-
STRANA - 01
B r a t i s l a v a n i a volia 25 rokov po nenej
pracujeme pre vs
Ochranrka Katarna imoniov, ocenen ako Biela vrana,
designrka Elena Ptoprst, protikorupn aktivistka, architekt
Brao Kalisk tvorca Eurovea, poradca premirky Ivety Radio-
vej, Juraj Smatana a protikorupn aktivista, ochranr a
novembro-
v lder Jn Budaj, obianska aktivistka Alena Chudkov,
spisovateka a novinrka uba Lesn, bojovnka za objasnenie nosu
prezidentovho syna Anna Remiov, herec Marek apk,
trner olympionikov Peter Hochschorner, novinr
Eugen Gindl, ochranr, kaz Anton Srholec,
ktor pomha chudobnm v Bratislave...
Lepiu Bratislavu chc udia, ktor s na Vaej strane:
-
STRANA - 03STRANA - 02
program na november/december
V kadom z podrobench nrodov tiekla za slobodu krv. V Berlne v
roku 1953, Maarsku v roku 1956, v echch a na Slovensku tiekla krv
poas protestov proti okupcii 1968, a op pri demon-trcich v rokoch
1988 89. V Posku udia protestovali a hynuli od r. 1970 a do konca
totality. Stovky nevinnch ud skonali na eleznej opone. V Bratislave
im Anton Srholec vztil pamtnk v podobe brny. Tu sa stretli na de
Pamiatky zosnulch kandidti BOK, aby spomenuli na tch, ktor mali
osta navdy zabudnut. Na stretnut kandidtov BOK sa zastnil aj Milan
Kako a Anton Srholec. Spja ns viera v slunos, slobodu a odhodlanie
pracova pre nae mesto!
... nezabdame
Modlitba za obete komunizmu
do Vaej pozornosti: 16. 11. 2014: Radnica organizuje a Jn Budaj
Vs pozva na au vna: Urobme z Primacilneho nmestia najviu obvaku
Bratislavy, pln prjemnch host. Uvidte premiru novho filmu o
Novembri. Vystupova bud znme hudobn kapely, hostia si pripij s
protagonistami Nenej revolcie. Zaiatok o 18.00, trvanie do cca
20.00. Na nmestie s pozvan aj prezidenti krajn V4 , ktorch bude
prve v ten de hosti Bratislava na pozvanie prezidenta SR Andreja
Kisku a tie vzcny hos v Slovenskej republike nemeck prezident
Joachim GAUCK.
Od 14. do 17. 11. 2014 sa kon v Bratislave tradin Stredoeurpske
frum. Diskusn panely s hosami od ns aj z Eurpy sa bud kona v tdiu
L+S v sobotu 15.11. a v nedeu 16.11.2014 od 15 hodiny, v pondelok
17.11.2014 u od 11. hodiny, vstup von. Pozvan osobnosti: Ivan
Krastev, Vclav Blohradsk, Ingo Schulze, Mitchell Cohen, sir Robert
Francis Cooper a desiatka alch. Viac pozri na facebookovej strnke
Stredoeurpskeho fra.
Veer, 16. 11. 2014, RTVS: zznam zo slvnosti v historickej budove
SND a z ulc Bratislavy
Univerzita Komenskho pozva poas 17. 11. 2014 na vstavu,
diskusiu, koncert skupiny FRAGILE a retro veer na UK.
V Starej trnici: diskusie a debaty poas celho 17. novembra
17. 11. 2014, stretnutie pri tribne, na Nmest SNP koncert o
17.00, KOMAJOTA
V KC DUNAJ bude Koncert pre vmavch 17.11. 2014, Viky Olejrov
spieva Kryla: Koncert pre vmavch. Udelia sa aj ceny Biela vrana o
17.11. hod. alie kapely: Jet jsme se nedohodli a Chalani z chatre.
Vstup von.
Vianon trhy na Hlavnom a Frantiknskom nmest zanaj tento rok 21.
11. 2014 10.00 a konia 22. 12. 2014 20.00.Vianon trhy kadorone
dotvraj prjemn atmosfru Bratislavy a bude tomu tak aj tento rok. Ak
chcete by pritom, ke sa slvnostne rozsvieti vianon stromek,
nepremekte to ak si do kalendrov zaznate dtum piatok 21. novembra o
16.30, kedy za spevu detskch folklrnych sborov bude stromek
slvnostne rozsvieten.
Predvianon Malewill trh 21. 11. 2014 16:00 - 21.12. 2014
23.59Mestsk stav ochrany pamiatok v Bratislave spolu s kaviarou
Malewill vs srdene pozvaj na predvianon pohostenie na ndvor
historickej budovy na Urulnskej 9 (veda Primacilneho palca), pod
nzvom Predvianon Malewill trh.
Remeseln vianon trhy na ndvor Starej radnice 22. 11. 2014 10.00
- 20. 12. 2014Na ndvor Starej radnice vm do nosa udrie prjemn va
varenho vna, duu vm pohladia remeseln, rune vyroben predmety z
prrodnch ma-terilov, vyzdoben ndvorie zvraznia maby na sklench
tabuliach na prieel budovy Mzea dejn mesta. Jednotlivec, kolektv i
skupina sa me zapoji do vzdoby vchodu mzea a sai. Organiztori akaj
mono prve na t vau nefalovane, vlastno-rune vyroben vianon ozdobu,
ktor potom neskr urob poas Vianoc atmosfru a rados seniorom z Domu
tretieho veku Domu seniorov.
Viete, o bolo poslednou akciou obianskych aktivistov v PKO?
Viete, o bolo poslednou akciou obianskych aktivistov z
prostre-dia ZZ v PKO? Bolo to celoslovensk stretnutie obianskych
ini ciatv 16. 11. 2008. Vtedy prili stovky ud z iniciatv a
obianskych zdruen, ako je Lesoochranrske zoskupenie VLK, Zachrme
Kprov dolinu, bojovnci proti Pezinskej skldke, iniciatva Krem-nica
nad zlato (proti kodlivej abe), Bratislava otvorene, Petralka
otvorene, Povask Bystrica otvorene, at., at. Bez honorru vtedy
hrali: M. Varga, P. Lipa, R. Grigorov, P. Cmork, A. Briestensk,
Lyrik, Klimo-Popovi, at.
Podobnou akciou bude presne v ten ist termn
VEREJNOS 2014, ktor sa odohr na
Primacilnom nmest 16. novembra 2014 Zaiatok o 18.00.
Pozva radnica a Jn Budaj, nmestnk primtora. Hudba, dis-kusie a
pohostenie, vstup von!
Prte si pripomen, e slobodu nm pred 25 rokmi nepriniesli
politick strany, ale obyajn udia z ulice a aktivisti z obian-skych
iniciatv.
Ak mte, prineste so sebou foto z tej prelomovej doby, z ulice, z
domu, z rodiny, z prce! Tvorme web lovek nenej revol-cie.
-
STRANA - 05STRANA - 04
dos takch pravicovch poslancov, ktor si u dokzali prizna, e boli
zneuit. Otvorene tak vystpila napr. pani Dyttertov z klubu KDH,
ktor bola predtm nmestnkou primtora pre kultru. Vim si to. V celom
tomto voleb-nom obdob potom hlasovala zodpovedne a bola prkladom
poctivho poslanca.
Preli Vm vbec nejak nvrhy?
Spoiatku iba za pomoci vekch petci oba-nov a aktivistov. N
spolon tlak s obanmi a aktivistami dosiahol, e poslanci sa nauili
zna, e im udia z ulice mu poriadne podkri. Navrhol a presadil som
hodinu otzok, s verejnosou sa pred rozhodnuti-ami zaali poriada
okrhle stoly a diskusie. Zail som aj poriadne brliv, ke sa
Zrkad-lovka triasla piskotom a dupotom nh na-hnevanch obanov. To
pomohlo zastavi nejeden zl zmer developerov. spechom je prijatie
Etickho kdexu vole-nch predstaviteov, ie nieo, o im obmed-zuje
slobodu lobova, alebo inak naduva mandt. Mnoh prorokovali, e tento
mj materil nikdy neprejde, ale prijal sa. Aj Etick kdex
zamestnancov. Tieto kdexy bud silnou kartou v rukch obana, pred
korupciou na magistrte, aj v poslaneckom zbore. Zlepil sa dohad
mes-ta nad hospodrenm mestskch podnikov, v dsledku oho sa znil
mestsk dlh zdede-n z ias urkovskho. Dobr prcu pri tom vykonval
kontrolr mesta, Peter inly. Pri zmeroch na vstavbu sa dostvala ku
slo-vu irok verejnos, aj naslovovzat odborn-ci, za o patr vaka
hlavnej architektke, Inge Konrad. Iba tak sme mohli spolu s
Petrala-nmi napr. zastavi plny na neeln a drah 4-prdov cestu, ktor
mala s stredom zele-nej zny Chorvtskeho ramena. Presadili sme na
nvrh petinho vboru a obianskch zdruen moratrium na predaj a prenjom
verejnch parkovsk a zelench plch v Petralke. Tam, ale aj inde v
meste treba zastavi plaziv privatizcie verejnch priestorov! Dleitou
slubou bolo stri mesto pred ropovodom aj to sa podarilo iba vaka
spoluprci s obanmi a obornkmi. Presadil som, e verejnos bude
rozhodova o rozpote, vznikli granty pre aktvnych ob-anov. Po
dvojronom sil som spolu s ak-tivistami VLK a BROZ (Jaro bl, Karlova
Ves) presadil zvenie ochrany Lesoparku, kde sa konene obmedzia
poovaky a rbanie stro-mov. V oblasti dopravy je spechom, e sme
dostali prv raz eurofondy. Sme hdam jedin mesto z postsovietskej
zny, ktor nevedelo vyuva eurofondy, take najvy as, e E zaplat nov
most, elektriku do Petralky a aj stovky novch vozidiel MHD.
Natartovali sa aj vborn projekty na ob-novu zelene a ochranu mesta
pred zmenou klmy, vetko z europeaz, resp. z Nrskych fondov. Aj tomu
pomohli aktivisti, napr. Katarna imoniov (Ruinov).
Na tak zmeny Ste ale hdam potrebovali poslancov spojencov...
alebo?
no, postupne sa o hlasovaniach, ktor by ke-dysi preli upom poda
prkazov strany, zaa-li vies dlh a kritick debaty. Napr. mlad
po-slanec Hrka v jednej takej spochybnil vber znalcov, o sa vzpt
vyetrilo a dotynho vysokho radnka ihne stlo miesto. Tak-to ozajstn
fungovanie MsZ zaalo poslancov bavi. asto sme sce odsedeli na tch
nepo-hodlnch stolikch aj 12 i 14 hodn, na dru-h de op do 22.
hodiny..., ale stdovit hla-sovania u v mestskom parlamente hdam
definitvne vymizli. Ak prilo na argumenty, poslanci dali niektorm
mojim nvrhom za pravdu.
Okzal bohatstvo developerov a naopak biedny stav mesta
Bratislavy hovor, e poslanci v Primacilnom palci nehlaso-vali vdy v
prospech mesta. Ktor strany si dokzali uzna omyly?
V kadom klube som naiel poctivch ud, ktor sa postavili za zmeny
smerom ku trans-parentnosti, proti korupcii. Aj proti
develo-perom... Ale sila peaz a korupcie je vdy
pohotov prevzia iniciatvu a zvalcova po-slancov poctivcov, ak s
v menine. Nad tm sa netreba rozuova, ale zvoli do MsZ poslancov, o
s na vaej strane. Pamtajte, e t sa mu spolieha len na obana vo-lia.
Takch treba podra. Preto niektorch odporam aj vm, a menovite.
Take nepoviete iadnu stranu?
A budete sledova politiku tak dlho, ako ja, vimnete si, e
najmenej poslaneckej pocti-vosti bva v stranch, o stratili hodnotov
tmel a zrazu s z nich len obchodn spolky... ale poviem aj pozitvny
prklad: je to paradox, ale najviac sebareflexie prejavili poslanci
klu-bu KDH, z ktorho vziiel bval, mnou tak kritizovan, primtor. T,
o mu kedysi verili a riadili sa jeho poiadavkami po vobch zistili,
kam mesto doviedol. Zujmy obanov dobre hjili aj poslanci OKS, napr.
pani Zuza-na Dzivjkov (kandiduje v Rai), alebo pn Ignc Kolek
(Devn), i pn Dinu (z Petral-ky), at.
Preto vznikla BOK?
Pred 4 rokmi som bol s mylienkou vtiahnu do mestskej politiky
obianskych aktivistov ete osamel. Teraz si t mylienku vzalo za
svoje sedem strn pravice. Ponkli nestran-kom kad tretie miesto
Bratislavskej obian-skej kandidtky: KDH, Obyajn udia a nez-visl
osobnosti, Zmena zdola D, NOVA, OKS, KDS a SMK. Projekt BOK nka
voliom skse-nch komunlnych politikov spolu s dlhoro-nmi obianskymi
aktivistami a nezvislmi expertmi. Spja ns program a zsady,
vyja-dren v Etickom kdexe. To je dobr spojenie.
Na magistrte hlavnho mesta sme presadili nov grantov program na
podporu obianskeho aktivizmu. Pripravte sa! Od budceho roka mete
iada financie na projekty zameran na as obanov na samosprve,
zvyovanie povedomia o komunlnej politike, ako aj na pod-poru vzniku
komunt a zdruen loklneho charakteru. Predkladate nvrhu, nmestnk Jn
Budaj, chce, aby mesto podporovalo aktvnych obanov, ktor s ochotn
venova jeho zlepo-vaniu as a energiu. iadatelia o financie v novom
grantovom programe mu iada o prspevok na pren-jom priestorov,
spotrebn materil, propagciu podujatia a in sluby svisiace s
reali-zciou projektov. Vku financi v grantovom programe schvauje
kadorone mestsk zastu-pitestvo, Jn Budaj poaduje pre tento grantov
program vyleni sumu 50 000 Eur.
Grantov program na podporu obianskeho aktivizmu.
pracujeme pre vs
Dokzali sme nieo, ale iba s podporou obanov
Ak to je prejs z vekej politiky do tej komunlnej? Jn Budaj: Niet
malej a vekej politiky, iba po-ctiv a nepoctiv. V komunlnej sfre je
dnes potencil. Mono t nadvldu stranckych skupn zlom prve tlak
zdola, od aktvnych obanov. Preto im v tom pomham...
V uplynulch 4 rokoch nemala Bratislava pravicovho primtora, prv
raz od revol-cie. Nespsobila to aj Vaa kritika pravice a urkovskho
ako jej elnho predstavi-tea? Pravicov strany vs za u potichu, aj
nahlas, preklnali. Stlo vm to za to? Bratislavsk radnica aj
parlament boli po 20 rokoch jednofarebnej vldy na morlnom dne, dlhy
prekroili nosn hranicu. Bolo tre-ba poveda dos. A propos, podobn
vvoj mala za sebou aj Praha, aj tam vldla od re-volcie pravica,
resp. t, o sa za pravicu vy-dvali. Proti nim sa v komunlnych vobch
2010 postavil bval disident (a prezident) Vclav Havel. Zaplatil
vekoplon bilboardy, ktorch fotografie potom obleteli cel echy stlo
tam, aby udia nevolili tunele, ma-finy a ejde. Havel tm naral na
tunel Blanka a mafinske zkulisie strn, ovlda-nch tzv. kmoti.
Postavil sa proti svojim praviiarom, v rovnakej situcii som bol aj
ja, v tej naej vytunelovanej a rozkradnutej Bra-tislave. Mal som
osta mlky sedie? Na to ma tam volii asi neposlali...
Nemohli ste zavasu upozorni na chyby urkovskho garnitry ldrov
pravice? Ve ich vetkch osobne poznte...
Rok pred vobami som ich upozornil na kr-zov stav. No uverili
predstave, e Bratislava zvol ich kandidta, aj keby tragae
padali.
Ak som teda v minulch vobch nazval veci pravm menom, potom
preto, e ldri pravice neboli schopn reflexie. Je len dobre, e
Brati-slavania u nemaj falon ilzie o komunl-nej politike. A dnes
iadaj pln vyistenie Augiovho chlieva. To je dobre, i nie?
Vytaj Vm, e Ste neodstpili v pro-spech M. Varyovej. Nkali vraj
aj od-stupn...
Odstupn-neodstupn, pani Magda sa ne-ditancovala od praktk a od
osoby urkov-skho, ku omu som ju vyzval. To rozhodlo. Strana ju vbec
nemala tlai za primtorku, ke vedeli, e jej domnou je diplomacia.
Ale SDK chcelo, aby pre nich tto populrna he-reka dobila hlavn
mesto, hoci im bolo jas-n, e ju posielaj obhajova neobhjiten.
Nedlho po vobch urkovskho vyhnali... to sa nedalo urobi skr?
Zmenil nov pri-mtor politiku samosprvy?
To nech posdia volii. Mal tak apircie. Objektvnym problmom bol
fakt, e sa do mestskho parlamentu dostalo aj dos ur-kovskho
pohrobkov.
Ako sa to prejavovalo?
Ako? No hlavne chceli nominova vade op len strankov, do radov,
do mestskch podnikov. Mrne som protestoval a pripom-nal, e vetci
subovali voliom prav opak. U bolo po vobch... delili si koris. Za
moju kritiku sa mi mstili a boli aj otvore-n vyhrky. Ale musm doda,
e v tom dnes u koniacom mestskom parlamente bolo aj
-
Stoj na vrchole Michalskej vee a len mlokto ho videl tak, ako je
na pripojenej fotografii. Ako vidte, Archanjel (socha z 18.
storo-ia) m problm: chba mu krdlo aj ruka s otepom, ktor brni-la
mesto pred zlom. N Michal neme brni mesto pred drakmi, ani pred
novodobmi lpenkmi. Upozornil na to poslanec A. Hlina, ktor navrhol
zaloi fond na opravu tejto vzcnej pamtihodnosti. Pridala sa aj
hlavn architektka Inge Konrad a f Mestskho pamiat-kovho stavu, pn
tassel. A odkia vzia peniaze? Napadlo ns, e verejn zbierku by mohli
odtartova kandidti na primtora, tch je tum dev... aj kandidti na 17
starostov, tch je spolu mono aj sto. Okrem nich si robia reklamu aj
stovky kandidtov na poslancov.
Zachrme obrancu mesta
Archanjela Michala
N Michal neme brni mesto pred drakmi, ani pred novodobmi
lpenkmi. M problm: chba mu krdlo aj ruka s otepom, ktor brnila
mesto pred zlom.
V roku 1987 vyla publikcia Bratislava nahlas, ktor zhrnula
bilanciu nienia Bratislavy za komunistov. T mesto brali (zni-ili
cca 55 % historickej pamiatkovej zny), nechali ovzduie zamori
splodinami (normy sa prekraovali o stovky %), nii spodn vody (niky
zo Slovnaftu zniili studne na juhovchode mesta) a sovietizovalo
mestsk kultru. T, o to kritizovali, boli vyetrovan, zatkan, proti
zostavovateovi publikcie, Jnovi Budajovi zaalo trestn sthanie.
Ochranri sa vak zomkli. Nik
Bratislava nahlas bola prelomom do mlania!
z autorov najvej obaloby reimu (tak nazvala B/n stanica Slobodn
Eurpa) neodvolal. Naopak, rodili sa desiatky alch iniciatv, a to
vyvrcholilo na tribnach Novembra 89. Porovnajte, o sa psalo pred
skoro 30 rokmi a o z toho sa po-darilo/nepodarilo zrealizova v naom
meste. Na strnke Zmena zdola njdete text B/nahlas a alie ochranrske
samizdaty. Elektronick Bratislava nahlas njdete na:
www.zmenazdola.sk
Prejdite sa po Bratislave a zistte, e toko predvolebnej reklamy
ne-bolo v uliciach, o je Bratislava Bratislavou. Kandidti maj
bilboardy, vozidl MHD, stpy aj trojnoky, vi-del som reklamn bicykel
aj becov s portrtom kandidta na chrbte. Vetci tto kandidti chc s do
verejnej sluby a brni vlastne podobne ako Archanjel Michal mesto a
jeho obyva-teov. Tak preo by nieo neuetrili v mene opravy sochy nho
patrna? Mono tieto voby konene v Bratislave nieo posun dopredu,
mo-no nie. Ale zasame sa za to, aby po tom tohtoronom plytvan
pe-niazmi na kampane politikov (bolo troje volieb!) ostalo aspo
jedno opraven krdlo a kopija Archanjela, strcu mesta. Budeme ho
po-trebova.
Nezvisl odbornci a obianski kandidti podporuj na starostu
Petralky Jna HRKU:
www.janhrcka.sk
STRANA - 07STRANA - 06
-
Ing. Matej Vaga, Ing. Katarna imoniovKandidti na poslancov do
Mestskho zastupitestva za Star Mesto a Ruinov, aktvni obania
iniciatvy Bratislava otvorene.
Ako lenovia iniciatvy BRATISLAVA OTVORENE (BAO) sa viac ako 10
rokov aktvne zapjame do zchrany zelene, stromov a parkov, ochrany
pamiatok a kultrneho dedistva a do kampan za otvoren samosprvu s
vou partici-pciou verejnosti.
Iniciatvy na zchranu parkov a zelene Koll-rovo nm., afrikovo
nm., Justin palc.V Bratislave ani 25 rokov po revolcii nebol
zriade-n nov verejn park, rone je vyrbanch tisce stromov. Prax bva
tak, e investine zaujmav verejn priestor nech samosprva rokmi
spust-n bez akejkovek starostlivosti (hoci tto povin-nos jej vyplva
zo zkona). Nsledne prde dobr investor, ktor navrhne obnovenie
spustnutho verejnho priestoru, samozrejme preho vnos-nmi stavbami,
alebo v prpade parkov si tak biznispriestor plnuje vytvori pod
zemou. Takto samosprva zanedbala naprklad N-mestie slobody,
afrikovo nmestie, Koll-rovo nmestie, Predstanin nmestie, PKO,
Kamenn nmestie a mnoh in. Podzemn gare pod parkami zemn pln mesta
nepri-pa, ani iadne stavby nesvisiace s funkciou parku. Samosprva
je na strane investorov, shlas s garami, ve stavby pod zemou
nevidno, teda defacto neexistuj, na povrchu subuje zachova zele.
Ale ak zele? Stromy na strechch gare nie s plnohodnotn, vysychaj a
nevytvoria prirodzen
Etick kdex zamestnancov magistrtu
Pracovnk magistrtu sa mus zdra nielen v pracovnom, ale aj
mimopracovnom ase konania, ktor by zniovalo dveryhod-nos mesta. Je
povinn nahlsi etickmu kancelrovi situciu, e nadobudol postavenie
spolonka, alebo konatea v skromnej obchodnej spolonosti. Kdex zrove
pota s tm, e ak radnk mesta zska od tretej strany dar, alebo slubu
vo vej hodnote ako 50 eur, mus to nahlsi etickmu komisrovi, ktor
vedie register darov. Vedci me od svojho podriadenho vyadova len
tak plne-nie pracovnch loh, ktor s v slade s jeho pracovnou nplou a
vntornmi smernicami mesta. V prpade, e djde k porueniu pravidiel
kdexu, zamestnanec bude rieen poda Pracovnho poriadku a me by s nm
roz- viazan pracovn pomer.
Etick kdexy nov obrana pred korupciou!
Etick kdex pre poslancov a volench predstaviteov
Etick kdex pre poslancov a volench predstaviteov, ktorho
predkladateom bol nmestnk Jn Budaj: Poslanci sa v om zaviazali k
veciam, ktor vyzeraj na prv pohad samozrejm nezneuva svoj mandt,
nesli ako realitn kancelria pre pekulantov, nevyvja nefrov ntlak na
odbornch pracov-nkov, vyhba sa konfliktu zujmov. Ibae dosia ostvali
tieto samozrejm veci nepomenovan. Vznam etickho kdexu je v tom, e
nastolil poiadavku rozli-ova medzi konanm v prospech verejnho zujmu
a opanm, korupnm sprvanm. Volen zstupcovia sa zavzuj, e bud
dohliada na verejn zujem a dodriavanie prva, otvorenos, potieranie
korupcie, efektvnu verejn slubu. Zrove volen predstavite samosprvy
podporuje zamestnancov samosprvy v ich odbornej nezvislosti, brni
ich pred akmkovek nelegl-nym ntlakom pri vkone prce v samosprve.
Svoj mandt pln tak, aby priamo ani nepriamo neuprednostnil
naplnenie svojich osobnch zujmov. Od prijatia etickho kdexu
poslancov sa u nik v mestskom parlamente nebude mc tvri, e nevie, o
je neetick politika.
park. Po prklady nemusme chodi aleko, sta sa vybra do parku na
Nmest Martina Benku. V podzem je skromn gar, nad ou mesto vlastnk
pozemku nad garou kad rok vy-sdza nov mal stromeky, ktor za krtky
as vyschn. Nemenej zvanm negatvnym javom je aj sa-motn podzemn gar.
Podzemn gar pre 300 vozidiel predstavuje nrast intenzity prepravy v
danom zem o cca 1200 vozidiel za 24 hodn. Takto nrast dopravy
predstavuje vrazn zhor-enie kvality ivota obanov a ivotnho
prostre-dia, zhor mnoh environmentlne faktory (kva-lita ovzduia,
zadriavanie vlahy, hladina hluku, tepeln pomery, biologick
bezpenos), ako aj psychohygienick a bezpenostn podmienky v
dotknutom zem. Hluk z dopravy v Bratislave na mnohch mies-tach u v
sasnosti prekrauje denn aj no-n prpustn hygienick hodnotu. Niekoko
rokov sa preto sname zvrti tento stav, priom nm dal za pravdu aj
krajsk prokurtor: podal v tejto veci protest voi Magistrtu, ktor si
takto svojvone vykladal zemn pln a menil prirodzen parky na stavby
podzemnch gar so zelenmi strechami. Mesto protest prokurtora
neprijalo a tak je ohrozen park na Kollrovom n-mest, na afrikovom
nmest a najnovie aj park pred Justinm palcom. Mesto op schvauje
investin zmer, ktor nebol vbec prerokovan s verejnosou, ktor nie je
znmy ani odbornm tvarom magistrtu a je v rozpore so strategick-mi
dokumentmi tohto mesta. Verejnos odmieta
takto iveln a nekoncepn budovanie pod-zemnch gar, preto
Bratislava otvorene spolu s nespokojnmi obanmi iniciovala petciu na
z-chranu tohto parku. (Viac na www.bao.sk )
Fischerov dom na Beblavho ul. Iniciatva BAO sleduje tto iernu
stavbu u od roku 2011, ktor je v rozpore s zemnm plnom zny
Bratislavsk podhradie. Trvalo pokodzuje pa-normu Bratislavy, ako aj
pohad na nrodn kul-trnu pamiatku Bratislavsk hrad a stle frustruje
obanov Bratislavy. Nachdza sa len pr metrov od historickho vstupu
na hrad igmundovej brny, cez ktor prejd tisce turistov. Stavebn rad
Starho Mesta niekoko rokov ignoroval vzvy obianskej verejnosti na
npravu nezkonnho stavu. Ignoroval aj nmietky magis-trtu v stavebnom
konan, e stavba je v rozpore s zemnm plnom zny Podhradie. Napriek
tmto skutonostiam stavebn rad Star Mesto povolil zmenu rozostavanej
stavby pred dokon-enm. Podali sme preto podnet krajskej proku-ratre
na preskmanie zkonnosti rozhodnutia stavebnho radu. Krajsk
prokurtor nm dal za pravdu po-dal v mji 2014 protest, v ktorom
povauje rozhodnutie o zmene stavby za nezkonn a iada ho zrui.
Nezkonnos pri stavbe potvr-dilo aj Ministerstvo dopravy, vstavby a
regionl-neho rozvoja SR v septembri 2014 a zruilo zmenu stavebnho
povolenia.
Viac na: www.bao.sk
pracujeme pre vs
Preo ZMENA ZDOLA?Pokusy ozdravi politiku zhora sa nedaria. Bez
opory v obianstve sa pokusy jednotlivch politikov konia prehrami s
oligarchami alebo s ich stranckymi pomocnkmi. Slunej s asto zo strn
vytlan, ako to ukzal prbeh premirky Ivety Radiovej. Ani naj-vyia
pozcia ju neubrnila pred nepriatestvom takzvanch stranc-kych pozad
, ktorm prekal jej draz na transparentnos a jej boj s politickou
korupciou. Radiovej vlda, ktor po ase vzbudila v ob-anoch ndej na
zmenu, padla. Odvtedy nm vldne jedna strana, t navye vznikla na
zkladni bvalej KSS. Nie je to radostn obraz, po 25 rokoch.
Ne-ficovsk strany sa nespjaj, ale drobia. Mdia skupuj finann raloci
, odvodnene spjan s politickou korupciou. Zmena je u iba v rukch
obanov, me prs u len od nich, zdola. Tomu po-mha Zmena zdola, ktor
otvra dvere sksenm aktivistom z tretieho sektoru, alebo odbornkom,
ktor nenosia strancke trik. Pomte nm ozdravi slovensk demokraciu
infziou nestrankov a ud, ktor stoja na vaej strane!
STRANA - 09STRANA - 08
-
STRANA - 11STRANA - 10
0
5
25
75
95
100
Osobny list Ruzinov_OUT_do tlace 1 strana
31. oktbra 2014 16:59:09
... aj takto by mohol vyzera Ruinov
List obanom Ruinova
Ing. arch. Branislav Kalisk, kandidt do Ruinova, tvorca projektu
EUROVEA,
je aj autorom mylienky na PRV Bratislavsk Bulvr v Ruinove alej
piatich radov stromov o rke 60 m
na dke 2,55 km. Spolu by pribudlo 153 000 m2
novej zelene a verejnch priestorov.
-
STRANA - 12
0
5
25
75
95
100
Osobny list Petrzalka_OUT_do tlace
31. oktbra 2014 16:30:40
List obanom Petralky
www.obcianska-koalicia.sk
... aj takto by mohla vyzera Petralka
STRANA - 13
Ing. Andrej Uhliarik z STU preniesol mylienku Linerneho parku a
Zelenej chrbtice Petralky do svojej diplomovej prce. / Viac njdete
na www.petrzalka.otvorene.sk
-
STRANA - 15STRANA - 14
V minulch vobch kandidovala ZZ Jna Budaja na primtora, ktor
skonil tret s potom cca 24 000 hlasov voliov, o bolo necelch 20 %
zo zastnench voliov. Dostal sa ale do Mestskho zastupitestva
(zastupitestvo m 45 poslancov). Pracoval ako radov poslanec, popri
tom aj len komisie zemnho a strategickho plnova-nia, ivotnho
prostredia a vstavby. Z Programu ZZ mohol presadzova rieenia spolu
s poslancom ZZ Petrom Hochschornerom iba argumentmi a pomocou
obianskych iniciatv zvonku. Pozrite, o vetko sa spolu s obanmi
podarilo/nepodarilo z programu ZZ z roku 2010 zrealizova:
Z programu ZZ pod nzvom Bratislava mesto fair play, ako ani v
inch programoch ZZ sa nepodarilo zmeni prax stranckych nomin-ci.
Partokrati zatia dria nau Bratislavu pevne v hrsti. Ale:
- Projekty, tie vie, sa prezentovali pred obanmi. Do rieenia
verejnch projektov sa zaali zapja obania.- Vznikol participatvny
rozpoet (o asti peaz nerozhodn poslanci, ale obania).- Rokovania
MsZ sa vysielali v priamom prenose, bez niekdajch manipulci.
Z programu ZZ Bratislava v pohybe sa nepodarilo vybra vedenie
Dopravnho podniku konkurzom. Op zasiahla strancka moc miesta
manaerov sa podelili medzi strany. Jn Budaj verejne protestoval,
strany ho za to nezvolili viceprimtorom. Ale aj s podporou ZZ: -
Vytvorilo sa niekoko kilometrov cyklotrs. Cyklistick doprava zaala
by tmou! Splnila sa poiadavka ZZ na koncepn pln cyklistickej
dopravy v Bratislave.- Vzniklo jedno zchytn parkovisko no ZZ
kritizuje pomal postup pri vytvran alch.- Vlda akceptovala
nevyhnutnos vstavby nultho okruhu, u prebiehaj prpravy.- Zaala
vstavba novej trate do Petralky, rekontrukcia starch (trova ul.),
obmen sa vye polovice vozidiel MHD (!).- Zaala aj vstavba novho
(Starho) mostu.
V programe Mesto s dobrou vziou dosiahla ZZ:
- Obnovenie funkcie hlavnho architekta, ktor ostvala roky
neobsaden. Sa odbornkov napokon vyhrala nezvisl odbornka,
architektka Inge Konrad, dosiahli sme prijatie etickch kodexov
zamestnancov aj poslancov.- Mesto prejavovalo nulov toleranciu voi
iernym stavbm, tak ako to iadal program ZZ.
V programe Bratislava miesto pre ivot sa ZZ podarilo z nho
programu zrealizova:
- Spolu s hlavnou architektkou nastoli tmu ochrany verejnch
priestorov pred drancovanm zo strany developerov. - Po prv raz
verejn priestory nemizli, ale sa vracali. Napr. vazne sa dotiahol
skoro 20-ron zpas o park na Belopotockho. - Po rokoch sa v
spoluprci J. Budaja, aktivistov a expertov, ako aj hlavnej
architektky zaali v meste pripravova projekty revitalizcie verej
nch priestorov: Kamenn nmestie, nmestie SNP, Nmestie slobody,
projekt prekrytia dianice - Staromestskej ulice.
V projekte Zdrav Bratislava dosiahla ZZ:
- Rozhodnutie o zjednoten sprvy mestskej zelene, ktor bola pod 8
rznymi organizciami. - Zabrnili sme spolu s 22 000 petiiarmi
zastavaniu Krovej hory developermi.- Pri likvidcii a boji proti
iernym skldkam sa presadilo zavedenie tzv. fotopasc, aj spoluprcu
so Zelenou hliadkou.- Zapojili sme Bratislavu do medzinrodnch
projektov na adaptciu nho mesta pri zmench klmy.- Brnili sme a
dosia ubrnili mesto pred ropovodom a tvorprdovkou cez Petralku.-
Presadili sme obmedzenie aby a poovnctva v Lesoparku, zastavili sme
predaje parkovsk a zelene v Petralke.
V programe Kultrna Bratislava dosiahla ZZ napr. :
- Uhjili sme zachovanie PKO ako najhodnotnejie sly pre kultru v
Bratislave. - Podporovali sme vznik Kunsthale, u sa v nej
vystavuje.- Pomohli sme zmonitorova vetky sochrske diela na
uliciach Bratislavy.- Jn Budaj navrhol a presadil pravidl pre
osadzovanie sch a pamtnkov na verejnch priestranstvch mesta.- ZZ
podporuje vznik pamtnka Nenej revolcie, priom MsZ vyhradilo pre
pamtnk priestor v hornej asti Nmestia slobody,(teraz u prebieha
sa).
V Programe Bratislava uiton obanom sme dosiahli napr.:
- ZZ podporovala zapojenie aktivistov do mestskej politiky, o sa
aj podarilo.- Dosiahli sme, e na kadom rokovan MsZ sa zaviedlo
vystpenie obanov, od 16.00. - Presadili sme nov grantov programy
mesta pre aktivistov. - Pri doch otvorench dver organizovala ZZ
obianske stany na Primacilnom nmest, kde sa prezentovali u desiatky
obianskych iniciatv.- Vo vetkch oblastiach prce radnice
presadzovala ZZ transparentnos a informovanie obanov, ktorch
vyzvala ku spoluprci.
Bratislavsk obianska koalcia program
pracujeme pre vs
Kresanskodemokratick hnutie, OBYAJN UDIA a nezvisl osobnosti,
Zmena zdola, Demokratick nia Slovenska, NOVA, Obianska konzervatvna
strana,
Konzervatvni demokrati Slovenska, Strana maarskej komunity
Magyar kzssg prtja
Priority volebnho programu pre Bratislavu 2014 2018
OBAN NA PRVOM MIESTE / BRATISLAVA MESTO FAIR PLAY. Navrhujeme
dokoni dobr projekty, zaa realizova nevyhnutn zmeny1. Zvi
profesionalitu, transparentnos a efektvnos riadenia magistrtu.
Obsadi rad magistrtu i vedenie mestskch podnikov odbornkmi,
vybratmi vo frovch vberovch konaniach. 2. Otvori radnicu verejnosti
cez elektronizciu sluieb magistrtu. Zavies elektronick spisov
slubu, ktor umon kedykovek skontrolova stav vybavenia spisu.3. Zvi
spoluas obanov a informovanos obanov a organizci o plnoch,
koncepcich, vznamnch investinch projektoch a zapoji ich do verejnho
rozhodovania. 4. Zrui neefektvne zmluvy medzi mestskmi podnikmi a
asto umelo nastrenmi dodvatemi sluieb.5. Zverejova vetky budce i
sasn dokumenty, zmluvy, faktry, predaje, obstarvania a plnovan
projekty mesta a mestskch podnikov na internete.
EFEKTVNA DOPRAVA / BRATISLAVA V POHYBE
1. Zabezpei plynulos dopravy v spoluprci mesta, mestskch ast a
reginu, definova kad rok 3 meraten a vyhodnotiten projekty, ktor
zlepia kvalitu dopravy v meste.2. Dokoni Bratislavsk integrovan
dopravu v meste s drazom na systmov podporu vetkch typov prepravy v
meste a fungujci spsob prepojenia na alie spoje. 3. Podpori systmov
rieenie parkovania vrtane vstavby mestskch zchytnch parkovsk s
prestupom na MHD, vstavby garovch domov mimo zelene a rieenia
rezidennho parkovania v nadvznosti na funknos pech trs.4. Zlepova
stav ciest a chodnkov. Vytvori sie bezpench, bezbarirovch a
atraktvnych pech trs a priestorov vrtane bezbarirovch verejnch
intitci.5. Pri plnovan vstavby budov i tvrt vdy aj vyhodnoti
dopravn za v irom okol a finann dopady na mesto; pri zemnom plnovan
vyhodnocova sasn stav vrtane prepravnej prce pech a cyklistov.
URBANIZMUS A ARCHITEKTRA / BRATISLAVA MESTO S JASNOU VZIOU
1. Dokoni obstaranie novho zemnho plnu mesta, so zapojenm
verejnosti do jeho prpravy a ktorho sasou bude vkov regulcia,
generel dopravy a zoznam nedotknutench zelench plch.2. Zapoji do
prpravy vetkch strategickch dokumentov a pripomienkovania vznamnch
investinch projektov zainteresovan verejnos so sptnou vzbou o tom,
ako boli pripomienky zapracovan.3. Spracova vkov koncepciu zstavby
Bratislavy so zohadnenm nielen estetickch, ale aj zaovch kritri.4.
Dodra nulov toleranciu voi iernym stavbm a iniciova zmenu stavebnho
zkona.5. Spracova koncepciu suburbanizcie a minimalizova tak
rozsiahle dopravn a urbanistick problmy v Bratislave a jej
predmestiach. Zastavi nekoncepn zmeny zemnho plnu mesta a
netransparentn vydvanie stanovsk pri vstavbe.
VEREJN PRIESTORY A SLUBY / BRATISLAVA DOBR MIESTO PRE IVOT
1. Zastavi iveln zaberanie verejnch priestorov. Zrevitalizova
nmestia, parky a zhrady ako zelen centr mesta a jeho mestskch ast
na zklade Programu obnovy verejnch priestorov (Nmestie slobody,
Kamenn nmestie, Nm. SNP, Nm. A. Dubeka, afrikovo nmestie, in...) za
aktvnej asti verejnosti. 2. Spracova koncepciu otvorench zelench
priestorov a zelench ciest v meste (greenways), podpori vznik
miestnych trhovsk. Podpori rozvoj umeleckch, kultrnych a komunitnch
aktivt na verejnch priestranstvch Bratislavy.3. Stanovi rmce
reklame, najm iernej reklame a vekoplonm bilboardom. Vytvori cenov
mapu mesta pre umiestovanie reklamnho zariadenia. Urobi audit
existujcich zmluvnch zvzkov mesta a reklamnch spolonost.4. Rozvja
Bratislavu ako mesto vzdelvania, vedy a inovci: podpori budovanie
tudentskch kampusov, vytvori systm mestskch tipendi a grantov na
tmy, svisi ace s rozvojom Bratislavy.5. Vytvori infratruktru pre
uahenie podnikania (informan centrum, inkubtory, podpora novch
technolgi).
IVOTN PROSTREDIE / BRATISLAVA ZDRAV MESTO
1. Obnovi funkciu mestskho hygienika s cieom monitorova faktory,
ovplyvujce zdravie Bratislavanov (kvalitu pitnej vody, ovzduie,
hlunos, vibrcie, przemn ozn a in exhalty z dopravy a vroby) a vetky
informcie o stave ivotnho prostredia zverejova.2. Podporova stavbu
plch a zariaden pre portovanie Bratislavanov, od det a po seniorov.
3. Vytvori podmienky pre jogging, koruovanie a alie porty vo
vybratch parkoch a verejnch priestoroch pre aktvny oddych v
prrode.4. Zefektvni systm istenia iernych skldok, podpori rozvoj
zbernch dvorov komunlneho odpadu a potu odpadkovch koov na zklade
analzy.5. Zvi innos mestskej polcie, stanovi presn rozdelenie loh
polcie pre mestsk asti a posilni zodpovednos nelnka polcie za vkon
policajtov. Prispieva prtomnosou policajtov v meste ku vyej miere
pocitu bezpeia a ochrany v meste. Zefektvni prcu Mestskej polcie,
posilni pochdzkarov a okrskrov so stabilnm rajnom.
OCHRANA DEDISTVA / UMENIE A KULTRA / KULTRNA BRATISLAVA
1. Zasadi sa za zlepenie stavu aj tch pamiatok, ktor nie s vo
vlastnctve mesta, ale zhoruj vzhad a funknos historickho jadra
(napr. zdevastovan Esterhzyho palc na Kapitulskej). 2. Podporova
irok spektrum kultrnych aktivt v meste, od hlavnho prdu a po
miestnu a alternatvnu kultru. 3. Zasadi sa za obnovu Podhradia tak,
aby sa obnovili jeho najznmejie historick pamiatky a urbanistick
charakter.4. Pri spracovan zemnch plnov zn a dostavbe historickch
tvrt v Starom Meste dsledne dohliada na zachovanie a obnovu
pamiatkovch hodnt.5. Otvori diskusiu s verejnosou o vtvarnch
dielach existujcich vo verejnom priestore Bratislavy (tch z bvalej
ry, aj novie), diskusiu o nprave neodbornch zsa- hov do chrnench
pamiatok a o dohade mesta nad ochranou archeologickch nlezov pri
vstavbe.
-
STRANA - 16
Kresanskodemokratick hnutieOBYAJN UDIA a nezvisl osobnostiZmena
zdola, Demokratick nia SlovenskaNOVA Obianska konzervatvna strana
Konzervatvni demokrati SlovenskaStrana maarskej komunity Magyar
kzssg prtja
Strana Obyajn udia a nezvisl osobnosti podporuje :
V Starom Meste pod slom 39 Matej Vaga, Ing. nezvisl aktivistaV
Novom Meste pod slom 22 Andrej tefko, kreatvny riaditeV Dbravke pod
slom 15 Karol Zrnek, prevdzkrV Petralke pod slom 67 Milan Vetrk,
JUDr., PhD. prvnik, nezvisl protikorupn aktivistaV Rusovciach pod
slom 1 Jana Jamborov, obianska aktivistka
Zmena zdola, Demokratick nia Slovenska podporuje :
V Ruinove pod slom 19 Branislav Kalisk, Ing. arch., architektV
Ruinove pod slom 23 Andrej Kovarik, enviromentalista, ochranrV
Ruinove pod slom 45 Katarna imoniov, Ing, iniciatva Bratislava
otvorene, ochranrka V Dbravke pod slom 6 Andrea Chorvthov, Ing.,
obianska aktivistkaV Karlovej Vsi pod slom 13 Ldia Ovekov, Ing.,
ekonmka a obianska aktivistka Detsk ihriskV Karlovej Vsi pod slom
15 Jaromr bl, RNDr., PhD., ekolg, ochranr a obiansky aktivistaV
Petralke pod slom 12 Jn Budaj, politik a ochranrV Petralke pod slom
28 Peter Hochschorner, trner - vodn slalomV Petralke pod slom 55
Elena Ptoprst, Ing. arch., Mgr. art., dizajnrka, protikorupn
akti-vistka
Njdete ns na kandidtke Bratislavskej obianskej koalcie:
Strany ktor podporuj najm nestrankov a aktivistov: