národnostná otázfca v parlemente. › content › journals › ...silnia hospodársky i kultúrne a konečne i politicky natoľko, že žiadna maďarská vláda ich nebude môcť

Vychodí mime pondelku a piat a každý deň, r pred večer di-tšsnu o 6. hod.

li Redakcia a •dmlnlttiidai

S«dapeát,VIH., Mária ulica 15. Pietni Am! IS—ti,

Predplatné | n* rok . K 80'-na polrok! KÍ 8'-nalrvrfrokaKS'-oa mesta* K H i

Do Nemecka « Srbska roSsí. 24 korún, Ľ1 ostatného R-.-' daozemskairti Ameriky rotoí 32 korun. =

Ročník V. Číslo 46, BUDAPEŠŤ, v nedeľu, 8, marca 1914. Jednotlivé čisla po .6 halieroch.

národnostná otázfca v parlemente. Dávno očakávaná debata o národnostnej

otázke započala včera a hned v pryý deň trvala vyše 6 hodín. Vážnejšie reči z tohoto rečníckeho turnaju prinášame vo výťahu na druhom mieste, tu len v krátkosti poznamenať chceme, že Tisza inauguroval tento disz-elóadás (slávnostné predstavenie) o nemaďarských národoch v Uhorsku náročky, vlastne priamo na rozkaz z Viedne, aby takto I e ho strana a, nakoľko možno, a) opozícia a vôbec celý parlament vyslovil Rumunom papierovú dôveru.

A komédia sa podarila. Košutovskí revolucionári a rumunskí „túlzók" (prepiatci) tak krotko hovorili, tak hladko-lžlve, že človek s hnusom odpľul musí. Za celých 6 hodín nebolo počuf úprimného, otvoreného mužného slova. Ministerpredseda lhal, Apponyi lhal, starý Mihali tiež Ihai. Naii bratia Rumuni sa už znamenite naučili politizovať. Vyrovnajú sa čo do diplomatičnosti a hladkým rečnením i najlepším politikom maďarským a možno, že i preto natiahli páni Maďari voči Rumunom iné struny, lebo vidia, že s Mihalim, Pop Čičom, Maniuom, Vajdom, Vladom atď. nemožno už tak vyjednávat, ako pred 3—4 rokmi, že sa naučili už všetkým ffglom, na ktoré sú naši Macchia-veliáti tak veľmi pyšní. Štefan Tisza et consortes sa teda odhodlati na docela inú politiku. Jednoročným vyjednávaním sa chcel predovšetkým presvedčiť, či nemožno Ramunov rozdvojit, alebo dfa osvedčeného spôsobu Khuena-Héderváryho oklamať. Keď to nešlo, nasľuboval im všetko možné, len aby ich získal aspoň na oko pre vládnu politiku. Neuzavrel s nimi formálne presnú, písomnú smluvu, aby tak i on i Rumuni boli kryti pred maďarskou a rumunskou spoločnosťou, ale dohodnul sa potajomky s nimi, sľúbiac im ďalekosiahle ústupky. Rumuni budú takto požívať teplého slnca ministerskej blahosklonnosti a nebudú priamo zaviazaní vláde ničím. Národ rumunský nebude stáť v nijakom potyku s ministerstvom, ale jeho vodcovia budú robiť už len naoko opozíciu a po istej dobe, keď v stoliciach rumunských sa vymeria rumunskí páni s maďarskými, vstúpia snáď i do vládnej strany. Vtedy sa pomaly počnú Rumuni deliť. Mladi začnú revolúciu proti starým a po niekoľko rokov Ich zdrvia. Lenže tým vstúpia Rumuni na reelnú pôdu praktickej politiky, zosilnia hospodársky i kultúrne a konečne i politicky natoľko, že žiadna maďarská vláda ich nebude môcť tak tlačiť ako dosiaľ. Možno, že Apponyi, Tisza, Andrássy v tajňách svojej duše vetia ešte na rumunský nezdar, ale každý nepredpojatý človek v Uhorsku je presvedčený, že silný národ rumunský nemôžu viac vo vzraste zastaviť. Uzavretie primeria medzi Tiszom a Rumunmi bez písomného presného dohodnutia, je taktickým ťahom naproti maďarskej opozícii a naproti radikálom v rumunskej strane.

Kdo touto tajnou smluvou, jednostranne len s Rumunmi uzavřenou, škody utrpí, možno ľahko predvídať. Ašpirácia kráľovstva rumunského a ideály rumunských národovcov sú nadmieru vzletné a neznajú neviditeľnej čiary, ktorú menujeme hranicou. Rumunský sedliak v kráľovstve a sedmc-hradský moťu sa nachodia asi v lakom položení ako ti dvaja francúzski sedliaci na švajclaiáko- francúzskej hranici v

známej Naživinovej povesti. Co budúcnosť prinesie, nevieme, ale stará maďarizačná politika je pochovaná, predbežne ovšem len v rumunských krajoch, ale čoskoro přijde rad i na nás. S veľkou, emfázou povedal včera Tisza pri súhlase celého de mu, že „nik v Uhorsku nemysli na to, zmeniť inorečové elementy v Uhorsku v jednorečovú Jednotku a sliat ich v Jedon národný celok maďar-kej nácie." Pravda to síce neni, ale dosť na tom, že tak slávnostne ministri sľubujú nápravu.

Z uhorského sněmu. Mihali, Tisza a Apponyi o národnostnej

otázke. Dávno nemal uhorský snem tak zaujímavého

zasadnutia, ako včera. Očakávaly sa reči Mihaiiho, Tiszu, Apponyiho o národnostnej otázke, debata o Tiszovej veľkej reči, ktorú bol povedal na sneme dňa 20. februára o vyjednávaniach s Rumunmi dotyčné paktu, kde ho bol o tejie veci objednane interpeloval vládny poslanec Július Bujanovícs. Jako je známo, Tisza bol sám za to, aby sa o jeho reči zahájila debata, aby sa takto ukázalo, že on nechcel zradiť jednotný maďarský národný štát. Prvým rečníkom tejto debaty, jako sme včera už referoval! bol vládny poslanec Eiemér Jakabfjy, ktorý bol zadal svoj známy, ani teplý, ani studený návrh rezolúcie. Na jeho reč mal odpoveď Mihali, mal sa osvedčiť Tisza i Apponyi. Poslanci zo všetkých strán dostavili sa vo veľkom počte, i galerie boly preplnené. Predsedal Pavel BeOthy. Po zahájeril zasadnutia a) v treťom čítaní odhlasovala väčšina predlohy, ktoré boly minulé dni na dennom poriadku. Za tým nasledovala

Reč dra Teodora Mihaiiho, predsedu rumunského národnostného klubu a podpredsedu komitétu rumunskej národne] strany.

Mihali začal s tým, že si Je úplne povedomý zodpovednosti, ktorú znáša, keď sa v terajších fažkých časoch ujíma slova v otázke národnostne] a v záležitosti vyjednávania s ministerským predsedom Tiszom. Ujíma sa slova predsa, lebo Je to v záujme rumunského ľudu, aby boly pretriasané otázky tu náležité objasnené. Predovšetkým chce menom svojej strany podať niektoré zásadné osvedčenie. Rumunská národná strana {pohyb) vždy mala na zreteli záujmy krajiny a monarchie; bojovala vždy v ústavnom duchu a prostriedkami zákonitými v záujme rumunského ľudu, |ako bojovala ústavne a zákonitými prostriedkami dosiaľ, tak bude bojovať aj v budúcnosti.

Vyjednávania s uhorskými vládami.

Rumunská národná strana vždy lojálne honorovala, keď sa maďarskí štátnici ku nej obrátili, aby vyjednávali o pokoj. Odvoláva sa len na tie vyjednávania, ktorých sa on osobne zúčastnil. Prvé také vyjednávanie bolo r. 1894., v tom čase, keď 25 členov rumunskej národnej strany sedelo v Kľuži na lavici obžalovaných. Vtedajší ministerský predseda barón Dezider Bánýfy pozval do Budapešti dôverníkov rumunského komitétu a oboch metropolitov a vyjednával s nimi, avšak bez výsledku. Vodcovia strany boli posúdení, avšak o rok dostali od kráľa milosť a prepustili ich z väzenia. Barón Bánffy

sa nás vtedy spýtal, jaké stanovisko zaujímame voči tejto amnestii a Jako sa mienime v budúcnosti chovať. My sme vtedy vyslali trojčlenové povereníctvo, aby dalo ministerskému predsedovi na známosť, že s najväčšou vďakou bereme v známosť akt milosti kráľovskej, avšak za záujmy svojho ludu verne svojmu programu chceme i dalej neochvejne bojovať. Toto stanovisko prejavili sme a] v manifeste. Na tento náš prejav bola tá odpoveď, že nás zas posúdili na Jeden mesiac do väzenia. V apríli roku 1897. prišiel minister vnútra Karol Hlero-nyml s tým poverením do Sedmohradska, aby vyjednával s našou stranou a pokúsil sa riešiť národnostnú otázku. Ačkofvek Hie-ronymi verejne vyhlásil, že neuznáva našu stranu, predsa za potrebné a vzácné uznal vyjednávať s našim komitétom. Vyjednávania tieto malý vtedy viac osobný ráz: chceli nám odpustiť tresty a sľubovali mandáty. Avšak toto neviedlo k cieľu, lebo my sme už aj vtedy boly tej mienky, Že národnostnú otázku len tak možno základne a ku všeobecnému upokojeniu rtešlt, ked sa vylúčia všetky osobné a strannteke záujmy a jestli sa do ohľadu bere výlučne objektívne stanovisko, ktoré Je v záujme celého národa.

Aj počas koaličnej vlády boly vyjednávania. Roku 1906. na pozvanie mlnlst. predsedu Alexandra Wekerleho dostavili sa členovia rumunského komitétu a oba arcibiskupi (g.éčko-východný a grécko-katolícky) do palácu ministerského predsedníctva. Vtedajšie vyjednávky diaty sa v rámci všeobecnosti. Mal sa najať modus vivendi, aby sa mohly sanoval sťažnosti národnostné. My sme vtedy písomne predložili svoje stanovisko, avšak bez výsledku, ba konec bol, že nás vláda ešte silnejšie prenasledovala než predtým. Vyjednávalo sa aj vtedy, keď nastúpil vládu gróf Karol Khuen-Hédervdry. I tento raz iniciativa vyšla z vlády. Khuen sľuboval spravodlivosť a smierlivú národnostnú politiku. A hneď v zápäti pri volbách naj bezohľadnejšim spôsobom zlomil národnostnú stranu, tak že do snemu dostali sa len platí rumunskí poslanci. Potom už nechcel ani len počuť o svojich volbách: hono-res mutant mores I

Koalicia uznala národnostnú stranu.

Veľmi sa čuduje rečník, že neodvlslá strana teraz tak veľmi zúri proti vyjednávaniu a proti národnostne] strane. Veď ked ona mala vládu v hrsti, počas koalície, sama vyjednávala s nami jako s národnostnou politickou stranou, uznala našu existenciu i našu organizáciu. 22. dec. roku 1909. sám František Kossuth písal rečníkovi, jako predsedovi národnostnej strany a titulujúc ho „cteným priateľom" požiadal ho, aby v smysle uzavretia väčšiny národnostná strana tiež vyslala svojho zástupcu do výboru, ktorý mal osnovat adresu na kráľa. Ale a] predtým koalicia viackrát korespondovala s národnostnou stranou v rozličných sněmových záležitostiach. A teraz vedúci mužovla neod-vislej strany nechcú o nás, Jako o politickej strane ničoho vedeť, to je nespravedlivé a urážlivé nielen pre národnostnú stranu, ale i pre íle tri miliony Rumunov, ktorých tu zastupujeme.

Július Gyôrffy: Vy tu nezastupujete žiadnu národnosť, vy ste tu maďarským poslancom, žijete v MaďarorságuI

Mihali cituje reč Apponyiho zo dňa 14. Januára 1914., v ktorej povedal, Že Tisza

S L O V E N S K Y D E N N Í K

Raňajky ohutné navaríte len z varmi jemnej žitnej kávy, ktorú zasiela FR. OPATRNÝ, PRAHA, VII—20. v B kg v ruč. obale s praktickým darkom za K 3'70. 3874

Strana 2

spáchal neodpustitelný hriech, keď vyjednávaním 8 komitétom uznd jestvovanie národnostne] strany. Či je to hriechom, keď ministerský predseda chce odstrániť ponosy Rumunov a docieliť národnostný mier? Nechce brániť grófa Tiszu, lebo tcho nepotrebuje, avšak menom svojej strany musí vyhlásiť, že je to pre národnostnú stranu celkom ľahostajné, či stoji si zoči-voči s tým alebo oným štátnikom, s tou alebo onou vládou. Lebo národnostná strana nechce uzavret dohodu s tou-ktorou vládou, lež chce je uzavře ť s národom maďarským a tak dosiahnuť trvalého a uspokojivého riešenia.

Posledné vyjednávania boly o mnoho dôkladnejšie než predošlé, lebo členovia komitétu hneď na začiatku vyhlásili, že pre seba nechcú nič, že musia byť vylúčené všetky osobné a strannfcke záujmy a za základ vyjednávania že slúžiť majú výlučne objektívne verejné záujmy. Komitét po niekoľkých poradách písomne predostrel svoje propozície. O samom vyjednávaní gr. Tisza vo svojej reči 20. februára už podal zprávu celkom otvorene a tak lojálne a pravdivé, že rečnik nemá ku tomu čoho doložiť. Tisza rozpovedal, čo núkel, ja chcem ešte len uviesť a informovat snem o tom, čo sme žiadali my. (Tu rečník prečítal punkfácls rumunské:)

Rumunské požiadavky. Rumunské požiadavky shrnuté sú do je

denástich bodov, jako nasleduje: 1. Verne zásade slobodnej výučby má sa

uznať právo rumunského íudu, aby sa na všetkých stupňoch verejnej výučby, tak v štátnych jako i v obecných a cirkevných školách vzdelávať mohol svojim materinským jazykom a aby si mohol zakladať obecné a cirkevné školy s vyučovacou rečou rumunskou.

2. Na cirkevnom poli ciefom uskutočnenia náboženskej slobody a konfesionálnej rovnoprávností má sa zachovávat a šetriť samospráva grécko-výchoďnej (pravoslávnej) církve a cirkvi grécko katolíckej (uniatskej) má sa dať samospráva. Treba do života uviesť XX zák. či. z r. 1848. a štát má výdatnejšie podporovať rumunské cirkve. Ku hajdudorogskému grécko-katollckemu biskupstvu pridelené rumunské farnosti majú sa vrátiť grécko-katollckemu biskupstvu gyula-

13 L-Í O K** SLJ l̂ S 1 K*s ŕ\£ 25. §.

(Črta od Alberta Martiša). (Pokračovanie.)

Už i polnoc prešla. Marka celý deň lámala a nad to neľahkú prácu, sekanie kukurica do polnoci konala; telo, čo i miadé, žiada oddych. Položila niekoľko snopov spolu, sadia si na ne, že si oddýchne; popadol ju ale zdravý sen a ona v niekoľko okamihoch prešla do riše snov.

Samo náročky od medze začal sekať, viac-ráz sa obzrel a nevidel Marku. Zvedavosť a ešte viac srdce ho hnalo pozreť, že kde je a čo robí Marka?

Mesiac, ten sprievodca a tajomník mladých sŕdc, s jasnej oblohy tajnostne svietil, robiac pekné krajším, videj i Marku na snopoch převálenu, jejž plné, trochu ohořené líca sa červenaly, plná jej hruď sa rytmicky dvíhala a preto ukázal postavu dievčaťa Samovi.

Samo na prstoch, ticho sa blížil k spiacemu dievčaťu. Srdce mu tĺklo, zorničky oči sa mu rozšířily. Teraz sa mu ešte väčšmi pozdala. Pristúpil k ne|, chcel Ju pomykať a prebudiť; chytil Jej teplú ruku, tvrdú od práce; pocítil iskru, ktorá prelietla do Jeho tela; chytil i druhú ruku a pocítil slasť po celom tele: mesiačik bol svedkom, že mladík bozkával spiace dievča mnoho, mnoho...

— Marka . . . Marka, prebuď sa — potriasol Samo Marku, len hlboký vzdych Mar-

fehérváíSkemu takým spôsobom, že územie hajdudorogskej blskupie má sa ustálit v dorozumení s rumunskými grécko-katolíckymi biskupmi.

3. Má sa zabezpečiť sloboda tlače a treba zastaviť politické prenasledovanie rumunských časopisov.

4. Cieľom zachovania svojráznych vlastnosti rumunského ľudu treba zabezpečiť slobodný spoločenský vývin rumunskej rasy a týmto cieľom má sa Rumunom udeliť právo slobodného spolčovania a shromaždovanla.

5. Treba uznať organizáciu a zabezpečit slobodné účinkovanie rumunskej národnej strany.

6. Treba zničiť všetky tie administratívne poriadky, ktoré prekážajú, aby sa záležitosti rumunského ľudu vtečt rumunskej vybavovaly.

7. Kde hromadne bývajú Rumuni, kráľ. okresné súdy a kráľ. súdne stolice majú prijímať aj písma v rumunskom jazyku písané, s rumunskými stránkami majú pojednávať po rumunsky a sudcovské výnosy, uzavretia a výroky majú sa Im doručovat v jazyku rumunskom. Rumunsky písané aktá majú prijíma! aj vyššie súdy.

8. Rumunov má štát práve tak podporovať na poli hospodárskom jako Maďarov, aj im má postaviť hospodárske, priemyselné a obchodné školy s vynaučovacim Jazykom rumunským a podob aé rumunské ústavy má vláda dobroprajné podporovať.

9. Vláda nech zastaví proti Rumunom naměřenu kolonizačnú akciu a štátne majetky má rozparcelovať a predať na tom kraji obydlenému roľníckemu ľudu. Štátne investície majú sa prevádzať i na krajoch rumunských a v tomto má sa brať ohľad na hospodárske záujmy ľudu rumunského.

10. Má sa zabezpečiť Rumunom činná účasť v administrácii. Záležitostí rumunského ľudu majú vybavovat jeho vlastni synovia. Preto v krajoch rumunských úřadovat majú v administrácii a pri súdoch Rumuni. Len v tom páde, keby sa dosť Rumunov nehlásilo, majú sa zamestnával aj úradníci inej národnosti, avšak i vtedy len takí, ktorí dôkladne vedia po rumunsky hovoriť aj

Ctelo 46

písať, z čoho majú složit zkúšku pred zvláštnou komisiou.

11. Trvalým spôsobom treba zabezpečiť, aby sa rumunský národ aj politicky slobodne mohol uplatňovať. Zodpovedave tomuto cieľu treba upraviť volebné právo, volebný poriadok a podelenie okresov. Rumunská národná strana stojí na stanovisku všeobecného, rovného, tajného volebného práva s hlasovaním po obciach, ale a] dotiaf, kým sa tieto zásady uplatnia, treba zabezpečiť, aby do uhorského snemu vyslaní zástupcovia rumunského tudu boli Rumuni.

Dia počtu Rumunov jedna šestina počin poslancov sediacich v uhorskom sneme má byt rumunská.

Dohoda sa nepodarila. Toto bolo naše zásadné stanovisko. Usi

lovali sme sa protivy medzi svojim stanoviskom a stanoviskom ministra predsedu Tiszu odstrániť, avšak osvedčenia Tíszove dokazujú, že sa to nepodarilo. Jestli minlst. predseda sa osvedči, že chce napomáhať kultúru rumunského ľudu, to s radosťou uvíta každý nemaďarský občan tejto krajiny.

Zásadné protivy, ktoré zahatily dohodu, najjasnejšie dokazuje rezolúcia, ktorú po nezdarených vyjednávaniach vyniesol rumunský komitét. S opozičnej strany ustavične sa tvrdí, že je medzi vládou a národnosťami tajný pakt. To nestojí. Bola by to frivolná politická hra. Národnosti chcú docieliť pokoj otvoreným jednaním a k všeobecnému dobru krajiny.

Predovšetkým treba zanechať teoretizovanie, očakávame skutky. Môžuprtjsť udalosti, ktoré malý by nájsť veškerý ľud uhorský spokojný a jednotný, a jestli nájdu tu ľud rumunský a vôbec národnosti v terajšom potlačenom stave, za prípadné osudné následky toho nebudeme my zodpovední, lež maďarská politika. Shoda, spravedlivost, spokojnosť národov uhorských Je v záujme krajiny a monarchie. My o práva a slobodu budeme aj ďalej bojovať, avšak vždy zákonitými prostriedkami, veď tu žijeme, tu musíme žiť i umret. Konečne musí tu nastať bratská shoda a dorozumenie medzi náro-dami tejto krajiny.

Rezolúciu, predostretú posl. E. Jakabfjym prijať nemôže, lebo je nejasná a nehovorí nič o tom, že politické práva národnosti majú sa zabezpečit ústavnými inštitúciami. To musia žiadať národnosti, ktoré na peri-

kin počul Samo. — Marka, vstaň, apa ti idú . . .

Na posledné slová vyskočila Marka, zlv-nuc pretiahla sa a s úsmevom v očiach sa pytala:

— Či už svitá? A ty čo chceš na našej zemi?

— Prišiel som ti pomôcť sekať, Marka, že by ta apa nehrešili, že si málo vysekala.

— Čo ale povedia apa na to? — pýtala sa Marka.

— Ani nebudú vedeť, že sem ti pomáhal, a Samko už sa i chytil do práce a miesto osem, zachytil i desať radov sekať. Kosák syižko lietal od kopca ku kopcu, len odblesk mesiaca ho prezradzoval, že kde je.

Marka sa tiež chytila bez slova do práce a hnala osem radov. Ukladajúc snopy do radu tu i tu sa siáli a Samo hľadiac dievčaťu do oči riekol:

— Vidíš, Marka, ako nám to dvom ide? — Veru lepšie ako mne samej; ja by

som to sama nebola dokončila — takýto a podobný rozhovor mali, ale ich oči a srdcia O inom hovořily, a čo I nevypovedaly, ale oba si porozumeli.

Už vozy úvratiami začaly hrkotať a Samko s Markou ešte mali sekať asi štyridsať krokov. Samko sa vždy na vysekaný konec obzeral, či tam Markin otec s vozom nezastal a za každým sa potešil, že ešte neprišiel.

Otec Markin bol už asi pred pol hodinou prišiel a zastal s vozom na nevysekanom konci zeme. Kone poputnai a chytil sa do

sekarua; chtlac dievčatu pomôcť. V usilovnej práci nezbadal, čo sa tam ďalej deje, len keď sa už hlbšie presekal, počul rozhovor, nechajúc prácu šiel pozreť, že s kým sa'Marka shovára, nevidený v kukurici počúval.

— Samko a ak sa tvoji o tom dozvedia, že si mi pomáhal, čo povedia na to? — kľadúc snop, pýtala sa Marka.

— A čo by mi povedali? hrešili by ma. Ved ked sa oni s tvojim otcom za nič pre nič hnevajú, ja sa nemusím hnevať, a Samo usilovne ďalej sekal.

— Ale tvoj otec sú veľmi prisny, ak ťa z domu vyženú, — zas Marka pri snope.

— Ak ma vyženú pôjdem slúžiť a to aj k vám, ak ma budete cbcet . . . alebo Marka . . . — Samo neodpovedal, sekal ďalej.

— Čo si to chcel ešte povedať Samko? — zas sa pýtala Marka.

— Nuž, reku, nemáš brata ani sestru, ja sa přižením k vám — pri posledných slovách už šušťalo kukuričie. Po chvíli kladúc nasekaný snop sa spýtal: — No, čo povieš na to Marka?

— co poviem, keď sa naši starší hnevajú? — A Marka postavila sa na rady.

— Keď sú naši starší sprostí a hnevajú sa, my sa nemusíme hnevať, ved sme susedia. — Kosák zachytával i dve-tri býle.

Stetkár ticho sa vrátil a proti Marke sekal, tváriac sa, že nevie o Samovi. Keďmy-slel, že ho tento zbadá, postál, čakal a nie za dlho sa prihovoril:

Oslo 46]

feriach vlastnou krvou už od tisíc rokov bránia hranice krajiny. Treba už raz riešil národnostný problém, prv nemožno uskutočniť ani spravedlivé velebné právo, Vláda priniesla reakcionárné volebné právo, lebo sa obáva národnostného nebezpečenstva a pritom opozícia ju ešte napáda, že volebná reforma dáva národnostiam výhody. To nestojí, čo vysvitá i z toho, že z doterajších 43 rumunských okresov zostane len 20—22.

Potom záhadné je, čo rozumie Jakabffy pod Jednotným národným „maďarállamom"? Snáď pohltnutie národnosti Maďantvom? Jestli rozumie jednotu rečovú, o čo sa už dávno a márne pokúša maďarská politika, tak to prijal nemôžeme. Chceme tu žif jako slobodní občania, slobodne užíval svoju materinskú reč, zachoval svoju národnú bytost i náboženstvo.

Menom národnostnej strany predostiera tento

návrh rezolúcie. Pôneváč to osudné chápanie, ktoré sa

|avf už od štyroch desatročl v uhorskom vládnom systéme, že totiž Uhorsko môže leh tak jestvoval, jestli všetky jeho rasy vtopiac sa do rasy maďarskej budú v jazyku a v rasovom cltenl jednotné a budú tak tvoril kompaktný národ, stoji v ostrej protivé 8 tisícročnými dejinami tohoto Uhorska, ktoré už jeho zakls datel a prvý kráf sv. Štefan znal čo krajinu mnohore-čovú a ktoré jako polyglotné vedelo vzdoroval všetkým vnútorným i zahraničným búrkam minulého tisícročia dajúc takto nepopierateľný dôkaz, že nie je odkázané na umelé existenčné garancie a ešte menej na takú bezúčelnú garanciu, jako je pokus umelého stopenia, ktorý má len jedon výsledok: hlboký rozkol, deliaci národy koruny sv.-štefanskej a dva nepriatelfcé tábory, upravuje sa vláda,

aby práve v záujme vnútorne/ konsolidácie otvorene a bez každej zadnej myšlienky takú politiku zaviedla, ktorá v ' úplný súzvuk uvedie požtadavok politickej jednoty krajiny s podmienkami národnej bytosti t u žijúcich národov.

*

Mihallho reč vypočul snem s nezvyklou pozornosfou. Ministerský predseda gr. Tisza odpovedal hneď. Jeho reč přineseme v budúcom čísle.

— Akého my tu sekáča máme ? Čo si to hovoril Samko ? Veď neutekaj 1 Naozaj sme my starší sprosíi, keď sa od rokov hneváme a pravotime. Prljde čas, Samko, a my sa ti odmeníme, a potom Štetkár začal o ne-šfastl rozprával, aké sa im stalo s keflom. O tomto sa shovárali až pokým ne vy sekali. Prostý lud viac ľútosti preukáže, keď mu odkape statok, ako keď by niekdo z domácich umrel, veď človeka Boh povolá, a jeho vôli sa protivil za hriech pokladá.

Samko pomohol i kukuricu na voz sobral a Štetkár i s Markou ďakujúc mu odišli domov. Samko sekal svoje kukuričie ďalej.

Qazda Nesolený prijdúc z dediny — bol dali platil a žeby predstavení obce nemysleli o ňom to i to, povolal ich do susedov, do krčmy — podnapitý, v zlej vôle si dal predvolal syna Sama a hneď sa oboril naň, že ako sa opováží s Jeho najväčšieho ne-priatelovou dcérou v krčme tancoval a bolo by sa to i ticho skončilo, nech Samo do konca mlčí, ale tento poznamenal, že Je on nie sprostý, žeby sa za nič pre nič so susedove! hneval. Tu vybuchol z Nesoleného hnev, ako zo starého mažiara pušný prach, 8 krikom a palicou sa hnal na syna:

— Tak som ja sprostý? — a chce Sama bil, tento cbytiac palicu vykrútil Ju otcovi z ruky a otvorenými dveřmi ju von vyhodil. Otec rozpajedený sa vrhol na syna i uderil ho pastou, ale syn podchytil otca a posadil ho do kuckova (zapečie) so slovami:

— Tu sa vyspíte... mama vám dajú mäkký bochník — a šiel von.

S L O V E N S K Ý D E N N Í K

Politický prehľad. Budapešť, 7. marca.

Femka a národnostná politika na j Slovensku.

Takzvaný hornouhorský kultúrny spolok j poslal na ministrapredsedu memorandum, v ktorom žiada vládu, aby na našich krajoch viac podporovala domáci priemysel. Taktiež žiada založenie škôl priemyselných a zemědělských pre slovenskú mládež. Panslávi vraj zavádzajú a vyciciavajú ľud a robia propagandu českým odborným školám a Českoslovanskej Jednote. Program tejto Jednoty pozostáva v systematickom napomáhaní hospodárskych snáh českých na Slovensku. Českými pefíazmi sa zakladajú u nás vraj hospodárske česko-nacionálne podniky. Panslávski agitátori sa nachodia stáie na Slovensku, študujú domáci priemysel a napomáhajú ho, ale ma- | darskl priemyselníci a kupci sa nestarajú o chudobný slovenský ľud (to je pekné so-znanie. Pczn. red.), kdežto za české peniaze sa stále niečo robi v slovenských stoliciach a všetky také podniky sú protimaďarské. Podkopnú a škodnú prácu panslávskych j agitátorov možno len tak neškodnou urobil, i keď vláda účinne podporoval bude domáci j priemysel slovenský a zadováži mu odby tište v samom Uhorsku.

Jedon z najnebezpečnejších prostriedkov československého pohybu je svádzanie slovenskej mládeže do Čiech a na Moravu do českých odborných škôl.

Podobné svádzanie mládeže Je usnadněné tým, že v severnom Uaorsku priemyslových a roľníckych škôl nieio. Keď už vysťahovalectvo vyspelých ľudi nemožno překazit, tak by aspoň vysťahovalectvo mládeže slovenskej na české školy mala vláda prekazil. Preto prosí Femka vládu, aby v niektorých

Najlepší odvar zo žitnej kávy p r i p r a v íme len vtedy, j e - l i to t o v a r v s k u t k u n á l e ž í t e čo p o ž í v a t i n a u p r a v e n ý . Z v l á š t ě d o b r ý d r u h ž i t n e j kávy, stoj a c i na n a j v y š š o m s t u p n i d o k o n a l o s t i p r i v á d z a do o b c h o d u f i rma Jozef Veselý, P r a h a - V I L , L e t e n s k é nám. C. 1071 s. V z o r n e v y p r a v e n é 5 kg. poš t o v n é z á s i e l k y s p r i l o ž e n ý m vefmi p e k n e j a c e n n e j p r e m i e za K 3'70 vy-p l a t e n e na k a ž d ú p o š t o v ú s t a n i c u .

3810

í Otec pochytiac pušku, bežal von, kde ho i žena stretla, pušku mu chytila a krik spu- j

j stila. Muž sa jej vyrval a vidiac Sama na [ dvore, k nemu bežal. Matka mu privolala, ! žeby ušiel, ale Samo sa nehnul, veď on na

bil patróny s vrabčacfmi, drobnými brokmi. Otec strelil i pohodil syna do nôh a keď

videl, že nepadnul, vyháňal ho von z domu, hrešiac, kľajúc.

Samo pristúpiac k otcovi a chcel mu pravicu chytil, ale otec sa chcel bránil.

— Nebojte sa apo, ja som sa učil štvrtého prikázania, ja sa chcem od vás len edobraf. Ďakujem vám za všetko a s Bohom zostaňte 1 a Samo udivenému otcovi bozkal ruku. Potom pristúpil k nastrašenej matke:

— I vám, mamičko, ďakujem 1 — pobozkal jej ruku, v konici 8i vzal kožuch, širicu prehodiac si ich cez plece a vyšiel zo dvora.

Otec stál jako obarený, matka si rukami oči zakryla, potom zazrúc na muža zašo-mrala: j

— Ty herčok (cvrčok)l Samo 8i umienii, že pôjde do neďalekej |

švábskej obce siúžit. Šiel poľom, akoby sa j chcel od otcových zemi odobral, prišiel i na • lúky. Tam Štetkár seno shraboval, Marka s 5 nádenlčkaml hrabala a pri tom si spievaly. j

Samo shodil kožuch a širicu do malej S trávy a tváril sa, akoby obzeral ich lúku, t; či je už súca tráva pod kosu, prijdúc proti j susedovi, pozdravil ho.

— Pán Boh daj i tebe Samko dobrý deň 1

Strana 3

mestách ministerstvo založilo podobné Školy a tým zabránilo odliv naše] mádeže na české ústavy.

František Kossuth sa vyhovára. On vraj stál vždy na stanovisku, že nemaďarské národnosti nemajú právo organizoval sa v politické kluby a Jestli niekedy ako minister podpísal list, ktorý bol adresovaný na predsedu národnostného klubu sněmového, nuž to bol omyl alebo préhlladnutie, lebo on bol vraj ako minister veľmi zamestnaný a podpisoval všetko na slepo.

Chaos v českej politike. — Poslanec dr. K. Švihá policajným

špiónom. — — 350 000 korún na mlade české volby. — Vzájomne obvinenia Mladočechov a národných soclälov. — Česká obštrukcia na vie

denskom sneme. — V Prahe vypuknul hrozný škandál, kto

rým sa zaoberá celá veřejnost nielen česká, ale i rakúska. Maďari sa ovšem len usmievajú. V Uhorsku Je politická korupcia značne pokročilejšia a pražské veci, ktoré nesmierne rozčulily Čechov, sú maličkosťou voči našim.

„Národní Listy" verejné obviňujú národne sociálneho poslanca dr. Švihu, že už od ŕ. 1910 stoji Stále v službách pražskej politickej policie a prezradzuje za stály 800 K mesačný plat všetky tajnosti svojej strany a českého klubu v ríšskom parlamente, nakoľko sa čo dozvědět mohol. „N. L." uverejňuje na dôkaz toho vlastnoručné dopisy Švihové, ú-radné" oznamy a znáčky býv. redaktora Anyža, ktorý viedol o vážnych politických veciach zvláštny denník..Dr. Švihá ovšem popiera pravdivost „N. L" ä hrozí súdom, ale predbežne mu nik neverí, lebo dokumenty uverejnené sú príliš pravdivé a nedajú sa odškrieplf. Národne sociálna strana ovšem

Obzeráš trávu? Veru je malá, ale by neškodilo ju scťaf: každý deň je] Je menej. Nemáš kosy, a Štetkár usilovne nakladal už posledný petrenec (kôpku) a potom pokračoval :

— My máme i tri kosy. Mali sme ľad-nik pokosil; no, ten dočká a my dvaja i s mojim nádenníkom do večera na riadky uložíme vašu trávu. Veď sa ti máme za to kukuričie odmenil. No, len nech toto seno uporiadame...

Samo sa červenal a hanbil susedovi odoprel ponúknutú pomoc, zamlčiac, že čo sa s nim stalo, pochytil vidle a pomáhal seno nakládat.

Po obede sa traja kosci chytili do kosenia Nesolených lúk. Nešlo im to najlepšie, Štetkár si sopár ráz pošomral: — . . . za rosy, za rosy, dobre sa kosí — a potom dodal: — No, potreba zákon ruší; len chlapci často si kosy ostrite.

Do večera poldruha Jutrová lúka bola skosená. Samo len teraz priznal, že čo sa mu doma prihodilo a že ide do Švábskej slúžil. Oba chlapi ho od toho odhovárali a naposledy Štetkár navrhol:

— Ak sa baš (práve) ostiechaš domov 1st, pod k nám i ja ti zaplatím.

Samo ako by len to bol čakal, vysadol na voz a vo večernom šere do domu Štet-károvho prišiel. Marka vybehla kone pomoci otcovi vypriahnut, ale sa zarazila, keď Samka tam zazrela. Samko ticho riekol:

— No, Marka, ja som sa vám dal za sluhu. Ci ti je po vôli?

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK Člllo 46

verí viac Svihovi ale sľubuje, že vyhodí zradného poslanca zo svojej strany, ak sa dokáže, že za peniaze slúžil policii.

Predbežne vystúpil Švihá dobrovolné zo strany Klofáčovej a vzdal sa i mandátu.

Naproti tomu obviňuje národná sociálna strana Mladočechov, že prijali od ministerstva Bienertha 350.000 K na volby a že 30.000 K čo zbudly z tejto sumy, venovali na svoj časopis „Den", ktorý bol svojho času založený proti „N. Listom". Toto obvinenie nie je síce tiež podvrátené, ale bývalý minister Fořt podal o tom také vysvetlenie, že pravdivost toho neni vyiúčená.

Pod dojmom takýchto korupčných afér počaly české strany predvčerom vo viedenskom parlamente obštrukciu proti rakúskemu ministerstvu a proti vláde Nemcov, ktori nijakovsky nechcú dovolif, aby český snem mohol riadne pracoval a aby bol v Čechách vydzvihnutý absolutizmus. V štvrtočnom zasedáni prišlo preto ku veľkým kraválom. Poslanci sa takmer pobili a predseda snemu musel rýchlo snem odročiť.

Francúzi, Nemci a Rusi. — Vzrast národov, —

Nemecko-francúzske zbrojenie má za následok, že i ostatné dŕžavy sú prinútené zväčšiť svoju vojenskú silu. V posledných časoch silno zbrojí menoviíe Rusko, zbroji aj naša monarchia a zbrojí Taliansko. Zaujímavé bude cbznámif sa so vzrastom oby-vaterslva týchto dŕžav, lebo na tomto sa zakladá ich vojenská sila.

Statistika hovorí: vo Francúzsku roku 1810. na každých 100.000 duši obyvatelstva padlo 3120 pôrodov, roku 1850. 2630 a r. 1910. padlo na 100.000 duši už len 2135. Roku 1810. padlo na každých 100.000 duši o 575 pôrodov viac ako smrtných pádov, roku 1910. táto prevaha činí už len 89.

Obyvateľstvo Francúzska sa rozmnožilo od roku 1870. do roku 1910. len o 1,088.000, duši. Behom toho istého času vzrástlo obyvatelstvo Nemecka zo 40,818.000 na 64,904000. Teda obyvatelstvo Nemecka sa rozmnožilo o 24,086.000 duší.

Od roku 1900 do roku 19l2 vzrástol počet obyvateľstva Nemecka z 56,367.000 r»s 65.783.000; prlrast činí teda 9,416.000 duši, to jest 167%. Behom týchže 12 rokov vzrá

stol počet obyvateľstva vo Francúzsku z 38,962 000 na 39,672000. Slabý ptlrast činí teda 700.000 duli. teda 1-87,. Kým teda roku 1900 stálo proti každým sto Francúzom 145 Nemcov, roku 1912 padlo na každých sto Francúzov 160 Nemcov.

Niektorí chytrí štatistikovia vyrátali na tomto základe budúci vzrast národov. Dľa knihy Edmunda Théry ho vec sa má nasledujúce :

Obyvateľstva bude roku vo Francúzsku v Nemecku 1912 39,672 000 65 783 000 1924 40,394 000 76 769.000 1936 41,129.000 89589000 1948 41,878.000 104,550.000 Dľa týchto výpočtov roku 1948. bude

stáť proti každým sto Francúzom 250 Nemcov. Mnohých z Francúzov tento výhľad zarmucuje, ba až desí, ale Francúzi svoju | ostatnú nádej skladajú v — Slavlanstve. í Vedia dobre, že sa S a vlani omnoho rých- j lejšie množia, než národy iné, a že ich Je j už teraz dvakrát toľso, jako Nemcov.

Nepodvratné číslice dokazujú, že kým sa j obyvateľstvo Nemecka od roku 1900. do roku 1912. rozmnožilo o 9,416.000 duši t. i J. o 16 7%, behom toho istého času obývate ľ itvo len európskeho Ruska — aj to mimo Finnska — vzrástlo so 103,281.000 duši na 139,581.000, teda vzrast frnl 36,300.000 duší, čo zodpovedá 3515%. Spomenuté už dielo Edmunda Théryho udáva pravdepodobný vzrast týchto dvoch národov takto:

Zo zahraničia. Albánski katol íci a n a š a mo

n a r c h i a . Belehradská „Politika" oznamuje, že Taliansko v note požiadalo našu monarchiu, aby sa vzdala protektorátu nad katolíckymi Albánci. Albánia Je neodvislá krajina, má už aj svojho panovníka v osobe kn. Wíeda, nemiestne je teda, aby v Albánii pod {akýmkoľvek titulom cudzia moc prevádzala protektorát, lebo to uráža neodvi-slosf Albánie. Jestli je táto zpráva pravdivá, chystá sa medzi našou monarchiou a Itáliou nový konflikt. Taliani chcú vytisnúf z Albánie vplyv Viedne. — V Albánsku očakávajú vraj „oduševnene" príchod nového panovníka. Gréci vyprázdnili Koricu, proti čomu Epyrania protestujú a obviňujú grécku vládu, že 150.000 Grékov obetovala Albánii. V Epire sú nepokoje.

Z a h á j e n i e r u m u n s k é h o s n ě m u . Rumunský snem včera zahájil kráľ Karol trónncu rečou, v ktorej sľuboval ďaleko stable agrárne a politické reformy. Přizvukoval,

v roku 1912 1924 1936 1948

Nemecko 65,783.000 76,769 000 89,589 000

104 550.000

europ. Rusko 139,581.000 188,644 000 254,952.000 344 568.000

Dľa tohoto výpočtu roku 1948 bude stáf proti každým sto Nemcom 330 európskych Rusov. Avšak isté je, že výšuvedené číslice sa zmenia, a to v prospech Slavianstva. po-neváč v ostatných rokoch počet pôrodov v Nemecku značne klesá, lebo nemecká ríša Je už preplnená ľudstvom, kdežto v Rusku ešte ohromné priestory zeme čakajú na zaľudna-tenie, čo je pre rozmnoženie sa obyvateľstva veľmi prajná okolnosť. Teda i dľa matematickej pravdepodobnosti budúcnosf patri Sia-vrangfru. Jozef Kopečný.

Poslal som už predpíatok?

Deti nemais? hw' vôbec niiakú ze__ kovu kávu pif, @SŠ len dobré mlieko s Kathralnerovou

Knelppovóu sladovou

6 IS teplo • O ttudene p!]e, vidy 1« fcatralaovka úptaa netkoď:?a

It dostenlu

a vďaka iei príprave E najlepšieho stádu

luBBe posilftwjaca.

Zpýtajte sa, prosím,' o tom Vášho

domáceho lekára. u - >

— Ale naozaj Samko? — a oči dievčaťa sa zajagaly. Matka Marku odvolala.

Na druhý defl, keď popoludní Stetkár so Samkom a nádenníkom domov prišli od kosenia fadnika, už ich čakal obecný sluha a gazdu volal na obecný dom a pri tom sa smial. Potom mu povedal, že ho Nesolený obžaloval, že mu zle skosil lúku.

Stetkár dojdúc na strážku (obecný dom) uašiel tam predstavených i s Nasoleným v dobrej vôli. Rychtář vážnym hlasom predniesol žalobu Nesoleného — pri tom mu smiech okolo úst poletoval — že s s kým právom pokosil Stetkár Jeho lúku a podľa odhadnutia prlsažných, že Je škoda toľko a toľko a prlsažní k tomu každý dostanú po päť pengešov (šestákov).

Stetkár sa vyhováral, že len Samkovi, tomu dobrému chlapcovi chcel pomôcť, sám uznáva, že sa suchá a pritom i malá tráva zle kosila. Jemu pán Boh požehnal a on vdačne susedovi zo svojho sena dodá a dvom prlsažným, keď Je už tak po päť pengešov zaplati.

Nasolený sa s hnevom vyrútil na svojho suseda, že mu mal Jeho trávu ešte nechať a makar (trebárs) bola tráva malá, on by si Ju bol lepšie pokosil a bola by sa zvada stala nech rychtář nezahriakne Nesoleného. Prijal návrh Stetkárov a tento potom zavolal „na miernosť* (smierenle) do krčmy, čo Nesolený neprijal. Predstavení obce ak prv dávali Nesolenému za pravdu pri jeho pohárikoch s vlnom, teraz sa smiali na ňom a všetci v žarte ponúkali, že by aj im Stet

kár lúky skosil, že ho nebudú žalovať a chválili ho pre Jeho miernosť, ale prlsažní, čo i pili, prijali po pať pengešov, veď si to zaslúžili.

Poľné práce dokončievali; blížil sa advent; so svadbami sa náhlili; najväčšia bieda bola o hudcov, dve kadejaké nashá-ňané bandy nevystačily, pomáhali si i s rumunskými, ale Stetkár zapriahnuc kone sám šiel švábsku, s trúbami muziku najať a dvanásti chlapi, keď začali nepočuté marše vytrubovať, celú dedinu vyrušili a od úst do úst letel chýr, že to hrajú u Stetkárov a mnohi poznamenali, že veď i môže Švábov si najať na svadbu jedinej dcére Marke a ťakému trebému zaťovi, aký Je Samo Nesolených, ktorý sa dal za přístavka.

S'etkär dal povolať vyše 80 domov, k tomu pánov a obecných predstavených na svadbu ; víno sám šiel kúpiť až do Bielych Kostolov, keď Jeho vinicu filoksera zničila, a pre pánov i niekoľko súdkov piva si prikúpil. Nechybělo nič, čo Svadbu robilo nádhernou. Povolal i budúcich svatov Nesolených, ale títo si našli prácu v poli a nešli si synovi na svadbu.

Keď na veľkom zvone začali zvoniť na sobáš, pohli sa svadobníci. Po předku kmo-tor, ktorý si bol Sama ku krstu svojich deti privolal za mládenca a bude prvým krstným otcom Samovým deťom, ak im Boh dá sa toho šťastia dožiť, niesol veľkú [zástavu (na drúku s dvojitým krílom sú veľké hodvábne ručníky vystreté a na tito sú napriplnané

menšie, drahé ručníky). Za kmotrom šla vyskakujúca a spievajúca mládež, za touto švábäka banda, chlapi, ženy, mladý zať s hŕbkou rodinnou a naposledy mladucha s družbomfa niekoľkými ženami.

Svadba sa zastavila pred domom Nesolených, Samko sa šiel odobrať a požehnanie rodičov si vyprosiť. Našiel doma len matku, táto horko plakala a len ruky, miesto požehnania synovi na hlavu položila.

Sobáš, svadba sa minuly vo veselej nálade. Na druhý deň po svadbe — táto i tri, štyri dni trvala — bolo a Je vo zvyku, že mladoženfci idú ešte predpoludním, rodičov mladej navštíviť, kde ich zadržia na obed. Tu sa stah naopak, šli navštíviť rodičov mladoženfcha.

Samo za začepčenou Markou vybral sa na návštevu do Nesolených, banda hrala pred domom Síetkárovcov, pokým ich videla.

Samko s pokojným srdcom a myslou, Marka ale so strachom kráčala po ulici, kde z domov zvedavé ženy a dievčence vybe-bávaly. Samo smelé vkročil do domu rodičovského.

V zadnej izbe na zaklopanie sa matka ohlásila, pri kolovrate sediaca; pod pecou sedeia asi 14ročná sestra Samova Zuzka a kiky priadla; pri stole brať Mišo štveme plátal.

Marka bozkajúc ruku svokre, začala plakat Svokra ju objala a na obo líca bozkala a potom cez slzy hovorila:

— Deti moje milé, ale nešťastné, ked váí ten náš otec nechce — potom si vyobjímala

Cislo 46 S L O V E N S K f D E N N Í K Strana 5

že Rumunsko Je v dobrom pomere so všetkými štátmi a že na Balkáne má úkol upokojujúceho dobrodinca. Prajné sa vyslovil aj o finančnom stave krajiny, o „kvetúcej finančnej rovnováhe", ktorá nebude narušená nastávajúcimi reformami. Ohľadom Dobrudži podá vláda osobitný zákon, ktorým zavede sa tam jednotná a dobrá administrácia. — Poslanci pripravili královi (dedičovi t óiu veľké ovácie, podobne i ľud, keď panovník a jeho rodina odchádzal! zo snemu.

Reč dr. Janošku pred marmarošským súdom.

(Pokračovanie.) Evanjelici uhroruskému národu najbližšie

ho slovenského národa msjú liturgickú časf bohoslužby v starej, takzvanej československej reči z doby husitského hnutia. Aj biblia, spevníky, obradné a školské cirkevné knihy sú v tejto reči písané. Sama kázeň deje sa takmer všade v literárnej slovenskej, teda žijúcej reči. A pri tom všetkom, ked bola reč o preklade biblie do terajšej literárnej slovenskej reči a o jej uvedeni dp úžitku, ako aj o uvedení slovenskej reči do celej bohoslužby vôbec, sama inteligencia bola tá, ktorá túto myšlienku s nechufou prijala.

Že je v grécko-katolickej cirkvi prúd ka-tolizujúci, latinizujúci, na to sú pisomné dôkazy samej cirkve.

V biskupskom nariadení č. 2899, v Ung-váre dňa 16 apríla r. 1913 vydanom a ku písmam pripojenom stojf: (Doslovný preklad)

„Sacra Congregatio de Propaganda Fíde o nariadení, dňa 19. mája r. 1887 vydanom, vypovedala, že takzvané troj- a dvojramenné nahnuté kríže na nijaký pád sú nie bezpodmienečne charakteristickou známkou št-z matíc kej pravoslávnej církve;

pri tom všetkom, poneváč môžu daf příležitost nedorozumeniu, takéto kríže znovu postaviť alebo upotrebovsf neslobodno; kde by sa takéto kríže našly, treba ich múdre, s láskou, nezbadané a pri príhodných príležitostiach, teda s vyhýbaním každého škandálu (botrány) a roztrpčenosti odstranit z úžitku.

Vyzývam Vaše Prevelebnosti, aby na zamedzenie a úplné zastavenie šizmatických, v naše] diecéze diaspora! n e vzniknuvších,

ale teraz už, chvála Prozreteľnosti, prestávajúc ch pohybov primeranou taktičnosíou v smysle tohoto dekrétama pokračovali; križe označenej podcby, ak ich šizmaticfcy cítiaci pre uskutočnenie svojich hriešnych úmyslov postavili, bez urazenia náboženského citu zbožných veriacich z kostolov a z územia cirkvi takticky odstránili, ináče ale aby sa každého neodôvodneného preháňania a urážania piety náboženského ludu varovali

A poneváč sa falošné, bludné učenie nielen slovom a písmom, ale aj obrazami a maľbami môže pripadne vklznuf do našich kostolov a do kruhu našich veriacich, úmyslom odstránenia zkazy, ktorá by z tohoto mohla vzniknut a aj zo stanoviska ikonografickej estetiky kresfansko-katollcke], vyzývam Vaše Prevelebnosti, aby nabudúce pri každej danej príležitosti, keď sa zamýšľa vo Vašich kostoloch oltár alebo ikonostasion alebo križe podlá cesty postaviť, aby v takýchto pádoch, ako aj pri maľovaní kostolov, miniatúrne kópie obrazov, križov mojej správe na posúdenie vopred, teda pred vyjednávaním přišlých podujlmateľských ponukov predostreli.

Vyzývam Prevelebných pánov okresných dekanov, aby svedomité prevedenie prítomného môjho nariadenia v kruhu svojho účinkovania pečlivé kontrolovali a aby pozoro -vane ptipadné nesrovnalosti môjmu úradu hneď oznámili.*"

Teda nielen nových krížov nemožno postaviť, ale ešte aj tie, ktoré sú v dosavadnom úžitku, treba odstrániť, čo sú aj nie nevyhnutne charakteristickou známkou východnej cirkvi pravoslávnej.

Ajhľa, kde sa sbiehajú nite katolízujúceho prúdu u cirkvi grécko-katolickej I

A že biskupi v tomto smere aj na svoju iniciativu účinkujú, dokazuje biskupské nariadenie č. 6516/1901,* uverejnené v gré-cko-katolfckom kalendári, vydanom v Urg-vári na r. 1913 (Približný preklad.)

a, Ked padnú na nedeľu a na niektorý sviatok tri apoštoly a tri evanjelia, vtedy možno brat len dva apoštoly a dva evanjelia ;

b, Na sviatky Pána, Panenky Marie a Svatých Apoštolov, ked sú na veľkú večie-

* Biskup Anton Pap. ** Biskup Július Flrcák.

reň 3 čtenia predpísané, dostačí len Jedno čtenie pekne a srozumitefne prečítať;

c, Na večiernl pred Vianociam!, taktiež na večierni Hromníc, keď tipikon 8 e lebo 13 paramei predpisuje, majú sa brat len 3 (tri!);

d, Podobne na omši a večierni Veľkej Soboty, keď tipikon 15 (pämásf) paramei čitat predpisuje, dost je Čitat len 3 (tril).

Tu máme teda písomný dôkaz, ako sa gréckokatolícka bohoslužba, pôvodne vlastne pravoslávna, ukracuje a ukracovanlm preinačuje. Takto sa vysvětluje sťažnosť obžalovaných, ktorú predniesli ako príčinu prestupovania na pravoslávie na svoju obranu a kt rej slávny súd nerozumel, tá sťažnosť totiž, že kňazi cirkvi giéckokatollcke) neod-bavujú c'rkevné funkcie dľa zvyča|ného poriadku, ale že z nich veľmi mnoho vynechávajú a ich čim dlaľ, tým väčšmi okyptujú.

A ku týmto zrejmým katolizačným prostriedkom preinačovania cirkevného bohoslužobného poriadku druž! sa ešte a] snaha po sjednotenl kalendára a nahováranie ruského ludu, aby vstupoval do Katolíckej Jednoty.

Čí div, že o svoje starobylé bohoslužby už takmer pripravený, alebo aspoň len silno pripravovaný uhorský ruský ľud nemohol nevidef v snahe po sjednotenl kalendára posledný krok k tomu, aby ešte aj o tie, okyptenými bGhoslužbami odbavúvané sviatky bol pripravený a aby, donútený súc svätiť sviatky rímskokatolícke, hol takýmto činom celkom pokatollčtený. Či div, že ruský ľud v nahováraní na podpis do Katolíckej Jednoty nemohol videť iné, ako to, že sa v tom podpise skrýva záväzný podpis na to, aby sa zriekol svojich náboženských zvykov a obyčají a tak konečne 'prešiel do lona cirkvi rimsko katolíckej I

A toto, to jest snaha po sjednotenl kalendára, a nahováranie do Katolíckej Jednoty bolo vlastne bezprostrednou príčinou pohybu prestupovania.

I počali reptať, začali kňazov a samú cirkev grécko-katolicku silno kritizovať. A kým sú poznámky, že je grécko-katolicke náboženstvo pokazené, že ho sami kňazi pokazili, lebo žijú telu a nie duchu, v najhoršom páde len cirkevný kanonický priestupok, ktorý môže mat za následok pri tom najťažšom treste najviac vycbccvsnie z cirkvi

syna a vybozkávajúc ho hovorila: — Syn môj dobrý, múdry, neprotiv sa otcovi, keď ta bude i s Markou vyháňaf.

Marka i Samo sa I so Zuzkou a Mišom vyobjímali. Potom matka poslala Miša pre otca a sama mu šla do pitvora v ústrety.

V pitvore po šepote nastal krik a medzitým sa dvere roztvorily, v nich sa zjavil otec bľadý a z tvári mu sršal hnev i skríkol:

— Čo chcete a hľadáte v mojom dome? Marka kročila i so Samkom k otcovi, oba

mu chytali ruky, ktoré on hore vystrel a potom oboch do pŕs búšil. Samo zadržal Marku, že by nepadla, obrátiac sa k otcovi ticho riekol:

— Apo, prišli Sme vás navštívit a prosiť o vaše požehnanie.

— Von . . . von z môjho domu, nepoznám vás a dnes-zajtra ťa dám vydediť. Ty neposlušnlk — a Nesolený celou silou tisol mladoženichov von.

— NetisnUe nás, my pôjdeme i sami. A či ma vydediť máte právo, to povie 25. § S Bohom zostaňte 1 — a Samo s uplakanou Markou nahnevaný rýchle sa vzdialil z otcovského domu.

Nesolený vybehnúc na ulicu s palicou, kričal:

— Počkaj ma, nech ti ukážem 25. §. Tvoj tál (čiastku) radšej dám pánom ako by si ju mal odvliecť k tomu môjmu dušmanovi, — hroziac sa za synom i ďalej vykrikoval, viacráz do dvora vošiel a zas vyšiel, až pokým sa nezačal so ženou vadiť. Nesolený

dokazoval svojim, že mu ľudia na ulici dali za pravdu, lebo ich nepočul, že hovorili:

— Ten rozum trati. Môže byt rád, že sa jeho synovi toľký majetok dostane.

* * Advokát Samov vyzval Nesoleného, či

chce podobrotky dať synovi čiastku, ktorá mu dľa deľby patri? Ak nedá, že ju bude súdobne vymáhat.

Nesolený advokátovi neodpovedal, miesto toho dal si z majetku 25. § advokátom vy-tierať, pri tom mu šiel na ruku i notár, keď ho po Novom roku za prisažného obec zvolila. Kamaráti, predstavení obce, pri pohárikoch jemu stranu držali a on často do stoličného mesta chodieval. Pokým mu páni sľubovali, zatiaľ Samov advokát podal u okresného súdu proces a všetky sľuby i s darmi na zmar vyšly.

Nesoleného advokát bránil. Hneď prvý súd prirkol Samovi piatu čiastku zo zeme, domu a statku a gazdovského náradia. Samo nežiadal len zo zeme a síce zo 40 jutár len 6 a dve jutra len po smrti otcovej, ale Nesolený nič nechcel dať. Odvolal sa na vyšší súd, tento poslal novú komisiu popísať majetok Nesoleného a tak to trvalo tri roky, pokým kúria nevyriekla, že Samo dostane 7* z celého majetku. Advokát sa vyhováral, že sa nedalo sotreť 25 §., veď keby to a to, však by on bol ukázal Samovi a notár stisol plecmi a riekol:

— Báťa môj — už nebol pán prlsažný — zákon je zákon, proti tomu sa nedá nič robiť,

— A ked som vám dal tučného brnva ste inak hovorili, — hneval sa Nesolený.

— Hla, keby ste boli maii lepšieho advokáta, zameškal 25. § sotriet. Ja som vám nie na príčine, úlisné sa smial notár.

— Pravdu hovorila moja stará, že len zatiaľ budem mat pravdu a právo, pokým budem pánom dávat. Rozdal som a poplatil som toho toľko, čo stojí na mňa pripadajúci fertál (8 a 1/i kat. jutre) zeme, len na moju čiastku mi dali banky peniaze, i to len pol ceny. Teraz nahliadam, že ten 25. §, na ktorý som sa tak hneval, mne k dobru bol, nech Je ten nie, ja by som bol na 5 fertáfov peniaze zdvihol. Vy páni ste ma rozumu naučili. Nech vám je ten brav na dobrý úžitok. S Bohom zostaňte I

Nesolený prešiel popri svojom dome a ani nenakukol doň, šiel rovno k svatovi Štetkárovi, kde ho hodný psisko pozvŕtal. Dvojročný chlapček, hrajúc fia s byíou ku-kuriČia, dobehol a psa uderil. Pes zmýlený úderom, odskočil a zarríkol.

Nesolený chytiac chlapca za hriadku, so-hol sa k nemu a spýtal sa ho:

— Synček môj, ako ta volajú a či sy ty ? — Ja som synček Sama Nesoleného u

Štetkárov, — odpovedal chlapček á jasnými očkami hľadiac na prlchodzého, spýtal sa:

— A tpb», ako volajú, kdo si ty ? (Pokračovanie budúcne.)

Peniaze ukladajte si len do slovenských ústavov I

Strana 6 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clsio 46

grécko-katollckej, — keby ich totiž cirkev chcela vyobcovat — zatiaľ p. rámestný hlavný fiškus podkladá tejto kritike podnecovanie na nenávist proti náboženstvu, proti kňazskému stavu, proti itátu uhorskému.

Zvláštno, ie sa práve pri uhorskom rus kom ľude stiha pohyb hromadného prestupovania z cirkvi grécko-kstolfckej, keďže sa s hromadným prestupovaním zo samej římskokatolické] cirkvi tak často stretáme a keďže tu nebolo ani chýru o stiháni přestupovaných so strany Štátnych vrchnosti.

(Pokračovanie budúcne.)

Hviezdoslavovi.* Len ducha Tvojho znám, čo často svieti v tmu noci, v nichž sa ponad knihy kloním, a norím myseľ v život zemských deti, vie za liekom sa na ich rany honím.

Len ducha Tvojho znám, on častým hosťom je u mňa, keď už hlava mdlobou klesá, a srdce bité rodu dlhým pôstom mi vzplanie s nami, v ktorých búrka plesá.

Ty vtedy otcom vravíš ku mne zticha, z diel tvojich múdrosť harmonie svätej temianom Večná v moje bytie dýcha, a cítim závan sťaby Doby Zlatej.

Už v detstvo moje znely Tvoje sloky, keď v cudzom jarme duša sotva tlela, v sled schodmi žitia hly sa moje roky, a smädná v Tvoj luh lietla túha-včela.

A keď med sbierat posla v pestrú kvetnú západných krajov, Tvoja drahá kniha mi v smútkoch zimných vykúzlite letnú náladu, z ktorej plodný oheň žibá.

Buď zdravý, Bsrde, láska moja k Tebe len silnieť môže, vzrastať do nadšenia; buď zdravý, Žrecu, nech Tí žehná N?be, dni veku Tvojho nech sa v hviezdy menia 1

Vladimir Roy.

Chýrnlk. Budapest, 7. marca

Najnovšie. Z Prahy oznamujú, že zo Spi-clovstva obvinený národný socialista ríšsky posl. dr. Karel S/Íha už soznal, že stál s políciou v spojeni, ale „že jej ničoho neprezradil". S mandátu poďakuje a utiahne sa od politiky.

— J. S. Machar obdržal z príležitosti svo|ich päťdesiatych narodzenln zo všetkých Strán mnoho gratulácií. Nezabudli na neho najmä jeho slovenskí ctitelia, ktorých Je veľmi mnoho. Poneváč básnikovi pri Jeho úradnom zamestnaní neni možno každému osobité sa poďakovať, poveril nášho hl. redaktora, aby tlumočil v jeho mene slovenským blahoželateľom jeho najsrdečnejšie

— Z časopisov. nBerl. Bôtsencurlr" prináša veľmi duchaplný článok z pera Richarda Charmatza „Ongarns neue Wege«, kde charakteristicky opisuje maďarskú šovinistickú vysokú Šľachtu, klam s volebným právom, bezohľadnosť Tiszovu a postupné ustupovanie nemaďarským národnostiam upo-zorňujúc na výpoveď Springerovu, ktorý predpovedal už pred 8-10 rokmi, že v Uhorsku práve tak budú sa vyvíjať Slováci, Rumuni, Nemci, Srb!, Rusi atď, jako sa vyvinuli v Rakúsku. Vyjednávania s Rumunmi 8ú prvým oficieiným uznaním toho. V Ap-ponyovských školských zákonoch vyvrcholila maďarizácia, ďalej už nemôže a rausl ustupovať. — „Times' uvádza výrok marmarošského

«JL C h £í? l é « p 6 v 2 < , n ? p r e Posledné slávnostné číslo .Prúdov', vydané k pocte Hviezdoslava.

procesu s komentárom na základe našich informácii a odsudzeje proces na anglický časopis až prílišne ostrými slovami. — „Deutsch ung. Corresponded" prináša ďalšie podrobnosti o agent-provokatérovi Du-liškovičovi, v osobe ktorého stoji maďarská administrácia pred Európou v celej svojej nahote. — nRuskoje Slovo" opisuje veľmi zaujímavé debatu o ukrajlnlzme v ruskej dume, ktorá dokazuje, že gr. Bobrínský veru bol oprávnený pracovať v Haliči i v Bukovine proti tomuto pre ruskú štátnosť nebezpečnému pohybu.

— Výbuch v Prešporku. V laboratoriume dynamitovej fabriky udal sa včera výbuch, ktorý usmrtil hl. mernika a chemika fabriky Huga Frlderitzkého, chemikov Alexandra Čermáka a Jozefa Alberta však dokaličilo. Výbuch sa stal pri otváraní zásielky patrónov, ktorú bola poslala „Reinische Dynamltfabrik* z Kôlňu. Ranených odviezli do nemocnice. Čermákovi oďrhfo ruku a Albert utrpel silné popáleniny. Zaviedli vyšetrovanie.

— Debrecínsky útok. Dosiaľ páchateľov nechytili. Bukareitská pollticia zistila, že Catarau a Kirilov zhotovili pekelný stroj v Bukarešte. Istý kišenevský časopis oznamuje, že Cataraua v Kijeve chytili. Zpráva ešte neni potvrdená.

— 16 vojakov zasypala lavina. Z Meranú oznamujú, že na Ortíeri zasypala kvina vojenský oddiel, pozostávajúci zo 16 mužov. Ratoval sa len poručík Qajdof. Nadporučík LOschner a ešte 14 múrov zahynulo. Vyslaná expedícia vykopala dosiaľ zo snahu nadporučíka a štyroch mužov, ale boli už mrtví; batailon vojska hľadá a vykopáva nešťastných vojakov. Nešťastie zapríčinilo vo Viedni veľké vzrušenie. Generál Dank) odcestoval na miesto katasttófy.

— Porubčianska evanjelická cirkev po dlhom, 14ročnom boji sa konečne osamostatnila a len pred krátkym .časom mala úvod svojho mladého, sympatického slova Božieho kazateľa Ľude vi ta Šenšela, ako aj inšpektora, zaslúžilého a horlivého evanjelika Daniela Qallayho. Na konvente, vydržiavanom dňa 2. t. m. uzavrela cirkev postaviť nový chrán boží, ako aj faru. S vypracovaním plánov ako aj rozpočtu bol poverený peštiansky staviteľ M. Milan Harminc, kto-tého plány boly aj prijaté, seniorátem potvrdené a cirkev v dnešnom čísle vypisuje súbeh na nové svoje cirkevné stavby.

— Chýry z Ameriky. .N. Hl." oznamuje nasledovné noviny z Ameriky: Učte sa čltaf a pisat! Za posledných niekoľko rokov za-viedly americké Spojené Štáty zákony, ktoré ztrpčujú chudobným prisťahovalcom prístup do Ameriky. Okrem zdravotného stavu vyžadujú, aby mal každý prisťahovalec 25 dolárov, zaplatil 4 doláre dane od hlavy a žiadajú rôzne iné veci. Teraz — ako sme to už napísali — pojednávali nový zákon, dľa ktorého taki prisťahovalci, ktorí neznajú v svojej materinskej reči čitať a písať — nebudú pripustení do Spojených Štátov. Novšie zprávy sice oznamujú, že prezident Wilson akiste nepodpíše zákon, ale pritom všetkom nepoškodí, keď sa počet analfabetov umenši. — Peter Komplš oznamuje, že od februára prestal byť redaktorom .Slovenského Denníka" a „Amerikánsko-Slovenských Novín", ale pri novinárstve zostane i naďalej' — Pavel Jamárik, hlavný starosta „Krúžkov mládeže" oznamuje, Že je už založené pri Národnom Slovenskom Spolku 25 krúžkov mládeže. Cieľom krúžkov je poisťovanie dietok na prípad nehody alebo smrti, ale hlavne majú snahy vzdelávateľné, nahrádzajú a doplňujú školu zábavami, cvičbaml, divadlom, spevom; zošľachíujú srdce a učia prepotrebnej vernosti k svojmu slovenskému národu. Neustaňte, bratia, kým každý odbor N. S. S. nebude mať krúžok mládeže. — Slo

venská pieseň. V mesiaci máji budú v Pittsburghu rôzne národy závodit 8 krásou svojich národných piesni. Mesto Pittsburgh, Pa. podujalo sa dať aj Slovákom miestnosť a platiť im učiteľa spevu, aby na závodoch slovenská pieseň, slovenské meno vydobyly si uznania a slávy. Učiteľstvo spevu prijal Ivan Daxner. — Z robotníka boháč. Hans Jacobson, robotník zamestnaný u Pennsylvania železnice obdržal kábelogram z Hag, že stará matka Jeho zomrela a zanechala piatu čiastku z dedictva ceneného na jeden milion dolárov. Jacobson prišiel do Ameriky asi pred štyrmi mesiacmi a obdržal prácu u Pennsylvania železnice. Nakladá na nákladné vozne staré železo. Jacobson (e človek Študovaný. Vychodil univerzitu v Hagach a slúžil v dánskej armáde. Odcestuje do Dánska, aby vyzdvihol si dedictvo a potom vráti sa zpät do Ameriky. — Lynčovanie. Americké noviny píšu: Asi 50 mužov počitujúci zástup zastavil vlak pri Love stanici, na ktorom šerif Nichols viezol do žalára dvoch černo-choy, Johnsona McGuirka a Bili Philllpsa, ktorí pred niekoľko týždňami napadli boli bohatého fabrikanta J. K. Ingrama. Lynčov-nici Černochov sviazali a viedli ich ku poprave. Š:r f Nichols konečne predsa prehovoril lynčovnikov, by mu zajatých vydali, čo sa i stalo.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Trh bravov v Budapešti pod zátvorom

Pcneváč vyskytly sa nákazlivé nemoce na trhu bravov v Budapešti (Kôbánya), Je tento trh pod zátvorom, predbežne na neurčitý čas. Počíta sa s tým, že zatvor nebude dlho trvať, lebo nákazlivé nemoce vyskytly sa len ojedinelé.

Kartel poisťujúcich spoločnosti proti českej poisťovni. Pražská poisťovňa „Moldavia", založena Živnostenskou bankou, prihlásila sa ku kartelu poistovni proti ohňu. Kartelová konferencia riaditeľov, ktorá bola koncom februára v Budapešti, usniesla sa „Moldaviu" neprijať do kartelu. Kartel kóji sa nádejou, že znemožní tak „Moldávii" zpätné poisťovanie jej obchodov a že existencia tohoto ústavu bude tým pripadne tiež znemožnená. Je však isté, ž° sa kartel v tomto dôkladne prepočíta, bo Živnostenská banka postarala sa už pri založení, aby jej ústav bol proti tejto eventualite zabezpečený.

Živnostenská banka v Praze Ve schůzi správni rady Živnostenské banky, konané dne 5, t. m., předložena byla bilance za rok 1913, Jež i s přenosem z roku 1912 vykazuje po srážce správních výloh a dani čistého zisku K 8,350.10029 (oproti K 8,219 987 93 roku předešlého). Valné hromadě, svolané na 15. března t. r., učiní se na návrh, aby vyplácena byla 77»%-n ' dividenda, t. j . K 15*— na akcii, jako roku loňského.

Tržné ceny dňa 6. marca. Na plodino vej burze ceny pšenice klesly o 10 hal.,

raž o 5 hal., ostatné plodiny nezmenené. Úradne značené boly plodiny na pešťskej burze n

100 kg takto:

P é . n i o . .

Chcete maf peknú školu?

Potisská: TI kg-ová 2480-25-20 78 , „ 2500—25-45 79 „ , 25-10-2565

I!: : « Zadunajská:

77 kg-ová 2465—25O0 78 , , 24-85-2520 i9 , , 2500-25-40 » . . * •-31 _ . ._

Peštianska i TI kg-ová 2470-2510 78 79 80 81

2490—25-i 25.00-2550

Najlepšie vystaví vám ju aj na splátky staviteľ: :o:

Banátska: 77 kg-ová 2465-2500 78 , „ 2485—2525 79 , . 24-95-25-45

"Z3z w • • ~'.—Z'I

M.lu.HflÉÍ BUDAPEST, VIL, Veres Pátaé-u. 19

Oslo 46 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana t

Báčska: 77 kg-ovi 24 80 -2515 78 , , 2490-Í535 1 3 » »

i ? : : = = = : = Ral I. K 1840—18 50 stredná K 1825-18*35 Jačmeä la. 14-45-1500, stredný K 1400—1435 Oros I*. K 15-70—16-40. stredný K 15.10^1540 tí-akn-Hca nhorská.nová K 1400—1430 PSénlené otruby jemné K10 60—1100

. , hrubé , 1080-11.00 Zemiaky pre Kuchyňské účele:

biele razové žlté ladunajské K 420-4-30 4-70-490 550-5-60 slovenské » 420-4-30 4-70—490 575-5-95 pešfské , 4-20—4-30 4-70-.490 5-80-tfOO

Zemiaky pre účele zemědělské a priemyslové: zadunajské, biele K 340-3 60 slovenské, „ , 350—3-70 peíťské, , , 3-40-3-60

Vajcia (za 10 veltuctov = 1440 košov): portské K 82-00—8400 slovenské K -^— •— sedmohradské 80,00-—.— košikové K 82-00---- (17'/, kusov 1 K)

Ceny cukru v Prahe 6. marca. (Z Ostí n. L.)

Cukor surový, pohotový . - n a okt.—dec.

K 20-80-„ 2160-

Tržné eeny vo Viedni 6. marca.

Na viedenskej burze ceny ostaly nezmenené, Úradne onačené bolo obilie takto: Pfe-sica: za 50 kgr

— potisská . . . K 13-25-1370 r- b-uiátská . . . , . , 13- 1350 r- aadunajsk.1 . , • , , , —• •-r- slovenská . . . , . » 1235—1310

•íaž za 50 kg. — slovenská . . . . K - - - ^ - - -— pettská . . , . . . — •——•— — iná uhorskí , —• •—

,'eÉaäeiji za 50 kg —. moravský . . . . . K — •-——•— — slovenský „ —• •—

äskarica: shorská . . . . . — • •— — novi . . . . . . . —• •—

Ovos: uhorský I-a . . . . , -^-^—•— — prostredný —• •-

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Denník úč. spot. Zodpovedný redaktor: Anton Stefinek.

Pokladnice |j asbestové skrine a pulty na II knihy, KASETY a niklové j

ŠPORHICKY

II (po 4 k o r u n á c h ) 3834

Fr. Procházka a spol. j. Dol. Kounice (Morava). ||

JOZEF SAMEC PRAHA-I.,

ul. u Karoliny Světlé č. 38-1. (býv. Poštovská ulica].

Prvá pražská špeciálna výrobňa všetkých druhov niklových a mosadzných stojanov do výkladov módnych, galantérnych, drogerií, cukrárskych a lahôdkárskyeh návodov v qenách najfavnejsfoh.

3892

R. MAŠEK A SPOL. ÚSTREDNÉ KÚRENIE. |

Železné konštrukcie a kotlárňa.

Te,e,„„ p r a h a - Ž i ž k o v . ^ ¾ 3885. Husova třída čislô 24. zdarma.

Predplfttky z Ameriky zasielajú sa am S a n k of Európa, F i r s t Avenue o o r 74-th S t r e e t , Mest-York, City. Administrácia si môže povšimnúť len sa túto adresu zaslaných reklamácii.

Koho ! y nezaujímalo v tieto kritické časy kniha

SLOVANSTVO Cftna brož, K 1250, v skvostnej väzbe K 1450,

s poííou o 72 halierov viac. I i to význam lá kniha dejin Slovanstva, ktprú íäl by si kardý Slovák zaopatril. Skvôstno toto

aids nemala by chybovať v žiadnom slovenskom dome. = = = = = Objednávky adresujte:

Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

Umelecké nábytkové stolárstvo

FRANTIŠKA KOUDA, PRAHA I I . , SOKOLSKÁ TŘÍDA 14. Prevádza všetky práce nábytkové, ako aj zariadenie kaviarni, vináreň, obchodných a kancelárskych miestnosti v jednoduchom alebo v bohatím převedeni día doda-= ných návrhov a kresieb. •

Rozpořty zdarma. Prvotriedne referencie S

CEMENTÁRNE odborne zariadené ako i všetky stroje, prístroje s potreby k nim, najlepšej jakosti pri miernych cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA, Lipník n. B. 117. ^

E ? 9 e r o i D a c a e 7 c i B 7 Q c ? a D c i C W K V g B B f a a ľ a f c V a l f f r a C S a S^šr* K u p u j t e p r i a m o u v ý r o b o u 5

Najdokonalejšie S úrazové pásky E?

• p r u ž n o u u o d u i k o u pre úrazy stabinové I pupečné, sus-pensorla, dobre priliehajúce bruáné p*3y jjre dámy, punčochy a oblnadla pre kŕče, illy, vloiky pre ploské no-• hy (Plattluss), - = =

panciere a ortopedické Snorovačky pre zkřivené chrbtové kosti.

» « Itnolt taslidäla t.M4ifc kaidčís Irals. * * ^íladis'tj. Cenník I

B. PECKA, bandažiste j.''irMiy* PRAZE-II., (Sr^ul.1 č. 30 n. C > SKfll P n r n r n . firmu f 3881 Po«or na lirmu i

II Slováci nekupujte

c u d z o r e č o v é značkové kalen- j dare, lebo môžete dostať u jj

Éiétraot- í i ku uč. SJJO]., Budapest, VIIL, Mária u. 15

pehne vystavený, prshíicftý

kalendár na rok 1914 i u--franko za vopred poslaní) I f l l l l •

B i m

S I

^ T ^ X ^ T

Odporúčame vám nasledovné znamenité diela od SIENKIEWICZA:

Bitka pod Grunwaldom. Íra, r \ v s poštou o 10 halierov viac,

l ^ c i H u S c L Cena K 1-20, s poštou o 10 halierov viac.

viac. J a g i C n k a . Cena K 2*40, s poštou o 20 halierov

Jurand zo Spýchova. cena K M :: S poštou o 20 halierov viac. ::

Za vopred poslaný obnos zasiela

Budapeštiansky nakladatefský spolok účast. spol. BUDAPEST, VIII., Mária u. č. 15.

Sporiteľňa účastinásky spolok v Turč. Sv. Martine. Akciový kapi tá l K l,IOO.OOO.- . Založená r o k u I860- Vklady K 9,400.000. .

Cenfrálka u Turč. S«. Martine. Wf filiálky u bipt. Su. Mikuláši, na Vrútkach a u Stub. Tepliciach. Expozitúry: v Sučanoch, v Mošovciach a v Slov. Právne. Pridružený ústav: Hrádocká sporiteľňa v Hrádku. Zaoberá s a bankovým obchod am k a ž d é h o druhu a asaekuru je proti ohňu, krupobit iu, nehode na život. — Vklady xú rokuj ú aa čo najvýhodnejšie. — Splatné lístky poétovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov z d a r m a . 3872

Strana 8 S L O V I N S K Y D E N N Í K Clilo 46

uusnsiusnss SVOJ K SVOJMU! Do Dolnej Báčky hospodárom

Najlepšie a najdokonalejšie sušiarne na c h m e l svojho patentu dodáva

Jaroslav Vltavský, majiteľ železnej fabriky a inerník, bývalý hlavný mernik firmy lán Linhart. Býva v Rakovníku (Rakovitz, Cechy.) 3813

zástupca pre Uhorsko: J. PETROVEI!.

Pomníky! Náhrobníky! do všetkých miest Tavné í s postavením.

Katalóg zdarma. Sklad továrni á „na F lora" pri

leieton ótw. Olšanského cmiteri. F. PfibQUŠ, továrna, PRfilia Vll-877.

I Slováci navštevujte j Grand-kaviareň RÉMY, I Budapešť, VIII., József-kôrut 4.

(Oproti Národnému divadlu). I Na najživšom mieste. Výtečné spojenie ele-j ktrickou a s nádražiami. Slovenské časopisy, ' slovenská obsluha. Pre slovenských rodákov

osobitné rezervované miesto. Štyri telefony. Lavné ceny. — Majiteľ: J u l i u s K á l m á n .

Osoh i bospodárstra zvýšite ak budete siať naše vyhlásené pôvodné americké

: OVSy '. :

Golden Fleece 3923

The Prodigious. Tie sú najvýnosnejšie, dávajú až 24 q« na 1 korci. !00 kg. stojí K 4 0 - , 500 kg. K 190-—. Ďalej ponúkame spoľahlivé domáce semeno štýrskej červenej ďateliny 2seč. bez prísady južnozemskej, bez kokoti-ce, francúzskeho vojteška a inej ďateliny. Všetky semená polné a záhradné so

T» zárukou za ľavné ceny. C i s . k r á l . d v o r n ý d o d á v a t e l i a

Jiljí Kriner a synovia semenársky veľkoobchod

u Prahe, Havlíčkovo nám. č. 7. Založené roku 1744. R á č t e s i ž i a d a ť o e n n f k, pošle s a z d a r m a a f r a n k o .

Súbeh. v.

HLASY Z OBECENSTVA. Tis íc i c h v á l i a všeobecne známy a obľúbený

„Juno krém* masf na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a Iné tvár špatiace fľaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik Juno krému* stoji K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 230, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Fllttnera, Beszterczebánya.

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnchým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď HečM. Kdo trpf n& žalúdkové boľastl a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aromatické kvapky*. 20 kvapák dostačí, aby prestali hneď všetky be fasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 fľašky za vopred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostať u dr. Eugena Fllttnera, Beszterczebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

Cirkev ev. a. vyzn. por,ubčlanska na stavbu nového svojho kostoia ako i farskej budovy vypisuje týmto súbeh, za nasledovných podmienok:

J] L?n pravidelne, na originálnom offertnom hárku vystavené „Offerta nadstavbu nového kostola a farskej budovy cirkvi evf a. vyzn. porubčianskej" nápisom opatrená, zaobatené a zapečatené offerty budú braté do ohľadu.

2. Offerty majú byť najneskôr do 15. marca t. r. zsdaté vo farskom úrade cirkvi ev. a. vyzn. porub-čiansv-ej. Verejné otvárania došlých offertov prevedie sa ten istý deň, po poludní o 2. hodine. Offe-rentl, ohľadom zadaných svojich offertov zostanú do konečného riešenia v zaviazanosti.

3. Povinní sú offerenti 5%-ov nabídnutého obnosu čo vadium, v kaucleschopných cenných papieroch, buďto nevynkulovanú knižku niektorého známeho peňažného ústavu v horemenovanom farskom úrade složif, o tomto znejúcu poistenku pripojiť k offerte, a cirkvi právo disponovania zabezpečiť.

4. Plány a síavebné podmienky prezrieť sa môžu vo farskem úrade cirkvi, taktiež u stavbuvedúceho sťajtiteľa M M. fermínca (Budapešť, IV., Veres-Pálné u. 19.) u ktorého zadovážiť sa môžu i rozpočtové exempláre ako 1 cífertné originálne hárky.

5. Offerty zadané môžu byť len na všepráce, a síce spolu na stavbu kostola a na stavbu farskej budovy.

6. Ohľadom zadaných offertov cirkev ev. a. vyzn. porubčiansku pridŕža sa práva slobodného disponovania, prijme offertu, ktorá jej najlepšie bude zodpovedať, buďto neprijme ani jednu a vypíše nový súbeh.

Dané v Porúbke (Kisporuba, Liptó megye), dňa 16. februára r. 1914.

Z poverenia cirkvi ev a. vyzn. porubčianskej;

3923 stavebný výbor.

HENUIK HOLZMANN, c i s . a k r á ľ o v s k ý d v o r n ý d o d á v a t e ľ .

Majiteľ parnej práčovne

„HORIA" B u d a p e s t j VIII., Htnyadi-u. 8 12. F i l i á l k a : VIII.,Rôkk Szilárd-u 39.

. vf£r*šfc5a, i ta '

Cisteňlvíta g o l i e r o v . Ručí za parľáé pranie bez klóru

Sběratelem s leva! - 3878

D R O B N É O Z N A M Y Za drobné oznamy piati sa vždy vopred, a síct i haliere za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačení slovo 8 halierov. K nabídkám k sňatku a ku všetkým takým ozname m kde došlé příhlasy expeduj* administrácia, treba priložiť 20 halierov na porto, Pri dotazoch treba priložiť známku na odpoved.

r%r^4-.émnk«Zn.4-,%