NOTA BENE 110

POLOVICAPRE PREDAJCU

AUGUST 2010110 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

teLO

DOVOLenkOVý sPrIeVODCA(nIeLen) Pre hyPOChOnDrOV

Zatočte s komármi

telo múdrejšie ako hlava

3 days

in slovakia

holiday tip

s

3 dni na slovensku,

dovolenkové tipy

2

stinujúci, ale už mi to ostane navždy. Bolí to, ale nehanbím sa za to,“ hovorí Emil. „Ľudia by sa mali pozerať na to, čo je a bude, nie vyčítať minulosť.“

kerka za cigaretyČas v base však pre Emila nebol úplne stratený

– naučil sa tam tetovať. Sám má tri originálne tetovania. Iniciálky v švabachu na hrudi a na

ruke ornamentálne vzory. Návrhy si vyrobil sám. „V katalógu je obrázok, ktorý si už niekto dal urobiť. Môže ho mať dvadsať ľudí. Ak sa ti tam niečo páči, tak to ešte dotvor podľa seba,“ radí. Za prácu na ruke platil v naturáliách. „Do-kopy ma to vyšlo asi na tri krabičky cigariet a jednu 250-gramovú kávu.“ Chystá sa nechať si ozdobiť aj druhú ruku, na bruchu by chcel mať vytetovanú svoju dcéru.“

šPiÓN text a foto: dagmar gurová

SAMOUK EMIL

s PodráŽkoU Pod koŽoUEmil sa nerobí lepším ako je. Bez zábran hovorí o tom, ako sa borí so závislosťou. Držte mu palce.

„Ľudia by sa mali pozerať na to, čo je a bude, nie vyčítať minulosť.“

Ako sa tetuje v base Zaujíma vás, ako sa tetuje v base? Do hrubého pera sa namiesto tuhy namon-tujú ihly. Omotajú sa nitkou, ktorá nasaje farbu. Strojčeková verzia vyzerá tak isto, len na pero sa pri-montuje motorček. Vyrobí sa hoci aj z walkmana. „Tetuje sa aj žiletkou. Najkrajšie sa ňou robia vlasy nejakej postavy.“

„Vo väzení nie je veľmi prístup k tušu alebo atra-mentu ani centrofixám,“ hovorí Emil. On sám má tetovanie vyrobené z farby, ktorá pôvodne bola kusom gumenej podrážky z topánky. „Guma sa roztopí nad ohňom, zmieša sa s očnými kvap-kami a už to je. väzni vymyslia bársčo. Majú na to čas, nikam sa neponáhľajú.“ Potom už vraj len stačí tetované miesto poriadne namydliť a umyť. „Nikomu sa to nezapálilo,“ uisťuje Emil. Vy to však radšej sami neskúšajte. Ak chcete tetovanie, dajte si ho urobiť.

Je veľa možností ako opísať Emila. Abstinent, predajca Nota bene, samovyučený tetovač, ktorý sa nebojí neobvyklých techník a vyzná-va originálne námety. Bývalý feťák, ktorý niekoľkokrát sedel v base. A hlavne človek, ktorý sa nerobí iným, ako je. Riskuje úprimnosť, aj keď mu môže sťažiť život. Na fetovanie sa dal asi v sedemnástich. Je to klasický príbeh. Priplietol sa do partie chalanov, v ktorej koloval heroín. Aby mal na dennú dávku, okrádal rodičov, odnášal veci z bytu. „Keď to zistili, vyhodili ma z domu.“ Odvtedy je viac-menej na ulici. S nedobrovoľnými prestávkami vo väzení.

„Vykrádal som autá, byty, tak ma zavreli,“ hovorí. Všetko pre drogy. V base sa z toho vždy dostal. Dvakrát bol na protidrogovom liečení a skúšal aj dochádzať na metadónovú liečbu, ale potom začal znova. „Nič ma nebavilo, potreboval som sa odreagovať. Musel som si to dať.“Svoju abstinenciu pripisuje pevnej vôli. „Inak to nezvládneš. Každý sa vyhovára, že do toho spadne, lebo príde do starej partie. Keď máš pevnú vôľu, vyhneš sa tým miestam aj ľuďom. Ja to robím, aj keby to znamenalo obísť ich o desať kilometrov.“ Hovorí, že následky závislosti stále cíti. Má zdravotné problémy. „Niekedy som nervózny, ľahšie sa vytočím. Vtedy hľadám niekoho, s kým sa porozprávam a to mi pomôže.“ A prečo sa rozhodol vydržať? „Videl som nar-komanov v meste, akí sú špinaví, slintaví. Nech-cel som znova tak vyzerať. Vtedy si to človek neuvedomuje.“ Okrem toho je teraz aj menej unavený, dlhšie vydrží pracovať.

Život podľa zákonaJe teda čistý a znova predáva Nota bene. Aj keď má s predajom časopisu niekoľkoročné skúsen-osti, nie je to pre neho úplne ľahké. „Zvykneš si, ale aj tak si v strese. Čo ak ťa stretne niekto známy a uvidí, ako si dopadol.“ V lete sa predáva ťažšie. Ľudia sú pri vode, na dovolenkách. Desať časákov, ktoré za týždeň predá, mu stačí na jedlo, cigarety a nocľah. Býva v nocľahárni Depaul a rád by sa presťahoval do ubytovne, kde by mal viac súkromia. „Chcem sa naučiť žiť podľa zákona, aby som už nikdy nešiel do basy,“ hovorí Emil.Ďalším cieľom preto je nájsť si prácu. Je vyučený železobetonár, zvárač a kováč. Zatiaľ chodí na brigády, pracuje napríklad ako pomocník na stavbe. Nosí cement, upratuje.Robota sa mu hľadá ťažko. „Všade si pýtajú register trestov.“ Navyše netají svoju drogovú minulosť. „Poznajú, že som narkoman. Síce ab-

3

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na vidi-teľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predá-vať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verej-nosťou a s ostatnými predajca-mi používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časo-pisu obťažovať okoloidúcich, zdr-žiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časo-pis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať krimi-nálnu činnosť alebo takejto čin-

nosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časo-pisy neregistrovaným alebo vylú-čeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vy-dávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je ofi-

ciálna cena časopisu.13. Predajca nesmie predávať časopis,

ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

kÓdexPREDAJCu

ROZhOvOR8 10TÉMA

OSLOBODZUJÚCA NAhOTATANEC VO VLASTNEJ KOŽI

Tanec ma naučil prijať kritiku a viac vnímať ľudí, hovorí tanečník Andrej Petrovič. Telo je pre neho pracovným prostriedkom, ktorým vyjadruje myš-lienky a pocity, nálady a túžby seba či iných.

Ide vám na nervy kult dokonalého tela, ktorý hlása, že krásne je len vyšportované, štíhle, vyholené a mladé? Pridajte sa k nudistom alebo naturistom. Nebudú vás obzerať, ani posudzovať váš vzhľad.

OBRÁZKY NA KOŽI20 24ODvRÁTENÁ STRANA

BOLESŤ JE SEBAZÁCHOVAChODIACE GALÉRIE

Bolesť je informácia, že niečo s nami nie je v poriadku. Je to priateľ, ktorý vyzýva k zmene. Dômyselné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove nášho organizmu.

Leto vytiahlo na ulice tetovania. „Kerky“ trčia z oblekov, z džínov aj z kostýmčekov od Diora. Bezdomovci a „domovci“ prezradili príbehy tých svojich.

PRíBEh28 30PÚTNIKvODNÝ RELAX VEĽKÉ BÁBO

Spod okna sa ozýva detské bľabotanie. A počuť aj mamkino láskanie. Samé zdrobneniny, taký ten rozmaznaný tón, ktoré k bábätkám patrí. Stačí pár krokov a bábo máme ako na dlani. Oranžový cumeľ v ústach, pod kraťasmi plienka. Ivanko. Chlap ako buk. Doslova.

Plavbu po čarovnom moravskom kraji môžete začať už u nás, v prístave v Skalici. Loďku požičajú aj laikovi. Stačí mať osemnásť rokov a minimálne technické zručnosti. Otvorí sa vám svet krásnej prírody, vínnych pivničiek, skanzenov, agroturistických fariem, novučičkých cyklotrás a večerných táborákov v kempoch v prístaviskách.

Z obsahU

staňte sa lenivým rodičom Spisovateľ Tom Hodgkinson vo svojej pre-vratnej knihe Pohodové rodičovstvo tvrdí, že to najlepšie, čo pre svoje deti môžeme urobiť je nechať ich tak. Výber z jeho Mani-festu lenivého rodiča: Ležíme v posteli tak

dlho, ako je možné. Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia.

rozvrh hodín Originálny rozvrh hodín pre vaše školopovinné dieťa.

rovní a rovnejšíO segregovaných triedach pre rómske deti. O rómskych asistentoch, a o tom prečo nie sú internáty riešením. Aký život pre svoje deti si želajú obyvatelia osady v Plaveckom štvrtku? Čítajte v septembri.

v ďalšom čísle s témou deti a rodičia si prečítate:

s PodráŽkoU Pod koŽoU

4

EDITORIÁL

hLAvNí PODPOROvATELIA PROJEKTU NOTA BENE

TOTO vYDANIE

NOTA BENE PODPORILI AJ

telo Pre radosŤ

Volajte, ak vidíte bezdomovca, ktorý potrebuje akútnu pomoc. Volajte/emailujte ([email protected]) tipy na bezdomovcov, ktorí žijú vo vašom okolí

– my ich navštívime. Program streetwork, o. z. Proti prúdu

liNka Na PomoC beZdomovCom V BrAtIsLAVe

kOntAkty

PARTNERI PROJEKTU

ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, john F. monhardt

pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

Hľadám si dlhodobú prácu brigádnickou formou. Ovládam maďarský a nemecký jazyk a základné znalosti PC. Zn. 2-krát exekútor. Moja predstava platu je 500 eur mesačne. Ďakujem. Ivan 1888, NM Račianske mýto – MHD zastáv-ka električky, kontakt: 0944 327 094. Hľadám prácu – vykladanie tovaru alebo ako vrátnička. Mám skúsenosti s vykladaním tovaru vo veľkých potravinách. Ďakujem. Sida 1629, RuZ Lahôdky Sherlock – Miletičova, kon-takt: 0914 157 441. Hľadám prácu pre muža ako palič kovov ale-bo pomocné murárske práce. Ďakujem. Renáta 1296 a Ľudovít, DuB Samoška – ulica Schneide-ra Trnavského, kontakt: 0910 234 256 alebo 0902 352 265. Hľadám si nenáročnú prácu v administra-tíve, ovládam Open Office, Windows XP Pro, e-mail, System Restor, správa sietí. Pracovala som v Amslico AIG Life a na rôznych pozíciách ako operátor. Hľadám si prácu, ktorá by ma bavila. Len seriózne ponuky. Ďakujem. Zuzana 681, RuZ Baumax – Rožňavská, kontakt: 0949 886 007.

INZERÁTY PREDAJCOv

kUPUjte, ProsÍm, časoPis Nota Bene Len OD PredajCov:1. ktorí majú na viditeľnom mieste preukaz predajcu

2. dodržiavajú pravidlá predaja (uvedené v kódexe predajcu, str. 3)

3. V Bratislave majú registrovaní predajco-via titulnú stranu predávaného časopisu označenú číslom, ktoré je totožné s číslom preukazu predajcu.

Falošní predajcovia – pytliaci odrádzajú de-siatky kupujúcich. Pod vplyvom alkoholu obťažujú okoloidúcich alebo žobrú s jedným kusom časopisu. sú to zväčša predajcovia vylúčení z dôvodu porušovania pravidiel. ka-zia dobré meno slušným predajcom Nota bene.

Pomôžte nám zachovať dobré meno nOtA Bene. Povedzte pytliakom svoje nIe.

stoP PYtliakom

0907 / 733 388

Pred začiatkom leta mám vždy pocit, že sa medzi ľudí vmiesila nová bytosť. Hovorí sa o nej skoro v každej reklame, obsadzuje

obálky časopisov. Má jednoduché meno, ktoré každý pozná – TELO. A je to asi hlavne ženské telo, ktoré cez sezónu krátkych sukničiek a plaviek akoby naozaj žilo vlast-ným životom. už nečítate a nepočujete o človeku (žene, mužovi), ale o tele: „Pre vaše telo len to najlepšie...“ Dajte si kompletne odstrániť tukové bunky, chlpy, celulitídu. Nemusíte chodiť na slnko, natrite si opále-

nie z fľaštičky. „Vaše telo to ocení,“ hlásajú hlásne trúby kozmetického priemyslu. A zdá sa, že telo – hladké, vyšportované, vy-chrtnuté, žiarivé, a ak aj nie mladé, aspoň dobre zakonzervované – víťazí. Kto ho nemá, nech sa radšej neukazuje. Nech sa hanbí a trápi niekde v ústraní. Z tela sa tak stáva nepriateľ. Niekto, proti komu treba bojovať, udržať ho v predpísaných med-ziach, ak chcete patriť medzi úspešných a ospevovaných.Ide vám to na nervy? Nemáte chuť robiť si z tela kult, ani s ním zápasiť? Vzbúrte sa teda a užívajte si. Niektorí tvrdia, že telo je iba kontajner na dušu, bez neho však niet človeka. Len v tele sa môžete

hojdať na vlnách, cítiť jemný dotyk piesku a vietor vo vlasoch, pozerať sa na hviedy, či šplhať na strmú skalu. Využijete ho na kopu zábavných vecí. A práve v lete máte veľa príležitostí prestať sa zhrýzať tým, či vyhovujete módnym kritériám. Teraz neob-hajujem nadváhu alebo ochabnuté svaly. Myslím si len, že ak budete telo používať na to, aby vám bolo príjemne (či už budete behať alebo prechádzať sa v múzeu), bude to na ňom nakoniec aj vidno. Budete krásni, lebo vám bude dobre.

Dagmar Gurováredaktorka

5

SMS PRE PREDAJCOv

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

25. 06. 2010 12:38Na autobusovej stanici mi predajkyňa darova-la jabĺčko. Únavný piatok bol hneď krajší. Vďa-ka. Chutilo a zohrialo srdce. Danka z Piešťan

25. 06. 2010 18:05Včera, keď som si pred ružinovskou nemocnicou kúpila od milého predajcu NB, som zbadala troch ľudí s fľašou vína a NB v ruke, ako doslova otravu-jú okoloidúcich a vykrikujú, aby si NB kúpili. Mr-zelo ma, že takto kazia reputáciu časopisu a ma-ria prácu ozajstného predajcu! Na napomenutia, že nemajú preukaz, reagovali agresívne. To sa fakt s týmito ľuďmi nedá niečo urobiť? Inak vám všetkým držím palce a pozdravujem predajcov z Račianskeho mýta a od ružinovskej nemocnice.

POzOr! 01. 07. 2010 14:16Srdečne pozdravujem predajcu z Tesca na Dudváž-skej ulici v Bratislave. Napriek telesnému postih-nutiu je tento úžasný človek vždy pozitívne nala-dený, milý a vďaka jeho inteligentnému prejavu aj veľmi obľúbený u ľudí z okolia. Držím mu pal-ce a želám všetko dobré! Angelika Skladanová

03. 07. 2010 19:35Ďakujem pánovi Dušanovi, od ktorého som pred Tescom v meste kúpila NB a prajem veľa šťastia. L. z BA

06. 07. 2010 13:46už druhýkrát som si kúpila NB od predajcu Jan-ka pred zvolenským Priorom. Má v sebe toľ-ko dobroty a sily, o ktorú sa so mnou vždy roz-delí. Ďakujem a prajem len to najkrajšie a naj-lepšie do života. Andrea

07. 07. 2010 06:28Pozdravujem predajkyňu NB, pani Zdenku

z Piešťan. Želám jej veľa zdravia a hlavne úsmev na tvári, ktorým mi vždy spríjemní ráno. Vždy uponáhľaná do práce, Eva z Rakovíc

08. 07. 2010 09:40Moc pěkně děkuji za to, že se našel moc milý človíček s vaším časopisem. Chodím na onkologii do Košíc a skoro vždy stále stál na železničné stanici v Košiciach. Na chemoterapii jsem se začala tešit. Najed-nou mi zmizel a po delší době jsem ho ko-nečně našla při obchodním domě. Neustále na něj myslím. Nevím proč. Je hrozně milý, jde z něho velké světýlko. Je to moc hodný a smutný člověk. Buď jaký jsi a přeji hodně štěstíčka a lásky. Moc mi občas chybíš, svě-týlko. Lenka

10. 07. 2010 08:24Pani v hypermarkete v Nitre je veľmi zlatá. Vždy má dobrú náladu a dokáže ju pozdvih-núť aj ľuďom okolo. Ďakujem a držím jej palce.

0915 779 746

visÍme Na mosteVo štvrtok 15. júla o 11:00 sa v Bratislave na Novom moste uskutočnilo otvorenie nOtA beNe výstavy fotografií s názvom „sme, či nie sme iní“. Výstavu otvorila Adela Banášová vypustením 500 balónov, ktoré reprezentujú 500 predajcov NOTA BENE po celom Slovensku, za účasti fotografov a predajcov NB.Výstavu tvoria veľkorozmerné fotografie 28 ľudí bez domova – predajcov NOTA BENE, ktoré budú zavesené do 31. augusta na pešej časti Nového mosta. Fotografie dopĺňa textová časť, v ktorej predajcovia odhaľujú svoje životné úspechy, kedy klamú, koho milujú a čo najvi-ac ľutujú. Výstava prezentuje aj niektoré od-kazy pre predajcov od vás, čitateľov NOTA BENE. Cieľom výstavy je bojovať proti predsud-kom voči bezdomovcom. Tie sú často veľkou prekážkou v tom, aby sme spoločne riešili tento vážny sociálny problém. Vandalské zničenie výstavy hneď prvú noc po jej inštalácii nám pripomenulo, že ľudia bez domova sú takto vystavení na milosť a nemilosť každý deň. Často sa tak stávajú obeťami násilných činov. Bezdomovci sú ľudia ako my, život ich bolí a teší rovnako ako nás.

Pikošky z výstavy:•osobnosťou, ktorú obdivuje najviac predajcov je Juraj Jánošík. Spomínajú aj generála Ludvíka Svoboda, či Billa Gatesa

•najviac si u svojich priateľov vážia úprimnosť •chcú schudnúť, prestať fajčiť•najväčším životným úspechom a láskou ich života sú ich deti

•už možno menej z nás sa stotožní s Cecilkou, ktorá najradšej zo všetkého upratuje, žehlí a nakupuje.

most symbolicky vyjadruje spojenie – sveta bezdomovcov a sveta tých, čo domov majú. Veríme, že Nota beNe je takým prepojením. Každý deň sa na uliciach 18-ich miest stretávajú čitatelia s predajcami. Pričom to najdôležitejšie nie sú peniaze, ale vzťahy a porozumenie, ktoré vzniká. nájdite si toho svojho predajcu. Práve vzťahy s čitateľmi mnohých inšpirujú a posúvajú ďalej. Tak, ako naši predajcovia veľakrát inšpirujú nás, pracovníkov NB.

mimobratislavskí čitatelia si výstavu môžu pozrieť na www.notabene.sk. 31. augusta

chystáme pre všetkých čitateľov NOTA BENE a pre tých, ktorí sa zapojili do hlasovania Offline fejsbúk na stretnutie pri káve a štrúdli na Novom moste. Viac info na strane 15-18. Autormi fotografií sú Petra Lajdová a Vlado holina, ktorý je aj spoluautorom celej výstavy. Fotografi pracovali bez nároku na honorár. Projekt podporili: slovenské elektrárne – člen skupiny enel, firma bittner, magistrát hlavného mesta Bratislava, Penzión kunerád. Ďakujeme pánovi Kováčovi z firmy Kováč ser-vis, ktorý nám, okrem nafúkania 500 balónov za rekordný čas pred otvorením výstavy, nahodil naspäť vandalmi strhnuté fotografie.

Predajkyňa Cecilka pred svojou fotografiou na Novom moste

teLO

nA

DO

VOLe

nk

e

DO

vOLE

NKO

vÝ

SPR

IEvO

DC

A (

NIE

LEN

) PR

E h

YPO

Ch

ON

DR

A

do

ho

vor

te s

a

U

lek

ár

aD

ovol

enka

pat

rí m

edzi

top

10 s

tres

ov v

živ

ote

člov

eka.

Skô

r, či

nes

kôr

sa n

a ňu

ísť

mus

í. K

eď v

ám n

a Is

trii

kone

čne

pres

tane

prš

ať a

z le

tisk

a do

razí

zab

lúde

ná b

atož

ina,

v

tej c

hvíli

na

vás

môž

e za

útoč

iť ú

pal,

chyt

íte

„hun

javi

cu“,

bu

de s

a vá

m „

vrti

et u

gla

vi“

aleb

o sc

hytá

te z

exo

tick

ého

jedl

a „p

roliv

“. S

naš

ím s

love

nsko

-cho

rvát

skym

slo

vník

om

to z

vlád

nete

ľavo

u za

dnou

.

text

: sa

nd

ra t

ord

ová

| f

oto

: p

ete

r p

oh

an

ka

hlav

agl

ava

točí

sa

mi h

lava

.Vr

ti s

e m

i u g

lavi

.oč

iok

on

osím

kon

takt

né šo

šovk

y.

Kor

isti

m k

onta

ktne

leće

.

nos

nos

mám

nád

chu.

Imam

hun

javi

cu.

zuby

zubi

kýve

sa

mi z

ub.

Klim

a se

mi z

ub.

Preh

ltnú

ť, n

eroz

hrýz

ť.

Gut

ati,

ne g

rizt

i.

ruka

ruka

pľúc

apl

uća

Nem

ôžem

dob

re d

ýcha

ť.N

e m

ogu

dobr

o di

sati

.

peče

ňje

tra

žalú

dok

želu

dac

Nie

čo m

a uš

tipl

o.N

ešto

me

je u

griz

lo.

bol

í ma

žalú

dok.

Muč

i me

želu

dac.

Žlčn

íkžu

ččr

evo

crije

vo

mám

hna

čku.

Imam

pro

liv. mám

záp

chu.

Imam

zat

vor.

pohl

avné

org

ány

spoj

ni o

rgan

i

noha

noga

Asi

som

si z

lom

il no

hu.

Izgl

eda

da s

am s

lom

io n

ogu.

chod

idlo

st

opal

o

Pale

c pa

lac

top

fráz

a m

esia

caPr

osím

si k

rém

pro

ti k

omár

om. M

olim

vas

nek

u kr

em p

roti

v ko

mar

aca.

(Ne)

užit

očné

vyc

hytá

vky

z tu

ri-

stic

kých

slo

vník

ov

Nem

áte

náho

dou

so s

ebou

rön

tgen

boľ

avéh

o zu

ba?

Imat

e li

mož

da s

nim

ku t

og z

uba

sa s

obom

?

keď

si ľ

ahne

te, b

olí v

ás t

o vi

ac?

Bol

i li v

as v

iše

kad

legn

ete?

Potr

ebuj

em a

ntib

ioti

cké

vagi

náln

e čí

pky.

Tr

ebam

ant

ibio

tske

vag

inal

ne č

epić

e.

Odu

mre

l vám

ner

v.

Odu

mro

vam

je ž

ivac

.

stra

tili

sme

nafu

kova

ciu

lopt

u.

Izgu

bili

smo

lopt

u na

nap

uhav

anje

.

Nep

rska

jte

na m

ňa!

Nem

ojte

me

prsk

ati!

čo n

a do

vole

nke

nech

cete

po

čuť

mal

i by

ste

sa

vrát

iť d

omov

. T

reb

ali

bist

e se

vra

titi

kuć

i. n

evyc

hádz

ajte

na

slnk

o.

Ne

izla

zite

na

sun

ce.

mus

íte

drža

ť dié

tu. M

orat

e dr

žati

die

tu.

obá

vam

sa,

že

ten

zub

už n

ejde

vyl

ieči

ť.

Boj

im s

ed a

se

taj z

ub n

e m

ože

izlij

ečit

i. za

dali

ste

nesp

rávn

y PI

n k

ód.

Vaš

PIN

je

net

očan

.

...a

buď

te a

sert

ívny

a b

ojuj

te z

a sv

oje

práv

a

koľko mesiacov v roku tancujete?Závisí to od produkcie, niekedy deväť, ale môže to byť aj dvanásť mesiacov. Napríklad teraz začíname od júla, cez Vianoce bude voľno, ale potom máme zasa plno až do decembra 2011.

koľko hodín je to denne?Keď začíname stavať predstavenie, keď sa robí premiéra, trénujeme od deviatej ráno do siedmej, maximálne do pol deviatej večer.

to je viac ako bežný pracovný čas a pritom pri plnom fyzickom vypätí. Nezaťažuje to príliš

telo? Neničíte sa?Musím zaklopať, zatiaľ nič také nepozorujem. Súčasný tanec vychádza z prirodzenosti tela. Aj keď sa snaží prekročiť hranice, netlačí telo do polôh, v ktorých dochádza k poškodeniu.

ale existujú techniky, ktoré pri tanci využívajú pád. vyzerá to efektne aj desivo. Pád pre väčšinu z nás prestavuje zranenie.Pôsobí to riskantne, ale je to bezpečné. Technika pádu je taká vypracovaná, že tanečníci, ktorí ju ovládajú, vedia presne, kedy a ako ju použiť, aby to pôsobilo na javisku vierohodne a efektne.

Ja som nikdy nemal vážnejšie zranenie. Hoci sa viem tancu úplne odovzdať, predsa som aj opatrný a dávam si pozor.

Určite nebolo jednoduché prijať, že hoci ste sa nezranili pri tanci, zrazilo vás auto.Zo začiatku som bol naštvaný. Blížili sa letné prázdniny. Všetky tanečné work-shopy, príprava tanečného filmu, všetko sa muselo zrušiť, odložiť. Mal som zlomenú nohu, neostávalo mi nič iné, len sa liečiť a celé leto rozmýšľať, prečo práve teraz. Tak som si to v sebe sám vyriešil, že niekedy je

8

S TELOm SA dÁ STÁLE pRACOVAŤ

taNeC vo vlastNej koŽiTanec ma naučil prijať kritiku a viac vnímať ľudí, hovorí tanečník Andrej Petrovič. Telo je pre neho pracovným prostriedkom, ktorým vyjadruje myšlienky a pocity, nálady a túžby seba či iných.

rOzhOVOr text: edo jung | foto: peter pohanka

dobre sa pozrieť doprava, doľava a chvíľku počkať. Potom vykročiť. Nielen utekať a byť všade prvý, všetko mať hneď naraz. Všetky veci majú svoj čas. Myslím, že mi to v živote aj takto vychádza.

máte svoju vlastnú techniku? Vlastnú techniku nemám, ale snažím sa prepájať klasickú techniku so súčasnou. Som rád, že ovládam aj klasickú techniku, obe si navzájom pomáhajú. Klasika dáva telo do vizuálnej harmónie. Súčasné tech-niky zahŕňajú zasa veľkú škálu pohybových princípov. Využívajú napríklad jogu, bojové umenia a dôležité sú aj rôzne formy re-laxácie.

Ako najradšej relaxujete vy?Najlepší spôsob je dať si po ťažkých skúškach alebo predstaveniach jedno pivo alebo pohár vína (smiech). Ale nemalo by to byť viac. No a potom sa treba dobre vyspať. To urobí so svalmi svoje.

kedy vás telo neposlúcha? kedy sa vám tancuje zle?V prvom rade pri únave z cestovania alebo keď ma niečo vytočí. Vtedy strácam chuť. Lenže tanec a javisko majú svoje čaro, takže všetko negatívne vytancujete. Iným prob-lémom môže byť kostým – či je pohodlný, či sa v ňom dobre cítite. No a dôležité sú aj tanečné podmienky. Zlý priestor môže tanečný prejav dosť obmedzovať. Ak je priveľký, rýchlo sa unavíte. Inokedy musíte dávať pozor, aby ste nespadli z javiska ale-bo do niekoho nenarazili. Ako profesionál však musím vedieť pracovať aj v takýchto situáciách.

Pri pohľade na tanečníkov si vždy uvedo-mujem, že tanec doslova buduje architek-túru tela. to je krásne. na druhej strane sa mi súčasný tanec zdá byť až rizikovým povolaním. Nezdá sa vám, že podobne, ako mnohé iné umelecké disciplíny, opúšťa svoje hranice?V určitom zmysle je to pravda. Na druhej strane mám pocit, že pre mňa už pohyb ako taký nie je až tak zaujímavý, dlho som nevidel v pohybe niečo, čo by ma oslovilo. Pritom telo je veľmi univerzálny, silný vyjadrovací prostriedok. Všimnite si len reč hluchonemých. Preto sa stále dá naučiť niečo nové. Tanečník sa napríklad do určitej miery stáva hercom. Súčasný tanec nemá ako ten klasický presne nali-najkovaný príbeh. Pracuje s námetom, ob-razom. Necháva tanečníkovi vlastný priestor na jeho vyjadrenie a necháva priestor aj divákovi, ktorý číta tanečníkove telo, číta cezeň emócie. Mám rád divadelné prvky v súčasnom tanci.

akram khan je angličan indického pôvo-du. vo svojich choreografiách geniálne spája techniky súčasného tanca s klas-ickým indickým tancom kathak. Pritom jeho tanečnú skupinu tvoria tanečníci z rôznych kútov sveta. ako si vybral vás?Khan nerobí často konkurzy. Možno pre-to, že jeho štýl tanca je špecifický. Skôr si tanečníka všimne na nejakom predstavení. Ak sa mu páči a zdá sa mu, že tanečník mu má čo ponúknuť, po predstavení ho osloví. Ja som bol výnimkou, pretože Khan rýchlo potreboval niekoho na záskok. Robil som individuálny konkurz. Dva dni ma ničil, mal som svalovú horúčku. No a teraz s ním bu-dem tancovať už tretiu sezónu.

Pripravujete niečo nové?Choreografiu s názvom Vertical Road, teda Vertikálna cesta. Je to o minulosti, prítom-nosti a budúcnosti, ale vlastne o anjeloch. Mali sme dvojtýždňový workshop, kde sme už premýšľali, ako na to. Pracovali sme s bábkami a to je zasa niečo nové, zdá sa mi

to úžasné. A náročné. Ovládnuť vlastné telo aj telá bábok a popritom prepájať vertikály.

tanec, podobne ako iné umenia, je tiež duchovná záležitosť. v prípade vertical road skoro doslova. mení tanec okrem vášho tela aj vášho ducha? vyjadriť tancom, pohybom tela anjela, znamená premýšľať. a chápať.určite. Ja som si zrazu uvedomil, že doteraz som nijako nevedel vyjadriť, čo pre mňa Boh znamená. Musel som si ujasniť, ako ho vnímam, ako vnímam anjelov. Potom sa mi v hlave otvorila galéria obrazov, ktorá sa nakoniec skonkretizuje do pohybového materiálu. Najkrajšie a najdôležitejšie sú tie najjednoduchšie veci.

čiže tanec buduje aj anatómiu charakteru?Tanec je vášeň, oheň aj voda. Je to senzitívna záležitosť. Naučil som sa viac vnímať ľudí. Prípadné konflikty tiež riešim ako v tanci – dávam priestor aj tomu druhému. Keď som s tancom začínal, bola to len čistá radosť z po-hybu. Potom som sa musel naučiť disciplíne. Neskôr pokore. Konkurencia je obrovská, ak sa chcete zlepšovať, musíte vedieť prijať aj kritiku. Viem si presadiť svoje, ale naučil som sa nebyť ješitný.

to sa dá naučiť tancom?No, možno som sa skôr naučil pozrieť sa na veci z dvoch strán. umenie je veľmi osobná vec a každý umelec, nielen tanečník, ide s kožou pred ľudí. Preto keď na niečom tvrdo makám, snažím sa urobiť dobrú prácu, keď niekto potom začne hneď negatívnou kri-tikou, tak to trocha zabolí, lebo len ja viem, koľko času, energie som investoval. Vtedy prichádza obranný systém a už sa začína boj kto z koho. Preto sa snažím, aby to fun-govalo opačne. Dá sa omnoho ľahšie prijať, keď svojich priateľov v práci povzbudím, pochválim, nájdem niečo pozitívne a až v ďalšej debate poviem niečo negatívne, ale stále v takej príjemnejšej atmosfére. Tak sa pripomienky berú ľahšie.

to znie ako dobrý recept na vzťah. Niekedy ste aj 8 mesiacov v roku na cestách na turné po svete. Udržať dlhodobý vzťah pri takomto vyťažení je asi dosť náročné. ako sa vám to darí? Komunikáciou a byť s priateľkou v kontakte, aj keď len cez telefón alebo Skype. Na začiatku nášho vzťahu som mal problém, keď som bol mimo Slovenska, často telefonovať. Nebol som na to zvyknutý. Veľa som sa teda „napočúval“ ako je dôležité, aby sme boli v kontakte a ve-deli, čo kto na druhej strane zemegule prežíva. Teraz to už chápem a ďakujem jej za to, že ma to naučila. Ak by bolo po mojom, asi by sme už neboli spolu. Tiež je dôležité, pokiaľ sa dá, prísť domov, hoci len na pár dní, prípadne, ak ona môže prísť za mnou. Spoločné zážitky a komu-nikácia nám pomáhajú prekonávať vzdialenosť.

telo tanečníka sa raz predsa len vzoprie. čo potom?Posledné roky premýšľam, že by som chcel byť viac s rodinou. Vždy budem chcieť robiť s tan-com alebo telom, ale niečo pokojnejšie. Rád by som pracoval na Slovensku a s ľuďmi, čo nie sú tanečníci. So zranenými alebo s ľuďmi s postih-nutím. Títo ľudia inak reagujú. Napríklad ľudia s mentálnym postihnutím majú iné myšlienkové pochody, inak by vyjadrili myšlienku. urobia po-hyb, ktorý má hodnotu vo svojej prirodzenosti, úprimnosti. Z toho sa môže tanečník veľa naučiť. Profesionálny tanečník má už isté bariéry v tom, čo sa naučil. Ak chce nájsť čosi nové, musí ich dokázať odbúrať. Ich bariéry môžu odbúrať moje a naopak. S telom sa dá stále pracovať.

9

„Konflikty tiež riešim ako v tanci – dávam priestor aj tomu druhému.“

andrej PetrovičAndrej Petrovič (1982) absolvoval tanečné konzervatórium v Banskej Bystrici. V súčasnosti študuje na VŠMu v Bratislave a od roku 2007 je členom Akram Khan Com-pany, tanečnej skupiny svetoznámeho cho-reografa v Londýne.

Kráčam lesíkom a prudko mácham rukami, aby som odohnala nenásytných komárov – sú jed-nou z mála nevýhod kúpania sa v Rusovciach. Teda aspoň, ak hľadáte kľudné miesto, kde sa môžete slniť a plávať nahí. Posledných pár me-trov skoro bežím, a keď za stromami zbadám jazero, viem, že som z najhoršieho vonku. už len obísť časť, na ktorú sa podľa nepísaných pravi-diel chodí v plavkách, a som na svojej obľúbenej minipláži. Je ďalej od hrádze, z ktorej sa k jazeru hrnú bicyklisti a korčuliari, a kde sa medzi nud-istov miesia aj textiláci (v plavkách). Pár krokov od plážičky je aj malý ostrov. Zdravím obvyklú partičku, ktorá sa tu stretáva viac-menej každý deň. Sú to skôr starší ľudia, pohodlne rozložení s novinami a proviantom. Niekto sa opaľuje a možno pri tom trochu aj drieme, ďalší besedujú, nastavujú telo slnku na brehu, či po kolená vo vode, aby mohli hovoriť s tými na pobreží aj na ostrovčeku. Vyzliekam sa, a ak mám náladu, prehodím s kýmsi pár slov. Inokedy len ticho prejdem pomedzi na-

tiahnuté uteráky do zelenomodrej vody. Cítim sa bezpečne a v pohode. Nikto na mňa nezíza, nehodnotí ma. Ani ja sa nehodnotím. Zabúdam na všetky komplexy, ktoré by ma určite prepadli niekde na kúpalisku (v plavkách som si vždy pri-padala ako vo výklade). Návody ako „schudnite za päť dní do plaviek“ sa ma netýkajú. Tu sme všetci rovnakí – nahí. A na inom nezáleží.

Kamaráti, ktorí tiež zanevreli na plavky, hovo-ria o rovnakých dôvodoch. Mnohí chodia na nudapláž na neplatenej strane Zlatých

pieskov. Jazero je tam väčšie, voda čistá aj v najhorúcejšom lete a komáre až tak neútočia. Zato vás pri plávaní môže zaskočiť vodný bicykel s ukričanou skupinkou a spoza kríčkov na pláži vykúkajú odpadky ako chmúrna pripomienka minulého leta. Nevýhodou je aj horší prístup

– autom musíte prehopsať po hrboľatej poľnej ceste. Ak ste pešo a neprichádzate zo záhrad-kárskej osady, je to ešte ťažšie. Buď obchádzate celé jazero alebo sa odvážite na nepríjemnú chôdzu vedľa áut svištiacich po hlavnom ťahu von z mesta. Istí fajnšmekri majú tajné miesta pri Dunaji. Ak máte šťastie (zoberú vás so sebou), na malinkej pláži ste sami. V rieke si však veľmi nezaplávate.

očumovačov vyhodiaPre niektorých ľudí sa nahota nespája len s letom, opaľovaním a kúpaním. Naturisti na rozdiel od nudistov nahí relaxujú, športujú a chodia na spoločenské akcie celý rok. Nahé telo je súčasťou ich životnej filozofie.

10

téma- text: dagmar gurová | foto: petra lajdová

NATURIZmUS JE ŽIVOTNÝ pOSTOJ

oslobodZUjúCa NahotaIde vám na nervy kult dokonalého tela, ktorý hlása, že krásne je len vyšportované, štíhle, vyholené a mladé? Pridajte sa k nudistom alebo naturistom. Nebudú vás obzerať, ani posudzovať váš vzhľad.

„Kto tento životný štýl spoznal, považuje ho za to úplne najnormálnejšie a najprirodzenejšie na svete.“

11

kam bez plaviekNa Slovensku teraz neexistuje žiadna oficiálna nudapláž. Naturisti a nudisti vyhľadávajú skôr lokality, kam nechodia textiláci. FKK Slovakia sa snaží lobovať o zmenu.Zoznam najznámejších neoficiálnych nudapláží:kraľovany (Šútovo), zelená voda (N. Mesto), Guláška (Senec), Geča (Košice), priehrady Domaša, Zemplínska šírava, liptovská mara, ružínska priehrada, harčáš (Komárno), zlaté piesky, rusovce a čuňovo (Bratislava).

história naturizmu1855 – oficiálny vznik medzinárodného naturizmu. Arnold Rikli predpisoval kúru slnečnými kúpeľmi s nahým telom.1905 – prvý naturistický klub na svete naturheil-Verein-essen ruh (pri meste Essen-Ruttenscheid) oficiálne zaregistro-vaný. Blízko Drážďan prvé miesta na nahé kúpanie.20. – 30. roky – idey naturizmu sa šíria do Francúzska, belgicka, holandska.1933 – v Usa po viacerých súdoch povolili nahotu medzi mužmi a ženami, naturizmus sem preniesli nemeckí prisťahovalci.1951 – medzinárodná naturistická fed-erácia (International Naturist Federation) presadzuje práva naturistov v OSN.Prví slovenskí nudisti a naturisti vraj boli členovia SĽuK-u, ktorí sa stretli s nudizmom a naturizmom v bývalej NDR. Za bývalého režimu ich z rusovského jazera vyháňali policajti. 1987 – súkromný klub naturistov/nud-istov na slovensku, od 1990 naturistické občianske združenia.

Zdroj: http://naturistclub.eu/

„Byť naturistom znamená žiť v harmónii s prír-odou. Je to o filozofii, prístupe, tolerancii, nie o nahote,“ hovorí Tony z FKK Slovakia. „Kolektívna nahota je iba vonkajším znakom naturizmu. Naturisti ju považujú len za jeden z aspektov prirodzenejšieho, prírodnejšieho a zdravšieho života. Kto tento životný štýl spoznal, považuje ho za to najnormálnejšie a najprirodzenejšie na svete.“Vysvetľuje, že akceptujú ľudské telo také, aké v skutočnosti je, so všetkými krásami a chy-bami – za nič sa netreba hanbiť. Pre naturistov neexistuje čosi ako príliš tučný, chudý, nízky, vysoký, vlasatý, plešatý... Naturizmus nie je ani o pozeraní sa na obnažené telá. Ak by niekto očumoval, okamžite ho z naturistickej akcie vykážu. Nesmie sa na nich ani fotografovať a filmovať. Nevítanému fotografovi vymažú záz-nam. Nikto nebude komentovať vaše tvary a rozmery, posudzovať vás podľa vzhľadu. A ak máte nejaké jazvy, ignorujte ich, tak ako to robia ostatní, odporúča Tony. Nič sa neprikazuje ani

nahá dovolenkaPredstavte si rodinku s odrastajúcimi deťmi, ktorá hrá ten-isovú štvorhru. Na sebe nemajú ani kúsok látky. Opodiaľ dva nahé dôchodcovské páry švihajú raketkami pri pingpon-govom stole. Pred karavanom pri káve diskutujú svokra a zať bez šiat. Nahá mladá žena si čistí zuby a pri vedľajšom umývadle sa holí nahý bielovlasý pán. Nikoho to nepohoršuje, umyvárka je totiž spoločná. Aj takto vyzerá dovolenka v zahraničí.nudizmu a naturistu sú naklonení napríklad Chorváti. Možno aj preto, že ich krajina je obľúbenou destináciou nemeckých turistov, pre ktorých je kultúra nahoty tradí-ciou. Nudistické pláže a naturistické kempy nájdete pod označením Fkk (Frei körper kultur). Obľúbené sú lokality solaris, kanegra, Valalta, konobe, Bunculuka, Vrboska.Možno si myslíte, že nahota sa v naturistických kempoch vyžaduje za každú cenu, ale mýlite sa. Povinná je len na pláži. Ak sa tam zahalíte do plaviek, môžu vás plážoví strážnici požiadať, nech sa vyzlečiete alebo odídete. Inde si chodíte ako chcete – oblečení, len hore bez alebo dole bez. Väčšina je úplne nahá a oblečie sa až večer, keď je chladnejšie. Ak sa vám nechce cestovať až k moru, zájdite si k susedom Čechom do naturistického kempu v Antošoviciach (Ostrava).Zdá sa vám čudné byť celý čas nahí? Skúste to a uvidíte ako rýchlo si zvyknete. Po chvíli vám bude pripadať divné, že sa máte obliekať. Nielen že po dovolenke nemusíte prať haldy šatstva, ale nič vás netlačí, cítite sa prirodzene, slobodne a uvoľnene.

v oblasti holenia intímnych partií. Je každého osobná vec, čo preferuje.

Do lesa bez šiatA čo všetko teda naturisti z FKK Slovakia ro-bia? Napríklad freehiking (túru bez odevu).

„Využívame odľahlé horské prostredie, pretože každému nemusí byť príjemné stretnutie so skupinou nahých ľudí. Freecykling (nahé bicyk-lovanie) sme ešte neorganizovali, ale chceme aj túto formu relaxu vyskúšať, prirodzene iba na odľahlých poľných cestách,“ hovorí Tony. Or-ganizujú aj akcie pre deti – MDD, mikulášsku párty, Halloween párty... „Na našom MDD bolo viac detí ako dospelákov a sponzori financovali nielen ceny športových súťaží, ale každé dieťa do 18 rokov dostalo darček. Malo to taký super efekt na deti, že prevažná väčšina sa zúčastnila aj na brigáde na ochranu prírody, samozrejme bez odevu.“Možno vás bude zaujímať, že lekári potvrdzujú menej časté zápaly vaječníkov u nudistiek a naturistiek. Naturisti a nudisti prakticky netrpia zápalmi močových ciest. „Lekári odporúčajú freehikingové túry v horskom prostredí, pretože človek cez obnaženú kožu absorbuje veľké množstvo liečivých prvkov,“ hovorí Tony.Ak je vám naturistická filozofia blízka, ale zdržuje vás hanblivosť, tu je rada ako začať: Vyberte sa medzi naturistov alebo nudistov. Keď zbadáte, akí sú vo svojej nahote spokojní, opadne z vás napätie a nerozhodí vás ani nejaký ten zatúlaný textilák.

Viac o naturizme a nudizme nájdete na http://naturistclub.eu/

Predstavte si, že máte pred sebou štyri kôpky kariet. Dve modré a dve červené. Každá karta vám prinesie nejakú výhru alebo prehru, vašou úlohou je len otáčať karty z ľubovoľnej kôpky. Na začiatku neviete, že červené karty prinášajú najmä vysoké prehry a že vyhrať môžete len tak, že bu-dete ťahať z modrých. Tie prinášajú pravidelný prísun slušných výhier a len malé straty. Väčšina hráčov začne tušiť, že je lepšie ťahať z mo-drej hromady asi pri päťdesiatej karte. Absolútnu istotu, že červené karty sú zlá voľba, získa väčšina ľudí po osemdesiatom ťahu. Zistila to pred pár rokmi skupina vedcov z Iowskej univerzity.

Na tom všetkom by samozrejme nebolo nič po-zoruhodné, takto sa metódou pokus-omyl učíme neustále, keby vedci nenapojili hráčov na mera-cie prístroje. ukázalo sa, že ruky hráčov začali prejavovať pri ťahaní z červenej hromádky stres

– začali sa im potiť dlane – už pri desiatej karte! Akoby ich telo tušilo podraz z tejto kôpky oveľa skôr, ako na to prišiel mozog. Ako keby telo bolo múdrejšie než geniálny matematik. V skutočnosti aj potenie rúk, či akákoľvek iná fyzi-ologická reakcia nášho tela na rôzne situácie nie je primárnou reakciou sa-motného tela, pokyn na túto reakciu vychádza vždy z mozgu, ibaže nie z tej časti, kde sídli naše logické a vedomé myslenie. Dôležitého sprostredkovateľa v tomto procese hrá dopamín, ale s ním to teraz nebudeme zbytočne komplikovať.Mozog si môžeme najlepšie predstaviť ako veľký výkonný počítač. Evolúcii trvalo dlho, pokiaľ ho skonštruovala do dnešnej podoby. Presnejšie povedané, päťsto miliónov rokov od prvých zhlu-kov prepojených neurónmi. už jednobunkový or-ganizmus vedel reagovať na svoje okolie a vzdialil sa z miest, kde to bolo pre neho nevýhodné, do príjemnejšieho prostredia. Prvé reakcie nervového systému boli vlastne automatické reflexy, ktoré sa neskôr vyvinuli do inštinktov. Všetko to boli reakcie na situácie, ktoré sa najčastejšie opakovali a evolučný maratón vyhrával ten, kto sa naučil rýchlejšie reagovať. Ako keby príroda dookola rozdávala karty z červených a modrých balíčkov a kto sa naučil skôr odhaliť jej trik, vyhrával v evolučnom boji. Do takto vypilovaných inštinktívnych reakcií, ktoré si vôbec neuvedomoval, vniesol živočích menom homo sapiens nový prvok – uvažovanie o svojich

rozhodnutiach. To sa udialo niekedy pred dvesto-tisíc rokmi. Človek začal hromadiť vedomosti a logicky analyzovať problémy. Ak sa vrátime k analógii s počítačom, tak tá časť mozgu, ktorá riadi naše vedomé uvažovanie, je najnovší softvér a kto sa čo len trochu vyzná v práci programáto-rov vie, aké neotestované, nedoladené a kaziace sa nedorobky sú schopní vypúšťať do ostrej pre-vádzky. Čo je tých pár stotisíc rokov ladenia nášho logick-ého myslenia v porovnaní s päťsto miliónmi ro-kov ostrej prevádzky našich nevedomých reakcií? Koľko balíčkov s červenými a modrými kartami sa odvtedy stihlo nanovo rozdať? Zatiaľ čo náš fungl nový vedomý mozog zbiera a vyhodnocuje informácie a asi pri siedmej premen-nej sa už celkom zavarí a zblbne, naše inštinkty dokážu robiť rozhodnutia bleskovo a s minimom informácií. Najdôležitejšou úlohou súčasného človeka je rozoznať, na ktorú časť svojej mozgovej výbavy sa kedy spoľahnúť– obrazne povedané, kedy počúvať telo a kedy hlavu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať (ale len tým,

ktorí doteraz nečítali dostatočne pozorne), že hlavu treba počúvať v komplikovaných prí-padoch, napríklad, keď

ideme investovať milióny do akcií, alebo keď ideme kupovať dom. Pravda je však taká, že je to celé naopak. Čím ľudia viac analyzujú, čím viac parametrov berú naraz do úvahy (nezabúdajte na magické číslo sedem, plus-mínus dva a viac ani ťuk!), čím viac rozumovo zdôvodňujú svoje rozhodnutie, tým sú so svojím konečným rozhod-nutím nespokojnejší. Obyčajné každodenné problémy – ako je výber jed-la v reštaurácii, kedy ísť spať a kedy bdieť, porovnať ceny chleba a masla v obchode, ktorý džem je chutnejší a ktorý zdravší, to zvládne náš racionál-ny mozog. Zložité problémy, od kúpy sedačky v IKEA vyššie, je lepšie nechať na náš podvedomý superpočítač – emócie alebo, ak chcete, telo.

Vyberajte si teda partnera, pri ktorom sa vám ro-zbúcha srdce, neverte ľuďom, ktorí vám nevoňajú, ťahajte si kartu, pri ktorej vás svrbia ruky, kúpte si dom, kde si vaše dieťa pokojne ľahne a pospí a auto si kúpte jednoducho také, aké sa vám páči. No a hlavne, neprepadajte panike a nezabudnite, že zlé rozhodnutie dnes je základom pre dobré rozhodnutie zajtra.

12

PrOtI srstI TELO AKO GENIÁLNY MATEMATIK

Počúvaj svoje teloBejzbalová pálka s loptičkou stojí 1,1 $. Pálka stojí o dolár viac ako loptička. Koľko stojí loptička? Riešenie úlohy nájdete v rámiku. Pochody, ktoré sa vám pri počítaní diali v tele, nájdete v tomto texte.

text: elena akácsová | foto: istockphoto

„mozog je ako najnovší softvér. Plný chýb.“

"Staršieho treba počúvať"

13

Medzi finančníkmi je dobre známy torontský experiment s opicou. Tá zabodla šípky (bola nešikovná, nevedela ich hodiť a aj takto dvakrát netrafila) do zoznamu akcií visiaceho na stene. Takto vytvorený šimpanzí fond aj vďaka dvom netrafeným pokusom z dvadsiatich, ktoré sa dodatočne označili ako stratené investície, síce ni-jako významne neprosperoval a po ôsmich rokoch teoretického sledovania bol v roku 1989 uzavretý, v každom prípade však za osem rokov existencie dosahoval v priemere rovnaké výsledky ako profesionálny index standard & Poor's 500. Ešte šokujúcejšia je správa zo začiatku tohto roka o podobnom experimente ruského časopisu Finans. Opička si pred rokom vybrala osem z trid-siatich kociek predstavujúcich burzové akcie. Ďalší rok časopis sledoval, ako sa opičím investíciám darí na moskovských burzách. Zatiaľ čo burzové indexy vzrástli maximálne o 107 %, opičkin balík akcií vzrástol o 194 %. Len 18 z 312 expertne ve-dených investičných fondov bolo lepších ako ona.

Do tretice experiment s investovaním na burze vykonali študenti obchodnej akadémie mit rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina radila svoje akcie s minimom dostupných informácií, druhá mohla sledovať všetky dostupné finančné zdroje a konzultovať s expertmi. Výsledok? sku-pina s minimom informácií zarobila dvakrát toľko, ako druhá, lepšie informovaná, skupina.

riešenie úlohy s loptičkouPálka s loptičkou stojí 1,1 $. Pálka stojí o dolár viac ako loptička. Koľko stojí loptička?

Ak ste okamžite odpovedali, že desať centov, tak ste použili svoj automatický mozog. Žiaľ, ten je na podobné úlohy nevhodný, pretože to je nespráv-na odpoveď, súčet by musel byť 1,2 $. Správna odpoveď je päť centov.

Prečítajte si!Experiment, popísaný v úvode článku je prebratý z pozoruhodnej knihy amerického novinára a popularizátora vedy malcolma Gladwella Blink (v slovenčine vyšiel pod názvom Záblesk, v češtine ako Mžik). Kniha vysvetľuje, ako myslieť bez premýšľania pomocou najnovších vedeckých poznatkov, popisuje nielen podobne zaujímavé experimenty, ale najmä príbehy ľudí, ktorí sú v inštinktívnom rozhodovaní mimoriadne úspešní, ale tiež takých, ktorí sa pri tom dopustili osu-dových chýb.

Matematickú úlohu s loptičkou spolu s množstvom prekvapivých informácií o tom, ako sa rozhodujeme, kedy sa riadiť intuíciou a kedy racionálnou analýzou, nájdete v knihe jonaha leh-rera How We Decide (v češtine vyšlo pod názvom Jak se rozhodujeme).

Investori a opice

www.chaty-penziony.sk jediný portál na Slovensku, určený na videoprezentáciu ubytovacích zariadení (penzióny, chaty, priváty,

apartmánové domy, kempy)

[email protected]

0905157985

najväčší svetový registrátor doméns koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

W W W . D O M A I N S . S KInzerCIA

14

FeNoméNZÁKLAdY fLATULOLógIE pRE KAŽdÉHO

odviate vetramiDenne naše telo vypúšťa, či sa nám to páči alebo nie, asi pol litra plynu. Tento „prirodzený odchod črevných plynov konečníkom“ zažívame priemerne 14-krát za deň v objeme cca 100 ml. Platí zásada, čím nervóznejší jedinec, tým viac „vetrov“.

text: sandra tordová | foto: mundiart.com

Flatulenčné príhody (ľudovo vetry) sú produktom tráviaceho systému a plynov, ktoré vytvárajú baktérie žijúcich v našich vnútornostiach. Ich presné zloženie závi-sí od toho, čo sme v ten deň jedli, koľko vzduchu sme sa nahltali, aké druhy bak-térií máme a ako dlho vetry zadržiavame. Väčšinu z plynov tvoria bezzápachové látky ako dusík, vodík, oxid uhličitý, či metán. Charakteristický zápach im dodávajú mastné kyseliny a síra. Ako je možné, že prd horí? Je to vďaka metánu a vodíku, ktoré sú oba zápalné. „Vetry“ horia modrým alebo žltým plameňom. Modrý plameň je dôkazom prítomnosti metánu. A keďže „producentov me-tánu“ je medzi ľuďmi veľmi málo (iba tretina populácie), vznikol exkluzívny klub s náz-vom Kráľovský Rád Modrého Plameňa.

neotravujte sa zadržiavanímObjavujú sa nečakane. V zasadačkách biznis centier, aj uprostred lesa. Zadržiavať ich sa však neodporúča. Rímsky vládca Claudius z dôvodu ochrany zdravia svojich obyvateľov dokonca vydal zákon legalizujúci tie-to nežiaduce telesné úniky u účastníkov banketov. V tej dobe bola rozšírená predstava, že zadržiavaním „vetrov“ sa ľudia môžu otráviť. Dnes už vieme, že otrava nám nehrozí. Pri vedomej zástave plynov v čreve sa sírovodík a metán absorbujú do krvi a môžu spôsobiť kŕče, bolesť hlavy, či dokonca hemoroidy.

Nervózny „prďola“Sme teda nášmu telu a jeho zmyslu pre humor vystavení napospas? Celkom nie. Nadmernej plynatosti pomáha nedostatok pohybu, žutie žuvačiek, bublinkové nápoje a časté prehĺtanie naprázdno, bežné pre neurotickejšie povahy.

Črevnými búrkami sú ohrození aj nervózni ľudia, ktorí do seba hádžu jedlo a prehĺtajú veľa vzduchu. Majú v tráviacom systéme aj v produkte veľa kyslíka, pretože telo nema-lo čas ho absorbovať. Zbaviť sa „vetrov“ na-pomáha napríklad aj smiech, či iná fyzická aktivita zapájajúca brušné svalstvo, ktorá na-pomáha prekrveniu čriev.

Najväčší flatulisti, miláčik ParížaSvoje „veterné“ zručnosti doviedol na vrchol najznámejší svetový flatulista, Joseph Pujol (1857 – 1945). Majstrovsky skrotená jemná moto-rika brušných svalov a zvieračov mu umožňovala podľa potreby nasať a kontrolovane vypúšťať vzduch. Výsledkom boli jeho vrcholné čísla ako hranie francúzskej hymny, zhasnutie sviečky

z pol metra, či slávny výstrel z dela, ktoré pred-vádzal na divadelných doskách Paríža. Nezvládnuteľná flatulencia, vďaka ktorej Američan Buck Weimer strácal jednu prácu za druhou, ho inšpirovala k vytvoreniu špeciálnych nohavičiek s vložkou aktívneho uhlia, ktoré pohlcujú zápach. Konečne rovná šanca na trhu práce pre všetkých. Európska únia by zajasala.

Najväčšími flatulistami v ríši zvierat sú mravce. Produ-kujú niekoľkonásobne viac oxidu uhličitého a metánu ako celá ľudská civilizácia. Prekonali dokonca aj do-bytok. Ten vraj produkuje toľko skleníkových plynov, že kvôli tomu niektoré krajiny uvažujú o fart taxes (dani z prdov).

jedlom proti plynatosti

„Nafukuje nás zahlienené hrubé črevo a nevhodné kombinácie,“ tvrdí Ľubica Balážová, konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu. Podľa nej strukoviny mylne považujeme za na-fukovacie potraviny, pričom opak je pravdou. „Čím viac jeme strukovín, tým viac nám hrubé črevo čistia, lebo obsahujú všetky druhy vlákniny.“ Má tri základné tipy: Zjednodušiť stravu a čo najmenej kombinovať. Ri-adne pohrýzť všetko, čo zjeme. Posvietiť si na naše fungov-anie žlčníka a pečene. Vhodné podľa nej je kombinácia zele-niny a strukovín (vrátane tofu a sójových produktov) alebo

zeleniny a obilia. „Ak už živočíšne bielkoviny (mäso, mlieko, vajcia), tak iba so zeleninou – žiadne prílohy. Inak to hnije v črevách a hnilobný proces podporujú baktérie, ktoré rozkladajú jed-lo a produkujú množstvo plynov,“ varuje Ľubica. Všetko jedlo radí ochucovať „protiprďavými“ ko-reninami, ako napríklad: fenikel, rasca, koriander, majoránka, nie viac ako jednu či dve koreniny do jedného jedla.

Najznámejší svetový flatulista joseph Pujol zhasol sviečku z pol metra.

19

PoUličNé blUesPrÍsPevkY od PredajCov Nota beNe

Bol hic. Včera, keď bol v Pekle na pive, v televí-zii akurát hlásili počasie. Predpovedali tropické horúčavy. Vyšlo im to. Horúčava bola na nevydržanie a to bolo ešte len pol desiatej. Čo tu bude cez obed, na to nechcel ani pomyslieť. Striasol zo seba špinu, ktorá sa na neho nalepila v pivnici, kde túto noc prespal a pustil sa smerom k fontáne. Dúfal, že aspoň tu bude tá horúčava miernejšia. Okolo fontány už bola hromada mladých. Dievčatá, zrejme študentky, vysokoškoláčky, v neuveriteľne krátkych sukničkách, vo voľných tričkách, ktoré viac odhaľovali, ako zakrývali, namáčali svoje nekonečne dlhé, opálené nohy v bazéne fontány. Mladí muži, zrejme tiež študenti, len tak v bermudách odhaľovali svoje vyšportované telá. Od fontány sa ozýval smiech. Celé to tu bolo priam prešpikované mladosťou, krásou a zdravím.Sadol si, ale len na lavicu, ďalej od fontány. Ísť medzi tých mladých nemal odvahu. Lebo on už tam nijako nepatril. Ani tak, ani tak. Ani vekom, ani vzhľadom.Hej, tak pred štyridsiatimi rokmi, to by bolo iné kafe. Vtedy i on bol mladý i on mal vyšportované telo i on obskakoval mladé dievčatá, a nie bez úspechu. Ale dnes, šesťdesiatročný, to už bolo o ničom. So zármutkom sa začal prezerať.Ruky neumyté, s hrubou špinou pod nechtami a trasľavé. Poslednú dobu, keď zaťal päste, mal problém roztiahnuť prsty. Nohy s vystupujúcimi kŕčovými žilami, trombotické, s členkami takmer čiernymi, už ani nepamätal, kedy si ich naposledy umýval a hlavne boľavé. Všade. Boleli ho kolená, kĺby, svaly. Chôdza, najviac hore, či dolu schodmi, znamenala pre neho hotové utrpenie. Hlavu si nevidel, ale neholil sa a nestrihal si vlasy už nekonečne dlho, takže asi nebolo o čo stáť. Ani bezzubé ústa mu na kráse nepridali. Vychud-

nuté telo, výsledok nepravidelnej stravy, fajčenia, fetovania a pitia, tiež nebolo priam vhodné na výstavu.Bože, kde to vlastne začalo?Keď neurobil v druhom ročníku na vysokej dve skúšky a miesto toho, aby pokorne prišiel domov a začal tvrdo doháňať zmeškané, ušiel. už takmer štyridsať rokov žije ako príležitostný robotník, príležitostný žobrák, príležitostný zlodej, človek bez strechy nad hlavou. Tie roky neuspori-adaného života poznačili jeho tvár, zhumpľovali jeho telo a zničili jeho zdravie. Na vedľajšiu lavicu si sadol muž. Rozopol košeľu, aby lepšie cítil blahodarné pôsobenie slnka. Bol vyšportovaný a opálený, ako tí mladí. Jedno z dievčat pribehlo k nemu, objalo ho a vybozkávalo.

„Deduško, všetko najlepšie k tvojej šesťdesiatke,“ počul, ako povedalo svojmu starému otcovi.

„Môj ty Bože,“ povedal si v duchu, „má toľko ako ja. A pritom vyzerá, akoby bol, dobre že nie, mojím synom.“Pokrútil hlavou, potom otrávene vstal z lavice a odšuchtal sa smerom do horúčavou rozpálených ulíc. Hovorím im záhradní bezdomovci.To sú ľudia, ktorí zo zásady opovrhujú podnáj-

mom, či ubytovňami a, lebo to nič nestojí alebo neznášajú akúkoľvek kontrolu nad sebou, bývajú v chatke, v niektorej zo záhradkárskych osád, ktorých je v Bratislave a jej okolí neúrekom. Tu si potom žijú podľa vlastných predstáv a blahorečia socializmu, ktorý im toto dedičstvo zanechal.Lebo za socializmu vládla Slovensku mánia mať vlastnú mrkvičku, vlastný šalátik a tak sa ľudia v čase voľna vracali k zamestnaniu svojich pred-

kov a hrdlačili na fliačiku desať krát sto metrov. Rýľovali, okopávali, sadili a samozrejme stavali. Od jednoduchých drevených búd počnúc, až po, dobre že nie, vily. No a preto, že pôvodní majitelia týchto záhrad už buď pomreli, alebo prestali mať záujem o vlastnú mrkvičku, či šalátik, na ich miesto nastupujú ľudia bez domova. Nie s úmyslom hrdlačiť, ale iba so snahou nejako tu prežiť.Spoločným znakom väčšiny týchto chatiek je nedostatok vody. Tú pôvodní záhradkári vláčili niekedy až z domu, tým terajším je to ale v podstate šumafuk. Držali sa zásady, že dnes sa umyješ a zajtra si zase špinavý, takže to s tou snahou o hygienu netreba preháňať.Výnimkou bol Filípek z Českých Budějovíc. Bol to starý bratislavský bezdomovec, ktorý mal v dokladoch, že pochádza z Česka a ako sa dostal na Slovensko si už vraj nepamätal. Tvrdil, že je iný, ako tí ostatní a že pre neho je hygiena prioritou. Aspoň vtedy, keď je triezvy.

„Víš, vole, já si v bandasce přinesu vody a pak se meju, vole. Ráno i večer, vole. Abych byl čistý a tím i zdráv, vole. Protože v zdravém těle zdravej duch, vole, jak to říkával náš starej Sokol bratr Mirek Tyrš, vole“.Minule som videl Filípka, sťatého ako teľa. Potá-cal sa smerom k svojej chatke. Podopieral ho Tóno, taký skutočný samaritán medzi bezdomov-cami, ktorý pomáhal, kde len mohol.

„No, Tóno, Filípek sa ti dnes pekne zriadil,“ povedal som, aby reč nestála.

„Dnes? Ten je zliaty každý deň. už som ho dobré dva mesiace nevidel triezveho.“Takže tak. To s tou hygienou a zdravom tele zre-jme ani u Filípka neplatí.Mirek Tyrš, veľký Sokol, by zaplakal.

v Zdravom tele Zdravý dUCh

U Psej labkYrubrika bývalej predajkyne NB, dnes podnikateľky ĽubicePozor ! veľká súťažMáte doma v archíve fotografie alebo úsmevné video, v ktorom je hlavným hrdinom Váš domá-ci miláčik? Chcete sa o tieto zážitky podeliť aj s inými ľuďmi a ešte aj niečo vyhrať? Neváhajte a pošlite mi adresu: [email protected] vaše video nahrávky alebo fotky vášho zvieratka s jeho stručným opisom (napr. meno, vek, čo má rád) a samoz-rejme Vaše údaje: meno, emailovú adresu, tel. číslo. Vaše príspevky posielajte do 30.9.2010.Súťaž začína 1.8.2010 a končí 30.11.2010. Bude pozostávať z dvoch kôl a bude prebiehať v dvoch kategóriách FOTO a VIDEO. Prvého októbra budú všetky príspevky uverejnené na: www webareal.sk/dream.

Do konca októbra budete môcť hlasovať za najlepšie z nich. Hlasy posielajte na horeuve-denú mailovú adresu. 10 príspevkov, ktoré získajú najviac hlasov z každej kategórie postúpi do semifinále, ktoré bude prebiehať od začiatku do konca novem-bra. V tomto období budete môcť hlasovať za absolútnych víťazov. Výherci na prvých troch miestach v každej kategórii získajú tovar podľa vlastného výberu:1. miesto: tovar v hodnote 40 eur2.miesto: tovar v hodnote 30 eur3.miesto: tovar v hodnote 20 eurVýsledky budú oznámené 1. 12. 2010 na www webareal.sk/dream. S výhercami súťaže

strihanie psíkov a poradenstvo: 0907 473 718, Ľubica Chlpíková internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream

sa spojím telefonicky alebo emailom.Kladiete si otázku, čo treba splniť, aby ste sa mohli zapojiť do súťaže? Je to jednoduché. stačí urobiť nákup v hodnote 10 eur a samozrejme poslať video alebo fotku vašeho miláčika.Teším sa na ne.

horúčava text: Július | foto: archiv nb

20

ŠpERKY, IdOLY A pRASKNUTÝ mELóNIK

ChODIACe GALÉrIe

obráZkY Na koŽi text: dagmar gurová

Leto vytiahlo na ulice tetovania. „Kerky“ trčia z oblekov, z džínov aj z kostýmčekov od Diora. Bezdomovci a „domovci“ prezradili príbehy tých svojich.

ako zakryť nepodarokAndrea, naša predajkyňa sa v 16-ich rozhod-la, že musí mať tetovanie. Na ramene malo vzniknúť malé prestrelené srdiečko, ale jej predstava akosi nevyšla. „Malinké škaredé tetovanie vyzeralo skôr ako prasnutý melónik,“ hovorí. Po rokoch, keď mala nejaké peniaze a spoznala chalana, ktorý dobre tetuje, rozhodla sa nechať si nepodarok prekryť. „uvažovala som, že si to dám vybrať, ale toto sa mi na-koniec zdalo ako lepšie riešenie.“ Vybrala si keltský symbol. „Chcela som ho, lebo má pre mňa význam. Keltské oko malo byť tyrkysové, ale ja nemám rada farebné kerky (tetovania, pozn. redakcie), tak sme to nechali jedno-farebné.“ Tetovanie je teraz oveľa väčšie ako pôvodné, ale Andrea neľutuje. „Melónik sa podarilo tak schovať, že to vôbec nezbadáte.“

Nerozlučný idolBruce Lee na Zdenovom chrbte je večne v po-hotovosti. Dôstojne a sústredene nachystaný v bojovom postoji. Zdeno si ho nosí so sebou

už 22 rokov. „Je to najlepší karatista na svete, môj idol,“ hovorí bývalý predajca Nota bene. Aj on cvičil karate, odoberal časopis Budo a tam našiel Leeho obrázok. „Moje tetovanie je jediný originál, nikto nemá také isté.“ Pred-loha totiž bola veľká len 2x5 centimetrov. Muž, ktorý tetovanie robil, kreslil zväčšenú verziu priamo Zdenovi na telo. „Nemali sme žiadne predtlače, ako sa to robí teraz.“ Vytvoriť post-avu so všetkými detailami zabralo tri týždne.Lee, ktorému spoza hlavy vykúka dvojhlavý drak, nie je jediným obrázkom na Zdenovej koži. Vystavuje na sebe aj znak čínskej dynas-tie, znak karate, francúzskej légie či maskota býčka Ferdinanda. „Vyberal som si spontánne. Niečo som uvidel a vedel so, že toto chcem,“ vysvetľuje. „Nechcel som mať holé ženy alebo nejaké blbosti, ale aby to malo zmysel. Keď sa vyzlečiem na plavárni, nemusím sa hanbiť.“

spomienka na Nový ZélandMartin žil 15 rokov na Novom Zélande a z času na čas sa tam znova vracia. Kúsok krajiny však

chcel mať vždy pri sebe, na pamiatku. Pod lakťom mu ako antická náramnica svieti maor-ské tetovanie. Alebo presnejšie, obruč zložená z maorských vzorov. Možno by sa vám zdalo, že je to jednoduchá vzorka, ale mýlili by ste sa. Úzky pásik obsahuje niekoľko tradičných symbolov – fern (novozélandské papradie), rozvíjajúci sa púčik, žralok – kladivová hlava a symbol vody. „Tetovanie mi síce robil Európan, ale bol to človek, ktorý na Novom Zélande pris-pel k renesancii maorských vzorov. ukázal mi aj pôvodné tetovacie nástroje – paličky a kladivko. Párkrát zaklopal kladivkom na ukážku a jeho kolega z vedľajšej miestnosti kričal, či vypli prúd a teraz sa to musí dokončiť po starom,“ smeje sa. Tetovanie v salóne už totiž robia strojčekom, takže celá procedúra netrvala dlhšie ako trištvrte hodiny.Martin ako IT špecialista pracuje aj medzi pánmi v oblekoch, ale s tetovaním vraj pro-blém nemá. Rovnaké je to doma, vzor s ním do štúdia prišla vyberať mama, výtvarníčka.

„Beriem to ako šperk,“ dodáva Martin.

21

Pravda a láska zvíťazí Novinár Laco vníma tetovanie ako umenie dotvárania vlastnej identity zdobením tela. Na koži už má asi 20 rôznych motívov, postupne ich rozširovaním a spájaním vzniká jeden celok. Riadi sa pocitom. „Naposledy som mal tri roky pauzu v tetovaní, nič mi nepribudlo. Naopak, za posledný polrok šesť nových tetovaní...“ Začínal s jednofarebnými, zaujatý proti fareb-ným motívom, dnes už veselo maľuje farbami. Námety si vyberal rôzne. „uroboros ma zaujal v knihe, staroslovienska Svarga na dreveni-ciach vo Vlkolinci, Panna Mária u Františkánov v kostole. Rodinný erb je zase inšpirovaný rodinou, tancujúci anjel pocitom radosti, Luna je symbolom mojej dcéry, prvé prikázanie v aramejčine autentickým odvolaním sa na Ježišove slová. Nápis Pravda a Láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou je životný postoj,“ hovorí.

„Tetovanie má pre mňa veľký význam. Asi taký, ako malo pôvodne, keď tetovanie vzniklo, spá-jalo sa s pevnosťou v názoroch, hodnotách a podporou vecí, ktoré človek uznáva.“ Asi aj preto je Laco so svojimi obrázkami spokojný. Žiadny z nich sa nechystá „zamaľovať“ iným, skôr len dotvoriť – významovo aj esteticky. Hov-orí, že kerky nezakrýva, ale ani s nimi neexhibu-je. „Keď mám košelu, ani jedno tetovanie mi nie je vidieť a teší ma to. Keď ich vidieť, vidieť,

keď nie, tak nie. V práci som s tým našťastie nemal nikdy problém, skôr naopak.“

moko na nose Jano má tetovanie, ktoré tak ľahko neprehli-adnete. Má ho totiž na tvári, po stranách nosa. Nie je to len hocijaká ozdoba, inšpiroval sa tradičným maorským tetovaním Moko. „Páčilo sa mi, tak som si povedal, že si jedno dám.“ A aký je to pocit? „Zvyknete si a tak isto aj ľudia okolo vás. Spýtajú sa a zvyknú si.“ Jano je učiteľ, komunikuje s deťmi aj s rodičmi a tetovanie mu nikdy problém nerobilo. „Posudzujú ma podľa toho, čo robím a hovorím. Zatiaľ nikto nereagoval zle. Asi som mal šťastie.“V pohode to zobrala aj jeho rodina, ktorá sa kerkám tiež nevyhýba. „Brat má tetovanie a mama má vytetované obočie.“ Hovorí, že tetovanie síce človek tak trochu vystavuje – ako nálepky na lodnom kufri, ale zároveň je to čosi intímne. A je to aj zábava. Má vybraté ďalšie veci. Návrhy si robí sám, ale inšpiruje ho niečo konkrétne. „Zapáči sa mi nejaký motív, s ktorým rezonujem a vznikne pocit, že toto by som si mal dať do tela.“

Nočná zábavaMišo je učiteľ a sám seba neberie príliš vážne. A s ľahkým nadhľadom rozpráva aj o svojich

prvých tetovaniach. Vyrobil si ich sám za dlhej noci na párty, keď ostatní zaspali a do rána bolo ďaleko. Všetko sa začalo malou bodkou. Do verzatilky dal tri ihly, omotal ich nitkou, nástroj namočil do atramentu a už to išlo.

„Počul som, že musíš pichnúť atrament pod kožu. Chcel som sa presvedčiť, či to funguje,“ spomína. Bodka sa vydarila a povzbudený úspechom sa vrhol na ďalší lakeť. „Povedal som si, že začnem a niečo z toho bude.“ Čiary pripomínajú rozrobenú pavučinu alebo tajom-ný symbol. „Chalani to neskôr volali prasobifón a myslím, že to aj má také črty,“ ujasňuje Mišo. Prasobifóna nenájdete v zozname bájnych zvierat, je to číra mystifikácia.Práca netrvala viac ako trištvrte hodiny a ráno stále nikde, tak sa pustil do kreslenia na nohe.

„Dal som si záležať.“ Tetovanie nad kolenom sa volá Oko s nervom, štyri bodky a žubrienka - a presne to tam aj je. Na ďalšie tetovania sa dlho pripravoval, kreslil si návrhy, až kým s nimi nebol úplne spokojný.

„Tie som si už dal urobiť. Niežeby som sa na to nechcel dať sám, ale sú na miestach, kde by som zodpovedne nedočiahol.“ Hovorí, že tetovania mu nikdy nespôsobili ťažkosti, skôr vyvolávali úsmevy. „Som rád, keď sa ľudia smejú.“

1.

2. 3. 6. 7. 8. 10. 11. 12.

5.

4.9.

1.andreine nepodarené srdiečko už nevidieť. Foto: mirka mojžišová. 2. dva psíky si vyšli na prechádzku. Foto: dagu. 3. jano nosí moko na nose a ľudia si už zvykli. Foto: mirka mojžišová. 4. laco si dal práve vytetovať, že Pravda a láska zvíťazí. Foto: archív l.d. 5.martin má kúsok Nového Zélendu stále so sebou. Foto: dagu. 6. Fanúšik rapera 2paca čaká na dokončenie kerky. Foto: mirka mojžišová. 7. s odtlačkom labky psej priateľky. Foto: mirka mojžišová. 8. ružičkapri srdci. Foto: mirka mojžišová. 9. mišove oko s nervom, žubrienka, dve čiarky a štyri bodky. Foto: dagu. 10. vlk s tyrkysovým okom – ochranca vždy nablízku. Foto: mirka mojžišová. 11. Ďalšie z asi 20 lacových tetovaní. Foto: archív l.d. 12. Zdeno je s bruceom lee už vyše 20 rokov. Foto i.l.

22

klasikadeň 1: bratislava V hlavnom meste si vyjdite na Bratislavský hrad, kde napriek veľkej rekonštrukcii nájdete výstavu sakrálnych predmetov z celého Slovenska. Zídite k Dómu sv. Martina. Korunovali tu uhorských kráľov a majú aj dôkaz o existencii strašidla – žehliacu dosku, do ktorej duch nespokojného bratislavského občana vypálil svoju ruku. Dajte si kávu na Hviezdoslavovom námestí, prejdite sa po dunajskom nábreží, obzrite si mesto z ufa na Novom moste. Vyberte si z ponuky galérií a múzeí, či z programu kultúrneho leta.Všetko o Bratislave je na www.bkis.sk.

deň 2: banská štiavnicaSkoro každý dom v centre vyvoláva dojem ta-jomnej, magickej histórie. Je tu niekoľko kosto-lov, židovská synagóga, Starý a Nový zámok či mestský árešt. Na cintoríne nad Klopačkou leží najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie – Mária Pischlová-Gerzsöová alebo Marína, ako o nej písal nešťastne zaľúbený básnik Andrej Sládkovič. Nezabudnite na banské pamiatky. Nemusíte ani von z mesta. Do štôlne Michal sa dostanete priamo z námestia Sv. Trojice. Vykúpte sa v niektorom z tajchov. Ich voda sa v 17. a 18. storočí používala na pohon banských zariadení. Vyberte si na www.banskastiavnica.sk.

deň 3: vysoké tatryZ Tatranskej Lomnice sa lanovkou vyvezte na Lomnický štít. Okrem výhľadu a observatória (vo výške 2 632 m nad hladinou mora) tu nájdete aj najvyššie položenú botanickú záhradu v Strednej Európe. Ak sa vám nechce dole, objednajte si

dopredu nocľah v najvyššie položenom apart-máne v Strednej Európe. Alternatívou k výškam je golf vo Veľkej Lomnici alebo kúpanie v Aqua City Poprad. Viac na www.vt.sk, www.golftatry.sk,www.aquaci-tyresort.com

Naplánujte si cestu podľa mapy.sk (Bratislava – Banská Štiavnica asi 2h 15 min – Tatranská Lom-nica asi 2h 19 min).

mimo hlavný prúddeň 1: klátovské rameno(dunajský klátov)Plavte sa po pokojnej riečke, kde je kvitnúcich lekien ako kapúst v záhone. Splav je bezpečný aj pre začiatočníkov, nie je tam žiaden prúd. Najlepšie je mať so sebou silného spoluturistu, ktorého poveríte pádlovaním a vy sa môžete opaľovať. Štartujte napríklad kúsok nad mlynom v Dunajskom Klátove. Pri mlyne, v ktorom sa naposledy pracovalo v štyridsiatych rokoch 20. storočia, sa perfektne okúpete. V zahradenom potoku, v čistej vode. Ak si chcete pozrieť mlyn, spýtajte sa v dome oproti, majú kľúče a prevedú vás. Cestou budú ešte ďalšie príležitosti na kú-panie. Skončiť môžete v Trhovej-Hradskej alebo až pri ústí Klátovského ramena do Malého Du-naja. Plavidlo si požičiate na www.pozicovnalodi.sk, nocľah hľadajte v kempoch v okolí (ekempy.sk), najbližší je asi v Dunajskej Strede.

deň 2: vychylovka (Nová bystrica)Cestujte v čase do 19. a začiatku 20. storočia, navštívte Múzeum kysuckej dediny vo Vychy-

lovke. uvidíte, ako sa vtedy na Kysuciach žilo a pracovalo a môžete tu ochutnať aj tradičné špeciality. Prevezte sa unikátnou úzkokoľajnou železnicou s úvraťovým systémom. Postavili ju v roku 1926, aby spojila Kysuce s Oravou. Je jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe. Vlak vypravia, až keď sa nazbiera 10 záujemcov. Viac na www.muzeum.sk, nocľah vyberajte www.ubytovanienaslovensku.eu

deň 3: ladomírová, bodružal, duk-liansky priesmykurobte si prehliadku vzácnych drevených grécko-katolíckych kostolíkov (cerkví). Najznámejšie – Kostolík sv. Michala v Ladomírovej (1742) a Chrám sv. Mikuláša v Bodružali (1658) sú zapísané v zozname uNESCO. Krásne drevené cerkvi však nájdete aj v Krajnom Čierne, Hunkovciach, Ko-rejovciach a v Nižnom Komárniku – dedinkách popri trase smerom k Duklianskemu priesmyku. Na Dukle sa prejdite po rozľahlom prírodnom vojenskom múzeu, ktoré sa tiahne od poľsko-slovenských hraníc po „Údolie smrti“ medzi obcami Kapišová, Kružlová, Nižná a Vyšná Písaná. Tanky, obrnené vozidlá, bunkre, ktoré pripomínajú ťažké boje počas 2. svetovej vojny kontrastujú s pokojnou atmosférou. Viac na www.svidnik.sk/turista/, o drevených kos-toloch na www.slovakia.travel/, ubytovanie na www.ubytovanienaslovensku.eu

Cesta podľa mapy.sk (dunajská streda – vy-chylovka asi 3 h – ladomírová asi 4h – vyšný komárnik asi 7 min).

VýLety text: dagmar gurová

sLOVenskO zA trI DnIMysleli ste si, že do konca leta už nestíhate žiadnu dovolenku? Skúste to s nami. Stačí predĺžený víkend a prevedieme vás celou krajinou.

UROBTE SI vÝLET

turistom začiatočníkom v tatrách odporúčame výlet na Popradské pleso. Foto: dagu

zo skanzenu vo Vychylovke sa prevezte historick-ým vláčikom. Foto: www.vlaky.net

bratislavský hrad sa opravuje, ale je z neho pekný výhľad. Foto: Pavol Funtál

23

the city centre of banská štiavnica evokes magical and mysterious history. Foto: dagu

have a break. visit the mill in dunajský klátov. Foto: Pavol Funtál (esteposlem)

one of the famous wooden Greek catholic church-es you can find in bodružal. Foto: de.academic.ru

sLOVAkIA In three DAysNo time for a holiday this summer? A prolonged weekend is enough to see the whole country with us.

ON A TRIP

Classic day 1: bratislavaIn the capital city you should take a walk to the Bratislava castle. Despite of its reconstruction there is an exposition of liturgical objects from the whole Slovakia. Then come down to the St. Martin’s Cathedral. It is a coronation place of a few Hungarian kings. Have a coffee at Hviezdo-slav square, take a walk on the Danube riverside and enjoy the view of the city from the uFO situated above the New Bridge. You can choose from the wide offer of galleries and museums or enjoy Bratislava’s Summer of Culture. All about Bratislava at www.bkis.sk

day 2: banska stiavnica Almost each house in the centre evokes magical and mysterious history. You can find here a few churches, Jewish synagogue, Old and New Cas-tle or a town prison. An interesting place is also the previous mining Knocking Tower (Klopačka) and a near situated cemetery. There is a grave of a famous Muse of Slovak poetry - Mária Pischlová-Gerzsöová or „Marína“ who was an inspiration for the Slovak poet A. Sládkovič and his great poem. Don’t omit to visit mining land-marks within the town. You can reach the mine Michal right from the Holy Trinity Square. You can swim in some of the artificial lakes around Banska Stiavnica (so called “tajch”) created as reservoirs of water for mining mechanisms.Choose at www.banskastiavnica.sk day 3: high tatrasuse the cabin cable car from Tatranska Lomnica to Lomnicky peak. In addition to a wonderful view and an observatory (2 632 m above the

sea) you can find here the highest situated botanical garden in Central Europe. For those not wanting to climb down there is a possibil-ity to spend the night in the highest situated apartment in Central Europe. Alternatively you can stay in Velka Lomnica and play golf or go for a swim to Aqua City Poprad. More at www.vt.sk, www.golftatry.sk, www.aquacityresort.com

Journey planning at www.mapy.sk (Bratislava – Banska Stiavnica around 2 hours 15 minutes – Tatranska Lomnica around 2 hours 19 minutes)

out of the mainstream day 1: klatov distributaryRaft on a peaceful river where lotus is at home. Rafting here is safe also for beginners; the river is very still and almost without a stream. The best choice is to take somebody strong with you – somebody to row the boat for you so you can sunbath. You can start for example near the mill in Dunajsky Klatov. It’s a perfect place to swim and to have a closer look at mill; it was used in 1940´s for the last time. If you are inter-ested you can ask for a short excursion in the house right across the mill. There will be more opportunities for swimming during the rafting. You can end up in village Trhova-Hradska or go out of the boat just where the river pours itself into Maly Dunaj. You can rent a boat at www.pozicovnalodi.sk, you can spend the nights in camps (www.ekempy.sk), the closest one is in Dunajska Streda.

day 2: vychylovka (Nova bystrica)Try time travelling and visit Museum of the

Kysuce Village in Vychylovka. You will see how people lived and worked there in 19th and ear-ly 20th century. You can taste also traditional dishes. unique narrow-gauge forest railway is to be seen here as well. It is the only function-ing railway of this type in Europe nowadays. Ten tourists are enough to set out the train on a journey. More at www.muzeum.sk, accommodation pos-sibilities www.ubytovanienaslovensku.eu

day 3: ladomírová, bodružal, duk-la Pass Take a tour around valued wooden Greek catho-lic churches (so called “cerkvi”). The most famous ones – St. Michal Church in Ladomirova (1742) and St. Mikuláš Temple in Bodružala (1658) – are part of the uNESCO list of World Heritage Sites. Beautiful wooden churches are to be found also in Krajne Čierno, Hunkovce, Korejovce and in Nizny Komarnik – all of them villages on the way to Dukla Pass. Dukla is well known for a large natural military museum reaching from Polish-Slovak borders to “Valley of Death” be-tween villages Kapisova, Kruzlova, Nizna a Vysna Pisana. Tanks, military vehicles, and shelters which remind of heavy fights during World War II contrast with calm atmosphere of today. More at www.svidnik.sk/turista, about wooden churches at www.slovakia.travel/, accommoda-tion at www.ubytovanienaslovensku.eu

journey planning www.mapy.sk (dunajska st-reda – vychylovka- around 3 hours – ladomiro-va – around 4 hours – vysny komarnik – around 7 minutes).

Bolesť v ľudskom tele funguje v mnohých prípadoch ako hrom pred bleskom. Bolesť je signál. Oznamuje, že niečo v ľudskom orga-nizme (tele, niekedy aj duši) nie je v poriadku.

„Prežívanie bolesti má rôzne odlišnosti súvisi-ace so psychickým prežívaním. Receptorom bolesti je najmä koža, ktorá oddeľuje organiz-mus od vonkajšieho sveta,“ hovorí psychológ Karol Kleinmann. „Tupá bolesť vystreľujúca od srdca do ľavej paže býva pri angíne pectoris. Často je spájaná so strachom zo smrti, lebo súvisí s pocitom úzkosti v hrudníku. Bolesť v rovnakej lokalite, ale bez pocitu strachu a úzkosti, hovorí zväčša iba o zápale nervu, ktorý život neohrozuje,“ vysvetľuje Kleinmann ako môže človek rôzne vnímať intenzitu bolesti. Obidva pocity sú však navzájom spojené, takže často jeden prechádza cez druhý. Prenikavosť obrany proti bolesti vyplýva z toho, že je človek postihovaný telesne aj duševne. Spoločná všetkým bolestiam – od bolesti hlavy až po pôrodné bolesti rodičiek – je skutočnosť, že sa človek pri nich cíti ohrozený.

bolesť nemusí byť zláZ biologického hľadiska je bolesť dômy-selné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove organizmu. Príroda pomocou bolesti učí, čo je bezpečné a čomu je potrebné sa vyhnúť.

„Silné bolesti majú, podobne ako strach,

informačný charakter, aby sa organizmus vy-hol zdroju, ktorý spôsobuje bolesť,“ povedal Kleinmann. Hovorí, že veľká bolesť je v pod-state predzvesťou smrti. Tam, kam vstupuje, pociťuje živočích svoju bezmocnosť a vydanie sa napospas osudu. „Rovnaké pocity prežíva človek aj pri strachu. Zatiaľ čo pri strachu sa špecifickým spôsobom obáva o svoj život

vo svojom prostredí, v bolesti cíti ohrozenie tela, ktoré je stredom jeho existencie. Dá sa povedať, že bolesť ‚sídli‘ vo svaloch, zatiaľ čo strach ‚bodá‘ do psychiky.“Prežívanie bolesti je často zvyšované úzkosťou, neistotou a obavami. Bolesť sa podľa psychológa lepšie znáša, ak má pre daného človeka nejaký zmysel. „Psycholó-gia v symbolickej rovine vníma bolesť ako výzvu k zmene. Vychádza z poznatku, že každý pohyb a každý výraz má svoj pôvod vo ve-domí. Fyzická i duševná bolesť pochádzajú práve odtiaľ. Bolesť symbolizuje všetko, čo je nepríjemné, všetko, čo nechceme a je potrebné zmeniť.“

teplo a chladMnohé z bežných bolestí dokáže zmierniť obyčajné teplo alebo chlad. Chlad znižuje opuch, dráždenie centier, ktoré registrujú bolesť, zmierňuje zápal. Teplo uvoľňuje cievy, zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje stuhnutie svalov a zmierňuje aj kŕče.

24

odvráteNá straNa tela text: marcela glevická | foto: vlado kampf

KEď TO BOLí, NIEčO TREBA ZmENIŤ

bolesŤ je sebaZáChova Bolesť je informácia, že niečo s nami nie je v poriadku. Je to priateľ, ktorý vyzýva k zmene. Dômyselné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove nášho organizmu.

„Bolesť lepšie znášame, ak má zmysel,“ tvrdí psychológ Karol Kleinmann.

s bolesťou sa dá vypiecť: Prepichovanie častí tela je bežnou súčasťou oslavy opičieho boha hanumana v indickom štáte kerala. Foto: vlado kampf

25

ako sa zbaviť bolestiÚľave od bolesti už päťtisíc rokov pomáha aku-presúra. Aplikovať ju môže každý aj sám na sebe. V tele človeka existujú akupresúrne body, ktorých stláčaním sa človek zbaví bolesti. Väčšina aku-presúrnych bodov existuje na ľavej a aj na pravej polovici tela. Je dobré vždy stimulovať obidva zároveň. ·• Pri bolesti hlavy pomáha stláčanie koreňa časti dlane medzi ukazovákom a palcom. ·• bolesť chrbtice pomáha prekonať stláčanie bodu niekoľko centimetrov nad pätou medzi členkom a Achillovou pätou. ·• uvoľniť nervy a zbaviť sa stresu je možné stláčaním šije smerom k uchu.·• Pri žalúdočných problémoch pomáha aku-presúrny bod pod kolenom z vonkajšej strany nohy.

O bolesti sme sa rozprávali s majstrom historického šermu Petrom Kozom. Nevie povedať, či sme citlivejší na bolesť ako ľudia pred pár storočiami, no dnes sa k nej staviame trochu alibisticky, radšej by sme ju nevideli.

U ZUbára bojUje vtiPomčASTÁ BOLESŤ ZOCEĽUJE

Majster Koza, ktorý sa viac ako 40 rokov venuje historickému šermu, sa v podstate ani nepoza-stavil nad spojením, prečo do témy ľudského tela a s telom súvisiacou bolesťou oslovujeme práve jeho. Keď sa ho laicky opýtame, či je niektoré miesto na ľudskom tele najzraniteľnejšie, a preto ho treba najviac chrániť, odpovie: „Kde vás to trafí, tam ste najzraniteľnejší,“ smeje sa.

vyviesť súpera z miery Koza hovorí, že v šerme sú dva spôsoby, ako sa nezraniť. Jedným sú ochranné pomôcky a druhým princípom, ako neprísť k zraneniu, je disciplína a sebadisciplína.

„V ten kratučký okamih, kedy je informácia bolesti veľmi intenzívna, človek z koncentrácie na chvíľu čiastočne upustí a sústredí sa na niečo iné. Je to aj súčasť niektorých bojových techník na likvidáciu protivníka. Keď mu spôsobíte malú bolesť, tá odpúta jeho pozornosť a vy mu môžete počas dekoncentrácie napríklad odťať hlavu.“ Na otázku, ktorý človek je v šerme disciplinovaný, odpovedá, že človek, ktorý je školený a nerobí chaotické veci. „Pri boji sa tomu hovorí aj kon-trolovaná agresia. Dôležité je kontrolovať vlastný útok aj vo chvíli, keď je hlava kŕčovito zaujatá bojom. Od človeka, ktorý neovládateľne bojuje, nemožno očakávať ani sebaochranu, pretože je nevypočítateľný.“Koza hovorí, že ľudia, čo sa venujú šermu, sa

snažia periférne bolesti tlmiť, aby ich bolesť spôsobená náhodne nestála v boji aj niečo viac. Opakované zažívanie bolesti okrem toho človeka otužuje. Pri niektorých tréningoch sa cvičenci najprv kompletne vymlátia palicami. Ich prah bolesti sa posúva a bolesť potom pri boji až tak necítia.

„Sú samozrejme bolesti nechcené, s ktorými nepočítame a stanú sa náhodne. Proti tomu nie sme obrnení. Keď zle stúpim a zlomím si nohu, tak ma to bolí ako každého iného,“ hovorí Koza.

kamoš adrenalínPri prežívaní bolesti je dôležitá aj psychika človeka. „Keď vám zubár trhá zub, tiež vás to bolí, no viete, že to nie je bolesť agresívna, ale že je nevyhnutná,“ hovorí Koza. Ako chlapec sa vraj veľmi bál zubára. Aby bolesť necítil, vo chvíli, keď práve nemal otvorené ústa, hovoril zubárovi vtipy. „Tým spôsobom som si vyvolal euforigény a mal zároveň podivné us-pokojenie, že som do toho drastického úkonu vniesol niečo dobré.“ Takto napríklad pri akomkoľvek športe funguje princíp bolesti prežívanej v eufórii, kedy človeka chráni pred bolesťou adrenalín spôsobený vypätím.Keď raz dostal úder do tváre pri predstavení v Taliansku a potreboval zašiť ranu, trik s roz-právaním vtipu na zjemnenie bolesti bol v

ohrození. Po taliansky vtedy veľmi dobre neve-del. „Keď som v sále začul kroky a niekto sa nado mňa naklonil, zistil som, že ma bude šiť mladá pekná lekárka. Spomenul som si na taliansku pesničku z filmu Poslední růže od Casanovy, kde sa spieva: ,Hviezda mojich nocí, prečo ma tak trýzniš.‘ Lekárka sa zasmiala a bolesť sa dala ustáť,“ spomína Koza.

k bolesti sa staviame alibistickyKeď sa muža zo starej školy opýtame, či je to mýtus, alebo je podľa neho rozdiel v tom, ako znášajú bolesť muži a ženy, hovorí, že ako-ktorú.

„Agresívnu bolesť znášajú lepšie muži, pasívnu bolesť ženy. Ženy napríklad vydržia často viacej na mučidlách.“ A čo súčasní ľudia? Sme oproti minulosti spred pár sto rokov citlivejší na seba a na bolesť?

„Nemyslím si, že by ľudia v 17. storočí boli menej citliví na bolesť v tom základnom fyziologickom zmysle slova, ale ten návyk na bolesť bol výrazne väčší. Aj v psychickej rovine. Kedy ste videli, ako niekoho lámu na kolese? Oni to videli takmer každý týždeň.“ Rozdiel je teda v návyku na bolesť a tiež v návyku trpieť a byť ohrozený trpením, ohrozovať niekoho trpením či zabitím. „Ale je to trochu aj náš alibizmus. Naši blízki zomierajú v nemocniciach. V minulosti nám zomierali v náručí, smrť sme videli stále. Dnes sa od bolesti a od smrti vyhradzujeme. Nechceme ju radšej vidieť.“

Každé poranenie tkaniva znamená, že v okolí poraneného miesta vzniká opuch a často aj malé krvácanie – modrina. Pri opuchu funguje základný princíp, v tkanive sa niečo rozpína, násobí, a preto aj bolí. Tým, že chlad zmierni opuch, zmierni aj bolesť. Studený obklad spôso-buje aj pomalšie šírenie vzruchov. Zároveň sti-ahne cievy a znížením prietoku krvi je menšia aj modrina. Na ošetrenie by sa mal používať studený obklad. Ľad sa priamo na poranenú kožu dávať nesmie. Napríklad v popálených cievach je prietok zúžený. Ak sa priamo na popálené miesto priloží niečo zmrazené, vzniká opačný extrém a ľahko môžu vzniknúť omrzliny a neprekrve-nie chorého miesta. Ľad musí byť odizolovaný priamo od kože a na ochladzovanie poranenia zabalený v nejakej tkanine.

keď to páli Pri popáleninách existujú kuriózne recepty, ako ich ľudia „liečia“, no často môžu viac uškodiť ako pomôcť. Kedysi sa napríklad

hovorilo, že na popálené miesto sa má dať olej alebo niečo mastné. Práve mastnota urobí na popálenine tenkú vrstvu, ktorá bráni unikaniu tepla z kože. Treba sa naopak snažiť čo najskôr dostať teplo z kože von. Ak ostáva, tak sa šíri do hlbších tkanív, kde môže spôsobiť devastáciu tkanív v podkoží a horšie popáleniny. Z tradičných ľudových liečiteľstiev na popálen-iny ľudia dávajú aj kyslú smotanu, či kyslú ka-pustu. Kyslá kapusta obsahuje soľ, môžu v nej byť baktérie, tak sa neodporúča, ale keďže sa tieto ,,lieky“ uchovávajú v chlade, tiež vlastne na zmiernenie bolesti využívajú princíp chla-du. V kyslej smotane môžu byť isté bielkoviny, ktoré spolu s chladom majú liečivý účinok, napríklad na spálený chrbát po opaľovaní. Studený obklad funguje aj pri uštipnutí hmyzom. Rovnako ako cibuľa. Stačí ju nakrojiť, aby pustila šťavu, ktorá obsahuje protizápalové látky. Pri niektorých bolestiach sa dá využívať su-ché teplo. Zmierňuje kŕče, menštruačnú bolesť, napnutie svalov, zlepší prekrvenie, a tak zmi-

erni aj bolesť. Vhodné je na boľavé ucho, kríže, ale nesmie sa dávať na neznáme bolesti bru-cha, môže zhoršiť zápal a opuch, napríklad na slepom čreve.

26

komáre

Komáre dychtia po krvi ako upíri. Možno aj preto ľudová múdrosť proti nim odporúča rovnaký prostriedok – cesnak. Vedci tvrdia, že nezaberá. Prečítajte si, čo áno.

krV AkO hLAVný ChODZATOčTE S KOmÁRmI

text: dagmar gurová | grafika: palo čejka

Skutoční upíri nevylietajú za nocí zo starých hradov. Ich ložiskom je stojatá voda v mlákach, priekopách, pohodených plechovkách či pneuma-tikách. Tušíte spávne, reč je o komároch. Po ich hodovaní nám na tele ostávajú červené, svrbiace miesta a navyše v nás môžu zanechať aj zárodky vážnych chorôb. Vzťah ľudstva k tomuto hmyzu viac než naznačujú názvy ako komár dotieravý a komár piskľavý.Komárí život sa začína vo vode alebo vo vlhkom prostredí, kde sa vajíčka menia na larvy a kukly, z ktorých vylietajú dospelé jedince. Prvé, o čo sa zaujímajú, je párenie a jedlo. Samčekovia sa živia nektárom a obvykle zomierajú pár dní po-tom, ako oplodnia samičky. To ony sú skutočnými krvilačnými beštiami. Z krvi (ľudí a teplokrvných

zvierat) totiž získavajú bielkoviny potrebné na tvorbu vajíčok. Nektár je pre nich len čosi ako dezert, ktorým si dopĺňajú energiu. Po kr-vavom jedle nakladú vajíčka a onedlho hľadajú ďalšiu dávku, aby mohli celý proces zopakovať. Samčekov už nepotrebujú a závisí len od ich sily, počasia a dostatku krvavej výživy, koľkokrát sa im celý proces podarí zopakovať.

Vojnová letkaA ako to robia? Prebodnú kožu a do rany vstreknú sliny, ktoré obmedzujú zrážanlivosť krvi. Zároveň pôsobia aj ako analgetikum – postihnutý si v prvej chvíli nevšimne bolesť a nebráni sa. Ak samičku nič nevyruší, saje krv až kým nemá plné bruško. Ak by ste jej preťali zmyslový nerv, ktorý

vedie k brušku, pila by do prasknutia.Bielkoviny, ktoré komária samička vpustila do ranky, vyvolajú imunitnú reakciu – okolie vpichu opuchne a svrbí. So slinami zároveň do tela preniknú zárodky nebezpečných chorôb. Ročne sú komáre zodpoved-né za nákazu a smrť miliónov ľudí v Afrike, Južnej Amerike, Mexiku a vo veľkej časti Ázie.Komáre sú na zemi okolo 30 miliónov rokov. Za ten čas sa zmenili na niečo ako supervyvinuté vojnové letectvo, ktoré má jediný cieľ – napiť sa krvi. K obeti ich nasmerujú chemické, vizuálne a tepelné senzory. Ak chcete, aby štípali skôr ľudí okolo vás, povzbudzujte ich, aby cvičili a hýbali sa. Komáre nás totiž zacítia už zo vzdiale-nosti 36 metrov. Priťahuje ich pot, oxid uhličitý, ktorý vydychujeme a kyselina mliečna – a všetko

27

nákaza bodnutímKomáre prenášajú množstvo chorôb, ktoré zapríčiňujú baktérie, vírusy aj parazity:valtická horúčka – vírus Ťahyňa prvýkrát izolovali v rovnomennej slovenskej obci, prenáša ho komár záplavový. Choroba má ťažší priebeh u detí.Západonílska horúčka – spôsobuje ju veľmi rozšírený Západonílsky vírus (West Nile virus). Ob-javil sa aj na slovensku. Jeho najnebezpečnejším prenášačom je druh komára Culex pipiens, ktorý žije v blízkosti ľudí. Choroba býva smrteľná skôr u starších pacientov.horúčkou sindbis – vírus Sindbis prvýkrát izo-lovali v Egypte. V Európe sa prvýkrát zistil práve u nás, v malackách. Spôsobuje niekoľkodennú horúčku, ktorej následky môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov.vírus batai – aj tento vírus v Európe prvýkrát zistili na Slovensku – v Čalove.Na východnom slovensku sa zistila hlísta dirofi-laria immitis prenášaná komármi, ktorá napáda psovité šelmy.malária – prvoka, ktorý chorobu vyvoláva, prenášajú komáre rodu Anopheles. Choroba môže byť smrteľná, vyskytuje sa hlavne v trop-ickom a subtropickom podnebí. Do 50. rokov sa vyskytovala aj na našom území, dnes su známe už len letiskové formy malárie, kedy sú prenášače dopravené lietadlami z nakazených oblastí.komáre prenášajú aj žltú zimnicu, či horúčku Dengue a niekoľko typov encefalitídy. hIV vírus, ktorý spôsobuje AIDS v komároch neprežije, preto sa nemôže prenášať z človeka na človeka komárím bodnutím.

toto zvýrazňuje práve fyzická námaha. Aj po-sedenie pri ohni či sviečkach môže zvýšiť počet štípancov – sú ďalším zdrojom CO2. Produkciu kyseliny mliečnej podporia hranolky aj banány (slané jedlá alebo s vysokým obsahom draslíka). Komárom sa páčia aj ovocné a kvetinové vône v parfémoch, opaľovacích krémoch, vlasovej kozmetike, v aviváži. Ľahšie zbadajú niekoho v tmavom oblečení.Že robíte všetko pre to, aby ste komáre upútali čo najmenej a ja tak na vás letia ako divé? Veronika Michalková z Ústavu zoológie SAV vysvetľuje, že príťažlivosť pre komáre závisí od rôznych chem-ických markerov v pote, krvi. „Lákavejšia je krvná skupina nula, ale závisí to od viacerých faktorov. Tehotné ženy vylučujú viac oxidu uhličitého, tak ich komáre napádajú viac. A lákavá je aj vyššia telesná teplota – muži ju majú vyššiu ako ženy.“

Do boja!Dá sa proti nim vôbec bojovať? Základným pravidlom je znížiť množstvo stojacej vody. Vyčistite si odkvapy na streche, zbavte sa pohodených plechovíc a pneumatík, dobre prikryte nádrže s vodou na polievanie záhrady, pravidelne čerpajte vodu zo studní. Tým

komárom uberiete šance na množenie sa. Pri obrane vlastného tela máte na výber – umelá chémia alebo prírodné prípravky. „Dlho vydrží repelent Permanone, ktorý sa aplikuje na šatstvo. Vysoko účinné sú aj vojenské repelenty, ktoré sa dajú kúpiť v špecializovaných predajniach, či pria-mo u špecializovaného lekára,“ hovorí Michalková. Najrozšírenejšie chemické repelenty obsahujú látku DEET. Vytvorili ju v uSA krátko po druhej svetovej vojne a odvtedy sa ňou bezstarostne natierame a postrekujeme. Vedci teraz prišli s tvrdením, že môže negatívne pôsobiť na nervový systém. Nevedia však ešte, v akej koncentrácii je látka jedovatá. Našťastie pre nás, ktorí sa chceme brániť štípancom za každú cenu, sú účinky DEET krátkodobé. V niektorých repelentoch je účinnou látkou permethrin.Nevýhodou prírodných odpudzovačov komárov je, že slabšie zaberajú. Niektoré vraj nefungujú vôbec, hoci ich hlas ľudu vrele odporúča. Výs-kumy vyvracajú úspech takých známych recep-tov ako vitamín B, či cesnak. Najzaručenejšie vás vraj ochráni prípravok s olejom z Eukalyptu citrónového. Komáre zaženie až na 120 minút.

„Ako prírodné odpudivé látky sa používajú levanduľa, tymián a bazalka. Posledné výskumy

zistili, že veľmi účinný je rebríček Achilea millefo-lium. Takisto má zaberať levanduľový a klinčekový olej,“ radí Michalková. Zabrať by mal aj olej z muškátového orieška a sóje či citronella. Ak si však repelent pripravujete sami a prištedro tam nadelíte esenciálne oleje, môžete si podráždiť pokožku. Kuchtiť si ho doma sa neodporúča ani tehotným a dojčiacim ženám. Hovorí sa, že komáre odháňajú aj paradajkové priesady v oknách, zapálené šalviové listy (ciga-rety), zmes citróna, levandule a octu v miestnosti a tiež výmena bielych žiaroviek za žlté. „Komáre nemajú problém oddychovať v paradajkových záhonoch,“ vyvracia túto teóriu Michalková. „Kon-zumácia alkoholu zvyšuje telesnú teplotu, tak pivo nie je akurát vhodný odpudivý faktor.“Na otázku, kedy sa komária kalamita skončí, nemá Michalková veľmi optimistickú odpoveď:

„Pokiaľ budú záplavy a vyššie teploty, budú početné aj záplavové druhy komárov. Čím je väčšia kalamita komárov a väčší dopyt po krvi, tým sa samozrejme znižuje aj účinnosť repelen-tov.“Zdá sa, že isté víťazstvo nad komármi vám na-koniec predsa len zabezpečia ošúchané triky

– sieťky na oknách a zhasnuté svetlo.

Fakty o komárochExistuje okolo 3000 druhov komárov. Primárne sa živia nektárom. krv sajú väčšinou samičky. Iba komáre z rodu Toxorhynchites sa o krv ne-zaujímajú.Majú rôznu veľkosť, ale obvykle nepresahuje 16 mm.Vážia 2 – 2,5 mg.za noc preletia aj 12 km, dokážu letieť 4 hodiny bez prestávky, rýchlosťou 1 – 2 km/h.Aktívne sú hlavne večer, v noci a skoro ráno.Pri lete vydávajú pískavý zvuk spôsobený trením krídiel o kyvadielka.Priťahujú ich chemické markery potu, krvi, tele-sná vôňa, oxid uhličitý a fyzikálne faktory ako telesná teplota a svetlo.

vyrobte si vlastný repelentesenciálne oleje sa miešajú s inými olejmi alebo alkoholom. Najvhodnejšie esenciálne oleje: škoricový, citro-nellový, eukalyptus citrónový.Najvhodnejšie nosiče: olivový olej, slnečnicový olej, vodka.Pravidlo miešania objemnejší repelent: má obsahovať 5 – 10 % esenciálneho oleja, čiže 1 čiastka esenciálneho oleja ide do 10 – 20 čiastok nosiča (oleja, alkoholu). malé množstvo: 10 – 25 kvapiek esenciálnych olejov (spolu), 2 polievkové lyžice nosiča.

čo brzdí repelentyPriveľa opaľovacieho krémuKeď zmoknete, kúpete sa alebo sa potítevietor a teplo – rýchlejšie vyprchajú

Zdroje: animals.howstuffworks.comchemistry.about.comcs.wikipedia.orgen.wikipedia.orgholko.blog.sme.sktvnoviny.sk

28

Má sedemnásť, vie povedať mama, tata. Papa znamená jedlo, cikanie je ciki. Tým sme slovnú zásobu ukončili. „Ale mnohému rozumie,“ s ob-rovskou láskou a nehou chváli svojho jediného syna mama Terka. Až jej oči svietia, keď nám ukazuje, ako sa Ivko poteší, keď si od neho pýta pusu. Okamžite sa k nej lícom pritisne. Terke viac netreba. Stískala a hladkala by svojho milovaného do aleluja.

zacvaknutá bradavkaTehotenstvo nemala najideálnejšie. Porodila v ôsmom mesiaci, Ivanko síce nebol drobunký

– vážil tri kilá, ale lekári radostnými správami nesršali. „Neboli ale konkrétni, len mi oznámili, že budeme chodievať k neurológovi.“ Ona aj manžel Ivan sa nezbláznili. Pre nich bolo ich dieťa tým najkrajším darom, ktorý si mohli dopriať a hoci dovtedy nemali potuchy, čo znamená detská mozgová obrna „zo dňa deň do toho spadli rovnými nohami“. Drobec mal sedem mesiacov, Terka ho práve dojčila, keď prestala čokoľvek chápať. Jej dieťa len natiahol kŕč, „a zúbkami mi strašnou silou hrýzol brad-avku. Nie a nie ho od seba odtlačiť.“ Trvalo to možno pol minúty, „no mne to pripadalo ako večnosť. Bol to náš prvý epileptický záchvat. Niečo strašné.“Odvtedy už pri šklbaní tela, pri neprítomnom Ivkovom pohľade, vykrútených a stuhnutých prstoch rodičia „nehysačia“. A časom odstránili aj základné chyby, ktoré pri epi záchvate robili.

„Manželka mu už nestrká prsty do úst, aby mu nezapadol jazyk.. Toľkokrát ju malý dohrýzol, však ukáž,“ povie Ivan starší a Terka nelení, stehov na dlani má habadej. „Aj zuby mi po-niektoré zlomil či vybil, neviete si predstaviť, akú silu má epileptik v záchvate. Hrôza!“

Prosby k bohu a čačky v byteMentálne je dnes ich sedemnásťročný syn na úrovni dvojročného dieťaťa. „Chválabohu, že aspoň čo-to s pomocou prejde,“ prízvukuje v maličkej garzónke otec Ivan. Nie, nie je plný ľútosti, že nikdy nepočul od Iva oslovenie otec,

„mňa teší, keď máme pár dní bez záchvatu a keď sa malý radostne usmieva. Viem, že nás má rád a cíti aj lásku od nás.“ ustráchaná Terka

dodáva: „Aj keď nechodíme do kostola, lebo niet času, aj tak každý deň prosím Boha, aby nám tu Ivka ešte dlho nechal. Nech sme stále kompletná rodina. V každej sekunde mám na ňom nalepené oči, nikdy neviete, kedy môže prísť záchvat. Bohužiaľ, v poslednom čase sa to zhoršuje. Záchvat sa predlžuje aj na tri minúty, záchranku voláme každý týždeň. Netrápim sa pre jeho mentálne postihnutie, že sa s ním nemôžem normálne porozprávať, strašný strach mám z epilepsie. Je to potvora, ktorá mi môže synčeka zobrať. Neprežila by som to.“

Terka je vo svojej jednoduchosti kúzelná osôbka. Nefrfle, že žijú z minima peňazí, že ich garzónka bez balkóna je zaprataná a človek má problém v nej čo i len roztiahnuť ruky. „Máme tu všetko, čo k životu treba.“ Kú-sok kuchynskej linky s dvojplatničkou, vedľa gauča chladnička s darovanou mikrovlnkou. Po celej stene skrine a skrinky. Miniatúrny stôl a hlavne – všade navôkol čačky. Na jednej poličke krojované bábiky, ktoré Terka ako dieťa zbierala, na skrinke sú podľa veľkosti uložené sošky anjelov, psíkov, sloníkov – na prvý pohľad

možno gýče, ale pre Terku niečo, na čom si dáva mimoriadne záležať. „Nedokážem nič vyhodiť. Manžel mi tieto plastové tanieriky s obrázkami pribil na stenu a hneď to tu vyzerá veselšie. Nedokážem sa zbaviť ani umelých ruží z kolotočových stánkov, čo mám robiť, páčia sa mi,“ s úsmevom komentuje svoj vkus Terka a druhým dychom hneď dodá: „Nikde ani zrnko prachu, v tom som poriadna. Musíme mať čisto. Periem veľmi často. Viete, Ivanko je už

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

Spod okna sa ozýva detské bľabotanie. A počuť aj mamkino láskanie. Samé zdrobneniny, taký ten rozmaznaný tón, ktoré k bábätkám patrí. Stačí pár krokov a bábo máme ako na dlani. Oranžový cumeľ v ústach, pod kraťasmi plienka. Ivanko. Chlap ako buk. Doslova.

veĽké báboŠŤASTIE V SpARŤANSKÝCH pOdmIENKACH

„Netrápim sa pre jeho mentálne postihnutie. Epilepsia je potvora, ktorá mi môže synčeka zobrať.“

PrÍbeh

veľký, má silný moč, plienky nestačíme meniť. A so stolicou sú veľké problémy. Raz-dva sa pri prebaľovaní plachta či deka zababre. Ale, čo máme robiť?“

noci na zemiOco Ivan je už na dôchodku, Terka poberá opatrovateľský a spojením ich príjmu im to ledva vyjde na bežné prežitie. Odkázaní sú preto aj na pôžičky od spoločností, od ktorých sa už na prvé počutie neoplatí požičiavať.

„Dajú ti tri tisícky, ale vrátiť treba šesť. Sme však poctiví, snažíme sa dlhy si ustriehnuť,“ vysvetlí matematiku gazdovania Ivan. Sníva o rozťahovacom aj použitom kresle, aby si ho mohol na noc medzi kuchynskou linkou a sto-lom roztiahnuť. Ako vlastne spia? Na gauči sa v noci zmestí len Ivko s mamou, ocinovi sa na zem rozloží paplón, aby ho netlačilo, pod hlavu vankúš a na prikrytie stačí deka...

29

láska bez hraníc: „bez ivka by sme neboli šťastní. dal nám strašne veľa!“

občianske združenie medzi nami sa, aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho osud Ivanka a jeho rodičov oslovil. Skúsme im aspoň trochou finančne pomôcť, potrebujú nakúpiť plienky, automatickú práčku a rozkladacie kreslo. Zaslúžia si to.číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku

– ivan.kontakt na oZ medzi nami: 0905 240 389 alebo 0905 910 827 ([email protected])Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie vúb, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi.

Áno, hlava rodiny už roky spáva na zemi!!! „Poobede si ale zdriemnem na gauči, niekedy sa tam pomestíme aj všetci traja. Ale v noci treba, aby mal každý pohodlie, tak zídem na podlahu,“ pokojne vysvetľuje priam sparťanské podmienky.Mama zasa túži po práčke. Tiež môže byť použitá, ale: „Naozajstná. Automatická! Ja mám len takú, ktorá vyperie, ale nežmýka. Narobím sa ako kôň, hlavne keď periem deky, plachty, obliečky – všetko veľké kusy, ktoré potom aj dlho schnú.“ Kým rodičia opisujú spôsob fun-govania, Ivko sa prevaľuje na gauči, hnevá sa, keď mu vypadne cumeľ a slastne prehltne, keď začuje mamku, ako mu sľubuje nový.“ Neboj, Ivuško, zajtra ti maminka kúpi nový, zaslúžiš si. Si dobručký, môj milovaný. Ľúbim ťa, áno, neboj sa," hovorí Terka a už sa mojká so svo-jim synátorom. Podobný obraz sa zopakuje počas našej návštevy ešte miliónkrát. Ústav

a tým pádom pohodlnejší život pre Terku s manželom? „Všetci nám to hovorili, vraj, čo s takým chlapcom, len si zničíme život. Viete čo, radšej sme sa aj prestali stýkať s rodinou. Namiesto toho, aby nám trochu pomohli, vždy do nás len hučali, aby sme ho dali preč. Ale ako

by som mohla vlastné dieťa odvrhnúť, to sa predsa nedá, keď ho ľúbite?“Terkin režim je rok čo rok rovnaký. Ráno umyť, prebaliť a prezliecť veľké bábo, nakŕmiť ho, ak je pekne, posadiť na vozík a trošičku sa poprechádzať na čerstvom vzduchu okolo bytovky, potom zasa prebaľovanie, varenie obeda, kŕmenie, hranie sa s „malým“, olovrant, večera, zasa hygiena. Čas sama pre seba?

„Nemám, a načo aj?“ jednoducho odpovie. Kedy si dopriala darček pre seba? „Nepamä-tám sa a načo? S mužom sa neobdarúvame, len pre syna kupujeme, čo treba. Bude mať teraz narodeniny, hádam nám vyjde na tep-láky preňho. Aj Vianoce sú len o skromnom prekvapení pre Ivka. Vždy niečo praktické, ale aj s malou hračkou. Keď on má najradšej červenú plastovú rybičku do vane. Hrá sa s ňou na posteli celý deň, aj keď ideme von, drží ju v rukách.“

karfiol neuspelTeší ju, že jej choré dieťa rado papá.

„Rozumček ako maličký, ale apetít má aj za troch,“ povie otec a Ivanko akoby mu rozu-mel. Len sa potmehúdsky uškŕňa, jedlo má totiž rád. Na raňajky tri-štyri pudingy, bez problémov spráska aj štyri rezne. „Keď ich vysmážam a rozvoniava izba, vždy jeden zje len ako predjedlo. Len tak. Čerstvý, chrum-kavý, že Ivuško – len mäsko by si papkal?“ Dnes to ale nebolo podľa jeho gusta. Je dávno po obede a misa vyprážaného kar-fiolu je takmer plná. „Ale nedá sa každý deň len mäso, nemáme peniažky na fajnové re-cepty. Aj karfiol musí stačiť,“ vyhlási gazdiná, ktorá však vie, že na večeru synovi z neho už nedá. „Miluje všetko, čo má šťavu. Každé jedlo ale musím dobre roztlačiť, aby to pre-hltol. Preto nepozná napríklad chuť chleba. Lahôdkou je preňho kura na šťave, aj špenát sa dá, no a plus ovocie – banány, postrúhané jabĺčka, ale aj piškóty, mäkké keksíky. Treba len ustriehnuť, aby ho neprehnalo. Potom len meníme plienky, perieme a vetráme. Naťahovať sa s takým chlapiskom nie je jednoduché. Ale pekný je, že? Pozrite na tú súmernú tváričku, to by sa naňho lepili baby! Len, keby bolo všetko inak!“

30

Nie sú to žiadne preteky. Maximálna povolená rýchlosť na Baťovom kanáli je osem kilometrov za hodinu. A pozor, vraj tu občas naozaj jazdia policajti a merajú, či ju dodržiavate! Ináč je plav-ba veľmi pokojná. V prístaviskách vás vybavia inštrukciami ako na to. Celý kanál má približne šesťdesiat kilometrov. Niektoré úseky vedú riek-ou Moravou, iné po umelo vyhĺbených kanáloch. Vodná cesta je splavná v podstate od Kroměříža po Hodonín. Za plavbu sa neplatí ani halier a prejazd trinástimi plavebnými komorami je tiež zadarmo. Nemusíte prejsť ani celú vodnú cestu, požičaný čln môžete vrátiť aj v inom prístave než v tom, kde vám ho spustili na vodu. Stačí si vybrať úsek, ktorý sa vám najviac pozdáva. A kto si netrúfa obsluhovať loď, môže sa povoziť pravidelnou dopravou. Napríklad zo Skalice robia

každú hodinu vyhliadkovú plavbu po výklopník v Sudoměřiciach, kde Baťovi robotníci kedysi prekladali lignit z vozíkov na loďky. Kanálu vtedy nehovorili inak ako „Baťák“.

Umelá cestaumelú vodnú cestu medzi moravskými obcami Otrokovice a Rohatec postavili už v tridsiatych rokoch minulého storočia. V tom čase ťažila firma

Baťa lignit v bani pri Lužiciach a Jan Antonín Baťa uvažoval, ako ho lacno prepraviť do svojich závodov. V roku 1939 na to začal využívať novovy-budovaný kanál. V Sudoměřiciach lignit naložil na lode, ktoré traktory a remorkéry vytiahli až do jeho teplární v Otrokoviciach. Prepravovať lignit železnicou bolo totiž príliš drahé. Okrem toho kanál od svojho vzniku pomáhal reguláciou rieky Morava vylepšovať hladinu spodných vôd a mal byť súčasťou prepojenia Dunaja, Odry a Labe. To sa síce dodnes nepodarilo, ale krôčik po krôčiku sa aj táto vízia napĺňa. Technicky aj organizačne náročná výstavba kanála prebehla v rokoch 1934 až 1938. Celková dĺžka plavebnej trasy bola takmer päťdesiatdva kilometrov, z toho jeden kilometer viedol úsekom dnes už nesplavnej Drevnice a niektoré úseky

PútNik

vodNý relax Plavbu po čarovnom moravskom kraji môžete začať už u nás, v prístave v Skalici. Loďku požičajú aj laikovi. Stačí mať osemnásť rokov a minimálne technické zručnosti. Otvorí sa vám svet krásnej prírody, vínnych pivničiek, skanzenov, agroturistických fariem, novučičkých cyklotrás a večerných táborákov v kempoch v prístaviskách.

DOvOLENKA NA KANÁLI

text: jana čavojská | foto: vlado kampf

„Loďku môžete uviazať, vyskočiť na breh, pozrieť si mestečká a atrakcie moravy.“

Na baťovom kanáli sa nikto nikam neponáhľa

31

korytom Moravy. Kanál mohli využívať nákladné člny o nosnosti 150 ton, plavebná hĺbka bola jeden a pol metra. Výškové rozdiely hladiny prekonávali lode pomocou štrnástich plavebných komôr. Ku každej z nich dal Baťa postaviť malý domček pre obsluhu aj s malým hospodárstvom. Za ideálneho stavu vodnej hladiny trvala celá cesta nákladných člnkov desať hodín. Často to však bolo viac. Okrem nich sa však po kanáli plavila aj výletná loď Mojena.Počas 2. svetovej vojny kanál veľmi poškodili nemeckí vojaci. Po vojne zas vláda znárodnila Baťove závody. Nákladnú dopravu zastavili pre nerentabilnosť začiatkom 60. rokov.

hore-dole v komoreDnes sa už na vode nemaká. Slúži len na rekreačné účely. Všetci sa tu zdravia hlasným: Ahóóóóóój. Mali by rešpektovať jeden druhého. To znamená, že sa plavia po pravej strane – podobne ako v cestnej premávke – a menšie a pomalšie plavidlo dáva na vode prednosť väčšiemu a rýchlejšiemu. Alkohol za kormidlom by mal byť tiež tabu. No a samozrejmé by malo byť aj odviezť si všetky svoje odpadky pekne na breh a vyhodiť ich do kontajnera. Slniečko je síce príjemné, ale ostrieľaní vodáci tvr-dia, že plavba je najkrajšia za dažďa. Najakčnejší je určite prechod plavebnou komorou. Slúži na vyrovnanie výšky hladín jednotlivých plavebných úsekov. Obsluha dá pokyn, vy vplávate dovnútra do úzkeho bazéna, vypnete motor a čakáte. Ak ste dolu, voda sa pod vami pomaly napúšťa a

vy vystúpate na úroveň vyššej hladiny. Ak ste hore, tak voda pod vami klesá. Komory sú digi-talizované, stačí stlačiť gombík a šup – voda s hukotom stúpa alebo klesá, podľa potreby.

Prázdninoví kapitániZaujímavá je aj plavba cez vodnú križovatku vo Vnorovech. umelý kanál tu pretína rieku Moravu a jeho hladina je o niekoľko metrov vyššia než hladina rieky. Pod dnom je preto ukryté potrubie, ktoré za križovatkou v kanáli zaisťuje rovnakú výšku hladiny. Atrakciou na Baťovom kanáli nie je ani tak plavba sama. Popravde, brehy sú všade rovnaké, výhľad jednotvárny. Zábavné je vidieť všetko naokolo. Loďku môžete uviazať, vyskočiť na breh, pozrieť si mestečká, dedinky a atrakcie, ktoré ponúkajú.

Na brehoch kanála sa celé leto koná množstvo festivalov. Alebo si môžete prenajať hausbót a na vode aj prespať. Prenocovať sa dá aj v ho-teloch na brehu alebo kempoch v niektorých prístaviskách.Ľudia okolo vody majú vždy dobrú náladu. V prístaviskách grilujú ryby a občas sa trochu zasmejú na nešikovných prázdninových kapi-tánoch. Pokiaľ neprevrátite loďku – a to je tak-mer nadľudský výkon – sú vám všetky chyby odpustené. Samozrejme, nehoda sa občas stane... Napríklad vlani jedna posádka nevedela vymanévrovať loď z plavebnej komory. Dokonca museli zasahovať hasiči. Všetko sa však dobre skončilo. Vážne incidenty tu zatiaľ nemali. Napo-kon, hĺbka vody je iba jeden a pol metra.

InzerCIA

Zvieratá svetaKartová vzdelávacia hraAkým spôsobom bojuje klokan?Prečo spí koala až 20 hodín denne?Prečo urson kanadský obhrýza pneumatiky?

V tejto hre sa to dozviete!

200 obrázkových kariet s otázkami

Zaujímavé doplňujúce informácie

www.albi.skVyhrajte spoločenskú hru od ALBI podľa vlastného výberu!Stačí poslať do 30.5.2010 na [email protected] správnu odpoveď na otázku:

"Aké sú cieleobčianskeho združenia Proti Prúdu?"

V lete pite veľa vody!Leto je v plnom prúde a ortuť v teplomeroch často stúpa nebezpečne vysoko. Láka nás to k vode - no oveľa dôležitejšie, ako osviežiť sa ňou, je nezabúdať ju aj piť...

vedeli ste, že..?

•Ľudský organizmus denne stratí 2-3 litre tekutín, ktoré mu treba vrátiť?

•Najčastejšou príčinou dennej únavy je ne-správny pitný režim?

•Nedostatočný príjem tekutín spôsobuje bolesti hlavy, slabosť, nevoľnosť, svalové kŕče, bolesti chrbta až kolaps?

•Najvhodnejším a najprirodzenejším nápo-jom pre správny pitný režim je pitná voda? Má vyvážené zloženie, neobsahuje látky zaťažujúce organizmus (ako napríklad umelé farbivá, konzervačné látky, kofeín či nadmerné množstvo cukrov), nealergizuje a nespôsobuje obezitu.

•Piť treba pravidelne a rovnomerne počas dňa? Pitie veľkého množstva vody naraz je neefektívne a zaťažuje tráviacu a vylučovaciu sústavu.

•Piť, keď ste smädní, nestačí? Smäd je už prejavom dehydratácie. Potrebu tekutín je dobré predvídať a vždy mať pri sebe fľašku s pitnou vodou.

32 32

oChlaĎte sa jedlom Horúčavy nám berú apetít, pričom práve jedlo nás môže zachrániť pred uvarením sa vo vlastnej šťave. Miro a Ľubica ponúkajú recepty na ochladenie sa.

Ľubica balážová konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu, je vedúcou nového ob-chodíku v Trnave. V našom dueli chutí reprezentuje vegánsku stranu.

Ľubica horúce leto miluje. Podľa nej neexistuje zlé počasie, iba my sme občas na počasie zle pripravení. Pije vlažné „ochladzujúce“ nápoje (vodu s jablčným octom, citrónom, zriedené čerstvé ovocné či zeleninové šťavy, či „panenské čaje“ – bylinky vylúhované v studenej vode) a uprednostňuje zeleninové šťavnaté a ľahké jedlá. Ľubica je o múdrosti nášho tela presvedčená. „Naše telo vie, čo potrebuje. Lenže my často nepočúvame telo, ale maškrtný jazyk alebo mozog.“ Čo teda v prípade, ak nám srdce piští po pečenej klobáske? „Ak sa nám žiada pikantná klobása, je to volanie organizmu po odhlienení, vyčistení. Ak si vyčistíme hrubé črevo napr. jačmeňom alebo natural ryžou s ostrejším korením (zelené korenie, kari, chilli), chute na klobásu zmiznú.

miro kubečkakuchár, foodstylista, majiteľ reklamnej agentúry Aperto a aranžér a fotograf jedla. V našom gastrodueli reprezen-tuje mäsožravú časť populácie.

Miro má svoje telo rád, zvonka aj zvnútra. Horúce leto však už menej. V horúčavách nevie veľmi pracovať, preto vstáva skôr a cez obed si dopraje šlofíka na 20 minút. Je menej, ale zato veľa čerstvej zeleniny a ovocia, šaláty, jednoducho ľahšie jedlá. Ak sa dá, tak si ide počas dňa zaplávať. Pije len vodu, nie sladké nápoje. „Za posledných 100 rokov sme tak zblbli, že veríme médiám a reklamám v nich a nepočúvame vlastné telo, ktoré nám vždy hovorí, čo potrebujeme,“ tvrdí Miro. Myslí si, že ak sa nám žiada príležitostne klobáska, pričom sme zvyknutí ťažko pracovať, spálime to mäso veľmi rýchlo.

120 g ľadového šalátu 50 g rukoly (šalát)8 paradajok50 g šalátovej uhorky1 mrkva, 30 g čakanky1 červená cibuľa4 PL olivového oleja

1 lyžica balzamikového octu200 g kuracích pŕsmleté čierne korenie, soľ olej z tekvicových semie-nok

Šalátovú zeleninu nakrájame na rovnaké kúsky. Rajčiaky, cibuľu, uhorku a mrkvu na kolieska. Zeleninu pokvapkáme octom, okore-níme, osolíme a premiešame. Kuracie prsia pokrájame na pásiky a z oboch strán rýchlo opečieme na olivovom oleji do zlatohneda. Pásiky nakoniec poukladáme na vrch zeleniny a pokvapkáme olejom z tekvicových semienok.

250 g kukuričnej krupice100 g hrozienok (alebo datlí)200 g čerstvých višní (jahôd, malín, marhúľ...)1 l obilného mlieka (ryžové, špaldové,

ovsené...)morská riasa Arameštipka soli1 ČL jablkového octu150 g kokosu

Dáme variť obilné mlieko s morskou riasou, sušeným ovocím a štipkou soli. Po zovretí opatrne prisypeme kukuričnú krupicu a varíme bez miešania 5 minút. Pridáme čerstvé ovocie a za občasného miešania povaríme 10 minút. Vypneme a primiešame kokos a jablkový ocot. Hmotou naplníme formu (srnčí chrbát, tortovú alebo dezertné poháre) a necháme v chlade stuhnúť. Dezert môžeme poliať javorovým sirupom, posypať kokosom a dozdobiť sójovou šľahačkou. Na rozdiel od bežných dezertov nám tento dezert minerály nevezme, ale naopak dodá v prirodzenej forme.

Letný šalát s rukolou a grilovanými kuracími kúskami

Ochladzujúci dezert

Ďakujeme predajni Ľubka – potraviny pre zdravie, za poskytnutie priestoru a potravín na varenie. Zdravé a chutné potraviny, poradenstvo i recepty šité na mieru nájdete v Trnave na Šrobárovej ulici č. 1.

GastrodUel text: zuzana pohánková | foto: miro kubečka, jana čavojská

kUliNárskY súboj reCePtov o PriaZeň NašiCh Žalúdkov. ktorý vYhrá v ZáPase ChUtÍ – veGáNskY, či mäsoŽraveCký?

Telo nás zjavne obmedzuje. Nebyť neho, žili by sme večne. Alebo vôbec nie? V dl-hom rade na odpovede tohto typu stoja filozofi už od nepamäti. Chorobou zvanou existencia tela trpí každý, teda každý, koho poznáme. Keď sa z tejto vrodenej „telopa-tie“ vyliečime, býva už neskoro na nové známosti, prinajmenšom nám známeho druhu.Ľudské telo zažíva s novými technológiami neskutočný boom. V 22. storočí má človej v ra j dosahovať priemernú dĺžku života dvesto rokov. Niektoré poškodené o r g á n y v i e m e regenerovať už dnes, neurobiológovia vyvíjajú systém optických káblov namiesto nervovej sústavy. Vraj v najbližších rokoch môžeme žiť úplne v umelom tele. Skvelé. Zostáva už len doriešiť hlúpu otázku: kto my? Ak dostaneme v geneticky modifikova-nom tele silnejšie svaly či lepšiu pamäť, zostaneme to stále my? Telo je totiž trápne subjektívnym pojmom. Pokúšame sa síce, občas aj úprimne, vciťovať do kože druhých, ale veľmi nám to, popravde, nejde. Okrem zábleskov toho, čo pracovne a vedecky nepotvrdene zvykneme nazývať telepa-tiou, láskou, umením, či vierou... Hlúpe „ja“

sa kŕčovito drží vlastného tela, neopustí ho, ani keď telu odrežú prst, dajú mu nové zuby, krajšie prsia či umelé kĺby.Prečo sme tomu svojmu telu tak strašne oddaní? Pretože sme iba vlastnosťou jeho hmoty? Velíme my jemu, či ono nám?Často sa pri pohľade na tanečníkov pý-

tam, čím tancujú. Telom či dušou? Je pohyb zhmotn-enou myšlienkou a myšlienka zas pohy-

bom, ktorý sa vsiakol do mozgu?Fenomenálnemu horolezcovi Deanovi Pot-terovi sa zdá, že raz bude možné lietať len pomocou ľudského tela. Jemu sme náchylní aj veriť, ak si spomenieme, aké hrôzostrašne kolmé steny už zliezol. Potter dôveruje svojmu telu aj keď sa prechádza po lane nad priepasťami. Pred podobnými extrémnymi výkonmi, kedy – ako to pop-isuje – pociťuje stav úplnej otvorenosti voči vonkajšiemu svetu, si vraj len treba očistiť svoje túžby a energie. Jednoduché!Teda, aby nám bolo už raz úplne jasné, túžby tela či duše?

33

Hýbeme sa z miesta na miesto. A predsa je tu jedno miesto, ktoré si nosíme so sebou – telo. Telo je centrum, z ktorého sa vzťahujem k svetu. Telo je hranica; horné i dolné končatiny označujú miesto, kde sa končím. Telo je ko-munikácia. Telom sa vyslovujem, telom sa ťa dotýkam. Môže byť zovretou päsťou, môže byť otvorenou dlaňou. Telo – sila, i slabosť. Dáva nám slobodu uskutočniť svoj zámer, možno ho však i ponížiť, zviazať, zotročiť a mučiť. Ruky, obdarené slobodou konať, môžu byť spútané. Ústa, obdarené slobodou vypovedať, môžu byť umlčané. V týchto dňoch kubánsky režim prepustí po-sledných 52 zo 75 väzňov svedomia, ktorých v marci 2003 uvrhol do väzenia. Je medzi nimi i Alfrédo Pulido Lopéz.Hoci som ho nikdy nestretol, spája ma s ním zvláštne priateľstvo. Pred dvoma rokmi som navštívili jeho modrý domček uprost-red Kuby. Alfrédova žena Rebeka nás vítala so slzami v očiach. „Včera som sa vrátila z

väzenia,“ povedala. „Celý večer som plakala. Alfrédo je chorý, všetko, čo zje, vyvráti. Bojím sa, že neprežije. Modlila som sa. A dnes? Zázrak, prišli ste vy. Vrátili ste mi nádej?“A nádej sa naplnila: Alfrédo sa Rebeke vráti. Vráti sa i preto, že mnohým ľuďom ich osud

nezostal ľahostajný.

Telo je brána. Môže byť zavreté do seba na závoru, no môže sa i otvoriť dokorán.

Otvorené dvere zachraňujú svet. Sú výzvou všetkým väzniciam, v ktorých väznia nevin-ných iba pre ich odlišný názor. Občas sa stane zázrak a väzenie sa otvorí. Myslím na Alfréda a Rebeku a spomínam si na refrén piesne od Deža ursínyho: „Tak nemlč, vykroč už zo seba, škrupina okolo teba praská. Poznám ťa po mene a moje meno je Láska.“

mimoChodomtext: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archiv autorov

bráNa

... dANIELA pASTIRčÁKA

moje telo a ja

... ZUZY ULIčIANSKEJ

literáriUmPetrA GettInGA

Život vo dvojici je práca na celý život, hovorieva sa. A o čo ťažšia musí byť takáto symbióza v umení, to si dokáže predstaviť každý, kto to niekedy skúšal s niečím umeleckým. Nieto, aby sa pri tom musel doťahovať s kýmsi ďalším. Navyše tu ide o spo-luprácu múz, a tie sú náramne nevypočítateľné. Múza vie kopnúť, ale niekedy kopne pod pás. A čo ešte, keď sú dve.O úskaliach autorskej spolupráce svedčia viac-eré neúspešné pokusy (málo sa vie, že Kafka sa pokúšal písať spoločný román s priateľom a neskorším vydavateľom jeho diela Maxom Bro-dom a že to stálo za figu). Vydarených pokusov je však beztak prekvapivo veľa. Len v 20. storočí stačí menovať bratov Čapkovcov (obaja písali spočiatku spolu a literárna kritika sa dokonca domnievala, že ide o absurdný pseudonym akéhosi tajomného, jediného autora), či dvojicu ruských autorov bo-hovských satirických próz Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova, ktorých počas života považovali za jedi-ného spisovateľa, ako to vystihol Iľja Erenburg:

„V povedomí ľudí ich mená splývajú, hovorí sa o akomsi Iľfpetrovovi...“A humor sám akoby bol priam živnou pôdou pre dvojice už od čias grotesky (je tu Laurel a Hardy, Pat a Patachon) a končí autorskými dvojicami, ktoré poznáme rovno podľa „autorskej značky“ (V+W, L+S). Voskovca s Werichom neodlúčili ani sprosté komunistické maniere, do smrti korešpondovali cez oceán a keď Voskovcovi zomrel Werich, bola to skutočná polovičná smrť. Podobne ako v prípade druhej menovanej dvojice. Býva to tak pri dobrých, staručkých manželoch, kde sa vždy ten jeden modlí, aby to bol on, čo zomrie prv a nezostane tu sám.A dnes je tu opäť raz jedna, až príliš reálna aktu-alita. Pán Cimrman nám tu zostal odrazu akýsi smutný, v brutálnom kontraste s tým, aký humor celé roky rozdával. Spomedzi všetkých svojich krásne šibnutých vynálezov však vynález na smrť nevynašiel. Alebo žeby áno, pán Smoljak?

Autor je prozaik a redaktor Plus 7 dní

„Velíme my telu, alebo ono nám?“

„Telo je brána. môže byť zavreté na závoru alebo otvorené dokorán.“ Dvaja bez jedného

34

Časopis nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 3. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na zháňanie práce, príspevky na zdravotné potreby, a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom Siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA.

vydavateľ: O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62, IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 347 5014/1100Tatrabanka, www.notabene.sk redakcia: Sandra Tordová ([email protected]),

Dagmar Gurová ([email protected]), Kontakt: 0915 779 746lito a tlač: Typocon, X – lineGrafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka jazyková korektúra: Mgr. Mária Rišková

manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ , 0907 197 908, [email protected], Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, [email protected] inzercia: Jaroslav Šipoš, mobil: 0904 006 078,

[email protected] administratíva: Fabiola MokráFundraising, Pr: Mgr. Zuzana Pohánková, [email protected]

distribučné miestaBratislava O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, sociálni pracovníci: Pe-

ter Kadlečík, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, tel 02/5262 5962,

[email protected]

Banská Bystrica Organizácia: Slovenský červený kríž, Kliniarová Hana,

Pod urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Tel: 048/415 30 39,

mob.: 0902 259 [email protected]

čadcaDiecézna charita Žilina, Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca,

Tel.:041/432 40 88, 0918 874 839, Kontaktná osoba: Katarína Melicháčová,

[email protected]

hlohovecO.z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, 033/7423827, Pavol Šoka,

[email protected]

kežmarokO.z. Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Hviezdoslavova 32, 059 01

Spišská Belá, V spolupráci s: Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Mária

Galdunová, Tel: 052/46 60 212, Mob: 0905 886 546, [email protected]

košice ADCH Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena

Havrilová, Mob: 0902 131126, Mob: 0905 595 520,

[email protected], www.charitakosice.sk

Levice O.z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, Tel:

036/63 10 273, Mob: 0366221586, [email protected]

liptovský mikulášMesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Komunitným centrom Nový svet

Hlboké, Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš. Viera Kočtúchová tel.:

044 5522 052, mob.: 0911 197 227, mail: [email protected]

malacky Križovatky n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky,

Dušan Cauner, Tel: 034/772 24 57, Mob: 0902 230122, [email protected]

nitra Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, Tel: 037/772

17 38, 92, Mob: 0907 451 771, [email protected], www.charitanitra.sk

nové zámky Béla Magyar, 0918/ 497 688, [email protected], Kornélia Magyarová

- Betlehem, M.R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky

Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová,

Tel: 033/ 77 27 687, Mob: 0915 400 577, [email protected]

Poprad Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad,

V spolupráci s: Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Popradské nábr. 3,

058 42 Poprad, Erika Mižigarová, Tel: 052/716 03 75, 73, Mob: 0910 99 16 12,

0907 574 656, [email protected]

senicaZariadenie sociálnych služieb n.o., Štefánikova 11B, 905 01 Senica, Martina

Snopková, Tel: 034/622 84 56, Mob: 0903 764 072, [email protected]

trenčínDom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovský, Tel:

032/65 263 63, Mob: 0908 591 019, [email protected]

trnavaTrnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, Tel:

033/533 31 59, Mob: 0910 788 031, [email protected],

www.charitatt.sk

vranov nad topľouADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov n. Topľou, Beáta

Bronišová, Tel: 057/44 315 78, Mob: 0904 981 536, [email protected]

Žilina Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Vincenta, Predmestská 12, 010 01

Žilina, Tel. a fax.:041/724 47 95, mobil: 0918 314 197, Kontaktná osoba: Gabriela

Huliaková, [email protected].

Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace. Nechcel som [...].

BODkA

GALÉrIAtelo, krása a voda

michaela rázusová Nociarová často využíva lámanie svetla vo vode ako estetizujúci prvok. Podľa jej slov nevyhľadáva tzv. retušovanú krásu, ale je zástancom krásy, ktorá pramení z atmosféry a z uhla pohľadu, ktorý je intímny a jedinečný. „kult tela je pre mňa nemožný, skôr slovo zvláštny znamená u mňa krásny.“

Alena Adamíková sa vo väčšine svojich ma-lieb venuje portrétu a zobrazeniu ľudskej tváre, takmer nikdy nezobrazuje celé telo. Iba tvár je zástupcom portrétovanej osoby a významov, ktoré chce autorka zobraziť. v reprodukovanom diele používa vodu ako psychologizujúci prvok, jej hladina je rozhraním, nulovou pozíciou, dra-matickým momentom.

michaela rázusová Nociarová: vodnár, 120 x 90 cm, olej na plátne, 2004 (foto: matej Fabianek).

alena adamíková: Nulová pozícia, 170 x 170 cm, olej na plátne, 2009.

text: mgr. mária rišková | foto: archiv autorov

InzerCIA