ONLIBSROVR Novela Obchodného zákonníka v roku 2018 · 2017-11-21 · z predpokladu, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak sa na majetok ovládanej osoby nemohol vyhlási

Darček mesiaca

November 2017

Verlag Dashöfer vydavateľstvo odbornej literatúry

Copyright © 1997-2016 by Dashöfer Holding, Ltd. a Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s.r.o., Železničiarska 13, P.O. BOX 323, 814 99 Bratislava 1,Tel.: + 421 - 2 - 33005555, Fax: + 421 - 2 - 33005550, E-

mail: [email protected] 1

Novela Obchodného zákonníka v roku 2018

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.; Mgr. Simona Skirkaničová

Obsah Novela Obchodného zákonníka od 8. 11. 2017 a 1. 1. 2018 ...................................................... 1

Fúzie obchodných spoločností podľa novely Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2018 ............................................................................................................................................ 7

Schválené znenie Exekučného poriadku, účinného od 1.1.2018 ............................................. 10

Novela Obchodného zákonníka od 8. 11. 2017 a 1. 1. 2018

JUDr. Alexander Škrinár, CSc. V októbri 2017 bola prijatá novela Obchodného zákonníka, v ktorej sa doplňuje právna

úprava ochrany obchodného tajomstva a prijali sa opatrenia na zamedzenie fúzií obchodných

spoločností zlučovaním alebo splynutím, ktoré boli vedené na likvidáciu spoločností so

záväzkami voči veriteľom s použitím „bielych koní“. V dôsledku takýchto fúzií na

objednávku dochádzala k poškodzovaniu veriteľov. Zavádzajú sa sankcie a vyššia

zodpovednosť štatutárnych orgánov, ako aj spoločníkov za konanie, ktoré vedie k fúzii

spoločnosti, ktorej dôsledkom je prenesenie záväzkov na nefunkčnú spoločnosť.

Novela Obchodného zákonníka týkajúca sa fúzií spoločnosti upravená v čl. I. bod 18 a 24 31,

ako aj novela zákona o sociálnom zabezpečení, trestného zákona a zákona o konkurze

a reštrukturalizácii nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov dňa 8. 11. 2017

a zostávajúca časť nadobudla účinnosť 1. januárom 2018.

Doplnilo sa aj ustanovenie § 13a, v ktorom sa upravuje otázka vylúčenia štatutárneho orgánu

v prípade, ak je spoločnosť v predĺžení a štatutárny orgán nepodal návrh na vyhlásenie

konkurzu. Doteraz mohol o vylúčení rozhodovať len súd. Novelou sa rozšírila právomoc na

Darček mesiaca : November 2017

2

vylúčenie štatutárneho orgánu aj na rozhodnutie iného orgánu za splnenia podmienky, že

takého rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Rozšírenie ochrany obchodného tajomstva

V doterajšom znení sa subjekt obchodného tajomstva označený ako podnikateľ nahradzuje

termínom majiteľ obchodného tajomstva. Doterajšie vymedzenie obchodného tajomstva v §

17 sa rozširuje o nové odseky. Pojem majiteľ obchodného tajomstva sa v nich definuje ako

fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa

vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania. Odkazuje sa na

podnikanie ako výkon sústavnej činnosti vykonávanej samostatne podnikateľom, vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Zároveň sa definuje aj subjekt, ktorý porušuje obchodné tajomstvo. Rušiteľom obchodného

tajomstva je fyzická alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné

tajomstvo. K naplneniu skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva postačuje jeho

ohrozenie, nemusí dôjsť k jeho porušeniu.(§ 17 ods.3 zákona).

Z hľadiska predmetu ochrany sa definuje aj tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu.

(§ 17 ods. 4 zákona).

Takýmto tovarom je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo

uvedenie na trh predstavuje pre porušiteľa obchodného tajomstva významný prospech z

obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené. V prípade sporu bude preto treba preukázať

okrem okolností preukazujúcich neoprávnené konanie rušiteľa obchodného tajomstva aj

skutočnosť, že z takéhoto konania získal významný prospech.

K podstatnej zmene došlo aj v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva, ktorá bola

zakotvená v § 51 Obchodného zákonníka v rámci ustanovení upravujúcich nekalo súťažné

konanie. Doterajšie znenie tejto skutkovej podstaty bolo nahradené novým znením. V § 51 je

definované porušenie obchodného tajomstva. Ide o také konanie rušiteľa obchodného

tajomstva, ktoré spočíva v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného

tajomstva.


3

Neoprávnené získanie obchodného tajomstva sa definuje ako získanie obchodného tajomstva

bez súhlasu jeho majiteľa. Konanie rušiteľa obchodného tajomstva musí byť v rozpore so

zásadou poctivého obchodného styku. V zákone sa príkladmým výpočtom uvádza, že ide

o konanie spočívajúce v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom

látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá ich

majiteľ a ktoré obsahujú obchodné alebo z nich možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj

jeho privlastnenie alebo kopírovanie. Neoprávneným využitím alebo sprístupnením

obchodného tajomstva je také konanie pri ktorom dochádza k využitiu alebo sprístupneniu

obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa tým, kto

a) získal neoprávnene obchodné tajomstvo,

b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia

obchodného tajomstva,

c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného

tajomstva.

Ide o prípady, ak majiteľ obchodného tajomstva uzavrel zmluvu s treťou osobou na

využívanie tovaru, ku ktorému je viazané obchodné tajomstvo. V takomto predmete môže

tovar za dohodnutých podmienok využívať, musí však dbať na to, aby ďalšej osobe

neumožnil nakladanie s obchodným tajomstvom.

Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ktorá v čase získania,

využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo mala vedieť, že ho získala

priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá neoprávnene využívala alebo získala obchodné

tajomstvo.

Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výrova, alebo uvádzanie na trh tovaru

porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, ako aj dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru

porušujúceho obchodné tajomstvo. Podmienkou však je, že osoba , ktorá vykonávala takúto

činnosť vedela o tom alebo mala vedieť, že obchodné tajomstvo bolo využívané neoprávnene.

Na druhej strane sa definujú prípady, keď získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené.


4

Ide o prípady, ak

• osoba získala obchodné tajomstvo vlastným nezávislým objavom alebo vytvorením,

• pozorovaním, skúmaním, demontážou a lebo testovaním výrobku, ktorý bol

sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá získala informácie,

• výkonom práva zamestnancov, alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa

slovenského právneho poriadku alebo podľa práva Európskej únie,

• iným spôsobom, ktorý je v súlade s poctivým obchodným stykom.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

Doterajšia právna úprava ovládanej osoby ovládajúcou osobou, ktorá má väčšinový podiel na

hlasovaní sa doplnilo ustanovením § 66aa, podľa ktorého ovládajúcej osobe vzniká

zodpovednosť voči veriteľom ovládanej osoby za škodu, ktorá im vznikne úpadkom

ovládanej osoby, za predpokladu, že svojim konaním prispela k úpadku ovládanej osoby.

Na účely vzniku zodpovednosti a jej uplatnenia voči ovládajúcej osobe sa vychádza

z predpokladu, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak sa na majetok ovládanej osoby

nemohol vyhlásiť konkurz pre nedostatok majetku alebo z dôvodu nedostatku majetku bol

konkurz zrušený alebo exekučné konanie alebo iné vykonávacie konanie bolo pre nedostatok

majetku ukončené.

Upravuje sa aj premlčacia doba na uplatnenie nárokov veriteľov voči ovládajúcej osobe, ktorá

je jeden rok - od zastavenia konkurzného konania voči ovládanej osobe pre nedostatok

majetku,

• od zrušenia konkurzu na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo - od

ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči

ovládanej osobe pre nedostatok majetku.

•

Pokiaľ ide o výšku škody, upravuje sa domnienka, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu,

v ktorom nebola jeho pohľadávka uspokojená po zastavení konkurzného konania, zrušení

konkurzu, ukončení exekúcie alebo zániku ovládanej osoby bez právneho nástupcu. Veriteľ

však môže preukázať inú výšku škody.


5

Liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti ovládajúcej osoby je preukázanie, že

postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

Opatrenia v súvislosti s návrhom na výmaz spoločnosti z obchodného registra

Na zabránenie výmazu spoločnosti z obchodného registra, ktorá návrh podáva účelovo, aby sa

vyhla povinnosti plniť záväzky voči veriteľom sa novelizovalo ustanovenie § 68 a sprísnili

podmienky na výmaz s tým, že spoločnosť bude musieť k návrhu na výmaz v prípade, že sa

nejedná o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, pripojiť súhlas správcu

dane alebo colného úradu. Novou povinnosťou bude aj pripojenie súhlasu Sociálnej poisťovne

s výmazom spoločnosti v prípade, ak je spoločnosť evidovaná v zozname dlžníkov Sociálnej

poisťovne. Za tým účelom sa novelizoval aj zákon o Sociálnej poisťovni v čl. VI. tohto

zákona a upravujú sa podmienky vydania súhlasu, ako aj prípady, keď môže generálny

riaditeľ dať výnimku z povinnosti vyžiadania súhlasu.

Opatrenia v súvislosti so zneužitím ustanovení o splynutí, zlúčení alebo rozdelení

spoločností

Doterajšie ustanovenie § 69 upravujúce zrušenie spoločnosti bez likvidácie sa doplnilo

o odseky 11-15 sprísňujúce podmienky na proces zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia

spoločností. Dôležitou zmenou je právna úprava v odseku 11, podľa ktorého ku dňu

účinnosti splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia musia byť splnené nasledovné podmienky:

a) hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti nesmie presahovať hodnotu jeho

majetku , (v takomto prípade by išlo o predĺženú spoločnosť, z čoho vyplýva pre spoločnosť

a jej štatutárne orgány povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu pod následkom

sankcií) – do hodnoty záväzkov sa však nezapočítavajú záväzky vyplývajúce zo záväzku

podriadenosti ,

b) nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť nesmú byť v likvidácii,

c) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky

konkurzu, z toho platí výnimka, ak správca konkurznej podstaty súhlasí so zlúčením alebo

splynutím alebo rozdelením spoločností,

d) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky

reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie,


6

e) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti sa nemôže viesť

konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušení.

Na uvedené prípady, v ktorých nemôžu dôjsť k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu

spoločnosti nadväzuje zakotvenie povinnosti členom orgánov spoločností zdržať sa

konania a úkonov smerujúcich k jej splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, za predpokladu, že

možno predpokladať, že nie sú splnené podmienky na zlúčenie, splynutie podľa uvedeného

ustanovenia § 69 odseku 11. Ide o právnu povinnosť pri porušení ktorej členom orgánov

vzniká povinnosť na náhradu škody voči veriteľom.

Dôležitou povinnosťou spoločností, ktoré sa zlučujú alebo splývajú alebo sa rozdeľujú je, že

v procese prípravy zlučovania a splynutia musia predložiť návrh zmluvy o splynutí, zlúčení

alebo rozdelení alebo návrhu projektu rozdelenia, ktorý sa predkladá spoločníkom alebo

akcionárom spoločností, musí každá zanikajúca spoločnosť doručiť príslušnému správcovi

dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, najneskôr v lehote 60 dní pred dňom konania

valného zhromaždenia, na ktorom sa má rozhodnúť p schválení návrhu zmluvy o zlúčení ,

splynutí alebo návrhu projektu rozdelenia spoločností. Zabezpečuje sa tým kontrola správcov

dane, aby nedošlo k obchádzaniu zákona a zneužitiu procesu splynutia alebo zlúčenia na

zbavenie sa záväzkov voči veriteľom.

Zákaz založenia spoločnosti s ručením obmedzeným

V prípade, ak je osoba, ktorá chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným vedená

v zozname daňových dlžníkov, alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne, nemôže takúto

spoločnosť založiť. Výnimku z tohto zákazu predstavuje, ak správca dane, ktorým je daňový

alebo colný úrad alebo Sociálna poisťovňa, kde je vedený ako dlžník na založenie spoločnosti

udelí súhlas.

Táto osoba vedená ako dlžník v uvedených zoznamoch, musí súhlas správcu dane alebo

Sociálnej poisťovne pripojiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

Zákaz prevodu obchodného podielu


7

Spoločníkovi sa zakazuje previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú tretiu

osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení a ak je spoločnosť zrušená súdom

alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia

reštrukturalizácie.

Spoločnosť má povinnosť si vyžiadať súhlas správcu dane pred podaním návrhu na zápis

zmeny spoločníka len v prípade ak ide o väčšinový podiel a a spoločník alebo nadobúdateľ sú

vedení v zozname daňových dlžníkov.

Kapitálový fond z príspevkov

Novelou Obchodného zákonníka sa umožňuje spoločnosti popri rezervnom fonde vytvoriť

kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Ak chce spoločnosť vytvoriť kapitálový fond musí

jeho vytvorenie upraviť v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. V prípade, že

sa má vytvoriť pri založení spoločnosti, jeho vytvorenie musia schváliť zakladatelia

spoločnosti. V prípade, že sa akcionári dohodli na jeho vytvorení v priebehu existencie

spoločnosti, návrh na jeho vytvorenie musí byť predložený na schválenie valnému

zhromaždeniu. Spôsob splatenia a lehotu splatenia musia akcionári upraviť v zakladateľskej

zmluve alebo v stanovách spoločnosti. Použijú sa pri tom primerane ustanovenia o splácaní

vkladu akcionárov. Kapitálový fond vzniká okamihom splatenia všetkých príspevkov

akcionárov. V stanovách by sa malo upraviť aj použitie kapitálového fondu. Ak to

nevylučuje osobitný predpis splatený kapitálový fond sa môže použiť na prerozdelenie medzi

akcionárov alebo na zvýšenie základného imania spoločnosti.

Fúzie obchodných spoločností podľa novely Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2018

Mgr. Simona Skirkaničová

Vláda Slovenskej republiky schválila novelu Obchodného zákonníka. Úprava rieši hlavne

okrem iného aj nepoctivé fúzie obchodných spoločností, kladie vyššiu zodpovednosť na

štatutárov a spoločníkov firiem a zavádza účinné nástroje proti tzv. „bielym koňom“.

Predmetná novela je ďalším významným krokom k zlepšovaniu podnikateľského prostredia


8

a mohla by priniesť opatrenia v prospech všetkých poctivých podnikateľov. Predmetný návrh

novely Obchodného zákonníka bol schválený dňa 12. 10. 2017 NR SR.

Novela Obchodného zákonníka sa dotýka prísnenia povinností štatutárnych orgánov

spoločností, a to najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa

využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá

svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára. Taktiež novela prináša opatrenia zamerané

na nepoctivé fúzie obchodných spoločností. Reaguje na účelové zlučovanie firiem, ktoré sa v

poslednej dobe stalo populárnym a jednoduchým spôsobom zbavenia sa spoločnosti bez toho,

aby prebehol konkurz alebo riadna likvidácia spoločnosti. Mnohokrát sa tak dialo na úkor

práv veriteľov, ktorí zostávajú s neuspokojenými pohľadávkami.

Novela Obchodného zákonníka upravuje aj to, že spoločnosti sa budú môcť zlučovať aj

naďalej, ale iba v prípade, ak sa týmto nedostanú do úpadku. Ak bude mať firma záujem

kúpiť inú firmu v problémoch, môže tak urobiť, ale musí mať stanovisko audítora, že vo

výsledku po zlúčení, splynutí alebo rozdelení firmy, niektorý z jej právnych nástupcov nebude

v úpadku. Audítor sa v prípade účelovej zmeny či manipulácie s údajmi vystaví nielen

reputačnému riziku, ale aj možnému postihu v podobe straty licencie.

Spoločnosti v likvidácii alebo v konkurze sa nebudú môcť zlučovať vôbec.

K zodpovednosti štatutárov už dnes patrí, že ak je firma v úpadku t.j. dostane sa do stavu, že

nemá dosť majetku na uspokojenie všetkých veriteľov, musí štatutár podať v mene firmy

návrh na vyhlásenie konkurzu. Prax však ukazuje, že štatutári túto povinnosť neplnia. Preto sa

posilňuje zodpovednosť štatutárov za porušenie tejto povinnosti – budú osobne zodpovedať

za škodu, ktorú tým spôsobia veriteľom a rozhodnutie súdu o náhrade škody môže

znamenať diskvalifikáciu štatutára . Diskvalifikácia bude hroziť štatutárovi aj v prípade

odopierania súčinnosti exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Diskvalifikovaný

štatutár nebude môcť byť štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve po dobu

3 rokov. A navyše nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas bude aj trestným činom.

Novela má ambíciu taktiež obmedziť priestor pre to, aby firma zostala bez štatutára. Buď

bude v lehote ustanovený nový štatutár, alebo posledný štatutár bude povinný podať návrh na

jej zrušenie. Zároveň každý štatutár bude aj po zániku funkcie povinný poskytovať súčinnosť


9

napr. správcovi dane, exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Samozrejme v miere,

v ktorej to možno od neho spravodlivo požadovať.

Čo sa týka bielych koní, tak jedným z opatrení proti tzv. „bielym koňom“ je zavedenie

nového trestného činu nekalej likvidácie. Ak sa niekto stane „bielym koňom“, môže byť

trestne stíhaný. Rovnako sa to vzťahuje aj na tých, ktorí prevádzajú svoju účasť v podniku na

„bieleho koňa“, alebo ktorí tieto úkony sprostredkúvajú. Na menovanie do funkcie štatutára

bude potrebné mať podpisový vzor úradne overený pred notárom alebo matrikou. Reaguje sa

tak na situácie, že určitá osoba uznala cudzí podpis za vlastný, čo potom zjednodušovalo

niektoré typy podvodných činností.

Taktiež navrhovaná právna úprava chce byť ďalším prvkom v boji proti formálnemu

ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak

spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej

účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia

spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže

osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú

škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti

za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

Nové pravidlá sa dotknú aj spoločníkov, ktorí ovládajú firmu. Ak spoločník urobí úkon, ktorý

firmu výrazne poškodí a spôsobí jej úpadok, ponesie zodpovednosť za škodu. Touto úpravou

reagujeme na situácie, keď napr. spoločníci pri zhoršujúcej sa situácii v spoločnosti z nej ešte

„narýchlo“ umelo vyvádzajú kapitál alebo uskutočňujú úkony, ktoré zo dňa na deň zdravú

firmu fakticky zničia.

Cieľom novely Obchodného zákonníka je aj je zlepšenie ochrany práv veriteľov a

spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie

nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa

povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti.


10

Taktiež sa upravuje výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by

snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu,

zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky.

Zároveň predkladaná právna úprava ukladá povinnosť predložiť oznámenie o vypracovaní

návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie

príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi a upravuje sa

povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych

spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra.

Schválené znenie Exekučného poriadku, účinného od 1.1.2018

Mgr. Simona Skirkaničová

NRSR schválila novelu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník”), ktorá by mala zabrániť nepoctivým zlúčeniam

obchodných spoločností. Predmetná novela nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2018. Súčasne

by sa mala sprísniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj

spoločníkov obchodných spoločností v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce

spoločnosť.

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka dôjde k novelizácii aj iných zákonov.

Vo vzťahu ku zákonu č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako “Exekučný

poriadok”) dôjde k úprave nadväzujúcej na právnu úpravu diskvalifikácie.

Pri vedení exekúcie v prípade, ak je to na ukončenie predmetnej exekúcie potrebné a je to

primerané vymáhanému nároku, exekútor povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o

svojom majetku. Popri povinnom možno na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu - štatutárny

orgán alebo člena štatutárneho orgánu povinného, prokuristu povinného, odborného zástupcu

zodpovedného za podnikanie povinného, likvidátora povinného, núteného správcu povinného

a zákonného zástupcu povinného; ak je povinným právnická osoba bez štatutárneho orgánu,


11

povinnosť poskytnúť súčinnosť exekútorovi rovnako ako povinný má aj osoba, ktorá

vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy. Na účel

podania vyhlásenia o majetku exekútor povinného predvolá alebo ho vyzve, aby vyhlásenie

podal písomne v lehote, ktorú určí. Štatutári pri vedení exekúcie na majetok právnickej

osoby majú kľúčovú úlohu, a to, aby poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie

súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné.

Preto sa navrhlo, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo

postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a

Obchodného zákonníka.

Pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie sa konkretizuje, kedy musí takýto návrh

obsahovať povinný údaj – číslo účtu v banke. Označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý

mu má byť poukázané vymožené plnenie je ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie

exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho

oprávnený má zriadený.

Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný

elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý

vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Predmetným

návrhom zákona sa navrhuje vypustiť zaručenú konverziu v týchto prípadoch: ak návrh na

vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu a ak návrh na

vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v

zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia

pohľadávok verejného sektora.

Taktiež sa upravuje jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje

sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči

nej neprebieha konkurzné konanie.

Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že

nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti

zákona (po 1. januári 2018).

Copyright © 1997-2017 by Dashöfer Holding, Ltd. a Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o., Železničiarska 13, P. O. BOX 323, 814 99

Bratislava 1,Tel.: + 421 - 2 - 33005555, Fax: + 421 - 2 - 33005550, [email protected] I www.dashofer.sk

ONLIBSROVR Novela Obchodného zákonníka v roku 2018 · 2017-11-21 · z predpokladu, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak sa na majetok ovládanej osoby nemohol vyhlási

Documents