Národné projekty ako súasť implementácie stratégie Európa ... NP IA MPSVR SR... · projekt je viazaný na stratégiu operaþného programu a realizácia jeho aktivít vychádza

Národné projekty ako súčasť implementácie stratégie

Európa 2020

„Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“

november 2017

Autori:

Ing. Zuzana Valentová - odbor NP IA MPSVR SR, gestorka úlohy

Mgr. Aneta Daňková - odbor NP IA MPSVR SR, NP PVSSKIKÚ

Mgr. Pavol Jablonický - odbor NP IA MPSVR SR, NP TSP v obciach 1.

Mgr. Jaroslav Masaryk - odbor NP IA MPSVR SR, NP POS

PhDr. Kopuničová Viktória, PhD. - odbor NP IA MPSVR SR, NP PVSSKIKÚ

Mgr. Marek Sušinka - odbor NP IA MPSVR SR, NP PVSSKIKÚ

Ing. Mgr. Jarmila Pagáčová - odbor NP IA MPSVR SR, NP POS

Mgr. Anna Bořiková - odbor NP IA MPSVR SR, NP POS

Vydavateļ:

Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Schválil:

Ing. Martin Ruţička, generálny riaditeļ Implementačnej agentúry Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR

3

Zoznam skratiek a skratiek

Skratka Význam

DOP dopytovo orientované projekty

EÚ Európska únia

EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy

IA MPSVR SR Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

ITMS centrálny informačný systém, ktorý slúţi na evidenciu a následné

spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a

finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobia 2007 – 2013

(ITMS II) a pre programové obdobie 2014 - 2020 (ITMS2014+)

KC komunitné centrá

MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

MRK marginalizované rómske komunity

MVO mimovládne organizácie

NDC nízkoprahové denné centrá

NP národné projekty

NRSPSZBPCH Národná rámcová stratégia podpory sociálneho začlenenia a boja proti

chudobe

NSSDR nízkoprahové sociálne sluţby pre deti a rodinu

NP POS národný projekt Podpora opatrovateļskej sluţby

NP PVSSKIKU národný projekt Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie

na komunitnej úrovni

NP TSP I národný projekt Terénna sociálna práca v obciach I

OP ĻZ operačný program Ļudské zdroje

PO prioritná os

PO 2014-2020 Programové obdobie 2014 - 2020

RCHSV Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia

SR Slovenská republika

ŠÚSR Štatistický úrad Slovenskej republiky

TSP terénna sociálna práca

ÚSVRK Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

ZMOS Zdruţenie miest a obcí Slovenska

4

zákon o príspevku z EŠIF zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom

z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o sociálnych sluţbách zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách a o zmene

a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní

(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

5

Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov

Graf 1: Vývoj počtu prijímateļov opatrovateļskej sluţby (klientov) v rámci SR

Graf 2: Prírastok počtu registrovaných poskytovateļov opatrovateļskej sluţby v rámci SR

Graf 3: Vývoj počtu zamestnancov opatrovateļskej sluţby v rámci SR

Graf 4: Prehļad prírastkov registrácie komunitných centier v období 2009 – 2016

Graf 5: Právna forma subjektov

Graf 6: Rozloţenie subjektov v samosprávnych krajoch

Graf 7: Deskripcia typov projektov z ESF

Graf 8: Percentuálne hodnotenie materiálno - finančnej spoluúčasti pri realizácií aktivít

pri národných a dopytovo orientovaných projektoch.

Tabuļka 1: Prehļad dosiahnutých výsledkov národných projektov NP POS, NP PVSSKIKÚ

a NP TSP I k 30.09.2017

Tabuļka 2: Stav plnenia merateļných ukazovateļov národných projektov k 30.09.2017

Tabuļka 3: Posúdenie prínosu IA MPSVR SR pri implementácii národných projektov

hodnotených poskytovateļmi so skúsenosťami s NP a DOP

Tabuļka 4: Percentuálne hodnotenie administratívnej náročnosti národných a dopytovo

orientovaných projektov

Tabuļka 5: Miera preferencie zapojenia sa do národných a dopytovo orientovaných projektov

v rámci Prioritnej osi 4 - Sociálne začlenenie

Tabuļka 6: Preferencie spôsobu realizácie aktuálne implementovaných projektov

Tabuļka 7: Podmienky, za ktorých by poskytovatelia sociálnych sluţieb/činností vstúpili do

národných projektov

Tabuļka 8: Podmienky, za ktorých by poskytovatelia sociálnych sluţieb/činností vstúpili do

dopytovo orientovaných projektov

Obrázok 1: Územné rozmiestnenie poskytovateļov opatrovateļskej sluţby zapojených do NP

POS k 30.09.2017

Obrázok 2: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP POS k 30.09.2017

Obrázok 3:Územné rozmiestnenie zapojených subjektov do NP PVSSKIKÚ k 30.09.2017

Obrázok 4: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP PVSSKIKÚ

k 30.09.2017

Obrázok 5: Územné rozmiestnenie zapojených subjektov do NP TSP I k 30.09.2017

Obrázok 6: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP TSP I k 30.09.2017

6

Obsah ÚVOD ..................................................................................................................................................... 7

1 PRÍNOSY NÁRODNÝCH PROJEKTOV K NAPĹŇANIU STRATÉGIE BOJA PROTI

CHUDOBE A SOCIÁLNEMU VYLÚČENIU A PLNENIU CIEĻOV ŠTRUKTURÁLNEJ

POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE ............................................................................................................. 9

1.1 Prehļad výsledkov dosiahnutých implementáciou národných projektov Podpora

opatrovateļskej sluţby, Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej

úrovni, Terénna sociálna práca v obciach I ...................................................................................... 12

1.2 Prínosy národného projektu Podpora opatrovateļskej sluţby ............................................... 15

1.3 Prínosy národného projektu Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na

komunitnej úrovni ............................................................................................................................. 24

1.4 Prínosy národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I .......................................... 32

2 DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM – ANALÝZA SKÚSENOSTÍ A SPOKOJNOSTI

PRIJÍMATEĻOV SO ZAPOJENÍM SA DO PROJEKTOV FINANCOVANÝCH Z EURÓPSKEHO

SOCIÁLNEHO FONDU ....................................................................................................................... 39

3 PLÁNOVANÉ ZÁMERY ĎALŠIEHO ROZVOJA VYBRANÝCH SOCIÁLNYCH SLUŢIEB

PROSTREDNÍCTVOM PODPORY Z OPERAČNÉHO PROGRAMU ĻUDSKÉ ZDROJE ............. 56

3.1 Plánované zámery rozvoja opatrovateļskej sluţby ............................................................... 56

3.2 Plánované zámery rozvoja sociálnych sluţieb krízovej intervencie a práce s komunitou

prostredníctvom podpory z operačného programu Ļudské zdroje .................................................... 63

3.3 Plánované zámery rozvoja terénnej sociálnej práce prostredníctvom podpory z operačného

programu Ļudské zdroje .................................................................................................................... 71

4 VYHODNOTENIE A ODPORÚČANIA ..................................................................................... 77

4.1 Vyhodnotenie prínosov národných projektov z hļadiska napĺňania cieļov .......................... 77

4.2 Vyhodnotenie prínosov národných projektov na základe výsledkov dotazníkového

prieskumu .......................................................................................................................................... 78

4.3 Odporúčania pre vyuţitie národných projektov ako nástroja realizácie stanovených cieļov

Stratégie Európa 2020 ....................................................................................................................... 79

ZÁVER .................................................................................................................................................. 82

POUŢITÉ ZDROJE .............................................................................................................................. 83

7

ÚVOD

Súčasné programové obdobie 2014 - 2020 je pre Slovenskú republiku tretím

programovým obdobím, v ktorom má moţnosť vyuţívať finančnú podporu zo zdrojov

Európskej únie, a zároveň druhým programovým obdobím, v ktorom má moţnosť vyuţívať

finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v priebehu celého

jeho trvania. EŠIF majú za cieļ prispievať k udrţateļnému rastu, zamestnanosti a

konkurencieschopnosti a urýchliť pribliţovanie menej rozvinutých členských štátov a ich

regiónov k zvyšku EÚ.

Prostriedky z EŠIF je moţné čerpať troma základnými spôsobmi a to prostredníctvom

národných projektov, prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov a tretím spôsobom

je čerpanie prostriedkov prostredníctvom opatrení technickej pomoci. Národný projekt je

jedným z nástrojov, ktorý vyuţívajú riadiace orgány k zabezpečeniu implementácie

operačného programu alebo jeho časti (za podmienok stanovených v zákone o príspevku

z EŠIF a v súlade s podmienkami Systému riadenia EŠIF) a ktorý z hļadiska vecného

zamerania, charakteru aktivít, geografického záberu a ďalších atribútov komplexne a

systémovo rieši konkrétne oblasti podporované z EŠIF s celonárodným dopadom. Národný

projekt je viazaný na stratégiu operačného programu a realizácia jeho aktivít vychádza z jasne

stanovených národných politík alebo tieto politiky napĺňa.

Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovala

dokument Národné projekty ako súčasť implementácie stratégie Európa 2020 – „Boj

proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ s cieļom vyhodnotenia vybraných národných

projektov z hļadiska ich príspevku k plneniu cieļov operačného programu Ļudské zdroje a

napĺňaniu iniciatív stratégie Európa 2020, Partnerskej dohody a ďalších relevantných

strategických dokumentov. Výsledky dokumentu majú slúţiť ako východisko pre

formulovanie odporúčaní smerujúcich k návrhu účinnej, kvalitnej a efektívnej podpory

vybraných sociálnych sluţieb pre prijímateļov pomoci z EŠIF v rámci operačného programu

Ļudské zdroje – Prioritná os 4 Sociálne začlenenie v druhej polovici programového obdobia

2014 - 2020.

8

Dokument je členený na 4 časti:

Analytickú časť ktorej obsahom je zhodnotenie hlavných prínosov realizácie 3

národných projektov, ktoré v súčasnosti realizuje IA MPSVR SR v oblasti

poskytovania vybraných sociálnych sluţieb (Podpora opatrovateļskej sluţby,

Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni,

Terénna sociálna práca v obciach I).

Dotazníkový prieskum zameraný na analýzu skúseností a spokojnosti

respondentov ako prijímateļov nenávratného finančného príspevku zo zdrojov EÚ

so zapojením sa do rôznych foriem projektov financovaných z Európskeho

sociálneho fondu zameraných na sociálnu inklúziu.

Návrhovú časť zameranú na vypracovanie návrhov národných projektov

zameraných na ďalší rozvoj vybraných sociálnych sluţieb ako súčasti

implementácie stratégie Európa 2020, ktoré vychádzajú zo skúseností a zistení

získaných počas doterajšej implementácie národných projektov.

Strategickú časť, ktorá tvorí kļúčový výstup celého dokumentu a ktorá stručne a

vecne popisuje zhrnutie a zistenia z vykonanej analýzy a prepája ich s návrhmi

uvedenými v tretej časti dokumentu.

Dokument je výsledkom spolupráce manaţérov a odborných pracovníkov jednotlivých

národných projektov realizovaných prostredníctvom IA MPSVR SR a je určený kļúčovým

subjektom, prostredníctvom ktorých sa napĺňajú ciele OP ĻZ, predovšetkým riadiacemu

orgánu MPSVR SR a Sekcii sociálne a rodinnej politiky MPSVR SR. Poďakovanie patrí

oddeleniu metodiky IA MPSVR SR za ich metodickú pomoc a cenné rady, ktoré poskytli pri

vypracovaní dokumentu.

9

1 PRÍNOSY NÁRODNÝCH PROJEKTOV K NAPĹŇANIU

STRATÉGIE BOJA PROTI CHUDOBE A SOCIÁLNEMU

VYLÚČENIU A PLNENIU CIEĻOV ŠTRUKTURÁLNEJ POLITIKY

EURÓPSKEJ ÚNIE

Východisková situácia

Napriek tomu, ţe hospodársky rast SR po svetovej kríze patrí k najvyšším v EÚ,

Slovenská republika ako krajina s celkovým počtom 5 435 343 obyvateļov (ŠÚSR, 2016) sa

potýka s viacerými pretrvávajúcimi sociálnymi problémami. Jedným z hlavných sociálnych

problémov je relatívne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá spôsobuje riziko vzniku chudoby

a zároveň vedie aj k jej pretrvávaniu. V roku 2012 bolo v SR v riziku chudoby alebo

sociálneho vylúčenia 1 108 965 obyvateļov, čo predstavovalo 20,5% z celkového počtu

obyvateļstva 5 410 836 (ŠÚSR, 2012). Vzhļadom na dôsledky starnutia populácie spojené s

predlţujúcim sa vekom doţitia a nárastom počtu starších ļudí odkázaných na sociálnu

starostlivosť je rizikovou skupinou aj obyvateļstvo vo veku nad 65 rokov, ktoré v roku 2012

tvorilo 13,13% celkového počtu obyvateļstva. Rovnako k pomeru počtu obyvateļov má SR

vysoký počet obyvateļov rómskeho etnika. Podļa sociografického mapovania (Atlas

rómskych komunít 2013) ţilo v roku 2013 na Slovensku viac ako 420 tisíc Rómov, čo

predstavovalo 7,5% z celkového počtu obyvateļstva. Za deväť rokov od predchádzajúceho

mapovania došlo k nárastu o takmer 70 tisíc Rómov (Atlas rómskych komunít 2013).

Významným faktorom ovplyvňujúcim sociálne postavenie týchto skupín obyvateļstva je

samotný fakt dedičnosti rizika chudoby, čo výrazne zniţuje šance vymaniť sa zo spôsobov

doterajšieho ţivota bez pomoci spoločnosti (The Guardian, Eurostat, 2011).

Členstvo SR v EÚ prináša v riešení vyššie uvedených problematík nové výzvy a rámce.

Práve Európsky sociálny model sa snaţí identifikovať spoločenské sociálne problémy na

celoeurópskej úrovni a tvoriť spoločné riešenia pre všetky krajiny EÚ. Na základe uvedených

skutočností bola na úrovni EÚ vytvorená stratégia Európa 2020, v rámci ktorej bolo

stanovených päť cieļov, z ktorých jeden sa priamo dotýka politík sociálneho začleňovania. Na

úrovni EÚ sa členské štáty zaviazali zníţiť počet osôb v riziku chudoby a sociálneho

vylúčenia aspoň o 20 miliónov. Spoločné ciele sú transportované do národných cieļov. SR sa

zaviazala, ţe do roku 2020 zníţi počet osôb ohrozených rizikom chudoby a sociálneho

vylúčenia o 170 000 a prispeje tak k spoločnému cieļu redukovať rozsah ohrozenej populácie

v EÚ. K podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa SR

prihlásila v niekoļkých strategických a koncepčných dokumentoch. Ide najmä o dokumenty,

10

ktoré sa tejto problematike venujú buď explicitne, alebo sú zamerané na príbuzné oblasti,

pričom pokrývajú niektorú z dimenzií sociálneho začlenenia, a to napr.:

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2017, strategický dokument

najvyššej úrovne, v ktorom sú zadefinované hlavné ambície, priority, ciele

a strategické prístupy v podmienkach SR;

Národná rámcová stratégia podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe

ako dokument zameraný priamo na problematiku sociálneho začlenenia, ktorú

spracováva komplexne a multisektorovo;

Dokumenty, napríklad Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do

roku 2020, Stratégia deinštitucionalizácie sociálnych sluţieb a náhradnej

starostlivosti v SR, Stratégia celoţivotného vzdelávania, ktoré sa zameriavajú na

špecifické ohrozené skupiny a/alebo parciálne na oblasti sociálneho začlenenia

(Zdroj: NRSPSZBPCH).

Práve NRSPSZBPCH definuje kļúčové opatrenia pre účely sociálneho začlenenia a boja

proti chudobe, medzi ktoré patrí hlavne opatrenie „Podpora prístupu ku kvalitným sluţbám“

najmä s nasledovnými prioritami:

implementácia nových systémových a inovačných zmien v zmysle novelizácie

zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov a vyhodnocovanie implementácie uvedených zmien v praxi;

zvyšovanie kvality sociálnych sluţieb (štandardizácia sociálnych sluţieb,

deinštitucionalizácia sociálnych sluţieb);

profesionalizácia sociálnej práce (Zdroj: NRSPSZBPCH).

Plnenie tohto opatrenia sa v rámci SR zabezpečuje najmä vďaka finančným prostriedkom

ESF, alokovaným v rámci operačného programu Ļudské zdroje, Prioritnej osi 4 Sociálne

začlenenie na aktivity zamerané najmä na vyššie uvedené priority.

Hlavným poslaním sociálnych sluţieb je podpora začlenenia ļudí do spoločnosti, sociálna

súdrţnosť, smerovanie k sluţbám poskytovaným na komunitnej úrovni a rozvinutie

potenciálu ļudí v oblasti zamestnanosti a zamestnateļnosti. Sociálne sluţby sa stávajú

neoddeliteļnou súčasťou plnenia cieļa stratégie Európa 2020. V rámci snahy o naplnenie

kļúčových cieļov stratégie Európa 2020 MPSVR SR implementuje v programovom období

11

2014 - 2020 prostredníctvom IA MPSVR SR 3 národné projekty zamerané na rozvoj

sociálnych sluţieb a to:

• Podpora opatrovateļskej sluţby

• Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni

• Terénna sociálna práca v obciach I

12

1.1 Prehļad výsledkov dosiahnutých implementáciou národných projektov Podpora

opatrovateļskej sluţby, Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie

na komunitnej úrovni, Terénna sociálna práca v obciach I

Do národných projektov NP POS, NP PVSSKIKÚ a NP TSP I sa k 30.09.2017 zapojilo 565

verejných a neverejných poskytovateļov sociálnych sluţieb, ktorí prostredníctvom 5090

pracovníkov poskytujú sluţby 66 986 klientom (tabuļka 1).

Tabuļka 1: Prehļad dosiahnutých výsledkov národných projektov NP POS, NP PVSSKIKÚ

a NP TSP I k 30.09.2017

Názov projektu

Počet

zapojených

subjektov

Počet

podporených

pracovných

miest

Počet osôb,

ktorým boli

poskytnuté

sluţby

Podpora opatrovateļskej sluţby 246 3 709 5 301

Podpora vybraných sociálnych

sluţieb krízovej intervencie na

komunitnej úrovni

94 269 25 311

Terénna sociálna práca v obciach I 225 556 36 374

Dosiahnuté výsledky celkom 565 5 090 66 986

Zdroj: IA MPSVR SR

V tabuļke 2 je uvedený stav plnenia merateļných ukazovateļov národných projektov

k 30.09.2017. Napriek tomu, ţe národné projekty NP PVSSKIKÚ a NP TSP I majú

plánované ukončenie projektu v 09/2019 a NP POS v 07/2018, projekty dosiahli uţ teraz

vysoké percento naplnenia plánovaných ukazovateļov. Postupne sú napĺňané ukazovatele,

týkajúce sa vypracovania strategických materiálov (Počet vypracovaných nových,

inovatívnych, systémových opatrení), na ktorých v súčasnosti pracujú expertné skupiny

13

v súčinnosti s metodickými tímami NP a dopadový ukazovateļ NP POS (Počet podporených

kapacít nových, inovatívnych sluţieb alebo opatrení na komunitnej úrovni, v domácom

prostredí, otvorenom prostredí alebo náhradnom prostredí 6 mesiacov po ukončení projektu).

Riziko nenaplnenia vzniká u ukazovateļa Počet vykonávateļov sluţieb a opatrení na účely

sociálneho začleňovania na projekte NP PVSSKIKÚ, kde sa do projektu nezapojil

predpokladaný počet NDC a NSSDR.

Naplnením ukazovateļov národné projekty významne prispievajú k plneniu cieļov OP ĻZ,

a tým aj cieļov stratégie Európa 2020.

Tabuļka 2: Stav plnenia merateļných ukazovateļov národných projektov k 30.09.2017

Názov

projektu

Názov merateļného ukazovateļa Merná

jednotka

Cieļová

hodnota

Dosiahnu

tá

hodnota

Stav

realizácie

NP POS

Počet podporených kapacít nových,

inovatívnych sluţieb alebo opatrení na

komunitnej úrovni, v domácom

prostredí, otvorenom prostredí alebo

náhradnom prostredí 6 mesiacov po

ukončení projektu

počet 3 000 0 0,00%

Počet podporovaných kapacít nových,

inovatívnych sluţieb alebo opatrení na

komunitnej úrovni, v domácom

prostredí, otvorenom prostredí alebo

náhradnom prostredí

počet 3 300 3710 112,42%

Počet projektov zameraných na verejné

správy alebo sociálne sluţby na

vnútroštátnej, regionálnej a miestnej

úrovni

počet 1 1 100,00%

NP

PVSSKI

KÚ

Neaktívni mladí do 29 rokov počet 983 506 51,48%

Neaktívni mladí do 29 rokov, ktorí sú v

čase odchodu zapojení do hļadania

práce, vzdelávania/odbornej prípravy,

získavania kvalifikácie, sú zamestnaní, a

to aj samostatne zárobkovo činní

počet 24 110 458,33%

Počet osôb, ktoré vyuţili nové

inovatívne sluţby alebo opatrenia na počet 51 775 25 311 48,89%

14

vykonávanie sluţieb sociálneho

začlenenia

Počet projektov zameraných na verejné

správy alebo sociálne sluţby na

vnútroštátnej, regionálnej a miestnej

úrovni

počet 1 1 100,00%

Počet vykonávateļov sluţieb a opatrení

na účely sociálneho začleňovania počet 123 100 81,30%

Počet vypracovaných nových,

inovatívnych, systémových opatrení počet 3 1 33,33%

NP TSP I

Neaktívni mladí do 29 rokov počet 990 1 724 174,14%

Neaktívni mladí do 29 rokov, ktorí sú v

čase odchodu zapojení do hļadania

práce, vzdelávania/odbornej prípravy,

získavania kvalifikácie, sú zamestnaní,

a to aj samostatne zárobkovo činní

počet 117 886 757,26%

Počet osôb, ktoré vyuţili nové,

inovatívne sluţby alebo opatrenia na

vykonávanie sluţieb sociálneho

začlenenia

počet 40 800 36 374 89,15%

Počet projektov zameraných na verejné

správy alebo sociálne sluţby na

vnútroštátnej, regionálnej a miestnej

úrovni

počet 1 1 100,00%

Počet vykonávateļov sluţieb a opatrení

na účely sociálneho začleňovania počet 225 226 100,44%

Počet vypracovaných nových,

inovatívnych, systémových opatrení počet 1 0 0,00%

Zdroj: IA MPSVR SR

15

1.2 Prínosy národného projektu Podpora opatrovateļskej sluţby

Cieļ projektu

Poskytovanie opatrovateļskej sluţby patrí medzi prioritu v oblasti sociálnych sluţieb,

ktorá sa reflektuje i v národných dokumentoch SR, ktorými sú, napr. Národné priority rozvoja

sociálnych sluţieb v SR na roky 2015 - 2020, Stratégia deinštitucionalizácie systému

sociálnych sluţieb a náhradnej starostlivosti v SR z roku 2011, Národný akčný plán prechodu

z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych sluţieb na roky 2012 -

2015, Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 - 2016, Národný program aktívneho

starnutia na roky 2014 - 2020. Cieļom vyplývajúcim z uvedených dokumentov je

deinštitucionalizovať sociálne sluţby a zvýšiť dostupnosť komunitných sociálnych sluţieb.

Hlavným cieļom projektu je podporiť rozvoj opatrovateļskej sluţby za účelom predchádzania

umiestňovaniu klientov do pobytových zariadení.

Zámerom realizácie NP POS je:

- zabezpečiť kontinuálny výkon podpory opatrovateļskej sluţby,

- zvýšiť počet opatrovaných osôb prostredníctvom opatrovateļskej sluţby pomocou

regulácie pomeru počtu opatrovateļov/opatrovateliek k pomeru opatrovaných osôb,

- dosiahnuť regionálnu vyváţenosť poskytovania opatrovateļskej sluţby a poskytovať

opatrovateļské sluţby prostredníctvom NP POS aj v Bratislavskom samosprávnom kraji,

ktorý sa nemal moţnosť zapojiť v predchádzajúcom programovom období,

- postupným zvyšovaním finančnej participácie samosprávy na výkone činností

prostredníctvom NP POS zabezpečiť udrţateļnosť poskytovania opatrovateļskej sluţby po

skončení programového obdobia,

- zníţiť tlak na umiestňovanie ļudí v pobytových zariadeniach, zníţiť dopyt po

inštitucionálnej starostlivosti, a tým podporiť zotrvanie ļudí v prirodzenom (domácom)

prostredí.

16

Prínosy národného projektu:

Zvýšenie dostupnosti opatrovateļskej sluţby občanom s ťaţkým zdravotným

postihnutím, nepriaznivým zdravotným stavom, seniorom a podpora ich zotrvania v

prirodzenom prostredí v rodine a komunite

Jeden z kļúčových mechanizmov na podporu sociálneho začleňovania predstavuje

deinštitucionalizácia systému sociálnych sluţieb, ktorá vytvára podmienky budovania

plnohodnotnejších sociálnych vzťahov a väzieb v neanonymnom, na individuálneho klienta

orientovanom prostredí. Tento prístup bol zdôraznený v Národných prioritách rozvoja

sociálnych sluţieb, ktoré vychádzali z identifikácie silných a slabých stránok poskytovania

sluţieb v podmienkach SR. Od 1. januára 2004 došlo k delimitácii opatrovateļskej sluţby a

k výlučnej samosprávnej pôsobnosti obcí a miest. Po prechode opatrovateļskej sluţby pod

originálnu pôsobnosť obcí sa vývoj v poskytovaní opatrovateļskej sluţby odkázaným osobám

dostal do polohy priamej viazanosti na zdroje finančných prostriedkov samospráv. Od roku

2004 do roku 2014 bol pozorovaný dlhodobý úbytok poskytovanej opatrovateļskej sluţby

verejným poskytovateļom. V snahe zabezpečiť kontinuitu a efektivitu poskytovaných

sociálnych sluţieb a súčasne v snahe podporiť zotrvanie ļudí odkázaných na pomoc čo

najdlhšie v ich prirodzenom rodinnom prostredí, schválila vláda SR dňa 30.11.2011 Stratégiu

deinštitucionalizácie systému sociálnych sluţieb a náhradnej starostlivosti. Slovensko sa

týmto dokumentom zapojilo do celosvetového trendu systematického odstraňovania izolácie a

segregácie ļudí vyţadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných

zariadeniach, ļudí so zdravotným postihnutím a seniorov a jeho nahradenia alternatívnym

modelom sluţieb a opatrení, svojím charakterom čo najviac podobným podmienkam beţného

ţivota. Národná rámcová stratégia podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe (2015)

upriamila pozornosť na podporu nezávislého spôsobu ţivota osôb so zdravotným postihnutím

a podporu ich začlenenia do spoločnosti tak, aby mali prístup k celému spektru podporných

sluţieb, ktoré sú nevyhnutné pre zabránenie ich izolácii alebo segregácii. (Zdroj: Evaluačná

správa Národného projektu Podpora opatrovateļskej sluţby 2015).

Napriek trendu dynamického starnutia obyvateļstva zaznamenávame v SR výrazný pokles

poskytovania opatrovateļskej sluţby. Zniţovanie počtu opatrovaných osôb zdôrazňuje

negatívny trend v poskytovaní terénnej opatrovateļskej sluţby zo strany obcí, čo je v rozpore

s trendmi EÚ a strategickými zámermi MPSVR SR v tejto oblasti. Výrazný pokles

17

poskytovania opatrovateļskej sluţby v SR nastal v roku 2012, kedy počet opatrovaných osôb

klesol medziročne o 2 418 opatrovaných osôb (na 12 309 osôb); v roku 2013 počet

opatrovaných osôb opätovne poklesol oproti roku 2012 o 517 občanov (Zdroj: MPSVR SR).

Národný projekt Podpora opatrovateļskej sluţby významným spôsobom prispel k obnove

poskytovania terénnej formy opatrovateļskej sluţby verejnými aj neverejnými

poskytovateļmi a aktívne naštartoval proces zmeny (transformácie) systému sociálnych

sluţieb, prejavujúcej sa v odklone od modelu tradičnej starostlivosti v klasických zariadeniach

zviazaných inštitucionálnou kultúrou k aktívnemu modelu podpory v prirodzenom

inkluzívnom prostredí miestneho spoločenstva.

Od roku 2014 bol prvýkrát konštatovaný výrazný nárast rozsahu opatrovateļskej sluţby

vykonávanej v domácnosti klienta tak zo strany obcí ako verejných poskytovateļov sluţieb,

ako aj zo strany neverejných poskytovateļov, čo bolo zásluhou prvého národného projektu

Podpora opatrovateļskej sluţby, ktorého trvanie bolo od 01/2014 do 10/2015 a tieţ druhého

národného projektu, ktorý sa implementuje od 11/2015. Nárast počtu prijímateļov

opatrovateļskej sluţby (klientov) v rámci SR v období realizácie uvedených dvoch národných

projektov zameraných na podporu opatrovateļskej sluţby, implementovaných

v programovom období 2007 - 2013 a v programovom období 2014 - 2020, je znázornený v

grafe 1.

Graf 1: Vývoj počtu prijímateļov opatrovateļskej sluţby (klientov) v rámci SR

Zdroj: MPSVR SR

18

Podpora poskytovania opatrovateļskej sluţby v tých lokalitách, najmä v malých

obciach s nízkym rozpočtom, ktoré ju neposkytujú z dôvodu nedostatku zdrojov

Jednou z kļúčových úloh v rámci národného projektu NP POS v PO 2014 - 2020 bolo

nastaviť podmienky projektu tak, aby bola zabezpečená územná proporcionalita podpory

opatrovateļskej sluţby.

Realizácia národného projektu prispieva prostredníctvom šírenia príkladov dobrej praxe

a osvetovej činnosti k zvyšovaniu povedomia občanov o ich právach na poskytovanie

opatrovateļskej sluţby a napomáha vytvárať podmienky k zabezpečeniu poskytovania

opatrovateļskej sluţby v regiónoch a obciach, kde táto sluţba absentuje a navýšeniu kapacít

v oblastiach, kde nie je uspokojený aktuálny dopyt. Vzhļadom na vysoký počet zapojených

subjektov a ich širokých personálnych kapacít na zabezpečenie výkonu opatrovateļskej

sluţby je celoplošné riadenie aktivít a vedenie projektu vhodnou formou realizácie

opatrovateļskej sluţby prostredníctvom národného projektu.

Národný projekt Podpora opatrovateļskej sluţby významnou mierou prispel k rozšíreniu

opatrovateļskej sluţby na Slovensku, pozitívny vplyv realizácie formou národných projektov

Podpora opatrovateļskej sluţby v prípade nárastu počtu registrovaných verejných aj

neverejných poskytovateļov sociálnych sluţieb znázorňuje graf 2.

Graf 2: Prírastok počtu registrovaných poskytovateļov opatrovateļskej sluţby v rámci SR

Zdroj: Centrálny register poskytovateļov sociálnych sluţieb

Zásluhou národného projektu Podpora opatrovateļskej sluţby, realizovaného v rokoch 2014 -

2015 môţeme konštatovať výrazný nárast počtu poskytovateļov opatrovateļskej sluţby

s registrovanou terénnou opatrovateļskou sluţbou. Prostredníctvom realizácie národného

projektu sa zvýšila moţnosť zapojenia sa do projektu pre všetkých poskytovateļov

4

19

36

5 6

41

11 10

0

10

20

30

40

50

2013 2014 2015 2016 2013 2014 2015 2016

neverejný verejný

Kraj Počet

PO 571,5

BA 304,5

BB 490,5

KE 589

NR 479,5

TN 417

TT 418,5

ZA 438,5

Celkový súčet 3709

19

opatrovateļskej sluţby, projekt sa stal dostupným nielen pre mestá a väčšie obce, ale aj pre

malé obce. K 30.09.2017 realizuje s podporou NP POS výkon opatrovateļskej sluţby 246

subjektov.

Nastavením regionálnych limitov na podporované počty opatrovateliek v rámci príslušného

samosprávneho kraja, ktoré vychádzajú z počtu obyvateļov v uvedenom regióne ku koncu

roku 2014 a cielenou akvizičnou činnosťou zameranou na obce, ktoré neposkytovali

opatrovateļskú sluţbu alebo ju nemali dostatočne rozvinutú, je v rámci národného projektu

zabezpečená proporcionalita podpory opatrovateļskej sluţby v rámci celej SR. Na obrázku 1

je znázornené územné rozmiestnenie poskytovateļov opatrovateļskej sluţby zapojených do

NP POS k 30.09.2017.

Obrázok 1: Územné rozmiestnenie poskytovateļov opatrovateļskej sluţby zapojených do NP

POS k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

Profesionalizácia a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov sociálnych sluţieb, podpora

zamestnanosti

Priamym prínosom projektu je aj zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov sociálnych sluţieb a

podpora zamestnanosti. V rámci národného projektu sa podarilo vytvoriť a udrţať vyše 3000

pracovných miest opatrovateliek (viď obrázok 2), ktoré spĺňajú kvalifikačné predpoklady.

Vytvorením nových a udrţaním existujúcich pracovných miest sa podporuje zamestnanosť vo

20

všetkých regiónoch SR. Opatrovateļky zamestnané počas realizácie projektu môţu vyuţiť

pracovné skúsenosti a návyky, aj pri ich ďalšom uplatnení na trhu práce.

Obrázok 2: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP POS k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

Od roku 2014 je zaznamenaný aj nárast počtu zamestnancov opatrovateļskej sluţby v rámci

SR (viď graf 3), k čomu významnou mierou prispela realizácia dvoch národných projektov

zameraných na podporu opatrovateļskej sluţby, implementovaných v programovom období

2007 - 2013 a v programovom období 2014 - 2020.

Graf 3:Vývoj počtu zamestnancov opatrovateļskej sluţby v rámci SR

Zdroj: MPSVR SR

4465 4935 4867

5590

852

3013 3000 2787

7375 7204 6322

5317

7948 7867 8377

0

2000

4000

6000

8000

10000

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

verejní poskytovatelia OS neverejní poskytovatelia OS Spolu

21

Metodická podpora a štandardizácia výkonu poskytovania opatrovateļskej sluţby

Vzhļadom na vysokú alokáciu finančných zdrojov schválených pre NP POS, vzniká zvýšená

potreba centrálneho a metodického riadenia. Rovnako dôleţité je aj vyuţívanie sluţieb

koordinácie a kontroly výkonu opatrovateļskej sluţby prostredníctvom personálnych kapacít

prijímateļa národného projektu. Tie garantujú zabezpečenie efektívneho a účelného

vyuţívania finančných prostriedkov, ich adresnosť, v súlade s cieļmi projektu v poţadovanom

mnoţstve a kvalite.

Metodická podpora a štandardizácia výkonu poskytovania opatrovateļskej sluţby, ktorá je

celoplošne zabezpečená regionálnymi koordinátormi pod vedením odborného garanta

projektu a metodického tímu, je venovaná poskytovateļom opatrovateļskej sluţby za účelom

skvalitňovania opatrovateļskej sluţby. Pravidelné pracovné stretnutia koordinátorov s

metodickým tímom, za účelom výmeny a zdieļanie skúseností a príkladov dobrej praxe

zapojených poskytovateļov opatrovateļskej sluţby prostredníctvom siete regionálnych

koordinátorov, umoţňujú pruţne a operatívne reagovať na poţiadavky poskytovateļov

opatrovateļskej sluţby, opatrovateliek a aj samotných klientov.

Ako pozitívny dopad projektu sme zaznamenali, ţe finančný príspevok na výkon

opatrovateļskej sluţby umoţnil niektorým poskytovateļom opatrovateļskej sluţby poskytnúť

opatrovateļkám zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom vzdelávacích aktivít.

Poskytovanie opatrovateļskej sluţby väčšiemu počtu osôb odkázaných na pomoc inej

osoby v prirodzenom, domácom prostredí

V súčasnosti, aj vzhļadom k novým nastaveným parametrom národného projektu (napr.

územná proporcionalita podpory domácej opatrovateļskej sluţby podļa veļkosti

samosprávnych krajov, flexibilitu úväzkov opatrovateliek tak, aby poskytovateļ mohol lepšie

pokryť potreby opatrovaných) ako aj vzhļadom na vysokú alokáciu finančných zdrojov

schválených pre NP POS, vzniká zvýšená potreba centrálneho a metodického riadenia a

vyuţívania sluţieb koordinácie a kontroly výkonu opatrovateļskej sluţby prostredníctvom

personálnych kapacít, ktoré garantujú zabezpečenie efektívneho a účelného vyuţívania

finančných prostriedkov, ich adresnosť, v súlade s cieļmi projektu v poţadovanom mnoţstve

a kvalite. Vzhļadom na vysoký počet zapojených subjektov a ich širokých personálnych

kapacít je celoplošné riadenie aktivít a vedenie projektu vhodnou formou realizácie POS

prostredníctvom národného projektu.

22

Významným prínosom národného projektu je aj osveta a zvyšovanie informovanosti

o opatrovateļskej sluţbe medzi obyvateļstvom a to prostredníctvom webovej stránky

projektu, šírenia príkladov dobrej praxe a osvetovej činnosti.

Expertná činnosť a návrh modelu opatrovateļskej sluţby po ukončení financovania

z Európskeho sociálneho fondu

Jedna z najdôleţitejších a najprínosnejších pridaných hodnôt národného projektu je činnosť

expertnej skupiny a cezhraničná spolupráca. V rámci aktivity bola vytvorená skupina

expertov ako odborný orgán skladajúci sa z odborníkov z verejného i neverejného sektora,

ktorý na základe zadania odbornej sekcie MPSVR SR vypracoval štúdiu „Návrhy

systémového riešenia finančnej podpory na zabezpečenie udrţateļnosti opatrovateļskej

sluţby“ (http://www.nppos.gov.sk/cezhranicna-spolupraca/index.html), ktorá prezentuje

inšpiratívne príklady z praxe, ktoré môţu prispieť pri tvorbe nových opatrení v rámci

poskytovania a financovania opatrovateļskej sluţby v SR.

Pri vypracovaní štúdie bola v rámci Slovenskej republiky vyuţitá okrem dotazníka aj metóda

semištruktúrovaného interview, kde sa experti zamerali na výskumné otázky ohļadne

financovania opatrovateļskej sluţby, počtu prijímateļov sociálnej sluţby, problémy,

s ktorými sa poskytovatelia opatrovateļskej sluţby stretávajú, návrhy na zlepšenie podmienok

opatrovateļskej sluţby v SR. Cieļom cezhraničnej spolupráce bola výmena skúseností

skupiny expertov a zahraničných partnerov v oblasti systémového zabezpečenia

opatrovateļskej sluţby a získavanie poznatkova príklady dobrej praxe v oblasti poskytovania

opatrovateļskej sluţby. Osobný zber dát bol uskutočnený v rámci zahraničných návštev

metódou štruktúrovaného interview. Táto metóda bola vyuţitá vo vybraných štátoch, ktoré

boli navrhnuté skupinou expertov a schválené odbornou sekciou MPSVR SR. Vzorku

respondentov v zahraničí tvorili poskytovatelia sociálnych sluţieb na rozličných úrovniach

verejnej správy ako aj neziskového sektoru a vybrané ministerstvá, ktoré zodpovedajú za

poskytovanie sociálnych sluţieb v Nemecku, Rakúsku, Veļkej Británii, Írsku, Nórsku a

Taliansku.

Hlavným výstupom štúdie sú návrhy modelov systémového financovania terénnej

opatrovateļskej sluţby v SR, ktoré by mohli mať pozitívny dopad na dlhodobú udrţateļnosť

financovania opatrovateļskej sluţby a jej dostupnosť pre občanov odkázaných na pomoc inej

fyzickej osoby. Pozostáva z návrhu systému finančnej spoluúčasti obcí v NP POS,

23

komparačnej správy a odporúčaní z poznatkov cezhraničnej spolupráce a je dôleţitým

strategickým materiálom pre tvorbu národných politík v sociálnej oblasti a zároveň aj

východiskom pre prípravu nadväzujúceho projektu, rozšíreného o nové trendy ako aj

inšpirovaného úspešnou implementáciou inovatívnych návrhov v iných členských krajinách

EÚ.

Niţšia administratívna náročnosť pre zapojené subjekty

Zapojené subjekty oceňujú pri realizácii opatrovateļskej sluţby prostredníctvom národných

projektov najmä tieto skutočnosti:

- za účelom zjednodušenia preukazovania výdavkov bola vypracovaná štandardná stupnica

jednotkových nákladov na poskytovanie opatrovateļskej sluţby a poskytovatelia

opatrovateļskej sluţby zapojení do projektu vyuţívajú zjednodušené vykazovanie

výdavkov, pričom IA MPSVR SR im mesačne uhrádza transfer na základe preukázaného

výkonu sluţby,

- zníţenie administratívnej záťaţe poskytovateļov opatrovateļskej sluţby zapojených do

projektu a zníţenie výdavkov na riadenie a administratívu projektu oproti dopytovo

orientovaným projektom, pre zapojené subjekty odpadá nutnosť zamestnávať vlastných

zamestnancov na projektový manaţment, nakoļko ţiadosti o platbu, monitorovanie, prácu

v systéme ITMS 2014+ a publicitu projektu centrálne zabezpečujú pracovníci IA MPSVR

SR, ako prijímateļa národného projektu,

- zníţenie rizika vzniku neoprávnených výdavkov a nesprávne realizovaných verejných

obstarávaní pre zapojené subjekty,

- riadenie a koordinácia aktivít národného projektu s cieļom dosiahnutia stanovených cieļov

a ukazovateļov projektu je zabezpečená prostredníctvom kvalifikovaných personálnych

kapacít IA MPSVR SR.

24

1.3 Prínosy národného projektu Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej

intervencie na komunitnej úrovni

Cieļ projektu

NP PVSSKIKÚ má hlavný cieļ podporiť rozvoj poskytovateļov vybraných sociálnych

sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni, ktorí budú poskytovať dostupné

štandardizované odborné činnosti, ďalšie činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory

sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii, ohrozených sociálnym vylúčením

alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje

problémy.

Prostredníctvom realizácie národného projektu sú zabezpečené:

- celoplošné jednotné riadenie aktivít projektu ako aj vytvorenej siete vybraných zariadení

sociálnych sluţieb (v zmysle kvality poskytovania odborných činností),

- synergický efekt jednotlivých sociálnych sluţieb poskytovaných osobám ohrozeným

chudobou a sociálnym vylúčením.

Prínosy národného projektu

NP PVSSKIKÚ bol kreovaný v nadväznosti na nasledujúci východiskový stav:

S účinnosťou od 1.1.2014 bol novelizovaný zákon o sociálnych sluţbách. Do uvedeného

zákona sa zaviedol nový okruh (samostatná skupina) sociálnych sluţieb, pre tento projekt

opodstatnených:

Komunitné centrum,

Nízkoprahové denné centrum,

Nízkoprahová sociálna sluţba pre deti a rodinu,

ktoré majú spoločný cieļ a charakter, a tým je poskytnutie krízovej intervencie (v súlade s §

24 zákona o sociálnych sluţbách). Tento pojem komplexnejšie vyjadruje rozsah a diverzitu

(rôznorodosť) nepriaznivých sociálnych situácií, ktoré sa majú uvedenými sociálnymi

sluţbami riešiť. Novela zákona o sociálnych sluţbách posilnila a rozšírila moţnosti

25

poskytovania sociálnych sluţieb krízovej intervencie definovaním „priestorovo segregovanej

lokality s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby“. Zavedením

nového okruhu cieļových skupín prišlo nielen k definovaniu sociálnych sluţieb, ktoré doteraz

v slovenskej legislatíve absentovali, ale aj k preskupeniu niektorých sociálnych sluţieb, ktoré

majú charakter sociálnych sluţieb krízovej intervencie a boli doposiaļ upravené v inej

skupine sociálnych sluţieb. Nakoļko išlo v tomto prípade o zavedenie nových systémových a

inovatívnych sociálnych sluţieb, je v podmienkach SR nevyhnutné vypracovať, zaviesť

a efektívne zabezpečovať ich realizáciu v praxi takým spôsobom, kde prvoradou optikou

realizácie bude ich kvalitný a efektívny výkon pre záujmy klientov a začlenenie ļudí

ohrozených chudobou do spoločnosti. NP PVSSKIKÚ, ktorému predchádzal NP KC, napĺňa

tento zámer prostredníctvom napĺňania hlavného cieļa, ktorým je podpora rozvoja

poskytovateļov vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni

(ďalej aj „subjekty“) na celonárodnej úrovni. Uvedená podpora v sebe paralelne zahŕňa aj

napĺňanie troch priorít v rámci NRSPSZBPCH:

Implementácia nových systémových a inovačných zmien v zmysle novelizácie zákona

o sociálnych sluţbách a vyhodnocovanie implementácie uvedených zmien v praxi

Implementácia nových systémových a inovačných zmien v oblasti sociálneho začlenenia osôb

sociálne vylúčených alebo ohrozených sociálnym vylúčením, konkrétne prostredníctvom

krízovej intervencie, sa začala realizovať v roku 2014 v rámci NP KC. V rámci NP KC sa

začala na úrovni Slovenskej republiky systémovo nastavovať a podporovať činnosť

komunitných centier, ktoré dokáţu na lokálnej úrovni účinne koordinovať rôznorodé

intervenčné programy a poskytovať komplexné sociálne a komunitné sluţby podļa

špecifických potrieb cieļových skupín. Pridruţeným zámerom tohto projektu bolo

prostredníctvom:

vytvorenia a implementácie Štandardov KC a

pravidelnej, jednotnej celonárodnej a metodickej podpory zo strany IA MPSVR SR

priviesť komunitné centrá na konci projektu k registrácii v zmysle zákona o sociálnych

sluţbách s cieļom následného poskytovania odborných činností, resp. iných činností v celom

rozsahu zákona o sociálnych sluţbách. Na konci projektu v roku 2015 sa tento zámer

registrácie subjektov podarilo dosiahnuť 100 subjektom, čím došlo k pribliţne 90

percentnému nárastu registrovaných subjektov oproti počtu na začiatku realizácie projektu

26

(graf 4). Nárast počtu registrácií je preukázaný aj v roku 2016, kedy sa začala podpora

komunitných centier v rámci implementácie NP PVSSKIKÚ.

Graf 4: Prehļad prírastkov registrácie komunitných centier v období 2009 - 2016

Zdroj: Centrálny register poskytovateļov sociálnych sluţieb

Okrem vyššie uvedených aktivít sa vďaka celonárodného záberu projektu mohla úspešne

zrealizovať evaluácia NP KC (https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/programove-

obdobie-2007-2013/narodny-projekt-komunitne-centra/evaluacna-sprava-narodneho-projektu-

komunitne-centra), ktorá na konci projektu priniesla zhodnotenie doterajšej činnosti

komunitných centier, nové poznatky o faktoroch úspechov a neúspechov komunitných centier

a načrtla nové výzvy a odporúčania pre ďalšie fungovanie komunitných centier v budúcnosti,

ktoré boli zohļadňované aj pri tvorbe NP PVSSKIKÚ.

V programovom období 2014 - 2020 sa implementujú 2 národné projekty, ktoré nadväzujú na

NP KC. ÚSVRK realizuje v rámci PO 5 národný projekt zameraný na komunitné centrá pre

150 obcí s najvyšším indexom podrozvinutosti a IA MPSVR SR realizuje v rámci PO 4

národný projekt zameraný na podporu 3 vybraných sluţieb krízovej intervencie na komunitnej

úrovni (NP PVSSKIKÚ) na ostatnom území SR.

NP PVSSKIKÚ zabezpečil kontinuálne nadviazanie na Národný projekt Komunitné centrá,

čo umoţnilo aplikovať overené postupy a opatrenia z tohto ukončeného pilotného projektu

2009 2010 2011 2012 2014 2015 2016

18 27 3 6

30

186

59

Prehľad prírastkov registrácie komunitných centier

Rok zápisu do registra Celková hodnota

27

s uplatnením inovatívnych postupov, ktoré rozšírili poskytované sociálne sluţby na

komunitnej úrovni. Realizáciou NP PVSSKIKÚ sa rozšírila podpora výkonu poskytovaných

sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni o podporu nízkoprahových

denných centier a nízkoprahových sociálnych sluţieb pre deti a rodinu. Týmto sa rozšírila aj

cieļová skupina, ktorej sú poskytované sluţby krízovej intervencie na komunitnej úrovni a

rozšíril sa rozsah poskytovaných odborných činností a aktivít realizovaných v oblasti podpory

osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Do projektu sa k 30.09.2017 zapojilo 94

subjektov z celého územia SR, pričom najvyššie sú zastúpené oblasti (Banskobystrický,

Prešovský a Košický samosprávny kraj), kde cieļové skupiny majú horšie ţivotné

podmienky, a kde je takáto pomoc najpotrebnejšia (viď obrázok 3).

Obrázok 3:Územné rozmiestnenie zapojených subjektov do NP PVSSKIKÚ k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

Hlavnou aktivitou nástupníckeho NP PVSSKIKÚ je rozvoj a podpora celonárodnej činnosti

siete sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni prostredníctvom KC, NDC

a NSSDR. Rozvoj a podpora KC,NDC a NSSDR sa zabezpečuje prostredníctvom:

vytvorenia, aktualizácie a implementácie Štandardov KC,NC a NSSDR,

pravidelnej, jednotnej celonárodnej a metodickej podpory zo strany IA MPSVR SR,

čím sa prispieva ku skvalitneniu poskytovania predmetných sociálnych sluţieb.

28

Ambíciou NP PVSSKIKÚ je zrealizovať evaluáciu, ktorá zodpovie na otázky, ako - aký

prínos dosiahli podporené sociálne sluţby krízovej intervencie na komunitnej úrovni v oblasti

sociálnej inklúzie a aký majú dopad na cieļové skupiny, čím sa prinesú poznatky, ktoré bude

môcť MPSVR SR zahrnúť do tvorby politiky v oblasti sociálneho začleňovania v budúcich

obdobiach.

Pod metodickým vedením NP PVSSKIKÚ sú prostredníctvom 273zamestnancov v KC, NDC

a NSSDR v rámci celej SR poskytované odborné činnosti, iné činnosti a aktivity viac ako

25 000 osobám sociálne vylúčeným alebo ohrozeným sociálnym vylúčením (viď obrázok 4).

Obrázok 4: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP PVSSKIKÚ

k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

Zvyšovanie kvality sociálnych sluţieb prostredníctvom štandardizácie sociálnych

sluţieb

29

Štandardizácia sociálnych sluţieb na celonárodnej úrovni sa v rámci NP PVSSKIKÚ

zabezpečuje prostredníctvom:

- tvorby, aktualizácie a implementácie Štandardov KC, NDC a NSSDR. Štandardy KC,

NDC a NSSDR sú kreované a aktualizované pod gesciou skupiny expertov, ktorá pri ich

spracovaní vychádza zo všeobecne platných zákonov, teoretických poznatkov, vlastných

empirických skúseností ako aj empirických skúseností zapojených subjektov. Štandardy

KC, NDC a NSSDR sú do praxe implementované prostredníctvom siete regionálnych

koordinátorov, ktorí na základe overovania napĺňania náleţitostí Štandardov KC, NDC

a NSSDR poskytujú pomoc a podporu zapojeným subjektom a získavajú efektívnu spätnú

väzbu od zapojených subjektov, čím prichádza ku kooperácii pri tvorbe týchto

dokumentov a v neposlednom rade to vedie k ich všeobecnému prijatiu.

- poskytovania pravidelného metodického vedenia a poradenstva pre zapojené subjekty

KC, NDC a NSSDR zo strany regionálnych koordinátorov IA MPSVR SR s cieļom

poskytovania sociálnych sluţieb v poţadovanej kvalite a v súlade s potrebami cieļových

skupín. Uvedeným sa umoţňuje mapovať cieļové skupiny na celoslovenskej úrovni

a aktívne pristupovať k poskytovateļom sociálnych sluţieb.

Prostredníctvom siete regionálnych koordinátorov sa v rámci SR zabezpečuje poskytovanie

odborného poradenstva pri plánovaní, rozvoji, realizácii a evaluácii aktivít a činností KC,

NDC a NSSDR. Zapojeným subjektom je tieţ umoţnené prostredníctvom regionálnych

metodických porád zdieļanie skúseností, výmena informácií a príkladov dobrej praxe medzi

KC, NDC a NSSDR. Ich súčasťou je samostatný metodický blok, ktorý je zameraný na

konkrétnu odbornú oblasť (napr. metodika aktivity/činnosti, konkrétna technika a štandardy).

V rámci zdieļania informácií sú zapojeným subjektom poskytované prípadové štúdie,

informácie o legislatívnych zmenách v relevantných oblastiach ako aj ďalšie odborné

informácie. Rovnako je poskytované metodické usmerňovanie a vydávanie záväzných

stanovísk v oblasti výberových konaní na zamestnancov KC, NDC, a NSSDR ako aj

poradenstvo pre zapojené subjekty vo vzťahu k posudzovaniu ţiadostí uchádzačov o prijatie

do zamestnania (najmä v oblasti plnenia kvalifikačných predpokladov a poţiadaviek na prax).

V neposlednom rade sa v rámci projektu podporuje sieťovanie dôleţitých stakeholderov

(napr. zástupcov samospráv, poskytovateļov sociálnych sluţieb, terénnych sociálnych

pracovníkov, asistentov osvety zdravia, zástupcov vzdelávacích inštitúcií, zástupcov ÚPSVR

a zamestnávateļov). Podporou sieťovania sa zlepšuje synergia, spolupráca a koordinácia

30

asistenčných systémov a inštitúcií na lokálnej a regionálnej úrovni a podporuje sa etablovanie

sociálnych sluţieb KC, NDC a NSSDR v lokalite.

Zvyšovanie kvality sociálnych sluţieb v rozsahu vyššie uvedených oblastí sa realizuje pod

gesciou poradného orgánu NP PVSSKIKÚ – riadiaceho výboru, ktorý je zloţený zo

zástupcov všetkých kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a verejnej správy,

sociálnych partnerov a ostatných príslušných subjektov, ktoré zastupujú občiansku

spoločnosť, vrátane partnerov z oblasti mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných

za presadzovanie sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a zabraňovania diskriminácii

rôznych foriem.

Profesionalizácia a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov sociálnych sluţieb

V zmysle profesionalizácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov sociálnych sluţieb sa

zabezpečuje dohļad nad transparentným a kvalifikovaným výberom pracovníkov do KC,

NDC a NSSDR v zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na

výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej práci“). V rámci projektu bolo pod

taktovkou IA MPSVR SR vybraných a prijatých pribliţne 200 kvalifikovaných pracovníkov.

S cieļom zabezpečenia ich kvalifikačného rozvoja sa im v rámci projektu zabezpečuje

poskytovanie vzdelávania a supervízie (skupinovej a individuálnej). V procese implementácie

projektu majú pracovníci na všetkých pozíciách (odborný garant, odborný pracovník

a pracovník) naplánované vzdelávanie v oblasti sociálnych a sociálno-psychologických tém.

Celkovo absolvujú trojdňové vzdelávanie v štyroch rôznych témach (napr. plánovanie,

realizácia a evaluácia sluţieb KC, NDC a NSSDR, etika a ochrana práv uţívateļov sociálnych

sluţieb, práca s komunitou, skupinou a jednotlivcom v kontexte KC, NDC a NSSDR), osem

jednodňových školení na rôzne témy (napr. problematika exekúcií a oddlţovania klientov,

problematika domáceho násilia, motivácia klientov). Verejní a neverejní poskytovatelia

vybraných sociálnych sluţieb absolvujú osemhodinové vzdelávanie v oblasti fundraisingu

s cieļom osvojenia si nástrojov a techník, ktoré im napomôţu zabezpečiť ich udrţateļnosť aj

po skončení projektu. Skupinová supervízia ponúka priestor na výmenu informácií, podporu

sieťovania, verifikáciu správnych postupov pri práci s klientom a pod. Kaţdý pracovník

subjektu sa zúčastní za rok dvakrát na dvojhodinovej skupinovej supervízii a jedenkrát na

individuálnej supervízii. Týmto sa zvyšuje kvalifikácia, odbornosť pre konkrétne pracovné

pozície a zabezpečuje sa moţnosť konzultovať svoju prácu a problémy s ļuďmi rovnakého

pracovného zamerania. Individuálna supervízia je pomáhajúci rozhovor medzi supervízorom

31

a zamestnancom zapojených subjektov, v ktorom supervízor podporuje pracovníka v jeho

pracovnej pozícií, rozvoji zručností, pomáha mu pri riešení konfliktu, začlenení v nových

úlohách, pomáha pri ujasnení si pozície v tíme a podporuje celkovú sebareflexiu. Na základe

dotazníkov spokojnosti, ktoré vypĺňajú účastníci supervízie, zisťujeme zo strany pracovníkov

KC, NDC a NSSDR vysokú mieru spokojnosti s moţnosťou zapojenia sa do supervízie.

Rovnako účastníci supervízie povaţujú informácie, ktoré získali počas supervízie, za uţitočné

a prínosné pre svoju prax.

32

1.4 Prínosy národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I

Cieļ projektu

Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach I (NP TSP I) je zameraný na pomoc

osobám, ktoré ţijú v riziku chudoby, sú ohrozené sociálnym vylúčením alebo sú sociálne

vylúčené, pričom jeho hlavným cieļom je zvýšenie účasti najviac znevýhodnených a

ohrozených osôb na ţivote v spoločnosti prostredníctvom systematickej podpory a podpory

inovácií terénnej sociálnej práce.

Prostredníctvom realizácie národného projektu sú zabezpečené:

- celoplošné jednotné riadenie aktivít projektu,

- zvýšenie rozsahu a kvality terénnej sociálnej práce, podpora lokálnej zamestnanosti,

- podpora synergie sociálnych sluţieb poskytovaných osobám ohrozeným chudobou

a sociálnym vylúčením,

- vyššia miera sociálnej inklúzie a zlepšenie ţivotných podmienok cieļových skupín,

- identifikácia silných a slabých stránok systematizácie výkonu terénnej sociálnej práce vo

fungujúcom systéme sociálnych sluţieb vo vzťahu k zabezpečeniu finančného krytia

poskytovania týchto sluţieb,

- získanie dostupných informácií a evaluácia prínosu a hrozieb vyplývajúcich zo spojenia

národných projektov NP TSP I a NP PVSSKIKÚ,

Prínosy národného projektu

Realizácia terénnej sociálnej práce sa v SR začala v pilotných projektoch implementovaných

predovšetkým prostredníctvom mimovládnych organizácií koncom deväťdesiatych rokov

minulého storočia. Od uvedeného obdobia sa realizuje v rámci rôznych projektov a

programov, pričom napriek odlišným pomenovaniam (komunitná sociálna práca, terénna

sociálna práca, sociálna práca v komunitách a pod.) obsahovo ide o tú istú činnosť – terénnu

sociálnu prácu vykonávanú v prirodzenom prostredí klientov. V období od roku 2008 do roku

2012 bola TSP podporovaná prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov a od roku

2012 je výkon terénnej sociálnej práce realizovaný prostredníctvom národných projektov

financovaných z prostriedkov ESF. Z hļadiska spôsobu realizácie sa realizácia terénna

33

sociálna práca prostredníctvom národných projektov odlišuje od dopytovo orientovaných

projektov najmä centrálnou koordináciou výkonu terénnej sociálnej práce, ktorú vykonáva

projektový tím – odborný a riadiaci personál IA MPSVR SR vrátane siete regionálnych

koordinátorov prítomných v regiónoch výkonu TSP. Tento rozdiel je zásadný na všetkých

úrovniach realizácie a prínosov terénnej sociálnej práce.

Do NP TSP I je zapojených 225 subjektov. Obrázok 5 umoţňuje získať vizuálny pohļad na

ich priestorové rozmiestnenie v rámci SR a zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe

najpočetnejšie sú pokryté oblasti, kde ţijú segregované osídlenia predstavujúce veļmi

sociálne zraniteļnú skupinu.

Obrázok 5: Územné rozmiestnenie zapojených subjektov do NP TSP I k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

V prípade, ak má TSP pomôcť reálne riešiť problémy späté s exklúziou marginalizovaných

a segregovaných (najmä) rómskych komunít, model národného projektu sa javí ako efektívna

a účinná forma realizácie terénnej sociálnej práce a to z nasledovných dôvodov:

34

Zvyšovanie kvality a štandardizácia výkonu terénnej sociálnej práce ako aktívny

nástroj realizovania zmien zásadného charakteru

TSP aktivuje potenciál ļudí ţijúcich v marginalizovaných a segregovaných (najmä) rómskych

komunitách a je tak nevyhnutným predpokladom úspešného dosahovania výsledkov

deklarovaných v stratégii Európa 2020 a ďalších kļúčových dokumentoch zameraných na

riešenie sociálnej inklúzie segregovaných Rómov.

Forma národného projektu, vrátane centralizovanej koordinácie, otvára moţnosť jednotnej

a koordinovanej realizácie TSP ako súčasti širšieho balíka sociálnych politík štátu

zameraných na sociálnu inklúziu marginalizovaných skupín, odstraňovanie nerovností

a disparít na úrovni cieļových skupín i regiónov. Umoţňuje tieţ poskytovanie efektívnej

spätnej väzby zameranej na skúmanie účinnosti, efektivity a účelnosti v praxi realizovaných

sociálnych opatrení prostredníctvom širokej siete pracovníkov v teréne, regionálnych

koordinátorov a centrálneho monitorovania a vyhodnocovania aktivít projektu.

Forma národného projektu zároveň umoţňuje na úrovni štátu vypracovať, zaviesť a efektívne

dodrţiavať štandardy TSP tak, aby prvoradou optikou bol kvalitný a efektívny výkon TSP,

záujem o klienta a začlenenie ļudí ţijúcich v marginalizovaných a segregovaných (najmä)

rómskych komunitách do spoločnosti (v protiklade k moţným parciálnym záujmom

nesúvisiacim primárne s výkonom TSP a riešením situácie klientov).

Zvyšovanie profesionality a rozvoj ļudských zdrojov v terénnej sociálnej práci

Centrálna koordinácia TSP je silnou stránkou aj na úrovni jednotlivých zapojených subjektov.

V prvom rade je to funkčná sieť odborníkov, regionálnych koordinátorov, ktorí do lokalít

výkonu TSP prinášajú nové trendy a návrhy nových spôsobov riešenia problémov rovnako

ako potrebný iný neţ len (rovnako nevyhnutný) lokálny pohļad na riešenie problémov.

Regionálni koordinátori sú tieţ garantmi štandardizácie výkonu TSP v súlade so Štandardami

TSP a potrebami konkrétnych lokalít. Súčasne zabezpečujú priebeţnú kontrolu kvality a

rozsahu TSP v súlade s cieļom - zvyšovanie kvality poskytovaných sociálnych sluţieb. Ich

pôsobenie má tieţ „líderský“ rozmer rozvoja terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych

pracovníkov s cieļom dosiahnutia vyššieho stupňa profesionalizácie TSP. Napokon, dôleţitou

súčasťou pôsobenia siete regionálnych koordinátorov je dohļad nad transparentnosťou

procesov výberových konaní na pozície terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych

pracovníkov.

Okrem pôsobenia siete regionálnych koordinátorov umoţňuje forma národného projektu

rozvoj potenciálu terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov s cieļom

35

zvyšovania kvality TSP prostredníctvom systematického kvalifikovaného vzdelávania,

poskytovania supervízie, vedenia lokálnych porád a pod. Vzdelávanie, supervízie a pôsobenie

RK na terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov sú prevenciou syndrómu

vyhorenia, čo je elementárny predpoklad kvalitného výkonu TSP s potenciálom reálnej zmeny

a riešenia problémov.

Počas doterajšej podpory TSP bola identifikovaná slabina vysokoškolského vzdelávacieho

systému v odbore sociálna práca – absolventi majú nedostatočné vedomosti o reálnom výkone

TSP a nedostatočné zručnosti na výkon TSP, na ktorú reflektuje NP TSP I formou spolupráce

s katedrami sociálnej práce za účelom získavania kvalitnejších absolventov odboru sociálna

práca a prepojenia teórie a praxe s pridanou hodnotou pre odborný výkon TSP v SR.

Obrázok 6: Prehļad počtu pracovných miest podporovaných v rámci NP TSP I k 30.09.2017

Zdroj: IA MPSVR SR

Synergia a sieťovanie

Pridanou hodnotou NP TSP I, centrálnej koordinácie a siete regionálnych koordinátorov sú

aktivity sieťovania s ďalšími dôleţitými inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi v tejto

oblasti a dosahovanie synergického efektu spoločného pôsobenia pri riešení problémov ļudí

z marginalizovaných a segregovaných (najmä) rómskych komunít. Regionálni koordinátori

36

sa zameriavajú na sieťovanie terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov

priļahlých obcí prostredníctvom lokálnych a sieťovacích stretnutí smerujúcich k výmene

skúseností, spoločnému riešeniu prienikových problémov a synergii výsledkov pôsobenia

terénnej sociálnej práce. NP TSP I umoţňuje aktívne zdieļanie príkladov dobrej praxe medzi

zapojenými poskytovateļmi TSP na celonárodnej úrovni.

V rámci NP TSP I je zriadený riadiaci výbor, ktorý je zloţený zo zástupcov všetkých

kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a verejnej správy, sociálnych partnerov a

ostatných príslušných subjektov, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z

oblasti mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za presadzovanie sociálneho

začlenenia, rodovej rovnosti a zabraňovanie diskrimináciám rôznych foriem, a ktorý vytvára

rámec pre aktívnu účasť širokého spektra expertov z príslušnej problematiky na smerovaní

TSP v SR.

Úroveň dopadu na ţivot konkrétnych ļudí v lokalitách výkonu terénnej sociálnej

práce

NP TSP I umoţňuje cielene smerovať pomoc k znevýhodneným a ohrozeným osobám a do

oblastí, kde je nevyhnutne potrebná, na základe mapovania cieļových skupín na

celoslovenskej úrovni.

Realizácia NP TSP I formou národného projektu zabezpečuje pre ļudí v marginalizovaných

a segregovaných (najmä) rómskych komunitách väčšiu mieru stability a kontinuity

poskytovaných sociálnych sluţieb, čo je nevyhnutné pre dlhodobé a systematické pôsobenie,

ktoré má šancu priniesť dlhodobú a udrţateļnú zmenu.

Prítomnosť siete regionálnych koordinátorov v lokalitách výkonu TSP zaručuje na klienta

orientovaný prístup. Táto skutočnosť je dôleţitá najmä s ohļadom na to, ţe preferencie

vedenia zapojených obcí a miest bývajú nezriedka odlišné od pre TSP nevyhnutného

partnerského prístupu ku klientom. Bez prítomnosti siete regionálnych koordinátorov

v lokalitách výkonu TSP je veļmi ťaţké zabrániť, aby obce nevyuţívali TSP aj na aktivity

nesúvisiace a niekedy aţ odporujúce princípom TSP, napr. na výber daní, doručovanie pošty,

asistenciu polícii bez ohļadu na oprávnené záujmy klienta.

37

Analytická činnosť a návrh modelu terénnej sociálnej práce po ukončení

financovania z ESF

V najbliţšom období bude potrebné identifikovať moţnosti inštitucionálneho a systémového

ukotvenia TSP s cieļom zachovať kontinuitu pôsobenia prínosov TSP v lokalitách, kde je jej

výkon potrebný. Prostredníctvom zhodnotenia príleţitostí a rizík sa tvorca sociálnych politík

rozhodne pre najvhodnejší model existencie TSP.

NP TSP I má za cieļ prostredníctvom činnosti za týmto účelom vytvorenej expertnej skupiny

nájsť také moţnosti z hļadiska inštitucionálnej a finančnej udrţateļnosti TSP, ktoré

zabezpečia jej odbornú koordináciu a udrţateļné financovanie aj po ukončení podpory ESF

v rámci programového obdobia 2014 - 2020. V spolupráci s externými odborníkmi expertná

skupina preverí škálu moţností a vyberie model, ktorý bude vyváţene prepájať vhodné

podmienky pre odborný rozvoj TSP a zabezpečenie kvality výkonu a súčasne podmienky pre

jej udrţateļné financovanie. Súčasťou modelu bude i analýza finančného krytia, resp.

udrţateļnosti financovania výkonu TSP po ukončení financovania z ESF. Model a súvisiace

odporúčania budú finalizované v polovici roka 2018 a následne bude pilotne overovaná jeho

realizovateļnosť. Forma národného projektu je v tomto kontexte nevyhnutná na testovanie

modelu vo všetkých regiónoch, ktorý bude expertnou skupinou identifikovaný ako

najvhodnejší. Prechodné obdobie rokov 2019 - 2022 povedie okrem iného k doladeniu

modelu ako aj k jeho plnohodnotnému začleneniu do systému sociálnych politík štátu

(konkrétne kroky a opatrenia sú závislé od podoby identifikovaného modelu).

Niţšia finančná a administratívna náročnosť pre zapojené subjekty

Zapojené subjekty oceňujú pri realizácii TSP formou národného projektu najmä tieto

skutočnosti:

- zjednodušený spôsob zapojenia sa do národného projektu formou vyplnenia elektronickej

ţiadosti, čím odpadá nutnosť financovania externého špecialistu, ktorý by pre ţiadateļa

vypracoval projekt, resp. ţiadosť za niekoļko tisíc EUR,

- zníţená administratívna náročnosť, ktorá umoţňuje zapojeným subjektom plné sústredenie

sa na samotný výkon TSP tým, ţe projektový tím centrálne spracúva ţiadosti o platbu,

monitorovanie, povinnú publicitu. Pre zapojené subjekty tak odpadá nutnosť zamestnávať

vlastných zamestnancov – špecialistov na jednotlivé oblasti, čo je najmä pre menšie obce

podmienka, ktorú nie sú schopné splniť, a bola by pre ne likvidačná,

- finančná stránka vo vzťahu k odbornému personálu – realizácia projektu v rámci

NP TSP I by si pri aktuálne zapojených 223 subjektoch v prípade dopytovo orientovaných

38

projektoch vyţadovala zamestnanie viac ako 200 finančných manaţérov, pričom v rámci

NP TSP I celú agendu zabezpečuje 6 finančných manaţérov.

Doplňujúce argumenty

Forma národného projektu okrem iného umoţňuje neustále prehodnocovanie miery

potrebnosti realizácie TSP v jednotlivých regiónoch a lokalitách na základe jednoznačných

odborných kritérií (bude výsledkom aktuálne realizovanej kontextovej evaluácie). TSP je

momentálne formou NP prítomná v 223 lokalitách celého Slovenska, najmä však na juhu

stredného Slovenska a na východnom Slovensku. 150 obcí realizuje TSP prostredníctvom NP,

ktorý implementuje ÚSVRK.

TSP v NP TSP I realizujú okrem obcí aj neziskové organizácie. Forma NP je vhodným

nástrojom k potrebnému posilneniu personálnych a odborných kapacít týchto organizácií.

Forma NP umoţňuje tieţ pilotné testovanie poskytovania TSP novým cieļovým skupinám

v súlade so zameraním operačného programu Ļudské zdroje, Prioritná os 4 Sociálne

začlenenie. V práve realizovanom NP TSP I sú takouto cieļovou skupinou ļudia bez domova.

39

2 DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM – ANALÝZA SKÚSENOSTÍ A

SPOKOJNOSTI PRIJÍMATEĻOV SO ZAPOJENÍM SA DO

PROJEKTOV FINANCOVANÝCH Z EURÓPSKEHO SOCIÁLNEHO

FONDU

Štruktúra analýzy

Cieļ dotazníkového prieskumu

Dotazníkový prieskum sa zameriava na analýzu skúseností a spokojnosti respondentov ako

prijímateļov nenávratného finančného príspevku zo zdrojov EÚ so zapojením sa do rôznych

foriem projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu zameraných na sociálnu

inklúziu. V rámci prieskumu boli oslovené subjekty, ktoré boli v IA MPSVR SR zapojené do

dopytovo orientovaných projektov a národných projektov zameraných na terénnu sociálnu

prácu, rómske občianske hliadky, vybrané sluţby krízovej intervencie na komunitnej úrovni

a opatrovateļskú sluţbu. Cieļom prieskumu bolo identifikovať špecifiká implementácie

národných projektov a dopytovo orientovaných projektov v súvislosti s napĺňaním Národnej

rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe ako aj cieļov stratégie

Európa 2020. Prieskum zisťuje u oslovených respondentov ich preferenciu nastavenia typov

projektov pri poskytovaní ďalšej podpory u vybraných sociálnych sluţieb v rámci operačného

programu Ļudské zdroje – Prioritná os 4 Sociálne začlenenie, ktorú v súčasnosti poskytuje IA

MPSVR SR prostredníctvom3 národných projektov – NP POS, NP PVSSKIKÚ a NP TSP

I a zároveň identifikuje podmienky, za akých by sa respondenti aktívne zapájali do projektov.

Výskumné otázky

Výskumná otázka

1. Aké je hodnotenie prínosu metodickej a odbornej pomoci poskytnutej zo strany IA

MPSVR SR pri výkone sociálnych sluţieb/činností?

2. Aké je hodnotenie materiálno finančnej spoluúčasti pri realizácií aktivít v rámci

projektov?

3. Aké je hodnotenie administratívnej náročnosti pri jednotlivých fázach implementácie

projektov?

40

4. Aké je hodnotenie prínosu projektov IA MPSVR SR v rámci podpory sociálneho

začlenenia a boja proti chudobe v lokalite, v ktorej je registrovaná sluţba/činnosť?

5. Aká je preferencia spôsobu implementácie projektov v OP ĻZ - Prioritná os 4 Sociálne

začlenenie?

6. Za akých podmienok by respondenti zváţili vstup do národných a dopytovo

orientovaných projektov?

Tento dotazník chce odpovedať na otázky, ako vnímajú oslovení respondenti u vybraných

sluţieb (podpora opatrovateļskej sluţby, terénna sociálna práca a podpora vybraných

sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni) rozdiely v poskytovaní podpory

z ESF pri vyuţívaní formy dopytovo orientovaných projektov alebo národných projektov a to

z hļadiska procesov implementácie projektov a z hļadiska prínosov pre napĺňanie národných

a nadnárodných stratégií (Stratégie NR SR, stratégia Európa 2020).

Metóda – dotazník, štruktúra a otázky

Pre účely tohto dokumentu bol skonštruovaný dotazník, ktorý bol rozposlaný elektronicky na

emailové adresy respondentov.

Dotazník obsahoval tri typy otázok:

a) uzavreté - ponúkali respondentom moţnosť voļby preddefinovanej odpovede,

b) otvorené - ponúkli respondentom odpovedať bez vopred preddefinovaných moţnosti

odpovedí,

c) polouzavreté - boli kombináciou uzavretej a otvorenej otázky.

Dotazník pozostával z 18 otázok, z toho prvé tri úvodné otázky boli zamerané na zisťovanie

právnej formy subjektov, lokalizáciu sídla subjektu podļa samosprávneho kraja, mapovanie

poskytovaných sociálnych sluţieb/činností. Štvrtá otázka bola selektívna a týkala sa toho, na

ktorý typ projektu/projektov doteraz získali finančnú podporu z prostriedkov Európskeho

sociálneho fondu. Podļa moţnosti odpovede (národný projekt, dopytovo orientovaný projekt,

národný projekt a dopytovo orientovaný projekt, neviem, nezískali sme podporu) boli

respondenti presunutí na sériu otázok. Tí, ktorí odpovedali ţe majú skúsenosť s národným

projektom, dopytovo orientovaným projektom alebo oboma formami projektov, odpovedali

41

na ďalších 8 otázok, zameraných na hodnotenie prínosu a podpory pri implementovaní

projektov zo strany IA MPSVR SR a zisťovanie spokojnosti respondentov s doterajšou

implementáciu projektov a tí respondenti, ktorí odpovedali, ţe nevedia alebo nezískali

podporu z ESF na týchto 8 otázok neodpovedali.

Následne respondenti odpovedali na 4 otázky týkajúce sa preferencie a nastavení

implementovaných typov projektov a na 2 otázky týkajúce sa podmienok, za akých by

respondenti zváţili vstup do národných a dopytovo orientovaných projektov u vybraných

sociálnych sluţieb podporovaných v rámci OP ĻZ v Prioritnej osi 4 Sociálne začlenenie. Na

záver dotazníka mali respondenti priestor na zaslanie odkazov.

Výskumný súbor

Pre analýzu skúseností a spokojnosti so zapojením sa do projektov financovaných z ESF boli

oslovení prijímatelia nenávratného finančného príspevku, ktorí boli resp. sú súčasťou

implementácie projektov zameraných na sociálne začlenenie, v rámci ktorých

vystupovala/vystupuje IA MPSVR SR ako prijímateļ, resp. poskytovateļ. Databáza bola

tvorená zo systému ITMS a internej evidencie zapojených subjektov IA MPSVR SR a tvorili

ju subjekty, ktoré:

- v predchádzajúcom programovom období v rámci prioritnej osi Zamestnanosť

a sociálna inklúzia boli zapojené do dopytovo orientovaných výziev zameraných na

terénnu sociálnu prácu a rómske občianske hliadky,

- v predchádzajúcom programovom období v rámci prioritnej osi Zamestnanosť

a sociálna inklúzia boli zapojené do národných projektov Terénna sociálna práca

v obciach, Národného projektu Komunitné centrá, Podpora opatrovateļskej sluţby,

- v súčasnom programovom období sú v rámci prioritnej osi Sociálne začlenenie

zapojené do národných projektov Terénna sociálna práca v obciach I, Podpora

vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni a Podpora

opatrovateļskej sluţby.

Oslovených bolo celkovo 721 respondentov, t.j. subjekty, ktoré implementovali v predošlom

a implementujú aj v aktuálnom programovom období vyššie uvedené projekty s finančnou

podporou ESF. Išlo o cielený výber z dostupnej databázy zapojených subjektov IA MPSVR

SR. Z celkového počtu oslovených respondentov dotazník vyplnilo 375 subjektov (52%

respond rate), pričom 61 respondentov – poskytovateļov sociálnych sluţieb/činností malo

skúsenosti s národnými aj dopytovo orientovanými projektmi, z toho 59% malo registrovanú

42

sociálnu sluţbu/činnosť cez obec; 29,5% cez mesto; 8,2% tvorilo neziskové organizácie;

1,6% tvorilo občianske zdruţenia a 1,6% cirkevné organizácie.

Výsledky

Výsledky analýzy sú spracované po jednotlivých otázkach. Úvodné otázky sme

vyhodnocovali na celej vzorke 375 respondentov. Z dôvodu vyššej objektívnosti výsledkov

sme u vybraných otázok hodnotili len odpovede tých respondentov, ktorí mali skúsenosť s

národnými aj dopytovo orientovaným projektom. Pri kaţdej otázke uvádzame hodnotenú

skupinu.

Otázka 1: Vyberte právnu formu Vášho subjektu

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

Dotazník vyplnilo aţ 281 obcí, miest a právnických osôb zriadených obcou alebo mestom, čo

poukazuje na potrebu poskytovania sociálnych sluţieb v daných lokalitách a záujem miest

a obcí o ich udrţateļnosť.

Graf 5: Právna forma subjektov

Zdroj: Dotazníkový prieskum IA MPSVR SR

Otázka 2: Označte samosprávny kraj, v ktorom má váš subjekt sídlo

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

43

Graf 6: Rozloţenie subjektov v samosprávnych krajoch

Zdroj: Dotazníkový prieskum IA MPSVR SR

Najviac subjektov bolo zaregistrovaných v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom

samosprávnom kraji, čo súvisí aj s výskytom najvyššej miery chudoby a najpočetnejším

výskytom segregovaných a separovaných skupín ļudí, ohrozených sociálnym vylúčením.

Otázka 3: Ktorú z nasledovných sociálnych sluţieb/činností poskytujete?

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

Otázka mapovala poskytovanie sociálnych sluţieb/činností s moţnosťou výberu jednej alebo

viacerých moţností z nasledovných sluţieb/činností: opatrovateļská sluţba, komunitné

centru, nízkoprahové denné centrum, nízkoprahová sociálna sluţba pre deti a rodiny, terénna

sociálna práca, príp. iné (formou doplnenia inej sluţby/činnosti). Najviac sa vyskytovala

opatrovateļská sluţba 239 (63,7%), následne terénna sociálna práca 180 (48%), 120

respondentov (32%) malo registrované komunitné centrá, 15 (4%) nízkoprahové denné

centrum a 16 (4,3%) poskytovalo nízkoprahovú sociálnu sluţbu pre deti a rodinu. Z

celkového počtu respondentov, malo 27 registrovaných viacero sociálnych sluţieb/činností.

Otázka 4: Na ktorý typ projektu/projektov, ste doteraz získali finančnú podporu

z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu?

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

44

Graf 7: Deskripcia typov projektov z ESF

Zdroj: Dotazníkový prieskum IA MPSVR SR

Finančnú podporu z národných projektov získalo 294 (78,4 %) oslovených respondentov, 12

(3,2 %) malo skúsenosť s dopytovo orientovaným projektom, 61 (16,3 %) malo skúsenosť s

národným aj dopytovo orientovaným projektom.

Otázka 5: Posúďte metodickú a odbornú pomoc poskytovanú zo strany IA MPSVR SR,

pri výkone sociálnych sluţieb/činností

Otázka 6: Posúďte podporu sieťovania a etablovania sociálnych sluţieb/činností zo

strany IA MPSVR SR na miestnej a regionálnej úrovni

Otázka 7: Posúďte odborné usmernenia a metodickú podporu IA MPSVR SR pri

zavádzaní štandardov sociálnych sluţieb/činností

Otázka 11: Posúďte prínos IA MPSVR SR pri vedení dokumentácie sociálnych

sluţieb/činností pre účely projektu

Otázkou 12: Ako hodnotíte prínos projektov IA MPSVR SR v rámci podpory sociálneho

začlenenia a boja proti chudobe vo vašej lokalite?

Hodnotená skupina: respondenti so skúsenosťami s DOP aj NP (61)

Celkové hodnotenie národných projektov je vo vyššie uvedených otázkach pozitívne (tabuļka

3).

Tabuļka 3: Posúdenie prínosu IA MPSVR SR pri implementácii národných projektov

hodnotených poskytovateļmi so skúsenosťami s NP a DOP

45

Hodnotenie NP (%) Hodnotenie DOP (%)

Prínos

ná

Nevie

m

posúdi

ť

Neprínos

ná

Nebola

nám

poskytn

utá

Prínos

ná

Nevie

m

posúdi

ť

Neprínos

ná

Nebola

nám

poskytn

utá

Posúďte

metodickú a

odbornú pomoc

poskytovanú zo

strany IA

MPSVR SR, pri

výkone

sociálnych

sluţieb/činností

85,2 9,8 3,2 1,6 62,3 19,7 14,7 3,3

Posúďte

podporu

sieťovania a

etablovania

sociálnych

sluţieb/činností

zo strany IA

MPSVR SR na

miestnej

a regionálnej

úrovni

75,4 18,0 4,9 1,6 62,3 24,6 11,5 1,6

Posúďte

odborné

usmernenia a

metodickú

podporu IA

MPSVR SR pri

zavádzaní

štandardov

80,4 8,2 9,8 1,6 55,7 21,3 19,7 3,3

46

sociálnych

sluţieb/činností

Hodnotenie NP (%) Hodnotenie DOP (%)

Vysok

á

Neviem

posúdiť Nízka

Vysok

á

Neviem

posúdiť Nízka

Posúďte prínos

IA MPSVR SR

pri vedení

dokumentácie

sociálnych

sluţieb/činností

pre účely

projektu

70,4 11,5 18,0

47,6 23,0 29,5

Ako hodnotíte

prínos projektov

IA MPSVR SR

v rámci podpory

sociálneho

začlenenia a

boja proti

chudobe vo

vašej lokalite?

86,8 4,9 8,2

83,6 6,6 9,8

Pozitívne je vnímaný prínos národných, ako aj dopytovo orientovaných projektov IA MPSVR

SR v rámci podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe v lokalite, v ktorej

poskytovatelia pôsobia so svojimi sociálnymi sluţbami/činnosťami, pričom národné projekty

vo všetkých oblastiach hodnotenia dosiahli vyššie ohodnotenie ako dopytovo orientované

projekty. Rozdiely sa preukázali v otázkach, zameraných na pomoc zo strany IA MPSVR pri

metodickej a odbornej pomoci pri výkone sociálnych sluţieb/činností, pri zavádzaní

štandardov sociálnych sluţieb/činností, ako aj vedení dokumentácie sociálnych

sluţieb/činností. Tieto rozdiely vyplývajú z povahy národných projektov a z celkového

procesu implementácie zo strany IA MPSVR SR.

47

Otázka 8: Posúďte vašu materiálno-finančnú spoluúčasť pri realizácii aktivít

Hodnotená skupina: respondenti so skúsenosťami s DOP aj NP (61)

Národné projekty Dopytové projekty

Graf 8: Percentuálne hodnotenie materiálno - finančnej spoluúčasti pri realizácií aktivít pri

národných a dopytovo orientovaných projektoch.

Zdroj: Dotazníkový prieskum IA MPSVR SR

Čo sa týka materiálno-finančnej spoluúčasti pri realizovaní aktivít v národných projektoch,

väčšia časť (52,5% poskytovateļov) hodnotí spoluúčasť ako nízku. Pri dopytovo

orientovaných projektoch 49,2% poskytovateļov povaţuje materiálno-finančnú spoluúčasť pri

realizácií aktivít za vysokú.

Otázka 9: Posúďte administratívnu náročnosť (časovú náročnosť, jednoduchosť

a uţívateļskú prívetivosť) pri podávaní/predkladaní ţiadosti o zapojenie sa do projektov

Otázka 10: Posúďte administratívnu náročnosť súvisiacu so zúčtovaním poskytnutého

nenávratného finančného príspevku

Hodnotená skupina: respondenti so skúsenosťami s DOP aj NP (61)

Tabuļka 4: Percentuálne hodnotenie administratívnej náročnosti národných a dopytovo

orientovaných projektov

49,2

18,0

32,8

Vysoká

Neviem posúdiť

Nízka

37,7

9,8

52,5

Vysoká

Neviem posúdiť

Nízka

48

Hodnotenie NP (%) Hodnotenie DOP (%)

Jednoduchá Neviem

posúdiť Zloţitá Jednoduchá

Neviem

posúdiť Zloţitá

Posúďte

administratívnu

náročnosť (časovú

náročnosť,

jednoduchosť a

uţívateļskú

prívetivosť) pri

podávaní/predkladaní

ţiadosti o zapojenie sa

do projektov

77,0 3,3 19,7 18,0 6,6 75,4

Posúďte

administratívnu

náročnosť súvisiacu so

zúčtovaním

poskytnutého

nenávratného

finančného príspevku

82,0 6,4 11,5 16,4 4,9 78,7

Pri hodnotení administratívnej náročnosti národných projektov prevláda z pohļadu

poskytovateļov sociálnych sluţieb/činností názor, ţe ide o jednoduchú administratívu a to tak

pri podávaní/predkladaní ţiadosti o zapojenie sa do NP, ako aj pri administratíve súvisiacej so

zúčtovaním poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Pri hodnotení administratívy

dopytovo orientovaných projektov na strane poskytovateļov sociálnych sluţieb/činností

prevláda názor, ţe ide o zloţitú administratívu a to tak pri predkladaní/podávaní ţiadosti

o zapojenie sa do DOP ako aj pri administratíve, ktorá súvisí so zúčtovaním poskytnutého

nenávratného finančného príspevku.

49

Otázka 13: Myslíte si, ţe sa váš subjekt bude v budúcnosti uchádzať o finančnú podporu

z Európskeho sociálneho fondu v rámci Prioritnej osi 4 Sociálne začlenenie?

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

Na otázku odpovedalo celkom 375 respondentov, pričom 61 respondentov – poskytovateļov

sociálnych sluţieb/činností malo skúsenosti s národnými aj dopytovo orientovanými

projektmi.

Tabuļka 5: Miera preferencie zapojenia sa do národných a dopytovo orientovaných projektov

v rámci Prioritnej osi 4 - Sociálne začlenenie

Typ projektu Áno Skôr áno Neviem

posúdiť

Skôr nie Nie

Národný projekt 204 116 41 9 5

Dopytovo orientovaný projekt 83 65 129 43 55

Na otázku, či sa respondenti budú v budúcnosti uchádzať o finančnú podporu z Európskeho

sociálneho fondu v rámci Prioritnej osi 4 - Sociálne začlenenie je vysoká miera preferencie

národných projektov, kde sa aţ 204 respondentov plánuje uchádzať o finančnú podporu z

Európskeho sociálneho fondu a iba 5 respondentov odpovedalo záporne. Do dopytovo

orientovaných projektov sa plánuje zapojiť 83 respondentov, aţ 129 respondentov to nevie

posúdiť a 55 respondentov odpovedalo, ţe nemá záujem o finančnú podporu z Európskeho

sociálneho fondu vo forme dopytovo orientovaných projektov.

Otázka 14: Aký typ projektu by ste preferovali pri podpore opatrovateļskej sluţby?

Otázka 15: Aký typ projektu by ste preferovali pri podpore terénnej sociálnej práce?

Otázka 16: Aký typ projektu by ste preferovali pri podpore sociálnych sluţieb krízovej

intervencie na komunitnej úrovni (komunitné centrum, nízkoprahové sociálne centrum,

nízkoprahová sociálna sluţba pre deti a rodinu)?

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

Hodnotená skupina: respondenti so skúsenosťami s DOP aj NP (61)

50

Tabuļka 6: Preferencie spôsobu realizácie aktuálne implementovaných projektov

Hodnotená

skupina

Typ

projektu

Hodnotenie preferencie typu projektu u jednotlivých

sociálnych sluţieb

POS TSP PVSSKIKU

Počet % Počet % Počet %

Všetci

respondenti

Národný

projekt

340 90,66 343 91,47 325 86,66

Dopytovo

orientovaný

projekt

30 8,0 30 8,0 46 12,26

Neviem

posúdiť/iné

5 1,33 2 0,53 4 1,06

Respondenti so

skúsenosťami

s DOP aj NP

Národný

projekt

52 85,2 52 85,2 54 88,5

Dopytovo

orientovaný

projekt

7 11,5 8 13,1 5 8,2

Neviem

posúdiť/iné

2 3,28 1 1,64 2 3,28

Pri zisťovaní preferencie spôsobu realizácie aktuálne implementovaných projektov sme zistili,

ţe u respondentov so skúsenosťami s oboma typmi projektov NP a DOP prevláda výrazná

preferencia pre pokračovanie vo forme národných projektov. Pri zisťovaní preferencie

spôsobu realizácie projektov u celej vzorky respondentov prevláda ešte výraznejšia

preferencia pre formu národných projektov a to vo všetkých troch aktuálne

implementovaných projektoch. Výsledky naznačujú nielen spokojnosť, ale aj pozitívnu

skúsenosť so spôsobom aktuálneho nastavenia a realizácie národných projektov zo strany IA

MPSVR SR a potvrdzujú, ţe respondenti majú preukázateļný záujem o podporu

vybraných sociálnych sluţieb (opatrovateļskej sluţby, terénnej sociálnej práce a sluţieb

krízovej intervencie na komunitnej úrovni) formou národných.

51

Otázka 17: Za akých podmienok by ste zváţili vstup do národného projektu (napr.

v rozsahu administratívy, spôsobe spolufinancovania, metodickej podpore, zohļadnení

potrieb subjektu a iné)?

Otázka 18: Za akých podmienok by ste zváţili vstup do dopytovo orientovaného

projektu (napr. v rozsahu administratívy, spôsobe spolufinancovania, metodickej

podpore, zohļadnení potrieb subjektu a iné)?

Hodnotená skupina: všetci respondenti (375)

V prípade otázok 17 a 18 sme sa zamerali na zisťovanie, za akých podmienok by respondenti

zváţili vstup do národného projektu a do dopytovo orientovaného projektu. Tieto otázky boli

otvorené a boli spracované kvalitatívnym spôsobom. Na základe preštudovaných odpovedí

sme pri posudzovaní podmienok vstupu do NP vytvorili 5 kategórií, ktoré sú uvedené aj so

zastúpením odpovedí v tabuļke 7. Pri dopytovo orientovaných projektoch sme vytvorili

celkovo 8 kategórií, ktoré sú uvedené v tabuļke 8. V oboch prípadoch je apel na zníţenie

administratívnej záťaţe ako aj na zmeny v spolufinancovaní.

Tabuļka 7: Podmienky, za ktorých by poskytovatelia sociálnych sluţieb/činností vstúpili do

národných projektov

Kategória otázok Komentár

Administratívna záťaţ

- v rozsahu administratívy, spôsobe spolufinancovania, v

komunikácií s IA vyjadrujeme svoju maximálnu spokojnosť,

- administratívne nenáročný, prehļadný projekt,

zjednodušenia administratívnej záťaţe,

- zjednodušiť poţadovanú dokumentáciu pre

opatrovateļky

Spolufinancovanie

(dotácie/transfery,

vlastný vklad, resp.

finančná spoluúčasť)

- spolufinancovanie max 5 %,

- pri zvýšení minimálnej mzdy, by sa mal zvýšiť aj

príspevok na jedno podporené pracovné miesto,

- podmienkou by malo byť jasné, transparentné a

dostatočné financovanie, napr. v súvislosti so zvyšovaním

minimálnej mzdy na jednu klientohodinu,

- za podmienok, ţe transfery budú chodiť nie 3 mesiace

pozadu, ale v riadnom čase, aby sme si nemuseli na NP

52

poţičiavať,

- rýchlejšia refundácia výdavkov,

- spôsob spolufinancovania - bez spoluúčasti

zamestnávateļa, aby výdavky boli hradené v plnej výške z ESF,

- teraz sú podmienky pre nás vyhovujúce a určite by sme

sa zapojili do NP,

- spôsob spolufinancovania, nám ako OZ veļmi

vyhovuje,

- keďţe sme neziskový subjekt, vstúpiť vieme iba do

projektov s veļmi nízkou mierou dodatočných vlastných zdrojov

(ako napr. povinnosť zastupovania opatrovateliek počas čerpania

dovoleniek a PN v rámci NP POS z vlastných zdrojov)

Zohļadnenie potrieb

subjektu

- kontinuita projektov ţiadne prestávky, len vtedy

dosiahneme kvalitu projektov,

- národný projekt "Podpora vybraných sociálnych sluţieb

krízovej intervencie na komunitnej úrovni" prostredníctvom

riadenia z IA je dobrým príkladom toho, ako efektívne napĺňať

ciele sociálnej sluţby (orientácia na konkrétne skupiny

obyvateļstva, sociálne začleňovanie osôb sociálne vylúčených bez

rezidencie ako aj sociálna inklúzia všetkých osôb v komunite).

Vzhļadom na preukazovanú vysokú spoločenskú potrebu

fungovania, efektívnosť činnosti a významnosť komunitných

centier na Slovensku je nutné ich zachovanie a podpora ich

efektívneho fungovania, ako aj ich pevnej pozície medzi

jednotlivými druhmi sociálnej sluţby, či uţ pôjde o ich

udrţateļnosť v podobe financovania z ESF - IA - národný projekt

alebo samosprávou - obcou a pod.

Metodické usmernenie

- z pohļadu metodickej podpory by bolo potrebné ujednotiť si

dokumentáciu, napríklad vypracovaním "Štandardu vedenia

dokumentácie"

Súčasné podmienky - NP POS nech pokračuje ako NP,

- bude NP POS pokračovať ako národný projekt? bolo by to

53

vyhovujúce,

- veríme, ţe po ukončení NP POS, do ktorého sme zapojení,

neskončí, ale bude pokračovať bez prerušenia s cieļom zabezpečiť

pomoc fyzickým osobám. Je nevyhnutné podporovať sociálne

zabezpečenie a celkový boj proti chudobe na Slovensku, čo tento

projekt zabezpečuje aspoň v minimálnej miere. Dúfame, ţe štát

vynaloţí všetky prostriedky a moţnosti na to, aby pomohol týmto

odkázaným osobám na sociálnu starostlivosť,

- s Národným projektom sme spokojní,

- naša organizácia na základe skúseností uprednostňuje

národný projekt,

- práca na obecnom úrade je rôznorodá, pracovník má na

starosti viacero agend, a preto je pre nás prijateļnejší národný

projekt,

- národné projekty sú pre obce najlepším riešením a

obrovským prínosom

Tabuļka 8: Podmienky, za ktorých by poskytovatelia sociálnych sluţieb/činností vstúpili do

dopytovo orientovaných projektov

Kategória otázok Komentár

Administratívna záťaţ

- ak sa zjednoduší administratíva, skráti schvaļovací

proces, zrýchli prefinancovávanie,

- administratívna náročnosť aby bola na minimálnej

úrovni, aby zbytočne nezaťaţovala pracovníkov (aby práca sa

zamerala na pomoc a nie na evidenciu a vypisovanie

administratívnych údajov),

- dopytovo-orientované projekty sú administratívne

náročné, administratíva by mohla byť podobná ako pri národných

projektoch,

- rovnakých ako sú pri národných projektoch, zníţení

administratívnej záťaţe pri ich podávaní, vyššou šancou byť

54

úspešný pri ich schvaļovaní,

- celé zjednodušiť, uţ ţiadosti sú zloţité, neskutočne veļa

príručiek a príloh a prekáţok!

- zníţenie technicko administratívnych poţiadaviek

predkladaných ţiadostí, zníţenie spolufinancovania, moţnosť

zálohových platieb, rýchlejšie zúčtovanie...

Neviem posúdiť

Spolufinancovanie

(dotácie/transfery,

vlastný vklad, resp.

finančná spoluúčasť)

- čo najniţšia miera spolufinancovania, nakoļko naša

organizácia vstupuje do jednotlivých projektov so zámerom

pomôcť vybranej cieļovej skupine, hlavne najchudobnejším

obyvateļom,

- za podmienok jednoduchej administratívy a nízkeho %

spolufinancovania,

- v závislosti od %-nej účasti na spolufinancovaní - bez

účasti obce na spolufinancovaní, nízka administratívna zaťaţenosť

Zohļadnenie potrieb

subjektu

- väčšie zohļadnenie potrieb subjektu, jednoduchšia

administratíva

Metodické usmernenie

- v kaţdom prípade jasné metodické usmernenie, ktoré

pomôţe pri kvalitnej práci,

- kvalitnejšia spolupráca, menšia administratívna

zaťaţenosť, skoršie poradenstvo

Súčasné podmienky

Za podmienok ako

v NP

- sme veļmi spokojní s NP, je to naša jediná moţnosť,

aby sme pokračovali

Neplánujeme,

nechceme vstúpiť do

DOP

- nemáme záujem o dopytovo orientovaný projekt,

- skôr by sme do toho vôbec nešli,

- opatrovateļská sluţba zo strany neverejného

poskytovateļa bude v prípade dopytovo orientovaného projektu

nerealizovateļná,

- neverejný poskytovateļ má záujem o zapojenie sa do

národného projektu, ak bude projekt dopytovo orientovaný

nemáme záujem sa zapojiť,

55

- v prípade dopytovo orientovaného projektu sa

nezapojíme,

- v prípade dopytovo orientovaného projektu nemáme

záujem o spoluprácu

56

3 PLÁNOVANÉ ZÁMERY ĎALŠIEHO ROZVOJA VYBRANÝCH

SOCIÁLNYCH SLUŢIEB PROSTREDNÍCTVOM PODPORY

Z OPERAČNÉHO PROGRAMU ĻUDSKÉ ZDROJE

3.1 Plánované zámery rozvoja opatrovateļskej sluţby

Východisková situácia

Poskytovanie opatrovateļskej sluţby patrí medzi prioritu v oblasti sociálnych sluţieb, ktorá sa

reflektuje i v národných dokumentoch SR, ktorými sú napr. Národné priority rozvoja

sociálnych sluţieb v SR na roky 2015 – 2020, Stratégia deinštitucionalizácie systému

sociálnych sluţieb a náhradnej starostlivosti v SR z roku 2011, Národný akčný plán prechodu

z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych sluţieb na roky 2012 –

2015, Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016, Národný program aktívneho

starnutia na roky 2014 – 2020 a i. Cieļom, vyplývajúcim z uvedených dokumentov, je

deinštitucionalizovať sociálne sluţby a zvýšiť dostupnosť komunitných sociálnych sluţieb.

To si vyţaduje neustály kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rozvoj sociálnych sluţieb

poskytovaných v prirodzenom prostredí klientov, medzi ktoré patrí prioritne opatrovateļská

sluţba.

V rámci rozvoja opatrovateļskej sluţby je ţiaduce nadviazať na výsledky predchádzajúceho

projektu a zrealizovať projekt, ktorého cieļom bude zabezpečiť dostupnosť opatrovateļskej

sluţby na celom území SR, riešenie nedostatočného financovania prijímateļov domácej

opatrovateļskej sluţby (klientov) u verejných aj neverejných poskytovateļov, zabezpečenie

systematickej odbornej podpory, informácií a pomoci rodinám a opatrovateļom.

Hlavný (strategický) cieļ projektu

Hlavným cieļom projektu je podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateļskej sluţby s

cieļom zotrvania osôb odkázaných na pomoc inej osoby v prirodzenom domácom prostredí

vrátane podpory výskumu nových nástrojov pomoci a systémových riešení, a to v nadväznosti

na starnutie populácie a z neho vyplývajúce dôsledky.

57

Špecifické ciele

Zvýšenie dostupnosti opatrovateļskej sluţby

Čo sa týka dostupnosti sociálnych sluţieb, v zákone o sociálnych sluţbách je zakotvený

princíp práva na poskytnutie potrebnej sociálnej sluţby. Prax však poukazuje na problémy

s dostupnosťou sociálnych sluţieb. V oblasti poskytovania opatrovateļskej sluţby sú

hlavnými problémami dlhé čakacie doby na sluţby v zariadeniach sociálnych sluţieb a

nedostatočne pokryté potreby ļudí v oblasti opatrovateļskej sluţby. Mestá a obce ako garanti

poskytovania týchto sociálnych sluţieb a nositelia originálnych kompetencií v tejto oblasti

poukazujú na nedostatočné financovanie sociálnych sluţieb primárne pochádzajúce

z podielových daní určených miestnej samospráve.

V rámci realizácie projektu je zámer na podporu výkonu terénnej opatrovateļskej sluţby

prostredníctvom transferov poskytnutých verejným a neverejným poskytovateļom

opatrovateļskej sluţby od IA MPSVR SR.

Vychádzajúc zo skúseností pri realizácii NP POS navrhujeme zachovať teritoriálne

a mnoţstevné limity na prideļovanie miest opatrovateļov/opatrovateliek, prostredníctvom

ktorých bude zabezpečené zvýšenie rovnomernosti poskytovania opatrovateļskej sluţby, teda

spravodlivejšie rozloţenie.

Podpora participatívneho prístupu pri poskytovaní opatrovateļskej sluţby

Dôleţitým cieļom projektu bude aj podpora participatívneho prístupu štátu, obcí a miest

a neverejných poskytovateļov opatrovateļskej sluţby na poskytovaní opatrovateļskej sluţby.

V rámci národného projektu bude zriadený riadiaci výbor, ktorý bude zloţený zo zástupcov

všetkých kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a verejnej správy, sociálnych partnerov

a ostatných príslušných subjektov, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z

oblasti mimovládnych organizácií, a ktorý bude vytvárať rámec pre aktívnu účasť širokého

spektra expertov z príslušnej problematiky na smerovaní opatrovateļskej sluţby v SR.

IA MPSVRSR je pripravená v národnom projekte iniciovať realizáciu neformálneho

partnerstva so ZMOS a Úniou miest Slovenska vzhļadom na to, ţe kaţdý občan je

obyvateļom niektorej obce alebo mesta a tieto organizácie ako zástupcovia obcí a miest na

Slovensku sú dôleţitými partnermi pri riešení finančnej udrţateļnosti opatrovateļskej sluţby.

Taktieţ je cieļom pozvať do partnerskej spolupráce aj zástupcov neverejných poskytovateļov

58

- zdruţení v Asociácii poskytovateļov sociálnych sluţieb ako aj zástupcov z Asociácie

prijímateļov sociálnych sluţieb, ktorí by zastupovali záujmy klientov.

Zvyšovanie profesionality výkonu poskytovanej opatrovateļskej sluţby

V rámci štúdie „Návrhy systémového riešenia finančnej podpory na zabezpečenie

udrţateļnosti opatrovateļskej sluţby“ (http://www.nppos.gov.sk/cezhranicna-

spolupraca/index.html), vypracovanej expertnou skupinou v národného projektu NP POS,

bolo poukázané na to, ţe nastavenie udrţateļnosti financovania sluţieb dlhodobej

starostlivosti nie je jediným problémom, ktorými sa sociálna politika na Slovensku musí

zaoberať. Ďalšími výzvami sú zabezpečenie dostatočnej kvality opatrovateļskej sluţby a s

tým súvisiace náleţité finančné ohodnotenie práce opatrovateļov/opatrovateliek, ich

systémová podpora a celoţivotné vzdelávanie. V rámci realizácie NP POS sa ukazuje, ţe

veļkým problémom je nedostatok kvalifikovaných a kvalitných opatrovateļov/opatrovateliek.

Táto profesia je dlhé roky veļmi nízko hodnotená a nemá primerané spoločenské uznanie.

Pritom je to veļmi ťaţká práca, ktorá vyţaduje nielen primerané vzdelanie, prax, ale najmä

určité osobnostné vlastnosti. Je tu veļká priepasť medzi očakávaniami klientov a ich rodín a

finančným ohodnotením opatrovateliek.

Zámerom projektu je zvýšiť profesionalitu výkonu sociálnych sluţieb ako súčasť konceptu

hodnotenia podmienok kvality v sociálnych sluţbách prostredníctvom celoţivotného

vzdelávania, supervízie a odborného poradenstva pre zamestnancov poskytujúcich

opatrovateļskú sluţbu a tým vytvoriť aj predpoklady na ich vyššie platové ohodnotenie v

dôsledku zvýšenia kvalifikácie.

Zvyšovanie kvality poskytovaných sociálnych sluţieb

Poţiadavka zvyšovania kvality sociálnych sluţieb v Slovenskej republike reaguje na trendy

uplatňované v rámci EÚ a na dodrţiavanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky

v ļudskoprávnej oblasti. Zákon o sociálnych sluţbách určuje v prílohe č. 2. podmienky

kvality poskytovanej sociálnej sluţby. Zákonom stanovené podmienky kvality poskytovanej

sociálnej sluţby sa orientujú na prijímateļa sociálnych sluţieb a jeho podporu tak, aby boli v

čo najväčšej moţnej miere zohļadňované jeho individuálne potreby a preferencie pri

poskytovaní sociálnej sluţby.

59

Cieļom tejto priority bude reflektovať legislatívny rámec formou podpory a implementácie

podmienok kvality zo strany zriaďovateļov a poskytovateļov terénnych opatrovateļských

sluţieb. Expertná skupina vypracuje štandardy kvality a metodiky terénnej opatrovateļskej

sluţby, ktoré budú prostredníctvom regionálnych koordinátorov implementované do praxe.

Rozvoj sociálnych sluţieb pre rodinu, ktorá sa stará o svojho člena, odkázaného na

pomoc inej osoby pri sebaobsluhe

V podmienkach SR sa väčšina starostlivosti o staršie odkázané osoby a zdravotne

znevýhodnené osoby poskytuje v domácom prostredí na neformálnej báze. Neformálne

opatrujúcimi osobami sú najčastejšie tzv. rodinne opatrujúce osoby, ktoré poskytujú

starostlivosť svojim najbliţším na princípe rodinných vzťahov bez očakávania finančnej

odmeny, v určitých prípadoch dostávajú sociálnu dávku, ktorá im kompenzuje stratu príjmu.

Napriek existencii právnych moţností kombinovať domácu starostlivosť s formálnymi, takáto

moţnosť sa vyuţíva minimálne. Vzťah formálnych a neformálnych sluţieb je tak prevaţne

zaloţený na substitučnej, nie na komplementárnej báze. V rámci projektu sa budú hļadať

moţnosti zosúladenia podmienok zabezpečovania opatrovaných rodinnými príslušníkmi

a opatrovateļmi/opatrovateļkami ako aj moţnosti finančnej podpory v záujme rovnakého

prístupu pri neformálnom opatrovaní v porovnaní s formálnym.

Podpora integrovanej dlhodobej starostlivosti

Od januára 2009 platí v SR nový zákon o sociálnych sluţbách, ktorý vytvára legislatívne

podmienky pre poskytovanie ošetrovateļskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych sluţieb

ako aj podmienky pre poskytovanie sociálnych sluţieb v zdravotníckych zariadeniach

ústavnej zdravotnej starostlivosti za predpokladu, ţe sa zdravotnícke zariadenie zaregistruje

ako poskytovateļ sociálnych sluţieb.

V rámci štúdie vypracovanej expertnou skupinou národného projektu POS, bola zistená

potreba uţšieho prepojenie zdravotných a sociálnych sluţieb, efektívna koordinácia v rámci

rôznych systémov dlhodobej starostlivosti a jej legislatívna opora.

V rámci domácej starostlivosti o čiastočne alebo úplne imobilných a odkázaných občanov sa

poskytuje okrem opatrovateļskej sluţby aj domáca ošetrovateļská starostlivosť a domáca

rehabilitácia. V prípade, keď je dlhodobá starostlivosť poskytovaná v domácom prostredí, je

takáto prepojenosť sťaţená faktom, ţe zodpovednosť za ošetrovateļskú starostlivosť (vrátane

60

organizovania a financovania) má výlučne sektor zdravotníctva (napr. cez agentúry

ošetrovateļskej starostlivosti) a za opatrovateļskú sluţbu výlučne sociálny sektor (obce

a mestá).

V rámci projektu bude podporovaná integrácia dlhodobej starostlivosti a bude navrhnutý

model s prienikmi poskytovania ošetrovateļskej starostlivosti a opatrovateļskej sluţby,

napríklad formou sieťovania poskytovateļov ošetrovateļskej starostlivosti a opatrovateļskej

sluţby, zvyšovaním informovanosti a povedomia opatrovateliek o ošetrovateļskej

starostlivosti.

Podpora udrţateļnosti opatrovateļskej sluţby

Aktuálna legislatíva nepokrýva finančné zabezpečenie poskytovania opatrovateļských sluţieb

v pôsobnosti samosprávy. Problematické je aj finančné pokrytie sociálnych sluţieb

poskytovaných neštátnymi subjektmi. Zatiaļ nie je zabezpečená dostatočná záruka finančnej

udrţateļnosti poskytovania opatrovateļskej sluţby.

V rámci štúdie „Návrhy systémového riešenia finančnej podpory na zabezpečenie

udrţateļnosti opatrovateļskej sluţby“ boli vypracované návrhy modelov systémového

financovania terénnej opatrovateļskej sluţby v SR. Prvým je model financovania

opatrovateļskej sluţby centrovaný na prijímateļa, a to buď prostredníctvom peňaţného

príspevku na starostlivosť, alebo prostredníctvom poistenia na starostlivosť. Druhým je viac

zdrojový model financovania smerovaný na poskytovateļa sociálnej sluţby. Obidva

navrhované modely zodpovedajú poţiadavkám dlhodobej udrţateļnosti, efektivity a

dostupnosti pre občanov odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby. Na preukázanie vhodnosti

a aplikovateļnosti obidvoch týchto modelov v podmienkach SR je moţné vyuţiť národný

projekt ako prechod k novému spôsobu financovania opatrovateļskej sluţby v SR

a zabezpečeniu jej udrţateļnosti bez pomoci projektu.

Na základe výsledkov expertnej činnosti a tieţ evaluácie NP POS bude v rámci prípravy

nového projektu participatívnym spôsobom, za účasti relevantných partnerov, navrhnutý

model viaczdrojového financovania opatrovateļskej sluţby, ktorý bude rozpracovaný do

realizačnej formy a pilotne overený v rámci národného projektu na celoštátnej úrovni. Na

základe zistených výsledkov budú v rámci projektu vypracované odporúčania na nový systém

financovania opatrovateļskej sluţby.

61

Zvyšovanie informovanosti a povedomia odbornej aj širokej verejnosti

o poskytovaní opatrovateļskej sluţby

S cieļom zvyšovanie informovanosti a povedomia odbornej aj širokej verejnosti

o poskytovaní opatrovateļskej sluţby bude v NP POS prebiehať mediálna kampaň,

diseminačné aktivity a systematické informovanie odbornej a laickej verejnosti o procese

deinštitucionalizácie a poskytovania terénnej formy opatrovateļskej sluţby s cieļom podpory

procesu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť na národnej a lokálnej úrovni.

Prostredníctvom siete regionálnych pracovníkov bude zabezpečovaná cielená akvizičná

činnosť pre obce, ktoré ešte neposkytujú opatrovateļskú sluţbu alebo ju nemajú dostatočne

rozvinutú.

Základné predpoklady realizácie projektu:

- záujem osôb odkázaných na pomoc inej osoby o poskytovanie terénnej formy

opatrovateļskej sluţby,

- záujem verejných aj neverejných poskytovateļov opatrovateļskej sluţby o zapojenie

sa do národného projektu zameraného na poskytovanie terénnej opatrovateļskej

sluţby,

- skúsenosti ţiadateļa (IA MPSVR SR) v odbornej oblasti poskytovania opatrovateļskej

sluţby a poskytovaním finančných prostriedkov verejným aj neverejným

poskytovateļov opatrovateļskej sluţby zapojeným do národného projektu,

- skúsený interný personál ţiadateļa, ktorý má pracovné skúsenosti s realizáciou

projektov podporených z prostriedkov EÚ, čo je dostatočným predpokladom na

úspešnú implementáciu národného projektu,

- kontinuálny prechod z podpory NP POS do ďalšieho národného projektu, dodrţanie

plánovaného harmonogramu a dosiahnutie plánovaných výsledkov,

- verejné obstarávane bude vzhļadom na plánované sumy zrealizované odborne

spôsobilou osobou v spolupráci s projektovým tímom a odbornými pracovníkmi

projektu, čo zabezpečí jeho realizáciu na poţadovanej úrovni v súlade s relevantnými

právnymi predpismi a usmerneniami RO.

62

Plánované aktivity:

1) Vytvorenie a činnosť riadiaceho výboru,

2) Podpora výkonu opatrovateļskej sluţby, metodické vedenie a odborné poradenstvo,

3) Vzdelávanie a supervízia pre opatrovateļky, poskytovateļov opatrovateļskej sluţby a

odborných zamestnancov NP,

4) Tuzemská a zahraničná spolupráca a sieťovanie relevantných subjektov,

5) Vypracovanie štandardov kvality a metodiky terénnej opatrovateļskej sluţby

a podpora ich zavádzania do praxe,

6) Expertná činnosť a vypracovanie evaluácií,

7) Diseminačné aktivity,

8) Monitoring,

9) Riadenie a publicita.

63

3.2 Plánované zámery rozvoja sociálnych sluţieb krízovej intervencie a práce

s komunitou prostredníctvom podpory z operačného programu Ļudské zdroje

Východisková situácia:

V období 2014 - 2015 sa realizoval NP KC, ktorý bol zameraný na podporu sociálnej inklúzie

a pozitívnych zmien v komunitách s dôrazom na marginalizované rómske komunity

prostredníctvom rozvoja komunitnej práce v komunitných centrách. NP KC významnou

mierou napomohol ku vzniku KC. Do projektu sa zapojilo 168 KC, ktoré postupne do konca

projektu poţiadali o registráciu sociálnej sluţby podļa zákona o sociálnych sluţbách.

Zapojené KC boli teritoriálne rozloţené do všetkých krajov oprávnených v zmysle

operačného programu Ļudské zdroje. Najväčší podiel zapojených KC bol v Prešovskom

(32,35%), Košickom (25,88%) a Banskobystrickom kraji (23,53%). Rozmiestnenie KC

kopírovalo štruktúru rozloţenia rómskych komunít na základe mapovania rómskych komunít

zverejnených v Atlase rómskych komunít z roku 2013.

Od roku 2015 sa v rámci aktuálneho programového obdobia realizuje NP PVSSKIKÚ, ktorý

kontinuálne nadviazal na NP KC. V rámci NP PVSSKIKÚ sa rozšírila podpora výkonu

poskytovaných sociálnych sluţieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni o

podporu nízkoprahových denných centier a nízkoprahových sociálnych sluţieb pre deti

a rodinu. Uvedeným sa rozšírila aj cieļová skupina, ktorej sú poskytované sluţby krízovej

intervencie na komunitnej úrovni a rozšíril sa rozsah poskytovaných odborných činností

a aktivít realizovaných v oblasti podpory osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením

v regiónoch SR. K 30.06.2017 sa do projektu zapojilo 83 komunitných centier, 6

poskytovateļov NDC a 7 poskytovateļov NSSDR. Počet zapojených KC predstavuje oproti

predošlému programovému obdobiu pokles, čo je aj v dôsledku toho, ţe vyše 50

poskytovateļov zapojených do predošlého projektu Komunitné centrá sa nachádza v zozname

150 najzaostalejších obcí, ktoré majú v rámci „Takeaway“ balíka moţnosť získať podporu z

národného projektu „Komunitné centrá v mestách a obciach s prítomnosťou MRK“, ktorý

realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a nemôţu sa zapojiť do NP

PVSSKIKÚ.

Realizáciou národného projektu zameraného na rozvoj sociálnych sluţieb krízovej intervencie

a práce s komunitou by sa zabezpečilo kontinuálne nadviazanie na NP PVSSKIKÚ, čo by

umoţnilo aplikovať overené a účinné postupy a zároveň vyuţiť výsledky z evaluácie projektu,

64

ktorá prinesie spätnú väzbu na legislatívne nastavenie sociálnych sluţieb krízovej intervencie

v zmysle zákona o sociálnych sluţbách.

Hlavný (strategický) cieļ projektu:

Cieļom národného projektu je podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie

a rozvoj sociálnej práce s komunitou, s cieļom zvýšenia aktivity ļudí ohrozených chudobou

a sociálnym vylúčením k svojpomocnému riešeniu problémov a vytváranie podmienok v

regiónoch SR pre poskytovanie kombinovanej sociálnej sluţby na komunitnej úrovni

flexibilne podļa potrieb cieļových skupín.

Špecifické ciele:

Podpora zefektívnenia súčasných a zavedenia nových nástrojov za účelom zvýšenia

aktivity ļudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením

Pri realizácii NP PVSSKIKÚ sa ukázalo, ţe pri poskytovaní sociálnych sluţieb krízovej

intervencie nie je moţné stanoviť fixnú hranicu medzi jednotlivými sluţbami, nakoļko pri

poskytovaní pomoci sa v mnohých prípadoch jedná z hļadiska cieļových skupín o tie isté

osoby a prichádza k prelínaniu činností viacerých typov sociálnych sluţieb. Poskytovatelia

sociálnych sluţieb vyuţívali v rámci projektu moţnosť podpory komunitných centier

a neprejavili veļký záujem o podporu NDC a NSSDR. Do projektu sa zapojilo iba 6

poskytovateļov NDC a 7 poskytovateļov NSSDR.

V novom národnom projekte sa v rámci pilotného overovania vytvorí a nastaví obsah nového

modelu komunitnej práce. Tento inovatívny model poskytovania nízkoprahových sociálnych

sluţieb krízovej intervencie poskytne moţnosť účelne a vhodne spájať viaceré vybrané

sociálne sluţby krízovej intervencie nepobytovej formy. Bude tak poskytovať pomoc širšej

cieļovej skupine, čo povedie k podpore komplexnejšieho holistického prístupu k riešeniu

situácie ļudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Prínosy tohto modelu

poskytovania sociálnych sluţieb sa budú počas realizácie projektu priebeţne evaluovať a na

základe vyhodnotenia výsledkov budú vypracované odporúčania zefektívnenia súčasných a

zavedenia nových nástrojov za účelom zvýšenia aktivity ļudí ohrozených chudobou a

sociálnym vylúčením.

65

Podpora komplexného a holistického prístupu k riešeniu situácie ļudí viacnásobne

znevýhodnených za účelom ich uplatnenia na trhu práce a sociálneho začlenia do

spoločnosti

V súčasnosti sa čoraz viac dostáva do popredia komunitné plánovanie a stáva sa súčasťou

regionálnej aj národnej politiky. Cieļom komunitného plánovania je najmä posilňovanie

sociálnej súdrţnosti všetkých obyvateļov obce a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu

a sociálnej izolácii jednotlivcov a skupín. Komunitné plány sociálnych sluţieb obcí sa

vypracúvajú v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych sluţieb s ohļadom na

miestne špecifiká a potreby.

Komunitné plánovanie predstavuje trojdimenzionálny vzťah medzi zadávateļmi (obcami),

poskytovateļmi a uţívateļmi sociálnych sluţieb (tzv. komunitná triáda) a musí vychádzať

z nevyhnutých princípov spolupráce. Zodpovednosť obce za napĺňanie sociálnych potrieb

občanov totiţ neznamená, ţe obec je povinná zabezpečiť všetky sociálne aktivity vlastnými

silami, ale má moţnosť zabezpečovať tieto sluţby aj sprostredkovane cez neverejných

poskytovateļov sociálnych sluţieb. Poskytovatelia zapojením sa do komunitného plánovania

získajú moţnosť podieļať sa na utváraní celkového systému sociálnych sluţieb, príleţitosť

presadzovať vlastné zámery a ciele, príleţitosť na nadviazanie novej spolupráce, na získanie

informácie o aktivitách, potrebách a trendoch v oblasti sociálnych sluţieb. Komunitné

plánovanie umoţňuje účelne kombinovať a plánovať jednotlivé sociálne sluţby a napomáha

spolupráci, hlavne v malých obciach a mestách.

Komunitné plánovanie je vnímané vo veļmi úzkom vzťahu s komunitnou prácou a taktieţ s

komunitným rozvojom. Podļa zákona o sociálnych sluţbách je komunitná práca

a komunitný rozvoj súčasťou komplexného rozvoja poskytovania sociálnych sluţieb. Obec

utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych sluţieb

za účelom predchádzania alebo zhoršenia nepriaznivej ţivotnej situácie občana. Komunitná

práca je v oblasti poskytovania sociálnych sluţieb podporou aktivít členov miestnej komunity

k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva.

Sociálna práca s komunitou preberá 2 hlavné úlohy:

1. aktivizovať obyvateļov určitej lokality/komunity k jej aktívnemu pretváraniu;

2. vytvára akýsi nárazník, ktorý je postavený medzi nedostatok sociálnych sluţieb

a záujem komunity o sociálne sluţby.

66

Na dosiahnutie komplexného a holistického prístupu k riešeniu situácie ļudí viacnásobne

znevýhodnených za účelom ich uplatnenia na trhu práce a sociálneho začlenia do spoločnosti

je potrebná vzájomná spolupráca a koordinácia pri práci s komunitou. Nevyhnutným

východiskom je podrobné zmapovanie komunity a následne zapojenie a úzka spolupráca

subjektov tvoriacich komunitnú triádu. A práve zapájanie sa a aktivizácia členov komunity je

metódou riešenia sociálnych problémov pomocou samotnej komunity, v ktorej ļudia ţijú

a kde tieto problémy vznikajú.

Podpora zvyšovania kvality poskytovaných vybraných sociálnych sluţieb krízovej

intervencie

Poţiadavka zvyšovania kvality sociálnych sluţieb v Slovenskej republike reaguje na trendy

uplatňované v rámci EÚ a na dodrţiavanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v

ļudskoprávnej oblasti. Zákon o sociálnych sluţbách určuje v prílohe č. 2 A. Podmienky

kvality poskytovanej sociálnej sluţby, ktoré sa orientujú na prijímateļa sociálnych sluţieb a

jeho podporu tak, aby boli v čo najväčšej moţnej miere zohļadňované jeho individuálne

potreby a preferencie pri poskytovaní sociálnej sluţby. Pre skutočne kvalitné poskytovanie

sociálnych sluţieb je nevyhnutné nielen prečítanie si zákonov a vyhlášok, ale podrobné

zoznámenie sa s nimi tak, aby bol pochopený ich zmysel, t.j. aby došlo k porozumeniu toho,

prečo sú formulované „práve takto“ a nie inak. Omnoho ļahšie potom dôjde k pochopeniu

celej problematiky a presnejšiemu zameraniu sa na to, čo sa od poskytovateļov sociálnych

sluţieb očakáva a čo by mali naplňovať. V celom procese poskytovania sociálnych sluţieb je

zásadnou úlohou dosiahnuť to, aby to, čo si poskytovatelia sociálnych sluţieb stanovili ako

svoje úlohy, čo teoreticky rozpracovali do rôznych pravidiel, metodík, manuálov, písomných

postupov a pod., následne v súlade s nimi naplňovali v praxi. Je preto potrebné, aby všetci

zamestnanci boli riadne oboznámení so všetkými potrebnými/relevantnými materiálmi, aby

ich skutočne ovládali, aby rozumeli ich zmyslu a vnútorne sa s nimi stotoţnili.

Cieļom tejto priority je podpora a implementácia podmienok kvality zo strany zriaďovateļov

a poskytovateļov sociálnych sluţieb. Predpokladom na dosiahnutie tejto priority je metodické

usmerňovanie a aktívna podpora poskytovateļov vybraných sociálnych sluţieb krízovej

intervencie pri vytváraní podmienok pre napĺňanie ļudskoprávnych, procedurálnych,

personálnych a prevádzkových aspektov kvality poskytovaných sociálnych sluţieb.

67

Podpora zvyšovania profesionality výkonu a rozvoj ļudských zdrojov v oblasti

výkonu a sluţieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu, samosprávu a mimovládne

organizácie

Skúsenosti z implementácie národného projektu NP PVSSKIKÚ poukázali na potrebu

zvyšovania profesionality výkonu zamestnancov vybraných sociálnych sluţieb krízovej

intervencie. Nevyhnutným predpokladom k tomu je zvyšovanie úrovne vzdelávania

a finančného ohodnotenia výkonu práce týchto zamestnancov.

V rámci projektu dôjde k definovaniu pracovnej pozície pre výkon modelu komunitnej práce

a jeho vymedzeniu v kontexte vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie.

Komunitný pracovník bude vychádzať z konceptu profesionála, ktorý motivuje, stimuluje,

aktivizuje ļudí, aby sa sami organizovali a učili svojpomoci v riešení svojich problémov, bude

podporovať a viesť mládeţ k „líderstvu“ so zacielením na „výchovu“ samostatných,

vzdelaných a spoločensky zodpovedných ļudí v súlade s prístupom zdola nahor (Bottom-Up).

S ohļadom na rozvoj ļudských zdrojov v oblasti výkonu sociálnych sluţieb krízovej

intervencie sa ukázalo ako perspektívne vytvorenie vhodných pracovných podmienok pre

zamestnancov s niţším vzdelaním a poskytnutie im moţnosti zvyšovania vzdelania

a nadobúdania praxe v priebehu realizácie projektu.

Podpora inovácií v oblasti sociálneho začlenenia s dôrazom na aktívne začlenenie

V rámci podpory inovácií v oblasti sociálneho začlenenia nadviazať aktívnu spoluprácu s

katedrami sociálnej práce – prepojenie štúdia s praxou s cieļom lepšej prípravy budúcich

sociálnych pracovníkov a to formou dobrovoļníckej práce študentov v rámci aktivít projektu,

realizácie praxe pod odborným dohļadom pracovníkov projektu, realizácia prednášok,

konferencií v spolupráci s vysokými školami.

Podpora participatívneho prístupu a partnerstva

Dôleţitým cieļom projektu bude aj podpora participatívneho prístupu štátu, obcí a miest,

VÚC a neverejných poskytovateļov sociálnej sluţby.

V rámci národného projektu bude zriadený riadiaci výbor, ktorý bude zloţený zo zástupcov

všetkých kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a verejnej správy, sociálnych partnerov

68

a ostatných príslušných subjektov, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z

oblasti mimovládnych organizácií a ktorý bude vytvárať rámec pre aktívnu účasť širokého

spektra expertov z príslušnej problematiky v SR na implementácii projektu. IA MPSVR SR

bude v národnom projekte iniciovať neformálne partnerstvo so ZMOS ako zástupcom obcí

a miest na Slovensku, Slovenskou komorou sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej

práce, Asociáciou poskytovateļov sociálnych sluţieb v SR, Úradom splnomocnenca vlády SR

pre rómske komunity a zástupcami mimovládneho sektora, s ktorými bude spolupracovať pri

realizácii aktivít projektu a tvorbe strategických materiálov vypracovaných v rámci projektu.

S cieļom získania informácií a znalostí z oblasti modelov sluţieb krízovej intervencie

v zahraničí sa bude realizovať zahraničná spolupráca a partnerstvo s vybranými

poskytovateļmi sociálnych sluţieb a zdieļať príklady dobrej praxe pri poskytovaní sociálnych

sluţieb.

Podpora programov finančnej gramotnosti, riadenia dlhu a sporenia ako nástroja pre

uļahčenie vstupu na otvorený trh práce, s cieļom zvýšiť informovanosť v oblasti

finančných sluţieb, mikropôţičkových a sporiacich programov vrátane podporných

činností

Zadlţenosť a exekúcie sú jednými z hlavných premenných pri riziku chudoby a sociálneho

vylúčenia. Zároveň patria medzi najčastejšie témy pri poskytovaní sociálneho poradenstva.

Preto znalosť problematiky v oblasti osobného finančného manaţmentu a finančného

manaţmentu domácností je potrebná pre sociálnych pracovníkov vybraných sociálnych

sluţieb krízovej intervencie. Aby bola zabezpečená aktuálnosť informácií a vedomostí, budú

tieto témy aj obsahom vzdelávania sociálnych pracovníkov.

Vzhļadom na náročnosť problematiky a potrebu odbornej znalosti v oblasti právneho

a finančného poradenstva, bude podporované sieťovanie a vytváranie partnerskej spolupráce

s externými odborníkmi a relevantnými inštitúciami v tejto oblasti.

Podpora udrţateļnosti vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie

Pre udrţateļnosť sluţieb je dôleţité nastavenie modelu financovania vybraných sociálnych

sluţieb krízovej intervencie po skončení podpory zo štrukturálnych fondov Európskej únie,

ktorý by vypracovala expertná skupina projektu.

69

Zapojené subjekty budú vedené k fundraisingu a preverovaniu moţnosti udrţateļnosti sluţieb

aj po skončení finančnej podpory z ESF.

Do nastavovania optimalizácie financovania vybraných sociálnych sluţieb krízovej

intervencie budú zapojení aj účastníci komunitného plánovania tak, aby boli zohļadnené

poţiadavky a potreby komunity a zároveň lokálne zdroje a moţnosti.

Plánované aktivity projektu:

Hlavná aktivita projektu:

Podpora vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie a rozvoj sociálnej práce

s komunitou

Aktivity projektu:

1) Kreovanie a činnosť riadiaceho výboru národného projektu

2) Uzatvorenie neformálneho partnerstva a partnerská spolupráca v SR aj zahraničí,

realizácia zahraničných pracovných ciest, výmenných stáţí

3) Podpora činnosti vybraných sociálnych sluţieb krízovej intervencie

4) Tvorba a nastavenie obsahu modelu komunitnej práce v podmienkach SR

5) Implementácia modelu komunitnej práce na vybranej vzorke poskytovateļov

6) Vzdelávanie, supervízia

7) Odborné poradenstvo (právne, psychologické a pod.) pre zamestnancov poskytujúcich

sociálne sluţby krízovej intervencie a odborných zamestnancov IA MPSVR SR.

8) Expertná činnosť zameraná na vypracovanie nasledovných výstupov:

- nastavenie modelu sociálnych sluţieb krízovej intervencie a návrhy na jeho návrhy na

legislatívne ukotvenie,

- dopracovanie štandardov kvality a metodiky pre vybrané sluţby krízovej intervencie,

- metodika komunitného plánovania, komunitnej práce a komunitného rozvoja

- definovanie pracovnej pozície pre výkon sociálnych sluţieb krízovej intervencie

- nastavenie modelu financovania sluţieb krízovej intervencie po skončení podpory zo

štrukturálnych fondov Európskej únie;

9) Spolupráca s vysokými školami pri implementovaní modelu komunitnej práce

a špecifikácii vzdelávania

10) Diseminačné aktivity - podporiť formou mediálnej kampane, diseminačných aktivít

a systematickým informovaním odbornej a laickej verejnosti o sluţbách krízovej

70

intervencie zmiernenie napätia medzi majoritou a sociálne vylúčenými osobami

a osobami ohrozenými sociálnym vylúčením a viesť tieto osoby k aktívnemu prístupu

k riešeniu zlepšenia ich situácie a zamestnaniu sa.

11) Monitoring, evaluácia (priebeţná a kontextová)

12) Záverečná konferencia

71

3.3 Plánované zámery rozvoja terénnej sociálnej práce prostredníctvom podpory z

operačného programu Ļudské zdroje

Východisková situácia:

Od roku 2015 sa realizuje NP TSP I, ktorý zabezpečuje koordinované a centrálne metodické

riadenie realizácie výkonu terénnej sociálnej práce, terénni sociálni pracovníci a terénni

pracovníci vyuţívajú sluţby koordinátorov, supervízorov a odborných poradcov, výkon

terénnej sociálnej práce v plnom rozsahu spĺňa zadefinované štandardy pre výkon TSP

a ďalšiu platnú legislatívu. Súčasťou národného projektu je aj komplexný systém odborného

vzdelávania terénnych sociálnych pracovníkov a supervízie.

Na základe doterajších skúsenosti je terénna sociálna práca v prirodzenom prostredí

obyvateļov efektívnym nástrojom na podporu sociálnej inklúzie a zvyšovanie

zamestnateļnosti vylúčených a viacnásobne marginalizovaných skupín obyvateļstva a to

v dlhodobom meradle.

Hlavný (strategický) cieļ projektu:

Stabilizácia terénnej sociálnej práce v systéme sociálnych politík Slovenskej republiky a jej

zmysluplné zasadenie do kontextu iných sluţieb poskytovaných ļuďom z rovnakých

a príbuzných cieļových skupín.

Špecifické ciele:

Podpora zefektívnenia súčasných a zavedenia nových nástrojov za účelom zvýšenia

aktivity ļudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením

Identifikácia moţnosti inštitucionálneho a systémového ukotvenia TSP:

- prostredníctvom zhodnotenia príleţitostí a rizík sa tvorca sociálnych politík rozhodne pre

najvhodnejší model existencie TSP;

- analytická podpora TSP - z hļadiska inštitucionálnej a finančnej udrţateļnosti TSP

potreba nájsť moţnosti na zabezpečenie odbornej koordinácie a financovania po roku 2022.

72

Podpora komplexného a holistického prístupu k riešeniu situácie ļudí viacnásobne

znevýhodnených za účelom ich uplatnenia na trhu práce a sociálneho začlenia do

spoločnosti

Zapojenie terénnej sociálnej práce do systému opatrení, ktoré povedú k efektívnym

a udrţateļným výsledkom pri dlhodobej a systematickej práci s ļuďmi z vylúčených komunít.

Je potrebné, aby sme mali od terénnej sociálnej práce realistické očakávania. Jej úloha je

významná, ale samotná TSP nemôţe dosiahnuť potrebnú zmenu.

Terénnej sociálnej práci musí predchádzať systematická práca s deťmi v predškolských

zariadeniach, zmena nastavenia vzdelávacieho systému tak, aby deti z marginalizovaných,

najmä rómskych komunít neboli umiestňované prevaţne do špeciálnych škôl (čím si

vytvárame ďalšie a ďalšie generácie principiálne nezamestnateļných a vylúčených ļudí).

Samotná TSP pracuje najmä s rozvojom vlastného potenciálu ļudí, motivuje ich a podporuje

k aktívnemu prístupu k ţivotu, k riešeniu základných problémov a snaţí sa o to, aby ļudia –

jej klienti – pracovali na rozvoji vlastného vzdelania a smeruje k ich zamestnateļnosti.

Je potrebné, aby na TSP nadväzovali ďalšie zmysluplné opatrenia, najmä v oblasti

zamestnanosti pre jej cieļové skupiny a bývania. V opačnom prípade hrozí riziko nevyuţitia

potenciálu TSP a nedosiahnutie potrebných kļúčových zmien.

Podpora zvyšovania profesionality výkonu a rozvoj ļudských zdrojov v oblasti

výkonu a sluţieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu, samosprávu a mimovládne

organizácie

Pri akomkoļvek modely TSP je táto oblasť absolútne kļúčová. Rozvoj zručností

a kvalifikácie u terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov je nevyhnutný

k dosahovaniu kvalitných výsledkov v oblasti terénnej sociálnej práce. Ide najmä

o poskytovanie vzdelávania v súvisiacich témach, ktoré musí reagovať na aktuálne

spoločenské potreby a trendy, ako aj na zmeny legislatívy, teoretických prístupov v sociálnej

práci a pod. Ďalším dôleţitým prvkom je poskytovanie supervízie odborným pracovníkom

zapojeným do procesu poskytovania TSP, t.j. pre terénnych sociálnych pracovníkov

a terénnych pracovníkov, ale aj pre odborný koordinačný a metodický tím. Dôleţitým prvkom

rozvoja kvality je napokon spolupráca s ďalšími aktérmi na poli práce s marginalizovanými

skupinami obyvateļstva – samosprávou, mimovládnymi organizáciami a pod.

73

Podpora inovácií v oblasti sociálneho začlenenia s dôrazom na aktívne začlenenie

Táto oblasť úzko súvisí s predchádzajúcimi bodmi, pričom je potrebné neustále sledovať

a reagovať na meniacu sa situáciu v spoločnosti, legislatívnej aj odbornej praxi. Navyše, TSP

nemá len reagovať, ale prostredníctvom svojho odborného potenciálu aj aktívne

spoluformovať rámce ďalšieho vývoja situácie v regiónoch pokrytia.

Podpora participatívneho prístupu a partnerstva

Participatívny prístup a partnerstvo je základnou východiskovou hodnotou celého konceptu

terénnej asociálnej práce. Prejavuje sa na úrovni individuálnej práce s človekom – klientom

TSP, ako aj na úrovni spolupráce s ďalšími partnerskými organizáciami, vstupujúcimi do

procesu: samosprávami, VÚC, zamestnávateļmi, školami a pod. Spolupráca s týmito

organizáciami prebieha najmä prostredníctvom sieťovania, ktoré slúţi okrem výmeny

skúseností a výsledkov aj k plánovaniu spoločného postupu.

Podpora programov finančnej gramotnosti, riadenia dlhu a sporenia ako nástroja pre

uļahčenie vstupu na otvorený trh práce, s cieļom zvýšiť informovanosť v oblasti

finančných sluţieb, mikropôţičkových a sporiacich programov vrátane podporných

činností

Tieto činnosti a aktivity patria k samotnému jadru aktivít a pôsobenia terénnych sociálnych

pracovníkov. Okrem toho sú tieţ základnými témami vzdelávaní pre terénnych sociálnych

pracovníkov a terénnych pracovníkov, aby bola zaručená aktuálnosť informácií, vedomostí

a prístupu terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov v týchto oblastiach. Sú

tieţ rovnako dôleţitými témami v oblasti sieťovania.

Zhrnutie: základné črty pripravovaného projektu :

Elementárne (alebo základné) zloţky (čo je nevyhnutné zachovať)

- partnerský prístup k ļuďom z cieļových skupín (klientom) – základný predpoklad

zmysluplnej terénnej sociálnej práce (nebezpečenstvo zmeny podstaty a zmyslu TSP pri

jej zaradení pod § 24a Terénna sociálna sluţba krízovej intervencie v zmysle zákona o

sociálnych sluţbách),

- centralizovaná koordinácia činností na úrovni štátu zaručujúca kvalitu TSP ako

predpoklad dosahovania kvalitných výsledkov:

74

- garant odborných aktivít a hlavní koordinátori – metodici: ideová, hodnotová, metodická,

koordinačná a kontrolná kostra – garanti dodrţiavania štandardov TSP, „motor“ jej

ďalšieho rozvoja a skvalitňovania

- sieť regionálnych koordinátorov - koordinácia, vedenie, odborný rast pracovníkov

(terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov), kontrola kvality,

sieťovanie a pod.

- vzdelávanie – vysoká škola poskytne terénnym sociálnym pracovníkom základ, ktorý je

však potrebné formou celoţivotného vzdelávania neustále prehlbovať a reagovať na

meniace sa potreby ļudí z cieļových skupín, aktuálnu spoločenskú situáciu,

zdokonaļovanie metód, zmenu východísk a pod.

- supervízia – nevyhnutná pre kvalitný výkon TSP, predpoklad dosahovania výsledkov,

ktoré reálne zlepšujú ţivot ļuďom (klientom).

Rozvoj kvality (čo je potrebné zdokonaliť)

- kritériá výberu lokalít, kde je TSP skutočne potrebná – v prípade (spolu)financovania zo

strany štátu je nevyhnutné zohļadniť ako hlavné kritérium výberu podpory lokality

s vysokou mierou chudoby a vylúčenia – zdokonalenie týchto kritérií bude výstupom

pripravovanej kontextovej evaluácie,

- spolupráca so samosprávami – pochopenie princípov a cieļov TSP, jej hodnoty pre

rozvoj obcí a súţitie všetkých obyvateļov,

- stabilizácia TSP v systéme sociálnych politík (intervencií) štátu – nevyhnutné

k dosahovaniu reálneho pokroku v práci s ļuďmi z cieļových skupín; v prípade straty

kontinuity sa veļká časť práce znehodnocuje a začína sa opäť od začiatku, pričom sa

vytráca dôvera ļudí v úprimnosť snahy o ich začlenenie do spoločnosti (špirála sociálnej

deprivácie),

- zvýšený dôraz na spoluprácu s vysokými školami a odbornú prípravu študentov sociálnej

práce a príbuzných odborov na prácu s najviac vylúčenými skupinami ļudí,

- zvýšený dôraz na sieťovanie a synergiu pôsobenia aktérov pôsobiacich v lokalitách

výkonu TSP,

- zvýšený dôraz na prácu s majoritou prostredníctvom kvalitnej publicity a informovanosti

(potenciál k zmene postojov, Slovensko v posledných rokoch pravidelne obsadzuje

posledné priečky vo výskumoch zameraných na súţitie s akýmikoļvek menšinami –

etnickými, náboţenskými...).

75

Smerom k efektívnejším výsledkom (čo je potrebné zaviesť)

- v prípade, ak bude TSP stabilizovaná, je nevyhnutné nastaviť nadväzujúce opatrenia,

ktoré povedú k oveļa efektívnejším výsledkom v jednotlivých oblastiach – najmä

bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie a zdravie,

- nevyhnutné správne chápanie potenciálu a cieļov TSP: terénna sociálna práca

prostredníctvom sústavného a partnerského pôsobenia aktivizuje potenciál ļudí smerom

k otvorenosti k zmenám a aktívnemu ţivotnému postoju; sama však ļuďom nedá ani

prácu, ani bývanie, ani vzdelávanie – vyuţíva aktuálny a pre ļudí z cieļových skupín

reálne dostupný potenciál okolia,

- TSP vytvára ļudský potenciál, s ktorým je nevyhnutné pracovať v rámci nadväzujúcich

a v mnohých regiónoch úplne absentujúcich opatrení,

- chápanie TSP ako jedinej intervencie, ktorá vyrieši nezamestnanosť, bývanie a ďalšie

problémy ļudí z cieļových skupín, je úplné nepochopenie jej úlohy, štát musí prijať

opatrenia, aby TSP bola zasadená do zmysluplné kontextu, t.j. do reťazca na seba

nadväzujúcich opatrení, ktoré umoţnia ļuďom z cieļových skupín dostať sa zo stavu

úplnej sociálnej (a často aj psychickej) deprivácie postupne k plnohodnotnému

a samostatnému ţivotu.

Plánované aktivity projektu:

1) Vytvorenie a činnosť riadiaceho výboru národného projektu

2) Uzatvorenie neformálneho partnerstva a partnerská spolupráca v SR aj zahraničí,

realizácia zahraničných pracovných ciest, výmenných stáţí

3) Realizácia aktivít terénnej sociálnej práce v zapojených lokalitách/regiónoch

4) Riadenie a koordinácia výkonu TSP prostredníctvom centrálneho koordinačného tímu

projektu a siete koordinátorov v regiónoch

5) Testovanie identifikovaného modelu fungovania TSP na Slovensku a jeho modifikácia na

základe zistení a spätnej väzby

6) Zmysluplné zasadenie TSP do systému politík a sociálnych sluţieb štátu – nadväznosť na

predškolskú výchovu a nadväzujúce opatrenia k aktívnemu zamestnávaniu ļudí

z cieļových skupín – medzirezortná spolupráca, tlak na legislatívne zmeny, spolupráca

s relevantnými MVO

7) Vzdelávanie a supervízia pre zamestnancov projektu a terénnych sociálnych pracovníkov

a terénnych pracovníkov

76

8) Odborné poradenstvo (právne, psychologické a pod.) pre zamestnancov projektu

a terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov

9) Spolupráca s vysokými školami

10) Sieťovanie a spolupráca s partnerskými organizáciami

11) Diseminačné aktivity - publicita

12) Monitoring, evaluácia (priebeţná a kontextová)

13) Záverečná konferencia

77

4 VYHODNOTENIE A ODPORÚČANIA

4.1 Vyhodnotenie prínosov národných projektov z hļadiska napĺňania cieļov

Na základe výsledkov analýzy prínosov jednotlivých projektov implementovaných IA

MPSVR SR v prvej časti tejto štúdie, môţeme uviesť, ţe aktuálne implementované projekty

majú spoločné ciele a to najmä:

- aktívne prepájanie makro - úroveň (štrukturálne fondy) a mikro - úroveň (podmienky

ţivota vo vylúčených lokalitách), prostredníctvom sociálnych sluţieb pre

najchudobnejšie a najzraniteļnejšie skupiny obyvateļstva;

- účinná podpora sociálnej inklúzie a zlepšenie ţivotných podmienok osôb ohrozených

vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja sluţieb starostlivosti s

osobitným zreteļom na marginalizované rómske komunity, osoby so zdravotným

postihnutím, seniorov ai.;

- aktívne zacielenie podpory do lokalít, kde cieļové skupiny majú horšie ţivotné

podmienky, a kde je takáto pomoc najpotrebnejšia;

- implementácia a tvorba nových systémových a inovačných zmien v oblasti sociálnych

sluţieb a sociálnej práce, ktoré umoţnia lepšiu adaptáciu a udrţateļnosť sociálnych

sluţieb/činností v podmienkach SR;

- zvyšovanie kvality a štandardizácia výkonu sociálnej práce ako aktívneho nástroja

realizovania zmien zásadného charakteru, vypracovanie a implementácia štandardov

za pomoci relevantných aktérov pomáha zefektívniť a skvalitniť výkon sociálnej práce

na celonárodnej úrovni;

- zvyšovanie zamestnateļnosti, profesionality a rozvoj ļudských zdrojov v sociálnej

práci prostredníctvom vytvárania siete odborníkov, regionálnych koordinátorov,

metodického tímu, poskytovania vzdelávania a supervízie, ktoré zabezpečujú ich

profesijný rast a zabraňujú stagnácii;

- synergia a sieťovanie kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a verejnej správy

na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj spolupráca s hospodárskymi a

sociálnymi partnermi a subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, výmena

informácií a skúseností, ako aj príkladov dobrej praxe medzi zapojenými

poskytovateļmi sociálnej práce na celonárodnej úrovni;

78

- podpora synergie sociálnych sluţieb poskytovaných osobám ohrozeným chudobou a

sociálnym vylúčením.

Zistené výsledky potvrdzujú, ţe národné projekty svojim charakterom napĺňajú

sektorové politiky SR v kontexte ich adicionálnej aplikácie prostredníctvom ESF. Silu

a zmysel národných projektov je moţné vidieť v ich jednotnom odbornom a metodickom

vedení pri implementácii zo strany IA MPSVR SR, vo zvyšovaní kvality poskytovaných

sociálnych sluţieb prostredníctvom štandardizácie sluţieb, zvyšovaní profesionality a

rozvoja ļudských zdrojov v sociálnej práci ako aj v zapojení lokalít, kde je dôleţité podporiť

sociálnu inklúziu osôb nachádzajúcich sa v nepriaznivej sociálnej situácií, osôb ohrozených

sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne

riešiť svoje problémy, a tieţ v synergii a sieťovaní kļúčových partnerov na národnej,

regionálnej a miestnej úrovni.

4.2 Vyhodnotenie prínosov národných projektov na základe výsledkov dotazníkového

prieskumu

Výsledky dotazníkového prieskumu poukázali na pozitívne hodnotenie národných projektov

zo strany poskytovateļov sociálnych sluţieb, ktorí majú skúsenosti s implementovaním

národných projektov. Môţeme konštatovať, ţe títo poskytovatelia vnímajú národné projekty

ako prínosné v týchto kļúčových oblastiach:

- v rámci podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe v lokalite, kde

poskytovatelia so svojimi sluţbami pôsobia, sme zistili, ţe aţ 86,8% z opýtaných

hodnotilo národné projekty ako prínosné v tejto oblasti;

- odborné usmernenia a metodickú podporu zo strany IA MPSVR SR pri zavádzaní

štandardov sociálnych sluţieb/činností hodnotilo ako prínosnú 70,4 % opýtaných

respondentov;

- metodickú a odbornú pomoc poskytovanú zo strany IA MPSVR SR pri výkone

sociálnych sluţieb/činností hodnotilo ako prínosnú 85,2% opýtaných respondentov;

- podporu sieťovania a etablovania sociálnych sluţieb/činností zo strany IA MPSV SR

na miestnej a regionálnej úrovni hodnotilo ako prínosnú 75,4 % opýtaných

respondentov;

- prínos IA MPSVR SR pri vedení dokumentácie sociálnych sluţieb/činností hodnotilo

ako prínosnú 70,4 % opýtaných respondentov.

79

Okrem vyššie spomínaných kļúčových oblastí, je pozitívne hodnotená aj zníţená

administratívna náročnosť pri podávaní/predkladaní ţiadosti o zapojenie sa do NP ako aj

administratívna náročnosť súvisiaca so zúčtovaním poskytnutého nenávratného finančného

príspevku pri NP.

Pri obidvoch typoch projektov uviedlo najviac respondentov nasledovné podmienky, za

ktorých by sa aktívne zapojili do projektov:

- zníţenie administratívnej záťaţe,

- zmena v spolufinancovaní (vyššie dotácie/transfery, niţší vlastný vklad, resp. niţšia

finančná spoluúčasť),

- lepšie a jednotné metodické usmernenie.

Z výsledkov dotazníkového prieskumu vyplýva, ţe skúsenosti poskytovateļov

s národnými projektmi sú vysoko pozitívne a pociťujú prínos týchto projektov v rámci

podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Ich spokojnosť sa odráţa aj

v preferencii nastavenia typov projektov, kde aţ 89,6% opýtaných respondentov by vo

všetkých troch aktuálne implementovaných projektoch (NP POS, NP PVSSKIKU A NP

TSP I) preferovalo zapojenie sa do národných projektov.

4.3 Odporúčania pre vyuţitie národných projektov ako nástroja realizácie

stanovených cieļov Stratégie Európa 2020

Za účelom dosiahnutia jedného z cieļov stratégie Európa 2020 a Národného programu

reforiem SR týkajúcich sa zníţenia počtu ļudí ohrozených chudobou alebo sociálnym

vylúčením je potrebné ďalej komplexne riešiť oblasť sociálneho začleňovania. OP ĻZ je

zameraný na pomoc osobám a posilňuje existujúce opatrenia, ako aj zavedenie nových

opatrení, ktoré si vyţadujú časovú následnosť a zabezpečenie finančného krytia. Pre

dosahovanie cieļov stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť a prepojenie týchto cieļov

na OP ĻZ je potrebné zapojiť všetkých kļúčových partnerov v rámci orgánov štátnej a

verejnej správy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj spolupracovať s

hospodárskymi a sociálnymi partnermi a subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť.

Stratégia Európa 2020 dáva tejto práci nový stimul a význam a pomáha vypracovať na mieru

šité politiky a činnosti v boji s chudobou a sociálnym vylúčením. Kým hlavná zodpovednosť

v tejto oblasti spadá do kompetencie členských štátov, dosiahnutie cieļovej miery chudoby v

80

EÚ si bude vyţadovať spojenie všetkých snáh a nástrojov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni

EÚ.

Výsledky analýzy prínosov národných projektov IA MPSVR SR, zameraných na podporu

opatrovateļskej sluţby, terénnej sociálnej práce a sluţieb krízovej intervencie na komunitnej

úrovni a dotazníkového prieskumu u vybraných poskytovateļov sociálnych sluţieb

preukázal relevantnosť národných projektov pre napĺňanie cieļov Stratégie Európa 2020 v

boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a to z nasledovných dôvodov:

a) Národné projekty sú efektívnym nástrojom na podporu systémových a inovačných

zmien, rozvoja a profesionalizácie sociálnej práce v praxi, ktorých zámerom je

implementovať najmä tzv. celonárodné aktivity, ktoré podporujú programové vyhlásenie

vlády, systémové zmeny a priority vlády, prispievať k dosiahnutiu:

- plnenia činností v rámci celého spektra politík,

- zabezpečenia jednotnej koordinácie aktivít, ako súčasti širšieho balíka sociálnych

politík štátu zameraných na sociálnu inklúziu, odstraňovanie nerovností a disparít,

- efektívneho vyuţívania fondov EÚ na poskytovanie sociálnych sluţieb v štandardnej

kvalite,

- podpory sociálnych inovácií,

- zapájaniu relevantných organizácií a partnerov do projektov

a tým aj k aktívnemu napĺňaniu cieļov Stratégie Európa 2020 a Partnerskej dohody

Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020.

b) Národné projekty sú nástrojom, ktorý aktívnym spôsobom prispieva k plneniu

výkonnostného rámca OP Ļudské zdroje v Prioritnej osi 4

- moţnosťou realizácie aktivít zacielených na sociálnu inklúziu, boj proti chudobe a

akejkoļvek diskriminácii ako aj zefektívnenie a inováciu súčasných nástrojov a

zavedenie nových nástrojov zameraných na zaradenie cieļových skupín do spoločnosti

a zlepšenie ich prístupu na trh práce, k bývaniu, vzdelaniu, starostlivosti o dieťa,

vyuţívaniu sluţieb a pod.,

- plnením finančných a výkonnostných ukazovateļov definovaných v OP ĻZ a tým aj

cieļov OP ĻZ (prínosy sú uvedené v kapitole 1).

81

c) Národné projekty sú vysoko pozitívne hodnotené poskytovateļmi sociálnych

sluţieb, ktorí preferujú tento typ projektov z nasledovných dôvodov:

- jednoduchý a transparentný spôsob zapojenia sa do projektu,

- zníţená administratívna náročnosť,

- včasné a plynulé poskytovanie finančných prostriedkov,

- zníţené riziko neoprávnených výdavkov,

- vyššia príleţitosť získať podporu z ESF aj pre menšie obce a mestá, v ktorých je

vysoká miera chudoby a sociálne ohrozených skupín,

- metodická a odborná pomoc pri výkone sociálnych sluţieb/činností

- odborné usmernenie a metodická podpora pri zavádzaní štandardov sociálnych

sluţieb/činností a pomoc pri vedení dokumentácie sociálnych sluţieb/činností

- podpora sieťovania a etablovania sociálnych sluţieb/činností.

d) Národné projekty a vyuţitie ich odborného potenciálu a viacročných skúseností

s implementáciou projektov ESF

Na základe analýzy prínosov národných projektov a tieţ na základe skúseností

s implementáciou národných projektov pracovníci IA MPSVR SR vypracovali návrhy

plánovaných zámerov ďalšieho rozvoja opatrovateļskej sluţby, sluţieb krízovej

intervencie na komunitnej úrovni a terénnej sociálnej práce, ktoré sú uvedené v kapitole

3. Pri vypracovaní návrhov vychádzali z cieļov národných politík a OP ĻZ, zohļadnili

v nich výsledky strategických materiálov vypracovaných v rámci projektov a zhodnotili

v nich viacročné skúsenosti s realizáciou národných projektov. Poskytovatelia

sociálnych sluţieb zapojení do národných projektov IA MPSVR SR, odborný

a riadiaci personál národných projektov, členovia expertných skupín a riadiacich

výborov a všetci tí, ktorí svojou profesionálnou prácou, ale aj osobným prístupom

prispievajú k boju proti sociálnemu vylúčeniu a presadzovanie sociálnej

spravodlivosti a základných práv sú garanciou úspešnej implementácie

navrhnutých národných projektov v oblasti ďalšieho rozvoja sociálnych sluţieb,

ktoré majú ambíciu naplniť ciele národných politík, operačného programu Ļudské

zdroje a Stratégie 2020 a zároveň prispieť k zabezpečeniu udrţateļnosti sluţieb po

skončení podpory z ESF.

82

ZÁVER

Cieļom tohto dokumentu bolo vyhodnotenie prínosov realizácie národných projektov

implementovaných IA MPSVR SR v rámci operačného programu Ļudské zdroje – Prioritná

os 4 Sociálne začlenenie z hļadiska napĺňania cieļov Stratégie Európa 2020 a politík

sociálneho zabezpečenia v SR.

Pri dosahovaní cieļov EÚ v oblasti zvyšovania úrovne nezamestnanosti a miery chudoby

zohrávajú významnú úlohu prostriedky ESF. Vzhļadom na obdobie krízy a odstraňovania jej

následkov sa nedá od členských štátov EÚ očakávať významné financovanie nadstavbových

aktivít v sociálnej oblasti. V ďalšom období realizácie operačného programu Ļudské zdroje je

potrebné investovať časť finančných prostriedkov do projektov zameraných na vytváranie

a pilotné odskúšanie inovatívnych systémov komplexného a dlhodobejšieho poskytovania

sociálnych sluţieb smerujúcich k postupnému útlmu tohto financovania z prostriedkov ESF a

prechodu týchto aktivít z nadstavbovej platformy do mainstreamu. Efektívnym a účinným

nástrojom na dosahovanie tohto cieļa sú národné projekty, čo vyplynulo aj zo záverov tohto

dokumentu.

83

POUŢITÉ ZDROJE

https://www.employment.gov.sk

http://ec.europa.eu

http://www.edotacie.sk

http://www.itms.datacentrum.sk/

https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/programove-obdobie-2007-2013/narodny-projekt-

komunitne-centra/evaluacna-sprava-narodneho-projektu-komunitne-centra

https://www.ia.gov.sk/data/files/np_tsp/Evaluacia_TSP_na_Slovensku_200-7-2013_final.pdf

https://www.ia.gov.sk/data/files/np_pos/Dokumenty/Evaluacna_sprava_FINALNA_UPLNA_

VERZIA.pdf

Andrej Mátel a kolektív: Návrhy systémového zabezpečenia opatrovateļskej sluţby a

komparácia poznatkov cezhraničnej spolupráce v rámci národného projektu Podpora

opatrovateļskej sluţby

Kvetoslava Repková: Sociálna práca v domácej opatrovateļskej sluţbe, Bratislava 2017