosti odporúčam inovatívne spôsoby práce na vyučovacích hodinách striedať. Ako som spomínala, žiaci v učebných odboroch sú zruční a veľmi šikovní, ale učiť sa im nechce. Osvedčilo sa mi odučiť vyučovacie hodiny s rozdielnymi inovatívnymi postupmi, ale nezabudnúť ani na klasickú, rokmi overenú štruktúru hodiny. Žiaci nemajú radi stereotyp a radi privítajú aj zástupcov firiem, ktorí predvedú hodinu netradičného vyučovania svojou prednáškou. Diskutujú o nových materiáloch, či technológiách. Našťastie sa ozýva stále viac zástupcov firiem, ktorí sú ochotní prísť medzi mladých ľudí a vidia v nich svojich budúcich zamestnancov. Firmy si uvedomujú, že investícia do školstva je dlhodobá a nevráti sa hneď. Určite odporúčam pri oslovovaní firiem sa nevzdať pri prvom nezáujme z druhej strany. Chce to čas a trpezlivosť. Firmy, ktoré s nami spolupracujú, si už začínajú vyberať medzi našimi žiakmi budúcich zamestnancov.

26

ZÁVER

Premena tradičnej školy na modernú je postupným dlhodobým a zložitým procesom, ktorého podstatou sú inovácie v školskej praxi. Meniť zaužívané postupy, o ktorých sme boli presvedčení, že sú najsprávnejšie, nie je ľahké. Nositeľmi inovácií musia byť učiteľky a učitelia v školských triedach, vedenie škôl, ktoré vytvára vhodné podmienky a poskytuje náležitú podporu. Svojou prácou som chcela vzbudiť pozornosť, posilniť záujem o inovatívne postupy a predostrieť všetky možné metódy, ktoré učiteľ vo svojej praxi môže použiť. Je to veľmi náročné na prípravu a obzvlášť v podmienkach odborných škôl, kde strácajú žiaci záujem o čokoľvek. Často sa stretávame s nechuťou robiť čokoľvek. Preto je nevyhnutné zavádzať inovácie, aj keď si to vyžaduje viac energie, hľadania nápadov a času na prípravu. Žiaci sú veľmi citliví a tak ako každý bežný človek, aj naši žiaci uvítajú všetko, čo vybočí zo stereotypu. Pre úspešné implementovanie pedagogických inovácií v triedach je na základe výskumných výsledkov potrebné:

vypracovať a prijať systém podpory pedagogických inovácií, sústavného procesu obnovy, rozvíjania, zavádzania úspešných pedagogických inovácií v pedagogickej praxi a ich udržateľnosti aj po ukončení režimu overovania, zosúladiť relevantnú legislatívu,

využiť skúsenosti z inovačných tried učiteľov, najmä tých, ktorí prichádzajú s inováciami alebo implementujú prvky experimentálne overených edukačných programov a inovačné metódy,

zabezpečiť platformu pre výmenu skúseností, pre implementáciu overených inovácií,

sprístupniť učiteľom metodiku pedagogických inovácií, poskytovať im konkrétne pomôcky, aby si ich len upravili na podmienky konkrétnej triedy. Metodická pomoc pre učiteľov bola kedysi vynikajúca, ale dnes pokrivkáva. Niekedy mám pocit, že všetci robia všetko a ani jeden to neurobí poriadne.

Chcela som svojou prácou osloviť všetkých, no najmä učiteľov odborných predmetov. Ponúkla som prehľad pedagogických inovácií, v ktorých moji kolegovia určite nájdu také, ktoré nerobia alebo na ne vo víre iných povinností pozabudli. Vtedy bude moja práca určite prínosom. Zároveň môžu vo svojich podmienkach použiť dotazník pre žiakov a získajú aktuálny pohľad na aplikáciu inovačných postupov z druhej strany. Ak u žiakov znesú ich otvorenosť a úprimnosť, možno budú výsledkami zaskočení. Dotazník je aplikovateľný na všetkých odborných školách. Osvedčená pedagogická skúsenosť môže byť prínosom pre akreditované vzdelávacie programy vytvorené v rámci národného projektu hlavne svojim prehľadom pedagogických inovácií, ale predovšetkým nájde uplatnenie pri vzdelávaní učiteľov stredných odborných škôl s učebnými odbormi, kde sa strieda teoretické vzdelávanie s odbornou výchovou.

27

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV

1. CASELMANN, CH. 1970. Wesensformen des Lehrers. Klett, Stuttgart. 1970. ISBN 978- 3129217207.

2. ČADILEK, M.2001. Didaktika praktického vyučování I. Brno: Masarykova univerzita. Pedagogická fakulta. 2001. ISBN 987-6773-764-6.

3. DYTRYTOVÁ,R.,KRHUTOVÁ,M. 2009. Učitel – Příprava na profesi. 1. vydanie. Grada. Praha. 2009. ISBN 978-80-247-2863-6.

4. KYRIACOU,CH.1996. Klíčové dovednosti učitele. 1. Vydanie. Portál. Praha. 1996. ISBN 80-7178-022-7.

5. VAŠUTOVÁ,J. Profese učitele v českém vzdělávacím kontextu. Paido. Brno. 2004. ISBN 80-7315-082-4.

6. PRUCHA,J. WALTEROVÁ, E. Pedagogický slovník. Portál. Praha. 2009. ISBN 978-80-7367-647-6.

Internetové zdroje

7. http://www.skolstvomartin.sk/update/prispevky/prispevok_1.pdf

8. http://www.statpedu.sk/files/documents/vyskumne_ulohy/pedagogicke_inovacie.pdf

9. http://www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2007/1/chmearova.pdf

10. http://www.mcpo.sk/downloads/Publikacie/Ostatne/OSPED200502.pdf

28

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Dotazník pre žiakov

29

Príloha 1 <Dotazník pre žiakov>

1. Chodíš do svojej školy a na odborný výcvik rád? a) Áno b) Nie c) Neviem

2. Zaujímajú ťa všeobecnovzdelávacie predmety? a) Áno b) Nie c) Neviem

3. Zaujímajú ťa odborné predmety? a) Áno b) Nie c) Neviem

4. Máš kladný postoj k učiteľovi odborného výcviku? a) Áno b) Nie c) Neviem

5. Hovoria s tebou pedagógovia o tvojich problémoch a záľubách? a) Áno b) Nie c) Niekedy

6. Sú podľa tvojho názoru učitelia odborných predmetov skutočnými odborníkmi? a) Áno b) Nie c) Neviem

7. Je podľa tvojho názoru majster odborného výcviku skutočný odborník? a) Áno b) Nie c) Neviem

8. Odovzdáva ti učiteľ odborných predmetov dostatočne svoje profesné skúsenosti? a) Áno b) Nie c) Niekedy

9. Odovzdáva ti majster odborného výcviku dostatočne svoje profesné skúsenosti? a) Áno b) Nie c) Niekedy

10. Sú učitelia objektívni pri tvojom hodnotení? a) Áno b) Nie c) Niekedy

11. Myslíš si, že ti učitelia odborných predmetov venujú dostatok času? a) Áno b) Nie c) Niekedy

12. Myslíš si, že ti majster odborného výcviku venuje dostatok času? a) Áno b) Nie

30

c) Niekedy 13. Dávajú ti učitelia dostatok priestoru, aby si ukázal svoje schopnosti?

a) Áno b) Nie c) Niekedy

14. Myslíš si, že škola zabezpečuje tvoj všestranný rozvoj? a) Áno b) Nie c) Niekedy

15. Čo ti najviac chýba pri tvojom profesijnom raste v škole? A čo by si naopak chcel vyzdvihnúť ako prínos? Prosím o slovnú odpoveď.

16. Používa učiteľ odborných predmetov inovačné metódy počas vyučovania ? (vyučovanie v skupinách, práca s projektami, interaktívne tabule, didaktické pomôcky, informačné technológie) a) áno b) nie