.. ILJA ZELJENKA zaslúžilým umelcom Snlmk· a: R. Polák Motto: "Umenie je správou o O ce- lom o jeho nesmierne zloli - tej osobnosti. Je sprévou, adresovanou iným, nemenej komplikovaným Ju- ... " (l. Ze! je nka, 1976] Povedzme, že je básnik. Mohol Jo- gllt, biológ psych ológ, Inžinier alebo chirurg. Stal sa s kl a daterom, vošiel do umen ia a us adil sa v hudbe, a le pone- chal si právo aj niekde inde. Robi exku r zie s poci tom ktorý musi pretože ch ce poc ho - pen ý. S poc itom ktorému nemô- že fahosta jné sa týka fudstva. Zaslúžilý umelec FRl\N ,IŠEK Sú speváci, ktorých by sme mohli pri- ku komét e, zažiari a zhasne a sú speváci - stá lice. Tenorista op e ry SND fr anti šek Llvora patri ne k tomt\ druhému typu, a to aj napriek tomu, že za 15 rokov pôs obenia v SND a vyše 20 rokov kariéry operného spe- váka sa jeho ume lecký profil menil vo vývoji od lyrického tenorového odboru po odbor dramatický. Takýto vývoj je vcelku p rirod ze ný a nebolo by na 11om zvláštn e, keby medzi kr ajnými bod mi vývojového oblúka ne bolo obdo- bie, v ktorom Livora spieval odraz u všet- ko : Mozarta, Verd ih· o, Bee th ovena, Pu cc i- nih o i Iste aj p reto, že musel- pr vá polovica 70-tych ro kov zas tihl a t o- tiž tenorový odb or bratislavskej ope ry v s tave hlbok ej kr!zy - ale tiež pre to , že a doká za l to bez u jmy na svojom umel ec kom vývoji. Veru si je ná m by vt edy hr .a la ope ra SND, keby nema- la Fra ntiška Livo ru , p rá ve sa vráti aceho zo pôsob enia v Magde burgu a Olden.b u rgu. A tak spevák z je dn ej úlohy do dr uh e j. Bol vo-jvodom z Ri gole tta , Ri car dom z Ma š karného pl e- s u. Ma nri com z Trubad úra, Lenským z ELige na Onegina , Fa ustom v G oun odove j opere (ale ti ež v Be rli ozovej verzii na kon ce rte SF), ja nikom z Predanej neves- ty, Pr in co m z Rusalk y, Fer random a do· je sebe a vie, že je atribútom zodpovednosti pred o· vs etkým iným ... s nim zname- ná iba s nim, mu vše tko - svoj svoje postoje, svoje slzy i ús me - vy, spomienky i nádeje. Inak vie .zlý, krutý, bezohfadný. a ne vyberá slo - vá - iba v pozad! stretnutia s nim tuš lš , že hrá s tebou fair play. Ze pl'avidiel i cief<lv každej partie, ktorú s tebou rozohráva. ich , jedenkrát gestom, inokedy slovom a naj - hudbou. Vlastne vždy komplex- ne, a pádne ... je z armády Strelca a s rozk·ošou tria - fa do živého, mieri do s istou rukou a bystrým zrakom. Poz ná svoju svoj pretože sa mu podobá a vie, kde sú citlivé miestn p1·e práve tento zásah. Uvážlivo voli svoje s trely, - spievajú kým le tia - slt iš ich zásah i sladkú krvi na jazyku a spo - nevieš ich hrot nebol namo- v balzame alebo jede. Zalieva teplo a tóny , akúsi hudbu , o kto- rej ešte nevieš je to Elégia alebo Cap- riccio, Uspávanka alebo Epilóg. je ti to jedno, pretože máš ešte si predovšetkým seba a zásah, ktorý ne- treba - si to ty, v zor - nom poli strelca. jeho tetiva o piat ich vláknach eš te kmitá ... jej záchvevy sa pod obajú tvojim, pretož e si je j dal du šu s kôr, než bola napnut á. Pretož e jeho a tvoj dych sú si mn oholtrát tak bl!zke n sajú ten istý vzdu ch. Pn: to že on sa to snažil skôr než siahol istou rukou vedra. Odhadol pr etože s kúmal se ba a iných okolo, poznáva! i pruž - oných vlákien, balis tiku rôzn e tva- rovaných s tri el i uhol dopadu, vzdiale- tert a i temp o jeho pohybu, sme- rovanie kohokofvek z n ás ... je medzi nami - trochu samofúb y, fúbiacl i lá s- kavý, zhovi evavý. Ale i vyzývavý, s triehnúcl na každé gest o, aby ho mohol na pr anier. Uverlš mu, pr eto- že to robi s is totou profesionála, ktorý sa nevie je pred ovšetkým ne- Snl mka : l. Teluch nom Ottaviom z Mozartových opier Cosi fan tutte a Don Giova nn i, Pu cc inih o Pin- a Ca va ra do ss irn. V to mto ob- dobi sa dva kr át s tretol a j s postavou Fl orestana [v inscen ác i ác h Beetho venov- ho Fidelia v rok·och 1970 a 197 4) a a k k tý mto dvóm stre tnuti am prirá ta me aj s tr e tnuti e t re tie v roku 1962, dostáva me sa azda k jeho naj.profilove.jšej post il - ve, zár ove1'\ ná zo rne demonštruj(Icej je- ho umel ec ké dozri evanie. Ak sme prvý dotyk s touto postavou u speváka, kt or ý sa vrátil z cudziny ako Tamino, !dome- neo a Al f ré d, chá. pali a ko h azard , dotyk druh ý bol jedn ým z na jmilš!ch pre- únavný - ho zaujme, to vidí z mno- hých perspektlv , fasádu i zákulisie du še, práve tak ako a mate riálu, ktorý si zvolil. Nevzdáva sa, pretože nerád zos táva na polc este - pre- to jeho výpovede majú šan ce inklinujú ku kompl exnosti. Vid! konflikt- nos( a neza s tiera ju kamuflážou, skôr je náchylný k nej smerovky. Vojde i do slepej [ si prá - vo na návrat) kvôli tomu, aby sa pr e- je naoz a j bezvýchodisková - a nájde v nej dvierka do príbytku o· veka. Druhýkrát tam vô j de pešo, s jedi- ným nástrojom pod pazuch ou a vr áti sa bohatý. Mnohokrát po nevychode · ných chodnlkoch , odhafoval Ich pôva- by, pretože rozkoš z objavu i sa. je skladatef om. Z tých, ktor! velmi skoro a vzbudzujú podozre - nie, že ich plody budú naky slé. Ich trp - sám, preto- že zápa sil s tým, aby mu uverili. Kon- š truoval, aby dokázal, že kon š trukcia nie je jediným rozhodujúcim faktorom skla- date!skej výpovede. P/\rlw\t pr ehovoril mimoriadn e Intenz!vne za seba - zdalo sa. že je to krik zo sna a - napriek dôvere , ktorú vzbudzoval -- "nebolo tre- ba mu Prekvapoval, a prekvapuje stále, pretože vie, kde je miera informácie, pretože nemá v úmysle dôverne známym textom, skôr otvára Nehodl sa pre tých, ktor! trávia svoje najbohatšie chvll e v lei1oš- ká ch - je pr!liš aktlvny . vždy znovu a s tavia na akcent e toho, ne - fi g urovalo a ko ak c ent v Jeho pr e dchá· dza júcom g este. je ako ktoré sa hr á s farebnou s tavebnicou - je denkrát vid! tva ry , inok edy ich fa rbu , inok edy polohy a zrazu vidí kober e c, na ktorom lež ia, ruky, ktor é s nimi narábajú. Ukáže ich s úsmevom a vezme do ni ch ce lkom iné, tým istým gestom. je mu vla :; tn é, práv e tak ako (I smev i slzy, ako právo s tále dopr edu a naprázdno, ako právo i sa pr enikavo dookola. je manžel, otec, priatef , je muž cez je a nemá dôvod seba pr ed s e- kvapenl Košlerovej inscená cie a po do- tyku poslednom sme doimn ca zvažovali, by Frešovej inscenácii Beethovenovho hymnu su o slobod e ne p1·istal lep šie ná - zov Flore s tan. Sn11ha s eba sa mého je zrej - me Livorovi byt, ostn e vla stná. V tejto s ú- vislosti si spo mrname na kon ce rt v bra - PKO 60-tych rokov , na ktorom vys túpil popri sv ojich s tar - šfch a umelecky zr elších ko legoch aj on a ko adept operného spevu. Vtedy odspieval nielen dôkl a dne nacvi- áriu jan!ka z Pr e danej nev esty, a le bez vedomia s vojho pedagóga, ktorým nebol nik iný ako dr. janko Blaho, za - radil do programu aj listovú áriu Cava- radossiho. Podobne, s me ho videli ako v absolve nts kom pre d- s tavenl Dona Pas quala v divadelnom štú- diu VSMU ako jedné ho z lokajov-zboris- tov, neboli by s me verili, že ho o š ty- ri r oky uvidlme na tom is tom ja vi s ku ab- ako Alf réda z Ve rdi ho Tra ví n- t y, te da v v kt orej sa po prvý r az ob ja vil a j na scéne opery SND. Ani a ko štude nt an i a ko d iplomovaný spe - vák nepr edleral sa do povedomia našej hu dob nej verejnos ti ta k vehementne ako poda ktorl z jeho kol ego v, no vytrvalo na- predoval k ro k za krok· om , pr acova l na s e- be a umel ec ky rástol. Potom svo ju osobnos tnú .Pe - súb or u b ra tislavsk ej opery v prvej polovici 70 -tych rokov, nasl ed u jú ce ob- dobie ho zas tih lo ako zrelého univer- zá,Jneho speváka, pre svoju muzika litu a p re a orató rne pr oduk cie. Takto mu kvôli zájazdu do japons ka so Z. Koš- Je rom ( 1976 ) unikla na ma te rs kej op er - nej scéne si sily vo Wngnerovom Lohengrinovi, bola za- iste škoda, lebo v tom by mu už táto lyrická wag n erov ská post ava výbor- NÁRODNÝ UMELEC E,ER DVORSKf z 3. str .) vad lá s (! dn es totiž oza js tný mi kolbi š· tia mi opernýc h hviezd. MET, Ve lk á opera v Par lži, lond ýnska Kráfovs ká ope, ra Covent Garden . Vo Vied- ni sa okr em desia tok p re ds taven r pod- pisa! pod tr i úsp ešné premiérové naštu· dova nia - Lu ciu z Lamme rmoo ru, Nápoj lá sky a Sinnopoliho pr e vra tn é n aštud ova- ni e Ve rd iho Mac betha. V Scale spieva Rudolf a a Ed g ard a. Dv or ského "Che ge- lida maninn" porovnáva jú s podanlm di St efa na, R aimo ndlh o, Pava r ottiho. jeho t enor vedie ako prvý hl as fenomená ln y sextet v Lucii z Lammermoor u. Nie tak dávno obliekali na tomto javis ku kostý m Ravens wo oda F ra nco Corelli a Carlo Ber- gonzi. - Z tých scén. kto ré sú previerkou, chýba mu v zá - p is nlku už hádam len Rlmska op era a Tea t ro Colon v Bu enos Ai re s. A ve· ron- s ká a réna - te nt o letn ý pend ant milán- skej Scaly? Tento tu ristický biznis, ale aj su persviat ok oper y v zmysle demok ra - tiz,ácie žánru , n eopakovat efný festival donizettiovských, ve rdi vvských a veris- ti cký ch hviez d? divákov tHeskalo Dvors ké ho Alfrédovi a Rudol- fovi. Pucciniho básnika s le gendá rn ych Mo ntmar tru spieval s u nás n ez n ámou ta li anskou lyrickou veristickou pr ima- do nnou Mletou Sigheleovou, s prvou dá- mou lond ýnskej ope ry exo ti c k·OU Maor - kou Ki ri Te Ka na wa, s prota gonis tk ou salz bur ských mozart ovských s viatk ov Ru- m un kou Ileanou Co truba sovou, s mlad ou ta li anskou absolú tn ou pri mado nnou Ka - ti ou Riccia relliovou. Série pr edstavenl Bo hémy s Mimi mode rn ej do- by - a nti pr imadonnou Mi reilo u Frenio- vou. A Vojvodu s kráfom svetových ba- rytoni stov Pie rro m Cappucc!llim, Alf ré da s Ca ppu cc illiho a ntipó· dom a na konkur e ntom Renatom Brusso nom, vie denského Nemorina so ži- vou ope rn ou l eg endou "z hvi ezdn ych ro - kov Callasovej" - Giu seppe Ta dd eim. Piaty spevák s hviez- Po Kar lovi Burian ov i, Ma i;á kovi, Lu dikarov i, Zltk ovi. Zatia l jed iný v ob- do b! po osloboden!. Prvý Slovák. Tit ul n árodn ý umelec. Kofko rôznych drobných varia nt sa vmestl do tohto oce - nenia na jvyšše j u me leckej kvality. V bou - zvažuje a hovori o tom, o zrelý mus! Tam, kde chce je lapidárny - uvedomuje si šl rku dosahu svojej bás nickej výpovede. Hovor! vtedy všet- kým za vš etkých, necháva si farbu svo j- ho hlasu, svoje tempo, sv o ju vlastnú in- tonáciu .a dok á že výpovede. Inokedy manifestuje terén, je geogra· fom kartografom hudobného výrazu - použije desiatky spôsobov k zachyteniu jeho variantnosti, jeho vnútorného bo- hntstva i vonkajšieho vzhfadu. Nekresl! mapu, vytvára atlasy, súbory vzájomne komplementárnych záznamov. Kedysi sni- val o chirurgii, dnes je anatómom v hud- be. Jedenkrát dokazuje a o poznatkoch iných, inokedy diagnostiku- je a seba v mene seba. Experi- mentuje, no v dávkovanr je až pri- liS rozvážny - pokusným zvieratkom sú mu žánre, o ktorých sa hovori, že sú ,.okrajové". Má však výhodu - nestal sa teoretikom, nezostal pri pokusoch, ale implan· tuje ich do desiatok svojich kom- pozlcil, expllkuje väzby, sémantické kon- texty, ktoré vytvárajú a ktorými pozitlv- ne pôsobia. Má šance k polyštýl·ovosti - práve tak, ako má šance svojim spô- sobom polyhistorom; zriekol sa Ich, pre- tože vniká viac do hlbky svojho pozna- nia. Pretože pozná silu a prevahu kva- lity nad kvantitou. Siahol po selekcii a zápas! s 1'\ou - manifestu- je tento z áp as poukazujúc na komple - ka. tegóril, ktor é ho vyvoláva- jú. Má šance k zvládnutiu diale ktiky sa- mého seba a ka ž dého z nás - je po- životom, pendlovanlm medzi ja a my, uved omujúc si ich Prá- ve tak os ciluje medzi tr adlciou a novos- med zi intlmnym a obecným, medzi e tnickým a na dnárodným.. . je mod e- lom, ktorý provokuje k mýtom i zákonu. Je ho tvorba demonš truj e l kontexty, v kt orý ch vznikala a v ktorých aktuálne pôsobi. je v nej vera krá sy, ktor á dráž - di k anal ýz e, k, muzikolog ickej pitve (prežil a by ju s jazvami, ktoré jej na pôvabe nepridajú): v dôsled - ku sa o se be ... MILAN ADAMCIAK ne pris tal a. Livora sa aj v týchto ro· kcch ešte vracia k lyrickým par- tiám ( Alfréd z Traviaty, Rudolf z Pucc iniho Bohémy, nes kôr znova janlk z Pr e dan ej neve s ty], no bytostne sú mu bližšie post avy hrdin s kejšie a vo- káln e dramati ckejšie. Toto druhé obdo- bi e jeho pôsob enia v opere SND bo)o pre ru šené je ho angažovan lm do ope rného s úb oru v Brémach, k.to- rého sa v Bratis lave objavoval len ojedi- nele v s tarš lch in scenáciách, ale do pre - miérových produkcii v sezónach 1976-79 až 1960-61 sa nezapojil. Skoda, lebo Ped- ro z Nlžiny a Luk áš zo Sme- tanovej by istotne poz dvihli cel - kovú týchto ins cenácii. Livorovu inkliná ciu k dr ama tickému odboru pr ed- už jeho Ra dames z Aidy ( 1976), v nej svojim Donom Carlo- so m ( 1961] a Flor es tanom [ 1982) a vy- vrcholila jeho Dalib orom [1962), v kto- rom "hodil rukavi cu" zaužlvanej in ter- t ra d!cii a ho takmer vo wugn er ov skom du chu ak o heroic kú postavu. Po nej prišli už len postavy Cania a Tur iddu z veristických jedn oa kt oviek Komedianti a Sedli ac ka ( 1964) a v chystá sa na svoje prvé st re t nuti e s Wagne- rom ( Er ik v pripravovanom Blúdiac om ). Tofko pokia l ide o úlohy. A do n ic h Li vora vložil'? jemu prlslo- muzika litu a s pevác ku int ellgen- r iu, m!l kký slovanský tenor zlsk ava júci v pri ebe hu rok ov kovove jš! l es k - po výr azove j s tr á nk e najmä v prvo m ob- dobi ch ara kt e ri s tický jemne bô !ným ná- dychom, kto rý m pri pomlnal ta lianskeho ten or is tu povo jnovej éry G. Poggiho a vášnivým vz ru chom, je- h o d ra matic kým hr din om z posle dné ho obdobi a. STEFAN ALTAN p re dposledný feb ru árový ver.er s tá l Peter Dv orský na doskách Sca ly ako sólový hi' dina pies i1ové ho recitálu. Kože- luhov!, Smetan ov i, Dvoi'ákovi a Ca jk ov- skom zaradil do pr ogra mu a i štyri pies- ne Mikuláša Sc hn eid ra -Trna vského z cyk· lu Slzy a úsmevy. Z hist or ické ho javis- ka znela n ez námy ný jazyk, znela p rostá, spevn á melodika , tak bllzka s rd cu int e1 ·pre ta. sa Dv orský pred pia timi rokmi po pr vý r az predstavil na scéne Scaly v úlohe Rudolfa po boku zb'ož i'Iova n e j Mi- re lly Fr eniovej, bol to pre publikum šujúci objav. Tenorista ,pavarott i ov ského' ch ar akt er u, s tou m! mor i 11d nou fa rbou hl as u, kt orú múza spevu ušte dr i iba má- loktorým. V pondelok mal ten orista z Bratislavy ja vi s ko iba pre seba. Kon ce rt a ne za - bud nut efn ý." (Il Giornal e] JAROSLAV BLAHO