ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ …crzp.uniag.sk/Prace/2011/A/9D1F7098E85A4D57B0AF26EDE1A4BB4… · OEZ pomocou zvolenej aktivity LMS Moodle. Spracoval som

Slovenská poľnohospodárska univerzita

v nitre

TECHNICKÁ FAKULTA

2118116

ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ

ENERGETICKÉ ZDROJE“

2011 Juraj Andraščík, Bc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita

v nitre

TECHNICKÁ FAKULTA

ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ

ENERGETICKÉ ZDROJE“

Diplomová práca

Študijný program:

2386800 Spoľahlivosť a bezpečnosť technických

systémov

Študijný odbor: Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra elektrotechniky, automatizácie a

informatiky

Školiteľ: doc.Ing. Zuzana Palková, PhD.

Nitra, 2011 Juraj Andraščík, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Juraj Andraščík vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému

„ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ

ZDROJE“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 20. marca 2011

Juraj Andraščík

Touto cestou sa chcem poďakovať doc. Ing. Zuzane Palkovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

diplomovej práce.

Abstrakt

Diplomová práca je zameraná na vyuţitie informačných technológií vo

vzdelávacom procese. V teoretickej časti som sa venoval podaniu základných

informácií o Internete a vyuţitiu Internetových aplikácii . Ďalej som rozobral pojem

e-learning, jeho podrobnú charakteristiku a snaţil som sa objasniť výhody

a nevýhody e-learningového vzdelávania. V praktickej časti som sa konkrétne

zameral na systém LMS Moodle, jeho typológiu, vlastnosti a objasnil som výhody

a nevýhody práce v prostredí LMS Moodle. Následne som popísal jednotlivé

moduly aktivít a charakterizoval som existujúce systémy na tvorbu a správu on line

modulov. Vo vlastnej práci som rozobral princípy aktivity Wiki, objasnil som

jednotlivé kroky pri tvorbe Wiki stránok a Wiki slov. Praktickým výsledkom mojej

práce je vytvorenie on-line aplikácie v prostredí LMS Moodle, ktorá bude slúţiť ako

študijná pomôcka pri výučbe obnoviteľných zdrojov energie.

Kľúčové slová:

Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ

Abstrakt

Die Diplomarbeit richtet sich auf die Ausnutzung von

Informationstechnologien im Bildungsgang. In dem theoretischen Teil presentiere

ich Grundinformationen über Internet und ich widme mich der Ausnutzung der

Internetaplikationen. Weiter analysiere ich der Ausdruck e-learning, gebe seine

ausführliche Charakteristik und kläre Vorteile und Nachteile. In dem praktischen

Teil orientiere ich mich an das LMS Moodle-System, seine Typologie,

Eigenschaften und erkläre Vorteile und Nachteile der Arbeit im Bereich LMS

Moodle. Anschliesend beschreibe ich einzelne Module von Aktivitäten und

charakterisiere die bestehende Systeme für die Bildung und Verwaltung der on-line

Module. In der Arbeit rescherschiere ich die Prinzipien der WIKI - Aktivität,

erkläre einzelne Schritte der Bildung der Wiki – Seiten und Wiki – Wörter. Das

praktische Resultat meiner Diplomarbeit besteht in der on-line Aplikation im

Bereich LMS Moodle, die als Hilfsmittel bei dem Unterweisung der erneuerbaren

Energiequellen dienen wird.

Schlüsselwörter:

Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ

Obsah

Úvod. .............................................................................................................................. 12

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 14

1.1. Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných technológiách 14

1.2. Internet ............................................................................................................ 15

1.2.1. História internetu ...................................................................................... 17

1.2.2. Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní ............................................... 18

1.2.3. Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti ........................................... 19

1.2.4 Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní.................................................21

1.3. Charakteristika nových foriem vzdelávania ...................................................... 21

1.4. E-learning ........................................................................................................ 24

1.4.1. Čo je e-learning ........................................................................................ 24

1.4.1.1. Charakteristika e-learningu ................................................................ 25

1.4.2. Stručná história e-learningu ...................................................................... 27

1.4.3. Komu je e-learning určený? ...................................................................... 28

1.4.4. Vzťah e-learningu a klasickej výučby ....................................................... 29

1.4.5. Prečo e-learning ....................................................................................... 30

1.4.6. Výhody a nevýhody e-learningu ............................................................... 31

1.4.7. Druhy e-learningu .................................................................................... 33

1.4.8. Budúcnosť e-learningu ............................................................................. 34

2. Cieľ práce ............................................................................................................... 36

3. Metodika práce ....................................................................................................... 37

4. Vlastná práca .......................................................................................................... 38

4.1. LMS ................................................................................................................ 38

4.1.1 CMS ........................................................................................................ 38

4.1.2 LCMS ...................................................................................................... 38

4.1.3 Vzťahy LMS a LCMS .............................................................................. 39

4.1.4 Charakteristické črty LMS ........................................................................ 39

4.1.5 Funkcie LMS ........................................................................................... 40

4.1.6 Platformy LMS.............................................................................................40

4.1.7 Porovnanie vlastností LMS systémov..........................................................48

5. LMS Moodle ........................................................................................................... 49

5.1. Vymedzenie pojmu ........................................................................................ 49

5.2 Prečo LMS Moodle – nevýhody a výhody ......................................... 50

5.3 Vlastnosti LMS Moodle ..................................................................... 51

5.4 Moduly aktivít ................................................................................... 51

5.4.1 Anketa ........................................................................................... 52

5.4.2 Chat ............................................................................................... 52

5.4.3 Fórum ............................................................................................ 53

5.4.4 Kniha............................................................................................... 5

5.4.5 Prednáška ...................................................................................... 54

5.4.6 Prieskum ....................................................................................... 55

5.4.7 Písomná práca ............................................................................... 56

5.4.8 Slovník .......................................................................................... 57

5.4.9 Test .............................................................................................. 58

5.4.10 Tvorivá dieľňa .............................................................................. 59

5.4.11 Wiki ............................................................................................. 60

5.4.12 Zadanie ......................................................................................... 61

6. Aktivita Wiki ............................................................................................................ 61

6.1 Vytvorenie Wiki v LMS Moodle........................................................ 62

6.2 Vytvorenie Wiki stránok .................................................................... 64

6.3 Tvorba Wiki slov ............................................................................... 66

6.4 Ďaľšie moţnosti stránok Wiki ............................................................ 66

5. Záver ....................................................................................................................... 68

6. Pouţitá literatúra ...................................................................................................... 69

7. Prílohy ..................................................................................................................... 72

8

Zoznam ilustrácií

Obr. 1. : Ukáţka virtuálnej triedy 24

Obr. 2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu 26

Obr. 3. : Prostredie LMS systému eDoceo 40

Obr. 4. : Prostredie LMS systému uLern 44

Obr. 5. : Prostredie LMS systému WebCT 45

Obr. 6. : Prostredie LMS systému LMS EDEN 46

Obr. 7. : Prostredie LMS systému EKP 47

Obr. 8. : logo LMS Moodle 48

Obr. 9. : Štatistika vyuţívania Moodle.org 50

Obr. 10. : Ukáţka vytvorenej ankety 51

Obr. 11. : Okno chatovacej miestnosti 52

Obr. 12. : Dostupné diskusné fóra 53

Obr. 13. : Zobrazenie navigačného stromu Prednášky 54

Obr. 14. : Vytvorenie nového prieskumu 55

Obr. 15. : Ukáţka vytvorenej Písomnej práce 56

Obr. 16. : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť 57

Obr. 17. : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť 57

Obr. 18. : Príklad vytvoreného testu 58

Obr. 19. : Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami 58

Obr. 20. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť 59

Obr. 21. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť 60

Obr. 22. : Aktivita Zadanie v LMS Moodle 61

Obr. 23. : Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org 61

Obr. 24. : Vytvorenie novej Wiki 63

Obr. 25. : Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom 64

Obr. 26. : Ukáţka formátovacích ikon 65

Obr. 27. : Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek 65

Obr. 28. : Roletové menu Wiki odkazov 66

9

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1. : Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania 22

Tabuľka 2. : Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki 47

Graf 1. : Grafické znázornenie aktívnych uţívateľov internetu 62

10

Zoznam skratiek a značiek

Práca zahŕňa problematiku vyuţívania LMS Moodle a jeho jednotlivých aktivít

v procese výučby. Primárne je zameraná na vyuţitie aktivity Wiki pri výučbe

obnoviteľných energetrických zdrojov.

Väčšina pojmov je vysvetlená priamo v texte, ostatné skratky pouţívané v práci

sú vysvetlené tu:

CMS (Content Management System) – systém na správu obsahu dokumentov,

najčastejšie je to web aplikácia na organizáciu web stránok a webu.

E-learning - alebo e-vzdelávanie – vzdelávanie s podporou IKT, alebo vzdelávanie

podávané prostriedkami IKT.

HTML - Hypertext Markup Language – jazyk pre tvorbu WWW stránok

Chat - sluţba umoţňujúca písomnú alebo hlasovú (Voice Chat) komunikáciu

prostredníctvom počítačovej siete dvojici alebo skupine ľudí.

IKT – informačno-komunikačné technológie

Infovek - projekt, ktorý má pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre ţivot a

uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia, zavádzaním Internetu

do čo najväčšieho počtu základných a stredných škôl.

Internet - globálna rozľahlá počítačová sieť, umoţňujúca komunikáciu a prenos

informácií prakticky po celom svete.

Intranet - lokálna počítačová sieť vyuţívajúca technológie Internetu.

IP- Internet Protocol je dátovo orientovaný komunikačný protokol sieťovej vrstvy

pouţívaný zdrojovým a cieľovým strojom na výmenu dát sieťou.

LAN - Local Area Network – lokálna počítačová sieť.

LMS (Learning Management System) – aplikácia na administratívu a organizáciu

výučby v rámci e-vzdelávania.

MAN - Metropolitan Area Network – mestská počítačová sieť.

OEZ – obnoviteľné energetické zdroje

Off-line - práca na počítači bez pripojenia na počítačovú sieť.

On-line - práca na počítači s pripojením na počítačovú sieť.

TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) – prvé definované

protokoly, na ktorých je postavený systém Internet.

WAN - Wide Area Network – rozľahlá počítačová sieť.

WWW, web - World Wide Web – doslova „svetovo rozšírená pavučina“, názov

pouţívaný pre globálnu hypertextovú a multimediálnu internetovú informačnú

sluţbu.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Komunika%C4%8Dn%C3%BD_protokol

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sie%C5%A5ov%C3%A1_vrstva&action=edit&redlink=1

11

Úvod

Niet pochýb o tom, ţe pre človeka modernej doby majú informačné

a komunikačné technológie obrovský význam. Spoločnosť je obklopená

nespočetným mnoţstvom dát a informácie spolu so znalosťami sa stávajú čím ďalej,

tým dôleţitejšie a drahšie. Alvin a Heidi Tofflerovci priniesli svetu koncept

civilizačných vĺn, ktorý v skratke hovorí o tom, ţe po poľnohospodárskej a

priemyselnej vlne prichádza tretia, informačná vlna, v ktorej hybnou silou

hospodárskeho ţivota nebude pôda, ani stroje a zariadenia, ale myšlienky, poznatky

a komunikácia.

Ľudia hľadajúci informácie dnes uţ nemusia chodiť do kniţnice, zháňať

útrţky z novín ani nikam cestovať. Moderná technika umoţňuje oveľa jednoduchší

prístup k informáciám prostredníctvom celosvetovej siete – internet, ktorý nazval

Bill Gates informačná diaľnica. Vo svojej knihe Informačná diaľnica (The Road

Ahead) Gates okrem iného píše, ţe uţ veľkí pedagógovia dobre vedeli, ţe

vzdelávanie nezískame len v škole pod dohľadom pedagóga. V dnešnej dobe nie je

jednoduché uspokojiť svoju zvedavosť a dopátrať sa k potrebnej informácii.

Informačné technológie a špeciálne internet nám však poskytuje prístup

k neoceniteľnému bohatstvu informácií, ktoré sú nám k dispozícii v podstate

kdekoľvek a kedykoľvek. Internet nám umoţňuje vstup do sveta prepleteného

informačnými technológiami, kde úspech často závisí od mnoţstva kvalitných

informácií a znalostí. Nie nadarmo sa vraví, ţe ţijeme v informačnom veku, kde

správna informácia má cenu zlata.

Jednou z moţností prispôsobenia sa rýchlemu trendu je neustále vzdelávanie

sa, podpora rôznych vzdelávacích aktivít a rozvoj manaţmentu znalostí (knowledge

management). Hromadeniu tzv. intelektuálneho kapitálu jednotlivcov i organizácii

sa dá výrazne napomôcť systematickým zbieraním, zhromaţďovaním, triedením

a uchovávaním relevantných informácii.

Dnes sa okrem škôl zaoberajú vzdelávaním aj mnohé inštitúcie a firmy,

u ktorých je to často veľmi dôleţitá súčasť stratégie správneho fungovania

a napredovania. Jednou zo súčastí informačno– technologického vzdelávania vo

vzdelávacích inštitúciách, školách ale aj vo firmách je e-learning. Táto pomerne

nová vzdelávacia metóda ponúka veľa moţností. Učiteľ či skoliteľ vďaka e-

learningu môţe urýchliť a zefektívniť svoju prípravu, podobne sa však môţu

12

pripravovať aj ţiaci. Počas krátkej doby môţe učiteľ pre ţiakov pripraviť

audiovizuálnu prezentáciu a to za pouţitia videí, obrázkov a fotografií, môţe tieţ

vyuţiť animované grafiky pre názornejší efekt a študentov vybaviť uţitočnými

odkazmi na informačné servery, kde môţu k danej látke získať viac informácií. To

je len zopár príkladov vyuţitia e-learningu. Potenciál tohto systému je naozaj veľký.

Na tvorbu e-learningového kurzu je potrebné vyuţiť kvalitný softvér. Jednou

z najjednoduchších a najlacnejších moţností je pouţitie voľne šíriteľného softvéru

LMS Moodle. Cieľom mojej práce je predstaviť LMS Moodle, jeho súčasti,

pracovné prostredie a neposlednom rade jeho aplikovanie pri tvorbe e-

learningových kurzov.

Ťaţiskovou témou tejto práce je popísanie moţností vyuţitia e-

learningového kurzu vytvoreného v LMS Moodle a spracovanie časti problematiky

OEZ pomocou zvolenej aktivity LMS Moodle. Spracoval som problematiku OEZ

pomocou aktivity Wiki. Tento modul je určený všetkým tým, ktorý sa chcú,

prípadne musia, dozvedieť základné informácie o tejto aktuálnej enviromentálnej

téme, ktorou nepopierateľne obnoviteľné zdroje energie sú. Modul má uplatnenie

v oblasti školstva i vzdelávania pracujúcich, ktorých sa problematika obnoviteľných

zdrojov priamo či nepriamo týka. Informácie, ktoré poskytuje tento modul však

môţu byť uţitočné i pri samovzdelávaní a enviromentálnej osvete jednotlivcov.

13

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1. Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných

technológiách

Súčasná doba technického pokroku, neustáleho toku nových informácií a

rýchlo sa meniaceho prostredia moderného sveta vytvára tlak na zmeny nielen

v obsahu vzdelávania, ale i na jeho organizáciu a metódy sprístupňovania

poznatkov. Vo svete, v ktorom sa výrobky, sluţby a informácie rýchlo menia, musia

ľudia chtiac či nechtiac svoje vedomosti a zručnosti neustále aktualizovať a rozvíjať.

Je nutnosťou, aby sa aj vzdelávacie aktivity vyvíjali a neustále zlepšovali. Najväčšiu

nádej na úspech má fúzia vzdelávania on-line s tradičnými formami učenia.

Vzhľadom na neustále sa rozširujúce mnoţstvo informačných zdrojov je orientácia

v nich stále náročnejšia. Tu sa otvárajú moţnosti podporiť informácie poskytované

učiteľom informačno-komunikačnými technológiami (IKT).

Vývoj IKT vo svojej hardvérovej a softvérovej podobe prebieha tak

neskutočne rýchlo, ţe sledovanie len ich technických moţností dáva riadne „zabrať“

aj odborníkom, profesionálom v úzko vymedzenej oblasti, nieto v celej šírke

„záberu“ prostriedkov IKT. Tento fakt spôsobuje, ţe ich súčasné vyuţívanie vo

vzdelávaní predstavuje len nepatrný zlomok nimi ponúkaných moţností. Vo

všeobecnosti moţno povedať, ţe problematika informatizácie spoločnosti,

zavádzanie informačných systémov, ďalšie komunikačné technológie, high tech,

nové softvérové programy sú témou uţ kaţdodennou, sú dokonca témou takmer

ústrednou, pretoţe sa týkajú vari kaţdého a všetkého.

Osobitnú pozornosť v súvislosti so zavádzaním informačných systémov a

internetu je venovaná vzdelávaniu, školstvu a čomu výstiţne hovoríme vzdelanostná

ekonomika. IKT a Internet otvorili úplne novú cestu vzdelávania pre rôzne

inštitúcie, nielen edukačné a akademické, ale aj marketingové, ktoré sa nachádzajú

na rôznych miestach, v rôznych štátoch, kontinentoch.

Znalostná ekonomika je naliehavou témou, pretoţe oslovuje priamo

budúcnosť: od výchovy, vzdelania aţ po finálne produkty sa práca s IT a výstupy

z týchto aktivít stávajú kľúčovým smerovaním spoločnosti. Európska komisia

vyhlásila ešte v roku 1996 akčný plán Learning in the Information Society (Učenie

14

sa v informačnej spoločnosti). Prejavila tým politické odhodlanie členských štátov

EÚ začleniť IKT do vyučovacieho procesu. K tomuto záväzku sa svojim vstupom

do EÚ v roku 2004 pripojilo aj Slovensko.

Ďalšia etapa vývoja vzdelávania je spojená s intenzívnym vyuţívaním

informácií a komunikačných technológií upoznorňuje na to, ţe „s nástupom IKT sa

otvárajú nové dimenzie vzdelávania, budovanie nového vzťahu učiteľ – ţiak, z

lokálnej školy sa stáva škola globálna, do triedy a školy vstupuje svet a trieda a

škola vstupuje do sveta, vzdelávanie sa stáva prístupným na kaţdom mieste, v

kaţdom čase a pre kaţdého.“ Z uvedeného vyplýva, ţe implementácia IKT do

vyučovacieho procesu je témou aktuálnou a prioritnou.

1.2. Internet

Slovo Internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks -

prepojené siete.

Internet hovorovo net alebo sieť je celosvetový systém vzájomne

prepojených počítačových sietí. Umoţňuje prenos dát prostredníctvom paketov za

pouţitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov,

ktoré určujú akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.

O Internete sa dá povedať, ţe je to sieť globálna, celosvetovo rozšírená. Dnes

uţ snáď neexistuje v modernom svete miesto, kde by nebola dostupná nejaká forma

pripojenia k Internetu. Internet ako počítačová sieť je postavený na mnoţstve

menších, lokálnych (LAN) a rozsiahlych (MAN, WAN) počítačových sieťach, ktoré

sú navzájom poprepájané.

Doterajší vývoj Internetu priniesol obrovské mnoţstvo informácií,

spoľahlivosť a veľké mnoţstvo spôsobov vyuţitia. Internet, tak ako ho poznáme

dnes, sa začal dostávať do povedomia verejnosti aţ v deväťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia. Technológie ako TCP/IP, WWW a E-mail sa stali

nevyhnutnými súčasťami softvérového vybavenia súčasnej výpočtovej techniky

a dostávajú sa aj na ďalšie miesta v beţnom ţivote, školstvo nevynímajúc.

Elektronická pošta, rôzne komunikačné servery (chaty) a mnohé ďalšie

spôsoby komunikácie prostredníctvom Internetu môţu pomôcť pedagógom

15

vyučujúcim predmety informatiky a výpočtovej techniky, aby svojim študentom

priblíţili počítače ako beţnú súčasť dneška. Internet je pre kaţdého študenta

nezanedbateľným zdrojom informácií, ba dokonca by sa dalo tvrdiť, ţe v súčasnosti

dokáţe jedine Internet, konkrétne sluţba WWW, poskytnúť najväčší rozsah a

dostupnosť aktuálnych aj historických informácií z rôznych oblastí.

Vďaka Internetovému výskumu zaloţenému na vyhľadávaní pomocou

kľúčových slov za pomoci katalógových vyhľadávacích sluţieb ako sú napríklad

http://www.zoznam.sk, http://www.seznam.cz (pre vyhľadávanie informácií v

slovenskom a českom jazyku, na Slovenskom a Českom webe) alebo

http://www.yahoo.com, http://www.google.com (pre vyhľadávanie v anglickom

jazyku, prakticky na celom svete), majú milióny ľudí na celom svete jednoduchý

a okamţitý prístup k širokému a rozličnému spektru informácii. V porovnaní

s encyklopédiami a tradičnými kniţnicami umoţnil Internet náhlu extrémnu

decentralizáciu informácií a údajov.

Z toho vyplýva, ţe v súčasnosti je pre pedagóga aj pre študenta priam

nevyhnutné, aby mali moţnosť dostať sa na Internet a pracovať s ním. Dá sa

povedať, ţe študent bez Internetu je vo veľkej nevýhode voči tým študentom, ktorí

prístup k Internetu majú.

Našťastie dnes existujú projekty, ktoré podporujú prenikanie Internetu do

škôl. Jedným z takýchto projektov je projekt INFOVEK. Projekt Infovek bol prvým

projektom na území Slovenska, ktorý sa koncepčne zaoberal výhradne

implementáciou IKT do vyučovacieho procesu. špecifikom tohto projektu bolo, ţe

nešlo o iniciatívu vlády, ale aktívnych jednotlivcov na čele s prezidentom Asociácie

projektu Infovek, Petrom Sýkorom. Za začiatok tohto projektu môţeme povaţovať

Konferenciu Infovek 1999, na ktorej bola predstavená vízia projektu. Ako sa píše v

samotnej vízií „Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na

Slovensku pre ţivot a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti . , ...,Priestorom, kde

sa táto príprava musí odohrávať je škola, ..., musí sa prostredníctvom informačných

a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu

tretieho tisícročia.“ V rámci tohto projektu bolo do Internetu pripojených 540

základných a stredných škôl. Slovenské telekomunikácie ako jeden z garantov tohto

projektu pripojil na Internet ďalších 2800 základných a stredných škôl

16

prostredníctvom ISDN technológie, pričom kompletné hardvérové vybavenie

potrebné pre toto pripojenie dostali školy zdarma. (http://sk.wikipedia.org)

Internet je nesporne fenoménom súčasnej doby pričom ponúka veľkú škálu

moţností na efektívne vyuţívanie jeho sluţieb. Z pohľadu nášho objektu skúmania,

teda vyuţitia vo vzdelávacích procesoch, je Internet oblasťou skrývajúcou veľa

rezerv.

1.2.1. História Internetu

Začiatky vzniku internetu siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia do

USA. V tom čase na základe spolupráce počítačových firiem hlavne IBM a Digital a

výskumníkov z amerických univerzít a výskumných laboratórií vzniklo prvé vzájomné

prepojenie číslicových počítačov, realizujúce komunikáciu počítačov a ich pouţívateľov

prostredníctvom telefónnych liniek. V roku 1969 bolo nadviazané prvé spojenie medzi

počítačmi v americkej sieti ARPANET, ktorá mala slúţiť hlavne pre potreby americkej

armády, vznikli prvé uzly siete. V tom čase sa k počítačom prepojeným v americkej

sieti ARPANET pripojili počítače University College z Londýna ako aj nórska

Kráľovská radarová spoločnosť. Postupne sa k nej pripájali podobné európske siete s

názvami EUNET a EARN, japonská sieť JUNET a britská JANET. Samotný názov

internet sa v súčasnom význame objavil v roku 1982.

(http://www.slovakia.culturalprofiles.net)

Ďalšie dôležité roky histórie Internetu:

1.januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný protokol z NCP na TCP/IP

a vznikol Internet ako ho poznáme dnes.

V roku 1986 bola vybudovaná sieť NSFNet (National Science Foundation),

dovtedy samostatne existujúce siete Usenet a Bitnet boli integrované do

Internetu.

Prelomovým rokom bol rok 1989, kedy Tim Berners-Lee vo výskumnom

stredisku CERN vo Švajčiarsku, vymyslel nový spôsob výmeny informácií.

Prezentoval projekt World Wide Web, ktorý spočíva v tom, ţe u pouţívateľa

http://www.slovakia.culturalprofiles.net/

17

beţí v počítači určitý program, ktorý dekóduje dáta zaslané serverom a na

obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z týchto dát dekóduje.

V roku 1993 bola vydaná prvá verzia webového prehliadača (browser) Mosaic,

Na jeho vývoji pracoval študent Marc Andreessen. O rok neskôr uţ ako

spoluzakladateľ NETSCAPE COMMUNICATIONS CORPORATION, ponúkol

na stiahnutie zadarmo prehliadač Netscape Navigator a týmto sa Internet dostal

do povedomia a pouţívania verejnosti. (http://www.pripojsa.sk,

http://www.dinersclub.sk)

1.2.2. Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní

Klasický spôsob výučby zabezpečovaný za pomoci učebníc je nevyhnutné

dopĺňať aj výkladom pedagóga. V oblasti výučby informatiky a výpočtovej

techniky, kde prebieha veľmi rýchly vývoj, sa stávajú mnohé učebnice rýchlo

neaktuálnymi a ich obsah neodráţa súčasný stav výpočtovej techniky, ktorá je k

dispozícii. Veľmi výstiţne sa k téme vyuţitia internetu v edukačnom procese

vyjadril Bill Gates. Podľa neho počítače pripojené na internet a školný intranet

pomôţu učiteľom sledovať prácu svojch študentov a vyhodnocovať ju. Študenti

můţu vyuţívať multimediálne dokumenty, vytvárať svoje odkazy a svoje práce

ukladať na sieti. Učitelia môţu práce svojch študentov zdielať s ostatnými učitelmi.

Gates na inom mieste píše, ţe vďaka internetu môţe zásadne ubudnuť

administratíva vďaka čomu učitel získá čas, ktorý môţe viac venovať práci zo

študentami a ich individuálnym poţiadavkám. (http://www.modernivyucovani.cz )

Oboznámiť študenta s aktuálnym dianím v oblasti OEZ sa môţe zdať

komplikovaným, a preto je nevyhnutné aby si mohol študent takéto vedomosti

doplniť samo štúdiom. V tomto prípade môţe byť vhodným prostriedkom pre

vyučujúceho odporučiť, prípadne priamo počas vyučovania umoţniť ţiakom a

študentom, aby si sami prezreli web stránky venované aktuálnym informáciám zo

sveta OEZ a iných oblastí, ktoré súvisia s témou obnoviteľných zdrojov. To je

priamo moţné doplniť komentárom k vybraným článkom daného webu.

http://www.pripojsa.sk/

http://www.dinersclub.sk/

18

Vhodnými pre tieto účely sú napríklad stránky Internetovej encyklopédie:

http://sk.wikipedia.org, prípadne stránky Fondu pre alternatívne energie:

http://www.seps.sk/zp/fond/index.htm.

Samozrejme, toto nie je jediný spôsob vyuţívania Internetu pre potreby

výučby. Tento progresívny spôsob výučby umoţňuje štúdium väčšiemu mnoţstvu

študentov, vzhľadom k obmedzeným kapacitám pre prezenčnú výučbu na stredných

či vysokých školách a zároveň umoţňuje štúdium z prakticky ktorejkoľvek lokality

Slovenska, či dokonca zo zahraničia. Tento spôsob výučby však vyţaduje

prostriedky a materiály špeciálne prispôsobené pre dištančný spôsob vzdelávania.

Pri súčasnej naliehavosti riešenia energetickej a enviromentálnej krízy je

ţiadúce, aby všetky stredné školy, univerzity či iné vzdelávacie inštitúcie poskytli

svojim študentom relevantné zdroje základných informácii týkajúcich sa OZE. Toto

vedie resp. by malo viesť k čoraz širšiemu zavádzaniu a vyuţívaniu foriem e-

learningu do učebných osnov škôl. Vyuţitie moţností a sluţieb Internetu na

základných a stredných školách je dnes v štádiu rozvoja. Ako uţ bolo spomenuté,

existuje projekt INFOVEK, zásluhou ktorého sa mnoţstvo základných a stredných

škôl pripojilo do Internetu, čo im umoţňuje vyuţívať jeho zdroje a sluţby práve pre

podporu výučby.

Čoraz viac univerzít poskytuje svoje kapacity pre záujemcov o rôzne formy

dištančného vzdelávania aj prostredníctvom Internetu, za pomoci rôznych systémov

pre manaţment výučby, zakúpených či vyvíjaných vlastnými silami.

( http://sk.wikipedia.org)

Vyuţitie Internetových zdrojov moţno rozdeliť na:

prístup k zverejneným materiálom na WWW stránkach prístupných na štúdium aj

pre ţiakov v čase výučby i mimo nej,

moţnosť učiteľom zverejňovať, podľa potreby, vlastné alebo modifikované študijné

materiály a komunikovať so ţiakmi

1.2.3. Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti

Informačná spoločnosť označuje ďalšiu etapu vývoja ľudstva, ktorú je

moţné dosiahnuť uplatnením nových informačno-komunikačných technológií. Pre

oblasť vzdelávania sa v tejto súvislosti začína pouţívať pojem elektronické

http://www.seps.sk/zp/fond/index.htm

19

vzdelávanie. Tento pojem je potrebné rozlišovať v dvoch rovinách: ako technický

systém a ako nový systém vzdelávania. Technický systém e-vzdelávania zahrnuje

všetky potrebné technické prostriedky informačno-komunikačných technológií pre

vzdelávanie, systém vzdelávania a novú technológiu vzdelávania s implementáciou

technického systému. Spoločné pôsobenie obidvoch systémov je základným

predpokladom vytvorenia nového vzdelávania v informačnej spoločnosti.

Vývoj vo svete ukazuje, ţe trend vytvárania novej vzdelávacej formy, e-

vzdelávania, nastúpil a je moţné uviesť nasledujúce dôvody na jeho uplatnenie:

Mnoţstvo informácií, ktoré je potrebné zvládnuť, neustále narastá.

Absorbovanie všetkých informácií prestáva byť vo vzdelávacom procese

dominantným a nahrádza sa rozvíjaním schopnosti učiť sa.

Znalosti získané v škole vystačia na čoraz kratšie časové obdobie, vzniká

potreba kontinuálneho vzdelávania.

Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne

študovanie zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností,

dovoľuje študentovi prechádzať z pasívnej roly do aktívnej.

Konkurenčný tlak, ktorý vytvárajú predovšetkým americké univerzity,

príchod slabších populačných ročníkov a zvyšujúca sa mobilita študentov

začína ohrozovať vysoké školy, ktoré sa bránia zmenám systému

vzdelávania. (http://www.cvtisr.sk)

Graf 1. : grafické znázornenie aktívnych uţívateľov Internetu

20

1.2.4 Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní

Inštruktívny prístup

Za inštruktívne výukové postupy môţeme povaţovať tie, pri ktorých je

študujúci pri práci riadený, vykonáva určité inštrukcie či pracuje podľa vzoru. Sú

dané pevné osnovy a štandardy, pričom sa učiteľ je základným zdrojom informácii

a od ţiakov sa vyţaduje disciplína. Vo výučbe sú situácie, pri ktorých sa bez

inštruktívneho postupu nezaobídeme. Nesmie však príliš prevládať, pretoţe tento

prístup brzdí tvorivosť ţiakov. Práve inštruktívne výukové metódy sa dajú ľahko

podporovať technológiami. Je potrebné najprv získať alebo vytvoriť elektronické

výukové materiály a testy. Kladnou vlastnosťou všetkých počítačových aplikácií je

individuálny výukový proces.

Konštruktívny prístup

Vďaka vývoju vedy v 21. storočí dochádza v oblasti vzdelávanie postupne

k stále väčšiemu uplatňovaniu moţnosti vlastného aktívneho prístupu k štúdiu.

Tento prístup je okrem presadzovania individuálnej tvorivosti ţiaka charakteristický

tým, ţe učiteľ uţ nevystupuje v úlohe nedotknuteľnej autority, ale stáva sa

pomocníkom a sprievodcom ţiakov na ich ceste za poznaním. Priame výukové

metódy sú stále viac nahradzované princípom konštruovania znalostí vo veľa

čiastkových krokoch. Prístup riadeného učenia je stále viac vytlačovaný princípom

konštruktivizmu. Otázkou ale je, ako je moţné tento prístup realizovať na školách.

Existuje obrovské mnoţstvo rôznych počítačových, a v poslednej dobe aj čisto

Internetových, výukových aplikácií líšiacich sa okrem iného aj tým do akej miery

podporujú inštruktívne či konštruktívne metódy výučby. Obecne platí pravidlo, ţe

čím viac takáto aplikácia podporuje vlastnú tvorivú aktivitu, tým je

konštruktívnejšia. (Brdička, 2003) (http://flatulent.szm.com)

1.3. Charakteristika nových foriem vzdelávania.

Spôsoby vzdelávania, ktoré je moţné v súčasnosti aplikovať vo vyučovacom

procese sú nasledovné:

21

Konvenčné tradičné vzdelávanie - (conventional provision): ide o dnes

beţne ponúkané formy vzdelávania na školách, univerzitách. Jeho

charakteristickými štruktúrami sú dialógy, prednášky, semináre, laboratórne

cvičenia, exkurzie, štúdium v kniţniciach alebo výskumných centrách.

Typickými technológiami pouţívanými v takomto vyučovaní sú projektor,

tabuľa, za účelom štúdia študenti navštevujú rôzne inštitúcie (múzeá,

výstavy).

Vyučovanie na diaľku - dištančné vzdelávanie (teaching at a distance,

distance education): história tohto vyučovania trvá pribliţne 100 rokov.

Dištančné vzdelávanie by bolo nemoţné bez rozvoja technológií,

predovšetkým dopravy a komunikácií v priebehu priemyselnej revolúcie.

Je charakterizované separáciou učiteľa od ţiaka a ţiaka od

študijného kolektívu a nahradením interpersonálneho spôsobu komunikácie,

s ktorým sa stretávame v konvenčnom vzdelávaní, neosobným spôsobom

komunikácie zaisteným technológiami. Takú formu vzdelávania ponúkajú

korešpondenčné školy, open univerzity a vzdialené pracoviská na tradičných

univerzitách, školách. Najväčšia z týchto univerzít je v Číne, má viac ako 3

milióny študentov.

Základným výučbovým systémom je pošta a e-mail, doplnená inými

komunikačnými technológiami alebo dokonca čiastočnou výučbou v triede.

Niektoré systémy dištančného vzdelávania pouţívajú interaktívne

videospojenie s určitými miestami, kde sa študenti zhromaţďujú, iní pracujú

s Internetom.

Rozdiel medzi dištančným vzdelávaním a vzdelávaním viazaným na

určité miesto sa bude v budúcnosti strácať. Pruţná vzdelávacia politika

zjednoduší prechod od základného k strednému a k vyššiemu vzdelaniu v čo

najrýchlejšom tempe.

Virtuálne vyučovanie – vyučovanie face to face na diaľku (teaching face to

face at a distance): tento model vyučovania by nebol moţný bez moderných

informačných komunikačných technológií. Virtuálne triedy sú prepojené

satelitnými alebo inými technológiami. Lektori a študenti nie sú v tom istom

okamihu v rovnakej miestnosti. Lektor môţe vidieť a počuť svojich

22

študentov v triede a zároveň oni môţu vidieť a počuť seba ši svojho lektora

na rôznych miestach vzdialených stovky kilometrov.

Virtuálna univerzita predstavuje sieť inštitúcií, ktoré kolektívne

poskytujú sluţby v čase, na mieste, tempom a štýlom a kvalite, ktoré si

ţiada klient, s mnohými registračnými a akreditačnými orgánmi.

Najväčšími zmenami prejde vyššie vzdelávanie, ale rovnako sa

zmení aj základné a stredné vzdelávanie. Tieto stupne budú v nasledujúcich

rokoch značne digitalizované, aj keď dôraz sa bude klásť na to, aby študenti

opúšťali domov, pretoţe pre ich socializáciu a kultúrne obohatenie je

kontakt s učiteľmi a spoluţiakmi dôleţitý. (http://referaty.atlas.sk)

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť veľmi zaujímavý projekt

VIRTUAL CHEMISTRY, ktorý je priam dokonalou ukáţkou potenciálu

virtuálneho vyučovania. VIRTUAL CHEMISTRY je projekt

študentov Chemickej fakulty Oxfordskej univerzity. Študenti sa zaoberajú

simulovaním laboratória pre výučbu chémie. Na modelovanie pouţívajú

techniky virtuálnej reality a kaţdá aplikácia obsahuje interaktívne

multimediálne experimenty. Cieľom tejto aplikácie je umoţniť kaţdému

študentovi pohyb v laboratóriu pomocou webovom prehliadači a vybratie

poţadovaného pokusu, ktorý je umiestnený v tomto virtuálnom laboratóriu.

(http://www.posterus.sk)

Tabuľka 1: Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania.

(http://referaty.atlas.sk)

KRITÉRIÁ DIŠTANČNÉ

VZDELÁVANIE

VIRTUÁLNE

VZDELÁVANIE

SYNCHRONIZÁCIA

ČASU

Pouţívajú sa predovšetkým

časové asynchrónne

technológie.

Pouţívajú sa predovšetkým

časové synchrónne

technológie.

PRÍSTUP Kedykoľvek

a odkiaľkoľvek.

V pevne stanovený čas a dni sa

realizuje spojenie virtuálnych

tried.

EKONOMICKÁ

STRÁNKA

Nie sú potrebné budovy

a pod.

Často sa aplikujú finančne

náročné technológie.

http://www.posterus.sk/

23

DIDAKTICKÁ

STRÁNKA

Lektori (aj študenti) musia mať

špeciálne znalosti

o prezentácii, o vývoji

učebných materiálov aj

o realizácii výučby.

E-learning - má azda najväčší potenciál spomedzi nových foriem

vzdelávania. Ľudia sa najlepšie učia vtedy, ak je učebná látka ţivá,

vyhovujúca ich potrebám a ak je v súlade so spôsobom, akým sa ľudia

učia. Dôleţitá je aktívna účasť študenta na učebnom procese

v interaktívnom prostredí.

E – learning sa stal rozvíjajúcou sa formou vzdelávania vďaka

pokroku v počítačových technológiách. Obľúbený je aj u uţívateľov,

pretoţe je pre nich všestranne výhodná. Berie sa tak do úvahy to, čo uţ

poznajú a sústreďuje sa na to, čo nevedia a nepoznajú. Šetrí sa tým ich

čas. E-learning kaţdému umoţňuje postupovať svojim vlastným tempom

a vzdelávať sa v čase, kedy je to aktuálne a kedy je to vhodné.

Výhodou, ktorú učenie e-learning ponúka, je obojstranná audio

komunikácia. Uţívateľ má moţnosť klásť otázky pri tom, ako beţí

učebný program. Tieto otázky je moţné zaznamenávať, a tak sa o nich

môţu dozvedieť aj ostatní uţívatelia. (http://referaty.atlas.sk)

1.4. E-learning

1.4.1. Čo je e-learning

V súčasnej dobe sú hybnou silou kaţdej organizácie informácie a poznatky.

Či uţ ide o oblasť obchodu a sluţieb, finančníctva, školstva, štátnej správy alebo

ďalších odvetví, uţ asi nikto nepochybuje o nutnosti a potrebe neustáleho vzdelávania.

Pravidelné školenia zamestnancov a pracovníkov organizácií formou školení, seminárov

či samoštúdia sú beţnou súčasťou ţivota kaţdej progresívnej firmy alebo jednotlivca.

Efektívne vyuţívanie vzdelanostného potenciálu firmy má totiţ priamy vplyv na

výsledky firmy. Vzniká tu však otázka: „Sú tradičné formy vzdelávania dostatočne

efektívne a pouţiteľné vţdy a za kaţdej situácie?

24

Tradičné spôsoby výučby sa objektívne javia v niektorých prípadoch z

rozličných dôvodov ako nedostatočné – kapacitné obmedzenia učební, nárast počtu

školených pracovníkov, individuálny prístup k študujúcemu, nárast mnoţstva

informácií, v ktorých je nutné sa zorientovať. Práve v takýchto prípadoch vie efektívne

asistovať dnešná technológia – informačné a komunikačné prostriedky. Vzdelávací

proces za vyuţitia týchto technológií sa nazýva elektronické vzdelávanie, anglicky e-

learning.(http://referaty.atlas.sk)

1.4.1.1. Charakteristika e-learningu

E-learning – po slovensky E-vzdelávanie (elektronické vzdelávanie) veľmi

úzko súvisí s pojmom dištančného vzdelávania. Predstavuje širokú oblasť moţností

v procese vzdelávania prostredníctvom IKT. Definovať ho však nie je aţ také

jednoduché, názory a definície sa rôznia. Môţeme však na tento pojem hľadieť

z dvoch hľadísk: (Wagner , 2005)

V širšom zmysle slova – je to aplikácia nových multimediálnych technológií

a Internetu do vzdelávania za účelom zvyšovania kvality posilnením prístupu

ku zdrojom, sluţbám, k výmene informácií a ku spolupráci. Ide teda

o multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s pouţitím moderných IKT.

V uţšom zmysle slova – vzdelávanie, ktoré je podporované modernými

technológiami, ktoré je realizované prostredníctvom počítačových sietí

a umoţňuje slobodný a neobmedzený prístup k informáciám.

obr.1.: Ukáţka virtuálnej triedy (http://www.garantpp.sk)

25

E-learning sa často zamieňa s pojmom „on-line výučba“. Rozdiel medzi týmito

dvoma metódami je však dosť zásadný. On-line výuka predpokládá on-line spojenie

medzi učitelom a študentom, učitel teda musí byť prítomný. Môţe potom

komunikovať so študentom, odpovedať na jeho otázky, klásť mu otázky, prípadne

ho aj zkúšať. Pojem „e-learning“ však zahrňuje širšiu oblasť, i off-line spôsob

výuky. V tomto prípade uţ nemusí existovať priame spojenie medzi vyučujúcim a

študentom.

Všeobecne uznávaná definícia e-learningu v európskych podmienkach:

E-learning chápeme ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu

s pouţitím moderných informačných prostriedkov a komunikačných technológií,

ktorý je spravidla realizovaný prostredníctvom počítačových sietí. Jeho základnou

úlohou je slobodný prístup k vzdelávaniu v čase a priestore. (Eger, 2005)

Ďalšie pouţívané definície, ktoré sa mierne líšia:

E-learning označuje výučbu podporovanú počítačom s vyuţitím moderných

technologických prostriedkov, predovšetkým CD-ROM.

E-learning je vzdelávací proces spojený s počítačom a informačnými

a komunikačnými technológiami (IKT). Realizuje sa vo vzdelávacom

prostredí a vzdelávanie prebieha za účelom dosiahnutia vzdelávacích cieľov.

E-learning je vzdelávanie spojené so sieťou (Internet, intranet), počítačom

a špeciálnym výukovým softwarom, ktorý umoţňuje prácu v sieti.

Základom pre rozvoj e-learningu je dištančné vzdelávanie. Pričom môţe byť

aj súčasťou prezenčnej formy štúdia, ale tým uţ nastáva kombinovaná

forma štúdia.

Informační špecialisti hovoria o e-learningu ako o zásadnom technickom

a technologickom riešení, ktoré sa vo vývoji ľudstva dá svojim významom

porovnať napríklad s vynálezom kníhtlače alebo vynálezom elektriny.

E-learning je vzdelávanie pomocou elektronických učebných pomôcok,

kníh, učebníc, ktoré sú poskytovaná študentovi rôznym spôsobom a študent

získava učebné podklady a informácie aj prostredníctvom nových IKT. Toto

učenie sa zakladá na dobrovoľnosti, zodpovednosti a cieľavedomosti

26

študenta, ktorý má právo sám si selektovať poskytnuté študijné materiály,

z ktorých študuje, akým spôsobom bude študovať, a tieţ smer akým

študijným odborom sa bude venovať. Sám si prispôsobuje svoje ciele

vlastným potrebám. (Stříteská,2003)

Tieto definície sa odlišujú v tom, či pojem e-learning pokrýva iba etapu

poskytovania študijných materiálov, alebo aj etapu vývoja študijných materiálov

a organizáciu výučby.

Obr.2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu (Lešková, 2001)

1.4.2. Stručná história e-learningu

Za základ je moţné povaţovať tzv. computer based learning – vyučovacie

automaty, s ktorými sa začalo experimentovať v druhej polovici 60.tych rokov. Ich

zloţitosť a neveľká účinnosť však spôsobila, ţe sa neujali.

V 80. rokoch 20. storočia spoločne s „elektronizáciou školstva“ sa začali

rozširovať osembitové mikropočítače. Začalo sa s výrobou školských počítačov IQ

151.

27

V druhej polovici 80. rokov trh ovládli šestnástbitové počítače, nastal

obrovský rozmach kancelárskych aplikácií a rozširovanie počítačov do domácností.

Začínajú sa preverovať teórie, ţe počítače by mali čiastočne nahradiť učiteľov. Preto

vedecké tímy z celého sveta pracujú na inteligentných výukových systémoch

(Intelligent Tutoring Systems). Ich cieľom bolo vytvorenie aplikácie s dlhodobou

kontrolou nad vyučovacím procesom, aby v sebe spojovali výklad a precvičovanie

prebranej látky a testy. (http://lide.uhk.cz)

Na začiatku 90. rokov sa objavuje e-mail, ako prostriedok komunikácie na

diaľku, tým sa zjednodušuje komunikácia a šírenie celosvetového webu. Ďalším

dôleţitým momentom bol nástup CD ROMu, vďaka ktorému bolo moţné ukladať

veľké objemy dát na relatívne malé, ale prenosné disky.

Do polovice 90. rokov sa vysokoškolské e-mailové systémy stali beţnou

normou v USA. Sylaby, kniţné zdroje, prednášky začali byť premiestňované na

multimediálne zdroje a na miestne siete. Súkromné spoločnosti začali hľadať

moţnosti potenciálneho e-learningu. Mnohé štáty podporujú rozvíjajúci sa

priemysel edukačných programov. Prvé skúsenosti krajín (Kanada, Nórsko,

Švédsko, USA, a i.), kde uţ viac rokov pouţívajú digitálne technológie vzdelávania

naznačujú ich výhody a vývojové trendy. V súčasnosti všetky krajiny EÚ prisudzujú

kľúčový význam Internetu, pojem e-learning sa ustálil a je chápaný ako podpora

vzdelávania pomocou Internetu, predpokladá sa prudký rozvoj vzdelávania vo

virtuálnom prostredí. (Stříteská, 20003)

1.4.3 Komu je e-learning určený?

V súčastnej dobe je elektronické vzdelávanie veľmi príťaţlivé nielen pre

privátny sektor a firmy, ale aj pre vzdelávacie inštitúcie (vysoké školy, stredné školy).

Témy, ktoré sa prostredníctvom e-learningu vyučujú sú rôzne a mnohokrát aţ

prekvapivé – napr. cudzie jazyky, matematika, chémia, fyzika atd. V praxi sa môţeme

často stretnúť nielen s čisto virtuálnou formou vedenia kurzu, ale s kombinovanými

spôsobmi výučby.

Na vysokých školách má e-learning veľké kúzlo najmä ako nová forma

vzdelávania. Keďţe vysoké školy nie sú schopné riešiť stále väčší dopyt po vzdelaní

prijímaním väčšieho počtu študentov, ako perspektívne riešenie sa črtajú rôzne formy

elektronického vzdelávania.

28

1.4.4 Vzťah e-learningu a klasickej výučby

Klasické vzdelávanie pod vedením lektorov existuje uţ od počiatku histórie

a pre niektoré oblasti bude nezastupiteľné i v budúcnosti. Problém tohto druhu

výučby spočíva v tom, ţe predpokladá rovnako rýchle vnímanie a rovnako rýchle

chápanie všetkých študentov v triede. Prax je však úplne iná. (http://www.kontis.sk )

Pri klasickom vzdelávaní sa veľmi ťaţko meria, aké informácie si študent

uchoval z kurzu a ako sa menili s odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na

lektorovi. Často sa nedá zhodnotiť úspešnosť kurzu, aţ kým ho študenti

neabsolvujú. (http://www.kontis.sk)

E-learning sa snaţí eliminovať tieto nedostatky a je tak optimálnym riešením

pre komplexné vzdelávanie. Iba vhodným zlúčením klasických prístupov a e-

learningu je moţné zo vzdelávania urobiť pútavý, adresný, individuálny

a interaktívny proces integrovaný do beţného ţivota.

Lektor nie je vôbec vylúčený z vyučovacieho procesu, naopak, stáva sa pre

študenta pomocníkom pre dosiahnutie a preukázanie poţadovaných vedomostí a nie

nepriateľom, ktorý zisťuje jeho vedomostné nedostatky. Aj podľa Billa Gatesa je

mylné predpovedať strašidelné scénáre, ţe technika nahradí prácu učitela.

Technológie nezniţujú ľudskú prácu a talent, naopak potreba zapálených, tvorivých

učitelov, riaditelov i rodičov stúpa. Vďaka internetu môţe omnoho viac študentov

čerpať z prác svojich učitelov a iných autorov. (Gates, 1995)

E-learning prináša mnoţstvo komunikačných nástrojov od e-mailov, aţ po

audio konferencie alebo videokonferencie, ktoré umoţňujú lektorom individuálne sa

venovať jednotlivým študentom. Na základe spätných informácií z kurzov má lektor

presné informácie o tom, ako si študent viedol v jednotlivých lekciách, koľko bodov

dosiahol a kde, koľko času potreboval v jednotlivých oblastiach výučby.

( http://www.kontis.sk )

Namiesto neustáleho opakovania tej istej látky sa môţe lektor vďaka

e-learningu venovať príprave nových kurzov alebo zdokonaľovaniu uţ

prebiehajúcich kurzov.

E-learning vďaka testovacím objektom a riadiacim systémom efektívne

vyhodnocuje kaţdý kurz. (http://www.kontis.sk)

29

1.4.5 Prečo e-learning

V súčasnom svete, keď informácia je hybnou silou obchodu, uţ asi nikto

nepochybuje o nutnosti neustáleho vzdelávania. Stúpajúce nároky na vzdelanostnú

úroveň robia zo vzdelávania celoţivotný proces.

Dôvody prečo implementovať e-learning do vzdelávacieho procesu:

- potreba rozsiahlejšieho vzdelávania, aké je moţné získať v „školských

laviciach“,

- nárast mnoţstva informácií, v ktorých je potrebné sa zorientovať,

- potreba kvalitnejšieho, presnejšieho a adresnejšieho vyhodnocovania

vzdelávacieho procesu,

- aktívna účasť študenta vo vzdelávacom procese,

- potreba rýchlejšieho a kvalitnejšieho získavania informácií,

- individuálny časový harmonogram výučby,

- moţnosť ľubovoľného opakovania uţ prebranej látky študentom,

- moţnosť zvýšenia počtu študentov bez nárokov na rozširovanie

vyučovacích kapacít,

- potreba zniţovania cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie,

- potreba jednoduchej aktualizácie existujúcich vzdelávacích materiálov

podľa spätnej väzby od účastníka školenia,

- potreba efektívnejšieho vyuţívania lektorov pri tvorbe obsahu a riadení

vyučovania

30

1.4.6 Výhody a nevýhody e-learningu

Výhody:

+ flexibilita a pohodlnosť – študenti niesú obmedzovaní priestorom ani časom,

môţu študovať doma a v čase, ktorí im najviac vyhovuje.

+ dostupnosť – študent nepotrebuje nikam cestovať, stačí mať pri sebe počítač

s pripojením na internet.

+ prístup k informačným zdrojom – vyučujúci si môţe dovoliť vynechať napr.

určité teoretické a bibliografické partie štúdia, namiesto nich sa môţe viac venovať

detailom preberanej študijnej látky.

+ veková dostupnosť – pomerne nízke zastúpenie prezentačnej výučby umoţňuje

študovať pracovne vyťaţeným ľuďom i starším študentom.

+ modulárnosť – kurz je moţná vytvoriť na kľúč presne podľa vstupných

vedomostí študentov, podľa ich poţiadaviek, podľa poţiadaviek vyučujúcich atď.

+ individuálnosť – vedie k osobitnému rozlíšeniu podľa tempa štúdia, k rôznemu

poradiu prechádzania jednotlivých kapitol, moţnosť zvolenia si vyhovujúcich

domácich podmienok a vyhovujúcej doby.

+ individuálne tempo – kaţdý študent prechádza kurzom podľa svojho tepma,

k jednotlivým častiam sa môţe kedykoľvek vrátiť.

+ alternatívy študijných pomôcok – moţnosť voľby medzi viacerými typmi

študijných pomôcok podľa obľúbenosti (text, video, prezentácia, animácie,obrázky a i.)

+ jednoduchá modernizácia – obsah kurzu je jednoduché upravovať, robiť

aktualizácie, inovovať.. Kurz sa neustále vyvíja a na základe reakcií študentov môţe byť

doplnený alebo upravený.

+ efektivita – je minimálne rovná prezentačnej forme výučby.

+ šetrenie cestovných nákladov a času – študent nemusí absolvovať cestu

z domova do vzdelávacej inštitúcie.

+ samoštúdium- vzdelávanie prostredníctvom e-learningových kurzov podnecuje

k zodpovednosti za samotné štúdium, čo sa môţe pozitívne prejaviť na celom procese

vzdelania.

31

+ vnímanie informácií – internetová vzdelávanie sa v podstate nezaobíde bez

multimediálnych súčastí, kedy je pri štúdiu zapojených viacero zmyslov. V klasickej

školskej výučbe je najväčšie mnoţstvo informácií prijímaných sluchom (aţ 80%)

a zrakom len okolo 10%. V reálnom ţivote je to presne naopak, väčšinu informácií

vnímame zrakom.

+ interaktivita – multimediálne testy obsahujú prvky, ktoré stimulujú

interaktivitu, čím dochádza k aktivizovaniu ďalších činností.

+ komunikačné moţnosti – študenti majú moţnosť navzájom komunikovať

pomocou komunikačných technológií alebo sociálnych sietí (e-mail, ICQ, Skype,

facebook, fóra). Pokiaľ nieje diskusia online, môţe študent dlhšie premýšlať nad

odpoveďou. Vzhľadom k tomu, ţe vyjadrovanie musí byť stručné, odpovede sú často

jasnejšie, prepracovanejšie a logickejšie.

+ anonymita študentov – študent nieje rušený prostredím, spoluţiakmi

a v neposlednom rade ani doplňujúcimi otázkami vyučujúceho. Určite je však potrebné

spomenúť, ţe anonymita v prostredí počítačov neexistuje. Vţdy je jasné, aký počítač (IP

adresa) sa kedy pripájal na server, akú dobu tam strávil a aké sluţby vyuţíval. V LMS

sa spravidla kaţdý uţívateľ musí prihlásiť pomocou meno a hesla, čo odhaľuje jeho

identitu,

+ moţnosť štúdia aj pre hendikepovaných (telesne, zrakovo, sluchovo),

+ štatistika – pomocou elektronického systému je moţné sledovať aktivitu

študentov, ich angaţovanosť v diskusných fórach, počet prístupov atď.

+ zníţené náklady na priestor

+ zniţovanie nákladov – počiatočné náklady na tvorbu kurzu sú vysoké, avšak

v priebehu trvania kurzu sú zanedbateľné.

Nevýhody:

- dostupnosť informačných technológií – dôleţité je technické zázemie študenta

- technické problémy zo strany študenta – sám ich nieje schopný vyriešiť,

- nedostatok schopností samostatne študovať – nie pre kaţdého študenta je

vhodná táto forma výučby,

32

- nedostatočná alebo slabá motivácia študenta – častokrát uvádzaná ako

najvačšia nevýhoda. Študenti častokrát bez motivácie niesú schopní dokončiť štúdium,

- predpoklad počítačovej gramotnosti – u študentov ale taktieţ u vyučujúceho

sa predpokladá ovládanie základných počítačových programov (textový a tabuľkový

procesor, ovládanie internetu, posielanie mailov atď.

- vyučujúci prichádza o priamy kontakt so študentami – stráca moţnosť

interaktívne reagovať na aktuálne dianie v učebni, taktieţ stráca moţnosť emotívne

podať svoj výklad,

- závislosť na technologickom zabezpečení – minimálnou podmienkou je

pripojenie na Internet, prístup je zaistený cez prehliadač www stránok (MS Explorer,

Mozilla, Chrome atď.)

- potlačenie priamej komunikácie medzi ľuďmi – stráca sa osobný kontakt.

Nevhodnosť pre niektoré oblasti vzdelávania – ale len na prvý pohľad, pretoţe je moţné

e-learning vyuţiť prakticky pri všetkých typoch štúdia, ktorého súčasťou je aj praktická

časť (telesná výchova, hudobná výchova atď.)

1.4.7 Druhy E-learningu

CBT – (Computer Based Training) je to druh e-learningu, ktorý je vyuţívaný

offline. Dá sa povaţovať za určitý typ podpory vzdelávacieho procesu prostredníctvom

počítača. Jedná sa o výučbu prostredníctvom prezentácií, animácií, textov, obrázkov,

video a audio záznamov atď. Je veľmi vhodná pri overovaní si znalostí a vedomostí.

WBT- (Web Based Training) je to forma online e-learningu. Vyučovanie

a komunikácia medzi študentami a vyučujúcim prebieha prostredníctvom virtuálnych

tried. Študent môţe získať potrebné informácie a učebné materiály prostredníctvom

internetu, častokrát sú dostupné aj hypertextové odkazy, ktoré pomáhajú doplniť

informácie k zadanej úlohe.

LMS – (Learning Management System) je to podporný nástroj pre výučbu

s vyuţitím webových technológií. Ide tu o tvorbu kurzov, ich spracovanie a vyuţitie

v e-prostredí. Študijný materiál je študentom prístupný cez internet. Vyučujúci zadáva

33

konkrétne úlohy, dostáva ich vypracované, hodnotí ich spolu so študentmi. Prebieha tu

komunikácia medzi vyučujúcim a študentom, ale aj medzi študentmi navzájom. LMS

by mal vedieť integrovať najrôznejšie on-line nástroje pre komunikáciu a riadenie

štúdia, ako sú napr. diskusné fórum, chat, e-tabule, nástenka atď. a zároveň

sprístupňovať študentom učebné materiály podľa plánu výučby či príkazov pedagóga.

Blended learning – je to forma zmiešaného, hybridného vyučovania. Je to

prepojenie klasickej prezenčnej formy vzdelávania s e-learningom, pričom hlavným

cieľom je integrácia IKT do procesu klasickej výučby. Je to napríklad kombinácia

klasickej vysokoškolskej prednášky a elektronického systému Moodle.

1.4.8 Budúcnosť e-learningu

Budúcnosť ţiadneho veľmi rýchlo rozvíjajúceho sa fenoménu vo svete nieje

moţné určiť s maximálnou presnosťou. Napriek tomu sa domnievam, ţe vývoj v oblasti

elektronického vzdelávania sa uberie smerom k tvorbe webov a médií, ktoré budú

schopné prispôsobovať sa schopnostiam a potrebám študentov. S najväčšou

pravdepodobnosťou bude trend pri tvorbe kurzov smerovať od hypertextovej ku

hypermediálnej podobe.

Za najviac vyvíjaný model môţeme povaţovať tzv. E-learning 2.0.

E-learning a e-learning 2.0 sa líšia najmä v tom, ţe druhý spomenutý prekováva

jednosmernú komunikáciu učiteľ → ţiak a dokonca i obojsmernú komunikáciu učiteľ

↔ ţiak a dáva do popredia komunikačnú schému „many to many“.

S rozširovaním e-learningu 2.0 sa mení aj prístup k výučbe pomocou e-

learningu. Postupne sa objavujú nové moderné internetové nástroje, ktoré obohacujú

doterajší systém o ďalšie moţnosti.

Medzi tieto nástroje patrí napr.:

Blogovanie, ktoré sa začalo do výučby premietať medzí prvými. Ide

o neformálnu prezentáciu myšlienok, záujmov s moţnosťou diskusie

a komentovaním ostatnými účastníkmi.

34

Edu-bloging

Podcasting , kde sa dajú do e-learningového modulu nahrať napríklad prednášky

alebo videá s technologickými postupmi.

Zhrnutie E-learningu 2.0

je tvorený rozličnými médiami,

vďaka prepojeniu veľkého mnoţstva ľudí obsahuje omnoho viac informácií ako

predtým,

informácie sú často voľne dostupné,

dôraz sa kladie na aktívne učenie,

prelamuje sa hranica medzi učiteľom a študentom,

je voľne dostupný a otvorený softvér,

študenti sa môţu učiť i navzájom od seba,

diskusia je moţná s veľkým počtom ľudí, dokonca i z rozličných štátov

35

2. Cieľ práce

Cieľom mojej diplomovej práce je vytvorenie študijnej online aktivity

„Obnoviteľné energetické zdroje“. Projekt som spracoval v prostredí e-

learningového systému LMS Moodle, pričom som pouţil aktivitu Wiki. Vysvetlím

základné pojmy, vlastnosti a stručne prezentujem jednotlivé aktivity, ktoré nám

LMS Moodle ponúka. Uvediem detailný postup tvorby Wiki stránok tak, aby aj

neskúsený uţívateľ pochopil základy jej vytvárania.

36

3. Metodika práce

1. Analýza moţností vyuţitia LMS

V tejto časti mojej práce charakterizujem systém LMS, popíšem jeho špecifické

črty, technológiu ako aj moţnosti vyuţitia. Stručne popíšem jednotlivé druhy LMS a

definujem vzťahy medzi nimi. Charakterizujem ppouţívané latformy LMS a vzájomne

ich porovnám z rôznych hľadísk.

2. Analýza a charakteristika dostupných aktivít a modulov v systému Moodle

Vysvetlím základné princípy fungovania Moodle a zhodnotím jeho

moţnosti. Popíšem vlastnosti, technológiu a prostredie LMS Moodle. Dôraz budem

klásť na vysvetlenie jednotlivých modulov aktivít. Získané údaje vyhodnotím

a predloţím analýzu LMS Moodle, ktorá vychádza z vlastných skúseností i z odbornej

literatúry.

3. Návrh a realizácia aktivity Wiki

Aktivita Wiki slúţi predovšetkým na encyklopedické zhromaţedenie

a usporiadanie odborných pojmov z určitej oblasti. Aktivitu Wiki som pouţil na

spracovanie problematiky „Obnoviteľné energetické zdroje“. V tejto časti mojej

diplomovej práce detailne vysvetlím proces vytvorenia wiki stránok od ich návrhu aţ po

ich funkčné online spustenie.

37

4. Vlastná práca

4.1. LMS

LMS (Learning Management Systems) – je riadiaci systém, ktorého

podstatou je organizovať a riadiť výučbu a kompetencie. Je to organizovanie výučby

za podpory Internetu. Spája prostredie pre doručovanie obsahu so systémom správy

študentov. Pouţíva okrem moţnosti uloţenia študijného materiálu do prostredia aj

nástroje pre tvorbu testov, organizovaného odosielania zadaní, hodnotenia, spätnej

väzby, celkového riadenie vzdelávacieho procesu.

Jednotlivé LMS sa môţu veľmi líšiť v poskytovanej sluţbe, je moţné nájsť

všetko od jednoduchých spúšťačov elektronických kurzov, aţ po komplexné

systémy zabezpečujúce celý proces výučby. (Wagner, 2005)

4.1.1. CMS

Systémy pre manaţment kurzov (Course Management Systems - CMS).

Sú to LMS nástroje, ktoré poskytujú nástroje pre zhodnotenie výsledkov a postup

výučby, pre individuálnych študentov či pre celé skupiny. Zvyknú obsahovať

funkcie ako sú napríklad správca obsahu, asynchrónne nástroje pre spoluprácu

(whiteboard), prípadne nástroj pre zaznamenávanie pokroku študenta. Skratka

„CMS“ sa pouţíva tieţ pre systémy pre správu obsahu (Content Management

System), ktoré sa pouţívajú pre správu obsahu internetových informačných stránok,

časopisov, prípadne portálových riešení web stránok firiem. Systém na správu

obsahu sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa nazýva Backed alebo administračné

prostredie a druhá časť má názov Frontend - zobrazovanie obsahu prezentácie

návštevníkovi.

4.1.2 LCMS

Systémy na správu výučbového obsahu (Larning Content Management

Sysytem - LCMS). Zatiaľ čo LMS spravuje procesy v oblasti výučby, LCMS

spravuje procesy vytvárania a doručovania výučbového obsahu. LCMS je

38

prostredie, kde vývojári môţu vytvárať, ukladať, spravovať, meniť a doručovať

výučbový obsah, vybraný z centrálneho úloţiska výučbových objektov.

(http://www.kontis.sk )

4.1.3 Vzťahy obsahu LMS a LCMS

Vzájomná interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na

základe otvoreného e-learningového štandardu SCORM alebo AICC. Vzájomná

interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na základe otvoreného

e-learningového štandardu SCORM alebo AICC.

LMS a LCMS sú nezávislé systémy, ich spojnicou je najčastejšie štandard

SCORM, definuje popis učebných jednotiek obsahu tak, aby LMS bol schopný

spolupracovať s ľubovoľným obsahom spĺňajúcim štandard SCORM

a sprostredkovať poţadovanú komunikáciu pre ukladanie výsledkov štúdia.

Prehľad existujúcich LMS: Moodle LMS (CMS), Claroline LMS, Total

LMS, Saba Learning LMS, Plateau 4 LMS, iTutor LMS, Tutor2000, WebCT LMS,

eDoceo LMS, Eden LMS, Enterprise Knowledge Platform (EKP) LMS.

(http://www.kontis.sk )

4.1.4 Charakteristické črty LMS

- mal by mať databázu, obsahujúcu všetky predmety – kurzy zahrnuté

v dištančnom vzdelávaní, ktoré sú zaradené do príslušných študijných

tematických programov,

- kaţdý kurz by mal mať zadefinovaný názov, stručnú charakteristiku, obsah,

ciele, poţiadavky kladené na študujúcich, spôsob získania kreditov,

- umoţniť moţnosti individuálnej registrácie, podmienky registrácie, spôsob

získavania administratívnej pomoci,

- schopnosť vytvoriť virtuálnu triedu,

- vlastniť digitálnu kniţnicu,

- moţnosť vytvárať diskusie medzi účastníkmi, moţnosť informácií

organizačného charakteru,

- moţnosť komunikácie medzi študentom a prednášateľom, moţnosť

komunikovať, posielať a preberať zadaná úlohy,

39

- moţnosť na individuálny priestor realizácie pre vyučujúcich,

- moţnosť zabezpečiť prednášajúcim prístup ku konferenčným materiálom

v oblasti vývoja vedy. (Kočíková, 2007)

4.1.5 Funkcie LMS

evidencia a správa študentov,

evidencia a správa skupín študentov,

evidencia a správa kurzov,

evidencia a správa skupín kurzov,

katalóg resp. zoznam výukových kurzov a objektov,

správa študijných plánov - vytváranie podmienok medzi kurzami,

evidencia hodnotenia študentov - reporting výsledkov,

testovanie študentov,

správa prístupových práv,

komunikačné nástroje,

autorské nástroje k vytváraniu výukových kurzov a objektov,

úloţisko výukového obsahu, (http://sk.wikipedia.org).

4.1.6. Platformy LMS

Najpouţívanejším systémom LMS je Moodle, nie je to však jediná

platforma LMS. Moja diplomová práca kladie dôraz na LMS Moodle, ale povaţujem za

potrebné uviesť stručnú charakteristiku a špecifiká ostatných platforiem LMS.

eDoceo

LMS systém eDoceo je určený na správu prezenčných a elektronických vzdelávacích

programov. Môţe pracovať v prostredí internetu alebo firemného intranetu. Systém

vytvorila česká firma TRASK solutions s.r.o. eDoceo je postavený na e-learningových

štandardoch (IMS, AICC. SCORM) a technológiách Java, XML. Jeho výhodami sú

napr. to, ţe vďaka pouţitiu programovacieho jazyka Java je nezávislý na platforme a

uţívateľom systému eDoceo postačuje pre prácu internetový prehliadač MS Internet

Explorer (5.0 a vyšší) alebo Netscape 6.x či Mozilla.

40

eDoceo obsahuje 3 základné prvky:

• riadiaci systém - LMS eDoceo – pre elektronické vzdelávanie (vrátane

testovacieho a certifikačného serveru) a správu osobných údajov,

• aplikáciu pre off-line štúdium Off-line Student, zaisťujúcu moţnosť štúdia

„off-line“ a dávkový prenos dát do LMS systému,

• aplikáciu Autor pre tvorbu kurzov.

Z hľadiska základnej funkčnosti je LMS eDoceo rozdelený na:

• testovací server

• riadiaci systém vzdelávania

• znalostnú databázu

• komunikačné prostredie

• vzdelávací priestor

• evidenciu poplatkov

• správu jazykových verzií

• podporu a synchronizáciu offline štúdia (CDROM kurzy)

• registráciu a nomináciu na vzdelávacie (schvaľovacie) procesy

• týmovú prácu, projekty a seminárne práce

• online autorské nástroje. (http://www.kis.fri.uniza.sk)

41

Obr.3. : Prostredie LMS systému eDoceo (http://www.kis.fri.uniza.sk)

iTutor

Systém iTutor slúţi na komplexné zaistenie riadenia a vyhodnocovanie elektronických

kurzov. Riadi a vyhodnocuje e-learning kurzy a ponúka širokú škálu prostriedkov pre

komunikáciu a spoluprácu účastníkov a lektorov. Podpora AICC štandardu umoţňuje

spravovať kurzy vyrobené v nástrojoch popredných svetových dodávateľov vývojových

nástrojov pre tvorbu kurzov ako sú Click2learn.com, NETg, SkillSoft, SmartForce.com

či Macromedia. Pouţité technológie ako sú MS SQL Server, MSDE, Oracle a MTS

umoţňujú rast systému s rastom potrieb organizácie.

Produkt iTutor sa skladá z týchto modulov :

• iTutor Student - účastnícke rozhranie systému, ktoré umoţňuje účastníkom

okamţitý prístup k prideleným kurzom, katalógu kurzov, novinkám či

identifikačným informáciám. Obsahuje informácie o kurzoch, ako sú: doba

trvania, obsah, doba strávená pri štúdiu či počet dosiahnutých bodov. Kurzy je

moţné z tohoto rozhrania spúšťať a vracať sa v kurzoch do miest, kde

42

účastník skončil. Pomocou rozhrania môţe tieţ účastník off-line aj on-line

komunikovať s inými účastník alebo lektormi.

• iTutor Administrator – správca systému, umoţňuje oprávneným osobám

efektívne zadávať účastníkov, kurzy, vytvárať hierarchickú štruktúru

organizácií a kurzov, prideľovať jednotlivým skupinám účastníkov

poţadované kurzy, sledovať aktivity jednotlivých účastníkov a vyhodnocovať

údaje o jednotlivých kurzoch a účastníkoch. Tieţ je moţné importovať kurzy

a organizačnú štruktúru z iných systémov, tlačiť poţadované zostavy, či

zakladať diskusné skupiny nad kurzami či skupinami a komunikovať s

účastníkmi.

• iTutor Tester - rozhranie umoţňuje oprávneným osobám definovať

neobmedzené otázky viacerých typov a tieto otázky kategorizovať do okruhov

otázok. Ďalej je tu moţné definovať pravidká, podľa ktorých sa budú

automaticky generovať testy. Test je moţné rozdeliť na neobmedzené

mnoţstvo blokov, pre kaţdý blok definovať okruh otázok, z ktorého čerpá

otázky a ako ich čerpá (všetky otázky z okruhu, X otázok náhodne či

konkrétne otázky), ďalej je moţné v bloku určovať špecifické správanie a

prístupnosť ovládacích elementov. Systém vygeneruje test poţadovaných

vlastností, ktoré sa automaticky zobrazia v správcovskom rozhraní, odkiaľ ho

je moţné prideliť poţadovaným uţívateľom.

• iTutor Messenger - slúţi k plnej automatizácii rozposielania elektronickej pošty

pre jednotlivé udalosti v systéme. Pomocou široko parametrizovateľných

vzorov hlásení sa definuje, čo a ako sa hlási pri jednotlivých udalostiach.

Systém potom automaticky rozposiela zodpovedným osobám elektronickú

poštu, keď napr. účastník dokončí lekciu, správca priradí skupine výučbu atď.

• iTutor Reporter - toto rozhranie slúţi ku komplexnému vytváraniu správ a

analýzam v systéme. Správy vytvárané na základe SQL je moţné široko

parametrizovať a prenášať do nástrojov MS Office, prípadne tlačiť.

• iTutor Conference - slúţi pre organizovanie rôznych typov synchrónnej

výučby, ako sú videokonferencie, prepojovanie viacerých účastníkov

pomocou zvuku, obrazu a chatu, zaznamenávanie obrazu a zvuku, zdieľanie

objektov a podobne. V spojení s modulom Tester umoţňuje zvukové a

obrazové interakcie v testovacom module. (http://www.kis.fri.uniza.sk )

43

Obr. 3: Prostredie LMS systému iTutor (http://www.kis.fri.uniza.sk)

IBM Lotus Learning Space

Umoţňuje integrovať študijné materiály z rôznych zdrojov a poskytovať ich

pouţívateľom, riadiť kurzy a školenia, uchovávať dáta o účastníkoch a ich výsledkoch,

podporovať diskusiu. Pritom je moţné si zvoliť z viacerých foriem štúdia (online,

samoštúdium atď.).

Obsahuje dva základné moduly:

Obsahuje dva základné moduly:

• Core module – základný modul, vyuţíva ASP a relačnú databázu pre podporu

doručenia a sledovania on-line obsahu samovzdelávacích kurzov.

Samovzdelávacie kurzy môţu byť široko štruktúrované a kontrolované

prostredníctvom predurčených postupov (ciest) a prostredníctvom testov pre

odhad schopností účastníka kurzu. Týmto sa poskytuje pre tvorcu kurzu

pruţný súbor nástrojov pre tvorbu kurzov podľa potrieb jednotlivých

účastníkov.

44

• Collaboration module – tento modul kombinuje nástroje základného modulu

pre samovzdelávanie s širokými moţnosťami nástrojov pre vyučovanie

formou spolupráce, ktorá umoţňuje študujúcim a inštruktorom kurzov

pouţívať nástroje ako databáza diskusií či v reálnom čase vedené virtuálne

triedy. Tieto nástroje umoţňujú zostavovať dohromady skupiny študujúcich

umiestnené na fyzicky vzdialených miestach a umoţniť im spoločnú prácu a

výučbu. (http://www.kis.fri.uniza.sk)

uLern je slovenský produkt poskytujúci nástroje pre správu a poskytovanie kurzov

prostredníctvom internetu. Umoţňuje tvorbu výukových materiálov aj osobám bez

znalosti programovania. uLern pouţíva na strane kienta DHTML, na strane servera

PHP. uLern je moţné pouţívať s prehliadačom Microsoft Internet Explorer vo verzii 5.5

alebo vyššej, ktorý umoţňuje plnohodnotne pracovať s DHTML. Umoţňuje pouţívanie s

rôznymi databázami (primárne mySQL), pre virtuálnu učebňu a manaţér prenosu

súborov je pouţitý programovací jazyk Java.

Umoţňuje :

• administráciu tútorov, účastníkov, kurzov a učebných modulov v

multimediálnom sklade

• autorské nástroje na tvorbu lekcií, kurzov, testov, oznamov, úloh,

• k dispozícii je kalendár výučby, manaţér prenosu súborov, WYSIWIG editor

• asynchrónna komunikácia pomocou diskusných skupín

• synchrónna komunikácia vo virtuálnej učebni pomocou chatu, prezentácií,

tabule (whiteboard), synchrónneho prezerania WWW stránok, časovo

obmedzeného odpovedania na otázky a zdieľania obrazovky

• manaţérske nástroje

• klasifikačný hárok

• vyhľadávanie, záloţky ( http://www.kis.fri.uniza.sk )

http://www.kis.fri.uniza.sk/

http://www.kis.fri.uniza.sk/~ludo/top_el/LMS/LMS.pdf

45

Obr. 4: Prostredie LMS systému uLern ( http://www.kis.fri.uniza.sk )

WebCT (Web Course Tools)

Systém WebCT je jedným z najpouţívanejších a nejrozšírenejších LMS systémov. Je

pouţívaný na správu rozsiahleho e-learningového obsahu na mnohých univerzitách a v

podnikoch. Existuje vo viacerých verziách (napr. WebCT Campus, ) podľa

predpokladanej oblasti nasadenia. WebCT je LMS systém nainštalovaný na serveri a

klienti k nemu pristupujú pomocou webového prehliadača. Systém poskytuje účastníkom

široké moţnosti komunikácie pomocou e-konferencií, e-mailu, diskusných fór alebo tabule.

WebCT obsahuje nástroje pre :

• tvorbu a organizáciu študijných materiálov

• zostavenie kurzu

• správu, údrţbu a aktualizáciu kurzov

• komunikáciu a spoluprácu uţívateľov prostredníctvom internetu

(http://www.kis.fri.uniza.sk )





46

Obr. 5: Prostredie LMS systému WebCT ( http://www.kis.fri.uniza.sk )

LMS systém EDEN

LMS Eden je interaktívny systém s multimediálnymi prvkami, má jednoduchú

navigáciu, podrobný monitoring študijných aktivít, rýchlu aktualizáciu študijných

materiálov, integrované komunikačné nástroje, plnotextové vyhľadávanie, moţnosť

vyuţitia pre kombinovanú formu vzdelávania, export do interpersonálnych agend.

Technické a softvérové poţiadavky:

- prehliadač web stránok MS Internet Explorer V5 a vyšší,

- pripojenie na Internet rýchlosťou 44 Kb/s a vyššou.

Tvorca učebných materiálov musí mať nainštalovaný Lotus Notes, kde sa pouţíva

interný editor pre tvorbu kurzov alebo editor ProAuthor, ktorý je autorským nástrojom

pre vytváranie eLearningových kurzov. ( www.fem.uniag.sk )


47

Obr.6 : Prostredie LMS EDEN (www.fem.uniag.sk)

LMS EKP

Enterprise Knowledge Platform (EKP) predstavuje silnú, multijazyčnú platformu

zastrešujúcu všetky postupy spojené so vzdelávaním zamestnancov, klientov alebo

partnerov. EKP riadi celý vzdelávací proces od plánovania výučbových aktivít, prípravy

rozpočtu, cez zápis a jeho schvaľovanie, samotné absolvovanie výučby, aţ po

vyhodnotenie, certifikovanie a priradenie kvalifikácií. EKP je certifikované pre

SCORM a kompatibilné s AICC. Silnou stránkou tohto systému je i jeho adaptabilita.

EKP je postavené na platforme Java, čo umoţňuje zákazníkom jeho prevádzku na

operačných systémoch Windows, Unix, Linux atď. Umoţňuje tieţ vyuţitie

databázových serverov MS SQL Server, Oracle, Sybase a MySQL, aplikačných

serverov od serverov zaloţených na Open Source ako Apache/Tomcat, aţ po špičkové

produkčné servre ako WebLogic a IBM WebSphere. (http://www.e-learnmedia.sk)

48

Obr.7: Prostredie systému EKP (http://www.e-learnmedia.sk)

4.1.7. Porovnanie vlastností LMS systémov

Spoločnou vlastnosťou LMS systémov je jednoduchosť pouţitia, nenáročnosť na

platformu a pouţitie v prostredí Internetu a za pomoci internetového prehliadača. S

tohto sa snáď trochu vymyká len prostredie IBM Lotus Learning Space, ktoré je

primárne určené pre podnikové riešenia ďalšieho vzdelávania zamestnancov firiem.

Za veľkú výhodu voči systému WebCT a tieţ prostrediu Moodle, ktoré sú

pôvodne zamerané na angloamerické školstvo, je moţné povaţovať u systémov i-Tutor,

eDoceo a uLern to, ţe tieto systémy sú tvorené v prostredí blízkom nášmu, uLern

dokonca priamo na Slovensku. Za nevýhodu prostredia uLern je moţné povaţovať to,

ţe je orientované na prehliadače firmy Microsoft. Prostredie WebCT je asi najstaršie z

uvedených prostredí a trochu to aj na ňom poznať. Má konzervatívny vzhľad a jeho

prostriedky sa zdajú byť uţívateľsky menej prítulné ako prostriedky modernejších

prostredí, ako je napríklad eDoceo. Jeho sila však spočíva práve v dlhoročnom vývoji a

prepracovanosti. Prostredie Moodle, ktorému sa budem podrobnejšie venovať

49

v nasledujúcich kapitolách, má veľkú výhodu v licencii, ktorá umoţňuje jeho pouţitie a

modifikáciu pre účely ktoréhokoľvek stupňa škôl.

5 LMS Moodle

Obr.8.: logo LMS Moodle (http://moodle.org)

5.1 Vymedzenie pojmu

Systém Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment)

je open source systém určený pre podporu prezenčnej aj dištančnej výučby

prostredníctvom on-line kurzov dostupných na WWW. Moodle umoţňuje

realizovať výukové metódy navrhnuté v súlade s princípmi konštruktivisticky

orientovanej výučby.

Je to voľne šíriteľný software s otvoreným kódom. Beţí na Unix, Linux,

Windows, Mac OS X a na akomkoľvek systéme, ktorý podporuje PHP. Data sú

ukladané v databáze, rozhranie podporuje okrem MySQL a PostgreSQL tieţ Oracle,

Access, Interbase a ODBC.

Dáva si za cieľ viesť ţiakov k vedomému a kritickému budovaniu vlastných

znalostí a postojov na základe vlastnej činnosti. Učenie sa v prostredí Moodle

spočíva v aktivnej účasti študentov na zadaných úlohách, prispievanie do

diskusných fór, účasti na hlasovaní, vypĺňaní online testov, vypracovaní písomných

prác, štúdium prednášok a pod. Takmer všetky úlohy je moţné obodovať a tým

motivovať študenta k aktivnej činnosti.

http://moodle.org/

50

Je to prostredie určené pre realizáciu plne dištančnej výučby na Internete,

ako aj pre podporu vyučovania „face to face“ v tradičných školách všetkých

stupňov. (http://moodle.org)

5.2. Prečo LMS Moodle – nedostatky a výhody

Nedostatky:

- Program nie je komerčne distribuovaný, nie sú obchodné záruky, nie je

štandardne zaistená servisná firma.

- Chýbajú niektoré nástroje pre kolaboráciu a tvorenie tímov.

- Chýba komerčná ponuka školenia. ( http://www.kontis.sk )

Výhody:

- Pravdepodobne najrozšírenejší LMS na svete.

- Beţí na ľubovoľnom operačnom systéme, ktorý podporuje WWW + PHP

(Windows, Linux, UNIX, MacOS, NetWare...).

- Inštalácia a uvedenie do chodu behom niekoľkých hodín.

- Na strane uţívateľa nie je potrebné ţiadne klientské rozhranie okrem WWW

prehliadača, plne podporuje Internet Explorer, Netscape, Mozilla Firefox,

Safari, Opera, Chrome.

- Moţnosť uţívateľskej úpravy vzhľadu, štandardné šablóny free i komerčne

dostupné, moţnosť vytvorenia vlastných na báze CSS.

- Vlastné autorské prostredie, podpora štandardov SCORM, AICC, IMS

Content Package, (Moodle) XML.

- Niekoľko štandardných uţívateľských rolí od administrátora a tvorcu kurzu

cez učiteľa aţ po študenta a hosťa, nastavenie práv k jednotlivým kurzom

a ich častiam podľa týchto rolí.

- Podpora externých autorských systémov od open source aţ po komerčné.

- Slovenské uţívateľské prostredie, jazyková podpora 75 jazykov.

- Bohaté komunikačné nástroje (interný e-mail, posielanie správ, blog, chat,

diskusné fóra niekoľkých typov, wiki).

- Bohaté nástroje spätnej väzby (úlohy, dotazníky, testyk workshop, hot

potatoes), moţnosti importu testov z iných LMS.

http://moodle.org/

51

- Evidencia výsledkov štúdia, rôzne spôsoby hodnotenia (body, percentá,

škály, známky) moţnosť on-line certifikátov.

5. 3 Vlastnosti LMS Moodle

je otvorený systém s dostupnými zdrojovými kódmi, takţe sa jeho funkcie

dajú upraviť podľa potreby, prípadne vytvoriť nové vlastné funkcie

a nástroje,

je zadarmo, to je asi jedna z najdôleţitejších výhod systému,

kurz vytvorený v ňom môţe obsahovať súbor akéhokoľvek formátu. Či sa

spustia alebo otvoria však závisí od softvérového vybavenia počítača,

z ktorého sme do LMS/CMS Moodle prihlásený,

na rozdiel od iných LMS Moodle neponúka videokonferenciu, elektronickú

tabuľku, zdieľanie pracovnej plochy či aplikácií (http://www.fem.uniag.sk ).

O

b

r

.

9

.

:

o

Obr. 9. : štatistika vyuţívania Moodle.org (http://moodle.org)

5.4. Moduly aktivít

Moduly aktivít predstavujú veľmi rozsiahlu tému. Systém obsahuje mnoho

modulov aktivít, ktoré sú dodávané ako štandardná súčásť inštalácie Moodle a v prípade

potreby je moţné nainštalovať rôzne prídavné moduly. V súčasnej verzii Moodle sú

štandardné nasledujúce moduly činností: Anketa, Úlohy, Databáza, Fórum, Chat,

Prednáška, Prieskum, Slovník, písomná práca, atď… Stručne sa zmienim len o tých

moduloch aktivít, ktoré beţný pouţívateľ najčastejšie vyuţíva.

52

5.4.1 Anketa

Anketa je aktivita, ktorá slúţi na získavanie odpovedí na zvolené otázky od

ľudí, ktorí sa kurzu zúčastňujú. Funguje na princípe klasickej ankety, študenti

odpovedajú na otázky výberom z určitých moţností. Nastavenie modulu je veľmi

jednoduché, je zadaná otázka a k nej sú na výber moţnosti. Na začiatku je potrebné

zvoliť názov ankety, ktorý sa zobrazuje na domovskej stránke kurzu. Dôleţité je

nastaviť, či budú výsledky zobrazované študentom, tajné alebo anonymné, hosťom

je tento kurz neprístupný. Nastavenie limitu umoţňuje stanoviť maximálny počet

výberov príslušnej voľby. (Eger, 2005)

Obr. 10.: Ukáţka vytvorenej ankety

5.4.2 Chat

Modul Chat je podobne ako modul Fórum určený na diskusiu. Umoţňuje

vyučujúcemu a študentom medzi sebou interaktívne komunikovať na ľubovoľnú

tému. Pri tvorbe modulu Chat na začiatku zvolíme názov chatovacej miestnosti a

úvodný text, ktorý vystihuje tému chatovania. Dôleţitým faktorom je zadefinovanie

času najbliţšieho chatovania, aby všetci zainteresovaný boli informovaní, kedy bude

chat prebiehať. Ak chceme vstúpiť do chatovacej miestnosti, klikneme na názov

chatu a v zobrazenom okne kliknime na odkaz Kliknite sem, ak sa chcete zapojiť

do chatovania.

53

Obr. 11.: Okno chatovacej miestnosti

Na obrazovke sa objaví okno chatovacej miestnosti. Ak sa chceme zapojiť

do chatovania a pridať nejaký text, vpíšeme ho do textového poľa, ktoré sa nachádza

v spodnej časti stránky. Potom stlačíme na klávesnici kláves Enter. Náš text sa

objaví v hornej časti stránky, spolu s príspevkami ostatných účastníkov chatovania.

(Eger, 2005)

5.4.3 Fórum

Fórum je nástroj neinteraktívnej (asynchrónnej) komunikácie medzi

študentmi a vyučujúcim ako aj medzi študentmi navzájom. Rozdiel oproti Chatu je

v tom, ţe Fórum slúţi na dlhodobejšiu diskusiu a nie je potrebné stanoviť čas

diskusie. Účastníci diskusného fóra posielajú príspevky na určitú vopred stanovenú

tému, ostatní účastníci si ich môţu prečítať a poslať svoj príspevok.

Pri tvorbe nového fóra zvolíme názov fóra, ktorý stručne vystihuje o čom

dané fórum bude. Zvolíme typ fóra z daných moţností, ktoré nám ponúka roletové

menu. Následne vpíšeme Úvod do diskusného fóra, čo je text, ktorý sa na stránke

objaví ako téma diskusie. Nakoniec ponastavujeme rôzne parametre, kto môţe do

fóra prispievať, či povolíme hodnotenie príspevkov, maximálnu veľkosť prílohy

atď. (Eger, 2005)

54

Obr.12: Dostupné diskusné fóra

5.4.4 Kniha

Modul kniha ponúka jednoduchú ale prehľadnú prezentáciu študijných

materiálov. Je moţné ho pouţiť aj ako alternatívu k moţnosti vytvorenia webovej

stránky. Jeho výhoda spočíva v tom, ţe aj s minimálnymi znalosťami tvorby

webových stránok je moţné vytvoriť navzájom poprepájaný viacstranový

dokument.

Pri tvorbe modulu Kniha postupujeme podobne ako pri ostatných, na

začiatku zvolíme výstiţný názov. Potom popíšeme charakteristiku knihy a zvolíme

typ číslovania kapitol.

Po uloţení nastavení sa v sekcii objaví ikona Kniha s názvom, ktorý sme

zadali na úvod.

Modul Kniha nie je obsiahnutý v základnej inštalácii LMS Moodle, je

potrebná jeho dodatočná inštalácia administrátorom. (Eger, 2005)

5.4.5 Prednáška

Prednáška je typ aktivity, ktorá zaujímavou a flexibilnou formou sprístupní

študentom vzdelávací materiál. Pozostáva z viacerých stránok textu, tzv. kariet,

ktoré môţu byť doplnené napríklad o obrázky alebo hypertextové odkazy. Kaţdá

karta je ukončená otázkou a študent má k dispozícii niekoľko moţných odpovedí.

Ak študent odpovedal na kontrolnú otázku správne, môţe postúpiť v štúdiu na

ďalšiu stránku (kartu). Ak odpovedal nesprávne, je vrátený na predchádzajúcu

stránku, aby si problematiku doštudoval. Spôsob navigácie v rámci Prednášky závisí

od nastavenia parametrov aktivity. (Eger, 2005)

55

Obr.13: Zobrazenie navigačného stromu Prednášky

5.4.6 Prieskum

Modul prieskum slúţi na zisťovanie názoru študentov na túto formu

vzdelávania pred alebo počas on-line výučby. Je to určitá forma dotazníka slúţiaca

na zber dát pre učiteľa.

Nový prieskum vkladáme do kurzu tak, ţe v roletovom menu „pridať

aktivitu“ klikneme na poloţku „prieskum“ . V súčasnej dobe máme k dispozícii 5

prednastavených prieskumov, predpokladá sa však, ţe v ďalších verziách Moodle

budeme môcť vytvárať vlastné prieskumy. (Eger, 2005)

Obr. 14: Vytvorenie nového prieskumu.

56

Typy prieskumov

ATTLS (Attitudes to Thinking and Learning Survey) - vychádza z teórie

ciest poznania a poskytuje nástroj na otestovanie kvality diskusie v prostredí

medzi spolupracujúcimi študentmi. Prieskum nazvaný The Attitudes

Towards Thinking and Learning Survey (ATTLS) poskytuje nástroj,

pomocou ktorého môţeme zistiť, akým spôsobom účastník kurzu.

COLLES (Constructivist On-Line Learning Environment Survey) –

prieskum pozostáva z 24 bodov, rozdelených do šiestich kategórií, z ktorých

kaţdá nám pomáha presnejšie sa vyjadriť ku kvalite on-line výučbového

prostredia. Jednotlivé skupiny majú nasledujúce zameranie:

Závaţnosť

Reflektujúce myslenie

Interaktivita

Podpora školiteľa

Podpora

Interpretácia

Kritické incidenty (Critical Incidents) – tento typ prieskumu bliţšie

popisuje Pomocník. (Eger, 2005)

5.4.7 Písomná práca

Tento modul slúţi študentom na zaznamenávanie svojich nápadov,

myšlienok a poznámok na zadanú tému. Všetky záznamy sú neustále k dispozícii,

avšak len konkrétnemu študentovi a učiteľovi, ktorý môţe tieto poznámky hodnotiť

a tým aktivovať študenta k ďalšiemu štúdiu. Pri vytváraní novej témy písomnej

práce vyberieme poloţku „písomná práca“ z roletového menu „pridať aktivitu“.

Na novej stránke následne nastavíme parametre ako názov práce, tému,

definujeme spôsob hodnotenia práce a dostupné dni, kedy je práca študentom

k dispozícii. (Eger, 2005)

57

Obr. 15: Ukáţka vytvorenej Písomnej práce

5.4.8 Slovník

Modul aktivity Slovník slúţi učiteľovi (prípadne v spolupráci so študentmi)

na vytvorenie encyklopédie pojmov, resp. spravovať zoznam definícií rôznych

termínov. Termíny môţeme z jedného slovníka do iného exportovať. Pri tvorení

nového slovníka musíme nastaviť rôzne parametre, za začiatku názov a popis, ďalej

počet záznamov na stránke a či ide o hlavný alebo vedľajší slovník. Ďalšie moţnosti

nastavenia sú zobrazené na obrázku 11. (Eger, 2005)

Obr. 16 : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť

58

Obr. 17 : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť

5.4.9 Test

Aktivita Test slúţi jednak ako pomôcka pre študenta (auto test), ktorý má jej

prostredníctvom moţnosť overiť si získané vedomosti, jednak umoţňuje overiť

učiteľovi kvalitu získaných vedomostí študentov.

V LMS modle sú k dispozícii nasledovné typy otázok:

- áno/nie,

- viaceré moţnosti,

- krátka odpoveď,

- numerická odpoveď,

- odpoveď s výpočtom,

- priraďovanie, popis,

- náhodná otázka,

- s moţnosťou výberu odpovedí, (Eger, 2005)

Obr. 18: Príklad vytvoreného testu

59

Obr. 19: Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami

5.4.10 Tvorivá dielňa

Ďalším modulom, ktorý je primárne určený na podporu tímovej práce v

procese výučby je modul Tvorivá dielňa. Pouţitie tohto modulu poskytuje ďalší

rozmer on-line štúdia. Jeho hlavnou myšlienkou je, ţe výsledná práca študenta nie je

hodnotená iba vyučujúcim, ale do úvahy sa berú aj hodnotenia ostatných študentov.

Dokonca, moţno v module zadať aj moţnosť seba hodnotenia. Tento spôsob štúdia

nie je zatiaľ typický pre naše podmienky, ale jeho nasadenie je veľkým prínosom k

celkovej kvalite vytvoreného kurzu. (Eger, 2005)

Obr.20: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť

60

Obr. 21: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť

5.4.11 Wiki

Modul Wiki je ďalšou aktivitou, ktorá poskytuje priestor na spoločnú prácu

všetkých študentov. (podrobnejšie je táto aktivita popísaná v kapitole 6). (Eger,

2005)

5.4.12 Zadanie

Tento modul umoţňuje zadať úlohu študentom, ktorú musia vypracovať

a následne v elektronickej forme odovzdať učiteľovi.

Úloha môţe byť definovaná priamo alebo následne pridaná vo forme

textového súboru. Po vypracovaní zadania študentom môţe učiteľ vypracované

úlohy ohodnotiť, prideliť body podľa zadefinovanej stupnice, prípadne pridať spätnú

väzbu. (Eger, 2005)

61

Obr. 22: Aktivita Zadanie v LMS Moodle

6 Aktivita Wiki

V tomto module účastníci spolupracujú na tvorbe webových dokumentov,

pričom pouţívajú priamo webový prehliadač. Vyuţívajú moţnosti formátovania

textu bez nutnosti ovládania HTML kódu, pričom formátovanie textu sa realizuje

prostredníctvom sady formátovacích značiek.

Väčšinou slúţi k encyklopedickému zhromaţdeniu a usporiadaniu

odborných pojmov z určitej oblasti. Ukáţkovým príkladom je webová stránka

www.wikipedia.com, kde nájdeme obrovské mnoţstvo informácií z rozličných

oblastí s moţnosťou vyhľadávania podľa kľúčových slov. (Eger, 2005)

Obr. 23: Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org

http://www.wikipedia.com/

62

6.1 Vytvorenie Wiki v prostredí LMS Moodle

Wiki pridáme do kurzu z roletového menu Pridať aktivitu. K dispozícii

máme okno s parametrami, pomocou ktorých nastavíme Wiki podľa našich

predstáv:

Meno a Zhrnutie – zadáme stručný a výstiţný popis cieľu aktivity.

Druh - na základe určenia tejto poloţky môţeme presne definovať účel

aktivity. V kombinácii s voľbou Reţim skupiny môţeme definovať deväť

spôsobov tvorby obsahu Wiki. Jednotlivé kombinácie uvediem pre lepšiu

prehľadnosť v tabuľke:

Ţiadne skupiny Oddelené skupiny Viditeľné skupiny

Učiteľ

Existuje jedna Wiki,

ktorú

môţe editovať iba

učiteľ.

Študenti vidia jej

obsah.

Existuje jedna Wiki pre

kaţdú

skupinu, právo editovať

má iba

učiteľ, stránky sú však

viditeľné všetkým

študentom

skupiny.


kaţdú

skupinu, editovať ju

môţe vţdy

iba učiteľ. Študenti vidia

Wiki

stránky všetkých skupín.

Skupiny

Existuje jedna Wiki,

ktorú

môţu vidieť a

editovať

študenti aj učiteľ.


kaţdú

skupinu. Študenti vidia a

môţu

editovať iba stránky

skupiny.


kaţdú

skupinu. Študenti môţu

editovať stránky svojej

skupiny,

ale vidia všetky stránky

aj

ostatných skupín.

Študent

Existuje jedna Wiki

pre

kaţdého študenta.

Editovať a vidieť ju

môţe

aj učiteľ.

Kaţdý študent má vlastnú

Wiki, ktorú môţe editovať

spolu s učiteľom. Ostatní

študenti majú právo vidieť

Wiki stránky ostatných

členov

skupiny.

Kaţdý študent má

vlastnú Wiki,

ktorú môţe spolu s

učiteľom

editovať. Študent však

vidí

Wiki stránky všetkých

ostatných študentov.

Tabuľka 2.: Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki (Eger, 2005)

63

HTML reţim – môţeme nastaviť úroveň akceptovania značiek jazyka

HTML v texte jednotlivých stránok, bez HTML, kedy môţu editori stránok

pouţívať iba jednoduchý značkovací jazyk Wiki alebo bezpečné HTML.

Povoliť binárne súbory – pokiaľ chceme, aby súčasťou stránok boli aj

obrázky, musíme túto moţnosť nastaviť na hodnotu „Áno“.

Zakázať vytváranie odkazov z WikiSlov – zaškrtnutím tejto voľby

znefunkčníme tvorbu prepojení medzi jednotlivými stránkami Wiki. Touto

voľbou by sme narušili jej hlavný význam, preto toto nastavenie má zmysel

iba v špecifických prípadoch.

Práva študentov – ak plánujeme povoliť študentom niektoré

administrátorské práva (Povoliť nastavenie príznakov stránky, Povoliť

odstránenie stránok, Povoliť orezať stránky, Povoliť hromadné vrátenie

zmien), môţeme ich práve v tejto voľbe definovať.

Názov stránky, Vyberte si úvodnú stránku – ako prvú musíme vytvoriť

úvodnú stránku. Buď ju vytvoríme prostriedkami Wiki alebo môţeme

pouţiť externý zdroj.

Reţim skupiny – v kombinácii s voľbou Druh definujeme spôsob pouţitia

tejto aktivity.

Obr. 24: Vytvorenie novej Wiki (Baláţová, 1998)

64

6.2 Vytvorenie Wiki stránok

Po nastavení a uloţení všetkých parametrov, ktoré sú podrobne rozobraté

v predchádzajúcej kapitole môţeme prejsť na vytváranie stránok Wiki. Ako prvý

krok je potrebné vytvoriť úvodnú stránku a naplniť ju obsahom. Veľmi dobrým

pomocníkom pri vkladaní údajov z rozličných zdrojov môţe byť klasický textový

editor (napr. Wordpad), pretoţe nám pomôţe odstrániť rozličné formátovania textu.

Postupujeme tak, ţe obsah kurzu najprv vloţíme zo zdroja do textového dokumentu

a následne odtiaľ skopírujeme do pripravenej stránky Wiki. Pri stlačení tlačidla

„uloţiť“ sa nám uloţia doteraz vykonané zmeny.

Obr. 25: Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom.

Kedykoľvek sa môţeme vrátiť k upravovaniu doterajšieho obsahu stlačením

karty „upraviť“. Podľa toho aký reţim HTML sme zvolili, môţeme daný obsah

formátovať pomocou prednastavených grafických ikon:

65

typ písma, formát písma

riadkovanie

odsadenie, odráţky a číslovanie

indexovanie

zmena farby textu a pozadia

vloţenie obrázka, tabuľky

a iné...

Obr. 26: Ukáţka formátovacích ikon.

6.3 Tvorba Wiki slov

Hlavnou podstatou tvorenia stránok Wiki je pouţitie tzv. WikiSlov. Princíp

tvorenia Wiki stránok spočíva v tom, ţe kaţdé slovo je moţné ďalej vysvetliť –

vytvoriť mu novú stránku Wiki. Slovo ktoré chceme ďalej rozoberať je moţné

označiť dvomi spôsobmi:

Môţeme pouţiť štýl nazývaný „CamelCase“, v ktorom WikiSlovo označíme

tak, ţe v ňom napíšeme dve veľké písmená, napríklad Hardvér,

Na označenie WikiSlov pouţijeme hranaté zátvorky, napríklad [hardvér].

Obr. 27: Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek.

Text, ktorý píšeme, si môţeme prezrieť, ak klikneme na tlačidlo „náhľad“

pod editačným oknom. V okne náhľadu sa nám zobrazí formátovaný text, v ktorom

66

sú WikiSlová označené otáznikom. Iný študent (v závislosti od nastavenia Reţimu

skupiny a Druhu) môţe na takéto slovo kliknúť a pridať ďalšiu Wiki stránku.

6.4 Ďalšie moţnosti stránok Wiki

Nad kaţdou stránkou Wiki sa v hornej časti nachádza 5 záloţiek, v tejto časti

si stručne popíšeme, na čo ktorá z nich slúţi.

Čítať – predstavuje východiskové zobrazenie stránky. Stránka obsahuje

WikiSlová (označené otáznikom). Ak na takéto slovo klikneme, môţeme k

nemu vytvoriť samostatnú stránku.

Upraviť – zobrazí sa nám editačné okno aktuálne vybranej stránky. Ak

uskutočníme na stránke zmeny alebo niečo doplníme, okrem novej uloţenej

verzie stránky sa pôvodná verzia uloţí do Histórie. Odkazy – táto záloţka

nám prehľadne zobrazí všetky WikiSlová, prepojené na túto stránku.

História - obsahuje jednotlivé verzie stránky.

Prílohy – poskytuje zoznam súborov, ktoré tvoria súčasť stránky. Môţeme

tu nájsť napríklad všetky pouţité obrázky. Okrem týchto moţností vidíme

na kaţdej stránke Wiki v jej hornej časti roletové menu, ktoré obsahuje

rôzne Wiki odkazy. V tomto menu si môţeme zvoliť zobrazenia stránok

podľa rôznych kritérií a funkcií.

Obr. 28: roletové menu Wiki odkazov. (Eger, 2005)

67

7. Záver

V mojej diplomovej práci som sa zaoberal problematikou internetového

vzdelávania a spracovaním problematiky OEZ pomocou aktivity Wiki v systéme

LMS moodle. Začiatok práce bol venovaný krátkemu teoretickému úvodu do

problematiky, kde boli vysvetlené základné pojmy ako Internet, e-learning, e-

learningový kurz, LMS systémy a rôzne ďalšie pojmy súvisiace s problematikou

elektronickej formy vzdelávania.

Jedným z cieľov bolo analyzovať e-learning, predstavil som jeho podrobnú

charakteristiku a objasnil výhody a nevýhody e-learningového vzdelávania. Venoval

som sa taktieţ charakteristike rôzných platforiem e-learningu, ktoré pracujú

v reţime LMS. V ďalšej časti som čo najpodrobnejšie vysvetlil princípy platformy

Moodle, predstavil prostredie a stručne popísal všetky štandardné moduly aktivít,

ktoré nám systém Moodle ponúka. Aktivitu Wiki, v ktorej som spracoval

problematiku OEZ som popísal podrobne, pričom som uviedol konkrétny postup pri

vytváraní stránok Wiki a tvorbe Wiki slov. Snaţil som sa vysvetliť postup práce

tak, aby bol ľahko zrozumiteľný aj laikovi, ktorý sa v prostredí Moodle nevyzná.

Hlavným cieľom mojej práce bolo vypracovanie e-learningovej online

aplikácie, ktorá je zameraná na problematiku obnoviteľných zdrojov energie.

Aplikácia bola vytvorená v prostredí LMS Moodle, v module aktivity Wiki. Zadanú

úlohu som splnil a výsledok mojej práce sa nachádza na stránke

http://test.uvtip.sk/eceve/course/view.php?id=10 .

Nazdávam sa, ţe význam systému LMS Moodle a elektronického

vzdelávania vo všeobecnosti bude neustále rásť, pretoţe všetky pozitívne vlastnosti

e-learningu sú k tomu predurčené. Pokiaľ dôjde k zlepšeniu prístupnosti vzdelania

širokým skupinám záujemcov (bez rozlíšenia veku, pohlavia, vzdialenosti, ai.) za

predpokladu rozumného kompromisu ceny a kvality, potom e-learning splní presne to

čo od neho očakáváme.

http://moodle.uniag.sk/mf/mod/wiki/view.php?id=953



68

Zoznam použitej literatúry

http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet

http://www.pripojsa.sk/historia-Internetu/

http://www.dinersclub.sk/3-2006/historia-Internetu#

Brdička, B. Role Internetu ve vzdělávání. PF Karlovy Univerzity, Praha, 50 – 52, 2003.

http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/33873/?print=1

Petr Korviny, Moodle (nejen) na OPF, OPF, 2005)

Kamil Kopecký, Základy e-learningu, Net University s.r.o., UP

v Olomouci, 2005

Jan Wagner, Nebojme se eLearningu, Česká škola, 2005

Eger, L. Technologie vzdělávání dospělých. ZČU, Plzeň, 41 – 47, 2005.

STŘÍTESKÁ, Hana. Historie e-learningu v České republice [online]. 2003 [cit. 11. 12.

2008].

Lešková, A. 2001. Nové formy vzdelávania založené na moderných informačných

technológiách

Dostupné na nternete:

http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/3-2001/pdf/26-

28.pdf

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos &subs

ubmenu=lepe

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos

&subsubmenu=lepe

http://www.kontis.sk/uvod_coje_klasika.asp?menu=elearning&submenu=coje&

subsubmenu=klasika

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos &subs

ubmenu=lepe

http://www.predika.cz/asp/portal/portal.asp

http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet

http://www.pripojsa.sk/historia-internetu/

http://www.dinersclub.sk/3-2006/historia-internetu

http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/33873/?print=1

http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/3-2001/pdf/26-28.pdf

http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/3-2001/pdf/26-28.pdf

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos%20&subs%20ubmenu=lepe


http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20&subsubmenu=lepe

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_lepe.asp?menu=elearning&submenu=prinos%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20&subsubmenu=lepe

http://www.kontis.sk/uvod_coje_klasika.asp?menu=elearning&submenu=coje&%20subsubmenu=klasika

http://www.kontis.sk/uvod_coje_klasika.asp?menu=elearning&submenu=coje&%20subsubmenu=klasika



http://www.predika.cz/asp/portal/portal.asp

69

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/drozdova.htm)

http://referaty.atlas.sk/ostatne/informatika/49385/zakladne-sietove-sluzby-internetu

http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=25341

http://www.garantpp.sk/backup_oldweb/?co-je-e-learning

http://lide.uhk.cz/fim/student/fssoukk1/historie.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia

http://www.modernivyucovani.cz/temata/technologie-ve-vyuce/592-vize-a-

soucasnost-billa-gatese.html

www.fem.uniag.sk/walter/system/files/prirucka2_final_version_sk.pdf

http://www.e-learnmedia.sk/sk/produkty/lms-ekp-system-vzdelavania-

zamestnancov

http://www.kontis.sk/uvod_soucasti_vztah.asp?menu=elearning&submenu=souc

asti&subsubmenu=vztah

Kočíková, E., LMS systém a e-Learning vo vzdelávaní, 2007

Dostupný na Internete:

http://www.mpctn.sk/konferencia/prispevky/Kocikova/LMS_system_a_elearning_vo_v

zdelavani.doc

http://sk.wikipedia.org/wiki/LMS

http://moodle.org

http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2003p/xstrites.htm

http://www.posterus.sk/?p=4661

http://flatulent.szm.com/tchv/metodika.html


http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13453

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_levneji.asp?menu=elearning&submenu=prin

os&subsubmenu=levneji

http://www.fem.uniag.sk/uninfos2003/zbornik/mikus_cernanska_skvarek.pdf

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib073/mikus.htm

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/drozdova.htm

http://referaty.atlas.sk/ostatne/informatika/49385/zakladne-sietove-sluzby-internetu

http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=25341

http://www.garantpp.sk/backup_oldweb/?co-je-e-learning

http://lide.uhk.cz/fim/student/fssoukk1/historie.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia

http://www.modernivyucovani.cz/temata/technologie-ve-vyuce/592-vize-a-%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20soucasnost-billa-gatese.html

http://www.modernivyucovani.cz/temata/technologie-ve-vyuce/592-vize-a-%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20soucasnost-billa-gatese.html

http://www.fem.uniag.sk/walter/system/files/prirucka2_final_version_sk.pdf

http://www.e-learnmedia.sk/sk/produkty/lms-ekp-system-vzdelavania-%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20zamestnancov

http://www.e-learnmedia.sk/sk/produkty/lms-ekp-system-vzdelavania-%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20zamestnancov

http://www.kontis.sk/uvod_soucasti_vztah.asp?menu=elearning&submenu=souc%20asti&subsubmenu=vztah

http://www.kontis.sk/uvod_soucasti_vztah.asp?menu=elearning&submenu=souc%20asti&subsubmenu=vztah

http://www.mpctn.sk/konferencia/prispevky/Kocikova/LMS_system_a_elearning_vo_vzdelavani.doc

http://www.mpctn.sk/konferencia/prispevky/Kocikova/LMS_system_a_elearning_vo_vzdelavani.doc

http://sk.wikipedia.org/wiki/LMS

http://moodle.org/

http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2003p/xstrites.htm

http://www.posterus.sk/?p=4661

http://flatulent.szm.com/tchv/metodika.html


http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13453

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_levneji.asp?menu=elearning&submenu=prin%20%20os&subsubm%20enu=levneji

http://www.kontis.sk/uvod_prinos_levneji.asp?menu=elearning&submenu=prin%20%20os&subsubm%20enu=levneji

http://www.fem.uniag.sk/uninfos2003/zbornik/mikus_cernanska_skvarek.pdf

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib073/mikus.htm

70

BERTRAND, Y., 1998. Soudobé teorie vzdelávaní. Portál Praha, 1998. ISBN 80-7178-

216-5.

BALÁŢOVÁ, E., 1998. Pedagogika a jej stratégie v oblasti informačných

a didaktických technológií. In : Acta Universitatis Matthaei Belii. Pedagogická

fakulta UMB Banská Bystrica, 1998. ISBN 80-8055-206-1.

71

1 Príloha 1

Print screen 1.: Slnečná energia

72

Príloha 2

Print screen 2.: Slnko

Print screen 3.: Ţivotné prostredie

73

Príloha 3

Print screen 4.: Slnečné ţiarenie

Print screen 5.: Solárne systémy

74

Príloha 4

Print screen 6.: Fotovoltaické články

Print screen 7.: Parabolické zrkadlá

75

Príloha 5

Print screen 8.: Solárne veţe

Print screen 9.: Generátor

Print screen 10.: Dynamo

76

Príloha 6

Print screen 11.: Slnečné kolektory

Print screen 12.: Výhody vyuţitia slnečnej energie

77

Príloha 7

Print screen 13.: Nevýhody slnečnej energie

78

Príloha 8

Print screen 14.: Veterná energia

79

Príloha 9

Print screen 15.: Výroba elektrickej energie

80

Príloha 10

Print screen 16.: Elektromotor

Print screen 17.: Vietor

81

Príloha 11

Print screen 18.: Prevodovka

Print screen 19.: Systém natáčania do smeru vetra

Print screen 20.: Stoţiar a rám strojovne

82

Príloha 12

Print screen 21.: Regulačný systém

Print screen 22.: Výber lokality

Print screen 23.: Výhody veternej energie

83

Príloha 13

Print screen 24.: Nevýhody veternej energie

Print screen 25.: Rotor

84

Príloha 14

Print screen 26.: Generátor

85

Príloha 15

Print screen 27.: Energia vody

Print screen 28.: Kolobeh vody

86

Príloha 16

Print screen 29.: Vodné elektrárne

87

Príloha 17

Print screen 30.: Turbíny

Print screen 31.: Mechanická energia

88

Príloha 18

Print screen 32.: Elektrická energia

Print screen 33.: Elektrická sieť

Print screen 34.: Spotrebiteľ

89

Príloha 19

Print screen 35.: Malé vodné elektrárne

Print screen 36.: Prečerpávacie vodné elektrárne

90

Príloha 20

Print screen 37.: Čerpadlo

Print screen 38.: Prílivové elektrárne

91

Príloha 21

Print screeen 39.: Energia morských vĺn

Print screen 40.: Biomasa

92

Príloha 22

Print screen 41.: Etanol

Print screen 42.: Metanol

93

Príloha 23

Print screen 43.: Drevoplyn

Print screen 44.: Bioplyn

94

Príloha 24

Print screen 45.: Energetická hodnota

Print screen 46.: Spaľovanie

95

Príloha 25

Print screen 47.: Pyrolýza

Print screen 48.: Splyňovanie

96

Príloha 26

Print screen 49.: Anerobické hnitie

Print screen 50.: Fermentácia

97

Príloha 27

Print screen 51.: Ako vzniká biomasa

Print screen 52.: Chemické zloţenie biomasy

ONLINE VZDELÁVACIE MODULY „OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ …crzp.uniag.sk/Prace/2011/A/9D1F7098E85A4D57B0AF26EDE1A4BB4… · OEZ pomocou zvolenej aktivity LMS Moodle. Spracoval som

Documents