Národný program rozvoja športu - Domovská stránka...Vláda predloží vládny program na podporu rozvoja telesnej kultúry. Vláda podporuje kandidatúru Popradu – Tatier na

Národný program rozvoja športu

Úvod

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravilo materiál pod názvom "Národný program rozvoja športu", ktorý predpokladá jeho realizáciu v rokoch 2001 – 2010. Tento materiál bol vypracovaný v súlade so závermi a prijatými rezolúciami IX. Konferencie ministrov zodpovedných za šport, ktorá sa konala v dňoch 30. – 31. mája 2000 v Bratislave, s hlavnou myšlienkou "Čistý a zdravý šport pre tretie tisícročie".

Žiaden, čo i len najlepší program nebude mať úspech, pokiaľ si jeho zámery a

ciele neosvoja všetky sektory – mimovládne športové organizácie, občianske spoločenské organizácie a samosprávne orgány regiónov, obcí a miest. Úzka spolupráca štátnych inštitúcií s mimovládnym sektorom je nevyhnutná v súvislosti so širokým rozsahom a komplikovanosťou otázok, ktoré je nutné riešiť, aby sa vytvorila a implementovala politika využívajúca potenciál športu.

Prioritou národného programu rozvoja športu je zjednotiť športové hnutie na

Slovensku pri riešení aktuálnych problémov a hľadať ich spoločné východiská. Je dôležité, aby športu bolo priznané také spoločenské postavenie, ktoré si zaslúži. Telovýchovné a športové organizácie predstavujú jedno z najmasovejších hnutí na svete, šport má pozitívny vplyv na zdravie človeka, jeho plnohodnotný život, vplýva na rozvoj osobnosti jednotlivca, má výchovné aspekty, ovplyvňuje morálno-vôľové vlastnosti, odstraňuje národnostné, sociálne a náboženské rozdiely, prispieva k zlepšovaniu medzinárodných vzťahov a zmierňovaniu napätia, je zdrojom zábavy a kultúrnych zážitkov, zamestnáva veľký počet ľudí a stále vytvára nové pracovné príležitosti. Pre štát má pozitívny, priamy aj nepriamy, ekonomický efekt. Šport je fenomén, ktorý nemožno podceniť a jeho význam celosvetovo stále rastie.

Programové vyhlásenie vlády SR z novembra 1998 uvádza: "Vláda bude podporovať rozširovanie povinnej a dobrovoľnej telesnej výchovy

na školách ako aj využívanie školských objektov na mimoškolskú telesnú výchovu. Dotačnú politiku zameria na tých, čo pracujú s mládežou a na prevádzkovateľov športových objektov. Zmenou daňového zákona umožní vyššiu aktivitu miestnych samospráv a športových združení pri rozvoji masovej a rekreačnej telesnej kultúry na miestnej úrovni.

Bude sa usilovať o zavedenie jasných pravidiel pri podpore výkonnostného a vrcholového športu vrátane prehľadného systému financovania. Jednoznačne definuje odvody z prevádzkovania hier a lotérií telovýchove. Výsledky štátnej športovej reprezentácie považuje za súčasť kultúry modernej spoločnosti a efektívneho vyslanca Slovenska v zahraničí. Vláda predloží vládny program na podporu rozvoja telesnej kultúry. Vláda podporuje kandidatúru Popradu – Tatier na usporiadanie Zimných olympijských hier v roku 2006, v súlade s podmienkami ochrany prírody."

2

I. Analýza sú časného stavu v telesnej výchove a športe

Naša spoločnosť prechádza od novembra 1989 hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré sa týkajú všetkých oblastí spoločenského života. Ich podstatu tvorí budovanie demokratickej spoločnosti, prechod od centrálne riadeného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Súčasťou tohoto pohybu je aj transformácia sociálnej sféry, hlboké zmeny v duchovnej oblasti spoločnosti a v hodnotovej orientácii jednotlivých sociálnych skupín. Transformácia sa, prirodzene, dotýka aj oblasti telesnej výchovy a športu, ktorá je organickou súčasťou spoločnosti.

Hospodárska oblasť podmieňuje vo veľkej miere vývoj celej spoločnosti. Utváranie nového ekonomického prostredia podmieňuje aj sféru telesnej výchovy a športu. Zmenil sa systém organizácie, riadenia a financovania športu. Telovýchovné a športové subjekty majú možnosť, a často aj nutnosť, podnikať a z príjmov z podnikateľskej činnosti pokrývať časť svojich výdavkov.

V dôsledku sociálnej transformácie sa mení aj hodnotový systém spoločnosti vrátane záujmu o telesnú výchovu a šport. Je podmienený ekonomickým postavením, majetkovými pomermi, sociálnou prestížou, vzdelaním a ďalšími faktormi, ktoré bezprostredne ovplyvňujú hodnotovú orientáciu občanov. Toto všetko bezprostredne ovplyvňuje záujem obyvateľstva o vykonávanie športových a telovýchovných činností.

Sprievodným javom tohto pohybu je výrazný nárast kriminality, rastúca tendencia drogových závislostí mladých ľudí v mladom a strednom veku. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že zhoršovanie sociálnych podmienok sa týka najviac mladých ľudí, mladých rodín a dôchodcov, je jasné, že práve tieto skupiny obmedzujú svoje výdavky na telovýchovu a šport. Pritom však športová aktivita je najhodnotnejšou náplňou voľného času, formovania pozitívnych vôľových a osobnostných vlastností, ktoré chránia najmä mladých ľudí pred negatívnymi javmi. Vypestovanie pozitívnych návykov vykonávania pravidelnej športovej činnosti u detí a mladých ľudí pretrváva spravidla aj v ďalšom období a zohráva pozitívnu úlohu počas celého života človeka. Preto nedostupnosť športových aktivít a služieb pre tieto vrstvy obyvateľstva môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky na sociálnu atmosféru, zdravotný a fyzický stav obyvateľstva.

Vzhľadom na sociálne postavenie je možné očakávať u väčšiny populácie pokles záujmu o platené športové a telovýchovné aktivity a služby, respektíve presun záujmu na finančne menej náročné aktivity. Vo vzťahu k týmto skupinám by mal štát prevziať na seba rozumnú mieru kompenzácie nákladov na športovanie, hlavne v prípade mladej a strednej generácie, aby sa zabezpečila ich dostupnosť. Plnenie týchto funkcií je reálne hlavne na úrovni miestnych orgánov štátnej správy, samosprávy miest, obcí a vyšších územných celkov. Okrem toho by mal štát zabezpečovať dostupnosť telovýchovných a športových aktivít pre školopovinnú mládež, ako aj pre študentov na stredných a vysokých školách. Je to otázka fyzickej zdatnosti a zdravotného stavu mladej generácie, ktorý je už dnes značne ohrozený.

Školskú telesnú výchovu po roku 1989 značne ovplyvnili spoločensko-ekonomické zmeny v našej spoločnosti. Z extenzívneho hľadiska bolo prijaté veľmi pozitívne rozhodnutie zvýšiť počet povinných hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách na 3 hodiny týždenne. Pôvodná (3-hodinová dotácia, s výnimkou 2-hodinovej dotácie v treťom a štvrtom ročníku v jazykovom variante učebných plánov) hodinová dotácia telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl sa

3

doteraz nezmenila. Nepochopiteľne, so zdôvodnením vysokou zaťaženosťou žiakov druhého stupňa základných škôl, sa počet hodín telesnej výchovy v piatom až deviatom ročníku znížil na 2 hodiny týždenne a v prípade stredných odborných učilíšť dokonca na 1 hodinu týždenne. Vyučovací predmet telesná výchova je pritom kompenzačným činiteľom zaťaženia vo výchovno-vzdelávacom procese.

Výchovno-vzdelávací proces telesnej výchovy je negatívne ovplyvnený najmä finančným zabezpečením školského systému. Vo všeobecnosti je postavenie a oceňovanie učiteľov telesnej výchovy, podobne ako všetkých učiteľov, nedostatočné, ale v ich prípade ide ešte aj o nedostatočné ohodnotenie aktivít, vykonávaných v mimovyučovacom čase pri príprave a účasti žiakov na školských športových súťažiach.

Postupne sa prejavuje znižovanie kvalifikovanosti a odbornosti vyučovania, pretože značná časť (až 70%) absolventov univerzitných fakúlt so zameraním na telesnú výchovu a šport odchádza mimo rezort školstva. Len v obmedzenom rozsahu sa zabezpečujú nepovinné formy vyučovania (nepovinné predmety – pohybová a športová príprava). Takmer vôbec sa nezabezpečuje špecializovaná starostlivosť o zdravotne oslabených žiakov. Školy, ak vôbec zabezpečujú kurzové formy vyučovania (plávanie, lyžovanie, turistika a pobyt v prírode), tak sa to deje v zložitých podmienkach.

Veľmi kritická situácia je v materiálno-technickom zabezpečení, najmä vo vybavení učebnými pomôckami, ale aj v oblasti prevádzky, rekonštrukcie, údržby a výstavby školských telovýchovných objektov a zariadení. Niektoré školy, najmä súkromné a cirkevné, sú dokonca bez športových objektov.

Na vysokých školách je v súčasnosti zabezpečovanie vyučovania telesnej výchovy v zodpovednosti rektorátov univerzít, dekanátov fakúlt a akademických senátov, podľa zákona o vysokých školách. Rozsah vyučovania v povinných aj voliteľných formách je na jednotlivých fakultách rôzny v závislosti od personálnych a materiálnych podmienok vysokých škôl, resp. závisí od rozhodnutí akademických senátov jednotlivých fakúlt. Kvalitu jednotlivých foriem vyučovania telesnej výchovy bude do značnej miery ovplyvňovať novozavádzaný kreditný systém štúdia. So značnými, najmä finančnými problémami zápasia aj vysokoškolské telovýchovné jednoty a kluby.

Aj keď po roku 1989 vstúpila do oblasti voľného času detí aj neštátna sféra – občianske a cirkevné združenia, nadácie a súkromný sektor – v skutočnosti zatiaľ ponúkané a využívané možnosti zmysluplného trávenia voľného času nedosahujú predchádzajúci rozsah a úroveň. Je to spôsobené hlavne ekonomickým oslabením a nízkymi štátnymi dotáciami do nevýrobných rezortov ako je školstvo. Prejavilo sa to aj znížením počtu profesionálnych pracovníkov na úseku výchovy v čase mimo vyučovania a vo voľnom čase detí.

Na Slovensku máme tradíciu a dobrých odborníkov na úseku práce s deťmi v ich voľnom čase, hlavne v oblasti záujmových činností, kde sa môžu uspokojovať záujmy a potreby detí, rozvíjať ich osobnosť a dotvárať dospievajúca mládež. Problémom v praxi je nedocenenie práce s deťmi v ich voľnom čase – výchovy v čase mimo vyučovania. A to aj napriek známej skutočnosti, že ak štát šetrí prostriedky na výchovu detí, musí oveľa viac investovať do represívnej sféry a prevýchovy.

Pravidelná záujmová športová činnos ť detí a mládeže vo vo ľnom čase

prebieha v záujmových útvaroch – krúžkoch, školských športových kluboch, školských strediskách záujmovej činnosti, školských športových strediskách, ale aj v

4

školských zariadeniach – centrách voľného času, školských kluboch a domovoch mládeže.

Do oblasti záujmovej činnosti patria aj rôzne formy organizovania telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti na školách. Základnou formou je nepovinný predmet pohybové a športové hry, ktorý sa však z nedostatku finančných prostriedkov v školstve prestal takmer vyučovať. Ďalšou formou sú školské športové súťaže, ktoré zabezpečuje Slovenská asociácia športu na školách v spolupráci s nižšími článkami štátnej správy.

Oblasť športu pre všetkých , a záujem o pravidelné športové a telovýchovné aktivity obyvateľstva, má od roku 1990 klesajúcu tendenciu najmä u dospelej populácie občanov. Je to spôsobené najmä postupným zvyšovaním cenovej dostupnosti telovýchovných a športových zariadení, ich nedostatok, ale často aj ich slabé vybavenie. Medzi ďalšie príčiny patrí príliš centralizovaná organizácia a financovanie športových podujatí bez podpory regionálnych projektov a základných článkov v telovýchovných jednotách a kluboch, v mestách a obciach. Pretrváva kampaňovitosť, organizovanie jednorazových podujatí, je malá ponuka zaujímavých a príťažlivých foriem pohybovej činnosti formou verejno-prospešných služieb pre zapájanie sa čo najväčšieho počtu detí, mládeže a dospelých do pravidelnej športovej činnosti. Mnohokrát sa táto oblasť celospoločensky podceňuje. Nie sú vytvorené podmienky na realizáciu športovej a telovýchovnej činnosti pre občanov so zdravotným postihnutím.

Občianske združenia uprednostňujú projekty na usporadúvanie športových podujatí pred projektmi na vytváranie materiálno-technických podmienok, najmä z hľadiska budovania nenáročných športových a telovýchovných objektov, ktoré by umožňovali každému jednotlivcovi zúčastňovať sa rekreačných aktivít bez veľkých finančných nákladov.

Napriek tomu, že najviac vyškolených odborníkov vo vzdelávacích zariadeniach v oblasti športu je trénerov, cvičiteľov a inštruktorov III. triedy (v roku 2000 tvorili 49% z celkového počtu vyškolených odborníkov), ktorí by v prevažnej miere mali pracovať v hnutí športu pre všetkých, nie sú títo dostatočne motivovaní zo strany štátu a občianskych združení, aby zostávali pracovať s mládežou vo voľnom čase. To sa potom prejavuje aj v malej ponuke konkrétnych projektov pre jednotlivé vekové, sociálne a zdravotné skupiny obyvateľov.

Systém starostlivosti o športovo-talentovanú mládež bol budovaný niekoľko desiatok rokov. Po roku 1990 politicko-ekonomické pomery v štáte mali za následok zmeny v oblasti športu. Tie vyplývali z nových sociálno-ekonomických pomerov, z organizácie telovýchovného hnutia na Slovensku a tiež zo zmien podmienok vo financovaní športu a škôl.

Okrem pozitívnych zmien tento proces logicky poznačil a negatívne ovplyvnil funkčnosť systému výberu a prípravy detí a mládeže na šport. Boli zrušené niektoré články systému – strediská vrcholového športu mládeže, tréningové strediská mládeže, upustilo sa od koordinovaného riadenia a od dovtedy bežných a nevyhnutných činností spojených s výberom detí a mládeže – evidencie, plánovania a vyhodnocovania športovej prípravy. To, čo vyspelé európske krajiny od nás prevzali, sa u nás postupne likvidovalo. Nové ekonomické pomery spôsobili, že športové zväzy a ich základné články – telovýchovné jednoty a kluby postupne redukovali svoje aktivity, čo sa prejavilo na znížení členskej základne.

5

V súčasnosti proces starostlivosti o športovo-talentovanú mládež prebieha v zložitých spoločensko-ekonomických podmienkach. Celospoločensky je badateľný pokles záujmu o športové aktivity medzi mládežou. Pre školy, kde je väčšina útvarov zriadených, nie je možné poskytnúť nevyhnutné podmienky na športovú prípravu. Školy nie sú schopné zabezpečiť zodpovedajúce materiálne vybavenie, prevádzku a modernizáciu vlastných športových objektov a ani adekvátne ohodnotenie práce učiteľa – trénera. Tým je ohrozená funkčnosť jedného zo základných článkov systému. Podobné platí i pre spolkovú sféru, ktorá zápasí s existenčnými problémami. Zaostáva podpora vede a výskumu v športe ako predpokladu aplikácie nových poznatkov do metodiky športovej prípravy mládeže. Negatívny dopad na športujúcu mládež má aj skutočnosť, že zmenou podmienok zdravotnej starostlivosti štátu sa neposkytuje možnosť dispenzárnych výkonov. To všetko môže mať za následok, že naši dnešní úspešní športoví reprezentanti nebudú mať nasledovníkov.

Od roku 1996 sa postupne darí činnosť útvarov športovo-talentovanej mládeže oživovať a dokonca vznikajú nové útvary – školské športové strediská, športové triedy, športové školy a centrá talentovanej mládeže pri športových kluboch (bývalé tréningové strediská mládeže). Podarilo sa, aj keď v menšom rozsahu, udržať systém školských športových súťaží, ktoré spolu s činnosťou školských športových stredísk vytvárajú potrebnú základňu pre výber detí a mládeže do dlhodobej špecializovanej športovej prípravy.

Dnes je sústredených vo vyše 1.400 evidovaných útvaroch pre pohybovo nadanú mládež 46.025 športovcov, čo predstavuje 12,1% z celkového počtu 379.339 registrovaných športovcov na Slovensku. Tento počet predstavuje šesť percent populácie navštevujúcej základné a stredné školy z celkového počtu 803.125 žiakov. Z 1.400 útvarov je 1.280 sústredených na školách. Tieto útvary plnia špecifické úlohy a sú súčasťou systému vrcholového športu. Početne je súčasná sieť útvarov, vzhľadom na populačný vývoj v spoločnosti opierajúci sa o demografické výskumy, postačujúca. Z hľadiska vnútornej štruktúry je sieť v regiónoch vybudovaná bez náväznosti, prepojenosti a v mnohých športových odvetviach i bez koordinovaného riadenia športovej prípravy. Z hľadiska kompletnosti uceleného systému výberu a prípravy talentovanej mládeže chýba dnes útvar, akýsi medzičlánok poskytujúci starostlivosť o juniorského športovca v období prechodu k seniorom.

Finančne sa na zabezpečení činnosti útvarov športovo-talentovanej mládeže podieľajú štátna správa ako zriaďovateľ, ministerstvo školstva, rezortné strediská prípravy športovej reprezentácie, mestá a obce, športové kluby a športové zväzy a rodičia. Ročné odhadované náklady na športovú prípravu predstavujú čiastku viac ako 280 mil. Sk. Z toho sú zo štátneho rozpočtu hradené náklady vo výške 185 mil. Sk ročne, čo predstavuje 65%-ný podiel všetkých nákladov súvisiacich so zabezpečením činnosti útvarov (bez nákladov na súťaže organizované športovými zväzmi).

Základným predpokladom úspešnej športovej reprezentácie je cielený,

dlhodobý systematický proces starostlivosti o výkonnostný a vrcholový šport , a športovú prípravu v konkrétnom športovom odvetví. Tento proces sa začína už v útlom veku odhalením talentu pre konkrétny šport a pokračuje vytváraním podmienok pre rast športovej výkonnosti. Súčasťou športovej prípravy sú aj športové súťaže. Čím je vyššia hodnota dosiahnutého výsledku, tým je spoločenský dosah športu a štátnej reprezentácie zvlášť významnejší. Špičkoví športoví reprezentanti sú stredobodom záujmu médií, sponzorov a sú vzorom pre mládež a sú šíriteľmi kultúry a vyspelosti štátu. V súčasnosti sa na vytváraní podmienok pre prípravu športovcov a

6

na zabezpečení účasti na súťažiach podieľajú hlavne športové zväzy a kluby, rezortné strediská prípravy športovej reprezentácie, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, Slovenská asociácia univerzitného športu a ďalšie.

Športové zväzy sú občianske združenia, ktoré sú zodpovedné za rozvoj daného športu, riadia domáce súťaže na všetkých úrovniach, zodpovedajú za prípravu a vystúpenie reprezentácie SR na medzinárodných športových podujatiach. Zastupujú dané športové odvetvie v medzinárodných organizáciách. Zodpovedajú ďalej za vypracovanie a realizáciu koncepcie rozvoja športu, vrátane práce so športovo-talentovanou mládežou. V spolupráci s rezortnými strediskami prípravy športovej reprezentácie zabezpečujú prípravu a účasť reprezentantov na medzinárodných súťažiach. Zodpovedajú za výchovu a vzdelávanie trénerov a rozhodcov, dodržiavanie medzinárodných pravidiel, noriem etiky športu a boja proti dopingu. Organizujú domáce súťaže a z poverenia medzinárodných federácií usporadúvajú významné medzinárodné podujatia v SR. Organizáciou súťaží poverujú aj športové kluby.

Iné športové a telovýchovné organizácie – Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, Slovenská asociácia univerzitného športu a Slovenská asociácia športu na školách plnia špecifické úlohy spojené s vytváraním podmienok a zabezpečením štátnej športovej reprezentácie, hlavne pri účasti na medzinárodných športových podujatiach. V systéme zabezpečenia štátnej športovej reprezentácie majú svoje špecifické postavenie. Osobitnú úlohu plní Antidopingový výbor SR, ktorý v súlade s Európskym dohovorom o boji proti dopingu vykonáva dopingovú kontrolu na území Slovenska.

Rezortné strediská prípravy športovej reprezentácie pripravujú športovcov vo vybraných športoch, ktoré sú zriadené pri rezortoch obrany, vnútra a školstva. Ich hlavnou úlohou je vytváranie materiálnych, finančných, zdravotných, personálnych a sociálnych podmienok pre kvalitnú prípravu reprezentantov v spolupráci so športovými zväzmi, klubmi a Slovenským olympijským výborom.

Športová príprava špičkových reprezentantov si vyžaduje i vytvorenie adekvátnych podmienok. Zaostávame vo viacerých oblastiach – v zdravotnom zabezpečení, vede, výskume, prenose poznatkov do praxe a materiálno-technickom vybavení. Schopní odborníci pracujú so zastaralým prístrojovým vybavením, sú umiestnení na pracoviskách, kde im nie sú schopní vytvoriť technické ani finančné podmienky. Naviac sú rozdelení na rôznych pracoviskách, ktoré pracujú nekoordinovane. Naopak ukazuje sa potreba koordinovať a riadiť ich z jedného centra. Vzhľadom na to, že športová reprezentácia je štátnym záujmom je potrebné realizovať jej centralizáciu v niektorých oblastiach.

Poznatky z financovania z krajín ekonomicky rozvinutejších ako je Slovensko potvrdzujú, že nebude možné zo štátnych zdrojov udržať podmienky a rozvíjať činnosť všetkých subjektov a športových odvetví, ktoré dnes na rôznej úrovni existujú. V mnohých krajinách je v dotačnej politike definovaný štátny záujem a hranice podpory (orientácia na vybrané športy, vylúčenie profesionálneho športu). Stav a vývoj populácie Slovenska ukazuje, že bude ťažšie zabezpečiť prísun mladých talentovaných športovcov s nevyhnutnými predpokladmi zvládať náročnosť dlhodobej športovej prípravy. Dosahované výsledky našich športovcov, hlavne v športoch olympijských, nám potvrdzujú, že účinnosť finančnej podpory a úspešnosť štátnej reprezentácie sa priamoúmerne zvyšuje adresnosťou vynaložených prostriedkov (určenie účelovosti a smerovania na konkrétneho športovca) a skvalitnením podmienok prípravy. To všetko nás núti zamýšľať sa nad efektívnejším a transparentnejším systémom financovania v budúcnosti. Súčasná

7

výška finančných prostriedkov určených na zabezpečenie úloh spojených so štátnou reprezentáciou je nedostatočná. Niekoľko rokov nedochádza k zvyšovaniu, ba naopak, čiastka sa znižuje. Činnosť reprezentácie je pritom spojená vo veľkej miere s účasťou na podujatiach v zahraničí, kde aj značná časť prípravy prebieha.

Vzhľadom na to, že materiál „Analýza a návrh systému financovania športu“, ktorý prerokovala vláda SR vo februári 2001 podrobne analyzoval vývoj i súčasný stav v oblasti financovania športu na Slovensku, v tejto časti zdôrazňujeme len vybrané skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom určujú rámec súčasnej nepriaznivej situácie vo finančnom zabezpečení športu v SR.

V prvom rade treba zdôrazniť, že hlavným zdrojom financovania športu v ČSSR, ČSFR i SR boli, sú a mali by byť zdroje získané z výťažkov lotérií a iných podobných hier.

Zásadná zmena rokmi overeného systému financovania z lotérií pripravila šport na Slovensku len v období rokov 1993 – 1996 o cca 600 mil. Sk.

Druhým veľmi výrazným zdrojom financovania športu boli, sú a mali by byť dotácie zo štátneho rozpočtu. Desať rokov zaužívaná prax rozpočtovania založená na princípe očakávaná skutočnosť bežného roka mínus určité percento, rovná sa rozpočet na nasledujúci rok, mala veľmi nepriaznivý dopad na financovanie športu v roku 1993 po rozdelení ČSFR, kedy sa pri uvedenej metodike nezohľadnila skutočnosť, že šport bol financovaný z republikového i federálneho rozpočtu. Jednou metodickou chybou – nepremietnutím výdavkov federálneho rozpočtu prišiel šport v SR len v roku 1993 o takmer 300 mil. Sk a tým, že sa vo východiskovom roku vytvorila zlá základňa k dnešnému dňu tento rozpočtový prepad narástol na sumu presahujúcu 1,0 mld. Sk.

Keď k tomu prirátame zatiaľ nie optimálnu legislatívu, slabú výkonnosť ekonomiky, nezáujem privatizérov štátnych podnikov podporovať športové aktivity, pokles reálnej kúpyschopnosti obyvateľstva, ako aj ďalšie skutočnosti, je zložité formulovať nové princípy a nový model financovania športu na Slovensku.

Pre všetky oblasti spoločnosti vymedzuje základný smer celkového pohybu legislatívno-právne prostredie . V minulom období sa postupne utvárala kvalitatívne nová legislatívna sústava, ktorá sa prirodzene týka telesnej výchovy a športu. V politickej oblasti išlo hlavne o prechod k parlamentnej pluralitnej demokracii, garantovaniu ľudských a občianskych práv a slobôd. V oblasti telesnej výchovy a športu sa dotýka priamo aj sprostredkovane. Bola zrušená jednotná centralistická telovýchovná organizácia a administratívne spôsoby riadenia, organizácia športového hnutia by sa mala vytvárať dobrovoľne zdola, na základe skutočných záujmov a potrieb, v súlade so zákonom o združovaní občanov ako aj ďalšími zákonmi. Organizačný subsystém telovýchovy a športu vstupuje do demokratických väzieb a širších súvislostí v rámci pluralitného politického systému. To sa týka mechanizmov a spôsobov riadenia v rámci samotnej športovej sféry, ako aj jej väzieb a spôsobov riadenia zo strany štátnej správy, či už na úrovni ústredných štátnych orgánov alebo miestnych a regionálnych orgánov štátnej správy a samosprávy.

Systém telovýchovy a športu, ako súčasť spoločnosti, sa nachádza v prechodnom období, kedy boli zrušené staré organizačné formy a nová organizačná štruktúra, právne a ekonomické podmienky sú v procese utvárania. Bol prijatý celý rad legislatívnych opatrení, ktoré vytvárajú kvalitatívne iné podmienky pre činnosť športových a telovýchovných organizácií. Medzi najdôležitejšie patria zákony

8

vymedzujúce výkon štátnej správy, zákony otvárajúce priestor pre podnikateľské aktivity a zákony garantujúce pluralitu spoločensko-politického života.

Legislatívne opatrenia, ako aj celková koncepcia telesnej výchovy a športu, boli motivované snahou dôsledne prekonať centralistické a administratívne metódy riadenia, vytvoriť taký pružný model, ktorý by utváral možnosti pre športové aktivity pre všetkých občanov, ako aj hladký priebeh športových súťaží, vrátane najvyšších, a prípravy štátnej športovej reprezentácie.

V oblasti zabezpečovania, koordinácie a realizácie vedecko-výskumnej činnosti a zdravotnej starostlivosti v športe ďaleko zaostávame za krajinami vyspelej Európy a sveta. Oblasť vedy a výskumu je v súčasnosti koncentrovaná najmä na vysokých školách so zameraním na telesnú výchovu a šport, kde je vo všeobecnosti nedostatočné prepojenie a spolupráca so spolkovou sférou pri realizácii úloh vyplývajúcich zo športovej praxe. Do finančnej podpory grantových agentúr je z finančných dôvodov zaraďovaných len veľmi málo vedecko-výskumných projektov v oblasti športu. Pracoviská, kde by mohol byť realizovaný najmä aplikovaný vedecký výskum a zdravotné zabezpečenie – Ústav vied o športe, Klinika telovýchovného lekárstva a Ústav telovýchovného lekárstva, zápasia najmä s finančnými, personálnymi a materiálnymi problémami.

Odbor telovýchovného lekárstva nie je zaradený v Liečebnom poriadku, z čoho vznikli veľké problémy v zdravotnej starostlivosti o účastníkov telovýchovných a športových aktivít. Ide predovšetkým o preplácanie lekárskych výkonov spojených s telesnou výchovou a športovou činnosťou. Pritom absencia tejto starostlivosti predovšetkým u športujúcich detí a mládeže môže mať negatívne následky na ich zdravý vývoj.

Problém nie je v nedostatku schopných ľudí, ale chýba zodpovedajúce finančné a s tým spojené technické a inštitucionálne zabezpečenie. Väčšina zariadení nezodpovedá súčasným potrebám a trendom a odborní pracovníci sú umiestnení na pracoviskách, kde im nie sú schopní vytvoriť technické ani finančné podmienky, ktoré si dnešná športová medicína, veda a výskum vyžadujú. Naviac sú rozdelení na rôznych pracoviskách, ktoré pracujú nekoordinovane a problémy riešia separátne. Chýba tiež systémové riešenie prenosu vedeckých poznatkov do praxe a ich konkrétna aplikácia do športovej prípravy.

Ak máme zachytiť svetové trendy, nie je možné trieštiť sily riešením problémov na jednotlivých, navzájom nezávislých a zastaralých pracoviskách, ale úlohy v týchto oblastiach je nevyhnutné koordinovať a riadiť z jedného centra.

V oblasti informa čného systému v športe nie je v súčasnosti zabezpečená koordinácia tejto činnosti medzi štátnou správou a občianskymi združeniami, čo je spôsobené najmä rôznorodosťou telovýchovného a športového hnutia, ako aj veľkým počtom občianskych združení.

Súčasný stav zabezpečovania informácií v oblasti telesnej výchovy a športu je nevyhovujúci z hľadiska informovanosti pracovníkov ústredných orgánov, komplexnosti a aktuálnosti informácií a zákonnosti ich získavania. Informácie sa získavajú pracným, administratívnym spôsobom, formou dotazníkov s množstvom nekompletných a často neodborne vyžadovaných a predkladaných údajov, spravidla v rozpore s platnou legislatívou o štátnej štatistike. Rezortný informačný systém Ministerstva školstva SR len okrajovo rieši oblasť telesnej výchovy a športu.

9

V súčasnom období Ministerstvo školstva buduje Informačný systém športu, ktorého cieľom bude zabezpečiť komplexný monitoring všetkých oblastí, športu v pôsobnosti všetkých inštitúcií, organizácií a občianskych združení.

Po roku 1989 prišlo k významným zmenám aj v materiálno-technickej oblasti športu . Dochádza k prevodom majetku, ktorého časť bola reštituovaná, veľká časť prešla do majetku telovýchovných jednôt, klubov, príp. iných športových organizácií a časť do majetku obcí, najmä objekty budované v akcii „Z“.

Postupne niektoré objekty prestali slúžiť telovýchovným a športovým účelom, resp. boli privatizované. Treba konštatovať, že v súčasnosti je situácia málo prehľadná, nie je vykonávaná komplexná pasportizácia športových objektov a ohodnocovanie ich stavu. V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov aj zmenou vlastníckych vzťahov sa nedostatočná pozornosť venuje prevádzke, údržbe a modernizácii objektov. Nové športové objekty sa budujú len v minimálnej miere, ktorá nezohľadňuje skutočné potreby športového hnutia.

Podľa rámcového zhodnotenia stavu súčasného športového vybavenia možno konštatovať, že prakticky za obdobie minulých 10 rokov sa v prospech skvalitnenia prevádzky, urbanisticko-architektonického a športovo-technického stavu športovísk v SR urobilo veľmi málo. Nevytvoril sa potrebný dlhodobý koncepčný prístup zabezpečenia investičnej prípravy športových zámerov, ktoré by boli orientované na progresívne riešenie podmienok pre tréningový a súťažný proces výkonnostného a vrcholového športu, pre oblasť štátnej športovej reprezentácie, športu pre všetkých a školskej a záujmovej telesnej výchovy.

Porovnateľné kritéria medzinárodnej kvality vývojovo spĺňa už len veľmi málo existujúcich športových zariadení v SR. Obnovované boli väčšinou len športové vybavenie vrcholového športu tesne pred konaním medzinárodných podujatí, projektovo a finančne často improvizovane, pod značným časovým tlakom nutnosti rýchlej realizácie, nekomplexne a na úkor dlhodobej kvality.

Podobne kritická je aj charakteristika súčasnej nedostatočnej úrovne a rozsahu ponuky bežného športového vybavenia škôl a pre obyvateľov v sídelnej štruktúre miest a obcí. Tento stav sa prirodzene premieta do celkového zdravotného stavu obyvateľstva.

Uvedený veľký prepad kvality a ponuky nového športového vybavenia oproti iným štátom západnej Európy a vyspelého sveta je veľmi citeľný a pre všetkých zodpovedných musí byť alarmujúcim podnetom na prijatie rýchlych a systémových opatrení v tejto oblasti.

Oblasť medzinárodnej spolupráce v športe je od začiatku 90-tych rokov na

Slovensku poznačená snahou o zintenzívnenie presadenia svojej pozície a medzinárodnej prestíže v rámci federatívneho štátu. Po vzájomných dohodách s českým ministerstvom zodpovedným za šport došlo začiatkom 90-tych rokov k prerozdeleniu a určeniu osôb, formy a spôsobu zastupovania Československa v najvýznamnejších vládnych a niektorých mimovládnych športových organizácií. Zároveň sa na Slovensku uskutočnili niektoré medzinárodné podujatia, ktoré zvýšili kredibilitu a postavenie Slovenska. Počas tohoto obdobia došlo k nadviazaniu množstva pracovných kontaktov, ktoré boli následne využité po vytvorení samostatnej Slovenskej republiky a pri tvorbe priorít jej zahraničnej politiky v oblasti telesnej výchovy a športu.

Od roku 1993 bolo, okrem množstva iných úloh, nevyhnutné v oblasti medzinárodnej športovej činnosti zabezpečiť etablovanie Slovenska do

10

medzinárodných štruktúr a vytvoriť podmienky pre jeho dôstojné zastúpenie. Na základe vtedy uskutočnenej analýzy medzi športovými federáciami a združeniami na Slovensku bolo zistené, že zastúpenie slovenských reprezentantov v medzinárodných športových orgánoch – medzinárodné federácie, organizácie a inštitúcie – je minimálne a až na ojedinelé prípady naši zástupcovia pôsobia v rámci medzinárodných štruktúr len v jej nižších článkoch (nie tzv. exekutívna úroveň), resp. nie sú vôbec etablovaní. To následne viedlo k nemožnosti rozvíjať stykovú činnosť v príslušnej medzinárodnej štruktúre v prospech Slovenska (typický príklad je zaradenie slovenského hokeja do C skupiny MS), ako aj nízky príliv informácií, skúsenosti a poznatkov pre trénerov a funkcionárov, nedostatočné ponuky na organizovanie finančne zaujímavých podujatí u nás, prípadný príjem z medzinárodných finančných podporných zdrojov a iné.

Na vládnej úrovni bolo zámerom MŠ SR vytvoriť rámec na medzinárodnú spoluprácu. Došlo k etablovaniu a prehĺbeniu dvojstranných zmluvných vzťahov s partnermi v zahraničí. Pri jej vytváraní sa využívali viaceré formy na rezortnej úrovni MŠ SR – dohody, memorandá, protokoly o spolupráci – a na úrovni Ministerstva zahraničných vecí SR resp. Ministerstva kultúry SR tzv. kultúrne dohody a vykonávacie plány k nim. V oblasti mnohostrannej spolupráce boli ratifikované najvýznamnejšie dokumenty Rady Európy (Európska charta o športe, Antidopingový dohovor, Dohovor o násilnostiach divákov na športoviskách). V oblasti spolkovej sféry z dôvodu problémov počas transformačného obdobia, vrátane jej roztrieštenosti, nebol v tejto oblasti dosiahnutý žiaden pozitívny posun.

Napriek mnohým skutočnostiam, ktoré pozitívne napomohli pri reprezentovaní SR v zahraničí, súčasný stav potvrdzuje domnienku, že dosiahnuté výsledky nezodpovedajú očakávaniam a súčasný stav je v niektorých aspektoch horší ako v predchádzajúcich rokoch. Napríklad podľa tohtoročného prieskumu z 82 sledovaných slovenských športových subjektov má v medzinárodných štruktúrach na exekutívnych úrovniach zastúpenie len 22 subjektov (9 európska a 13 svetová úroveň), pričom z 25 prioritných slovenských športov je to len 5 subjektov (4 európska a 1 svetová úroveň). Z 13 platných medzinárodných zmlúv o spolupráci v oblasti športu na vládnej a/alebo rezortnej úrovni sú z nedostatku finančných zdrojov MŠ SR, využívané len 2.

Mnohé skutočnosti ovplyvnili súčasný stav a negatívne prispeli pri presadzovaní stanovených cieľov. Medzi najvýznamnejšie negatívne aspekty patrí nedostatok finančných zdrojov v rozpočte MŠ SR a jednotlivých športových subjektov, neexistujúci strešný subjekt športovej sféry so zodpovednosťou aj za túto oblasť, duplicitné a neefektívne zabezpečovanie medzinárodných aktivít jednotlivými organizáciami, nedostatočný záujem na mimovládnej ale aj vládnej úrovni o túto oblasť, nekoordinovaný prístup a vo väčšine prípadov nedostatočné vedomosti u vyšších funkcionárov aj v spolkovej sfére o činnosti medzinárodných subjektov v spojení s neznalosťou niektorého zo svetových jazykov.

Základný legislatívny rámec organizácie a riadenia v oblasti štátnej starostlivosti o TV a šport , vymedzuje zákon NR SR č. 288/1997 Z. z. o športe a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Tento zákon vymedzil kompetenčné vzťahy medzi štátnou správou a spolkovou telovýchovnou sférou na centrálnej aj regionálnej úrovni. Boli prekonané spôsoby ich väzieb, s ktorými sme sa stretávali v našej telovýchove aj v minulosti. Najvyšším ústredným orgánom štátnej správy je Ministerstvo školstva, ktoré koordinuje činnosť ďalších zainteresovaných rezortov (Ministerstva vnútra a

11

Ministerstva obrany), orgánov a organizácií. Vo svojej činnosti ponecháva priestor pre tvorivosť a samostatnosť záujmovým organizáciám, športovým občianskym združeniam, ale nezbavuje sa zodpovednosti za túto dôležitú oblasť spoločenského života. Transformačný proces v oblasti štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport v nadväznosti na spolkovú sféru sa začal realizovať uplatňovaním zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa tohto zákona Ministerstvo školstva plní úlohy vyplývajúce z funkcie ústredného orgánu štátnej správy aj v oblastiach súvisiacich s komplexným systémovým riešením otázok rozvoja a vytvárania podmienok pre telesnú výchovu a šport mládeže a dospelých. V zmysle tohto zákona na výkon štátnej správy v oblasti telesnej výchovy a športu je vytvorený na Ministerstve školstva samostatný útvar štátnej starostlivosti o mládež a šport – Sekcia športu, detí a mládeže.

Aj napriek spomínaným legislatívnym normám k zabezpečovaniu transformačného procesu stále ostáva otvorený problém funkčnej koordinácie Ministerstva školstva voči ostatným ústredným a miestnym orgánom štátnej správy, orgánom samosprávy a hlavne voči občianskym združeniam, ktoré majú právnu subjektivitu.

Uvedené problémy nedostatočnej koordinácie neumožňujú Ministerstvu školstva komplexne riešiť aj také oblasti telesnej výchovy a športu, ktoré majú priamu náväznosť na efektívnosť riadenia. Ide hlavne o oblasť aplikovaného športového výskumu, budovania informačného systému, zdravotného zabezpečenia športovcov, koordináciu vzdelávania odborných dobrovoľných i profesionálnych pracovníkov, metodickú, edičnú, štatistickú činnosť a ďalšie. Tieto skutočnosti neumožňujú plne rozvinúť do aplikačnej roviny viaceré skúsenosti získané z vyspelých európskych krajín, kde v oblasti riadenia telesnej výchovy a športu prevládajú integračné tendencie (Belgicko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Portugalsko, Turecko, Holandsko, Dánsko, Maďarsko, Nemecko, a iné).

Možno konštatovať, že je nedoriešená inštitucionálna výstavba riadiaceho systému telesnej výchovy a športu a decentralizácia riadiacej práce nemá funkčné rozmery. Problémy sa prejavujú aj na nižších článkoch riadenia, nie je doriešený systém dotácií pre regionálnu štátnu správu, a tým aj ich funkčnosť v oblasti riadenia a koordinácie v regióne. Zriadenie samostatného štátneho orgánu pre oblasť telesnej výchovy a športu s vlastnou rozpočtovou kapitolou by mohlo uvedené problémy a nedostatky efektívne riešiť. Nasvedčujú tomu aj skúsenosti zo zahraničia, kde oblasť telesnej výchovy a športu zastrešujú samostatné úrady alebo ministerstvá.

V oblasti organizácie a riadenia na úrovni miestnej štátnej s právy a samosprávy sa prejavujú nedostatky najmä v tom, že nie je dopracovaná deľba a súčinnosť týchto orgánov v rovine vertikálnej ako aj vzťah miestnej štátnej správy k samospráve, či k spolkovej telovýchovnej sfére. Nie sú vytvorené dostatočné finančné podmienky na riešenie otázok rozvoja telesnej výchovy a športu na úrovni regiónov, okresov, miest a obcí. Chýba koordinácia a informovanosť ako medzi vyššími a nižšími článkami štátnej správy, tak aj medzi štátnou správou, samosprávou a spolkovou sférou. Napriek tomu, že štátna správa má vymedzené kompetencie zákonom o telesnej kultúre, v praxi nie sú dostatočne realizované. Plnenie funkcií samosprávnych orgánov v zmysle zákona o obecnom zriadení, ktorý im určuje ich zodpovednosť za výstavbu, údržbu a správu športových zariadení, vrátane komplexných podmienok pre zdravý spôsob života, telesnú výchovu a šport, je poznačené najmä nedostatkom finančných prostriedkov v rozpočtoch miest a obcí z hľadiska nízkeho podielu na tzv. podielových daniach. Podstatnú zmenu v tejto

12

oblasti očakávame po prijatí legislatívnych úprav transformácie verejnej správy a vytvorením vyšších územných samosprávnych celkov, ktoré budú vystupovať ako partner príslušných orgánov štátnej správy.

Po roku 1990 sa dosiahli významné zmeny v telovýchovných a športových občianskych združeniach. Celoslovenské zväzy a základné organizácie získali právnu subjektivitu, začali slobodne rozhodovať o svojej existencii, prevzali zodpovednosť za ďalší rozvoj. Nevytvorili sa však podmienky na to, aby mohli v plnom rozsahu plniť svoje poslanie. Nedokázali sa prispôsobiť zmeneným spoločenským a ekonomickým podmienkam, preto proces transformácie v športe stále pokračuje.

Dobrovoľná činnosť v športe má na našom území vyše 100 ročnú tradíciu, nesmierny spoločenský význam a významné postavenie v systéme telesnej výchovy a športu Slovenskej republiky. V súčasnosti je na Slovensku činných (registrovaných Ministerstvom vnútra SR) cca 7 000 športových klubov, telovýchovných jednôt a základných organizačných zložiek, ktoré vznikli na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. V nich je pravidelne činných približne 600 000 občanov a veľká väčšina z nich vykonáva svoje aktivity dobrovoľne, bez nárokov na finančnú úhradu. Telovýchovné a športové hnutie je tak určite najväčším a najaktívnejším občianskym hnutím v Slovenskej republike, ktoré pozostáva zo 115-tich športových a telovýchovných organizácií na národnej úrovni.

13

II. Národný program rozvoja športu – hlavné úlohy a opatrenia

Národný program rozvoja športu je zameraný na riešenie nasledovných oblastí: - školská telesná výchova, - šport pre všetkých, - výkonnostný šport, vrcholový šport a štátna športová reprezentácia, - športovo-talentovaná mládež, - ekonomika, financovanie a legislatíva, - materiálno-technické zabezpečenie, - ďalšie prierezové oblasti športu.

1. Školská telesná výchova

Cieľom školskej telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu je zabezpečiť harmonický a zdravý vývin detí a mládeže.

Zdravie, odolnosť a zdatnosť človeka je jednou z priorít každej spoločnosti.

Zdravotný stav populácie súvisí s mnohými faktormi, medzi ktoré patrí aj životný štýl ľudí a jeho dôležitá zložka – pohybová aktivita. Kľúčovým obdobím na získanie dobrej východiskovej úrovne telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti je školský vek a školská telesná výchova.

Školská telesná výchova je vzhľadom na jej odborné vedenie, pravidelnosť, sústavnosť i vzhľadom na jej všeobecné zavedenie formou povinných hodín v rozsahu 2 – 3 hodiny týždenne, najúčinnejšou formou pohybovej činnosti. Pri vytváraní pohybového režimu detí a mládeže a pri získavaní vzťahu k pravidelnej pohybovej činnosti plní nezastupiteľnú funkciu. Je základnou a najúčinnejšou formou výchovného pôsobenia na celú populáciu detí a mládeže.

Na základe analýzy súčasného stavu vyučovania povinnej telesnej výchovy a v súlade s pripravovanou koncepciou rozvoja výchovy a vzdelávania, vrátane koncepcie vysokoškolského vzdelávania bude potrebné sústrediť pozornosť štátu, ale aj regionálnej štátnej správy a postupne po presune kompetencií aj vyšších samosprávnych celkov a obcí a miest na tieto hlavné úlohy: a) Vyučovací predmet telesnú výchovu považovať za integrálnu súčasť

vzdelávania, výchovy a zabezpečovania harmonického a zdravého vývinu detí a mládeže, vrátane zdravotne oslabených.

b) Vytvárať personálne a materiálne podmienky vyučovania telesnej výchovy tak, aby bolo možné plniť stanovené štandardy a učebné plány a osnovy v rozsahu dvoch, až troch hodín povinnej telesnej výchovy týždenne a v rozsahu jednej, až dvoch hodín záujmovej, nepovinnej telesnej výchovy. Postupne vytvárať podmienky aj pre organizovanie kurzových foriem vyučovania, najmä lyžovania, plávania a pobytu v prírode. Pripraviť efektívny systém školských športových súťaží.

c) Realizovať systém ďalšieho vzdelávania učiteľov a vytvárať podmienky na zlepšenie ich postavenia, morálneho i finančného ohodnotenia s cieľom stabilizovať kvalifikovanosť a odbornosť vyučovania telesnej výchovy na školách a skvalitnenia záujmovej telovýchovnej činnosti.

d) Na vysokých školách pripraviť efektívny systém vysokoškolských súťaží, zlepšiť spoluprácu katedier telesnej výchovy s vysokoškolskými telovýchovnými

14

jednotami a klubmi (VŠTJaK) a motivovať členov VŠTJaK zavedením efektívnych kritérií udeľovania výkonnostných príspevkov alebo športových štipendií.

K naplneniu uvedených hlavných úloh bude potrebné prijať tieto konkrétne

opatrenia:

1. V súlade s novým školským zákonom vypracovať všeobecne-záväzné právne predpisy o organizácii kurzových foriem vyučovania telesnej výchovy (lyžiarsky a plavecký výcvik, ochrana človeka a prírody), o zaraďovaní zdravotne oslabených žiakov a žiakov so zdravotným postihnutím do vyučovacieho procesu telesnej výchovy a o zriaďovaní a zabezpečení útvarov športovo-talentovanej mládeže vrátane žiakov so zdravotným postihnutím v špeciálnych školách (školské športové strediská, športové triedy a športové školy).

Z: MŠ SR T: 2002

2. Zamedziť znižovaniu počtu hodín telesnej výchovy na školách a hľadať možnosti zvýšenia dotácie na 3 hodiny týždenne, najmä na II. stupni základných škôl.

Z: MŠ SR T: 2002 a priebežne

3. V súlade s pripravovanými dlhodobými koncepciami vo výchovno-vzdelávacom systéme na základných, stredných a vysokých školách v SR, prispôsobiť súčasným potrebám prípravu učiteľov telesnej výchovy, trénerov a cvičiteľov s cieľom zvyšovania kvalifikovanosti a odbornosti vyučovania.

Z: MŠ SR T: priebežne

4. Vytvoriť efektívny systém kontroly vyučovacieho procesu telesnej výchovy riadiacimi orgánmi škôl, regionálnou i štátnou školskou inšpekciou s cieľom zvýšenia úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu telesnej výchovy.

Z: MŠ SR, ŠŠI T: priebežne

5. Dobudovať systém školských športových súťaží na základných, stredných a vysokých školách v koordinácii s príslušnými športovými zväzmi a zabezpečiť jeho realizáciu s cieľom zapájania aj menej talentovaných, zdravotne oslabených žiakov a žiakov so zdravotným postihnutím do tohto systému.

Z: MŠ SR, SAŠŠ, SAUŠ T: 2002 a priebežne

6. V zmysle vykonanej pasportizácie školských telovýchovných objektov a zariadení postupne zabezpečiť ich údržbu, rekonštrukciu, dostavbu a prevádzku v súlade s projektom rozvoja materiálno-technického zabezpečenia športu, vrátane vytvárania podmienok bezbariérového prístupu pre žiakov s obmedzenou schopnosťou pohybu v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z.

Z: MŠ SR, KÚ, samospráva T: priebežne

7. Skvalitniť systém metodického riadenia telesnej výchovy a tvorby pedagogických dokumentov prostredníctvom Ministerstva školstva SR, Štátneho pedagogického ústavu a metodických centier v SR. Z: MŠ SR

T: 2001

15

8. Vytvoriť legislatívne podmienky pre zabezpečenie pedagogickej praxe študentov na cvičných a fakultných školách, a vytvoriť tak efektívne podmienky na špecializovanú prípravu učiteľov TV.

Z: MŠ SR T: 2003

16

2. Šport pre všetkých

Cieľom športu pre všetkých je rozvoj tých foriem telesnej výchovy a športu, ktoré svojimi prostriedkami prispievajú k regenerácií telesných a duševných síl človeka, k upevneniu jeho zdravia a k zvyšovaniu jeho telesnej zdatnosti.

Šport pre všetkých sa stal významnou zložkou aktivít voľného času, ktoré

využívajú osoby jednak individuálne (spontánne alebo systematicky) a jednak kolektívne, najmä v telovýchovných organizáciách, športových kluboch, na školách, v armáde, na pracoviskách, v rekreačných zariadeniach a inde. Pri tejto činnosti nie je dôležité dosahovať maximálny výkon. Dôležitý je jeho pozitívny vplyv na telesnú zdatnosť, zdravie, fyzickú a psychickú relaxáciu a znovu nadobudnutie síl človeka. Z prostriedkov telesnej výchovy a športu využíva rôzne formy gymnastiky, fitnes, aerobik, kalanetiku, beh, beh na lyžiach, plávanie, rôzne formy turistiky, cyklistiku, chôdzu, pohybové a športové hry, netradičné formy športov.

Výskumy potvrdzujú, že šport pre všetkých je prostriedkom účinného vplyvu v zmysle prevencie pred negatívnymi vplyvmi súčasného i budúceho života. V súčasnosti sa však konštatuje, že spoločnosť (kompetentné orgány a inštitúcie) ale často i občianske športové združenia túto skutočnosť nedoceňujú.

Špecifickou súčasťou športu pre všetkých je záujmová telesná výchova detí a dospievajúcej mládeže. Je to čas na oddych, regeneráciu fyzických a psychických síl a uvoľnenie po námahe z učenia. Transformačný proces prebiehajúci v celej spoločnosti sa dotýka aj celej oblasti voľného času detí, najmä v dostupných možnostiach a vytváraných podmienkach pre jeho zmysluplné využívanie. Nedostatok finančných prostriedkov, najmä v školstve, v praxi znamená obmedzovanie hlavne pravidelnej záujmovej činnosti v oblasti športu.

Záujmová telesná výchova na školách je však aj súčasťou telovýchovných aktivít, ktoré organizuje škola aj v spolupráci s občianskymi združeniami (SAŠŠ, AŠPV, Sokol, Orol, ZTŠČ SR a iné) s cieľom komplexne plniť ciele telesnej výchovy, pre ktoré sa dobrovoľne žiaci rozhodujú podľa svojich športových záujmov a pohybových predpokladov v súlade s podmienkami na škole. Cieľom záujmovej telesnej výchovy je zabezpečiť optimálny rozsah pohybovej činnosti žiakov v rôznom vekovom období, bohatý obsah vhodne doplňujúci povinnú telesnú výchovu, pestrosť výchovno-vzdelávacích foriem a prostriedkov.

Obsah, metódy a prostriedky záujmovej telesnej výchovy, len rámcovo určené osnovami telesnej výchovy, sú výberové, závisia od určených cieľov, druhu telovýchovného procesu a od podmienok na škole. Výkonnostná a motivačná homogénnosť skupín dovoľuje telovýchovným pedagógom uplatniť širokú paletu metód a prostriedkov rekreačnej telesnej výchovy i športového tréningu, z ktorých sú vyzdvihované hlavne metódy súťaženia, rozvoja aktivity, samostatnosti a tvorivosti.

Vhodnou formou záujmovej činnosti sú školské športové súťaže, ktoré nebyť vzniku občianskeho združenia Slovenskej asociácie športu na školách (SAŠŠ), by sa zrejme nepodarilo udržať na takej úrovni, ako momentálne sú. Pozitívom v tejto oblasti je MŠ SR v spolupráci so SAŠŠ a štátnou správou (KÚ a OÚ) vyhlasovaný celoštátny postupový systém školských športových súťaží v 15-tich druhoch športov v kategóriách žiakov základných škôl a študentov stredných škôl.

Napriek konštatovaným skutočnostiam nemôžeme byť spokojní so stavom, ktorý je v oblasti športu pre všetkých, voľného času detí a mládeže a záujmovej telesnej výchovy v Slovenskej republike.

17

Preto hlavným cieľom programu rozvoja športu pre všetkých v budúcom desaťročí má byť vytvorenie takých inštitucionálnych, sociálnych a materiálnych podmienok, ktoré by umožňovali každému jednotlivcovi zúčastňovať sa rekreačných aktivít bez veľkých finančných nárokov.

K dosiahnutiu tohto cieľa bude potrebné najmä:

a) Starostlivosť o šport pre všetkých chápať nadrezortne, ako úlohu, ktorá sa musí

riešiť na všetkých úrovniach štátnej správy, samosprávnych regionálnych orgánov i samosprávnych orgánov obcí a miest, občianskych združení, prostriedkov masovej komunikácie, cestovného ruchu, podnikovej sféry, odborových organizácií, škôl a školských zariadení, zdravotných poisťovní.

b) Pôsobiť na zmenu hodnotovej orientácie občanov najmä z hľadiska zdôvodňovania zdravého spôsobu života (Národný program podpory zdravia), rozvojom zdravotného poistenia, mediálnou podporou zdravého životného štýlu, prostredníctvom školskej výchovy pripravovať deti a mládež k zdravému spôsobu života, nielen v hodinách TV a v jej záujmových formách, ale i v rámci medzipredmetových vzťahov, prostredníctvom žiakov ovplyvňovať i hodnotovú orientáciu rodičov.

c) Zvýšiť počty kvalifikovaných odborníkov, trénerov, cvičiteľov, učiteľov v telovýchovnom, turistickom a športovom procese, zvýšiť aj ich spoločenské a finančné ocenenie, finančne podporiť projekty občianskych združení na oblasť vzdelávania dobrovoľných pracovníkov.

d) Postupne realizovať na základe subsidiarity decentralizáciu – prenos značnej časti riadiacich, rozhodovacích kompetencií vrátane finančného zabezpečenia, z celoštátnych spolkových orgánov a organizácií na úroveň regionálnych orgánov štátnej správy a samosprávy i na obce a mestá a zvýšiť tak podporu subjektov zabezpečujúcich telovýchovnú a športovú činnosť na miestnej a regionálnej úrovni.

e) Činnosť v oblasti športu pre všetkých považovať za verejnoprospešnú činnosť občianskych združení i ostatných subjektov (neziskových organizácií), túto skutočnosť implemetovať aj do zákona o telesnej kultúre pri jeho novelizácii.

f) Financovanie športu pre všetkých prioritne zamerať na vytváranie podmienok – rozvoj a rozširovanie materiálno-technickej základne, budovanie a prevádzkovanie športových objektov a zariadení, nenáročných ihrísk, cyklistických, bežeckých, lyžiarskych, turistických a vodáckych trás, vytvoriť legislatívne podmienky pre obce a mestá pre výstavbu telovýchovných a športových objektov. Postupne zvyšovať štátne dotácie na výstavbu, dostavbu a rekonštrukciu a prevádzku najmä školských telocviční a športových objektov. Vytvoriť legislatívne podmienky prenájmu týchto zariadení s možnosťou ponechania finančných prostriedkov z prenájmu objektov školám, na úhradu ich údržby, prevádzky, rekonštrukcie a podpory dobrovoľnej TV na školách.

g) V rámci pripravovanej transformácie verejnej správy postupne vytvárať podmienky na koordináciu regionálnych občianskych združení v zabezpečovaní športu pre všetkých, iniciovať zriaďovanie športových komisií v pôsobnosti vyšších samosprávnych celkov.

18

Opatrenia k podpore rozvoja športu pre všetkých:

1. Od roku 2002 postupne zvyšovať percentuálny podiel finančných dotácií z disponibilných prostriedkov štátneho rozpočtu i rozpočtu samosprávnych celkov.

Z: MŠ SR T: priebežne do roku 2010

2. V ďalších rokoch prioritne dotovať projekty na vytváranie podmienok formou materiálno-technického zabezpečenia telovýchovných a športových zariadení, nenáročných ihrísk, turistických chodníkov, cyklotrás, najmä na údržbu a prevádzku športových zariadení a na projekty vzdelávania dobrovoľných pracovníkov v športe pre všetkých – cvičiteľov, inštruktorov, učiteľov, trénerov a podobne. Z: MŠ SR, KÚ, samospráva

T: rok 2002 a priebežne 3. Upraviť legislatívu prenájmu školských, obecných a športových zariadení vo

vlastníctve občianskych združení tak, aby finančné prostriedky za prenájom boli využité na údržbu, opravy, nákup náradia, prevádzku zariadení a organizovanie záujmovej činnosti v TV. Z: MF SR, MŠ SR

T: rok 2002 4. Podľa ekonomických možností nášho národného hospodárstva postupne

zvyšovať podielové dane v prospech obcí a miest, čím sa vytvoria výraznejšie možnosti organizovania športu pre všetkých na obecnej, mestskej a regionálnej úrovni. Z: MF SR

T: priebežne 5. Pripraviť postupný harmonogram budovania a rekonštrukcie telovýchovných a

športových zariadení na bezbariérové z hľadiska prístupnosti osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. a budovania prímestských športovo-rekreačných areálov, zón s nenáročným viacúčelovým športovým vybavením v prírodnom prostredí v letnom i zimnom. Zabezpečiť dobudovanie a modernizáciu športových areálov vo voľnej krajine ako súčasť stredísk turizmu a rekreácie.

Z: MŠ SR, MH SR, KÚ, samospráva T: rok 2002 a priebežne

6. Po ukončení transformácie verejnej správy pôsobiť na volené orgány vyšších samosprávnych celkov, vytvoriť "Komisie športu pre všetkých" v záujme zvyšovania počtu zapojených občanov do hnutia športu pre všetkých a koordinácie činnosti občianskych združení a klubov.

Z: MŠ SR, KÚ, samospráva T: rok 2002 a priebežne

7. Vytvoriť motivačnú kampaň v mediálnych prostriedkoch a formou výchovy a vzdelávania v školách vplývať na zmenu hodnotovej orientácie v prospech zdravého životného štýlu formou pohybových aktivít.

Z: MŠ SR T: rok 2002 a priebežne

8. V súlade s Koncepciou rozvoja výchovy a vzdelávania a Národného programu výchovy a vzdelávania v SR zaviesť funkciu vysokoškolsky vzdelaného pedagóga voľného času ako odborníka pre prácu s mládežou a koordinátora voľnočasových aktivít.

Z: MŠ SR T: rok 2002 a priebežne

19

9. Podporovať telesnú výchovu a šport občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých športových aj nešportových občianskych združeniach občanov so zdravotným postihnutím.

Z: MŠ SR, MPSVR SR T: priebežne

20

3. Výkonnostný šport, vrcholový šport a športová re prezentácia Cieľom v tejto oblasti športu je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie úspešnej športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Program rozvoja na roky 2001 – 2010

Na základe analýzy súčasného stavu a pri rešpektovaní východísk program rozvoja predpokladá dosiahnutie takej úrovne jednotlivých športových odvetví, ktorá umožní každému športovcovi sebarealizáciu v rámci vytvorených podmienok a štruktúr súťaží. Program rozvoja sa bude realizovať v spolupráci štátnej správy, telovýchovnej spolkovej sféry a miestnej a regionálnej samosprávy. Ministerstvo školstva SR, ako najvyšší orgán štátnej správy pre šport, bude koordinovať vytváranie podmienok na realizáciu zámerov v oblasti výkonnostného a vrcholového športu a zabezpečenia športovej reprezentácie.

V dlhodobej koncepcii rozvoja športu i naďalej zostane v priamej zodpovednosti štátu a jeho záujmu športová reprezentácia, vrátane zabezpečenia funkčného systému výberu a prípravy športovo-talentovanej mládeže. V nasledujúcom období nepredpokladáme zmenu v štruktúre starostlivosti o výkonnostný šport, vrcholový šport a štátnu reprezentáciu. Bude však potrebné sfunkčniť a lepšie koordinovať jednotlivé články v systéme s cieľom skvalitnenia samotného procesu športovej prípravy. Športovú reprezentáciu pri tom chápeme, ako vrchol športovej činnosti a snaženia každého športovca. Nemožno ju však oddeľovať od vrcholového a výkonnostného športu, vrátane organizácie pravidelných súťaží. Úspech našich športovcov bude závisieť od vytvorených podmienok v jednotlivých úrovniach športu. Tu si program kladie za cieľ, aby každý subjekt podieľajúci sa na príprave konkrétneho športovca cítil zodpovednosť, ale aj podporu pri výchove reprezentanta. Program rozvoja zahŕňa všetkých športovcov, vrátane športovcov so zdravotným postihnutím a je zameraný na zefektívnenie činností v týchto oblastiach: - športovej prípravy

Športová príprava v rámci tohto programu bude i naďalej zabezpečovaná v

športových kluboch, v športových zväzoch, v útvaroch určených pre talentovanú mládež a v rezortných strediskách prípravy športovej reprezentácie, pričom rozsah a komplexnosť starostlivosti bude závisieť od dosiahnutej výkonnostnej úrovne. Vytváranie tzv. TOP-tímov na úrovni prípravy športovcov – reprezentantov považujeme za efektívny spôsob využívania odborných kapacít a finančných prostriedkov (adresné vynakladanie finančných prostriedkov na konkrétneho športovca). V rámci programu bude cieľom rozšíriť tento spôsob zabezpečovania športovcov z rezortných stredísk prípravy športovej reprezentácie, Slovenského olympijského výboru a Slovenského paralympijského výboru i do športových zväzov jednotlivých športov vrátane zväzov športovcov so zdravotným postihnutím. Program rozvoja predpokladá i udržanie všetkých pravidelných súťaží. - personálna a sociálna

Zapájanie kvalifikovaných odborníkov do všetkých úrovní športu, počnúc prípravou v mládežníckych kategóriách ďalej výkonnostným, vrcholovým športom a končiac štátnou reprezentáciou sa ukazuje ako nevyhnutný krok. Program

21

predpokladá u každého akreditovaného vzdelávacieho zariadenia spracovanie premysleného a perspektívneho plánu ďalšieho vzdelávania a doškoľovania v domácich a zahraničných podmienkach aj formou študijných pobytov. Vysoká odbornosť športových činovníkov môže zohrať významnú úlohu pri vstupe Slovenska do európskych štruktúr a ich uplatnenie v rámci voľného pohybu pracovných síl. Súčasťou programu je aj riešenie problémov v sociálnej oblasti športovcov, k čomu by mal významne prispieť zákon o športe, kde bude jedna časť venovaná profesionálnemu športu, ktorý u nás doteraz celkom absentuje. - materiálno-technického vybavenia

Základnou úlohou programu v tejto oblasti je vypracovanie dlhodobého investičného plánu dobudovania, modernizácie resp., výstavby nových objektov, ktoré budú plniť úlohu „centier“ športovej prípravy. Tieto vytvoria spolu so športovým vybavením a materiálom predpoklady na kvalitnú prípravu v domácich podmienkach. Súčasťou tohto materiálu je aj rozvoj materiálno-technickej základne (viď kapitola MTZ). - zdravotného a vedecko-výskumného zabezpe čenia

Vytvorenie zodpovedajúcich podmienok pre zdravotné zabezpečenie športovcov na všetkých úrovniach športu je už vo svete neodmysliteľnou súčasťou. Preto zabezpečenie pravidelných lekárskych prehliadok pre športovcov všetkých výkonnostných úrovní a nadštandardných funkčných vyšetrení pre vrcholových športovcov a reprezentantov považujeme v programe za potrebné riešiť prioritne. - finan čného zabezpe čenia Šport je nie len konzumentom, ale aj produktom, ktorý prináša zisk, tak pre spoločnosť ako aj jednotlivcovi. Vytváranie podmienok pre športovú činnosť subjektami pôsobiacimi v športe je spojené so získavaním finančných prostriedkov. Spôsob získavania je závislý od vytvorených podmienok štátom a jeho podpory. Konkretizácia podpory viď kapitola ekonomika a financovanie. Hlavné úlohy vyplývajúce z programu 1. Pre štátnu správu:

1.1.Vytvárať podmienky na zabezpečenie prípravy športovcov a zvlášť

reprezentantov SR: a) realizovať finančnú politiku diferencovanej štátnej podpory športov na roky

2001 – 2010, vrátane zásad a kritérií, b) prioritne pre štátnu reprezentáciu v oblasti MTZ vypracovať a realizovať

dobudovanie a dovybavenie športových centier prípravy, vytypovaných športových objektov a servisných pracovísk,

c) zriadiť Národný inštitút športu, ktorý bude na centrálnej úrovni koordinovať servisné oblasti športu, vrátane zdravotného zabezpečenia, vedy, výskumu, prenosu najnovších poznatkov do praxe, vzdelávania odborníkov a oblasť informačného systému v športe,

22

d) upraviť právne normy súvisiace so zabezpečením činnosti športových subjektov, vrátane úpravy vzťahu štátu k profesionálnemu športu,

e) podporovať vytvorenie odborného útvaru, ktorý bude v spolupráci so športovými zväzmi, rezortnými strediskami prípravy športovej reprezentácie a ďalšími športovými subjektami koordinovať proces riadenia prípravy a zabezpečenia športovcov, vrátane kontroly, organizovať semináre a sympóziá pre ďalší rast reprezentačných trénerov,

f) financovať účelovo programové projekty. Pôjde o tieto projekty zamerané na skvalitnenie podmienok: � Projekt financovania prípravy a účasti športovcov – reprezentantov na

najvýznamnejších medzinárodných podujatiach, � Projekt zabezpečenia TOP športovcov na významných svetových

podujatiach ako sú olympijské a paralympijské hry, svetové univerziády, akademické majstrovstvá sveta a pod.,

� Projekt komplexnej starostlivosti o vrcholových športovcov, � Projekt organizovania medzinárodných športových podujatí v SR, � Projekt materiálno-technického rozvoja športu.

1.2. Vytvoriť podmienky na komplexné zabezpečenie špičkových športovcov

v rezortných strediskách prípravy športovej reprezentácie, kde práve tieto strediská budú i naďalej v systéme štátnej starostlivosti o športovcov plniť nezastupiteľné úlohy a vytvárať optimálne podmienky na športovú prípravu.

2. Pre športové zväzy:

2.1. V oblasti rozvoja svojho športového odvetvia:

a) spracovať dlhodobý program rozvoja, b) zabezpečiť spoluprácu so samosprávou pri konkretizácii rozvojového

programu športu v jednotlivých regiónoch Slovenska, c) organizovať pravidelné vzdelávanie a doškoľovanie trénerov a

rozhodcov. 2.2. V oblasti športovej reprezentácie:

a) zabezpečiť športovú prípravu reprezentantov na báze uplatňovania najnovších poznatkov športovej vedy kvalifikovanými odborníkmi,

b) spolupodieľať sa na vytváraní podmienok pre športovcov mimo štátnej dotácie,

c) profesionalizovať odborné riadenie vo zväzových štruktúrach v oblasti športovo-talentovanej mládeže a štátnej reprezentácie,

d) pripraviť a realizovať dlhodobý plán činnosti reprezentačných družstiev so zameraním na vytváranie tzv. TOP-tímov.

3. Pre ďalšie športové subjekty (SOV, SPV, SAUŠ a ďalšie):

3.1. V oblasti rozvoja športu spolupracovať v jednotlivých oblastiach športu.

3.2. V oblasti štátnej reprezentácie:

a) spracovať nominačné kritéria pre úspešnú účasť športovcov na podujatiach,

23

b) zabezpečiť účasť športovcov a podieľať sa na ich príprave na významné medzinárodné športové podujatia vo svojej pôsobnosti.

4. Pre športové kluby a telovýchovné jednoty:

4.1. V spolupráci so školami a miestnou samosprávou vytvárať v regióne

podmienky na tréningovú činnosť športovcov a na súťaže. 4.2. Zabezpečiť prípravu svojich športovcov s cieľom uplatnenia vo výberoch

mesta, regiónu, štátu. Opatrenia: 1. V štátnej dotačnej politike na roky 2001 – 2010 uplatňovať diferencovanú

podporu športových odvetví. Z: MŠ SR

T: trvalo 2. Zriadiť Národný inštitút športu. Z: MŠ SR

T: etapovito do 31.12.2003

3. Zabezpečiť činnosť rezortných stredísk prípravy športovej reprezentácie a ich efektívnu koordináciu a spoluprácu.

Z: MŠ SR, MO SR, MV SR T: trvalo

4. Vytipovať, dobudovať a dovybaviť centrá športovej prípravy a servisné pracoviská slúžiace na prípravu reprezentantov.

Z: MŠ SR, športové zväzy, strediská prípravy štátnej športovej reprezentácie

T: etapovito do roku 2006

5. Konkretizovať realizáciu dlhodobých plánov reprezentačných družstiev s osobitným zameraním na zabezpečenie špičkových reprezentantov – vytváranie tzv. TOP tímov.

Z: športové zväzy, rezortné strediská prípravy športovej reprezentácie, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, Slovenská asociácia univerzitného športu

T: každoročne

6. Pripraviť návrh na riešenie zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o športovcov na všetkých úrovniach.

Z: MŠ SR, MZ SR T: december 2002

24

7. Pripraviť a realizovať projekt zriadenia strediska prípravy mládeže a dospelých pre športovcov so zdravotným postihnutím.

Z: MŠ SR, MPSVR SR T: 2004

25

4. Športovo-talentovaná mládež Cieľom v tejto oblasti je príprava novej generácie úspešných športovcov. Program na roky 2001 až 2010

Oblasť mládežníckeho športu považujeme za prioritnú v celej šírke rozvoja športových odvetví, vzhľadom na všetky pozitívne spoločenské aspekty športu pri formovaní mládeže. Nemôžme pri tom oddeľovať riadené záujmové a školské pohybové aktivity a športovú činnosť zameranú na športový výkon, pretože navzájom úzko súvisia. Záujmová činnosť je základňou pre šport a proces cieľavedomej dlhodobej športovej prípravy na ňu plynulo nadväzuje. Je však logické, že obe činnosti majú svoje špecifiká.

Dosahovanie vynikajúcich úspechov našich športovcov na medzinárodných podujatiach je podmienený úrovňou vrodených a získaných vlastností a schopností a ich rozvojom. Program počíta s tým, že nevyhnutné podmienky budú zabezpečované systémom za predpokladu spolupráce štátnych a neštátnych inštitúcií, miest a samospráv.

Vychádzajúc z analýzy súčasného stavu systému zabezpečenia procesu výberu a prípravy športovo-talentovanej mládeže, ako súčasti systému vrcholového športu, sa chce program zamerať na tie oblasti a činnosti, ktoré priamo môžu ovplyvniť dosiahnutie stanoveného cieľa. Pôjde hlavne o prípravu a realizáciu prepracovaného systému výberu na šport a zabezpečenie optimálnych podmienok na športovú prípravu, vrátane ohodnotenia práce. Hlavné úlohy vyplývajúce z programu 1. Pre štátnu správu:

a) upraviť právne normy súvisiace so zabezpečením činnosti útvarov pre športovo-talentovanú mládež v rámci výchovno-vzdelávacieho i mimovyučovacieho procesu v školách a v školských zariadeniach ako aj činnosti ďalších útvarov,

b) zriadiť „Stredisko prípravy mládeže“ ako najvyššej formy štátnej starostlivosti

o športovo-talentovanú mládež, c) zabezpečiť primeranú zdravotnú starostlivosť a to zavedením a úhradou

pravidelnej prehliadky pre deti a mládež zaradenej do športovej prípravy, d) osobitne podporovať útvary s činnosťou presahujúcou rámec regionálneho

významu, e) podporovať vytvorenie odborného útvaru, ktorý bude v spolupráci so

športovými zväzmi, rezortnými strediskami prípravy športovej reprezentácie a ďalšími športovými subjektami koordinovať proces riadenia činnosti útvarov talentovanej mládeže, vrátane kontroly, metodicky usmerňovať výber a športovú prípravu v útvaroch a organizovať semináre a sympóziá pre odborný rast mládežníckych trénerov,

26

f) financovať účelovo programové projekty. Pôjde o tieto projekty: � Projekt zefektívnenia systémového riadenia útvarov a zabezpečenia

činnosti, � Projekt skvalitnenia výberu do jednotlivých útvarov mládeže, � Projekt podpory a ohodnotenia mládežníckych trénerov, � Projekt podpory organizácie mládežníckych súťaží, � Projekt dobudovania, modernizácie a rekonštrukcie materiálno-technickej

základne útvarov. 2. Pre športové zväzy:

a) vypracovať kritériá a skvalitniť výber do jednotlivých útvarov, najmä športových tried a centier talentovanej mládeže,

b) spolupodieľať sa na vytváraní podmienok v útvaroch zo zdrojov z vlastných

príjmov mimo štátnej dotácie, c) zabezpečiť športovú prípravu talentovaných športovcov kvalifikovanými

odborníkmi. 3. Pre športové kluby a telovýchovné jednoty:

a) vytvárať podmienky na zabezpečenie športovej prípravy vlastných športovcov zaradených v útvaroch, najmä účasti na športových súťažiach,

b) organizovať v spolupráci s učiteľmi na školách základný výber.

4. Pre samosprávu:

a) vypracovať regionálnu koncepciu rozvoja športov s dôrazom na mládež a prihliadnutím na špecifické podmienky a tradície daného regiónu,

b) zabezpečiť v regióne prevádzkovanie športových objektov určených pre

športový tréning mladých športovcov. Opatrenia: 1. Zriadiť útvary mládeže v rámci rezortných stredísk prípravy športovej

reprezentácie. Z: MŠ SR, MO SR, MV SR T: 2003

2. V rámci vytvorených podmienok a špecifík konkrétneho športového odvetvia určiť

sieť – počet útvarov pre kontinuálny prechod najtalentovanejších mladých športovcov.

Z: športové zväzy – letných športov T: 2001 Z: športové zväzy – zimných

športov T: 2002

27

3. Dobudovať a dovybaviť športové školy a centrá prípravy mládeže. Z: MŠ SR, športové zväzy,

športové kluby, samospráva T: 2010

4. Formou projektov pripraviť návrh na zriadenie útvarov športovo-talentovanej

mládeže pre športovcov so zdravotným postihnutím Z: zväzy športovcov so zdravotným

postihnutím T: 2002

28

5. Ekonomika, financovanie a legislatíva 5.1. Ekonomické a finančné aspekty rozvoja športu na Slovensku

Ekonomika a financovanie športu ako celku i jeho jednotlivých súčastí patrí

medzi najzávažnejšie otázky, od ktorých záleží budúci vývoj športu v Slovenskej republike.

Podrobná analýza súčasného stavu financovania športu a návrh možných smerov jeho riešenia v nastávajúcom období bol ako sme už uviedli v úvodnej časti materiálu obsiahnutý v koncepcii, ktorú Ministerstvo školstva Slovenskej republiky predložilo na rokovanie vlády SR v mesiaci január 2001 ( pod názvom "Analýza a návrh systému financovania telesnej kultúry v SR – koncepcia"). Ministerstvo školstva SR v tomto materiáli podrobne zhodnotilo súčasný stav a poukázalo na všetky zásadné problémové otázky týkajúce sa podpory športu na Slovensku.

Navrhlo určité riešenia tak v oblasti priamej, ako aj nepriamej podpory športu. Zároveň naznačilo tendencie v jednotlivých etapách realizácie nového modelu financovania telesnej kultúry a definovalo úlohy a zodpovednosť za ich plnenie na všetkých úrovniach zabezpečovania športu po tzv. horizontálnej línii. Súčasne MŠ SR detailne rozpracovalo financovanie športu na odvetvovej báze po tzv. vertikálnej línii.

Vláda SR tento materiál prerokovala, vzala ho na vedomie a uložila ministrovi školstva SR konkretizovať navrhnutý model financovania v pripravovanom "Národnom programe rozvoja športu v SR".

Konkretizácia navrhnutých princípov a postupov je obsiahnutá v jednotlivých častiach tohoto materiálu v štruktúre obsahových riešení príslušných oblastí rozvoja športu v SR.

Vzhľadom na to, že predchádzajúci materiál o financovaní športu podrobne analyzoval vývojové tendencie v oblasti finančného zabezpečenia športu v SR, v tejto časti zdôrazňujeme len základné východiská a predpoklady účinnejšieho fungovania ekonomiky telesnej kultúry.

Financovanie telesnej kultúry sa v súčasnej dobe realizuje v rámci pravidiel, upravených zákonmi o rozpočtových pravidlách, o štátnom rozpočte, o lotériách a iných podobných hrách, o telesnej kultúre, o Štátnom fonde telesnej kultúry, o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, o verejnom obstarávaní, colným, cenovým a daňovými zákonmi a pod.

Všetky tieto právne normy vytvárajú základný legislatívny priestor pre financovanie športu v SR, určujú rámec tzv. priamej resp. nepriamej podpory športu v SR.

Vyššie uvedená koncepcia Ministerstva školstva SR o financovaní športu v SR

je založená na princípe tzv. "priamej a nepriamej podpory športu v SR" (príloha 1) a na princípe "nového chápania priorít štátnej politiky v oblasti športu". Kým v minulosti bola snaha preferovať určité parciálne oblasti, cieľom nového systému financovania je dospieť k modelu, tzv. komplexného rozvoja športových odvetví. To znamená, že základné prístupy vo financovaní jednotlivých oblastí musia na seba nadväzovať.

V oblasti priamej podpory športu vychádzame aj naďalej zo systému financovania založeného na podpore zo štátneho rozpočtu (vrátane výťažkov z lotérií a iných podobných hier).

29

Programovým cieľom v tejto časti je: - zabezpečiť plynulé financovanie všetkých úloh v súlade s aktuálnymi

potrebami a sezónnosťou jednotlivých športových odvetví, - postupne garantovať taký objem finančných prostriedkov, ktorý by bol

porovnateľný s vyspelými krajinami EÚ. Základné formy priamej podpory: - odvetvové financovanie, - účelové financovanie, - programové financovanie.

Odvetvové financovanie predstavuje model, ktorý by mal byť dominantný

v najbližších cca 4 – 5-tich rokoch a viaže sa predovšetkým k oblasti zabezpečenia činnosti jednotlivých športových zväzov a štátnej športovej reprezentácie. Jeho ideovým základom je princíp tzv. systémovej a jednorázovej podpory. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že aj keď ide o oblasť tzv. priamej podpory, nepredpokladá sa plná účasť štátu na nej. Nosným princípom je princíp tzv. viaczdrojového financovania. Zaradenie do systémovej alebo jednorazovej podpory predpokladá len väčšiu alebo menšiu účasť štátu na financovaní športovej reprezentácie v príslušnom odvetví. Hlavným zdrojom predovšetkým podpory štátnej športovej reprezentácie by mali byť naďalej dotácie zo štátneho rozpočtu.

Účelové financovanie je zamerané na podporu konkrétnych projektov. Ide

o účelové prideľovanie finančných prostriedkov na konkrétne úlohy v oblasti telesnej kultúry, ako sú jednorazové športové podujatia, antidopingový program, účasť reprezentantov SR na olympijských a paralympijských hrách, útvary športovo-talentovanej mládeže a pod.

Ako zdroj financovania sa použijú dotácie zo štátneho rozpočtu (vrátane výťažkov z lotérií a iných podobných hier).

Programové financovanie predpokladá podporu konkrétnych programov v oblasti

telesnej kultúry a zahŕňa v sebe predovšetkým v súčasnej dobe uplatňovaný systém tzv. podpory občianskych združení s celoslovenskou pôsobnosťou.

Novým prístupom je idea tzv. vlastnej identifikácie a princíp programového

rozpočtovania, založený nie na potrebách (ako tomu bolo doteraz), ale v prvom rade na cieľoch a konkrétnom prínose projektu pre občanov združených v jednotlivých subjektoch podľa zákona o združovaní občanov.

Dominantným princípom predovšetkým tejto oblasti je princíp viaczdrojového financovania, kde účasť štátu na financovaní programu bude podmienená preukázaním vlastných zdrojov organizácií na financovaní svojho programu.

Hlavným zdrojom podpory uvedenej oblasti by mali byť naďalej zdroje z výťažkov lotérií a iných podobných hier.

Súčasťou programového financovania by sa mala stať taktiež celá oblasť výstavby, obnovy a modernizácie telovýchovných a športových objektov a zariadení.

Uvedomujeme si, že predpokladom fungujúcej „ekonomiky športu“ je

predovšetkým fungujúca trhová ekonomika štátu. Vychádzajúc zo súčasnej situácie si Ministerstvo školstva SR ani subjekty telesnej kultúry nenárokujú viac ako sú aktuálne možnosti štátu. Na druhej strane je ale nevyhnutné vytvoriť časový súlad

30

medzi potrebami a zdrojmi, t.j. vytvoriť taký model nakladania s existujúcimi zdrojmi, ktorý by garantoval plynulé financovanie športu v celom priebehu rozpočtového obdobia.

Celá predchádzajúca časť hovorí najmä o tom kde získať finančné zdroje a ako ich najefektívnejšie použiť.

Do systému financovania športu okrem otázky zdrojov a jasných pravidiel ich použitia vstupuje však aj ďalší zásadný moment a to princíp spoločnej zodpovednosti štátnych i neštátnych organizácií za účelné vynakladanie finančných prostriedkov.

Ministerstvo školstva SR preto v pripravovanom zákone o športe navrhne také riešenie financovania športu, v ktorom budú definované aj kompetencie subjektov občianskej sféry.

V oblasti tzv. nepriamej podpory je potrebné sa zamerať na efektívne využitie

výhod, ktoré pre oblasť športu dáva resp. môže dať súčasná legislatíva. K tomu je však nevyhnutné každoročne kvantifikovať tieto dopady a hľadať ďalšie formy prispôsobovania našich legislatívnych noriem trendu v iných vyspelých krajinách. 5.2. Kvantifikácia ekonomického zabezpečenia rozvoja športu do r. 2010

Kvantifikácia finančného zabezpečenia programu rozvoja športu v SR do r. 2010 zo štátneho rozpočtu (vrátane výťažkov z lotérií a iných podobných hier) je vyšpecifikovaná v prílohe č. 2. Vychádza z objemu finančných prostriedkov schválených v r. 2001 na oblasť športu zo štátnych zdrojov. Kvantifikácia je konkretizovaná podľa vybraných – prioritných potrieb športu (podľa projektov, na ktoré bude nevyhnutné naďalej poskytovať finančné prostriedky zo štátnych zdrojov), a to aspoň v čiastkach, uvedených v cit. prílohe č. 2. Kvantifikácia finančných zdrojov je vypracovaná z dostupných zdrojov MŠ SR na základe doterajšieho vývoja financovania športu, na základe analýzy a podkladov z telovýchovných a športových občianskych združení a s prihliadnutím na reálne ekonomické možnosti SR v súčasnom období i v najbližších rokoch. Príslušné finančné čiastky v jednotlivých rokoch nepremietajú skutočné potreby na zabezpečenie projektov národného programu rozvoja športu, ani požiadavky telovýchovných a športových občianskych združení na finančné zabezpečenie ich úloh a aktivít, nakoľko takýto objem finančných prostriedkov by niekoľkonásobne prevyšoval reálne ekonomické možnosti Slovenska. Predpokladáme, že ďalšie zdroje na podporu rozvoja športu sa vytvoria na základe lepších legislatívnych podmienok vo forme tzv. nepriamych dotácií.

Celkový predpokladaný nárast dotácií zo štátneho rozpočtu (vrátane výťažkov z lotérií a iných podobných hier) na oblasť športu podľa nami predpokladaného vývoja do r. 2010 spolu predstavuje čiastku 290 905 tis. Sk, čo činí v porovnaní s východiskovým r. 2001 medziročný nárast cca o 30 000 tis. Sk (t. j. 3,4% ročne). V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať, že aj pri takomto medziročnom náraste finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov by sa až v roku 2007 dosiahla úroveň roku 1997.

31

5.3. Návrh opatrení na ekonomické zabezpečenie Národného programu rozvoja športu

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach materiálu Ministerstvo školstva SR sa ekonomickými otázkami, ako i otázkami nového modelu financovania športu zaoberá systematicky už dlhšie obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že len za posledné dva roky boli vypracované tri verzie materiálu, týkajúce sa systému financovania športu v SR s celým súborom konkrétnych námetov a opatrení. Vzhľadom na to, že z navrhnutých opatrení, týkajúcich sa zdrojov financovania, resp. zjednodušenia finančných tokov, nebolo ani jedno premietnuté do uznesenia vlády SR, nastoľujeme najvážnejšie z nich opätovne, ako nedeliteľnú súčasť predkladaného programu rozvoja športu v SR.

Súbor ekonomických opatrení ako nevyhnutný predpoklad rozvoja športu v SR,

vyplývajúci z jednotlivých oblastí športu: a) Opatrenia v oblasti tzv. priamej podpory aa) Štátny rozpočet - každoročne vyčleniť v rozpočte kapitoly Ministerstva školstva SR na príslušný kalendárny rok účelovo určené finančné prostriedky na Národný program rozvoja športu v SR s nasledovnými podprogramami:

� Šport pre všetkých � Štátna športová reprezentácia � Športovo-talentovaná mládež � Podpora telovýchovných a športových občianskych združení � Investície do športu � Medzinárodná spolupráca � Národný inštitút športu Z: MŠ SR

T: roky 2002 – 2010 ab) Výťažky z lotérií a iných podobných hier - v súlade so zákonom SNR č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov použiť na podporu športu 50% výťažkov a zjednodušiť systém poukazovania prostriedkov

Z: MF SR T: roky 2002 – 2010

b) Opatrenia v oblasti nepriamej podpory Vzhľadom na to, že uvedená problematika je detailne rozpracovaná v ďalšej časti materiálu, v tejto časti naznačujeme len nasledovné vybrané okruhy problémov: V zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov:

- pre občianske združenia a ostatných daňovníkov nezriadených na podnikanie zvýšiť nezdaniteľný základ dane z príjmu zo súčasných 300 tis. Sk na:

32

a/ 500 tis. Sk od 1.1.2002, b/ 1000 tis. Sk od 1. 1. 2005,

- hľadať ďalšie riešenia na zlepšenie legislatívnych podmienok pre sponzorstvo, reklamu pri športových podujatiach a dary právnických a fyzických osôb,

- kvantifikovať dopady súčasných ustanovení zákona o daniach z príjmov na finančné zabezpečenie športu v SR za tieto oblasti: a/ oslobodenie od dane, b/ odpočítateľná položka od základu dane, c/ §48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov – za týmto účelom vytvoriť súbor štatistických výkazov oficiálne kvantifikujúcich finančné zdroje tzv. nepriamej podpory športu v SR.

Z: MF SR T: rok 2002 a priebežne

5.4. Legislatíva v športe na Slovensku

Legislatívu a športovú legislatívu osobitne, treba považovať za rozhodujúcu základňu, od ktorej sa odvíjajú rôznorodé formy a spôsoby realizácie telesnej výchovy, športu a turistiky. Zákon o združovaní občanov, o telesnej kultúre a nadväzujúce právne úpravy, najmä daňové, colné, poplatkové a iné súvisiace predpisy, ovplyvňujú životaschopnosť a často aj existenciu subjektov v oblasti športu.

Opätovne možno konštatovať, že legislatívny mechanizmus v oblasti športu

nefunguje podľa úvah, potrieb a predstáv občianskych združení, pretože nie sú súčasťou systému, ktorý by v súlade s prijatou "Chartou o športe“ považoval v legislatíve športu práve občianske združenia za svojho rovnocenného partnera. Tento vzťah vyplýva najmä z previazanosti a včasnej informovanosti nielen v procesoch vnútornej legislatívy, ale i v poznaní a obsahu športových a súvisiacich noriem štátov Európskej únie a ich prípadnou extrakciou na naše podmienky a pomery. I komparáciou so susednými štátmi Vyšehradskej štvorky, či štátmi Európskej únie možno vyvodiť krátkodobé alebo i dlhodobé prognózy úprav v "športovom práve“, ktoré by systémovo pomohli riešiť ťažiskové problémy športu.

Za najzávažnejšie v športovej legislatíve považujeme tieto 3 zákony:

a) Najaktuálnejšou a najpotrebnejšou sa pre širokú športovú komunitu ukazuje

potreba novelizovať zákon 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre . V súčasne platnom zákone nie sú dostatočne vyvážené a upravené vzťahy medzi štátom a subjektami športu, existencia a možnosti riešenia športových sporov, zdravotné a sociálne zabezpečenie športovcov, sponzoring, reklama, športové prenosy, antidoping, atď. Pre telovýchovu je mimoriadne dôležité pripraviť nový zákon o športe , ktorý by mal komplexne riešiť otázku financovania športu, a to nielen z hľadiska zdrojov a ich použitia, ale aj z hľadiska kompetencií. Ďalej by mal riešiť aj postavenie amatérskeho a hlavne profesionálneho športu a zvýšiť jeho právnu reguláciu. Bude potrebné zadefinovať aj status profesionálneho klubu a profesionálneho športovca. Štát by nemal financovať všeobecne profesionálny šport, vrátane profesionálnych klubov.

33

b) Novela zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní ob čanov – v legislatívnom pláne vlády SR je zaradená pod názvom "Zákon o spolkoch" , ktorý bude upravovať združovanie v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach a vyplýva zo zmien nášho právneho poriadku v oblasti neziskových organizácií.

c) Novela zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení

neskorších predpisov . Umožniť telovýchove, aby nebola iba pasívnym poberateľom výťažkov z lotérií a iných podobných hier, ale mohla aktívne ovplyvňovať výšku výťažkov z číselných lotérií (napr. účasťou svojho zástupcu v TIPOS-e, a. s.). V rámci zjednodušenia poskytovania finančných prostriedkov zároveň riešiť včasnosť poukazovania finančných prostriedkov z výťažkov lotérií a iných podobných hier v prospech telovýchovy.

Dopad na telovýchovu a šport majú i viaceré ďalšie zákony, ktoré významnou

mierou ovplyvňujú jeho ďalšie pôsobenie a postavenie. Sú to predovšetkým daňové zákony a colný zákon, ako aj ďalšie, ktoré uvádzame v prílohe č. 3. Opatrenia: 1. Pripraviť novelu zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre.

Z: MŠ SR a občianske združenia T: rok 2002

2. Pripraviť zákon o športe.

Z: MŠ SR a občianske združenia T: rok 2003

3. Menovať odbornú legislatívnu skupinu na pripomienkovanie a predkladanie návrhov, legislatívnych zámerov, novelizácie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré majú dopad a vecnú pôsobnosť do oblasti telesnej výchovy a športu.

Z: MŠ SR T: rok 2001

34

6. Materiálno-technické zabezpe čenie 6.1 Návrh rozvoja vybavenia športu 6.1.1 Vstupné princípy návrhu

Nové systémové usporiadanie organizačnej štruktúry športu v SR v národnom programe a stanovené ciele rozvoja pre jednotlivé odvetvia športu sa premietajú aj do návrhu rozvoja športového vybavenia. Zo zhodnotenej charakteristiky súčasného stavu starostlivosti o vybavenie športu vyplývajú pre sledované obdobie ďalších 10 rokov nasledovné ťažiskové okruhy rozvoja vybavenia športu: � efektívnejšie riešiť využívanie súčasného športového vybavenia, ktoré

predstavuje značný potenciál hmotných a nehmotných prostriedkov, � riešiť obnovu a účelné kompletovanie súčasného vybavenia na kvalitnej

športovo-technickej, urbanisticko-architektonickej a prevádzkovej úrovne, � pri projektovaní športového vybavenia riešiť aj kvalitu životného prostredia, � nové vybavenie športu s podporou finančných prostriedkov štátu sústrediť na

prioritné okruhy skvalitnenia prípravy talentovanej mládeže, štátnej športovej reprezentácie a tvorby podmienok pre konanie súťaží na športoviskách zrovnateľnej medzinárodnej úrovne,

� prijať legislatívne opatrenia na zachovanie funkčnosti športovísk realizovaných z prostriedkov štátu a vylúčenie zmien ich využívania na iné ako športové účely bez súhlasu ústredného orgánu štátnej správy pre šport.

V pôsobnosti Ministerstva školstva SR – odboru športu ako ústredného orgánu štátnej správy pre šport je potrebné zabezpečiť aj ďalšie odborné činnosti v okruhu rozvoja a prevádzky športového vybavenia, ktoré v súčasnej prevádzke nie sú dosiaľ zabezpečované: � činnosti metodického centra pre koncepčné riešenie rozvoja a optimálnej

prevádzky športových zariadení, � zadávateľské činnosti štátu pre projektovú prípravu, realizáciu a prestavbu

športovísk, ktoré budú financované zo štátneho rozpočtu, � spolupráca s rezortmi, regionálnou a miestnou samosprávou, investormi a

občianskymi združeniami pri využívaní rozvojových programov a fondov na realizáciu vybavenia pre jednotlivé skupiny športov,

� vedenie pasportu vybavenia športu na Slovensku a jeho priebežná aktualizácia, � riadenie vytvorenej obchodnej organizácie ktorá bude zastupovať záujmy štátu

pri výstavbe a prevádzke športového vybavenia, ktoré bude realizované z finančných prostriedkov štátu,

� zavedenie systému štátneho sponzoringu športu zameraného na účasť v príprave a výstavbe veľkých investičných stavieb športu.

6.1.2. Návrh organizačných opatrení Na základe zhodnotenia okruhu sledovaných vzťahov dôležitých pre rozvoj vybavenia športu navrhujeme v rámci rozvojovej koncepcie riešiť nasledovné organizačné opatrenia:

35

a) Z dôvodu zhodnoteného nepriaznivého stavu v úrovní súčasného vybavenia športu je potrebné v rámci kapitoly štátneho rozpočtu pre šport trvať na nutnosti zvýšenia podielu verejných investičných prostriedkov a výťažkov z lotérií a iných hier na skvalitnenia športového vybavenia a výstavby nových športových zariadení, resp. viacúčelových spoločensko-športových zariadení.

b) V rámci budúceho programového plánovania pri tvorbe štátneho rozpočtu musí

byť finančný objem pre túto činnosť stanovený vopred, lebo investičná činnosť je dlhodobý proces.

c) Menovité veľké investičné akcie športového vybavenia celospoločenského

významu (viacúčelové haly, veľké štadióny a areály) riešiť v rámci štátneho rozpočtu mimo kapitoly športu z iných centrálnych a ďalších zdrojov.

d) Pre použitie verejných prostriedkov štátu na nové športové zariadenia, resp.

viacúčelové integrované vybavenie sídiel vytvoriť podmienky na odbornú koncepčnú a zadávateľskú prípravu akcií a tiež podmienky pre spätnú kontrolu účelného použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

e) Ako súčasť tohoto procesu treba riešiť okruh problematiky kvality životného

prostredia v súlade s pripravovaným akčným národným projektom realizácie Dokumentu 21 Medzinárodného olympijského výboru – Pomoc športu k trvalo udržateľnému rozvoju.

f) V spolupráci so samosprávnymi orgánmi regiónov, miest, obcí a Ministerstvom

kultúry SR riešiť metodicky, zadávateľsky a investorsky systém integrovaného rozvojového programu výstavby viacúčelových stavieb pre športové a kultúrno-spoločenské využívanie.

g) V spolupráci so samosprávnymi orgánmi regiónov, miest a Ministerstvom

životného prostredia SR riešiť metodicky, zadávateľsky a investorsky systém tvorby integrovaných sídelných areálov zdravia a siete prímestských športovo- rekreačných zón pre obyvateľov miest.

h) Riešiť účinnejšie využívanie rozvojových fondov (PHARE, SAPARD, ISPA,

projekty regionálneho rozvoja, štrukturálne projekty a iné), zapojenie marketingových, daňovníckych príspevkových možnosti a sponzorských príspevkov v procese systémového rozvoja vybavenia športu.

K týmto činnostiam by sa malo pri Ministerstve školstva SR – odbore športu v rámci novovytvoreného Národného inštitútu športu zriadiť pracovisko rozvojových koncepcií a športového vybavenia, ktoré bude zabezpečovať z pozície štátu okruhy metodického centra, odbornej koncepčnej prípravy a realizácie športového vybavenia v súlade s celosvetovým vývojovým trendom a v koordinovanom postupe so športovými subjektami, s inými rezortmi, samosprávnymi orgánmi, podnikateľskou sférou.

36

6.2. Koncepčné princípy v rozvoji vybavenia športu V dlhodobom vývoji navrhujeme pre jednotlivé oblasti športu nasledovné koncepčné princípy rozvoja materiálno-technického vybavenia. 6.2.1. Školská telesná výchova

Súčasná sieť vybavenia v stupni základných a stredných škôl v rámci jednotlivých regiónov republiky je veľmi nerovnomerná. Podľa dostupných štatistických údajov 2079 škôl v SR toho času využíva: - 1 481 telocviční (z toho vo vlastníctve škôl 1261 telocviční), - 262 krytých bazénov (z toho vo vlastníctve škôl 13 bazénov).

V ďalšom vývoji je potrebné zabezpečiť zásadne výrazné skvalitnenie športového vybavenia pre proces školskej a mimoškolskej telesnej výchovy deti a mládeže vrátane detí a mládeže so zdravotným postihnutím.

Hlavné smery riešenia vidíme v dvoch základných okruhoch:

- skvalitnenie vybavenia ihrísk a telocviční v existujúcich školských areálov, - riešenia nových športových zariadení v rámci integrovaného vybavenia sídiel pre

šport a kultúru a ich využívania v rámci školskej výučby a organizovanej mimoškolskej činnosti.

K riešeniu súčasného stavu vybavenia navrhujeme rozvojový projekt „ Vráťme

šport do škôl“. Cieľom projektu je predovšetkým obnova, modernizácia a údržba existujúcich školských športových objektov a zariadení, športového náradia a náčinia, výstavba nenáročných ihrísk a dokončenie rozostavaných objektov, tvorba športového vybavenia pre deti so zdravotným postihnutím s bezbariérovým riešením.

Projekt zlepší podmienky v oblasti športového vyžitia žiakov a študentov základných a stredných škôl v horizonte rokov 2002 – 2010. Projekt by mal byť realizovaný najmä z finančných prostriedkov Fondu národného majetku.

Zvláštnu pozornosť v národnom programe orientujeme na skvalitnenie športového vybavenia pre podporu športových talentov v športových triedach a športových školách. 6.2.2. Univerzitný šport

Národný program navrhuje zásadné systémové posilnenie skupiny akademického športu tak, aby v budúcnosti tvoril dôležitú súčasť športu a rozšíril účasť akademického športu na štátnej športovej reprezentácií.

Cieľom systémovej zmeny je zlepšiť materiálno-technické vybavenie športovísk na jednotlivých univerzitách pre výučbu ako aj pre všetky formy športovej činnosti. Rozvoj špecifického vybavenia pre univerzitný šport bude riešený diferencovane podľa vývojovej tradície jednotlivých športov na univerzitách a v závislosti od sústredenia väčšieho počtu vrcholových športovcov. Možno predpokladať dobudovanie 5 stredísk akademického športu: Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice. Tieto strediská budú spolu s Centrom akademického športu MŠ SR tvoriť štruktúru vrcholového športu na akademickej úrovní.

37

6.2.3. Šport pre všetkých Vybavenie v rámci sídiel

V štruktúre sídiel je v súlade s urbanistickými ukazovateľmi potrebné riešiť v rámci obytných súborov príslušné občianske vybavenie, do ktorého patrí aj telesná výchova a šport. Tento princíp budovania športového vybavenia nie je potrebné meniť, ale zo strany štátnej správy a starostlivosti o šport trvať na zabezpečovaní realizácií a prevádzkovosti týchto športovísk v spolupráci so samosprávou sídiel, podnikateľskými subjektami a občianskymi združeniami. Financovanie vybavenia tejto skupiny športu musí byť riešené v rámci občianskeho vybavenia sídiel, ktoré rieši samospráva miest a obcí s Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zo štátnych prostriedkov pre šport by malo byť v tejto skupine športu spoločne financované len vybavenie viacúčelových mestských hál a športovísk v mestskej štruktúre, kde bude podiel športového využívania v kategóriách stredísk štátnej športovej reprezentácie a národných centier. Prímestské športovo-rekreačné areály

Táto vybavenosť pre masový šport a oddych obyvateľov miest nie je dosiaľ riešená dostatočne a na potrebnej prevádzkovej úrovní napriek tomu, že prakticky všetky mestá majú na toto funkčné vybavenie atraktívne krajinné prostredie a prirodzené podmienky pre riešenie okruhu aktivít. V spolupráci s regionálnymi orgánmi, samosprávou miest, podnikateľskými subjektami a občianskymi združeniami je potrebné tomuto okruhu rozvoja športu venovať zvýšenú pozornosť v záujme tvorby ponuky siete nenáročných športových zariadení v kontaktovom prírodnom prostredí a v dostupnosti pre denné a hodinové využitie.

Štátne prostriedky pre šport do výstavby týchto areálov nebudú vkladané. Ich použitie bude možné len pre investičnú výstavbu športového vybavenia na úrovní Národných centier jednotlivých športov a to v podielovom financovaní výstavby a následne prevádzkovaní areálov s ďalšími zainteresovanými subjektami v rámci vytvorenej obchodnej spoločnosti. Športové areály vo voľnej krajine

Tieto areály sú spravidla súčasťou stredísk a areálov turizmu a rekreácie, ktorých výstavba bola ťažiskovo realizovaná v období do roku 1990. Súčasný stav prevádzky väčšiny stredísk turizmu a rekreácie a ich športového vybavenia si vyžaduje kvalitatívnu objektovú prestavbu, rozšírenie a skvalitnenie ponukových služieb, kultiváciu a údržbu prostredia a zásadné skvalitnenie prevádzky športového vybavenia na porovnateľnú medzinárodnú úroveň. V strediskách a areáloch s najvyššou úrovňou vybavenia je potrebné priebežne zabezpečovať športové vybavenie tak, aby kvalitou spĺňalo technické homologizačné podmienky aj pre poriadania medzinárodných súťaží. Tento náročný rozvojový program je nutné riešiť v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR – sekciou cestovného ruchu, Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, regionálnou a miestnou samosprávou, jednotlivými majiteľmi stredísk a areálov , miestnymi športovými klubmi. Pôjde najmä o horské stredisko Štrbské Pleso, horské stredisko Demänovská Dolina a prímestskú športovo-rekreačnú zónu Bratislava – Jarovce.

38

6.2.4. Vrcholový šport

Nie je reálne možné vytvoriť podmienky zabezpečujúce rozvoj všetkých 87 športov. V rámci rozvoja materiálno-technickej základne pre oblasť vrcholového, ale aj výkonnostného športu predpokladáme v rámci tohto programu skvalitnenie podmienok v tzv. centrách prípravy: Strediská prípravy pre štátnu športovú reprezentáciu, vybrané športové objekty ako národné centrá jednotlivých športov, prípravné centrá štátnej športovej reprezentácie a špičkových športovcov (Štrbské Pleso, Bojnice, Bratislava).

Podľa koncepcie tvorby tohoto programu je rozvoj vybavenia navrhnutý diferencovane na základe určených prioritných 25 olympijských športov.

Koncepčným rozvojovým cieľom v sledovanom vývojovom období pre olympijské športy, ktoré majú v našej republike príslušnú základňu, bude podľa vývojových ekonomických možností štátu a úspešnosti jednotlivých športov riešené príslušné vybavenie pre tréningové a súťažné podmienky v SR. Je všeobecne známe, že v domácom prostredí a pri kvalitnom vybavení je prípravný proces športovca z hľadiska psychickej pohody, sústredenia sa na fyzickú a športovo-technickú úroveň efektívnejší ako v cudzom prostredí inej geografickej a klimatickej pozície. Dôvodom tejto orientácie na prípravný proces v domácich podmienkach je tiež nutnosť zmeniť podiel čerpania štátnych finančných prostriedkov pre šport tak, aby sa podstatne znížili výdavky na dlhodobé individuálne a skupinové prípravné pobyty športovcov v zahraničí. A. Návrh rozvoja vybavenia Stredísk prípravy pre štátnu športovú reprezentáciu

Cieľom je vytvoriť podmienky pre celoročnú prípravu športovej špičky a reprezentantov jednotlivých športov, resp. skupiny športov, hlavne materiálneho zabezpečenia. V doterajšej činnosti rezortných stredísk prípravy športovej reprezentácie sa overila vhodnosť tohoto modelového riešenia starostlivosti o skupiny športovcov vrcholového športu a športovej reprezentácie SR. Obdobne je tento princíp starostlivosti o štátnu reprezentáciu riešený aj v zahraničí. Pôjde o vybavenie týchto stredísk: • Ministerstva školstva SR – Centrum akademického športu Bratislava, • Ministerstva obrany SR – v Trenčíne a Banskej Bystrici, • Ministerstva vnútra SR – v Bratislave a na Štrbskom Plese. B. Návrh rozvoja siete špičkovo vybavených športovísk – národných centier

Sledovaným koncepčným cieľom je vytvoriť pre jednotlivé športy kvalitné športoviská, ktoré budú spĺňať všetky sledované športovo-technické a prevádzkové podmienky medzinárodných federácií pre poriadanie medzinárodných súťaží – dopravná dostupnosť z letiska, diaľnice, športovo-technické, resp. homologizačné podmienky športoviska, divácka kapacita, vybavenie pre športovcov, kvalitné urbanisticko-architektonické riešenie, sprievodné spoločenské vybavenie, ubytovanie, podmienky pre média, parkovacie kapacity atď.

Postupná prestavba súčasných a výstavba nových športovísk tejto top kategórie športového vybavenia – Národných centier – bude investične zabezpečovaná kombinovane v spolupráci jednotlivých športových zväzov, klubov,

39

sponzorov, samosprávy a ministerstiev s tým, že ich prevádzka bude riešená podľa podielového kľúča vložených investícií a štátu. C. Návrh rozvoja vybavenia Prípravných centier štátnej športovej reprezentácie a špičkových športovcov

V minulom období rokov 1971 – 1990 boli v rámci SR cieľavedome vybudované dve prípravné centrá športovcov: • v horskom prostredí centrum Štrbské Pleso – klimatické kúpeľné stredisko –

nadmorská výška 1345 m. n. m., • v podhorskom prostredí centrum Bojnice – kúpeľné mesto.

Navrhujeme, aby tieto centrá boli so stanovenou prevádzkovou diferencovanosťou príslušne dobudované tak, aby mohli v súlade so svetovým trendom potrebného vybavenia vytvoriť kvalitné zázemie pre prípravu našich aj zahraničných športovcov: • Štrbské Pleso – Areál FIS so zameraním na všeobecnú a špeciálnu fyzickú

prípravu športovcov a regeneráciu a oddych po náročných podujatiach, • Bojnice – Športcentrum so zameraním na rehabilitačno-regeneračné a oddychové

pobyty s využívaním kúpeľných procedúr, ale aj na špeciálnu prípravu pre športy. Po zhodnotení súčasného stavu zabezpečenia prípravy prechodne a stále

bývajúcich špičkových športovcov v rámci mesta Bratislavy navrhujeme zriadiť tretie prípravné centrum športovej reprezentácie štátu Bratislava. Návrh na vytvorenie centra Bratislava je založený na využití sústavy už existujúceho športového vybavenia pre vrcholový šport v rámci mesta Bratislavy a v jeho bezprostrednom okolí ( areál vodného slalomu Čunovo, areál kanoistického a veslárskeho štadióna Jarovce ). Funkčnosť centra pri variabilnom využívaní disponibilných športovísk je orientovaná na zabezpečenie:

- krátkodobých sústredení športov pred významnými podujatiami, - stálu prípravu špičkových športovcov, ktorí pôsobia v meste.

Konkrétne návrhy projektov tejto skupiny sú uvedené v prílohe č. 4.

6.3. Rozvoj športového vybavenia v regióne kandidatúry na ZOH Program nadväzuje na doterajšiu prípravu kandidatúry na ZOH s cieľom

zabezpečiť proces potrebnej výstavby športového vybavenia, turizmu a technickej infraštruktúry v atraktívnom prírodnom tatranskom regióne.

Po základnom vyhodnotení spoločensko-ekonomických a prevádzkových podmienok v štáte a regióne je projekt kandidatúry koncepčne pripravovaný na podanie kandidatúry na rok 2014.

Toho času sa vyhodnocuje aj možnosť prípravy spoločnej kandidatúry s poľským Zakopaným. Rozhodnutie bude závislé na tom či poľská strana bude kandidovať na ZOH 2010 a tiež či bude mať po tomto procese záujem o spoločnú kandidatúru.

Naša strana v príprave kandidatúry na ZOH 2014 nemôže čakať na vyjadrenie poľskej strany, ale musí okamžite začať systematickú prípravu.

Ťažiskovou podmienkou možnej úspešnosti je nutnosť mať k obdobiu roku 2007, kedy bude posudzovaná kandidatúra expertmi Medzinárodného olympijského výboru, realizovanú časť športového vybavenia.

40

Predmetný rozvojový program bude riešený ako komplexný regionálny projekt turizmu, športu, dopravy, technickej infraštruktúry a životného prostredia v spolupráci všetkých zainteresovaných rezortov na prevádzke a rozvoji regiónu, vytvoreného samosprávneho regionálneho orgánu vyššieho územného celku, kandidátskeho mesta Poprad a ďalších miest a obcí vybavenia športovísk.

Iniciatíva riešenia tohoto okruhu komplexného riešenia vybavenia turizmu, dopravy, technickej infraštruktúry, životného prostredia je očakávaná z polohy kandidátskeho mesta Poprad a regiónu.

Navrhovaný rámcový projekt zabezpečenia športového vybavenia kandidatúry je uvedený v prílohe č. 4.

6.4. Ďalší plánovaný investičný program v nadstavbe športu

V rámci Národného programu rozvoja športu v SR je navrhnutý aj ďalší plánovaný investičný program v nadstavbe športu, v rámci ktorého bude riešené sídlo a vybavenie Národného inštitútu športu. 6.5. Navrhované projekty na realizáciu v rokoch 2001 – 2003

V rámci prvej etapy realizácie Národného programu navrhujeme s okamžitou

účinnosťou začať zabezpečovať skupinu projektov okamžitého riešenia v rokoch 2001 – 2003. Menovité projekty na okamžité riešenie sú uvedené v prílohe č. 4.

6.6. Návrh systému financovania MTZ

6.6.1. Financovanie Centrálna úroveň a) Poskytovanie financií na športové vybavenie len na základe vypracovaných

návrhov v súlade so zadávateľským stanoviskom MŠ SR – Národného inštitútu športu.

b) Poskytovanie financií len za podmienky účastí štátu na zadávateľskej príprave akcie, výstavbe vybavenia a na prevádzke vybudovaného vybavenia v rámci vytvorenej obchodnej spoločnosti.

Regionálna a miestna úroveň Zo štátnych prostriedkov pre šport financovať len vybavenie viacúčelových mestských hál, športovísk v mestskej štruktúre a vo voľnej krajine , kde bude podiel športového využívania stredísk štátnej športovej reprezentácie a národných centier. 6.6.2. Návrh financovania dlhodobých rozvojových programov vybavenia športu

Ekonomické podmienky, ktoré možno do roku 2010 v kapitole pre šport reálne očakávať neumožnia zabezpečiť aj riešenie veľkých investičných stavieb charakteru dlhodobého riešenia. Preto je navrhnuté, aby vopred vyhodnotené menovité akcie celospoločenského záujmu boli zabezpečované samostatnou účelovou formou prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Návrh konkrétnych dlhodobých projektov je uvedený v prílohe č. 4.

41

6.7. Pasportizácia športového vybavenia v SR a systém jej priebežnej aktualizácie

Systematická práca v zabezpečovaní prevádzky športového vybavenia pri koncepčnom plánovaní jeho rozvoja a účelnom využívaní vybavenia si vyžaduje v prvom rade mať zabezpečený dobre fungujúci informačný systém v predmetnej oblasti. Tento systém musí mať charakter stálej činnosti, musí byť otvorený a zabezpečujúci priebežnú aktualizáciu údajov.

Návrh jednotného systému informácií v oblasti vybavenia telovýchovy a športu bude súčasťou budovaného Informačného systému v oblasti telesnej kultúry – ISTEK.

Pre zariadenia v správe Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR bude zisťovanie zabezpečované len v časti vybavenia pre štátnu športovú reprezentáciu a poriadanie medzinárodných podujatí.

Príslušné údaje jednotného informačného systému o zariadeniach telesnej výchovy a športu navrhujeme zabezpečovať v nasledovnej štruktúre :

1. Školská telesná výchova, 2. Akademický šport, 3. Šport pre všetkých – rekreačná telesná výchova a šport, 4. Slovenské združenie telesnej kultúry, 5. Športové zväzy, 6. Nezávisle športové kluby – občianske združenia, 7. Mestá a obce, 8. Šport v rezorte Ministerstva vnútra SR, 9. Šport v rezorte Ministerstva obrany SR.

42

7. Ďalšie prierezové činnosti v oblasti telesnej výchovy a športu

Prierezové činnosti v oblasti telesnej výchovy a športu: � Zdravotné zabezpečenie a diagnostika � Vzdelávanie, veda a výskum � Informačný systém telesnej kultúry � Medzinárodná spolupráca

Zdravotné zabezpe čenie

Aktuálny zdravotný stav slovenskej populácie nevyhnutne vyžaduje intervenciu v rámci preventívnych a liečebných programov a dotýka sa aj pohybových aktivít všetkých vekových skupín a športu. Platný liečebný poriadok umožňuje poskytnúť zdravotnú starostlivosť účastníkom telesnej výchovy a športu iba vo forme základných interdisciplinárnych vyšetrení raz za dva roky. Akékoľvek špecializované vyšetrenia sú považované vo vzťahu k poisťovniam za nadštandardné a vyžadujú priamu úhradu.

Problém zdravotného zabezpečenia a starostlivosti o účastníkov športu je nadrezortný. Jeho riešenie vyžaduje zaradenie odboru telovýchovného lekárstva do Liečebného poriadku a tým by poskytované zdravotné výkony v rámci starostlivosti o účastníkov telesnej výchovy a športu čiastočne alebo v plnej výške hradili zdravotné poisťovne. Zdravotné zabezpečenie účastníkov športu by malo byť diferencované na troch úrovniach: 1. Športovo-talentovaná mládež v zriadených útvaroch – dispenzárna starostlivosť

na zníženie rizika a ochrany zdravia. Zahŕňa základnú lekársku prehliadku a predpokladá náklady celkovo 18,4 mil. Sk ročne /46 tis. Sk x 400/.

2. Výkonnostní športovci a reprezentanti SR v kategóriách mládeže – zahŕňa špecializovanú štandardnú úroveň vyšetrení (základná prehliadka plus spiroergometrické vyšetrenie) a predpokladané náklady celkovo 19,5 mil. Sk /1,3 tis. Sk x 15 000/.

3. Vrcholový šport na úrovni štátnej reprezentácie – špecializovaná nadštandardná úroveň vyšetrení spája preventívnu lekársku prehliadku s funkčnou diagnostikou a diagnostikou špeciálnej trénovanosti a telovýchovno-lekárskym sledovaním počas športovej prípravy a súťaží a predpokladá náklady celkovo 6,75 mil. Sk ročne /1,5 tis. Sk x 1 500 x 3/.

Aby sme dosiahli nevyhnutnú úroveň starostlivosti o účastníkov telesnej

výchovy a športu je nutné riešiť nasledujúce úlohy: a) Novelizovať zákony, ktoré súvisia s touto problematikou a financovanie

nadštandardného zdravotného zabezpečenia športovcov riešiť napr. formou pripoistenia zdravotnými a komerčnými poisťovňami.

b) Zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky pre športovcov – výkonnostných 1 x ročne a pre špičkových 3 x ročne.

c) Skvalitniť dennú lekársku starostlivosť o športovcov v tréningovom procese a počas súťaží s určením zodpovednosti za zdravotný stav športovca.

43

Vzdelávanie, veda a výskum Príprava a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných zamestnancov v oblasti

telesnej kultúry je legislatívne upravená v zákone č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, ktorý upravuje akreditácie vzdelávacích zariadení a podmienky odbornej spôsobilosti výkonu špecializovaných činností. Je realizovaná v telovýchovných a športových vzdelávacích zariadeniach právnických osôb (najmä športových zväzov) a fyzických osôb, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii. Vzdelávanie odborníkov v oblasti telesnej kultúry s najvyššou kvalifikáciou je realizované univerzitnou formou podľa zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, Pedagogickej fakulte UKF v Nitre, Fakulte humanitných vied a Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, Fakulte humanitných a prírodných vied a Pedagogickej fakulte PU v Prešove.

V týchto vzdelávacích zariadeniach sa pripravujú odborníci na výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry v kategóriách tréner, cvičiteľ, inštruktor, rozhodca a ďalší odborníci, najmä maséri, horskí vodcovia, učitelia lyžovania a plávania, regenerační zamestnanci a iní.

Vzhľadom na to, že na MŠ SR bol vypracovaný a schválený samostatný materiál Systém vzdelávania v športe, v tomto programe uvádzame len základné zámery tejto oblasti: 1. Na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a iných fakultách so

zameraním na telesnú výchovu a šport, otvárať študijné zamerania a špecializácie podľa potrieb športovej praxe, telovýchovného a športového hnutia. K tomu je potrebné zabezpečiť efektívnu koordináciu činnosti Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, a Akreditačnej komisie špecializovaných činnosti v oblasti telesnej kultúry pri Ministerstve školstva SR.

2. Stanoviť rovnaké podmienky vydávania trénerských kvalifikácií (licencií) pre telovýchovné a športové zväzy tak, aby boli v súlade s platnou legislatívou a požiadavkami medzinárodných športových federácií.

3. Doriešiť postavenie a akreditáciu Telovýchovnej školy SZTK podľa súčasne platnej legislatívy, najmä v oblasti ďalšieho vzdelávania odborníkov v oblasti telesnej kultúry a vytvoriť nezávislé integrované pracovisko pre oblasť koordinácie, kontroly, organizácie a evidencie vzdelávania v oblasti telesnej kultúry.

V oblasti vedecko-výskumnej činnosti je potrebné sústrediť pozornosť najmä na

oblasť aplikovaného vedeckého výskumu, zabezpečenie efektívnej koordinácie výskumných úloh podľa požiadaviek športovej praxe a vytvorenie adekvátnych finančných a materiálnych podmienok, najmä prístrojovej diagnostickej techniky.

Predpokladáme, že zriadením Národného inštitútu športu sa vytvoria základné požadované predpoklady efektívnej koordinácie vedecko-výskumnej činnosti, najmä z hľadiska finančného a materiálneho vybavenia, ale aj personálneho a odborného zabezpečenia, vypisovaním grantových projektov, zabezpečením ich vstupnej i výstupnej oponentúry, evidenciou riešených úloh a sledovaním ich uplatňovania v praxi.

44

Informa čný systém v oblasti telesnej kultúry. Fungujúci informačný systém v oblasti telesnej kultúry je podmienkou a

základným východiskom pre efektívne riadenie, rozhodovanie a koordináciu v danej oblasti.

Vzhľadom na súčasnú diferenciáciu a atomizáciu telovýchovného a športového prostredia je budovanie informačného systému nevyhnutnosťou. Informačný systém by mal zabezpečiť potrebné a aktuálne informácie pre rozhodovanie, ktoré súvisí s komplexným riešením rozvoja telesnej kultúry pre deti, mládež i dospelých. Jeho povinnosťou je aj zabezpečenie informácií pre riadiacich pracovníkov na všetkých úrovniach riadenia v oblasti, dodávanie informácií pre medzinárodné vykazovanie a porovnávania.

Súčasťou informačnej činnosti v oblasti telesnej kultúry je aj získavanie a sprístupnenie najnovších poznatkov z hraničných disciplín (psychológia, pedagogika, medicína, a pod.), prehlbovanie jednotného systému vedecko-technických informácií a zvyšovanie odbornej úrovne odovzdávaných informácií za účelom kvalifikovaného riadenia a koncepčnej práce pre rozvoj oblasti.

Hlavnou úlohou informačného systému je komplexný monitoring telesnej kultúry, ktorá je vo vecnej pôsobnosti Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej starostlivosti o TV a šport.

Ústav informácií a prognóz školstva v spolupráci s MŠ SR vypracoval "Koncepciu informačného systému v oblasti telesnej kultúry (ISTEK)", ktorá bola schválená v septembri 1998. Koncepcia bola prerokovaná v Komisii pre šport pri Výbore NR SR pre vedu, vzdelanie, mládež a šport (8.6.1999) a prijatá s odporúčaním pre Sekciu športu, detí a mládeže MŠ SR, definovať priority a zabezpečiť financovanie informačného systému. Následne bola realizovaná "Analýza technického stavu subjektov v oblasti telesnej kultúry" a tvorený "Register subjektov pracujúcich v oblasti športu". Zabezpečuje sa štatistika v rámci rezortu školstva, štatistika na vzdelávacie zariadenia v oblasti telesnej kultúry, realizuje sa štandardizácia údajov v oblasti telesnej kultúry, tvorba prvkov, číselníkov a informačných viet, potrebných pre zabezpečenie tvorby údajov a zberu informácií v danej oblasti.

Informačný systém telesnej kultúry po dobudovaní bude obsahovať informácie o pracoviskách (inštitúcie, zariadenia, združenia, športové a telovýchovné zväzy, kluby, jednoty a pod.), kde sa zabezpečuje a realizuje športová činnosť, o pracovníkoch, ktorí zabezpečujú činnosti na tomto úseku, o procesoch a činnostiach, ktoré sa v danej oblasti realizujú, o materiálno technickom zabezpečení, priestorovom vybavení, o finančnom zabezpečení (napríklad o investičnej výstavbe telovýchovných zariadení), o športovcoch (výkonnosť, zdravotná a sociálna starostlivosť...), výskume v oblastí telesnej výchovy a športu, zahraničných kontaktoch, o vyznamenaniach a oceneniach športovcov a pod.

Uvedené činnosti budú koordinované v rámci spolupráce s Národným inštitútom športu. Koordinačná a servisno-metodická činnosť bude zabezpečovaná na základe dopytu a celospoločenských potrieb na báze dohôd a dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi Národným inštitútom športu, športovými zväzmi, športovými subjektami a odbornými mimorezortnými a rezortnými inštitúciami a pracoviskami formou spoločenskej objednávky.

45

Medzinárodná spolupráca a integrácia do Európskej ú nie

Medzinárodná spolupráca v oblasti TV a športu je súčasťou zahraničnej aktivity každej krajiny a napomáha zvýšiť medzinárodnú prestíž krajiny. Je samozrejmé, že hlavne u „novších“ krajín, akou je Slovenská republika, je prezentácia v zahraničí nevyhnutnosťou, pričom športová reprezentácia má v tomto procese nezastupiteľné miesto. Aj v prostredí našej zahraničnej služby je niekedy zaznávaný športový segment bilaterálnych vzťahov, ktorý v kontexte vzájomnej neinformovanosti slúži ako významný a vhodný prostriedok na ich rozvoj.

Slovensko z dôvodu svojho ekonomického potenciálu nemôže samostatne odborne riešiť na požadovanej úrovni všetky aspekty športu, vrátane vedy a výskumu. Pre šport, ako samostatné a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie so sociálnym, zdravotným, vzdelávacím a ekonomickým dopadom je úzka medzinárodná spolupráca nevyhnutnosťou. Je možné uskutočňovať niektoré opatrenia bez spolupráce so zahraničím a dostatočných skúseností z ich riešenia v iných krajinách, je však zrejmé že získavaním a uplatňovaním zahraničných poznatkov a skúsenosti u nás je finančne nenáročnejšia cesta bez negatívnych dopadov na dlhodobý rozvoj spoločnosti.

Slovenskú športovú reprezentáciu chápeme ako súhrn všetkých medzinárodných športových aktivít občanov SR – športovcov, trénerov, funkcionárov, vedeckých pracovníkov, učiteľov, pracovníkov štátnej správy a samosprávy zodpovedných za oblasť športu, atď. Ich účasť na športových podujatiach v zahraničí a organizovanie medzinárodných podujatiach v SR (vrátane konferencií, seminárov, školení, a iné) je pozitívnym prínosom pri propagácii našej krajiny a prináša aj efekt v získaných poznatkoch, kontaktoch a skúsenostiach. Na aktivitách spojených s touto činnosťou sa nevyhnutne zúčastňujú viacerí partneri z vládnej sféry – hlavne Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a iné ústredné a nižšie orgány štátnej správy SR, a mimovládne športové subjekty – hlavne športové zväzy a športové organizácie – vzdelávacie a výskumné inštitúcie, ako aj orgány samosprávy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súčasná rozdrobenosť športového hnutia negatívne ovplyvňuje plnohodnotné využitie potenciálu medzinárodnej spolupráce.

Základný princíp v oblasti medzinárodnej športovej oblasti je partnerský vzťah medzi spolkovou sférou a štátnymi orgánmi, kde úlohu MŠ SR je koordinovať činnosť iných ústredných a nižších orgánov štátnej správy v tejto oblasti, zastupovať SR v medzinárodných vládnych štruktúrach, rozširovať zmluvnú bázu so zahraničnými partnermi a vytvárať vhodné podmienky pre športové hnutie na plnohodnotné zapojenie sa do medzinárodných aktivít s zreteľom na horeuvedené ciele.

V oblasti dvojstrannej spolupráce bude našim cieľom, v súlade so schválenými prioritami Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej spolupráce, obnoviť, prípadne vytvoriť novú zmluvnú a operatívnu bázu na spoluprácu hlavne so susediacimi krajinami, členskými krajinami Európskej únie a krajinami skupiny G7. Uvedená báza by mala vytvoriť podmienky hlavne pre výmenu odborníkov a informácií z jednotlivých aspektov športu a podporiť vzájomné výmeny športových subjektov a družstiev, ktoré budú samostatne zabezpečované mimovládnymi subjektami. Bude zahŕňať zmluvné vzťahy na štátnej (medzivládne a tzv. kultúrne dohody – gestor MZV SR resp. MK SR), rezortnej ( tzv. Programy spolupráce a iné,

46

gestor MŠ SR, ale aj MO SR a MV SR) a mimovládnej úrovni (gestor strešná spolková organizácia, prípadne iné športové organizácie).

V oblasti multilaterálnej spolupráce bude zámerom aktívne etablovať Slovenskú republiku do medzinárodných štruktúr s cieľom plnohodnotne využívať ich potenciál. Bude nevyhnutné podporovať a venovať zvýšenú pozornosť účasti zástupcov SR na aktivitách hlavne týchto medzinárodných vládnych organizácií – Európska komisia (hlavne Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru), Rada Európy – CDDS (Výbor pre rozvoj športu), TDO (Stály výbor na monitorovanie Antidopingového dohovoru), TRV (Stály výbor na monitorovanie dohovoru o násilnostiach na športoviskách) a UNESCO – CIGEPS (Medzivládny výbor pre telesnú výchovu a šport). Z medzinárodných športových organizácii na mimovládnej úrovni sú to hlavne IOC (Medzinárodný olympijsky výbor), IPC (Medzinárodný paralympijský výbor) GAISF (Združenie medzinárodných športových federácií), ESC (Európska športová konferencia) a ENGSO (Združenie európskych mimovládnych športových organizácií). Potrebnú úzku súčinnosť so všetkými zainteresovanými partnermi na úrovni štátnych orgánov, spolkovej sféry a samosprávy pri definovaní priorít a ich zabezpečovaní by mala zabezpečiť navrhovaná Koordinačná rada pre medzinárodnú športovú spoluprácu. Jej pôsobenie a zodpovednosť bude rozšírené aj na koordináciu záujmov spolkovej sféry organizovať medzinárodné športové podujatia v SR.

Ako jeden z pozitívnych projektov uplynulého obdobia, v rámci ktorého došlo vo vzájomnej súčinnosti vládnej, mimovládnej, podnikateľskej sféry a samosprávy k výrazne pozitívnej prezentácii Slovenska v zahraničí bola kandidatúra Slovenska na usporiadanie ZOH a ZPH 2006. Počas jej trvania, napriek určitým nedostatkom a jej neschváleniu, to bol aj vo vzťahu k občanom SR pozitívny a motivujúci prvok. Vo vzťahu k zahraničiu sa vytvorila informačná a styková báza, ktorú je potrebné pri možnej nasledujúcej kandidatúre využiť, a to či už samostatne, prípadne v spolupráci s inou krajinou.

Aj keď právne normy Európskej únie nešpecifikujú detailne oblasť športu, pretože šport bol vždy chápaný ako súčasť národnej identity a jeho riadenie a zabezpečovanie bolo plne ponechané v kompetencii členských štátov EU, v Zmluvách o Európskej únii z roku 1997 (Amsterdam) a z roku 2000 (Nice) sa nachádzajú Deklarácie o športe. Tieto deklarácie sú viac politickými prehláseniami a neposkytuje právny rámec na intenzívnejšie zainteresovanie Európskej komisie do oblasti športu. Sú však reakciou na záujmový stret základných práv EÚ (voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb) s profesionálnym športom. Pre informáciu uvádzame, že v súčasnosti je na Európskom súdnom dvore viac ako 43 súdnych sporov, ktoré sa týkajú toho-ktorého aspektu športu.

Napriek skutočnosti, že z vyššie uvedených dôvodov šport nie je samostatnou kapitolou v rámci predvstupového procesu do EÚ, viaceré kapitoly sa ho rámcovo dotýkajú a pri vypracovaní a obhajobe našich pozícií zo strany zainteresovaných ústredných orgánoch štátnej správy v SR je potrebná koordinácia s MŠ SR a následne spolkovou sférou. Zároveň je potrebné hľadať možnosti na využitie finančných prístupových zdrojov EÚ (PHARE, ISPA, SAPARD) aj pre oblasť športu. Je zrejmé, že Európska komisia nepovažuje šport za prioritnú oblasť pre využitie týchto zdrojov. Napriek tomu je možné a potrebné, v spolupráci so zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy v SR, zohľadniť pri príprave a realizácii väčších investičných celkov aj možnosť dobudovania infraštruktúry využiteľnej hlavne pre oblasť športu pre všetkých (úpravy cyklistických a turistických chodníkov a iné). Existujú aj iné programy Európskej komisie v rámci jednotlivých Generálnych

47

riaditeľstiev, ktoré sú priamo využiteľné aj pre aktivity týkajúce sa športu (antidoping, Mládež pre Európu a iné) a bude potrebné zabezpečiť ich širšiu publicitu v spolkovej sfére.

Na dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti medzinárodnej spolupráce v oblasti športu bude v nasledujúcom období potrebné hlavne: a) vykonať pasportizáciu zmluvnej bázy so zreteľom na šport na všetkých úrovniach

vládnej a mimovládnej sféry, definovať priority v zmysle predloženého materiálu a stanoviť postup a úlohy všetkých zainteresovaných slovenských subjektov pre medzinárodnú spoluprácu,

b) zabezpečiť jednotný koordinovaný postup v rámci všetkých participujúcich

slovenských subjektov a pre tento účel zriadiť Koordinačnú radu pre medzinárodnú športovú spoluprácu (MŠ SR, MZV SR, MV SR, subjekty spolkovej sféry, ZMOS),

c) vytvoriť podmienky v rámci pripravovaného Národného inštitútu športu aj na

zabezpečenie a podporu medzinárodných aktivít, d) vytvoriť finančne nenáročný model vyčlenenia finančných prostriedkov

z dostupných zdrojov na podporu medzinárodných aktivít slovenských subjektov, e) v rámci predvstupového obdobia do EÚ zabezpečiť súčinnosť so

zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy pri príprave negociačných pozícií SR so zreteľom na oblasť športu a zabezpečiť pre potreby slovenských športových subjektov prísun informácií z európskych inštitúcií z oblasti športu (hlavne z integračného procesu),

f) zvážiť možnosť pokračovať v kandidatúre SR na usporiadanie ZOH a ZPH

v rámci samostatnej, resp. dvojstrannej (s Poľskom) prihlášky a v prípade súhlasného stanoviska vytvoriť finančné a organizačné podmienky na jej zabezpečenie,

g) využívať finančné prístupové zdroje EÚ (PHARE, ISPA, SAPARD) alokované na

väčšie investičné celky aj so zreteľom na dobudovanie infraštruktúry využiteľnej pre oblasť športu pre všetkých (úpravy cyklistických a turistických chodníkov a iné).

48

Záver

Zmyslom Národného programu rozvoja športu na Slovensku je, aby bol pre celú telovýchovnú a športovú sféru pochopený ako spoločný program všetkých zainteresovaných subjektov, na ktorom by sa mohli zjednotiť všetky záujmy, sily a subjekty telovýchovného a športového hnutia, štátne orgány, mimovládne organizácie, občianske združenia, verejnú správu a podnikateľskú sféru.

Niektoré doterajšie separátne prístupy k riešeniu vybraných problémov z oblasti telesnej výchovy a športu sa ukázali ako málo účinné, pretože boli jednostranné, čiastočné a nedokázali presvedčiť kompetentné miesta i verejnosť o objektívnom postavení, funkciách a možnostiach telesnej výchovy a športu v živote občanov i celej spoločnosti.

Sme odhodlaní usmerňovať transformačný proces v telesnej výchove a športe tak, aby sa zachovali pozitívne prvky aj pre široké vrstvy menej majetných obyvateľov a rozumnú kompenzáciu nákladov na ich športovanie. Chceme urobiť všetko pre dostupnosť telovýchovných a športových zariadení pre školopovinnú mládež, pre študentov stredných a vysokých škôl tak, ako je to samozrejmé vo všetkých vyspelých štátoch Európskej únie, s cieľom dostať športovanie do vedomia a praxe všetkých našich občanov, predovšetkým detí v záujme ich zdravia, duševnej a telesnej pohody v osobnom a spoločenskom živote. Veríme, že navrhované zámery a opatrenia vo výkonnostnom, vrcholovom športe a v oblasti štátnej športovej reprezentácie prinesú svoje výsledky a že potvrdia správnu filozofiu nastúpenej cesty v tejto oblasti.

Sme realisti, a nepredpokladáme, že sa nám spoločne v blízkom horizonte podarí všetko uspokojivo vyriešiť navrhovaným programom. Predpokladáme však, že hlavné zámery a opatrenia navrhované v programe budú schválené vládou SR a budú ďalej rozpracované na konkrétne a dielčie zámery a opatrenia pre spolkovú sféru, štruktúry štátnej správy a po prechode kompetencií aj vo verejnej správe v oblasti telesnej výchovy a športu. Inými slovami sme presvedčení a počítame s tým, že predložený dokument sa stane v dlhšom časovom horizonte východiskom aj pre riešenie úloh krátkodobého charakteru.