Osnovy vyučovacích predmetov pre 9 rocnik · opakovanie 9.ročníka Ø Kontrolné písomné slohové práce (2): 1.úvaha 2.štrukturovaný/ úradný životopis Nové témy v 9.

1

Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 9. ročník

OBSAH:

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia ............................................................... 2 Slovenský jazyk 9. ročník........................................................................................... 2 Literatúra 9. ročník ...................................................................................................... 7 Anglický jazyk 9. ročník............................................................................................. 11 Nemecký jazyk 9. ročník ........................................................................................... 24 Francúzsky jazyk 9. ročník........................................................................................ 29

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda.................................................................... 33 Fyzika 9. ročník......................................................................................................... 33 Chémia 9. ročník....................................................................................................... 37 Biológia 9. ročník ...................................................................................................... 42

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť.............................................................. 47 Dejepis 9. ročník ....................................................................................................... 47 Geografia 9. ročník ................................................................................................... 52 Občianska výchova 9. ročník .................................................................................... 56

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty................................................................... 60 Etická výchova 9. ročník ........................................................................................... 60

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami....................................... 62 Matematika 9. ročník................................................................................................. 62

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra ................................................................... 67 Hudobná výchova 9. ročník....................................................................................... 67 Výchova umením 9. ročník........................................................................................ 70

Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb..................................................................... 75 Telesná a športová výchova 9. ročník ( dievčatá ) .................................................... 75 Telesná a športová výchova 9. ročník ( chlapci ) ...................................................... 79

2

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk 9. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov, ktoré síce boli deklarované aj v minulosti, ale ich uskutočňovanie bolo vytláčané tendenciou obsiahnuť pomerne veľkú sumu jazykových pojmov na vysokej úrovni abstrakcie Zdôrazňujeme preto chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností, aby žiaci každú komunikatívnu situáciu zvládli z hľadiska štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Edukačné ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra Poznávacia (kognitívna) kompetencia

Komunikačná kompetencia

Interpersonálna (sociálna) kompetencia

Intrapersonálna (osobnostná) kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.

Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.

Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.

Schopnosť kooperovať v skupine.

Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kritického myslenia.

Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov a skupín.

Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Spôsobilosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city

Schopnosť empatie.

Schopnosť

3

tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.

Cieľové kompetencie – jazyková zložka: Poznávacie a rečové kompetencie Verejná prezentácia textu, verejný prejav

1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy.

2. Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy. 3. Reprodukovať umelecký aj vecný text.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky nových javov. 4. Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5. Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty. 6. Pri písanom prejave aplikovať pravopisnú normu.

Analytické a syntetické zručnosti 1. Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém. 2. Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text. 3. Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov

a žánrov. Tvorivé zručnosti

1. Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného žánru, slohového postupu, jazykového štýlu.

2. Ústne prezentovať vlastný text. 3. Napísať krátky príbeh. 4. Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo. 5. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.

Informačné zručnosti 1. Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty. 2. Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov

a internetu. Komunikačné zručnosti

1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu. 2. Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu. 3. Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

Komunikácia v materinskom jazyku: Vedieť: – sa vyjadrovať a tlmočiť svoje myšlienky, pocity a názory ústnou a písomnou formou; – interaktívne a kreatívne reagovať primeraným spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach, vo vzdelávaní a v odbornej činnosti; – klásť otázky a dokázať správne odpovedať; – rozvíjať si slovnú zásobu, vedieť správne používať gramatické javy a jazykové funkcie; – rozlišovať spisovné a nespisovné výrazy a texty; – správne používať rôzne jazykové štýly; – vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie a vedieť presvedčivým

4

spôsobom argumentovať; – viesť kritický a konštruktívny dialóg, dokázať hodnotiť literárne texty a oceňovať estetické kvality; – sa správať empaticky a používať jazyk pozitívnym a sociálne zodpovedným spôsobom. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Profil absolventa 9. ročníka

• ovláda zvukovú rovinu jazyka ako kontinuálne nadväzovanie na vedomosti z V. - VIII. ročníka, zvláda zvukovú stránku prejavu v súlade s komunikačnou situáciou

• ovláda systém a členenie slovnej zásoby, pozná význam frekventovaných cudzích slov i pravopisné zásady, ovláda spôsoby tvorenia nových slov a dokáže ich aplikovať, vie pracovať s jazykovými slovníkmi, encyklopédiami, využíva pri práci PC ( textový dokument, práca s internetom, prezentačné zručnosti)

• vie spracovať a prezentovať projekt na zadanú tému • ovláda rozlíšenie a charakteristiku všetkých ohybných i neohybných

slovných druhov, pravopisné zásady • ovláda pravidlá pravopisu interpunkčných znamienok pomlčky, spojovníka,

čiarky, úvodzoviek, apostrofu, dvojbodky, výkričníka, otáznika • rozlišuje hlavné i vedľajšie vetné členy, chápe syntaktickú štruktúru vety,

dokáže rozlíšiť vety podľa zámeru, členitosti i zloženia • dokáže identifikovať text podľa jazykového štýlu, ovláda vymedzenie

využíva zásady rétoriky, dokáže napísať úvahu na zadanú tému • dokáže zaznamenať text konspektom, poznámkami, výťahom • vie napísať úradný a štruktúrovaný životopis, europass • ovláda charakteristiku a útvary literárnych druhov, dokáže aplikovať

vedomosti pre analýze a interpretácii umeleckého textu Ø Diktáty (3):

1. morfológia – ohybné slovné druhy 2. interpunkcia 3. opakovanie 9.ročníka

Ø Kontrolné písomné slohové práce (2): 1.úvaha 2.štrukturovaný/ úradný životopis

Nové témy v 9. ročníku : Slohová zložka

• jazykový štýl, štýly, postupy a slohové útvary • úvaha, výklad, výkladový slohový postup, populárny a vedecký výklad • životopis úradný, štruktúrovaný, europass, • administratívny a publicistický štýl – jazykové a štylistické prostriedky, žánre

Jazyková zložka • skloňovanie slov cudzieho pôvodu ( neživotné PM mužského rodu ), cudzie

nesklonné podstatné mená • text, zápor – vyjadrenie záporu a slovosled • jazykové roviny, systém jazyka, národný jazyka dialekty, jazykoveda. KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE

5

Členenie vzdelávacej oblasti podľa kľúčových jazykových kompetencií, t. j. podľa procesov, ktoré sa nimi rozvíjajú:

• Počúvanie • Komunikácia (hovorenie) s porozumením • Čítanie • Písanie

Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie k: – podpore sebadôvery každého žiaka, – k osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umožnia vzdelávať sa po celý ich ţivot a zaujať aktívne miesto v socio-kultúrnom prostredí, – príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti, – zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov, – pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý prostriedok celoživotného vzdelávania, – vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov, – zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie, – nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textov a rozvíjaniu svojich emocionálnych a estetických cítení a vnímaní, – pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka, – viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov.

Prierezové tematiky: Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde

spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

Pohľadnica či esemeska?, Aj keby si hovoril desiatkami jazykov, Viete, čo je tunning?, Európsky deň astronómie.

Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

(Pohľadnica či esemeska?, Od kameňa po papier, od brka po displej, Dovoľte, aby som Vás privítal, Priateľstvo s knihou, Ako vzniká text?, Sedem miliárd činov, Dokonalý nástroj).

Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

6

Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Čo je myslenie?, Slovná zásoba, Druhý vzdor, Obohacovanie slovnej zásoby, Dielňa ľudskosti, Je na svete vôňa..., Bez všednosti niet sviatočnosti, Tanečnica vo Veľkom kaňone, Slová...Čo všetko sa v nich schová, Ako je to u nás doma, V škole nevyniká, Tlačenica v svete tlačív, Žiadosť o uvoľnenie z vyučovania, K žiadosti prikladám....., Ústa sa mu nezavrú, Aké podoby má slovenčina.

Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

Čo je životné prostredie? Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa

v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka. Predbehol mnohých a pritom vôbec nechodil rýchlo, Našli sme novú Zem? Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení Deň pamiatky zosnulých, Keď nájdete zraneného. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov (realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke). Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Informácie v slovníkoch, Moja slovná zásoba. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE motivačné metódy:

• rozprávanie, • rozhovor, • demonštrácia

expozičné metódy: • vysvetľovanie, • inštruktáž, • demonštrácia, • rozhovor

fixačné metódy: • ústne a písomné opakovanie, • opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, • domáce úlohy

5. UČEBNÉ ZDROJE KRAJČOVIČOVÁ, J. – KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk pre 9.ročník základnej školy a 4.ročník gymnázia s osemročným štúdiom 1.vyd. Bratislava: SPN, 2011, 125 s. ISBN 978-80-10-02106-2 Internet, www.zobrovna.sk, rôzne druhy slovníkov, www.slex.sk, Jazyková poradňa odpovedá / M. Pisarčíková / 6. HODNOTENIE PREDMETU

Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil

http://www.zobrovna.sk

http://www.slex.sk

7

pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení

čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

• rôznymi druhmi skúšok ( ústnym skúšaním jednotlivca, frontálnym skúšaním, skúšaním žiakov v rámci skupinovej práce, formou didaktických testov po prebratí tematického celku, písomných cvičení),

• kontrolnými písomnými prácami /diktátmi/, ktoré sú predpísané osnovami, • analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, • sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka.

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy Ø posúdenie prejavov žiaka. Literatúra 9. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti slovenský jazyk a literatúra. Pri tvorbe obsahovej náplne predmetu sme vychádzali z obsahového štandardu Slovenského jazyka a literatúry. Na túto vzdelávaciu oblasť vyčlenil ŠVP 5 vyučovacích hodín v študijnom odbore, t.j. 66 vyučovacích hodín literatúry.

Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie),

8

jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôleţitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra je: - utvárať komunikatívnu kompetenciu žiakov zvyšovaním úrovne ich

komunikatívnych schopností. - získavať schopnosť porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej

a štylistickej stránky správne vety, dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy. - nadobúdať zručnosť pracovať s rozličnými príručkami a informatívnymi

textami. - samostatne pracovať s učebnicou a samostatne riešiť úlohy. - Osvojovať si formy slušnej verbálnej i neverbálnej komunikácie. - prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si slovenského jazyka, slovenskej

reči, kultúre a literatúre. - rozvíjať schopnosti učiť sa po celý život a podporovať ich sebadôveru,

samostatnosť a iniciatívnosť, sebakontrolu a sebahodnotenie. Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti: ü Podporovať riadené (štruktúrované ) čítanie.

Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť, aktívne čítanie a pozornosť. ü Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra.

Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. ü Podporovať vytváranie mentálnych máp.

Vizuálne znázornenie myšlienok a pojmov v podobe obrazcov, rámčekov, kruhov, obdĺžnikov prepojených šípkami, čiarami atď. ü Využívať metódu SQ3R.

Rýchle čítanie s cieľom získať prehľad; preformulovať nadpisy a podnadpisy a pripojiť ďalšie otázky; čítanie textu po častiach, po odsekoch; zhrnúť text vlastnými slovami. ü Rozvíjať schopnosť kondenzovať text.

Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Termíny v 9. ročníku : lyrika, epika, dráma – tri základné literárne druhy, typy poézie, óda, sonet ,epigram, epitaf, trópy ( metafora, metonymia, symbol) a figúry( epizeuxa, anafora),epická báseň, sylabický systém, typy románu : dievčenský, sci-fi román a dobrodružno-historický román, detektívny román, biografický román, literárne smery : klasicizmus, romantizmus, realizmus, symbolizmus, katolícka moderna, dráma – tragédia, komédia, muzikál. I. poézia ( lyrická, epická ) II. epika a epické žánre ( román vo veršoch, román v próze – historický, dobrodružný, vedecko-fantastický , dievčenský, vo forme denníka, zo života mladých ľudí )

9

III. dramatické umenie ( tragédia, komédia, muzikál ) VI. Opakovanie učiva z 9.ročníka

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Poznávacie a čitateľské kompetencie Technika čítania a verejná prezentácia textu 1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť. 2) Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu. 3) Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa zmyslu textu. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 4) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer). Analytické a interpretačné zručnosti 1) Prerozprávať obsah prečítaného diela. 2) Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty. 3) Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová. 4) Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela. 5) Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne. 6) Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela. 7) Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi. Tvorivé zručnosti 1) Zdramatizovať básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, povesť). 2) Ilustrovať umelecký text. 3) Napísať kratší prozaický útvar (bájka, rozprávka), básnický text, scenár. 4) Inscenovať kratší dramatický text. Informačné zručnosti 1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici. 2) Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe. 3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu. 4) Budovať si vlastnú knižnicu. Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

Mickiewicz, Schiller, teória drámy, Ženský zákon, Rómeo a Júlia. Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi

médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

Aforizmus, Epitaf, Jacq, Stoll, Muzikál.

10

Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Poézia štúrovcov – Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Hollý, Ján Botto, P.O.Hviezdoslav – Krvavé sonety, Krasko – Otcova roľa, Krasko – symbolizmus: Topole, Balada, Dilong, Epika, Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský, Román, Zúbek – Jar Adely Ostrolúckej, R.Alvarez – Deň, keď čas plynul naopak, J.A. Owen – Hľadanie Červeného draka, F.Hečko – Červené víno, Ch.Brontëová – Jana Eyrová, J.Šimulčíková – Dievča s bocianími nohami, J.Wilsonová – Dieťa zo smetiska, Šulajová – Džínsový denník.

Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka

Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení Isaac Asimov – Stratený robot, A.Chrisrie – Diomedove kone,V .Hugo -

Bedári. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Romantizmus v slovenskej literatúre, Nie je škola ako škola. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

• motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov,

• expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti,

• fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva.

5. UČEBNÉ ZDROJE učebnica Slovenský jazyk pre 9.roč. ZŠ časopisy, encyklopédie, Zlatá kniha rozprávok, M. Rúfus – Modlitbičky, Kniha rozprávok, www.zborovna.sk, www.google.sk, www.wikipedia, Rozprávky - rozpravky.wz.cz a iné, - Virtuálna knižnica, Užitočné webové stránky: www.zlatyfond.sme.sk ,www.osobnosti.sk ,www.uluv.sk , www.slex.sk, www.encyklopedia.sme.sk, www.litcentrum.sk, www.wikipedia.sk

6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie

o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti

http://www.zborovna.sk

http://www.google.sk

http://www.zlatyfond.sme.sk

http://www.osobnosti.sk

http://www.uluv.sk

http://www.slex.sk

http://www.encyklopedia.sme.sk

http://www.litcentrum.sk

http://www.wikipedia.sk

11

urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení



V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

• rôznymi druhmi skúšok ( ústnym skúšaním jednotlivca, frontálnym skúšaním, skúšaním žiakov v rámci skupinovej práce, formou didaktických testov po prebratí tematického celku, písomných cvičení),

• analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka.

Anglický jazyk 9. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom a štátnym jazykom. Cudzie jazyky poskytujú živý jazykový základ a predpoklady pre komunikáciu žiakov v rámci Európskej únie. Osvojením si cudzích jazykov pomáha žiakovi prekonávať bariéry a tak prispieť k zvýšeniu jeho mobility v osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon uplatniť sa na trhu práce.

Cudzie jazyky umožňujú poznať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch.

Požiadavky pre vzdelávanie v cudzích jazykoch vychádzajú zo spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje rôzne úrovne ovládania cudzích jazykov. Vzdelávanie v 1. cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B2, v 2. cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 (podľa spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky). Úspešnosť jazykového vzdelávania ako celku je závislá nielen od výsledkov vzdelávania v materinskom jazyku a v cudzom jazyku,

12

ale závisí aj od toho, do akej miery sa jazyková kultúra žiakov stane predmetom záujmu aj všetkých ostatných oblastí vzdelávania.

Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie vytvára v nemalej miere podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

Spoločný názov pre úroveň A1 a A2 je používateľ základného jazyka (independent learner), čo predpokladá, že učiaci sa ovláda jazyk v základnom rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo všeobecnosti je nútený obsah výpovede obmedziť a hľadať slová. Požiadavky kladené na učiaceho sa predpokladajú jeho uvedomelý prístup k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia umožňuje učiacemu sa, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať a sám si zvolil úroveň náročnosti.

Spoločný názov pre úroveň B1 a B2 je samostatný používateľ jazyka, čo predpokladá, že učiaci sa aktívne pristupuje k získavaniu vedomostí nielen na hodinách cudzieho jazyka, ale i prostredníctvom všetkých dostupných médií (v rámci samoštúdia) v zhode so svojimi osobnými záujmami a profesijnou orientáciou. Požiadavky, ktoré sa kladú na učiaceho sa predpokladajú, že bude vedome a cielene pristupovať k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia mu umožňuje, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie žiakov k:

• podpore sebadôvery každého žiaka; • k osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im

umožnia vzdelávať sa po celý ich život a zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote;

• príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti, solidarity, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti;

• zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov; • pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku ako svojbytnému

historickému javu, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý prostriedok celoživotného vzdelávania;

• vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov;

• zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie;

13

• nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textov a rozvíjaniu svojich emocionálnych a estetických cítení a vnímaní;

• pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov.

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky sa pri používaní a učení sa jazyka rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do rečových činností, v rámci ktorých vytvára a prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych i abstraktných oblastí. Pri tomto procese si učiaci sa aktivuje tie stratégie učenia sa, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie. Kompetencie pritom definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci sa osvojuje,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A2: Ø dokáže podať jednoduchý opis a charakteristiku ľudí, životných a pracovných

podmienok, každodenných zvyklostí, opis toho, čo má a nemá rád, vo forme krátkeho sledu jednoduchých výrazov a viet,

Ø dokáže odpovedať na sled jednoznačne formulovaných otázok, najmä ak môže požiadať o ich zopakovanie a má k dispozícii aj istú pomoc pri formulovaní svojej odpovede,

Ø rozumie slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na oblasti každodenného života za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne artikulovaná,

Ø rozumie krátkym jednoduchým textom na známe konkrétne témy, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu každodenného jazyka.

Kľúčové kompetencie žiakov Všeobecné kompetencie:

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.

Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:

vedome získať nové vedomosti a zručnosti, Ø opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, Ø uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, Ø opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať, Ø pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, Ø dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

14

Ø kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,

Ø udržať pozornosť pri prijímaní informácií, Ø pochopiť zámer zadanej úlohy, Ø účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, Ø aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, Ø pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály, Ø byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie: Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa

používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikatívne

správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikatívne kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky: Jazyková kompetencia:

Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal používať:

• bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb obmedzeného charakteru,

• základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených slovných spojení a výrazov,

• vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich predvídateľné základné komunikačné situácie,

• osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych situácií a tém,

• niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa základných chýb, ale je mu rozumieť.

Sociolingvistická kompetencia: Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a

ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: • komunikovať v bežných spoločenských situáciách, • jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr.

výmena informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,

• udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších bežných výrazov.

Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede. Pragmatická kompetencia:

Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:

• sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická následnosť),

• funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania, strachu,

• vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,

15

• použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,

• používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.

Komunikačné zručnosti: Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom

prelínajú a dopĺňajú (ide o integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením:

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná :

• dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,

• porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,

• porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných záležitostiach,

• vedel identifikovať tému vypočutej diskusie, • porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe, • rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru, • pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.

Čítanie s porozumením: Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú

frekventovanú slovnú zásobu. Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich

zdokonaľuje tak, aby : • dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových

materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,

• vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,

• rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,

• pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,

• porozumel jednoduché osobné listy, • z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych

slov, • vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.

Písomný prejav: Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich

zdokonaľuje tak, aby vedel: • napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov, • napísať jednoduché osobné listy, • zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať

o jeho zopakovanie a preformulovanie, • stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci, • napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi, • jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina,

záujmy).

16

Ústny prejav: Ústny prejav - dialóg

Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú, • používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení, • sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne, • povedať, čo sa mu páči a čo nie, • požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Ústny prejav - monológ Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok

v rodine a v škole, opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu jednoduchých slovných spojení a viet.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť, • jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach, • komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím

jednoduchých slovných spojení a viet, • vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov

zo školy a voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok, • opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B2 rozumie: hlavným myšlienkam zložitého textu na konkrétne aj abstraktné témy, vrátane odborných diskusií vo svojej špecializácii,

• komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka rozhovoru predstavovalo zvýšené úsilie,

• dokáže vytvoriť jasne sformulovaný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností.

Všeobecné kompetencie: Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a

ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: Ø vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, Ø opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, Ø uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka

a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, Ø chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, Ø dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, Ø kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti

svojho rozvoja, Ø uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografických a kultúrnych reálií,

17

Ø uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, Ø rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa

hovorí cudzím jazykom, Ø kriticky pristupovať k výberu informácií, Ø porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, Ø uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce

povolanie, Ø byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie: Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa

používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky: Jazyková kompetencia:

Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal používať:

• slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov (lexikálna kompetencia),

• morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia), • slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia), • zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická

a ortografická). Sociolingvistická kompetencia:

Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:

• správne komunikovať a reagovať v rôznych spoločenských situáciách, • dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého výmena názorov

a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa opravovaniu, poučovaniu a priamym príkazom; vyhýbanie sa vyjadreniu asertívnej nadradenosti, neprimeranému sťažovaniu sa, neprimeranej nespokojnosti),

• používať bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá, • uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho,

neformálneho, rodinného, intímneho). Učiaci sa dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo

formálnom a neformálnom štýle, vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do diskusie, ktorá prebieha v prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať kontakt s každým, koho materinským jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk. Pragmatická kompetencia:

Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby sa vedel vyjadriť:

• v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl, register, rétorika),

• a funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, rozčarovanie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),

18

• pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).

Komunikačné zručnosti: Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom

prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením:

Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárno-náučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.

Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal porozumieť :

• prejav ako celok, tému a hlavnú myšlienku, • špecifické informácie a dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť

podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská,

• rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,

• prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na príslušnej úrovni a v štandardnom jazyku,

• autentické dialógy, napr. telefonický rozhovor, interview, • prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh, • podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach,

referátoch a diskusiách, prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,

• podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči,

• rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel odhadnúť postoje, názory a náladu hovoriacich.

Čítanie s porozumením: Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického,

populárno-náučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami, a dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu.

Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• získať informácie zo stredne náročných textov, • vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné

a rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou, • chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj

lexikálnych a gramatických prostriedkov, • rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora, a ostatných zúčastnených,

odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte, • pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania, • rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru, • čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné

populárno-náučné texty: pracovné návody a prospekty,

19

• rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače, • porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov

a divadelných hier. Písomný prejav:

Učiaci sa na úrovni B2 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.

Učiaci sa na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:

• napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,

• zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu, • napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie, • opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť, • napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list, • napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť,

správu, inzerát a odpoveď naň, • napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu,

program rokovania, • napísať vlastný životopis, • napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh,

rozprávanie), • napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov, • napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím

argumentácie a porovnávania. Ústny prejav – dialóg Učiaci sa dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách. Spontánne sa zapojí do rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Vie udržiavať plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy.


• spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii,

• viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď, • správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných

situáciách a v situačných dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému),

• interpretovať a odovzdávať informácie. Ústny prejav – monológ

Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.


• vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na

20

stupeň formálnosti prejavu, • pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak

sa téma týka oblasti jeho osobného záujmu, • opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti, • tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy), • interpretovať a stručne zhrnúť napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj

k nim, • opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Lexika: 1. žiak si osvojí 350 - 400 nových slov a slovných spojení, ich výslovnosť a pravopis, synonymá, antonymá, tvorenie slov pomocou prípon a predpôn, idiómy; učí sa chápať viacvýznamovosť slova (chair, head); výber lexiky je daný odporúčanými konverzačnými témami a doplnkovým materiálom 2. žiak pohotovo používa dvojjazyčný a elementárny výkladový slovník 3. žiak si osvojí výrazy: reported speech, past perfect tense, conditional, gerund Morfológia: 1. podstatné meno: opakovanie z predošlých ročníkov 2. prídavné meno: stupňovanie dvojslabičných prídavných mien pomocou more, the most (more tired, the most tired) 3. zámená: vzťažné (who, which, that), samostatné privlastňovacie (mine, yours...), zvratné a zdôrazňovacie (myself, yourself....) 4. číslovky: matematické úkony, desatiny, zlomky 5. príslovky: nepravidelné stupňovanie (well, badly, little, much, far) 6. predložky: opakovanie z predošlých ročníkov 7. slovesá: to be allowed to, used to 8. slovesné časy: gerundium po slovesách - like, enjoy, prefer, stop, start, need Syntax: 1. podmienkové vety: prvá, druhá podmienka (If it rains I will not come. If they came I would ask them.) 2. trpný rod - (It was prepared.) 3. nepriama reč: prítomný čas sa mení na minulý 4. vzťažné vety Komunikačné situácie: 1. príkazy, zákazy 2. zdôvodnenie tvrdenia 9 Rečové zručnosti: 1. Počúvanie: a) priame – konverzácia v triede je v angličtine b) nepriame – počúvanie rôznych nahrávok, ktoré musia byť kvalitne nahraté, žiak sa vyjadruje k obsahu, zaujme vlastné stanovisko 2. Hovorenie: a) rozprávanie - zážitky, príbehy b) diskusia v triede c) úloha rolí („role play“) - voľná 3. Písanie: a) žiak vie zostaviť osnovu a k nej napísať text b) žiak vie zostaviť jednoduchú žiadosť, pozvanie 4. Čítanie:

21

a) žiak číta texty z dostupných materiálov, naďalej si osvojuje rôzne formy čítania b) na základe prečítaného materiálu žiak komunikuje, diskutuje v triede Konverzačné okruhy: Konverzačné okruhy sú dané pre 5. - 9. ročník, precvičujú sa v jednotlivých ročníkoch. Učiteľ dbá, aby sa jednotlivé témy postupne vo vyšších ročníkoch rozširovali v obsahu a rozsahu. Zoznam odporúčaných okruhov má učiteľ prebrať. Nie je záväzné pracovať len s danými okruhmi. Učiteľ si môže pribrať aj ďalšie, ak má vhodný materiál, pričom je dôležité dbať na medzipredmetové vzťahy (zemepis, dejepis, hudobná výchova a pod.). 1. Family a) Me and My Family; b) My Home, My Room, Our Flat, House; c) Town, Village Where We Live 2. My Life a) My Interests, Speaking about Myself; b) My Friends; c) Leisure Time 3. Home Country a) Our Capital Town; b) Places of Interests; c) The Life in My Country 4. School a) Life in School; b) Subjects I Like/Dislike; c) Ambitions, Professions 5. Meals a) Food, Meals, Diet, Nutrition; b) How to Prepare Some Dishes 6. Clothes a) Different Kinds of Clothes; b) Parts of Clothes; c) Sports Wear; d) Buying Clothes 7. People a) Countries, Peoples, Languages; b) Countries Where English Is Spoken; c) Holidays, Festivals 8. Nature a) Pets; b) Countryside; c) Save the Animals; d) Environment - Pollution, Greenhouse Effect 9. Travelling a) My Summer/Winter Holiday b) Travelling; c) Hotels, Restaurants, Post Office 10. Health and Disease a) How to Keep Healthy; b) Injuries; c) First Aid 11. Time, Weather a) What´s the Time; b) Seasons; c) Different Kinds of Weather; d) Weather Forecast 12. Hobby a) Music; b) Sport; c) Reading PROCES:

Tieto učebné osnovy tvoria základný model výučby angličtiny pre žiakov základnej školy, ktorí sa rozhodli pre angličtinu ako prvý cudzí jazyk. Učebné osnovy vymedzujú ciele vyučovania anglického jazyka a základné učivo rámcovo. Učiteľ si ich dotvára a modifikuje v súlade s podmienkami školy, charakterom danej skupiny žiakov a so zvolenou učebnicou. Určuje rytmus práce, diferencuje svoje nároky a prístupy a je spolutvorcom kladného prístupu žiaka k vyučovaniu angličtiny. Preto je dôležité, aby si učiteľ dostatočne premyslel metódy a formy práce, určil vhodné tempo a mieru náročnosti. Z učebných osnov treba venovať zvýšenú pozornosť najmä morfológii, syntaxi, zvukovej a grafickej podobe jazyka. Lexika je zakomponovaná v konverzačných okruhoch a komunikačných situáciách. Učiteľ si môže tematické okruhy dopĺňať.

Základným znakom vyučovania anglického jazyka je komunikatívna orientácia. Učiteľ si sám volí metodické postupy na dosiahnutie výchovno-vzdelávacích cieľov.

22

Pri voľbe metodických postupov vychádza z toho, že komunikatívne zameranie vyučovania anglického jazyka znamená výraznú orientáciu k osobnosti žiaka, k jeho súčasným a budúcim komunikatívnym potrebám.

Počas piatich rokov výučby na ZŠ sa menia poznatkové štruktúry žiaka i sama štruktúra jeho osobnosti, preto treba meniť a prispôsobovať základné prístupy k vyučovaniu. Mení sa aj hierarchia rozvíjania rečových zručností, ktoré tvoria vlastné jadro vyučovania. Od výraznej preferencie počúvania s porozumením a ústneho vyjadrenia sa neskôr dôraz presúva k zručnostiam vychádzajúcich z písomnej podoby jazyka k čítaniu a písomného prejavu tak, aby v konečnej fáze výučby boli zastúpené všetky rečové zručnosti.

V rámci vyučovania venuje učiteľ pozornosť rozvoju samostatnosti pri učení sa jazyka. Učiteľ učí žiaka pracovať so slovníkom, prekladovým aj výkladovým. Prípravu vyučovacích hodín treba spojiť s premyslenou domácou prípravou žiaka. Táto príprava má byť pravidelná, rôznorodá, primeraná schopnostiam žiaka, nenáročná na čas a obsah s prihliadnutím na individuálne záujmy a možnosti žiakov. Okrem bežných krátkodobých úloh to môžu byť vo vyšších ročníkoch dlhodobejšie práce, vrátane skupinových prác, ktoré vyžadujú vyhľadávanie, triedenie a hodnotenie potrebných materiálov, napr. projektová práca.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Environmentálna výchova: A Perfektné miesto pre život, Biológia: Hmyz,

Geografia: Tektonické dosky, Anglický jazyk, Ropa Ochrana života a zdravia:1B Čo máš rád?, B Šikanovanie, Posluchové cvičenia,

A Perfektné miesto pre život, B Tvoje telo, Posluchové cvičenia, C Upozornenia a rady, Každodenná angličtina, A Bobove tenisky, Nepriama reč,

Finančná gramotnosť: A Betkina party, Minulé časy, C Niečo je chybné, Každodenná angličtina, A Perfektné miesto pre život, B Nebezpečný svet, Posluchové cvičenia, Čítanie s porozumením, A Používanie médií, Opytovacie formy, A Peniaze, Trpný rod, B Nezvyčajné miesto, Posluchové cvičenia, C Kupovanie cestovného lístka, Každodenná angličtina, D Predaj storočia, Čítanie s porozumením, Anglický jazyk, Ropa, Oxford a Cambridge, Politický systém USA,

Multikultúrna výchova: A Betkina party, Minulé časy, D Vianočný príbeh, Čítanie s porozumením, 1Kultúra - Populárna hudba, Dejepis: Hodvábna cesta, Opakovanie Unit 1 Projekt, D Trávenie času, Čítanie s porozumením, Kultúra: Vzdelávanie v USA, Opakovanie Unit 2 Projekt, Kultúra: Regióny Anglicka, Opakovanie Unit 3 Projekt, Opakovanie Unit 4 Projekt, B Nezvyčajné miesto, Posluchové cvičenia, C Kupovanie cestovného lístka, Každodenná angličtina, Anglický jazyk, Ropa, Opakovanie Unit 5 Projekt, A Bobove tenisky, Nepriama reč, B Povedať: “Nie“, Posluchové cvičenia, C Nepriame otázky, Každodenná angličtina, Oxford a Cambridge, Politický systém USA, Opakovanie Unit 6 Projekt,

Osobnostný a sociálny rozvoj: Úvodná hodina, 1A Vitajte, A Betkina party, Minulé časy, B Šikanovanie, Posluchové cvičenia, C Niečo je chybné, Každodenná angličtina, Dejepis: Hodvábna cesta, Opakovanie Unit 1 Projekt, Test, Prezentácia, B Tvoje telo, Posluchové cvičenia, C Zmena dohodnutého stretnutia, Každodenná angličtina, D Trávenie času, Čítanie s porozumením, Biológia: Hmyz, Opakovanie Unit 2 Projekt, Test, Prezentácia, A Trúfaš si?, Podmieňovací spôsob, B Nebezpečný svet, Posluchové cvičenia, Čítanie s porozumením, Opakovanie Unit 3 Projekt, Test,

23

Prezentácia, C Žiadosť, Každodenná angličtina, Mládež a peniaze, Televízia, Opakovanie Unit 4 Projekt, Test, Prezentácia, A Peniaze, Trpný rod, Opakovanie Unit 5 Projekt, Test, Prezentácia, C Nepriame otázky, Každodenná angličtina, D Rómeo a Júlia, Čítanie s porozumením, Oxford a Cambridge, Politický systém USA, Opakovanie Unit 6 Projekt, Test, Prezentácia, na všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie

Mediálna výchova: Úvodná hodina, 1A Vitajte, A Používanie médií, Opytovacie formy, C Žiadosť, Každodenná angličtina, D Vražda v divadle, Čítanie s porozumením, Mládež a peniaze, Televízia, A Peniaze, Trpný rod, D Predaj storočia, Čítanie s porozumením.

Prierezové témy: Environmentálna výchova: A Perfektné miesto pre život, Biológia: Hmyz,

Geografia: Tektonické dosky, Anglický jazyk, Ropa Ochrana života a zdravia:1B Čo máš rád?, B Šikanovanie, Posluchové

cvičenia, A Perfektné miesto pre život, B Tvoje telo, Posluchové cvičenia, C Upozornenia a rady, Každodenná angličtina, A Bobove tenisky, Nepriama reč,

Finančná gramotnosť: A Betkina party, Minulé časy, C Niečo je chybné, Každodenná angličtina, A Perfektné miesto pre život, B Nebezpečný svet, Posluchové cvičenia, Čítanie s porozumením, A Používanie médií, Opytovacie formy, A Peniaze, Trpný rod, B Nezvyčajné miesto, Posluchové cvičenia, C Kupovanie cestovného lístka, Každodenná angličtina, D Predaj storočia, Čítanie s porozumením, Anglický jazyk, Ropa, Oxford a Cambridge, Politický systém USA,

Multikultúrna výchova: A Betkina party, Minulé časy, D Vianočný príbeh, Čítanie s porozumením, 1Kultúra - Populárna hudba, Dejepis: Hodvábna cesta, Opakovanie Unit 1 Projekt, D Trávenie času, Čítanie s porozumením, Kultúra: Vzdelávanie v USA, Opakovanie Unit 2 Projekt, Kultúra: Regióny Anglicka, Opakovanie Unit 3 Projekt, Opakovanie Unit 4 Projekt, B Nezvyčajné miesto, Posluchové cvičenia, C Kupovanie cestovného lístka, Každodenná angličtina, Anglický jazyk, Ropa, Opakovanie Unit 5 Projekt, A Bobove tenisky, Nepriama reč, B Povedať: “Nie“, Posluchové cvičenia, C Nepriame otázky, Každodenná angličtina, Oxford a Cambridge, Politický systém USA, Opakovanie Unit 6 Projekt,

Osobnostný a sociálny rozvoj: Úvodná hodina, 1A Vitajte, A Betkina party, Minulé časy, B Šikanovanie, Posluchové cvičenia, C Niečo je chybné, Každodenná angličtina, Dejepis: Hodvábna cesta, Opakovanie Unit 1 Projekt, Test, Prezentácia, B Tvoje telo, Posluchové cvičenia, C Zmena dohodnutého stretnutia, Každodenná angličtina, D Trávenie času, Čítanie s porozumením, Biológia: Hmyz, Opakovanie Unit 2 Projekt, Test, Prezentácia, A Trúfaš si?, Podmieňovací spôsob, B Nebezpečný svet, Posluchové cvičenia, Čítanie s porozumením, Opakovanie Unit 3 Projekt, Test, Prezentácia, C Žiadosť, Každodenná angličtina, Mládež a peniaze, Televízia, Opakovanie Unit 4 Projekt, Test, Prezentácia, A Peniaze, Trpný rod, Opakovanie Unit 5 Projekt, Test, Prezentácia, C Nepriame otázky, Každodenná angličtina, D Rómeo a Júlia, Čítanie s porozumením, Oxford a Cambridge, Politický systém USA, Opakovanie Unit 6 Projekt, Test, Prezentácia, na všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie

24

Mediálna výchova: Úvodná hodina, 1A Vitajte, A Používanie médií, Opytovacie formy, C Žiadosť, Každodenná angličtina, D Vražda v divadle, Čítanie s porozumením, Mládež a peniaze, Televízia, A Peniaze, Trpný rod, D Predaj storočia, Čítanie s porozumením,

4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Učiteľ systematicky pracuje s učebnicami schválenými alebo odporúčanými Ministerstvom školstva SR. Používané učebnice dopĺňa a obohacuje o pomôcky a pracuje s autentickými materiálmi. Je dôležité, aby sa zo všetkých dostupných materiálov na výučbu angličtiny vytvoril premyslený, homogénny celok, zladený s obsahom osnov a cieľom vyučovania. 5. UČEBNÉ ZDROJE Projekt1, Tom Hutchinson, učebnica + pracovný zošit, CD, DVD Slovníky Internet 6. HODNOTENIE PREDMETU

Výsledky vyučovacieho a učebného procesu hodnotí učiteľ priebežne a to ústne a písomne. Okrem priebežného hodnotenia a kratších testov treba zaradiť od 6. ročníka v každom polroku po dôkladnej príprave kontrolné písomné práce podľa obsahu osnov v jednotlivých ročníkoch (písanie pozdravu, listu, odpovede na otázky, jednoduchý opis osoby, miesta, informácie o sebe, rodine a pod.).

Žiaci sú hodnotení zo všetkých zručností i podľa aktivity na vyučovaní. Po každej lekcii sa píše súhrnný test, ktorý sa hodnotí nasledovnou stupnicou: Test: Slovná zásoba: 100% - 90% = 1 10 – 9 = 1 89% - 69% = 2 8 – 7 = 2 68% - 50% = 3 6 – 5 = 3 49% - 21% = 4 4 = 4 20% - 0% = 5 3 – 0 = 5 Nemecký jazyk 9. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovanie nemeckého jazyka rozvíja a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, slúži k rozvoju osobnosti. Má podstatný význam pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí rôznych kultúr. Na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Spoznáva reálie Nemecka, Rakúska ako i jazykové odlišnosti týchto dvoch krajín. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou, začína lepšie rozumieť svojej vlastnej.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu

25

umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie nemeckého jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah nemeckého jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti.

V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecné ciele : • vzbudiť záujem o cudzie jazyky, • vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie, • rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, • podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov

vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,

• rozvíjať interkultúrnu kompetenciu, • rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie;

postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie, • využívať medzipredmetové vzťahy.

Sociálne ciele: • akceptovať seba ako súčasť skupiny, • uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť, • zmysluplne spolupracovať s partnerom, • akceptovať spolupatričnosť k skupine, • vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce, • rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť,

26

• akceptovať rozhodnutie väčšiny, • vedieť sa prispôsobiť a presadiť, • požičať niečo, poprosiť o niečo, • ospravedlniť sa, • rozpoznať a akceptovať chyby, • naučiť sa zniesť prehry, • prevziať zodpovednosť za seba.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

• Môj školský deň • Vlastný portrét • Moji priatelia • Moje vreckové • Nákupná vychádzka • Čo si myslíš o sebe? • Výmenný pobyt • Vitajte u nás! • Káva a koláče • Čo tu možno robiť? • Darčeky pre rodinu • Projektové myšlienky • Zvieratá • V ZOO • Stratil som tigra • Zvieratá majú tiež práva • Fakty o zvieratách • Pomoc • Kde to bolí? • Čo ti je? • Nehoda • Školské problémy: Čo robiť? • Plány do budúcnosti • Čo robíme cez víkend? • Čo budeš v budúcnosti robiť? • V roku 2500 • Portrét nejakého mesta • Prechádzka mestom • Príchod a odchod • Okružná jazda loďou • Kolín a okolie • Projektové myšlienky Rečové zručnosti

Počúvanie: a) priame - žiak rozumie základné pokyny učiteľa, vie reprodukovať slová a jednoduché vety, vie reagovať na jednoduché otázky učiteľa b) nepriame - po vypočutí kvalitnej nahrávky žiak vie reprodukovať slová a jednoduché vety, dopĺňa informácie počas počúvania, pozornosť treba venovať výslovnosti, intonácii a skráteným slovesným tvarom

27

Hovorenie: a) opis obrázku, osoby; žiak vie súvisle povedať aspoň päť viet; žiak sa vie pýtať formou jednoduchých otázok, vie odpovedať na podobné otázky zadané učiteľom alebo žiakom

Písanie: a) žiak vie napísať jednoduchý pozdrav

Čítanie: a) žiak vie prečítať s porozumením základné pokyny k úlohám v učebnici b) žiak vie čítať s porozumením krátky text (4 -5 viet) Prierezové stratégie

• Environmentálna výchova – cieľom je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíja sa ľudský potenciál žiakov, poskytuje im základy na plnohodnotný a zodpovedný život.

• Tvorba projektov a prezentačné zručnosti – spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov, ako je komunikovanie, argumentovanie, používanie informácií a práca s nimi, riešenie problémov, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupráca v skupine, prezentácia seba samého.

• Mediálna výchova – umožní žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií kriticky a selektívne využívať média a ich produkty. Deti získavajú schopnosť posudzovať mediálne šírené posolstvá, aby objavovali v nich to hodnotné a pozitívne, ale tiež si uvedomovali negatívne mediálne vplyvy na ich osobnosť.

• Multikultúrna výchova – zaraďuje sa do vzdelávania preto, lebo žiaci sa v škole v súvislosti s globalizáciou sveta stretávajú so žiakmi z rôznych kultúr. Žiaci by mali byť pripravení na rozdielnosť kultúr. Výchovné pôsobenie je zamerané na rozvoj chápania, akceptácie, medziľudskej tolerancie a emocionálne pochopenie inej kultúry. Predpokladom je aj schopnosť detí s nimi spolupracovať.

• Ochrana života a zdravia – cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, a tiež zdravia a života iných ľudí.


V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka. Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory

28

nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností. 5. UČEBNÉ ZDROJE Štátny vzdelávací program – príloha ISCED 2. Štátny pedagogický ústav, 2009, www.statpedu.sk Hauser, J.: Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie. 2008, -učebnica Wer? Wie? Was? 6. HODNOTENIE PREDMETU V počiatočnej fáze učenia sa cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní má hodnotenie žiakov predovšetkým motivačnú a formatívnu funkciu.

Obsah hodnotenia Ústny prejav: úlohy ktoré sú určené na hodnotenie ústneho prejavu, musia byť

realistické, zmysluplné. Žiacke prehovory v cudzom jazyku sa nemajú hodnotiť izolovane, ale majú byť vnímané v kontexte situácie. Dôraz sa kladie na splnenie komunikačného zámeru. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať správnej výslovnosti a náležitej intonácii.

Počúvanie s porozumením: hodnotia sa rôzne čiastkové spôsobilosti - rozlišovanie a porovnávanie hlások, slabík a slov, porovnávanie významu viet na základe ich intonácie. Úlohy vhodné pre žiakov tohto veku sú také, ktoré im umožňujú demonštrovať pochopenie prostredníctvom neverbálnych prostriedkov (označovanie a spájanie obrázkov, vyfarbovanie, kreslenie). Čítanie s porozumením: hodnotia sa čiastkové spôsobilosti čítania (napr.

rozlišovanie a porovnávanie písomnej formy slov, hľadanie konkrétnych slov alebo informácií v texte, čítanie krátkych textov s porozumením).

Písaný prejav: úlohy určené na hodnotenie písania by mali odzrkadľovať aktivity v triede. Žiaci odpisujú slová a krátke vety, neskôr aj krátke odseky; nakoniec píšu

29

vlastné vety a krátke odseky. Úlohy musia byť autentické a pre žiakov zaujímavé (napísanie zoznamu potravín, ktoré treba kúpiť, napísať krátke vety o sebe a pod.). Spôsoby hodnotenia:

Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou: ich cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu).

Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha zo začiatku v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky, rozhovory s učiteľom a denníky. Portfólio obsahuje sebahodnotiace záznamy, hodnotenie učiteľom a zbierku prác, ktoré žiak vytvorí počas určitého obdobia. Súčasťou portfólia môžu byť písomné práce, kresby, projekty, výsledky testov a pod., ktoré si do portfólia vyberá žiak podľa vlastného uváženia.

Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 - výborný 89% - 75% = 2 - chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný Francúzsky jazyk 9. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Cudzí jazyk prispieva k pochopeniu a objavovaniu skutočností, ktoré presahujú skúsenosti poskytované znalosťou materinského jazyka. Poskytuje živý jazykový základ a predpoklad na komunikáciu žiakov v rámci EÚ, ako i mimo nej. Osvojenie si cudzieho jazyka umožňuje žiakovi prekonávať bariéry. Jeho znalosť zvyšuje možnosti žiakovej mobility, zvyšuje percento úspešnosti na trhu práce. Znalosť CJ umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života v iných krajinách. Žiak sa oboznamuje s rôznymi kultúrnymi tradíciami. Tieto poznania do veľkej miery ovplyvňujú jeho toleranciu voči iným kultúram a národom. V rámci vyučovacieho

30

predmetu sa uplatňujú i medzipredmetové vzťahy. Využíva sa najmä kooperácia s dejepisom a geografiou, pretože poznanie cudzieho jazyka spája v sebe jazykové schopnosti a kompetencie s poznaním histórie krajiny a samozrejme jej geografiu. Práve jazykové vzdelávanie vytvára podmienky pre medzipredmetové vzťahy. Tieto pomáhajú žiakovi pochopiť vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a potrieb.

Učenie sa cudzieho jazyka podporuje otvorenejší vzťah k ľuďom. Poznanie cudzieho jazyka otvára žiakom široké možnosti uplatnenia.

Počas vyučovacích hodín sa budú využívať rôzne formy, pri ktorých bude kladený dôraz na rozvoj komunikatívných schopností. Táto komunikácia je založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť myšlienky, pocity, skutočnosti a názory ústnou i písomnou formou. Spôsobnosti ovládať cudzí jazyk si vyžaduje znalosť slovnej zásoby, poznanie funkčnej gramatiky a uvedomenie si hlavných typov verbálnej interakcie a jazykových registrov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Žiaci pokračujú v osvojovaní si rečových zručností a niektorých jazykových prostriedkov. Najväčšiu pozornosť venovať rozvíjaniu posluchu, ústneho prejavu a konverzácii.

Žiaci si rozširujú základnú predstavu o charaktere francúzskeho jazyka, osvojujú si prvé poznatky z francúzskych reálií. Využívať pritom vedomosti, zručnosti a informácie osvojené si v iných vyučovacích predmetoch, najmä v materinskom jazyku a geografii.

Na základe textov zodpovedajúcich veku a záujmu žiakov pôsobiť v duchu porozumenia, znášanlivosti a priateľstva medzi národmi.

Vzdelávanie v predmete podporuje sebadôveru žiaka. Viesť ho k vnímaniu cudzieho jazyka ako prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, názorov a postojov. Pestovať v žiakovi vedomie jazykovej príslušnosti k danému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Viesť ho k zvyšovaniu jazykovej kultúry. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsahom vyučovania francúzskeho jazyka je systematické rozvíjanie rečových zručností-receptívnych, t.j. porozumenie vypočutého prejavu a čítaného textu, a produktívnych, t.j. ústne a písomné vyjadrovanie na základe osvojených jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky a pravopisu v podmienkach rečových tém a situácií, v ktorých sa používajú rôzne funkcie jazyka a informácie z reálií. Tematické okruhy : Rodina – stolovanie, príprava jedla Šport – OH Domov – záľuby, hudba, film, cestovanie Gramatika: Jednoduchý budúci čas, slovesá 3.slovesnej triedy, stupňovanie príd.mien a prísloviek, podmieňovací spôsob, nepravidelné slovesá Pravopis: Písanie správnych koncoviek slovesných časov, správne tvary nepravidelného časovania Lexika:

31

Osvojiť si slovnú zásobu v rozsahu 200 lexikálnych jednotiek. Pri práci s textom vedieť používať slovník. Tieto ciele chcem dosiahnuť aj využívaním prierezových tém ako sú nasledovné :

1. MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

• Stolovanie vo Francúzsku • Školský systém vo Francúzsku • Pouličná pieseň

2. MEDIÁLNA VÝCHOVA Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Jedálny lístok • Šport • Práca s časopisom • Dve miesta za cenu jedného

3. OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).

• Mám hlad ako vlk • Už aby bola sobota • Klasický alebo rock ? • Máte televíziu ?

4. ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú odpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

5. DOPRAVNÁ VÝCHOVA - VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

32

Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

• Nech žijú prázdniny ! • Moja cesta vlakom po Francúzsku

6. OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom

priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

7. TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,

argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Vo vyučovacom predmete sa využívajú rôzne vyučovacie metódy a postupy, ktoré:

- vedú žiaka k osvojeniu si cudzieho jazyka - rozširujú žiakove komunikačné zručnosti - umocňujú u žiaka jeho vnímanie, pozornosť a myslenie - dosahujú cieľ aj prostredníctvom vlastného objavovania - stimulujú žiaka k učeniu - vedú ho k dosiahnutiu cieľov

Metódy a postupy: motivačné: motivačný rozhovor, didaktické hry expozičné: výklad, vysvetľovanie ,práca s ukážkami, prezentácia fixačné: skupinová práca, rozprávanie rozvíjajúce spôsobilosti pri práci s IKT: využitie internetu na získavanie informácií Formy práce: Frontálna výučba, skupinová práca žiakov, individuálna práca žiakov, práca s knihou, práca s IKT 5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebné zdroje sa využívajú na vytváranie presnejších predstáv, pojmov. Sú zdrojom informácií, cestou k motivácii. k upevňovaniu osvojených vedomostí, zručností a názorov. učebnica, časopisy, fotografie, prezentácia, MG, internet 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení žiaka sa berie do úvahy to, čo sa žiak naučil, ako zvládol učivo, čo dokázal, ako využil osvojené vedomosti. Hodnotenie je i prostriedkom motivácie. Zohľadňujú sa výkony žiaka pri všetkých formách práce. Vo vyučovacom predmete sa využíva:

Formatívne hodnotenie, ktoré umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky, poskytuje mu rady na zlepšenie. Ide o slovné hodnotenie, výsledkom ktorého nie je známka. Na tento typ hodnotenia sa kladie veľký dôraz, pretože pomáha žiakovi

33

napredovať. Uplatňuje sa pri skupinovej práci, pri žiakovej práci na vyučovacej hodine.

Formálne hodnotenie, na ktoré bude žiak vopred upozornený. Priebežné a záverečné hodnotenie, ktoré predstavujú konečné hodnotenie

žiakovej činnosti. Sumatívne hodnotenie a následná klasifikácia: ústna odpoveď / umožňuje

hodnotiť hĺbku žiakových vedomostí/, kontrolná písomná práca, testy tematických celkov, samostatné aktivity žiaka.

Predmet bude hodnotený, na konci 1. a 2.polroka, v rámci predmetu Francúzsky jazyk a to známkou, podľa stupnice: výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný.

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Fyzika 9. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

34

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Intelektuálna oblasť

• vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

• rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, • vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v

bezprostrednom okolí, • vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných

vedeckých a technologických informačných zdrojov, • využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri

rozličných činnostiach, • vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od

nespoľahlivých informácii, • vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou

založenou na dôkazoch, • vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a

spoločnosťou. Schopnosti a zručnosti

• porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,

• nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, • využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, • vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, • dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, • trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k

výsledku, • vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný

neúspech, • zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v

skupinách, • vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých.

Dokázať ohájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu • riešiť problémové situácie, • vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných

zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť • naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov, • byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám, • vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

35

• snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

• osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

• vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.

Sociálna oblasť • uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie

reality nášho okolia • uvedomiť si moţnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti, • vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých

poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti, • vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch, • vedieť sa rozhodovať, • byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom

samovzdelávaní, • mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU MAGNETICKÉ A ELEKTRICKÉ JAVY. ELEKTRICKÝ OBVOD

• Magnet a jeho vlastnosti. • Póly magnetu. • Magnetické pole. • Zem ako magnet. Kompas. • Elektrizovanie telies. Elektrický náboj. Elektrické pole. • Elektrometer. • Elektrický obvod. Časti elektrického obvodu. • Znázornenie elektrického obvodu schematickými značkami. • Ţiarovka a jej objavenie. • Elektrické vodiče a izolanty z pevných látok. • Sériové zapojenie žiaroviek. Porovnanie jasu niekoľkých žiaroviek v

sériovom zapojení. • Paralelné zapojenie žiaroviek. • Elektrický prúd. Jednotka elektrického prúdu 1 A. • Meranie veľkosti elektrického prúdu ampérmetrom. • Elektrické napätie. Jednotka napätia 1 V. • Meranie veľkosti elektrického napätia. • Zdroje elektrického napätia. • Rezistor. • Experimentálne odvodenie Ohmovho zákona (I = U/R). • Zostrojenie grafu závislosti elektrického prúdu od elektrického napätia. • Elektrický odpor. Jednotka elektrického odporu 1 Ω. • Vedenie elektrického prúdu v kvapalinách. • Model vedenia elektrického prúdu v pevných a kvapalných látkach. • Elektrická energia a jej premeny. • Elektrické spotrebiče v domácnosti. Bezpečnosť pri práci s elektrickými

spotrebičmi.

36

Prierezové stratégie • Environmentálna výchova – cieľom je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj

zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíja sa ľudský potenciál žiakov, poskytuje im základy na plnohodnotný a zodpovedný život.

• Tvorba projektov a prezentačné zručnosti – spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov, ako je komunikovanie, argumentovanie, používanie informácií a práca s nimi, riešenie problémov, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupráca v skupine, prezentácia seba samého.

• Mediálna výchova – umožní žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií kriticky a selektívne využívať média a ich produkty. Deti získavajú schopnosť posudzovať mediálne šírené posolstvá, aby objavovali v nich to hodnotné a pozitívne, ale tiež si uvedomovali negatívne mediálne vplyvy na ich osobnosť.

• Multikultúrna výchova – zaraďuje sa do vzdelávania preto, lebo žiaci sa v škole v súvislosti s globalizáciou sveta stretávajú so žiakmi z rôznych kultúr. Žiaci by mali byť pripravení na rozdielnosť kultúr. Výchovné pôsobenie je zamerané na rozvoj chápania, akceptácie, medziľudskej tolerancie a emocionálne pochopenie inej kultúry. Predpokladom je aj schopnosť detí s nimi spolupracovať.

• Ochrana života a zdravia – cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, a tiež zdravia a života iných ľudí.

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania:

• Informačnoreceptívna – výklad • Reproduktívna – riadený rozhovor • Heuristická – rozhovor • Frontálna výučba • Frontálna a individuálna práca žiakov • Skupinová práca žiakov • Práca s knihou • Demonštrácia a pozorovanie • Práca s PC a CD nosičmi

5. UČEBNÉ ZDROJE Fyzika pre 9. Ročník ZŠ, internet, odborná literatúra, encyklopédia 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie

žiakov ZŠ ISCED 2, (MŠVVŠ SR, č. 2011-3121/12824:4-921)

37

Chémia 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovací predmet chémia je jedným z vyučovacích predmetov ŠVP, vzdelávacej oblasti Človek a príroda, a svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Je povinným vyučovacím predmetom pre žiakov 2. stupňa ZŠ v 6. – 9. ročníku. Vyučovací predmet sa vyučuje v chemickom laboratóriu. K preferovaným organizačným formám vyučovania patria okrem vyučovacích hodín základného typu aj exkurzie a laboratórne práce.

Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

Prierezové témy, ktoré sú zahrnuté do výučby chémie sú: enviromentálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj, mediálna výchova. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály. Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je,

38

aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.

Ciele učebného predmetu sú zamerané na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti, čo predstavuje: § Vytvoriť pozitívny vzťah k učebnému predmetu chémia. § Poznať vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam

a použitie v každodennom živote. § Chápať , že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry. § Osvojiť si poznatky na posúdenie základných sociálnych, zdravotných

a environmentálnych dôsledkov pôsobenia chémie v živote človeka (napríklad chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

§ Získať prehľad o obsahu základných chemických pojmov, ktoré charakterizujú zloženie, štruktúru a vlastnosti chemických látok a chemické reakcie.

§ Naučiť sa základy chemických výpočtov, vedieť porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť hodnotu veličín z grafu a z tabuľky alebo naopak.

§ Osvojiť si základné činnosti súvisiace s pozorovaním a pokusom a zároveň získať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodržiavaniu pravidiel bezpečnej práce.

§ Vedieť uplatniť logicko-myšlienkové a senzomotorické operácie aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi.

§ Porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.

§ Schopnosť samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov.

Ďalšie ciele : Identifikácia a správne používanie pojmov

Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne používa v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia Žiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov Žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí Žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady Žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny). Kvantitatívny popis

39

Žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí Žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest). 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Tematický celok Hod.

1 Opakovanie 6

2 Chemické výpočty 12

Laboratórna práca:príprava roztokov 1

3 Vlastnosti jednoduchých organických látok 5

4 Uhľovodíky 8

5 Deriváty uhľovodíkov 6

6 Organické látky v živých organizmoch 7

Laboratórna práca: 2

Prezentácia projektov 2

6 Organické látky v živých organizmoch 8

Laboratórna práca:mydlá 1

Prezentácia projektov 4

Záverečné opakovanie 2

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Jedným z prioritných zámerov nových vzdelávacích programov je, aby sa

výchova a vzdelávanie realizovalo na základe harmonizovaných učebných osnov vyučovacích predmetov. Veľmi dôležité a potrebné je dosiahnuť, aby dobre vedená informatická výchova participovala na dosiahnutí kľúčových kompetencií žiakov sekundárneho vzdelávania.

Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa: • formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov, • formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne

vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života, • vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kult. bohatstvo a históriu,

s kladným vzťahom ku životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,

40

• vhodne a nenásilne spájala informatika s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, filmom, videom a modernými komunikačnými technológiami,

• vychovávali vnímaví, aktívni žiaci, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov k nim,

• informatická výchova podieľala na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej kompetencie.

Kognitívne kompetencie: • žiak vie používať získané informácie v bežnom živote • správne a vhodne zareagovať v rôznych situáciách • vie využiť svoj vlastný názor a zrealizovať ho • dokáže využiť svoju kreativitu, skúša nové nápady • vie si predstaviť ako postupovať ďalej podľa priloženého návodu alebo

postupu • objavuje radosť a uspokojenie z dobre vykonanej práce • dokáže začať riešiť problematické úlohy • dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti

a prírody Osobnostné kompetencie:

• dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti

a prírody • zaujíma sa o nové veci • dokáže spontánne vyjadrovať emócie • je schopný odhadnúť pocity ostatných a brať ich do úvahy

Sociálne kompetencie: • vie prispôsobiť svoje správanie, akceptuje druhých ľudí • vie pracovať samostatne • dokáže spolupracovať na spoločnej úlohe v skupine • dokáže počúvať a akceptovať potreby a záujmy iných ľudí • má úctu k živým a neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva

a ochraňuje • vie rozoznať problém alebo konflikt v medziľudských vzťahoch • dokáže sa dopracovať ku konštruktívnemu riešeniu problému alebo konfliktu

POSTOJE: • Žiak spoznávaním informatickej výchovy, spoznáva informačno –

technologickú komunikáciu . V rámci medzipredmetových vzťahov dokáže vyjadriť a verbalizovať svoj názor na informačnú spoločnosť.

• Žiak prostredníctvom dobre usmerňovanej výchovy informatikou pochopí, že aktivity pomocou IKT sú ušľachtilou formou trávenia voľného času, ale aj spozná nebezpečenstvá internetu.

• Podporovanie samovzdelávania a sebahodnotenia. • Osvojiť si správanie sa na internete a sociálnych sieťach..

Prostredníctvom spoločných činností a získaných vedomostí pestovať kompetenciu spolupracovať s druhými, chápať a rešpektovať multikulturalitu a odlišnosť, osvojiť si pozitívne etnické postoje.

Prierezové témy:

41

sú uvedené v učebných osnovách predmetu a sú začlenené do predmetu Chémia podľa svojho obsahu nasledovne: Multikultúrna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov: matematiky, informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Vlastnosti a skupenstvá látok • Sacharidy

Mediálna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Chemické prvky a zlúčeniny. Oxidy • Hmotnostný zlomok • Organické zlúčeniny a organická chémia • Uhlie, ropa a zemný plyn a životné prostredie • Uhľovodíky v rope a v zemnom plyne • Čo sú deriváty uhľovodíkov? Halogénderiváty • Bielkoviny

Osobnostný a sociálny rozvoj je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Zloženie látok • Látkové množstvo a molárna hmotnosť • Uhlík a jeho anorganické zlúčeniny

Environmentálna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Rozdelenie látok • Zmesi a roztoky • Hmotnostný zlomok • Uhlík a organické zlúčeniny • Uhlie, ropa a zemný plyn a životné prostredie • Uhľovodíky v rope a v zemnom plyne • Čo sú deriváty uhľovodíkov? Halogénderiváty • Kyslíkaté deriváty

Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Ďalšie využitie ropy Tvorba projektu a prezentačné zručnosti je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Jednoduché cukry a zložité cukry Ochrana života a zdravia je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Kyseliny, hydroxidy, soli • Laboratórna práca: príprava roztokov • Výnimočnosť atómu C. • Väzby v organických zlúčeninách • Kyslíkaté deriváty • Laboratórna práca : sacharidy

42

• Prezentácia projektov 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy Postupy Organizačné formy

práce motivačné (na vzbudenie záujmu žiakov) expozičné (na získavanie nových poznatkov) fixačné (na upevnenie vedomostí) aktivizujúce riadený rozhovor demonštračné metódy prezentácia pozorovanie samostatná práca s literatúrou, pracovným listom, internetom projektová metóda brainstorming heuristická metóda kooperatívne metódy experimentálna činnosť

rozhovor, rozprávanie, demonštrácia, motivačný problém,vysvetľovanie, rozhovor, beseda, demonštrácia, pozorovanie, manipulácia s predmetmi, inštruktáž výklad, diskusia, práca s knihou, didaktické hry, ústne a písomné opakovanie, opakovanie s pomocou učebnice prezentácia a obhajoba projektov spracovanie správy z pozorovania riešenie problémovej úlohy

vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného, diagnostického typu laboratórna práca /skupinová, individuálna, hromadná práca, exkurzie (podľa podmienok triedy)

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Chémia pre 9.ročník ZŠ • Cvičebnica chémie pre 9.ročník ZŠ

6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je:

• poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť

• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Biológia 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet biológia umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako

43

aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU 1. Základné životné procesy organizmov 2. Životné procesy živočíchov 3. Organizácia živej hmoty organizmov 4. Dedičnosť a premenlivosť organizmov 5. Životné prostredie organizmov a človeka Praktické aktivity Kompetencie v oblasti prírodných vied:

• Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. • Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní

jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov. • Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach. • Identifikovať a správne používať základné pojmy. • Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov. • Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov. • Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a

odhadovať. • Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

44

• Využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, • Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka, chápať

lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.

• Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov.

• Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia

• Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ žiakov: • v oblasti komunikačných schopností: - identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. • v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. • v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, • v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Prierezové témy: Environmentálna výchova: Baktérie, huby, rastliny, Rozmnožovanie baktérií

a húb, Rozmnožovanie rastlín, Dráždivosť a pohyb rastlín, Život rastlín, Dýchanie živočíchov, Vylučovanie živočíchov, Obeh telových tekutín živočíchov, Regulácia tela živočíchov, Pohyb živočíchov, Rozmnožovanie a vývin živočíchov, Život bunky, Prenos genetických informácií, Dedičnosť a premenlivosť, Životné prostredie, Faktory ovplyvňujúce životné prostredie, Čistička odpad. vôd Tisovec

Ochrana prírody: Rozmnožovanie baktérií a húb, Rozmnožovanie rastlín, Obeh telových tekutín živočíchov, opakovanie

45

Výchova k manželstvu a rodičovstvu: Rozmnožovanie baktérií a húb, Rozmnožovanie rastlín, Rozmnožovanie a vývin živočíchov Ochrana života a zdravia: Baktérie, huby, rastliny, Životné procesy živočíchov, výživa, Dýchanie živočíchov, Vylučovanie živočíchov, Obeh telových tekutín živočíchov, opakovanie, Regulácia tela živočíchov, Pohyb živočíchov, Rozmnožovanie a vývin živočíchov, Dedičnosť a jej podstata, Prenos genetických informácií, Dedičnosť a premenlivosť, Životné prostredie, Faktory ovplyvňujúce životné prostredie, Starostlivosť o prírodné a životné prostredie, Čistička odpad. vôd Tisovec

Finančná gramotnosť: Dráždivosť a pohyb rastlín, Život rastlín, Životné procesy živočíchov, výživa, Dýchanie živočíchov, Vylučovanie živočíchov, Bunka a jej štruktúry, Životné prostredie, Faktory ovplyvňujúce životné prostredie, Starostlivosť o prírodné a životné prostredie, Čistička odpad. vôd Tisovec

Osobnostný a sociálny rozvoj: Úvod do vyučovania, BOZP, Praktické cvičenia č.1, Životné procesy živočíchov, výživa, Zmyslové vnímanie živočíchov, Praktické cvičenie č. 2, Bunka a jej štruktúry, Praktické cvičenie č. 3, Dedičnosť a jej podstata, Starostlivosť o prírodné a životné prostrediena všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie

Mediálna výchova: Život rastlín Ekológia: Bunka a jej štruktúry


Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/. 2. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/

-inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/ 3. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ 4. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/

46

5. praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ 6. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ 7. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 8. fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje 1. vyučovacia hodina

(základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu)

2. terénne pozorovania (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 3. praktické aktivity 4. exkurzia (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 5. UČEBNÉ ZDROJE Hantabálová I. a kol.: Prírodopis pre 9. ročník základných škôl, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003 obrazový materiál ( fotografie, modely, prírodniny, DVD, pracovné listy, filmy s príslušnou tematikou, prezentácie, výučbové programy atlasy a encyklopédie, učebnica, IKT, PC, Dataprojektor, Interaktívna tabuľa, Internet 6. HODNOTENIE PREDMETU

Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 - výborný 89% - 75% = 2 - chválitebný 74% - 50% = 3 - dobrý 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

47

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť Dejepis 9. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Humánna zložka zemepisu a občianskej výchovy spolu s dejepisom tvoria vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. V tejto oblasti však tvorí samostatný predmet a spolu so zemepisom a občianskou výchovou v integratívnych vzťahoch predstavuje veľmi významný prostriedok v procese humanizácie žiakov. Žiaci si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska konajúcich osôb, či skupín ľudí, ale aj prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach, si žiaci postupne osvojujú aj demokratické spôsoby svojho konania.

Kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovania kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy je hlavnou funkciou dejepisu. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Dejepis takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Veľká dôležitosť sa pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti.

Pri vyučovaní dbáme na uplatňovanie multikultúrnej výchovy, výchovy v duchu humanizmu a dôraz kladieme na vzdelávanie v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, rodovej rovnosti, predchádzania všetkým formám diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu.

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí a to v rôznych poznávacích i praktických situáciách. Tie umožnia žiakom, aby pristupovali k histórii ako k rozvíjaniu celej škály kompetencii

48

klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, s ktorých pomocou sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Žiaci nebudú teda k histórii pristupovať len ako k uzavretej minulosti.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej hlavnou podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, ale aj objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.

Všeobecný cieľ: Všeobecným cieľom dejepisného vyučovania je vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny.

Niektoré ďalšie ciele: -vedieť pracovať s učebnicou -pracovať so zošitom, robiť si samostatne poznámky -pracovať s historickou mapou -získať schopnosť porovnávania -zaraďovať historické fakty chronologicky a synchrónne

Spoločné ciele: - rozvíjať predstavivosť, abstraktné myslenie, schopnosť pracovať s informáciami (výber, triedenie, uchovávanie), schopnosť čítať s porozumením - rozvíjať komunikačné schopnosti - rozvíjať schopnosť pracovať v tíme

- rozvíjať IKT kompetencie žiakov Špecifické ciele:

1. aktívne vnímať miestnu krajinu 2. orientovať sa na mape 3. rozvíjať vzťah k prírode (enviromentálna výchova) 4. rozvíjať prosociálne správanie (výchova k ľudským právam) 5. pochopiť a stotožniť sa 6. výchova k manželstvu a rodičovstvu

Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti uplatňované na hodine dejepisu: ü Podporovať riadené (štrukturované ) čítanie.

Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť, aktívne čítanie a pozornosť. ü Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra.

Schopnosť selektovať, lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. ü Podporovať vytváranie mentálnych máp.


49


Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a zostručnovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Koncepcia výučby: synchrónne vyučovanie slovenských a svetových dejín. Pri vyučovaní dbáme na uplatňovanie multikultúrnej výchovy, výchovy v duchu

humanizmu a dôraz kladieme na vzdelávanie v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, rodovej rovnosti, predchádzania všetkým formám diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu. I. Medzivojnová Európa II. Slovensko v novej republike III. Druhá svetová vojna IV. Slovensko v rokoch 1938-1945 V. Svet po druhej svetovej vojne VI. Slovensko v obnovenom Československu

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať: Ø Historickým časom

-zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky -zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne -rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja -využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti Ø S historickým priestorom

-rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor -zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo -rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy človeka, spoločnosti Ø S historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim

posudzovaním -vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť -popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy a osobnosti na základe určujúcich znakov -rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti -skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho -určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov -vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov -rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období -rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj Žiaci získajú základné informácie ako: ü -vyhľadávať relevantné informácie

-z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných -z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok

50

-z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie ü -využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty

-vo vyberaní inforácií -v organizovaní informácií -v porovnávaní informácií -v rozlišovaní informácií -v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií ü -štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu

-v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného -integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca -vyhodnocovaní správnosti postupu -tvorbe súboru vlastných prác

Efektívnym vyučovaním dejepisu rozumieme také, ktoré zabezpečí: chronologické preberanie učiva, synchrónne vyučovanie svetových a národných dejín, adekvátny dôraz na národné dejiny, návštevu múzeí, galérií a realizáciu primeraných exkurzií a vyučovanie regionálnych dejín. Prierezové témy:

• Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

(Ako sa Lenin dostal k moci, Mussolini a jeho čiernoodenci, Hitler proti Európe, Spoluobčania či protivníci, Európa – obeť diktátorov, Život v okupovanej Európe, Rozdelenie Európy, Koniec kolonializmu, EU)

• Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

(Míľniky vedy a techniky, Zlaté dvadsiate roky?, Zápas o každodenný chlieb, Nepoznaná sloboda, Kultúrny rozlet Slovenska, Aká bola SR?, Život v SR, Nové plány a spojenectvá, Výslnie a tiene civilizácie)

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

(táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického celku, Slovensko vstupuje do ČSR, Slovensko hľadá svoju cestu, Mračná nad ČSR, Od autonómie k samostatnosti, Veľmoci proti Hitlerovi, Konečne mier, SNP, Neúspešný pokus o reformu, Umŕtvená spoločnosť, Sovietizácia ČSR, Na ceste k demokracii a samostatnosti)

• Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

(Nové štáty na mape Európy, Nové cesty umenia a architektúry) • Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa

v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka • Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby

vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise

51

ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

(táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, globalizácia, terorizmus, internet, globálne otepľovanie)


Dejepisné vyučovanie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k histórii len ako k uzavretej minulosti.

Poslaním učiteľa je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ má aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov z uplynulých období. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna, a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ musí zabezpečiť historický materiál a doniesť ho na hodinu dejepisu, umožniť žiakom prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde priliehavý historický materiál je možné nájsť. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebnými zdrojmi pri výučbe dejepisu sú: učebnice, odborné časopisy (napr. Historická revue, História atď.), životopisné knihy, encyklopédie, kroniky a odborná literatúra, či historické mapy. Prínosom pri vyučovaní je používanie PC, internetu a prezentácii na IKT. Bezpochyby má prínos aj využívanie názorných učebných prostriedkov (články vystrihnuté časopisov, karikatúry, grafy, obrazy, fotografie....) 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení



V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

52

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka, • konzultácie s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s

odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy, projekt Ø posúdenie prejavov žiaka.

Ø Otázky a úlohy, využívané na preverovanie vedomostí môžu byť: - faktorgrafické a terminologické – čo, kde a kedy sa stalo, udialo, kto, čo kedy

urobil..... - analyticko-syntetické – zamerané na stupeň pochopenia udalosti a procesov - interpretačné – sú zamerané na analýzu, syntézu, interpretáciu a hodnotenie

historických udalostí a procesov na základe prameňov a historickej literatúry Ø Na dejepise sa hodnotia: - vedomosti a schopnosti - referáty žiakov - aktivita žiakov pri práci na hodine - správnosť a rýchlosť riešenia úloh z učebnice - práca s poznámkami – obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť - prístup k predmetu – nosenie pomôcok (učebnica, zošity...........) Ø Metódy hodnotenia – ústne

- písomne Ø Prostriedky hodnotenia: - ústna odpoveď - písomné práce - projekty - referáty

Geografia 9. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadaniam možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získavajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť.

53

Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie krajiny vzhľadom na iné krajiny, ako zmeniť súčasný stav , aké sú možnosti rozvoja krajiny, poznať regióny krajiny, to tiež patrí do geografického poznania, ktorý je potrebný pre bežný život. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny.

Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia? Kognitívne ciele: 1. Určiť na mape polohu Slovenska zemepisnými súradnicami. Ukázať na mape polohu vybraných povrchových celkov, riek, charakterizovať ich a porovnať ich nadmorskú výšku a dĺžku pomocou mapy. 2. Stručne opísať vznik slovenských pohorí. Charakterizovať rozloženie nížin a kotlín na Slovensku a ich význam pre obyvateľstvo. 3. Opísať ako pôsobia vonkajšie činitele na povrch v jednotlivých častiach Slovenska a uviesť príklady. 4. Vysvetliť na príkladoch ako vzniká skalné mesto, riečna dolina, sprašové nánosy, meandre, jaskyne, jazerá a uviesť príklady. 5. Určiť, ktorý činiteľ prevláda v danej oblasti a dotvoril zemský povrch podľa obrázkov. 6. Opísať ako človek pôsobí na tvárnosť povrchu, uviesť konkrétne príklady. 7. Opísať podnebie na Slovensku, ako sa mení počasie v jednotlivých ročných obdobiach, ako sa mení teplota a množstvo zrážok. 8. Na mape určiť vybrané toky riek, jazerá, jaskyne, vodné nádrže, kúpele, podzemné vody, oblasti termálnych a minerálnych vôd. 9. Charakterizovať význam vodstva na Slovensku na vybraných príkladoch. Opísať negatívne zásahy do vodstva na Slovensku. 10. Zhodnotiť možnosti využitia podzemných vôd, vymenovať kúpele na Slovensku a lokalizovať ich na mape. 11.Vymenovať a ukázať na mape národné parky a stručne ich charakterizovať. Zdôvodniť význam ochrany vybraných objektov na Slovensku a na svete. Porovnať vybrané NP Zeme a Slovenska. 12. Porovnať povrch a osídlenie. Na základe porovnania uviesť, ktoré oblasti sú vhodné na osídlenie a ktoré nie. 13. Uviesť podmienky pre vznik sídel. Zdôvodniť nerovnomerné osídlenie obyvateľstva na Slovensku. Posúdiť príčiny nerovnomerného osídlenia. 14. Vybrané sídla lokalizovať na mape a uviesť ich stručnú charakteristiku.

54

15. Charakterizovať najvýznamnejšie hospodárske aktivity človeka na Slovensku a odlíšiť ich. Ukázať na mape hospodársky významné regióny Slovenska. 16. Charakterizovať dopravu v jednotlivých regiónoch Slovenska. 17. Vymenovať a lokalizovať významné oblasti cestovného ruchu na Slovensku a stručne ich charakterizovať. Navrhnúť iné možnosti ich využitia. Afektívne ciele: 1. Pestovať u žiakov tolerantnosť k rôznym regiónom Slovenska. 2. Vzbudiť u žiakov záujem o ochranu prírody na Slovensku. 3. Tvorivo pracovať na vytváraní projektov, vedieť prijať názor iných ľudí. Psychomotorické ciele: 1. Rozoznať a popísať povrchové celky. 2. Nadobúdať zručnosti pri práci s obrysovou mapou. 3. Orientovať sa na mape a vedieť lokalizovať vybrané objekty. 4. Vedieť charakterizovať a opísať miestnu krajinu, pripraviť a prezentovať projekt o miestnej krajine. 5. Pripraviť a prezentovať projekt. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsahom štúdia je Slovensko – základné informácie o Slovensku (fyzicko-geografické, humánne), prírodné a človekom vytvorené osobitosti Slovenska, environmentálne súvislosti a zaujímavosti Slovenska. Poznatky sú interpretované nielen v teoretickej, ale aj v praktickej rovine a sú poskytované motivačným spôsobom, či už formou prezentácií alebo využívaním IKT vo vyučovacom procese. Obsahové témy:

• Premeny Slovenska • Poloha Slovenska • Príroda • Obyvateľstvo a sídla • Hospodárstvo • Oblasti Slovenska • Miestna krajina • Poloha, zobrazenie na mape, členitosť pobrežia, povrch, podnebie, vodstvo,

rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo, oblasti a štáty, prírodné a kultúrne pamiatky

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: • multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde

spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín o obyvateľstve, sídlach, kultúrnych zaujímavostiach jednotlivých regiónov

• mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá, Možno ju prirodzene využívať pri vypracovávaní referátov, projektov, vyhľadávaní zadaných informácií.

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

• Environmentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov

55

k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka. Možno je prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – hospodárstvo, obyvateľstvo, prírodné a kultúrne zaujímavosti.

• Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. Možno je prirodzene zapracovať do všetkých tém v rámci vyuečovacieho predmetu geografia.


Vyučovanie geografie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu geografických, prírodovedných, kultúrno-spoločenských, hospodárskych a ekologických aspektov našej Zeme. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho ako vyučuje geografiu a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených cieľov. Učiteľ je ten, ktorý má na hodinách geografie aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna (kooperatívna) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov a informácií, ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/ expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, tabuliek, grafov a diagramov/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/ -inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/

56

heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ práca s knihou, textom a IKT /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívne vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/ 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Zemepis 8 - Slovensko • Atlas sveta, • Atlas Slovenskej republiky, • Tematické mapy, • internet, IKT, zemepisné encyklopédie, didaktické hry, odborné časopisy




• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Občianska výchova 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich

57

k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k:

• podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, • realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, • akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, • aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv

a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, • vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo

školy, • rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, • získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti, • uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných

myšlienok, citov, názorov a postojov, • k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, • vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a

neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru, • rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského

spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania. Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti:

ü Podporovať riadené (štrukturované ) čítanie. Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť,

aktívne čítanie a pozornosť. ü Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra.

Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. ü Podporovať vytváranie mentálnych máp.



Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet veku primerane oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti sociológie, psychológie, politológie, práva a ekonómie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnoprávnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov. I. Základná ekonomická orientácia

58

Základné pojmy, Ekonómia a ekonomika, Národné hospodárstvo a jeho fungovanie, základné formy podnikania, Peniaze a banky v trhovej ekonomike, Ako hospodárime v rodine a v štáte, Sociálna politika štátu II. Globálne problém y súčasného sveta Vznik a podstata globálnych problémov, Militarizácia svetového hospodárstva a nebezpečenstvo jadrovej vojny, Ekologické problémy sveta, Vzťah ekológie a ekonómie, Energetické a surovinové problémy, Civilizačné problémy 20.storočia, Problém rastu obyvateľstva a jeho výživy, Civilizačné choroby 20.storočia. Prierezové témy:

• Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

(Militarizácia svetového hospodárstva a nebezpečenstvo svetovej jadrovej vojny) • Mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi

médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

(Peniaze a banky v trhovej ekonomike, Sociálna politika štátu, Energetické a surovinové problémy)

• Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. (táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického, Základné pojmy, Ako hospodárime v rodine a v štáte, Základné formy podnikania, Problém rastu obyvateľstva a jeho výživy, Civilizačné choroby 20.storočia)

• Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

(Ekonómia a ekonomika, Národné hospodárstvo a jeho fungovanie, Vznik a podstata globálnych problémov, Ekologické problémy sveta, Človek a životné prostredie, Čo je ekosystém , Vzduch a pôda ako základná zložka životného prostredia, zťah ekológie a ekonómie)

• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka

• Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie

tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov (realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke). Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Pri vyučovaní tohto predmetu je potrebné vytvoriť pre žiakov dostatočný priestor na tvorivý prístup k riešeniu problémov, podporovať kritické myslenie a schopnosť samostatnej práce. Dôležité je, aby sa zabezpečil dostatočný priestor na nácvik zručností a aplikáciu získaných poznatkov.

Učiteľ pri výbere metód volí také metódy a formy práce, ktoré podnecujú aktivitu žiakov a okrem vedomostí rozvíjajú zručnosti a postoje žiakov. Okrem

59

klasických metód využíva aktivizujúce metódy, ako inscenačnú metódu, situačnú metódu, brainstorming, riešenie problémových úloh, prácu s informačnými zdrojmi, najmä s internetom, s tlačou, žiacke referáty 5. UČEBNÉ ZDROJE ü R.Šlosár, M.Čapová, Ľ. Fabová, J.Lisý: Občianska náuka pre 9. ročník ZŠ,

SPN, 1994, Bratislava ü Internet, , www.zborovna.sk, regionálna literatúra: Tisovec, Tisovec

v obrazoch 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Cieľom hodnotenia je: ü poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a

vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť ü motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu ü pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov: ü žiaci sú priebežne hodnotení formou známok podľa metodických pokynov na

hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl ü známky môžu byť podľa potreby doplnené slovným hodnotením (ústnym alebo

písomným) ü polročné a koncoročné vysvedčenie na konci každého ročníka sa vydáva so

známkami v piatich stupňoch výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný

ü hodnotenie je adekvátne veku žiaka a jeho individuálnym schopnostiam ü zákonní zástupcovia žiakov sú zoznámení s hodnotením prospechu žiaka

prostredníctvom žiackej knižky, elektronickej žiackej knižky, na rodičovských združeniach a konzultáciách.

ü v prípade výrazných zmien v prospechu žiaka sú zákonní zástupcovia oboznámení ihneď

Pravidlá pre hodnotenie v predmete občianska náuka: ü hodnotenie žiaka v predmete nezahŕňa hodnotenie správania, správanie žiaka

je hodnotené zvlášť ü hodnotené sú zručnosti a vedomosti, ktoré boli v rámci vyučovania už

prebrané a precvičené ü pri určovaní stupňa prospechu na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí

kvalita práce a vyučovacie výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie

ü prihliada sa k systematickosti v práci žiaka v priebehu klasifikačného obdobia ü súčasťou celkového hodnotenia práce žiaka v predmete je i príprava na

vyučovanie predmetu (prípravapomôcok, vedenie písomností, práca na domácich úlohách, doplňovanie učiva v prípadeabsencie žiaka, pracovitosť a prístup k vyučovaciemu predmetu...)

ü miera a naplnenie kľúčových kompetencií vo forme plnenia očakávaných výstupov jevýchodiskom pre hodnotenie žiaka v predmete

ü žiaci sú oboznámení s kritériami hodnotenia písomných prác a majú právo sa k nim vyjadriť

http://www.zborovna.sk

60

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty Etická výchova 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe

aj prosociálnosť, • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou, • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými

normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

• má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

• charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad

medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

• prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

• je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu. Kognitívne ciele: 1. Získať a osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti – vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie. 2. Získať informácie o možných druhoch závislostí a bližšie sa s nimi zoznámiť. Afektívne ciele: 1. Naučiť sa preberať zodpovednosť pri ponuke rozličných typov závislosti, vrátane nevhodných masmediálnych vplyvov. 2. Rozvíjať povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti. 3. Tvorivo pracovať na hodinách, vedieť prijať názor iných ľudí. Psychomotorické ciele:

61

1. Prehĺbiť komunikačné zručnosti orientované na riešenie konfliktov. 2. Riešiť modelové siuácie, vedieť prezentovať a obhájiť si svoj názor. 3. Hľadať informácie, riešenia a interpretovať ich. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov. Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém:

1. otvorená komunikácia 2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba 3. pozitívne hodnotenie iných 4. tvorivosť a iniciatíva 5. vyjadrovanie citov 6. empatia 7. asertivita 8. reálne a zobrazené vzory 9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo 10. komplexná prosociálnosť 11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania 12. etika a ekonomické hodnoty 13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta 14. rodina, v ktorej žijem 15. výchova k manželstvu a rodičovstvu 16. ochrana prírody a životného prostredia.

Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu Etická výchova. Do

predmetu Etická výchova pre 9. ročník sú začlenené podľa svojho obsahu nasledovne k daným témam:

Multikultúrna výchova – Priateľstvo a dar priateľstva, Skromnosť, Dobroprajnosť, Cieľavedomosť, pracovitosť, usilovnosť, Sekty, kulty, skupina orientované na rasovú neznášanlivosť, Ochrana pred vplyvom siekt, Pozitívny vzťah k životu, i iným ľuďom.

Mediálna výchova – Povedomie vlastnej hodnoty, Trvalé nastavenie ľudského života – radosť a optimizmus, Hodnotenie a sebahodnotenie

Osobnostný a sociálny rozvoj – Plánovanie svojej budúcnosti, Vedenie dialógu, počúvanie, Asertívne techniky, Veselosť a sebaovládanie, Opakovanie a zhrnutie

Environmentálna výchova – Ľudské možnosti, túžby, odvážne sny, odvaha konať, Čistota zmýšľania prejavov, Fajčenie, Alkohol, Drogová prevencia, Hracie automaty, nadmerné sledovanie TV, PC hry ... , Prosociálne vzory v médiách, Kedy máš radosť?, Radosť ako pozitívny dar pre iných,

Dopravná výchova – Riešenie konfliktov, Asertivita orientovaná na prosociálnosť, Náklonnosť medzi chlapcom a dievčaťom, Zamyslenie sa nad svojím životným štýlom.

Ochrana života a zdravia – Vzťah i iným a k okoliu 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Etická výchova vychováva k mravnej zrelosti tým spôsobom, že navodzuje aktivity, ktoré:

62

• napomáhajú prežitie a pochopenie etických hodnôt najmä prostredníctvom vnímania situácií, prírody, seba a druhých (senzibilizácia),

• uľahčujú porozumenie a interiorizáciu súvisiacich hodnôt a noriem (hodnotová reflexia),

• umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania (nácvik v podmienkach triedy),

• prenos skúseností osvojených v škole do každodenného života Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 5. UČEBNÉ ZDROJE

Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov. Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny, cieľov a obsahu etickej výchovy.

Metodické materiály pre etickú výchovu obsahujú ku každému tematickému celku bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, vek študentov a iné okolnosti. Učiteľ má k dispozícii najmä metodický materiál, vydaný Metodicko-pedagogickým centrom.

Ako poznám sám seba? – doplnkový učebný text pre 9. ročník základnej školy a 5. ročník gymnázia s osemročným štúdiom 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami Matematika 9. ročník Počet hodín za týždeň: 5

63

1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet matematika v nižšom sekundárnom vzdelávaní (na 2. stupni

ZŠ) je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament:

„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“

„Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma, v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových matematických poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou už osvojených poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov.

Vzdelávací obsah učebného predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov:

• Čísla, premenná a počtové výkony s číslami • Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy • Geometria a meranie • Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika • Logika, dôvodenie, dôkazy.

V tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami sa dokončuje vytváranie pojmu prirodzeného čísla, desatinného čísla, zlomku a záporných čísel. žiaci sa oboznamujú s algoritmami počtových výkonov v týchto číselných oboroch. Súčasťou tohto okruhu je dlhodobá propedeutika premennej, rovníc a nerovníc.

V tematickom okruhu Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy žiaci objavujú kvantitatívne a priestorové vzťahy, zoznámia sa s pojmom premennej veličiny a jej prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. Skúmanie týchto súvislostí smeruje k zavedeniu pojmu funkcie.

V tematickom okruhu Geometria a meranie sa ţiaci zoznamujú so základnými geometrickými útvarmi, skúmajú a objavujú ich vlastnosti. Učia sa zisťovať odhadom, meraním a výpočtom veľkosť uhlov, dĺţok, povrchov a objemov. Riešia polohové a metrické úlohy z bežnej reality. Dôležité miesto má rozvoj priestorovej predstavivosti.

V tematickom okruhu Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika sa žiaci naučia systematicky vypisovať možnosti a zisťovať ich počet, čítať a tvoriť grafy, diagramy a tabuľky dát, rozumieť bežným pravdepodobnostným a štatistickým vyjadreniam.

64

V tematickom okruhu Logika, dôvodenie, dôkazy, ktorý sa prelína celým matematickým učivom, rozvíjajú žiaci svoju schopnosť logicky argumentovať, usudzovať, hľadať chyby v usudzovaní a argumentácii, presne sa vyjadrovať a formulovať otázky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom matematiky na 2. stupni ZŠ je, aby žiaci získali schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať u žiakov logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiaci by mali spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločenský pokrok.

Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich.

Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Žiaci by mali vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov.

Matematika na 2. stupni ZŠ sa podieľa na rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému. Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa. Má podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU I. Mocniny a odmocniny, zápis veľkých čísel Druhá a tretia mocnina a odmocnina. Mocniny s mocniteľom – prirodzeným číslom Mocniny čísla 10, predpony a ich súvis s mocninami. Zápis veľkých čísel v tvare a.10n a práca s takýmito číslami na kalkulačke. Vytváranie predstavy o veľmi veľkých a veľmi malých číslach. Počítanie s veľkými číslami, zaokrúhľovanie a odhad výsledku. II. Riešenie lineárnych rovníc a nerovníc Riešenie jednoduchých lineárnych rovníc pomocou ekvivalentných úprav. Riešenie jednoduchých lineárnych nerovníc, ich vzťah k príslušnej lineárnej rovnici. (Ako propedeutika jednoduché grafické znázornenie riešenia). Riešenie jednoduchých lineárnych rovníc s neznámou v menovateli. Vyjadrenie neznámej zo vzorca. Riešenie slovných (kontextových) úloh, ktoré vedú k lineárnej rovnici alebo nerovnici.

65

III. Niektoré ďalšie telesá, ich objem a povrch Valec, ihlan, kužeľ a ich siete. Objem a povrch valca, ihlana a kužeľa. Guľa a rez guľou. Objem a povrch gule. Použitie vzorcov na výpočet objemu a povrchu valca, ihlana, kužeľa a gule (aj v slovných úlohách z praxe). IV. Súmernosť v rovine Osová súmernosť, os súmernosti. Stredová súmernosť, stred súmernosti. Konštrukcia obrazu v osovej súmernosti . Konštrukcia obrazu v stredovej súmernosti . Ukážky stredovej súmernosti – útvarov (aj v štvorcovej sieti). V. Pytagorova veta Pytagorova veta, jej odvodenie. Použitie Pytagorovej vety pri riešení praktických úloh. VI. Grafické znázorňovanie závislostí Karteziánsky (pravouhlý - dvojrozmerný) súradnicový systém. Rôzne spôsoby znázorňovania – grafy závislostí. Súvis grafu s niektorými základnými vlastnosťami závislostí (rast, klesanie, najväčšie a najmenšie hodnoty). Lineárna závislosť (lineárna funkcia), jej vlastnosti a graf. Všeobecná rovnica lineárnej funkcie: y = k . x + q Koeficienty k a q v predpise lineárnej funkcie. Znázornenie priamej a nepriamej úmernosti graficky. Graf a predpis priamej a nepriamej úmernosti. VII. Podobnosť trojuholníkov Podobnosť geometrických útvarov, pomer podobnosti. Úsečka rozdelená v danom pomere. Podobnosť trojuholníkov. Riešenie primeraných matematických (numerických) a konštrukčných úloh. Použitie podobnosti pri meraní výšok a vzdialeností, topografické práce v reálnych situáciách. VIII. Štatistika Štatistické prieskumy, triedenie, náhodný výber. Realizácia vlastných jednoduchých štatistických prieskumov - projektov, ich spracovanie. Tabuľky, grafy a diagramy, ich čítanie, interpretácia a tvorba, prechod od jedného typu znázornenia k inému. 1. Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov.

• Pytagorova veta 2. Mediálna výchova – rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

• Použitie Pytagorovej vety pri riešené praktických úloh • Štatistika

66

• Štatistické prieskumy 3. Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

• Mocniny, odmocniny, zápis veľkých čísel • Lineárne rovnice • Telesá a ich objem a povrch • Súmernosť v rovine • Grafické znázorňovanie závislostí • Podobnosť trojuholníkov • Štatistika

4. Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

• Mocniny a odmocniny v slovných úlohách • Rovnice • Použitie podobnosti pri meraní výšok a vzdialeností, topografické práce

v reálnych situáciách 5. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka.

• Valec, ihlan, kužeľ • Stredová a osová súmernosť

6. Ochrana života a zdravia – prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. 7. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

• Realizácia vlastných jednoduchých štatistických prieskumov 8. Finančná gramotnosť – je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie.

• Slovné úlohy z finančníctva • Aritmetický priemer • Tabuľka, grafy, diagramy

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch. Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa programov pre interaktívnu tabuľu.. Samostatná práca žiakov so zadanými úlohami. Práca v dvojiciach. Skupinová práca. Súťaže.

67

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Matematika pre 9.ročník ZŠ 1. a 2.časť • Pracovný zošit z matematiky pre 9. ročník ZŠ • Eko-matematika • Zbierka úloh z matematiky pre 5. – 9.ročník • Nebojte sa písomných prác z matematiky • Hravá matematika pre 9. ročník • Matematický trenažér pre 9. ročník 1. časť a 2. časť • Osvetľovník matematiky


Spôsoby hodnotenia: • verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá)

Žiaci budú na hodinách matematiky hodnotení známkou. Hodnotiť sa budú ústne odpovede a písomné prejavy žiakov ( školské písomné práce, tematické kontrolné práce, priebežné kontrolné práce, vstupné a výstupné testy, krátke päťminútovky).

Tabuľka hodnotenia písomných prác: 100 - 90% výborný

89 - 75% chválitebný 74 - 50% dobrý

49 - 25% dostatočný 24 - 0% nedostatočný

Dôležité bude aj sebahodnotenie žiakov a hodnotenie spolužiakmi.

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra Hudobná výchova 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Hudobná výchova má kultúrno-estetický charakter. Prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti dieťaťa, umožňuje mu tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať umenie. Pôsobenie hudobnej výchovy sa uskutočňuje v aktívnych a tvorivých estetických prístupoch detí k hudbe, najmä v ich speváckych, inštrumentálnych, pohybových činnostiach a pri počúvaní hudby s dôrazom na estetický zážitok. Počas týchtohudobných a múzických činností sa v kontakte s umením, predovšetkým hudobným, formuje: - estetický, citový a morálny základ osobnosti žiaka, - utvárajú a rozvíjajú hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, návyky a skúsenosti žiakov, - formujú sa ich základné poznatky, vedomosti a názory nevyhnutné na uvedomené vnímanie hudby a na aktívny hudobný prejav, najmä kultivovaný spev. Jednotlivé druhy činností sa pritom navzájom podmieňujú a vo svojich účinkoch posilňujú.

68

Hudobná výchova vychádza z úrovne hudobno-estetického rozvoja, ktorú žiaci dosiahli v 1.- 4. ročníku. Nadväzuje na uvedomené hravé osvojovanie hudby v 1.- 4. ročníku, postupne vedie žiakov od uvedomenej hry k cieľavedomej hudobnej práci - rozvoju tvorivých prístupov k hudbe. Činnostný a tematický základ učiva hudobnej výchovy podnecuje spájanie hudby s prejavmi iných umení - s poéziou, výtvarnými dielami a s vlastným pohybovým prejavom. Rozvíja vzťahy k iným druhom umenia, ku kultúre iných národov, k histórii, ku kultúrnemu životu spoločnosti, kultivuje žiaka, vychováva pozorného poslucháča a milovníka hudobného umenia a rozvíja jeho vkusovú orientáciu. Vzájomné pôsobenie činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobnej výchovy utvára predpoklady na to, aby hudobná výchova poskytovala deťom radosť, zdroj pozitívnych životných podnetov a stala sa súčasťou ich života s primeraným hudobným sebauplatnením. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Na základe doterajších skúseností s hudbou rozmanitých funkcií, žánrov a slohov žiaci uvedomenejšie pristupujú k hudobným činnostiam: prejavujú potrebu kultivovaného spevu, nástrojovej hry, pohybového prejavu a aktívnych poslucháčskych kontaktov s hudbou. Uvedomujú si jej bohatstvo a rozmanitosť, pozornosť zameriavajú na štruktúru i obsah počúvaných skladieb.

V oblasti speváckeho, hudobno-pohybového a inštrumentálneho i hudobnodramatického prejavu si žiaci prehlbujú všetky kvality sledované v predchádzajúcich tematických celkoch. Žiaci si uvedomujú hudbu v súvislosti so spoločenským rozvojom, novými myšlienkovými prúdmi. Poznávajú, ako spoločenské premeny podnietili novú tematiku i hľadanie tvorivých ciest. Uvedomujú si "medzinárodný jazyk hudby".

Žiaci sa postupne orientujú v základných typoch džezovej a populárnej hudby, učia sa ju chápať v širších spoločensko-funkčných a spoločensko-historických väzbách na úrovni svojho veku. Získané zručnosti a poznatky pomáhajú budovať ich vkusový postoj a uvedomovať si dobovú podmienenosť populárnej hudby. Rozlišujú pojmy moderný a módny. Uvedomujú si možnosti vzájomného ovplyvňovania sa vážnej a populárnej hudby.

Osvoja si ako súčasť svojho speváckeho a poslucháčskeho repertoáru po jednej ukážke populárnej skladby 19. storočia, spirituálu, pracovnej piesne, skladby z obdobia swingu, muzikálu, piesne malých scén a šansónu. Vývoj žánrov budú sledovať prostredníctvom skladieb džezových, rockových, beatových, country and western, folkových a evergeenov.

Vo vokálnom jednohlase, dvojhlase či jednoduchom trojhlase sa prejav žiakov opiera o zvládnuté základné zručnosti a návyky v hlasovej technike, o prvky uvedomenej intonácie a o harmonické cítenie na úrovni základných harmonických funkcií. Mutanti dbajú na hlasovú hygienu, spievajú v obmedzenej hlasovej sile a rozsahu.

Hudobno-pohybový prejav sa odvodzuje z vokálnej a inštrumentálnej hudby, žiaci pri vyjadrení hudby pohybom vychádzajú z už osvojených pohybových prvkov a spojení. V prípade populárnej hudby učiteľ obmedzuje tendencie žiakov na pohybový stereotyp. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

• Hudobné prechádzky storočiami (13 hodín)

69

Klasicizmu, barok, stredovek, druhy tancov, módy, zakladatelia slovenskej národnej hudby, druhy hudobných nástrojov

• Pestrá paleta populárnej hudby (17 hodín) Ľudové piesne afro-americkej proveniencie, piesne z oblasti džezu a populárnej hudby (konkretizované v cieľoch).

Džez, spirituály, swing, country, šansón, divadlá malých foriem, muzikál, rocková hudba zahraničná aj slovenská

• Zaspievajme si (3 hodiny) Slovenské ľudové piesne

Prierezové témy: Multikultúrna výchova:

téma VYH: Hudba Severnej Ameriky; Hudobníci rôznych dôb; Galéria hudobných skladateľov 20. storočia; Zo suterénu na výslnie; Prekračovanie hraníc; Šansón; Prichádza muzikál; Hviezdy rockovej hudby umelé piesne: Nie sme zlí (Elán); Beatles: Michelle; Holubí dům počúvanie hudby: J. S. Bach: Fúgy d mol; B. Britten: Sprievodca mladého človeka....; A. Schőnberg: Ten, ktorý prežil Varšavu; Rhapsody In Blue; Američan v Paríži; Lloyd Weber: Evita

Multimediálna výchova: téma VYH: Klasicizmus; Barok; Galéria hudobných skladateľov 20. storočia; Džez; Osvobozené divadlo; Semafor

Osobnostný a sociálny rozvoj: téma VYH: Klasicizmus; Barok; Stredovek; Tanec a hudba; Modus; Hudobníci rôznych dôb; Hudobné nástroje rôznych dôb; Zakladatelia modernej slovenskej hudby; Galéria hudobných skladateľov 20. storočia; Džez; Zo suterénu na výslnie; Prekračovanie hraníc; Šansón; Osvobozené divadlo; Semafor; Prichádza muzikál; Vznik a vývoj rockovej hudby; Slovenská a česká rocková hudba; Záverečné zhrnutie učiva počúvanie hudby: A. Schőnberg: Ten, ktorý prežil Varšavu; Rhapsody In Blue; Američan v Paríži; J. Strauss: operety

Enviromentálna výchova: téma VYH: Tanec a hudba; Záverečné zhrnutie učiva, ľudové piesne: Horela lipka, horela; Na Kráľovej holi umelé piesne: Ruža z Texasu; Červená rieka; A. Brezovský: Kreslím si ružu; Holubí dům počúvanie hudby: J. Haydn: Symfónia Medveď; P. I. Čajkovskij: Labutie jazero; A Schőnberg: Ten, ktorý prežil Varšavu; A. Moyzes:Dolu Váhom; G. Dusík: Rodný môj kraj

Ochrana života a zdravia: ľudové piesne: Horela lipka, horela, počúvanie hudby: E. Suchoň: Krútňava

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: ľudové piesne: Na Kráľovej holi, Pod tým naším okienečkom; Horela lipka, horela; To tá Heľpa

Tvorba projektov a prezentačné zručnosti: téma VYH: Galéria hudobných skladateľov 20. Storočia; Džez vo svete – svet v džeze

Výchova k manželstvu a rodičovstvu: ľudové piesne: Horela lipka, horela 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov: – skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, – zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania

rolí,

70

– Špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia,

– Slovné metódy: rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie, spev, – Demonštračné metódy: percepcia hudby, sledovanie vystúpení pomocou IKT,

návšteva hudobných podujatí, besedy, – Praktické metódy: nácvik spevu, rytmizácie a pohybových zručností.

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Hudobná výchova pre 9. ročník, autori Prof. PhDr. Eva Langsteinová, CSc. a doc. Mgr. Belo Felix, PhD

• Zborníky piesní z regiónu Gemer • Internet (you tube)

6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie

žiakov základnej školy č.:2011-3121/12824:4-921 s účinnosťou od 1. mája 2011

Predmet HUV je klasifikovaný na vysvedčení známkami: 1 – výborný, 2 – chválitebný,

3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. Výchova umením 9. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu. Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia. Zámerom tohto predmetu je optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých činností a omunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby sa umenie stalo imanentnou súčasťou života žiakov.

Predmet Výchova umením je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ISCED2, v ktorom je zaradený do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra. Jeho

71

obsahovúnáplň a edukačné zameranie vypracoval Štátny pedagogický ústav.Obsah učiva 9. ročníka základnej školy je rozdelený do štyroch tematických celkov a siedmich tematických okruhov. Tieto sú rozpracované na edukačné témy, pričom ku každej sú odporúčané ukážky a východiskový materiál, ako aj samotný realizačný proces a edukačný výstup. Výtvarné a hudobné umenie tvoria základ obsahu predmetu, pričom nechýbajú ani prvky literárneho a dramatického umenia, architektúry, dizajnu či filmu. Kvôli záujmovej rôznorodosti cieľovej skupiny sú do tohto výchovno- vzdelávacieho programu zaradené aj informácie a praktické zručnosti z iných predmetov štátneho vzdelávacie programu, ako napríklad matematika, chémia, fyzika, ekológia, biológia, história, informatika a iné. S cieľom poskytnúť žiakom ucelený pohľad na riešený problém je v predmete Výchova umením využívanie poznatkov z rôznych vedných disciplín štandardným postupom. Neoddeliteľnou súčasťou predmetu Výchova umením je využívanie informačno-komunikačných technológií (ďalej IKT). Hlavným zámerom a súčasne aj prínosom predmetu Výchova umením v 9. ročníku je prostredníctvom metodiky integrovanej estetickej výchovy a alternatívnych metód práce:

• rozvíjať u žiakov kritické myslenie, tvorivosť, vedomosti, zručnosti a postoje v súlade s obsahom predmetu, vzťah k umeniu, citovú a racionálnu stránku osobnosti,

• formovať u žiakov vkusovú, hodnotovú a názorovú orientáciu, • prostredníctvom informácií, analýzy a argumentácie naučiť žiakov

vyhodnocovať informácie z rôznych komunikačných zdrojov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele:

Na základe vedomostí o rôznych druhoch umenia, ktoré žiaci získajú predovšetkým vlastnou činnosťou, nadobudnú schopnosť uplatňovať tieto vedomosti pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel,

• spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela charakterizujúce štýlové znaky historických epoch;

• spoznajú najdôležitejšie vlastnosti vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení, technické postupy, nástroje a médiá;

• na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných, hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku tvorcom a dielam svojej krajiny;

• na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami,

• nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník;

• dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied, geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie,

• dokážu vytvárať projekty, v ktorých budú syntetizovať vlastné i prevzaté • nápady z jednotlivých umeleckých oblastí v intenciách polyestetickej

výchovy. Socioafektívne ciele:

72

• prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu prekonať svoj egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní svojich vlastných názorov a postojov (asertivita);

• uprednostňovať autentické tvorivé riešenia nielen pri vnímaní umeleckých diel, ale aj pri vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a pri vnímaní umeleckých diel;

• bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr,

• prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadajú v ich tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život,

• získajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie, propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov,

• chápu umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

Psychomotorické ciele: • na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať

svoje hudobné, výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch;

• dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak, aby prostredníctvom nich vedeli vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak komunikovať s okolitým svetom;

• osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih, úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov, vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.).


Obsah predmetu Výchova umením pre 9. ročník základných škôl je vypracovaný tak, aby bol v súlade s požiadavkami Štátneho pedagogického ústavu. Ku každému tematickému okruhu je vytvorená minimálne jedna vyučovacia hodina. Obsahy tematických celkov a tematických okruhov sa v rámci vyučovacích hodín navzájom prelínajú a vytvárajú homogénny celok.

Jednotlivé námety a ich spracovanie sú výsledkom vlastného tvorivého prístupu autorov metodických materiálov pre učiteľov. Každá modelová vyučovacia hodina je koncepčne pripravená tak, aby bola pre učiteľa osobnou prípravou. Dôležitou pomôckou sú aj pracovné materiály pre žiakov, ktoré obsahujú konkrétny súbor úloh. Tieto dopĺňajú jednotlivé etapy vyučovacích hodín a súčasne podporujú aktívnu a tvorivú činnosť žiakov. Učitelia ich nemusia realizovať v ponúknutej verzii, môžu sa nimi len inšpirovať, alebo si vytvoriť vlastné.

• Podnety umenia (10 hodín), podnety VU, podnety hudby, • Prieniky umenia a vedy (6 hodín), výtvarné reakcie na témy, hudba

a príroda,človek voči prírode – príroda ako partner človeka • Populárna kultúra (10 hodín), umenie gýč, vzory a vlastná tvár • Komplexné projekty (7 hodín), spoločný interdisciplinárny projekt skupiny

Prierezové témy: 1. MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

73

Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

• Príbeh postavy z portrétu • Poznáš originál? • Kto sú naši susedia? • Keď obrazy ožijú... • Umelecké laboratórium • Tetovanie • Vlasy - koruna krásy • Purizmus • Triedne tablo 2. MEDIÁLNA VÝCHOVA

Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú).

• Krátky filmový klip • Umenie a gýč • Kto sú naši susedia? • Morfing • Umelecké laboratórium • Vlasy - koruna krásy • Dnes som hviezdou ja • Poznáš originál? 3. OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).

• Stromy • Krátky filmový klip • Príbeh postavy z portrétu • Poznáš originál? • Kto sú naši susedia? • Keď obrazy ožijú... • Morfing • Umelecké laboratórium

74

• Tetovanie • Vlasy - koruna krásy • Dnes som hviezdou ja • Purizmus • Triedne tablo 4. ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

5. DOPRAVNÁ VÝCHOVA - VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný

pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

6. OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom

priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Stromy • Tetovanie • Vlasy - koruna krásy • Dnes som hviezdou ja • Purizmus. 7. TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Pargumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

• Krátky filmový klip • Príbeh postavy z portrétu • Kto sú naši susedia? • Keď obrazy ožijú... • Morfing • Umelecké laboratórium • Tetovanie • Vlasy - koruna krásy • Dnes som hviezdou ja • Purizmus • Triedne tablo


Metodika integrovanej estetickej výchovy uprednostňuje netradičné metódy práce na vyučovacích hodinách. Ponúka však pedagógom možnosť využívať všetky

75

známe metódy tak, aby boli naplnené stanovené ciele. Dôraz sa kladie hlavne na tie, ktoré rozvíjajú kritické myslenie a stimulujú zážitkovú formu vyučovania založenú na aktívnej a tvorivej činnosti žiakov. Výber metód prebieha v súlade so zásadami, aby všetky zložky tvorili jednoliaty celok. Zásady, ktoré je potrebné dodržiavať vo výchovno-vzdelávacom procese: zásada primeranosti, názornosti, aktivity, praktickej a tvorivej činnosti, cieľavedomosti, zásada spojenia teórie s praxou. 5. UČEBNÉ ZDROJE Štátny vzdelávací program – príloha ISCED 2. Štátny pedagogický ústav, 2009, www.statpedu.sk Hauser, J.: Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie. 2008, www.minedu.sk Učebné osnovy Výtvarná výchova pre 5.-9.ročník ZŠ, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 3.4.1997 č.1640/1997 – 151 s platnosťou od 1.9.1997 6. HODNOTENIE PREDMETU

V procese hodnotenia v predmete Výchova umením pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Zohľadňujeme jeho individuálne danosti, talent, schopnosti a zručnosti. Vzhľadom na to, že dôležité miesto v rozvoji osobnosti žiaka zastáva rodina, berieme do úvahy aj sociálne prostredie, z ktorého žiak pochádza. Prospech žiaka sa v predmete Výchova umením klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získavame týmito metódami, formami a prostriedkami:

a) sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosť na vyučovanie, b) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, c) rozhovormi so žiakom, d) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka, e) uplatňujeme metódy menej riadené, napr. sebahodnotenie, referát, súbor prác vypovedajúci o jeho výkone a pod.4

Hodnotíme: aktívnu prácu žiaka na vyučovacích hodinách, t. j. realizovanie zadaných individuálnych aj kolektívnych úloh, aktívny prístup k riešeniu zadaných problémov, prezentovanie vlastných vedomostí, názorov a postojov, zručnosť, tvorivosť, snaživosť, záujem o predmet, kvalitu prezentovaných výstupov a pod. Súčasťou hodnotenia žiaka je aj pribežné slovné hodnotenie a pochvala.

Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 9. ročník ( dievčatá ) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

http://www.minedu.sk

76

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Učebné kompetencie Interpersonálne kompetencie

Postojové kompetencie 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

- Testovanie – 8 hodín - Atletika – 10 hodín - Volejbal – 10 hodín - Futbal – 9 hodín - Gymnastika – 20 hodín - Basketbal – 10 hodín - Florbal – 10 hodín - Ringo – 10 hodín - Hádzaná – 12 hodín

KOMPETENCIE Pohybové kompetencie § Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne

pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. § Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na

udržanie a zlepšenie zdravia. § Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných

odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. Kognitívne kompetencie § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom

režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti.

77

§ Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného charakteru.

§ Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti

a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus. Komunikačné kompetencie § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový

výkon i ako prevenciu pred zranením. Interpersonálne kompetencie § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. § Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať

kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. § Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

Prierezové témy: Osobnostný a sociálny rozvoj

1. Osobnostný rozvoj 1.1 Rozvoj poznávacích schopností 1.2 Sebapoznanie a sebaprijatie 1.3 Sebaregulácia a sebaorganizácia 1.4 Psychohygiena 1.5 Kreativita 2. Sociálny rozvoj 2.1 Spoznávanie ľudí 2.2 Medziľudské vzťahy 2.3 Komunikácia 2.4 Kooperácia a kompetencia 3. Morálny rozvoj 3.1 Riešenie problémov a rozhodovanie 3.2 Hodnoty, postoje, praktická etika

78

Multikultúrna výchova 1. Kultúrna diferenciácia 2. Ľudské vzťahy 3. Etnický pôvod 4. Multikulturalita 5. Princíp sociálneho zmieru a solidarity Environmentálna výchova 1. Ekosystémy 2. Základné podmienky života 3. Ľudské aktivity a problémy životného prostredia 4. Vzťah človeka k prostrediu 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Skupinové metódy, výklad, opis, demonštrácia, nácvik, hodiny nácvičné, opakovacie, hodiny zápasové, hravé metódy. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet. Obrazový materiál, ukážky a výklad vyučujúcej. 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov, c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor.

79

(4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

(6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne. Telesná a športová výchova 9. ročník ( chlapci ) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie

80

Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Učebné kompetencie Interpersonálne kompetencie Postojové kompetencie


- Testovanie 4 hodiny - Atletika 14 hodín - Volejbal 10 hodín - Futbal 36 hodín - Gymnastika 12 hodín - Basketbal 12 hodín - Florbal 12 hodín

Tenis 4 hodiny KOMPETENCIE

Pohybové kompetencie § Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne

pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. § Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na

udržanie a zlepšenie zdravia. § Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných

odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. Kognitívne kompetencie § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom

režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti. § Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. § Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti

a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus. Komunikačné kompetencie § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový

výkon i ako prevenciu pred zranením.

81

Interpersonálne kompetencie § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. § Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať

kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. § Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

Prierezové témy: Osobnostný a sociálny rozvoj

1. Osobnostný rozvoj 1.1 Rozvoj poznávacích schopností 1.2 Sebapoznanie a sebaprijatie 1.3 Sebaregulácia a sebaorganizácia 1.4 Psychohygiena 1.5 Kreativita 2. Sociálny rozvoj 2.1 Spoznávanie ľudí 2.2 Medziľudské vzťahy 2.3 Komunikácia 2.4 Kooperácia a kompetencia 3. Morálny rozvoj 3.1 Riešenie problémov a rozhodovanie 3.2 Hodnoty, postoje, praktická etika

Multikultúrna výchova 1. Kultúrna diferenciácia 2. Ľudské vzťahy 3. Etnický pôvod 4. Multikulturalita 5. Princíp sociálneho zmieru a solidarity Environmentálna výchova 1. Ekosystémy 2. Základné podmienky života 3. Ľudské aktivity a problémy životného prostredia 4. Vzťah človeka k prostrediu 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Hodiny členiť na nácvičné nácvičné/opakovacie a na hodiny zápasové. Teoretické poznatky svojovať priebežne vo vyučovacích hodinách. Výklad, opis, demonštrácia, nácvik, individuálny prístup 5. UČEBNÉ ZDROJE

82

Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky a výklad vyučujúceho.

1. L.Kačáni: Tréning vo futbale, 2. L. Kačáni: Herná príprava a prax vo futbale, 3. Š.Adamčák – R. Kollár: Základy športových hier, 4. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, 5. Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl

Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy 6. HODNOTENIE PREDMETU



• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka (1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov, c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. (4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor.

83

(5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor. (6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.

Osnovy vyučovacích predmetov pre 9 rocnik · opakovanie 9.ročníka Ø Kontrolné písomné slohové práce (2): 1.úvaha 2.štrukturovaný/ úradný životopis Nové témy v 9.

Documents