Miestavýskytu - Zelená Škola · 2018-01-31 · Rozmnožovanie Obojživelníky kladú vajíčka do vody, kde sa z nich liahnu vonkajšími žiabrami dýchajúce larvy – žubrienky.

Miesta výskytu obojživelníkov

� Mokrade sú územia, v ktorých základným faktorom ovplyvňujúcim prostredie a v ňom žijúce rastliny a živočíchy, je voda. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy,

alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda.

FlFlóóra mokradra mokradíí

Lekno biele

Leknica žltá

Pálka úzkolistá

Fauna mokradFauna mokradííKorytnačka močiarna

Ryšavka tmavopása

Užovka obojková

ObojObojžživelnivelnííkyky

� Obojživelníky (Amphibia) tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Larválne štádium prekonávajú vo vodnom prostredí, kedy larvy dýchajú žiabrami. Dospelé jedince majú vytvorené pľúca a dýchajúatmosférický kyslík. Majú hladkú kožu bez šupín, v koži je množstvoslizových žliaz.

� Kostra obojživelníkov je v prevažnej miere kostená. Základ kostry tvoríchrbtica, ktorej stavce majú bočné výbežky. Stavec, ktorý spája chrbticu s lebkou má dva výbežky, čo bráni otáčaniu hlavy. Vytvorila sa už kostra predných a zadných končatín, ktoré sa ku chrbtici pripájajú lopatkovým a panvovým pásmom. Rebrá sú vytvorené len v náznakoch.

� Dýchacím orgánom dospelých jedincov sú pľúca, ktoré sú u mlokov málo vnútorne členené, u žiab majú pľúca zložitejšie usporiadanie. Vzduch sa dostáva do pľúc prehltávaním, nakoľko nie sú vyvinuté rebrá, a teda ani hrudný kôš. Mechanizmus nádychu a výdychu je preto iný ako u vyšších tried. Dýchanie pľúcami je do značnej miery dopĺňané kožným dýchaním.

� Obojživelníky sú ektotermné živočíchy, ich telesná teplota závisí od teploty vonkajšieho prostredia.

Biológia

Rozmnožovanie� Obojživelníky kladú vajíčka do vody, kde sa z nich liahnu vonkajšími

žiabrami dýchajúce larvy – žubrienky. Vonkajšie žiabre po čase zaniknú a na žiabrových oblúkoch sa vytvoria žiabrové lupienky, čím vzniknú vnútorné žiabre. Pri premene na dospelého jedinca im žiabre zanikajú a sú nahradené pľúcami. Zaniká chvostová plutva a vytvárajú sa dva páry končatín. Žubrienky sa živia rastlinnou potravou, dospelé jedince sa živia prevažne živočíšnou potravou.

Vajíčka žiab

rrrrrrrrrrrrRop

Vajíčka ropuchy

Skokany

Blatnica škvrnitá

Žubrienky

� Mločie larvy (žubrienky) majú po celý čas vývoja na každomboku hlavy po troch vonkajších žiabrach. Žubrienky žiab

majú po vyliahnutí z vajíčka na každom boku hlavy po dvoch žiabrach, ktoré čoskoro zakryje koža

Žaby� Patria sem vlastné žaby, ktoré majú zvyčajne hladkú kožu a

morfologicky trochu odlišné ropuchy s kožou bradavičnatou a drsnou.

� Žaby a ropuchy sa hojne vyskytujú takmer na všetkých vlhkých a teplých miestach po celom svete, nežijú však v slanej ani vbrakickej vode. Väčšina žiab netrávi celý život vo vode, vylieza nasuchú zem a to niekedy aj na dlhší čas. V polopúšťových oblastiach ich nájdeme v blízkosti každej dostupnej vody alebo v zemných chodbách, z ktorých vyliezajú len v noci.

� Žaby sa vyznačujú tvarom tela a spôsobom pohybu, aký nemá žiadny iný stavovec. Ich dlhé a silné zadné nohy, prispôsobené na skákanie súoveľa dlhšie ako predné a prenáša sa na ne váha tela, keď žabadopadne na zem. Pri druhoch, ktoré viacej chodia ako skáču, ako napr. ropucha zelená (Bufo viridis), sú obidva páry nôh rovnaké.

Žaby sa živia hmyzom, červami, pavúkmi a inýmidrobnými živočíchmi. Občas požierajú aj drobné stavovce.Väčšina žiab reaguje iba na pohybujúcu sa korisť, ktorúchytajú rýchlym vymrštením lepkavého jazyka

Kunky a ropuchy

Skokany

Rosnička zelená

� Mloky (Caudata) tvoria jedinú skupinu obojživelníkov s dobre vyvinutým chvostomv dospelosti. Pre tvar tela ich často zamieňame s jaštericami, ktoré patria medziplazy. Mloky však majú vlhkú kožu bez šupín, nemajú nozdry a nikdy nemajú napredných nohách viac ako 4 prsty. Skupina mlokov obsahuje asi 250 druhov. Hojnésú na severnej pologuli, najmä v Severnej Amerike.

� Ako iné obojživelníky, aj mloky potrebujú pre život dostatok vlahy, neznášajúhorúčavy. Veľkosť mlokov sa pohybuje od drobných, len 2 cm dlhých živočíchov ažpo tažké, 1,5 m dlhé obludy.

� Mloky nemajú bubienok ani stredné ucho, takže nevnímajú zvuky šíriace sa vzduchom, zato reagujú na záchvevy pôdy. Dobre vyvinutý čuch im je dôležitým pomocníkom pri vyhľadávaní potravy. Niektoré suchozemské druhyvyhľadávajú potravu aj zrakom. Všetky mloky sú mäsožravé, pokúšajú sa zožrať všetko, čo je dosť malé na to,aby to mohli prehltnúť: hmyz, červy a iné

drobné živočíchy, živé či mŕtve.

Mloky

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) dosahuje dĺžku 15 až 20 cm. Má nápadné čiernožlté výstražné zafarbenie tela, širokú hlavu a za

očami nápadné zoskupenie jedových žliaz. Cez deň sa ukrýva podkameňmi a drevom.

Mlok obyčajný (Triturus vulgaris) dosahuje dĺžku 100-120 mm. Žltohnedúkožu má hladkú, v čase suchozemského života jemne zrnitú. Počas vodného života majú samce jemne vykrajovaný hrebeň a pestrejšie zafarbenie. Na prstoch zadných nôh majú samčeky kožné obruby.

Rozšírený je v celej Európe, na východ až po Altaj.

Medzi najväčšie stredoeurópske mloky patrí mlok veľký (Triturus cristatus). Máčiernohnedú zrnitú kožu.

V strednej Európe je pomerne hojný

aj mlok vrchovský (Triturus alpestris).

Mlok karpatský (Triturus montandoni) je

rozšírený predovšetkým

v severnej časti Západných a Východných

Karpát do výšky 1700 m n.m.

Možnosti ochrany žiab

•Starostlivosť o existujúce biotopy

•Budovanie náhradných biotopov

•Ochrana žiab v čase ich migrácie

Ochrana počas jarnej migrácie

1. Dopravné značenie

2. Prenášanie žiab v čase migrácie

3. Stavba zábran a následnéprenášanie žiab

4. Podchody pre žaby

Štátna ochrana prírody a krajiny SR

Regionálna ochrana prírody a krajiny Prešov

Hlavná 93

080 01 Prešov

Tel.: 051/ 77 327 13

[email protected]