MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIEMarek Hrabčák • ZO SPEKTRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA HUMENNÉ Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Mgr. Dagmar Krajníková,

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE • NOVELA ZÁKONA Č. 24/2006 Z.Z. O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – NOVÝ SMER V POSUDZOVANÍ VPLYVOV Ing. Milan Luciak

• PROGRAM „VEĽKÉ UPRATOVANIE SLOVENSKA“ BOL OFICIÁLNE ODŠTARTOVANÝ Kolektív

• MINISTERSTVO PREDLOŽILO DO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA VYKONÁVACIE VYHLÁŠKY K NOVÉMU ZÁKONU O ODPADOCH Kolektív

• EURÓPSKY PARLAMENT REVIDOVAL SMERNICE PRE BIOPALIVÁ Kolektív

• EURÓPSKY PARLAMENT SCHVÁLIL NÁVRH SMERNICE EK NA ZÁVÄZNÉ ZNÍŽENIE POČTU PLASTOVÝCH TAŠIEK Kolektív

• PVC U NÁS UŽ NEMUSELO BYŤ A „NÁŠĽAPNÉ MÍNY“ V NOVOM ZÁKONE h. prof. Ing. František Mátel, CSc.

• BLÍŽI SA KONIEC ĽAHKÝCH PLASTOVÝCH TAŠIEK Gabika Farkašová

• VRAJ SME LÍDROM V OBLASTI ZNIŽOVANIA EMISIÍ, NO POVINNOSTI V OBLASTI NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRONICKÝCH A ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ SI NEPLNÍME Kolektív

• ŠTRAJKOVÁ POHOTOVOSŤ KVÔLI KAUZE „SKLÁDKA TOXICKÉHO ODPADU VO VRAKUNI“ Kolektív

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

• MODERNÉ TRENDY NAKLADANIA S ODPADMI Ing. Marek Hrabčák

• ZO SPEKTRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA HUMENNÉ Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Mgr. Dagmar Krajníková, Ing. Milan Kuruc

• POPLATOK ZA KOMUNÁLNE ODPADY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU Ing. Martin Bosák, PhD.

• Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Kolektív

• UPLYNULÝ ROK BOL PRE SEZO-SPIŠ PRELOMOVÝ PhDr. Angela Sviteková

• PETÍCIA NA PODPORU TRIEDENIA PET FLIAŠ A REFERENDUM PROTI PROJEKTU NA SPRACOVANIE ODPADU Kolektív

• ZNIŽOVANIE ODPADOV V PODNIKATEĽSKOM SEKTORE PREVENTÍVNYM NÁSTROJOM „LCA“ doc. Ing. Katarína Teplická, PhD.

• NAKLADANIE S ODPADMI PODĽA EMAS EASY Ing. Tomáš Pavlík, Ing. Petera Pavliková

3. SPEKTRUM • ENVIROODPADÁRSKE PROJEKTY V SLOVENSKÝCH FIRMÁCH Kolektív

• VÝSLEDKY EKO A ENVIROSÚŤAŽÍ Kolektív

• EKO A ENVIROPROJEKTY V SLOVENSKÝCH MESTÁCH Kolektív

• GREENPEACE SLOVENSKO ODŠTARTOVALA KAMPAŇ „JEDLO PRE ŽIVOT“ Kolektív

• ŠVAJČIARSKA PRECÍZNOSŤ V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE MESTA ZÜRICH Ing. Blažej Litva

• PROBLÉMY S PRACHOM V OVZDUŠÍ MALO VLANI 10 MIEST NA SLOVENSKU Kolektív

Technické riešenia pre odpadové hospodárstvo

www.inecs.sk

RUNI lisy na odvodnenie

odpadov a zhutňovanie penových plastov

LANDIArezacie čerpadlá a hygienizátory

WELGER rýchle a bezpečné

rolovacie lisy

WEIMAdrviče na odpady

a výrobu alternatívnych

palív

Spolupráca, konzultácie a poradenstvo

Technické riešenia pre spracovanie odpadových materiálov

Dodávky zariadení a strojov na spracovanie odpadov

REDOX s. r. o. , A. S. Jegorova 2, 984 01 Lučenec, Tel.: 047 4512723, 4512724Tel./fax: 047 4334006, Mobil: 0907 346784, E-mail: [email protected]

www.redox.sk

� ČELNÝ VYKLÁPAČ S OBJEMOM NADSTAVBY 33 m³ ALEBO 38 m³� ZHUTŇOVANIE POMOCOU LISOVACIEHO ŠTÍTU

� K DISPOZÍCII 3- a 4- NÁPRAVOVÝ PODVOZOK

� VYSOKÁ FLEXIBILITA POUŽITIA PRE ZBER ODPADU A DRUHOTNÝCH SUROVÍN Z PRIEMYSLU A HOSPODÁRSTVA

FAUN FRONTPRESS je ekonomicky výhodným zbernýmvozidlom pre zber priemyselného odpadu. Vodič môže riadiť zkabíny proces nakladania a vyprázdnenia pomocou joystickubez toho, aby sa pohyboval v nebezpečnom priestore vozidla.Týmto ponúka vozidlo FRONTPRESS nielen bezpečný a predpočasím chránený pracovný priestor, ale dodatočne zabraňujeaj kontaktu s odpadovými látkami. Aj FRONTPRESS je vybavenýovládaním FAUN Control s ergonomickým konceptomovládania a identickým hardvérom pre všetky FAUN nadstavby.

Vďaka nepretržitému vývoju a inováciám ponúka FRONTPRESSčo najväčší objem, bezpečnosť a spoľahlivosť. Do vidlícintegrovaný prísavkový uchopovací systém pre 1100 lkontajnery pracuje bezpečne a spoľahlivo. PomocouFRONTPRESSu môže byť každý deň zlikvidovaného až 33.000kg odpadu (závisí to od povrchu terénu), čo zodpovedá objemukontajnera až do 114 m³.

FRONTPRESS

ODPADY

è. 6/2015 Roèník XV.

Vážení itatelia!V šiestom ísle asopisu Odpady (Minimalizácia,

zhodnocovanie a zneškod ovanie) sa v prvej asti venu-jeme analýze moderných trendov nakladania s odpadmi. V alších príspevkoch informujeme o výsledkoch a problémoch komunálneho odpadového hospodárstva na Slovensku a na záver ponúkame ú inné metódy, ako optimalizova odpadové hospodárstvo v podnikate skej sfére.

V druhej asti analyzujeme novelu zákona o posu-dzovaní vplyvov na životné prostredie, informujeme o vykonávacích vyhláškach k novému zákonu o odpadoch, zamýš ame sa nad programom „Ve ké upratovanie Slo-venska“, ktorý o ciálne odštartoval minister ŽP, rozobe-ráme dôsledky smernice EÚ o znížení po tu plastových tašiek, ktorú schválil Európsky parlament (zárove s revidovaním smernice o biopalivách) a informujeme o vývoji v kauze „Skládka toxického odpadu vo Vrakuni“.

V tretej asti približujeme vybrané environmentálne a odpadárske projekty realizované v slovenských rmách, resp. eko a enviroprojekty uskuto ované v slovenských mestách. Zárove informujeme o výsledkoch aktuál-nych envirosú aží vo verejnej aj podnikate skej sfére a upozor ujeme na precíznu organizáciu odpadového hospodárstva vo švaj iarskom Züruchu – príklad hodný nasledovania.sa opä .

Každému novému predplatite ovi, ktorý si asopis Od-pady objedná u vydavate a (teda nie cez sprostredkovate a) v 3. štvr roku 2015 (nesmie ís o zrušenie a znovuob-jednanie asopisu), zaru ujeme na rok 2015 (prípadne za rok 2014, ak si asopis objedná spätne) 25% z avu z predplatného.S odoberaním asopisu sú spojené aj alšie výhody: • z avy z ceny reklamy a inzercie • 50% z ava na odborné publikácie a beletriu vydavate stva (na základe aršíka bodových známok v hodnote 100 €) • lenstvo v klube predplatite ov odborných asopisov s alšími výhodami.

Vydavate stvo

V prípade záujmu o predplatenie èasopisu vyplòte v objednávke èíslo, od ktorého budete èasopis odobera , ako aj rok (môžete aj spätne) a objednávku pošlite (alebo odfaxujte) na našu adresu. Na základe objednávky Vám vystavíme faktúru (daòový doklad). Ak už èasopis odoberáte, nevypåòajte túto objednávku. Vaša objednávka sa automaticky predlžuje aj na ïalší rok.

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKAZáväzne si objednávam vo firme Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava, IÈO: 11791519, živ.r. 105-7706 èasopis „Odpady (Minima-lizácia, zhodnocovanie a zneškodòovanie)“ poèínajúc è. 201 (môžete aj spätne) v poète ks (vypísa napr. èíslo 2, ak chcete èasopis odobera v dvoch exemplároch). Vyhlasujeme, že v tomto prípade ide o nový odber èasopisu a uplatòujeme si 25 % z¾avu.

Dodacie podmienky: V roku 2015 vyjde 12 èísel (48 strán/èíslo) a predplatné je 49,98 + 20 % DPH. Novému predplatite¾ovi, ktorý si v 3. štvr roku 2015 èasopis objedná priamo u vydavate¾a, teda nie cez sprostredkovate¾a, poskytneme 25 % z¾avu z predplatného na rok 2015 (resp. aj za rok 2014, ak si èasopis objedná spätne), takže zaplatí len 37,49 + 20 % DPH. Musí ís o nový odber èasopisu, teda nie o jeho zrušenie a znovuobjednanie. Ak predplatite¾ nezruší objednávku èasopisu najneskôr po dodaní 1. èísla ïalšieho roèníka (jeho vrátením do 14 dní), považuje sa objednávka za platnú aj na ïalší rok. Ak èasopis nebude objednaný od 1. èísla (ale napr. od tretieho), predplatné sa pomerne zníži.

Predplatite¾:

IÈO:

IÈ DPH:

Tel./fax: Dátum: Podpis a peèiatka

Registrujúci orgán: Ministerstvo kultúry SR Evidenèné èíslo: 1044/08ISSN: 1335-7808Vydavate¾: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6,

851 01 BratislavaIÈO: 11791519Tlaè a distribúcia: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS Peènianska 6, 851 01 Bratislava Živnostenský register: 105-7706Redakèná rada: Ing. M. Lukáè, predseda, Ing. J. Liška, Ing. V. Radúch, Ing. P. Galloviè, Ing. E. Galoviè, CSc.,

Ing. M. Lacuška, CSc., RNDr. O. Hornák, RNDr. E. Gregušová, Ing. A. Krištínová, prof. RNDr. J. Høebíèek, CSc., Ing. V. Medlen, Ing. I. Bágel, doc. Ing. ¼. Šooš, PhD., prof. Ing. E. Chmielewská, CSc., doc. Ing. G. Èík, Ing. B. Jelenèík, ArtD., JUDr. Božena Gašparíková, CSc., doc. Ing. Katarína Dercová, PhD., Dipl. Mgmt, prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc.

Šéfredaktor: Ing. Miroslav MraèkoRedakcia: Peènianska 6, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357

e-mail: [email protected], www.epos.skInzertné zastúpenie: Vydavate¾stvo EPOS, s.r.o., Vajanského 14,

034 01 Ružomberok tel./fax: 02/6241 2357Objednávky Ing. Miroslav Mraèko, EPOS,na predplatné Peènianska 6, 851 01 Bratislava prijíma: tel./fax: 02/ 6345 4262, 6241 2357 044/4326 112, 4320 570 e-mail: [email protected], [email protected],

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaèe, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected]

Predajòa: Peènianska 6, Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail [email protected] Vajanského 14, 034 01, Ružomberok; tel./fax: 044/4326 112, 4321 016, 4320 570 Odporúèaná cena: 4,85 (s DPH 20 %)Rozširuje: Vydavate¾, kníhkupectvá, Slovenská pošta, a. s. Dátum vydania: 22. 5. 2015 (zadané do tlaèe) Publikovanie èlánkov z èasopisu ODPADY v iných èasopisoch je v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona è. 618/2003 Z. z. bez súhlasu autora zakázané! Za obsahovú stránku príspevkov ruèia autori. Vydané v Slovenskej republike.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

EKOLOGIE & BEZPEČNOST

A5, mäkká väzba, 368 strán, cena: 7,95 € s DPH



Každoročne vydávame veľmi úspešné príručky pre podnikateľov, poradcov, ekonómov a účtovníkov, ktoré obsahujú všetky všeobecnezáväzné predpisy (zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia MF SR) v aktuálnom znení, ako aj meto-dické predpisy Ministerstva financií SR. Keďže jednoduché účtovníctvo podnikateľov je výrazne daňovo orientované, je súčasťou publikácie „Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2015“ aj zákon o dani z príjmov, ktorý bol koncom roka 2014 zásadne novelizovaný, preto v príručke zverejnňujeme aj aktualizovanú dôvodovú správu k novele.

OBJEDNÁVKY: (tel./fax): 02/63454262, 044/4320570, 044/4326112 email: [email protected]

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

• MODERNÉ TRENDY NAKLADANIA S ODPADMI .....................................................................................................5 Ing. Marek Hrabèák • ZO SPEKTRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA HUMENNÉ .............................................................. 10 Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Mgr. Dagmar Krajníková, Ing. Milan Kuruc • POPLATOK ZA KOMUNÁLNE ODPADY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU ....................................................... 12 Ing. Martin Bosák, PhD. • Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA .........................................................................................17 Kolektív • UPLYNULÝ ROK BOL PRE SEZO-SPIŠ PRELOMOVÝ .......................................................................................... 19 PhDr. Angela Sviteková • PETÍCIA NA PODPORU TRIEDENIA PET FLIAŠ A REFERENDUM PROTI PROJEKTU

NA SPRACOVANIE ODPADU .............................................................................................................................. ....... 20 Kolektív • ZNIŽOVANIE ODPADOV V PODNIKATE¼SKOM SEKTORE PREVENTÍVNYM

NÁSTROJOM „LCA“ .............................................................................................................................. ....................... 21 doc. Ing. Katarína Teplická, PhD. • NAKLADANIE S ODPADMI POD¼A EMAS EASY .................................................................................................. 23 Ing. Tomáš Pavlík, Ing. Petera Pavliková

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

• NOVELA ZÁKONA È. 24/2006 Z.Z. O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – NOVÝ SMER V POSUDZOVANÍ VPLYVOV ................................................................................. 27

Ing. Milan Luciak • PROGRAM „VE¼KÉ UPRATOVANIE SLOVENSKA“ BOL OFICIÁLNE ODŠTARTOVANÝ .............................. 29

Kolektív • MINISTERSTVO PREDLOŽILO DO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA VYKONÁVACIE

VYHLÁŠKY K NOVÉMU ZÁKONU O ODPADOCH ................................................................................................. 31 Kolektív

• EURÓPSKY PARLAMENT REVIDOVAL SMERNICE PRE BIOPALIVÁ .............................................................. 33 Kolektív

• EURÓPSKY PARLAMENT SCHVÁLIL NÁVRH SMERNICE EK NA ZÁVÄZNÉ ZNÍŽENIEPOÈTU PLASTOVÝCH TAŠIEK .............................................................................................................................. .... 34 Kolektív

• PVC U NÁS UŽ NEMUSELO BY A „NÁŠ¼APNÉ MÍNY“ V NOVOM ZÁKONE ................................................. 35 h. prof. Ing. František Mátel, CSc.

• BLÍŽI SA KONIEC ¼AHKÝCH PLASTOVÝCH TAŠIEK ........................................................................................... 38 Gabika Farkašová • VRAJ SME LÍDROM V OBLASTI ZNIŽOVANIA EMISIÍ, NO POVINNOSTI V OBLASTI

NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRONICKÝCH A ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ SI NEPLNÍME .............................................................................................................................. ................................... 39

Kolektív • ŠTRAJKOVÁ POHOTOVOS KVÔLI KAUZE „SKLÁDKA TOXICKÉHO ODPADU

VO VRAKUNI“ .............................................................................................................................. .................................. 40 Kolektív

3. SPEKTRUM

• ENVIROODPADÁRSKE PROJEKTY V SLOVENSKÝCH FIRMÁCH .....................................................................41 Kolektív • VÝSLEDKY EKO A ENVIROSÚ AŽÍ .......................................................................................................................... 43 Kolektív • EKO A ENVIROPROJEKTY V SLOVENSKÝCH MESTÁCH .................................................................................. 45 Kolektív • GREENPEACE SLOVENSKO ODŠTARTOVALA KAMPAÒ „JEDLO PRE ŽIVOT“ ............................................ 46 Kolektív • ŠVAJÈIARSKA PRECÍZNOS V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE MESTA ZÜRICH .................................... 47 Ing. Blažej Litva • PROBLÉMY S PRACHOM V OVZDUŠÍ MALO VLANI 10 MIEST NA SLOVENSKU......................................... 48 Kolektív

OBSAH

5

Moderné trendy nakladania s odpadmi

MODERNÉ TRENDY NAKLADANIA S ODPADMI

Ing. Marek Hrabèák*

1. ENVIRONMENTÁLNE REBRÍÈKY EUROSTATU

Celková produkcia komunálnych odpadov (MSW), ako aj prepoèet množstva na jedného obyvate¾a za rok patrí pod¾a OECD medzi základné ukazovatele environmentálnych vply-vov ¾udstva na životné prostredie. Okrem toho je produkcia MSW aj dôležitým ekonomickým indikátorom, nako¾ko jednot-livé mestá a obce musia pod¾a tohto ukazovate¾a pripravova svoje roèné rozpoèty na nakladanie s MSW.

Ïalším „producentom“ podobných údajov je aj Eurostat, kto-rý v pravidelných intervaloch zverejòuje svoje údaje o produk-cií a nakladaní s MSW v rámci jednotlivých krajín EU28. Èasto ide o akúsi súhrnnú porovnávaciu štatistiku environmentálnej „vyspelosti“ jednotlivých krajín Únie.

Porovnávacie percentá o tom, ktorá krajina ko¾ko recyklova-la, spa¾ovala èi skládkovala, sú vïaèným podkladom pre ko-mentáre politikov èi médií, ale aj rôznych aktivistov. Údaje o produkcií MSW by teda mali predstavova èo najspo¾ahlivejšie dáta.

Je to ale skutoène tak???

Známy èeský matematik a analytik Doc. Jiøí Fiala raz napísal, že každé testovania a porovnávanie musí by štandardizova-né a validované.

– Štandardizácia má zaruèi , aby testovanie a meranie prebiehalo vždy v rovnakých podmienkach a aby sa jeho výsledky dali vzájomne porovnáva (napr. mera rovnaké velièiny).

– Validácia potom zaruèí, že meriame hodnotu, ktorá je merate¾ná a je napríklad matematicky vyhodnocovate¾-ná (nie napr. „kvalitu života“). Musíme teda ma nieèo nezávisle, s èím môžeme výsledky testovania porovná-va a korelova .

1.1. EUROSTAT A KOMUNÁLNE ODPADY

Jednou zo základných úloh európskeho štatistického úradu EUROSTAT je zber, vyhodnocovanie a porovnávanie údajov z jednotlivých èlenských krajín. EU. Medzi takého údaje patrí aj komunálny odpad – MSW. Komunálny odpad je definovaný pod¾a Eurostatu (2012) takto:

„Komunálny odpad je produkovaný predovšetkým z do-mácností a tiež jemu podobný odpad od pôvodcov, ako sú obchody, úrady a verejné inštitúcie. Celkové množstvo komunálneho odpadu tak tvorí odpad, ktorý je obcou alebo v jej mene zbieraný a likvidovaný prostredníctvom systému nakladania s odpadmi.“ (EEA, 2013)

V nedávno zverejnenej oficiálnej publikácii EK, ktorú vypraco-vala Európska environmentálna agentúra (EEA) – Managing

municipal solid waste – a review (2013) sa môžeme hneï v úvode doèíta , že „analýza nakladania s komunálnym odpa-dom (v krajinách EÚ28) je oslabená kvôli neistote oh¾adom porovnate¾nosti vnútroštátnych údajov. Krajiny EÚ28 totiž používajú rôzne definície pojmu ‚tuhý komunálny odpad‘, a preto existujú urèité neistoty vo vz ahu k prekrývaniu sa s odpadmi z obalov. Odhaduje sa, že najmenej v ôsmich krajinách nezahàòajú recykláciu odpadu z obalov do vyka-zovania recyklácia komunálneho odpadu, alebo obsahujú len minimálny podiel z tohto množstva. Spôsob, akým jed-notlivé krajiny EÚ28 ohlasujú množstvo komunálneho od-padu, ktorý sa vytriedil alebo inak spracoval, sa tiež znaène líši. Pre u¾ahèenie budúcich analýz sú preto potrebné kroky k harmonizácii vnútroštátnych metodík štatistického výkaz-níctva, a to najmä na frakcie odpadov, ktoré majú by zahr-nuté pri podávaní správ o komunálnom odpade.“

Na tieto problémy s využitím produkcie a recyklácie komunál-neho odpadu ako základu pre meranie predchádzania vzniku odpadov upozoròuje EEA (2013) v tomto struènom zhrnutí:

• Jednotlivé krajiny EÚ27 definujú komunálny odpad roz-dielne. Napríklad niektoré krajiny zahàòajú aj objemný a záhradný odpad do komunálneho odpadu, èím v pre-poète na obyvate¾a produkujú ove¾a viac MSW ako kra-jiny, ktoré tieto odpady do MSW nezapoèítavajú.

• Niektoré krajiny zahàòajú do MSW len odpad z domác-ností, zatia¾ èo ostatné krajiny spoèítavajú aj podobné druhy odpadov pochádzajúce z iných zdrojov, ako sú komerèné èinnosti a inštitúcie.

• Niektoré krajiny evidujú len oddelene zhromažïované obalové odpady z domácností, zatia¾ èo iné krajiny spo-èítavajú všetky zhromažïované obalové odpady spo-loène.

• Niektoré krajiny poèas evidencie produkcie MSW menili definíciu tohto odpadu, prièom pridávali alebo vyluèovali niektoré frakcie. Niekedy sa ani nerozlišuje, èi ide len o odpad zbieraný alebo o celkový produkova-ný odpad.

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, je poh¾ad na komunál-ne odpady vo svete, ako aj v jednotlivých krajinách EÚ28 roz-dielny a pomerne chaotický. S cie¾om rieši tieto problémy sa už koncom marca 2012 uskutoènilo stretnutie zástupcov Eu-rostatu - pracovnej skupiny „Štatistika životného prostredia“ a zástupcov Európskeho združenia vo¾ného obchodu (EFTA). Výsledkom práce tejto skupiny je dokument „Working defi-nition on municipal waste and guidance on data col-lection“. ktorý bol zverejnený v novembri 2012. Cie¾om toh-to dokumentu je poskytnú návod na definíciu komunálneho odpadu pre úèely zberu dát o týchto odpadoch a nakladaní s nimi.

* Geosofting, s.r.o., Solivarská 28, 080 05 Prešov e-mail: [email protected]

6

ODPADY È. 6/2015

Súèasný stav v EÚ28 umožòuje rôzne prístupy k vykazova-niu produkcie komunálnych odpadov, a to jednak z poh¾adu pôvodu - zdrojov, ako aj z poh¾adu zloženia - materiálov. Tie-to rozdielne prístupy k definícií komunálnych odpadov, ktoré poskytujú potom èiastoène odlišné údaje, vychádzajú z týchto štyroch základných poh¾adov:

• definícia MSW v spoloènom dotazníku OECD a Eurosta-tu,

• skupina 20 Európskeho katalógu odpadov = LoW (2000/532/EC),

• Rozhodnutie Komisie ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpoètu na overenie plnenia cie¾ov stanove-ných v smernici 2008/98/ES (2011/753/EC),

• Smernica Rady o skládkach odpadov (1999/31 /EC).

1.2. PRODUKCIA MSW V EU28 ZA ROK 2012

Vo svetle týchto poznatkov sa budeme triezvejšie pozera aj na údaje z nedávno zverejnenej štatistiky EUROSTATU – newsre-lease 48/2014 o produkcií a nakladaní s komunálnym odpa-dom v krajinách EÚ28.

Ako sme už uviedli v úvode tohto príspevku, nevyhnutným predpokladom každého vzájomného testovania a porovnáva-nia by mala by štandardizácia a validácia. Potom je trochu nepochopite¾né, že aj Eurostat vzájomne vyhodnocuje dáta, ktoré neboli štandardizované. Staèí totiž preèíta poznámku, ktorá je písaná drobným písmom na konci tejto oficiálnej sprá-vy:

„Dáta z Nemecka, írska, Španielska, Francúzska, Talianska, Cypru, Litvy, Luxemburska, Rakúska, Po¾ska. Rumunska, Ve¾kej Británie, Turecka a Bosny a Hercegoviny sú len od-hadované.“ (!!!)

Ove¾a závažnejšia je ale základná metodická chyba - rozdielne ponímanie termínu komunálne odpady a tým aj vyhodnocova-nie podielu recyklácie týchto odpadov. Nelichotivé percentá EUROSTATU pre Slovensko za rok 2012 o 6 % podiele re-cyklácie totiž ostro kontrastujú s iným údajom Európskej en-vironmentálne agentúry z roku 2013. Tá totiž vo svojej správe (2013) priamo pre Slovensko uvádza nasledujúce údaje:

„Napríklad Slovensko uvádzalo v roku 2009, že miera recyklácie komunálneho odpadu bola 8% (s výnimkou obalového odpadu). Ak predpokladáme, že polovica z recyklovaného obalového odpadu na Slovenskom po-chádza z domácností, potom sa zvýši celková miera re-cyklácie komunálnych odpadov na 14 %.“

Ako sa ïalej konštatuje v tejto správe EEA, okrem neistoty vy-plývajúcej z rozdielnej definície komunálneho odpadu naprieè štátmi EU28 sa aj rozdielne zapoèítavanie obalového odpadu medzi komunálne odpady podie¾a vysokou mierou na výraz-ných rozdieloch v hláseniach jednotlivých èlenských štátov Únie o úrovni recyklácie MSW. Dokonca aj v rámci jednotli-vých krajín sa objavujú protichodné dátové súbory o produkcií a nakladaní s MSW medzi oficiálnymi štatistickými úradmi a odbornými odpadovými organizáciami (MŽP).

Source: Eurostat, 2012a, 2012c, 2012d; ETC/SCP, 2013d, 2013f.

Preteky, keï sa èasti športovcov meria èas stopkami a inej skupine len presýpacími hodinami majú iste ïaleko od regulárnosti. Je vcelku paradoxné, že rámcová Smernica o odpadoch, ktorá platí už od roku 2008 a od decembra 2010 je záväzná pre všetky èlenské štáty EÚ27, sa detailne venuje hierarchií nakladania s odpadmi a kvótam recyklaè-ných cie¾ov, ale vonkoncom sa nezaoberá takými funda-mentálnymi otázkami, ako je presná a jednoznaèná defi-nícia MSW. Okrem toho vznikajú aj mnohé nejasnosti, ako vykazova vyseparované obaly - patria vlastne do štatistík komunálneho odpadu, aj keï sú pod¾a Katalógu odpadov zaradené do skupiny 15?

Všetky ïalšie štatistiky, porovnávania a rebríèky sú potom len popisným súborom nepresných èísel. Ako môžeme tvrdi , že plníme èi neplníme stanovené limity, pokia¾ nevieme jed-noznaène definova , èo všetko sa do týchto limitov zapoèíta-va???

2. SPA¼OVNE V NEMECKU OHROZUJÚ RECYKLÁCIU!

Pod¾a správy, ktorú priniesol v marci 2014 èasopis RE-CYCLING magazin, Nemecký zväz pre druhotné suroviny a recykláciu (BVSE) požaduje odstránenie prebytku vo¾ných ka-pacít na spa¾ovanie odpadov.

Ako uviedol Bernhard Reiling, prezident tohto zväzu, ak chce-me zvýši recykláciu odpadov, je potom nevyhnutné zastavi lacné nakladanie s odpadmi (???) v spa¾ovniach. Pod¾a názoru tohto manažéra sú potrebné nové impulzy, inak sa už žiadny výrazný pokrok a cie¾ 100 % recyklácie v Nemecku v doh¾adnej dobe nedosiahne.

Súèasné dumpingové ceny v spa¾ovniach na úrovni 30 až 40 EUR/t sú príliš nízke na to, aby triedenie a recyklácia boli eko-nomicky uskutoènite¾né. Pod¾a jeho prepoètov je minimálna ekonomická cena 100 EUR/t. Ak sa nebude tento problém s nadmernou kapacitou spa¾ovni rieši , ani prísnejšie legisla-tívne predpisy tu nepomôžu. Pod¾a návrhu BVSE je potrebné

7


minimálne o 25 % zníži súèasný prebytok vo¾nej spa¾ovacej kapacity.

Z týchto slov sa potom skutoène natíska základná otázka: „o èo nám ide v odpadovom hospodárstve?“

– O environment, t.j. životné prostredie a jeho ochranu?

– O ekonomiku, t.j. efektívne vynakladanie finanèných prostriedkov?

– O ideológiu zeleného myslenia = plnenie 100 % kôt a limitov???

Z uvedeného èlánku si môžeme zobra ponauèenie, že mýtus o „dobrých“ recyklátoroch a zlej skládkarskej èi spa¾ovacej lobby, ktorá bráni neustálemu rastu recyklaèných percent, je silne zakorenený aj u našich západnejších susedov. Neustály krik po zdanení „lacného skládkovania“ alebo zatváraní „pre-bytoèných“ spa¾ovni je jediná odpoveï na neefektívnu eko-nomiku recyklaèného priemyslu, ktorý èasto s vysokými ná-kladmi vyrába len nechcené produkty. Pritom existujú mnohé odborné štúdie, ktoré poukazujú na skutoènos , že od urèitej limitnej úrovne recyklácie rastu jednotkové náklady na tonu odpadu až exponenciálne (Bohm, R; 2010).

Ako ïalej uvádza tento odborník: „Celkové množstvo odpa-du, ktoré je možné v danej oblasti recyklova je závislé na lokálnom obyvate¾stve a úrovni jeho príjmov, teda na von-kajších faktoroch.“

Podobne aj G. Abrate (2011) na štúdií z 500 talianskych sa-mospráv uvádza, že najmä v redšie osídlených a chudobnej-ších regiónoch je spojenie recyklácie a likvidácie odpadov do jedného celku efektívnejším riešením využitia obmedzených finanèných prostriedkov na odpadové hospodárstvo.

Dokonca T. Usuri (2011) priniesol príklady z Japonska, kde obce s vlastnou skládkou vykazujú vyššiu mieru zberu a sepa-rácie odpadov ako tie, ktoré skládku nemajú, keïže poci ujú potrebu uchovania kapacity skládky pre nerecyklovate¾né od-pady do budúcna.

Teda žiadny konkurenèný boj medzi jednotlivými spôsobmi nakladania s odpadmi, ktorý je výsledkom tzv. hierarchie OH, ale synergeticky mix technológii a prevádzok je jediným efek-tívnym riešením do budúcna.

Volanie po zdražení spa¾ovania, ktorému nevie konkurova re-cyklácia, je tak v príkrom rozpore s ekonomickými poznatkami prezentovanými J. Slavíkom (2011) v strategickom dokumente pre oblas využívania druhotných surovín:

„Umìlé zásahy do tržního mechanismu mohou mít v pøí-padì druhotných surovin za následek periodicky se opaku-jící krizové situace na trhu (viz situace v Evropì z prelomu let 2008/2009). Neefektivnosti na trhu druhotných surovin snižují schopnost trhu dosahovat rovnovážného stavu mezi nabídkou a poptávkou. Kromì cenových fluktuací, lokál-ních resp. regionálních krizí, jejichž prùvodním znakem mùže být postupné zavírání kapacit na zpracování a výro-bu druhotných surovin a poklesu obchodovaného objemu druhotných surovin mají tyto neefektivnosti za následek, že druhotné suroviny nejsou obchodovány v množství, které je považováno spoleèností za žádoucí (viz: recyklaèní kvóty).“

Úplne fundamentálnu otázku položil R. Zoboli na konferencii EAERE 2011 v Ríme o ekonomike nakladania s odpadmi:

„Prispieva recyklácia k dosiahnutiu prevencie?“

Prevencia vzniku odpadov je totiž hlavnou prioritou v odpa-dovej politike EÚ. Aktuálny rozvoj RRR je ve¾mi dynamický, avšak prispieva k prevencii vzniku odpadov? Rastúci dopyt po recyklácií a zhodnocovaní (roèný obrat recyklaèného priemys-lu v EÚ je okolo 52 miliard EUR) môže prinies výsledok, že negatívna cena odpadov sa zmení na pozitívnu cenu surovín pre tento priemysel. To však ale nevedie k zníženiu produkcie odpadov.

Ako uvádza ïalej, aj keï je prevencia vzniku odpadov je na vrchole odpadovej hierarchie EÚ, súèasne stratégie a priority na úrovni EK èi národných vlád sa príliš zameriavajú na recyk-láciu. Hrozí nám, že zah¾adený do týchto recyklaèných limitov a percent si nevšímame dôležitejšiu prioritu predchádzania vzniku odpadov (Zoboli, R: 2011).

Figure 8: Cost curves for waste management options Source: Based on Tsilemou and Panagiotakopoulos (2006) and COWI (2002) (Annualised costs with 20 years plant life and 8 percent discount rate).

3. MATERIÁL ALEBO ENERGIA Z ODPADOV?

Jednou z najèastejšie opakovaných fráz v rôznych programo-vých materiáloch, koncepèných a prognostických správach odpadového hospodárstva je tzv. „hierarchia nakladania s odpadmi“. Známa „pyramída“ èi stupnica environmentálnej vhodnosti, ako je zakotvená v európskej smernici o odpa-doch, je èasto dogmaticky pretlaèovaná úradníkmi EK bez ekonomických súvislostí.

Preferovanie materiálového zhodnocovania pred energetic-kým využitím odpadov je synonymom dogmatického výkladu „Písma“ (rozumej smernice 2008/98 EC) rôznymi environ-mentálnymi aktivistami aj u nás.

Reálny život ale nebeží pod¾a toho, èo odhlasujú poslanci EP alebo pretlaèí EK do svojich smerníc a recyklaèných kvót. ¼udstvo totiž celé stároèia èi dokonca tisícroèia (ak budeme poèíta len od Otziho) žilo uprostred obrovských zásob fo-sílnych palív. Ak totiž zoberieme definíciu fosílnych palív, tie vznikali historicky v geologických dobách dávno pred vývojom ¾udstva.

8

ODPADY È. 6/2015

Èím to je, že niektoré národy a spoloèenstvá napriek prebytku materiálov a primárnych surovín okolo seba nedokázali eko-nomicky rás a prosperova ? A naopak inde po svete sa nie-ktoré národy prudko rozvíjali a rástol nielen technologický a ekonomický pokrok, ale ruka v ruke aj vzdelanos , sociálna a zdravotná vyspelos spoloèenstva?

Zdá sa, že nosným hýbate¾om tohto pokroku bol zásadný faktor: energia. Èím viac a èím dostupnejšia a lacnejšia bola energia pre spoloènos , tým rýchlejšie sa táto spoloènos roz-víjala a rástla.

Nakoniec krásnu ukážku tohto fenoménu priniesli Brown a Enquist so svojou metabolickou teóriou všetkého živého. Bez prísunu energie sa môžeme vráti na stromy, do „Denisov-ských jaskýò“ alebo do našich „Vlèích hôr“.

Zaujímavú úvahu na túto tému z pera Bena Messengera pri-niesol èasopis Waste Management World vo svojom októbro-vom èísle z roku 2013. Ako píše vo svojom príspevku, napriek prudko rastúcim percentám recyklácie v USA stále obrovské množstvo odpadov konèí na skládkach. A pritom tieto odpady obsahujú významné množstvo energie, ktorá by sa dala využi .

Nedávny technologický rozvoj v spracovaní odpadov totiž pri-niesol nové možnosti a spôsoby, ako z odpadov dosta spä surovinu – palivo èi energiu. Jednou z týchto technológií je tzv. splynovanie odpadov. Pod¾a tohto autora len v Spojených štátoch je asi 147 spoloèností, ktoré ponúkajú tieto technoló-gie na využitie odpadov. Aktuálne asi 21 spoloèností prevádz-kuje funkèné zariadenia a asi 17 ïalších je vo fáze výstavby, resp. prípravy na uvedenie do prevádzky.

Pod¾a nedávnej správy „Splyòovanie nerecyklovate¾ných plastových odpadov z MSW v USA“ od konzultaènej spo-loènosti GBB nerecyklovate¾ný plastový odpad už predstavuje zaujímavú komoditu na trhu. Tento druh odpadu je definovaný ako zvyšok po vyseparovaní plastov na materiálovú recykláciu, resp. ako plastový podiel z MBU zariadení. V súèasnosti je tento nevyužite¾ný plastový odpad nasmerovaný do niektorých z klasických WtE zariadení, alebo na skládky odpadov.

Ako uvádza vo svojich štatistikách US EPA - plastový odpad predstavoval v roku 2010 cca 12 % podiel z celkového množ-stva komunálneho odpadu (MSW), èo èinilo asi 31 miliónov ton roène. Jeden zo záverov uvedenej správy spoloènosti GBB konštatuje, že do doby vybudovania dostatoènej infraš-truktúry pre materiálové zhodnocovanie plastových odpadov, ako aj dostatoèného dopytu trhu po výsledných výrobkoch z tohto odpadu sa ako najvhodnejšie javí využitie týchto odpa-dov na výrobu energie, palív a surovín. Jestvujúce technológie na pyrolýzu a splynovanie tohto druhu odpadov sú považo-vané za vhodný nástroj na využitie odpadov a odklonenie od skládkovania.

Ako sa ïalej uvádza v tejto správe, práve splynovanie odpa-dov môže predstavova ve¾mi zaujímavú alternatívu naklada-nia s plastovými odpadmi pre mestské samosprávy. Zoèi voèi rastúcej produkcií komunálnych odpadov a zmenšujúcim sa kapacitám skládok, ako aj rastúcemu environmentálnemu

povedomiu obyvate¾stva môže by technológia splynovania odpadov vhodnou alternatívou. Jednak preto, že táto techno-lógia nevyžaduje nákladné sofistikované a technologické za-riadenia na získanie „èistého“ výsledného produktu, ktorý by sa dal aj ekonomicky uplatni na trhu.

Získa plastový recyklát z bežného komunálneho odpadu, kto-rý by mohol ekonomicky konkurova aj primárnym surovinám, je totiž mimoriadne zložité. Každé logistické a technologické zariadenie v tomto procese totiž zvyšuje celkové náklady na tonu výstupnej suroviny. V bežnom trhovom hospodárstve ne-pokrivenom dotaènými subvenciami tak nemá šancu uspie na trhu.**

Ïalšou prednos ou splyòovania plastových nerecyklovate¾-ných odpadov je práve ekonomická stránka. Finálne produkty z tohto procesu spracovania plastových odpadov totiž majú už dnes svoje komerèné a ekonomické uplatnenie. Vyrobe-ná elektrická energia, etanol èi ïalšie chemické produkty sú bežne certifikovate¾né, ich cena je daná trhovým dopytom a sú potenciálnym zdrojom príjmov pre takéto splyòovacie za-riadenia.

Ako sa uvádza v tejto správe na príklade z marca 2013, trhová cena etanolu sa pohybovala medzi 3,15 až 3,60 $ za galón (= 3,785 L), èo v hrubom prepoète na aktuálne ceny je cca 0,62 - 0,70 za L. Aj keï presné technologické údaje o výrobe si jednotlivé firmy úzkostlivo strážia, konzervatívne od-hady hovoria, že z jednej tony komunálneho odpadu (MSW) je možné vyrobi cca 70 galónov

etanolu ( cca 265 l). Pod¾a autorov tejto zaujímavej správy tak ekonomický prínos technológie výroby etanolu z plastových nerecyklovate¾ných odpadov vychádza približne na 230 $ za tonu MSW (164 - 185 /t).

Podobný ekonomický prepoèet konverzie odpadov pomocou splynovania na tzv. synagas a následnú výrobu elektrickej energie prináša výnos 45 - 55 $/t komunálneho odpadu.

V tejto súvislosti je potrebné ešte doplni nieko¾ko zaujímavých èísel z h¾adiska filozofie EÚ k tzv. biopalivám a ich dogmatic-kému pretláèaniu do popredia.

Publikované údaje naznaèujú, že z jedného hektára cukrovej repy je možné získa asi 5 000 l etanolu, èo je ove¾a viac ako pri výrobe bionafty (MERO), kde to predstavuje len asi 1 400 l/ha. Po prepoète na hmotnos vstupnej suroviny je na výrobu jedného litra etanolu potrebné asi 10 kg cukrovej repy, 2,8 kg obilia a asi 3,77 kg komunálneho odpadu. A zatia¾ èo úro-du môžeme v našich klimatických podmienkach zbiera max. jedenkrát do roka, tak 3,62 kg komunálneho odpadu vypro-dukuje priemerná štvorèlenná domácnos na Slovensku za jediný deò!

Ako sa ale konštatuje v závere tejto správy, na ceste ku širo-kému komerènému využívaniu týchto technológií je ešte ve¾a bariér a prekážok. Paradoxne sa proti týmto novým techno-lógiám zamietavo stavia široká laická verejnos , ako aj èas odborníkov. A dodajme, že v EÚ najmä ortodoxní vyznávaèi

** A o tzv. lacnej, t.j. „obnovite¾nej“ energií by sme vedeli Amerièanom vyklada celé hodiny - v EÚ máme bohaté skúsenosti s biopalivami èi solár-nymi dotáciami. Keï ide o ideológiu, nech to stojí, èo to stojí!

9


európskych smerníc stále hlásajú, že recyklaèné percentá sú viac ako ekonomické súvislosti.

4. AKO ÏALEJ S RDF/SRF V EURÓPE?

Myšlienka na odklonenie zvyškového komunálneho odpadu od skládkovania úpravou na rôzne kvalitné druhy alternatív-nych palív pre energetické zariadenia už dávno nie je v od-padovom hospodárstve nová. Ale zatia¾ èo niektoré „staré“ krajiny EÚ28 majú v tomto odvetví dlhoroènú tradíciu a vy-budovanú dostatoènú infraštruktúru, niektoré ïalšie krajiny a najmä nové èlenské štáty EÚ ešte len h¾adajú potenciál a možnosti tohto odvetvi.

Stále viac odborníkov si ale uvedomuje, že toto je tiež jedna z ciest, ako splni ciele na zníženie skládkovania komunálneho odpadu pod¾a Smernice o skládkach. Mnohé krajiny zaviedli progresívnu skládkovú daò ako jedno z opatrení na splnenie cie¾ov na zníženie skládkovania MSW. To vyvolalo spätnú re-akciu v h¾adaní iných alternatív nakladania s odpadmi, prièom práve trh s MBU (mechanicko-biologická úprava odpadov) za-žíva svoj boom.

Pod¾a nedávnej správy analytikov pre výskum trhu „The Eu-ropean Market for Mechanical Biological Treatment Plants“ sa v období rokov 2005 – 2011 zvýšil potenciál tých-to zariadení v Európe o 60 % a celkový poèet prevádzok teraz dosahuje 330. Podobne vzrástla aj kapacita týchto zariadení o približne 70 % na skoro 33 miliónov ton odpadu. Odborníci predpovedajú pokraèovanie tohto trendu aj naïalej – v naj-bližších piatich rokoch by sa mal poèet týchto prevádzok v EÚ zvýši na 450 s celkovou roènou kapacitou 46 miliónov ton.

Smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov stanovuje èlen-ským krajinám postupne znižovanie skládkovania biologicky rozložite¾ných odpadov. Tento krok je možné dosiahnu odklo-nením èasti MSW do spa¾ovni, èo ale èasto naráža na masívny odpor verejnosti a ani niektoré vlády èlenských krajín nie sú tomuto spôsobu nakladania s odpadmi naklonené. MBU tak pod¾a uvedenej analytickej štúdie ostáva jedinou alternatívou na masívny odklon komunálneho odpadu od skládkovania.

Tento trend ešte posilòuje fakt, že okrem klasických vysepa-rovaných druhotných surovín sa v poslednom období presa-dzuje stále viac aj využívanie ïalšieho podielu tejto úpravy odpadov – vysoko kvalitné palivo získan z odpadu (Refuase Derived Fuel – RDF) a tiež tzv. tuhé alternatívne palivá (Solid Recovered Fuel – SRF). Ako postupne stúpajú na svetových trhoch ceny energetických surovín, stávajú sa tieto netradièné „palivá“ ekonomický prí ažlivé najmä pre energeticky nároène odvetvia priemyslu – cementárne, teplárne èi klasické uho¾né elektrárne.

A tak zatia¾ èo niektoré ekonomicky vyspelé krajiny EU28 už dosiahli nasýtenie svojho trhu týmito zariadeniami, inde sa im perspektíva ešte len otvára. Nemecko, Holandsko, Rakúsko èi Švajèiarsko už majú vybudovanú takú kapacitu MBU zaria-dení, že dokážu spracova všetok zvyškový komunálny odpad. Naopak, pre Ve¾kú Britániu, Írsko, Fínsko a najmä nové èlen-ské krajiny EÚ28 predstavuje výstavba týchto zariadení s¾ubný vývoj na ich ceste pri odklone MSW od skládkovania.

Najlepším indikátorom tohto vývoja sú nové objednávky u kla-sických výrobcov strojných zariadení na drvenie, sitovanie èi úpravu odpadov, ktorí hlásia nové a nové objednávky. Aj v sta-rých èlenských krajinách však dochádza k inováciám a mo-dernizáciám prevádzok. Okrem Európy podobný boom MBU nastáva aj v Japonsku, ktoré má dlhú tradíciu v energetickom využívaní svojich odpadov.

Sprievodným znakom tohto vývoja je ale aj diferencovaný prí-stup jednotlivých krajín a regiónov, èo má zásadný vplyv na hustotu a pokrytie územia. To v koneènom dôsledku vyvoláva klasický problém trhového mechanizmu. Tam, kde je už do-statok kapacít, objem dostupných odpadov postupne klesá. Naopak - v regiónoch s prebytkom odpadu je stále nedostatok vo¾ných kapacít na spracovanie. Vzh¾adom na otvorenos trhu v EÚ to potom vedie k vývozom odpadov do susedných krajín (napr. Ve¾ká Británia do Holandska), èo ale spôsobuje urèité kontroverzné reakcie.

Nedávna štúdia britského ústavu odpadového hospodárstva (CIWM) „Research into SRF and RDF Exports to Others EU Countries“ priniesla informácie o tom, že len za rok 2012 Ve¾-ká Británia a Írsko vyviezlo do EÚ vyše 868 000 ton RDF/SRF paliva. Správa konštatuje, že práve kvalita tohto „paliva“ je niekedy pochybná a tento vývoz je na hrane zákona, na-ko¾ko niekedy ide len o málo spracovaný, resp. surový MSW. Vývozom tohto „odpadu“ sa zároveò Ve¾ká Británia pripravuje o obrovské energetické bohatstvo. Pod¾a tejto štúdie ener-getická hodnota 1,5 tony RDF/SRF zodpovedá 1 tone uhlia, èo v prepoète znamená, že vývozom tohto odpadu prišla VB o 43 mil. libier.

Pod¾a európskej organizácie združujúcej výrobcov alternatív-neho paliva bude spotreba tohto druhu paliva neustále stúpa , èo vyvolá požiadavky na jasné definovanie kvality a noriem spracovania. Jedným z dôležitých kritérií pri nákladní s RDF/SRF je kvalita tohto paliva. Dva najèastejšie výstupy z MBU za-riadenia = RDF a SRF sú èasto zamenite¾né, ale nie sú rovna-ké! Zatia¾ èo pre SRF boli na úrovni EÚ prijaté záväzné kritéria (pä tried kvality pod¾a výhrevnosti a obsahu C1 a Hg), RDF zahàòa širokú škálu palív z odpadov - obyèajne zo zvyškovej ¾ahkej frakcie po recyklácií.

A tak aj keï akademická debata o vývoze RDF/SRF èi kvalite alternatívnych palív stále prebieha, produkcia komunálnych odpadov neustále rastie, termíny pod¾a smernice o skládkach sa blížia a kapacity jestvujúcich skládok sa neodvratne zapå-òajú. Akútna potreba nájs riešenie pre tento odpad sa èasom neodvratne stupòuje. Trh zariadení na spracovanie zvyškové-ho odpadu (MBU) bude zrejme expandova aj do krajín, ktoré zatia¾ tomuto spôsobu nakladania s MSW neboli príliš naklo-nené.

Jedným z rozhodujúcich faktorov je aj ekonomická stránka veci, nako¾ko investièné náklady na klasické moderné WtE zariadenie znaène prevyšujú náklady na porovnate¾né MBU zariadenie.

Druhým rozhodujúcim faktorom je tzv. „úspora z ve¾kosti“ – zatia¾ èo pre WtE zariadenia pri malých roèných kapacitách klesá efektívnos na tonu odpadu, MBU zariadenia dokážu

10

ODPADY È. 6/2015

efektívne pracova aj pri relatívne nízkych množstvách odpa-dov a pružnejšie sa prispôsobi zmenách na odpadovom trhu.

Použitá literatúra:

EEA Report No 2/2013: Managing municipal solid waste — a review of achievements in 32 European countries,

EUROSTAT, 2012: Working definition on municipal waste and guidance on data collection,

EUROSTAT, 2014: Environment in the EU28. Newsrelease 48/2014,

MŽP SR: Usmernenie k zaraïovaniu odpadov z obalov pod¾a Katalógu odpadov

Zdroj: V. roèník vedeckejkonferencie „Životné prostredie – Problémy a možnosti riešenia,

ovzdušie - voda - pôda

ZO SPEKTRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA HUMENNÉ

Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Mgr. Dagmar Krajníková, Ing. Milan Kuruc

Mesto Humenné v rámci komunálneho odpadového hospo-dárstva vychádza z koncepcie zneškodòovania domového a komunálneho odpadu, ktorá je upravená Programom odpa-dového hospodárstva mesta Humenné – strategickým doku-mentom, ktorý aj v roku 2015 urèuje smerovanie odpadové-ho hospodárstva mesta, a to v súlade s opatreniami a cie¾mi Programu odpadového hospodárstva Prešovského kraja na roky 2011 – 2015 (vydaný formou všeobecnej záväznej vy-hlášky Okresného úradu Prešov è. 399/2013/OSZP a záväz-ná èas aj vo Vestníku vlády SR, èiastka 1/2014).

Zámer vybudova kompostáreò na zhodnocovanie biologic-ky rozložite¾ných odpadov, zberný dvor, ako i zariadenie na triedenie všetkých druhov odpadov (vrátane biologicky roz-ložite¾ných odpadov) je súèas ou smernej èasti POH mesta Humenné.

K problematike odkanalizovania mesta je potrebné uvies , že je zabezpeèené sústavou troch zberaèov A, B, C (schéma 1), prièom v meste je vybudovaná jednotná kanalizaèná sie , len v èasti IBV Dubník je kanalizácia delená.

V meste Humenné sú odpadové vody èistené v mechanicko – biologickej ÈOV situovanej juhozápadne od priemyselného areálu na pravej strane Laborca. V niektorých priemyselných podnikoch sú odpadové vody pred vypustením do verejnej ka-nalizácie predèistené, napriek tomu je z kapacitných dôvodov nutné zamera sa na dobudovanie ÈOV .

Je potrebné zdôrazni , že v meste funguje jednotný systém prepravy, zberu i zneškodòovania drobného stavebného a komunálneho odpadu, ktorý je záväzný pre všetky právnické osoby i obèanov.

O d k a n a l i z o v a n i e m e s t a H u m e n n é

Schéma 1

11

Zo spektra odpadového hospodárstva mesta Humenné

Okrem skládky odpadov Myslina – Lúèky (skládka III. staveb-nej triedy), ktorá slúži na koneèné uloženie odpadov, je v pre-vádzke aj skládka Papín zameraná na zneškodòovanie „os-tatných odpadov“, a to èinnos ou D1 – ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme. Na tejto skládke funguje tesniaci sys-tém pozostávajúci z fólie chránenej geotextíliou a ojazdenými pneumatikami zasypanými štrkom, ktorý zamedzuje priesaku vôd zo skládky odpadov do podzemných vôd.

Súèas ou systému je drenážny systém tvorený plošnou a potrubnou drenážou, ktorý odvádza priesakové kvapaliny do nádrže priesakových kvapalín. Plošná drenáž je tvorená štrko-pieskom, potrubná drenáž oce¾ovou rúrou s priemerom 250 mm umiestnenou pod telesom hrádze, ktorá je zvedená do akumulaènej nádrže priesakových kvapalín.

K publikovaným údajom o vývoze odpadu v meste Humen-né (34 000 obyvate¾ov) za rok 2014 je potrebné uvies , že k poklesu objemu množstvo komunálneho odpadu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo aj v dôsledku postupného poklesu poètu obyvate¾ov. V roku 2014 (v porovnaní s rokom 2013) kleslo množstvo vyvezeného odpadu v meste Humen-né o 440,67 t.

Jednotlivé zložky triedeného odpadu sa v súèasnosti zbierajú do farebne rozlíšených vriec, resp. do zvonových kontajnerov v príslušnom farebnom rozlíšení o objemoch 1,1 – 1,3 m3 a do 1100 l kontajnerov v celkovom prepoète 610 ks (modré – 193 ks, žlté – 197 ks, zelené – 220 ks, hnedé – 14 ks).

Z možných opatrení na zlepšenie stavu pri nakladaní s od-padmi v meste Humenné sú tie najperspektívnejšie uvedené v schéme 2.

O D P A D (t/rok)

Objemný odpad Odpad z èistenia ulíc

Zmes betónu a tehál

Komunálny odpad Celkové množstvo

90,26 304,66 101,42 7865,14 8770,93

Zdroj: TS mesta Humenné

Schéma 2

12

ODPADY È. 6/2015

POPLATOK ZA KOMUNÁLNE ODPADY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

Ing. Martin Bosák, PhD.*

ABSTRAKT

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné sta-vebné odpady, ktoré vznikli na území obce, je jedným zo zdrojov odpadového hospodárstva obcí. Tento poplatok za komunálne odpady v Slovenskej republike je upravený zá-konom è. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku v znení neskorších predpisov. Mestá a obce sa riadia týmto zákonom a vydávajú vlastné všeobecne záväz-né nariadenia, ktoré stanovujú výšku poplatku za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady na ich území.

V príspevku je spracovaná analýza výšky poplatkov na vý-chodnom Slovensku, t.j. v Prešovskom (PSK) a Košickom kraji (KSK). Výška poplatkov je analyzovaná za roky 2013-2014 v závislosti od vopred zvolených parametrov – štatút mesta, poèet obyvate¾ov a firma, ktorá realizuje zber odpa-du v obci.

1. ANALÝZA SYSTÉMU SEPAROVANÉHO ZBERU V RÁMCI KOŠICKÉHO KRAJA

Košický kraj tvorí 11 okresov, v ktorých žije necelých 800 000 obyvate¾ov. V rámci kraja sú do separovaného zberu zapojené takmer všetky obce. Na vyhodnotenie údajov sa využili infor-mácie zo 17 miest a z takmer 300 obcí kraja, èo tvorí cca 70 % z celkového poètu obcí v kraji.

Analýza poplatku za komunálny odpad v mestách a obciach Košického kraja je rozdelená na štyri èasti:

– analýza výšky poplatku v okresoch Košického kraja,

– analýza výšky poplatku v mestách Košického kraja,

– analýza výšky poplatku v obciach Košického kraja,

– analýza výšky poplatku Košického kraja pod¾a firmy zodpovednej za nakladanie s odpadom.

1.1. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V OKRESOCH KOŠICKÉHO KRAJA

Na výšku poplatku za komunálny odpad vplýva aj to, do ktoré-ho okresu obec, resp. mesto patrí. Okresy Košice a Košice I., Košice II., Košice III. a Košice IV. boli spojené do jedného, pretože v týchto okresoch je rovnaký poplatok za komunálny odpad, ostatných 7 okresov je uvedených samostatne.

Analýzu výšky poplatku v rámci okresov Košického kraja za-chytáva tab. è. 1, v ktorej je uvedený najnižší, najvyšší a prie-merný poplatok. Zároveò je v nej uvedený aj subjekt, ktorý je zodpovedný za nakladanie s odpadom v danom okrese, a jeho percentuálne pokrytie v danom okrese.

Najvyšší priemerný poplatok 31,35 /obyvate¾/rok je v Koši-ciach, kde jediným zodpovedným subjektom so 100 %-ným pokrytím je spoloènos Kosit, a. s. Najnižší priemerný popla-tok je v okrese Sobrance, kde dosahoval sumu 9,47 /oby-vate¾/rok, prièom zodpovedným subjektom v tomto okrese je spoloènos Fúra, a. s.

1.2. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V MESTÁCH KOŠICKÉHO KRAJA

V Košickom kraji sa nachádza 17 miest, v ktorých sa poèet obyvate¾ov pohybuje od 3 600 až do 240 000. Najnižší popla-tok je 10,00 /obyvate¾/rok v meste Strážske (4 400 obyv.),

* Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach, Tajovského 13, 041 30 Košice

Tab. 1: Analýza výšky poplatku v okresoch KSK

Okres Poèet obcí

Poplatok v obciach v /obyvate¾/rok Najèastejší subjekt Podiel v okrese (%)priemer najnižší najvyšší

MI 63 10,63 3,31 35,25 Fúra, s. r. o. 76,19

RV 36 10,58 4,00 21,90 Fúra, s. r. o. 80,56

KE 17 31,35 31,35 31,35 Kosit, a. s. 100,00

TV 54 9,95 3,00 35,00 Fúra, s. r. o. 81,48

SN 34 10,82 4,00 19,00 Brantner Nova, s.r.o. 64,70

GL 13 11,27 6,02 16,43 Brantner Nova, s.r.o. 69,23

SO 28 9,47 4,31 20,00 Fúra, s. r. o. 100,00

KS 81 13,58 5,48 24,96 Ave, s. r. o. 40,74

Vysvetlivky: MI – Michalovce, RV – Rožòava, KE – Košice a Košice I. – IV., TV – Trebišov, SN – Spišská Nová Ves, GL – Gelnica, SO – Sobrance, KS – Košice okolie

13

Poplatok za komunálne odpady na východnom Slovensku

najvyšší poplatok je v meste Košice (240 000 obyv.) so sumou 31,35 /obyvate¾/rok.

Analýza výšky poplatku na obyvate¾a a rok v eurách je v nasle-dujúcej tab. 2.

Tab. 2: Poplatok za komunálny odpad – mestá KSK

Mesto Poplatok Poèet obyvate¾ov Okres Firma

Košice 31,35 240 164 Košice Kosit, a.s.

Trebišov 24,09 24 517 Trebišov Fúra, s.r.o.

Michalovce 23,72 39 833 Michalovce TaZS Michalovce

Rožòava 21,90 19 662 Rožòava Brantner Gemer, s.r.o.

Moldava nad Bodvou 20,73 11 152 Košice TSM Moldava nad Bodvou

Krompachy 19,00 8 820 Spišská Nová Ves Ekover, s. r. o.

Krá¾ovský Chlmec 18,25 7 682 Trebišov Fúra, s.r.o.

Èierna nad Tisou 18,25 3 824 Trebišov Fúra, s.r.o.

Ve¾ké Kapušany 17,99 9 353 Michalovce Fúra, s.r.o.

Spišská Nová Ves 16,02 37 767 Spišská Nová Ves Brantner Nova, s.r.o.

Spišské Vlachy 14,97 3 601 Spišská Nová Ves Ekover, s. r. o.

Medzev 14,97 4 309 Košice V.O.D.S. a.s.

Dobšiná 14,60 5 684 Rožòava Fúra, s.r.o.

Gelnica 13,27 6 206 Gelnica Brantner Nova, s.r.o.

Sobrance 13,25 5 964 Sobrance Fúra, s.r.o.

Seèovce 12,05 8 259 Trebišov Fúra, s.r.o.

Strážske 10,00 4 421 Michalovce MSP mesta Strážske

31,35

10,00

8,0010,0012,0014,0016,0018,0020,0022,0024,0026,0028,0030,0032,0034,00

priemerný poplatok 17,91 eur/obyvate /rok

Priemerný poplatok miest Košického kraja, ktorý je vo výške 17,91 /obyvate¾/rok, je graficky znázornený na obr. 1.

Obr. 1: Výška poplatku v mestách KSK

1.3. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V OBCIACH KOŠICKÉHO KRAJA

V Košickom kraji bolo analyzovaných 292 obcí – od obce Ko-váèová (67 obyv.) s najnižším poètom až po Smižany (8735 obyv.) s najvyšším poètom obyvate¾ov obce.

Najnižší poplatok bol v sume 3,00 /obyvate¾/rok (Kysta, okres Trebišov), najvyšší poplatok dosahoval výšku 35,25 /obyvate¾/rok (Jovsa, Kusín, okres Michalovce) a priemerný poplatok sa pohyboval vo výške 10,94 /obyvate¾/rok.

Analýza výšky poplatkov v obciach Košického kraja je rozdele-ná pod¾a poètu obyvate¾ov do 6 intervalov.

V prvom intervale je zaznamenaný najväèší rozdiel medzi naj-vyšším a najnižším poplatkom v hodnote 32,25 /obyvate¾/rok z dôvodu, že niektoré dediny patria pod mesto Košice, a preto majú rovnakú výšku poplatku ako mesto.

Tab. 3: Analýza výšky poplatku v obciach KSK

Poèet obyvate¾ov Poèet obcí Poplatok v obciach v /obyvate¾/rokpriemer najnižší najvyšší

do 500 105 10,55 3,00 35,25 501 – 1000 101 10,84 3,31 35,251001 – 1500 46 13,17 3,50 34,521501 – 2000 24 13,59 5,00 35,002001 – 2500 11 15,11 8,00 31,35

nad 2500 44 19,45 4,53 31,35

14

ODPADY È. 6/2015

V niektorých obciach Košického kraja sme zaznamenali, že poplatok je stanovený rozdielne pre obèanov, ktorí sú zapoje-ní do separovaného zberu a ktorí neseparujú odpad.

Konkrétne ide o obec Jenkovce v okrese Sobrance, kde po-platok pre obèanov, ktorí separujú odpad je 5,986 /obyva-te¾/rok a pre obèanov, ktorí neseparujú je poplatok 9,0155 /obyvate¾/rok.

Ïalšou obcou je Zemplínska Teplica v okrese Trebišov. Popla-tok v prípade separovania odpadu je vo výške 8,17 /obyva-te¾/rok, v prípade neseparovania odpadu 10,22 /obyvate¾/rok. V daných obciach sa takýmto spôsobom snažia motivova svojich obèanov separova odpad a tým zníži množstvo ko-munálneho odpadu.

1.4. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU KOŠICKÉHO KRAJA POD¼A SUBJEKTU ZODPOVEDNÉHO ZA NAKLADANIE

S ODPADOM

Vplýva na výšku poplatku môže aj subjekt, ktorý je zodpoved-ný za nakladanie s odpadom v danom meste alebo obci. Zis-tené údaje sú zosumarizované do tabu¾kovej podoby (tab. 4).

Najvyšší priemerný poplatok 14,27 /obyvate¾/rok dosahuje akciová spoloènos Kosit. Najnižší priemerný poplatok 4,08 /obyvate¾/rok mali mestá a obce, ktorým zabezpeèuje na-

kladanie s komunálnym odpadom Ferama spol. s.r.o. Samo-zrejme, pri týchto údajoch sa musí zoh¾adni aj poèet obcí, v ktorých jednotlivé firmy zabezpeèujú zber odpadu.

2. ANALÝZA SYSTÉMU SEPAROVANÉHO ZBERU V RÁMCI PREŠOVSKÉHO KRAJA

Prešovský kraj tvorí 13 okresov, v ktorých žije cca 819 000 obyvate¾ov. Na vyhodnotenie údajov sa využili informácie zo 13 miest a z takmer 400 obcí kraja, èo predstavuje cca 65% z celkového poètu obcí v kraji.

Analýza poplatku za komunálny odpad v mestách a obciach Prešovského kraja je rozdelená na štyri èasti:

– analýza výšky poplatku v okresoch Prešovského kraja,

– analýza výšky poplatku v mestách Prešovského kraja,

– analýza výšky poplatku v obciach Prešovského kraja,

– analýza výšky poplatku Prešovského kraja pod¾a firmy zodpovednej za nakladanie s odpadom.

2.1. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V OKRESOCH PREŠOVSKÉHO KRAJA

V nasledujúcom grafe sa nachádzajú priemerné poplatky v obciach po zoh¾adnení toho, do ktorého z 13 okresov Prešov-ského kraja obce patrili.

Najvyššia priemerná výška poplatkov bola 12,34 /obyvate¾/rok v okrese Poprad a najnižšia priemerná výška poplatkov bola 5,75 /obyvate¾/rok v okrese Medzilaborce, prièom priemer bol 8,52 /obyvate¾/rok.

Obr. 2: Analýza výšky poplatkov v okresoch PSK

2.2. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V MESTÁCH PREŠOVSKÉHO KRAJA

Všetky mestá Prešovského kraja mali výšku poplatku vyjad-renú v /obyvate¾/rok, iba jedno mesto (Spišská Stará Ves) malo stanovenú výšku poplatku na liter komunálneho odpadu, t.j. malo zavedený množstvový zber pre obyvate¾ov.

Tab. 4: Analýza poplatkov pod¾a zodpovedného subjektu za nakladanie s odpadom

Subjekt Sídlo Poèet odberate¾ov

Poplatok v obciach v /obyvate¾/rok

priemer najnižší najvyšší

Fúra, s.r.o. Košice 181 11,16 3,00 35,25

Ave, s.r.o. Košice 33 13,29 8,30 24,98

Brantner Nova, s.r.o. Spišská Nová Ves 29 10,78 5,00 16,43

Kosit, a. s. Košice 17 14,27 8,50 31,35

Ekover, s.r.o. Spišské Vlachy 12 10,82 4,00 19,00

Združenie obcí Zemplín, n.o. Cejkov 9 6,01 3,50 10,00

Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota 7 12,81 8,39 21,90

TaZS mesta Michalovce Michalovce 7 10,33 3,60 23,72

Mestský podnik Strážske Strážske 4 9,37 7,99 10,98

V.O.D.S a.s. Košice 3 12,63 5,48 20,73

Ferama s.r.o. Ve¾ké Kapušany 2 4,08 3,65 4,50

15

Poplatok za komunálne odpady na východnom Slovensku

Celkový poèet obyvate¾ov v 22 mestách je takmer 400 tisíc – najviac obyvate¾ov je v Prešove (91000 obyv.) a najmenej v Podolínci (3270 obyv.), okres Stará ¼ubovòa.

V mestách, ktoré mali poplatok stanovený v /obyvate¾/rok bola priemerná výška poplatkov 16,37 /obyvate¾/rok. K tejto priemernej výške poplatkov bolo najbližšie mesto Spišská Belá (okres Kežmarok). Najvyšší poplatok bol v meste Bardejov vo výške 27,01 /obyvate¾/rok. Najnižší poplatok bol v meste Lipany vo výške 9,96 /obyvate¾/rok. Variaèné rozpätie da-ných poplatkov tak bolo na úrovni 17,05 /obyvate¾/rok. Na nasledujúcom grafe sú zobrazené jednotlivé výšky poplatkov a priemerná výška poplatkov v mestách Prešovského kraja.

Mesto Prešov malo druhý najvyšší poplatok vo výške 26,82 /obyvate¾/rok. Iba o 19 centov/obyvate¾/rok bol poplatok v

Prešove nižší ako v Bardejove.

Obr. 3: Analýza výšky poplatku v mestách PSK

V Prešovskom kraji iba jedno mesto má zavedený množstvový zber komunálneho odpadu (KO) pre obyvate¾ov – je to mesto Spišská Stará Ves (2300 obyv.), ktoré sa nachádza v okrese Kežmarok, a poplatok je tam 0,14 za kg odpadu, èo vychá-dza cca 3,50 v prepoète na jednu 110 litrovú nádobu na od-pad. Zber a zvoz KO zabezpeèuje firma EKOS Stará ¼ubovòa.

2.3. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU V OBCIACH PREŠOVSKÉHO KRAJA

V obciach, v ktorých sa zistila výška poplatku, žije viac ako 300 tisíc obyvate¾ov, èo predstavuje 71 % z celkového poè-tu obyvate¾ov žijúcich v obciach Prešovského kraja. Najviac

obyvate¾ov bolo v obci Jarovnice (okres Sabinov) – takmer 6 tisíc a najmenej v obci O¾šinkov (okres Medzilaborce) – iba 31 obyvate¾ov.

Vo väèšine obcí bola výška poplatku tak, ako to bolo v prípade miest, vyjadrená v /obyvate¾/rok. Iba 28 obcí malo stanove-nú výšku poplatku inak ako v /obyvate¾/rok.

2.3.1. Poplatky v obciach – paušálny poplatok

V 360 obciach, ktoré mali poplatok stanovený v /obyvate¾/rok bola priemerná výška poplatkov 8,52 /obyvate¾/rok. Najvyšší poplatok bol v obci Spišský Hrhov (okres Levoèa) vo výške 21,57 /obyvate¾/rok a najnižší poplatok bol v obci Pstriná (okres Svidník) vo výške 2,65 /obyvate¾/rok. Najèas-tejšie uplatòovanou výškou poplatku bola suma 10 /obyva-te¾/rok v 36 obciach, teda 10 % obcí malo rovnaký poplatok.

V tabu¾ke 5 je výsledná analýza poplatkov zodpovedajúca šiestim intervalom pod¾a poètu obyvate¾ov obcí Prešovského kraja.

2.3.2. Poplatky v obciach – množstvový zber

V 28 obciach bol zavedený množstvový zber KO a z toho 8 obcí malo stanovenú sadzbu poplatku aj v /obyvate¾/rok pre tých, ktorí neboli do množstvového zberu odpadov zapojení. Výška poplatkov v týchto obciach bola ovplyvòovaná frekven-ciou vývozu KO.

Priemerná výška poplatkov bola v spomínaných obciach 2,64 za 110 litrovú nádobu na ZKO. Najvyšší poplatok 6,50 za

110 litrovú nádobu na KO bol v obci Zbudské Dlhé (okres Hu-menné) a najnižší poplatok bol 0,50 za 110 litrovú nádobu na KO v obci Dúbrava (okres Levoèa).

Z h¾adiska poètu obyvate¾ov bolo najviac obyvate¾ov v obci Hranovnica (2943 obyv., okres Poprad), v ktorej bol poplatok vo výške 1,87 za 110 litrovú nádobu na KO, a najmenej oby-vate¾ov v obci Starina (43 obyv., okres Stará ¼ubovòa), v ktorej bol poplatok vo výške 2,20 za 110 litrovú nádobu na KO.

V piatich okresoch (Prešov, Snina, Svidník, Stropkov, Me-dzilaborce) nebol v analyzovaných obciach množstvový zber odpadov. Najviac obcí, ktoré mali zavedený množstvový zber odpadov pre obyvate¾ov, je v okresoch Poprad, Humenné a Stará ¼ubovòa, v každej po 5 obcí.

Tab. 5: Analýza výšky poplatku v obciach PSK

Poèet obyvate¾ov Poèet obcí Poplatok v obciach v /obyvate¾/rok

priemer najnižší najvyšší

do 500 160 7,70 2,65 18,30

501 – 1000 104 8,95 4,00 17,93

1001 – 1500 46 9,34 4,00 21,57

1501 – 2000 16 9,57 4,00 16,47

2001 – 2500 16 9,08 3,65 13,69

nad 2500 18 9,86 6,00 14,64

16

ODPADY È. 6/2015

2.4. ANALÝZA VÝŠKY POPLATKU PREŠOVSKÉHO KRAJA POD¼A SUBJEKTU ZODPOVEDNÉHO ZA

NAKLADANIE S ODPADOM

2.4.1. Poplatky v mestách z h¾adiska firiem

Zber a zvoz KO v mestách Prešovského kraja vykonávali naj-èastejšie technické služby jednotlivých miest, mestské pod-niky, respektíve verejnoprospešné spoloènosti jednotlivých miest (MPaPS).

Obr. 4: Analýza výšky poplatku pod¾a firiem – mestá

Na obr. 4 sú uvedené poplatky zodpovedajúce jednotlivým fir-mám zabezpeèujúcim zber a zvoz KO v mestách.

2.4.2. Poplatky v obciach z h¾adiska firiem

Zber a zvoz KO vykonávalo 18 rôznych skupín firiem, preto v nasledujúcom grafe sú uvádzané priemerné poplatky len tých firiem, ktoré zabezpeèovali tieto služby v aspoò 20 obciach.

Obr. 5: Analýza výšky poplatku pod¾a firiem – obce

Zber a zvoz KO v obciach najèastejšie vykonávala firma FÚRA – až v 147 obciach, èo bolo takmer v 41 % obciach zo všet-kých analyzovaných obcí. Priemerný poplatok vo firme FÚRA bol 7,38 �/obyvate¾/rok.

Najväèšie variaèné rozpätie je 17,27 �/obyvate¾/rok u obcí, ktorým zber a zvoz KO zabezpeèovala firma Brantner. Táto firma pôsobí v 25 obciach. Najvyššia priemerná výška poplat-kov je u firmy EKOS – Stará ¼ubovòa, ktorá pôsobila v 32 obciach.

3. VYHODNOTENIE VÝŠKY POPLATKOV

Obidva kraje majú približne rovnaký poèet obyvate¾ov, okre-sov a miest, väèší rozdiel je len v poète obcí.

Tab. 6: Porovnanie krajov PSK a KSK

Parameter PSK KSK

Poèet obyvate¾ov 819.000 793.000

Poèet okresov 13 11

Poèet miest 23 17

Poèet obcí 666 440

Priemerná výška poplatkov vyjadrená v /obyvate¾/rok je v mestách Prešovského kraja o takmer 8 /obyvate¾/rok vyššia ako v obciach. V Košickom kraji je ten rozdiel o 1 menší, a to cca 7 /obyvate¾/rok.

Tab. 7: Porovnanie priemerných poplatkov – obce PSK a KSK

Poèet obyvate¾ov PSK KSK

do 500 7,70 10,55

501 – 1000 8,95 10,84

1001 – 1500 9,34 13,17

1501 – 2000 9,57 13,59

2001 – 2500 9,08 15,11

nad 2500 9,86 19,45

Tab. 8: Porovnanie priemerných poplatkov PSK a KSK

priemer PSK KSK

mestá 16,37 17,91

obce 8,52 10,94

Z uvedených výsledkov vidie , že napriek porovnate¾nosti ve¾-kosti krajov, v Košickom kraji sú priemerné poplatky za odpad vyššie, èo zaiste ovplyvòuje aj priemerná výška mzdy v oboch krajoch.

Ako vidie z tab. 7, so zvyšujúcim sa poètom obyvate¾ov v ob-ciach sa vo všeobecnosti zvyšuje aj priemerná výška poplat-kov – platí to okrem jedného prípadu v PSK.

Pri zoh¾adòovaní vplyvu firmy realizujúcej zber odpadov sa zis-tilo, že výška poplatkov v mestách a obciach sa neodlišuje iba medzi jednotlivými firmami, ale rozdiely sú aj medzi poplatkami v obciach, kde zber komunálneho odpadu je vykonávaný tou istou firmou. V Michalovskom okrese je rozdiel vo výške po-platku až 30 /obyvate¾/rok, hoci poèet obyvate¾ov v obciach je porovnate¾ný. Samozrejme, okrem poètu obyvate¾ov na to vplýva aj viacero ïalších faktorov.

Získané výsledky poukazujú na to, že na výšku poplatku za komunálny odpad má vplyv nielen štatút mesta, poèet obyva-te¾ov, ale aj firma, ktorá zber odpadu realizuje. Vo výsledkoch nie sú zahrnuté podmienky v obciach na separáciu odpadov, pod¾a ktorých sa obyvatelia môžu priamo podie¾a na ovplyv-òovaní výšky poplatku za komunálny odpad.

(12 miest) (3 mestá) (2 mestá) (2 mestá) (2 mestá) (1 mesto)

17

Z komunálneho odpadového hospodárstva

Literatúra:

1. BOSÁK, M.: Náklady na komunálny odpad, Košice, 2013, 82 s., ISBN 978-80-8165-005-5

2. VZN o miestnych daniach a miestnom poplatku za ko-munálne odpady a drobné stavebné odpady v mestách a vybraných obciach Slovenskej republiky, 2013-2014

3. Zákon è. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov

4. Zákon è. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miest-nom poplatku za komunálne odpady a drobné staveb-né odpady v znení neskorších predpis

Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Kolektív

1. POVÁŽSKÁ BYSTRICA DODÁ DO ZÁHRAD RODINNÝCH DOMOV 2700 KOMPOSTÉROV

Mesto Považská Bystrica zaèalo 20. mája s distribúciou kom-postérov obyvate¾om rodinných domov so záhradami. Urèené sú na kompostovanie ovocia a zeleniny, kôry, triesok, pilín, novinového papiera a nalámaného záhradného odpadu.

Pod¾a hovorkyne mesta Ivety Kováèikovej kompostéry dosta-nú domácnosti v rámci projektu Rozšírenie a zefektívnenie se-parovaného zberu komunálnych odpadov v meste Považská Bystrica a integrovaných èastiach. Výdavky predstavujú viac než 2,4 milióna eur, získané nenávratné finanèné prostriedky takmer 2,3 milióna, pä percentná spoluúèas mesta je okolo 121 000 eur.

Financie z projektu poslúžili na nákup viac než 2700 kompos-térov, ktoré pribudnú do záhrad rodinných domov. Sú vyro-bené z plastu odolného voèi ultrafialovému žiareniu, nízkym a vyšším atmosférickým teplotám.

„Poèet kompostérov je obmedzený, projekt je ešte z roku 2009, keï bol v meste iný poèet rodinných domov ako dnes. Na získanie kompostérov nie je žiadny právny nárok,“ uzavrela Kováèiková s tým, že kompostéry dostanú prednost-ne obyvatelia prímestských èastí Považskej Bystrice.

2. MESTO HLOHOVEC REALIZOVALO PRÍSLUŠNÉ ZMENY V ÚZEMNOM PLÁNE, KTORÉ BRÁNIA

ROZŠÍRENIU SKLÁDKY VLÈIE HORY

Mesto Hlohovec už nepotrebuje ma stavebnú uzáveru na lo-kalitu odpadového hospodárstva Vlèie hory. Týmto opatrením sa snažila samospráva obmedzi rozširovanie a zvyšovanie skladovacích kapacít v tomto areáli, o ktoré prevádzkovate¾ Plastic People, s.r.o., Bratislava už dlhšie žiada.

Krok ochránil mesto pred rozšírením skládky iba na urèité obdobie, preto samospráva v roku 2013 zaèala a teraz je už ukonèený proces zmien v územnom pláne, kde sú zahrnuté aj podmienky pre odpadové hospodárstvo. V areáli Vlèích hôr sú v rámci nich urèené maximálne geodetické výšky na uk-ladanie odpadu a v rámci areálu sa obmedzuje skládkovanie len do jestvujúcich kaziet a nepovo¾uje sa výstavba nových. Poslanci Hlohovca 23.4. na svojom rokovaní na základe exis-tencie zmien v územnom pláne stavebnú uzáveru zrušili.

Plastic People prevádzkuje Vlèie hory od roku 2006, areál

zahàòa dve skládky nebezpeèného odpadu, skládku inertné-ho odpadu a skládku nie nebezpeèného odpadu. Takmer po celý èas trvania sa stretávajú Hlohovèania s problémami s pre-vádzkou vo vz ahu k životnému prostrediu a snažia sa zame-dzi rozširovaniu skládky. Pod¾a portálu hcskladka.sk, ktorý sa problematike dlhodobo venuje, na skládke ve¾mi èasto (najmä v uplynulých rokoch) horelo, len v rokoch 2009 – 2012 za-sahovali hasièi viac ako 40-krát. Prevádzkovate¾ žiadal o jej rozšírenie o 260 000 m3, vrátane 21 000 m3 nebezpeèného odpadu, hoci pôvodná kapacita skládky by mala vystaèi pre potreby Hlohovca do roku 2042.

Mesto Hlohovec pripravuje verejné obstarávanie na poskyto-vanie služieb a prác spojených s komplexnou údržbou verej-nej zelene a so zabezpeèením opráv, èistenia, letnej a zimnej údržby mestských komunikácií, údržby dopravného znaèenia a odvozu odpadu. Predpokladaná hodnota tejto zákazky je 4,4 milióna eur na obdobie štyroch rokov.

Pod¾a informácií hovorkyne mesta Zuzany Hrinkovej Sieben-stichovej doteraz zabezpeèovala èistiace služby a údržbu miestnych komunikácií cez mestskú organizáciu Vodárenské a technické služby, s. r. o., (VaTS) firma TKO Ekopres II. „No platnos zmlúv, ktoré mala spoloènos uzatvorené s VaTS, sa skonèila. Predchádzajúce vedenie spoloènosti VaTS vèas nevysú ažilo nových zmluvných partnerov. Z toho dô-vodu mesto Hlohovec v súèasnej dobe nemá zmluvného partnera na technické služby a túto oblas riadime v krízo-vom režime,“ uviedla Hrinková.

Mesto už vyhlásilo verejné obstarávanie na prevádzku cintorí-nov. Predmetom zákazky sú cintorínske služby, údržba cinto-rínov, správa budov a zariadení, upratovanie budov a ostatné súvisiace služby. Predpokladaná hodnota zákazky na štyri roky je 172 000 eur bez DPH.

18

ODPADY È. 6/2015

3. INVESTOR SANÁCIE HALDY TROSKY V ISTEBNOM SA OPIERA O VÝSKUM VEREJNEJ

MIENKY

Akciová spoloènos OFZ Istebné, investor pripravovaného projektu sanácie starej haldy odpadovej trosky z výroby feroz-liatin s nákladmi na úrovni 40 miliónov eur, ktorý vyvolal vlnu nevôle vrátane protestnej petície, argumentuje výsledkami zrealizovaného prieskumu verejnej mienky.

Ján Baránek z agentúry Polis spresnil, že otázku na najväè-šiu hrozbu pre životné prostredie Oravy položili ako otvorenú. „Respondenti mali možnos uvies viac príkladov. Halda trosky v Istebnom skonèila na prvom mieste. Zároveò pre-važovali názory, že ju treba sanova a rekultivova ,“ skonšta-toval Baránek.

Spomínaný zámer podporilo 55,9 % opýtaných, 15,6 % bolo proti a 28,5 % nevedelo zauja stanovisko. „Výhrady odpor-cov nás neprekvapujú. Do ve¾kej miery ich spôsobujú dez-informácie a nepravdy o našom zámere. Škoda, lebo od-povede na všetky relevantné otázky sú verejne prístupné,“ uviedol hovorca projektu ¼uboš Schwarzbacher.

„Nechceme dopusti , aby sa tento dobrý zámer, ktorý navy-še, ako to jasne dokázal tento prieskum, podporuje väèšina obyvate¾ov Oravy, škandalizoval a zmaril iba preto, že sa proti nemu rozhodol niekto bojova ,“ dodal Schwarzbacher s tým, že by to bolo nezodpovedné voèi životnému prostrediu i obyvate¾om Oravy.

4. ŠAHY ÚSPEŠNE DOKONÈILI PROJEKT ZAMERANÝ NA SEPARÁCIU ODPADU

Získaním poslednej splátky z nenávratného finanèného prí-spevku mesto Šahy úspešne dokonèilo projekt zameraný na skvalitnenie a rozšírenie separovaného zberu. Celkové výdavky plánované vo výške 308.794 eur boli spolufinan-cované z Kohézneho fondu Európskej únie (EÚ). Po ukon-èení verejných obstarávaní dosiahli napokon náklady sumu 299 650,80 eura.

„Z nej získalo mesto Šahy nenávratný finanèný príspevok vo výške 284 263,56 eura. Mesto prispelo z vlastných zdro-jov sumou 15 387,24 eura,“ uviedol vedúci oddelenia výstav-by, životného prostredia a regionálneho rozvoja na Mestskom úrade Július Czajtányi.

Cie¾om projektu bolo dosiahnu zvýšenie vyseparovaného množstva jednotlivých zložiek tuhého komunálneho odpadu. K hlavným aktivitám patrilo vybudovanie 25 kontajnerových stanovísk na sídliskách Sever, Stred a Tabán.

Mesto získalo aj 125 zberových nádob a zberných vriec. Sú-èas ou projektu bolo i zakúpenie multifunkèného traktora a nákladného auta. Radnica tiež zabezpeèila kampaò o projek-te a separácii odpadu a osadenie informaèných tabú¾ k stojis-kám kontajnerov.

„Zo zmluvy s riadiacim orgánom, ktorým je Ministerstvo ži-votného prostredia SR, vyplýva mestu povinnos pä rokov po ukonèení realizácie monitorova výstupy a dopadové ukazovatele projektu,“ dodal Czajtányi.

5. ŽIAR NAD HRONOM REALIZOVAL VIACERO PROJEKTOV ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA ZO

ZDROJOV EÚ

Žiarskej samospráve sa v uplynulých rokoch vïaka dotáciám podarilo v oblasti odpadového hospodárstva realizova nieko¾-ko projektov, ktoré vo výraznej miere prispeli k zefektívneniu systému odpadového hospodárstva v meste. „V tejto oblasti sme priniesli v takom malom meste ako Žiar nad Hronom je, dos znaèné finanèné prostriedky,“ skonštatoval hovorca mesta Martin Baláž.

Ako ïalej uviedol, ide najmä o najväèší projekt z eurofondov do odpadového hospodárstva, ktorý na Slovensku rieši samo-správa, a to vybudovanie Centra zhodnocovania odpadov v hodnote približne 20 miliónov eur. „Projekt síce prešiel ne-jakým vývojom, krízou dodávate¾ských vz ahov a podobne, ale dnes to vyzerá tak, že všetko smeruje k zdarnému ukon-èeniu tohto projektu a že v tomto roku by mal by skolaudo-vaný a uvedený do prevádzky,“ zhodnotil aktuálnu situáciu.

Ïalším projektom v hodnote približne 3,4 milióna eur, ktorý mesto v tejto oblasti realizovalo, bol projekt intenzifikácie se-parovaného zberu. V rámci neho nakúpilo mesto novú zvozo-vú techniku, automobily, ktoré vozia separovaný odpad, nové nádoby na separovaný zber, ktoré sú umiestnené v uzamy-kate¾ných stojiskách a približne 200 odpadkových košov s priehradkami na separovaný odpad. Nové nádoby na odpady dostali aj v školách, školských zariadeniach èi v iných inštitú-ciách, o význame separovania odpadu boli pouèené aj deti na školách.

„Ïalšia investícia do odpadov bola rekultivácia skládky, ktorej platnos konèila pred nieko¾kými rokmi, takže my sme ju za prostriedky z európskych peòazí zrekultivovali,“ dodal Baláž s tým, že išlo približne o dva milióny eur.

Tieto, ale aj ïalšie opatrenia samospráve pomohli docieli , že podiel separovaných zložiek v meste neustále rastie. Žiar nad Hronom sa tiež dlhodobo môže pochváli vysokou mierou zhodnoteného odpadu. Samosprávu však teší aj to, že sa zvý-šila celková èistota mesta, èo si všímajú najmä ¾udia, ktorí do mesta prídu z inokadia¾.

Aj keï v oblasti odpadového hospodárstva mesto pod¾a jeho slov nad ïalšími ve¾kými projektmi zatia¾ neuvažuje, finanèné prostriedky z eurofondov by chcelo v nasledujúcom období

19

Uplynulý rok bol pre SEZO-Spiš prelomový

èerpa na iné projekty. „V našom meste treba rieši aj iné oblasti a tam bude smerova naša pozornos pre riešenie projektov,“ dodal Baláž v tejto súvislosti.

6. V ŽIARI NAD HRONOM CHCÚ ROZŠÍRI SKLÁDKU ODPADOV

Skládku odpadov v Žiari nad Hronom chcú Technické služby, a. s., v budúcnosti rozšíri . Jej kapacita je síce pod¾a riadite¾a spoloènosti ¼uboša Žilinèára v súèasnosti postaèujúca, av-šak rozšírenie je perspektívnou záležitos ou. „Je tam nejaký priestor na to,“ podotkol riadite¾ s tým, že súèasná kapacita skládky je 300 000 ton.

Spoloènos pod¾a jeho slov v poslednom období zazname-nala mierny nárast separovaného odpadu, a naopak, mierny pokles komunálneho. „¼udia už pomaly prichádzajú na to, že odpad, ktorý tvoria v domácnosti, sa dá ïalej využi na ïalšie spracovanie,“ podotkol v tejto súvislosti.

Okrem mesta Žiar nad Hronom poskytuje spoloènos svoje služ-by aj 29 obciam v regióne. „Plánom je zvýši poèet separova-ných zložiek z komunálneho odpadu, èomu napomáha do-danie kontajnerov do obcí,“ dodal s tým, že v prípade obcí tvorí vyzbieraný komunálny a separovaný odpad 65 a 35 percent.

Aj v uliciach Žiaru nad Hronom sa nájdu každoroène opustené vozidlá, ktoré nikto nevyužíva, zaberajú parkovacie miesta a môžu predstavova nebezpeèenstvo pre životné prostredie. Mestskí policajti ich v Žiari nad Hronom v minulom roku evidovali celkom 20, prièom 16 z nich bolo po upozornení z komunikácií odstráne-ných. Na takéto autá policajtov pod¾a náèelníka žiarskej mestskej polície (MsP) Róberta Šišku upozoròujú aj samotní obyvatelia.

„Ten výskyt týchto áut je pomerne stabilný. Každý rok je to približne 20 autovrakov,“ uviedol v tejto súvislosti. Majite¾ov takýchto starých vozidiel sa mestskí policajti snažia vždy kon-taktova a vyzva , aby ich z komunikácie buï odstránili, alebo spojazdnili. „Musím poveda , že toto sa nám tak na 90 per-cent darí. Zis ujeme, monitorujeme tieto vozidlá, upozoròu-jeme majite¾ov,“ podotkol Šiška.

Problémy však spôsobujú také vozidlá, ktorých majitelia sú síce známi, no nevedia ich kontaktova . Na takéto vozidlá po-zabudol pod¾a Šišku aj zákon o odpadoch.

„Máme aj také vozidlá, ktoré máme dlhodobo nieko¾ko ro-kov odstavené na komunikácii, držite¾ je známy, ale, bohu-žia¾, nevieme s ním komunikova , lebo nie je známe miesto jeho pobytu,“ uviedol Šiška. V takýchto prípadoch je snahou MsP docieli , aby boli vozidlá prekvalifikované na odpad, ktorý môže správca komunikácie na náklady majite¾a odstráni .

Zdroj: TASR

UPLYNULÝ ROK BOL PRE SEZO-SPIŠ PRELOMOVÝ

PhDr. Angela Sviteková

Vïaka vyše desa roènej aktívnej èinnosti má jedno z najväèších združení na Slo-vensku SEZO – Spiš, združenie obcí, na svojom „konte“ ve¾ké množstvo skúse-nosti z odpadového hospodárstva. Zalo-žili ho v apríli roku 2004 s cie¾om zavies

efektívny a trvalo udržate¾ný systém separovaného zberu, èo je možné iba v rámci väèšieho regiónu. Dnes je jeho èlenom 5 miest a 52 obcí z celého Spiša, ktorým sa podarilo vybudova fungujúci systém s jasnou logistikou.

Od vzniku až doteraz je predsedom združenia starosta najväè-šej slovenskej obce Smižany (8 709 obyvate¾ov) Ing. Michal Kotrady, ktorý nám priblížil aktuálnu èinnos združenia a záro-veò zhodnotil ekonomiku uplynulého roku.

„Združenie SEZO-Spiš dosiahlo za rok 2014 kladný výsle-dok hospodárenia v objeme 178 304 Eur, prièom príjmy boli vo výške 453 658 Eur a náklady 275 353 Eur,“ zhr-nul predseda vlaòajšie hospodárenie. „Dosiahli sme nižšie príjmy oproti plánovaným z toho dôvodu, že Recyklaèný fond za vyseparované suroviny zaplatil obligatórny príspe-vok len vo výške 25 % oproti pôvodnému. Rok 2014 bol v èinnosti SEZO-Spiš prelomový, pretože do 30.6. zdru-ženie fungovalo ako nezisková organizácia a od 1.7.2014 sa pretransformovalo na podnikate¾ský subjekt z dôvodu prevádzkovania Integrovaného systému nakladania s odpa-dom. Vïaka podpore z Recyklaèného fondu a nenávratné-mu finanènému príspevku z európskych fondov v objeme

2,407 mil. Eur sa nám podarilo vybudova halu a triediacu linku na druhotné suroviny vrátane strojov na manipuláciu a zber, ve¾koobjemových kontajnerov, vriec a primeranej propagácie v regióne. Bez týchto dodatoèných prostried-kov by nebolo možné zapoji do zberu druhotných surovín taký ve¾ký región. 57 èlenov združenia predstavuje okolo 127 000 obyvate¾ov. Èaká nás ešte dokonèi a skolaudova triediacu linku v Spišských Vlachoch, na ktorú použije zdru-ženie èas vlastných finanèných prostriedkov.“

Na našu otázku, s èím ide združenie do druhého desa roèia existencie, M. Kotrady konštatoval.

„Ide s víziou udrža kvalitu a ve¾mi dobrú ekonomiku sepa-rovaného zberu v èlenských obciach a mestách. V súèas-nej dobe je príspevok obcí na realizáciu triedených odpa-dov 1 Eur/obyvate¾/rok bez DPH. Èas nákladov sa hradí z predaja druhotných surovín a z obligatórnych príspevkov. V ïalšom období sa v rámci Integrovaného systému nakla-dania s odpadom (ISNO) chceme viac zamera na zber bio-logicky rozložite¾ného odpadu.“

Napriek vysokej úrovni separovaného zberu, ktorú SEZO–Spiš zatia¾ dosiahlo, nespoliehajú sa iba na vlastné skúsenosti a poznatky, ale radi sa pouèia aj u iných.

„Skúsenosti si vymieòame so združením, ktoré pôsobí v po-vodí rieky Torysa. Zúèastnili sme sa aj pracovných ciest v zahranièí (Èeská republika, Rakúsko), kde sme sa obozná-mili s ich systémom zberu druhotných surovín, komunálne-

20

ODPADY È. 6/2015

ho odpadu a biologicky rozložite¾ného odpadu. Nezabud-nute¾ným zdrojom informácií sú konferencie a workshopy, ktoré organizujú oprávnené organizácie ako Envipak a pod.,“ uviedol šéf združenia.

Okrem združenia sme zamerali aj na samotnú obec. Na margo obecného odpadového hospodárstva starosta poznamenal.

„Obec Smižany má uzatvorené partnerské zmluvy s gmi-nami Komorniki (Ve¾kopo¾ské vojvodstvo) a Kamienica (Malopo¾ské vojvodstvo), kde si vymieòame skúsenosti aj z oblasti odpadového hospodárstva. Keï Smižany v roku 1997 rozbiehali systém zberu druhotných surovín, inšpiro-vala sa gminou Komorniki. Zamestnanec obce vyèlenený pre oblas životného prostredia bol v gmine na pracovnej návšteve, aby sledoval systém zberu u obèana, manipulá-ciu, dopravu, triedenie a následne zhodnocovanie odpadu. Obec rozbehla zber druhotných surovín na základe zmlúv s obyvate¾mi, ktorí sa zaviazali dodržiava podmienky se-parovaného zberu. Do každej domácnosti sme zabezpeèili farebne odlišné vrecia. Každý rok obec vydáva kalendár zvozu komunálneho odpadu a jednotlivých druhotných su-rovín. Obyvate¾ presne vie, èo a kedy sa bude poèas roka

zbera . Pri bytových domoch sú umiestnené kontajnery, ktoré sa vyprázdòujú priebežne.“

Keïže v súèasnosti je tak v odborných kruhoch, ako i v jed-notlivých samosprávach èasto diskutovanou témou nový zá-kon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, svoj názor naò vyjadril aj M. Kotrady, a to tak z poh¾adu pred-sedu združenia, ako aj starostu obce Smižany:

„Mestá a obce, vrátane èlenov združenia SEZO-Spiš znepo-kojuje termín opustený odpad, za ktorý sú v zmysle nového zákona o odpadoch zodpovedné obce. Pod¾a názoru väèši-ny za odpad by mal by zodpovedný vlastník pozemku, ktorý by ho mal zlikvidova na vlastné náklady. Znenie schválené v novom zákone môžu vlastníci pozemkov zneužíva a tlaèi na obce, aby im vyèistili pozemok od odpadu.Ïalším, nie ve¾mi jasným ustanovením zákona je, že oprávnené organizácie budú uhrádza náklady na zber druhotných surovín, èím by sa malo èiastoène zníži za aženie obyvate¾a vo forme po-platku za komunálny odpad. Nikde však nie je napísané, v akej výške budú uhrádza náklady. Bude to celoslovenský priemer alebo sa zoberú najnižšie náklady? Je ve¾a ïalších otázok, na ktoré prinesie odpoveï prax a budúcnos .“

PETÍCIA NA PODPORU TRIEDENIA PET FLIAŠ A REFERENDUM PROTI PROJEKTU NA SPRACOVANIE ODPADU

Kolektív

1. PETÍCIA NA PODPORU PROJEKTU TRIEDENIA PET FLIAŠ U BRATISLAVSKÝCH

POSLANCOV USPELA

Petícia na podporu ekologického projektu v Bratislave, ktorý je zameraný na špecializovaný zber PET fliaš priamo od spot-rebite¾a, uspela u bratislavských mestských poslancov. Tí pe-tíciu, pod ktorú sa podpísalo viac ako 5000 obèanov, zobrali na svojom aprílovom rokovaní na vedomie a požiadali primá-tora hlavného mesta Iva Nesrovnala, aby pripravil možnosti spolupráce so spoloènos ou Renviro, ktorá projekt realizuje už nieko¾ko mesiacov v Petržalke.

Jej konate¾ Pavel Škultéty takéto uznesenie mestského za-stupite¾stva vníma ako úspech. „O spoluprácu s hlavným mestom máme samozrejme záujem,“ priblížil. Petícia na podporu projektu Renviro bola odovzdaná hlavnému mestu v novembri 2014. Obèania v nej žiadali hlavné mesto o realizá-ciu tohto projektu.

Mestskí poslanci boli ale na aprílovom zastupite¾stve zo stra-ny pracovníkov magistrátu upozornení, že tento projekt nie je v súlade s platným všeobecným záväzným nariadením mesta Bratislavy a ustanoveniami zákona o odpadoch, pretože vy-zbierané PET obaly z domácností, škôl èi súkromných spo-loèností sú komunálnym odpadom. Pod¾a zákona o odpadoch môže na území obce zber komunálneho odpadu zabezpeèo-va len ten, kto má s obcou na túto èinnos uzatvorenú zmluvu, ak si ju nezabezpeèuje sama.

Bratislavská samospráva tvrdí, že firma Renviro si túto zákon-nú povinnos odmietla splni . Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene malo iniciova aj pracovné stretnutie s jej konate¾om. „Cie¾om stretnutia malo by predstavenie pro-jektu konate¾om spoloènosti Renviro a zároveò mal by ko-nate¾ spoloènosti oboznámený s podmienkami uzatvorenia zmluvy pod¾a zákona o odpadoch,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Pod¾a magistrátu spoloènos pozvanie na stretnutie i uzatvorenie zmluvy odmietla a obaly z plastov, vyzbierané pria-mo od obyvate¾ov, nepovažuje za komunálny odpad.

Vyhlásenia o odmietnutí rokovania s oddelením životného pros-tredia a mestskej zelene, pretože sa v projekte nenakladá s ko-munálnym odpadom, pokladá Škultéty za nepravdivé. Zároveò tvrdí, že ani prvý kontakt nemal by iniciovaný zo strany oddele-nia. „Naša spoloènos je urèite ochotná, dokonca víta pod-písanie zmluvy s obcou,“ konštatuje. Otázkou právnej proble-matiky sa pod¾a jeho slov zaoberá advokátska kancelária.

Cie¾om pod¾a Škultétyho je otvori dialóg s hlavným mestom a nájs cestu spolupráce, ktorá bude výhodná pre Bratisla-vu a jej obyvate¾ov. Taktiež tvrdí, že projekt na zber PET fliaš predstavuje pre hlavné mesto finanèný prínos, pretože v rámci spolupráce s magistrátom navrhuje firma uhrádza samosprá-ve príspevok z každej vyzbieranej tony fliaš na území Bratisla-vy. Podpori sa má aj edukaèná èinnos , motivovanie obyvate-¾ov triedi odpad èi ochrana životného prostredie.

Projekt bol spustený už v novembri minulého roka v bratislav-skej Petržalke. Zber fliaš je bezplatný a realizovaný priamo od

21

Znižovanie odpadov v podnikate¾skom sektore preventívnym nástrojom „LCA“

spotrebite¾ov, ktorí majú preh¾ad o výsledkoch zberu. Oby-vatelia sú následne za vyzbierané množstvá kvartálne odme-òovaní do fondu prevádzky, údržby èi opráv. Na revitalizáciu sídlisk dostane z vyzbieraných fliaš príspevok aj mestská èas Petržalka, ktorá má do roku 2018 podpísanú so spoloènos ou Renviro zmluvu o spolupráci.

2. OBYVATELIA KYSUCKÉHO NOVÉHO MESTA ZARIADENIE NA SPRACOVANIE ODPADU NECHCÚ

Obyvatelia Kysuckého Nového Mesta sa 16. mája na miest-nom referende vyjadrili záporne k zámeru bratislavskej spo-loènosti Neochem, s. r. o., ktorá chce v meste prevádzkova zariadenie na zhodnocovanie odpadu technológiou Blowdec.

Petíciu za vyhlásenie referenda podpísalo 4303 obèanov, èo je 33,85 percenta z 12 713 oprávnených volièov. V referende obyvatelia mesta v 13 okrskoch odpovedali na otázku: „Sú-hlasíte s tým, aby v Kysuckom Novom Meste bola zriadená prevádzka na spracovanie odpadov, ako sú plasty, gumy,

ojazdené pneumatiky, odpadové oleje a uhlíkové polotova-ry procesom Blowdec 250/500 kW?“

„V zoznamoch bolo zapísaných 12 648 oprávnených vo-lièov na hlasovanie. Na referende sa zúèastnilo 7756 obèanov, èo je 61,32 percenta. Odovzdaných bolo 7741 platných hlasov. So zriadením prevádzky na spracovanie odpadov súhlasilo 49 obèanov (0,63 percenta). Proti bolo 7692 obèanov, èo je 99,36 percenta. Mestská referendová komisia skonštatovala, že referendum je platné,“ informova-la zapisovate¾ka komisie Dušana Šinalová.

Zástupca investora Pavel Machava poèas verejného preroko-vania zámeru informoval, že spoloènos Neochem plánuje v areáli priemyselného parku v Kysuckom Novom Meste roène spracováva 3500 ton odpadov vyprodukovaných v Žilinskom samosprávnom kraji. Plánovaná investícia je 2 milióny eur a má vytvori desa pracovných miest.

„V súèasnosti prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a verejné prerokovanie zámeru je súèas-ou tohto procesu. Všetky námietky obèanov sa spíšu do

zápisnice a tá sa so všetkým materiálom dostane na minis-terstvo životného prostredia, ktoré to spracuje a s koneè-nou platnos ou rozhodne,“ dodal Machava.

V Kysuckom Novom Meste už funguje spa¾ovòa a na verejnom prerokovaní zámeru obyvatelia mesta argumentovali zhorše-ním životného prostredia aj ich zdravotného stavu. „Cestujem po celom svete a keï sa vraciam do Kysuckého Nového Mesta, je tu taký smrad, ako nie je ani v mestách, kde žije 10 – 15 miliónov obyvate¾ov. Kotlina mesta je uzatvorená a má efekt plynovej jamy. Èiže, každá ïalšia zá až ovzdušia sa tu iba koncentruje a dýchajú to ¾udia v celom meste a okolí,“ povedal èlen petièného výboru Peter Janík.

Zdroj: TASR

ZNIŽOVANIE ODPADOV V PODNIKATE¼SKOM SEKTORE PREVENTÍVNYM NÁSTROJOM „LCA“

doc. Ing. Katarína Teplická, PhD.*

ÚVOD

Ochrana životného prostredia je dnes k¾úèovým faktorom podnikate¾skej èinnosti, ktorá výrazne ovplyvòuje zneèis o-vanie životného prostredia, èo sa považuje za vážny problém vplývajúci na kvalitu života spoloènosti. Podnikate¾ský sektor reaguje na zhoršovanie životného prostredia a vyèerpate¾nos prírodných zdrojov tým, že zaèína vyrába „zelené“ produkty a používa „zelené“ postupy, technológie. Environmentálne vlastnosti výrobkov a procesov sa stali k¾úèovým faktorom podnikate¾skej stratégie, a to je dôvod k h¾adaniu nových, ino-vatívnych spôsobov ako minimalizova environmentálne dopa-dy produktov na životné prostredie. Európska komisia ukla-dá za nefungujúce odpadové hospodárstvo vysoké sankcie, ktoré pre podnikate¾ský sektor predstavujú obrovskú bariéru ekonomického rozvoja a rastu podniku.

V praxi už existuje èiastkový monitorovací systém „ODPADY“, ktorý je zameraný na zber a spracovanie údajov o vzniku a na-kladaní s odpadmi. „Centrum odpadového hospodárstva a Bazilejského dohovoru Slovenskej agentúry životného pro-stredia“ vznik a nakladanie s odpadmi sleduje prostredníc-tvom „Regionálneho informaèného systému o odpadoch“ (RISO), ktorý je v prevádzke na pracoviskách obvodných a krajských úradov životného prostredia. Hlavnými cie¾mi en-vironmentálnej stratégie je predchádzanie vzniku odpadov a zvýšenie recyklácie a materiálového zhodnocovania odpadov.

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vykonáva kontroly, ktorých výsledkom je porušovanie právnych predpi-sov, napr. porušenie zákona o odpadoch, a ukladá sankcie, ktoré by mali pôsobi ako motivaèný faktor pre podnikate¾ský sektor v oblasti ochrany životného prostredia.

* Fakulta BERG, TU Košice, email: [email protected]

22

ODPADY È. 6/2015

Preventívnym nástrojom pre podnikate¾ský sektor môže by aj metóda LCA, ktorá skúma výrobné procesy po environmentál-nej stránke a ich vplyv na životné prostredie.

1. ANALÝZA ŽIVOTNÉHO CYKLU PRODUKTU

LCA je analytická metóda, ktorá sa zameriava na analýzu envi-ronmentálnych aspektov a vplyvov produktu poèas jeho život-ného cyklu od „kolísky až po hrob“, zahàòajúc ažbu nerast-ných surovín, výrobu, transport, realizáciu, opätovné využitie, údržbu, recykláciu, odpadové hospodárstvo. Hlavným cie¾om je dosahovanie najvyššej kvality výstupov výrobného procesu a zníženie množstva použitých vstupných surovín poèas vý-robného procesu, minimalizovanie odpadov súvisiacich s vý-robným procesom a spotrebou výrobkov.

Analýza životného cyklu (Life cycle analysis – LCA) je jednou z metód, ktoré umožòujú dôkladne porozumie vz ahu priemy-selnej výroby a životného prostredia ako celku. Každý proces životného cyklu produktu predstavuje inú potenciálnu environ-mentálnu zá až, ktorú podnikate¾ský sektor musí preventívne rieši , aby dopady na životné prostredie neohrozovali kvalitu života spoloènosti. Cie¾om tejto metódy je porovnáva a hod-noti environmentálne dopady produktu na životné prostredie a základom metodiky LCA je zamera sa na všetky procesy ži-votného cyklu produktu, stanovi riziká produktového systému a predchádza rizikám vybudovaním preventívneho modelu riadenia procesov produktového systému.

Životný cyklus produktu pozostáva z toku vstupných a výstup-ných faktorov a viacerých procesov životného cyklu produktu (obr. 1).

Obr. 1: Procesy životného cyklu produktu.

Štúdia LCA pozostáva zo štyroch fáz (obr. 2):

1. Fáza definovania a cie¾a a predmetu analýzy.

2. Fáza inventarizaènej analýzy - je súpis vstupných/vý-stupných údajov s oh¾adom na skúmaný produktový systém, zahàòa zber údajov potrebných na dosiahnutie cie¾ov definovanej štúdie.

3. Fáza posudzovania vplyvov - cie¾om tejto fázy je posky-tova dodatoèné informácie na pomoc pri hodnotení vý-sledkov inventarizaènej analýzy produktového systému

na pochopenie ich environmentálnej významnosti.

4. Fáza interpretácie - výsledky inventarizaènej analýzy a posudzovania vplyvov sa sumarizujú a rozoberajú ako podklady na závery, odporúèania a rozhodnutia v súla-de s definovaným cie¾om a predmetom analýzy.

Obr. 2: Fázy LCA analýzy

Aby bolo dosiahnuté skutoèné objektívne posúdenie životné-ho cyklu rôznych výrobkov, je potrebné používa štandardizo-vané metódy analýzy. Aj v oblasti LCA boli prijaté technické normy, ktoré poskytujú objektívne metódy posudzovania. V oblasti skúmania environmentálnych charakteristík výrobkov a služieb je vhodným nástrojom súbor medzinárodných noriem ISO radu 14040.

V súèasnosti existujú tieto normy a technické správy pre ob-las posudzovania životného cyklu :

• Norma STN ISO 14040 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu: Princípy a štruktúra,

• Norma STN ISO 14041 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu: Definovanie cie¾a a predmetu a inventarizaèná analýza,

• Norma STN ISO 14042 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu: Posudzovanie vplyvov životného cyklu,

• Norma STN ISO 14043 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu: Interpretácia životného cyklu,

• Norma STN ISO 14044 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu: Požiadavky a pokyny.

Metóda LCA má aplikaèné obmedzenia, medzi ktoré zaraïu-jeme:

• subjektívny výber a predpoklady LCA (urèenie hraníc systému, výber zdrojov údajov a oblastí vplyvov),

• obmedzenia alebo nedostupnos modelov použitých na inventarizaènú analýzu alebo na posudzovanie envi-ronmentálnych vplyvov pre všetky možné vplyvy alebo aplikácie,

• obmedzená miestna aplikovate¾nos výsledkov štúdií LCA zameraných na globálnu a regionálnu úroveò,

• presnos štúdií LCA, obmedzená dostupnos a vhod-nos dôležitých údajov alebo ich kvalitou,

Rámec posudzovania životného cyklu

Definícia cie a a rozsahu

Inventariza ná analýza

Hodnotenie odpadu

Interpretácia výsledkov

Priama aplikácia:

Vývoj produktu a zlepšenie Strategické plánovanie Tvorba verejnej politiky Marketing Ostatné

23

Nakladanie s odpadmi pod¾a EMAS EASY

• chýbajúce priestorové a èasové rozmery inventarizaè-ných údajov použitých na posudzovanie vplyvov, èo spôsobuje diskutabilné výsledky, ktoré sa menia v zá-vislosti od priestorových a èasových charakteristík kaž-dej oblasti vplyvov.

ZÁVER

Každý priemyselný podnik v rámci svojej èinnosti ovplyvòuje životné prostredie. V závislosti od charakteru produkcie je en-vironmentálny vplyv rozdielny. Niektoré produkty využívajú viac zdrojov, iné produkujú viac odpadu ako ostatné.

Cie¾om každého podniku je identifikova vplyvy, ktoré sú škod-livé pre životné prostredie. Jednou z možností, ako urèi , kto-

rá èas produkcie najviac vplýva na životné prostredie je LCA analýza.

LCA je metóda skúmania životného cyklu, ktorá pomáha urèi procesy výroby, kde je možné dosiahnu zlepšenie v oblasti životného prostredia. Táto metóda umožòuje sledova a hod-noti kvantitatívne a kvalitatívne parametre, ktoré ovplyvòujú životné prostredie.

Zneèis ovanie životného prostredia je ve¾mi aktuálna otázka a neustále sa diskutuje o možnostiach, ako efektívne vyrába výrobky, ktoré by vo ve¾kej miere neza ažovali životné pros-tredie. Sledovanie environmentálnych dopadov výroby na ži-votné prostredie je predmetom každej plánovanej stratégie podnikate¾ských subjektov.

NAKLADANIE S ODPADMI POD¼A EMAS EASY

Ing. Tomáš Pavlik, Ing. Petra Pavliková*

* Technická univerzita v Košiciach, [email protected], [email protected]

1. EMAS AKO OBCHODNÁ ZNAÈKA

Systém Spoloèenstva pre ekologické riadenie a audit (Eco--management and Audit Scheme – EMAS) je riadiaci nástroj pre spoloènosti a iné organizácie na vyhodnocovanie, podá-vanie správ a zdokona¾ovanie ich starostlivosti o životné pro-stredie. EMAS je otvorený pre všetky sektory hospodárstva vrátane verejných a súkromných služieb. EMAS sa v roku 2001 posilnil integráciou normy EN ISO 14001 ako systému environmentálneho manažérstva, ktorý EMAS požadoval; pri-jatím prí ažlivého EMAS loga, ktorým sa okolitému svetu dáva na vedomie registrácia EMAS; a výraznejším zoh¾adnením ne-priamych úèinkov, akými sú napr. úèinky týkajúce sa finanè-ných služieb alebo správnych a plánovacích rozhodnutí.

Úèas na tomto programe je dobrovo¾ná a siaha až po verej-né a súkromné organizácie pôsobiace v Európskej únii a v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Island, Lichten-štajnsko a Nórsko.

EMAS easy je spôsob uskutoèòovania EMAS, ktorý je úmer-ný ve¾kosti, finanènej kapacite a organizaènej kultúre malého podniku. Pomocou množstva nových znakov, EMAS easy po-máha dosahova zhodu s ISO 14001 a s EMAS, prièom sa stále zameriava na podstatu veci, ktorou je ochranu životného prostredia v podniku.

Ak spoloènos už realizovala nejaké environmentálne èinnosti, prácu spojenú s mapovaním životného prostredia tak, aby to bolo v súlade s EMAS alebo ISO 14001, možno vykona do jedného týždòa.

Externé audity dokumentov a audity na pracovisku možno ¾ah-ko urobi za jeden deò. Spoloène používaná dokumentácia a spoloèné postupy umožòujú skupinové prístupy nákladovo ve¾mi efektívnym spôsobom. Vyhlásenie o stave životného prostredia je spracované úsporných spôsobom a poskytuje základné a skutoène potrebné informácie. Celý proces bol audítormi pre priemysel úspešne auditovaný z h¾adiska na-

riadenia EMAS a ISO 14001 v troch spoloènostiach. EMAS easy poskytuje EMAS za desa dní s desiatimi ¾uïmi na desia-tich stranách. Pracovný proces od zaèiatku do konca pozo-stáva z 30 krokov.

2. EMAS EASY VHODNÉ PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY

Malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky sú hospodárskou chrbticou väèšiny ekonomík v Európe. Bež-ne sú dodávate¾om 90 % technických tkanín a prispievajú významným spôsobom k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti, zamestnanosti, regionálnemu a miestnemu roz-voju. Väèšina týchto podnikov zamestnáva menej ako 5 ¾udí. Jedným z výrazných trendov dneška je smerovanie globálnej ekonomiky k rýchle rastúcemu normovaniu výrobkov, proce-sov, riadenia a informatizácie. Globalizácia zdrojov tovarov a služieb si vynucuje zavádzanie znaèiek, noriem, riadiacich ná-strojov a kontrolných systémov. Tento trend je podporovaný aj pokraèujúcim zavádzaním „zeleného aspektu„ do vládnych programov a programov spoloèností nakupovania „na zele-nej lúke“. Prechod od nakupovania „na zelenej lúke“ k trvalo udržate¾nému obstarávaniu zmení tvár trhu.

Na európskom a globálnom trhu, ako aj v celosvetovom dodá-vate¾skom re azci bude ma toto priamy vplyv na každodennú realitu MSP. Vzrastajúci poèet malých spoloèností už doku-mentoval (prípadne bude v blízkej budúcnosti dokumentova ) potrebu uznávaných sledovate¾ných záznamov o pravidelnom a pozitívnom environmentálnom manažérstve, a to aj vo vzni-kajúcich ekonomikách. Okrem toho predmetom rastúceho verejného doh¾adu sveta spotrebite¾ov je aj starostlivos o zdravie, pracovné podmienky a sociálne aspekty.

Podnikanie zajtrajška sa teda netýka len výrobkov a procesov, ale aj spôsobov. Normy a nástroje sú na 90 % vyprofilované

24

ODPADY È. 6/2015

pre priemysel, ve¾ké a stredné podniky a mamutie organizácie. Tradièné spôsoby riadenia kvality a nástroje environmentálne-ho manažérstva nie sú prispôsobené realite mikrospoloèností a malých spoloèností (do 10 zamestnancov). Nevyhovujú do-konca ani malým podnikom.

Podstata nespoèíva v kvalitatívnych parametroch samotných noriem, ktoré sú príliš vysoké – ide skôr o vnútorné a von-kajšie prekážky v prístupe, ktoré sú príliš vysoké a nároèné. Náklady, papierovanie, zdroje, vedomosti.

3. KROKY POD¼A EMAS EASY

Ako už bolo spomenuté, EMAS easy pozostáva z 30 krokov, ktoré sú rozdelené do formálnej a neformálnej èasti. Nefor-málna èas pojednáva o mapovaní životného prostredia a ob-sahuje 10 krokov, rozdelených do nasledovných oblastí:

1. situaèná mapa mesta,

2. tok materiálu,

3. výskum mienky pracovníkov, tzv. poveternostná mapa,

4. environmentálna mapa oh¾adom vody,

5. environmentálna mapa oh¾adom pôdy a skladovania,

6. environmentálna mapa ovzdušia, zápachu, hluènosti a prachu,

7. environmentálna mapa oh¾adom energie,

8. environmentálna mapa oh¾adom odpadov,

9. environmentálna mapa rizík,

10. prispôsobený firemný systém environmentálnych infor-mácií.

Formálna èas má za úlohu zabezpeèi prechod od mapovania životného prostredia k samotnému EMAS a obsahuje 20 kro-kov pod¾a nasledovných oblastí:

– aktualizácia konkrétnych environmentálnych máp pre EMAS,

– plánovanie systému environmentálneho manažérstva (EMS),

– realizácia a každodenné riadenie,

– kontrolovanie konkrétneho EMS,

– environmentálne vyhlásenie a súbory online programov EMAS pre MSP.

4. ODPADY POD¼A EMAS EASY

Priamou identifikáciou odpadov sa v príruèke zaoberá 8. krok s odporúèaním vyhotovenia environmentálnej mapy odpadov (ukážka na obr. 1).

Tento krok bude detailnejšie rozobratý v ïalšom pokraèovaní èlánku. Napriek priamej konkretizácii odpadov v tomto kroku príruèka disponuje krokmi, ktoré buï okrajovo, alebo intenzív-nejšie pojednávajú o problematike odpadov. Tieto budú chro-nologicky popísané v nasledovnom texte.

Obr. 1: Ukážka použitia nástroja – ekomapy

4.1. KROK 1: ENVIRONMENTÁLNA MAPA – SATELITNÝ OBRAZ

Tento odporúèaný krok prioritne urèuje postup vypracova-nia grafickej podoby problému, to ale nemení fakt, že má ís skôr o úvodné zhrnutie základných informácií podniku. V rámci týchto je odporúèané zoh¾adni aj frekvenciu dopravy súvisiacej s podnikom v zmysle produkcie emisií do ovzdušia. Vhodné je vypracova analýzu pohybu a druhu dopravy v okolí podniku (dodávatelia, expedícia, zamestnanci – nákladná do-prava, osobná doprava a pod.). Referenèné emisné hodnoty, ktoré príruèka uvádza pre rôzne druhy vozidiel, sú zobrazené v tab 1.

Tab. 1: Emisné hodnoty pre dopravu pod¾a príruèky EMAS easy

Emisie, g/km ¼ahké vozidlá, benzín

¼ahké vozidlá,

motorová nafta

ažké vozidlá,

motorová nafta

CO2 (oxid uhlièitý) 250 133 837

NOx (oxidy dusíka) 2,53 0,55 19,2

SO2 (oxid sirièitý) 0,026 0,168 0,052

4.2. KROK 2: TOKY MATERIÁLOV A POUŽITIE ZDROJOV

V rámci toku materiálov vznikajú rôzne druhy odpadov najmä na výstupe z podniku, èi už ide o tuhé, kvapalné alebo vzdu-

25

Nakladanie s odpadmi pod¾a EMAS EASY

chom unášané odpady. Vstupy a výstupy sa sledujú v roènom intervale a odpady sú vo výstupoch obsiahnuté najmä pome-novaním:

– množstva vyrobených emisií (CO2, SO

x, NO

x v kg; kon-

centrácia rozpúš adiel v ppm),

– faktorov odpadovej vody (recyklácia vody v procese v m3; BSK a CHSK v mg/l) a

– samotného odpadu (odpad z obalov, nebezpeèný od-pad, netoxický odpad, papier a kartón v kg; kvapalný odpad v litroch).

V prípade, že to pomenovaný druh umožòuje, je potrebné ur-èi povahu pod¾a obr. 2.

4.3. KROK 3: VÝSKUM MIENKY ZAMESTNANCOV (ENVIRONMENTÁLNA POVETERNOSTNÁ MAPA)

V rámci príruèky sa pre bezproblémovú integráciu EMAS do podniku odorúèa urobi prieskum medzi zamestnancami a vý-sledky prezentova manažmentu na zlepšenie. Ide o subjektív-ne vytvorené výsledky súvisiace s názorom zamestnaneckej èasti, ktorá je daným problémom denne vystavovaná. Okrem bežných otázok súvisiacich s environmentálnymi manažérsky-mi systémami je dôraz kladený aj na také aspekty, ako je plyt-vanie vodou, spôsob riešenia odpadovej vody, skladovania, recyklácie a triedenia odpadov, informovanos a podobne. Tento krok sa neodporúèa podceni , nako¾ko ide o prvostup-òový názor pracovníka, ktorý pracuje priamo v danom hodno-tenom prostredí.

Cie¾om je zistenie silných a slabých stránok EMS a odpovede sú vo všeobecnosti hodnotené na stupnici od 1 (najlepšie) po 5 (najhoršie). Otázky a stupnicu je možné prispôsobi pod-¾a uváženia zodpovedných pracovníkov oddelenia za EMS. Tento krok je možné oznaèova aj pojmom „Environmentálna poveternostná mapa“.

4.4. KROK 4: SPOTREBA VODY A SÚSTAVA ODPADOVEJ VODY

Z poh¾adu odpadov sa pozornos v tomto kroku sústredí na také problémy, akými sú miesta vysokej úrovne spotreby vody, lokalizácia vypúš ania nebezpeèných výrobkov do kanalizá-cie, možnosti náhrad takýchto výrobkov, zbytoèné plytvanie.

Pre vypracovanie preh¾adu v rámci tohto kroku sa odporúèa zbiera informácie oh¾adom povolení na vypúš anie odpado-vých vôd, povolení na èerpanie podzemnej vody, plánu kana-lizaènej siete v rámci podniku.

Upozoròuje sa na potrebu vyhodnoti a urèi zneèis ujúce látky a ich vplyv na prostredie (konkrétne vodu), vyhodnoti mera-nia výtokov, správne fungovanie zariadenia na èistenie vody a množstvo upravenej vody. Ukazovatele a hlásenia by mali ob-sahova údaje vyplývajúce z výsledkov merania výtokov (BSK, CHSK, ...), náklady a poplatky za vypúš anie vôd.

4.5. KROK 5: PÔDA A SKLADOVANIE

Podstatou pre problematiku odpadov v rámci tohto kroku je správny dôraz na skladovanie výrobkov hlavne z poh¾adu po-tenciálnej nepriepustnosti týchto výrobkov do pôdy, v koneè-nom dôsledku aj do podzemných vôd. Je potrebné zazname-náva potenciálne úniky a sledova priebeh. Netreba zabudnú ani na vypracovanie havarijného plánu v prípade mimoriadnej udalosti.

Analyzovaný a vyhodnotený by mal by stav starých zásobní-kov, nepriepustnos pôdy v mieste nakladania a skladovania, podmienky skladovania nebezpeèných výrobkov hotového tovaru a odpadov a èasový vývoj únikov oleja a chemických látok.

Environmentálne vplyvy skladovania sú vždy spojené s èinnos-ami ako sú:

– skladovanie palív a chemických látok v priestoroch bez záchytnej sústavy (ide o možné zneèistenie pôdy),

– faktor dopåòania oleja na vykurovanie do olejových nádrží (nebezpeèenstvo rozliatia, zneèistenie pôdy a podzemných vôd),

– dodávka výrobkov (možné rozliatie, zvýšené riziko po-škodenia obalov),

– skladovanie zásobníkov a sudov mimo budovy (nekon-trolovaný odpad).

4.6. KROK 6: OVZDUŠIE, ZÁPACHY, HLUK A PRACH

S odpadmi súvisia najmä úniky emisií do ovzdušia a hlukové emisie z hodnotenej prevádzky. Všeobecne sa kladie dôraz

Obr. 2: Pomôcka pre urèenie povahy výrobkov pod¾a EMAS easy

26

ODPADY È. 6/2015

na najsledovanejšie úniky skleníkových plynov (CO2), fotoche-

mického smogu (NOX) a kyslých dažïov (SO

2).

Použi je možné univerzálny postup a zodpoveda nasledujúce otázky:

– Aká je kvalita vzduchu vo vnútorných priestoroch spo-loènosti?

– Je venovaná dostatoèná pozornos zdrojom hluku a s ažnostiam miestnych obyvate¾ov?

– Dochádza k výmene filtrov pravidelne?

– Kedy bola naposledy vykonaná údržba kotla?

Zber informácií pre zapracovanie by mal zoh¾adni správy z merania zneèistenia ovzdušia a normy (štandardy, legislatíva) emisných úrovní, prièom výstupom bude uvedenie objemu prchavých zneèis ujúcich látok (v litroch) a výsledky meraní CO

2, SO

X, NO

X. Netreba opomenú ani poèetnos vykona-

ných analýz a údržby.

4.7. KROKY 7, 8 A 9: TVORBA A RECYKLÁCIA ODPADU

Tieto kroky priamo súvisia s odpadovým hospodárstvom a ponúka pomerne detailný preh¾ad o nakladaní s odpadom v podniku.

Zjednodušená, všeobecná alebo úvodná forma vypracovania si vyžaduje odpovede na otázky:

– Aká je úroveò recyklácie v podniku?

– Aké boli prijaté preventívne opatrenie v tejto oblasti?

– Sú dodávatelia povinní prevzia si spä materiály a oba-ly?

Èinnosti, ktorým treba venova osobitnú pozornos , lebo sú vždy spojené s environmentálnymi vplyvmi, sú:

– separácia odpadov (zmes odpadu z domácností; nie nebezpeèného a toxického odpadu; nebezpeèného odpadu),

– tvorba odpadu poèas nanášania farieb (ide o toxický odpad),

– skladovanie odpadu mimo budov (hrozba nekontrolo-vaného prúdu odpadov),

– dodávky výrobkov (Èo s obalovým odpadom?).

Posúdenie odpadového hospodárstva je možné vykona aj pomocou nasledovného hodnotenia, prièom na obr. 3 je uve-dený príklad k tomuto návodu:

1 až 5: viac-menej dobré hospodárstvo,

6 až 10: žiadne hospodárstvo,

11 až 15: zdrojom problémov je absencia hospodár-stva,

16 až 20: zdrojom vážnych problémov je absencia hos-podárstva,

Hodnotenie od 0 do 20 berie do úvahy iné kritériá. Nebez-peèenstvo výrobkov, možné nájdenie alternatívnych riešení (recyklácia a iné). Zaznamenajte hodnotenie do tabu¾ky a vypracujte radarový diagram - okamžite sa zvidite¾nia oblasti

slabého alebo žiadneho hospodárstva. Výsledky vystavte v spoloènosti – na vidite¾né miesto pre každého zamestnanca.

Príklad1 Papier a kartón na obaly 32 Pneumatiky 13 Nekovové èasti karosérie auta 54 Batérie 25 Odpad z recyklovania 206 Prázdne olejové filtre 157 Aerosóly 158 Obaly chemických výrobkov 169 Prázdne plechovice od farieb 1510 Kabínové filtre 1611 Šrot 10

Obr. 3: Príklad ako pomôcka pre vypracovanie úrovne OH

Sledova a lokalizova v podniku je potrebné nádrže a zásobní-ky, smer prúdov odpadu, oblasti nesprávnej separácie odpa-du, lokality tvorby a skladovania odpadu, staré a nepotrebné strojové zariadenia.

Potrebným zdrojom informácií sú pre tento úèel osvedèenia o recyklácii od prepravcov, roèné úètovné výkazy a hodnotenie a vývoj tokov.

V rámci posúdenia urète a následne vyhodno te úroveò recyk-lácie, preventívne opatrenia, kategórie odpadov, poèetnos od-straòovania odpadu a opätovné využitie odpadu a nepodarkov.

Výstupmi by urèite mali by hlásenia o hmotnosti zneškodne-ného odpadu (v kg/ rok) pod¾a kategórie (papierový, tonerový, nebezpeèný, plastový, kovový a pod.), informácie o zaplate-ných daniach za odpad (v EUR) a množstvo rozlièného roztrie-deného odpadu.

4.8. KROK 10: INTEGRÁCIA ENVIRONMENTÁLNYCH INFORMÁCIÍ

Snahou 10. kroku je integrácia informácií v rámci tzv. „Inte-ligentnej registrácie environmentálnych informácií“ do preh¾adnej stanovenej štruktúry. V rámci tejto integrácie sú spracovávané aj informácie o odpadoch v bode E. a štruktúra informácií je zoradená do nasledovných celkov:

– environmentálna mapa odpadu,

– pôvod odpadu,

– skladovanie odpadu,

– odstraòovanie odpadu,

– odpadové hospodárstvo,

– recyklácia odpadu.

ZÁVER

V èlánku bola popísaná základná myšlienka EMAS easy ako zjednodušená verzia aplikovania EMAS do podniku mikro a

27

Novela zákona è. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie...

malej kategórie. Inšpiráciou vydanej príruèky pre zavedenie tejto verzie bol spracovaný preh¾adný vý ah z poh¾adu riešenia odpadov v rámci EMAS easy. Nejde o celkový návod a kom-plexný podaj informácii potrebných pre vypracovanie.

Príspevok ako nástroj environmentálnych manažérskych systémov pochopite¾ne rieši odpady ako dôležitý vplyv na životné prostredie vo viacerých úrovniach, rozmiestnených do viacerých krokov.

Použitá literatúra:

[1] EMAS “easy” pre malé a stredné podniky. Príruèka PDF; ISBN 92-79-02779-4

[2] KLÁŠTERKA, J. a kol.: EMAS Systém environmentální-ho øízení a auditu: Pøíruèka k Programu EMAS. PLANE-TA: odborný èasopis pro životní prostøedí. Roèník XV, èíslo 1/2007. ISSN 1801-6898

NOVELA ZÁKONA È. 24/2006 Z.Z. O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – NOVÝ SMER V POSUDZOVANÍ VPLYVOV

Ing. Milan Luciak*

* Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. ¼. Štúra è. 1, 812 35 Bratislava

1. ÚVOD

Novela è. 314/2014 Z.z. zákona è. 24/2006 Z.z. o posu-dzovaní vplyvov na životné prostredie nenechá nikoho na po-chybách o tom, že nastúpil nový smer v oblasti posudzovania navrhovaných èinností na Slovensku.

Návrh novely zákona vznikol ako reakcia na infringement z Európskej únie, ktorá upozornila Slovenskú republiku na nie-ktoré nezhody posudzovacieho a povo¾ovacieho konania so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov urèitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (tzv. EIA).

2. NOVELA

Novela zákona sa týka prakticky celého zákona, okrem druhej èasti - posudzovanie strategických materiálov (SEA), ktorá ostáva nezmenená.

Novela zákona priniesla do procesu posudzovania vplyvov tie-to zásadné zmeny:

• úpravu predmetu povinného hodnotenia a zis ovacie-ho konania, vrátane zmien navrhovanej èinnosti,

• zaèlenenie procedúry „zmien“ do zis ovacieho kona-nia,

• zavedenie správneho konania,

• „prepojenie“ procesu posudzovania a procesu povo¾o-vania (záväznos environmentálnych výstupov a preve-rovanie projektov predkladaných na povolenie),

• zmeny v termínoch,

• úprava práv verejnosti v prístupe k opravným prostried-kom a prístupe k spravodlivosti,

• spresnenie postupu v cezhraniènom posudzovaní,

• èiastoèné úpravy príloh.

2.1. ÚPRAVA PREDMETU POVINNÉHO HODNOTENIA A ZIS OVACIEHO KONANIA, VRÁTANE ZMIEN

NAVRHOVANEJ ÈINNOSTI

Novela zavádza pojmy ako povo¾ovanie, rozhodnutie, posu-dzovanie vplyvov navrhovanej èinnosti alebo jej zmeny, po-vo¾ovacie konanie, prípadne upravuje a spresòuje doterajšiu terminológiu. V tejto èasti novela uvádza rozlíšenie rozhodnutí pod¾a zákona o posudzovaní vplyvov a rozhodnutí v povo¾ova-com konaní (napr. pod¾a stavebného zákona).

V § 18 je zadefinované, ktoré navrhované èinnosti podliehajú povinnému posudzovaniu a ktoré zis ovaciemu konaniu. Naj-dôležitejšie úpravy oproti doterajšiemu zneniu zákon a sú na-sledovné:

2.1.1. Povinné hodnotenie

Povinnému hodnoteniu podlieha navrhovaná èinnos uvedená v prílohe è. 8 èasti A, èiže všetky èinnosti, ktoré dosiahnu limit pre povinné hodnotenie.

Povinnému hodnoteniu bude podlieha aj zmena navrhovanej èinnosti uvedenej v prílohe è. 8 èasti A, ak takáto zmena samotná dosahuje alebo prekraèuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú èinnos v prílohe è. 8 èasti A ustanovená. Oproti doterajšej úprave, ktorá ukladala „každú“ zmenu posudzova , v novej úprave zákona sa bude posudzova len taká, ktorá bude taká ve¾ká, ako je limit pre danú èinnos .

28

ODPADY È. 6/2015

Zmena môže nasta v rôznych fázach procesu povo¾ovania a realizácie, preto zmeny sa musia posúdi pri èinnostiach po-súdených, povolených, zrealizovaných alebo v procese rea-lizácie. Tieto zmeny sa musia posúdi v zis ovacom konaní.

Taktiež bude podlieha povinnému hodnoteniu aj zmena navr-hovanej èinnosti uvedenej v prílohe è. 8 èasti B, ak ide o èin-nos už posúdenú, povolenú, vykonanú alebo v procese vyko-návania a ide o zmenu, ktorá môže ma významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zis ovacieho konania. Èiže ak èinnos bola po-sudzovaná v zis ovacom konaní a príslušný orgán rozhodol, že je potreba ïalej ju posudzova , tak investor musí pokraèova ïalej v procese posudzovania, tzn. vypracováva správu o hod-notení, vykoná verejné prerokovanie a proces sa ukonèuje závereèným stanoviskom.

Povinne sa bude posudzova aj navrhovaná èinnos alebo jej zmena, ktorá pod¾a odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (pod¾a zákona o ochrane prírody a krajiny) pravdepodobne môže ma samostatne alebo v kombi-nácii s inou èinnos ou významný vplyv na územie sústavy chrá-nených území (na územia NATURA 2000). Èiže pre èinnosti, ktoré by sa neposudzovali, ale ak orgán ochrany prírody vydá „odborné stanovisko“ pod¾a zákona o ochrane prírody a kra-jiny, tak sa posudzova budú a vykoná sa povinné hodnotenie

2.1.2. Zis ovacie konanie

Zis ovaciemu konaniu podlieha navrhovaná èinnos uvedená v prílohe è. 8 èasti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na úèel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali dlhšie ako dva roky. Ide o nové u stanovenie, pod¾a ktorého sa budú posudzova aj tzv. štvr prevádzky, príp. poloprevádzky, ktoré budú testova kratšie ako dva roky.

Zis ovaciemu konaniu podlieha aj navrhovaná èinnos uvede-ná v prílohe è. 8 èasti B.

Zis ovaciemu konaniu ïalej podlieha aj zmena navrhovanej èinnosti uvedenej v prílohe è. 8 èasti A (povinné hodnotenie), ktorá však nedosahuje limit pre povinné hodnotenie a môže ma významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o èinnos už posúdenú, povolenú, vykonanú alebo v procese vykonávania. Èiže ide o zmeny stavieb, ktoré spadajú pod po-vinné hodnotenie, ale zmena je menšia ako samotný limit pre povinné hodnotenie.

Zis ovaciemu konaniu podlieha aj zmena navrhovanej èinnos-ti uvedenej v prílohe è. 8 èasti B (zis ovacie konanie), ktorá môže ma významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o èinnos už posúdenú, povolenú, vykonanú alebo v procese vykonávania.

2.2. POSUDZUJE SA AJ UKONÈOVANIE ÈINNOSTI

Bude sa posudzova aj ukonèenie navrhovanej èinnosti, ktoré je spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto èinností. Ako zmena navrhovanej èin-nosti je samostatným predmetom posudzovania v povinnom hodnotení alebo zis ovacom konaní len v prípade, ak takéto ukonèenie navrhovanej èinnosti nebolo súèas ou posúdenia navrhovanej èinnosti.

To znamená, že keï navrhovate¾ neposúdi v procese posu-dzovania vplyv ukonèenia svojej èinnosti, bude ju musie ako samostatný proces doposudzova v budúcnosti, èiže bude ma ïalšie náklady na posudzovanie. Toto ustanovenie núti zamyslie sa už pri zaèiatkoch projektu, ako sa bude likvidova po ukonèení.

2.3. ZAÈLENENIE PROCEDÚRY „ZMIEN“

DO ZIS OVACIEHO KONANIA

V pôvodnom znení zákona je problematika „zmien“ riešená samostatným procesom a ukonèuje sa vydaním „vyjadrenia“, v ktorom sa príslušný orgán vyjadrí, èi zmena môže ma závaž-ný vplyv.

V novele zákona je problematika „zmien“ riešená ako „zis o-vacie konanie“, ktoré sa ukonèuje rozhodnutím.

2.4. PREPOJENIE PROCESU POSUDZOVANIA A PROCESU POVO¼OVANIA (ZÁVÄZNOS

ENVIRONMENTÁLNYCH VÝSTUPOV A PREVEROVANIE PROJEKTOV PREDKLADANÝCH NA POVOLENIE)

Najzásadnejšia zmena, ktorá nastala zavedením novely, je, že celý proces posudzovania pôjde v správnom konaní.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevz ahuje na:

a) konania pod¾a II. èasti zákona (SEA),

b) lehotu na prerušenie konania a postup pri prerušení ko-nania pod¾a § 19 ods. 1,

c) postup pri spä vzatí investorom návrhu pod¾a § 19 ods. 3,

d) upustenie od variantného riešenia pod¾a § 22 ods. 7,

e) urèenie obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu pod-¾a § 23 ods. 2,

f) urèenie rozsahu hodnotenia a èasového harmonogra-mu pod¾a § 30“.

Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej èinnosti alebo jej zmeny je závereèné stanovisko z posúdenia navrhovanej èinnosti. Závereèné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je zá-väzné pre ïalšie povo¾ovacie konanie. Platnos závereèného

29

Program „Ve¾ké upratovanie Slovenska“ bol oficiálne odštartovaný

stanoviska k èinnosti je sedem rokov odo dòa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Rozhodnutie zo zis ovacieho konanie nemá obmedzenú plat-nos .

V rozhodnutí je, okrem iných náležitostí, kladený dôraz na odôvodnenie výberu variantu a vysporiadanie sa s pripomien-kami verejnosti.

Zásadnú zmenu prináša aj celý § 38 zákona v spojení s § 140c stavebného zákona, ktoré pojednávajú o povinnos-tiach povo¾ujúceho orgánu a príslušného orgánu.

V tomto paragrafe sa ukladajú napr. povinnosti pre povo¾ujúci orgán ako zverejòovanie priebehu konania. Povo¾ujúci orgán nesmie bez vykonaného posúdenia povoli stavbu. Ak je vý-sledok posudzovania vplyvov záporný, povo¾ujúci orgán musí povo¾ovací proces zastavi .

Ïalšia významná zmena spoèíva v tom, že príslušný orgán má v povo¾ovacom konaní k navrhovanej èinnosti alebo zmene navrhovanej èinnosti postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal závereèné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zis ovacom konaní.

V záväznom stanovisku sa uvedie, èi návrh na zaèatie povo-¾ovacieho konania k navrhovanej èinnosti je v súlade so zá-konom (EIA), s rozhodnutiami vydanými pod¾a tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povo¾ovacie konanie pod¾a oso-bitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vz ahu:

a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby,

b) k územnému konaniu o využití územia,

c) k stavebnému konaniu,

d) ku kolaudaènému konaniu.

Ak sa zistí nesúlad medzi predkladaným projektom a tým, èo bolo v EIA posúdené, v záväznom stanovisku príslušný úrad túto skutoènos uvedie. Stavebný úrad konanie preruší až do doby doplnenia projektu.

2.5. ZMENY V TERMÍNOCH

Novela zákona mení termíny pre jednotlivé kroky v procese posudzovania. Je to dôležité z dôvodu, že investori si budú musie prispôsobova svoje investièné plány nanovo. Napr. Rozsah hodnotenia, ktorého platnos bola neobmedzená, je pod¾a novely tri roky od jeho urèenia, pokia¾ sa v èasovom harmonograme neurèí inak.

Na pripomienkovanie zámeru v zis ovacom konaní je 21 dní. na pripomienkovanie oznámenia o zmene je 10 pracovných dní.

2.6. ÚPRAVA PRÁV VEREJNOSTI V PRÍSTUPE K OPRAVNÝM PROSTRIEDKOM A PRÍSTUPE

K SPRAVODLIVOSTI

V novele je zadefinované, kto je verejnos a kto je dotknutá verejnos . Výsledok rozhodnutí je preskúmate¾ný súdom.

2.7. ÈIASTOÈNÉ ÚPRAVY PRÍLOH

V prílohe è. 8 došlo k nieko¾kým úpravám, ktoré sú reakciou na meniaci sa legislatívny rámec v EÚ, prípadne reakciou na aktuálne podnikate¾ské prostredie.

2.8. NOVELY INÝCH ZÁKONOV

Novela zákona upravuje významným spôsobom aj ïalšie zá-kony a to:

– zákon è. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a staveb-nom poriadku (stavebný zákon),

– zákon è. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon),

– zákon Slovenskej národnej rady è. 51/1988 Zb. o ban-skej èinnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe,

– zákon è. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,

– zákon è. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon).

3. ZÁVER

Cie¾om novely bolo priblíži posudzovací proces k povo¾ova-ciemu procesu a zavies postupy, ktoré sú v súlade so smerni-cou o posudzovaní vplyvov. Previazanie procesov upravených zákonom EIA s povo¾ovacími procesmi je teraz upravené tak, aby nebolo možné v priebehu povo¾ovacieho konania vykoná-va také zmeny v projekte navrhovanej èinnosti, ktoré by mohli ma negatívne vplyvy na životné prostredie, a preto by si vy-žadovali samostatné posúdenie. Úspešné zvládnutie prípravy a realizácie projektov preto závisí od úspešného osvojenia si novely è. 314/2014 Z.z.

Zdroj: V. roèník vedeckejkonferencie „Životné prostredie – Problémy a možnosti riešenia,

ovzdušie - voda - pôda

PROGRAM „VE¼KÉ UPRATOVANIE SLOVENSKA“ BOL OFICIÁLNE ODŠTARTOVANÝ

Kolektív

1. OBCE A MESTÁ ZÍSKAJÚ 10 MILIÓNOV EUR NA LIKVIDÁCIU ÈIERNYCH SKLÁDOK

Štát pomôže obciam a mestám s riešením dlhoroèného prob-lému èiernych skládok. Èas z nich zmizne ešte do konca toh-

to roka. Postará sa o to nový program s názvom „Ve¾ké upra-tovanie Slovenska“, ktorý 27.4. oficiálne odštartoval minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD).

30

ODPADY È. 6/2015

Na likvidáciu opusteného odpadu, ako sa èierne skládky ofi-ciálne nazývajú, envirorezort získal 10 miliónov eur zo zanika-júceho Recyklaèného fondu. Umožnila to minuloroèná zmena v zákone o odpadoch. Program urèený pre samosprávy bude spravova Environmentálny fond.

„Chcem konštatova , že za posledných 25 rokov sa téme èiernych skládok nikto na Slovensku systematicky neveno-val a prvýkrát historicky ministerstvo životného prostredia prichádza s konkrétnym a premysleným programom na ich odstraòovanie,“ uviedol dnes minister.

Žiga pripomenul, že obce a mestá nemajú na riešenie problé-mu dostatok financií. Zmyslom programu je nastavi akúsi nu-lovú štartovaciu èiaru pre primátorov a starostov, ktorí v zmysle novoprijatého zákona o odpadoch budú ma èierne skládky aj naïalej na starosti, proti èomu protestovali. „Verím, že po tejto aktivite bude Slovensko èistejšie,“ zdôraznil minister.

Výzvu súvisiacu s programom zverejnil Environmentálny fond 16. apríla. Samosprávy môžu predklada žiadosti do 17. júla a èistenie sa musí skonèi do konca novembra. Štát preplatí 95 percent nákladov, zvyšných pä samospráva. Financova sa pritom bude zber, odvoz, uloženie odpadov na legálne sklád-ky, prípadne ich zlikvidovanie v spa¾ovni.

Monitoring vlani ukázal, že na Slovensku je momentálne pri-bližne 2500 evidovaných nelegálnych skládok, ïalších až 7000 je neoficiálnych. Žiga priznal, že vyèlenených 10 milió-nov nebude staèi na odstránenie všetkých. Ani si netrúfol od-hadnú , aká èas èiernych skládok by mohla by vïaka progra-mu zlikvidovaná. To bude pod¾a neho jasnejšie na konci júla, keï sa výzva uzavrie a vyhodnotia žiadosti.

„Poveda v tejto chvíli, èi to bude tisíc alebo dvetisíc sklá-dok, je ve¾mi predèasné,“ uviedol Žiga. Odhadol, že likvi-dácia jednej malej až stredne ve¾kej skládky, akých je naj-viac, si vyžiada 5000 až 8000 eur. Program bude urèený aj pre odstraòovanie ve¾kých èiernych skládok až do sumy 100 000 eur.

Pod¾a ministra je už teraz zrejmé, že zo strany obcí a miest je o program ve¾ký záujem. Pris¾úbil, že v prípade úspechu progra-mu sa bude snaži v budúcnosti získa z Environmentálneho fondu, Recyklaèného fondu alebo štátneho rozpoètu ïalšie prostriedky na tento úèel.

Riadite¾ Environmentálneho fondu Branislav Valoviè vysvetlil, že žiadosti a projekty samospráv budú posudzova externí hodnotitelia. Body získajú na základe sociálno-ekonomických, environmentálnych a technicko-funkèných kritérií. „Bude sa zoh¾adòova napríklad HDP v danom regióne, nezamest-nanos , èi samospráva urobí len odvoz odpadu, alebo ho vytriedi a zhodnotí, èi bude sanova dané miesto,“ opísal Valoviè.

Problematiku èiernych skládok envirorezort zakomponoval aj do nového zákona o odpadoch, ktorý zaène plati od zaèiatku budúceho roka. Nový zákon zvyšuje právomoci polície a sprís-òuje sankcie pre tvorcov èiernych skládok. Pokuty pre fyzické osoby sa zvyšujú desa násobne až do 1500 eur. Právnickým osobám bude po novom hrozi v tejto súvislosti pokuta až 350 000 eur.

Žiga pripustil, že problém opusteného odpadu sa na Sloven-sku definitívne vyrieši až vtedy, keï sa zmení myslenie väèšiny ¾udí, ktorí prestanú by ¾ahostajní k životnému prostrediu.

2. OPATRENIE ENVIROREZORTU NA LIKVIDÁCIU ÈIERNYCH SKLÁDOK JE NESYSTÉMOVÉ

Zámer ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD) nasmerova 10 miliónov eur z Recyklaèného fondu na likvidá-ciu èiernych skládok je nesystémovým riešením. V reakcii na spustenie programu „Ve¾ké upratovanie Slovenska“ to vyhlá-sil podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon.

Žiga 27.4. oficiálne odštartoval dlhšie avizovaný program, kto-rý má by pomocou pre slovenské obce a mestá v boji s od-loženým odpadom. Simon kritizoval, že vyèlenených 10 milió-nov eur nepostaèuje na likvidáciu všetkých èiernych skládok na Slovensku.

„Zároveò sa tým nezabráni vzniku nových alebo obnoveniu tých, èo sa práve sanujú,“ poukázal. Riešenie vidí v zmene odpadového zákona, ktorý zaène plati od zaèiatku budúceho roka. Podpredseda Mosta-Híd je presvedèený, že by mali ma recyklovate¾ný odpad v plnej kompetencii výrobcovia, ktorí už náklady na zber, triedenie èi recykláciu zahrnuli do ceny vý-robku pri predaji.

„Z celého procesu navrhujeme vynecha obce. Tým by sa jednoznaène zabezpeèilo, že obèan nebude za recyklova-te¾né veci plati dvakrát,“ uviedol Simon. Ïalším efektom tohto opatrenia by z jeho poh¾adu bolo zníženie odpadu urèeného na skládkovanie. Pod¾a Simona by sa dokonca radikálne znížilo.

„Vïaka takémuto systematickému riešeniu by sa mohol zaèa znižova poèet èiernych skládok a zároveò by sa zabránilo vzniku nových nelegálnych,“ dodal podpredseda Mosta-Híd.

Minister Žiga vèera uviedol, že envirorezort historicky prvýkrát prichádza s konkrétnym a premysleným programom na od-

31

Ministerstvo predložilo do pripomienkového konania vykonávacie vyhlášky...

straòovanie èiernych skládok. Obce a mestá majú možnos získa dotácie až do výšky 100 000 eur na jednu nelegálnu skládku, prièom tieto by mali by odstránené ešte do novem-bra tohto roku. Žiga zároveò avizoval, že je pripravený získa ïalšie prostriedky na tento úèel v prípade úspechu programu.

Nový zákon o odpadoch aj naïalej zachováva zodpovednos samospráv za èierne skládky, proti èomu tieto poèas jeho pri-jímania protestovali. Program „Ve¾ké upratovanie Slovenska“ má starostom a primátorom nastavi nulovú štartovaciu èiaru. Zamedzovaniu vzniku nových èiernych skládok majú pomôc tvrdšie represívne opatrenia v novom odpadovom zákone.

3. ENVIROREZORT CHCE POD¼A SAS UPRATOVA SLOVENSKO V ROZPORE SO ZÁKONOM

Ministerstvo životného prostredia chce pod¾a liberálov uprato-va Slovensko v rozpore so zákonom o odpadoch. Myšlienka programu, ktorý v rámci boja proti èiernym skládkam pred-stavil šéf envirorezortu Peter Žiga (Smer-SD), je pod¾a SaS pekná, ale má háèik.

„Ten spoèíva v èestnom vyhlásení starostu alebo primátora o oprávnenosti realizova aktivity na niekoho súkromnom pozemku,“ povedala tímlíderka SaS pre životné prostredie Anka Zemanová.

SaS poukazuje, že príruèka žiadate¾a o dotáciu neupravuje vz ah vlastníka pozemku k uvedeným aktivitám. Majite¾ má po-vinnosti stara sa o pozemok a rieši èierne skládky. „Obec nastupuje až v druhom kroku. Tá skládku po nahlásení síce môže odstráni , ale nie bez zis ovania, èi vlastník pozemku nie je pôvodcom odpadu, èi sa o pozemok riadne staral, alebo nemal z toho majetkový alebo iný prospech,“ poveda-la Zemanová. Okrem toho žiados pod¾a jej slov neobsahuje súhlas vlastníka s touto aktivitou.

Problematická má by i samotná uskutoènite¾nos aktivity. Termín na predkladanie žiadostí je 17. júl s tým, že realizácia bude mož-ná od augusta do októbra tohto roku. Podmienkou je verejné obstarávanie na dodávate¾a prác. „Bude ve¾mi zaujímavé sle-dova , aký algoritmus použijú obce, aby tento proces zvládli v súlade s predloženými pravidlami,“ dodala Zemanová.

Zdroj: TASR

MINISTERSTVO PREDLOŽILO DO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA VYKONÁVACIE VYHLÁŠKY K NOVÉMU ZÁKONU O ODPADOCH

Kolektív

1. NÁVRH VYHLÁŠKY O EVIDENÈNEJ A OHLASOVACEJ POVINNOSTI

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky o evidenè-nej a ohlasovacej povinnosti.

Návrhom vyhlášky sa vykonáva zákon è. 79/2015 Z. z. o od-padoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh vyhlášky vychádza z èastí vyhlášky Ministerstva život-ného prostredia Slovenskej republiky è. 310/2013 Z. z., kto-rou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej repub-liky è. 315/2010 Z. z. o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom v znení vyhlášky Ministerstva životného pros-tredia Slovenskej republiky è. 51/2011 Z. z., vyhlášky Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 91/2011 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch, vy-hlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spra-cúvaní starých vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel v znení neskorších predpisov, týkajúcich sa evidenè-nej a ohlasovacej povinnosti subjektov pôsobiacich v oblasti odpadového hospodárstva.

Predmetom návrhu vyhlášky sú podrobnosti o evidenènej a ohlasovacej povinnosti pôvodcu a držite¾a odpadu, prevádz-kovate¾a zariadenia na zhodnocovanie a zneškodòovanie od-padu, skládky odpadov, úložiska kovovej ortuti, zariadenia na zber a výkup odpadov, výrobcu vyhradeného výrobku, spra-

covate¾a elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov a starých vozidiel, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo vý-kupe odpadu od fyzických osôb a podrobnosti ohlasovacej povinnosti voèi koordinaènému centru.

2. NÁVRH VYHLÁŠKY, KTOROU SA VYKONÁVAJÚ NIEKTORÉ USTANOVENIA ZÁKONU O ODPADOCH

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky, kto-rou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

Návrhom vyhlášky sa vykonáva zákon è. 79/2015 Z. z. o od-padoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ïalej len „nový zákon o odpadoch“). Návrh vyhlášky jednak vychádza zo znenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia Sloven-skej republiky è. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú nie-ktoré ustanovenia zákona o odpadoch, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 126/2004 Z. z. o autorizácii, o vydávaní odborných posudkov vo veciach odpadov, o ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 135/2004 Z. z. o dekonta-minácii zariadení s obsahom polychlórovaných bifenylov, kto-ré tento návrh vyhlášky súèasne zrušuje a zároveò predmetom jeho úpravy už nie je evidencia odpadov, hlásenia, skládky odpadov a úložisko doèasného uskladnenia ortuti, keïže tieto oblasti budú bližšie upravené v samostatných vykonávacích predpisoch.

32

ODPADY È. 6/2015

Predmetom úpravy tohto návrhu vyhlášky sú programové do-kumenty odpadového hospodárstva, všeobecné ustanovenia o nakladaní s odpadom vrátane prevádzkovej dokumentácie a požiadaviek na zberný dvor, výpoèet energetickej úèinnosti, požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, spôsob výpoètu obvyklých nákladov, podrobnosti o obsahu žiadostí o vydanie súhlasu a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpa-dového hospodárstva, podrobnosti o autorizácií na spracova-te¾skú èinnos a o odbornej spôsobilosti naò a o odborných posudkoch vo veciach odpadov vrátane odbornej posudkovej spôsobilosti.

Medzi významné zmeny, ktoré prináša návrh vyhlášky oproti doteraz platnému stavu možno zaradi ustanovenia týkajúce sa zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného od-padu, zavedenie požiadaviek na triedený zber komunálnych odpadov a spôsobu výpoètu obvyklých nákladov, zoznam lokalít s výskytom medveïa hnedého vo väzbe na povinnos ustanovenú v § 14 ods. 1 písm. j) nového zákona o odpa-doch a podrobnosti o využívaní odpadov na povrchovú úpravu terénu. Návrhom vyhlášky sa zároveò upravujú aj požiadavky na technické a materiálne zabezpeèenie autorizovanej spra-covate¾skej èinnosti a prípady, kedy sa vyžaduje alebo môže vyžadova odborný posudok.

Do návrhu vyhlášky sa zároveò èiastoène transponujú smer-nice, ktorých zoznam je uvedený v prílohe è. 25 návrhu vy-hlášky.

3. NÁVRH VYHLÁŠKY O ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV VYHRADENÝCH VÝROBKOV A O NAKLADANÍ S VYHRADENÝMI

PRÚDMI ODPADOV

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov.


Predložený návrh vyhlášky ustanovuje tie podrobnosti právnej úpravy mechanizmu nakladania s odpadmi, ktorá je v návr-hu zákona o odpadoch vystavaná na dôslednom uplatòovaní princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených vý-robkov, ktorí svoje povinnosti s tým spojené majú možnos re-alizova vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom na to urèených autorizovaných subjektov.

Návrh vyhlášky tak detailnejšie upravuje proces registrácie výrobcov vyhradených výrobkov, náležitosti žiadostí o autori-záciu na výkon èinnosti na individuálne nakladanie s vyhrade-ným prúdom odpadu, na výkon èinnosti organizácie zodpo-vednosti výrobcov a na èinnos tretej osoby, náležitosti Správy o èinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a Správy o funkènosti systému individuálneho nakladania, informaèné povinnosti týkajúce sa vyhradených výrobkov, propagaèné a vzdelávacie aktivity oh¾adne nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, finanènú záruku výrobcu elektrozariadení, proces

nakladania s elektroodpadom, osobitne prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, oznaèovanie batérií a akumulátorov a nakladanie s použitými batériami a akumulátormi, požiadavky na zloženie, vlastnosti, oznaèovanie a zálohovanie obalov, na-kladanie s odpadmi z obalov a so starými vozidlami a niektoré požiadavky na vozidlá alebo ich èasti.

Znenie návrhu vyhlášky sa v tých èastiach, ktoré sú výsledkom transpozície európskej právnej úpravy problematiky odpadov z obalov, použitých batérií a akumulátorov a starých vozidiel zásadne neodlišuje od znenia doteraz platných vykonávacích predpisov alebo ich èastí regulujúcich túto problematiku (vy-hláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republi-ky è. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní starých vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel v znení neskorších predpisov, vyhláška Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 91/2011 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákon o obaloch, vy-hláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 81/2011 Z. z. o zálohovaní obalov na nápoje a § 15 vy-hlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktoré sa zároveò touto vyhláškou zrušujú).

4. NÁVRH VYHLÁŠKY, KTOROU SA USTANOVUJE KATALÓG ODPADOV

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

Návrhom vyhlášky sa vykonáva zákon è. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zá-roveò sa ním vykonáva implementácia rozhodnutia Komisie è. 2014/955/ES z 18. decembra 2014, ktorým sa mení roz-hodnutie Komisie è. 2000/532/ES o zozname odpadov pod-¾a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES.

Návrh vyhlášky vychádza z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov a ktorú tento návrh vyhlášky súèasne zrušuje.

Predmetom úpravy návrhu vyhlášky je zoznam skupín, pod-skupín, druhov a poddruhov odpadov, ktoré slúžia na zarade-nie odpadu, zoznam nebezpeèných vlastností odpadov pod¾a Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov podliehajú-cich režimu kontroly a zoznam škodlivých látok pod¾a Bazilej-ského dohovoru, ako aj postup na posúdenie nebezpeèných vlastností odpadu a klasifikáciu odpadu ako nebezpeèného odpadu. Návrhom vyhlášky sa upravuje aj postup pri zaraïo-vaní odpadov do príslušnej skupiny a podskupiny.

5. NÁVRH VYHLÁŠKY O SKLÁDKOVANÍ ODPADOV A DOÈASNOM USKLADNENÍ KOVOVEJ ORTUTI

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky Minis-

33

Európsky parlament revidoval smernice pre biopalivá

terstva životného prostredia Slovenskej republiky o skládkova-ní odpadov a doèasnom uskladnení kovovej ortuti.


Návrh vyhlášky sa vypracúva na základe Plánu legislatívnych úloh Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Návrh vyhlášky vychádza z èastí vyhlášky Ministerstva životné-ho prostredia Slovenskej republiky è. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, tý-kajúcich sa skládok odpadov, podmienok skládkovania odpa-dov a podmienok úložísk kovovej ortuti.

Predmetom návrhu vyhlášky sú požiadavky na budovanie, pre-vádzkovanie, uzatváranie, rekultiváciu a monitorovanie sklá-dok odpadov, kritériá na prijímanie odpadov na skládky od-padov, požiadavky na úložisko kovovej ortuti, metódy analýz a skúšok odpadov a vzorec na výpoèet roènej výšky úèelovej finanènej rezervy.

6. NÁVRH VYHLÁŠKY O SADZBÁCH PRE VÝPOÈET PRÍSPEVKOV DO RECYKLÁÈNÉHO FONDU...

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh vyhlášky Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky o sadzbách pre výpoèet príspevkov do Recyklaèného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklaèného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklaèného fondu.

Návrh vyhlášky vychádza z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky è. 127/2004 Z. z. o sadzbách

pre výpoèet príspevkov do Recyklaèného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklaèného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklaèného fondu v znení ne-skorších predpisov.

Oproti pôvodnej vyhláške sú v návrhu vyhlášky bližšie špeci-fikované výrobky a materiály z plastov pod¾a colného sadzob-níka.

Predmetom návrhu vyhlášky sú podrobnosti o sadzbách a výpoète príspevkov do Recyklaèného fondu. Návrh vyhlášky upresòuje zoznam výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklaèného fondu a upravuje podrob-nosti o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyk-laèného fondu.

7. NÁVRH VÝNOSU O JEDNOTNÝCH METÓDACH ANALYTICKEJ KONTROLY ODPADOV

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v máji predložilo do pripomienkového konania návrh Výnosu Minis-terstva životného prostredia Slovenskej republiky o Jednot-ných metódach analytickej kontroly odpadov.

Návrh výnosu nadväzuje na zákon è. 79/2015 Z. z. o odpa-doch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Cie¾om navrhovanej právnej úpravy je ustanovi jednotné po-stupy a metódy pri odbere vzoriek, pri príprave vodného výlu-hu odpadov, stanovení sledovaných ukazovate¾ov a vodných výluhov odpadov a štatistickom spracovaní výsledkov z analýz odpadov a výluhov odpadov a vyjadrovania výsledkov z analýz odpadov.

EURÓPSKY PARLAMENT REVIDOVAL SMERNICE PRE BIOPALIVÁ

Kolektív

Európsky parlament 28.4. schválil legislatívny návrh na obme-dzenie výroby biopalív z plodín pestovaných na po¾nohospo-dárskej pôde a urýchlenie prechodu na nové palivá vyrobené z alternatívnych zdrojov, akými sú odpad a morské riasy.

Cie¾om pravidiel, ktoré sú revíziou smerníc pre biopalivá prvej a druhej generácie, je zníži emisie skleníkových plynov, ktoré sú dôsledkom zvýšeného využívania po¾nohospodárskej pôdy na pestovanie plodín pre biopalivá.

„Podarilo sa nám schváli tento vysoko technický, technolo-gický a ideologický návrh,“ uviedol parlamentný spravodajca Nils Torvalds. Fínsky liberálny europoslanec zároveò naznaèil, že nové pravidlá mohli by prísnejšie, lebo pôvodné ciele boli ove¾a vyššie z h¾adiska znižovania emisií skleníkových plynov a technologického pokroku.

Aj slovenský poslanec Pál Csáky (SMK) zdôraznil, že ide iba o èiastkovú dohodu, ktorá sa zrodila po ažkých rokovaniach a ku ktorej sa europarlament vráti v roku 2017. Dovtedy na návrh EP musí Európska komisia vypracova ucelenú stratégiu, pri-èom aj èlenské štáty EÚ budú môc predostrie svoje názory.

„Vidím to ako èiastkovú dohodu na urèite obdobie. Pod¾a môjho názoru je to prijate¾né pre Slovensko a pre našich po¾nohospodárov, ale problém asi nie je doriešený, vrátime sa k tomu v roku 2017,“ uviedol Csáky. Je pravdepodobné, že sa aj na Slovensku zníži objem pestovania plodín pre bio-palivá, èo pod¾a neho nebude na škodu.

34

ODPADY È. 6/2015

Upozornil, že ide o komplexnú záležitos , lebo na jednej stra-ne sú záujmy výrobcov biopalív, ktorí tvrdia, že pri ich výrobe vznikajú produkty, ktoré sa dajú využi v potravinárskom prie-mysle, na strane druhej tieto kultúry majú negatívny dosah na regeneráciu pôdy, ktorá sa ich pestovaním vyèerpáva a ob-medzuje jej efektívnejšie využitie pre iné po¾nohospodárske kultúry.

Poslanec Ivan Štefanec (nezávislý) pripomenul, že biopalivá majú svoje miesto na trhu, nikdy však nesmú by na úkor sa-motného zmyslu po¾nohospodárstva, èiže výroby kvalitných potravín.

„Ak by biopalivá zaèali ohrozova potravinovú bezpeènos , tak to je problém, ktorý si vyžaduje zásah,“ upozornil. Zmy-sel biopalív vidí v zabezpeèení energetického mixu každej

krajiny, nie však za cenu, že to pôjde cestou dotácií do po¾no-hospodárstva a ïalších dotácií pre biopalivá, lebo to povedie k predraženiu energetického mixu.

Štefanec priznal, že otázka pestovania biopalív je v EÚ „ve¾ká téma“ a aj v jej prípade vidie , že spoloèná po¾nohospodár-ska politika celkom dobre nefunguje, keï systém kvót vedie k vysokým cenám potravín. Práve preto sa pod¾a neho zaèalo upúš a od kvót pri výrobe mlieka, rôznych plodín, ale aj v ži-voèíšnej výrobe. Èo je krok vpred.

„Som proti dotáciám v tejto oblasti. Je to dlhodobo ne-udržate¾né, lebo èo je zdravé, cestu si nájde, netreba to podporova z vreciek európskych daòových poplatníkov,“ opísal situáciu Štefanec.

Zdroj: TASR

EURÓPSKY PARLAMENT SCHVÁLIL NÁVRH SMERNICE EK NA ZÁVÄZNÉ ZNÍŽENIE POÈTU PLASTOVÝCH TAŠIEK

Kolektív

Európsky parlament (EP) dnes odobril le-gislatívny návrh Európskej komisie, ktorý vyzýva èlenské štáty EÚ zníži spotrebu najrozšírenejších a najviac zneèis ujúcich plastových tašiek. Tieto tašky pod¾a euro-poslancov vedú k zneèis ovaniu ekosys-

témov a vodných útvarov a predstavujú závažný ekologický problém, proti ktorému treba bojova .

Schválené záväzné ciele by mali zníži poèet plastových ta-šiek o 50 percent do roku 2019 a o 80 percent do roku 2025. Pod¾a údajov EP priemerný Európan každý rok spotre-buje a vyhodí okolo 200 igelitových tašiek.

„Bude to prvýkrát v histórii, èo Európska únia a Európsky parlament nariadi v oblasti životného prostredia nieèo, èo všetky èlenské krajiny budú musie realizova ,“ uviedol slo-venský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).

Pripomenul, že Slovensko je v Európe „majstrom“ v užívaní a zneužívaní igelitových obalov. Spresnil, že pod¾a dnešného uznesenia EP, èlenské krajiny by do roku 2019 mali zmenši roènú spotrebu igelitových tašiek zhruba na 90 kusov na oso-bu a do roku 2025 na 40 kusov na osobu.

Ako správny krok vníma snahy nerozdáva plastové tašky za-darmo v obchodných re azcoch, vytvára a ponúka spotrebi-te¾om tašky z iných materiálov, ktoré sú ekologicky prijate¾né a zrete¾ne oznaèova tie igelitové tašky, ktoré sú tenšie a bio-logicky rozložite¾né.

„EÚ chce by lídrom v oblasti životného prostredia, chce nasadzova tón, ktorým by sme zvyšku sveta ukázali, ako to treba robi ,“ povedal Mikolášik.

Aj poslanec Ivan Štefanec (nezávislý) súhlasil s názorom, že na Slovensku je obrovská spotreba igelitových tašiek, dokon-ca desa násobne viac ako je priemer v EÚ.

„Cie¾om je do troch rokov zníži to na polovicu a potom na 80 percent. Ekonomické nástroje vždy fungujú, dá sa to rieši cez cenu,“ opísal spôsob, akým sa dá bojova proti zvýšenej spotrebe neekologických igelitiek.

Poslankyòa Monika Smolková (Smer-SD) v tejto súvislosti zdô-raznila, že životné prostredie si musíme chráni . Upozornila na výsledky výskumov, pod¾a ktorých sa mikroèastice z plastové-ho odpadu dostali do tiel rýb v moriach a oceánoch.

„¼udia, keï to ide do ich peòaženiek, sa zaènú správa aj ekologicky, aj ekonomicky,“ súhlasí poslankyòa s názormi o spoplatòovaní igelitových tašiek pre zákazníkov.

Uviedla, že sleduje tento trend v obchodoch na Slovensku a možno poveda , že ¾udia už pri nákupoch zaèali používa tašky

35

PVC u nás už nemuselo by a „náš¾apné míny“ v novom zákone

na viacnásobné použitie. Dodala, že by sa Slováci nemali bráni „retroštýlu“ pri nákupných taškách, dokonca ani tých sie ovaných, aké používali „naše matky a babky“ a vyjadrila nádej, že nová politika EÚ v koneènom dôsledku povedie aj vyèisteniu miest a dedín od neželanej „okrasy“, ktorú rozdú-chava vietor po stromoch a kríkoch.

Poslanec József Nagy (Most-Híd) takisto ocenil správnos dnešného hlasovania v EP, zároveò však upozornil, že EÚ by sa v budúcnosti mala zaobera aj otázkou mikroténových vre-cúšok.

Najmä príklady zo škandinávskych krajín jasne ukazujú, že po-užívanie tzv. jednorazových plastových tašiek predstavuje vo ve¾kej miere prežitok, ktorý je možné obmedzi .

„Priemernú roènú spotrebu igelitiek na obyvate¾a je tam možné èasto vyèísli na prstoch jednej ruky. U nás na Slovensku by sme tých rúk potrebovali naozaj ve¾a, èím v znaènej miere prispievame k zvyšovaniu celoeurópskeho priemeru,“ priblížila poslankyòa EP Monika Flašíková Beòo-vá. Odpad z plastových tašiek predstavuje ekologickú zá až a môže tiež spôsobova nieko¾ko ïalších nepríjemností, akými je napríklad upchávanie odtokov.

Mnohé z èlenských krajín zaviedli v uplynulom desa roèí na jed-norazové tašky daò, prípadne bolo ich používanie jednoducho spoplatnené, èo do znaènej miery prispelo k zníženiu spotreby.

„Èlenské štáty v tom doteraz postupovali prakticky samo-statne a tam kde boli pravidlá nastavené prísnejšie sa do-siahli aj výraznejšie výsledky. Vzniká tu pre mòa otázka èi toto práve nie je jedna z oblastí, s ktorou by sa krajiny vedeli vysporiada aj sami, bez príkazov zo strany EÚ,“ uviedla eu-roposlankyòa s tým, že nemá ís o bagatelizovanie problému, ale v zásade ani o žiadnu zásadnú novinku. Skôr o nieèo èo už v mnohých štátoch roky funguje a môžu tak ís príkladom pre tie ostatné, vrátane Slovenska.

Nová legislatíva má by navyše spojená s nutnos ou podáva-nia pravidelných správ.

„To samozrejme znamená administratívu navyše. Objavuje sa tu potom dilema, èi sa v tejto súvislosti netreba radšej zaobera aj šetrením papiera. Navyše sa nerieši celý prob-lém, pretože na igelitové vrecká používané ako spotrebite¾-ský obal na vo¾né potraviny, akým je napríklad ovocie, sa nové pravidlá vz ahova nebudú,“ uzavrela poslankyòa.

Zdroj: TASR

PVC U NÁS UŽ NEMUSELO BY A „NÁŠ¼APNÉ MINY“ V NOVOM ZÁKONE

h. prof. Ing. František Mátel,CSc., Nitra

ÚVOD

Medzi tzv. „masové termoplasty“, teda plasty ktoré sa vo svete najviac vyrábajú, spracovávajú a používajú, patrí okrem polyetylénu (PE), polypropylénu (PP) aj polyvinylchlorid (PVC). Ide o materiál, ktorý vo svojej molekulovej štruktúre má okrem uh¾ovodíkovej zložky zabudovaný i chlór (Cl). Jeho výroba je teda založená sèasti na ropnej báze a sèasti na anorganickej zložke kuchynskej soli (NaCl) ako zdroji chlóru.

Práve prítomnos chlóru v molekule PVC znižuje jeho hor¾avos a zápalnos – PVC samovo¾ne nehorí. PVC sa vyrába polyme-rizáciou vinylchloridu (VCM), pri výrobe ktorého je základnou zložkou etylén (zo štiepenia ropy) a chlór (z elektrolýzy ku-chynskej soli). Prvá syntéza VCM sa realizovala v roku 1835, prvá syntéza PVC v roku 1872 a koncom 20. rokov minulého storoèia sa v USA zaèala komerèná výroba tohto plastu.

1. VÝROBA A SPOTREBA PVC VO SVETE

Výroba, potreba a dopyt po PVC vo svete každoroène narastá a PVC poskytuje spomedzi všetkých plastov najväèšie a najšir-šie portfólium aplikácií a výrobkov. Sortiment výrobkov na báze PVC je ve¾mi široký a je ve¾mi ažké uvies všetky aplikácie. Z tých najdôležitejších možno uvies napríklad rúry a potrubné systémy, okná, rôzne druhy profilov, podlahoviny, opláš ova-nie káblov, káblikov, tvrdé i mäkèené fólie, obaly, f¾aše, apli-kácie v obuvníctve, auto priemysle, elektrotechnike a bielej technike, hraèky, gramoplatne, ale i blistre na balenie liekov, krvné vaky a infúzne súpravy a rôzne medicínske hadièky.

Aplikácií je samozrejme ïaleko viac. PVC je ale ako materiál samostatne prakticky nepoužite¾ný a musí sa kombinova do spracovate¾skej zmesi s rôznymi prísadami (stabilizátor, modi-fikátory, zmäkèovadlá, plnivá a podobne), ktoré zabezpeèujú vhodnos „zmesi PVC“ pre tú-ktorú aplikáciu, ten-ktorý výro-bok. Podiel týchto prísad v zmesi PVC je rôzny a napríklad pre PVC podlahoviny môže presiahnu i 50 %.

Napriek rastu spotreby PVC nie všetky aplikácie majú vzostup-nú tendenciu rastu, niektoré vykazujú i pokles. Najväèší rast spotreby dosahujú profily, potrubné systémy (rúry a tvarovky), tvrdé fólie, hadice, naopak pokles zaznamenávajú podlaho-

36

ODPADY È. 6/2015

viny, káble a najmä f¾aše a ïalšie obaly. Pokles rastu niekto-rých aplikácií súvisí najmä s náhradou PVC inými plastami, èo sa najviac prejavilo v prípade potravinárskych obalov a najmä fliaš, kde PVC takmer úplne nahradil PET.

S rozvojom aplikácií PVC zaznamenal ve¾kú dynamiku rastu i výskum a vývoj v oblasti prísad do PVC sprevádzaný zvýšenými hygienickými, zdravotnými a enviromentálnymi požiadavkami a nárokmi. Išlo napríklad o náhradu stabilizátorov na báze až-kých kovov za ekologicky a zdravotne prijate¾nejšie zmäkèo-vadlá, atï.

PVC malo a má i napriek svojmu postaveniu aj mnoho odpor-cov, najmä z radov ekologických a enviromentálnych aktivistov a organizácií. Nie je predmetom tohto príspevku hodnoti tieto aktivity, ktoré nie vždy boli korektné a založené na opodstat-nených a objektívnych argumentoch. Diskutabilné boli naprí-klad výhrady k aplikácii ftalátov ako zmäkèovadiel vzh¾adom k ich použitiu v niektorých hraèkách z Èíny, èi k nesprávnemu spa¾ovaniu odpadu z PVC. Je fakt, že pri nedokonalom spa-¾ovaní pri teplotách cca 600 °C vznikajú karciogénne dioxíny, ale ak sa PVC spa¾uje tak, ako sa má, teda pri teplotách nad 1 000 °C, nebezpeèné látky sa nevytvárajú.

2. VÝROBA A SPOTREBA PVC NA SLOVENSKU

Na Slovensku a vlastne i bývalom Èeskoslovensku sa výroba PVC zaèala v roku 1951 v chemických závodoch v Novákoch (v tom èase CHZWP n.p. Nováky). V roku 1975 zaèala výroba PVC i Èeskej republike v Spolane n.p. Neratovice. Historické maximum dosiahla výroba PVC na Slovensku v roku 1981: 93 000 ton a v ïalších rokoch nastal pokles výroby PVC v Nová-koch.

Nadväzne na zaèatie domácej výroby PVC došlo i k rozvoju v oblasti jeho spracovania a k rastu spotreby výrobkov na jeho báze. Spracovanie PVC však bolo silne poznaèené i (záväzný-mi) dohodami medzi slovenskými a èeskými organizáciami o de¾be programov, vyrábaných sortimentov. Treba poveda , že podobné „dohody“ sa v tom èase netýkali len PVC. Pod¾a tej-to „dohody“ sa na Slovensku vyrábali hlavne rúry a potrubné systémy, urèité typy podlahovín, exteriérové stavebné profily vrátane okenných profilov, ale „nemohli“ sa vyrába napríklad

interiérové profily, tvrdé a mäkèené fólie, f¾aše, urèité typy elektroinštalaèných systémov, mäkèené hadice a podobne.

Takto dohodnuté rozdelenie sortimentu sa v podstate reš-pektovalo ešte i koncom 80.rokov minulého storoèia a ani po rozdelení republiky sa mnohé sortimenty nezaviedli do výroby na Slovensku. Medzi spracovate¾mi PVC na Slovensku mala dominantné postavenie Plastika Nitra, ïalšími väèšími spraco-vate¾mi PVC boli CHZWP Nováky, PCHZ Žilina (zaviedla prvú výrobu okenných profilov a plastových okien v Èeskosloven-sku) a SLZ Hnúš a so sortimentom profilov z mäkèeného PVC.

Po roku 1989 došlo, samozrejme, k výrazným zmenám v por-tfóliu spracovate¾ských organizácií, výrazne sa zmenil a roz-šíril ich poèet. K zmenám došlo i v dopytovanom sortimente výrobkov z PVC, èo sa samozrejme prejavilo i v spracovaní PVC. Najväèší pokles zaznamenala výroba podlahovín, èo ko-rešponduje s tendenciami vo svete. Naopak, najväèší boom nastal vo výrobe a užití celoplastových PVC okien. Tu treba poveda , že ve¾ká èas vyrobených okien využíva zo zahranièia dovážané profily.

Zaujímavý osud mala tvrdá potravinárska PVC fólia používaná na výrobu obalov na balenie kyslomlieèných výrobkov (jogurty, smotana). Zaèiatkom 80. rokov silne nedostatkový tovar (obal) bol postupne úplne nahradený obalmi, kelimkami na báze PP, resp. polystyrénu (PS). Podobne bola tvrdá PVC fólia „vytla-èená“ i z obalov na saponáty, èi ocot.

3. TLAKY NA OBMEDZENIE VÝROBY PVC NA PRELOME STOROÈÍ

Koncom minulého storoèia zaèali v menších krajinách, resp. v štátoch so stredne ve¾kými a menšími výrobnými kapacitami na výrobu PVC tlaky na obmedzenie výroby PVC. Išlo hlavne o krajiny strednej Európy. Argumenty enviromentálnych aktivis-tov boli zdanlivo prijate¾né:

– ochrana životného prostredia, zdravia ¾udí,

– snaha zníži výskyt karciogénnych dioxínov vznikajú-cich pri (nevhodnom) spa¾ovaní PVC a odpadu z PVC výrobkov,

– odstránenie rizika nebezpeèných ftalátov uvo¾òujúcich sa napríklad z niektorých hraèiek a

– podobné argumenty.

Uvádzali aj rôzne štúdie vedeckých a akademických inštitúcií zo Švédska, USA, Nemecka poukazujúce na nebezpeènos výrobkov z PVC.

Paradoxom v týchto snahách o zákaz PVC bol fakt, že sa o zákaz PVC nepokúšali v krajinách, kde tieto štúdie a argumen-ty vznikali (napríklad v USA, Švédsku, Nemecku èi Rakúsku), teda v krajinách, ktoré patria k najväèším výrobcom PVC a užívate¾om výrobkov z neho. Ak by boli uvádzané argumenty skutoène pravdivé a objektívne, práve v krajinách s ve¾kým objemom výroby a spotreby PVC by boli nepriaznivé enviro-mentálne dopady urèite preukázate¾nejšie než v malých kraji-nách s nepomerne menším objemom výroby i spotreby PVC (napríklad Èesko, Maïarsko, Slovensko).

37

PVC u nás už nemuselo by a „náš¾apné míny“ v novom zákone

Koncom minulého storoèia sa viedla ve¾ká kampaò za zákaz PVC v Èechách. Skonèila pre aktivistov neúspešne, lebo ich argumenty priemysel i kompetentné odborné inštitúcie nepri-jali a vyvrátili. Èo sa nepodarilo v Èechách skúšali následne u nás. Povestné boli mítingy na podporu zákazu PVC, keï de-monštranti mávali polyetylénovými taškami (!!!) a s¾ubovali „My tie igelitky zakážeme...“

4. ABSURDNÝ ZÁKAZ VÝROBY, DOVOZU A VÝVOZU PVC V ZÁKONE È. 223/2001 Z.Z.

O ODPADOCH

Èo sa nepodarilo nikde vo svete, podarilo sa na jar 2001 u nás. Poèas povestného prejednávania zákona è. 223/2001 Z.z. o odpadoch v Národnej rade SR bol do schváleného zne-nia vsunutý § 18 ods. 3 písmeno i) s textom „Výroba, dovoz a vývoz PVC a výrobkov z tohto materiálu sa zakazuje od 1.1.2008“.

Èo aktivisti považovali za svoje ví azstvo, odborná verejnos a priemysel považovali skôr za krutý žart a všetci len nechápavo krútili hlavou. Zrodil sa svetový unikát, Slovensko získalo ne-žiaduci primát.

Slovensko, v tom èase usilujúce sa o vstup do EÚ, tým za-kázalo používanie chemických látok a prípravkov, ktoré EÚ nezakázala. Uplatòovaním zákazu by sa porušili dohody a smernice EÚ a OECD o vo¾nom pohybe tovarov a došlo by i k porušeniu už predbežne uzavretej kapitoly z predvstupových dohôd EÚ – SR.

Fatálne by boli i ekonomické a spoloèenské dopady. Týmto zákazom by sa nielen zastavila výroba PVC na Slovensku, jeho spracovanie, ale mnoho spoloèností i so zahraniènou úèas ou by pravdepodobne skonèila svoju èinnos , èo by ïalej prinies-lo zvýšenie nezamestnanosti, výpadky príspevkov do štátne-ho rozpoètu, fondov. Ohrozené by bolo i zdravotníctvo, veï 90 % liekov sa balí do obalov, tzv. blistrov z PVC. Nenahradi-te¾né sú i krvné vaky, infúzne súpravy.

Nebolo jasné, ako by sa k nám dovážali výrobky, kde PVC je používané – autá, elektronika, biela technika, výpoètová technika atï. Bolo asi naivné sa domieva , že zahranièie bude špeciálne pre Slovensko vyvíja a vyrába výrobky nahradzujú-ce PVC, aby k nám mohli dováža lieky, zdravotnícku techniku, autá, televízory....

Za mimoriadne znepokojujúci fakt, nesystémové riešenie a zásah do vývojových i výrobných aktivít to považoval napríklad VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. v mene celého koncernu VW. Vážne znepokojenie prejavili i Asociácia dodávate¾ov liekov a zdravotníckych pomôcok, Štátny ústav pre kontrolu lieèiv, Hlavný hygienik SR (1). Na základe analýzy dopadu na zamest-nanos sa vyše 175 organizácií vyjadrilo, že naplnenie toho zá-konu bude pre nich znamenalo stratu výrobných programov a praktickú likvidáciu. Problémy by mali i obchodné spoloènosti realizujúce dovoz a vývoz z a do zahranièia (2,3).

To bola situácia z rokov 2001 a 2002. Iste, mnohé v tom ob-dobí aktívne firmy už zmenili výrobný profil, niektoré možno i zanikli, ale zároveò vzniklo ve¾ké množstvo nových firiem a

spoloèností. Nebývalý nárast zaznamenali výrobcovia plasto-vých PVC okien, pribudli dve ve¾ké automobilky so sprievod-nými dodávate¾mi polotovarov a komponentov i na báze PVC, stále sa nedarí nahrádza krvné vaky, atï.

5. „NÁŠLAPNÉ MÍNY“ PODOBNÉHO CHARAKTERU V NOVOM ZÁKONE O ODPADOCH

Od prijatia sporného paragrafu v dosluhujúcom zákone è. 223/2001 Z.z. o odpadoch uplynulo už 14 rokov, od jeho zmeny a vypustenia sporného § 18 ods. 3 písmeno i) uplynulo už 13 rokov.

Tak preèo sa k tomu ešte stále vraca ?

Absurdná zmena zákona sa neudiala ¾ahko, stála ve¾a náma-hy, ve¾a argumentácie a pritom prakticky všetci s výnimkou aktivistov vedeli, že v tomto bode (paragrafe) je zákon zlý. Ne-dávno sa prijal nový zákon o odpadoch a hoci ešte nezaèal naplno plati , už má ve¾a odporcov. Je ve¾mi pravdepodobné, že v krátkej dobe dôjde k pokusom o zmenu nieko¾kých pa-ragrafov.

Èi tieto snahy budú úspešné, ukáže èas, ale naskytá sa otáz-ka, èi nebolo lepšie vypoèu a zváži opodstatnené pripomien-ky už v procese tvorby zákona, ako ich potom prácne zapra-cováva formou doplnkov, novelizácií a podobne. Už teraz je jasné, že tých potrebných zmien bude asi viac.

Nie vždy to, èo je dané do zákona, musí ma oporu v serióz-nych argumentoch. Ani v prípade nášho zákazu PVC nešlo ani tak o to¾ko deklarovaný záujem o životné prostredie, zdravie ¾udí, ekológiu. Ak by to tak bolo, tak príklad Slovenska by na-sledovali i ïalšie štáty a ve¾kí producenti PVC. To sa však ne-stalo a dokonca sa nezaznamenali ani len pokusy o podobný zákaz.

Na zákaz PVC mohol vplýva aj ïalší, nikde verejne neuvádzaný argument, ktorý však odborná verejnos dokázala dešifrova . Na prelome storoèí bol vo svete ve¾ký prebytok lúhu sodného (NaOH), ktorý je základnou surovinou pre výrobu saponátov, mydiel, pracích práškov. Ten sa získava ako jeden z produktov elektrolýzy kuchynskej soli. Druhým produktom elektrolýzy je chlór a výrobky na jeho báze, teda aj PVC. Ak by sa nevyrába-lo PVC, nebol by potrebný chlór, nebola by potrebná elektro-lýza, nebola by ani výroba NaOH. Pri prebytkoch na trhoch je každý výpadok konkurencie (i malej) vítaný...

Treba veri , že v novom zákone o odpadoch nie je paragraf uzákonený z podobného „dôvodu“. Jeho odstránenie a ná-hrada by mohlo by podobne ažké ako zrušenie zákazu PVC.

Literatúra:

1. Písomné vyjadrenia a stanoviská vybraných rozhodujú-cich organizácií.

2. MÁTEL,F.: Situácia vo výrobe a spracovaní PVC na Slo-vensku a dopady súèasného znenia Zákona o odpa-doch, VÚSAPL NITRA 2002.

3. Písomné stanoviská výrobcu, spracovate¾ov, dovozcov a vývozcov PVC a výrobkov z neho

38

ODPADY È. 6/2015

BLÍŽI SA KONIEC ¼AHKÝCH PLASTOVÝCH TAŠIEK

Gabika Farkašová, ENVI-PAK, a.s.

Európsky parlament schválil dòa 28. 4. 2015 legislatívny návrh Európskej komisie èíslo A8-0130/2015 k prijatiu zá-väzných opatrení na zníženie používania ¾ahkých plastových tašiek. Tento návrh rieši prvýkrát na úrovni Európskej únie vše-obecne rozšírený problém s plastovým odpadom, ktoré-ho zdrojom sú ¾ahké plastové tašky. Èlenské štáty majú prostredníctvom návrhu v rukách nástroj, ako zníži zamorenie životného prostredia plastovými taškami. Problém plastových tašiek poznáme všetci, vídame ich zapletené v korunách stro-mov, poletujúce po lúkach èi zhlukujúce sa v riekach.

Smernica sa zameriava na ¾ahké plastové tašky používané spotrebite¾mi najmä na balenie potravín. Charakteristická je ich hrúbka, ktorá sa pohybuje od 15 do 50 mikrónov. Rizi-ko zá aže životného prostredia je spôsobené tým, že až 90% týchto tašiek sú spotrebite¾mi zahodené už po prvom použití. Zlozvyky spotrebite¾ov spôsobujú, že roène skonèí v odpa-de 8 miliárd tašiek, prièom rozklad plastových vrecúšok trvá stovky rokov. Rozklad plastov v prírode spôsobuje ïalší rad dôsledkov ohrozujúcich životné prostredie, napríklad uvo¾-òovanie mikroskopických plastových èastíc do ekosystémov. Ako uviedol èlen poslaneckého klubu E¼S György Hölvényi, výsledkom prijatého návrhu je „dôležitý krok k èisteniu Eu-rópy“.1)

Èlenské štáty EÚ budú ma na výber medzi dvoma prostried-kami znižovania spotreby ¾ahkých plastových tašiek. Môžu pri-ja záväzok cenovej politiky, èím zabezpeèia, aby do roku 2018 plastové tašky neboli poskytované v mieste predaja bez-

platne. Druhým nástrojom je obmedzenie roènej spotreby v priemere na 90 ¾ahkých plastových tašiek na osobu do konca roku 2019, neskôr na 40 ¾ahkých plastových tašiek na osobu do roku 2025. Smernica zavádza aj monitorovaciu povinnos v dobe 36 mesiacov od úèinnosti právneho predpisu. Správa o spotrebe plastových tašiek sa bude podáva raz roène.2)

Pravdepodobnos úspechu a reálneho prínosu smernice mô-žeme oèakáva na základe fungujúceho prípadu v Škótsku. Škótsko znížilo svoju spotrebu plastových tašiek o 80 % po-tom, ako v októbri 2014 zaviedli 5 centový poplatok. Obdob-nými prípadmi zaznamenávajúcimi pokles spotreby plastových tašiek sú aj Wales (pokles o 96 %), ktorý zaviedol poplatok v roku 2011 a Severné Írsko (zníženie o 72 %), ktoré tak urobilo v roku 2013. Pre porovnanie nám môže poslúži Ve¾-ká Británia. Zavedenie poplatku sa oèakáva až na jeseò tohto roku, zatia¾ však èísla spotreby majú stále rastúcu tendenciu, množstvo plastových tašiek sa vyšplhalo až na 8,3 miliárd za rok.

Správy zo Škótska naopak naznaèujú rýchlu zmenu ná-kupných zvykov. Po zavedení 5 centového poplatku za plastové tašky poklesol ich nákup a naopak zvýšilo sa používanie tašiek na viacero použití. Škóti, okrem zníže-ného zneèistenia prostredia, zároveò konštatujú zníže-nie prostriedkov odstraòovania zneèistenia.3)

Aj napriek tomu, že väèšina re azcov na Slovensku ¾ahké plas-tové tašky už spoplatnila, pre Slovensko bude zníženie spot-reby ¾ahkých plastových tašiek naïalej výzvou. Momentálne je ich spotreba na Slovensku 466 ks na osobu za rok. Podobne ako Slovensko sú na tom Po¾sko a Portugalsko. Pre porov-nanie, v Dánsku a vo Fínsku sa roèná spotreba ¾ahkých plas-tových tašiek pohybuje okolo 4 kusov na osobu.4) Dôležitou

1) http://www.eppgroup.eu/press-release/Plastic-bags%3A-getting-rid-of-a-bad-habit2) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A8-2015- 0130+0+DOC+PDF+V0//SK3) http://www.theguardian.com/environment/2015/apr/17/scotland-plastic-bag-usage-falls-after-5p-charge-introduced4) http://ec.europa.eu/news/environment/131108_sk.htm5) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A8-2015-0130+0+DOC+PDF+V0//SK

39

Vraj sme lídrom v oblasti znižovania emisií, no povinnosti v oblasti nakladania...

otázkou zostáva, èi je aj slovenský spotrebite¾ schopný zmeni svoje spotrebite¾ské návyky a pochopi odkaz v zavedení po-platku za jednorazové ¾ahké plastové tašky.

Cie¾om smernice je okrem zníženia množstva ¾ahkých plas-tových tašiek vnies poriadok do ich oznaèovania. Komisia stanovila špecifické podmienky oznaèovania biologicky rozložite¾ných a kompostovate¾ných tašiek.

Pri výrobe oxidaèno-biologicky rozložite¾ných tašiek sa do ma-teriálu pridáva prímes, ktorá má za dôsledok rozklad plastu na mikroèastice. Je však otázne, èi sú mikroplasty biologic-ky rozložite¾né, alebo iba zvyšujú zneèis ovanie životné-ho prostredia. Kvôli rozporuplnosti problematiky, dostala Ko-misia za úlohu predloži správu o vplyve oxidaèno-biologicky rozložite¾ných tašiek na životné prostredie.

Následne, v prípade potreby, Komisia vypracuje predpis na obmedzenie spotreby a zníženie škodlivosti takýchto plastov.5)

V koneènom dôsledku má schválený návrh ambíciu pri-nies zmeny návykov spotrebite¾ov a na druhej strane vy-tvori kontrolu oznaèovania plastov, èím môže v širšom zmysle zlepši situáciu v oblasti zneèistenia odpadmi z plastov.

6) http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20150328STO38904/html/EU-restricts-the-use-of-plastic-bags-to-protect-the-envi-ronment

6)

VRAJ SME LÍDROM V OBLASTI ZNIŽOVANIA EMISIÍ, NO POVINNOSTI V OBLASTI NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRONICKÝCH A ELEKTRICKÝCH

ZARIADENÍ SI NEPLNÍME

Kolektív

1. SLOVENSKO JE POD¼A ŠÉFA EEA LÍDROM V OBLASTI ZNIŽOVANIA EMISIÍ

Slovensko je v rámci krajín Európskej únie pod¾a šéfa Európ-skej environmentálnej agentúry (EEA) Hansa Bruyninckxa lídrom v oblasti znižovania skleníkových plynov. Emisie na Slo-vensku klesli pri porovnaní rokov 1990 a 2011 o 36,9 percen-ta, vyplýva z hodnotiacej správy agentúry Životné prostredie Európy - stav a perspektíva (SOER 2015). Problém však má by s tuhými zneèis ujúcimi látkami, ktoré trápia viaceré európ-ske mestské oblasti.

„Myslím si, že do budúcnosti má Slovensko ve¾mi dobre našliapnuté,“ povedal dnes na tlaèovej konferencii v Bratisla-ve. Za najväèší problém Európy v oblasti znižovania emisií vidí dopravu. Upozornil, že emisie z dopravy stúpli od roku 1990 o 20 percent. Riešenie tohto pálèivého problému bude musie by preto pod¾a jeho slov celoeurópske so zapojením jednotli-vých èlenských štátov.

Emisie skleníkových plynov v európskych krajinách od roku 1990 poklesli celkovo o 19 percent pri 45-percentom hos-podárskom raste. Napriek tomu nebudú pod¾a správy SOER 2015 existujúce politiky a opatrenia staèi na splnenie dl-hodobého cie¾a zníženia emisií o 80 až 95 percent do roku 2050.

Šéf EEA poukázal, že environmentálne politiky majú viacero prínosov. Okrem lepšieho životného prostredia majú znižova napríklad aj výdavky na zdravotnú starostlivos , keïže ¾udia žijú v kvalitnejšom prostredí. Z ekonomického poh¾adu má ís o podporu zamestnanosti. „Ekológia priniesla 1,5 milióna pracovných miest,“ doplnil.

„Európa sa nemusí obáva o svoju budúcnos . Je globál-nym lídrom v oblasti ekologických politík, máme tie naj-lepšie politiky a inovácie, máme silne vybavené inštitúcie verejného charakteru, v súkromnej aj akademickej oblasti, preto si myslím, že sme ve¾mi dobre vybavení do budúc-nosti,“ skonštatoval Bruyninckx. Verí, že Európa dokáže by v oblasti životného prostredia ako Silicon Valley.

Správa SOER 2015 pripomína, že napriek zlepšeniu životné-ho prostredia, má však Európa pred sebou ešte dlhú cestu k dosiahnutiu svojich zelených cie¾ov. Problémom má by naprí-klad nedostatoèné spracovanie odpadov a ich skládkovanie, ako aj poškodzovanie prírodných zdrojov. Pokraèova má aj degradácia ekosystémov, obavy spôsobuje stav morských a pobrežných ekosystémov.

Európe sa nedarí bojova ani so stratou biodiverzity, teda dru-hovej rozmanitosti. Šes desiat percent z hodnotených chrá-

40

ODPADY È. 6/2015

nených druhov a 77 percent hodnotených biotopov vykazujú nepriaznivý stav ochrany.

2. GLOBÁLNA KONCENTRÁCIA OXIDU UHLIÈITÉHO PREKROÈILA HODNOTU 400

ÈASTÍC NA MILIÓN

Globálna koncentrácia oxidu uhlièitého prekonala v marci prvýkrát od zaèiatku meraní prekroèila hodnotu 400 èastíc na milión (ppm). Oznámil to 6.5. americký Národný úrad pre oce-ány a atmosféru (NOAA).

„Dosiahnutie hodnoty 400 ppm ako globálneho priemeru je významným mí¾nikom. Bola to len otázka èasu,“ povedal pod¾a agentúry DPA Pieter Tans, vedúci vedecký pracovník v NOAA.

Emisie oxidu uhlièitého sú považované za jeden z významných ukazovate¾ov klimatickej zmeny. Ich vzostup je z ve¾kej èasti pripisovaný spa¾ovaniu fosílnych palív èlovekom.

Od predindustriálnej éry sa koncentrácia oxidu uhlièitého zvý-šila o viac ako 120 ppm, prièom polovica tohto nárastu bola zaznamenaná od roku 1980.

Pod¾a riadite¾a monitorovacieho oddelenia NOAA Jamesa Butlera bude ažké zastavi nárast koncentrácie skleníkových plynov. „Eliminácia asi 80 percent emisií z fosílnych palív by v podstate zastavila nárast koncentrácie oxidu uhlièitého

v atmosfére, ale tie by zaèali klesa až po ïalších opatre-niach, aj to len ve¾mi pomaly,“ konštatoval Butler.

3. EÚ SA PÝTA, AKO SR NAKLADÁ S ODPADOM Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH

ZARIADENÍ

Európska komisia (EK) 29. apríla v rámci pravidelného me-saèného balíka rozhodnutí vo veci porušenia práva podnikla viaceré právne kroky voèi 26 èlenským štátom EÚ z dôvo-du nesprávneho plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ. Odôvodnené stanovisko komisie sa v prípade Slovenska týka oblasti životného prostredia.

Komisia vyzýva SR, aby zaslala podrobné údaje o tom, akým spôsobom zavádza právne predpisy EÚ o odpade z elektric-kých a elektronických zariadení (OEEZ) do svojich právnych predpisov. Slovenská vláda mala tieto predpisy zavies do vnútroštátneho práva do 14. februára 2014.

Novou smernicou o OEEZ sa nahrádzajú a aktualizujú staršie predpisy týkajúce sa odpadu z elektrických a elektronických zariadení v snahe predchádza nepriaznivým vplyvom vzniku OEEZ a nakladania s ním na zdravie ¾udí a životné prostredie alebo znižova takého vplyvy.

Keïže Slovensko zmeškalo pôvodný termín, 31. marca 2014 mu exekutíva EÚ zaslala formálnu výzvu. Nový zákon o odpa-doch, ktorým sa mala smernica transponova do vnútroštát-neho práva, nadobudne úèinnos až 1. januára 2016, preto EK prijala odôvodnené stanovisko. Ak Slovensko do dvoch mesiacov neprijme potrebné opatrenia, komisia môže vec predloži Súdnemu dvoru EÚ.

Po¾sko a Slovinsko už boli predvolané pred Súdny dvor EÚ presne z týchto dôvodov.

Balíèek rozhodnutí vo veci porušenia európskej legislatívy sa týka mnohých sektorov. Cie¾om je zaisti správne uplatòovanie práv-nych predpisov EÚ, ktoré bude prínosom pre obèanov aj podniky.

Komisia dnes prijala 120 rozhodnutí vrátane 38 odôvodne-ných stanovísk a šiestich podnetov, ktoré predložila Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: TASR

ŠTRAJKOVÁ POHOTOVOS KVÔLI KAUZE „SKLÁDKA TOXICKÉHO ODPADU VO VRAKUNI“

Kolektív

Starosta a poslanci bratislavskej Vrakune vstúpili 13.5. kvô-li bývalej skládke Chemických závodov Juraja Dimitrova do štrajkovej pohotovosti. Týmto dòom totiž zaèalo plati uznese-nie, ktoré poslanci schválili na rokovaní zastupite¾stva koncom apríla. Štrajková pohotovos je pod¾a neho èasovo neobme-dzená.

„My, starosta a poslanci, uvedomujúc si nezvratné dôsled-ky na zdraví obèanov a životnom prostredí, pre vládu SR neustále odkladanou a dlhodobo neriešenou masívnou a

mimoriadne nebezpeènou haváriou starej chemickej sklád-ky, vstupujeme dnešným dòom do èasovo neobmedzenej štrajkovej pohotovosti,“ uvádza sa v uznesení.

Pod¾a starostu Vrakune Martina Kuruca ide o celomestský problém, pri ktorom treba zmobilizova všetky subjekty, nájs riešenie a nie ho neustále odklada . „Takto sa to deje už trinás rokov. Preto bijeme na poplach. Pokia¾ sa situácia nezmení, sme pripravení vstúpi do ostrého štrajku aj do organizovania protestných akcií,“ upozoròuje starosta.

41

Enviroodpadárske projekty v slovenských firmách

Ministerstvo životného prostredia SR však robí na skládke v posledných mesiacoch podrobný geologický prieskum. Po jeho skonèení v júli by sa mal zaèa proces urèenia povinnej osoby, ktorá má územie vyèisti . V prípade, že ponesie za od-stránenie skládky zodpovednos rezort životného prostredia, chce sa uchádza o financie na jej likvidáciu z Operaèného programu Kvalita životného prostredia. Rezort na tento úèel vybojoval v Bruseli alokáciu viac ako 180 miliónov eur.

Starostovi totiž prekáža, že ukonèenie geologického priesku-mu na skládke, realizovaného ministerstvom životného pros-tredia, sa presunulo z apríla na júl. Rezort ale oponuje tým, že táto skládka je pre neho prioritou a v tejto veci už koná dávno. V prípade geologického prieskumu sa pod¾a ministerstva už ukonèili práce v teréne. Pokraèova budú laboratórne práce a s vyhodnotením prieskumu poèíta v júli. Na základe výsledkov sa má následne urèi ïalší postup.

Petíciu proti chemickej skládke v bratislavskej Vrakuni, ktorú vo februári spustili obèianski aktivisti, podpísalo doteraz viac ako 2500 ¾udí. Žiadajú v nej vládu i primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby zabezpeèili odstránenie skládky po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Tá pod¾a nich totiž predstavuje vážny ekologický problém, ktorý ohrozuje zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove.

„Pod petíciu sa podpisujú nielen obyvatelia Vrakune a Ru-žinova, ale množstvo podpisov je napríklad z Karlovej Vsi, Dúbravky, Petržalky. Jeden petièný hárok máme dokonca až z Michaloviec,“ priblížil riadite¾ Inštitútu pre rozvoj Brati-slavského kraja Miroslav Dragun.

Pod¾a Draguna by Vrakuòa nemala štrajkova , ale rokova s mi-nisterstvom životného prostredia a hlavným mestom o odstrá-není skládky. „Starosta mohol túto situáciu rieši už v roku 2000. Ešte ako miestny poslanec za Ružinov mohol ma k dispozícii štúdiu ku skládke, ktorú si nechala vypracova mestská èas . Taktiež ju mal možnos rieši ako podpred-seda Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2005 až 2009,“ konštatoval Dragun.

Starosta Vrakune však už v minulosti avizoval, že s minister-stvom životného prostredia komunikoval a na rokovaní brati-slavských poslancov dal v apríli návrh, aby primátor Nesrovnal vypýtal do konca apríla od bratislavských vodární analýzu, kto-rá má ukáza stav podzemných vôd vo Vrakuni. Zastupite¾stvo

tento návrh schválilo. Poslanci sa taktiež zhodli na tom, že chcú vedie , kto za environmentálnu zá až nesie zodpoved-nos . Od primátora žiadajú, aby rokoval s ministrom životného prostredia o urýchlenom odstránení skládky a prostredníc-tvom neho poskytol výsledky prieskumu environmentálnej zá-aže a závereènej správy, ktorá sa ho týka.

„Poèas môjho poslaneckého pôsobenia v Ružinove som ta-kúto informáciu, ostatne ako všetci zvyšní poslanci, nemal. Taktiež ani o spomínanej štúdii,“ skonštatoval Kuruc. Tvrdí, že o probléme skládky sa dozvedel až v súèasnosti a všetky jeho terajšie aktivity smerujú k efektívnemu a jednoznaènému vyriešeniu situácie v prospech obyvate¾ov Vrakune.

Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a bra-tislavského Ružinova, je približne 4,65 hektára. Nachádza sa v nej zhruba 90 000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storoèia. Mestská èas Vrakuòa i aktivisti upozoròujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky a nik-to presne nevie, aký odpad je tam uložený.

Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabèíkovo v roku 1992 zaèala hladina podzemných vôd stúpa , až dosiahla úroveò kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dosta do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používa domové studne na polievanie zeleni-ny èi ovocných stromov.

Zdroj: TASR

ENVIROODPADÁRSKE PROJEKTY V SLOVENSKÝCH FIRMÁCH

Kolektív

1. SPA¼OVANIE ÈISTIARENSKÝCH KALOV V MONDI SCP UŽ V TRVALEJ PREVÁDZKE

Celulózo-papierenský podnik Mondi SCP Ružomberok získal na základe úspešných výsledkov minuloroènej skúšobnej pre-vádzky právoplatné povolenie na trvalú prevádzku spoluspa¾o-vania biokalov z ve¾kokapacitnej èistiarne odpadových vôd vo svojom kotle na biomasu.

„Od samého zaèiatku sprevádzali tento náš projekt kritické hlasy a ve¾ké obavy z ohrozenia životného prostredia, no skúšobná prevádzka jasne potvrdila, že sme splnili všetky prísne stanovené kritériá. Nedošlo k žiadnemu prekroèeniu limitov zneèistenia ovzdušia,“ uviedol výrobný riadite¾ Vladi-mír Krajèi.

Zároveò uistil, že popritom naïalej h¾adajú reálne možnosti materiálového zhodnotenia èistiarenských biokalov. „Likvidá-

42

ODPADY È. 6/2015

cia kompostovaním je urèite zaujímavý spôsob, ale kapa-citne nepostaèujúci. Najväèší problém, kde s nimi, vznikal v zimnom období. Takto sa nám otvorila jedineèná interná možnos ,“ vysvetlil Krajèi.

„Našli sme dlhodobé riešenie pre tunajšiu spoloènú èistia-reò odpadových vôd a jej fungovanie, aby už nedochádzalo k situáciám, keï sme nevedeli, kde umiestni biokaly. Uká-zali sme schodnú cestu aj pre mnohé ïalšie ve¾ké èistiarne odpadových vôd,“ dodal s tým, že ktoko¾vek sa môže prís zblízka pozrie , ako to celé funguje.

2. NOVÝ KOTOL RUŽOMBERSKÝCH PAPIERNÍ ZNÍŽIL EMISIE AŽ O POLOVICU

Skúšobná prevádzka nového regeneraèného kotla RK3, stra-tegickej investície ružomberského celulózovo-papiernického podniku Mondi SCP za viac ako 128 miliónov eur vrátane vlád-neho stimulu v hodnote 25 miliónov eur, preukazuje výrazné zníženie emisií tuhých zneèis ujúcich látok.

„Technický stav starého kotla bol už nevyhovujúci. Nain-štalovanie najmodernejších dostupných technológií nám umožnilo významne stabilizova výrobu. Jej nevyhnutné èas-té odstávky a následné nábehy neprospievali ani ochrane životného prostredia,“ vysvetlil výrobný riadite¾ Vladimír Krajèi.

Úroveò zníženia emisií tuhých zneèis ujúcich látok do ovzdušia sa pod¾a neho znížila až o 50 %. „Každé novovybudované techno-logické zariadenie si vyžaduje urèitý èas na èo najdokonalejšie doladenie. Všetky tzv. muchy chceme vychyta už v skúšobnej prevádzke, ktorá potrvá do konca tohto roka,“ konštatoval.

„Riešime obèasne sa objavujúci intenzívnejší zápach. Krátkodobé úniky neskondenzovate¾ných plynov nie sú nebezpeèné, ale chápeme, že nevoòajú dobre. Investícia do nového regeneraèného kotla sa ukazuje ako správne rozhodnutie nielen pre našu firmu, ale aj pre okolité životné prostredie,“ dodal Krajèi.

3. V ELEKTRÁRNI V BADÍNE VYROBILI ZHODNOCOVANÍM ODPADU 150 781 MWH

ELEKTRICKEJ ENERGIE

Elektráreò pri Badíne za dva roky od svojho vzniku vyproduko-vala už 150 781 MWh elektrickej energie. Celý proces pritom

funguje ekologicky nezávadným procesom, keï biologicky rozložite¾né a nespotrebované zvyšky z okolia mení na cer-tifikovaný energokompost – biopalivo. Práve z neho potom vyprodukuje elektrickú energiu.

Len za minulý rok spoloènos spracovala 36 837 ton odpa-du z blízkeho okolia, z èoho vyrobila 48 636 MWh elektrickej energie. Projekt v Badíne, ktorého prevádzkovate¾om je spo-loènos Kompala, a.s., pozostáva z kompostárne a elektrárne.

„Elektráreò je vybudovaná z najnovších dostupných tech-nológií na špièkovej európskej úrovni. Unikátnos projektu v Badíne spoèíva v zhodnocovaní biologicky rozložite¾ných a nespotrebovate¾ných zvyškov v kompostárni riadenou aeróbnou fermentáciou. Ide o jeden z príkladov, ako efek-tívne môžu fungova elektrárne pôsobiace na báze obno-vite¾ných zdrojov energie,“ zdôraznil Juraj Puchý, mediálny zástupca spoloènosti.

Elektráreò celkovo zamestnáva 38 ¾udí z regiónu. Dobré vz a-hy s obyvate¾mi okolitých obcí sú pre manažment elektrárne prioritou. Výsledkom toho sú viaceré opatrenia nad rámec zá-kona.

Spoloènos zároveò nad rámec zákonom stanovených opat-rení investovala do riešenia na elimináciu zápachu, ktoré nad-väzujú na predchádzajúce riešenia na zmiernenie emisií hluku na bezprostredné okolie elektrárne. Ide tak o ïalšiu investíciu nad rámec zákona, hoci elektráreò spåòala zákonom stanove-né normy už pri spustení do oficiálnej prevádzky v júli 2012.

4. EKOLOGICKÝ SYSTÉM STROPNÉHO VYKUROVANIA A CHLADENIA FIRMY INTERGEO,

A.S., ZÍSKAL ZAHRANIÈNÚ CENU

Ekologicky systém ultra nízkoteplotného stropného vykurova-nia a chladenia pomocou hliníkových omega profilov, ktorý si nedávno nechal patentova Michal Bartko zo spoloènosti In-tergeo, a. s., Bojnice, získal ocenenie v zahranièí. Na toho-roènom Medzinárodnom stavebnom ve¾trhu, ktorý sa minulý týždeò uskutoènil v Brne, AL-omega panely, ktoré sú základom celého systému, vyhodnotili ako výrobok roka. Vynálezca získal špeciálne ocenenie - Cenu odborných škôl Èeskej republiky.

„Na sú až o výrobok roka v odbore stavebníctvo, ktoré už po deviaty rok zorganizovalo vydavate¾stvo VEGA, bolo no-minovaných 16 výrobkov, z toho bol iba jeden zo Sloven-ska,“ informoval Bartko po návrate z Brna.

V súèasnosti je systém AL-omega profilov v prevádzke v hale na výrobu presných súèiastok pre automobilový priemysel v Nitre s rozlohou 1200 m2, výškou 7,5 m a v pri¾ahlej admi-nistratívnej budove s plochou 560 m2. Na vykurovanie poèas zimy postaèilo jedno, maximálne dve tepelné èerpadlá, ktoré zároveò zabezpeèujú aj ohrev úžitkovej vody.

Bartko zdokonalil systém stropného vykurovania sálavým tep-lom. Doteraz sa na stropné vykurovanie používali napríklad ka-pilárne rohože, alebo strop zostavený z kovových CD-profilov alebo integrovaných v sadrokartónoch. On stavil na hliník. Vy-chádzal zo skutoènosti, že hliník má vysokú tepelnú vodivos , vyššiu má už len zlato, meï a striebro.

43

Výsledky EKO a envirosú aží

„Sálavé teplo zo stropu vybavenom omega panelmi ne-zohrieva vzduch, ale tepelnými lúèmi rovnomerne ohrieva podlahu, steny stroja a predmety v hale. Meraniami termo-víznou kamerou sme zistili, že rozdiel medzi teplotou strop-ných panelov a podlahou je len asi 1,5°C. Prevádzka, ktorá v nitrianskej hale prebieha už viac ako pol roka, ukázala, že systém je v praxi úèinnejší, ako boli pôvodné výpoèty. Hoci vonkajšia denná teplota sa pohybovala okolo 3 – 4 stupòov a v noci dosahovala mínus 10°C, bolo vo všetkých pracovných priestoroch požadovaná teplota v medziach slovenskej technickej normy 18 až 24°C,“ vysvetlil Bartko.

5. V LIDL LESE PRIBUDLO ÏALŠÍCH 115 000 STROMÈEKOV

Vïaka zákazníkom spoloènosti Lidl sa doteraz podarilo obno-vi takmer 120 hektárov tatranského lesa, ktorý znièila veterná kalamita v roku 2004. V „Lidl lese“ rastie vo Vysokých a Níz-kych Tatrách celkovo 315 000 mladých stromèekov.

„Tatranským lesom sme zaèali pomáha pred troma rokmi. Zaèali sme 25 000 stromèekmi a desiatimi hektármi, dnes sme na èíslach 315 000 stromèekov a takmer 120 hektá-rov. Radi pomáhame slovenskej prírode a je skvelé, že sa nám spolu so zákazníkmi darí pomáha èoraz viac,“ uviedol Stanislav Èajka, generálny riadite¾ spoloènosti Lidl, a dodal: „Úspech, ktorý sme na Slovensku dosiahli, nám umožòuje, ba priam nás zaväzuje vraca Slovensku spä aspoò èas z toho, èo nám dalo. Ve¾ké firmy by si mali uvedomova svo-ju spoloèenskú zodpovednos a prispieva k zlepšovaniu situácie v konkrétnych oblastiach. Pre nás v Lidli je tento rozmer mimoriadne dôležitý a pod mottom ‚Na ceste k lep-šiemu zajtrajšku‘ vyvíjame viacero aktivít.“

Do pomoci tatranským lesom sa celkom jednoducho môžete zapoji aj Vy. Lidl v rámci kampane „Voda pre stromy“ venuje

jeden cent za každú predanú 1,5 l f¾ašu minerálnej vody Sagu-aro na kúpu a výsadbu mladých stromèekov. Do revitalizácie kalamitného územia sa Lidl každý rok aktívne zapája. V stre-du 13. mája 2015 vysadilo viac ako 60 jeho zamestnancov na území Lesnej správy Malužiná 6500 sadenièiek. Opä sa im tak podarilo prekona vlastný slovenský rekord v kategó-rii „Najviac vysadených stromèekov za jeden deò“. K svojmu predošlému maximu pridali ïalších 500 stromèekov.

„Sme radi, že sa na Slovensku o environmentalistike, po-moci prírode a spolupráci s lesníckym sektorom nielen píše a rozpráva, ale že sú firmy, ktoré tento cie¾ aj skutoène napåòajú,“ povedal generálny riadite¾ štátneho podniku LESY Slovenskej republiky Peter Morong. Projekt „Lidl les“ pod-¾a neho urýchli obnovu kalamitami postihnutých tatranských lesov.

Aktuálne informácie o projekte je možné nájs na internetovej stránke www.lidl.sk èi na oficiálnom facebookovom profile spoloènosti Lidl www.facebook.com/lidlslovensko.

Zdroj: TASR

VÝSLEDKY EKO A ENVIROSÚ AŽÍ

Kolektív

1. SÚ AŽ „ENVIROTÁZNIKY“ POZNÁ SVOJICH TOHTOROÈNÝCH VÍ AZOV

Celoslovenská vedomostná sú až EnvirOtázniky 2014/2015 už pozná svojich ví azov. Do X. roèníka sa zapojilo 142 základ-ných škôl s 958 žiakmi, ktorí riešili otázky zamerané na tému doprava. Informovala o tom Iveta Kureková, manažérka pre komunikáciu a PR z Odboru komunikácie a osvety Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) v Banskej Bystrici.

SAŽP vyhlásila jubilejný X. roèník celoslovenskej vedomostnej sú-aže pre žiakov II. stupòa základných škôl (ZŠ) v januári tohto roka.

Jej cie¾om bolo zvýši záujem žiakov o prírodovedné predmety a o problematiku životného prostredia ešte pred ich rozhodovaním sa o budúcom štúdiu na stredných školách. Olympiáda mala pri-spie aj k zvyšovaniu environmentálneho vedomia, informovanosti o trvalo udržate¾nom rozvoji a angažovanosti žiakov v otázkach ži-votného prostredia doma, v škole a vo svojom regióne.

Porota, vytvorená z odborných zamestnancov SAŽP, udelila šes cien. Ví azom tohtoroènej sú aže EnvirOtázniky sa stal Ivan Br ka zo ZŠ Klokoèova 742 v Hnúšti. Na ïalších miestach sa umiestnili Tereza Klingová zo ZŠ Sadová 620, Senica, Ta-deáš Madlen ZŠ Pionierska 348/9, Sliaè a z rovnakej školy aj Lucia Ondrišíková. Cenu získali aj Adrian Manèuška zo ZŠ G. Bethlena 41, Nové Zámky a Zuzana Šatalová zo ZŠ Dr. Danie-la Fischera 2, Kežmarok.

Hodnotné vecné ceny pre ví azov venovala SAŽP a Európska environmentálna agentúra.

2. SÚ AŽ „INOVÁCIA ŽILINSKÉHO KRAJA“ ZAVÀŠILA PRVÚ ÈAS DNÍ NÁPADOV A INOVÁCIÍ

Vyhodnotenie sú aží Inovácia Žilinského kraja 2014 a Stre-doškolský podnikate¾ský zámer 2015 zavàšilo prvý deò pod-

44

ODPADY È. 6/2015

ujatia Dni nápadov a inovácií na pôde Úradu Žilinského sa-mosprávneho kraja (ŽSK) v Žiline.

Pod¾a hovorkyne ŽSK Lenky Zátekovej získala prvú cenu v ka-tegórii malé a stredné podniky spoloènos KROS, a. s., Žilina za inovaèný projekt „iKROS – online faktúry zadarmo“, ktorý môže pomôc malým a zaèínajúcim podnikate¾om. „Ocenenie v prvom rade znamená poïakovanie za našu tvrdú prácu, ktorú sme do toho investovali. A, samozrejme, signál, že ideme správnym smerom. Že veci, ktoré robíme, majú zmy-sel a cie¾, ktorý sme si dali, pomáha podnikate¾om, je vy-poèutý,“ povedal èlen predstavenstva spoloènosti KROS, a. s., Vlastimil Kocian.

V kategórii regionálny rozvoj, zastúpenej obèianskymi zdru-ženiami a mestami, zví azilo združenie Skialp klub Kriváò s projektom „Ferrata Horskej záchrannej služby na Martinské hole“. Združenie ocenenou inováciou zaistí turistickú trasu v exponovanom teréne ako nový produkt cestovného ruchu v horskom prostredí. Ví azom oboch kategórií odovzdal sláv-nostnú plaketu a šek v hodnote 1600 eur podpredseda ŽSK Branislav Tréger, uviedla Záteková.

V sú aži mladých stredoškolákov v konkurencii 46 projektových zámerov zo 16 škôl Žilinského kraja zví azila aplikácia na tvorbu vlastnej e-knihy „eBook Creator“. Jej autorka Martina Pitáková, študentka Spojenej školy Tvrdošín, si odniesla slávnostnú pla-ketu, poukaz na bezplatné rozpracovanie zámeru a šek v hod-note 500 eur. Druhú prieèku obsadili študenti Obchodnej aka-démie D. M. Janotu Èadca Pavol Holeštiak, Lukáš Hrošovský a Peter Mihálik za návrh na výrobu automatickej solárnej kosaèky SunMower. Tretie miesto si odniesla študentka Strednej odbor-nej školy Námestovo Mária Balúnová s projektom „Nevyhadzuj, použi a sadni“, ktorého cie¾om je výroba doplnkov a drobného nábytku z odpadových surovín. Striebornú a bronzovú prieèku odmenili slávnostnou plaketou, šekom na 300 eur a poukazom na bezplatné rozpracovanie zámeru od partnera sú aže Vedec-ko-technologický park Žilina.

Podpredseda ŽSK považuje zapojenie študentov do inovácií za podnetné. „Patrí im budúcnos a je ve¾mi dobré, keï ro-bia nieèo navyše. Pretože iba týmto úspešným je otvorená cesta. Dôležité bude, aby inovácie potom ostali na Sloven-sku. Keï vycestujú, aby sa jednoducho vrátili domov a aby tieto inovácie uplatòovali v našom priemysle. Lebo to je zá-ruka, že v rámci globálneho trhu sa budeme vedie presa-di ,“ dodal Tréger.

Dni nápadov a inovácií budú pokraèova druhým dòom progra-mu v stredu (20. 5.), ktorý prinesie jeho úèastníkom príspevky a diskusie na témy financie, investície a ¾udia v ére (nielen) startupov. Workshopy a networking budú v novom podnika-te¾skom a coworkingovom centre Banka Žilina, dodala hovor-kyòa ŽSK.

3. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA OCENILO FIRMY ZA INOVATÍVNE RIEŠENIA

Ministerstvo hospodárstva ocenilo slovenské firmy, ktoré vlani zaujali inovatívnymi riešeniami. Poèas Medzinárodného stro-járskeho ve¾trhu v Nitre si 19. mája Cenu ministra hospodár-

stva SR prevzali ví azi troch kategórií venovaných výrobkovým, technologickým inováciám a inováciám služieb. „Ocenili sme firmy, ktoré majú špeciálnu inovaènú schopnos , dokážu vyrába nové a zaujímavé výrobky. V troch kategóriách sme mali vyše 40 úèastníkov, ktorí sa nebáli prezentova inová-cie,“ povedal poèas odovzdávania ocenení štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec.

Ví azi dvoch kategórií sú aže Inovatívny èin roka 2014 zaujali novátorskými ekologickými riešeniami súvisiacimi s využívaním energie. Cenu ministra hospodárstva v kategórii venovanej vý-robkovým inováciám získal sú ažný návrh spoloènosti VUKI, a. s., Bratislava s názvom Vodou riedite¾né ekologické impregnan-ty Wasol na impregnáciu vinutí elektrických strojov za studena. V kategórii technologických inovácií sa presadil technologický komplex pre spracovanie zmesového komunálneho odpadu od spoloènosti EVPÚ, a. s., Nová Dubnica. Za inováciu služieb si najvyššie ocenenie odniesol pedagóg Štefan Fedor za elektro-nický vzdelávací systém, ktorý využíva súkromné gymnázium Železiarní Podbrezová pri prijímaní záujemcov o štúdium, poèas vzdelávania študentov a aj pri príprave na závereènú skúšku.

O ocenenie, ktoré má propagova inovatívne riešenia sloven-ských firiem z roku 2014, sa uchádzalo 41 riešení. Tie najza-ujímavejšie poèas 8. roèníka sú aže vybrali zástupcovia Minis-terstva hospodárstva SR, Slovenskej inovaènej a energetickej agentúry, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií, Úradu priemyselného vlastníctva SR, Zväzu priemyslu Sloven-ska a Slovenskej živnostenskej komory.

V zmysle nového štatútu sú aže boli tento rok po prvý raz oce-není autori troch najlepších riešení v každej kategórii. “Aj vïaka tejto zmene je väèšia pravdepodobnos , že prostredníctvom sú aže zvidite¾nia svoje úspechy viaceré malé a stredné podniky a živnostníci. Investície do inovácií podnikatelia ne-h¾adajú ¾ahko a èasto sa ich výsledky prejavia naplno až o pár rokov, preto je dôležité, aby verejnos vedela aj o sloven-ských inováciách v oblasti výrobkov, technológií a služieb a aby sme ich vo väèšej miere využívali a propagovali aj na medzinárodnej úrovni,“ uviedla Svetlana Gavorová, generálna riadite¾ka Slovenskej inovaènej a energetickej agentúry (SIEA).

Mimoriadne ocenenie generálnej riadite¾ky SIEA získala spo-loènos Monogram Technologies, spol. s r.o., za technológiu MedOffice Operation Assistant, ktorá umožòuje vytváranie 3D modelov z dát zachytených poèítaèovou tomografiou a mag-netickou rezonanciou. Technológiu, ktorá pomáha presnejšie a jednoduchšie urèi diagnózu a stanovi správnu lieèbu pa-cienta, už využívajú slovenskí lekári.

Zdroj: TASR

45

Eko a enviro projekty v slovenských mestách

EKO A ENVIROPROJEKTY V SLOVENSKÝCH MESTÁCH

Kolektív

1. ZELENÉ ÁTRIUM V TRNAVE JE PRVÝ PASÍVNY BYTOVÝ DOM NA SLOVENSKU

Prvý pasívny bytový dom na Slovensku Zelené átrium odo-vzdali v polovici mája do užívania v Trnave. Spoloènos SMF Marko naò prebudovala chátrajúcu budovu bývalých polygra-fických závodov, v objekte je 44 bytových jednotiek.

Koncept bývania v Zelenom átriu má tri základné piliere. Prvým je zelená výstavba, druhým úspora prevádzkových nákladov a tretím budovanie susedskej komunity. „Je príjemné vedie , že bývate na mieste, ktoré neodkrojilo z ornej pôdy a nebol preò vyrúbaný les,“ zdôraznil architekt Miroslav Marko, autor a investor objektu.

Cie¾om projektu je pod¾a neho ukáza , že na Slovensku má zmysel stava domy s minimálnou spotrebou energie už teraz a nie je potrebné èaka na platnos smerníc èi zmenu legisla-tívy. Dodal, že dôkazom, že filozofia zelenej architektúry nie je len „zábavkou“ architektov a akademikov, je aj ve¾ký záu-jem o byty. Zo 44 bytových jednotiek bolo v èase odovzdania v stredu 13. mája predaných 75 percent. Argumentom pre kúpu bytu bola vízia komfortu bývania v kombinácii s takmer nulovými nákladmi na prevádzku. Sú približne o 90 percent nižšie ako v bežnom dome postavenom pred rokom 1995. Na dosiahnutie tohto stavu autori stavby použili tie najmodernej-šie výpoèty a technológie, ktoré z nej robia slovenský unikát.

„Pre výstavbu sa podarilo zrecyklova viac ako 90 percent materiálu pôvodnej stavby. Zo starých tehál a betónu vznik-lo predrvením asi 1500 ton recyklátu, ktorý sme využili pri zásype a príprave podložia,“ vysvetlil Marko. Z pôvodnej bu-dovy sa tiež podarilo zachráni ve¾kú èas železobetónovej a oce¾ovej konštrukcie.

Hlavným dodávate¾om nových materiálov na stavbu bola spo-loènos Saint-Gobain so svojimi štyrmi divíziami. Okná sú tvo-rené izolaèným trojsklom, ktoré poskytuje okrem vynikajúcich izolaèných vlastností aj možnos solárnych ziskov. Tepelný komfort a chladenie v budove zabezpeèujú tepelné èerpadlá na princípe vzduch/voda a zem/voda. Energiu zo zeme využí-vajú prostredníctvom energetických pilót, ktoré sa nachádzajú pod objektom a zároveò slúžia ako základy. V letných mesia-coch sa odpadové teplo z tepelného èerpadla vzduch/voda využíva na ohrev teplej vody. „Okrem toho, že Zelené átrium je prvým pasívnym bytovým domom na Slovensku, máme preò v pláne aj ïalšie prvenstvo – ašpiruje na jeden z naj-významnejších certifikátov, medzinárodný certifikát trvalo udržate¾ných budov LEED Platinum,“ dodal Marko.

V každom byte je nainštalovaná vetracia jednotka so spät-ným získavaním tepla. Vetranie funguje bez nutnosti otvárania okien a vïaka konštantnej výmene vzduchu nehrozí ani tvorba plesní. Fasádu bytového domu tvorí omietka so vzh¾adom dre-va, ktorá neza ažuje konštrukciu a dodáva celej budove har-monický vzh¾ad. Utužovanie dobrých vz ahov medzi susedmi

by mal u¾ahèi spoloèný priestor zelenej strechy a spoloèen-ské priestory na druhom poschodí budovy.

„Slovensko je po všetkých stránkach pripravené na takýto typ stavieb. Vieme, ako na to a vieme aj, že existuje dopyt,“ konštatoval Marko.

2. V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI MÁ VYRÁS PRVÉ EKOLOGICKÉ SÍDLISKO S PRVKAMI

PERMAKULTÚRY

Spišská Nová Ves bude ma prvé ekologické sídlisko na Slo-vensku, a to v prípade, že sa podarí zrealizova projekt, pre ktorý poslanci Mestského zastupite¾stva zmenili územný plán. „Ide o dlhší projekt, mal by trva až desa rokov. Chátrajú-cu lokalitu, kde bola hnedá zóna a ešte za socializmu tam postavili mäsokombinát, ktorý nikdy nebol využívaný, chce nový majite¾ premeni na sídlisko. My tento projekt považu-jeme za reálny a podporujeme ho,“ uviedol primátor Spiš-skej Novej Vsi Ján Volný.

Sídlisko by malo by situované neïaleko centra mesta, približ-ne kilometer od námestia. Investícia, v rámci ktorej sa plánuje vybudova asi 300 cenovo dostupných bytov s kompletnou obèianskou vybavenos ou, bude na úrovni asi 30 miliónov eur. „Išlo by o také satelitné sídlisko, ekologické. V maximálnej miere sa tam bude využíva solárna energia s využitím prv-kov tzv. permakultúry, všetky plochy budú zazelenené a domy postavené tak, aby v nich boli èo najnižšie náklady na vykurovanie. Plánuje sa tam výsadba úplne iných rastlín a stromov, je to nová myšlienka, nie je ešte dopracovaná presne do detailov, ale malo by to by sídlisko, ktoré bude spåòa najprísnejšie ekologické kritériá, ktoré u nás ešte uplatnené neboli,“ objasnil Volný.

Investor, ktorým je spoloènos Spiš Invest, s.r.o., chce pod¾a neho zaèa s výstavbou prvých bytov ešte tento rok, pod¾a zá-ujmu potom bude v projekte pokraèova . Na realizáciu zámeru má k dispozícii šes hektárový pozemok v lokalite zvanej Sto-jan. „Do Spišskej Novej Vsi ve¾a ¾udí dochádza za prácou, tak budú ma možnos sa sem aj pres ahova . Niektoré z bytov budú na predaj, iné nájomné,“ uzavrel primátor.

46

ODPADY È. 6/2015

3. V BRATISLAVE NA PLYNÁRENSKEJ ULICI VYRÁSTLO EKOLOGICKÉ TRHOVISKO

Zdravý životný štýl a ekologické myslenie sa po druhý raz stali ústrednou myšlienkou trhoviska Eco Village na bratislavskej Plynárskej ulici. Ekologické trhovisko ponúka viac ako 30 stánkov s ekologickými výrobkami a zdravými potravinami. Otvorili ho 14. mája a pre návštevníkov bolo k dispozícii ešte v piatok 15. mája od 10.00 do 16.00 h.

„Trhy ako miesto nákupov a stretávania sú medzi ¾uïmi ve¾mi ob¾úbené... Kúsok od najväèšieho bratislavského tr-hoviska tak aspoò na dva dni máme ekologické trhovisko,“ uviedol Dušan Pekár, starosta mestskej èasti Bratislava-Ruži-nov. Tá spolu s bratislavským magistrátom prevzala záštitu nad podujatím organizovaným BBC 1 Plus, prvou zelenou kance-lárskou budovou v Bratislave.

Na ekologickom trhovisku možno nájs èerstvo praženú kávu, bio palacinky, zdravé raòajky, vegánske jedlo, bio potraviny a zdravé cukrovinky. Ponúka sa tu aj bio kozmetika, kokosový olej, kakao èi aloe vera produkty a rôzne ekologické výrobky.

4. KAŽDÝ BRATISLAVÈAN BY MAL MA ZELEÒ DO 500 METROV OD DOMU

Bratislava musí rozšíri plochy zelene a urèi miesta, kde sa nikdy stava nebude. Uviedla to hlavná architektka metropoly SR Ingrid Konrad na medzinárodnej odbornej konferencii Slo-venskej rady pre zelené budovy o udržate¾nosti v architektúre a vo výstavbe, ktorá sa dnes koná v Bratislave.

Ako zdôraznila, parky a zelené plochy pomáhajú šetri energiu v meste tým, že zabraòujú otep¾ovaniu budov. „Máme málo zelene, musíme v meste rozšíri takéto plochy. Už teraz, keï sa stavajú parkoviská na teréne, predpisujeme, aby boli priepustné, zelené, aby to nebola spevnená plocha, aby sa zbytoène neprehrievali,“ priblížila Konrad.

Mesto aktuálne v rámci štúdie skúma verejné priestory a pešiu vzdialenos obytných èastí od parkov. Architektka je presved-èená, že každý Bratislavèan by mal ma do 300 až 500 metrov od domu plochu zelene s detským ihriskom èi lavièkami, ak už nie ve¾ký park.

„Za posledné roky nám až na výnimku nevznikli ve¾ké par-ky. V územnom pláne nebolo definované, že konkrétne územie nesmie by úplne zastavané. Výstavba tak rozdrobí územie a nevznikne celistvý park. Preto treba také celistvé plochy parkov, námestí so zeleòou v územných plánoch zadefinova a poveda , že tu sa nikdy stava nebude, táto plocha bude slúži obyvate¾om,“ podèiarkla Konrad.

Za základnú úlohu mesta oznaèila redukciu škodlivých od-padových látok z dopravy, budov èi priemyslu. „Preto musí mesto ešte intenzívnejšie požadova využívanie alternatív-nych zdrojov energie, èiže znižova energetickú stopu oby-vate¾a Bratislavy,“ dodala.

Výhodou Bratislavy je pod¾a jej hlavnej architektky to, že na rozdiel iných miest nemá problém s vodou. Úžitkovú vodu na-vrhuje viac využíva na polievanie ulíc a zelene v lete. Pred-stavi si vie aj vytvorenie solárnej elektrárne v meste, ktorému pripisuje ve¾a slneèných dní.

Zdroj: TASR

GREENPEACE SLOVENSKO ODŠTARTOVALA KAMPAÒ „JEDLO PRE ŽIVOT“

Kolektív

Väèšia podpora ekologických farmárov zo strany štátu, zníže-nie závislosti od pesticídov, zdravé jedlo, prehodnotenie ná-rodného akèného plánu na dosiahnutie udržate¾ného používa-nia pesticídov, podpora zákazu najškodlivejších pesticídov na európskej úrovni zo strany ministerstva pôdohospodárstva. To sú ciele, ktoré v Bratislave (14.5.) predstavila organizácia Gre-enpeace Slovensko v novej kampani „Jedlo pre život“. Pod¾a jej koordinátorky Kataríny Nikodemovej je naèase postavi sa proti systému, z ktorého profitujú iba chemické spoloènosti.

Nová aktivita je plynulým pokraèovaním kampane za záchranu vèiel.

„Chceme aj naïalej aktívne komunikova , že naše po¾no-hospodárstvo, tak ako je nastavené, nie je trvalo udržate¾-

né a nefunguje. A jedným z hlavných problémov je ve¾ké množstvo pesticídov, ktoré škodia nielen vèelám, ale aj ¾uïom,“ povedala Katarína Nikodemová. „Chceme presadi postupný prechod na ekologické metódy pestovania plo-dín, ktoré sú šetrné k zdraviu ¾udí, ope¾ovaèom, pôde, vode a životnému prostrediu.“

Kampaò poukazuje na alarmujúce masívne používanie pesticí-dov - „tichých zabijakov“ v industriálnom po¾nohospodárstve. „Priemerne sa ich na Slovensku spotrebuje až 4000 ton roène. Èo je možno ešte vážnejší problém - nie je žiadny jasný trend poklesu pri tej spotrebe,“ doplnila Nikodemová. Pod¾a nej sa Slovensko v porovnaní s inými európskymi kraji-nami nemôže považova za progresívnu krajinu, ktorá by vied-

47

Švajèiarska precíznos v odpadovom hospodárstve mesta Zürich

la iniciatívy na obmedzenie pesticídov. „Dokonca, keï v roku 2013 prebiehalo hlasovanie o obmedzení troch pesticídov, tak Slovensko hlasovalo proti.“

Pesticídy sú prioritne urèené na zabíjanie škodcov a burín, majú však aj nežiaduci ved¾ajší efekt. „Zasahujú a majú zdra-votné dôsledky aj pre necielené organizmy - vèely, ope¾ova-èe, žaby, vtáctvo, zamorujú životné prostredie,“ podèiarkla.

Pod¾a štúdie, ktorú vydal Greenpeace, práve pesticídy stoja aj za mnohými zdravotnými problémami ¾udí. „Sú to chemikálie urèené na zabíjanie iných živých tvorov. Vo svojej podstate sú to chemické zbrane a mali by sme k nim tak aj pristu-pova ,“ upozornil lekár a nezávislý konzultant v oblasti ekolo-gických a zdravotných rizík Miroslav Šuta s tým, že za najne-bezpeènejšie možno považova karcinogénne pesticídy alebo tie, ktoré ohrozujú reprodukciu. Po novom k nim pribúdajú aj látky, ktoré môžu narúša hormonálny systém èloveka.

Po¾nohospodári, ich rodiny a ¾udia žijúci v tesnej blízkosti in-dustriálnych po¾nohospodárskych oblastí sú najzranite¾nejší-mi skupinami, pokia¾ ide o dôsledky vplyvu pesticídov na ich zdravie. Ïalšie ohrozené skupiny sú tehotné ženy, dojèené bábätká, bato¾atá a malé deti.

„S pesticídmi sa nestretávajú iba farmári alebo obyvatelia po¾nohospodárskych oblastí. Ve¾ké množstvo pesticídov sa používa aj v meste na údržbu parkov, sú na športovis-kách, golfových ihriskách èi v domácnosti. Ohrozujú nás všetkých,“ dodal Šuta.

Ve¾kým problémom sú však aj zvyšky pesticídov v potrave. „Pod¾a poslednej štúdie Európskeho úradu pre bezpeè-nos potravín takmer polovica jedla v Európe a až 60 per-cent na Slovensku obsahuje zvyšky pesticídov,“ ozrejmila Nikodemová a upozornila i na ïalší problém: „Stav násobenia pesticídov - tzv. kokteil pesticídov nie je skúmaný, ani jeho zdravotné dôsledky.“

Greenpeace Slovensko vidí ako jediné dlhodobo udržate¾né riešenie týchto problémov v ekologickom po¾nohospodárstve: „v produkcii zdravého jedla v súlade s prírodou, ktorá neza-ažuje ani naše organizmy, ani životné prostredie“. K tomu

by malo vies znižovanie spotreby pesticídov, zákaz škodlivých pesticídov èi technická finanèná podpora pre farmárov pri pre-chode na ekologické metódy pestovania.

Kampaò sprevádza nový informaèný portál www.jedloprezi-vot.sk, ktorý vysvet¾uje, èo je zlé na industriálnom spôsobe pestovania plodín.

„Ponúka aj možnos , ako malými krokmi zaèa tento ne-fungujúci systém meni . ¼udia si môžu vybra , aké pred-savzatie splnia a potom ním môžu motivova priate¾ov na sociálnych sie ach. Napríklad si môžu založi kompost, na-kupova viac zdravej bio zeleniny èi skúsi neplytva potra-vinami,“ priblížila Nikodemová informaèný portál, na ktorom majú postupne pribúda aj rôzne blogy.

Zdroj: TASR

ŠVAJÈIARSKA PRECÍZNOS V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE MESTA ZÜRICH

Ing. Blažej Litva, viceprezident ZOVP SR

Združenie organizácií verejných prác Slovenska (ZOVP SR) má dlho-dobo vo svojom poslaní aj rozširovanie poznatkov, vzdelávanie svojich èlenov

vo všetkých svojich oblastiach. No a èo môže by zaujímavej-šie ako vidie fungujúci systém technických služieb v celom rozsahu priamo na vlastné oèi. A preto na mesiac apríl, kon-krétne od 14. do 16.4.2015, sa Celoslovenská rada ZOVP rozhodla pripravi svojim èlenom pracovnú cestu do švajèiar-skeho Zürichu. Cie¾om bolo navštívi spoloènos Entsorgung and Recycling (ERZ) Zürich vykonávajúcu pre mesto Zürich èinnosti technických služieb tak ako ich poznáme aj my v na-šich podmienkach a ïalej aj starostlivos o èistú a zneèistenú vodu, prevádzku spa¾ovne komunálneho odpadu, prevádzko-vanie nieko¾kých zberných dvorov a to všetko priamo v centre ve¾komesta.

Pracovnej cesty sa zúèastnilo 17 èlenských organizácií s cel-kovým poètom 31 úèastníkov. Úèastníci pracovnej cesty sa priamo v prevádzke oboznamovali s tým

– ako je prevádzkovaná spa¾ovòa komunálneho odpadu s roènou kapacitou spa¾ovania takmer 200 tis ton odpa-du,

– ako je možné vyrába z „komunálu“ elektrickú energiu a vzniknuté teplo používa na vykurovanie domácnosti,

– ako je možné v objekte spa¾ovne súbežne prebera objemný odpad od producentov z celého kantónu, pro-stredníctvom technických opatrení dodržiava prísne normy pre vypúš anie emisií do ovzdušia, a to v pod-mienkach doslova ukážkovej èistoty, poriadku a švaj-èiarskej precíznosti.

48

ODPADY È. 6/2015

Zaujímavá bola návšteva jedného zo stredísk vykonávajúcich èistenie mesta, zimnú údržbu a preberanie ve¾ko-objemného

odpadu od obyvate¾ov. Technické, strojné a personálne vyba-venie strediska bolo na vysokej úrovni, ktoré môžeme v tom najlepšom zmysle našim švajèiarskym kolegom iba závidie , no treba jedným dychom podotknú , že nároènos na kvalitu a vèasnos vykonanej práce zo strany radnice je ve¾mi vysoká.

Nasledujúci deò pracovnej cesty bol venovaný prehliadke ma-terského závodu Bucher s viac ako dvestoroènou tradíciou strojárenskej výroby. Z výrobných pásov divízie komunálnej techniky aktuálne vychádza šes typov zametaèov pre ko-munálny sektor.

Zastúpenie spoloènosti Bucher v Èesku a na Slovensku vykoná-va spoloènos HANES, s.r.o., ktorá aj organizaène zabezpeèo-vala pracovnú cestu. Všetci úèastníci aj touto cestou vyjadrujú jedno ve¾ké ïakujeme za „švajèiarsku“ organizáciu pracovnej cesty pracovníkmi spoloènosti HANES Slovakia, s.r.o.

PROBLÉMY S PRACHOM V OVZDUŠÍ MALO VLANI 10 MIEST NA SLOVENSKU

Kolektív

Aj v minulom roku bolo na mnohých miestach Slovenska v ovzduší nadmerné množstvo prachových èastíc. Dokazujú to predbežné údaje Slovenského hydrometeorologického ústa-vu (SHMÚ), ktoré poskytlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Kvalita ovzdušia sa z poh¾adu nadmernej prašnosti medziroène nezmenila. Z celkovo 32 miest, kde sa prašnos monitorovala, bolo až 30 takých, kde boli prekraèované limitné hodnoty kon-centrácie prachových èastíc PM10. Na desiatich miestach bolo smogových dní viac, ako povo¾uje norma, ktorá ich pripúš a ma-ximálne 35. Rovnaká situácia bola v roku 2013.

Najprašnejšie ovzdušie bolo opä vo Ve¾kej Ide pri Košiciach. SHMÚ tu zaznamenal pod¾a predbežných údajov vlani až 97 smogových dní. V roku 2013 ich tu bolo 79. Ïalšími prob-lematickými miestami boli Jelšava a Trenèín (67 smogových dní), Banská Bystrica (52), Žilina a Ružomberok (51), Prešov (46), Košice - Štefánikova ulica (42), Bratislava - Trnavské mýto (41) a Trnava (35 smogových dní).

„Pod¾a dostupných údajov sa situácia v porovnaní s pred-chádzajúcim rokom v niektorých oblastiach zlepšila,“ kon-

štatoval oh¾adom èistoty ovzdušia hovorca MŽP Maroš Stano. Prispela k tomu pod¾a neho realizácia opatrení vo viacerých oblastiach.

Zvýšil sa podiel obnovite¾ných zdrojov energie pri centrálnom vykurovaní, v oblasti dopravy boli vybudované viaceré ob-chvaty miest, zrekonštruované miestne komunikácie, ekolo-gizovaná mestská hromadná doprava, ale pomohlo aj lepšie èistenie komunikácií, menoval Stano. Z poh¾adu envirorezortu pomohlo aj rozširovanie zelených plôch.

Za faktom, že v zimnom období naïalej dochádzalo k prekra-èovaniu limitných hodnôt koncentrácie prachových èastíc je pod¾a hovorcu spa¾ovanie nekvalitných palív v nekvalitných tepelných zariadeniach, najmä pri lokálnom vykurovaní do-mácností.

Hovorca envirorezortu vysvetlil, že SHMÚ zatia¾ hodnotil úro-veò kvality ovzdušia na území Slovenska v roku 2014 iba èias-toène. „Spôsobili to èasté výpadky monitorovania kvality ovzdušia - poruchy technických zariadení monitorovacích staníc,“ doplnil.

Zdroj: TASR

NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH Zákon č . 79/2015 Z.z. zo 17. marca 2015 o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov doplnený dôvodovou správou (s charakterom výkladu zákona) aktualizovanou podľa prijatých pozmeňujúcich návrhov, ktoré poslanci predložili pri

prejednávaní zákona. (FORMÁT A5, MÄKKÁ VÄZBA, 224 STRÁN, 4,95 €).www.epos.sk

NOVINKA

Zapojte sa do projektu prostredníctvom web stránky www.zodpovednaspolocnost.sk

Informujte sa u manažéra projektu na adrese [email protected] alebo telefonicky na +421 2 333 227 50

ENVI-PAK, a.s., Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislavawww.envipak.sk, www.zelenybod.sk

Triedime odpad, chránime životné prostredie

MEDZINÁRODNÝ PROJEKT SPOLOČNOSTI

CIEĽOM PROJEKTUje vzdelávať a informovať zamestnancov organizá-cií, študentov a občanov miest a obcí o správnom zaobchádzaní s odpadom a tým podporovať činnosti v oblasti triedenia odpadu a ochrane životného pro-stredia.

PROJEKT JE ZAMERANÝna zvýšenie vedomostí, zručností a návykov v trie-dení odpadu, na zodpo-vednejšie spotrebiteľské správanie a prístup k pro-strediu, v ktorom žijeme.

ÚSPEŠNÝ ÚČASTNÍK PROJEKTU ZÍSKACertifi kát informujúci o jeho environmentálnej zodpovednosti, informač-né a prezentačné mate-riály, bude propagovaný na web stránke projektu a ďalšie benefi ty.

Triedime odpad, chránime životné prostredie!Triedime odpad, chránime životné prostredie!

zodpovedný

MEDZINÁRODNÝ PROJEKT SPOLOČNOSTI

NEVHADZUJTE:mokrý alebo znečistený papier, asfaltový a dechtový papier, použité plienky a hygienické potreby.

DO MODROU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV SA VHADZUJÚ:papierové obaly, krabice, kartóny, noviny, časopisy, kancelársky papier, reklamné letáky a pod.

NÁPOJOVÉ KARTÓNY:v prípade, že vo vašej obci sa tieto obaly zbie-rajú, odhadzujte ich do kontajnerov alebo ige-litových vriec na to určených. Nápojové kartó-ny je potrebné pred ich vyhodením vypláchnuť a zmenšiť ich objem napr. zošliapnutím.

DO ŽLTOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV PATRIA: PET fľaše od nápojov (ich objem je potrebné najskôr znížiť napr. zošliapnutím, stlačením), kelímky, vrecká, fólie, PLASTOVÉ OBALY zo šampónov, saponátov, tekutých mydiel, aviváže, destilovanej vody, náplní do ostrekovačov, plastové obaly z potravín.

NEPATRIA SEM:novodurové rúrky, obaly od nebezpečných látok, ako napr. motorových olejov, chemikálií, farieb a pod.

DO ČERVENOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV PATRIA:kovové obaly, konzervy, kovové výrobky a súčiastky, alobal, nápojové plechovky. Kovové obaly a kovy je taktiež možné odniesť do zberní kovov, príp. do zberných dvorov.

NEPATRIA SEM:kovové obaly kombinované s iným obalom, napr. obaly od zubnej pasty, kovové obaly od farieb a riedidiel.

SME ZODPOVEDNÍ ...

TRIEDIME ODPAD

DO ZELENOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV SA VHADZUJÚ:nevratné obaly zo skla od nápojov, sklenené nádoby, tabuľové sklo, sklenené črepy a pod.

NEVHADZUJTE:keramiku, porcelán, autosklo, zrkadlá,TV obrazovky a pod.

www.zodpovednaspolocnost.sk www.envipak.sk

Sme zapojení do medzinárodného projektu ZODPOVEDNÁ SPOLOČNOSŤ. Sme radi, že lepšie informovaní môžeme správne triediť odpad, šetriť prírodné zdroje a prispieť ku krajšiemu okoliu a zdravšiemu životnému prostrediu.

10 ČASOPISOVsa môže zmeniť na krabicu na TV

Z 30-TICH PET FLIAŠmôže byť fl eecová bunda

5 POHÁROVstačí na výrobu vázy

ZO 670 HLINÍKOVÝCHPLECHOVIEKsa môže stať rám na bicykel

Z 2 NÁPOJOVÝCH KARTÓNOVsa dá vyrobiť 1m2 kuchynských utierok

www.zelenybod.sk

PATRIA SEM:nápojové kartóny od mliečnych výrobkov, džúsov a iných nápojov.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIEMarek Hrabčák • ZO SPEKTRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA HUMENNÉ Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Mgr. Dagmar Krajníková,

Documents