-
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl
SK
SOCIÁLNA EKONOMIKA
V EURÓPSKEJ ÚNII
Zhrnutie správy, ktorú pre Európsky hospodársky
a sociálny výbor vypracoval CIRIEC (Medzinárodné
centrum pre výskum a informácie o verejnej, sociálnej
a druţstevnej ekonomike)
-
- 1 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
OBSAH
ÚVOD
1. VÝVOJ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
2. HLAVNÉ TEORETICKÉ KONCEPCIE TÝKAJÚCE SA SOCIÁLNEJ
EKONOMIKY
3. NÁRODNÉ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
4. ZLOŢKY SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
5. PLATFORMY A SIETE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V EURÓPE
6. SOCIÁLNA EKONOMIKA V EURÓPSKEJ ÚNII V ČÍSLACH
7. PRÍKLADY SPOLOČNOSTÍ A ORGANIZÁCIÍ SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
8. SOCIÁLNA EKONOMIKA AKO PÓL SOCIÁLNEJ PROSPEŠNOSTI
9. LEGISLATÍVA VZŤAHUJÚCA SA NA AKTÉROV SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V
EURÓPSKEJ
ÚNII
10. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE V KRAJINÁCH
EURÓPSKEJ ÚNIE
11. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE NA ÚROVNI
EURÓPSKEJ ÚNIE
12. TRENDY A VÝZVY
BIBLIOGRAFIA
-
- 2 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
ÚVOD
Tento dokument je zhrnutím správy, ktorú vypracoval CIRIEC
(Medzinárodné centrum pre výskum
a informácie o verejnej, sociálnej a družstevnej ekonomike) na
žiadosť EHSV (Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru). Správu tvorí koncepčná a
porovnávacia štúdia situácie sociálnej
ekonomiky v Európskej únii (EÚ) a jej 25 členských štátoch.
Správa bola vypracovaná v roku 2006,
a preto nezahŕňa Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpili do
Európskej únie 1. januára 2007.
Správa bola vypracovaná pod vedením pánov Rafaela Chavesa a José
Luisa Monzóna z centra
CIRIEC, odborné poradenstvo im poskytoval výbor znalcov v
zložení: D. Demoustier (Francúzsko),
L. Frobel (Švédsko) a R. Spear (Spojené kráľovstvo).
Na vypracovaní správy spolupracovali aj uznávaní experti z
organizácií zastupujúcich rôzne vetvy
v rámci sociálnej ekonomiky: Cooperatives Europe, Medzinárodné
združenie zdravotných poisťovní
(International Association of Mutual Societies – AIM),
Medzinárodné združenie vzájomných
poisťovní (International Association of Mutual Insurance
Companies – AISAM), Európska stála
konferencia družstiev, vzájomných spoločností, združení a
nadácií (European Standing Conference on
Co-operatives, Mutual societies, Associations and Foundations –
CEP-CMAF), Európske nadačné
centrum (European Foundation Centre – EFC), Confederazione
Cooperative Italiana
(Confcooperative), Lega Nazionale delle Cooperative e Mutue
(LEGACOOP) a Confederación
Empresarial Española de la Economía Social (CEPES). Na
vypracovaní správy sa aktívne podieľal aj
vedecký výbor CIRIEC pre sociálnu ekonomiku a európske sekcie
CIRIEC.
Koncepčné vymedzenie sociálnej ekonomiky vychádza z príručky
Európskej komisie pre
vypracúvanie satelitných účtov družstiev a vzájomných
spoločností a z vyjadrení organizácií
zastupujúcich sociálnu ekonomiku v Európe s cieľom dosiahnuť
široký politický a vedecký
konsenzus.
Pre porovnávaciu analýzu súčasnej situácie sociálnej ekonomiky
podľa jednotlivých krajín vytvoril
CIRIEC sieť spravodajcov, ktorá bola pôvodne zložená z 52
expertov z 26 krajín EÚ (akademici,
znalci z daného odvetvia a vysokopostavení zamestnanci verejnej
správy).
-
- 3 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
1. VÝVOJ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
1.1 Občianske zdruţenia a druţstvá pri zrode sociálnej
ekonomiky
Ako typ činnosti je sociálna ekonomika historicky prepojená so
zakladaním ľudových združení
a družstiev, ktoré tvoria jej hlavný pilier. Systém hodnôt a
zásad správania ľudových združení
zjednotených počas vzniku družstevníctva poskytol základ pre
vytvorenie modernej koncepcie
sociálnej ekonomiky, ktorú tvoria družstvá, vzájomné
spoločnosti, združenia a nadácie.
1.2 Súčasný rozsah a oblasť pôsobnosti sociálnej ekonomiky
V EÚ-25 bolo v roku 2005 ekonomicky aktívnych vyše 240 tisíc
družstiev. Sú etablované vo všetkých
oblastiach hospodárskej činnosti, pričom dominantné postavenie
majú hlavne v poľnohospodárstve,
finančnom sprostredkovaní, maloobchodnom predaji a oblasti
bývania a ako pridružená výroba
v odvetví priemyslu, výstavby a služieb. Tieto družstvá priamo
zamestnávajú 3,7 milióna ľudí a majú
143 miliónov členov.
Vzájomné spoločnosti pôsobiace v oblasti zdravotnej
starostlivosti a sociálneho zabezpečenia
poskytujú pomoc a služby viac než 120 miliónom ľudí. Vzájomné
poisťovne majú na trhu 23,7 %
podiel.
V roku 1997 združenia v krajinách EÚ-15 zamestnávali 6,3 milióna
ľudí. V roku 2005 sa v EÚ-25
podieľali na tvorbe HDP vyše 4 percentami a ich členmi bolo 50 %
občanov Európskej únie. V roku
2000 bolo v EÚ-15 vyše 75 tisíc nadácií, ktoré od roku 1980
zaznamenali prudký rast v 25 členských
štátoch, vrátane krajín strednej a východnej Európy, ktoré do EÚ
vstúpili len nedávno. V EÚ-25
pracujú dobrovoľníci v ekvivalente vyše 5 miliónov zamestnancov
na plný pracovný úväzok.
Celkovo možno povedať, že bez ohľadu na jej význam z
kvantitatívneho hľadiska potvrdila sociálna
ekonomika v uplynulých desaťročiach nielen svoju schopnosť
účinne prispieť k riešeniu nových
sociálnych problémov, ale tiež posilnila svoje postavenie ako
inštitúcia nevyhnutná pre stabilný
a trvalo udržateľný hospodársky rast, a to tak, že prispôsobila
svoje služby potrebám, zvýšila hodnotu
hospodárskej činnosti v oblasti sociálnych potrieb,
spravodlivejších prímov a rozdeľovania bohatstva,
napravila nerovnosti na trhu práce a celkovo prehĺbila a
posilnila ekonomickú demokraciu.
1.3 Súčasná identifikácia a inštitucionálne uznanie sociálnej
ekonomiky
Najnovšie koncepčné vymedzenie sociálnej ekonomiky, ktoré
vypracovali jej vlastné organizácie, je
uvedené v Charte sociálnej ekonomiky, ktorý podporila Stála
európska konferencia družstiev,
vzájomných spoločností, združení a nadácií (CEP-CMAF). Ide o
tieto zásady:
• prvoradé postavenie človeka a sociálneho cieľa pred
kapitálom,
• dobrovoľné a otvorené členstvo,
-
- 4 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
• demokratická kontrola prostredníctvom samotných členov (okrem
nadácií, ktoré nemajú
členov)
• prepojenie záujmov členov/užívateľov služieb so všeobecným
záujmom,
• podporovanie a uplatňovanie zásady solidarity a
zodpovednosti,
• samostatné riadenie a nezávislé postavenie voči verejným
orgánom,
• väčšina výnosov sa využíva na podporu cieľov udržateľného
rozvoja, služieb v záujme členov
alebo služieb všeobecného záujmu.
Vzostup sociálnej ekonomiky zaznamenali aj v politických a
právnických kruhoch, a to ako na
národnej, tak i na európskej úrovni. Na európskej úrovni vydala
Európska komisia v roku 1989
oznámenie s názvom „Podniky sociálnej ekonomiky: európsky trh
bez hraníc“. V tom istom roku
Komisia sponzorovala 1. európsku konferenciu o sociálnej
ekonomike (Paríž) a vytvorila oddelenie
pre sociálnu ekonomiku v rámci GR XXIII pre politiku v oblasti
podnikania, obchodu, cestovného
ruchu a sociálnej ekonomiky. V rokoch 1990, 1992, 1993 a 1995
Komisia podporila európske
konferencie o sociálnej ekonomike v Ríme, Lisabone, Bruseli a
Seville. EÚ na svojom summite
v Luxemburgu v roku 1997 uznala úlohu podnikov sociálnej
ekonomiky v rozvoji na miestnej úrovni
a pri vytváraní pracovných miest a spustila pilotný projekt s
názvom „Tretí systém a zamestnanosť“,
pričom ako referenčný rámec použila sektor sociálnej
ekonomiky.
Takisto v Európskom parlamente funguje od roku 1990 medziskupina
Európskeho parlamentu pre
sociálnu ekonomiku. V roku 2006 Európsky parlament vyzval
Komisiu, aby „uznala sociálnu
ekonomiku a vypracovala oznámenie o tomto základnom kameni
európskeho sociálneho modelu“.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prispel zo svojej
strany vydaním viacerých správ
a stanovísk o prínose podnikov sociálnej ekonomiky pri
dosahovaní rôznych cieľov verejných politík.
1.4 Smerom k uznaniu sociálnej ekonomiky v systémoch národných
účtov
Podniky a organizácie, ktoré sú súčasťou koncepcie sociálnej
ekonomiky nie sú v systémoch
národných účtov považované za samostatný inštitucionálny sektor.
Družstvá, vzájomné spoločnosti,
združenia a nadácie sú v národných účtoch rozptýlené, a preto
nie sú dobre viditeľné.
Európska komisia nedávno vypracovala Príručku pre vypracúvanie
satelitných účtov podnikov
sociálnej ekonomiky (družstiev a vzájomných spoločností), vďaka
čomu bude možné získavať
jednotné, presné a spoľahlivé údaje o významnej časti sociálnej
ekonomiky, ktorú tvoria družstvá,
vzájomné spoločnosti a iné podobné organizácie.
Ako sa uvádza v príručke o satelitných účtoch podnikov sociálnej
ekonomiky, metódy, ktoré
využívajú súčasné systémy národných účtov, pochádzajúce z
polovice 20. storočia, vyvinuli nástroje
na získavanie údajov o národných ekonomických agregátoch v
kontexte zmiešanej ekonomiky so
silným súkromným kapitalistickým sektorom a komplementárnym,
často intervenujúcim verejným
sektorom. Logicky vzaté, v systéme národných účtov, ktorý sa
odvíja od bipolárnej inštitucionálnej
reality, niet veľa miesta pre tretí pól, ktorý nie je ani
verejný, ani kapitalistický, pričom druhý z nich
-
- 5 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
je prakticky totožný s celým súkromným sektorom. Tento významný
faktor vysvetľuje dôvod
inštitucionálnej neviditeľnosti sociálnej ekonomiky v súčasných
spoločnostiach a ako sa uvádza
v príručke Komisie, je v rozpore s rastúcim významom
organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálnej
ekonomiky.
1.5 Definícia sociálnej ekonomiky zodpovedajúca systémom
národných účtov
Pracovná definícia sociálnej ekonomiky, ktorú navrhujeme v tejto
správe, je nasledovná:
Súbor súkromných, formálne organizovaných podnikov s nezávislými
rozhodovacími právomocami
a voľným členstvom, ktorých cieľom je napĺňať potreby svojich
členov prostredníctvom trhu –
výrobou tovaru a poskytovaním služieb, poistenia či finančných
prostriedkov, a v ktorých
rozhodovanie a deľba zisku či prebytku medzi členmi priamo
nesúvisí s kapitálom alebo príspevkami
získanými od jednotlivých členov, pričom každý člen disponuje
jedným hlasom. Do sociálnej
ekonomiky patria tiež súkromné, formálne organizované
spoločnosti s nezávislými rozhodovacími
právomocami a voľným členstvom, ktoré poskytujú netrhové služby
domácnostiam, pričom prípadné
prebytky si nemôžu privlastniť hospodárski činitelia, ktorí ich
vytvárajú, kontrolujú či financujú.
Táto definícia úplne zodpovedá koncepčnému vymedzeniu sociálnej
ekonomiky vyplývajúcim
z Chraty sociálnej ekonomiky CEP-CMAF. Podľa terminológie
národných účtov sú v nej zahrnuté
dva hlavné subsektory sociálnej ekonomiky: a) trhový alebo
podnikateľský subsektor a b) netrhový
výrobný subsektor. Táto klasifikácia je veľmi užitočná na
vypracovanie spoľahlivých štatistík
a analýzu hospodárskych činností v súlade s momentálne platnými
systémami národných účtov.
Avšak zo sociálno-ekonomického hľadiska existuje, pochopiteľne,
medzi týmito subsektormi istá
priepustnosť a úzke väzby medzi trhovým a netrhovým prostredím v
rámci sociálnej ekonomiky
vyplývajúce zo spoločných vlastností všetkých organizácií
sociálnej ekonomiky – sú to organizácie
ľudí vyvíjajúcich činnosť, ktorej hlavným cieľom je napĺňanie
potrieb osôb, a nie odmeňovanie
kapitalistických investorov.
Na základe uvedenej definície môžeme zhrnúť spoločné vlastnosti
týchto dvoch subsektorov:
1) sú súkromné, inými slovami, nie sú súčasťou verejného sektora
ani ním nie sú kontrolované,
2) sú formálne organizované, čo znamená, že zvyčajne majú právnu
subjektivitu,
3) majú nezávislé rozhodovacie právomoci, vďaka čomu môžu
samostatne voliť a odvolávať
svoje riadiace orgány a kontrolovať a organizovať svoju
činnosť,
4) majú voľné členstvo, inými slovami, členstvo v nich nie je
povinné,
5) prípadné zisky či prebytky sa medzi členov nedelia podľa
objemu kapitálu alebo príspevku
každého člena, ale podľa činnosti členov v rámci
organizácie,
-
- 6 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
6) vykonávajú samostatnú hospodársku činnosť, aby vyhoveli
potrebám jednotlivcov,
domácností či rodín. Preto sa podniky sociálnej ekonomiky
považujú za organizácie ľudí,
a nie kapitálu. Pracujú s kapitálom a inými nepeňažnými zdrojmi,
no nie pre kapitál,
7) sú demokratickými organizáciami. Okrem niektorých
dobrovoľníckych organizácií, ktoré
poskytujú netrhové služby domácnostiam sa v rozhodovacom procese
organizácií sociálnej
ekonomiky prvého stupňa uplatňuje zásada „jeden človek, jeden
hlas“, a to bez ohľadu na
kapitál alebo príspevky, ktoré jednotliví členovia poskytli.
Spoločnosti ostatných stupňov sú
tiež organizované demokraticky. Členovia majú väčšinovú alebo
výlučnú kontrolu nad
rozhodovacím procesom v organizácii.
Veľmi dôležitou črtou organizácií sociálnej ekonomiky, ktorá je
hlboko zakorenená v ich histórii, je
jej demokratický charakter, ktorý sa prejavuje uplatňovaním
zásady „jeden človek, jeden hlas“
v rozhodovacom procese.
Avšak uvedená pracovná definícia sociálnej ekonomiky taktiež
umožňuje zaradiť do tejto skupiny
dobrovoľnícke neziskové organizácie, ktoré poskytujú netrhové
služby domácnostiam, hoci nemajú
demokratickú štruktúru, čo umožňuje zaradiť do sociálnej
ekonomiky aj veľmi významné spoločnosti
tretieho sektora činné v sociálnej oblasti a vytvárajú sociálne
alebo verejno-prospešné hodnoty,
ktorých sociálny prínos je nespochybniteľný.
Trhový alebo podnikateľský subsektor sociálnej ekonomiky
Trhový subsektor sociálnej ekonomiky v zásade tvoria z družstvá
a vzájomné spoločnosti,
podnikateľské skupiny kontrolované družstvami, vzájomnými
spoločnosťami a organizáciami
sociálnej ekonomiky, ďalej sociálne podniky, iné podobné
spoločnosti, ako sú napr. španielske
pracovné spoločnosti (sociedades laborales) a niektoré neziskové
inštitúcie slúžiace spoločnostiam
sociálnej ekonomiky.
Netrhový subsektor sociálnej ekonomiky
Veľkú väčšinu tohto subsektora tvoria združenia a nadácie, hoci
existujú aj organizácie s inou
právnou formou. Patria sem všetky organizácie sociálnej
ekonomiky, ktoré sú podľa kritérií
národných účtov považované za netrhových výrobcov, t. j. tie,
ktoré svoje výrobky či služby
poskytujú zadarmo alebo za ceny, ktoré nie sú z hospodárskeho
hľadiska významné.
1.6 Sociálna ekonomika: pluralizmus a spoločná vnútorná
identita
Sociálna ekonomika funguje v rámci európskej spoločnosti ako pól
sociálnej prospešnosti medzi
kapitalistickým a verejným sektorom. Tvoria ju nesmierne
rozmanité subjekty. Do poľa pôsobnosti
sociálnej ekonomiky patria staré i nové sociálne potreby. Tieto
potreby môžu plniť priamo
zainteresované osoby prostredníctvom podnikateľskej činnosti na
trhu, kde väčšinu svojich zdrojov
získavajú takmer všetky družstvá a vzájomné spoločnosti, alebo
prostredníctvom združení a nadácií,
-
- 7 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
z ktorých takmer všetky poskytujú netrhové služby jednotlivcom,
domácnostiam či rodinám a väčšinu
svojich zdrojov zvyčajne získavajú formou darcovských či
členských príspevkov, dotácií a pod.
Nemožno si nevšimnúť skutočnosť, že rôznorodosť zdrojov a
činiteľov organizácií sociálnej
ekonomiky má za následok rozdiely v dynamike ich činnosti a
vzťahov s okolím. Napríklad
dobrovoľníci sa angažujú hlavne v organizáciách netrhového
subsektora (najmä v združeniach
a nadáciách), kým v trhovom subsektore sociálnej ekonomiky
(družstvá, vzájomné spoločnosti
a podobné organizácie) sa dobrovoľníci prakticky nevyskytujú –
okrem sociálnych podnikov, ktoré sú
jasným príkladom hybridu trhového a netrhového podniku:
nesmierne rôznorodé sú nielen ich zdroje
(finančné prostriedky z trhu, verejné dotácie a dobrovoľná
práca), ale aj činitelia v rámci organizácie
(členovia, zamestnanci, dobrovoľníci, spoločnosti a verejné
orgány).
Táto pluralitná sociálna ekonomika, ktorá presadzuje a upevňuje
svoje postavenie v pluralitnej
spoločnosti neznamená zmätok bez identity či výkladovej hodnoty.
Naopak, spoločnú vnútornú
identitu sociálnej ekonomiky upevňuje početná a rôznorodá
skupina nezávislých, dobrovoľníckych
mikroekonomických subjektov, ktoré vytvorila občianska
spoločnosť v záujme napĺňania potrieb
a riešenia požiadaviek jednotlivcov, domácností a rodín, a nie s
cieľom odmeňovať alebo poskytovať
krytie investorom či kapitalistickým spoločnostiam, inými
slovami, ide o neziskové organizácie. Za
uplynulých 200 rokov toto rôznorodé spektrum (trhový a netrhový
charakter, vzájomný či verejný
záujem) vytvorilo tretí sektor, ako ho chápe sociálna
ekonomika.
2. HLAVNÉ TEORETICKÉ KONCEPCIE TÝKAJÚCE SA SOCIÁLNEJ
EKONOMIKY
2.1 Nejednotné chápanie pojmu tretí sektor
Pri definovaní pojmu tretí sektor dochádza k rozporom medzi
jednotlivými koncepciami,
predovšetkým medzi „neziskovým sektorom“ a „sociálnou
ekonomikou“, ktoré napriek tomu, že sa
v mnohých oblastiach prekrývajú, nie sú úplne rovnaké. Navyše
teoretické prístupy, ktoré sa vyvinuli
z týchto koncepcií, pripisujú tretiemu sektoru v súčasnej
ekonomike rôzne funkcie.
2.2 Koncepcia neziskových organizácií
Hlavný teoretický prístup, ktorý sa zaoberá problematikou
tretieho sektora (okrem koncepcie
sociálnej ekonomiky), má anglosaský pôvod: literatúra o
neziskovom sektore (Non-Profit Sector) či
neziskových organizáciách (Non-profit Organizations – NPO) sa
prvýkrát objavila pred 30 rokmi
v USA. Táto koncepcia v zásade zahŕňa iba súkromné organizácie,
ktoré majú v stanovách zakotvené,
že zisk spoločnosti nesmie byť použitý v prospech jej
zakladateľov, riadiacich pracovníkov či
sponzorov.
-
- 8 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Tieto spoločnosti sú:
a) organizácie, t. j. majú inštitucionálnu štruktúru a
charakter. Zvyčajne majú štatút právnickej
osoby;
b) súkromné, t. j. sú inštitucionálne oddelené od verejnej
správy, hoci môžu získavať príspevky
z verejných fondov a v ich riadiacich orgánoch môžu pôsobiť
zamestnanci verejnej správy;
c) samosprávne, t. j. môžu kontrolovať svoje aktivity a
samostatne voliť a odvolávať svoje
riadiace orgány;
d) neziskové – neziskové organizácie síce môžu dosahovať zisk,
no tento zisk musí byť
reinvestovaný v záujme dosahovania cieľov spoločnosti a nesmie
byť rozdelený medzi
majiteľov, zakladajúcich členov či riadiacich pracovníkov
organizácie;
e) dobrovoľné, čo znamená dve veci: po prvé, že členstvo v nich
nie je povinné alebo nariadené
zákonom a po druhé, že organizácia musí počítať s účasťou
dobrovoľníkov vo svojej činnosti
alebo v riadiacich orgánoch.
2.3 Koncepcia solidárnej ekonomiky
Tento prístup vznikol vo Francúzsku a v niektorých krajinách
Latinskej Ameriky v poslednej štvrtine
20. storočia a je do veľkej miery spojený s výrazným rastom,
ktorý zaznamenal tretí sektor vo vzťahu
k novým sociálnym požiadavkám početných skupín ohrozených
sociálnym vylúčením. Koncepcia
solidárnej ekonomiky sa točí okolo troch pólov: trhu, štátu a
reciprocity. Reciprocita, čiže vzájomnosť
sa týka nepeňažnej výmeny v oblasti primárnej sociability, ktorá
sa týka najmä členstva
v združeniach. Koncepcia solidárnej ekonomiky je pokusom o
prepojenie týchto troch pólov systému
tak, aby sa z konkrétnych skúseností, ktoré v rámci neho vznikli
vytvorili hybridné formy trhovej,
netrhovej a nepeňažnej ekonomiky, pričom ich zdroje by mali tiež
rozličný pôvod: trhový (predaj
tovaru a služieb), netrhový (vládne dotácie a príspevky) a
nepeňažný (dobrovoľníctvo).
V rámci koncepcie solidárnej ekonomiky sa vyskytujú dôležité
prvky konvergencie s koncepciou
sociálnej ekonomiky, a to do takej miery, že sa používa aj výraz
„sociálno-solidárna ekonomika“.
Okrem toho, z praktického hľadiska sú všetky organizácie, ktoré
sa považujú za súčasť solidárnej
ekonomiky jednoznačne aj súčasťou sociálnej ekonomiky.
Vzhľadom na ich význam uvádzame v nasledujúcej časti hlavné
podobnosti a rozdiely medzi
koncepciou sociálnej ekonomiky a koncepciou neziskových
organizácií.
-
- 9 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
2.4 Podobnosti a rozdiely medzi koncepciou sociálnej ekonomiky a
koncepciou neziskových
organizácií
Pokiaľ ide o podobnosti medzi koncepciou sociálnej ekonomiky a
koncepciou neziskových
organizácií, štyri z piatich kritérií, ktoré uvádza koncepcia
neziskových organizácií na vymedzenie
tretieho sektora sa zhodujú s kritériami koncepcie sociálnej
ekonomiky: súkromné, formálne
organizované organizácie s nezávislými rozhodovacími právomocami
(samospráva) a voľným
členstvom (dobrovoľná účasť).
Avšak v troch kritériách vymedzujúcich tretí sektor sa koncepcia
sociálnej ekonomiky a koncepcia
neziskových organizácií jednoznačne líšia:
a) kritérium neziskovosti
Koncepcia neziskových organizácií vylučuje z tretieho sektora
všetky organizácie, ktoré nejakým
spôsobom rozdeľujú zisk osobám alebo organizáciám, ktoré ich
založili alebo ich spravujú či
financujú. Inými slovami, organizácie tretieho sektora musia
prísne dodržiavať zásadu
nerozdeľovania zisku. Okrem zásady nerozdeľovania zisku vyžaduje
koncepcia neziskových
organizácií, aby organizácie tretieho sektora neboli zamerané na
dosahovanie zisku (not-for-profit),
inými slovami, nesmú byť založené s prvotným cieľom vytvárania
zisku či dosahovania výnosnosti.
V rámci koncepcie sociálnej ekonomiky nie je kritérium
neziskovosti v tomto ponímaní zásadnou
požiadavkou, ktorú musia organizácie tretieho sektora spĺňať.
Samozrejme, podľa koncepcie sociálnej
ekonomiky sa za súčasť tretieho sektora považujú mnohé
organizácie, ktoré striktne dodržiavajú
kritérium neziskovosti: rozsiahly sektor združení, nadácií,
sociálnych podnikov a iných neziskových
organizácií, ktoré poskytujú služby jednotlivcom a rodinám a
spĺňajú kritérium neziskovosti podľa
koncepcie neziskových organizácií a majú črty organizácií
sociálnej ekonomiky uvedené v tejto
správe. Avšak napriek tomu, že družstvá a vzájomné spoločnosti
tvoria jadro sociálnej ekonomiky,
koncepcia neziskových organizácií ich nepovažuje za súčasť
tretieho sektora, pretože väčšina z nich
rozdeľuje časť svojich ziskov svojim členom.
b) kritérium demokratickej organizácie
Druhý rozdiel medzi koncepciou neziskových organizácií a
koncepciou sociálnej ekonomiky spočíva
v uplatňovaní kritéria demokratickej organizácie. Medzi
požiadavky koncepcie neziskových
organizácií, ktoré musia spĺňať organizácie tretieho sektora,
nepatrí jeden z hlavných prvkov
koncepcie sociálnej ekonomiky, a to demokratický charakter
organizácie. Tým pádom koncepcia
neziskových organizácií považuje za súčasť tretieho sektora
mnohé a veľmi významné organizácie,
ktoré nespĺňajú kritérium demokratickej organizácie, no podľa
koncepcie sociálnej ekonomiky sú
predmetné organizácie práve z tohto dôvodu z tretieho sektora
vylúčené. Mnohé neziskové inštitúcie,
ktoré sú súčasťou sektora nefinančných a finančných spoločností
a predávajú svoje služby za trhové
ceny, skutočne nespĺňajú princíp demokratickej organizácie.
Medzi tieto neziskové organizácie, ktoré
podľa koncepcie neziskových organizácií tvoria súčasť tretieho
sektora, no koncepcia sociálnej
-
- 10 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
ekonomiky ich z neho vylučuje, patria niektoré nemocnice,
univerzity, školy, kultúrne a umelecké
ustanovizne a iné inštitúcie, ktoré nespĺňajú kritérium
demokratickej organizácie a predávajú svoju
služby na trhu, pričom spĺňajú všetky požiadavky stanovené
koncepciou neziskových organizácií.
Podľa koncepcie sociálnej ekonomiky je z tretieho sektora vo
všeobecnosti vylúčený akýkoľvek
neziskový subjekt, ktorý nefunguje na demokratickom princípe,
hoci je prípustné, aby sa za súčasť
tretieho sektora považovali dobrovoľnícke neziskové organizácie,
ktoré poskytujú netrhové služby
jednotlivcom alebo rodinám bez nároku na odmenu alebo za ceny,
ktoré nemajú veľký hospodársky
význam. Tieto neziskové inštitúcie obhajujú svoju sociálnu
užitočnosť bezplatným poskytovaním
verejno-prospešných služieb alebo tovaru jednotlivcom alebo
rodinám.
c) kritérium poskytovania sluţieb ľuďom
Napokon tretí rozdiel medzi koncepciou neziskových organizácií a
koncepciou sociálnej ekonomiky
spočíva v rozdielnom rozsahu a hierarchii príjemcov, ktorým
organizácie tretieho sektora ponúkajú
svoje služby. V rámci koncepcie sociálnej ekonomiky je hlavným
cieľom všetkých organizácií slúžiť
ľuďom alebo iným organizáciám sociálnej ekonomiky. V prípade
organizácií prvého stupňa tvoria
jednotlivci, domácnosti a rodiny väčšinu príjemcov poskytovaných
služieb, či už ako spotrebitelia
alebo ako jednotliví podnikatelia či výrobcovia. Mnohé z týchto
organizácií prijímajú za svojich
členov len fyzické osoby. Príležitostne môžu ponúknuť svoje
členstvo aj právnickým osobám rôzneho
druhu, v každom prípade však sociálna ekonomika sústreďuje svoju
pozornosť na ľudské bytosti,
ktoré sú zmyslom jej existencie a konečným cieľom jej
činnosti.
Na druhej strane, v rámci koncepcie neziskových organizácií
neexistuje žiadne kritérium, podľa
ktorého by bola služba ľuďom prvoradým cieľom. Neziskové
organizácie môžu byť zriadené s cieľom
poskytovania služieb ľuďom a zároveň spoločnostiam, ktoré tieto
organizácie kontrolujú či financujú.
Môžu tiež existovať neziskové organizácie prvého stupňa zložené
výlučne z kapitálových spoločností,
finančných alebo nefinančných. Na základe toho je oblasť, ktorou
sa zaoberá koncepcia neziskových
organizácií, veľmi heterogénna.
Celkovo môžeme konštatovať, že uvedené podobnosti a rozdiely
medzi koncepciami neziskových
organizácií a sociálnej ekonomiky, vrátane prieniku, kam spadajú
organizácie uznávané oboma
koncepciami, nám umožňujú pochopiť dôležité koncepčné a
metodologické divergencie, ktoré bránia
tomu, aby sa tretí sektor chápal ako jednoduché spojenie skupín
subjektov, ktoré akceptujú obe
koncepcie.
Pokiaľ ide o rozdiely medzi týmito koncepciami týkajúce sa
funkcií, ktoré môže tretí sektor plniť vo
vyspelých ekonomikách, treba povedať, že podľa koncepcie
neziskových organizácií sa tretí sektor
nachádza medzi štátom a trhom a poslaním organizácií, ktoré
tvoria jeho jadro (sociálny tretí sektor)
je uspokojovať značnú časť sociálnych potrieb, ktoré neplní ani
trh (kvôli chýbajúcemu dopytu zo
strany solventných subjektov s kúpnou silou), ani verejný sektor
(kvôli nedostatočnej kapacite
verejných financií), a preto je nevyhnutné použiť tretí typ
zdrojov a motívov. Anglosaská koncepcia,
založená na dobrovoľníctve, dobročinných organizáciách
(charities – Veľká Británia) a nadáciách
-
- 11 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
(foundations – USA) bazíruje na filantropických hodnotách a
dodržiavaní kritérií neziskovosti (non-
profit).
Nedostatočná ziskovosť vykonanej práce dokazuje čestnosť a
poctivosť motívov, ktoré stoja v pozadí
a potvrdzuje príslušnosť k tretiemu sektoru, ktorý tým pádom
dokazuje svoj charitatívny
a verejnoprospešný charakter a svoje poslanie zmierňovať
nedostatky neveľmi štedrého verejného
systému sociálnej ochrany a extrémy trhového systému, ktorý je
dynamickejší, no zároveň
neúprosnejší voči menej solventným sociálnym sektorom než
akýkoľvek iný systém.
Podľa koncepcie sociálnej ekonomiky sa tretí sektor nenachádza
medzi trhom a štátom, ale medzi
kapitalistickým a verejným sektorom. Z tohto hľadiska tvorí
tretí sektor vo vyspelých spoločnostiach
pól sociálnej prospešnosti, ktorý je zložený zo širokej palety
súkromných organizácií vytvorených na
uspokojovanie sociálnych potrieb, a nie na prinášanie zisku
kapitalistickým investorom.
V každom prípade koncepcia tretieho sektora, ktorú vypracovala
sociálna ekonomika, nepovažuje
sociálnu ekonomiku za doplnkový sektor, ale za inštitucionálny
pól systému, ktorý je spolu
s verejným sektorom a kapitalistickým súkromným sektorom
kľúčovým faktorom pre udržanie
blahobytu vo vyspelých ekonomikách a prispieva k vyriešeniu
niektorých vážnych problémov, ako je
sociálne vylúčenie, rozsiahla dlhodobá nezamestnanosť,
geografické rozdiely, miestna samospráva,
spravodlivejšie rozdelenie príjmov a bohatstva, a iné.
Na rozdiel od koncepcie neziskových organizácií, ktorý tretiemu
sektoru pripisuje hlavne dobročinnú
a filantropickú úlohu a rozvíjanie iniciatív jednosmernej
solidarity, sociálna ekonomika podporuje aj
podnikateľské iniciatívy recipročnej solidarity medzi jej
podnecovateľmi, ktoré sú založené na
systéme hodnôt, v rámci ktorého prevažuje pri rozdeľovaní
prebytkov demokratické rozhodovanie
a prednostné postavenie ľudí pred kapitálom.
Sociálna ekonomika nepovažuje ľudí v núdzi iba za pasívnych
príjemcov sociálnej filantropie, ale
zároveň vyzdvihuje občanov do pozície aktívnych aktérov, ktorí
sa snažia vziať osud do vlastných rúk.
3. NÁRODNÉ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
Sociálna a ekonomická realita, ktorú v tomto dokumente
označujeme výrazom „sociálna ekonomika“
je rozšírená a jej expanzia je zjavná v celej Európskej únii.
Avšak tento pojem, ako aj jeho vedecká
koncepcia, nie sú jednotné v jednotlivých krajinách Únie a v
niektorých prípadoch dokonca ani
v rámci tej istej krajiny, no zvyčajne sa vyskytujú súbežne
spolu s inými pojmami a podobnými
koncepciami.
V súlade s metodikou použitou v štúdii The enterprises and
organizations of the third system. A
strategic challenge for employment (Podniky a organizácie
tretieho systému. Strategická výzva pre
-
- 12 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
zamestnanosť, CIRIEC 2000), bol tento výskum1 zameraný po prvé:
na posúdenie miery uznávania
sociálnej ekonomiky v troch dôležitých oblastiach – vo verejnej
správe, akademickej a vedeckej obci
a v rámci samotného odvetvia sociálnej ekonomiky v každej
krajine, a po druhé: na identifikáciu
a posúdenie iných podobných koncepcií.
Tabuľka č. 1 Miera akceptácie koncepcie „sociálnej ekonomiky“ v
jednotlivých krajinách
Krajina Zo strany verejných
orgánov
Zo strany podnikov
sociálnej ekonomiky
Zo strany akademickej
a vedeckej obce
Belgicko ** ** ***
Francúzsko *** *** **
Írsko ** *** **
Taliansko ** *** ***
Portugalsko *** *** ***
Španielsko *** *** ***
Švédsko ** *** **
Rakúsko * ** **
Dánsko * ** **
Fínsko ** ** **
Nemecko * * **
Grécko ** ** **
Luxembursko ** ** **
Holandsko * * *
Spojené kráľovstvo * * **
Nové členské štáty
Cyprus ** ** **
Česká republika * ** *
Estónsko ** * *
Maďarsko * * *
Lotyšsko * *** **
Litva ** * *
Malta ** *** **
Poľsko ** ** **
Slovensko neuvádza sa neuvádza sa neuvádza sa
Slovinsko * ** **
Pozn.: Otázka v dotazníku znela: Môžete uviesť, či sa vo Vašej
krajine uznáva koncepcia „sociálnej
ekonomiky“?
1
Prvotné informácie sme získali prostredníctvom dotazníka s
polootvorenými otázkami adresovaného tímu spravodajcov, ktorí
majú možnosť sprostredkovať priame skúsenosti z danej oblasti a
disponujú odbornými vedomosťami o koncepcii sociálnej
ekonomiky a príbuzných pojmoch, ako aj o skutočnej situácii v
tomto odvetví v jednotlivých krajinách. Mieru uznávania sme v
jednotlivých krajinách rozdelili do troch skupín: (*) žiadna
alebo nízka úroveň akceptácie tejto koncepcie, (**) stredná
úroveň
akceptácie a (***) vysoká úroveň akceptácie.
-
- 13 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Na základe získaných výsledkov sme krajiny rozdelili do troch
skupín:
Krajiny s najvyššou mierou akceptácie koncepcie sociálnej
ekonomiky: Francúzsko,
Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Belgicko, Írsko a Švédsko.
Vyčnievajú prvé štyri krajiny
(všetky románske), a najmä Francúzsko, kolíska sociálnej
ekonomiky. Vo Francúzsku, ako aj
v Španielsku uznáva sociálnu ekonomiku aj národná
legislatíva.
Krajiny so strednou (relatívnou) mierou akceptácie koncepcie
sociálnej ekonomiky: Cyprus,
Dánsko, Fínsko, Grécko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Poľsko a
Spojené kráľovstvo.
V týchto krajinách existuje koncepcia sociálnej ekonomiky
spoločne s inými koncepciami,
ako je neziskový sektor, dobrovoľnícky sektor či sociálne
podniky. V Spojenom kráľovstve je
nízka miera uznania koncepcie sociálnej ekonomiky v rozpore s
politikou vlády, ktorá
podporuje sociálne podniky. V Poľsku ide o pomerne novú
koncepciu, ktorá je však čoraz
viac uznávanejšia a podporuje ju najmä dosah štrukturalizácie zo
strany Európskej únie.
Krajiny so žiadnou alebo nízkou mierou akceptácie koncepcie
sociálnej ekonomiky:
V skupine krajín, ktorú tvoria Rakúsko, Česká republika,
Estónsko, Nemecko, Maďarsko,
Litva, Holandsko a Slovinsko (t.j. najmä krajiny, ktoré vstúpili
do EÚ v rámci rozšírenia
v roku 2005 a tiež germánske krajiny) je koncepcia sociálnej
ekonomiky málo známa alebo je
len v zárodku, zatiaľ čo príbuzné koncepcie, ako je neziskový
sektor, dobrovoľnícky sektor
a mimovládne organizácie sú relatívne uznávané vo väčšej
miere.
Okrem koncepcií sociálnej ekonomiky, neziskového sektora,
sociálnych podnikov a tretieho sektora
existujú v niektorých krajinách Únie aj iné všeobecne uznávané
koncepcie. Koncepcie
dobrovoľníckeho sektora a mimovládnych organizácií, ktoré majú
bližšie ku koncepcii neziskových
organizácií sa v Spojenom kráľovstve, Dánsku, na Malte a v
Slovinsku tešia všeobecnému uznaniu vo
vedeckej, sociálnej i politickej sfére. Vo francúzsky
hovoriacich európskych krajinách (Francúzsko,
belgické Valónsko a Luxembursko) sú tiež uznávané koncepcie
solidárnej ekonomiky a sociálno-
solidárnej ekonomiky, zatiaľ čo pojem Gemeinwirtschaft
(verejno-prospešná ekonomika) je dobre
známy v germánskych krajinách, ako je Nemecko a Rakúsko.
4. ZLOŢKY SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
V súvislosti s inštitucionálnymi formami, ktoré tvoria sociálnu
ekonomiku či súvisiace koncepcie,
ktoré sa každej krajine považujú za najznámejšie, sme dospeli k
zisteniu, že sa v jednotlivých
krajinách navzájom výrazne líšia, hoci existuje istý základný
prvok spoločný pre všetky družstvá,
vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie, ktoré majú v každej
krajine jedinečnú podobu a podľa
expertov tvoria súčasť sociálnej ekonomiky daného štátu.
Popri týchto štyroch štrukturálnych zložkách sa uvádzajú aj iné
špecifické formy ako: sociálne
podniky, misericordias (portugalské charitatívne združenia),
instituições particulares de
-
- 14 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
solidariedade social (portugalské súkromné inštitúcie sociálnej
solidarity), rozvojové agentúry,
community foundations (komunitné nadácie), istituzioni di
pubblica assistenza e beneficenza
(talianske dobročinné inštitúcie), sociedades laborales
(španielske pracovné spoločnosti), integračné
podniky, špeciálne centrá práce, spoločné organizácie s účasťou
zamestnancov, dobrovoľnícke
organizácie a združenia sociálnej podpory.
V niektorých krajinách isté zložky sociálnej ekonomiky v širšom
zmysle nepovažujú samé seba za
neoddeliteľnú súčasť tohto sociálneho odvetvia – práve naopak,
trvajú na svojej osobitosti
a odlišnosti. To je prípad družstiev v krajinách ako Nemecko,
Spojené kráľovstvo či Lotyšsko,
a čiastočne aj Portugalsko.
Vzájomné spoločnosti sú v niektorých nových členských štátoch EÚ
považované za súčasť sociálnej
ekonomiky v menšej miere. Túto situáciu možno vysvetliť nízkou
úrovňou uznávania samotnej
koncepcie sociálnej ekonomiky spolu s chýbajúcim právnym
štatútom týchto inštitucionálnych foriem
v uvedených krajinách.
5. PLATFORMY A SIETE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V EURÓPE
Samodefinovanie sa ako odlišná sociálno-ekonomická oblasť sa
vyskytuje tam, kde pozorujeme
prítomnosť stabilných organizácií zastupujúcich toto odvetvie.
Prostredníctvom týchto organizácií sa
sociálna ekonomika nielen zviditeľňuje, ale sa zároveň môže
podieľať na procese vypracovávania
a uplatňovania verejných politík jednotlivých krajín a EÚ a
obhajovať pritom svoje špecifické
záujmy.
V jednotlivých európskych krajinách sa podniky a organizácie
zastupujúce sociálnu ekonomiku začali
združovať najmä na základe sektorového hľadiska, čo podnietilo
vznik „rodinných“ zoskupení
zastupiteľských organizácií:
družstvá: EUROCOOP (maloobchod), ACME (poisťovníctvo), CECODHAS
(bývanie),
CECOP (výrobné družstvá), COGECA (poľnohospodárstvo), GEBC
(bankovníctvo), UEPS
(lekárne).
Tieto zastupiteľské organizácie zase patria pod inú, nedávno
založenú zastrešujúcu štruktúru
Cooperatives Europe.
vzájomné spoločnosti: AIM (vzájomné spoločnosti), ACME
(poisťovníctvo), AISAM
(vzájomné poisťovne).
združenia a organizácie vykonávajúce sociálnu činnosť: CEDAG
(dobrovoľnícke združenia),
EFC (nadácie), Európska platforma sociálne zameraných
mimovládnych organizácií, CEFEC
(sociálne podniky, iniciatívy na podporu zamestnanosti a
sociálne družstvá).
-
- 15 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Väčšina z týchto organizácií zastúpených na európskej úrovni sú
zase členmi CEP-CMAF, Stálej
európskej konferencie družstiev, vzájomných spoločností,
združení a nadácií, ktorá je v súčasnosti
hlavným hovorcom európskej sociálnej ekonomiky vo vzťahu k
inštitúciám EÚ.
V niektorých krajinách prekonali zástupcovia združení sektorovú
úroveň a vytvorili medziodvetvové
organizácie, ktoré sa výslovne odvolávajú na sociálnu ekonomiku.
Medzi ne patrí napríklad CEPES –
Španielska konfederácia podnikov sociálnej ekonomiky, jej
partnerská organizácia vo Francúzsku
CEGES – Rada podnikov a inštitúcií sociálnej ekonomiky, v
Belgicku flámska organizácia VOSEC
a valónska CONCERTES, Platforma sociálnej a solidárnej ekonomiky
v Luxembursku a Stála
konferencia sociálnej ekonomiky v Poľsku.
6. SOCIÁLNA EKONOMIKA V EURÓPSKEJ ÚNII V ČÍSLACH2
Z makroekonomického hľadiska je sociálna ekonomika v Európe
veľmi dôležitá nielen z ľudského,
ale aj z hospodárskeho hľadiska. Zamestnáva vyše 11 miliónov
ľudí, čo zodpovedá 6,7 percentám
zárobkovo činných obyvateľov EÚ.
V 10 nových členských štátoch EÚ tvoria ľudia zamestnaní v
sektore sociálnej ekonomiky 4,2 %
zárobkovo činného obyvateľstva. Je to menej než priemer v
„starých“ 15 členských štátoch (7,0 %)
a krajinách ako je Holandsko (10,7 %), Írsko (10,6 %) či
Francúzsko (8,7 %).
Združenia, nadácie a podobné organizácie (tretí stĺpec tabuľky)
tvoria spolu najväčšiu časť európskej
sociálnej ekonomiky. Avšak v nových členských štátoch, ako aj v
Taliansku, Španielsku, Fínsku
a Švédsku tvoria väčšinu družstvá a podobné organizácie.
Tabuľka č. 2 Platené zamestnanie v druţstvách, vzájomných
spoločnostiach, zdruţeniach
a podobných organizáciách v Európskej únii (2002-2003)
Krajina Družstvá Vzájomné
spoločnosti
Združenia SPOLU
Belgicko 17 047 12 864 249 700 279 611
Francúzsko 439 720 110 100 1 435 330 1 985 150
Írsko 35 992 650 118 664 155 306
Taliansko 837 024 pozn.* 499 389 1 336 413
Portugalsko 51 000 pozn.* 159 950 210 950
Španielsko 488 606 3 548 380 060 872 214
Švédsko 99 500 11 000 95 197 205 697
Rakúsko 62 145 8 000 190 000 260 145
2
Štatistické údaje týkajúce sa sociálnej ekonomiky v EÚ
vychádzajú zo sekundárnych údajov a vzťahujú sa najmä na roky
2002-
2003. V čase vypracovávania tejto štúdie neboli k dispozícii
žiadne kvantitatívne údaje týkajúce sa niektorých krajín,
predovšetkým nových členských štátov EÚ, preto je potrebné brať
túto skutočnosť do úvahy.
-
- 16 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Dánsko 39 107 1 000 120 657 160 764
Fínsko 95 000 5 405 74 992 175 397
Nemecko 466 900 150 000 1 414 937 2 031 837
Grécko 12 345 489 57 000 69 834
Luxembursko 748 neuvádza s
a
6 500 7 248
Holandsko 110 710 neuvádza s
a
661 400 772 110
Spojené kráľovstvo 190 458 47 818 1 473 000 1 711 276
Cyprus 4 491 6.1.1 neuvádz
a sa
6.1.2 neuvádz
a sa
4 491
Česká republika 90 874 147 74 200 165 221
Estónsko 15 250 neuvádza s
a
8 000 23 250
Maďarsko 42 787 neuvádza s
a
32 882 75 669
Lotyšsko 300 neuvádza s
a
neuvádza s
a
300
Litva 7 700 0 neuvádza s
a
7 700
Malta 238 neuvádza s
a
neuvádza s
a
238
Poľsko 469 179 neuvádza s
a
60 000 529 179
Slovensko 82 012 neuvádza s
a
16 200 98 212
Slovinsko 4 401 270 neuvádza s
a
4 671
SPOLU 3 663 534 351 291 7 128 058 11 142 883
* Údaje o vzájomných spoločnostiach sú v prípade Talianska
zahrnuté v údajoch o družstvách
a v prípade Portugalska v údajoch o združeniach.
7. PRÍKLADY SPOLOČNOSTÍ A ORGANIZÁCIÍ SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
Na doplnenie makroekonomických údajov je možné dynamiku a
sociálno-hospodárske bohatstvo
sociálnej ekonomiky v Európe lepšie pochopiť prostredníctvom
konkrétnych prípadov, ktoré svedčia
o mnohorakosti činností, ktoré sociálna ekonomika ponúka ako
odpoveď na rôznorodé požiadavky
a snahy európskej spoločnosti, odhaľujú rozmanitosť foriem
týchto organizácií a jednoznačne
dokazujú, že napriek rôznorodosti dynamiky jednotlivých podnikov
je možné nájsť spoločný
menovateľ, a tým je ich postavenie v sociálno-hospodárskom
sektore, ktorý sa nachádza medzi
tradičnou kapitalistickou súkromnou ekonomikou a verejnou
ekonomikou.
-
- 17 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Nasledujúce príklady vybrané za pomoci našich spolupracovníkov z
jednotlivých krajín ilustrujú
rôznorodosť organizácií sociálnej ekonomiky v Európe:
Cooperativa Sociale Prospettiva: začleňovanie najviac
znevýhodnených osôb do trhu práce
prostredníctvom výroby umeleckej keramiky
(www.prospettivacoop.it)
Družstvo Chèque Déjeuner: vytváranie pracovných miest na základe
určitých hodnôt
(www.cheque-dejeuner.com)
Irizar Group: druhý najväčší európsky výrobca luxusných
autobusov (www.irizar.com)
Multipharma, obrovské farmaceutické družstvo
(www.multipharma.be)
Združenie litovských úverových družstiev, organizácia
podporujúca začlenenie členov
družstva do finančného trhu (www.lku.lt)
Dairygold Agricultural Co-operative Society: podpora roľníkov
(www.dairygold.ie)
Anecoop: roľnícky družstevný spolok, ktorý zosúlaďuje miestny a
poľnohospodársky rozvoj
s technologickou inováciou (www.anecoop.com)
Estónsky zväz bytových družstiev, vyše 100 tisíc ľudí býva v
družstevných bytoch
(www.ekyl.ee)
COFAC, najväčšie portugalské univerzitné družstvo vytvárajúce
poznatky a ľudský kapitál
(www.ulusofona.pt)
Cooperación y Desarrollo de Bonares: verejno-súkromná spolupráca
a rozvoj na miestnej
úrovni (www.bonares.es)
Družstevná spoločnosť námorných služieb Cypru (COMARINE)
(www.comarine.com.cy)
Consorzio Beni Culturali Italia: prvou službou v prospech
kultúry je jej vytváranie
(www.consorziobeniculturali.it)
Britannia building society: druhá najväčšia stavebná spoločnosť
v Spojenom kráľovstve
(www.britannia.co.uk)
Vzajemna, zdravotná poisťovňa (www.vzajemna.si)
MACIF, najväčšia vzájomná spoločnosť vo Francúzsku
(www.macif.fr)
Tapiola Group, poisťovníctvo, bankovníctvo, sporenie a
investovanie (www.tapiola.fi)
The Benenden Healthcare Society
(www.benenden-healthcare.org.uk)
Shelter, rozsiahla charitatívna organizácia pre bezdomovcov
(www.england.shelter.org.uk)
Alte Feuerwache Köln, samosprávne sociálno-kultúrne centrum
(www.altefeuerwachekoeln.de)
Artisans du Monde, prvé združenie spravodlivého obchodu (fair
trade) s krajinami tretieho
sveta (www.artisansdumonde.org)
Motivacio, nadácia na podporu sociálneho začlenenia ľudí so
zdravotným postihnutím
(www.motivacio.hu)
Fondazione Cariplo: zdroje, ktoré majú pomôcť občianskym a
sociálnym inštitúciám
poskytovať lepšie služby miestnemu spoločenstvu
(www.fondazionecariplo.it)
Trångsviksbolaget AB, komunitný podnik na severe Švédska
(www.trangsviken.se)
ONCE, španielska organizácia nevidiacich a slabozrakých, ktorá
prispieva k začleneniu ľudí
so zrakovým postihnutím na trhu práce a poskytuje sociálne
služby (www.once.es)
-
- 18 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Združenie vzájomnej pomoci Flandria, prístup k doplnkovým
zdravotníckym službám
(www.flandria.pl)
8. SOCIÁLNA EKONOMIKA AKO PÓL SOCIÁLNEJ PROSPEŠNOSTI
Koncepcia sociálnej ekonomiky je úzko spojená s pojmami pokroku
a sociálnej súdržnosti. Príspevok
družstiev, vzájomných spoločností, združení, nadácií a iných
sociálnych podnikov k rozvoju
európskej spoločnosti ďaleko presahuje nemalý prínos, ktorý je
možné vyjadriť v prísne
ekonomických pojmoch prostredníctvom HDP. Tento sociálny sektor
nie je vždy ľahké postihnúť
a kvantitatívne zhodnotiť, nakoľko má veľký potenciál vytvárať
sociálnu pridanú hodnotu a pre jeho
činnosť je charakteristická viacrozmernosť a výrazná
kvalitatívnosť. Možno povedať, že sa stále
vymyká hodnotiacim metódam zameraným na bohatstvo a
blahobyt.
Mnohé štúdie ukázali, že sociálna ekonomika vytvára priestor,
ktorý upravuje systém tak, aby sa
dosiahol vyrovnanejší model sociálneho a hospodárskeho rozvoja.
Táto regulačná úloha sa prejavuje
na viacerých úrovniach, napr. pri definícii
sociálno-ekonomických činností, v prístupe k službám (z
geografického, sociálneho, finančného a kultúrneho hľadiska), v
schopnosti prispôsobiť služby
potrebám a dosiahnuť stabilitu v prostredí vysoko cyklických
hospodárstiev. Takisto sa preukázala aj
schopnosť sociálnej ekonomiky vytvárať nové príležitosti pre
spoločnosť a skutočnosť, že ide o sektor
spoločnosti, ktorý prináša rozvoj zameraný v prvom rade na
človeka.
Oblasti, kde najviac prevláda vedecký, sociálny a politický
konsenzus o sociálnom prínose sociálnej
ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou, sú sociálna súdržnosť,
zamestnanosť, vytváranie
a udržiavanie sociálnej a hospodárskej štruktúry, rozvoj
demokracie, sociálne inovácie a miestny
rozvoj. Sociálna ekonomika však významne prispieva aj k
spravodlivejšiemu rozdeľovaniu príjmov
a bohatstva, k vytváraniu a poskytovaniu sociálnych a
zdravotníckych služieb a sociálneho
zabezpečenia, k trvalo udržateľnému rozvoju, posilňovaniu
demokracie a zapájaniu verejnosti do
spoločenského diania a k zefektívňovaniu verejných politík.
Sociálna súdržnosť: sociálna ekonomika dopĺňa verejné opatrenia
a predovšetkým pre ne „pripravuje
terén“ v boji proti sociálnemu vylúčeniu. V tejto oblasti sa
preukázali možnosti sociálnej ekonomiky
zvyšovať sociálnu súdržnosť dvomi spôsobmi. V prvom rade
prispieva k sociálnemu a pracovnému
začleneniu jasne znevýhodnených ľudí a geografických oblastí.
Obzvlášť badateľné výsledky dosiahli
združenia, nadácie a integračné a iné sociálne podniky, ktorým
sa darí znižovať mieru chudoby
a vylúčenia. Po druhé, vďaka sociálnej ekonomike sa zvýšila
úroveň demokratickej kultúry
v spoločnosti ako aj miera účasti na dianí v spoločnosti.
Navyše, sociálna ekonomika dokázala do
rokovaní aktívne zapojiť sociálne skupiny, ktoré boli dovtedy
vylúčené z hospodárskych procesov
a z prípravy a uplatňovania verejných opatrení, najmä na
miestnej a regionálnej úrovni.
Miestny a regionálny rozvoj: sociálna ekonomika takisto
predstavuje strategickú hnaciu silu
miestneho a regionálneho rozvoja. Má veľký potenciál spustiť
endogénne procesy rozvoja vo
vidieckych oblastiach, pri obnove upadajúcich priemyselných
oblastí a revitalizácii zanedbaných
-
- 19 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
mestských oblastí – stručne povedané, prispieť k endogénnemu
hospodárskemu rozvoju, obnoviť
konkurencieschopnosť rozsiahlych oblastí a uľahčiť ich
integráciu na národnej a medzinárodnej
úrovni a zároveň do veľkej miery napraviť priestorovú
nerovnováhu. Existenciu týchto možností
podporujú aj argumenty vychádzajúce z konceptuálnych parametrov
teórie hospodárskeho rozvoja
podľa švédskeho nositeľa Nobelovej ceny Gunnara Myrdala, keďže
podporujú prenášanie účinkov
(spread effects) (rozvoj na miestnej úrovni a akumulačné
procesy) a znižujú vedľajšie účinky
(backwash effects): a) vzhľadom na pôvodnú logiku rozdeľovania
ziskov a prebytkov sa tu prejavuje
väčšia náchylnosť opätovne investovať zisk v tej istej
geografickej oblasti, kde vznikol; b) dokáže
zmobilizovať nielen ľudí, ktorí majú najlepšie poznatky vo
svojej oblasti a sú v najlepšej pozícii na
vyvíjanie vhodných iniciatív, ale aj zdroje na miestnej úrovni;
c) dokáže vytvoriť a rozšíriť
podnikateľskú kultúru a obchodnú štruktúru; d) dokáže
prispôsobiť vytváranie a/alebo rozširovanie
hospodárskej činnosti miestnym potrebám (napr. verejnoprospešné
služby) a/alebo miestnej výrobnej
štruktúre; e) môže udržiavať hospodárske aktivity, ktorým hrozí,
že zaniknú kvôli nízkej rentabilite
(napr. remeslá) alebo silnej konkurencii (tradičné odvetvia); f)
dokáže vytvoriť sociálny kapitál podľa
Putnamovej definície, t.j. ako prvoradý inštitucionálny základ
na podporu trvalého hospodárskeho
rozvoja.
V súvislosti globalizáciou a relokáciami výrobných procesov,
ktoré vytvárajú neustále výzvy pre
regióny, sa v súčasnosti poukazuje aj na určité vlastnosti
sociálnej ekonomiky. Autentická forma
riadenia a rozhodovania, ktorá je pre sociálnu ekonomiku typická
a je založená na demokratických
zásadách a občianskej účasti, väčšinou dokáže udržať na uzde
ekonomické procesy prebiehajúce
v občianskej spoločnosti vo svojej oblasti (na rozdiel od
kapitálových investorov), keďže podniky sú
lepšie zakorenené v komunite a miestna úroveň má viac
nezávislosti pri rozhodovaní o tom, podľa
akého modelu sa bude rozvíjať.
Inovácie: Nemenej dôležitá, najmä v procese zmien prebiehajúcich
v európskej spoločnosti, je
schopnosť sociálnej ekonomiky podporovať inovácie v rozličných
dimenziách podľa Shumpeterovej
definície (produkt, proces, trh a organizácie). Priamy kontakt
medzi týmto sociálnym sektorom
a spoločnosťou mu dodáva osobitnú schopnosť odhaľovať nové
potreby, upozorniť na ne verejnú
správu a tradičné ziskové súkromné podniky a v prípade potreby
prichádzať s kreatívnymi
novátorskými odpoveďami na vyvstávajúce problémy. Napríklad v
devätnástom storočí existovali
spoločnosti vzájomnej pomoci a tzv. friendly societies, ktoré
ako prvé reagovali na potreby novej
industriálnej spoločnosti – pokrývali rôzne zdravotné riziká a
pomáhali zachovávať príjmy
robotníckej triedy, formovať dôležité spoločenské a
inštitucionálne inovácie a stali sa predchodcami
štátnych systémov sociálneho zabezpečenia v Európe. To, akým
spôsobom sa tieto organizácie
sociálnej ekonomiky zapojili do uvedeného procesu, sa doteraz
odráža v rôznorodých formách
sociálneho zabezpečenia.
Vývoj a šírenie nových myšlienok a inovácií zaznamenali úspechy
aj v oblasti technologických
inovácií, najmä v prostredí s rozvinutými inováciami v oblasti
sociálnej ekonomiky. Kľúčovým
faktorom týchto systémov je stabilné prepojenie medzi rozličnými
aktérmi, ktorí v danom regióne
podporujú sociálnu ekonomiku, ako sú napr. štátne agentúry
zaoberajúce sa príslušnou problematikou,
-
- 20 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
univerzity, federácie a podnikateľský sektor samotnej sociálnej
ekonomiky. Ako príklad možno
uviesť Quebec, družstevnú spoločnosť Mondragón a systém
CEPES-Andalusia na juhu Španielska.
Verejné orgány ani súkromné inštitúcie však nepodporujú inovácie
rovnomerne. Uprednostňuje sa
financovanie technologických inovácií pred ostatnými formami,
kde má sociálna ekonomika silnejšie
vedúce postavenie.
Zamestnanosť: Sociálna pridaná hodnota sociálnej ekonomiky sa
najvýraznejšie prejavuje v náprave
mnohých nerovností na trhu práce. Nie je prekvapujúce, že vo
vládach európskych štátov majú
podporu sociálnej ekonomiky na starosti často ministri práce a
sociálnych vecí. Lisabonská stratégia
Európskej únie sama o sebe výslovne uznáva sociálnu ekonomiku
ako jadro svojej politiky
zamestnanosti.
Sociálna ekonomika konkrétne prispieva k vytváraniu nových
pracovných miest, udržaniu miest
v sektoroch a podnikoch v kríze a/alebo ohrozených zánikom, ku
zvýšeniu miery stability miest,
presunu pracovných miest z neevidovanej do oficiálnej ekonomiky,
zachovaniu niektorých činností
(napr. remeslá) a skúmaniu možností nových povolaní (napr.
sociálny pedagóg) a k zaradeniu
obzvlášť znevýhodnených skupín, ktoré bývajú často sociálne
vylúčené, do pracovného procesu.
Štatistické údaje za niekoľko posledných desaťročí ukázali, že
ide o silný sektor, ktorý v Európe
vytvára pracovné miesta a vyznačuje sa vyššou citlivosťou voči
zamestnanosti než ostatné odvetvia
hospodárstva (pozri CIRIEC 2000).
Avšak sociálna ekonomika sama o sebe nie je všeliekom pre
Európu. Jej potenciál oslabujú významné
špecifické problémy. Z makroekonomického hľadiska je vážnym
problémom prílišná roztrieštenosť
sektora a jeho iniciatív ako aj štrukturálny odpor voči
vytváraniu skupín. Ďalším veľkým problémom
je štrukturálna tendencia, ktorá spôsobuje, že sa osobitné črty
organizácií sociálnej ekonomiky
vytrácajú a niekedy sa z týchto organizácií stávajú tradičné
spoločnosti usilujúce sa o zisk (v prípade
spoločností sociálnej ekonomiky, ktoré sa najväčšmi angažujú na
trhu) alebo sa stanú nástrojom
štátnych orgánov či dokonca závislými od nich, najmä finančne (v
prípade organizácií, ktoré sú
v úzkom kontakte s úradmi). Tento jav sa nazýva organizačný
izomorfizmus. Na to, aby sociálna
ekonomika skutočne naplnila svoj potenciál, si musí vytvoriť
mechanizmy na odolávanie voči
takémuto vytrácaniu typických čŕt alebo degenerácii, t. j.
samostatné nástroje na svoj rozvoj, vďaka
ktorým si dokáže udržať nezávislosť od uvedených dvoch sektorov
a bude môcť vytvárať aliancie.
Hlavnými ťažkosťami z mikroekonomického hľadiska na jednej
strane je, že spoločnostiam
a organizáciám sociálnej ekonomiky sa ťažko získava kapitál na
financovanie svojich investícií
a činnosti a na druhej strane to, že tu existuje napätie pri
udržaní si strategických ľudských zdrojov.
Budovanie Európy: Z historického hľadiska je sociálna ekonomika
spätá s budovaním spoločnej
Európy už od Rímskej zmluvy, v ktorej sa výslovne uznávajú
družstvá ako forma podnikania, až po
návrh Zmluvy o Ústave, ktorý sa odvoláva na sociálne trhové
hospodárstvo. Na to, aby „západné“
krajiny Európskej únie dosiahli súčasnú úroveň sociálneho
zabezpečenia a pokroku, bol pre európsky
sociálny a hospodársky model nevyhnutný príspevok sociálnej
ekonomiky, ktorá dokázala navzájom
vyvážiť hospodárske a sociálne aspekty, pôsobiť ako prostredník
medzi verejnými inštitúciami
-
- 21 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
a občianskou spoločnosťou a napraviť sociálnu a ekonomickú
nerovnováhu v pluralistickej
spoločnosti a hospodárstve.
Ekonomiky a spoločnosti nových členských štátov sa vyrovnávajú
so zdĺhavým procesom prechodu
od komunistického plánovania k riadenej trhovej ekonomike.
Zmeny, ktoré v posledných rokoch
urobili, mali ďalekosiahle dôsledky na ich sociálne ekonomiky,
najmä v oblasti družstiev, ktoré boli
po mnohé desaťročia a dokonca aj počas prechodu na trhový systém
nástrojom moci. Avšak napriek
niektorým predpovediam nenastalo hromadné odbúranie tohto
sektora. Naopak, vzájomné
spoločnosti, združenia a nadácie zaznamenávajú po polstoročí,
keď takmer úplne vymizli, postupný
návrat a rozmach spolu s rozvojom občianskej spoločnosti,
sociálneho hnutia a odborov v týchto
krajinách.
Rozvoj tohto tzv. tretieho piliera je v záujme nových členských
štátov, ktoré chcú nasledovať
k európsky model rozvoja a rýchlo sa začleniť do európskeho
sociálneho modelu.
9. LEGISLATÍVA VZŤAHUJÚCA SA NA AKTÉROV SOCIÁLNEJ EKONOMIKY
V EURÓPSKEJ ÚNII
Inštitúcie rôznych krajín EÚ uznávajú tento významný sociálny
sektor v oblasti legislatívy a svojich
politík.
Predpisy definujúce jeho rámec sa naň odvolávajú tromi spôsobmi:
1) verejné orgány výslovne
uznávajú odlišnú identitu týchto organizácií, ktoré si vyžadujú
osobitný prístup. V tomto ohľade je
zámerom zákonníka považovať ich za súkromné subjekty; 2) uznáva
sa schopnosť a slobodná voľba
týchto organizácií pôsobiť v ktoromkoľvek odvetví hospodárskej a
spoločenskej činnosti; 3) uznáva
sa úloha sociálnej ekonomiky ako partnera pri príprave a
uplatňovaní rozličných verejných opatrení,
pričom sa sociálna ekonomika považuje za činiteľa podieľajúceho
sa na prijímaní rozhodnutí
a uplatňovaní opatrení.
V Európe nie sú jednotlivé formy sociálnej ekonomiky v uvedených
troch oblastiach vždy
inštitucionalizované vo vhodnej miere.
V prvom prípade sa v právnych systémoch jednotlivých krajín
Európskej únie neuznávajú všetky
formy sociálnej ekonomiky v rovnakom rozsahu.
Družstvá sa výslovne uznávajú ako osobitný typ podniku v článku
alebo časti 48 Rímskej zmluvy ako
aj v ústavách niektorých členských štátov ako Grécko, Taliansko,
Portugalsko a Španielsko. Avšak
napriek tomu, že je stanovený regulačný rámec pre ich činnosť,
ktorý zaručuje práva členov a tretích
strán, neexistuje vždy na vnútroštátnej úrovni osobitný zákon,
ktorý by sa vzťahoval na všetky
družstvá. V niektorých krajinách ako Dánsko, Česká republika
alebo Spojené kráľovstvo skutočne
chýbajú všeobecné zákony o družstvách, hoci tieto krajiny
zaviedli legislatívne pravidlá pre konkrétne
typy družstiev, ako napr. bytové družstvá (Dánsko) alebo úverové
či sporiteľské družstvá (Spojené
-
- 22 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
kráľovstvo a Česká republika). Táto situácia je v protiklade s
pomermi v iných krajinách ako
Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko, ktoré trpia
legislatívnou infláciou v tejto oblasti a na rozličné
typy družstiev a úrovne správy (národnú a regionálnu) sa
vzťahujú osobitné zákony.
Podobne je to s rozdielmi v právnom postavení foriem sociálnej
ekonomiky, s ktorými sa v Európe
stretávame. Možno tu rozlišovať tri skupiny krajín: v prvej
existujú v oblasti foriem sociálnej
ekonomiky osobitné právne predpisy, v druhej sú určité predpisy
vzťahujúce sa na organizácie
sociálnej ekonomiky roztrúsené v rôznych zákonoch a krajiny
tretej skupiny nemajú vôbec legislatívu
týkajúcu sa určitých foriem sociálnej ekonomiky.
Nedostatky v právnych predpisoch môžu spôsobovať vážne problémy
pokiaľ ide o právne postavenie
skupín, ktoré zamýšľajú založiť organizácie sociálnej ekonomiky.
Ak nie je možné prispôsobiť
existujúce formy novým potrebám, môže právny rámec brániť
rozvoju nových foriem. V tomto
ohľade je cieľom novej legislatívy, ktorá vznikla vo viacerých
krajinách v posledných rokoch,
vytvoriť priestor pre rozvoj vznikajúcej „novej sociálnej
ekonomiky“. Ako príklad možno uviesť
zákony vzťahujúce sa na sociálne podniky (zákon z roku 2003
prijatý vo Fínsku, zákon z roku 2004
prijatý v Litve a taliansky zákon 118/2005), sociálne družstvá
(poľský a portugalský zákon z roku
2006) a na neziskové sociálno-prospešné organizácie (vyhláška
460/1997 v Taliansku) alebo zmeny
existujúcich zákonov, ktoré majú reagovať na nové formy
(družstevné spoločnosti kolektívneho
záujmu, vytvorené v roku 2001 vo Francúzsku alebo
sociálno-iniciatívne družstvá, ktoré sa
v poslednom čase objavili v rozličných zákonoch týkajúcich sa
španielskych družstiev). Obzvlášť
významné sú právne predpisy, ktoré boli v ostatných rokoch
prijaté vo viacerých nových členských
štátoch Európskej únie.
Na európskej úrovni už nový štatút európskej družstevnej
spoločnosti podporuje rozširovanie tejto
formy sociálnej ekonomiky, pričom nielen zlepšuje možnosti
európskych družstiev rozvíjať
nadnárodné aktivity, ale predovšetkým rozvíjať tento sektor v
krajinách, kde príslušný štatút
neexistuje (Spojené kráľovstvo) alebo kde tieto právne formy
čoraz viac strácajú spoločenskú prestíž,
keďže sa považujú za pozostatky starého režimu (nové členské
štáty zo strednej a východnej Európy).
Veľkou ranou pre vytváranie lepších príležitostí na rozvoj
týchto foriem sociálnej ekonomiky
v Európe bolo aj stiahnutie návrhov štatútu európskej vzájomnej
spoločnosti a európskeho združenia
z rokovaní v Komisii v posledných rokoch.
Osobitosť týchto organizácií sociálnej ekonomiky vychádza z
určitých charakteristických hodnôt
a zásad. Cieľom pravidiel, ktorými sa riadia tieto organizácie,
je odrážať ich špecifickosť, stanoviť
zásady demokratického rozhodovania a okrem iného stanoviť
obmedzenia pre rozdeľovanie ziskov
a prebytkov. Takýto osobitný modus operandi však nie je
neutrálny. Kvôli týmto právnym formám
musia zakladajúce skupiny a hospodárske subjekty znášať
relatívne vyššie prevádzkové náklady
v porovnaní s ostatnými formami súkromných firiem. Výdavky,
ktoré vznikajú kvôli špecifickým
črtám organizácií sociálnej ekonomiky, sú spojené s ich
internalizáciou sociálnych nákladov, ktorá
súvisí s demokratickým rozhodovacím procesom, ďalej so spôsobom
rozdeľovania ziskov a povahou
-
- 23 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
poskytovaných produktov a služieb, ktoré sú väčšinou
spoločenského či všeobecného záujmu.
Naopak, tradičné súkromné ziskové spoločnosti väčšinou svoje
náklady externalizujú.
Z hľadiska zabezpečenia rovnakých možností pre rozdielne typy
organizácií a vzhľadom na to, že
odlišné situácie si vyžadujú osobitný prístup, by sa mali
vytvoriť právne opatrenia na poskytnutie
náhrady za operačné problémy, s ktorými sa stretávajú právne
formy, pre ktoré sú vytvorené horšie
možnosti. Takéto opatrenia by sa mohli realizovať formou
grantov, ale napríklad aj daňových úľav.
Zákonodarcovia by však zároveň mali zriadiť vhodné mechanizmy,
ktoré by zabránili
oportunistickému konaniu niektorých hospodárskych subjektov a
zneužívaniu kompenzácií za prijatie
tejto formy bez znášania súvisiacich nákladov.
Vo väčšine krajín západnej časti Európskej únie môžu štyri
hlavné právne formy podnikov sociálnej
ekonomiky využívať určité špeciálne daňové podmienky. Výhody ako
osobitné daňové opatrenia sa
častejšie poskytujú združeniam a nadáciám, a to kvôli ich
neziskovej podstate a spôsobu využívania
zdrojov a ziskov, ktorý uprednostňuje činnosť spoločenského
a/alebo všeobecného záujmu. Právne
predpisy tohto druhu sa v posledných rokoch v mnohých krajinách
posilnili – napr. španielsky zákon
43/2002 o systéme zdaňovania neziskových organizácií, taliansky
zákon 460/1997 o neziskových
sociálno-prospešných organizáciách a nemecký „sociálny zákonník“
(Sozialgesetzbuch) vzťahujúci sa
na neziskové organizácie. V niektorých krajinách existuje
osobitný daňový systém pre družstvá, no
väčšinou sa neuplatňuje na všetky družstvá. Napríklad v Írsku sa
vzťahuje len na úverové družstvá
a v Grécku len na poľnohospodárske družstvá.
Inštitucionálny rámec takisto definuje priestor, v ktorom môžu
subjekty sociálnej ekonomiky pôsobiť
v jednotlivých odvetviach spoločenského a hospodárskeho života.
Hoci zákonné ustanovenia
o postavení a formách sociálnej ekonomiky uznávajú ich právo
voľne pôsobiť na trhu ako každý iný
súkromný subjekt, predpisy platné v určitých odvetviach môžu
vytvárať prekážky pre ich vstup do
určitých oblastí a ich voľný rozvoj v rámci nich. Pri vzájomných
spoločnostiach pozorujeme tri smery
rozvoja vo vzťahu k hospodárskym sektorom: v niektorých
krajinách môžu byť vzájomné spoločnosti
činné v mnohých oblastiach, napr. v Spojenom kráľovstve môžu
rozvíjať aktivity od dodávok vody až
po šport. Ďalšia skupina krajín obmedzuje aktivity vzájomných
spoločností na určité sektory, ako
napr. zdravotníctvo alebo zdravotné a sociálne zabezpečenie, kým
v štátoch poslednej skupiny takáto
právna forma vôbec neexistuje. Okrem toho v tých odvetviach,
ktorých pravidlá neumožňujú
vzájomné znášanie rizika, nie je možné vytvoriť poisťovacie
družstvá a spoločnosti vzájomného
poistenia. Podobná situácia sa vzťahuje aj na družstvá v iných
odvetviach hospodárstva.
10. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE V KRAJINÁCH
EURÓPSKEJ ÚNIE
Mnohé národné a regionálne vlády v Európskej únii vytvorili v
období posledných 25 rokov verejné
politiky, ktoré sa výslovne odvolávajú na sociálnu ekonomiku ako
celok alebo na jej časti. Väčšinou
vytvorili sektorové politiky, ktoré obsahujú výslovné, hoci
neucelené a nesúvislé odkazy na
inštitucionálne formy tvoriace sociálnu ekonomiku. Ako príklad
možno uviesť politiku aktívnej
-
- 24 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
zamestnanosti, do plnenia ktorej sú zapojené družstvá
pracovníkov a integračné podniky; ďalej
opatrenia v oblasti sociálnych služieb, v ktorých zohrávajú
združenia, nadácie a iné neziskové
organizácie kľúčovú úlohu; opatrenia v oblasti poľnohospodárstva
a rozvoja vidieka, na ktorých sa
podieľajú poľnohospodárske družstvá; ako aj vzájomné spoločnosti
pôsobiace v rámci systémov
sociálneho zabezpečenia. Neskôr a v ojedinelých prípadoch sa
začali objavovať opatrenia osobitne
zamerané na sociálnu ekonomiku, z ktorých sa niektoré sústreďujú
na podniky pôsobiace na trhu a iné
na neziskové organizácie aktívne mimo trhu, no málokedy
pokrývajú obidve oblasti. Uplatňovanie
týchto politík v krajinách Európskej únie je však roztrieštené
pokiaľ ide o rozsah aj obsah.
Vo väčšine krajín EÚ existujú orgány na vysokej úrovni štátnej
správy, ktoré sú výslovne
zodpovedné za otázky týkajúce sa sociálnej ekonomiky. Ako
príklad možno uviesť belgické
ministerstvo pre trvalo udržateľný rozvoj a sociálnu ekonomiku
(Secrétariat d'Etat au Développement
Durable et à l'Economie Sociale), generálne riaditeľstvo pre
sociálnu ekonomiku (Dirección General
de Economía Social) v rámci španielskeho ministerstva práce a
viacerých regionálnych samospráv,
francúzsku medzirezortnú delegáciu pre inováciu, skúmanie
spoločnosti a sociálnu ekonomiku
(Délégation Interministérielle à l’Innovation, à
l’expérimentation sociale et à l’économie sociale),
útvar pre sociálnu ekonomiku (Social Economy Unit – FAS) v
Írsku, generálne riaditeľstvo pre
družstevné spoločnosti na ministerstve hospodárskeho rozvoja
(Direzione generale per gli enti
cooperative, Ministero dello sviluppo economico) a agentúru pre
sociálno-prospešné neziskové
organizácie (Agenzia per le Onlus) v Taliansku, kontaktný útvar
pre mimovládne organizácie na
maltskom ministerstve rodiny a sociálnej solidarity (NGO Liaison
Unit – Maltese Government's
Ministry for the Family and Social Solidarity), portugalský
inštitút družstevného sektora INSCOOP
(Instituto António Sérgio do Sector Cooperativo) a vládny úrad
pre sociálne podnikanie a útvar pre
neziskové organizácie a financovanie tretieho sektora na
ministerstve financií v Spojenom kráľovstve
(Cabinet Office's Social Enterprise Unit, Treasury's Charity;
Third Sector Finance Unit).
Na podporu sociálnej ekonomiky boli implementované opatrenia
rôzneho typu. V závislosti od
prostriedkov, ktoré využívajú, ich možno rozdeliť na
inštitucionálne opatrenia, opatrenia pre šírenie,
odbornú prípravu a výskum, finančné opatrenia, podporné
opatrenia súvisiace s reálnymi službami
a dopytové opatrenia.
11. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE NA ÚROVNI
EURÓPSKEJ ÚNIE
Pozornosť, ktorú sociálnej ekonomike venujú orgány EÚ, v
posledných tridsiatich rokoch narastá,
hoci nie sústavne a jednotlivé inštitúcie sa jej venujú v
odlišnej miere. Postupne sa začína uznávať
dôležitá úloha sociálnej ekonomiky v spoločenskom a hospodárskom
rozvoji Európy a s ňou aj jej
postavenie základného kameňa európskeho sociálneho modelu.
Dlhá cesta k inštitucionálnemu uznaniu sociálnej ekonomiky a k
vytvoreniu osobitných európskych
politík sa začala v osemdesiatych rokoch 20. storočia.
Vyvrcholila v roku 1989, keď Komisia vydala
svoje oznámenie Rade na tému „Podniky sociálnej ekonomiky –
európsky trh bez hraníc“, v ktorom
-
- 25 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
sa navrhovalo vytvoriť európsky právny základ formou štatútu
družstiev, združení a vzájomných
spoločností, a zriadila oddelenie pre sociálnu ekonomiku v rámci
XXIII. generálneho riaditeľstva
Európskej komisie.
Na podpore sociálnej ekonomiky sa významne podieľajú aj ďalšie
dve inštitúcie EÚ:
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý je poradným
orgánom Európskej únie.
V jeho III. skupine pracujú aj zástupcovia sociálnej ekonomiky,
ktorí vytvorili kategóriu
„sociálne hospodárstvo“. EHSV je veľmi aktívny predovšetkým v
poslednom čase a vydal
viaceré stanoviská.
Európsky parlament, ktorý v roku 1990 po prvý raz zriadil
medziskupinu Európskeho
parlamentu pre sociálnu ekonomiku.
Ďalším orgánom je Poradný výbor družstiev, vzájomných
spoločností, združení a nadácií
(CCCMAF). Bol zriadený v roku 1998 s cieľom vyjadrovať sa k
otázkam podpory sociálnej
ekonomiky na úrovni EÚ. Tento výbor zanikol v roku 2000 po
reštrukturalizácii Komisie, no
z iniciatívy samotných sektorových organizácií bola
bezprostredne po tomto kroku zriadená Stála
európska konferencia družstiev, vzájomných spoločností, združení
a nadácií (CEP-CMAF) ako
európska platforma pre kontakt s európskymi inštitúciami.
Inštitúcie EÚ sa pri realizácii opatrení stretávajú s
dvojnásobným problémom vo vzťahu k sociálnej
ekonomike: nesúvislý právny základ a nedostatočné definovanie
jej koncepcie. Takisto sa musia
vyrovnať s neexistenciou výslovných odkazov v základných textoch
Európskej únie (Rímska zmluva
a Maastrichtská zmluva), s definíciou (ak vôbec existuje)
vychádzajúcou väčšmi z právnej formy než
z vykonávanej činnosti a množstvom označení (tretí sektor,
občianska spoločnosť, atď.), ktoré
spomaľujú dosiahnutie konsenzu o používanom názve.
Z hľadiska právneho uznania a viditeľnosti sociálnej ekonomiky
treba spomenúť organizovanie
európskych konferencií, schválené stanoviská EHSV a iniciatívy a
stanoviská medziskupiny
Európskeho parlamentu pre sociálnu ekonomiku, ako aj schválenie
štatútu európskej družstevnej
spoločnosti.
V rámci využívaných politík sa sociálna ekonomika spája
predovšetkým s cieľmi ako zamestnanosť,
sociálne služby a sociálna súdržnosť; preto sa vyskytujú
najčastejšie v dvoch hlavných oblastiach
verejnej politiky: a) sociálne a pracovné začlenenie a sociálna
politika; b) miestny rozvoj a vytváranie
pracovných miest. Záujem inštitúcií EÚ o využitie sociálnej
ekonomiky pri plnení uvedených cieľov
predstavuje významný pokrok, hoci odráža úzky pohľad na
potenciál sociálnej ekonomiky a na
hodnoty, ktoré by mohla vytvoriť pre európske hospodárstvo a
spoločnosť.
Osobitná európska rozpočtová politika pre sociálnu ekonomiku
neexistuje, takže tento sektor je
v rozpočtovej politike EÚ zastúpený v rámci politiky
zamestnanosti a politiky sociálnej súdržnosti,
najmä prostredníctvom viacročných rozpočtov na podporu malých a
stredných podnikov
a zamestnanosti, ako napr. iniciatíva ADAPT, iniciatíva EQUAL
pre sociálne a pracovné začlenenie,
Európsky sociálny fond a pilotné aktivity v oblasti tretieho
sektora a zamestnanosti.
-
- 26 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Tieto programy zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní štruktúry
európskej sociálnej ekonomiky, či už
v národnom alebo medzinárodnom meradle a pri koordinácii
zakladania federácií, sietí, výskumných
a kultúrnych iniciatív a opatrení. Obzvlášť dôležitý je program
EQUAL. Podporuje projekty, do
ktorých sa zapájajú organizácie sociálnej ekonomiky s témami ako
napr. posilňovanie sociálnej
ekonomiky (tretieho sektora), najmä služieb spoločného záujmu,
so zameraním na zlepšenie kvality
pracovných miest. Takisto sa v rámci neho konajú prednášky a
diskusie, ktoré sú kľúčové pre
rozširovanie konceptu. Má rozhodujúci vplyv v krajinách ako
Poľsko, Írsko a Rakúsko.
Nesmelé pokroky v uznávaní a rozvoji politík na úrovni
Európskeho spoločenstva sú v rozpore
s problémami vznikajúcimi v súvislosti s politikou hospodárskej
súťaže EÚ a v poslednom čase aj
s jej politikou štátnej pomoci.
12. TRENDY A VÝZVY
Sociálna ekonomika – rozvíjajúci sa sektor pluralitnej
spoločnosti
Hlavným a najdôležitejším trendom ktorý možno pozorovať v
nedávnom vývoji sociálnej ekonomiky
je upevnenie jej pozície v európskej spoločnosti ako pólu
sociálnej prospešnosti nachádzajúceho sa
medzi kapitalistickým sektorom a verejným sektorom, v ktorom
pôsobí množstvo rôznych subjektov
– družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie a ďalšie
podobné spoločnosti a organizácie.
Činnosť občianskych združení sa stáva čoraz populárnejšou vďaka
podpore iniciatív solidárneho
podnikania zameraného na vytváranie a poskytovanie
verejno-prospešných alebo sociálnych hodnôt
a služieb. Badateľná je stále užšia spolupráca medzi združeniami
a družstvami pri rozvoji mnohých
projektov a aktivít, napríklad v prípade sociálnych podnikov.
Význam sociálnej ekonomiky vzrástol aj
vďaka tomu, že tieto iniciatívy ponúkajú možnosti pre riešenie
nových sociálnych potrieb, ktoré sa
objavili v nedávnom období.
Sociálna ekonomika nielen potvrdila, že dokáže účinne prispieť k
riešeniu aktuálnych sociálnych
problémov, ale zároveň posilnila svoje postavenie v tradičných
sektoroch ako poľnohospodárstvo,
priemysel, služby, maloobchod, bankovníctvo a vzájomné
poistenie. Inými slovami, sociálna
ekonomika vystupuje aj ako inštitúcia nevyhnutná pre stabilný a
udržateľný hospodársky rast, ktorá
svojimi službami reaguje na vyvstávajúce potreby, zvyšuje
hodnotu hospodárskych aktivít,
zabezpečuje sociálne potreby, spravodlivejšie príjmy a
rozdeľovanie bohatstva, napráva nerovnováhu
pracovného trhu a prehlbuje hospodársku demokraciu.
Nová sociálna ekonomika naberá podobu vzmáhajúceho sa sektora,
ktorý čoraz väčšmi potrebujeme,
ak chceme adekvátne reagovať na nové výzvy globálnej ekonomiky a
spoločnosti. Tieto výzvy sú
jadrom narastajúceho záujmu o úlohu sociálnej ekonomiky v
„spoločnosti blahobytu“.
-
- 27 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
Potreba definovať koncepciu sociálnej ekonomiky
Úloha, ktorej sa musí sociálna ekonomika neodkladne zhostiť, je
zviditeľniť sa v inštitucionálnej
rovine. Táto „neviditeľnosť“ vyplýva nielen z toho, že ide o
nový a donedávna neznámy sektor
hospodárstva, ale aj z nejasnosti tejto koncepcie, teda z
neexistencie presnej a jasnej definície
spoločných charakteristík a osobitných čŕt jednotlivých typov
spoločností a organizácií sociálnej
ekonomiky, ktorými sa odlišujú od ostatných podnikov.
V tejto otázke možno v posledných rokoch badať postupný proces
formovania koncepcie sociálnej
ekonomiky, ktorý prebieha medzi samotnými aktérmi
prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií
ako aj vedeckých a politických orgánov. Táto správa predstavuje
koncepciu sociálnej ekonomiky
vychádzajúcu z kritérií stanovených v Príručke pre vypracúvanie
satelitných účtov spoločností
sociálnej ekonomiky Európskej komisie, ktorý zodpovedá
definíciám vyskytujúcim sa v súčasnej
ekonomickej literatúre a ktorý používajú aj samotné organizácie
sociálnej ekonomiky.
Určenie právnej definície sociálnej ekonomiky a zohľadnenie v
systémoch národných účtov
Zadefinovanie koncepcie sociálnej ekonomiky umožní vyriešiť
otázku jej identifikácie v právnom
systéme EÚ a členských štátov. Hoci niektoré európske krajiny aj
samotná EÚ uznávajú v mnohých
právnych textoch sociálnu ekonomiku ako takú, ako aj niektoré
jej súčasti, je ešte potrebné urobiť isté
kroky v súvislosti s právne záväznou definíciou rozsahu
sociálnej ekonomiky a požiadaviek, ktoré
musia splniť jej zložky, aby nedošlo k rozplynutiu jej
identitotvorných čŕt a strate jej spoločenskej
prospešnosti.
Je potrebné zaviesť právny štatút sociálnej ekonomiky a stanoviť
účinné právne požiadavky
obmedzujúce vstup do tejto sféry, aby sa organizáciám, ktoré do
sociálnej ekonomiky nepatria,
zabránilo využívať úspory vyplývajúce z právnej formy
organizácie alebo z verejných opatrení na
podporu sociálnej ekonomiky.
Zo správy vyplýva, že rozsah sociálnej ekonomiky narastá a v jej
rámci momentálne existuje vyše 11
miliónov pracovných miest, teda 6 % celkového počtu v EÚ.
Napriek tomu sa neuvádza v národných
účtoch, čo predstavuje ďalší veľký problém.
V aktuálnych vnútroštátnych účtovných pravidlách, ktoré vznikli
v čase rozvíjajúcich sa systémov
zmiešanej ekonomiky, sa sociálna ekonomika nepovažuje za
samostatný inštitucionálny sektor, čo
sťažuje vypracúvanie pravidelných, presných a spoľahlivých
štatistík o subjektoch, ktoré ju tvoria.
Rôznorodé kritériá používané pri vypracúvaní štatistík bránia
vykonávaniu medzinárodných
porovnávacích analýz a znemožňujú použiť prístup, ktorý by
upriamil pozornosť na jasný prínos
sociálnej ekonomiky pri plnení hlavných cieľov hospodárskej
politiky.
Nedávne prípravy Príručky pre vypracúvanie satelitných účtov
spoločností sociálnej ekonomiky
Európskej komisie sú dôležitým krokom k inštitucionálnemu
uznaniu jednej časti sociálnej ekonomiky
-
- 28 -
DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...
v systémoch národných účtov. V príručke sa vysvetľuje metóda,
pomocou ktorej je možné vypracovať
spoľahlivé a harmonizované štatistiky za celú EÚ v rámci
národných účtov (ESA 1995) pre päť
hlavných skupín podnikov sociálnej ekonomiky: a) družstvá, b)
vzájomné spoločnosti, c)
podnikateľské skupiny sociálnej ekonomiky, d) iné podobné
podniky sociálnej ekonomiky, e)
neziskové inštitúcie pracujúce pre podniky sociálnej
ekonomiky.
Sociálna ekonomika v Európe musí v tejto oblasti vyriešiť dve
otázky: po prvé, organizácie
reprezentujúce sociálnu ekonomiku musia predostrieť svoje
požiadavky Európskej komisii
a jednotlivým členským štátom a dosiahnuť, aby sa návrh príručky
uplatňoval v praxi. Osobitne musia
presadiť, aby sa v každom členskom štáte zriadil štatistický
register spoločností sociálnej ekonomiky
na základe vymedzovacích kritérií uvedených v príručke, aby bolo
možné vypracovať satelitné účty
pokrývajúce podniky z týchto registrov.
Po druhé, musia podporovať iniciatívy, na základe ktorých bude
možné vypracovať spoľahlivé
a harmonizované štatistiky o veľkej časti sociálnej ekonomiky,
ktorá nie je obsiahnutá v