5g
:
3i g!
Slovensk a k a d m i a vied stav slovenskho jazyka
1I
I
fSF
S fI Autori: Ladislav D v o n , Gejza H o r k , Frantiek Miko,
Jozef M i s t r i k , Jn O r a v e c , Jozef R u i k a , Milan U r
b a n o k Vedeck redaktor: Jozef R u i k a Recenzenti: Alois J e d
l i k a , t e f a n P e c i a r
Morfolgia slovenskho j azy ka
V y d a v a t e s t v o Slovenskej a k a d m i e v i e d
BRATISLAVA 1966
\
Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1966
Obsah
Predhovor vod do morfolgie P o d s t a t a morfolgie Slovn druhy
Morfologick kategrie Gramatick t v a r Dynamickos morfolgie
Morfologick t y p sloveniny Podstatn men Defincia, vznam, delenie
Konkrtne a abstraktn (primrne a sekundrne) podstatn men ivotn a
neivotn, osobn a neosobn podstatn men Veobecn a vlastn podstatn men
(apelatva a propri) Hromadn podstatn men (kolektva) Ltkov podstatn
men a prav a b s t r a k t Skupinov a pomnon podstatn m e n (plurli
tantum) Substantvny vznam pri zmench, slovkch a slovesch Gramatick
kategrie podstatnch mien R o d podstatnch mien slo podstatnch mien
P d podstatnch mien Vzba podstatnch mien Skloovanie podstatnch mien
Musk rod ivotn podstatn men Vzor chlap Vzor hrdina Neivotn podstatn
m e n Vzor dub Vzor stroj ensk rod Vzor ena
19 21 21 27 32 37 46 50 61 61 61 64 65 66 66 66 68 68 69 69 70
72 73 73 73 7o 86 87 87 96 ^ 101.
Vzor ulica Vzordla Vzor kos Vzor gazdin Nepravideln skloovanie
enskch podstatnch mien Stredn rod Vzor mesto Vzor srdce Vzor
vysvedenie Vzor dieva Skloovanie cudzch podstatnch mien Podstatn
men muskho rodu Podstatn men enskho rodu Podstatn men strednho rodu
Vznam a vyuitie tvarov podstatnch mien Rodov t v a r y podstatnch
mien Gramatick rod Prirodzen rod ivotn a osobn maskulna seln t v a
r y podstatnch mien Singulr a plurl Distributvne vyuitie singulru a
plurlu Prevaovanie pi. nad sg. Skupinov a pomnon pl Hromadn sg Sg.
ltkovch a abstraktnch podstatnch mien Pdov t v a r y podstatnch
mien Nominatv Samostatne pouit nominatv Vlokov nominatv Doplnen
nominatv Akuzatv Predmetov akuzatv Vlun akuzatv Zdruen akuzatv ako
konen objekt Zdruen akuzatv ako prechodn objekt Stavov akuzatv
(akuzatv nositea stavu) Obsahov akuzatv Vsledkov akuzatv Okolnostn
akuzatv Akuzatv miery Akuzatv asu Genitv Adnominlny genitv Genitv
prslunosti Genitv nositea deja Genitv vlastnka Genitv druhovej
prslunosti Genitv druhu
104 108 19 110 111 112 112 117 119 120 123 123 126 127 128 128
129 135 138 139 139 143 144 147 149 151 153 153 154 155 159 159 160
160 162 162 .163 165 165 165 166 166 166 167 168 168 169 169
i
Genitv vlastnosti Genitv obsahu Genitv meranho obsahu Genitv
mnostva P a r t i t v n y genitv P a r t i t v n y genitv vo
funkcii predmetovho akuzatvu P a r t i t v n y genitv vo funkcii
podmetovho nominatvu P a r t i t v n y genitv vetnho zkladu P a r t
i t v n y genitv miery Genitv asu Zporov genitv Zporov genitv vo
funkcii predmetovho akuzatvu Zporov genitv podmetovho nominatvu
Zporov genitv vetnho zkladu Zporov genitv miery Adverbilny genitv
vzobn Genitv konenho objektu Obsahov genitv Datv . . . Von d a t v
Prospechov d a t v D a t v prslunosti a vlastnka D a t v
sprostredkovanho zsahu (pationsa) S t a v o v d a t v (datv nositea
stavu) D a t v zretea a mienky D a t v dvernosti a citovej asti V z
o b n datv D a t v konenho objektu Obsahov datv Adnomininy d a t v
Intrumentl Okolnostn intrumentl I n t r a m e n t l miesta I n t r
u m e n t l asu I n t r u m e n t l nstroja I n t r u m e n t l
prostriedku I n t r u m e n t l pvodcu I n t r u m e n t l priny I
n t r u m e n t l zretea Kvalifikan intrumentl I n t r u m e n t l
spsobu I n t r u m e n t l miery I n t r u m e n t l elu P r s u d
k o v a doplnkov intrumentl P r e d m e t o v intrumentl
Intrumexxtl prechodnho objektu I n t r u m e n t l vlunho objektu S
t a v o v intrumentl Vsledkov intrumentl
170 . 170 171 171 172 172 173 173 173 173 173 174 174 175 175
175 176 176 177 178 178 178 179 179 180 181 181 181 184 185 185 185
185 *86 186 187 187 188 188 188 *88 189 189 189 190 191 191 .191
192
Obsahov intrumentl Adnominlny intrumentl Prechod inch slovnch
druhov k substantvam Prdavn men Defincia Klasifikcia prdavnch mien
Vlastnostn prdavn men Akostn prdavn men Vzahov prdavn men Prdavn
men odvoden od podstatnch mien ivone prdavn m e n Prdavn men zo
zmen Prdavn m e n z sloviek Prdavn men zo slovies Prdavn m e n z
prsloviek Prdavn men z citosloviec Prdavn men z astc Prdavn men z
prdavnch mien Vzba prdavnch mien Stupovanie prdavnch mien Vznam
stupovania prdavnch mien Privlastovacie prdavn m e n Rodinn
privlastovacie prdavn men Skloovanie prdavnch mien Tvrd vzor pekn
Mkk vzor cudz Vzor pv Vzor otcov Vzah prdavnch mien k o s t a t n m
slovnm druhom Zmen Defincia Rozdelenie zmen Osobn zmen Zkladn osobn
zmen Osobn zmen 1. a 2. osoby Skloovanie osobnch zmen 1. a 2. osoby
Osobn zmen 3. osoby Skloovanie zmen 3. osoby Nominatv osobnch zmen
Osobn privlastovacie zmen Vznamy osobnch privlastovacch zmen
Pouvanie osobnch privlastovacch zmen Skloovanie osobnch
privlastovacch zmen Zvratn zmen Zkladn zvratn zmeno Vznamy zkladnho
z vratnho zmena Tvary zkladnho z vratnho zmena Privlastovacie
zvratn zmeno
192 193 193 196 196 197 198 198 201 201 203 205 205 205 206 206
207 207 209 210 215 219 221 222 222 225 227 228 230 233 233 234 236
236 237 239 240 242 243 244 244 248 248 249 249 250 252 253
Skloovanie z m e n a svoj Pouvanie z m e n a svoj Ukazovacie
zmen Skloovanie z m e n a ten Ukazovac v z n a m Odkazovai v z n a
m Citov pouitie Opytovacie zmen Opytovac v z n a m Citov ukazovac v
z n a m Vztan v z n a m Jednotliv z m e n Neurit v z n a m
Vymedzovac v z n a m Neurit zmen Zkladn neurit z m e n Neurit z m e
n s odtienkom rozsahu I n neurit z m e n Vymedzovacie z m e n
Kvalitatvne vymedzovacie zmen Stotoovacie z m e n Odliovacie z m e
n K v a n t i t a t v n e vymedzovacie zmen Shrnov z m e n
Obmedzovacie z m e n Popieracie z m e n Prechod slov z inch slovnch
druhov k z m e n m slovky Defincia Zkladn slovky Urit zkladn slovky
Morfologick s y n t a k t i c k charakteristika Skloovanie z k l a
d n c h sloviek slovka jeden slovka dva slovka tri slovka tyri
slovka p a devdesiatdev slovka sto slovka tisc slovka milin Zlomkov
slovky Neurit zkladn slovky Skupinov slovky Pouvanie s k u p i n o
v c h sloviek Neurit skupinov slovky Nsobn slovky Urit nsobn
slovky
253 254 256 256 257 266 274 277 279 282 283 285 292 293 293 294
296 301 302 302 302 304 306 306 307 309 3123 1 4
314 315 316 316 318 318 320 322 323 324 327 328 329 331 333 335
336 337 337 338
Neurit nsobn slovky R a d o v slovky Urit r a d o v slovky R a d
o v s l o v k a prv R a d o v s l o v k a druh R a d o v s l o v k
a tret R a d o v s l o v k y dvadsiaty devdesiaty R a d o v s l o v
k a st Neurit radov slovky N e u r i t r a d o v s l o v k a
posledn D r u h o v slovky Urit druhov slovky Neurit druhov slovky
s l o v k o v s p o j e n i a v y j a d r u j c e p r i b l i n slo
Spojenia s asticami a prslovkami Tesn spojenia slovkov vrazy P o d
i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u jeden P o d i e l o v s p
o j e n i a s s l o v k o u dva a v y m i Podielov spojenia s n e u
r i t m i z k l a d n m i slovkami Podielov spojenia so s k u p i n
o v m i slovkami Podielov spojenia s n s o b n m i slovkami
Podielov spojenia s r a d o v m i slovkami . . . ." Kvalifikujce
spojenia s p r e d l o k o u o V z a h sloviek k o s t a t n m s l
o v n m d r u h o m Vzah sloviek k p o d s t a t n m m e n m seln p
o d s t a t n m e n Podstatn men vyjadrujce k v a n t u m
Substantvne zlomkov slovky P o d s t a t n e m e n o raz v n s o b
n c h s l o v k c h Vzah Vzah Vzah Vzah k k k k zmenm prslovkm
asticiam citoslovciam ' "
341 341 342 343 344 345 345 346 347 347 348 348 349 350 350 350
351 351 352 353 353 353 354 354 354 354 354 355 357 358 358 358 358
358 360 360 362 363 365 366 370 376 376 377 378 380 380 383
Sloves Defincia a klasifikcia slovies P o m o c n sloves * F z o
v sloves L i m i t n sloves M o d l n e sloves S p o n o v sloves
Zvratn a nezvratn sloves Reflexvne sloves Z v r a t n sloves ( R o
v i n a p r i a m e h o p o m e n o v a n i a ) Relexva t a n t u m
Odvodene zvratn sloves S l o v e s s f o r m a n t o m sa S l o v e
s s f o r m a n t o m si
T v a r y z v r a t n c h slovies Z v r a t n p o d o b a n e z
v r a t n c h slovies ( R o v i n a deiktickho p o m e n o v a n i
a ) . . Z v r a t n t v a r n e z v r a t n c h slovies ( R o v i n
a g r a m a t i c k h o v z n a m u ) . . . . Zameranie slovesnho
deja (Intencia slovesnho deja) Intenen systm Intenn typy
Interferencia t y p o v Osobn a neosobn sloves (Personli a
impersonli) Osobn sloves Neosobn sloves Prechodn prpady P r e d m e
t o v a bezpredmetov sloves Slovesn v i d (aspekt) Protiklad
dokonavos nodokonavos Vzah v i d u k i n m kategrim . . Morfologick
p r o s t r i e d k y vidu Prefixcia Sufixcia Odvodzovanie
frekventatv Kritri vidovej prslunosti Vidov dvojice a ich reazce
Zkladn sloveso nedokonav Zkladn sloveso dokonav Obojvidov sloves J
e d n o v i d o v sloves Supletvno vidov dvojice G r a m a t i c k
k a t e g r i e slovies Kategria zhody (kongruencia) Zhoda s Zhoda
s Zhoda v Kategria osobou podmetu mennm rodom r o d e , v sle a v p
d e spsobu (modus)
384 385 387 389 389 390 396 397 398 399 405 407 409 410 412 413
413 415 419 420 422 422 423 425 427 427 428 428 428 429 429 429 430
432 433 433 435 436 436 437 440 440 441 442 442 442 443 443 443
Kategria asu (tempus) K a t e g r i a slovesnho rodu (genus
verbi) Triedenie slovies Morfematick rozbor slovesnch tvarov
Slovesn vzory V z o r chyta chytm. Morfematick charakteristika
Lexiklna charakteristika V z o r rozumie rozumiem Morfematick
charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r nies nesiem
Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r hyn
hyniem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika
V z o r trie triem Morfematick charakteristika L e x i k l n a
charakteristika V z o r bra beriem Morfematick charakteristika L e
x i k l n a charakteristika V z o r esa eem Morfematick
charakteristika L e x i k l n a charakteristika . . . . V z o r a
nem M o fematick c h a r a k t e r i s t i k a L e x i k l n a
charakteristika V z o r chudn chudnem Morfematick charakteristika L
e x i k l n a charakteristika V z o r u ujem Morfematick
charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r pracova
pracujem Morfematick charakteristika L e x i k l n a
charakteristika V z o r robi robm Morfematick charakteristika L e x
i k l n a charakteristika V z o r vidie vidm Morfematick
charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r kria krim
Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika Slovesn
triedy a s o v a n i e slovies ( K o n j u g c i a ) Urit a neurit
tvary J e d n o d u c h a zloen t v a r y O s o b n a neosobn tvary
R o d o v a bezrodov tvary U r i t slovesn t v a r y T v a r y
indikatvu prezent a Aktvne tvary Pravideln sloves Nepravideln
sloves Pasvne tvary T v a r y indikatvu prterita Aktvne tvary
Pasvne tvary T v a r y indikatvu anteprterita Aktvne tvary T v a r
y indikatvu futra Aktvne tvary -
444 444 444 445 445 445 445 445 446 448 448 449 449 449 449 451
451 451 452 452 453 455 455 455 457 457 457 458 458 458 459 461 461
462 464 468 470 470 470 470 471 473 474 474 477 477 477 478 478
Pasvne tvary Tvary kondicionlu przenta Aktvne tvary Pasvne tvary
Tvary kondicionlu prterita Aktvne tvary Pasvne tvary Tvary
imperatvu Aktvne tvary Pasvne tvary Neurit slovesn t v a r y
Neuritok Aktvny tvar Pasvny tvar Prechodnk Aktvny tvar Pasvny tvar
inn prastie prtomn inn prastie minul . . . . Trpn prastie Slovesn p
o d s t a t n m e n o Pouvanie uritch slovesnch tvarov Pouvanie
osobnch slovesnch t v a r o v T v a r prvej osoby singulru T v a r
prvej osoby plurlu Tvar druhej osoby singulru Tvar druhej osoby
plurlu T v a r tretej osoby singulru T v a r tretej osoby plurlu Z
m e n a o s o b y a sla a k o v y j a d r e n i e s p o l o e n s k
c h v z a h o v Plurl namiesto singulru Pomknutie osoby P o m k n u
t i e o s o b y aj sla Pouvanie neosobnch tvarov Neosobn t v a r y
neosobnch slovies N e o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies N e
o s o b n chpanie d e j a m o t i v o v a n r e a l i t o u Neosobn
chpanie deja ako dsledok a u t o r o v h o z m e r u Neosobn
kontrukcie Neosobn modlne spojenia Neosobn tvary osobnch modlnych
spojen Osobitn prpady pouitia mennho rodu Musk rod ensk rod Stredn
rod Pouvanie slovesnch kategri spsobu a asu Oznamovac spsob P r t o
m n as p r e z e n t Zkladn pouitie
479 480 480 481 481 481 482 483 483 485 486 486 4 86 486 487 487
490 491 493 495 502 504 504 504 505 50S 511 512 514 515 515 517 518
518 518 518 521 522 523 525 525 *^5 2 2 5 5
.
526 527 527 527 527
Sekundrne pouitie Minul as prteritum Zkladn pouitie Sekundrne
pouitie . . Predminul as anteprteritum Zkladn pouitie Sekundrne
pouitie Budci as futrum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Podmieovac
spsob kondicionl Rozkazovac spsob imperatv Prevauje va prikazovatea
Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Prevauje va vykonvatea deja
Pouvanie trpnch slovesnch tvarov Pouvanie zvratnch pasvnych t v a r
o v Pouvanie opisnch pasvnych t v a r o v Pouvanie neuritch
slovesnch t v a r o v Infinitv Prechodnk inn prastie Trpn prastie
Slovesn podstatn meno Sloves a ostatn slovn druhy
527 531 531 532 532 532 533 534 534 534 537 546 546 546 547 549
551 553 555 556 556 558 558 559 562 564
Prslovky 565 Defincia, vznam a delenie prilo viek 565 Okolnostn
a vlastnostn prslovky 566 Akostn a vzahov prslovky 568 Prslovky
miesta, asu, priny a spsobu 569 Obsahov prslovky 571 Prslovkov
vznamy pri zmench, slovkch a slovesch 572 Gramatick forma prsloviek
574 Morfmy vlastnostnch prsloviek 575 Vlastnostn prslovky s morfmou
-e 575 Vlastnostn prslovky s morfmou -o 577 . Vlastnostn prslovky s
morfmou -y 579 Vlastnostn prslovky z adjektivizovanch prast 580
Stupovacie morfmy akostnch prsloviek 581 Pravideln stupovanie 582
Nepravideln stupovanie 583 Stupovanie niektorch.okolnostnch a
stavovch prsloviek 584 Rozsah stupovania akostnch prsloviek 584
Morfmy okolnostnch prsloviek ; ; 584 , Okolnostn prslovky so
sufixlnymi morfmami . . . . 585 Okolnostn prslovky s morfmou -ky
ako analgie k deadjektvnym prislovkm na -sky/cky . '. . . . 586
Prslovky s morfmou -mo ako analgie k deadjektvnym n a -o
Okolnostn prslovky s prefixlno-sufixlnymi morfmami Osobitn skupiny
okolnostnch prsloviek G r a m a t i c k forma zloench prsloviek
Okolnostn prslovky bez gramatickej formy Zporov morfma pri
prilovkch Rekcia prsloviek Vyuitie jednotlivch druhov prsloviek
Prslovky miesta Prslovky asu Prslovky priny (elu inku a prpustky)
Prslovky spsobu (miery a zretea) Prslovky spsobu Prslovky miery
Prslovky zretea Obsahov (stavov a modlne) prslovky Stavov prslovky
Modlne prslovky Vyuvanie s t u p o v prsloviek Fungovanie inch
slovnch druhov v platnosti prsloviek Podstatn men Prdavn men Zmen
slovky Sloves Predloky astice Citoslovcia
prslovkm 587 587 590 590 591 591 592 593 593 596 599 600 600 603
605 607 608 611 611 614 614 616 617 617 617 617 618 618
Predloky 619 Delenie predloiek 620 V z n a m y predloiek 621
Korepondencia predloiek so slovesnmi predponami 627 S y n o n y m i
t a predloiek 628 Vokalizcia predloiek 631 Jednotliv predloky 633 P
r v o t n predloky (bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, do, okrem,
po, pod, pre, pred, pri, proti, naproti, oproti, s, skrz, u, z, za,
podvojn a potrojn pred loky s p r v o u astou z-/s-) 633 D r u h o
t n predloky (blzko, blzo, bliie, dolu, doprostred, hore, konca,
kraj? pokraj, skraja, miesto, namiesto, mimo, pomimo, napred,
vopred, naprie, napriek, nazad, nealeko, nie, ponie, obdale, okolo
poas, poda, da, veda, poveda, pozd, pozdola, pozhora, prosto,
prostred, naprostred, vprostred,, uprostred, strany, strn,
straniva, stredu, vntri, voi, vkol, vye, povye, zloen predloky s p
r v o u astou z- [psanie i s-]) . . , 660 Vzah predloiek k o s t a
t n m slovnm d r u h o m . . . . . 667 Prepozicionalizcia holch
pdov 669 Prepozicionalizcia predlokovch p d o v . . , -,...
6719
Zretelov vzahy Vzah prostriedku a prostrednctva Spsobov vzahy
Prinn vzah Cieov vzah inkov vzah Prpustkov vzah asov vzahy
Priestorov vzahy Prepozicionalizcia adverbi Prepozicionalizcia
prechodnkov
671 672 672 673 673 673 673 674 674 674 6756 7 6
,
Spojky Defincia spojok Vznam spojok Triedenie spojok Parataktick
spojky Hypotaktick spojky lensk a vetn spojky Zkladn a prznakov
pouvanie spojok Poloha spojok vo vete F o r m l n a strnka spojok
Jednomorfmov a viacmorfmov spojky J e d n o s l o v n a viacslovn
spojky. Zloen spojky Jednolenn a viaclenn spojky. Opakovan spojky
Vvin spojok
676 679 684 685 686 687 690 691 693 693 69 i 695 696
J e d n o t l i v s p o j k y (a, a o, a jednako,
a predsa, a preto, a tak, a teda, abo, aby, ac,1 2
ackovek, aprve, aj, aj keby, aj ke, ak, ako, ako aj, ako tak,
ako-tak, ako e, akoby, akokovek, akonhle, ale, alebo, ani , ani ,
ani o by, ani keby, ani nie tak ako (skr), a to, avak, a, ba, br,
beztak, bez toho, aby, bo, bu, by, i , i , m, m-tm, ie, o, o hne, o
priam, o raz, dokm, hne ako, hoci, i, i o. i keby, i ke, ke (u) nie
(tak) aspo, kedykovek, kede, km, kmkovek, lebo, leda, ledva, len,
len o, lene, le, medzitm o, miesto toho, aby, nhle, nakoko, napriek
tomu, e, nech, ne, neli, nieby, nielen, nielen-le (i, aj), nieto,
nie e by - ale, no, nu, okrem toho, e, pom, pokia, pokm, ponev,
predsa, preto, pretoe, priom, prv ako, sce, sce ale, skr sko,
sotva, sa, s tm, e, t.j. ( to jest), tak, tak ako, tak ako (aj),
take, teda. toti, trebrs, ve. vak, vzhadom na to, e, zatia o, zato
e, eby) 6971 2
S p o j k y a in slovn d r u h y astice Defincia, v z n a m a
funkcia Klasifikcia astc F o r m l n a s t r n k a astc
742 746 746 748 753
J e d n o t l i v astice (a, aba, aby, aj, ak, akiste, ako,
akoby, akoe, akurt,
ale,
aleba,
ani, no, asi, asnd, aspo, azda, a, ba, bae, br, bezmla, bezpene,
bezpochyby, beztak, beztoho, bisiu, blzo, bodaj, bohd, bohvie,
bohzn, boechr, bohuprisahm, bohuia, by, boj sa, celkom, ajsi, erta,
i, ida, m, ro, isto, ie, o, oby, dao, div. dobre, doista, dokonca,
dokopy, doslova, ete, fakticky, figu, hdam,
hej, hlavne, hne, ho, hoci, hork chavalabolm, i, iba, in, i nu,
iste, jedine, jednako, jednoducho, just, kdee, keby, ke, kie,
konene, koniec koncov (koniec-koncov), lebo, leda, ledva, len,
menovite, mono, mbyi, nadovetko, nadto, najm, naj skorej, namojduu,
namojpravdu, namojveru, naopak, naozaj, napokon, naprklad, naskrz,
navea, navye, nebodaj, nedajboe, nech, neklamn, nepochybne,
nesporne, nepriam, nevyhnutne, nerekom, ni, nie, nijako, no, nu,
ono, ostatne, ozaj, paroma, podobne, pochopitene, pomaly, pomerne,
popravde, potom, povedzme, pravda, pravdepodobne, prve, predovetk
m, predsa, prepytujem, priam, prpadne, prirodzene, prosm, proste,
raz, reku, respektve f s k r a t , resp.), rovno, rozhodne*,
samozrejme, sce, skoro, skrtka, skutone, slovom, sn, sotva,
spr.vne, sa, ta, tak, takisto, takmer, takreeno, takto, tam, te,
teda, temer, tie, to tob, to, toti, trebrs, tu, tum, dajne, urite,
u, vari, vcelku, ve, veru, vlastne, vbec, vonkoncom, vpravde, vraj,
vskutku, vak, vlune, vslomie, z, za, zasa, zrejme, zvl, e, eboe,
eby, ia) 757astice a ostatn slovn d r u h y astice astice astice
astice astice astice Citoslovcia Klasifikcia citosloviec Vlastn
citoslovcia Citov citoslovcia Vov citoslovcia Zvukomalebn slov
(onomatopoje) S e k u n d r n e funkcie citosloviec P r i m r n e a
s e k u n d r n e citoslovcia Citoslovcia zo slovies Citoslovcia z
p o d s t a t n c h mien Citoslovcia vetnho pvodu Citoslovcia a in
s l o v n d r u h y Zoznam e x e e r p o v a n e h spisovateov,
diel a asopisov Index a a a a a a spojky citoslovcia predloky
prslovky ohybn slovn d r u h y slovn spojenia . . . . . . . . . 8 0
1 801 803 804 804 805 806 807 810 810 810 8.13 816 818 823 823 824
825 826 828 830
2
Morfolgia
17
r
Predhovor
Morfolgia s l o v e n s k h o j a z y k a a k o i a s t k o v v
s l e d o k k o l e k t v n e h o v s k u m u sasnej s p i s o v n
e j s l o v e n i n y je s a s o u n i e k o k o z v z k o v h o d
i e l a venovanho vestrannmu synchrnnemu opisu sloveniny. S p r a c
v a sa v nej jedna rovina systmu slovenskho j a z y k a ; o s t a t
n m r o v i n m (menovite zvu kovej, lexiklnej, syntaktickej a
tylistickej) sa m a j v e n o v a osobitn s y n tetick prce. T o t
o dielo m v p r v o m r a d e o p i s n c h a r a k t e r . A u t o
r i m a l i z a l o h u z a c h y t i vetky tvarov prostriedky
sasnej spisovnej sloveniny, vystihn ich t r u k t r u a n a v h o d
n o m m a t e r i l i u k z a ich p o u v a n i e v celej o b l a s
t i s p i sovnho vyjadrovania. V p r c i sa v y c h d z a z c h p a
n i a p o d s t a t y a f u n k c i e s p i s o v n h o j a z y k a
a k o dorozumievacieho prostriedku v e t k c h prslunkov n r o d a
, ako najroz renejej a najdleitejej f o r m y n r o d n h o j a z y
k a . S l o v e n s k s p i s o v n j a z y k je v n t o r n e l e
n e n a d i f e r e n c o v a n n a t l y . T t o t y l i s t i c k
d i f e r e n c o v a n o s j a z y k o v c h p r o s t r i e d k o
v sa p r e j a v u j e aj v morfolgii. P r e t o s t u m o r f o l
o gick p r o s t r i e d k y v y m e d z e n aj t y l i s t i c k y
. Prca podva vyerpvajci vklad morfologickch prostriedkov sasnho
spisovnho j a z y k a , a k o sa u s t l i l v o b d o b o d k o n
c a m i n u l h o s t o r o i a p o d n e s . Sasn stav spisovnho
jazyka sa vak nechpe staticky, prizer sa n a jeho dynamiku ako na
prejav v n t o r n c h zkonitost a v v i n o v c h tendenci spi
sovnej sloveniny a a k o n a p r e j a v k o n t a k t u n h o s p
i s o v n h o j a z y k a s i n m i jazykmi. P r i p r c i sa v y c
h d z a l o z t e r m i n o l g i e u s t l e n e j v n a e j t e o
r e t i c k e j a p r a k tickej j a z y k o v e d e . Ale n o v t
e r m n y sa u p l a t n i l i v a d e t a m , k d e b y p o u v a
n i e tradinho termnu neviedlo k s p r v n e m u chpaniu p o d s t
a t y g r a m a t i c kho javu. Vestrann vedeck v s k u m sasnej
spisovnej sloveniny sa k o n v s t a v e
slovenskho j a z y k a Slovenskej a k a d m i e vied. V s k u m
g r a m a t i c k e j s t a v b y t v o r n p l oddelenia p r e g r
a m a t i k u a tylistiku. N a v e t k c h zlokch p r c e sa
zastovali o d p o i a t k u vetci pracovnci oddelenia, t a k e cel
v s k u m m k o l e k t v n y rz. K o n c e p c i a diela i
formulcia z k l a d n c h pouiek je spolonm dielom celho a u t o r
s k h o kolektvu, i ke jednotliv slovn d r u h y spracvali
jednotliv p r a c o v n c i oddelenia. J e d n o t n hadisk sa v y
p r a c v a l i i n t e r n m i diskusiami a i a s t k o v v s l e
d k y sa overovali aj p r e d irm k r u h o m odborn kov, a t o n a
j m t a k , e sa zverejovali v p o d o b e tdi a monografi, alej v
p o d o b e refertov n a vedeckej konferencii v r o k u 1955, v e n
o v a n e j o t z k a m slovenskej morfolgie, ako aj v p o d o b e
p r e d n o k v Zdruen slovenskch j a z y k o v e d c o v p r i
SAV. Morfolgia slovenskho j a z y k a vznikla n a z k l a d e d k l
a d n e j p r p r a v y a u t o r o v . O k r e m v s l e d k o v
doterajieho v s k u m u o g r a m a t i c k e j s t a v b e sloven
iny zverejnench v p o d o b e s y n t e t i c k c h p r c ponajc t
r o v o u N u k o u rei slovenskej i v p o d o b e k n i n c h
monografi, tdi a l n k o v zitkovali sa doterajie t e o r e t i c k
vchodisk, metodick p o s t u p y i k o n k r t n e v s l e d k y
vedeckho s p r a c v a n i a i n c h slovanskch j a z y k o v , n a
j m etiny, r u t i n y a potiny. O k r e m t o h o sa prizeralo aj
n a iriu o d b o r m i l i t e r a t r u , n a j m pri u t v r a n
t e o r e t i c k c h vchodsk p r e spracvanie slovenskho m a t e r
i l u . D o k l a d o v m a t e r i l sa zskal dlhodobou excerpciou
z v y b r a t c h t e x t o v reprezentujcich v e t k y t l y
spisovnej sloveniny. Za z k l a d sa vzali diela umeleckej p r z y
o d realizmu p o d n e s . I b a p r e h i s t o r i c k p e r s p
e k t v u sa p r i zeralo aj n a starie diela, zo trovskho a m a t
i n h o o b d o b i a . T m sa zskal z k l a d n m a t e r i l n a
zisovanie v v i n o v c h tendenci sasnej spisovnej sloveniny. V o
s t a t n e j fze sa excerpcia zamerala n a tlaen p r e j a v y z
posled nho desaroia, n a j m n a t e x t y odbornho t l u . P r e j
a v y publicistickho tlu sa excerpovali priebene. Rozsiahly d o k l
a d o v m a t e r i l sa nemohol u p l a t n i v celom rozsahu, a p
r e t o sa d v a l a prednos d o k l a d o m z diel vynikajcich
starch a novch spiso vateov; zvyuje sa t m r e p r e z e n t a t v
n a h o d n o t a diela. A u t o r s k k o l e k t v viedol J O Z E
F R U I K A , k t o r sa p o d s t a t n o u m i e r o u zastnil n
a t v o r b e celho diela. J e d n o t l i v lenovia a u t o r s k
h o k o l e k t v u spracovali tieto k a p i t o l y : L A D I S L
A V D V O N C Skloovanie p o d s t a t n c h m i e n ; G E J Z A H
O R K P r d a v n m e n , slovky a zo slovies G r a m a t i c k k a
t e g r i e slovies a P o u v a n i e u r i t c h slovesnch t v a r
o v ; F R A N T I E K M I K O P r s l o v k y , P o d s t a t n m e
n (okrem Dvonovej p a r t i e o skloovan); J O Z E F M S T R K a s
t i c e ; J N O R A V E C Z m e n , P r e d l o k y ; J O Z E F R U
I K A v o d do morfolgie, Sloves (okrem H o r k o v e j ast),
Spojky; M I L A N T J R B A N O K Citoslovcia. Ke p r e d k l a d m
e t o t o z k l a d n dielo o morfologickej s t a v b e sloveniny
celej naej verejnosti, v e n u j e m e h o v e t k m t m , k t o r
chc hlbie p o z n v a n nrodn jazyk.
vod do morfolgie
Podstata morfolgieMorfolgia ie t v a r o s l o v i e je j a z y
k o v e d n n u k a o g r a m a t i c k c h t v a r o c h slov, ako
aj o slovch, k t o r m a j f u n k c i u t v a r o v . Morfolgia je
t e d a n u k a o tvarovej rovine v systme j a z y k a . Domci
termn tvaroslovie je kalk medzinrodnho termnu morfolgia, utvorenho
zo zkladov grckych slov morph { tvar) a log os ( slovo, nuka). J a
z y k o v s y s t m sa s k l a d z n i e k o k c h r o v n ie p l n
o v . T i e t o r o v i n y p r e d s t a v u j o s o b i t n i a s
t k o v s y s t m y , k t o r sa v z j o m n e d o p a j . K a d j
a z y k o v r o v i n a j e k o m p l e x n : o b s a h u j e p r v
k y rozlinej s t a v b y . R o z l i u j e sa z v u k o v ie
fonick, s l o v n k o v ie l e x i k l n a , t v a r o v ie m o r f
o l o g i c k , s k l a d o b n ie s y n t a k t i c k r o v i n a
a p o p r i n i c h aj s l o h o v ie t l o v ro vina. K a d r o v
i n a j a z y k o v h o s y s t m u j e s a m o s t a t n a o h r a
n i e n ; a l e m e d z i r o v i n a m i j a z y k a e x i s t u j
aj p r e c h o d n j a v y , k t o r t r e b a v y k l a d a z h a
d i s k a obidvoch susednch rovn. Jednotliv roviny jazyka hoci s
sasami j e d n h o j a z y k o v h o s y s t m u nie s j e d n o d
u c h o p r i r a d e n s y s t m y , n i e s v y b u d o v a n n a
r o v n a k c h princpoch, t a k e n e p l a t m e d z i n i m i p
l n i z o m o r f i z m u s . K o r e p o n dencie m e d z i n i e
k t o r m i r o v i n a m i j a z y k o v h o s y s t m u sa d a j
l e p i e v y s v e t l i na zklade transpozcie z jednej roviny do
druhej ako n a zklade jednotnej zkonitosti, u n i f o r m i t y
celej j a z y k o v e j s t a v b y . K o r e p o n d u j c e p r v
k y z roz linch r o v n s si p o d o b n , a l e p o d l i e h a j
o s o b i t n e j z k o n i t o s t i v l a s t n c h jazykovch
rovn. Ak sa v truktre jednotlivch rovn jazyka uznva izomorfizmus (
totonos truk try), je potrebn pripusti aj opan a doplujcu zkonitos
alomorfizmus ( = rznost truktry). "Podobnos'a rznos truktry
jednotlivch rovn jazyka sa vzjomne pod mieuj aj dopaj v utvran
truktry jazyka.
Morfologick rovina sa primkna najuie k syntaktickej rovine; tvor
s ou gramatick stavbu jazyka. In je vzah morfologickej roviny k
lexiklnej rovine a in zasa k zvukovej rovine. Osobitnej povahy je
jej vzah k tlovej rovine jazyka. Morfologick rovina obsahuje j e d
n o t k y bilaterlnej p o v a h y . K a d morfo logick j e d n o t
k a e k a d t v a r alebo g r a m a t i c k slovo, a k o aj k a d e
l e m e n t t v a r u e k a d morfma m d v e s t r n k y : formu a
obsah. Dialektick s p t e f o r m y a obsahu t v o r z t v a r u j
e d n o t k u schopn v v i n u a z a p o j e n do t v a r o v c h a
v z n a m o v c h iastkovch s y s t m o v . S p t i e formy a o b s
a h u morfologickej j e d n o t k y nie je m o t i v o v a n , ale
v s y n c h r n n o m s t a v e j a z y k a je u s t l e n a
spoloensky z v z n . T o t o spojenie s a ustlilo v v i n o m , a p
r e t o v sasnom s t a v e j a z y k a je p e v n , i ke nie je m e
r a v . T e d a aj morfologick iastkov s y s t m y s sce stabiln,
ale nie s m t v e : m a j p r u n stabilitu. Aj morfologick r o v i
n a j a z y k a je v s t l o m p o h y b e , i ke t e n t o p o h y
b je v p o r o v n a n s p o h y b o m v n i e k t o r c h i n c h
rovi n c h j a z y k a ovea pomal t a k m e r n e b a d a t e n .
Aj morfologick j e d n o t k y s b u d o v a n t a k a k o v e t k
y o s t a t n j a z y k o v p r v k y znakovej p o v a h y : forma
a obsah s paraleln, ale nie s s y m e t r i c k . F o r m a aj
obsah t v a r u , g r a m a t i c k h o slova i m o r f m y m a j
svoju v l a s t n , v n t o r n zkonitos, ale sasne r e p e k t u j
zkonitos svojho p e n d a n t u ; aj t u sa u p l a t u j e t a k
izomoria, a k o aj alomorfia. | t r u k t r a morfologickej r o v i
n y je k o m p l e x n : je v y b u d o v a n n a slovnch d r u h o
c h , n a morfologickch k a t e g r i c h a n a rozlinch t v a r o
t v o r n c h postupoch. V z a h y morfologickej r o v i n y k s y
n t a k t i c k e j r o v i n e sa t k a j o b s a h u aj formy. G
r a m a t i c k t v a r je formlny prostriedok n a vyjadrenie g r a
m a t i c k h o v z n a m u . G r a m a t i c k v z n a m sa
odliuje od lexiklneho v z n a m u n a j m t m , e p r e d s t a v u
j e abstrakciu vyieho s t u p a a e sa n e t k a j e d n o t l i v
c h slov: t k a sa celho r a d u slov, resp. celho slovnho d r u h
u . G r a m a t i c k t v a r m v p r v o m r a d e v l a s t n ,
morfologick v z n a m ; v y j a d r u j e sa n m v z a h o v
modifikcia lexiklneho v z n a m u d a n h o slova. G r a m a t i c
k t v a r je t e d a v p r v o m r a d e p o m e n o v a n i e vo
vzahoch. A v d r u h o m r a d e m k a d g r a m a t i c k t v a r
aj s y n t a k t i c k funkciu v s t a v b e v e t y . P r e p o d
s t a t u i s t a v b u g r a m a t i c k h o t v a r u ako
morfologickej j e d n o t k y je t e d a rozhodujci j e h o v l a s
t n morfologick v z n a m . N a p r k l a d t v a r y p o d s t a t
n h o m e n a v y j a d r u j v p r v o m r a d e morfologick
vzahov p r v k y lexiklneho v z n a m u s u b s t a n t v a , a k o
k a t e g r i u rodu, sla a p d u , a a v d r u h o m r a d e
vetnoclensk funkciu d a n h o v r a z u v o vete, ako funkciu g r a
m a t i c k h o p o d m e t u , p r e d m e t u , p r v l a s t k u
a t d . T e n t o rozdiel medzi morfologickm a s y n t a k t i c k
m o b s a h o m t v a r o v je sce z s a d n h o rzu, ale zave sa
neberie do v a h y v dostaujcej miere p r i
s
analze gramatickej stavby jazyka. Neraz sa toti tvrd, e g r a m
a t i c k tvar m i b a s y n t a k t i c k f u n k c i u . T o v a
k n e o b s t o j , l e b o n a p r k l a d obsah, k a t e g r i e
sla p o d s t a t n c h m i e n n e m n i j a k s y n t a k t i c k
f u n k c i u , a l e j e t r a n s p o z c i o u istej zloky l e x
i k l n e h o v z n a m u sloviek. P o d o b n e j e z s a d n
rozdiel m e d z i t v a r o m a k o n t r u k c i o u . V o v i n e
p r p a d o v je j a s n , i i s t t v a r j e t v a r a l e b o k
o n t r u k c i a . K r i t r i o m j e t u slovo v o fonologickom
z m y s l e : slovo j e p e v n r a d h l s o k p r e m i e s t n i
t e n v o v e t e . J e d n o s l o v n t v a r y s s p r a v i d l
a t v a r m i a v i a c s l o v n t v a r y z a s a k o n t r u k c
i a m i . v a k aj h r a n i n p r p a d y , t o t i t a k , e v i
a c s l o v n t v a r y s tvarmi a jednoslovn t v a r y zas
kontrukciami. N a p r k l a d v e t k y analytick t v a r y
slovies, n a j m opisn t v a r y , m a j f o r m l n y r z v i a c
s l o v n , lebo ich zloky sa m u p r e m e s t i v o v e t e s a m
o s t a t n e : Bol som uz doma. Vetra som u bol doma. T u p o t o
m r o z h o d u j e v z n a m t v a r u : t v a r (bez o h a d u n
a svoje zloenie) m j e d i n celistv l e x i k l n y v z n a m , k
t o r j e s p o l o n v e t k m t v a r o m danej l e x m y . A p r
e t o e t v a r m i b a j e d n o t a k t o p l n o v z n a m o v j
a d r o , d sa rozvja l e n a k o c e l o k . A v a k v i a c s l o
v n k o n t r u k c i a s a s k l a d z viacerch v z n a m o v c h
j a d i e r . P r e t o s a v k o n t r u k c i i d s a m o s t a t
n e rozvja k a d p l n o v z n a m o v j a d r o . N a p r k l a d
v o v e t e Beia hasi d a j s a rozvja o b i d v a v r a z y k o n
t r u k c i e s a m o s t a t n e : Rchle beia hasi poiar. N i e k
e d y r o z h o d u j e aj zloenie t y p o l o g i c k n a j b l i
i e h o t v a r u . N a p r k l a d n e o s o b n v r a z je
pokosen p o k l a d m e z a k o n t r u k c i u o k r e m i n h o
aj p r e t o , lebo z o d p o v e d a j c i o s o b n v r a z v o v
e t e Trva je pokosen m j e d n o z n a n e p o v a h u k o n t r u
k c i e , p o d o b n e a k o alie t y p o l o g i c k b l z k e k
o n t r u k c i e mm pokosen a lky mm pokosen. O p r o t i t o m u
o p i s n p a s v u m t y p u by stavan p o k l a d m e za v i a c
s l o v n t v a r , l e b o s y n o n y m n z v r a t n p a s v u m
m zretene p o v a h u t v a r u : Dom bol stavan = Dom sa staval.
Syntaktick kontrukcie s spravidla viacslovn. Ale existuje aj
jednoslovn vetn kontrukcia jednolenn veta so slovesnm vetnm zkladom
t y p u pr, alebo s inm vetnm zkladom, napr. substantvnym alebo
interjekcionlnym. V tchto prpadoch povaha kontrukcie je podloen
vpoved'ovou hodnotou danho jednoslovnho tvaru: Pr. Sneh! Ej ha! J e
d n o t k y morfologickej r o v i n y slia v s t a v b e k o n t r
u k c i j e d n o t i e k syntaktickej roviny, ale z toho ete
nevychod, e b y sa s y n t a k t i c k t v a r y b u d o v a l i l
e n p r o s t r e d n c t v o m j e d n o t i e k morfologickej r o
v i n y ( t j . p r o s t r e d nctvom tvarov a g r a m a t i c k c
h slov). S y n t a x m aj in f o r m l n e prostriedky, a k o n a p
r k l a d r a d e n i e slov ie slovosled, i n t o n c i u ( m e l
d i u , d r a z , p a u z u ) . V z a h y medzi morfologickou a l e
x i k l n o u r o v i n o u s b o h a t . E x i s t u j aj prechodn
javy medzi nimi. K e e morfologick v z n a m m k a t e g o r i l n
u p o v a h u a v y r a s a u s t l e n m s p s o b o m n a t v a r
e slov, k a d t v a r j e s a s o u p a r a d i g m y s l o v a a k
o
pomenovacej j e d n o t k y . A k s a slovo a k o p o m e n o v
a c i a j e d n o t k a n a z v e l e x m o u , p o t o m t v a r j
e sasou l e x m y . V e t k y t v a r y l e x m y s h o t o v t v a
r y , k t o r existuj n a morfologickej r o v i n e popri sebe;
jednotliv t v a r y sa t e d a n e t v o r i a poda p o t r e b y z
n e j a k h o z k l a d n h o t v a r u , k t o r b y m a l v l u n
platnos n a lexiklnej rovine. T o m u v a k neodporuje skutonos, e
s a i s t t v a r slova p o k l a d za zkladn, z a p o m e n o v a
c t v a r . J e t o t v a r , k t o r m sa lexiklny v z n a m slova
iba u v d z a n a myse, ie t v a r , k t o r p o u v a m e n a p o
m e n o vanie veci, vlastnosti alebo j a v u aj v t e d y , ke sa
slovo nezarauje do v p o v e d e o skutonosti. V t o m t o f u n k
n o m zmysle z k l a d n m t v a r o m p o d s t a t n c h m i e n
je n o m i n a t v (z hadiska p d u ) singulru (z hadiska sla);
alebo z k l a d n m t v a r o m p r d a v n c h mien j e n o m i n
a t v singulru m a s k u l n a ; p o d o b n e z k l a d n m t v a
r o m slovies je n e u r i t o k (z hadiska v e t k c h
morfologickch k a t e gri, ako s as, spsob, o s o b a a slo). Z a
istch okolnost me t e n t o z k l a d n t v a r zasta lohu m n o h
c h i n c h t v a r o v danej lexmy, ale t m sa jeho morfolo gick v
z n a m n e m e n . T v a r y istej lexmy m a j spolon a n e p o z
m e n e n v e c n , l e x i k l n y v z n a m . N a p r k l a d v e
t k y t v a r slovesa kresli, a k o kreslm, kresl ...; kreslil
som,
kreslil si . ..; budem kresli, bude kresli ...; kreslil by som,
kreslil by si .. .; kresli, kreslime, kreslite; kresliac; kresliaci
...; kreslen ...; kreslenie; kresl sa,kreslilo sa ...; je kreslen .
. . , m a j r o v n a k a t e n i s t l e x i k l n y v z n a m ,
hoci sa v ich obsahu u p l a t u j e cel r a d v z n a m o v c h
zloiek, k t o r m i s a n e m e n n (invariantn) l e x i k l n y v
z n a m modifikuje v z a h m i . Ale p r i z m e n e lexiklneho v z
n a m u sa u p r e k r a u j hranice morfologickej r o v i n y a t
v o renie t v a r o v sa t k a v p r v o m r a d e lexiklnej r o v
i n y : v z n i k a j n o v po m e n o vacie j e d n o t k y , nov
l e x m y , k t o r m a j u v l a s t n p a r a d i g m u , v l a s
t n sstavu tvarov. Tvorenie g r a m a t i c k c h t v a r o v a
tvorenie slov m vea spolonho n a j m v oblasti formy: pouvaj s a t
i e ist p o s t u p y , n a j m afixcia, t . j . t v o r e n i e n
o v c h jednotiek p r e d p o n a m i a p r p o n a m i . alej
spolon r t y s aj v roz sahu modifikcie v z n a m u . N a p r k l a
d prechyovanie alebo t v o r e n i e z d r o b nenn sa t k a t a k
m e r celho slovnho d r u h u s u b s t a n t v (ak o d h l i a d n
e m e od smantickcii zbran, o v a k v i d m e aj p r i u p l a t n
e n morfologickch k a t e gri). Ale n a p r i e k t m t o s p o l o
n m r t m je medzi morfolgiou a lexikou z s a d n rozdiel. T m sa,
p r a v d a , nevyluuje existencia p r e c h o d n c h j a v o v .
Za p r e c h o d n j a v medzi morfolgiou a lexikou m o n o p o k l
a d a s t u p o v a n i e , u p l a t u j c e sa v istom r o z s a
h u p r i adjektvach a a d v e r b i c h . L e x i k l n u p o v a
h u s t u p o v a n i a n a z n a u j e j e h o obsah, k m formlne
v y j a d r e n i e k o m p a r a t v u a superlatvu skr p o u k a
z u j e n a morfologick p o v a h u t e j t o kategrie. P r i
derivcii v rmci t o h o i s t h o slovnho d r u h u , a t o b p r i
p r e s u n e p o m e novacej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v
n h o d r u h u d o d r u h h o ide v d y o p o s u n lexiklneho v
z n a m u , p r i o m t e n t o p o s u n n i k d y n e m k a t e g
o r i l n y c h a r a k t e r .
N a p r k l a d z d r o b n e n i n a sa n e t v o r o d k a d h
o p o d s t a t n h o m e n a , a l e b o s l o v e s o sa n e t v
o r od k a d h o p o d s t a t n h o m e n a a p o d . P r e t o o
d v o d z o v a n i e a k h o kovek d r u h u , a t e d a aj
afixlne o d v o d z o v a n i e , ie o d v o d z o v a n i e p r e
d p o n a m i a prponami, patr do lexiklnej r o v i n y jazykovej s
t a v b y . Blzkos obidvoch r o v n s a u k a z u j e aj t m , e i
s t s b o r y g r a m a t i c k c h p r p o n m a j popri svojej
morfologickej n p l n i aj l o h u n a l e x i k l n e j r o v i n
e : sekundrne preberaj lohu slovotvornho e l e m e n t u . J e to n
a j m p r i konverzii, t. j . pri t a k o m odvodzovan, ke sa s l o
v n o d r u h o v v z n a m m e n n a h r a d e n m jednho systmu
gramatickch (relanch) prpon i n m . T o t o o d v o d z o v a n i e
spova t e d a v z m e n e p a r a d i g m y ; n a p r . : a d j .
zl > s u b s t . zlo; s u b s t .
sova > a d j . sov; a d j . dobr > a d v . dobre; a d j .
pocestn > s u b s t .
pocestn;
v e r b . pracujci > s u b s t . pracujci . . . O k o n v e r
z i u i d e aj v p r p a d e z m e n y s y s t m u p r p o n v r m
c i t o h o i s t h o s l o v n h o d r u h u ; n a p r . : prt
prtie, kmotor kmotra . . . N a d s t a v b o v c h a r a k t e r
morfolgie s a u k a z u j e aj t u , lebo o p a n p r p a d , t . j
. z a s t p e n i e g r a m a t i c k e j m o r f m y l e x i k l n
o u , s a p r i afixlnom t v o r e n n e v y s k y t u j e . Kee do
morfologickej r o v i n y p a t r r o z b o r g r a m a t i c k e j
h o d n o t y p o m e n o vacch p r o s t r i e d k o v , p a t r s
e m n i e l e n g r a m a t i c k r o z b o r l e x i k l n e p l n
o v z n a m o v c h slov, k t o r m a j g r a m a t i c k t v a r y
, a l e aj r o z b o r s l o v , k t o r m a j v z a h o v v z n a
m . S t o g r a m a t i c k s l o v , k t o r m i sa v y j a d r u
j p o d o b n v z n a m y , a k s o b s a h o m m o r f o l o g i c
k c h k a t e g r i . P r e d l o k y m a j p o d o b n obsah a k o
k a t e g r i a p d u p r i p o d s t a t n c h m e n c h , spoj k
y z a s a p o d o b n o b s a h a k o kategrie m e n n c h s l o v
e s n c h t v a r o v , n i e k t o r a s t i c e p o d o b n o b s
a h a k o k a t e grie u r i t c h slovesnch t v a r o v a i n z a
s a k o i s t p r s l o v k y . V m o r f o l g i i s a t e d a p r
e b e r a j v e t k y slovn d r u h y , hoci i c h p o d s t a t a
n i e j e n a j e d n e j r o v n i o b s a hovej a n i t v a r o v
e j . R o z b o r l e x i k l n o - s m a n t i c k e j s t r n k y
n e g r a m a t i c k c h s l o v a slovnch d r u h o v p a t r v a
k d o lexikolgie, n u k y o s l o v n e j z s o b e j a z y k a . I
s t v z a h y s aj m e d z i m o r f o l o g i c k o u a f o n i c
k o u r o v i n o u j a z y k a . V p o d state ide o techniku
spjania morfm v slove, a t o n a j m o fonick j a v y n a g r a m a
t i c k o m vku, t . j . o j a v y , k t o r s p r e j a v o m p r
i p j a n i a r e l a n h o formantu k bze. G r a m a t i c k vk je
v t v a r o c h v y z n a e n v e m i s l a b o , l e b o s a p r i
o m u p l a t u j v p o d s t a t e t i e ist p o s t u p y a k o p
r i r a d e n f o n m v r m c i j e d n e j m o r f m y . Ale voba
istch v a r i a n t o v m o r f m s a p r e d s a l e n v i a e n a
s v o j e o k o l i e . N a prklad rytmick krtenie dlhch slabk v g
r a m a t i c k c h p r p o n c h p o dlhej slabike b z y je
pravidelnejie a k o v o s t a t n c h m o r f m a c h . P r e t o s
a r y t m i c k k r t e n i e d r u h e j dlhej s l a b i k y u k a
z u j e a k o v i a c - m e n e j m o r f o l o g i c k z l e i t o
s , ako pravidlo s priamym dosahom p r e morfologick s t a v b u j
a z y k a . S a s n e aj u s t l e n v n i m k y z t o h t o p r a
v i d l a s u k a z o v a t e o m g r a m a t i c k h o v i k a ; n
a p r k l a d stle p r p o n y v t y p o c h pv, stojaci a usmiav
sa.
Zvukov rovina jazyka je sce autonmna, m svoje vlastn jednotky a
spravuje sa vlastnmi zkonitosami, ale ostatn roviny jazykovej
stavby na u vplvaj. Preto na zvukovej rovine badme javy, ktor
svisia s istmi javmi lexiklnej, morfologickej, syntaktickej alebo
tylistickej roviny; ist zvukov javy toti slia istm javom z inch
rovn jazykovho systmu. V tomto zmysle je zvukov rovina jazyka
podriaden lexi klnej, morfologickej i syntaktickej rovine. Pravda,
aj_zvukov rovina ovplyvuje ostatn roviny jazykovho systmu. Naprklad
existencia osobitnej imperatvnej prpony -i- zvis od zakonenia
slovesnho kmea: ked sa slovesn kme kon tak, e toto za konenie
obstoj aj na konci slova, nieto osobitnej imperatvnej prpony. Preto
je rozdiel v imperatvnych zkladoch nes- a buchni-, ber- a pozri-
at. Podobne aj varicia prpony I. pi. -mi/-ami pri muskch podstatnch
mench vzorov chlap, dub, stroj svis so zakonenm kmea; variant -ami
sa pouva v priamej zvislosti od zakonenia kmea: hrncami, domami,
chrbtami, koncami ... Poet prkladov na ovplyvovanie morfolgie
zvukovou strnkou jazyka je pomerne vek. P r e c h o d n o u oblasou
m e d z i fonickou a morfologickou r o v i n o u j e t z v .
morfonolgia, z a h r n u j c a v y u v a n i e fenologickch j e d n
o t i e k n a ciele morfolgie. J e d n o t l i v morfonologick j a
v y t r e b a sce p r i p o m e n v r m c i morfolgie n a prslunch
miestach, a l e morfonolgia a k o celok p a t r d o z v u k o v e j
r o v i n y jazykovho s y s t m u . Termn morfonolgia vznikol
haplologickm zjednoduenm zloeniny morfofonolgia: f rane.
,,morpho-phonologie" morphonologie. Vzahy m e d z i morfologickou r
o v i n o u a tylistickou, rovinou spisovnej sloven iny s r o z m a
n i t . N a j n p a d n e j i e s a ukazuje tlov zafarbenie istch d
v o j t v a r o v , ako aj tlov zafarbenie n i e k t o r c h funkci
t v a r o v . D v o j t v a r y vznikli v i n o u v o v v i n e j a
z y k a prirodzene, t a k e j e d e n z nich je s p r a v i d l a
star a d r u h nov. Okrem t o h t o rozdielu n a vertiklnej osi daj
sa v a k vo v i n e p r p a d o v zisti aj h o d n o t y n a
horizontlnej osi. N a p r k l a d v sasnej spisovnej slovenine
existuj d u b l e t y tecejtelat, prasce] prasat, p r i o m t v a r
y telce, prasce s v spisovnej slovenine starie. Prefero vanie p l u
r l o v c h t v a r o v teat, prasat j e prznan p r e o d b o r n
tl, k m v o s t a t n c h tloch sasnej spisovnej sloveniny d o m i
n u j t v a r y t y p u
telce, prasce.Bez opory n a v e r t i k l n e j osi je h o d n o
t e n i e t v a r o v A. sg. t y p u hrba, smreka ako p r o s t r i
e d k o v h o v o r o v h o t l u . Z a knin p r o s t r i e d k y
p o k l a d m e zasa t v a r y N . sg. t y p u brem (popri b e n c
h t v a r o c h t y p u bremeno). T a k i s t o a k o knin p r o s
t r i e d k y h o d n o t m e v e t k y t v a r y innho prastia m i
n u l h o t y p u zavolav, -ia, ~ie. H o v o r o v m p r o s t r i
e d k o m s n a p r k l a d n e z v r a t n neosobn t v a r y t y p
u zabilo (ho), k t o r sa v y u v a j v celom spisovnom j a z y k u
o k r e m odbornho t l u . Vina morfologickch j e d n o t i e k m
niekoko v z n a m o v . O k r e m zklad nho v z n a m u existuj aj
vedajie v z n a m y , z k t o r c h niektor vznikaj p r e n a n m .
T a k n a p r . v l a s t n m e n v b e z p r z n a k o v o m pouit
n e m a j t v a r y
m n o n h o sla, v y j m c p l u r l i t a n t u m t y p u
Karpaty; a l e v e s e j i s t i c k c h p r e j a v o c h s aj p l
u r l o v t v a r y t y p u ( d v e ) Slovensk. udovo zafarbenm
hovorovm prostriedkom je tzv. plurl cty, t. j . p o u v a n i e z m
e n n c h a s l o v e s n c h t v a r o v 3. os. p l . o j e d n e
j o s o b e : mama
(oni) hovoria, otec (oni) hovorili . . .Aj v oblasti g r a m a t
i c k c h slov b a d a t l o v r o z d i e l y . N a p r k l a d s
p o j k a lebo j e z k l a d n a najrozrenejia p o d r a o v a c i
a p r i n n s p o j k a , l e n v r m c i o d b o r n h o t l u j e
s o u v r o v n o v h e s p o j k a pretoe. A l e s p j a c v r a z
s k l a dajci sa z g e n e r l n e h o o p y t o v a c i e h o z m
e n a o a p r s l u n h o t v a r u o s o b n h o z m e n a 3.
osoby n a p r . o ju = ktor, o mu = ktormu, o o nich = o kto rch j
e v r a z n e h o v o r o v , k m s p j a c i e v r a z y t y p u v
dsledku oho s zasa p r o s t r i e d k o m o d b o r n h o v y j a
d r o v a n i a . Slovensk morfolgia j e v p o r o v n a n s n a j
b l i m i j a z y k m i j e d n o d u c h a m mal poet dvojtvarov;
preto p o s k y t u j e mlo m a t e r i l u n a p r p a d n
tylistick rozlenie m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o
v . T o v a k n i e j e n i j a k n e d o s t a t o k , lebo
diferencicia m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o v a n
i v i n c h j a z y k o c h nie je ast.
Slovn druhySlovn d r u h y ( p a r t e s o r a t i o n i s , a s
t i rei) s k o m p l e x n l e x i k l n o - g r a m a t i c k t r
i e d y slov v y z n a u j c e sa i s t m i p o z i t v n y m i l e
x i k l n y m i , m o r f o l o g i c k m i a s y n t a k t i c k m
i v l a s t n o s a m i . S l o v n d r u h y s t e d a najirie j a
z y k o v t r i e d y m a j c e zstoj v lexike i v g r a m a t i k
e j a z y k a . K e e v a k i d e o s k u p i n y slov o slovn d r
u h y , z k l a d n m d e l i d l o m s l e x i k l n e v l a s t n
o s t i s l o v . Slovn zsoba s l o v e n i n y s a r o z l e u j e
n a d e s a s l o v n c h d r u h o v : 1. p o d s t a t n m e n ,
s u b s t a n t v a , 2. p r d a v n m e n , a d j e k t v a , 3 .
p r s l o v k y , a d v e r b i , 4. sloves, v e r b , 5. slovky, n
u m e r l i , 6. z m e n , p r o n o m i n , 7. p r e d l o k y
prepozcie, 8. s p o j k y , k o n j u n k c i e , 9. a s t i c e ,
p a r t i k u l y , 10. c i t o s l o v c i a , i n t e r jekcie.
Slovn d r u h y n e s t o j a n a j e d n e j r o v i n e , l e b o
s a n e v y l e u j z c e l k o v e j s l o v n e j zsoby poda
jedinho kritria. Zkladom slovnch druhov je ich lexiklna s t r n k a
, t. j . v e o b e c n lexiklny v z n a m slovnho d r u h u . Z t o
h t o h a d i s k a s a s l o v n z s o b a a k o s h r n p o m e n
o vacch p r o s t r i e d k o v r o z l e u j e n a p r o v n : 1.
r o v i n a z k l a d n c h k v a l i t a t v nych pomenovan ( =
podstatn men, prdavn men, prslovky, sloves), 2. r o v i n a z k l a
d n c h k v a n t i t a t v n y c h p o m e n o v a n ( = s l o v k
y ) , 3. r o v i n a d e i k t i c k c h p o m e n o v a n ( = z m
e n ) , 4. r o v i n a g r a m a t i c k c h v r a z o v ( = p r e
d loky, spojky, astice) a 5. r o v i n a n e d i f e r e n c o v a
n c h l e x i k l n o g r a m a t i c k c h p r v k o v ( =
citoslovcia).
Citoslovcia pokladme pri kadom lenen slovnej zsoby za okrajov
prvky. S vn torne lenen, najm na citov, vov a zvukomalebn jednotky,
ale smantick strnka v nich nie je diferencovan na lexiklnu a
gramatick, v dsledku oho je nediferencovan, amorfn aj ich forma.
Citoslovcia len sekundrne maj lohu vetnho lena v dvojlennej vete (s
prsudkom), lebo primrne s iba zkladom samostatnch vpoved. S l o v n
d r u h y n a c h d z a j c e sa n a tej istej rovine rozdeuj sa n
a z k l a d e s m a n t i c k c h kritri t a k t o . N a r o v i n
e z k l a d n c h k v a l i t a t v n y c h p o m e n o v a n sa s
u b s t a n t v a vyleuj a k o p o m e n o v a n i a s a m o s t a
t n e existujcich j a v o v s k u t o n o s t i ; a d j e k t v a a
k o p o m e n o v a n i a s t a t i c k c h p r z n a k o v
(vlastnost) s a m o s t a t n c h j a v o v ; v e r b a k o p o m e
n o v a n i a d y n a m i c k c h p r z n a k o v s a m o s t a t n
c h j a v o v ; a d v e r b i zas a k o pomenovania prznakov
prznakov. N a r o v i n e g r a m a t i c k c h v r a z o v sa
prepozcie vyleuj a k o v y j a d r e n i a d e t e r m i n a t v n
y c h v z a h o v medzi slovami; konjunkcie a k o v y j a d r e n i
a k o o r d i n a t v n y c h a d e t e r m i n a t v n y c h
vzahov medzi slovami, v e t n m i lenmi alebo m e d z i v e t a m i
; astice n a p o k o n a k o v y j a d r e n i a zaraovacch vzahov
medz p o d v a t e l o m a j a v m i skutonosti. V e o b e c n v z
n a m slovnho d r u h u j e v d y s p t s istmi g r a m a t i c k m
i r t a m i . N a p r k l a d v e o b e c n v z n a m slovenskch s
u b s t a n t v p o m e n o v a n s a m o s t a t n e e x i s t u j
c i c h j a v o v je s p t s k a t e g r i a m i m e n n h o r o d
u , sla a p d u . S h r n g r a m a t i c k c h kategri j e
existennou formou d a n h o slovnho d r u h u . P r i n e d o s t a
t k u veobecnho lexiklneho v z n a m u slova rozhoduje o z a r a d
e n m e d z i s u b s t a n t v a prtomnos kategri r o d u , sla a
p d u . N a p r k l a d innos neexistuje a k o s a m o s t a t n j
a v skutonosti, ale slovo beh h o c i s a n m p o m e n v a ist
innos sa zarauje medzi s u b s t a n t v a , lebo m k a t e g r i e
m e n n h o r o d u , sla a p d u . Obidva t y p y s u b s t a n t
v n y c h p o m e n o v a n , t o t i p o m e n o v a n i a so s u
b s t a n t v n y m lexiklnym v z n a m o m a bez neho, d a j sa
zli d o jednej triedy, do jednho slovnho d r u h u , a k sa veobecn
v z n a m t o h t o slovnho d r u h u formuluje t a k t o : s u b s
t a n t v a s p o m e n o v a n i a j a v o v c h p a n c h a k o s
a m o s t a t n e existujcich. J a z y k toti n i e j e p r i a m y
m o d r a z o m s k u t o n o s t i . Vecn v z n a m j e pecificky
s p r a c o v a n m , s t v r n e n m o d r a z o m s k u t o n o s
t i . I b a t a k sa d pochopi konverzia, t . j . p r e s u n l e x
m y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u do inho prostou v m e n o
u g r a m a t i c k e j c h a r a k t e r i s t i k y ; n a p r . :
dobr- (adj.) > dobr-o (subst.) > dobr-e (adv.) . . . M e d z
i j e d n o t l i v m i slovnmi d r u h m i s nielen zreten
hranice, ale aj s t y n body, t k a j c e sa lexiklnej,
morfologickej alebo s y n t a k t i c k e j s t r n k y slov. N a p
r . i s t a d j e k t v a a adverbi m a j r o v n a k l e x i k l n
y v z n a m , ale
lia s a g r a m a t i c k y : slab slabo, smel smelo, smutn
smutne, slovensk slovensky . . . Alebo adjektva a ist slovky m a j
r o v n a k g r a m a t i c k v l a s t n o s t i a rozliuj sa len
lexiklnym v z n a m o m , n a p r k l a d r a d o v slovky
a k o prv, druh
...
H r a n i c e medzi s l o v n m i d r u h m i n i e s n e p r i
e p u s t n . Aj s l o v n d r u h y m a j povahu historickch
javov. Preto jednotliv slov mu v o v v i n e j a z y k a prejs z j
e d n h o s l o v n h o d r u h u d o d r u h h o . J e d n o t l i
v t v a r y m u t a k t o zmeni svoju prslunos: l e x i k a l i z u
j sa. N a p r k l a d n e p r i a m e p d y s u b s t a n t v m u n
a z k l a d e svojej s y n t a k t i c k e j f u n k c i e v y p a
d n z p a r a d i g m y a p r e j s za i s t c h okolnost k a d v e
r b i m . T a k t o l e x i k a l i z c i a j e p o d n e s i v m p
o s t u p o m p r i t v o r e n a d v e r b i ; p r o v . : krokom,
veierkom, rno, spociatk%i, nakoniec. V tchto prpadoch pvodn
gramatick forma vypadla z p a r a d i g m y a zmera vela. T o j e p
r e d p o k l a d p r e l e x i k a l i z c i u t v a r u .
Osobitne t r e b a s p o m e n p r p a d y , a k s a z g r a m a t
i c k h o t v a r u p o d s t a t n h o m e n a alebo slovesa s t a
n e g r a m a t i c k s l o v o ; n a p r . : k vli > kvli ( = p
r e d l o k a s 3. p d o m ) zanajc > zanajc (== p r e d l o k a
so 7. p d o m ) , hdam > hdam ( = astica s v z n a m o m v a r i
, a s i " ) . Aj t u i d e o p r e h o d n o t e n i e a p r e s u
n j a z y kovej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v n h o d r u h
u d o i n h o . Opanm procesom je gra'matikalizcia lexiklnej
jednotky: slovo sa stane relanou morfmou. Tento proces sa realizuje
pri vzniku opisnch, perifrastickch tvarov. J e prirodzen, e sa
morfmou stva najm neplnovznamov slovo, napr. pomocn sloveso sponov
alebo modlne. V slovanskch jazykoch takto vzniklo z pomocnho
slovesa by opisn sloveso by v analytickch tvaroch futra, prterita,
kondicionlu a vo vetkch tvaroch opisnho pasva. Rozdiel medzi
pomocnm a opisnm slovesom je okrem vznamu aj v plnosti pradigmy:
opisn sloveso nem lexiklny vznam, priraduje sa k systmu paralelnch
morfm a prispsobuje sa mu. Gramatikalizcia je vak dlh proces, m
viacej stupov, o om sved rozdiel medzi tvarmi prterita, futra a
pasva. Prov, vyjadrenie negcie: ne/psal- nebude psa nie je psan.
Medzi flektvnymi s l o v n m i d r u h m i sa p r e s u n y t a k m
e r s p r a v i d l a p r e j a v u j n a g r a m a t i c k e j
forme. T o j e i s t p r e k k a p r e a h k p r e c h o d z j e d
n h o slov nho d r u h u d o d r u h h o . A l e m e d z i s l o v
n m i d r u h m i b e z flexie j e p r e c h o d ovea ah, lebo sa n
e o d r a n a t v a r e slov. P r e t o s a v t c h t o p r p a d o
c h a s t o ani n e h o v o r o p r e s u n e slova z j e d n h o s
l o v n h o d r u h u d o i n h o , o z m e n e slovnodruhovej h o
d n o t y slova, a l e i b a i r o z m n o e n funkci, o v i a c f
u n k n o s t i slova. N a p r . slovo okolo s a h o d n o t i e v
a j e d n a k a k o p r e d l o k a (okolo domu . . .), j e d n a k
a k o p r i l o v k a (chodiokolo . . .), j e d n a k a k o a s t i
c a (okolo psto . . .). P o d o b n e slovo prve s a h o d n o t j
e d n a k a k o p r s l o v k a (prve sa vrtil . . .), j e d n a k
a k o astica (prve pod kolesom . ..). Uveden postup vak nio je
presn, lebo sa v om preceuje tvarov strnka slova a nedoceuje fakt,
o slovn druhy s sce komplexn javy, ale e lexiklna strnka j c pri
ich kontituovan rozhodujca. Pre spornos mono shlasi s uvedenm
postojom v lexikografickej praxi, ale teroreticky bolo by v
uvedench prpadoch lepie hovori o homonymch: okolo = prslovka,
okolo- = predloka, okolo = astica . . .1 z
Osobitne t r e b a s p o m e n p r e c h o d a d j e k t v k s u
b s t a n t v a m b e z d e r i v c i e a bez z m e n y f o r m y :
je t o p r p a d s u b s t a n t i v i z c i e t y p u chor, -, -
> chor, -ho m. Aj t u i d e v l a s t n e o k o n v e r z i u ,
l e b o m o r f o l o g i c k t v a r d o s t a l n o v
n p l : m i e s t o kategrie z h o d y pri a d j e k t v a c h
nastpili k a t e g r i e m e n n h o rodu ( m a s k u l n u m ) ,
sla (singulr) a p d u . P o d o b n e j e t o aj v p r p a d e
domci, -a, -e > domca, -ej . V skutonosti ide aj t u o v m e n u
s s t a v y relanch morfm, alebo o obmedzenie s s t a v y r e l a n
c h m o r f m n a j e d e n g r a m a t i c k r o d : n a m a s k u
l n u m v p r p a d e domci, -eho; n a f e m i n n u m v pr p a d e
domca, -ej; n a n e u t r u m v p r p a d e vchovn, -ho. K o m p l
e x n o s slovnch d r u h o v , a k o aj rznos vlastnost l e x i k
l n y c h , morfo logickch a s y n t a k t i c k c h ukazuje sa aj
v h y b r i d n o s t i n i e k t o r c h t v a r o v . I d e t u n
a p r . o t z v . m e n n t v a r y slovesn n a j m o prastia a p o
d s t a t n m e n o . Prastie, a t o aj inn aj t r p n , j e g r a
m a t i c k t v a r , v k t o r o m sa spjaj l e x i k l n o g r a
m a t i c k kategrie slovesa s g r a m a t i c k m i k a t e g r i
a m i p r d a v nho m e n a . Slovesn p o d s t a t n m e n o zasa
spja v sebe l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa a g
r a m a t i c k kategrie p o d s t a t n h o m e n a . P r e t o p
r a s t i a a slovesn p o d s t a t n meno stoja n a s a m o m
okraji slovesnej p a r a d i g m y . Za h y b r i d n skupinu v r m
c i z m e n t r e b a poklada aj z m e n v o vzanej funkcii. V
slovenine sce n e m m e o s o b i t n skupinu v z a n c h z m e n
(lebo sa n e v y l e u j t v a r o v o ) , ale m m e osobitn p o s
t u p n a v y j a d r e n i e vzanej funkcie p o m o c o u spojenia
absoltneho ie generlneho o p y t o v a c i e h o z m e n a co a
prslunho t v a r u z m e n a t r e t e j osoby: o ho, o ju, o ich (
= 4 . p d ) ,
o mu, o jej, o im ( = 3 . p d ) , o s nm, o s ou, o s nimi ( = 7
. p d ) . . .Starobyl vzan zmeno majce podobu osobnho zmena 3. os.
sg. a morfmy - bolo u aj v starom literrnom ze zriedkav a pociovalo
sa ako vpoika: jeho, jemu, o omz . . . uj vrzgot spadla, uj podno v
prci a podvoja vrt, kolo neho chmry u stkat valia sa, z nich bude
rub. ( H V I E Z D O S L A V ) I n v r m c i zmen okolo j a d r a t
o h t o slovnho d r u h u , k t o r m s ukazovacie zmen, s okrajov
s k u p i n y h y b r i d n c h p r v k o v . N a p r . osobn z m e
n maj vo s v o j o m v z n a m e g r a m a t i c k p r v o k , lebo
sa nimi z m e n n p o m e n v a osoba poda ast n a rozhovore.
Takisto aj vymedzovacie (urovacie) a n e urit z m e n maj vo svojom
obsahu p r v k y z m e n n h o a k v a l i t a t v n e h o , resp.
z m e n n h o a k v a n t i t a t v n e h o p o m e n o v a n i a .
V oblasti lexiklnych, morfologickch a s y n t a k t i c k c h v l a
s t n o s t mono njs aj k r i t r i n a lenenie slovnch d r u h o v
, t e d a kritri na zoskupenie a zoradenie s l o v n c h d r u h o
v . V kadej klasifikcii slovnch d r u h o v stoja o s a m o t e
citoslovcia, lebo ich lexiklne, morfologick a s y n t a k t i c k p
r z n a k y nie s diferencovan. K a d citoslovce m sasne c h a r a
k t e r pomenovacej j e d n o t k y , g r a m a t i c k h o t v a r
u i v e t y . O p r o t i n i m stoja diferencovan slovn d r u h y
. Poda lexiklneho v z n a m u sa diferencovan slovn d r u h y
rozdeuj n a p l n o v z n a m o v ie a u t o s m a n t i c k a g r
a m a t i c k alebo p o m o c n ie syns-
i n a n t i c k . A u t o s m a n t i c k slovn d r u h y s p o
d s t a t n m e n , p r d a v n m e n , slovky, z m e n , p r s l o
v k y a sloves. S y n s m a n t i c k s l o v n d r u h y s p r e d
loky, s p o j k y a astice. P r i a u t o s m a n t i c k c h s l o
v c h a s l o v n c h d r u h o c h s a pociuje rozlenie l e x i k
l n e h o a g r a m a t i c k h o v z n a m u , k m p r i s y n s m
a n t i c k c h slovch t o h t o rozlenia n i e t , l e b o s y n s
m a n t i c k s l o v m a j v p o d s t a t e len g r a m a t i c k
v z n a m . T e n v a k v y p a i c h cel o b s a h , t a k e n a p
r k l a d slovnkovm v z n a m o m predloiek je v p o d s t a t e
ich g r a m a t i c k v z n a m . Aj p r i t o m t o z k l a d n o
m s m a n t i c k o m d e l e n s l o v n c h d r u h o v s a u k a
z u j e , e existuj prechodn j a v y . Naprklad v rmci a u t o s m
a n t i c k c h s l o v n c h d r u h o v existuj s k u p i n y
slov, k t o r m a j t a k v e o b e c n v z n a m , e u n a d o b d
a j viac-menej p o m o c n c h a r a k t e r . P o v e d z m e p o
m o c n s l o v e s m a j o b s a h , k t o r sa iastone aj v
slovenine v y j a d r u j e g r a m a t i c k m i m o r f m a m i .
N a p r k l a d m o d l n e sloves m a j p o d o b n v z n a m a k
o s l o v e s n k a t e g r i a spsobu. S t m svis aj o s o b i t n
s y n t a k t i c k p o v a h a p o m o c n c h s l o v i e s . N o
aj n a d r u h e j s t r a n e t e j t o s m a n t i c k e j h r a
n i c e v o b l a s t i s y n s m a n t i c k c h slovnch d r u h o
v s p r e c h o d n j a v y . T a k n a p r k l a d i s t s k u p i
n y a s t c m a j viac-menej p o v a h u j e d n o t i e k s l e x
i k l n y m v z n a m o m . U k a z u j e s a t o n a p r k l a d
aj t m , e ist astice m u m a h o d n o t u s a m o s t a t n e j v
p o v e d e , h o c i g r a m a tick slov s p r a v i d l a n i e s
a n i v e t n m i l e n m i , a n i s a m o s t a t n m i v e t a m
i . Poda morfologickch v l a s t n o s t d e l i a sa d i f e r e n
c o v a n s l o v n d r u h y n a o h y b n ie fiektvne a n e o h y
b n ie n e l e k t v n e . F l e k t v n e s l o v n d r u h y s
podstatn men, prdavn men, slovky, z m e n a sloves, nelektvne s
prslovky, predloky, s p o j k y a a s t i c e . Nedostatkom tohto
morfologickho kritria je najm to, e sa nekryje so iadnym inm
kritriom a e odtrhva lexiklne a syntaktick ohranien slovn druhy.
Napr. v rmci zmen a sloviek sa odthaj od seba ohybn a neohybn
jednotky. Neohybn skupiny slov sa niekedy nazvaj spolonm termnom
astice, partikuly. Citoslovcia stoja m i m o t o h t o m o r f o l
o g i c k h o t r i e d e n i a , l e b o i c h n e o h y b n o s
je inho d r u h u , a k o je n e o h y b n o s p r s l o v i e k a
g r a m a t i c k c h s l o v n c h d r u h o v (predloiek, spojok
a astc). Citoslovcia s v p r a v o m z m y s l e s l o v a g r a m
a t i c k y amorfnej Iba v sekundrnych syntaktickch funkcich
dostvaj gramatick p r z n a k y , p r a v d a , z oblasti i n c h s
l o v n c h d r u h o v ; n a p r . o d s l o v i e s : nate = 2.
os. p i . Zo s y n t a k t i c k c h v l a s t n o s t p r i c h d
z a d o v a h y p r i klasifikcii s l o v n c h d r u h o v
schopnos by v e t n m l e n o m . P o d a t o h o sa s l o v n d r
u h y r o z l e u j na autosyntagmatick a synsyntagmatick.
Autosyntagmatick slovn d r u h y s p o d s t a t n m e n , p r d a
v n m e n , s l o v k y , z m e n , p r s l o v k y a s l o v e s .
S y n s y n t a g m a t i c k slovn d r u h y s p r e d l o k y , s
p o j k y a a s t i c e . A u t o s y n t a g m a tick slov t e d a
m a j l o h u v e t n h o lena, a l e s y n s y n t a g m a t i c k
s l o v l o h u v e t n h o lena n e m a j .
Aj v t o m t o p r p a d e stoja citoslovcia m i m o , lebo n e
m v a j l o h u v e t n h o lena, n e v s t u p u j do s y n t a g
m a t i c k h o vzahu. P r a v d a , v s e k u n d r n e j funkcii
sa p o u v a j aj v lohe zvislho v e t n h o lena, n a mieste p o d
s t a t n h o m e n a , p r d a v n h o m e n a alebo slovesa. T t
o klasifikcia p o d l zkladnho s y n t a k t i c k h o k r i t r i
a sa v p o d s t a t e zhoduje s klasifikciou poda lexiklneho
kritria, t a k e a u t o s m a n t i c k slovo je spravidla a u t o
s y n t a g m a t c k o u j e d n o t k o u (napr. p o d s t a t n
meno) a syn s m a n t i c k slovo zasa s y n s y n t a g m a t i c
k o u j e d n o t k o u (napr. s p o j k a ) . alie s y n t a k t i
c k k r i t r i v a k u n a r a j h r a n i c e s l o v n c h d r u
h o v a k o s m a n t i c k c h t r i e d slov. N a j m rozliovanie
o s o b i t n c h t y p o v p o d a v e t n o lenskej p l a t n o s
t i neshlas so s m a n t i c k m lenenm a u t o s m a n t i c k c h
slovnch d r u h o v n a p o d s t a t n m e n , prslovky, slovky, z
m e n a sloves. U k a z u j e sa, e lexiklna a s y n t a k t i c k
r o v i n a nie s v y b u d o v a n p o d a r o v n a k c h
princpov, i k e d medzi i s t m i zlokami lexiklnej a s y n t a k t
i c k e j r o v i n y existuje p r i a m a korepondencia. K o n f r
o n t c i o u u v e d e n c h z k l a d n c h kritri sa u k a z u j
e , e morfologick kritri p r i vydiean j e d n o t l i v c h
slovnch d r u h o v , a k o aj p r i z o s k u p o v a n slovnch d
r u h o v s najmenej dleit, hoci s vo flektvnych j a z y k o c h n
a j npadnejie. Z h o d n p r v k y v lexiklnej a syntaktickej
oblasti j a z y k a ukazuj, e v s t a v b e j a z y k a s z k l a d
n m i r o v i n a m i lexiklna a s y n t a k t i c k rovina (popri
zvukovej rovine) a e morfologick rovina, i k e d j e v o flektvnych
j a z y k o c h v y z n a e n vemi zretene, je menej dleit, lebo m
n a d s t a v b o v r z ^ S l o v n d r u h y s v a k p r e v s t a
v b u morfologickej r o v i n y j a z y k a vemi dleit, b a
rozhodujce, lebo k a d morfologick t r u k t r a m v o svojich
zkladoch systm slovnch d r u h o v a s y s t m g r a m a t i c k c
h k a t e g r i . Spojenm v e t k c h t r o c h kritri d o s t v a
m e triedenie slov n a t r i d r u h y . N a j p r v s t o
slov-vety: s t o nediferencovan j e d n o t k y , z v y a j n e
jednomorfmov t v a r y p o u v a n ako s a m o s t a t n v p o v e
d e . T o s citoslovcia. P o t o m s t o slov-morfmy: zvyajne s t o
j e d n o m o r f m o v t v a r y bez vetnolenskej funkcie a s g r
a m a t i c k m v z n a m o m . To s s y n s m a n t i c k a s y n
s y n t a g m a t i c k slov: g r a m a t i c k slov, t. j .
predloky, s p o j k y a astice. N a p o k o n s a u t o s m a n t i
c k a a u t o s y n t a k t i c k j e d n o t k y , z v y a j n e
viacmorfmov t v a r y : slov-vetn leny. To s p o d s t a t n m e n
, p r d a v n men, slovky, sloves a z m e n . . ^
Morfologick kategrieMorfologick kategria je veobecn v z n a m o
v p r v o k a u t o s m a n t i c k c h slov v y j a d r e n u s t
l e n m i t v a r o v m i p r o s t r i e d k a m i . Najastejie
ide o v y jadrenie vzahov t v a r m i slova.
Pojem morfologick kategria je u ako pojem gramatick kategria,
lebo gramatick kategrie s dvojak: morfologick a syntaktick.
Morfologick kategrie sa odliuj od syntaktickch obsahom aj formou.
Syntaktick kategrie sa toti tkaj kontrukci, k m morfologick
kategrie sa tkaj len tvarov slov. Tvary slov slia obidvom druhom
kategri, a preto je sprvne vola t ich gramatickmi tvarmi. O b s a h
o m morfologickej k a t e g r i e j e v e o b e c n v z n a m t k a
j c i sa celho r a d u slov a l e b o celho a u t o s m a n t i c k
h o slovnho d r u h u a opierajci sa o sku t o n o s (o o d r a z m
i m o j a z y k o v e j skutonosti) v i s t c h b o d o c h . Vo
veobecnosti ' p l a t , e n i j a k morfologick k a t e g r i a n e
e x i s t u j e bez p o j m o v h o o b s a h u . Mor fologick k a
t e g r i e m a j l e n a u t o s m a n t i c k slovn d r u h y .
Obsah morfo logickej k a t e g r i e j e v y o u a b s t r a k c i
o u a k o i c h lexiklny v z n a m . Morfo l o g i c k v z n a m v
y r a s t z lexiklneho a je n a v r s t v e n n a o m . Bez
lexiklneho v z n a m u sa morfologick v z n a m t o t i a n i n e m
e u p l a t n i , kee o b s a h o m morfologickej k a t e g r i e
je v z a h a o b s a h o m lexiklnej j e d n o t k y (lexmy) j e s
h r n d r u h o v c h v l a s t n o s t vec s a m c h . Morfologick
v z n a m sa k r y j e so z o d p o v e d a j c i m p o j m o v m o
b s a h o m ie s o d r a z o m s k u t o n o s t i len d o istej
miery, p r i o m s t u p e z h o d y j e p r i j e d n o t l i v c
h m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i c h rozlin. \ P r i n i e
k t o r c h morfologickch k a t e g r i c h j e s t u p e u v e d e
n e j z h o d y vemi m a l . T o z n a m e n , e t a k morfologick
k a t e g r i e s vemi vzdialen o d p o j m o v h o o b s a h u . N
a p r k l a d p r i morfologickej kategrii m e n n h o r o d u p o
d s t a t n c h m i e n i d e o rozdiely v p o h l a v , o t r i e
d u m u s k c h osb a o t r i e d u m l a t . T i e t o l e x i k l
n o s m a n t i c k k a t e g r i e m a j ist d o s a h p r e
morfologick k a t e g r i u m e n n h o r o d u s u b s t a n t v .
P r i r o d z e n r o d (pohlavie osb a zvierat) s a s p r a v i d
l a k r y j e s m e n n m r o d o m , ale z i s t c h prin m e b y
medzi, nimi aj r o z d i e l . P o v e d z m e dospel osoby m u s k
h o p o h l a v i a sa p o m e n v a j s u b s t a n t v a m i m u
s k h o r o d u chlap, mu, otec, letec, uite . . . A dospel osoby
en s k h o p o h l a v i a s a s p r a v i d l a p o m e n v a j s
u b s t a n t v a m i enskho r o d u ena, matica, uiteka, letkyna .
. . P o d o b n e j e t o aj p r i n e d o s p e l c h osobch: syn
dcra, iak iaka, vnuk vnuka . . . Ale aj t u s m o n e rozdiely; n a
p r . s l o v o dieva s t r e d n h o r o d u je v p r o t i k l a
d e so s l o v o m chlapec m u s k h o r o d u . T r i e d a m u s
k c h osb d a l a v z n i k t z v . t v r t m u g r a m a t i c k m
u r o d u , k t o r j e v y z n a e n n a o b i d v o c h slach n a
j m totonosou t v a r o v 2. a 4. p d u ( G . A . sg. chlapa, G . A
. p l . chlapov). Ale aj t u je u rozdiel v g r a m a t i c k o m s
t v r n e n t o h t o p o d k l a d u z r e a l i t y : n z v y z v
i e r a t sa v j e d n o t n o m sle c h p u a k o n z v y o s b :
G . A . sg. orla, medvea, ale v m n o n o m sle sa p o k l a d a
j
za n e o s o b n : G. p l . orlov, medveov, ale A. p l . orly,
medvede.M e n n r o d j e v slovenine f o r m l n y m d e l i d l o
m p o d s t a t n c h mien, delidlom, k t o r j e f o r m l n e z a
k o t v e n v s y s t m e p d o v c h p r p o n : p r e t o sa n a
p r . v slove dieva n e u p l a t u j e p r i r o d z e n r o d . S
u b s t a n t v u m dieva t o t i m p a r a d i g m u c h a r a k t
e r i s t i c k p r e n z v y m l a t , k t o r s n a p o s p o l s
t r e d n h o r o d u . V irom3 Morfolgia
33
z m y s l e l o h o u r o d u pri p o d s t a t n c h m e n c h
je m a n i f e s t o v a s l o v n o d r u h o v zvzky medzi
substantvami a slovami majcimi funkciu kongruentnho atribtu. Ale
rod adjektv a vbec vetkch kongruentnch atribtov adjektvnej povahy m
in morfologick obsah. Tu niet nijakej opory v smantickch kategrich,
ktor by boli aspo iastone odrazom skutonosti. Preto je zsadn
rozdiel medzi rodom substantv a rodom adjektv: substantvum je
spravidla jednho rodu, ale adjektvum m tvary pre vetky rody: mal
chlapec, mal dom, mal ena, mal srdce . . . P r i i n c h m o r f o
l o g i c k c h k a t e g r i c h sa u k a z u j e u ovea iria k o
r e p o n d e n c i a m e d z i o b s a h o m morfologickej k a t e
g r i e a o b s a h o m p o j m u ie o d r a z o m s k u t o n o s
t i . N a p r k l a d p r i m e n n e j k a t e g r i i sla ide o v
y j a d r e n i e t e j z l o k y s k u t o n o s t i , e s a m o s
t a t n e e x i s t u j c e veci sa v y s k y t u j v rozlinej k v
a n t i t e (v r o z l i n o m r o z s a h u alebo m n o s t v e )
. T t o s t r n k a s k u t o n o s t i j e p o j m o v o ie l e x
i k l n e z a c h y t e n v s l o v k c h a g r a m a t i c k y p r
e h o d n o t e n v morfolo gickej k a t e g r i i g r a m a t i c
k h o sla. Km slovn druh sloviek treba chpa ako viac-menej priame,
pojmov spracovanie kvantitatvnej strnky skutonosti, a preto je
tento slovn druh vo vetkch jazykoch vemi podobn, zatia morfologick
kategria sla m tak v rozlinch jazykoch, ako aj v rozlinch vvinovch
etapch toho istho jazyka znan rozdiely. Z dejn slovanskch jazykov
mono uvies znik dvojnho sla, dulu. Znan zviazanos morfologickej
kategrie sla s pojmovm spracvanm skutonosti zapriuje existenciu
tejto morfologickej kategrie vo vetkch jazykoch, ktor maj osobitn
morfologick rovinu. Morfologick kategria mennho rodu v dsledku ovea
vonejieho zvzku s od razom skutonosti v podstate vykazuje viu
pestros: me by vemi bohato rozvinut ako klasifikan princp
substantv, ale na druhej strane nemus existova ani v jazykoch s
vyvinutou morfologickou rovinou; napr. bantusk jazyky poznaji a 25
tried {= rodov) substantv, ale aglutinan jazyky, ako ugrofnske,
gramatick rod substantv nepoznaj, i ked lexiklne rozliuj prirodzen
rod podobne ako lektvne jazyky, ktor menn rod maj; prov, mu ena,
koht sliepka = madar. f rfi no, kakaa tytk. O b s a h m o r f o l o
g i c k e j k a t e g r i e o k r e m v y s o k h o s t u p a a b s
t r a k t n o s t i lebo v p o d s t a t e j e s p o l o n m s m a
n t i c k m p r z n a k o m slov i s t h o s l o v n h o d r u h u
z v a v y k a z u j e lenitos a s p o n a j e d e n b i n r n y p r
o t i k l a d . A k t e n t o p r o t i k l a d j e p r i v a t v n
y , j e d e n len p r o t i k l a d u j e b e z p r z n a k o v a d
r u h len j e p r z n a k o v . N a p r k l a d v k a t e g r i i
sla s u b s t a n t v b e z p r z n a k o v m l e n o m j e sin g u
l r j e d n o t n slo, k m p r z n a k o v m lenom j e p l u r l m
n o n slo. P r e t o s i n g u l r m o b s a h ,,nie m n o h o s t
i , n e r o z l e n e n o s t i a p l u r l zas o b s a h
,,mnohosti, rozlenenosti" p r e d m e t u pomenovanho substantvom.
P o j m o v m j a d r o m t e j t o k a t e g r i e je t e d a t e
n t o rozdiel n a lexiklnej r o v i n e : ,,nie v i a c v i a c " .
Z l o k y morfologickej k a t e g r i e sla m o n o v a k c h p a
aj a k o r o v n o c e n n . V t o m t o p r p a d e ide tie o b i
n r n y p r o t i k l a d , k t o r sa v a k d n a lexi k l n e j r
o v i n e l e p i e v y s t i h n a k o rozdiel j e d e n v i a c "
. I n o k e d y j e o b s a h morfologickej k a t e g r i e b o h a
t i e r o z l e n e n , t a k e h o m o n o i b a s i s t o u d v k
o u55
z j e d n o d u u j c e j s c h e m a t i c k o s t rozloi n a n
i e k o k o b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d
s l o v e s n k a t e g r i a a s u s a r o z l e u j e n a p r o t
i k l a d z h o d y alebo n e z h o d y s l o v e s n h o d e j a s
m o m e n t o m rei a p o t o m n a p r o t i k l a d p r e d a s n
o s t i a nslednosti slovesnho deja (vzhadom n a m o m e n t rei).
T a k sa me analy zova zvzok t r o c h a s o v c h s t u p o v : p
r z e n t a , p r t e r i t a a futra. Ale t e n t o t r o j l e n
n z v z o k sa d c h p a aj a k o z v z o k d v o c h s t u p o v d
i c h o t o m i c k h o t r i e d e n i a : 1. p r e z e n t ( = s
a s n o s d e j a s m o m e n t o m rei) z v y o k ( = n e s asnos
d e j a s m o m e n t o m r e i ) ; 2. p r t e r i t u m ( = p r e
d a s n o s ) z v y o k ( = nie predasnos, ale nslednos deja p o m
o m e n t e rei). Anteprteritum je iv asov stupe v morfolgii
spisovnej sloveniny. Je to jedin tvar, ktorm sa vyjadruje pomern as
(consecutio temporum). Sekundrne je varian tom prterita na
vyjadrenie dvnej minulosti ( = pluskvamperfektum). Morfologick k a
t e g r i e , n a j m t i e , k t o r n i e s v o v o m r o z s a h
u m o t i v o van pojmovm obsahom, odrazom skutonosti, vykazuj
bohatie vntorn lenenie, k t o r sa z a v e n e d a n i p r i z n a
n e s c h e m a t i z u j c o m z j e d n o d u e n previes n a z v
z o k b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d k a t
e g r i a r o d u p r i s u b s t a n t v a c h a k o celok s a len
n a t y r i a s t i , k t o r v y s t u p u j a k o v i a c - m e n
e j rovnocenn zloky tejto kategrie. O k r e m t o h o s a o b s a h
m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e m e p r e j a v i aj a k
o n e r o z l e n e n . V t e d y n a p o z a d p r b u z n c h k a
t e g r i , k t o r v r m c i i n h o slov n h o d r u h u s d i f
e r e n c o v a n , m o n o t a k t o m o r f o l o g i c k ! k a t
e g r i u c h p a a k o n e u t r a l i z c i u . V s l o v e n i n
e j e t o g r a m a t i c k k a t e g r i a p r s l o v i e k , k t
o r o u sa vyjadruje p o d s t a t a prsloviek ako prznaku: je t o
kategria nulovej zhody. Formlne prostriedky tejto kategrie s
rozlin, zva d a n p v o d o m kon k r t n y c h slov. D e a d j e k
t v a m a j f o r m a n t -oj-e, -y, d e s u b s t a n t v a a d e
v e r b a t v a f o r m a n t z o d p o v e d a j c i f o r m a n t
u v c h o d i s k o v h o t v a r u s u b s t a n t v a alebo
v e r b a : asom, zhora, zanajc,
nechtiac.
..
r %
.
Takto mono chpat len odvoden adverbi. Ostatn tvoria druh pl
slovnho druhu, pl amorfnch jednotiek. Prechod k tomuto t y p u
prsloviek sa deje stratou lenitosti tvaru. Tak s prslovky dokorn,
Napordzi, dupkom, domov a pod. A k sa o b s a h m o r f o l o g i c
k e j k a t e g r i e r o z l e u j e n a l e n y p r i v a t v n e
h o p r o t i k l a d u , p r e s n e j i e o h r a n i e n m l e n
o m p r o t i k l a d u j e p r z n a k o v len. N i e k e d y sa d
v y m e d z i p r v e l e n t e n t o p r z n a k o v l e n p r o t
i k l a d u . N a p r k l a d v r m c i slovesnej k a t e g r i e r
o d u , k t o r e j o b s a h o m j e p o v a h a i n t e n n h o
vzahu, medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m p o d s t a t n m
m e n o m , d sa jednoznane vymedzi pasvum, t r p n rod: pri psve
je medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m
z s a h o v v z a h . P r i slovese v p a s v n o m t v a r e t o t
i pociujeme, e j e m u n a d r a d e n s u b s t a n t v u m j e p
o m e n o v a n m p a c i e n s a s l o v e s n h o d e j a :
dom sa staval, chlapec je chvlen, natieran dlka, dvhan bremeno .
.. V e t k yo s t a t n p r p a d y sa c h p u a k o a k t v u m ,
i n n r o d (resp. a k o n i e - p a s v u m " ) . P r e t o aj p r
i t v a r o c h n e o s o b n c h s l o v i e s h o c i t u j e a l
o g i c k h o v o r i o slo-
vesnej kategrii r o d u h o v o r m e o a k t v e : pr, sneilo,
bude mrzn. A n i t r p n prastie n e o s o b n c h slovies, a k o
napran, zamrznut, zaoblacen, n e m a n i v kontrukcii je napran,
bolo zamrznut, bude zaoblacen p a s v n y v z n a m ; p r e t o t t
o k o n t r u k c i u p o k l a d m e z a a k t v n u (prve t a k a
k o jej o s o b n
p e n d a n t mme zamrznut, mali sme napran, budeme ma
zaoblacen). P o d o b n et r e b a hodnoti aj k o n t r u k c i e :
bolo spomenut, bolo rozkzan, bolo udret do
nej
...
Ak sa v z n a m morfologickej k a t e g r i e len n a zloky
rovnocennej h o d n o t y , daj sa rovnako p r e s n e uri v e t k
y leny p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d pri slovesnej
kategrii spsobu indikatv, i m p e r a t v aj kondicionl sa d a j
uri pozitvne. Hoci j a d r o m morfologickej k a t e g r i e b v a
p o j m o v obsah, existuj aj morfologick k a t e g r i e , k t o r
t a k t o p o j m o v jadro n e m a j . astejie n a c h d z a m e r
o v n a k s m a n t i c k p r v k y n a rovine morfologickej i
lexiklnej, t a k e mono hovori o k o r e p o n d e n c i i i s t c
h morfologickch a l e x i k l n y c h v z n a m o v . T a k j e t o
n a p r k l a d p r i k a t e g r i c h sla, m e n n h o r o d u ,
s t u p o v a n i a , asu, spsobu, k t o r m n a l e x i k l n e j
rovine zodpovedaj slovky, pri r o d z e n rod, a d v e r b i miery,
a d v e r b i asu, modlne sloves . . . I n o k e d y obsahu
morfologickej kategrie n e z o d p o v e d n a lexiklnej rovine n i
j a k o b s a h . T a k je t o n a p r k l a d pri kategrii z h o d
y , k t o r sa prejavuje pri a d j e k t v a c h a slovesch. E x i
s t e n c i a morfologickch kategri bez vylenitenho p o j m o v h o
j a d r a (teda bez s m a n t i c k h o p e n d a n t u n a
lexiklnej rovine) dokazuje samostatnos a pecifiku morfologickej r o
v i n y . V e t k y morfologick k a t e g r i e sa t e d a nedaj
podoprie alebo v y s v e t l i j a v m i lexiklnej r o v i n y . T
a k t o morfologick kategrie z v y a j n e m a j svoj p e n d a n t
n a s y n t a k t i c k e j rovine j a z y k o v h o s y s t m u .
N a p r k l a d . zhodu so s y n t a k t i c k o u k a t e g r i o
u p o d m e t u v y j a d r u j e kategria o s o b y p r i
slovesch, kee sa osoba aj slo d o s t v a do slovesnho t v a r u a
k o v r a z z h o d y slovesa s m e n o m alebo z m e n o m v p o d
m e t e v e t y . P o d o b n e je t o p r i t v a r o c h zhodnho
p r v l a s t k u i d o p l n k u . | K p o d s t a t e
morfologickej k a t e g r i e p a t r aj u s t l e n spsob v y j a
d r e n i a formlnymi p r o s t r i e d k a m i . O morfologickej
kategrii m o n o t e d a hovori i b a v t e d y , ke sa i s t
veobecn s m a n t i c k p r v o k istej s k u p i n y slov v y j a
d r u j e ustlenm formlnym prostriedkom. J F o r m l n a s t r n k
a morfologickej k a t e g r i e u t v r a s y s t m r o v n o r o d
c h p r v k o v . N a p r k l a d formlnou s t r n k o u kategrie s
t u p o v a n i a je j e d n a k sufix -ij-eji pri a d j e k t v a
c h , resp. -iel-ejie p r i a d v e r b i c h : k o m p a r a t v
smel, -ia, -ie, resp. smelie a ostrej, 4a, -ie, r e s p . ostrejie;
a j e d n a k preix naj- p r i superlatve a d j e k t v aj adverbi:
najsmel, -ia, ie, najostrej, -ia ie; najsmelie,}
najostrejie.Systmovos f o r m l n y c h p r o s t r i e d k o v
morfologickch kategri sa v r a z n e ukazuje v t o m , e t v a r y
istej l e x m y , k t o r m i sa v o flektvnych j a z y k o c h
vyjadruje ist s b o r morfologickch v z n a m o v , t v o r i a u z
a v r e t p a r a d i g m u .
T v a r y p a r a d i g m y sa t v o r i a zo spolonho z k l a d
u r o v n o r o d m i p r o s t r i e d k a m i . N a p r k l a d t
v a r y p o d s t a t n c h m i e n sa t v o r i a z k m e a i s t
o u s s t a v o u p r p o n . P r i v o m p o t e m o r f o l o g i
c k c h k a t e g r i sa p l n p a r a d i g m a s k l a d z
niekokch i a s t k o v c h t v a r o v c h s y s t m o v , k t o r
s a o d s e b a o d l i u j . Naprklad rovnak stavbu maj tvary
indikatvu przenta, indikatvu prte rita, a k o aj i n d i k a t v u
f u t r a , ale t i e t o i a s t k o v t v a r o v s y s t m y n i
e s r o v n o rod, l e b o s a p r i ich t v o r e n p o u v a j r
o z l i n t v a r o t v o r n p o s t u p y : t v a r y p r z e n t
a sa t v o r i a sufixlne, t v a r y f u t r a s a m u t v o r i
sufixlne, p e r i f r a s t i c k y alebo preixlne a t v a r y p r
t e r i t a s p e r i f r a s t i c k . Oi gramatickch a teda aj od
morfologickch kategri treba odli hranin kategrie leiace medzi
lexiklnou a morfologickou rovinou. S to najm slovesn kategrie
intencie a vidu. Kad sloveso patr k nejakmu intennmu t y p u a
sasne aj k nejakmu vido vmu typu, i ked s prpady, e sa ist sloveso
me chpa poda kontextu ako len dvoch typov: pri intencii ide najm o
sloves typu valai a pri vide o obo j vidov sloves typu venova a
typu promova. Tieto kategrie maj dosah pre morfolgiu najm v tom
zmysle, e umouj alebo obmedzuj uplatnenie morfologickch a
syntaktickch kate gri, napr. kategrie slovesnho rodu, asu atd. Za
ist morfologick kategrie ich vak poklada nemono, lebo im chba
pozitvne a systmov vyjadrenie na forme slova.
Gramatick tvarG r a m a t i c k t v a r slova j e v y j a d r e
n i e g r a m a t i c k h o v z n a m u , t . j . g r a m a tickej
k a t e g r i e alebo g r a m a t i c k c h k a t e g r i v o n k a
j m i j a z y k o v m i p r o striedkami. Gramatick t v a r y maj
len autosmantick slov. S y n s m a n t i c k slov t e d a g r a m a
t i c k t v a r y n e m a j , l e b o i c h l e x i k l n y v z n a
m j e v p o d s t a t e g r a m a t i c k h o rzu. P o d o b n e n
e m a j g r a m a t i c k t v a r y a n i c i t o s l o v c i a , l
e b o s t v a r o v o amorfn. Prslovky vak stoja osobitne. Nie s
ako slovn druh tvarovo amorfn, a preto nie je sprvne kls ich na
jednu rovinu s gramatickmi slovami a citoslovcami. G r a m a t i c
k t v a r ( p o d o b n e a k o slovo) s a s k l a d z m o r f m .
M o r f m a j e n a j m e n i a as t v a r u (alebo slova) v y d e
l e n v z n a m o m a l e b o f u n k c i o u . T v a r i slovo me
m a rozlin m o r f e m a t i c k t r u k t r u ( s t a v b u ) . S
m o n o m o r f e m a t i c k (jednomorfmov) t v a r y a slov, t e
d a t a k t v a r y , k t o r s a n a m e n i e v z n a m o v j e d
n o t k y leni n e d a j . N a p r k l a d p v o d n s p o j k y a
p r e d l o k y , a k o a, no, ze; o, na, s s m o n o m o r f e m a
t i c k . Aj n i e k t o r g r a m a t i c k t v a r y s m o n o m
o r f e m a t i c k ; n a p r . : 2. os. sg. si, 3 . o s . s g .
je, . . . G . A . sg. ho, D. sg. mu . . . T o s v a k o k r a j o v
p r p a d y , v y s v e t l i t e n o s o b i t n m i j a z y k o v
m i okolnosami. P r e v a n v i n a slov a v p o d s t a t e k a d
g r a m a t i c k t v a r s polymorfematick (viacmorfmov): skladaj
sa z niekokch morfm vydelit e n c h n a forme j e d n o t k y s p r
i z r e t m n a v z n a m . N a p r . s l o v voda, vodn,
vodnk, vodr, vodre, vodnat, vodnatie s viacmorfmov: vod-a,
vod-n-,vod-n-k, vod-r, vod-r-e, vod-n-at-, vod-n-at-ie-. T a k i s
t o aj gramatick
t v a r y voda, vody, vode, vodu, vodou s viacmorfmov: vod-a,
vod-y, vod-e, vou, vod-ou ...Morfematick truktra slova tie podlieha
zmenm, najm v tom zmysle, e viac morfmov slov mu sa zmeni na
jednomorfmov. Naprklad slov aby, dnes, dokorn pokladme v dnenom
jazykovom vedom za jednomorfmov, hoci historick a etymolo gick
vskum ukazuje, e pvodne boli viacmorfmov: a-by, dwi-b-sb, do-korn-
0 . Osla benie a odstrnenie morfematickch vkov je dsledok
nerozlenitenosti vznamu slova. Takto vvin je prirodzen a vejazykov.
V s t a v b e g r a m a t i c k h o t v a r u rozliujeme aspo d v e
asti: l e x i k l n u a gra matick!. L e x i k l n o u asou sa g r
a m a t i c k t v a r zarauje do l e x m y a d o slovnej eade p r b
u z n c h slov, k m g r a m a t i c k o u asou sa z a r a d u j e d
o istej p a r a d i g m y . P r e t o e niet g r a m a t i c k h o
t v a r u bez t c h t o d v o c h ast, v e t k y g r a m a t i c k
t v a r y m a j u v e d e n b i n o m i c k s t a v b u . S t m t o
lenenm g r a m a tickho t v a r u sa v a k n e m u s k r y m o r f
e m a t i c k t r u k t r a t v a r u , lebo t t o t r u k t r a b
v a zloitejia. N a p r k l a d m o r f e m a t i c k t r u k t r a
t v a r u G. sg. dievaa j e zloitejia: diev--a-a. P o d o b n e
slovesn t v a r pracova m t t o m o r f e m a t i c k s t a v b u :
prac-ov-a-. asti t v a r u n a c h d z a j c e s a m e d z i
lexiklnou a g r a m a t i c k o u (relanou) morfmou v o l m e
modfikanmi m o r f m a m i . N a p r k l a d v t v a r e prosi m m
e l e x i k l n u m o r f m u pros- ( k t o r j e aj v s u b s t a
n t v e prosba), m o d i i k a n mor