PARTIMENTO NEAPOLSKÝ PRAMEŇ HUDOBNEJ TVORBY V 17. … › web › kniznica › elpub › dokument › ... · 299 PARTIMENTO – NEAPOLSKÝ PRAMEŇ HUDOBNEJ TVORBY V 17. A 18. STOROýÍ

299

PARTIMENTO – NEAPOLSKÝ PRAMEŇ HUDOBNEJ TVORBY

V 17. A 18. STOROČÍ

Jana ZELENKOVÁ

Partimento – Neapolitan source of musical creation in the 17th and 18th century

Abstract: The thorough bass and its highest form partimento had a significant impact on the

formation of musical thinking from the early 17th century until the 19th century. The almost unfigured

bass line served as a compositional exercise for composers or as a model for improvisation for

keyboard players, who used the bass melody and created additional voices. Partimento also

introduces an alternative notation system in which not only the bass procedure is recorded, but also

the entries and imitation of other voices. The diversity and disunity of preserved exercise collections

and rules is based on the individual approach of educators who have taught this method to their

pupils. Partimento can be an interesting tool of teaching music for today‘s players, conductors and

contemporary composers.

Keywords: thorough bass, partimento, fugue, harmony, Naples

Zabudnuté partimento

Partimento je pojem, o ktorom na území Slovenska vieme stále veľmi málo. O túto neapolskú

tradíciu sa začali muzikológovia v zahraničí zaujímať až koncom 20. storočia, hoci, paradoxne,

práve partimento vychovalo mnohých európskych skladateľov obdobia baroka i klasicizmu

a jeho dozvuky nachádzame aj na začiatku 19. storočia.

Neapolské školy a ich vplyv na celú Európu

Ak sa nakrátko prenesieme do 17. storočia, do oblasti dnešného Talianska, pozorujeme tam

šesť škôl, ktoré vznikli ako reakcia na flámsky hudobný vplyv, ktorý sa v 16. storočí rozmáhal

po celej Európe. Každá z talianskych škôl mala svoje typické črty: oblasť Benátok a Lombardie

bola známa svojou energiou a svojským výrazom. Bologna, Rím a Florencia boli vysoko

erudované, verné čistému a vznešenému prejavu. Neapolská škola bola spontánna,

charakteristická svojím živým výrazom. Práve neapolské školy boli tými inštitúciami, ktoré od

založenia prvého konzervatória v roku 1537 vychovali tisícky vzdelancov, medzi inými aj

mnohých nadaných hudobníkov a skladateľov. Hoci konzervatóriá (názov odvodený

z talianskeho slova conservare = chrániť, ochraňovať) boli najprv charitatívnymi inštitúciami,

ktoré sa starali o nemanželské deti a siroty, v prvej polovici 17. storočia sa postupne niektoré

z konzervatórií špecializovali na výchovu mladých študentov, ktorí sa chceli stať

profesionálnymi hudobníkmi.

Charles Burney vo svojom Cestovateľskom denníku spomína žiakov neapolských

konzervatórií a považuje ich za najlepších európskych „kontrapunktikov“ (skladateľov).

Nakoľko bolo v období 17. až 19. storočia nepísanou povinnosťou, aby sa každý európsky

300

skladateľ stretol a konfrontoval s vplyvom neapolských „maestrov“, aj veľkí skladatelia ako

J. S. Bach, G. F. Händel, J. Haydn či mladý W. A. Mozart prišli do styku s hudbou

z Apeninského polostrova. S hudbou, ktorá má svoje korene v partimente.

Pôvod slova partimento

Pôvod slova partimento je nejasný, pravdepodobne pochádza z talianskeho slova

partire = deliť. V teoretickej literatúre sa prvý krát objavuje v diele Giovanniho Filippa

Cavalieriho Il scolaro principiante di musica (1634), kde je termín partimento použitý ako

synonymum basovej línie. Podobne nachádzame pojem partimento hneď na titulnej strane

zbierky osemhlasných žalmov „Salmi del Re David a otto voci con il suo partimento per

commodità degli organisti“ z roku 1608. Jej autor, palermský mních Vincenzo Gallo,

v podtitule uvádza, že dielo je určené pre osem hlasov s partimentom, teda s basovou líniou,

ktorá bola vpísaná „pre pohodlie organistu“ a ktorá mala zjednodušiť ináč veľmi náročnú hru

z partitúry klávesovému hráčovi.

Basová línia a jej pomenovania

V Taliansku, kolíske jednoriadkového zápisu harmónie, ktorý vznikol ako opozitum

k náročným partitúram viachlasných kompozícií, sa stretávame s pojmom continuo, resp. basso

continuo, basso numerato. Z nemeckej literatúry poznáme pojmy Generalbass, Ziffernbass.

V anglicky hovoriacich krajinách sa stretávame s termínmi thoroughbass, figured bass, vo

Francúzsku s basse chiffrée. Všetky spomenuté termíny hovoria o číslovanom base, ktorý

predstavuje basovú líniu s posuvkami a číslami, ktoré sú umiestnené pod alebo nad notovou

osnovou a číselne znázorňujú harmonické postupy v danom diele.1 Za vyššiu formu ovládania

bassa continua sa považuje hra nečíslovaného basu. Tá si však vyžaduje hráča znalého

pravidiel harmónie, keďže je basová línia bez akýchkoľvek posuviek a čísel. Do tejto skupiny

patrí aj partimento.

Partimento teda môžeme najjednoduchšie definovať ako (takmer) neočíslovanú basovú

líniu, pričom čísla sa uvádzali predovšetkým na harmonicky viacznačných miestach

v skladbe. Zručnosť vypracovať, resp. zahrať basovú líniu bez akýchkoľvek číselných

označení nadobudol študent vďaka znalosti a ovládaniu jednotlivých pravidiel, ktoré súviseli

1 Generálny bas bol okrem vyššie uvedených termínov označovaný aj ako basso generale, bassus generalis, bassus

pro organo, resp. bassus ad organum, basso seguente (najnižší znejúci hlas polyfónnej kompozície), organo (nie

v zmysle nástrojového obsadenia), basso ripieno alebo fondamento. Vo Viedni a na Morave sa podľa Willi (2010,

s. 6) označoval aj ako partitura alebo part v zmysle generálneho basu.

301

s intervalovým postupom basovej línie.2 Na základe týchto basových postupov mohol hráč

dokomponovať vrchné hlasy, pričom výsledkom bola troj- alebo štvorhlasná kompozícia.

Pr. č.1: G. Paisiello: Regole per bene accompagnare. Partimento č.1

(neočíslovaná basová línia)

Pr. č. 2: G. Paisiello Regole per bene accompagnare. Partimento č.1

(základná štvorhlasná akordická realizácia)

2 Bližšie informácie o jednotlivých pravidlách nájdete v autorkinom príspevku Zelenková (2016, str. 227 – 260).

302

Pr. č. 3: G. Paisiello Regole per bene accompagnare. Partimento č.1

(trojhlasné kontrapunktické vypracovanie s ligatúrovanými spoločnými tónmi)

Partimento ako notačný systém

Pod termínom partimento sa nám predstavuje aj alternatívny notačný systém, v ktorom nie je

zaznamenaný len postup basu, ale aj nástupy a imitácie ďalších hlasov pri improvizácii tzv.

partimento-fúgy. Špecifikom takéhoto zápisu je striedanie rozličných kľúčov, ktoré definujú

hlas, v ktorom má odznieť nasledujúci nástup tematického materiálu. Partimento tu predstavuje

určitú skicu napísanú v jednej notovej osnove, ktorej hlavnou úlohou je byť „sprievodcom“

pri improvizácii a pri tvorení viachlasnej kompozície pri klávesovom nástroji.

Pr. č. 4: G. Paisiello: Regole per bene accompagnare. Partimento č. 16

(úvodných 5 taktov z partimento-fúgy)

303

Pr. č. 5: G. Paisiello: Regole per bene accompagnare. Partimento č. 16

(vypracovanie úvodných 8 taktov partimento-fúgy)

Možno nám takýto spôsob zápisu môže evokovať prax, ktorá bola na prelome

16. a 17. storočia bežná – tzv. basso seguente. Basso seguente predstavoval najnižšie znejúci

part vo viachlasnej partitúre. Rozdiel medzi partimentom a basso seguente vysvetľuje G.

Sanguinetti (2012, s. 11) nasledovne: basso seguente je línia, ktorá sa viaže k už existujúcej

kompozícii; k dielu, ktoré má pevne stanovené postupy jednotlivých (prevažne vokálnych)

hlasov. Zatiaľ čo partimento je len určitý „plán práce“, ktorú má interpret /skladateľ

dokomponovať podľa svojich predstáv a schopností.

Partimento ako didaktická metóda

Taliani – či už skladatelia, teoretici alebo pedagógovia – neboli majstrami pera, ako to

bývalo u ich nemeckých či francúzskych kolegov. Stovky ich traktátov boli „publikované“

v neverbálnej (a častokrát i v netlačenej) forme. Talianske učebné materiály a zbierky

hudobných príkladov sa zachovali len s niekoľkými poznámkami vo forme manuskriptov.

Preferovanie orálneho a praktického spôsobu odovzdávania nových poznatkov namiesto

teoretického bifľovania poučiek malo za „následok“ množstvo zbierok, pričom každý pedagóg

na základe všeobecne platných pravidiel vypracoval pre svojich zverencov svoje príklady.

Väčšina zachovaných zbierok sa skladá práve z partimento-pravidiel a následne z partimento-

cvičení, ktoré boli určitým „trenažérom“ pre vykonávanie skladateľského či improvizačného

remesla. Pravidlá sa zameriavali na definovanie jednotlivých intervalových postupov a ich

praktické riešenie – s cieľom ovládať hru nečíslovaného basu.

304

Tradícia partimenta je teda tradícia praktická, smerujúca od konkrétneho pedagóga

k svojmu študentovi, s cieľom odovzdávania hudobných poznatkov. Keďže partimento-

pravidiel je obrovské množstvo: od základných kadenčných formúl, cez sekundové postupy

v tzv. pravidle oktávy, sekvencie, chromatické postupy až po modulácie, za všetky spomeniem

jedno z najdôležitejších pravidiel, ktorého uvedomenie si a dodržiavanie je aktuálne aj dnes či

už pri hudobnej tvorbe alebo pri analyzovaní diel: „Nemôžeš vedieť, aký akord prislúcha danej

basovej note, pokiaľ nevieš, odkiaľ tá nota prišla a kam smeruje.“

Po osvojení si jednotlivých pravidiel sa mohli študenti postupne zdokonaľovať v hre continua,

v improvizácii, v hre nečíslovaného basu, tvorení kontrapunktických kompozícií a fúg.

Medzi remeslom a umením

Môžeme si položiť otázku, či všetci pedagógovia (ktorí boli častokrát svetoznámymi

skladateľmi – napr. A. Scarlatti, F. Durante, G. Paisiello) písali cvičenia alebo skutočnú hudbu,

ktorá by mala umeleckú hodnotu. Kde končí remeslo a začína Hudba? Umenie a remeslo majú

na svojom začiatku rovnaký základ. Dôkazom toho sú mnohé diela, ktoré dnes považujeme za

majstrovské kusy, avšak ich prvotný zámer bol čisto pedagogický. Najmarkentnejším

príkladom sú Essercizi Domenica Scarlattiho, či zbierky skladieb J. S. Bacha - Temperovaný

klavír, Klavírna knižôčka, Organová knižôčka alebo sólové čelové suity.

Príklad na záver

Prenesme sa opäť do minulosti. Predstavme si skladateľa 18. storočia, narodeného

a vyštudovaného v Nemecku, kde bolo partimento taktiež veľmi populárne ako spôsob

osvojenia si neapolského kompozičného štýlu. Tento skladateľ mohol použiť napríklad

nasledujúce partimento-cvičenie ako základ pre svoje krátke prelúdium.

Pr. č.6.: G. Sanguinetti: The art of partimento, str. 343. Basová línia rozdelená na osem segmentov

305

Cvičenie je rozdelené podľa jednotlivých intervalových postupov na osem segmentov,

pričom každý segment má svoje riešenie podľa daných partimento-pravidiel. Nasledujúce

rozkomponovanie basovej línie a jej rytmická diminúcia vytvorila tvar typického barokového

moto perpetuo, pričom pridané fermáty sú priestorom pre improvizované kadencie.

Pr. č. 7: G. Sanguinetti: The art of partimento, str. 344. Očíslovaná basová línia v pravidelnej

osminovej pulzácii s možnosťou improvizácie v závere

Pridaním dvoch vrchných hlasov vznikol harmonický základ výsledného prelúdia.

Pr. č. 8.: G. Sanguinetti: The art of partimento, str. 345. Basová línia s pridanými vrchnými hlasmi

306

Nasledujúci notový príklad je možný výsledok skladateľovho prístupu k pôvodne jednoduchej

basovej línii. Spoznávame v ňom Prelúdium č. 21 B dur z Temperovaného klavíra z pera

J. S. Bacha.

Pr. č. 9: J. S. Bach – Temperovaný klavír I. diel, Prelúdium B dur. BWV 866, takty 1 – 12.

307

Hoci je uvedený príklad hypotetický, môže poslúžiť ako názorná ukážka kompozičného

remesla autorov 17. a 18. storočia. Skladatelia, ktorí prešli náročným „partimento-trenažérom“

počas svojho štúdia, nemali neskôr problém skomponovať inštrumentálne diela za pár dní,

alebo operu za niekoľko týždňov. Ak sa dívame napríklad na tvorbu J. S. Bacha a divíme sa

nad jej pestrosťou, dokonalosťou a rozsiahlosťou, partimento môže byť čiastočnou odpoveďou

na otázku, ako mohli vzniknúť v tak krátkom čase tak dokonalé diela ako sú napríklad jeho

diela pre klávesové nástroje či kantáty na každú nedeľu liturgického roka. Známe porovnanie

miery talentu a práce je aj v Bachovom prípade víťazstvom poctivej práce, jeho precízneho

skladateľského remesla.

Záver

Analýzou ktorejkoľvek skladby z obdobia baroka by sme postupnou redukciou došli

k harmonickému základu, ktorý by sa dal zapísať ako (ne)očíslovaná basová

línia – ako partimento. V súčasnosti sa milovníci hudobnej analýzy častokrát snažia o istú

„dekompozíciu“ skladby, kým sa nedopracujú k zjednodušenej harmonickej štruktúre skladby

(napr. Schenkerovská analýza). Partimento môžeme chápať ako pohľad z opačnej strany – ako

harmonickú kostru diela, ktorú skladateľ/hráč postupne obohacuje o ďalšie hudobné zložky:

harmóniu, melódiu a rytmus i prípadné inštrumentačné úpravy. Ak by sa partimento stalo

súčasťou hudobnej pedagogiky, hudobnej teórie a vyučovania na školách v 21. storočí, možno

by výrok slávneho skladateľa G. Verdiho nabral opäť na aktuálnosti: „Torniamo all´antico,

e sarà un progresso“ (Návrat k starému bude pokrokom).

Literatúra a pramene:

BURNEY, Ch.: Hudební cestopis 18. věku. Praha: Státni hudební vydavatelství, 1966.

CHRISTENSEN, J. B.: Základy generálbasové hry v 18. století. Brno: JAMU, 2014.

CHRISTENSEN, T., GJERDINGEN, R., SANGUINETTI, G., LUTZ, R.: Partimento and

Continuo Playing in Theory and in Practice, Leuven: Leuven University Press, 2010.

GJERDINGEN, R.: Music in the galant style. Oxford: Oxford University Press, 2007.

HOLTMEIER, L., DIERGARTEN, F.: Partimento. In: Die Musik in Geschichte und

Gegenwart. Supplement: allgemeine Enzyklopädie der Musik. Kassel: Bärenreiter, 2008,

s. 653 – 658.

KAČIC, L.: Dejiny hudby III. Barok. Bratislava: IKAR, 2007.

PAISIELLO, G.: Regole per bene accompagnare il partimento o sia il basso fondamentale

sopra il cembalo. Wilhelmshaven: Noetzel, 2008.

QUANTZ, J. J.: Pokus o návod jak hrát na příčnu flétnu. Praha: Editio Supraphon, 1990.

RIEMANN, H.: Riemann Musik Lexikon 2. Mainz: B. Schott´s Söhne, 1975.

SANGUINETTI, G.: The art of partimento: history, theory, and practice, New York: Oxford

University Press, 2012.

308

SANGUINETTI,G.: Partimento-fugue: the Neapolitan angle. In: Partimento and continuo

playing in theory and in practice. Leuven: Leuven University Press, 2010.

WILLI, B. M.: Generálbas aneb kdo zavraždil kontrapunkt? Brno: Musica sacra, 2010.

ZELENKOVÁ, J.: Partimento – vrcholná forma hry generálneho basu. In: Slovenská hudba

3/2016, str. 227 – 260.

♣

Mgr. art. Jana Zelenková

externý doktorand, Katedra teórie hudby, Hudobná a tanečná fakulta

Vysoká škola múzických umení v Bratislave

Slovensko

[email protected]