Niektoré klimatické a fenologické charakteristiky pestovania ...kmkmd.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/...topografické zemepisná poloha, nadmorská výška, reliéf,

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Niektoré klimatické a fenologické charakter istiky

pestovania vini�a

vo vybraných oblastiach Slovenska

za obdobie 1988-2002

JÁN KLIMENT

2003

2

Niektoré klimatické a fenologické charakter istiky pestovania vini�a

vo vybraných oblastiach Slovenska za obdobie 1988-2002

DIPLOMOVÁ PRÁCA

JÁN KLIMENT

KATEDRA METEOROLÓGIE A KLIMATOLÓGIE

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

VEDÚCA DIPLOMOVEJ PRÁCE: RNDr. O ga Braslavská, CSc.

Bratislava 2003

3

�

akujem RNDr. O� ge Braslavskej, CSc. za odborné vedenie a doc. RNDr. Milanovi

Lapinovi, CSc. za cenné rady pri vypracovávaní tejto práce. �

alej � akujem Jurajovi Stachovi

za pomoc pri riešení informatických problémov, P. Ing. Viliamovi Šulákovi, OFMCap. za

povzbudenie, ke� som to chcel vzda� a ostatným, ktorí akýmko� vek spôsobom prispeli

k tomuto výslednému dielu.

4

�

estne vyhlasujem, že som predkladanú diplomovú prácu vypracoval ja. Použil som údaje

z databanky SHMÚ a literatúru uvedenú v preh� ade.

5

Obsah

Úvod ...........................................................................................................................5

1 Základné poznatky o pestovaní vini�a z h�adiska klímy ..................................7

1.1 Pôvod a história kultúrneho vini � a ........................................................................7

1.2 Ekologické � initele a ich vplyv na rast a vývin vini � a ..........................................8

1.2.1 Klimatické � initele ...............................................................................................8

1.2.1.1 Poškodenia vini � a poveternostnými vplyvmi .....................................................11

1.2.1.1.1 Mrazové poškodenia ...........................................................................................11

1.2.1.1.2 Poškodenia atmosférickými zrážkami ................................................................13

1.2.1.1.3 Iné nepriaznivé poveternostné vplyvy ...............................................................14

1.2.2 Pôdne � initele .....................................................................................................15

1.2.3 Topografické � initele .........................................................................................16

1.3 Fenologická charakteristika vini � a ......................................................................17

2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku .................................................................18

3 Mater iál a metodika ............................................................................................21

3.1 Spracovanie fenologických údajov ......................................................................21

3.2 Spracovanie klimatologických údajov .................................................................28

4 Výsledky fenologického spracovania .................................................................31

4.1 Fenologické fázy ..................................................................................................31

4.1.1 Pu� anie pú� ikov ..................................................................................................31

4.1.2 Prvé listy .............................................................................................................32

4.1.3 Za� iatok kvitnutia ...............................................................................................33

4.1.4 Koniec kvitnutia .................................................................................................34

4.1.5 Zavesovanie strapcov .........................................................................................35

4.1.6 Mäknutie bobú� ..................................................................................................37

4.1.7 Zberová zrelos� ..................................................................................................38

4.2 Medzifázové intervaly .........................................................................................40

4.2.1 Pu� anie pú� ikov – za� iatok kvitnutia .................................................................40

4.2.2 Za� iatok kvitnutia – koniec kvitnutia .................................................................41

4.2.3 Zavesovanie strapcov – mäknutie bobú� ............................................................42

4.2.4 Mäknutie bobú� – zberová zrelos� .....................................................................43

4.2.5 Koniec kvitnutia – zberová zrelos� ....................................................................44

4.2.6 Pu� anie pú� ikov – zberová zrelos� ....................................................................45

6

4.3 Fenometria ...........................................................................................................46

4.3.1 Cukornatos� ........................................................................................................46

4.3.2 Úroda ..................................................................................................................47

5 Výsledky klimatologického spracovania ...........................................................49

5.1 Základné klimatické charakteristiky ....................................................................49

5.1.1 Teplotné charakteristiky .....................................................................................49

5.1.2 Ro� ný úhrn zrážok .............................................................................................51

5.1.3 Trvanie slne� ného svitu v teplom polroku .........................................................52

5.2 Porovnanie hodnoteného obdobia s klimatickým normálom ..............................52

5.3 Porovnanie západného a východného Slovenska ................................................54

6 Vplyv klímy na fenológiu vini�a ........................................................................56

6.1 Mrazové ohrozenia ..............................................................................................56

6.2 Charakteristické dni .............................................................................................58

6.3 Teplotné sumy .....................................................................................................58

6.4 Chod teploty v teplom polroku a nástup fenofáz ................................................59

6.5 Korelácie medzi vybranými fenologickými a klimatickými charakteristikami ..60

Záver .......................................................................................................................63

Preh�ad literatúry ..................................................................................................65

Pr ílohy .....................................................................................................................66

7

Úvod

Hrozno má vo výžive � udí ve� ký význam. Konzumovaním � erstvého hrozna alebo

hroznovej š� avy dostáva � udský organizmus vitamíny, cukry, minerálne a iné látky.

Pripravujú sa z neho kompóty, š� avy, sirupy, koncentráty, ktoré sú základnou zložkou

mnohých osviežujúcich nápojov, mušty, sušené hrozienka. Predovšetkým sa z neho vyrába

víno. Kým víno získa správnu chu� , vô� u a harmóniu, prejde dlhá cesta. A na tejto ceste hrá

významnú úlohu po� asie.

Cie� om diplomovej práce je zhodnoti � konkrétny vplyv po� asia, resp. klímy na životné

prejavy vini � a hroznorodého a niektoré kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky jeho

pestovania na Slovensku.

Na tento ú� el som spracoval údaje zo štyroch fenologických staníc: jednej na západnom

Slovensku (Myslenice), jednej na východnom Slovensku (Orechová) a dvoch na strednom

Slovensku (Sebechleby a Dolné Plachtince). Volil som ich tak, aby každá z nich mala

fenologické pozorovania pod� a rovnakej metodiky pre ten istý kultivar (odrodu) vini � a –

konkrétne Müller-Thurgau, aby boli zastúpené všetky regióny Slovenska (západ, stred,

východ), a aby pozorovacie obdobie bolo � o najdlhšie. Pri splnení týchto podmienok bolo

k dispozícii najdlhšie možné 15-ro� né obdobie 1988 – 2002. Ku každej fenologickej stanici

som vybral jednu alebo dve klimatologické stanice, ktoré sa nachádzajú na tom istom mieste

ako fenologická alebo v blízkom okolí. Pre Myslenice Bratislava-Koliba a Myslenice, pre

Sebechleby Dudince, pre Dolné Plachtince Dolné Plachtince a pre Orechovú Michalovce

a Orechová.

Na každej fenologickej stanici zvláš� a v priemere za všetky som vyhodnotil nástupy

jednotlivých fenologických fáz a urobil trendovú analýzu. Na klimatologických staniciach

som spracoval klimatické dáta, konkrétne priemerné, minimálne a maximálne teploty

vzduchu, trvanie slne� ného svitu a úhrny atmosférických zrážok. Pri trendových analýzach

som posúdil štatistickú významnos� jednotlivých trendov a priemerné nástupy fenologických

fáz som porovnal pomocou vzájomných korelácií s klimatickými ukazovate� mi.

V Dolných Plachtinciach boli k dispozícii aj fenometrické záznamy o hektárových

výnosoch a cukornatosti muštu skúmanej odrody. Tieto som taktiež štatisticky spracoval

a porovnal s klimatickými ukazovate� mi.

8

Na štatistické spracovanie fenologických, fenometrických a klimatologických dát som

použil štandardné aplikácie Microsoft Office. Pri práci s databázou klimatických dát som

využil Microsoft Access a na tabu� kové a grafické vyhodnotenie výsledkov Microsoft Excel.

V závere práce som sa pokúsil nazna� i � možnosti využitia získaných výsledkov na

plánovanie pestovania vini � a na Slovensku, prípadne na zlepšenie technológie pestovania

v závislosti od klímy a po� asia.

9

1 Základné poznatky o pestovaní vini�a z h�adiska klímy

1.1 Pôvod a histór ia kultúrneho vini�a

Druh Vitis vinifera, do ktorého zahr� ujeme naše sorty vini � a, sa objavil v období tre� ohôr.

V tomto období bol rozšírený v pomerne súvislom pásme, najmä na severnej pologuli.

V štvrtohorách � adovce vytla� ili vini � spolu s iným rastlinstvom na juh, kde rástol chránený

pod prímorskými alebo suchozemskými masívmi horstiev. Viacnásobný posuv � adovcov

roz� lenil pôvodne súvislé pásmo vini � a na lokality, v ktorých sa vplyvom súboru rozli � ných

vonkajších podmienok po� as mnoho tisíc rokov vytvorili ve� mi rôznorodé formy, � ím si

možno vysvetli � dnešnú druhovú rôznorodos� rodu Vitis. Prispela k tomu aj okolnos� , že po

ústupe � adovcov sa vini � znova rozširoval na územiach, z ktorých bol vytla� ený a nástupom

� alšej � adovej doby bol znovu zatla� ený na juh. Tento proces sa opakoval po� as miliónov

rokov štyri až pä� krát.

Zmienky o vini � i sa nachádzajú v starých egyptských a ázijských prame� och,

v dokumentoch starých Babylon� anov a Asýr� anov. Ve� ký podiel na rozširovaní vini � a sa

pripisuje starým Feni � anom, ktorí ho rozširovali na obchodných cestách. Za pôvodný domov

vini � a sa ozna� uje Predná Ázia alebo Zakaukazsko. Odtia� to sa dostal do Sýrie a Palestíny

a potom do Egypta. Z Grécka sa dostal vini � do Francúzska, odkia� ho Rimania rozšírili po

ostatných krajinách prostredníctvom vojenských légií. V období rímskeho impéria sa vini �

udomácnil v severovýchodných provinciách starej Galie, v Burgundsku a v Champagni.

V stredoveku rozširovali pestovanie vini � a hlavne kláštory a š� achta. Potreba vína ako sú� as�

náboženských obradov pomohla rozširova� vinohradníctvo súbežne s kres� anstvom od juhu

na sever.

Okrem európskeho kontinentu je vini � rozšírený aj v južnej � asti Severnej Ameriky.

Americké druhy rodu Vitis sa ve� mi dlho nachádzali iba v divokých lesných porastoch. Až

v 17. storo� í, ke� sa prejavilo úsilie pestova� európsky vini � aj v Severnej Amerike, stúpol

záujem o pôvodné druhy. Európsky vini � dovezený z Francúzska v južných štátoch Ameriky

neuspel vzh� adom na minimálnu odolnos� vo� i škodcom a chorobám, v severných štátoch

vzh� adom na klimatické faktory. Preto vznikali hybridy severoamerických druhov

s európskym vini � om. Vo východnej Ázii sa európske odrody a americké priamorodiace

hybridy uplatnili viac ako pôvodné formy a rozšírili sa v �

íne, Japonsku a v Kórei. Na južnú

pologu� u (Južná Amerika, Austrália) sa vini � rozšíril spolu s civilizáciou.

10

Pestovanie vini � a hroznorodého na Slovensku má dlhoro� nú tradíciu. Po� iatky

vinohradníctva u nás siahajú až do obdobia rímskej ríše, do 3. storo� ia n.l., kedy cisár Marcus

Aurelius Probus zrušil starý zákaz pestovania hrozna a svojim legionárom prikázal vysádza�

vini � a zaklada� vinohrady. Najstaršou vinohradníckou obcou na Slovensku je Bratislava.

Rozširovanie viníc postupovalo po južných svahoch Malých Karpát cez Ra� u, Jur, Myslenice,

Limbach, Pezinok, Modru až po Orešany. V 11. – 12. storo� í sa hlavné centrá vinohradníckej

produkcie nachádzali okrem Bratislavy aj v Nitre, Leviciach a Komárne. Vpády Tatárov však

spôsobili devastáciu vinohradov a vy� udnenie týchto oblastí. Až nemeckí kolonisti znovu

oživili vinohradnícke tradície na Slovensku, ke� významne prispeli k založeniu a rozvoju

malokarpatských vinohradníckych miest (Bratislava, Jur pri Bratislave, Pezinok, Skalica,

Modra), ale aj � alších (Pukanec, Krupina). Toto obdobie (14. storo� ie) zaznamenalo ve� ký

rozmach vinohradníctva na Slovensku. Najvä� ší úder utrpelo slovenské vinohradníctvo

inváziou hubových ochorení – perenospóry a vošky fyloxéry vini � ovej. Prvý raz sa objavili

v Bratislave v roku 1880 a zni � ili dve tretiny vinohradov. Až po vyriešení problému ochrany

proti fyloxére sa postupne vinohrady obnovovali za� iatkom 20. storo� ia.

1.2 Ekologické �initele a ich vplyv na rast a vývin vini�a

Prostredie, v ktorom vini � rastie, vytvárajú ekologické � initele. Tieto možno rozdeli � do

štyroch skupín:

klimatické svetlo, teplo, voda, vzduch

pôdne fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti

topografické zemepisná poloha, nadmorská výška, reliéf, sklon pozemku, expozícia svahu

antropogénne vplyv � loveka na prostredie

1.2.1 Klimatické �initele

Vini � je svetlomilná a teplomilná rastlina, ktorá ve� mi citlivo reaguje na priebeh po� asia,

takže možnos� jeho výskytu závisí predovšetkým od klimatických podmienok.

Svetlo je základnou podmienkou existencie vini � a, pretože iba za jeho prítomnosti sa

v zelených � astiach rastliny uskuto� � uje fotosyntéza a príjem živín. Od intenzity svetla závisí

tvar, ve� kos� a farba listov. Má vplyv na zakladanie a diferenciáciu súkvetia v pú� ikoch.

Vini � neznáša zatienenie. Pri silnom zatienení listy žltnú a opadávajú, podobne opadávajú aj

súkvetia.

11

Ro� ná suma trvania slne� ného svitu má by� minimálne 1300 hodín, priemerne sa požaduje

aspo� 1500 – 1600 hodín.

Cie� om všetkých agrotechnických opatrení je zachytenie maximálneho množstva svetelnej

energie. To sa dosahuje sponom1, orientáciou smeru radov a tvarovaním vini � a tak, aby sa

dosiahol rozvoj listovej plochy kra.

Teplo je � inite� , ktorý ovplyv� uje teplotu vzduchu a pôdy, aj teplotu všetkých orgánov

vini � a. Teplota tak umož� uje všetky životné procesy vini � a. Jednotlivé životné procesy sa

realizujú iba po prekro� ení zodpovedajúceho teplotného minima. Pri teplotnom optime sú

intenzívnejšie, pribúdaním teploty medzi minimom a optimom sa urých� ujú, po prekro� ení

teplotného maxima sa životné pochody spoma� ujú, alebo celkom zastavujú. Minimálne,

optimálne a maximálne teploty sú pre jednotlivé životné procesy rozdielne.

Pre rast a funkciu podzemných orgánov vini � a je dôležitá teplota pôdy. V predjarí, ke�

za� ína obdobie aktívneho života vini � a – obdobie vegetácie, stúpajúca teplota pôdy vyvoláva

zmeny v procesoch, odohrávajúcich sa v kore� och vini � ového kra. V dôsledku týchto zmien

nastáva prúdenie miazgy z kore� ov do nadzemných � astí vini � a. Prúdenie miazgy vo

vini � ovom kre nastáva, ak teplota pôdy v miestach s najvä� ším množstvom nasávajúcich

kore� ov dosahuje minimálne 6 °C, optimálne 7 – 10 °C. Je to v h�bke pôdneho profilu asi 30

cm. Tento proces závisí aj od stavu kore� ovej sústavy.

Vplyvom � alšieho jarného otep� ovania nastáva pu� anie pú� ikov. Každý kultivar má

vlastný teplotný prah, � iže priemernú dennú teplotu, pri ktorej pu� í a pohybuje sa v rozpätí

9,5 – 11 °C. Pre európsky vini � sa stanovila tzv. priemerná vegeta�ná nula. Je to vtedy, ke�

priemerná denná teplota vzduchu dosiahne v období prúdenia štiav 10 °C a trvá aspo� týžde�

(7 dní). V oblastiach, kde sa dosahuje vegeta� ná nula až v druhej polovici mája, nie je možné

vini � pestova� , pretože je vegeta� né obdobie krátke.

Kvitnutie nastáva, ke� priemerná denná teplota vzduchu dosahuje minimálne 15 °C.

Optimálna teplota na kvitnutie je 25 – 30 °C. Sú� et teplôt v období kvitnutia sa pohybuje

okolo 320 °C. Kvietky rozkvitajú najmä od 8. do 11. hodiny.

Intenzívny rast všetkých orgánov najlepšie prebieha pri teplotách 25 – 30 °C. Teplotné

minimum je 10 – 12 °C. Teploty nad 30 °C sú vhodné iba pri sú� asnej vysokej vlhkosti

vzduchu. Po� as celej fenofázy je ve� ká spotreba vody, predstavuje 40 – 45 % z celkového

množstva spotrebovaného cez celé vegeta� né obdobie.

1 Pod sponom sa rozumie dispozícia použitá pri rozmiest� ovaní (vysadzovaní) rastlín na pozemku, ktorá vo všeobecnosti zah� � a jednak

geometrickú schému výsadby (štvorec, obd� žnik, kosoštvorec, kosod� žnik, trojuholník), jednak vzájomnú vzdialenos� rastlín, susediacich

v rámci použitej schémy.

12

Na vyzretie dreva treba tiež ur� ité množstvo tepla. Kritériom je suma teplôt vzduchu po� as

vegeta� ného obdobia. Vyjadruje sú� et všetkých priemerných denných teplôt vzduchu od

prúdenia štiav až do ukon� enia vyzrievania hrozna, t.j. po technologickú zrelos� hrozna. Pri

skorých kultivaroch nesmie vegeta� ná teplotná suma klesnú� pod 2400 °C, pri neskorých pod

2800 °C.

Okrem toho možno zadefinova� sumu aktívnych teplôt po� as vegeta� ného obdobia. Táto

vyjadruje sú� et tých priemerných denných teplôt vzduchu, ktoré dosiahli aspo� 10 °C. Totiž

aj po nastúpení vegeta� nej nuly dochádza na jar ešte k ochladeniam pod 10 °C, ale

k zastaveniu vegetácie už nedochádza, pretože rozbehnuté procesy sú nezvratné. �

alšou

významnou charakteristikou je suma celkovej energetickej bilancie po� as vegeta� ného

obdobia.

Rôzne kultivary majú rôznu d�žku vegetácie. Pod� a trvania vegeta� ného obdobia, resp.

pod� a doby dozrievania hrozna rozde� ujeme odrody vini � a do siedmich skupín. Každá

skupina má svoju vlastnú potrebu sumy aktívnych teplôt a energetickej bilancie po� as

vegetácie. V nasledujúcom preh� ade sú tieto charakteristiky uvedené.

Odrody pod�a

doby dozrievania

D�žka vegetácie

[dni]

Suma aktívnych

teplôt [ °C]

Suma energetickej

bilancie [kJ.cm-2]

ve� mi skoré do 120 do 2000 do 130

skoré 120 – 130 2200 148

stredne skoré 130 – 140 2500 155

strednej doby dozrievania 140 – 160 2700 170

stredne neskoré 160 – 170 2800 180

neskoré 170 – 180 2900 nad 180

ve� mi neskoré nad 180 nad 2900 nad 180

Priemerná ro� ná teplota vzduchu má by� minimálne 9 °C. Optimálna teplota je 11 – 16 °C.

Priemerná júlová teplota na zabezpe� enie dobrého dozrievania má by� asi 18 °C. Priemerná

teplota po� as vegetácie má by� okolo 15 °C.

Nízke teploty nepriaznivo pôsobia na pu� anie, kvitnutie a vyzrievanie hrozna a dreva,

ve� mi nízke teploty – mrazy ni � ia jednotlivé orgány vini � a.

13

Voda pôsobí nielen ako ekologický � inite� prostredia, ale je zárove� sú� as� ou samotného

vini � a, hlavne jeho zelených orgánov. Slúži na transport živín v rastline, udržuje napätie

v bunkách a zú� ast� uje sa na procesoch látkovej premeny.

Vini � má po� as ro� ného vegeta� ného cyklu dve maximá potreby vlahy. Najviac vody

spotrebuje v období najvä� šieho vyparovania a najprudšieho rastu, druhé maximum je

v období mäknutia bobú� a dozrievania hrozna.

Vini � má dva prirodzené zdroje vody. Je to pôdna voda a atmosférické zrážky. Pretože

vini � má mohutne vyvinutú kore� ovú sústavu, dokáže dobre využíva� zásoby dostupnej

pôdnej vody a vä� šinou netrpí po� as vegetácie jej nedostatkom. �

o sa týka atmosférických

zrážok, dáž� podporuje priebeh všetkých dôležitých životných pochodov. Vini � priaznivo

reaguje na rovnomerné rozdelenie zrážok po� as roka. V prvej polovici vegeta� ného obdobia

vyžaduje viac vody, v druhej polovici, ke� dozrievajú bobule a drevo, potrebuje suchšie

a teplejšie po� asie. Minimálny ro� ný úhrn má by� 300 - 350 mm, optimum sa pohybuje medzi

550 – 650 mm.

Rosa zvlh� uje ovzdušie a zabra� uje ve� kému poklesu teploty listov.

Snehová pokrývka pôsobí ako prirodzená ochranná vrstva pôdy proti nízkym teplotám,

a tak chráni kore� ovú sústavu pred zam� zaním. Roztopený sneh zasa zásobuje pôdu zimnou

vlahou.

1.2.1.1 Poškodenia vini�a poveternostnými vplyvmi

1.2.1.1.1 MRAZOVÉ POŠKODENIA

Pred�asné jesenné mrazy

Môžu sa vyskytova� v � ase kone� ného dozrievania hrozna, t. j. koncom septembra alebo

za� iatkom októbra.

Poškodzujú listy, ktoré tak usychajú, hnednú, skrúcajú sa a môžu pred� asne opadáva� .

Bobule sa scvrkávajú, menia farbu; dochádza k prerušeniu dozrievania. Nevyzreté hrozno

nadobúda nepríjemnú príchu� , mušt má zlú kvalitu. Bobule sa spravidla poškodzujú pri

minimálnych teplotách pod -5 °C, trvajúcich 2 – 3 dni. Pred� asné jesenné mrazy majú za

následok aj slabé vyzretie dreva, ktoré má potom zníženú odolnos� proti zimným mrazom.

Priama ochrana proti skorým jesenným mrazom je nemožná, ale tam, kde sa vyskytujú

� astejšie, treba pestova� kultivary s kratším vegeta� ným obdobím.

14

Zimné mrazy

Vini � citlivo reaguje na priebeh po� asia aj v období vegeta� ného pokoja. Zimné mrazy sú

nebezpe� né vtedy, ak sú silné a trvajú dlhodobo. Môže dôjs� k namrznutiu alebo zamrznutiu

pú� ikov jednoro� ného dreva, nadzemných � astí rastliny alebo kore� ovej sústavy.

Vyzreté vini � ie a pú� iky znášajú krátkotrvajúce mrazy až do -20 °C. Vini � v dobrej

kondícii môžu poškodi � zimné mrazy v týchto prípadoch:

ke� teplota klesne na pár dní pod -18 °C,

za silného vetra sta� í pod -15 °C - poškodzujú sa pú� iky a vini � ie,

ke� teplota klesne pod -20 °C - poškodzuje sa kambiálne pletivo,

ke� teplota klesne pod -25 °C - poškodzuje sa staré drevo.

Vini � v zlej kondícii (s nevyzretým drevom) môžu poškodi � aj nižšie teploty (-10 °C až

-15 °C). Vznik mrazových škôd podporujú aj prudké teplotné výkyvy (denné a no� né). Škody

môžu nasta� už pri teplotách -5 °C.

Odolnos� proti zimným mrazom môžu zníži � nasledujúce klimatické a poveternostné

� initele:

- ve� ké suchá alebo nadmerné zrážky v predchádzajúcom vegeta� nom období,

- poškodenie krúpami,

- poškodenie skorými jesennými mrazmi,

- teplé po� asie v prvej polovici zimy, po ktorom nasleduje obdobie s nízkymi teplotami.

Rôzne odrody sú rôzne odolné vo� i zimným mrazom. Preto rozlišujeme odrody pod� a

kultivarovej citlivosti na:

- citlivé,

- stredne citlivé,

- odolné.

Ochrana proti zimným mrazom spo� íva vo výbere pozemku. Vhodné sú južné,

juhozápadné a juhovýchodné polohy, nevhodné sú nížinné polohy, ktoré sú uzavreté a zo

severnej strany otvorené. Dôležitá je správna agrotechnika (rez, vedenie a pod.) a výživa

(hnojenie) zameraná na dobré vyzretie dreva. Kde sú silné zimné mrazy akútne, je potrebné

zakrývanie rodivých výhonkov naorávaním pôdy na zimu.

15

Neskoré jarné mrazy

Môžu sa vyskytnú� za� iatkom vegetácie, po vypu� aní pú� ikov a vytvorení krátkych

letorastov, t. j. koncom apríla a v prvej polovici mája.

Zelené orgány na mladých výhonkoch sa poškodzujú už pri teplote pod -0,5 °C. Mladé

vrchol � eky výhonkov, � asti listov a strapcov hnednú a vysychajú. Za ur� itých okolností škody

vznikajú až pri teplote -3 °C. Závisí to od vlhkosti vzduchu, rýchlosti vetra, polohy vinohradu,

vzdialenosti letorastov od povrchu a pod. Pri � iasto� nom namrznutí sa listy pri žilách

a v medzižilových pletivách p� uzgierovite zdúvajú, neskôr žltnú až hnednú, vrcholy

výhonkov a strapce odumierajú a � ernejú.

Ochrana pred advek� nými mrazmi nie je možná, ale pred radia� nými áno. Používa sa

nieko� ko techník:

- zadymovanie – nad vinohradom sa utvorí dym zapálením odpadových organických látok

(burina, tráva, vini � ie, mašta� ný hnoj) alebo chemickými zadymovacími látkami, a tak sa

obmedzí vyžarovanie teplého vzduchu,

- rozmiešanie vzduchových vrstiev ventilátormi alebo vrtu� níkmi,

- zohrievanie okolitého vzduchu naftou, térom, koksom alebo uhlím v špeciálnych

kachli � kách,

- zadaž� ovanie (postrekovanie vodou) – postrekova� treba v kritickom � ase, ke� teplota

klesne pod +1 °C, až kým nevystúpi opä� na +1 °C; hodinová výdatnos� má by� 3 mm, pri

teplote okolo -5 °C až 5 – 6 mm,

- zakrývanie slamenými alebo papierovými klobú� ikmi (v záhradkách); kryty nesmú zosta� na

kroch cez de� .

1.2.1.1.2 POŠKODENIA ATMOSFÉRICKÝMI ZRÁŽKAMI

Nadmerná vlhkos�

Ak obla� nos� a zrážky trvajú dlho, spôsobujú zlé kvitnutie kvetov a ich opadávanie. Spolu

so zvýšenou teplotou v priebehu vegetácie podporujú výskyt chorôb a škodcov na súkvetiach,

listoch a bobuliach.

Ak po suchom období na jar, prípadne za� iatkom leta, nastane vlhké po� asie, rýchlo

narastajúce bobule v druhej polovici vegetácie praskajú, znehodnocujú sa a � asto ich zni � í

plese� sivá. Vo fáze dozrievania hrozna znižuje obla� nos� a vzdušná vlhkos� trvanie

slne� ného svitu, � o sa prejavuje zhoršenou kvalitou hrozna.

16

�adovec

Vyskytuje sa po� as letných búrok. Škody závisia od ve� kosti krúp, � i bol � adovec

sprevádzaný daž� om (mokrý � adovec s oblohranatými krúpami) alebo bez daž� a (suchý

� adovec s ostrohranatými krúpami). Dôležité je, � i krupobitie sprevádzala víchrica alebo

bezvetrie. Významnú úlohu má tvar krov. Najvä� šie škody spôsobuje, ke� sú letorasty ešte

malé a krehké.

Listy sú po krupobití roztrhané a roztrapkané, prúty majú poškodenú kôru a pletivá, horná

� as� výhonkov sa môže úplne poláma� . Na bobuliach sa na mieste úderu objaví zelenosivá

preh�bená škvrna, pri silných úderoch praskajú. Poškodené miesta sú vstupnou bránou pre

hubové ochorenia. Ak bol vini � zasiahnutý krupobitím, sú potrebné okamžité agrotechnické

zásahy (postrek, odv� škovanie).

Námraza

Ak je námraza mohutná, môže spôsobi � škodu na vini � i tým, že sa mnohonásobne zvýši

váha kra a oporná konštrukcia ho neudrží. Ak sa � adová vrstva na prútoch udrží dlhšie,

znemožní dýchanie orgánov a pú� iky môžu odumiera� .

Rosa, hmla �

astý a pravidelný výskyt rosy podporuje vznik hubových chorôb, � o sa nepriaznivo

prejaví najmä v období dozrievania hrozna.

Hmly zadržujú slne� né žiarenie, � ím znižujú fotosyntézu. A hoci znižujú nepriaznivé

ú� inky neskorých jarných mrazov, podie� ajú sa na rozvoji hubových ochorení.

1.2.1.1.3 INÉ NEPRIAZNIVÉ POVETERNOSTNÉ VPLYVY

Prechladnutie

Ak vo vegeta� nom období dlhšie trvá chladné po� asie so zamra� ením, spoma� uje sa rast

a životné procesy. Prechladnutie spôsobuje nevhodná poloha vinohradu, � ažké zamokrené

pôdy, rosy a dažde. Výrazne sa prejavuje po dlhšie trvajúcom teplejšom po� así.

Úpal

Vyskytuje sa v lete alebo za� iatkom jesene po dlhšom období s obla� ným a chladnejším

po� asím. Vzniká pri vyšších teplotách spojených so silným priamym oslnením alebo

s nadmerným svetelným žiarením, hlavne pri horúcom vetre na suchých stanovištiach

a výsušných pôdach. Úpal nemusí súvisie� s vysokými teplotami, ale súvisí so svetelným

žiarením.

17

Prejavuje sa na listoch, ktoré hnednú a odumierajú a na bobuliach, ktoré na ožiarenej strane

hnednú, šupka hrubne a pri raste môže mierne popraska� .

Sucho

Brzdí plynulý rast výhonkov a vývoj generatívnych orgánov, ak sa vyskytuje od za� iatku

mája do polovice júna. Ak sa pretiahne do druhej polovice vegetácie, bobule sú drobné a zle

dozrievajú.

Za ve� mi suchých podmienok na jese� nerastie kore� ová sústava, � ím sa v nasledujúcom

roku spomalí jarný vývoj a nemusia vypu� a� o� ká.

Sucho vo februári a v marci po predchádzajúcom dlhšom suchom období môže zaprí� ini �

rýchle vyparovanie vody cez drevo. Ak vini � nemá možnos� vyparenú vodu nahradi � vodou

prijatou kore� mi, nemusí napu� a� , prípadne mu vysychajú výhonky.

Poškodenie vetrom

Nepriamo – na viatych pieskoch alebo prašných pôdach po vypu� aní, ke� jemné pletivá

silne poškodzujú nárazy piesku alebo prachu. V pravidelne poškodzovaných oblastiach

vetrom sa vysádzajú vetrolamy (topole).

Priamo – ke� sú drôty vedenia hrdzavé a pri pohybe letorastov sa listy a strapce odierajú

o ne. Ochrana spo� íva v udržiavaní drôteniek.

1.2.2 Pôdne �initele

Vini � nemá osobitné nároky na druh a typ pôdy. Dobre sa mu darí v každej pôde, neznáša

však príliš slané pôdy a trpí v pôdach s vysokým obsahom vápnika. Na štrkovitých a

kamenistých pôdach s menším obsahom živín dosahuje nižšie úrody. Okrem hlavných živín je

dôležitý obsah stopových prvkov, ktorých býva najviac v pieso� natých a hlinitých pôdach.

Nevhodné sú mokré pôdy a pôdy s vysokou hladinou spodnej vody, pretože sú studené.

Výživa a rast vini � a prebiehajú najlepšie pri neutrálnej alebo slabo kyslej reakcii pôdy (pH

6,5 – 7,2).

Pod� a pôdnych podmienok rozde� ujeme odrody na:

- odrody znášajúce štrkovité a pieso� naté pôdy,

- odrody pre hlinité a hlboké pôdy,

- odrody znášajúce vyšší obsah vápnika v pôde.

18

1.2.3 Topografické �initele

Od topografických � inite� ov vlastne závisia všetky ostatné � initele, lebo poloha daného

miesta ur� uje jeho klímu. Vini � u sa darí len v tých lokalitách, kde má splnené podmienky pre

rast a vývin. Závisí to od nadmorskej výšky stanoviš� a, zemepisnej šírky, vzdialenosti od

mora (kontinentality, resp. maritimity) a � lenitosti terénu. Výskyt vini � a je jednozna� ne

podmienený klímou.

Najlepšie sa vini � u darí v miernom, prípadne v subtropickom pásme. Prirodzená

klimatická hranica pestovania vini � a v západnej Európe je 45 – 50° s.š. Klimatické zóny

svetového vinohradníctva sú 20 – 50° s.š. a j.š. �

o sa týka nadmorskej výšky, vo všeobecnosti nemožno vini � pestova� nad 650 m n.m.

Výnimku tvoria polohy v severných Alpách s južnou expozíciou. Ak priemerná ro� ná teplota

dosahuje iba 8 °C, možno vini � úspešne pestova� do 200 m n.m., pri 9 °C do výšky 300 m

n.m., pri 10 °C do 350 m n.m.

Ve� mi dôležitou charakteristikou je orientácia (expozícia) svahu a jeho sklon.

Najvýhodnejšie sú svahy južné, lebo na ne dopadá najviac a najú� innejších lú� ov, dobré sú

tiež polohy juhozápadné a juhovýchodné. To sú prvotriedne polohy. Ak sú lokality chránené

od severu pohorím, môže sa vinohradu dari � aj na svahoch vyslovene západných alebo

východných. Západné svahy sú vlhkejšie, s menším slne� ným žiarením, ale sú výhodnejšie

ako východné svahy, ktoré trpia mrazmi a vetrami a bývajú suché. Tieto polohy sa ozna� ujú

ako druhotriedne. Polohy so severnou expozíciou, veterné miesta a náhorné roviny možno

využi � na pestovanie vini � a iba v najteplejších oblastiach, ak sú cez de� vystavené slne� nému

žiareniu a dosahuje sa v nich potrebná teplotná vegeta� ná suma, pestova� tu možno len

skoršie kultivary. Z h� adiska terénu sú najlepšie svahovité polohy, ktoré majú sklon 15 – 30°,

� o ve� mi zlepšuje svetelné a teplotné pomery. Majú však tú nevýhodu, že trpia eróziou a treba

na nich stava� nákladné terasy. Nevhodné sú veterné, rovinaté a uzavreté polohy a mrazové

kotliny.

19

1.3 Fenologická charakter istika vini�a

Popri celoživotnom cykle vini � a, charakterizovanom význa� nými rastovými a vývinovými

zmenami v jednotlivých obdobiach, uskuto� � uje sa každoro� ne sa opakujúci cyklus zmien

v morfológii orgánov rastliny. Po� as roka sa pravidelne striedajú rastové vegeta� né fázy

s fázami vegeta� ného pokoja. Toto striedanie tvorí ro� ný vegeta� ný cyklus, kde sa v jednom

roku raz vymení obdobie vegetácie s obdobím vegeta� ného pokoja. Obdobie vegetácie za� ína

prúdením miazgy na jar a trvá až do opadania listov na jese� . Potom nastupuje obdobie

zdanlivého vegeta� ného pokoja, ktoré za� ína opadávaním listov a trvá až do nového prúdenia

miazgy. Deje ro� ného vegeta� ného cyklu sa rozde� ujú na kratšie životné úseky – fázy

(fenologické fázy, fenofázy):

- prúdenie miazgy,

- pu� anie pú� ikov,

- kvitnutie,

- fáza intenzívneho rastu všetkých orgánov,

- dozrievanie hrozna,

- vyzrievanie letorastov,

- fáza relatívneho vegeta� ného pokoja.

V tomto poradí sa pravidelne striedajú a ich priemerný nástup (výskyt) je presne

podmienený charakteristikami klímy. Táto vlastnos� je ve� mi významná. Vini � v� aka nej

môže plni � úlohu indikátora klímy a jej zmien. Naopak, poznajúc zmeny klímy, je možné

usmerni � stratégiu a technológiu pestovania vini � a v súlade s jeho požiadavkami a potrebami

tak, aby sa dosiahlo zlepšenie v kvantite a kvalite kone� ných produktov.

20

2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku

Na Slovensku má vinohradníctvo svoju dlhodobú tradíciu, pretože sú tu pre vini �

z h� adiska klímy vhodné podmienky. Pestuje sa prakticky na celom južnom Slovensku,

v nadmorských výškach od 100 do 300 m n.m., niekde aj viac. Zah� � a to okolie Skalice,

oblas� Malých Karpát, Podunajskú rovinu, Juhoslovenskú kotlinu a Východoslovenskú

nížinu.

Prvú komplexnú rajonizáciu vinohradníckej výroby uskuto� nil v 60. rokoch Výskumný

ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) v Bratislave. Na základe prieskumu klimatických

a pôdnych podmienok a tradícií pestovania vini � a sa ur� ili ekologicky najvhodnejšie

predpoklady na pestovanie jednotlivých kultivarov. Táto rajonizácia sa postupne

prepracovávala a pod� a najnovšej verzie máme na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí, ktoré

sa ešte delia na menšie rajóny, charakterizované ur� itými klimatickými a pôdnymi

podmienkami. V nasledujúcom preh� ade sú uvedené všetky.

I . Oblas� Malé Karpaty

1. Rajón Skalica

2. Rajón Záhorie

3. Rajón Stupava

4. Rajón Bratislava

5. Rajón Pezinok

6. Rajón Modra

7. Rajón Do� any

8. Rajón Orešany

9. Rajón Senec

10. Rajón Trnava

11. Rajón Hlohovec

12. Rajón Vrbové

I I . Oblas� Južné Slovensko

1. Rajón Šamorín

2. Rajón Dunajská Streda

3. Rajón Galanta

4. Rajón Palárikovo

21

5. Rajón Komárno

6. Rajón Hurbanovo

7. Rajón Strekov

8. Rajón Štúrovo

I I I . Oblas� Nitra

1. Rajón Šintava

2. Rajón Nitra

3. Rajón Radošiná

4. Rajón Zlaté Moravce

5. Rajón Vráble

6. Rajón Žitava

7. Rajón Želiezovce

8. Rajón Tekov

9. Rajón Pukanec

IV. Oblas� Stredné Slovensko

1. Rajón Ipe�

2. Rajón Hont

3. Rajón Vinica

4. Rajón Modrý Kame�

5. Rajón Fi � akovo

6. Rajón Gemer

7. Rajón Torna� a

V. Oblas� Východné Slovensko

1. Rajón Moldava

2. Rajón Sobrance

3. Rajón Michalovce

4. Rajón Krá� ovský Chlmec

VI. Oblas� Tokaj

22

Pod� a predchádzajúcej rajonizácie bolo na Slovensku 8 vinohradníckych oblastí. Ich

preh� ad aj s niektorými klimatickými charakteristikami je uvedený v nasledujúcej tabu� ke.

Tab.2.1: Vinohradnícke oblasti na Slovensku a niektoré ich klimatické charakteristiky

pod� a starej rajonizácie

Vinohradnícka

oblas�

Priemerná

ro�ná

teplota

[ °C]

Priemerná

teplota vo

vegeta�nom

období

[ °C]

Ro�ný úhrn

zrážok

[mm]

Ro�ná suma

slne�ného svitu

[h]

Nadm.

výška

[m n.m.]

skalicko-záhorská 8,9 15,0 605 2000 160-240

malokarpatská 9,5 15,5 670 2230 200-280

hlohovsko-trnavská 9,5 15,3 587 2215 160-220

nitrianska 9,6 15,3 586 2102 160-260

podunajská 9,7 15,6 568 2146 120-160

modrokamenská 9,1 15,1 640 2000 180-240

východoslovenská 8,8 15,1 573 1800 140-220

tokajská 9,6 15,8 622 1900 180-280

23

3 Mater iál a metodika

3.1 Spracovanie fenologických údajov

Na štatistické spracovanie fenologických údajov boli použité dáta zo štyroch

fenologických staníc na Slovensku. Sú to Myslenice, Sebechleby, Orechová a Dolné

Plachtince. Boli vybrané tak, aby mal zastúpenie každý región Slovenska (západné –

Myslenice, stredné – Sebechleby a Dolné Plachtince, východné – Orechová), aby na každej

z nich bola pozorovaná tá istá odroda (kultivar) vini � a a aby pozorovanie prebiehalo pod� a tej

istej metodiky po� as celého pozorovacieho obdobia.

Jediným kultivarom, spolo� ne pozorovaným na všetkých štyroch fenologických staniciach

v uvažovanom 15-ro� nom období, bol Müller-Thurgau.

Müller-Thurgau patrí medzi mladé kultivary, tzn. poznáme rodi � ovské odrody,

š� achtite� a a miesto a � as vzniku. Bol vyš� achtený krížením Rizlinga rýnskeho a Silvánskeho

zeleného v Nemecku. Š� achtite� om je švaj � iarsky ovocinár prof. Müller-Thurgau, pod� a

ktorého je pomenovaný. Rozširova� sa za� al zo Švaj � iarska asi v roku 1924.

Patrí medzi najformovate� nejšie odrody, v� aka � omu sa rýchlo rozšíril v severných

vinárskych oblastiach Európy. Nie je náro� ný na polohu, a to v� aka skorému dozrievaniu

a nízkemu obsahu kyselín, preto ho možno rajonizova� aj v menej kvalitných lokalitách, na

svahoch s východnou, západnou alebo severnou expozíciou alebo na náhorných rovinách a

veterných miestach. Neznamená to, že by sa nemohol pestova� vo vynikajúcich polohách. Ak

je však vysadený v teplejších podmienkach, môže sa sta� , že víno je fádne, mdlé, má malý

obsah kyselín. Najlepšie vína z tejto odrody sa získajú z oblastí okrajových alebo s vä� šou

nadmorskou výškou alebo v teplejších oblastiach na severných svahoch a na vysokom vedení.

Má vä� šie nároky na pôdu. Najvhodnejšie sú hlboké pôdy so stálou zásobou vody. Znáša aj

� ažšie, nie príliš suché pôdy. Ve� mi kladne reaguje na vysoký obsah humusu v pôde. Je

náro� ný na hnojenie, potrebuje vysoké dávky draslíka a dusíka. Na plytkých, výsušných,

pies� itých alebo kamenistých pôdach, ako aj na pôdach s vysokým obsahom vápnika sa mu

nedarí. V suchej pôde sú strapce riedke, bobule malé, oneskoruje sa mäknutie a cukornatos� je

nízka. Štrkovité alebo pies� ité pôdy znižujú vzrast, � ím klesá produktivita. Na vápenatých

pôdach trpí chlorózou.

24

Je to ve� mi úrodná odroda. Na výživných pôdach sa pravidelne dosahujú úrody nad

10 t.ha-1, � asto aj nad 15 t.ha-1. Vzh� adom na vysoké úrody je zabezpe� enie harmonickej

výživy nevyhnutné. Cukornatos� je variabilná. Pod� a ro� níkov sa pohybuje v rozmedzí od 15

do 21 kg/100 l muštu, priemerne asi 18 kg/100 l muštu.

Nevýhodou je malá odolnos� dreva a pú� ikov proti zimným mrazom, takže sa nevysádza

do vyslovene mrazových polôh. Na druhej strane má rýchlu regenera� nú schopnos� po

zmrznutí. Je citlivý aj na jarné mrazíky. Ak ho však poškodia, poskytne úrodu aj zo spiacich

pú� ikov. Je zna� ne citlivý na poškodenie hubovými chorobami, hlavne perenospóru a hnilobu

hrozna. Hniloba napáda bobule a celé � asti strapcov najmä na jese� v miestach, kde sa udržuje

vysoká vlhkos� . Preto ho treba pestova� na vysokom vedení a v širších sponoch s možnos� ou

dobrého prevzdušnenia krov.

Müller-Thurgau neskoro pu� í (okolo 20. apríla), pomerne skoro kvitne s normálnou d�žkou

kvitnutia 6 – 10 dní, stredne skoro za� ína dozrieva� a pomerne rýchlo dozreje (okolo 15.

septembra). Patrí medzi odrody so strednou dobou dozrievania. D�žka vegetácie je asi 160

dní, suma aktívnych teplôt po� as vegetácie asi 2700 °C.

Charakteristiky jednotlivých fenologických staníc aj so zmenami, ktoré sa na nich udiali,

sú uvedené v nasledujúcom preh� ade.

Myslenice-Gr inava[1988-2001]; Myslenice-L imbach[2002]

Oblas� malokarpatská

Rajón Pezinok

Nadmorská výška 170 m n.m.

Zemepisná d�žka 17°15´

Zemepisná šírka 48°16´

Sklon svahu 0 – 2°

Expozícia rovina, rovinný svah

Terén viac-menej rovinný pozemok v rovinatej krajine

Pôdny druh hlinitopies� itá pôda

Pôdny podtyp hnedozem

Tvar vysoké vedenie – výška starého dreva nad 80 cm [1988-

2001]; stredné vedenie – výška starého dreva do 80 cm

[2002]

25

Sebechleby

Oblas� stredoslovenská

Rajón Hont




Sklon svahu 2 - 5°

Expozícia juhozápad

Terén zvažujúci sa pozemok v mierne zvlnenej krajine


Pôdny podtyp slienovatka zmiešaná

Tvar stredné vedenie - výška starého dreva do 80 cm

Orechová

Oblas� východoslovenská

Rajón Sobrance




Sklon svahu 2 - 5° [1988-1994]; 0 – 2° [1995-2002]

Expozícia juhozápad [1988-1994]; rovina, rovinný svah [1995-

2002]

Terén rovinný pozemok na svahovej terase [1988-1994]; viac-

menej rovinný pozemok v rovinatej krajine [1995-2002]


Pôdny podtyp borovina (nížinná slienovatka) [1988-1994]; slienovatka

zmiešaná [1995-2002]

Tvar stredné vedenie - výška starého dreva do 80 cm

26

Dolné Plachtince

Oblas� stredoslovenská

Rajón Modrý Kame�




Sklon svahu 5 - 10°

Expozícia juhozápad

Terén zvažujúci sa pozemok v mierne zvlnenej krajine

Pôdny druh hlinitoílovitá pôda

Pôdny podtyp hnedozem

Tvar vysoké vedenie – výška starého dreva nad 80 cm

V Mysleniciach došlo dvakrát k výmene pozorovate� a, a to v rokoch 1991 a 2002. V roku

2002 došlo aj k zmene fenologického pokusu, ke� sa tento premiestnil na iný svah, avšak

v rámci tej istej lokality a zmenilo sa vedenie z vysokého na stredné. Táto zmena však nie je

nato� ko významná, aby podstatne ovplyvnila výsledné priemery a trendy.

Na stanici v Orechovej došlo takisto dvakrát k výmene pozorovate� a, konkrétne v rokoch

1990 a 1995. V roku 1995 došlo k významnej zmene fenologického pokusu, ke� sa zmenili

sklon a expozícia svahu, terén aj pôdny podtyp. Táto zmena je nato� ko relevantná, že bola pri

interpretácii výsledkov zoh� adnená.

27

Spracovávané boli nasledujúce fenologické fázy:

Fenofáza Symbol

1 pu� anie listových pú� ikov (o� iek) RL

2 prvé listy PL

3 za� iatok kvitnutia ZK

4 koniec kvitnutia KK

5 zavesovanie strapcov ZS

6 mäknutie bobú� MB

7 zberová zrelos� ZZ

Pod� a poslednej metodiky SHMÚ na pozorovanie ovocných plodín, vydanej v roku 1987,

sú jednotlivé fenologické fázy presne definované nasledovne:

Pu�anie listových pú�ikov

Pú� iky sú na vla� ajšom dreve striedavo usporiadané vo dvoch radoch. V zime alebo

v predjarí sa na pestovaných kroch letorasty oby� ajne rezom skracujú, takže pravé terminálne

pú� iky na kre v dobe pu� ania už nie sú; ich funkciu preberajú najvyššie postavené bo� né

pú� iky (stojace najbližšie pod miestom rezu), ktoré pu� ia vä� šinou najskôr a sú predmetom

fenologických pozorovaní. Nižšie postavené pú� iky sa nepozorujú! �

alej je potrebné rozlišova� plodné a neplodné letorasty. Plodné letorasty vyrastajú

z dvojro� ného dreva a z ich pú� ikov sa v prvej � asti vegeta� ného obdobia vyvinú tohtoro� né

plodonosné výhonky; neplodné letorasty vyrastajú zo staršieho dreva (trojro� ného

a viacro� ného) a z ich pú� ikov vyrastú tohtoro� né neplodné výhonky. Všetky fenologické

pozorovania sa vykonávajú iba na plodných letorastoch!

Fenofáza nastupuje, ke� na vrcholku aspo� niektorých koncových pú� ikov plodných

letorastov sledovaného kra sú už badate� né zelené špi � ky listov, prenikajúce

charakteristickým, vä� šinou živo okrovo sfarbeným chumá� ikom chlpov, ktorý sa vytvoril

v dobe po roztvorení obalových šupín pú� ika pred nástupom fenofázy.

28

Prvé listy

Pú� ik sa postupne rozvíja, pri � om jednotlivé listy, v dobe pu� ania ešte k sebe primknuté,

sa rastovými pohybmi z pú� ika uvo� � ujú.

Fenofáza je vymedzená ako moment v procese vývinu listov, ke� pri poh� ade zhora na líce

listu je už vidie� vä� šiu � as� listovej stopky a celú plochu listovej � epele. Fenofáza nastupuje,

akonáhle do popísaného štádia dospejú prvé listy najviac vyspelých pú� ikov v rôznych

� astiach kra.

Za�iatok kvitnutia

Kvety vini � a sú usporiadané do strapcovitého kvetenstva (metliny). Pred rozkvetom sú

vnútorné orgány kvetu (ty� inky, piestiky, žliazky) zakryté korunou skladajúcou sa z piatich

korunných lupienkov, ktoré sú svojimi okrajmi v hornej � asti navzájom zrastené, takže tvoria

tzv. � iapo� ku. Na za� iatku rozkvetu dochádza v súvislosti s rastom ty� iniek k odtrhnutiu

korunných lupienkov od kvetnej osi, takže sa � iapo� ka ako celok uvo� � uje; ur� itý � as sa ešte

udrží zavesená na ty� inkách až napokon odpadne.

Za za� iatok kvitnutia sa považuje odtrhnutie � iapo� ky. V tomto štádiu je pri poh� ade na

kvet zboku vidie� nitky ty� iniek alebo aspo� ich dolnej � asti. Najskôr takto rozkvitajú kvety

v spodnej � asti metliny a rozkvet potom pokra� uje smerom k jej vrcholu. Fenofáza nastupuje,

ke� rozkvitnú prvé kvety v nieko� kých rôzne umiestnených kvetenstvách sledovaného kra.

Koniec kvitnutia

Fenofáza nastupuje v ten de� , ke� opadnú � iapo� ky z najneskoršie rozkvitnutých kvetov

sledovaného kra; bývajú to kvety, ktoré tvoria vrchol � ek metliny. Oneskorené kvetenstvá,

vzniknuté na bo� ných, z pazúch listov vyrastajúcich výhonkoch, sa pri pozorovaní nikdy

neberú do úvahy!

Zavesovanie strapcov

Po odkvete metlina � alej rastie, a to spo� iatku priamo; neskôr sa strapce hrozna za� ínajú

sklá� a� k zemi v súvislosti so zvä� šovaním hmotnosti bobuliek. Pod zavesovaním strapcov sa

rozumie stav, ke� strapce zaujali viac-menej zvislú polohu. Fenofáza nastupuje, len � o

uvedenému popisu zodpovedá aspo� nieko� ko najviac vyvinutých strapcov na rôznych

konároch sledovaného kra.

29

Mäknutie bobú�

Fenofáza nastupuje v dobe, ke� rast zložených plodov (súplodia) už skon� il. V horných,

lepšie osvetlených � astiach kra za� ínajú bobule mäknú� .

Zberová zrelos�

Fenofáza znamená de� , ke� sa za� alo na sledovanej rastline obera� hrozno. Jedná sa skôr o

agrotechnický termín ako fenologický, pretože vä� šinou sa hrozno oberá o pár dní neskôr, ako

v skuto� nosti dozrie. Rozdiel medzi skuto� nou zrelos� ou a zberom závisí od rôznych

okolností a môže by� zakaždým iný.

Na spracovanie fenologických dát som použil 15-ro� né obdobie, ktoré bolo spolo� né pre

všetky skúmané lokality. V Dolných Plachtinciach boli k dispozícii fenologické pozorovania

od roku 1986, v Sebechleboch a Orechovej od roku 1987 a v Mysleniciach iba od roku 1988.

�

alej bolo spracovávané trvanie týchto medzifázových intervalov:

Medzifázový interval Symbol

1 pu� anie pú� ikov - za� iatok kvitnutia RL-ZK

2 za� iatok kvitnutia - koniec kvitnutia ZK-KK

3 zavesovanie strapcov - mäknutie bobú� ZS-MB

4 mäknutie bobú� - zberová zrelos� MB-ZZ

5 koniec kvitnutia - zberová zrelos� KK-ZZ

6 pu� anie pú� ikov - zberová zrelos� RL-ZZ

Pri štatistickom spracovaní údajov je najdôležitejšia ich spo� ahlivos� a � asová homogenita.

Tá môže by� narušená výpadkami pozorovaní, zmenou metodiky pozorovania, zmenou

pozorovate� a, premiestnením stanice a zmenou samotného fenologického pokusu2.

Z � asových radov som vyradil dáta, ktoré logicky nesúhlasili so všeobecnými poznatkami

o fenológii vini � a. Na všetkých staniciach došlo aj k nieko� kým výpadkom v pozorovaní

jednotlivých fenofáz. Dokonca stanica Orechová nepozorovala vôbec v rokoch 1989 a 1994.

Tieto chýbajúce dáta som nedoplnil, pretože neboli k dispozícii žiadne porovnávacie stanice

v okolí, ktoré by mali rovnaké pozorovania.

2 Fenologický pokus je základná pozorovacia jednotka, ktorú tvorí skupina rovnorodých rastlín pestovaných v zhodných stanovištných

podmienkach. Rovnorodos� ou rastlín sa rozumie požiadavka, aby rastliny mali zhodné základné biologické vlastnosti (druh, odroda, vek,

tvar, podnož) a zhodnos� ou stanovištných podmienok sa rozumie požiadavka, aby rastliny patriace do pokusu mali pre svoj vývin rovnaké

vonkajšie podmienky, to zna� í, že ich fyzické prostredie musí ma� aspo� približne rovnaké vlastnosti (terén, sklon a orientácia svahu, spon,

pôda). Takisto sa predpokladá jednotná agrotechnika (rez, výživa, kultivácia, ochrana).

30

Ak v 15-ro� nom � asovom rade chýbali pri niektorých fenofázach alebo medzifázových

intervaloch viac ako 3 údaje, tieto fázy alebo medzifázové intervaly som zo štatistického

spracovania vyradil. Konkrétne v Mysleniciach bola vyradená fáza MB a intervaly ZS-MB

a MB-ZZ a v Orechovej fázy ZS a MB a intervaly ZS-MB a MB-ZZ. V ostatných prípadoch

došlo maximálne k trom výpadkom, takže tieto rady som ešte zahrnul do štatistického

spracovania. Treba doda� , že iba stanica v Dolných Plachtinciach mala profesionálneho

pozorovate� a-špecialistu, preto údaje z tejto lokality sú štandardne spo� ahlivé.

Na stanici v Dolných Plachtinciach boli za analyzované obdobie k dispozícii aj

fenometrické merania pre odrodu Müller-Thurgau. Do štatistického spracovania som použil

dve charakteristiky, a to úrodu a cukornatos� . Údaj o úrode charakterizuje množstvo obraného

hrozna na jednotku plochy a meria sa v tonách na hektár [t.ha-1] a údaj o cukornatosti

vyjadruje množstvo cukrov (glukózy a fruktózy) v dužine hrozna a meria sa v kilogramoch na

100 litrov muštu [kg/100 l].

Pre každú fenofázu a medzifázový interval som vypo� ítal priemerný dátum nástupu fázy,

resp. trvania intervalu, medián, štandardnú odchýlku, maximum a minimum a rozdiel medzi

nimi. Urobil som to pre jednotlivé lokality a pre celé Slovensko ako priemer zo všetkých

štyroch lokalít. �

alej som urobil trendovú analýzu nástupov fenofáz a trvania medzifázových

intervalov a pomocou hladiny významnosti lineárneho trendu – P, pri predpokladanom

normálnom rozdelení, som ur� il, nako� ko sú dané trendy štatisticky významné.

3.2 Spracovanie klimatologických údajov

Na analýzu klímy vo vybraných oblastiach pestovania vini � a hroznorodého som použil

klimatologické dáta zo staníc, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste fenologického

pozorovania alebo � o najbližšie k nemu. V Mysleniciach, Dolných Plachtinciach

a v Orechovej sa priamo nachádzali aj klimatologické stanice, pre Sebechleby som vybral

stanicu v Dudinciach. Okrem toho som pre Myslenice použil ako doplnkovú stanicu

Bratislavu-Kolibu a pre Orechovú Michalovce. Analyzoval som to isté obdobie, ktoré bolo

predmetom analýzy fenologických údajov, teda 15-ro� né obdobie od roku 1988 do roku 2002.

Na spracovanie klimatologických dát je takisto nevyhnutná ich homogenita. V prípade

mnou zvolených staníc bola táto viackrát narušená. V nasledujúcom preh� ade sú uvedené

základné informácie o klimatologických staniciach, ktorých merania som využil v tejto práci,

aj so zmenami, ktoré sa na nich udiali.

31

Názov stanice Indikatív Obdobie merania

Nadm.

výška

[m n.m.]

Zemep.

d�žka

Zemep.

šírka

Bratislava-Koliba 11813 01.01.88-31.12.02 286 17°06´38´´ 48°10´07´´

Myslenice 11815 01.01.88-31.12.90 150 17°15´02´´ 48°16´33´´

Myslenice 11815 01.01.91-31.03.98 159 17°14´36´´ 48°16´52´´

Myslenice 11815 01.06.98-31.12.00 159 17°14´47´´ 48°16´24´´

Slovenský Grob 11815 01.04.01-31.12.02 141 17°16´47´´ 48°15´38´´

Dudince 11880 01.01.88-19.01.89 140 18°53´07´´ 48°10´16´´

Dudince 11880 20.01.89-31.12.02 139 18°52´34´´ 48°10´09´´

Dolné Plachtince 11905 01.01.88-31.12.02 228 19°19´12´´ 48°12´24´´

Michalovce 11982 01.01.88-31.12.02 111 21°56´50´´ 48°44´56´´

Orechová 11984 01.01.88-31.12.02 140 22°13´52´´ 48°42´01´´

Na stanici v Mysleniciach sa nemeralo trvanie slne� ného svitu vôbec, v Orechovej boli dva

výpadky v meraní svitu (VI 1989 a VII–IX 1995). Tieto boli nahradené údajmi z doplnkových

staníc, � iže z Bratislavy-Koliby a z Michaloviec. Treba poznamena� , že Myslenice majú

zakrytý západný horizont, kým Bratislava-Koliba nie, takže hodnoty trvania slne� ného svitu

môžu by� v Mysleniciach približne o 5 % nižšie ako na Kolibe. Orechová má zasa trošku

zakrytý východný horizont, takže v lete má trocha menší slne� ný svit ako Michalovce. Okrem

toho sa stanica v Mysleniciach trikrát s� ahovala, pri � om v období od 1.4. do 31.5. 1998

nemerala, podobne od 1.1. do 31.3. 2001. Prvá zmena (1.1. 1991) bola z h� adiska ovplyvnenia

použitých klimatických dát málo významná (�� = -26´´, �� = +19´´, � h = +9 m n.m.), druhá

zmena (1.6. 1998) bola rovnako bezvýznamná (�� = +11´´, �� = -28´´, � h = +0 m n.m.),

avšak tretia zmena (1.4. 2001), ke� sa stanica premiestnila do Slovenského Grobu, bola

nato� ko významná (�� = +2´, �� = -46´´, � h = -18 m n.m.), že bolo potrebné urobi � korekciu

dát. Chýbajúce dáta boli doplnené. Zmena na stanici v Dudinciach bola nepodstatná (�� = -

33´´, �� = -7´´, � h = -1 m n.m.).

32

Na štatistické spracovanie som vybral nasledujúce meteorologické prvky:

Prvok Symbol Jednotka

1 priemerná denná teplota t_den_pr °C

2 maximálna denná teplota t_max °C

3 minimálna denná teplota t_min °C

4 denný úhrn zrážok zra_uhrn mm

5 denné trvanie slne� ného svitu sln_svit h

Chýbajúce dáta v Mysleniciach (IV – V 1998 a I – III 2001) som doplnil nasledovne.

Denné priemery a denné maximá som doplnil na základe lineárnej aproximácie výškovej

závislosti teploty. Použil som na to 3 stanice z blízkeho okolia Mysleníc, a to také, aby bola

dos� dobre vyjadrená výšková závislos� teploty. Boli to Bratislava-letisko (133 m n.m.),

Bratislava-Koliba (286 m n.m.) a Modra-Piesok (533 m n.m.). Údaje som dop�

� al na

nadmorskú výšku 159 m n.m. Denné minimá som nedoplnil touto metódou, pretože mohli

nasta� rôzne inverzné efekty, ktoré sa nedajú presne kvantifikova� , ale korela� nou metódou,

ke� som koreloval dáta z Mysleníc v � ase, ke� merali, s dátami nameranými na Kolibe a na

základe získaných korela� ných rovníc som doplnil obdobie, v ktorom Myslenice nemerali.

Úhrny zrážok v Mysleniciach som doplnil len pre mesa� né sumy, a to od� ítaním z mapy

s mesa� nými izohyetami.

Prepo� ítanie dát (t_den_pr a t_max) nameraných v Slovenskom Grobe (IV 2001 –

XII 2002) na Myslenice som urobil rovnakou metódou, ale na ur� enie výškovej závislosti som

použil namiesto stanice Bratislava-letisko stanicu Slovenský Grob (141 m n.m.). Dáta som

prepo� ítal na nadmorskú výšku 159 m n.m. Denné minimá som neprepo� ítaval, ale doplnil

korela� nou metódou. Mesa� né úhrny zrážok som od� ítal z mapy.

Jednotlivé prvky som spracovával na mesa� né a ro� né priemery (sumy), priemery (sumy)

v teplom polroku (apríl až september) a pri teplotách aj priemery a sumy v hlavnom

vegeta� nom období. Hlavné vegeta� né obdobie bolo v teoretickej � asti definované ako

obdobie, kedy nastúpi priemerná denná teplota 10 °C a trvá aspo� týžde� . V tejto práci som

hlavné vegeta� né obdobie definoval ako obdobie, v ktorom je priemerná denná teplota aspo�

10 °C nepretržite, tzn. bez prerušenia.

33

4 Výsledky fenologického spracovania

4.1 Fenologické fázy

4.1.1 Pu�anie pú�ikov

y = 0,1673x + 37030

R2 = 0,0172

30.III

4.IV

9.IV

14.IV

19.IV

24.IV

29.IV

4.V

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.1: Trendová analýza nástupu fenofázy RL na jednotlivých staniciach a v priemere

Priemerný nástup pu� ania pú� ikov za všetky stanice bol 17.4. Najskorší nástup bol

naj � astejšie v roku 1990, priemerne 7.4., najneskorší nástup v roku 1997, okolo 28.4. Na

všetkých staniciach sa fáza postupne oneskorovala, avšak v Orechovej bol trend výrazne

opa� ný, ke� došlo za 15 rokov k priemernému posunu o 8 dní skôr. K výraznému zvratu

v nástupe fenofázy v Orechovej došlo po roku 1997. Mohlo to by� spôsobené zmenou

pozorovate� a a premiestnením stanice v roku 1995, nekvalitou pozorovaní alebo to mohlo by�

podmienené klimaticky. Avšak ani pre jeden lineárny trend nebola zistená štatistická

preukaznos� .

34

Tab.4.1: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy RL

M S O DP p

pr iemer 17.IV 17.IV 17.IV 18.IV 17.IV

najskôr 8.IV 7.IV 7.IV 5.IV 7.IV

rok 1994 1990 1990 1990 1990

najneskôr 28.IV 27.IV 29.IV 29.IV 28.IV

rok 1998 1988 1997 1997 1997

var ia�ný rozptyl 20 20 22 24 21

štandardná odchýlka 6 5 7 6 6

trend +6 +3 -8 +5 +3

významnos� N N N N N

4.1.2 Prvé listy

y = -0,1375x + 37649

R2 = 0,0221

14.IV

19.IV

24.IV

29.IV

4.V

9.V

14.V

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.2: Trendová analýza nástupu fenofázy PL na jednotlivých staniciach a v priemere

Priemerný nástup tejto fenofázy bol 28.4., v Sebechleboch 29.4. a v Orechovej 27.4.

Najskoršie nástupy sa vyskytovali v rokoch 2000 a 2002, okolo 22.4., najneskoršie v rokoch

1991 a 1997, okolo 6.5. V Dolných Plachtinciach došlo k priemernému oneskoreniu fázy o 1

de� , inde sa fáza posúvala do skoršieho obdobia, avšak bez štatisticky významného trendu.

35

Iba na stanici v Orechovej bol zaznamenaný štatisticky preukazný lineárny trend, ke� sa

nástup fázy za hodnotené obdobie posunul približne o 14 dní skôr. Znova k tomu výrazne

prispeli údaje po roku 1997.

Tab.4.2: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy PL

M S O DP p

pr iemer 28.IV 29.IV 27.IV 28.IV 28.IV

najskôr 23.IV 23.IV 18.IV 18.IV 22.IV

rok 2002 2000 2002 1989 2000

najneskôr 10.V 6.V 7.V 5.V 6.V

rok 1997 1991 1997 1991,1997 1997



trend -3 -1 -14 +1 -2

významnos� N N P>0,05 N N

4.1.3 Za�iatok kvitnutia

y = -0,9658x + 39343

R2 = 0,3148

14.V

24.V

3.VI

13.VI

23.VI

3.VII

13.VII

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.3: Trendová analýza nástupu fenofázy ZK na jednotlivých staniciach a v priemere

36

Priemerný nástup za� iatku kvitnutia bol v Mysleniciach 8.6., v Sebechleboch 11.6., v

Orechovej a Dolných Plachtinciach 7.6., priemerne za všetky stanice 8.6. Najskoršie nástupy

boli všade v roku 2000, približne 23.5., najneskoršie v roku 1991, okolo 26.6., v Orechovej až

3.7. Na všetkých staniciach boli zistené výrazné posuny do skoršieho obdobia, priemerne o 14

dní, v Mysleniciach o 10 dní, v Orechovej až o 25 dní. Pre všetky lineárne trendy bola zistená

štatistická preukaznos� , v Mysleniciach ve� mi slabá, v Orechovej výrazná.

Tab.4.3: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZK

M S O DP p

pr iemer 8.VI 11.VI 7.VI 7.VI 8.VI

najskôr 26.V 24.V 18.V 25.V 23.V

rok 2000 2000 2000 2000 2000

najneskôr 23.VI 26.VI 3.VII 23.VI 26.VI

rok 1991 1991 1991 1991 1991



trend -10 -13 -25 -12 -14

významnos� P>0,2 P>0,1 P>0,01 P>0,05 P>0,05

4.1.4 Koniec kvitnutia

Nástup fenofázy sa na jednotlivých staniciach líšil, priemerne nastupovala 17.6.

Najrýchlejšie nastupovala v roku 2000, v Mysleniciach v roku 1993, ale tam chýbal údaj

z roku 2000. Priemerne to bolo 31.5. Najneskoršie nástupy boli v roku 1991 okolo 5.7. �

o sa

týka trendov, okrem Mysleníc všetky boli štatisticky preukazné, v Sebechleboch málo,

v Orechovej výrazne a všade došlo k priemernému posunu do skoršieho obdobia, v priemere

za všetky stanice o 14 dní, v Mysleniciach o 4 dni, v Orechovej o 23 dní.

37

y = -0,944x + 39308R2 = 0,2747

19.V

24.V

29.V

3.VI

8.VI

13.VI

18.VI

23.VI

28.VI

3.VII

8.VII

13.VII

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.4: Trendová analýza nástupu fenofázy KK na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.4: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy KK

M S O DP p

pr iemer 18.VI 20.VI 15.VI 17.VI 17.VI

najskôr 9.VI 2.VI 26.V 3.VI 31.V

rok 1993 2000 2000 2000 2000

najneskôr 5.VII 6.VII 7.VII 4.VII 5.VII

rok 1991 1991 1991 1991 1991



trend -4 -14 -23 -16 -14

významnos� N P>0,1 P>0,01 P>0,05 P>0,05

4.1.5 Zavesovanie strapcov

Táto fenofáza nebola hodnotená na stanici v Orechovej pre nedostatok údajov. Priemerne

nastupovala postupne v Mysleniciach 25.6., v Dolných Plachtinciach 1.7., v Sebechleboch

14.7. a v priemere za všetky stanice 4.7. Všade došlo k posunu do skoršieho obdobia približne

o 11 dní so štatisticky preukaznými lineárnymi trendmi, iba v Dolných Plachtinciach bol tento

trend ve� mi málo preukazný. Najskoršie nástupy boli v rokoch 1993, 2000, 2002, priemerne

38

23.6., najneskoršie v roku 1991 okolo 20.7., v Mysleniciach 4.7. v roku 1995, ale chýbal údaj

z roku 1991.

y = -0,7643x + 38966

R2 = 0,2535

8.VI

13.VI

18.VI

23.VI

28.VI

3.VII

8.VII

13.VII

18.VII

23.VII

28.VII19

87

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.5: Trendová analýza nástupu fenofázy ZS na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.5: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZS

M S DP p

pr iemer 25.VI 14.VII 1.VII 4.VII

najskôr 12.VI 2.VII 18.VI 23.VI

rok 1993 2002 2000 1993

najneskôr 4.VII 25.VII 16.VII 20.VII

rok 1995 1991 1991 1991

var ia�ný rozptyl 22 23 28 27

štandardná odchýlka 7 7 7 7

trend -12 -11 -11 -11

významnos� P>0,05 P>0,1 P>0,2 P>0,1

39

4.1.6 Mäknutie bobú�

Pri mäknutí bobú� neboli spracovávané údaje z Mysleníc a z Orechovej pre ich

nekompletnos� . Na zvyšných staniciach neboli zistené žiadne štatisticky preukazné lineárne

trendy. Fáza sa posúvala do skoršieho obdobia asi o 6 dní. Nastupovala priemerne okolo

12.8., najskôr v roku 2000, približne 29.7., najneskôr v roku 1991, približne 21.8.

y = -0,4304x + 38339

R2 = 0,0959

23.VII

28.VII

2.VIII

7.VIII

12.VIII

17.VIII

22.VIII

27.VIII

1.IX

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

S

DP

p

Lineárny (S)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.6: Trendová analýza nástupu fenofázy MB na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.6: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy MB

S DP p

pr iemer 15.VIII 10.VIII 12.VIII

najskôr 30.VII 29.VII 29.VII

rok 2000 2000,2002 2000

najneskôr 26.VIII 17.VIII 21.VIII

rok 1991 1991 1991

var ia�ný rozptyl 27 19 23

štandardná odchýlka 7 6 6

trend -8 -5 -6

významnos� N N N

40

4.1.7 Zberová zrelos�

Fenofáza zberová zrelos� nastupovala priemerne za všetky stanice 16.9., v Mysleniciach

5.9., v Sebechleboch 18.9., v Dolných Plachtinciach 19.9. a v Orechovej 20.9. Najskoršie

nástupy boli vä� šinou v roku 2002 alebo 2000, priemerne koncom augusta, v Mysleniciach už

13.8. v roku 2001. Najneskoršie nástupy boli za� iatkom októbra vä� šinou v roku 1991,

v Mysleniciach 23.9. Všade boli zistené výrazné posuny do skoršieho obdobia.

V Mysleniciach o 25 dní, v Sebechleboch o 14 dní, v Orechovej o 19 dní, v Dolných

Plachtinciach o 12 dní a v priemere za všetky stanice o 16 dní. Všetky trendy boli štatisticky

významné, v Mysleniciach výrazne, v Orechovej a v Dolných Plachtinciach slabo.

y = -1,086x + 39681

R2 = 0,4016

2.VIII

12.VIII

22.VIII

1.IX

11.IX

21.IX

1.X

11.X

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dátu

m

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.7: Trendová analýza nástupu fenofázy ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere

41

Tab.4.7: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZZ

M S O DP p

pr iemer 5.IX 18.IX 20.IX 19.IX 16.IX

najskôr 13.VIII 1.IX 30.VIII 27.VIII 31.VIII

rok 2001 2000 2000,2002 2002 2002

najneskôr 23.IX 2.X 7.X 2.X 26.IX

rok 1991 1991 1997,1998 1991 1991



trend -25 -14 -19 -12 -16

významnos� P>0,01 P>0,05 P>0,2 P>0,2 P>0,05

42

4.2 Medzifázové intervaly

4.2.1 Pu�anie pú�ikov – za�iatok kvitnutia

Interval RL-ZK trval priemerne 52 dní, najmenej v Dolných Plachtinciach, 49 dní, najviac

v Mysleniciach a Sebechleboch, 54 dní. Minimá sa pohybovali pod 40, maximá nad 70 dní.

Všade bolo zistené postupné skracovanie intervalu, od 9 dní v Sebechleboch po 20 dní

v Orechovej, ale nie všetky trendy vykazovali štatistickú preukaznos� , iba v Orechovej,

Dolných Plachtinciach a v priemere za všetky stanice, pri � om významnos� bola slabá.

y = -0,9232x + 1894,1R2 = 0,2285

20

30

40

50

60

70

80

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.8: Trendová analýza intervalu RL-ZK na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.8: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu RL-ZK

M S O DP p

pr iemer 54 54 51 49 52

najmenej 39 38 38 34 40

rok 1998 2000 2000 1993 1993

najviac 70 71 76 70 70

rok 2000 1991 1991 1991 1991



trend -10 -9 -20 -17 -14

významnos� N N P>0,1 P>0,1 P>0,1

43

4.2.2 Za�iatok kvitnutia – koniec kvitnutia

Priemerné trvanie obdobia kvitnutia sa pohybovalo okolo 9 dní, v Dolných Plachtinciach

až 11, v Orechovej len 8 dní. Najkratšie kvitol vini � v Orechovej, a to 4 dni v rokoch 1991

a 1993, priemerné minimum bolo 7 dní. Najdlhšie kvitol vini � tiež v Orechovej, konkrétne 17

dní v roku 2002, priemerné maximum bolo 13 dní. �

o sa týka lineárnych trendov, všetky sú

štatisticky nevýznamné alebo len ve� mi málo, a to v Mysleniciach a v Orechovej, kde došlo

k priemernému pred�ženiu intervalu o 3, resp. o 5 dní.

y = 0,0914x - 173,15

R2 = 0,0827

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.9: Trendová analýza intervalu ZK-KK na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.9: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu ZK-KK

M S O DP p

pr iemer 9 9 8 11 9

najmenej 6 6 4 8 7

rok 1993 1995 1991,1993 1996 1993

najviac 13 11 17 14 13

rok 2001 1990,1991 2002 1990 2002



trend +3 -1 +5 -1 +1

významnos� P>0,2 N P>0,2 N N

44

4.2.3 Zavesovanie strapcov – mäknutie bobú�

Tento interval nebol hodnotený v Mysleniciach a v Orechovej, pretože nebol k dispozícii

dostato� ný po� et údajov. Na ostatných staniciach trval interval 32 dní v Sebechleboch a 40

dní v Dolných Plachtinciach, minimum bolo 25, resp. 32 dní a maximum 41, resp. 47 dní

v Sebechleboch, resp. v Dolných Plachtinciach. Všetky trendy boli štatisticky nevýznamné

a k posunu došlo len v Sebechleboch, kde sa interval pred�žil o 4 dni.

y = 0,2554x - 473,9

R2 = 0,0933

15

20

25

30

35

40

45

50

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

S

DP

p

Lineárny (S)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.10: Trendová analýza intervalu ZS-MB na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.10: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu ZS-MB

S DP p

pr iemer 32 40 36

najmenej 25 32 30

rok 1990,1992,2000 1991,2002 1989

najviac 41 47 42

rok 1998 1996 1996,1998



trend +4 +0 +4

významnos� N N N

45

4.2.4 Mäknutie bobú� – zberová zrelos�

Podobne ako pri predchádzajúcom intervale, ani tu nebolo hodnotené trvanie intervalu na

tých istých staniciach. Na ostatných došlo k štatisticky preukaznému klesajúcemu lineárnemu

trendu, ktorý � inil 7, resp. 6 dní pre Sebechleby, resp. Dolné Plachtince. Najrýchlejšie dozrelo

hrozno v Sebechleboch v roku 1997, za 28 dní, najdlhšie zrelo v Dolných Plachtinciach

v roku 1991, konkrétne 46 dní. Lineárny trend z priemerných hodnôt vykázal ve� mi silnú

štatistickú významnos� .

y = -0,4411x + 916,97

R2 = 0,501

20

25

30

35

40

45

50

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

S

DP

p

Lineárny (S)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.11: Trendová analýza intervalu MB-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.11: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu MB-ZZ

S DP p

pr iemer 34 40 37

najmenej 28 29 31

rok 1997 2002 2002

najviac 41 46 42

rok 1993 1991 1991



trend -7 -6 -7

významnos� P>0,05 P>0,1 P>0,005

46

4.2.5 Koniec kvitnutia – zberová zrelos�

Tento interval sa správal na jednotlivých staniciach ve� mi rozdielne. V Mysleniciach trval

priemerne iba 79 dní, v Orechovej až 97 dní. V Mysleniciach vykazoval výrazne klesajúci

lineárny trend o 21 dní so štatistickou preukaznos� ou, inde boli trendy štatisticky

nevýznamné, mierne klesajúce, ale v Orechovej stúpajúci o 6 dní. Najprekvapujúcejšie je

zistenie, že v Orechovej trval interval najkratšie v roku 1991, ktorý bol z klimatického

h� adiska najchladnejší.

y = -0,1598x + 408,42

R2 = 0,0108

40

50

60

70

80

90

100

110

120

130

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.12: Trendová analýza intervalu KK-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.12: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu KK-ZZ

M S O DP p

pr iemer 79 90 97 94 90

najmenej 59 80 75 76 80

rok 2001 1997 1991 2002 2002

najviac 98 100 117 102 102

rok 1993 1993 1998 2001 1993



trend -21 -1 +6 -4 -2

významnos� P>0,05 N N N N

47

4.2.6 Pu�anie pú�ikov – zberová zrelos�

Tento interval, predstavujúci vlastne trvanie vegeta� ného obdobia, dosiahol priemernú

d�žku 152 dní, 145 v Mysleniciach, 153 v Dolných Plachtinciach a 154 v Sebechleboch

a Orechovej. Najkratší bol koncom hodnoteného obdobia (v rokoch 1999, 2000, 2001, 2002),

najdlhší v prvej polovici devä� desiatych rokov (1990, 1991, 1994). Na všetkých staniciach sa

interval výrazne skracoval, najviac v Mysleniciach, o 27 dní, najmenej v Orechovej, o 12 dní.

Všade, okrem Orechovej, bol klesajúci lineárny trend štatisticky významný, v Mysleniciach

a v priemere za všetky stanice výrazne, v Dolných Plachtinciach slabo.

y = -1,1286x + 2403,5R2 = 0,4449

120

130

140

150

160

170

180

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

dni

M

S

O

DP

p

Lineárny (M)

Lineárny (S)

Lineárny (O)

Lineárny (DP)

Lineárny (p)

Obr.4.13: Trendová analýza intervalu RL-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere

Tab.4.13: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu RL-ZZ

M S O DP p

pr iemer 145 154 154 153 152

najmenej 129 138 138 130 137

rok 1999 2000 2001 2002 2002

najviac 170 169 175 173 165

rok 1994 1991 1998 1990 1994



trend -27 -18 -12 -17 -17

významnos� P>0,01 P>0,05 N P>0,2 P>0,01

48

Na záver možno konštatova� , že prvá fenofáza (RL), okrem Orechovej, mala tendenciu

nastupova� neskoršie, ale bez štatisticky významného trendu. Druhá fáza (PL) nejavila,

s výnimkou Orechovej, žiadne významné trendy. Ostatné fázy (ZK, KK, ZS, MB, ZZ)

nastupovali skôr a objavoval sa pri nich štatisticky významný posun do skoršieho obdobia.

Z tohto rámca vybo� ovala stanica v Orechovej, ktorá od pu� ania pú� ikov po koniec kvitnutia

javila výrazne klesajúce trendy, potom neboli k dispozícii údaje pre zavesovanie strapcov

a mäknutie bobú� a až závere� ná fáza sa správala podobne ako na ostatných staniciach. �

o sa týka medzifázových intervalov, RL-ZK javil tendenciu skracova� sa, � alšie dva

intervaly, ZK-KK a ZS-MB, sa mierne predlžovali, ale bez štatisticky preukazných trendov.

Interval MB-ZZ sa skracoval, pri � om lineárny trend bol štatisticky ve� mi významný, interval

KK-ZZ sa správal ve� mi premenlivo a posledný interval znova vykazoval ve� mi pekne

vyjadrený klesajúci trend.

4.3 Fenometr ia

4.3.1 Cukornatos�

Pri cukornatosti došlo v priebehu skúmaného 15-ro� ného obdobia k dos� ve� kým

výkyvom, o � om sved� í aj ve� ké varia� né rozpätie (8,6 kg/100 l). Priemerná hodnota (16

kg/100 l) je výrazne nižšia, ako uvádza literatúra (18 kg/100 l) a minimum v roku 1988 (12

kg/100 l) bolo tiež hlboko pod minimom uvádzaným v literatúre (15 kg/100 l). Došlo

k výrazne stúpajúcemu lineárnemu trendu, konkrétne o 3,0 kg/100 l, � o je na 15-ro� né

obdobie vysoká hodnota, avšak tento trend bol štatisticky len ve� mi málo významný.

10,0

12,0

14,0

16,0

18,0

20,0

22,0

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

kg/1

00l

CUKORNATOS� [kg/100l] Lineárny (CUKORNATOS� [kg/100l])

Obr.4.14: Trendová analýza cukornatosti hrozna

49

4.3.2 Úroda

Úroda dosahovala ešte premenlivejšie hodnoty ako cukornatos� , o � om sved� í vysoká

hodnota štandardnej odchýlky (6,45 t.ha-1). Aj varia� ný rozptyl bol obrovský (22,09 t.ha-1).

Priemerná hodnota (17,25 t.ha-1) bola v porovnaní s údajom v literatúre (15 t.ha-1) o � osi

vyššia. O nejakom lineárnom trende sa prakticky nedá hovori � . Skôr je zaujímavá extrémne

nízka hodnota v roku 2002 (3,41 t.ha-1).

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

t/ha

ÚRODA[t/ha]

Obr.4.15: �

asový priebeh hektárových výnosov hrozna

Tab.4.14: Štatistické vyhodnotenie fenometrických meraní

cukornatos� úroda

pr iemer 16,0 17,25

najmenej 12,0 3,41

rok 1988 2002

najviac 20,6 25,50

rok 2000 1988

var ia�ný rozptyl 8,6 22,09

štandardná odchýlka 2,3 6,45

trend +3,0 -3,00

významnos� P>0,2 N

50

Vysvetlivky ku grafom a tabu�kám

M – Myslenice

S – Sebechleby

O – Orechová

DP – Dolné Plachtince

p – priemerná hodnota zo všetkých štyroch staníc

pr iemer – priemerný dátum nástupu fenologickej fázy alebo priemerné trvanie

medzifázového intervalu

najskôr – najskorší dátum nástupu fenologickej fázy

najneskôr – najneskorší dátum nástupu fenologickej fázy

najmenej – najkratšie trvanie medzifázového intervalu alebo najmenšia hodnota

fenometrickej charakteristiky

najviac – najdlhšie trvanie medzifázového intervalu alebo najvä� šia hodnota fenometrickej

charakteristiky

trend – priemerný posun nástupu fenologickej fázy alebo trvania medzifázového intervalu

v d� och, zistený metódou lineárnej regresie

významnos� – hladina významnosti lineárneho trendu (N – štatisticky nevýznamný

lineárny trend, P>0,2 – štatisticky ve� mi málo preukazný lineárny trend, P>0,1 – štatisticky

málo preukazný lineárny trend, P>0,05 – štatisticky preukazný lineárny trend, P>0,01 –

štatisticky výrazne preukazný lineárny trend, P>0,005 – štatisticky silne preukazný lineárny

trend)

51

5 Výsledky klimatologického spracovania

5.1 Základné klimatické charakter istiky

Základné klimatické charakteristiky, ktoré ur� ujú možnosti pestovania vini � a, sú priemerná

teplota, úhrn zrážok a trvanie slne� ného svitu za celý rok, ako aj v priebehu vegeta� ného

obdobia.

V nasledujúcich kapitolách som zhodnotil ro� né chody týchto charakteristík na

jednotlivých staniciach, reprezentujúcich vybrané vinohradnícke lokality, ako aj v priemere za

všetky stanice. Tabu� kové spracovania týchto charakteristík, ale aj niektorých � alších, sa

nachádzajú v Prílohe.

5.1.1 Teplotné charakter istiky

Priemerná ro�ná teplota

8,0

8,5

9,0

9,5

10,0

10,5

11,0

11,5

12,0

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

[°C

]

11815 11880 11905 11984 priemer

Obr.5.1: Priemerné ro� né teploty na jednotlivých lokalitách a v priemere

V priemere za všetky stanice sa priemerné ro� né teploty pohybovali od 9,1 °C v roku 1996

do 11,2 °C v roku 2000. Ako najteplejšia sa ukázala lokalita v Mysleniciach, kde 15-ro� ný

priemer dosiahol hodnotu 10,6 °C. Lokality na strednom Slovensku boli naopak

najchladnejšie, len 9,8 °C. Z h� adiska priemernej ro� nej teploty boli roky 1996, 1991 a 1997

chladné a roky 2000, 1994 a 2002 teplé, � iže pre vini � priaznivé. Najnižšia priemerná ro� ná

teplota bola dosiahnutá v Dudinciach a Dolných Plachtinciach, zhodne po 8,7 °C v roku 1991,

resp. 1996. V týchto rokoch klesla priemerná ro� ná teplota na oboch staniciach pod 9 °C, � o

52

už sú pre vini � nepriaznivé podmienky. Najvyšší ro� ný priemer bol dosiahnutý

v Mysleniciach, konkrétne 11,7 °C v roku 1994.

Priemerná teplota v teplom polroku

15,0

15,5

16,0

16,5

17,0

17,5

18,0

18,5

19,019

88

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

[°C

]

11815 11880 11905 11984 priemer

Obr.5.2: Priemerné teploty v teplom polroku na jednotlivých lokalitách a v priemere

V priemere za všetky stanice sa táto charakteristika pohybovala v rozmedzí od 16,1 v roku

1991 do 17,9 °C v roku 1994, � o sú pre vini � ve� mi priaznivé teploty. Ako najteplejšia sa

ukázala východoslovenská lokalita Orechová, ktorá dosiahla 15-ro� ný priemer 17,3 °C,

najchladnejšie boli Dolné Plachtince, priemerne 16,6 °C. Z h� adiska tejto charakteristiky boli

roky 1991, 1997, 1990, 1996 chladné a roky 1994, 1992, 2000, 2002 teplé. Minimum

zaznamenali obe stredoslovenské stanice v roku 1991, a to 15,6 °C, maximum Orechová

v rokoch 1994 a 2002, konkrétne 18,6 °C.

Lokality na západnom a východnom Slovensku boli približne na rovnakej úrovni

(Myslenice iba o 0,1 °C chladnejšie). Lokality na strednom Slovensku boli od týchto

chladnejšie o 0,5 až 0,7 °C.

53

5.1.2 Ro�ný úhrn zrážok

400

500

600

700

800

900

1000

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

[mm

]

11815 11880 11905 11984 priemer

Obr.5.3: Ro� né úhrny zrážok na jednotlivých lokalitách a v priemere

V 15-ro� ných priemeroch sa jednotlivé stanice ve� mi nelíšili. Najmenej zrážkové boli

Dudince (564 mm), najviac Orechová (683mm). Dudince tu ve� mi nereprezentujú klímu

Sebechlieb, pretože ležia relatívne na rovine v nadmorskej výške iba 140 m, kým Sebechleby

sú severnejšie, v blízkosti Štiavnických vrchov a v nadmorskej výške 261 m, takže je

predpoklad, že tam spadne viacej zrážok. Vzh� adom na to, že zrážkové minimum pre vini � je

300 mm, ani raz sa nestalo, že by niektorá lokalita mala nedostatok prirodzenej vlahy.

Zrážkové optimum je okolo 600 mm a 15-ro� ný priemer za všetky stanice bol 632 mm, takže

možno konštatova� , že na vybraných lokalitách boli z h� adiska zrážkových úhrnov priaznivé

podmienky, hoci v niektorých rokoch mohlo by� ich rozloženie vo vegeta� nom období viac

alebo menej optimálne. Vlhký bol iba rok 1995 v Mysleniciach (949 mm) a rok 1998

v Orechovej (924 mm) a v priemere za všetky stanice rok 1999, (778 m). Najsuchším rokom

v priemere za všetky stanice bol rok 1989 (493 mm).

54

5.1.3 Trvanie slne�ného svitu v teplom polroku

1000

1100

1200

1300

1400

1500

1600

1700

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

[h]

11813 11880 11905 11984 priemer

Obr.5.4: Trvanie slne� ného svitu v teplom polroku na jednotlivých lokalitách a v priemere

Ako najbohatšia na d�žku slne� ného svitu sa ukázala Bratislava-Koliba, ktorá ve� mi dobre

reprezentuje Myslenice, hoci tie môžu ma� asi o 5 % menej svitu. Za 15 rokov dosiahla

priemernú sumu 1439 h. Najchudobnejšia na svit bola Orechová, len 1349 h. Absolútne

maximum bolo v Dudinciach v roku 2000, ke� suma v teplom polroku dosiahla hodnotu

1632 h, minimum bolo v Orechovej v roku 1988, len 1051 h. Najbohatším rokom na trvanie

slne� ného svitu v teplom polroku na všetkých staniciach bol rok 2000. V priemere za všetky

stanice to bolo 1632 h. Najmenej svitu v priemere za všetky stanice bolo v roku 1989, iba

1189 h.

5.2 Porovnanie hodnoteného obdobia s klimatickým normálom

Za klimatický normál som vzal 30-ro� né obdobie 1951-1980 a urobil som porovnanie

tohto obdobia s obdobím 1988-2002, ktoré bolo hodnotené v tejto práci. Porovnanie som robil

len pre Dolné Plachtince a len pre priemerné mesa� né teploty a mesa� né úhrny zrážok,

pretože neboli k dispozícii klimatické normály na iných staniciach, ktoré v rokoch 1951-1980

nemerali (Myslenice, Dudince, Orechová) a v Dolných Plachtinciach nebol klimatický normál

pre úhrny slne� ného svitu.

55

Z porovnania vyplýva, že posledné 15-ro� ie bolo z h� adiska priemernej ro� nej teploty

teplejšie o 0,4 °C a z h� adiska priemernej teploty v teplom polroku bolo teplejšie o 0,5 °C než

je klimatický normál. Porovnanie v jednotlivých mesiacoch je uvedené v nasledujúcej

tabu� ke.

Tab.5.1: Porovnanie priemerných mesa� ných teplôt, priemernej ro� nej teploty a priemernej

teploty v teplom polroku v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach

[°C] I I I I I I IV V VI VI I VI I I IX X XI XI I rok TP

51-80 -2,4 0,0 4,5 10,2 14,8 18,3 19,7 18,9 14,9 9,5 4,4 -0,2 9,4 16,1

88-02 -0,9 1,3 5,2 10,5 15,7 18,4 20,4 20,0 14,6 9,7 3,5 -1,0 9,8 16,6

rozdiel 1,5 1,3 0,7 0,3 0,9 0,1 0,7 1,1 -0,3 0,2 -0,9 -0,8 0,4 0,5

Z h� adiska mnou spracovávanej témy je najzaujímavejším obdobím teplý polrok, preto pre

lepšiu názornos� uvádzam ešte grafické porovnanie priemerných mesa� ných teplôt v teplom

polroku.

9

11

13

15

17

19

21

IV V VI VII VIII IX

[°C

]

88-02 51-80

Obr.5.5: Porovnanie priemerných mesa� ných teplôt v teplom polroku

v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach

Mesiace apríl, jún, september sú približne na rovnakej úrovni, ale máj, júl a hlavne august

boli v období 1988-2002 výrazne teplejšie ako v období 1951-1980.

56

�o sa týka zrážkových pomerov, hodnotené obdobie bolo z h� adiska ro� ných úhrnov

menej zrážkové než klimatický normál o 12 mm, ale z h� adiska úhrnov v teplom polroku

v � om spadlo o 19 mm zrážok viac ako v období 1951-1980. Pre úplnos� uvádzam tabu� ku.

Tab.5.2: Porovnanie mesa� ných úhrnov zrážok a úhrnu zrážok za rok a za teplý polrok

v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach

[mm] I I I I I I IV V VI VI I VI I I IX X XI XI I rok TP

51-80 41 42 35 49 58 81 62 64 44 44 62 50 631 358

88-02 29 29 37 55 55 73 74 60 59 50 57 42 619 377

rozdiel -12 -13 2 6 -3 -8 12 -4 15 6 -5 -8 -12 19

5.3 Porovnanie západného a východného Slovenska

Na porovnanie klimatických pomerov medzi západným a východným Slovenskom som

zvolil dve stanice: Bratislavu-Kolibu a Michalovce. Porovnanie som urobil pre obdobie 1951-

1980 a pre mnou hodnotené 15-ro� né obdobie 1988-2002.

Z porovnania v období 1951-1980 vyplýva, že priemerná ro� ná teplota bola v oboch

lokalitách približne rovnaká, hoci Bratislava-Koliba bola o � osi teplejšia. Priemerná januárová

teplota dosahovala na východe nižšie hodnoty, konkrétne pre mnou porovnávané stanice bola

vo východoslovenskej lokalite o 1,1 °C nižšia ako na západe. V � alších mesiacoch sa tento

rozdiel zmenšoval, a dokonca v lete sa obrátil, ke� priemerná júlová teplota bola

v Michalovciach o 0,4 °C vyššia ako v Bratislave-Kolibe. Najvä� ší rozdiel medzi

východoslovenskou a západoslovenskou lokalitou bol v ro� nej amplitúde teploty. Je to rozdiel

medzi priemernou teplotou najteplejšieho mesiaca (júl) a najchladnejšieho mesiaca (január).

V Michalovciach bola táto amplitúda až o 1,5 °C vä� šia ako v Bratislave-Kolibe. �

o sa týka

priemeru v teplom polroku, na oboch staniciach bola dosiahnutá približne rovnaká hodnota.

Pri zrážkových úhrnoch sa posun smerom na východ prejavil poklesom. V ro� nej sume

napadalo v Bratislave-Kolibe o 76 mm zrážok viac ako v Michalovciach a v sume za teplý

polrok bol rozdiel 29 mm v prospech Bratislavy-Koliby.

Možno konštatova� , že v rámci územia Slovenska sa v teplotných a zrážkových pomeroch

mierne prejavuje vplyv kontinentality. Kvôli lepšej názornosti uvádzam tieto rozdiely

v nasledujúcej tabu� ke.

57

Tab.5.3: Porovnanie niektorých klimatických charakteristík

na vybraných lokalitách západného a východného Slovenska v rokoch 1951-1980

1951 - 1980 Bratislava-

Koliba (B) Michalovce (M)

Rozdiel

(B – M)

priemerná januárová teplota -2,0 °C -3,1 °C 1,1 °C

priemerná júlová teplota 19,3 °C 19,7 °C -0,4 °C

priemerná ro�ná teplota 9,3 °C 9,1 °C 0,2 °C

priemerná teplota v teplom polroku 15,9 °C 16,1 °C -0,2 °C

ro�ná amplitúda teploty 21,3 °C 22,8 °C -1,5 °C

ro�ný úhrn zrážok 669 mm 593 mm 76 mm

úhrn zrážok v teplom polroku 383 mm 354 mm 29 mm

Pre mnou hodnotené obdobie 1988-2002 som zistil ve� mi podobné výsledky. Január bol na

oboch staniciach výrazne teplejší, ale v Michalovciach bol o 1,3 °C chladnejší ako

v Bratislave-Kolibe. Júl bol zhruba o 1 °C teplejší v porovnaní s klimatickým normálom, na

oboch lokalitách vyrovnaný, avšak mierne teplejší na východe (o 0,2 °C). Ro� ný priemer

teploty bol mierne vyšší na západe (o 0,5 °C) a teplý polrok bol úplne vyrovnaný, pri � om

v porovnaní s normálom teplota takisto vzrástla. Ro� ná amplitúda teploty vzh� adom na

normál poklesla, ale rozdiel medzi východom a západom zostal (1,5 °C). Rozdiely v úhrnoch

zrážok boli oproti klimatickému normálu menšie, ale aj tak bolo východné Slovensko

zrážkovo chudobnejšie. V ro� nej sume o 38 mm a v sume za teplý polrok o 2 mm. Všetky

tieto zistenia uvádzam v nasledujúcej tabu� ke.

Tab.5.4: Porovnanie niektorých klimatických charakteristík

na vybraných lokalitách západného a východného Slovenska v rokoch 1951-1980

1988 - 2002 Bratislava-

Koliba (B) Michalovce (M)

Rozdiel

(B – M)

priemerná januárová teplota -0,1 °C -1,4 °C 1,3 °C

priemerná júlová teplota 20,5 °C 20,7 °C -0,2 °C

priemerná ro�ná teplota 10,2 °C 9,7 °C 0,5 °C

priemerná teplota v teplom polroku 16,8 °C 16,8 °C 0,0 °C

ro�ná amplitúda teploty 20,6 °C 22,1 °C -1,5 °C

ro�ný úhrn zrážok 661 mm 623 mm 38 mm

úhrn zrážok v teplom polroku 387 mm 385 mm 2 mm

58

6 Vplyv klímy na fenológiu vini�a

V tejto kapitole som zhodnotil niektoré špeciálne klimatické charakteristiky, ktoré môžu

ma� vplyv na rast a vývin vini � a. Okrem toho sa tu nachádzajú porovnania medzi vybranými

fenologickými, fenometrickými a klimatickými veli � inami a ich vzájomné vz� ahy. Všetko

som robil len pre lokalitu Dolné Plachtince, pretože tu boli fenologické údaje dostato� ne

spo� ahlivé.

6.1 Mrazové ohrozenia

Pretože Müller-Thurgau je odroda citlivá na poškodenie zimnými alebo neskorými jarnými

mrazmi, je dôležité všimnú� si niektoré mrazové charakteristiky. Vybral som tieto: posledný

mrazový de� v roku (na jar), prvý mrazový de� v roku (na jese� ) a po� et studených dní

v zime. Studené dni v zime sú také, v ktorých minimálna denná teplota klesne v mesiacoch

január alebo február aspo� na -10 °C, resp. na -15 °C.

V rokoch 1988, 1989, 1990, 1991, 1994, 1999 nastúpila fenofáza pu� ania pú� ikov skôr,

ako sa vyskytol posledný jarný mráz, preto ohrozenie pú� ikov zamrznutím bolo aktuálne.

Avšak maximálny rozdiel medzi nástupom fenofázy pu� ania a posledným mrazovým d� om

bol iba 10 dní, preto ohrozenie mrazom nebolo ve� mi ve� ké. V ostatných rokoch nastúpila

fenofáza pu� ania až po poslednom jarnom mraze, preto bolo ohrozenie pú� ikov mrazom

nepravdepodobné.

Prvý mrazový de� na jese� nastupoval v každom roku až po dosiahnutí zberovej zrelosti,

preto ohrozenie úrody pred� asnými jesennými mrazmi bolo ve� mi nepravdepodobné. Iba

v roku 1991, ktorý bol celkovo chladný, bol rozdiel malý, konkrétne 2 dni.

V nasledujúcom preh� ade sú uvedené dátumy nástupu pu� ania pú� ikov a posledného

jarného mrazu a dátumy nástupu fenofázy zberová zrelos� a prvého jesenného mrazu

v jednotlivých rokoch v Dolných Plachtinciach.

59

DP pu�anie

pú�ikov

posledný

mrazový

de�

zberová

zrelos�

prvý

mrazový

de�

1988 21.IV 26.IV 21.IX 23.X 1989 11.IV 19.IV 14.IX 5.X 1990 5.IV 11.IV 25.IX 22.X 1991 14.IV 22.IV 2.X 4.X 1992 25.IV 22.IV 20.IX 13.X 1993 25.IV 18.IV 12.IX 27.X 1994 15.IV 20.IV 26.IX 10.X 1995 22.IV 15.IV 24.IX 23.X 1996 24.IV 15.IV 16.IX 25.X 1997 29.IV 25.IV 23.IX 14.X 1998 22.IV 31.III 22.IX 27.X 1999 11.IV 21.IV 22.IX 17.X 2000 18.IV 9.IV 6.IX 22.X 2001 19.IV 15.IV 26.IX 3.XI 2002 19.IV 9.IV 27.VIII 8.X

Po� et studených dní v zime nedosahoval ve� ké � ísla, iba v rokoch 1991, 1993, 1996 ich

bolo viac ako 10. Z toho v roku 1991 boli 4 dni s denným minimom nižším ako -15 °C

a v rokoch 1993, 1996 ani jeden. Ani v jednom roku nebol de� s minimom nižším ako -20 °C.

V nasledujúcom preh� ade sú uvedené po� ty studených zimných dní v jednotlivých rokoch

v Dolných Plachtinciach.

DP po�et dní v I-II

s t_min<=-10 °C

po�et dní v I-II

s t_min<=-15 °C

1988 0 0 1989 1 0 1990 4 0 1991 15 4 1992 2 0 1993 12 0 1994 2 0 1995 5 0 1996 11 0 1997 7 2 1998 5 0 1999 3 0 2000 9 3 2001 0 0 2002 6 2

60

Ukázalo sa, že ohrozenie vini � a mrazmi na lokalite v Dolných Plachtinciach bolo v období

1988-2002 malé, hoci Dolné Plachtince boli z h� adiska teplotných charakteristík spomedzi

všetkých štyroch staníc najchladnejšie. Iba rok 1991 bol mierne rizikový.

6.2 Charakter istické dni

Hodnotil som po� et letných a po� et tropických dní v Dolných Plachtinciach.

Priemerný po� et letných dní bol 75. Najviac ich bolo v roku 2000, konkrétne 98, ve� a bolo

aj v roku 2002 (93). Najmenej letných dní bolo v roku 1989, iba 57, ale chudobný na letné dni

bol aj rok 1991 (60). V po� te letných dní došlo k štatisticky významnému lineárnemu trendu,

ke� ich po� et vzrástol priemerne o 20 dní.

Po� et tropických dní dosiahol priemernú hodnotu 20, maximálne 34 v roku 1992,

minimálne 6 v roku 1999. Nezistil som žiadny štatisticky významný lineárny trend.

Priemerné, maximálne a minimálne po� ty charakteristických dní na ostatných staniciach sa

nachádzajú v Prílohe, tabu� ky 9, 10.

6.3 Teplotné sumy

Intenzívny rast všetkých orgánov a dozrievanie vini � a prebieha len v d� och, v ktorých

dosahuje priemerná denná teplota aspo� 10 °C. Takéto teploty sa nazývajú aktívne teploty. �

ím je dní s aktívnymi teplotami viac a � ím sú tieto teploty vyššie, samozrejme do ur� itej

miery, tým intenzívnejšie prebiehajú tieto procesy.

Na posúdenie intenzity pôsobenia teploty na vini � sa používa charakteristika, vyjadrujúca

sumu aktívnych teplôt v celom roku, v teplom polroku alebo v hlavnom vegeta� nom období.

Na nasledujúcom obrázku sú graficky znázornené sumy aktívnych teplôt v Dolných

Plachtinciach v priebehu sledovaného 15-ro� ného obdobia, a to sumy za rok, za teplý polrok

a za hlavné vegeta� né obdobie, ako som ho definoval v teoretickej � asti.

61

1800

2000

2200

2400

2600

2800

3000

3200

3400

3600

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

[°C

]

rok TP VO

Obr.6.1: Sumy aktívnych teplôt za celý rok, teplý polrok a hlavné vegeta� né obdobie

v Dolných Plachtinciach

Sumy za celý rok a teplý polrok majú približne paralelný chod, avšak sumy za hlavné

vegeta� né obdobie sú trochu rozhádzané. Je to spôsobené rozdielnou d�žkou vegeta� ného

obdobia v jednotlivých rokoch. Hlavne roky 1991 a 1998 sú odchýlené od o� akávanej

hodnoty. Preto je výhodnejšie pracova� s charakteristikami teplého polroka, ktorý tiež dobre

reprezentuje vegeta� né obdobie a navyše sa dajú jeho charakteristiky lepšie porovnáva� .

Z h� adiska teplotných súm bol rok 2000 pre vini � najpriaznivejší a rok 1991

najnepriaznivejší. Hodnotenie ostatných staníc sa nachádza v Prílohe, tabu� ky 16, 17.

6.4 Chod teploty v teplom polroku a nástup fenofáz

Pre každý de� teplého polroka v Dolných Plachtinciach som vypo� ítal 15-ro� ný priemer

priemernej dennej teploty a vyniesol hodnoty do grafu. Do tohto grafu som vložil 15-ro� né

priemery nástupov všetkých hodnotených fenofáz. �

alej sa na obrázku nachádzajú chody

pentádových denných priemerov teploty vzduchu v teplotne najpriaznivejšom a

najnepriaznivejšom roku a sú tam vložené aj nástupy jednotlivých fenologických fáz v týchto

rokoch. Najpriaznivejší bol rok 2000, najnepriaznivejší rok 1991.

Z obrázka možno � ahko vy� íta� , že v roku 2000 nastupovali fenofázy v porovnaní s 15-

ro� ným priemerom výrazne skôr, kým v roku 1991 sa v porovnaní s priemerom oneskorovali.

Súvislos� medzi nástupmi fenofáz a teplotami vidno na príklade medzifázového intervalu RL-

PL, ktorý trval v roku 2000 ve� mi krátko, pri � om teploty v tomto období boli vysoké. V roku

62

1991 trval tento interval naopak dlho, pritom aj teploty boli ve� mi nízke. Možno si tiež

všimnú� , že júl 2000 bol relatívne chladný, � o sa prejavilo pred�žením trvania intervalu ZS-

MB. Naopak, v roku 1991 bolo v polovici júla a za� iatkom augusta relatívne teplo a trvanie

intervalu ZS-MB bolo kratšie než v priemere. V roku 2000 je výrazne teplá najmä prvá

polovica teplého polroka, kým v roku 1991 je prvá polovica teplého polroka výrazne chladná.

Sekvencia fenofáz ZK-KK-ZS tak nastupovala v roku 1991 až o 6 pentád neskôr než v roku

2000.

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

1.IV

6.IV

11.IV

16.IV

21.IV

26.IV 1.V

6.V

11.V

16.V

21.V

26.V

31.V

5.V

I

10.V

I

15.V

I

20.V

I

25.V

I

30.V

I

5.V

II

10.V

II

15.V

II

20.V

II

25.V

II

30.V

II

4.V

III

9.V

III

14.V

III

19.V

III

24.V

III

29.V

III

3.IX

8.IX

13.IX

18.IX

23.IX

28.IX 3.X

[°C

]

RL ZK KK ZS MB ZZ

RL PL ZK KK ZS MB ZZ

RL PL ZK KK ZS MB ZZ

RL PL

Obr.6.2: Chod 15-ro� ných priemerov denných teplôt (zelená), pentádových priemerov

v roku 1991 (modrá) a 2000 (� ervená) v Dolných Plachtinciach a zodpovedajúce

nástupy fenofáz

6.5 Korelácie medzi vybranými fenologickými a klimatickými

charakter istikami

Nástup každej fenologickej fázy je ovplyvnený teplotou vzduchu, slne� ným svitom a

zrážkami ur� ité obdobie pred dátumom výskytu tejto fázy. Podobne trvanie medzifázového

intervalu závisí nielen od klimatických charakteristík v � ase trvania intervalu. Vychádzajúc

z tohto predpokladu, vypo� ítal som korela� né koeficienty medzi niektorými významnými

fenologickými a rôznymi klimatologickými charakteristikami. Koeficienty, ktoré dosahovali

vysokú hodnotu, sved� ia o vzájomnej súvislosti medzi danými veli � inami.

63

V nasledujúcom preh� ade sú uvedené tie korela� né koeficienty, ktoré dosiahli štatisticky

významnú hodnotu. Všetko je robené iba pre Dolné Plachtince.

t_I I I t_I I I -IV

RL -0,79 -0,79

t_IV-V

ZK -0,94

t_rok t_TP t_max

V-VI I I

zra_uhrn

X-I I I letné dni

�t>=10

TP

ZZ -0,46 -0,54 -0,60 0,37 -0,55 -0,59

t_TP

�t>=10

TP

sln_svit

rok

sln_svit

TP

RL-ZZ -0,44 -0,46 -0,37 -0,37

t_rok t_TP sln_svit

TP letné dni

cukornatos� 0,48 0,40 0,38 0,63

Z uvedeného vyplýva, že nástup pu� ania pú� ikov, ku ktorému dochádzalo priemerne okolo

18.4., silno koreloval s priemernou marcovou teplotou, ako aj s priemernou teplotou v marci

až apríli v tom zmysle, že � ím boli tieto teploty nižšie, tým neskoršie fáza nastupovala.

Ve� mi silná bola korelácia medzi nástupom za� iatku kvitnutia a priemernou teplotou

v apríli až máji. Pre vysokú hodnotu korela� ného koeficientu uvádzam aj graf, ktorý názorne

vyjadruje vz� ah medzi týmito dvoma charakteristikami.

64

20,2

22,2

24,2

26,2

28,2

30,2

32,2

[°C

]

18.V

23.V

28.V

2.VI

7.VI

12.VI

17.VI

22.VI

27.VI

dátum

t_IV-V ZK

Obr.6.3: Priemerná teplota v apríli až máji a nástup fenofázy za� iatok kvitnutia

v Dolných Plachtinciach v rokoch 1988-2002

Na tomto obrázku ve� mi pekne vidno aj opa� nú pozíciu rokov 1991 a 2000. Kým v roku

1991 bolo chladno a fenofáza nastúpila neskoro, v roku 2000 bolo teplo a fenofáza nastúpila

skoro.

Nástup zberovej zrelosti najlepšie koreloval s priemerným teplotným maximom v máji až

auguste a sumou aktívnych teplôt v teplom polroku v zmysle � ím vyššie teploty, tým skorší

nástup fenofázy a naopak. Ve� mi zaujímavou sa ukázala korelácia medzi úhrnom zrážok

v chladnom polroku (október až marec) a nástupom zberovej zrelosti v nasledujúcom roku.

Hoci koeficient nie je vysoký (0,37), nadobúda na rozdiel od iných kladnú hodnotu. Súvislos�

medzi týmito veli � inami by mohla by� taká, že suché (málo zrážkové) zimy implikujú skoršie

dozrievanie hrozna v nasledujúcom roku, kým vlhké zimy (s ve� kými úhrnmi zrážok)

implikujú neskoršie dozrievanie hrozna. Túto hypotézu testovala vo svojej práci Some

climatic indices for Pinot noir maturation at a meteorological station in Burgundy Válerie

Bonnardot, ktorá mala k dispozícii 16-ro� né obdobie (1975-1990) a vyšiel jej korela� ný

koeficient 0,65.

Cukornatos� muštu najlepšie korelovala s po� tom letných dní v roku a tiež s priemernou

teplotou vzduchu v teplom polroku.

65

Záver

Údaje, ktoré som mal k dispozícii, mi neumož� ovali urobi � nejakú rozsiahlejšiu štatistiku,

pretože 15 rokov je ve� mi krátky � asový rad, hlavne � o sa týka zrážok a slne� ného svitu.

Optimálny by bol 30-ro� ný rad, ktorý sa v klimatológii bežne používa. Napriek tomu sa ciele

diplomovej práce podarilo splni � aspo� pre fenologické a teplotné charakteristiky.

Analýza nástupov fenologických fáz vini � a hroznorodého potvrdila trendy publikované

v Národnom klimatickom programe Slovenskej republiky 8/00. Po� núc nástupom za� iatku

kvitnutia sa fenofázy posúvali do skoršieho obdobia, pri � om lineárne trendy vykazovali

vä� šiu alebo menšiu štatistickú významnos� . Najviac sa posunula fenofáza zberová zrelos� ,

ktorá nastupovala v priemere za všetky stanice o 16 dní skôr. Významne sa skrátilo vegeta� né

obdobie, reprezentované intervalom pu� anie pú� ikov–zberová zrelos� , aj vzh� adom na to, že

pu� anie pú� ikov sa mierne posunulo do neskoršieho obdobia. Podobne interval dozrievania

(mäknutie bobú� –zberová zrelos� ) sa podstatne skrátil.

Takéto tendencie znamenajú pre vinohradníkov „zhustený“ agrotechnický kalendár,

pretože musia pružnejšie reagova� na zrýchlený vývin vini � a. Je potrebné presnejšie

na� asovanie jednotlivých agrotechnických operácií, ako sú jarný rez, postrekovanie v � ase

dozrievania a pod. �

o sa týka klimatologického h� adiska, v období 1988-2002 som zistil tendenciu mierneho

otep� ovania sa. Pravdepodobne toto 15-ro� né obdobie bolo pozna� ené všeobecným

otep� ovaním v posledných dvoch desa� ro� iach minulého storo� ia. Ove� a zaujímavejšie je

však porovnanie dvoch z h� adiska teploty protichodných rokov. Jedná sa o roky 1991 a 2000.

Rok 1991 bol najchladnejší a rok 2000 najteplejší. Ak optimum ro� ného priemeru pre vini � sa

pohybuje medzi 11 a 16 °C a v roku 2000 bol priemer za všetky stanice 11,1 °C, bol tento rok

jednozna� ne najpriaznivejší pre pestovanie vini � a. Okrem toho rok 2000 bol najpriaznivejší aj

z h� adiska d�žky slne� ného svitu. Potvrdilo sa to v tom, že práve ro� ník 2000 poskytol na

Slovensku najkvalitnejšie vína.

Vplyv klímy na fenológiu vini � a sa najlepšie ukázal porovnávaním fenologických

a klimatických charakteristík v spomínaných rokoch 1991 a 2000, kde boli súvislosti medzi

nimi najzjavnejšie. Korela� ná analýza priniesla tiež niektoré presved� ivé výsledky o tom, že

klíma má rozhodujúci vplyv na vývin vini � a. Hlavne fázy na za� iatku vegeta� ného obdobia

(pu� anie pú� ikov, za� iatok kvitnutia) ve� mi dobre korelovali s priemernými teplotami

v mesiacoch, ktoré predchádzali ich nástup.

66

Sledovanie zmien klímy má ve� ký význam v tom, že niektoré vinohradnícke lokality sa

môžu sta� v budúcnosti nevhodnými na pestovanie vini � a a zasa na lokalitách, kde sa vini �

nepestoval, sa môže klíma zmeni � tak, že bude možné vini � na nich pestova� .

Na plánovanie vinohradníckej výroby na základe klimatických podmienok je potrebné

dobre pozna� klimatické požiadavky jednotlivých kultivarov a vzájomné vz� ahy medzi

klimatickými ukazovate� mi a fenologickými prejavmi vini � a. Na tento ú� el ešte nie sú na

Slovensku dostato� ne dlhé � asové rady fenologických pozorovaní. Tiež fenologických staníc

je pomerne málo. Aj to sú vä� šinou dobrovo� nícke, � o znižuje spo� ahlivos� pozorovaných

údajov.

67

Preh�ad literatúry

1. J.Braun, G.Vanek: Pestujeme vini � . Bratislava, 1988, Príroda

2. NKP 8/00. Bratislava, 2000, MŽP SR a SHMÚ

3. A.Kišon, R.Hanák: Rajonizácia vini � a v �

SSR. Bratislava, 1962, SAV

4. J.Valter: Metodický predpis 3 Návod na � innos� fenologických staníc Ovocné

plodiny. Bratislava, 1987, SHMÚ

5. G.V.Jones et al.: Asymmetric climatic warming improves California vintages.

Ashland, Southern Oregon University

6. V.Bonnardot: Some Climatic Indices for Pinot noir Maturation at a Meteorological

Station in Burgundy. S. Afr. J. Enol. Vitic., Vol. 18, No. 1, 1997

7. Sind Trends erkennbar? Das Deutsche weinmagazin, 9/10, Mai 2001

8. D.Rupp: Andert sich das Klima? Rebe & Wein, Nr. 9, September 1995

9. F.Záruba a kol.: Vinohradníctvo. Bratislava, 1985, Príroda

10. D.Pospíšilová: Ampelografia �

SSR. Bratislava, 1981, Príroda

11. Dohnal, Kraus, Pátek: Moderní vina� . Praha, 1975, SZN

12. M.Nosek: Metody v klimatologii. Praha, 1972, Academia

13. D.Hoppmann a B.Berkelmann-Loehnertz: Prognosis of phenological stages of

Vitis vinifera for optimizing pest management. 2000 OEPP/EPPO, Bulletin

OEPP/EPPO Bulletin 30

14. V.Kre� mer a kol.: Bioklimatologický slovník terminologický a explikativní.

Praha, 1980, Academia

15. Kol. autorov: Meteorologický slovník výkladový a terminologický.

Praha, 1993, Academia

68

Prílohy

69

Obr.1: Mapka SR s vyzna ením vybraných fenologických a klimatologických staníc

70

Obr.2: Müller-Thurgau

71

TAB.1: PRIEMERNÁ RO� NÁ TEPLOTA

Myslenice Dudince Dolné

Plachtince Orechová

[°C] 10,6 9,8 9,8 10,4

najvä� šia

(rok)

11,7

(1994)

10,9

(1994,2000)

10,9

(2000)

11,6

(2000) najmenšia

(rok)

9,1

(1996)

8,7

(1991)

8,7

(1996)

9,6

(1997)

TAB.2: PRIEMERNÁ TEPLOTA V TEPLOM POLROKU



[°C] 17,2 16,7 16,6 17,3

najvä� šia

(rok)

18,4

(1994)

17,6

(1994)

17,5

(2000)

18,6

(1994,2002) najmenšia

(rok)

16,0

(1996)

15,6

(1991)

15,6

(1991)

16,1

(1990)

TAB.3: PRIEMERNÝ RO� NÝ ÚHRN ZRÁŽOK



[mm] 657 564 622 683

najvä� ší

(rok)

949

(1995)

787

(1999)

797

(1999)

924

(1998) najmenší

(rok)

471

(1989)

407

(1989)

459

(1992)

551

(1991)

TAB.4: PRIEMERNÝ ÚHRN ZRÁŽOK V TEPLOM POLROKU



[mm] 363 334 377 408

najvä� ší

(rok)

641

(1995)

541

(1999)

534

(1998)

605

(1998) najmenší

(rok)

213

(1992)

196

(2000)

211

(1992)

272

(1991)

72

TAB.5: PRIEMERNÁ RO� NÁ SUMA SLNE� NÉHO SVITU

Bratislava-

Koliba Dudince Dolné


[h] 1989 1988 1916 1823

najvä� šia

(rok)

2161

(2000)

2221

(2000)

2165

(2000)

2098

(2000) najmenšia

(rok)

1835

(1996)

1756

(1989)

1763

(1996)

1516

(1989)

TAB.6: PRIEMERNÁ SUMA SLNE� NÉHO SVITU V TEPLOM POLROKU

Bratislava-

Koliba Dudince Dolné


[h] 1439 1422 1363 1336

najvä� šia

(rok)

1633

(2000)

1675

(2000)

1619

(2000)

1600

(2000) najmenšia

(rok)

1256

(1989)

1191

(1989)

1213

(1996)

944

(1989)

TAB.7: PRIEMERNÝ POSLEDNÝ MRAZOVÝ DE� V ROKU



[dátum] 12.IV 25.IV 16.IV 11.IV

najneskorší

(rok)

25.IV

(1988)

25.V

(1991)

26.IV

(1988)

24.IV

(1988,1997) najskorší

(rok)

28.III

(1994)

9.IV

(2000)

31.III

(1998)

25.III

(1999)

TAB.8: PRIEMERNÝ PRVÝ MRAZOVÝ DE� V ROKU



[dátum] 29.X 13.X 18.X 20.X

najneskorší

(rok)

23.XI

(1996)

3.XI

(2001)

3.XI

(2001)

8.XI

(1998) najskorší

(rok)

13.X

(1992)

28.IX

(1997)

4.X

(1991)

2.X

(1989)

73

TAB.9: PRIEMERNÝ PO� ET TROPICKÝCH DNÍ V ROKU



[dni] 22 26 20 19

najvä� ší

(rok)

41

(1994)

41

(1994)

34

(1992)

40

(1994) najmenší

(rok)

9

(1999)

9

(1999)

6

(1999)

4

(1997)

TAB.10: PRIEMERNÝ PO� ET LETNÝCH DNÍ V ROKU



[dni] 75 82 75 71

najvä� ší

(rok)

93

(1994)

102

(1993)

98

(2000)

97

(2002) najmenší

(rok)

59

(1996)

63

(1996)

57

(1989)

51

(1989,1990)

TAB.11: PRIEMERNÝ ZA� IATOK VED� AJŠIEHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA




najneskorší

(rok)

25.IV

(1988)

25.IV

(1988)

25.IV

(1988)

25.IV

(1988) najskorší

(rok)

21.III

(2000)

16.III

(1990)

22.III

(1999)

30.III

(1998)

TAB.12: PRIEMERNÉ TRVANIE VED� AJŠIEHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA



[dni] 201 196 195 195

najdlhšie

(rok)

235

(2000)

221

(1989)

221

(1989)

234

(2000) najkratšie

(rok)

178

(1997)

177

(1997)

175

(1997)

175

(1992,1997)

74

TAB.13: PRIEMERNÝ ZA� IATOK HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (1)




najneskorší

(rok)

27.V

(1991)

6.V

(1991)

6.V

(1991)

27.IV

(1997) najskorší

(rok)

30.III

(1999)

1.IV

(1998)

25.III

(1999)

18.III

(1990)

TAB.14: PRIEMERNÝ ZA� IATOK HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (2)



[dátum] 3.V 30.IV 29.IV 1.V

najneskorší

(rok)

23.VI

(1999)

27.V

(1991)

26.V

(1991)

30.V

(1990) najskorší

(rok)

11.IV

(2000)

11.IV

(2000)

12.IV

(2000)

11.IV

(2000)

TAB.15: PRIEMERNÉ TRVANIE HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (2)



[dni] 149 149 148 150

najdlhšie

(rok)

181

(2000)

193

(2000)

167

(1999)

192

(2000) najkratšie

(rok)

103

(1995)

104

(1991)

105

(1991)

105

(1991)

TAB.16: SUMA AKTÍVNYCH TEPLÔT V HLAVNOM VEGETA� NOM OBDOBÍ (2)



[°C] 2773 2707 2676 2819

najvä� šia

(rok)

3313

(2000)

3425

(2000)

3049

(2002)

3568

(2000) najmenšia

(rok)

2015

(1999)

1951

(1991)

1946

(1991)

2000

(1990)

75

TAB.17: SUMA AKTÍVNYCH TEPLÔT V TEPLOM POLROKU



[°C] 3045 2941 2929 3090

najvä� šia

(rok)

3257

(1992)

3167

(2000)

3136

(2000)

3359

(2002) najmenšia

(rok)

2850

(1991)

2643

(1991)

2679

(1991)

2853

(1997)

(1) za� iatok hlavného vegeta� ného obdobia definovaný nástupom priemernej dennej teploty 10 °C, trvajúcej aspo� 7 dní

(2) za� iatok hlavného vegeta� ného obdobia definovaný nástupom priemernej dennej teploty 10 °C, trvajúcej bez prerušenia

76

TAB.18: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V MYSLENICIACH

Myslenice RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 28.IV 8.VI 18.VI 25.VI 5.IX najskôr 8.IV 23.IV 26.V 9.VI 12.VI 13.VIII

rok 1994 2002 2000 1993 1993 2001 najneskôr 28.IV 10.V 23.VI 5.VII 4.VII 23.IX

rok 1998 1997 1991 1991 1995 1991 var . rozptyl 20 17 28 26 22 41 št. odchýlka 6 4 7 6 7 11

trend +6 -3 -10 -4 -12 -25 významnos� N N P>0,2 N P>0,05 P>0,01

TAB.19: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V SEBECHLEBOCH

Sebechleby RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 29.IV 11.VI 20.VI 14.VII 15.VIII 18.IX najskôr 7.IV 23.IV 24.V 2.VI 2.VII 30.VII 1.IX

rok 1990 2000 2000 2000 2002 2000 2000 najneskôr 27.IV 6.V 26.VI 6.VII 25.VII 26.VIII 2.X

rok 1988 1991 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 20 13 33 34 23 27 31 št. odchýlka 5 4 8 8 7 7 7

trend +3 -1 -13 -14 -11 -8 -14 významnos� N N P>0,1 P>0,1 P>0,1 N P>0,05

TAB.20: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V ORECHOVEJ

Orechová RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 27.IV 7.VI 15.VI 20.IX najskôr 7.IV 18.IV 18.V 26.V 30.VIII

rok 1990 2002 2000 2000 2000,2002 najneskôr 29.IV 7.V 3.VII 7.VII 7.X

rok 1997 1997 1991 1991 1997,1998 var . rozptyl 22 19 46 42 38 št. odchýlka 7 7 11 10 14

trend -8 -14 -25 -23 -19 významnos� N P>0,05 P>0,01 P>0,01 P>0,2

TAB.21: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V DOLNÝCH PLACHTINCIACH

Plachtince RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 18.IV 28.IV 7.VI 17.VI 1.VII 10.VIII 19.IX najskôr 5.IV 18.IV 25.V 3.VI 18.VI 29.VII 27.VIII

rok 1990 1989 2000 2000 2000 2000,2002 2002 najneskôr 29.IV 5.V 23.VI 4.VII 16.VII 17.VIII 2.X

rok 1997 1991,1997 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 24 17 29 31 28 19 36 št. odchýlka 6 5 7 8 7 6 9

trend +5 +1 -12 -16 -11 -5 -12 významnos� N N P>0,05 P>0,05 P>0,2 N P>0,2

77

TAB.22: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V PRIEMERE ZA VŠETKY STANICE

priemer RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 28.IV 8.VI 17.VI 4.VII 12.VIII 16.IX najskôr 7.IV 22.IV 23.V 31.V 23.VI 29.VII 31.VIII

rok 1990 2000 2000 2000 1993 2000 2002 najneskôr 28.IV 6.V 26.VI 5.VII 20.VII 21.VIII 26.IX

rok 1997 1997 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 21 15 34 36 27 23 27 št. odchýlka 6 4 8 8 7 6 8

trend +3 -2 -14 -14 -11 -6 -16 významnos� N N P>0,05 P>0,05 P>0,1 N P>0,05

TAB.23: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V MYSLENICIACH

Myslenice RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 54 9 79 145

najmenej 39 6 59 129 rok 1998 1993 2001 1999

najviac 70 13 98 170 rok 2000 2001 1993 1994

var . rozptyl 31 7 39 41 št. odchýlka 11 2 11 12

trend -10 +3 -21 -27 významnos� N P>0,2 P>0,05 P>0,01

TAB.24: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V SEBECHLEBOCH

Sebechleby RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 54 9 32 34 90 154

najmenej 38 6 25 28 80 138 rok 2000 1995 1990,1992,2000 1997 1997 2000

najviac 71 11 41 41 100 169 rok 1991 1990,1991 1998 1993 1993 1991

var . rozptyl 33 5 16 13 20 31 št. odchýlka 9 1 5 4 5 10

trend -9 -1 +4 -7 -1 -18 významnos� N N N P>0,05 N P>0,05

TAB.25: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V ORECHOVEJ

Orechová RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 51 8 97 154

najmenej 38 4 75 138 rok 2000 1991,1993 1991 2001

najviac 76 17 117 175 rok 1991 2002 1998 1998

var . rozptyl 38 13 42 37 št. odchýlka 12 4 15 11

trend -20 +5 +6 -12 významnos� P>0,1 P>0,2 N N

78

TAB.26: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V DOLNÝCH PLACHTINCIACH

Plachtince RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 49 11 40 40 94 153

najmenej 34 8 32 29 76 130 rok 1993 1996 1991,2002 2002 2002 2002

najviac 70 14 47 46 102 173 rok 1991 1990 1996 1991 2001 1990


trend -17 -1 +0 -6 -4 -17 významnos� P>0,1 N N P>0,1 N P>0,2

TAB.27: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV

V PRIEMERE ZA VŠETKY STANICE

priemer RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 52 9 36 37 90 152

najmenej 40 7 30 31 80 137 rok 1993 1993 1989 2002 2002 2002

najviac 70 13 42 42 102 165 rok 1991 2002 1996,1998 1991 1993 1994


trend -14 +1 +4 -7 -2 -17 významnos� P>0,1 N N P>0,005 N P>0,01

Niektoré klimatické a fenologické charakteristiky pestovania ...kmkmd.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/...topografické zemepisná poloha, nadmorská výška, reliéf,

Documents