At ó m Model y a t ó m u Vodíkový a t ó m – Bohr ov m odel Viacelektrónové a t ó m y
Atóm
Modely atómu
Vodíkový atóm – Bohrov model
Viacelektrónové atómy
Atóm
Thomson
Modely atómu
Rutherford (1911)
-častice nemajú byť vychyľované atómami Au pretože elektróny sú
oveľa ľahšie ako -častice a v atómoch nie je ani veľká koncentrácia
kladného náboja
homogénna kladná guľa, vo vnútri
ktorej sú záporné elektróny
Experiment:
tenká zlatá fólia bola ostreľovaná alfa
časticami
Očakávanie z Thomsonovho modelu:
modely
Atóm
Modely atómu
Ernest Rutherford (1871-1937)
Atóm
Rutherfordov experiment:
Atóm
Výsledky experimentu:
Väčšina -častíc prešla fóliou
bez odchýlenia, teda je tam
väčšinou prázdny priestor.
Niektoré boli vychýlené pod
veľmi veľkými uhlami.
Kladné -častice boli vychýlené masívnym kladným nábojom,
sústredeným vo veľmi malej oblasti priestoru atómu .
Atóm
Rutherfordov planetárny model atómu:
Atóm pozostáva z malého kladného jadra, obklopeného elektrónmi
elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach okolo jadra, pretože
ak by boli v kľude, v dôsledku elektrostatickej príťažlivosti by
spadli do jadra
V dôsledku svojho pohybu po kružnici elektrón vyžaruje elektromagnetické
žiarenie a stráca energiu v dôsledku coulombovskej sily sa špirálovite zrúti
do jadra (pre vodík v časovom intervale rádu 10-9 s).
Rozpor:
Bohrov model vodíkového atómu
Popis emisného spektra vodíka - Balmer (1885):
22
1
2
11
nR
kde n je celé číslo 3, 4, 5, …
R = 1,097.107 m-1 Rydbergova konštanta
Balmerova séria v spektre H
Johann Balmer
(1825-1898
Bohrov model vodíkového atómu
elektrónová vlna – stojaté vlnenie
naväzujúce na seba
Na obvod kruhovej orbity sa zmestí celistvý násobok vlnovej dĺžky:
nrn 2 n = 1, 2, 3, ...
- de Broglieho vlnová dĺžka:
kvantovanie navrhnuté Bohrom
Bohr (1913) – model vodíkového atómu
n
nmv
hnr 2
Bohrov model vodíkového atómu
Werner Heisenberg
a Niels Bohr
Bohrov model vodíkového atómu
Elektróny sa pohybujú okolo jadra po určitých kruhových dráhach bez
vyžarovania energie - stacionárne stavy:
,...3,2,1,2 nnhrmv nn
m – hmotnosť elektrónu,
v - jeho rýchlosť,
Bohrove postuláty:
r – polomer kruhovej dráhy
n - kvantové číslo
n
nmv
hnr 2
Bohrov model vodíkového atómu
Ak elektrón preskočí z vyššej na nižšiu kvantovú dráhu
(s nižšou energiou) – vyžiari fotón s energiou:
hfEE nm
Em - energia vyššieho energetického stavu,
En – energia nižšieho stavu
f – frekvencia vyžiareného fotónu
Bohrove postuláty:
Bohrov model vodíkového atómu
elektrostatická príťažlivá sila dostredivá sila
ed FF
2
0
22
4 nn
n
r
Ze
r
mv
m - hmotnosť elektrónu, Z – počet nábojov jadra Z = +1
dve neznáme: polomer rn a rýchlosť vn.
nhrmv nn 2
druhá rovnica Bohrov prvý postulát
n
nr
emv
0
22
4
n
nnnmv
nhrnhrmv
22
nh
mvemv n
n
0
2
2
4
2
rýchlosť:
nh
evn
0
2
2
nh
evn
1
2 0
2
polomer:
2
0
2
2
2 me
nhnh
mv
nhr
n
n
2
0
22
me
hnrn
2
2
2
0 nme
hrn
Bohrov model vodíkového atómu
2
0
22
4 nn
n
r
Ze
r
mv
nhrmv nn 2
Bohrov model vodíkového atómu
polomery 2
2
2
0 nme
hrn
nh
evn
1
2 0
2
n = 1 r1 = 0,529 x 10-10 m, v1 = 2,188 x 106 m/s.
celková energia suma kinetickej a potenciálnej energie
potenciálna energia222
0
4
0
2
2
0 444.
nh
me
r
edr
r
eerdFE
n
r
n
p
n
kinetická energia222
0
42
82
1
nh
memvE nk
rýchlosti
Bohrov model vodíkového atómu
Celková energia En elektrónu na n-tej dráhe:
222
0
4 1
8 nh
meEEE kpn
n = 1: E1 = -2.17 x 10-18 J = -13.6 eV ionizačná energia
elektrón v atóme – viazaný
stav: E < 0
základný energetický stav. n = 1
Bohrov model vodíkového atómu
elektrón v excitovanom stave môže preskočiť na nižšiu
energetickú hladinu a vyžiari pritom energiu
čiarové emisné spektrá
excitovaných plynov
Bohrov model
Lymanova
séria
Balmerova
séria
Paschenova
séria
energia
E = 0
n = 2
n = 3n = 4
n = 1
n = 5
hrana série
n =
Bohrov model vodíkového atómu
Frekvencie čiar vo vodíkovom spektre :
2232
0
4 11
8
1
mnh
meEE
hf nm
Veľký úspech Bohrovej teórie:
Vysvetľuje čiarové emisné spektrum
atómov a v prípade vodíka presne
predpovedá vlnové dĺžky vyžiareného
elektromagnetického žiarenia.
Bohrov model
c
ff
ccT
2232
0
4 11
8
1
mnch
me
222
0
4 1
8 nh
meEn
Vodíkový atóm
Výsledky kvantovomechanického popisu vodíkového atómu
trojrozmerná časovo nezávislá Schrodingerova rovnica:
EVm2
2
r
eV
0
2
4
kvantovanie energie
,1
8 222
0
4
nh
meEn
veľkosť
1 llL
smer
lmcosL uhol medzi
kvantovanie momentu hybnosti
vlastný, vnútorný moment hybnosti – spin
L
B
2
1
l,...,,ml 2101210 n,...,,l
2
1sm
n = 1, 2, 3, ...
Vodíkový atóm
názov symbol kvantuje
hlavné n energiu
vedľajšie l veľkosť orbitálneho momentu
hybnosti
magnetické ml smer orbitálneho momentu
hybnosti
spinové ms spin
Kvantové čísla:
Atómy
Viacelektrónové atómy
Pauliho vylučovací princíp
Elektróny v atóme sa musia líšiť aspoň jednou svojou vlastnosťou -
aspoň jedným kvantovým číslom.
Princíp minimálnej energie
Systém častíc je stabilný, ak je celková energia minimálna
Atómy
obmedzenie počtu elektrónov v atómovej vrstve n
Viacelektrónové atómy
Pauliho vylučovací princíp
1,...,2,1,0 nl lml ,...,2,1,02
1Sm
maximálny počet elektrónov vo vrstve n:
21
0
1
0
220.42142
2412.2 nnn
llNn
l
n
l
Ak napíšeme chemické prvky v poradí podľa ich atómového čísla (počet elektrónov), opakujú
sa prvky s podobnými chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami v pravidelných intervaloch -
závisia od periodicky sa opakujúceho počtu elektrónov vo vonkajšej vrstve.
Mendelejevov periodický zákon (1869)
anim
Atómy – Mendelejevova periodická tabuľka prvkov