Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovyný zo zdrojov EÚ Metodika výtvarnej výchovy pre materské školy Diana Borbélyová Bratislava, 2013
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy
pre materskeacute školy
Diana Borbeacutelyovaacute
Bratislava 2013
bdquoAby sme vypestovali dar kreslenia
musiacuteme stvoriť oko ktoreacute vidiacute
ruku ktoraacute posluacutecha
dušu ktoraacute dokaacuteže ciacutetiťldquo
(Read H)
OBSAH
Uacutevod 7
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy 10
11 Umenie a estetika 10
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20
13 Vyacutetvarnyacute prejav 21
14 Arteterapia a artefiletika 23
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27
22 Čmaacuteranice 31
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34
24 Kresba zvieraťa 38
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51
3 Organizaacutecia 58
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58
32 Vyacutetvarneacute centrum 61
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97
46 Priacuteprava 101
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104
471 Metoacutedy 104
472 Zaacutesady 108
473 Hodnotenie 109
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113
52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116
6 Diagnostikovanie 123
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu 124
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128
621 Symboly 128
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute
prostriedok 137
63 Kresboveacute testy 141
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149
Namiesto zaacuteveru 152
Zoznam použitej literatuacutery 154
Zoznam priacuteloh 170
Priacutelohy 173
Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov
Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32
Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33
Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37
Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40
Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42
Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43
Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46
Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47
Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53
Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72
Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73
Obr č 12 Jar 94
Obr č 13 Muchlaacutež 96
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115
Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116
Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117
Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118
Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119
Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121
Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
bdquoAby sme vypestovali dar kreslenia
musiacuteme stvoriť oko ktoreacute vidiacute
ruku ktoraacute posluacutecha
dušu ktoraacute dokaacuteže ciacutetiťldquo
(Read H)
OBSAH
Uacutevod 7
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy 10
11 Umenie a estetika 10
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20
13 Vyacutetvarnyacute prejav 21
14 Arteterapia a artefiletika 23
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27
22 Čmaacuteranice 31
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34
24 Kresba zvieraťa 38
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51
3 Organizaacutecia 58
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58
32 Vyacutetvarneacute centrum 61
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97
46 Priacuteprava 101
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104
471 Metoacutedy 104
472 Zaacutesady 108
473 Hodnotenie 109
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113
52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116
6 Diagnostikovanie 123
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu 124
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128
621 Symboly 128
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute
prostriedok 137
63 Kresboveacute testy 141
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149
Namiesto zaacuteveru 152
Zoznam použitej literatuacutery 154
Zoznam priacuteloh 170
Priacutelohy 173
Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov
Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32
Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33
Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37
Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40
Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42
Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43
Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46
Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47
Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53
Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72
Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73
Obr č 12 Jar 94
Obr č 13 Muchlaacutež 96
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115
Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116
Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117
Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118
Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119
Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121
Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
OBSAH
Uacutevod 7
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy 10
11 Umenie a estetika 10
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy 20
13 Vyacutetvarnyacute prejav 21
14 Arteterapia a artefiletika 23
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1-7 ročnyacutech detiacute 27
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 27
22 Čmaacuteranice 31
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava 34
24 Kresba zvieraťa 38
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute 42
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu 51
3 Organizaacutecia 58
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady 58
32 Vyacutetvarneacute centrum 61
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole 62
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia 64
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy 66
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej prestavby 82
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97
46 Priacuteprava 101
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104
471 Metoacutedy 104
472 Zaacutesady 108
473 Hodnotenie 109
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113
52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116
6 Diagnostikovanie 123
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu 124
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128
621 Symboly 128
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute
prostriedok 137
63 Kresboveacute testy 141
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149
Namiesto zaacuteveru 152
Zoznam použitej literatuacutery 154
Zoznam priacuteloh 170
Priacutelohy 173
Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov
Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32
Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33
Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37
Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40
Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42
Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43
Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46
Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47
Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53
Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72
Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73
Obr č 12 Jar 94
Obr č 13 Muchlaacutež 96
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115
Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116
Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117
Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118
Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119
Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121
Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky 84
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet 97
46 Priacuteprava 101
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie 104
471 Metoacutedy 104
472 Zaacutesady 108
473 Hodnotenie 109
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač 111
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie 113
52 Aplikačneacute možnosti do praxe 116
6 Diagnostikovanie 123
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu 124
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb 128
621 Symboly 128
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute
prostriedok 137
63 Kresboveacute testy 141
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax 149
Namiesto zaacuteveru 152
Zoznam použitej literatuacutery 154
Zoznam priacuteloh 170
Priacutelohy 173
Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov
Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32
Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33
Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37
Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40
Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42
Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43
Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46
Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47
Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53
Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72
Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73
Obr č 12 Jar 94
Obr č 13 Muchlaacutež 96
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115
Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116
Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117
Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118
Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119
Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121
Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
Zoznam ilustraacuteciiacute a obraacutezkov
Obr č 1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa 32
Obr č 2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica 33
Obr č 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev 37
Obr č 4 a bcde Scheacutemy zobrazenia zvierat 40
Obr č 5 Scheacutema stromu v tvare metly 42
Obr č 6 abcdefg Scheacutemy kresby stromov 43
Obr č 7 abc Najčastejšie scheacutemy kvetov 46
Obr č 8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke 47
Obr č 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď 53
Obr č 10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen 72
Obr č 11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky 73
Obr č 12 Jar 94
Obr č 13 Muchlaacutež 96
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou eduksoftveacuteru ndash Slnko 115
Obr č 15 Maľba dieťaťa s tradičnou technikou ndash Slnko 116
Obr č 16 Obraacutezok programu PAINT 117
Obr č 17 Obraacutezok programu TUX PAINT 118
Obr č 18 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru Varaacutezsecset 119
Obr č 19 Obraacutezok edukačneacuteho softveacuteru RNA 121
Obr č 20 Prišiel k naacutem kominaacuter 133
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
Zoznam tabuliek
Tab č1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej 36
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha 45
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom
veku 52
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute 75
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) 90
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute) 91
Tab č 7 Vzor priacutepravy 102
Tab č 8 Naacutemety pre prax 149
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9
7
UacuteVOD
V dnešnej modernej dobe vyacutechova a vzdelaacutevanie detiacute
predškolskeacuteho veku kladie vysokeacute naacuteroky na pedagogickyacutech
pracovniacutekov Po roku 1989 v našej spoločnosti nastali veľkeacute
zmeny ktoreacute ovplyvnili aj predškolskuacute pedagogiku Novyacute školskyacute
zaacutekon ktoryacute nadobudol uacutečinnosť od 1 septembra 2008 priniesol
docircležiteacute zmeny v organizovaniacute školstva a v realizaacutecii edukačneacuteho
procesu Komplexnosť zmien sa prejavila v mnohyacutech sfeacuterach
humanizaacutecie a modernizaacutecie predškolskej vyacutechovy Je
pochopiteľneacute že sa kladuacute vyššie naacuteroky aj na osobnosť učiteľa
a nevyhnutnyacute je aj inovatiacutevny priacutestup k vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti Vysokaacute uacuteroveň aplikaacutecie teoretickyacutech poznatkov v praxi
je už spoločensky očakaacutevanaacute V dnešnej dobe predškolskeacutemu
vzdelaacutevaniu je venovanyacute osobitnyacute vyacuteznam Rodičia a pedagoacutegovia
si uvedomujuacute že v suacutečasnosti pre docirckladnuacute priacutepravu dieťaťa do
školy nestačiacute tradičneacute domaacutece vzdelaacutevanie a vyacutechova
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute rastie potreba pre profesionaacutelnu
metodicky presnuacute a vedecky podloženuacute praacutecu humanisticky
orientovanuacute na rozvoj kľuacutečovyacutech kompetenciiacute schopnostiacute a
zručnostiacute detiacute na rozšiacuterenie sociaacutelneho a kultuacuterneho ciacutetenia
Edukaacutecia v materskyacutech školaacutech je realizovanaacute na zaacuteklade
Školskyacutech vzdelaacutevaciacutech programov ktoreacute suacute druhou uacuterovňou
dvojuacuterovňoveacuteho participatiacutevneho modelu riadenia Prvou uacuterovňou
je Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program na zaacuteklade ktoreacuteho suacute rozpracovaneacute
programy jednotlivyacutech materskyacutech škocircl Tento dokument presne
definuje hlavneacute princiacutepy a ciele ako aj obsah edukaacutecie Vychaacutedza
z ideiacute celoživotneacuteho vzdelaacutevania vymedzuje profil absolventa a
uprednostňuje rozviacutejanie elementaacuternych zaacutekladov kľuacutečovyacutech
8
kompetenciiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vzdelaacutevaciacutech oblastiacute
pomocou vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov
Cieľom a zaacuteroveň aj poslaniacutem materskej školy je pripravovať
dieťa na vstup do zaacutekladnej školy a na život v spoločnosti
(ISCED 0 2009) Suacutečasťou tejto priacutepravy je aj rozvoj
psychomotorickyacutech kompetenciiacute detiacute v raacutemci ktoryacutech rozviacutejame
vyacutetvarnuacute gramotnosť Uvedomujeme si že komplexnyacute rozvoj
detskej osobnosti je možneacute zabezpečiť len vtedy ak je
zabezpečenyacute rozvoj každej jednotlivej vyacutevinovej oblasti dieťaťa
zvlaacutešť
Vyacutetvarneacute činnosti suacute suacutečasťou každodenneacuteho života dieťaťa
v materskej škole Preto tieto činnosti a aktivity majuacute byť
usmerňovaneacute učiteľkou tak aby rozviacutejali schopnosti zručnosti
a tvorivosť detiacute Nakoľko v Štaacutetnom vzdelaacutevacom programe pre
materskeacute školy je uvedenyacutech len zopaacuter vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech
štandardov považujeme za potrebneacute vychaacutedzať z našich
skuacutesenostiacute z praxe Z naacutezorov učiteliek sa často dozvedaacuteme že by
priviacutetali odbornuacute literatuacuteru - metodiku ktoraacute by im mnoheacute
objasnila doplnila vedomosti o noveacute informaacutecie napr vyacutetvarneacute
vyjadrovanie predstaacutev dieťaťa v kontexte jeho vekovyacutech
osobitostiacute podľa suacutečasnyacutech trendov v pedagogike Žiada sa
klasickeacute postupy modifikovať a doplniť o neklasickeacute formy
a metoacutedy nakoľko do tematickeacuteho okruhu vyacutetvarneacuteho umenia
okrem tradičnyacutech discipliacuten v suacutečasnosti suacute zaradeneacute aj noveacute
naacutemety a spocircsoby ako napr digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Nakoľko absentuje odborno-metodickaacute literatuacutera pre učiteľky
materskyacutech škocircl zaacutemerom tejto odbornej literatuacutery je motivovať
učiteľky a pomocirccť im zefektiacutevniť edukačnyacute proces v materskyacutech
školaacutech uľahčiť im praacutecu pri plaacutenovaniacute edukačnyacutech činnostiacute
umožniť im osvojiť si použiacutevanie adekvaacutetnej odbornej
9
terminoloacutegie Cieľom metodiky je charakterizovať suacutevislosti
medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a jednotlivyacutemi
vyacutevojovyacutemi etapami dieťaťa Pri skuacutemaniacute vyacutevinovyacutech etaacutep tohto
senzitiacutevneho obdobia vyacutechodiskom suacute vyacuteznamneacute teoacuterie vyacutevoja
osobnosti dieťaťa ako napriacuteklad Piagetova teoacuteria Ďalšiacutem cieľom
je spracovať teoretickeacute vyacutechodiskaacute rozviacutejania vyacutetvarnej
gramotnosti detiacute predškolskeacuteho veku a navrhnuacuteť metodiku
v kontexte vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov aby
pedagoacutegovia efektiacutevnejšie vedeli zabezpečiť cieľavedomyacute rozvoj
osobnosti dieťaťa Zaacutemerom metodiky je analyacuteza a synteacuteza
rocircznych naacutezorov a teoacuteriiacute a predloženie niekoľkyacutech metodickyacutech
postupov ktoreacute by inšpirovali učiteľky k inovatiacutevnemu
systematickeacutemu priacutestupu v praxi
Docircležiteacute je uvedomiť si že v raacutemci realizaacutecie edukačneacuteho
procesu je nevyhnutneacute aby bola zabezpečenaacute kontinuita teoacuterie
s praxou odbornyacutech vedeckyacutech aspektov a ľudskyacutech priacutestupov
Pri praacuteci s deťmi vždy treba mať na zreteli že neexistuje prax bez
kvalitnyacutech teoretickyacutech vedomostiacute a poznatkov Pre uacutespešneacute
presadenie teoretickyacutech poznatkov do praktickej roviny je
nevyhnutneacute aby kvalita vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute bola na
požadovanej uacuterovni a zodpovedala kriteacuteriaacutem suacutečasneacuteho školskeacuteho
systeacutemu a v priacutepade detiacute predškolskeacuteho veku aj ich zaacuteujmom
a schopnostiam
10
1 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole ako suacutečasť
vizuaacutelnej vyacutechovy
Tak ako dospeliacute ľudia ani deti sa nemocircžu komplexne rozviacutejať
bez umenia a kultuacutery Podnety z umenia a kultuacutery rozšiacuterujuacute ich
poznatky a vedomosti formujuacute ich citoveacute zaacutežitky a skuacutesenosti
rozviacutejajuacute tvorivosť a fantaacuteziu Umenie pocircsobiacute na človeka od
narodenia až do konca jeho života prispieva k pozitiacutevnemu vyacutevoju
celej osobnosti Vhodnaacute aplikaacutecia podnetov z oblasti umenia
v materskej škole prispieva k rozvoju emočnej inteligencie
radostneacutemu prežiacutevaniu detstva a v neposlednom rade
k uspokojovaniu potrieb dieťaťa Preto medzi hlavneacute uacutelohy
učiteľky materskej školy patriacute rozviacutejať u detiacute zmysel pre estetickeacute
kvality a umožniť deťom realizovať rocirczne zaujiacutemaveacute estetickeacute hry
s edukačnyacutem charakterom
11 Umenie a estetika
Pojem umenie je uacutezko spaumltyacute s kultuacuterou naacuteroda a v širšom
poniacutemaniacute zahŕňa v sebe nielen umeleckeacute diela ale aj procesy ich
vniacutemania reprodukciu interpretaacuteciu a samotnuacute tvorbu V užšom
slova zmysle označuje umeleckeacute diela
Umeleckeacute a mimoumeleckeacute objekty naacutes obklopujuacute všade
mnoheacute suacute od priacuterody estetickeacute ďalšie - vyacutetvory človeka tvoria
predmet skuacutemania estetiky ako vedy Z hľadiska estetiky hlavnou
kategoacuteriou umenia je kraacutesa (Mišurcovaacute Severovaacute 1997) Dieťa
v materskej škole by si malo osvojiť zaacutekladneacute kategoacuterie estetiky
estetickeacute suacutedy a estetickeacute hodnotoveacute orientaacutecie
V estetike rozlišujeme tri uacuterovne (Mišurcovaacute Severovaacute 1997
s 25)
11
praveacute umeleckeacute diela
tvorbu v uacutežitkovom umeniacute
vyacutetvory neprofesionaacutelnych umelcov estetiky ako vedy
V rozvoji estetickej hodnotovej orientaacutecie dieťaťa rozlišujeme
tri obdobia (Severovaacute Mišurcovaacute 1997 Kollaacuterik Pupala 2001 s
432)
1 predestetickeacute obdobie - do 3 rokov
2 prvaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 3 do 6 rokov
3 druhaacute etapa estetickeacuteho rozvoja - od 6 do 11-12 rokov
Naacutezory odborniacutekov na danuacute problematiku v oblasti
predškolskej pedagogiky sa rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute
zaacutestancami toho že detskeacute diela nie suacute umeleckyacutemi dielami druhiacute
tvrdia opak a vyzdvihujuacute praacuteve originalitu a tvorivosť detskeacuteho
tvorcu Z hľadiska predškolskej vyacutechovy nie je docircležiteacute dokaacutezať
potvrdiť alebo vyvraacutetiť ktoryacute z naacutezorov je pravdivyacute Pre naacutes
učiteľky je oveľa docircležitejšie že v detskyacutech praacutecach suacute priacutetomneacute
estetickeacute kvality že sa v nich odraacuteža uacuteroveň vyspelosti dieťaťa a
emočnaacute inteligencia
V suacutečasnej pedagogike a vyacutetvarnej pedagogike je umenie
chaacutepaneacute v rocircznych podobaacutech (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 425)
ako umeleckaacute kultuacutera - vznik uchovanie a šiacuterenie
umeleckyacutech diel
ako umeleckaacute tradiacutecia - umeleckeacute hodnoty
spoločnosti
ako suacutebor umeleckyacutech diel - deti ziacuteskavajuacute
informaacutecie o svete budujuacute si svoju sebareflexiu
formujuacute si hodnotovuacute orientaacuteciu
12
ako suacutebor aktiviacutet - umeleckeacute predstavy suacute vyjadreneacute
prostredniacutectvom umeleckyacutech vyjadrovaciacutech
prostriedkov
Vzťah medzi umeniacutem a vyacutechovou v materskej škole sa realizuje
v dvoch rovinaacutech vyacutechovou k umeniu a vyacutechovou umeniacutem
Podľa B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s 16) zo vzťahu
vyacutetvarneacuteho umenia a vyacutechovy vychaacutedza vyacutetvarnaacute edukaacutecia ktoraacute
maacute primaacuterne dve roviny
vyacutechova k umeniu - oboznamovanie sa s vyacutetvarnyacutemi -
umeleckyacutemi dielami vzbudiť u detiacute zaacuteujem o umenie
formovať vkus prijiacutemať umeleckeacute a estetickeacute hodnoty
Podľa Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to receptiacutevna
estetickaacute vyacutechova V materskej škole ide o budovanie
vzťahu k umeniu a to priamym stykom
s umeniacutem jeho procesmi vyacutevojom umeleckyacutemi
osobnosťami a ich dielami Jej hlavnou uacutelohou je
podnecovať vzťah k umeniu k estetickyacutem hodnotaacutem a
vkusu rozviacutejať individuaacutelne schopnosti jedinca Prebieha
najmauml bezprostrednyacutem stykom dieťaťa s umeleckyacutem
artefaktom v originaacutelnej alebo reprodukovanej podobe a
jeho tvorcom priacutepadne sprostredkovateľom
vyacutechova umeniacutem - rozviacutejanie osobnosti dieťaťa pomocou
umeleckyacutech - vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiacutevna manipulaacutecia
s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a využitie rocircznych techniacutek Podľa
Z Kollaacuterikovej a B Pupalu (2001) je to aktiacutevna estetickaacute
vyacutechova bdquoReprezentuje uacutečasť umenia vo vyacutechove
všeobecne a akcentuje vyacuteznam umenia pre vyacutechovu
Umenie predstavuje ako prostriedok k dosiahnutiu
13
žiadaneacuteho cieľa ktoryacutem je nielen estetickaacute vyacutechova ale
komplexneacute formovanie a rozviacutejanie osobnosti jedinca Je
zmeranaacute na procesy poznaacutevania vniacutemania a tvorbyldquo
B Kovaacutečovaacute a M Guillaume (2010 s14) v suacutevisloti s vyššie
uvedenyacutemi teoacuteriami vysvetľujuacute vyacuteznam umenia v dvoch
dimenziaacutech
dimenzia recepcie - vniacutemanie umeleckeacuteho artefaktu
dimenzia produkcie - tvorba umeleckeacuteho artefaktu
Umenie v kontexte predškolskej vyacutechovy a vzdelaacutevania maacute tri
hlavneacute funkcie (Kollaacuterikovaacute Pupala 2001 s 428-430)
umenie ako hra - pre deti je hra prirodzenou
každodennou aktivitou umeleckeacute aktivity priamo
vystupujuacute ako hry (pozri kapitolu 12 Estetickeacute aktivity
hry a hroveacute formy)
umenie ako prostriedok poznania - umenie podaacuteva obraz
skutočnosti sprostredkuacuteva informaacutecie cez zmysloveacute
vniacutemanie
umenie ako prostriedok komunikaacutecie - cez dielo sa
odovzdaacutevajuacute spraacutevy dieťa vedome i nevedome vyjadruje
svoje myšlienky emoacutecie a pocity
B Šupšaacutekovaacute (1999) uvaacutedza že v priacutepade umenia ide
o vzťah k svetu a k životu ktoryacute je okolo naacutes a ktoreacuteho podstatou
je umeleckaacute kraacutesa V suacutečasnosti suacute definovaneacute vyacuteznamnyacutemi
vyacutetvarnyacutemi pedagoacutegmi štyri koncepcie - pruacutedy vyacutetvarneacuteho
vzdelaacutevania art-centrickyacute gnozeo-centrickyacute animo-centrickyacute a
video-centrickyacute Tieto pruacutedy vyacutetvarneacuteho vzdelaacutevania podľa B
14
Šupšaacutekovej (1999) B Kovaacutečovej a M Guillaume (2010 s17) je
možneacute vysvetľovať nasledovne
Art ndash centrizmus zahŕňa preferenciu umeleckej dimenzie
a snahy pedagoacutegov ktoriacute sa usilujuacute o oživenie vzťahu
vyacutetvarnej vyacutechovy a vyacutetvarneacuteho umenia v zmysle
profesionaacutelnej umeleckej tvorby Zameriava sa najmauml na
vyacutechovu k umeniu Jej cieľom je iniciaacutecia detiacute do sveta
vizuaacutelnej kultuacutery a umenia Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť
tvorcu Docircraz sa kladie aj na to aby dieťa vedelo
uplatňovať vlastnyacute naacutezor pri interpretaacutecii umeleckeacuteho
diela bdquoArt - centrickyacute pruacuted kladie za cieľ vychovaacutevať
k umeniu (a estetike) prostredniacutectvom umenia
Jednoduchšie povedaneacute cieľom je prebudiť zaacuteujem
o umenie prostredniacutectvom umenia poskytnuacuteť citovyacute
zaacutežitok otvaacuterať priestor na osvojovanie si informaacuteciiacute
o vyacutevojovyacutech etapaacutech dejiacuten umenia rozviacutejať a precvičovať
schopnosti bdquočiacutetaťldquo hodnoty vyacuteznam umeleckeacuteho podania a
hľadať svoj vlastnyacute naacutezorldquo (Šupšaacutekovaacute 1999 s 12)
Gnozeo ndash centrizmus v raacutemci tvoriveacuteho vyjadrenia sa
primaacuterne orientuje na skuacutesenosť bežneacuteho dňa na
poznaacutevanie sveta dieťaťom Vyacutetvarnyacute proces je vniacutemanyacute
ako prostriedok vyacuterazovej komunikaacutecie Kladie sa veľkyacute
docircraz na citoveacute prežiacutevanie na rozvoj vyacutetvarneacuteho myslenia
a tvorivosti Tento pruacuted je veľmi bliacutezky art - centrickeacutemu
praacuteve tyacutem že inšpiraacutecie čerpaacute z vyacutetvarnej a umeleckej
tvorby aj keď v centre jeho pozornosti nie je samotneacute
umenie Vyacutetvarneacute myslenie pri gnozeo - centrickom pruacutede
vychaacutedza z pokusov z ich porovnaacutevania a rozlišovania
15
tiež z uacutevah ktoreacute tieto pokusy rozviacutejajuacute a na zaacutever
z myšlienok ktoreacute smerujuacute k pochopeniu obsahu a
vyacuteznamu Keďže pozornosť je venovanaacute vyacutetvarneacutemu
mysleniu vyplyacuteva z toho orientaacutecia na komunikatiacutevnu
straacutenku vyacutetvarneacuteho prejavu (Šupšaacutekovaacute 1999) Znaacutemou
predstaviteľkou gnozeo ndash centrizmu je V Roeselovaacute
Animo ndash centrizmus tento pruacuted vyacutetvarnej edukaacutecie je
zameranyacute na poznaacutevanie sameacuteho seba v procese vyacutetvarnej
produkcie ako tvorcu i vniacutemateľa vyacutetvarneacuteho prejavu
Rozviacuteja sa empatickaacute citlivosť tvorcu Docircraz je kladenyacute na
vyjadrenie vlastnyacutech pocitov dojmov a myšlienok
dieťaťa Vyacuteznamnyacutemi predstaviteľmi animo ndash centrizmu suacute
J Davido a J Slaviacutek
Video ndash centrizmus v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy sa
primaacuterne kladie docircraz na vizualitu Vyacutetvarneacute vniacutemanie sa
považuje za špecifickuacute suacutečasť kultuacuternej zmyslovej
skuacutesenosti a zmysloveacuteho utvaacuterania sveta (Kovaacutečovaacute
Guillaume 2010) Priacutetomnyacute je priacuteklon k elektronickyacutem
možnostiam vyacutetvarnej tvorby Zohľadňuje sa fakt že
v živote zohraacutevajuacute staacutele vyacuteraznejšiu rolu vizuaacutelne
komunikačneacute meacutediaacute Preto ide hlavne o to aby dieťa
rozumelo informačnyacutem technoloacutegiaacutem Okrem porozumenia
ich musiacute vedieť využiacutevať v edukačnom procese v raacutemci
vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Charakteristiku tohto pruacutedu by sme mohli zhrnuacuteť do
naacutezoru že vyacutetvarnaacute vyacutechova by mala človeka učiť
predovšetkyacutem vizuaacutelne myslieť a podnecovať ho hľadať
16
vlastneacute systeacutemy symbolov (Šupšaacutekovaacute 1999)
Predstaviteľom tejto liacutenie je teoretik J Vančaacutet
Treba podotknuacuteť že v raacutemci vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v praxi nie je možneacute selektiacutevne vyberať a aplikovať iba jeden
spocircsob priacutestupu
V poslednyacutech rokoch sa objavil novyacute pojem suacutevisiaci
s umeniacutem a to vizuaacutelna kultuacutera Zahŕňa v sebe vizuaacutelnu
komunikaacuteciu a vizuaacutelne umenie (Kaacuterpaacuteti 2001 Aszalai 2007)
a zaacuteroveň naacutem predstavuje aj novuacute dimenziu poniacutemania vyacutetvarnej
vyacutechovy V raacutemci nej rozviacutejame vizuaacutelnu gramotnosť detiacute Podľa
L Čarneacuteho (2013 s 37) u detiacute predškolskeacuteho veku gramotnosť je
potrebneacute rozviacutejať ako bdquoschopnosť čiacutetať ndash teda rozumieť vizuaacutelnym
znakom ich posolstvu a vplyvu a ako schopnosť piacutesať ndash teda
vedieť sa prostredniacutectvom tyacutechto znakov vyjadrovať Gramotnosť
však robiacute z vniacutemateľa vedomeacuteho použiacutevateľa ndash teda osobnosť
ktoraacute znakom rozumie vedome ich spracovaacuteva a použiacuteva podľa
vlastnyacutech rozhodnutiacute a s vlastnyacutem naacutezoromldquo
Čo charakterizuje pojmy vizuaacutelna komunikaacutecia a vizuaacutelne
umenie a akeacute miesto majuacute vo vizuaacutelnej kultuacutere
Vizuaacutelne umenie je komplexnyacute pojem ktoryacute zahŕňa v sebe
architektuacuteru sochaacuterstvo maľbu grafiku fotografiu uacutežitkoveacute
umenie film praacutecu s počiacutetačom Z hore uvedenyacutech informaacuteciiacute je
zrejmeacute že vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole podľa moderneacuteho
poniacutemania nezahŕňa len kresbu a maľbu ale aj rocirczne ineacute činnosti
vraacutetane praacutece s digitaacutelnymi technoloacutegiami Toho naacutezoru je aj J
Vančaacutet (2002) ktoryacute zdocircrazňuje že oblasť vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole a zaacutekladnej škole sa rozširuje na vniacutemanie
tvorbu interpretaacuteciu a komunikačneacute využitie všetkyacutech vizuaacutelnych
obraznyacutech vyjadreniacute
17
Odbornaacute terminoloacutegia pripuacutešťa použiacutevanie aj pojmu vizuaacutelna
vyacutechova ktoraacute je komplexnejšia a vyacutestižnejšia Zahŕňa vyacutetvory
pomocou rocircznych technoloacutegiiacute (Balaacutezsneacute 2001) a vyacutetvarnaacute
vyacutechova v tradičnom poniacutemaniacute je vlastne jej suacutečasťou Vizuaacutelna
vyacutechova zabezpečuje rozviacutejanie osobnosti osvojenie poznatkov
zručnostiacute a plniacute aj vzdelaacutevaciu funkciu V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy
rozviacutejame tieto schopnosti a vlastnosti dieťaťa (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002 s 85)
kognitiacutevne (poznaacutevacie) vizuaacutelne schopnosti
vizuaacutelne myslenie
vizuaacutelnu tvorivosť
B Šupšaacutekovaacute (1999) rozviacutejanie bdquovizualityldquo v kontexte vyacutechovy
a vzdelaacutevania charakterizuje ako špecifickyacute proces učenia ktoryacute
prebieha nepretržito pričom rozhodujuacutecim faktorom je kvalita
videnia
Pod pojmom vizuaacutelna komunikaacutecia rozumieme detskuacute kresbu
ktoraacute je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch a
starostiach ktoreacute nevie nechce alebo sa bojiacute vyjadriť rečou
Vyacutetvarnaacute tvorba je forma komunikaacutecie Pre mnoheacute deti je
vyacutehodnejšou prirodzenejšou formou ako verbaacutelny prejav
Umožňuje sebauplatnenie a sebavyjadrenie detiacute veď grafickeacute a
vyacutetvarneacute vyacutepovede dieťaťa nie suacute len jednoduchyacutem znaacutezorneniacutem
a napodobňovaniacutem neskladajuacute sa len z reprodukovania poznanyacutech
tvarov Dieťa kresliacute to čo vie a nie to čo vidiacute Preto je
nevyhnutneacute aby pedagoacuteg vytvoril deťom dostatočnyacute priestor na
rozvoj tvorivosti aby im umožnil vyjadriť svoje zaacutežitky
spontaacutennou kresbou maľbou a inyacutemi vyacutetvarnyacutemi činnosťami
Pri skuacutemaniacute detskej tvorivosti je možneacute konštatovať že
existujuacute rocirczne vyacuteklady tohto pojmu ale v každom z nich sa kladie
18
docircraz na noveacute naacutepady postupy a inovaacutecie V predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute pri posuacutedeniacute tvorivosti dieťaťa je veľmi docircležitaacute
diferenciaacutecia a relatiacutevny priacutestup nakoľko tvorbu dieťaťa sa žiada
k niečomu prirovnať a to v širšom poniacutemaniacute k tvorbe rovesniacutekov
ale najmauml ju treba vniacutemať v kontexte vlastnyacutech schopnostiacute
každeacuteho dieťaťa Čiže v raacutemci evalvaacutecie tvorba detiacute maacute byť
hodnotenaacute metoacutedou skupinoveacuteho a individuaacutelneho vzťahoveacuteho
raacutemca (Zelina 1996 Baacutenki Baacutelvaacutenyos 2002) Preto je docircležiteacute
poznať vekoveacute osobitosti a individuaacutelne schopnosti detiacute L Čarnyacute
(2013 s 37) o tom uvažuje nasledovne bdquo Z hľadiska umenia sveta
dospelyacutech vznikajuacute v detskom vyacutetvarnom prejave neočakaacutevaneacute
štylizaacutecie farebneacute kombinaacutecie a kompozičneacute vzťahy Veľkaacute časť
detiacute sa z toho pohľadu javiacute ako nesmierne tvorivaacuteldquo
Pre dieťa predškolskeacuteho veku je charakteristickaacute prvaacute uacuteroveň
tvorivosti čiže expresiacutevna tvorivosť čo znamenaacute že dieťa tvoriacute
na zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie a spontaacutenne zaacutevisle od svojich
zaacutežitkov Treba však zdocircrazniť že inšpirujuacutece prostredie
a množstvo zaacutežitkov umožniacute dieťaťu aby jeho vyacutetvarneacute
vyjadrovanie bolo pestrejšie a bohatšie Z toho vyplyacuteva že
nevyhnutnou uacutelohou pre rodičov a učiteľky by malo byť
vytvorenie motivujuacutecich podnetov a inšpirujuacuteceho prostredia
Vhodnyacutem a cieľavedomyacutem pocircsobeniacutem na dieťa sa daacute dosiahnuť
že dieťa okolo 6 veku sa dostane z expresiacutevnej uacuterovne na
produktiacutevnu uacuteroveň kreativity
bdquoKreativita - tvorivosť je najčastejšie chaacutepanaacute ako aktivita
ktoraacute prinaacuteša noveacute spoločensky hodnotneacute produktyldquo (Baacutenki
Baacutelvaacutenyos 2002 s 90) Z hľadiska vyacutevinovej a pedagogickej
psycholoacutegie produkty detiacute nemusia mať ešte spoločenskuacute hodnotu
stačiacute ak suacute noveacute a charakterizuje ich originaacutelnosť ndash jedinečnosť
Ak chceme u detiacute rozviacutejať tvorivosť treba
19
uprednostňovať divergentneacute riešenie uacuteloh (veduacutece
k viaceryacutem alternatiacutevnym riešeniam)
využiacutevať heuristickeacute metoacutedy (metoacutedy tvoriveacuteho
riešenia probleacutemov)
rozviacutejať odvahu vocircľu a vytrvalosť
Vizuaacutelna vyacutechova plniacute niekoľko funkciiacute a to komunikačnuacute
kreativizačnuacute poznaacutevaciu (rozviacutejanie zmyslov) sociaacutelnu
a kultuacuternu (Deszpot 2002 s 2) Rovnako docircležiteacute suacute všetky
funkcie ale považujeme za nevyhnutneacute zdocircrazniť že v materskej
škole je vzaacutecna najmauml poznaacutevacia funkcia vizuaacutelnej vyacutechovy
čiže aktivity zameraneacute na poznaacutevanie okoliteacuteho sveta a seba
v ňom Dieťa pomocou vyacutetvarnyacutech činnostiacute si osvojuje okolituacute
skutočnosť a objavuje určiteacute suacutevislosti a vzťahy V tomto
senzitiacutevnom obdobiacute sa docircraz kladie na prežiacutevanie a umocnenie
zaacutežitku Samotnyacute priebeh činnostiacute je docircležitejšiacute ako konečnyacute
vyacutesledok
V materskej škole je potrebneacute cieľavedome rozviacutejať nasledovneacute
vizuaacutelne schopnosti
zrak a vniacutemanie
jemnuacute motoriku
koordinaacuteciu zraku a ruky
orientaacuteciu v priestore
vizuaacutelny rytmus
senzomotorickuacute koordinaacuteciu a pod
Ak skuacutemame vyacutetvarnuacute vyacutechovu ako suacutečasť vizuaacutelnej vyacutechovy
dospejeme k zaacuteveru že aj z historickeacuteho aj z ontogenetickeacuteho
hľadiska patriacute medzi spontaacutenne psychickeacute prejavy a zaacuteroveň je aj
20
formou komunikaacutecie Podľa J Piageta detskaacute kresba je bdquoformou
semiotickej funkcie a maacute vo vyacutevojovom rade miesto medzi
symbolickou hrou a obraznou predstavouldquo (Pogaacutedy a kol 1993
s 34) Podľa J Sullyho detskaacute kresba je určitou formou hry
(Severovaacute Mišurcovaacute 1997)
12 Estetickeacute aktivity hry a hroveacute formy
Každeacute dieťa predškolskeacuteho veku je viac alebo menej aktiacutevne
tvoriveacute a hraveacute Činnosti detiacute obsahujuacute v rocircznej miere aj estetickeacute
kvality Estetickeacute aktivity zahŕňajuacute v sebe vyacutetvarneacute činnosti ako
tvorbu zameranuacute na formovanie tvarov alebo hru s farbami
materiaacutelmi ale i hudobneacute činnosti hry s toacutenmi hry s jazykom
slovami textami a tiež pohyboveacute aktivity
bdquoCez estetickeacute vzťahy k svetu sa teda deti učia uvedomovať si
rozdiel medzi tyacutem čo vidia (materiaacutel) a tyacutem čo je za niacutem
(myšlienka predstava vyacuteznam) Cez estetickeacute vzťahy detiacute k svetu
a cez ich umeleckeacute aktivity teda prebieha poznaacutevanie socializaacutecia
a enkulturaacutecialdquo (Kollaacuterikovaacute Pupala 2000 s427)
Estetickeacute aktivity rozviacutejajuacute hry a hroveacute formy ktoreacute je možneacute
triediť na zaacuteklade rocircznych kriteacuteriiacute Existuje určitaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť medzi hrou a vyacutetvarnyacutemi činnosťami Tieto dve aktivity
patria medzi hlavneacute činnosti detiacute a je medzi nimi určitaacute zvlaacuteštna
vaumlzba i paralelnosť V raacutemci vizuaacutelnej vyacutechovy z hľadiska zaacutežitku
majuacute spoločneacute charakteristickeacute črty Spomiacutenanaacute zaacutežitkovaacute
spojitosť determinuje skutočnosť že vyacutetvarne spracovaneacute
a vyjadreneacute zaacutežitky často kraacutet sa objavia v hraacutech detiacute a naopak
Samozrejme v kvalite tyacutechto dvoch činnostiacute mocircžu byť i veľkeacute
rozdiely (Gerő 2007)
21
Z pohľadu vyacutetvarnej pedagogiky a v suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou pre deti predškolskeacuteho veku suacute docircležiteacute estetickeacute hry
ktoreacute sa vyznačujuacute tyacutem že v raacutemci nich často dochaacutedza
k vzaacutejomneacutemu preliacutenaniu rocircznych druhov umenia i zaacutekladnyacutech
kategoacuteriiacute estetickyacutech hier Deliacuteme ich na hry recepčneacute
reprodukčneacute a tvoriveacute (Mišurcovaacute Severovaacute 1997 s47)
hry recepčneacute - deti vniacutemajuacute a afektiacutevne hodnotia
umeleckeacute diela napr prezeranie obraacutezkov ilustraacuteciiacute
hry reprodukčneacute - deti sa pokuacutesia o reprodukciu napr
kresba podľa predkreslenyacutech vzorov
hry tvoriveacute - deti samostatne tvoria využiacutevajuacutec umeleckeacute
vyacuterazoveacute prostriedky napr experimentovanie s farbami
liacuteniou hmotou
13 Vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa
Pod pojmom vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa rozumieme všetky
prejavy dieťaťa ktoreacute realizuje pomocou rocircznych vyacutetvarnyacutech
a digitaacutelnych techniacutek v raacutemci vizuaacutelneho umenia a spĺňajuacute aj
funkciu určitej vizuaacutelnej komunikaacutecie Podľa B Šupšaacutekovej bdquoje
dnes evidentneacute že detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je ovplyvňovanyacute
v sociaacutelno-kultuacuternom kontexte multimediaacutelne multidisciplinaacuterne
multikulturaacutelne Meniacute sa vďaka suacutečasnyacutem trendom vo vyacutetvarnom
umeniacute Deti sa tyacutemto zmenaacutem nebraacutenia postupne použiacutevajuacute noveacute
vyacuterazoveacute prostriedky menia i spocircsob zobrazenia Podľa AM
Kindlerovej je prijateľnejšie poňatie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
ako poňatie o otvorenej štruktuacutere pretože deti suacutečasne rozviacutejajuacute
22
rocirczne možnosti vyacuterazu aj rocirczne vizuaacutelne jazykyldquo (Šupšaacutekovaacute
2000 s 138)
Vyacutetvarnyacute prejav A Sedlaacutekovaacute (2010 s 12) charakterizuje
nasledovne bdquoPojmom detskyacute vyacutetvarnyacute prejav označujeme prejav
dieťaťa ktoryacute nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako formu kresby
maľby modelovania vyacutetvarnyacutech praacutec vytvaacuteranyacutech z papiera alebo
inyacutech materiaacutelov ktoreacute dieťa dokaacuteže vlastnyacutemi silami esteticky
pretvaacuterať a naacutesledne nimi manipulovať Podstatu analogicky
nachaacutedzame vo vyacutetvarnej reči ako projektiacutevnej formy Podobne
definuje tento pojem B Šupšaacutekovaacute pričom dodaacuteva že vyacutetvarnyacute
prejav je viazanyacute na aktuaacutelny psychickyacute stav a štruktuacuteru osobnosti
a ontogeneacutezu Kresba maľba či inaacute praacuteca vyacutetvarneacuteho charakteru
vypovedaacute o sociaacutelnom prostrediacute (A to každeacuteho človeka) V tyacutechto
praacutecach nachaacutedzame vyacutetvarne zašifrovaneacute alebo priamo stvaacuterneneacute
sny spomienky a tuacutežby všetkyacutech detiacuteldquo
L Čarnyacute (2013 s 37) v suacutevislosti s vyacutetvarnyacutem prejavom
zastaacuteva naacutezor že bdquoide o premostenie vytvaacuterania myšlienkovyacutech
konceptov ich formalizaacutecie (vynachaacutedzania spocircsobu ako ich
vyjadriť) a realizaacutecie (zvlaacutedania technickyacutech prostriedkov ako ich
materializovať) Taacuteto trojčlenka je principiaacutelne obsiahnutaacute vo
vyacutetvarnom prejave už u dieťaťaldquo
Vyacuteraznou inovaacuteciou je že sa v poslednej dobe kladie veľkyacute
docircraz na seacutemantickuacute interpretaacuteciu vizuaacutelno-obraznyacutech vyjadreniacute
a na interpretaacuteciu obsahu vizuaacutelneho vniacutemania čo umožňuje
uvedomeluacute kontrolu procesu vniacutemania vizuaacutelnych podnetov
tvorbu a interpretaacuteciu vizuaacutelne obraznyacutech vyjadreniacute a ich
uplatnenie v komunikaacutecii (Vančaacutet 2002) V materskej škole sa
kladie docircraz na zapojenie osobnyacutech skuacutesenostiacute dieťaťa do
vyacutetvarnej tvorby a na ich aktiacutevne využiacutevanie v komunikačnom
procese
23
V suacutevislosti s problematikou je potrebneacute pripomenuacuteť že dieťa
veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba a nakoľko sa v tomto
storočiacute radikaacutelne zmenilo postavenie rodiny prostredie
a postavenie dieťaťa doma aj v škole menia sa aj hodnoty ľudiacute a
s tyacutem suacutevisiace vzťahy Preto je pochopiteľneacute že detskaacute tvorba
ako forma komunikaacutecie je odrazom každodennej reality
14 Arteterapia a artefiletika
V dnešnej hektickej dobe často rezonuje pojem terapia a
v suacutečasnej pedagogike sa často stretaacutevame s pojmami arteterapia
a artefiletika
Arteterapia ndash liečba umeniacutem (terapeutickeacute využitie vyacutetvarnej
činnosti) je pomerne novaacute vednaacute discipliacutena ktoruacute J Račkovaacute
(2012 s 3) charakterizuje nasledovne bdquoPojem arteterapia
pochaacutedza zo spojenia dvoch slov od latinskeacuteho slova ars čo
znamenaacute umenie a greacuteckeho slova theacuterapeiaacute čo znamenaacute liečba
liečenie Teda v doslovnom preklade je arteterapia liečba umeniacutem
Ide o psychoterapeutickuacute a psychodiagnostickuacute discipliacutenu Využiacuteva
špecifickeacute vyacutetvarneacute postupy metoacutedy a techniky medzi ktoreacute patriacute
napriacuteklad kresba maľba modelovanie z hliny praacuteca s priacuterodnyacutem
materiaacutelom a ineacute Pracuje s tvorbou a reflexiou zameranou na
proces priacutepadne produkt Pre deti je kresba prirodzenaacute činnosť
nezamyacutešľajuacute sa nad tyacutem či je to pekneacute alebo neestetickeacute Cieľom
arteterapie nie je vytvoriť umelecky hodnotneacute dielo ale docircležitaacute je
jeho vyacutepovednaacute hodnota Nemožno ju zamieňať s bežnou tvorivou
činnosťou kde sa kladie docircraz na vyacutesledok kde je docircležitaacute jeho
umeleckaacute hodnota V arteterapii nezaacuteležiacute na kvalite vyacutetvoru
nehodnotia sa praacutece všetko je dobreacute nič nie je zleacute alebo
nespraacutevneldquo V praxi sa arteterapia využiacuteva pre liečebneacute uacutečely ako
24
doplnkovaacute terapia ale aj v nediagnostickej podobe ako forma
oddychu a relaxaacutecie Tuacuteto špeciaacutelnu terapiu mocircžu aplikovať
v praxi vyškoleniacute psycholoacutegovia V odbornyacutech literatuacuterach je
uvedenyacutech niekoľko docircvodov využitia artreterapie v praxi
z ktoryacutech my uvedieme tie ktoreacute suacute docircležiteacute z hľadiska
predškolskej pedagogiky Suacute to nasledovneacute docircvody
nadviazanie kontaktu s deťmi ktoreacute nevedia verbaacutelne
smelo komunikovať suacute priacuteliš citliveacute alebo autistickeacute
zniacuteženie agresivity u detiacute
nahliadnutie do nevedomyacutech sfeacuter detskeacuteho bytia ktoreacute si
bežne neuvedomuje alebo nevie ich vyjadriť
v raacutemci tyacutechto činnostiacute dieťa nadobuacuteda sebavedomie ciacuteti
sa obdivovaneacute a obľuacutebeneacute
pochopenie sveta mentaacutelne postihnutyacutech detiacute
Artefiletika znamenaacute (osobnostne orientovanuacute) vyacutechovu
umeniacutem ktoraacute podnecuje deti k tvoriveacutemu poznaacutevaniu (In
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---specifika-
skolyartefiletika)
Niektoriacute odborniacuteci vysvetľujuacute artefiletiku ako moderneacute poňatie
vyacutetvarnej vyacutechovy Artefiletikou sa zaoberajuacute vyacuteznamniacute odborniacuteci
ako napr J Slaviacutek Podľa neho artefiletika je reflektiacutevno-tvoriveacute
poňatie vyacutechovy umeniacutem zameranaacute predovšetkyacutem na vyacutetvarnuacute
kultuacuteru na vyacutetvarneacute umenie a na estetickeacute straacutenky hmotnej kultuacutery
a priacuterody (Slaviacutek Škaloudovaacute 2006)
Taacuteto pedagogickaacute discipliacutena využiacuteva podobneacute postupy ako
arteterapia ale v oblasti vyacutechovy nie liečby (Zaacutekladnyacutem
rozdielom je vaumlzba arterapie na liečbu a v priacutepade artefiletiky na
pedagogiku) Artefiletika je založenaacute na rešpektovaniacute osobnej
skuacutesenosti i potrieb detiacute Pomocou vyacutetvarnyacutech a inyacutech umeleckyacutech
25
aktiviacutet sa zameriava na rozvoj osobnosti Rozviacuteja schopnosti
komunikaacutecie a kritickeacute myslenie na zaacuteklade činnostneacuteho
a zaacutežitkoveacuteho priacutestupu prostredniacutectvom umeleckyacutech aktiviacutet
Cieľom artefiletiky je rozvoj sociaacutelnej a emocionaacutelnej inteligencie
i umeleckej tvorivosti Ďalšiacutem nemenej docircležityacutem cieľom je aby si
deti všiacutemali suacutevislosti svojej tvorby a ich prežiacutevania a aby
navzaacutejom o tom spolu diskutovali Artefiletika podporuje
spontaacutennu expresivitu a zameriava sa na zaacutežitkovuacute straacutenku tvorby
Spoločnaacute tvorba uvoľňuje skupinovuacute dynamiku a vedie deti ku
kooperaacutecii Zvykajuacute si na vzaacutejomnuacute priacutetomnosť ostatnyacutech detiacute
učia sa ohľaduplnosti prispocircsobivosti rešpektovať naacutezory inyacutech
ale osvojujuacute si aj nenaacutesilneacute sebapresadzovanie Využitie
artefiletiky vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute predškolskeacuteho veku je
priam žiadaneacute
Metoacutedy ktoreacute J Slaviacutek odporuacuteča využiacutevať v raacutemci artefiletiky
suacute založeneacute na spojeniacute umeleckej vyacuterazovej hry s tzv reflektiacutevnym
dialoacutegom Ide o vlastnuacute umeleckuacute tvorbu detiacute ktoraacute prebieha
individuaacutelne alebo skupinovo Reflexia a dialoacuteg medzi deťmi sa
chaacutepe ako zdroj noveacuteho poznania pričom sa berie do uacutevahy
osobnaacute skuacutesenosť detiacute z vyacutetvarnej tvorby Reflektiacutevny dialoacuteg by
mal rozviacutejať tvoriveacute myslenie Tento priacutestup vychaacutedza
z presvedčenia že rozdielnosť medzi individuaacutelnymi
skuacutesenosťami rocircznych ľudiacute je kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom pre
pedagogickeacute pocircsobenie vo vyacutechove umeniacutem
Z vyacutetvarnyacutech techniacutek sa v artefiletike uplatňujuacute okrem
klasickyacutech techniacutek (kresby maľby grafiky a modelovania) aj
neklasickeacute techniky a akčnaacute tvorba Mnohokraacutet dieťa opuacutešťa
hranice vyacutetvarnej tvorby v presahu k tvorivej dramatike (alebo
k netradičnyacutem hudobnyacutem prejavom pohybovyacutem kreaacuteciaacutem a pod)
26
Artefiletika kladie docircraz na aktiacutevny vzťah dieťaťa k svetu
pričom dieťa pri vyacuterazovej hre vstupuje do tzv fiktiacutevneho sveta
umenia a prostredniacutectvom zaacutežitkov z neho spoznaacuteva jedinečnosť
prežiacutevania Artefiletika nesmeruje k detailneacutemu plaacutenovaniu jej
ciele suacute koncipovaneacute voľnejšie To často stavia učiteľa do
neočakaacutevanej situaacutecie v ktorej musiacute improvizovať
Arteterapia a artefiletika ponuacutekajuacute netradičneacute metoacutedy formy a
postupy využiacutevania vyacutetvarneacuteho umenia s hlavnyacutem cieľom ndash
sprostredkovať dieťaťu uacuteľavu a zaacutežitok Pritom dieťa sa naučiacute
vyjadrovať svoje emoacutecie zvyšuje sa u neho pocit sebaakceptaacutecie
a rozviacuteja sa jeho tvorivosť
27
2 Vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev v kontexte
vyacutevojovyacutech etaacutep 1 - 7 ročnyacutech detiacute
Ak duševnyacute rozvoj dieťaťa sa vyviacuteja prirodzene v norme
detskyacute vyacutetvarnyacute prejav prechaacutedza určityacutemi vyacutevinovyacutemi štaacutediami
Tieto štaacutediaacute suacutevisiace s vekom dieťaťa majuacute len orientačnyacute raacutez
nakoľko nie je možneacute uacuteplne presne stanoviť časoveacute obdobie kedy
čo ako a na akej uacuterovni maacute dieťa vedieť kresliť Vyacutevoj detskej
kresby je odrazom individuaacutelneho rozvoja detskej osobnosti Tento
vyacutevoj ovplyvňujuacute rocirczne faktory ako napr zaacuteujem motivaacutecia
prostredie vyacutechova nadanie podpora okolia osobnosť dieťaťa
atď
Členenie detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu na vyacutevojoveacute etapy je
možneacute na zaacuteklade rocircznych teoacuteriiacute avšak najznaacutemejšia je Piagetova
teoacuteria podľa ktorej existuje určitaacute suacutevislosť medzi uacuterovňou
vyacutetvarneacuteho vyjadrovania a vyacutevojom myslenia dieťaťa J Piaget
vyacutevoj detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu skuacutema v kontexte vyacutevoja
myšlienkovyacutech operaacuteciiacute
21 Vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Detskeacute vyacutetvarneacute prejavy začali skuacutemať prvyacutekraacutet v 19 storočiacute
(Hojaacutečovaacute 2007) Cook Ebenezer naznačil že grafickeacute prejavy
detiacute majuacute určityacute vyacutevoj a zaacutevisia od psychiky dieťaťa čiže
vyacutetvarnyacute prejav odraacuteža psychiku dieťaťa Prvuacute vedeckuacute praacutecu
ktoraacute sa zaoberala vyacutetvarnyacutem vyacutevinom dieťaťa vypracoval
taliansky historik umenia C Ricci v roku 1887 pod naacutezvom Lacutearte
dei bambini
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutemali viaceriacute znaacutemi predstavitelia
ako napr R Kellog (1969) R Arnheim (1979) J Uždil (1974
28
1976) N H Freeman (1980) A M Kindler (1999) C Burt
(1921) Niektoriacute autori považujuacute kreslenie dieťaťa za hru za formu
komunikaacutecie iniacute za prirodzenuacute činnosť pomocou ktorej dieťa
spoznaacuteva svet i seba
Z množstva naacutezorov a vyacuteznamnyacutech teoacuteriiacute (okrem J Piageta)
venujeme pozornosť vyacutevojovyacutem etapaacutem podľa D G
Kerschensteinera G Roumiho G H Luqueta a V Lowenfelda
(In Feuer 2000)
Vyacutevojoveacute etapy podľa autorov
D Georgi Kerschensteiner (1905)
1-3 roky čmaacuteranice
3-6 rokov naacutekresy
6-9 rokov obrazy
Georges Rouma (1908)
1-3 roky predbežnaacute faacuteza
-dieťa sa učiacute držať ceruzku
-začiacutena pomenovaacutevať svoje čmaacuteranice
4-6 rokov faacuteza zobrazenia ľudskyacutech bytostiacute
-zjaviacute sa prvaacute scheacutema ľudskej bytosti
-začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
-vyrysuje sa kompletnaacute postava človeka s potrebnyacutemi
detailami
Georges Henri Luquet (1913)
Podľa neho kreslenie zamestnaacuteva dieťa je to hra bez partnera
1-2 roky bezobsažneacute čmaacuteranice - dieťa čmaacutera iba na
zaacuteklade vnuacutetornej motivaacutecie kvocircli samotnej činnosti
2-3 roky čmaacuteranice - dieťa čmaacuteraniciam daacuteva zmysel
obdobie naacutehodneacuteho realizmu
29
3-5 rokov obdobie neuacutespešneacuteho realizmu
7-8 rokov obdobie intelektuaacutelneho realizmu
Victor Lowenfeld (1947)
Podľa neho detskaacute kresba je odrazom vedomostiacute dieťaťa
2-4 rokov obdobie čmaacuteraniacutec
4-6 rokov preschematickeacute obdobie
7-9 rokov obdobie scheacutem
10-11 rokov obdobie realizmu
12-13 rokov obdobie pseudorealizmu
Suacutečasniacute slovenskiacute autori skuacutemajuacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav a
venujuacute mu veľkuacute pozornosť z rocircznych docircvodov ndash
z pohľadu psychologickyacutech pedagogickyacutech komunikačnyacutech
a sociaacutelnych vzťahov syntaktickeacuteho a seacutemantickeacuteho hľadiska
a pod B Šupšaacutekovaacute je zaacutestancom členenia J Piageta (1937)
podľa ktoreacuteho detskaacute kresba je bdquoformou semiotickej funkcie a maacute
vo vyacutevojovom rade miesto medzi symbolickou hrou a obraznou
predstavou tj zvnuacutetornenou napodobneninouldquo (Pogaacutedy a kol
1993 s 34) Detskaacute kresba predstavuje prechod od symbolickej
hry k obraznej predstave Dieťa sa snažiacute napodobniť skutočnosť
pričom jeho kresba je nielen priacutepravou ale aj vyacutesledkom
napodobňujuacutecej akomodaacutecie Zo začiatku dieťa kresliacute skocircr to čo
o danej predlohe vie až neskocircr to čo na nej vidiacute
J Piaget detskyacute vyacutetvarnyacute prejav skuacutema v kontinuite vyacutevinu
kognitiacutevnych funkciiacute dieťaťa na zaacuteklade ktoryacutech uvaacutedza
nasledovneacute etapy (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s 12)
obdobie senzomotorickeacute do 2 rokov veku dieťaťa Je to
obdobie čmaacuteraniacutec Vytvaacuterajuacute sa určiteacute scheacutemy spraacutevania
30
a modely určityacutech činnostiacute napr ako manipulovať
s predmetmi
obdobie predoperačneacuteho myslenia od 2 do 7-8 rokov
dieťaťa Je to obdobie spontaacutennej obsahovej detskej
kresby V tomto veku je typickeacute egocentrickeacute
a nesenzibilneacute myslenie Dieťa konaacute emotiacutevne na zaacuteklade
impulzov Treba ho vystaviť priamej skuacutesenosti na zaacuteklade
experimentovania a to metoacutedou pokusu a omylu
Z hľadiska ontogeneacutezy rozlišuje dve obdobia
a) od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti symbolickeacuteho
označovania
b) od 4 do 7-8 rokov - obdobie naacutezorneacuteho myslenia
obdobie konkreacutetnych operaacuteciiacute od 7-8 rokov do 11-12
rokov Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej
podoby suacute evidentneacute prveacute kroky abstraktneacuteho myslenia
obdobie formaacutelnych operaacuteciiacute od 11-12 rokov do 14-15
rokov Je to obdobie straty zaacuteujmu o vyacutetvarnyacute prejav
Podľa najnovšiacutech teoacuteriiacute detskyacute vyacutetvarnyacute prejav je vniacutemanyacute ako
druh jazyka ktoryacute maacute vlastnuacute gramatiku a syntax V tomto
kontexte autori suacutečasnyacutech teoacuteriiacute vyacutetvarneacute vyjadrovanie vniacutemajuacute
ako formu komunikaacutecie (Gallas 1994 Malchiodi 1998 Pahl
1999 Kress 1997 In Hamplovaacute 2006)
Na zaacuteklade vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute je možneacute vyvodiť
zaacutever Mnohiacute autori poukaacutezali na to že vyacutevin detskej kresby
podlieha určityacutem zaacutekonitostiam a každeacute vyacutevinoveacute obdobie nesie
spoločneacute znaky ktoreacute sa odraacutežajuacute v kresbe dieťaťa Prechod do
ďalšej faacutezy je vždy individuaacutelny ndash zaacutevisiacute od jedinca ale určitaacute
31
naacuteslednosť je zachovanaacute Prechod z jedneacuteho obdobia vyacutevinu do
druheacuteho je vaumlčšinou plynulyacute bez probleacutemov Nasledujuacutece obdobie
v porovnaniacutem s predchaacutedzajuacutecim by malo predstavovať
kvalitatiacutevne vyššiu uacuteroveň
22 Čmaacuteranice
Dieťa okolo dovŕšenia 1 roku života zistiacute že ceruzka
zanechaacuteva určituacute stopu Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn
Neskocircr dieťa začiacutena čmaacuterať Tieto prveacute čmaacuteranice pre dieťa
nemajuacute vyacuteznam pri ich vytvaacuteraniacute dominuje motorika Nakoľko
dieťa ťahy ešte nevie kontrolovať kresliacute bez akeacutehokoľvek
zaacutemeru Pracuje celyacutem telom a čiary suacute vaumlčšinou prerušovaneacute
Toto obdobie sluacuteži na rozvoj motoriky na rozvoj koordinaacutecie
pohybov
Prveacute čmaacuteranice majuacute vaumlčšinou tvar neuzavretyacutech špiraacutel ktoreacute
sa od sebe liacutešia silou tlaku veľkosťou hustotou čiar Suacute to
bezobsažneacute čmaacuteranice (od 14-15 mesiacov pozri Obr č1)
Obsažneacute čmaacuteranice sa v kresbe dieťaťa objavujuacute pred
dovŕšeniacutem 2 roku Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe
rozdielnosti V tomto veku dieťa uspokojiacute obyčajnyacute kruacuteživyacute pohyb
v ryacutechlom tempe Neskocircr sa tempo spomaľuje Dieťa sa postupne
naučiacute vytvoriť uzatvorenyacute tvar - ovaacutel Dospeleacutemu človeku tieto
liacutenie čiary čmaacuteranice nič nepripomiacutenajuacute ale dieťa ich vyacuteznam
vie vysvetliť V raacutemci jednej kresby dieťa meniacute obsah aj
niekoľkokraacutet - jedinyacute tvar alebo čmaacuteranica mocircže mať viac
obsahov
Podľa B Šupšaacutekovej charakteristickyacutemi znakmi pre obdobie
čmaacuterania suacute (In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012)
body škvrny
32
čmaacuteranie rocircznym smerom
kľukateacute čiary
nepravidelneacute špiraacutelky
kraacutetke husteacute čmaacuteranice
čiary sa začiacutenajuacute križovať vo vodorovnom a zvislom
smere
ovaacutel jednou plynulou čiarou a snaha uzavrieť ho
Obr č1 Čmaacuteranica dvojročneacuteho dieťaťa
C Burt detskeacute čmaacuteranice rozdeľuje nasledovne (In Feuer 2000 s
115)
čmaacuteranice bez zaacutemeru - čisto motorickaacute aktivita maacutelo
koordinovanaacute prveacute pohyby vychaacutedzajuacute z ramenneacuteho kĺbu
čmaacuteranice s určityacutem zaacutemerom - kresba dostane obsah-
dieťa spojiacute kresbu s vyacuteznamom objavujuacute sa čiary elipsy
kruhy špiraacutely
napodobňujuacutece čmaacuteranie - dieťa chce niečo nakresliť
začiacutena koordinovať pohyby (pozri Obrč2 )
33
lokalizovaneacute čmaacuteranice - dieťa sa pokuacuteša nakresliť určituacute
vyacuteraznuacute časť predmetu alebo objektu
R Kellog (In Feuer 2000 s126) uvaacutedza nasledovneacute členenie
čmaacuteranic
Čmaacuteranice bez konštrukciiacute
zaacutekladneacute tvary čmaacuteraniacutec bodka horizontaacutelne a vertikaacutelne
liacutenie diagonaacutelne liacutenie špiraacutela slučky
Čmaacuteranice s konštrukciami
diagramy (2-3 roky) - dieťa spaacuteja dva zaacutekladneacute tvary Taacuteto
forma bdquokonštruovanialdquo je bez zaacutemeru Charakteristickaacute je
emocionalita Dieťa kresliacute veľmi ryacutechlo často vyviacuteja priacuteliš
silnyacute tlak na papier
kombinaacutety (od 3 rokov) - dieťa spaacuteja tri alebo viac
zaacutekladnyacutech prvkov a začiacutena pomenovať svoje kresby
Objavia sa scheacutemy
agregaacutety (od 3-4 rokov) - dieťa pomocou kombinaacutetov
vytvoriacute rocirczne noveacute formy ktoreacute sa začiacutenajuacute podobať na
skutočnosť
Obr č2 Napodobňujuacuteca čmaacuteranica (napodobňuje piacutesanie)
34
Docircležiteacute je pripomenuacuteť že 47 kresieb detiacute v 4 veku ešte
staacutele tvoria čmaacuteranice Dieťa vaumlčšinou prestane kresliť čmaacuteranice
ako samostatneacute uacutetvary okolo 5 veku Avšak ich naďalej využiacuteva
(až do 15 rokov) ako suacutečasť tvaru alebo pri zobrazovaniacute obraacutezku
23 Figuraacutelna kresba - ľudskaacute postava
Dominantnou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je ľudskaacute
postava Za hlavnyacute docircvod sa uvaacutedza že deti kreslia najmauml to čo je
im bliacutezke a docircležiteacute (mama otec brat sestra kamaraacutet) Podľa
psycholoacutegov do 10 veku dieťaťa z tyacutechto praacutec je možneacute vyvodiť
určiteacute zaacutevery - je možneacute usuacutediť psychickyacute stav dieťaťa
bdquoDiferenciaacutecia schematickyacutech figuacuter sa vyviacuteja paralelne
s dozrievaniacutem inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu
školskej zrelostildquo (Pogaacutedy a kol 1993 s 78) Pre odborniacuteka
detskaacute kresba je vyacutepoveďou dieťaťa o svojom okoliacute probleacutemoch
a starostiach Je vhodnaacute na ryacutechlu orientaacuteciu vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa (a nie len dieťaťa) Poskytuje zaacutekladneacute informaacutecie
a signalizuje určityacute smer vyacutevinu Avšak docircležiteacute je aj ďalšie
skuacutemanie detskyacutech praacutec Diagnostikovaniu detskyacutech vyacutetvarnyacutech
prejavov sa podrobne venujeme v kapitole 6 Diagnostikovanie
Vieme že deti zvyčajne kreslia to čo vedia samy o sebe alebo
o predmete až v neskoršom obdobiacute zobrazujuacute to čo na danej
skutočnosti vidia Kresby sa vyviacutejajuacute čoraz viac k opisu ich
skutočnosti a k sceacutenickeacutemu zobrazeniu (Sedlaacutekovaacute 2010)
Z vyššie uvedenyacutech informaacuteciiacute vieme že zaacutekladnyacutem
vyacutechodiskovyacutem atribuacutetom ľudskyacutech postaacutev suacute čmaacuteranice Prveacute
kresby postaacutev suacute totiž často naacutehodneacute Uvedomele dieťa začiacutena
kresliť ľudskuacute postavu okolo 3 veku Vtedy sa postava skladaacute len
35
z hlavy a z ďalšiacutech čiar Je to tzv hlavonožec bez trupu len hlava
s končatinami Hlava je nedokonalyacute kruh na ktorej suacute oči (dva
menšie kruhy) uacutesta a čiarkou označenyacute nos Spočiatku dieťa
zobraziacute len nohy až neskocircr pribudnuacute ruky (Nemcovaacute 2009) Pri
kresleniacute hlavonožca dieťa využiacuteva najmauml vertikaacutelne a horizontaacutelne
liacutenie pre ruky horizontaacutelne a pre nohy vertikaacutelne Sem-tam je
možneacute vidieť aj naacuteznaky vlasov
V zobrazeniacute ľudskej postavy nastane veľkyacute pokrok medzi 4
a 5 vekom Dieťa začiacutena rozlišovať hlavu a trup ktoreacute suacute priamo
spojeneacute Trup mocircže mať rocirczne tvary kruhovyacute ovaacutelny štvorcovyacute
alebo obdĺžnikovyacute Hlava je skoro vždy vyacuterazne vaumlčšia Do 4
roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov Dvojdimenzionaacutelne
zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3 kresieb detskej
populaacutecie) Po dovŕšeniacute 4 roku dieťa už zobrazuje 7 detailov
(podľa poradia vyacuteskytu) hlavu oči nohy trup ruky uacutesta a nos
Okolo 5 roku deti začiacutenajuacute trup a hlavu spaacutejať pomocou krku
Zobrazujuacute už nielen hore uvedeneacute detaily ale aj ďalšie ako vlasy
alebo gombiacuteky Začiacutena prechod k dvojrozmernej kresbe
Dvojdimenzionaacutelne zobrazenie je charakteristickeacute na 30
detskyacutech praacutec Postavy sa postupne začiacutenajuacute diferencovať (rytier
kraacuteľovnaacute viacutela) ale proporcie ešte nie suacute v suacutelade
V 6 veku ľudskaacute postava sa staacuteva ešte detailnejšou Je často
priacuteliš vysokaacute s malou hlavou Priacutetomneacute suacute ruky nohy trup krk
vlasy a potrebneacute časti tvaacutere Proporcie tela sa staacutevajuacute presnejšiacutemi
aj z hľadiska pripojenia Končatiny suacute vaumlčšinou kresleneacute
dvojdimenzionaacutelne - pomocou dvoch čiar (Bednaacuterovaacute Šmardovaacute
2006) Telo začiacutena pokryacutevať oblečenie a objavia sa najmauml
u dievčat šperky doplnky Po 6 veku kresba ľudskej postavy je
presnejšia realistickejšia Už suacute priacutetomneacute ďalšie detaily ako napr
uacutečes dlaň prsty čelo brada a mocircžeme sa stretnuacuteťaj s pokusmi
36
o zobrazenie ramena pomocou ktoreacuteho suacute pripaacutejaneacute ruky
Oblečenie sa staacuteva transparentnyacutem a naznačuje pohlavie postavy
Nohy suacute bližšie k sebe Na konci predškolskeacuteho obdobia kresby
dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujuacute Chlapci častejšie kreslia
mužov vojakov hrdinov Dievčataacute kreslia najmauml mamičku
kamaraacutetku princeznuacute
V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskuacute postavu najmenej s 9
detailmi Nadaneacute deti mocircžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi
Charakteristickeacute suacute aj kresby v ktoryacutech suacute zobrazeneacute vnuacutetorneacute
orgaacuteny - roumlntgenovaacute kresba Objaviacute sa aj prvotneacute zobrazenie
pohybu 50 detiacute sa pokuacutesi nakresliť postavu posediačky
priacutepadne v pohybe
Tab č 1 Vyacutevin kresby postavy podľa O Zelinkovej
(2007 In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11)
Vek
dieťaťa
3 roky a
6 mesiacov
4 roky 5 rokov 7 rokov
kresba
hlavonožec končatiny
jednodimen-
zionaacutelne
všetky
podstatneacute
detaily a
primeraneacute
proporcie
množstvo
detailov
37
Vyacutevin kreslenia a vyacutetvarneacute napredovanie dieťaťa je dobre
pozorovateľneacute najmauml v kresbe postavy Preto uvedieme aj ďalšiacute
pohľad ktoryacute vyacutestižne charakterizuje kresby postaacutev detiacute
predškolskeacuteho veku
Obrč 3 Scheacutemy ľudskyacutech postaacutev ktoreacute dieťa kresliacute na konci
predprimaacuterneho vzdelaacutevania (In Kaacuterpaacuteti 2001)
Dievčataacute aj chlapci majuacute svoje obľuacutebeneacute typy postaacutev
Obľuacutebenou postavou u dievčat suacute princezneacute s ktoryacutemi sa každaacute
veľmi rada stotožňuje Možno preto lebo ich hlavnyacutem rysom je
kraacutesa a symbolizujuacute čarovnuacute moc Nie bezvyacuteznamnuacute uacutelohu
38
zohraacuteva aj priacutetomnosť romantickeacuteho motiacutevu Princeznaacute čakaacute na
oslobodenie na svojho princa Chlapci často kreslia akčnyacutech
hrdinov nakoľko suacute pre nich ideaacutelom Pre chlapcov je veľmi
docircležitaacute fyzickaacute sila a tiacuteto hrdinovia suacute silniacute vytrvaliacute chytriacute
vyacutenimočniacute a často majuacute nejakeacute posolstvo napr zachraacuteniť
princeznuacute (Nota 2008)
24 Kresba zvieraťa
Okrem ľudskej postavy deti rady kreslia zvierataacute Druhou
najčastejšou teacutemou detskyacutech vyacutetvarnyacutech praacutec je zviera Pri
skuacutemaniacute detskyacutech praacutec zistiacuteme že tvorba postavy - či už ľudskej
alebo zvieracej - vychaacutedza z kruhu Podľa R Arnheima (In
Feuer 2000) kruh je prvyacutem prvkom ktoryacute vznikne z čmaacuteraniacutec
V obdobiacute okolo 2-3 rokov ešte nesymbolizuje okruacutehlosť ale
objem
Na začiatku prvej faacutezy dieťa vytvoriacute z čmaacuteranice niečo čo sa
začiacutena podobať na zviera s nohami Vaumlčšinou je to len kruh
s niekoľkyacutemi čiarami a dieťa naacutem vysvetľuje že je to zviera
V niektoryacutech priacutepadoch vyacutechodiskovyacutem tvarom mocircže byť aj
obdĺžnik ktoryacute vaumlčšinou je zdola otvorenyacute (pozri Obrč 4a)
Poloha tela je horizontaacutelna
V druhej faacuteze dieťa tvoriacute zviera z obdĺžnika z kruhu ale aj
z ovaacutelu (pozri Obr č 4b a Obr č 4c) Tvary sa zdokonaľujuacute a
zviera začiacutena mať aj bdquopriacuteslušenstvoldquo Na začiatku zvierataacute majuacute
dve nohy a suacute zobrazeneacute z profilu (pozri Obr č 4a) Hlavu
symbolizuje kruh ktoryacute ešte pripomiacutena ľudskuacute To že ide
o zviera symbolizujuacute vaumlčšinou veľkeacute špicateacute uši Kresba v tomto
veku je dosť všeobecnaacute a mocircže predstavovať hocijakeacute zviera
Štvornoheacute zviera dieťa začiacutena kresliť okolo 4-5 veku
39
Zobrazovanie zvieraťa maacute však ešte veľa spoločnyacutech znakov
s človekom Okolo 6 veku nasleduje pokrok dieťa zobrazuje
zviera už s primeranyacutem počtom nocirch telo je podlhovasteacute vychaacutedza
z obdĺžnika alebo z ovaacutelu Zviera vyzeraacute akoby niektoreacute časti
jeho tela boli len prilepeneacute k sebe Charakteristickyacutemi znakmi suacute
chvost a uši Telo je zobrazeneacute z profilu hlava spredu - zvaumlčša so
znakmi ľudskej tvaacutere Ide o antropomorfneacute črty Zviera
v niektoryacutech priacutepadoch maacute aj krk Farba zvieraťa ešte nie je
docircležitaacute a veľkosť je subjektiacutevna Čiacutem maacute dieťa zviera radšej tyacutem
ho zobrazuje vaumlčšie
V tretej faacuteze dieťa sa pokuacutesi zobraziť časti tela zvieraťa
v synteacuteze - spaacuteja hlavu s krkom Koncom predškolskeacuteho obdobia
nakresleneacute zviera je už spoznateľneacute Často je zobrazeneacute
v adekvaacutetnom prostrediacute Okolo 7 roku dieťa už kresliacute zviera so
srsťou ktoruacute zobraziacute pomocou čmaacuteraniacutec Tvar tela je možneacute vidieť
cez srsť Realistickeacute a presneacute zobrazenie zvieraťa sa vyviacuteja až
okolo 10-11 veku dieťaťa Vtedy zobrazuje zvierataacute už v pohybe
a v reaacutelnych farbaacutech
Osobitnuacute pozornosť treba venovať zobrazeniu koniacute nakoľko
majuacute zvlaacuteštnu symboliku V ľudskej kultuacutere kocircň symbolizuje
maacutegiu sen a smrť V niektoryacutech priacutepadoch mocircže symbolizovať aj
slobodu a silu V detskyacutech kresbaacutech v materskej škole sa objavuje
zriedkakedy Tieto zobrazenia suacute vaumlčšinou dosť primitiacutevne
(v dobrom slova zmysle) Telo zvieraťa je obdĺžnikoveacute maacute dlheacute
nohy a podlhovastyacute nos Často sediacute na ňom jazdec
Charakteristickyacutem znakom je dlhyacute chvost a vejuacuteca hriva
Zobrazenie koniacute je vaumlčšinou charakteristickeacute až od 7- 8 veku
dieťaťa alebo v materskej škole pre nadaneacute deti Ďalšou zaujiacutemavou oblasťou je kresba vtaacuteka ktoraacute do 4
rokov je raritou Deti začiacutenajuacute kresliť vtaacutekov od 5 roku
40
Použiacutevajuacute skoro takuacute istuacute scheacutemu ako pri kresleniacute štvornohyacutech
zvieratiek alebo ľudskej postavy To že zobrazenyacute tvor je vtaacutek
naznačuje iba zobaacutek a jedno oko V prvyacutech kresbaacutech je vtaacutek
zobrazenyacute charakteristicky stojiacute dvoma nohami na zemi maacute
okruacutehlu tvaacuter so špicatyacutem zobaacutekom Vo vaumlčšine kresieb suacute časti tela
vtaacuteka akoby prilepeneacute k sebe Telo je zobrazeneacute pomocou ovaacutelu
krk je štiacutehly To že dieťa kresliacute vtaacuteka je možneacute jednoznačne
dešifrovať od 5-6 roku Vtedy už vtaacutek maacute aj chvost a vaumlčšinou
stojiacute na jednej nohe Koncom predškolskeacuteho obdobia alebo
začiatkom školskeacuteho obdobia deti začiacutenajuacute viazať - spaacutejať krk
s telom a hlavou Objavia sa charakteristickeacute znaky a detaily vtaacuteka
Lietajuacuteceho vtaacuteka zobrazia až od 6-8 roku Vtedy telo je už
predĺženeacute a vtaacutek je zobrazenyacute v hornej časti vyacutekresu Deti často
využiacutevajuacute jednoduchšiacute spocircsob vyjadrovania predstaacutev čiže vtaacuteka
zobrazia pomocou dvoch spaacutejanyacutech polkruhov Vtaacutek je skoro vždy
veľkyacute je vaumlčšiacute ako človek alebo ako dom Detailne zobraziť vtaacuteka
je dieťa schopneacute od 9-11 rokov
Z praxe vieme že deti predškolskeacuteho veku veľmi rady kreslia
zvierataacute Samozrejme voľbu teacutemy ovplyvňuje veľa rocircznych
zvaumlčša subjektiacutevnych faktorov ako napr psychika dieťaťa
zaacutežitky fantaacutezia atď
Obr č 4 - scheacutemy zobrazenia zvierat (In Feuer 2000 s255)
Obr č 4a
41
Obr č 4b
Obr č 4c
Obr č 4d
Obr č4e
42
25 Zobrazenie ostatnyacutech tvarov javov a veciacute
I keď najčastejšiacutem prvkom detskyacutech praacutec suacute postavy najmauml
ľudskeacute a zvieracie dieťa si všiacutema a zobrazuje aj ineacute veci rocirczne
predmety a javy Medzi obľuacutebeneacute teacutemy patria domy stromy
kvety dopravneacute prostriedky a rocirczne priacuterodneacute javy
Strom je archaickyacute symbol patriacute medzi zaacutekladneacute symboly
Symbolizuje život kolobeh narodenia a smrti Často sa s niacutem
stretaacutevame v rozpraacutevkach Nakoľko v kresbaacutech stromu sa
odzrkadľuje osobnosť človeka kresboveacute testy stromov suacute
v psychologicko-pedagogickyacutech kruhoch využiacutevaneacute ako
diagnostickeacute prostriedky Pre naacutes je docircležiteacute vedieť že kresba
stromu pomaacuteha formovať orientačneacute schopnosti dieťaťa
preškolskeacuteho veku a rozviacuteja jeho priestorovuacute orientaacuteciu
Rovnako ako postava aj kresba stromu prechaacutedza určityacutem
tvarovyacutem vyacutevojom zaacutevisiacute to od veku a schopnostiacute dieťaťa (pozri
Tab č 2) Prveacute kresby stromov suacute čmaacuteranice Neskocircr okolo
3roku dieťaťa sa objavujuacute jednoducheacute kmene stromu kde čiary
naznačujuacute vetvy a kmeň je v tvare bdquoTldquo Potom sa kmeň stromu
začne rozširovať a stojiacute vo bdquovzduchopraacutezdneldquo
Dieťa okolo 4 roku zobrazuje strom pomocou vertikaacutelnych
a horizontaacutelnych liacuteniiacute Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky
Liacutestie a ihličie nerozlišuje až neskocircr kresliacute konaacutere rozvetveneacute na
menšie časti
Obr č 5
43
Okolo 5 veku tvar stromu sa meniacute začiacutena sa podobať na metlu
Kmeň stromu staacutele tvoriacute jedna čiara Na konci vetvičiek mocircžu byť
maleacute kruhy ktoreacute symbolizujuacute ovocie (pozri Obr č 5)
V 6 roku kresba stromu meniacute scheacutemu kmeň stromu je už dvojityacute
a konaacutere nie suacute vodorovneacute ale uzatvaacuterajuacute asi 45deg uhol Konaacutere
mocircžu byť aj rozvetveneacute Dieťa začiacutena zobrazovať na listnatom
strome už aj liacutestie
Často použiacutevanou scheacutemou je taacute v ktorej dieťa zobraziacute kmeň
stromu oddelene od liacutestia a liacutestie zobraziacute pomocou kruhu Listy
vyjadruje aj čmaacuteranicami Konaacutere tvoria rovneacute čiary (pozri Obr
6f) Okolo 7-8 veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvaacutera
ale vyčnievajuacute z neho konaacutere ktoreacute suacute rozvetveneacute (pozri Obr č
6g) V ďalšom štaacutediu je zobrazenaacute čiara ktoraacute znaacutezorňuje zem
Neskocircr strom je už zakorenenyacute (pozri Obrč6g) Taacuteto etapa
vypovedaacute o dobrom zaradeniacute dieťaťa do rodinneacuteho a sociaacutelneho
života
Pri kresbe stromov sa stretaacutevame aj s mnohyacutemi jedinečnyacutemi
atypickyacutemi prvkami a praacuteve tie naacutem veľa prezradia o osobnosti
dieťaťa
Obr č 6 Zaacutekladneacute scheacutemy kresby stromov detiacute predškolskeacuteho
veku (In Feuer 2000)
Obr č6a Obr č 6b Obr č6c
44
Obr č6d Obrč 6e Obrč6f
Okolo 7 roku dieťa začiacutena zobrazovať vetvy v smere rastu Okolo
8 ndash 9 rokov dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň
dvojitou čiarou
Obrč 6g
45
Kresba stromu mocircže mať rocirczne podoby Často sa staacuteva že
uvedeneacute scheacutemy stromov deti aj kombinujuacute
Tabč 2 Vyacutevin kresby stromu podľa K Kocha
(In Lipnickaacute Ujčiacutekovaacute 2012 s11-12)
vek dieťaťa obraz prvky kresby
2 roky
čmaacuteranie
3 roky
jednoducheacute kmene stromu
čiary naznačujuacutece vetvy
kmeň v tvare ldquoTrdquo
4 roky
vodorovneacute kresby vetiev
rovneacute a diferencovaneacute čiary
kmene stromu
obraz ako celok sa zlepšuje
dieťa kresliacute viac detailov
hore smerujuacutece vetvy
5 rokov
menšie vetvy v uhle k vaumlčšiacutem
6 rokov
plody
vyfarbovanie
tieňovanie
7 rokov
štruktuacutera pocircdy
vetvy v smere rastu
vzťah k ročneacutemu obdobiu
8 rokov
ldquorozrasteneacute kmenerdquo
koruna a kmeň suacute oddeleneacute
dvojiteacute čiary pri kmeni
Kvet symbolizuje laacutesku a v rozpraacutevkach maacute často čarovnuacute moc
V detskyacutech kresbaacutech sa objavuje dosť skoro už okolo 3-4 veku
dieťaťa Je obľuacutebenou teacutemou u dievčat ale aj u chlapcov
46
Zaacutekladom je stonka zobrazenaacute ako zvislaacute čiara na ktorej je
umiestnenaacute vaumlčšia bodka alebo kruh (pozri Obr č 7a) Neskocircr
deti okolo kruhu umiestnia menšie haacutečiky čiže lupienky Potom
na stonku nakreslia ovaacutelne listy vo vodorovnej polohe Stred kvetu
vyzdobia bodkami Tento typ kvetu je často obrovskyacute mocircže
vyplniť takmer celuacute plochu papiera a vaumlčšinou stojiacute samostatne
(pozri Obr č 7b) Vyzeraacute ako obrovskaacute slnečnica Pri zobrazeniacute
kvetov (oproti ostatnyacutem teacutemam) sa dosť skoro objaviacute zaacuteujem detiacute
vyfarbiť svoju kresbu Často sa staacuteva že každyacute lupienok maacute inuacute
farbu Veľa kraacutet mocircžeme vidieť takeacute obraacutezky na ktoryacutech je všetko
nakresleneacute jednou farbou len kvety suacute farebneacute Okolo 5 veku
dieťa začiacutena kresliť kvet ktoryacute sa podobaacute na tulipaacuten (pozri Obr č
7c) Tento typ kvetu už nestojiacute samostatne ale je zobrazenyacute medzi
ostatnyacutemi kvetmi (pozri Obrč8) alebo vo vaacuteze v kytici atď Na
stonkaacutech suacute zobrazeneacute rocirczne typy listov Najzložitejšiacutem kvetom
pre dieťa je ruža ktoruacute začiacutena kresliť až okolo 7 roku Tieto
scheacutemy kvetov suacute často kombinovaneacute
Obr č 7 Najčastejšie scheacutemy kvetov suacute (Feuer 2000 s91)
Obr č7a Obr č7b Obr č7c
gombiacutekovyacute naacutečrt scheacutema sedmokraacutesky scheacutema tulipaacutena
47
Obrč8 Kresba 7 ročneacuteho dievčaťa ndash Na luacuteke
Priacuterodneacute javy suacute pre deti zaujiacutemaveacute priacuteťažliveacute kraacutesne
ale zaacuteroveň aj strach nahaacuteňajuacutece Často k nim priraďujuacute ľudskeacute
vlastnosti Začiacutenajuacute sa o ne zaujiacutemať okolo 5 veku Pre tento vek
dieťaťa je typickeacute že ak nenaacutejdu odpoveď na svoju otaacutezku
vysvetlia si to po svojom To platiacute aj v priacutepade priacuterodnyacutech javov
Ich poznatky a vedomosti nie suacute na takej uacuterovni aby chaacutepali
vzťahy v priacuterode Preto pocircvod javov v priacuterode si vysvetľujuacute po
svojom a pomocou už spoznaneacuteho Napr preto existujuacute hory lebo
ich trpasliacuteci vytvorili ndash navozili tam zem na fuacuteriku
Deti z vesmiacuternych telies najskocircr začiacutenajuacute kresliť slnko a to
okolo 3 - 4 roku Najprv je to iba obsažnaacute čmaacuteranica až neskocircr
uzatvorenyacute kruh Vaumlčšinou je slnko zobrazeneacute samostatne na celej
ploche Neskocircr je umiestneneacute na papieri hore Je to prvyacute naacuteznak
orientaacutecie dieťaťa na papieri Okolo 4- 5 roku je zobrazeneacute
v rohu papiera ako bdquoštvrť kruhldquo Často maacute oči nos a usmievaveacute
uacutesta Niekedy maacute aj ruky a nohy Maacute antropomorfneacute znaky Mocircže
sa podobať aj na kvet na snehovuacute vločku Niektoreacute štuacutediaacute ukaacutezali
48
že 60 chlapcov kresliacute slnko do ľaveacuteho rohu kyacutem 50 dievčat
do praveacuteho rohu plochy papiera Deti luacuteče začiacutenajuacute zobrazovať
okolo 4 roku Najskocircr všetky luacuteče suacute rovnako dlheacute Časom dĺžka
luacutečov začiacutena byť odlišnaacute
Deti v predškolskom obdobiacute kreslia mesiac len ojedinele
(veľmi zriedkavo) Ak aacuteno tak maacute podobu veľkeacuteho žlteacuteho kruhu
priacutepadne polkruhu ale najčastejšie tvar šable Oblohu vtedy
zafarbia na tmavuacute Chlapci oveľa častejšie kreslia mesiac ako
dievčataacute Chlapci ho vaumlčšinou zobrazia medzi hviezdami alebo
ako pozadie pri kresbe kozmonautov Dievčataacute tento motiacutev
využiacutevajuacute iba na zdobenie napr zdobia vianočnyacute stromček šaty
princezien atď Ak deti zobrazujuacute oblohu a hviezdy ich kresba
maacute vyacuterazneacute citoveacute zafarbenie
Mraky a daacutežď patria k tyacutem motiacutevom ktoreacute na detskyacutech
kresbaacutech vidieť pomerne často Začiatkom 5 veku oblohu tvoriacute
iba jedna čiara v hornej časti papiera Sluacuteži na oddelenie bdquohornej
a dolnej časti svetaldquo Zaujiacutemaveacute je že tento motiacutev maacute vždy
rovnakuacute farbu ndash modruacute Od 6 roku mraky suacute zobrazeneacute nižšie
začiacutenajuacute byť objemnejšie a so silnou kontuacuterou
Deti daacutežď vedia zobrazovať od 3 rokov Najprv suacute to len
kraacutetke zvisleacute čiary Neskocircr od 6 rokov majuacute podobu kvapiek ndash je
to pokus o realistickeacute zobrazenie Sneh vaumlčšinou zobrazia ako
maleacute bodky alebo kruacutežky kruhy
Ďalšiacutemi obľuacutebenyacutemi motiacutevmi od 4 roku dieťaťa suacute kopec
a hora Od 5 roku ich zdobia stromami traacutevou a kvetmi
(Krajinky začnuacute maľovať až od 10-12 rokov)
Deti rady zobrazujuacute vodu v rocircznych formaacutech a podobaacutech
Najprv ako potok ktoryacute nemaacute ani začiatok ani koniec Spravidla
49
symbolizuje diaľku Jazero začiacutenajuacute kresliť od 5 veku Je
umiestneneacute v dolnej časti vyacutekresu V začiatkoch mocircže byť
charakteristickyacute pohľad na vodu z hora a so silnou kontuacuterou Na
jazeraacutech často vidiacuteme plaacutevajuacutece vodneacute vtaacuteky z profilu Vedľa
jazera je traacuteva stromy kvety zvierataacute a ľudia Ale až od 8 veku
začiacutenajuacute deti kresliť ucelenyacute obraz života pri jazere
Deti predškolskeacuteho veku spomedzi veciacute okolo seba najradšej
kreslia dom Prvotneacute kresby ktoreacute zobrazujuacute domy sa mocircžu
objaviť už pred dovŕšeniacutem 4 roku dieťaťa Spočiatku dom stojiacute
samostatne Kresbe domu deti venujuacute veľkuacute pozornosť kresba je
detailne vypracovanaacute Pre zdravo sa vyviacutejajuacutece dieťa je prirodzeneacute
ak zachytiacute okno dvere a strechu Ako naacutehle chyacuteba okno alebo
dvere kresba naznačuje určityacute probleacutem dieťaťa
Deti zobrazujuacute pri dome aj rocirczne veci alebo ľudiacute Docircležitaacute je
ich poziacutecia a veľkosť Kreslia aj komiacuten a dym Komiacuten kreslia nie
kolmo na strechu domu ale do praveacuteho uhla ide o tzv R systeacutem
Okolo 5 roku sa deti pokuacutesia zobraziť perspektiacutevu prednuacute
a bočnuacute stranu domu vidieť naraz Detaily domu sa staacutevajuacute
kvalitnejšiacutemi okolo 6 roku Jednotliveacute proporcie suacute vypracovaneacute
do detailov ale uacutemernosť a spraacutevna perspektiacuteva je charakteristickaacute
až od 8 veku Typ domu sa vyviacuteja s dobou a architektuacuterou čo
svedčiacute o tom že detskeacute kresby ovplyvňuje doba a okolityacute svet
Naacutebytok deti začiacutenajuacute kresliť okolo 5 veku Najprv kreslia
stoličku stocircl poličky a postele Potom vaacutezu televiacutezor lampu
zaacutevesy a obrusy Do 7-8 roku tieto veci zobrazujuacute spredu (okrem
postele ktoruacute kreslia zhora) vaumlčšinou sporadicky usporiadaneacute na
dolnej časti vyacutekresu Charakteristickeacute je že naacutebytok ktoryacute je
umiestnenyacute vzadu je zobrazenyacute nad naacutebytkom ktoryacute je
umiestnenyacute vpredu Ide o difuacuteznosť v kresbe Pre tento vek je
50
charakteristickaacute aj priehľadnosť domu tzv roumlntgenovyacute obraz
(roumlntgenoveacute videnie) ndash cez stenu domu je možneacute vidieť naacutebytok
Dieťa predškolskeacuteho veku vaumlčšinou nie je schopneacute priestorovo
spraacutevne umiestniť jednotliveacute prvky zariadenia domu ako skrine
stoly a poličky a pod
Okolo 4 roku dieťa začiacutena kresliť hrady V začiatkoch suacute to
len obdĺžniky na ktoryacutech je umiestnenaacute strecha v podobe koruny
Neskocircr začiacutenajuacute mať charakteristickeacute znaky ako bašta obluacutekovitaacute
braacutena maleacute oknaacute s mrežami a veža Dievčataacute ich často bohato
vyzdobia a zobrazia spoločne s kraacuteľovnami a kraacuteľmi Chlapci ich
priacuteliš nezdobia a kreslia do nich vojakov kraacuteľa alebo straacutežcov
Okolo 3 veku deti začiacutenajuacute kresliť dopravneacute prostriedky pre
ktoreacute je charakteristickaacute priehľadnosť Spočiatku suacute to iba
čmaacuteranice v tvare kruhu alebo ovaacutelu do ktoryacutech dieťa nakresliacute
ďalšie kruhy a nazyacuteva ich autom Až okolo 4 roku začiacutena mať
auto obdĺžnikovyacute tvar Kolesaacute suacute umiestneneacute dole alebo hore na
zaacutekladnom tvare vedľa seba za sebou Šofeacuter a ostatniacute ľudia suacute
pomerne veľkiacute je možneacute ich vidieť cez auto (roumlntgenoveacute videnie)
Od 5 veku kontuacutery začiacutenajuacute byť čistejšie a vyacuteraznejšie Auto už
maacute spraacutevny počet kolies maacute volant a svetlaacute Od 6 veku sa kolesaacute
stanuacute pevnou suacutečasťou auta a šofeacuter je zobrazenyacute pri volante
Obrazy suacute čistejšie a bohatšie na detaily ako oknaacute anteacutena vyacutefuk
Chlapci začnuacute diferencovať autaacute až okolo 8 veku Obľuacutebenyacutemi
teacutemami sa stanuacute sanitky policajneacute a hasičskeacute autaacute
Z dopravnyacutech prostriedkov deti rady kreslia aj lode ktoreacute sa
dajuacute rozliacutešiť vaumlčšinou od 4 veku Najprv sa podobajuacute na čln ktoryacute
sa vznaacuteša nad vodou nad vlnami a niekedy maacute aj kormidelniacuteka
(pozri Obr č 9) Ozajstnyacute tvar začiacutena mať loď okolo 5 veku
51
dieťaťa Ľudia zobrazeniacute na palube suacute ešte obrovskiacute Od 6veku sa
začiacutena objavovať perspektiacuteva
Obrč 9 Pastelovaacute kresba 7 ročneacuteho chlapca ndash Piraacutetska loď
26 Znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
Z praxe vieme že existujuacute rocirczne aspekty skuacutemania detskej
kresby Našou snahou je aby učiteľky mali k dispoziacutecii
systematicky usporiadanyacute komplexnyacute a všeobecnyacute prehľad
charakteristiacutek detskej kresby na zaacuteklade ktoreacuteho by mohli
naplaacutenovať činnosti tak aby vyacutetvarneacute aktivity vyhovovali
schopnostiam a zaacuteujmom detiacute
Vychaacutedzajuacutec z teoacuteriiacute členenia a charakteristiky uvedenyacutech
v predošlyacutech kapitolaacutech je možneacute sumarizovať hlavneacute znaky
detskej kresby v predškolskom obdobiacute nasledovne
52
Tab č 3 Charakteristika detskej kresby v predškolskom veku
Vek
dieťaťa
Charakteristika
1-2 roky dieťa sa učiacute držať ceruzku
robiacute bodky škvrny
bezobsažneacute čmaacuteranice
2 roky bodky kraacutetke čiary
bezobsažneacute čmaacuteranice
obsažneacute čmaacuteranice
napodobňujuacutece a lokalizovaneacute čmaacuteranice
naacutehodneacute tvary guľateacute elipsy špiraacutely klbkaacute
čiarky hrubeacute čiary
3 roky čmaacuteranice rocirczneho typu husteacute čmaacuteranice
kruacuteživyacute pohyb
kruh špiraacutela ovaacutel
vodorovnaacute a zvislaacute čiara
hlavonožce ndash panaacuteky
slnko daacutežď
4 roky dieťa začiacutena pracovať uvedomele
symbolickeacute kresby
konkretizaacutecia formy
začiacutena sa rozviacutejať farebneacute ciacutetenie
kriacutežik vertikaacutelne a horizontaacutelne liacutenie
niektoreacute geometrickeacute tvary diagramy
jednodimenzionaacutelne končatiny
jednoduchyacute kmeň stromu
strom pomocou vertikaacutelnych a horizontaacutelnych
liacuteniiacute
čiary naznačujuacutece vetvičky na stromoch
kvety domy dopravneacute prostriedky hrady
5 rokov začiacutena sa rozviacutejať proporcionaacutelny zmysel
pokus o realistickuacute kresbu
53
štvorec
jazero plot auto štvornoheacute zviera vtaacutek slnko
naacutebytok
postava s niekoľkyacutemi detailmi
6 rokov kompletnaacute postava človeka podstatneacute detaily
a primeraneacute proporcie anatomickeacute naacuteležitosti
suacute na spraacutevnom mieste
trojuholniacutek
oblečenie
ilustratiacutevna kresba
7 rokov kosoštvorec
množstvo detailov
Dieťa na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania
z hľadiska motoriky maacute dokaacutezať nakresliť dom strom
zviera postavu s ocircsmymi detailmi Musiacute vedieť spraacutevne
držať ceruzku a napodobňovať tvary
z hľadiska vizuaacutelneho vniacutemania musiacute vedieť doplňovať
vzory vyfarbovať predkresleneacute obraacutezky rozlišovať
podobneacute tvary chaacutepať suacutevislosti
z hľadiska auditiacutevneho vniacutemania maacute reagovať na uacutestne
priacutekazy (aj plniť ich) rozoznaacutevať pravuacute a ľavuacute stranu
Tieto tri schopnosti zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu aj pri osvojovaniacute
piacutesaciacutech zručnostiacute Ak sa spomiacutenaneacute funkcie nevyviacutejajuacute spraacutevnym
smerom alebo spraacutevnym tempom dieťa pri vstupe do zaacutekladnej
školy bude mať ťažkosti nielen pri vyacutetvarnyacutech činnostiach ale
najmauml pri piacutesaniacute
54
Pre komplexnuacute charakteristiku hlavnyacutech znakov detskej kresby
uvaacutedzame aj tie znaky ktoreacute sa v kresbe dieťaťa vyskytujuacute
vaumlčšinou individuaacutelne a to nezaacutevisle od veku Znaky detskeacuteho
vyacutetvarneacuteho prejavu podľa B Šupšaacutekovej suacute (In Lipnickaacute
Ujčiacutekovaacute 2012 s23-25)
bdquoLineaacuternosť ucelenosť uzavretosť uacutespornosť ťahu
pričom vedenaacute liacutenia je staacutele definitiacutevna
Kreslenyacute (kresbovyacute) zhluk - dieťa nakresliacute čo najviac
prvkov alebo niekoľko najvyacuteznamnejšiacutech situačnyacutech dejov
na jednej ploche z viaceryacutech časovyacutech obdobiacute bez logickej
suacutevislosti
Vytvaacuteranie grafickyacutech typov (grafickyacutech scheacutem) - dieťa si
vytvaacutera určityacute spocircsob zobrazovania jednotlivyacutech veciacute a
ľudiacute Tieto scheacutemy sa opakujuacute a dieťa sa k nim vracia
Stretaacuteva sa staryacute a novyacute grafickyacute typ Napr vedľa
hlavonožca možno objaviť panaacuteka
Antropomorfizmus personifikaacutecia ndash ide o prenaacutešanie
znakov z jednej predstavy na druhuacute Personifikaacutecia
predstavuje oživovanie i neživyacutech predmetov
Antropomorfizmus znamenaacute prenaacutešanie ľudskyacutech znakov
na zvierataacute priacutepadne veci (zvieratko s ľudskou hlavou
slnko s tvaacuterou)
Deformaacutecie disproporcie vyacutetvarnaacute nadsaacutedzka - pocircsobiveacute
veci ľudiacute zvierataacute dieťa v kresbe rado zvaumlčšuje
nadraďuje aby im dodalo vyacuteraz docircležitosti ktoryacute sa
opiera o jeho zaacutežitok Napr veľkeacute gombiacuteky na kabaacutete
veľkaacute kľučka na dveraacutech
55
Zobrazovanie predmetov docircsledne vedľa seba - dieťa
kresliacute to čo o veciach vie a nie to čo na nich vidiacute (napr
princeznaacute maacute kraacutesne dlheacute vlasy ale ovaacutel obličaja nimi nie
je porušenyacute)
Transparentnosť priehľadnosť (roumlntgenoveacute videnie) -
schopnosť vidieť cez hmotu dieťa v kresbe zobrazuje
predmety a aj ich časti ktoreacute suacute v skutočnosti zakryteacute
Zobrazenie sa neopiera o skutočnosť ale o poznatky ktoreacute
dieťa o predmetoch maacute (priehľadnaacute stena domu mrkva v
zemi)
Vyacutetvarneacute rozpraacutevanie - štvrtyacute rozmer detskej kresby
ktoryacute sa dieťa snažiacute vyjadriť je čas - nezachytaacuteva len
moment ale celyacute rad epizoacuted Epizoacutedy mocircžu byť voľne
rozloženeacute po vyacutekrese a navzaacutejom sa preliacutenajuacute alebo
radeneacute vo vodorovnom paacutese nad sebou i v kruhovej
forme
Zobrazenie priestoru plošneacute usporiadanie - videnie
jednej sceacuteny suacutečasne z viaceryacutech pohľadov Dieťa chaacutepe
vyacuteznam okraja vyacutekresu ako bdquozemldquo vzdialenejšiacute okraj
predstavuje bdquoneboldquo Zaacutekladnaacute čiara - znamenaacute začiatok
zobrazovania priestoru kedy je bdquozemldquo neskocircr
zobrazovanaacute touto čiarou
Preklaacutepanie sklaacutepanie - veci ktoreacute suacute nad detskyacutem
horizontom alebo sa premietajuacute do seba na uacuterovni očiacute
dieťa klopiacute do pocircdorysu aby mohlo vidieť predmet alebo
sceacutenu z vtaacutečej perspektiacutevy
56
Viacpohľadovosť zmiešanyacute profil - dieťa spaacuteja pohľady
z viaceryacutech straacuten napr domček maacute obe bočneacute steny
Zaokruacutehľovanie grafoidizmus - naklaacuteňanie kresby v
smere piacutesaneacuteho piacutesma a zaokruacutehľovanie ostryacutech a pravyacutech
uhlov ako docircsledok zotrvania na predchaacutedzajuacutecej
kruhovej forme
R - princiacutep zaacutekon kolmosti - naacutevyk kresliť postavy a veci
kolmo k vodorovnej liacutenii daacuteva za naacutesledok to že dieťa
kresliacute kolmo aj na šikmyacutech liacuteniaacutech (komiacuten kolmo na
strechu)
Reaacutelnosť praacutezdneho priestoru - objavuje sa viac u
staršiacutech detiacute kedy v snahe vytlačiť praacutezdny priestor
zaplnia vyšrafovaniacutem vybodkovaniacutem a pod
Zobrazovaciacute automatizmus - opakovanie niektoryacutech
prvkov toľkokraacutet až odporujuacute skutočnosti (dom pokreslenyacute
oknami) Dlho pretrvaacutevajuacuteci automatizmus je čiastočne i
zaacutekladom nepraveacuteho ornamentu
Nepravyacute zdobenyacute ornament - prezdobenyacute vyacutetvor je
obvykle obsahovo chudobnyacute strnulyacute Snahou dieťaťa je
zakryť určiteacute medzery v predstavivosti a mysleniacute
Rytmus opakovanie symetria - neprejavujuacute sa vždy v
ornamente ale skocircr v členeniacute plochy Umiestnenie
hlavneacuteho motiacutevu na os radenie objektov v pravidelnyacutech
intervaloch do paacutesu
57
Citlivosť - veci ku ktoryacutem maacute dieťa citovyacute vzťah sa
nachaacutedzajuacute i tam kde je to neobvykleacute a nelogickeacute Napr
slnko hviezdy srdiečka vedľa seba
Kolorit (farebnosť) - preferovanie určityacutech farieb
Vaumlčšinou intenziacutevne syacutete čisteacute toacuteny Vzťah k farbaacutem sa
meniacute zaacutevisiacute od psychickeacuteho stavu dieťaťa naacutelady
emocionaacutelneho zaacutežitkuldquo
Tieto znaky detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute veľmi docircležiteacute aj
z hľadiska pedagogickej diagnostiky Jednotlivyacutem
charakteristickyacutem znakom a symbolom detskej kresby sa budeme
venovať podrobnejšie v suacutevislosti s diagnostikou detskej kresby
58
3 Organizaacutecia
V materskej škole sa dennyacute poriadok organizuje uvoľnenyacutem
a flexibilnyacutem spocircsobom Organizaacutecia dňa a v raacutemci nej realizaacutecia
jednotlivyacutech aktiviacutet zaacutevisiacute od učiteľky ktoraacute zohľadňuje vekoveacute
osobitosti individuaacutelne potreby a psychohygienu detiacute
Vyacutetvarneacute aktivity je možneacute realizovať samostatne (ako edukačnaacute
aktivita) alebo ako suacutečasť inej organizovanej činnosti Docircležiteacute je
zabezpečenie hygienickyacutech podmienok a dodržiavanie technickyacutech
predpokladov
31 Technickeacute a hygienickeacute predpoklady
Uacuteroveň grafickeacuteho prejavu detiacute vo veľkej miere ovplyvňujuacute aj
hygienickeacute a technickeacute podmienky Najmauml spraacutevne sedenie a
držanie tela držanie piacutesacieho alebo kresliaceho prostriedku
poloha papiera pri piacutesaniacute kresleniacute a maľovaniacute Ak chceme aby si
deti osvojili polohu spraacutevneho sedenia a držania tela musiacuteme si
uvedomiť že zaacuteklady si prinaacutešajuacute z rodiny a v materskej škole si
postupne osvojujuacute spraacutevne naacutevyky Každaacute učiteľka kladie veľkyacute
docircraz na dodržiavanie hygienickyacutech a technickyacutech predpokladov
a tiež na to aby sa stali vžityacutem naacutevykom pretrvaacutevajuacutecim aj do
školskeacuteho obdobia
Dieťa spraacutevne sediacute vtedy ak nohy maacute celou plochou na
podlahe a sediacute na celom sedadle Trup by mal byť mierne
naklonenyacute a hrudniacutek sa nesmie dotyacutekať stola Hlava by mala byť
mierne naklonenaacute nad papierom a vzdialenosť od papiera by mala
byť asi 30-35 cm Predlaktia majuacute byť voľne položeneacute Lakte
trocha presahujuacute okraj papiera a suacute mierne vzdialeneacute od tela
Zaacuteprstie a prsty sa opierajuacute o člaacutenky dvoch poslednyacutech prstov tak
59
aby medzi zaacuteprstiacutem a povrchom papiera zostala malaacute medzera
Prveacute tri prsty pridržiavajuacute piacutesaciacute alebo kresliaci prostriedok a
posledneacute dva suacute mierne ohnuteacute smerom k dlani Pracovnyacute zošit
vyacutekres alebo papier kladieme celou plochou na stocircl tak aby ruka
opretaacute o lakeť predstavovala napr pri grafomotorickyacutech
cvičeniach čiaru suacutebežnuacute s linajkou alebo hornyacutem okrajom
papiera
Zaacutekladom spraacutevneho držania piacutesacieho prostriedku je uacuteplnaacute
voľnosť svalov hornej končatiny Ceruzku držia prveacute tri prsty
ruky Palec je mierne ohnutyacute a pridržiava piacutesaciacute prostriedok
z pravej strany zhora Ukazovaacutek prečnieva nad palcom a smeruje
k hrotu Prostredniacutek ho pridržiava sprava prvyacutem člaacutenkom Ceruzku
držiacuteme ľahko 2-3 cm nad hrotom tak aby jeho os zvierala
s plochou papiera uhol asi 45 deg Ľavaacutek držiacute piacutesaciacute prostriedok
obdobne ako pravaacutek (Šupšaacutekovaacute 2000)
V materskyacutech školaacutech je odporuacutečanyacute tzv bdquotrojhrannyacute
programldquo - použiacutevanie ceruziek a pasteliek v trojuholniacutekovom
tvare kde každaacute strana trojuholniacuteka je opornyacutem bodom pre jeden
prst Ak dieťa maacute probleacutemy s držaniacutem ceruzky je možneacute
použiacutevať pomocirccky - špeciaacutelne naacutesadky na ceruzky ktoreacute fixujuacute
spraacutevne postavenie prstov pri piacutesaniacute Veľkosť a tvar tyacutechto
pomocirccok je potrebneacute prispocircsobiť potrebaacutem dieťaťa Okrem
ceruziek deti často použiacutevajuacute aj pastelky kriedy a štetce
Materiaacutely s ktoryacutemi deti pracujuacute musia byť zdravotne nezaacutevadneacute
Fixky kriedy a pastelky majuacute tuacute vyacutehodu že zanechaacutevajuacute zreteľnuacute
a dobre viditeľnuacute stopu Ceruzky už vyžadujuacute jemnejšie pohyby
ruky Vhodneacute suacute najmauml maumlkkšie ceruzky Maľovanie so štetcom
deti vaumlčšinou majuacute veľmi rady Docircležiteacute je aby boli zabezpečeneacute
kvalitneacute farby aj štetce Dieťa treba od sameacuteho začiatku viesť
k tomu aby spraacutevne použiacutevalo všetky vyacutetvarneacute prostriedky Aj
60
keby niektoryacutem deťom trvalo dlhšie ziacuteskať potrebneacute vyacutetvarneacute
zručnosti trpezlivosťou a docircslednosťou učiteľky sa to isto podariacute
V materskej škole počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute dieťa nemusiacute vždy
sedieť Ak kresliacute alebo maľuje napr postojačky je nutneacute
sledovať aby nebolo priacuteliš nakloneneacute nad papier aby spraacutevne
držalo ceruzku štetec atď Pri vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole sa bežne použiacutevajuacute tabule (priacutepadne interaktiacutevne tabule)
maliarske stojany palety a ďalšie pomocirccky
Z hľadiska hygieny je docircležiteacute navykať deti k tomu aby počas
tyacutechto praacutec udržiavali okolo seba poriadok a vyacutetvarneacute prostriedky
využiacutevali uacutečelne a efektiacutevne Po ukončeniacute praacutece ich treba navykať
k poriadku veď všetky vyacutetvarneacute prostriedky a pomocirccky potrebujuacute
nevyhnutnuacute starostlivosť aby ich deti opaumltovne mohli použiacutevať
Z praxe vieme že v predškolskom veku je docircležitaacute aj otaacutezka
pravaacutectva a ľavaacutectva nakoľko v poslednyacutech rokoch sa vyacuteskyt detiacute
piacutešucich ľavou rukou pribliacutežil k 10 Dieťa plneacute uspokojenie
naacutejde vo vyacutetvarnyacutech a inyacutech činnostiach len vtedy ak mocircže
pracovať slobodne svojou vrodene bdquoveduacutecouldquo rukou nakoľko
uprednostňovanie jedneacuteho z paacuterovyacutech orgaacutenov suacutevisiacute
s dominanciou (Aszalai 2007) Ľavaacutectvo je vrodenaacute dispoziacutecia
prirodzenyacute prejav laterality Zreteľne sa prejavuje v obdobiacute 5 až
7 rokov Je spraacutevne ak vyacuterazne ľavo rukeacute dieťa kresliacute a piacuteše
ľavou rukou lebo vtedy sa vytvoriacute jednoznačneacute spojenie medzi
veduacutecou rukou a veduacutecim okom (Šupšaacutekovaacute 2000)
Ak dieťa v materskej škole bude realizovať všetky vyacutetvarneacute
činnosti svojou bdquoveduacutecouldquo rukou nebude mať neskocircr v škole
probleacutemy ani s vyacutetvarnyacutemi činnosťami ani s osvojeniacutem si
spraacutevnej techniky piacutesania ktoreacute si vyžaduje pevnuacute suacutehru rocircznych
nervovyacutech spojeniacute a svalovyacutech prevodov Prostredniacutectvom
61
vyacutetvarnyacutech činnostiacute v materskej škole rozviacutejame u dieťaťa aj
zaacuteklady grafomotorickyacutech zručnostiacute
32 Vyacutetvarneacute centrum
V materskej škole trieda maacute byť usporiadanaacute tak aby v nej bol
dostatok priestoru na spoločneacute činnosti všetkyacutech detiacute ale aj
priestor pre maleacute skupinky Preto je potrebneacute v miestnosti
vytvoriť tzv centraacute aktiviacutet ako napr vyacutetvarneacute centrum
stavebnicoveacute centrum hudobneacute centrum a pod (Hansen
Kaufman Walsh 1996) Tieto centraacute podnecujuacute a motivujuacute dieťa
k tvorivej činnosti Zaacuteroveň sa dieťa mocircže samostatne rozhodovať
a zapaacutejať do rocircznych aktiviacutet v priebehu dňa
Vyacutetvarneacute centrum musiacuteme vytvoriť tak aby deťom bol
zabezpečenyacute kľudnyacute a dostatočne veľkyacute priestor Vyacutetvarneacute
materiaacutely a pomocirccky umiestniacuteme tak aby boli deťom ľahko
dostupneacute (napr na otvorenyacutech poličkaacutech) Vo vyacutetvarnom centre
nesmuacute chyacutebať rocirczne druhy farieb ceruzky papiere farebneacute
papiere vyacutekresy nožnice materiaacutely na lepenie lepidlo
plasteliacutena štetce tuše priacuterodneacute materiaacutely zvyšky laacutetok škatule
motuacuteze naacutedoby na vodu šabloacuteny omaľovaacutevanky podložky na
maľovanie a modelovanie a pod Vhodneacute suacute okrem stolov aj
stojany
Pri naacuteročnejšiacutech vyacutetvarnyacutech činnostiach sa odporuacuteča pracovať
so skupinkou maximaacutelne 4 detiacute Deti musia mať dostatok času na
samotnuacute činnosť na rozhovor a na hodnotenie
62
4 Vyacutetvarneacute činnosti v materskej škole
Vyacutetvarnaacute vyacutechova v materskej škole maacute nezastupiteľneacute miesto
a ničiacutem nenahraditeľneacute postavenie Zahŕňa v sebe dva procesy
ktoreacute prebiehajuacute paralelne a suacute neoddeliteľneacute vyacutetvarneacute
vzdelaacutevanie a vyacutechovneacute pocircsobenie Vyacutetvarnyacutemi aktivitami sa deti
naučia naraacutebať s vyacutetvarnyacutemi vyjadrovaciacutemi prostriedkami
kultivujuacute svoje priacutestupy k riešeniu vyacutetvarnyacutech otaacutezok
a oboznamujuacute sa s rocircznymi vyacutetvarnyacutemi postupmi a technikami
Majuacute možnosť experimentovať porovnaacutevať vlastnosti vyacutetvarnyacutech
prvkov a pritom si vyberať vhodneacute naacutestroje techniky a materiaacutely
Pri vyacutetvarnom vyjadrovaniacute predstaacutev prezentujuacute svoje pocity a
zobrazujuacute svoje zaacutežitky Mocircžu pracovať podľa predlohy ale majuacute
priestor aj na rocirczne individuaacutelne riešenia na rozvoj fantaacutezie a
kreativity Učia sa vniacutemať priacuterodneacute prostredie ľudskuacute tvorbu
a naučia sa elementaacuternym spocircsobom vyvodiť estetickyacute uacutesudok
Podľa Ľ Zabadala (2008 s 26) detskaacute kresba je docircležityacutem
vyacutechovnyacutem vzdelaacutevaciacutem diagnostickyacutem ale aj relaxačnyacutem
prostriedkom
bdquoVyacutetvarneacute činnosti v materskej škole smerujuacute k podchyteniu
prirodzeneacuteho sklonu vaumlčšiny detiacute k laborovaniu a
sebavyjadrovaniu vyacutetvarnyacutemi prostriedkami Je to začiatok
procesu ktoryacute maacute za cieľ didaktickyacutemi metoacutedami formovať
schopnosť dieťaťa pozerať sa (a uvidieť) vytvaacuterať si vizuaacutelnu
predstavu použiacutevať fantaacuteziu (a infiltrovať ju do svojich predstaacutev
a pozorovaniacute) zvyšovať svoju uacuteroveň vyjadrovania sa
prostredniacutectvom grafomotorickyacutech činnostiacute pomenovaacutevať produkt
svojej činnosti komunikovať o ňom Vyacutetvarneacute činnosti rozviacutejajuacute
vniacutemanie prestavivosť motorickeacute zručnosti ale aj poznaacutevacie
procesy a suacutevisiacute s nimi aj schopnosť pomenovaacutevať (proces
63
i vyacutesledky) slovne interpretovať vizuaacutelne znaky (čo znamenajuacute)
a tiež opisovať jednotliveacute činnostildquo (Čarnyacute 2013 s 38)
Vyacutetvarneacute aktivity predstavujuacute širokuacute škaacutelu činnostiacute pomocou
ktoryacutech učiteľky rozviacutejajuacute detskuacute osobnosť a schopnosť
vyjadrovať svoje predstavy a zaacutežitky Vo vyacutetvarnyacutech aktivitaacutech je
priacutetomnyacute prirodzenyacute detskyacute zaacuteujem a je umožnenyacute duševnyacute a
citovyacute rozvoj dieťaťa Vo vyacutetvarnej vyacutechove vaumlčšina vedomostiacute je
ziacuteskavanaacute a zaacuteroveň overovanaacute prostredniacutectvom praktickyacutech
činnostiacute dieťaťa
Docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute pre dieťa zdocircrazňoval už J
Přiacutehoda v prvom zvaumlzku Ontogeneacutezy ľudskej psychiky (1963)
v ktorom uvaacutedza citaacutet od J A Komenskeacuteho Tento citaacutet je v našej
literatuacutere považovanyacute za najstaršu zmienku o detskej kresbe ldquouž
v materskej škole a to hneď v treťom či štvrtom roku podľa mysle
dieťaťa či podľa možneacuteho podnetu treba deti viesť k maľovaniu
a piacutesaniu Treba im daacutevať do ruky kriedu (alebo chudobnejšiacutem
uhliacutek) aby si robili bodky čiarky haky-baky kriacutežiky a kolieska
podľa ľubovocircle pričom im možno ukaacutezať aj vzor len tak z hry
a kratochviacuteleldquo (In Pogaacutedy a kol 1993 s 39) Je zrejmeacute že už
J A Komenskyacute vyzdvihol docircležitosť vyacutetvarnyacutech činnostiacute v živote
každeacuteho dieťaťa
Ako sme už spomiacutenali vyacutetvarnaacute vyacutechova zahŕňa v sebe okrem
tradičnyacutech vyacutetvarnyacutech discipliacuten aj ďalšie druhy vizuaacutelnych umeniacute
ako napr praacutecu s digitaacutelnou technoloacutegiou Aj tieto aktivity by sme
mali zahrnuacuteť do plaacutenovania vyacutechovno-vzdelaacutevaciacutech činnostiacute
v materskej škole Tejto špecifickej oblasti vyacutetvarnej tvorby
budeme venovať jednu celuacute kapitolu nakoľko v materskej škole
ide o novuacute špecifickuacute činnosť
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre materskeacute školy sa praacuteve
reviduje ale vyacutetvarnaacute vyacutechova ako oblasť estetickej vyacutechovy vždy
64
bola a bude docircležitou suacutečasťou predškolskej priacutepravy detiacute I keď
obsahoveacute a vyacutekonoveacute štandardy tejto oblasti mocircžu byť
modifikovaneacute rocircznymi spocircsobmi (v zaacutevislosti od autorov ich
teoacuteriiacute a programov) konkreacutetne vyacutetvarneacute činnosti sa mocircžu
realizovať s ohľadom na vyacutevojoveacute štaacutediaacute detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu a s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne
danosti detiacute Cieľ a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute je ovplyvnenyacute rocircznymi aspektami ale vytyacutečenie cieľov
a obsahov vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute prioritne podloženeacute poznatkami
z vyacutevinovej psycholoacutegie a členeniacutem detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu
na vyacutevojoveacute etapy
Ak podľa noveacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu vyacutetvarnaacute
vyacutechova bude patriť do oblasti Umenie a kultuacutera bude
zabezpečenaacute kontinuita s ISCED1 a Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
pre predprimaacuterne vzdelaacutevanie sa stane zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom -
pilierom primaacuternej edukaacutecie
41 Vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Každeacute dieťa je osobnosť maacute individuaacutelne vlastnosti
a schopnosti Venovať pozornosť cieľom a obsahom vyacutetvarnej
vyacutechovy v materskej škole sa nedaacute bez znalosti typoloacutegie detskej
osobnosti Typoloacutegiou detskej osobnosti vo vyacutetvarnej oblasti sa
zaoberaacute vyacutetvarnaacute typoloacutegia
Je dokaacutezaneacute že vyacutetvarnyacute prejav je zaacutevislyacute na psychickyacutech
vlastnostiach a vyacutetvarneacute prejavy sa od sebe liacutešia v suacutevislosti
s detskyacutem charakterom (Pudilovaacute 2011) Považujeme za docircležiteacute
zaoberať sa aj touto oblasťou nakoľko počas realizaacutecie
edukačnyacutech činnostiacute (dobraacute) učiteľka meniacute strieda a inovuje
naacutemety vyacutetvarneacute postupy formy techniky a snažiacute sa činnosti
65
realizovať hrovyacutem spocircsobom - zaacutežitkovou formou aby vyacutetvarneacute
činnosti sa stali pre deti zaujiacutemavou a radostnou aktivitou
Typoloacutegia je docircležitaacute aj pri diagnostikovaniacute dieťaťa nakoľko
v raacutemci hodnotenia vyacutetvarneacuteho prejavu učiteľka musiacute prihliadať
na individuaacutelne schopnosti každeacuteho dieťaťa
Vyacutetvarnou typoloacutegou sa zaoberali mnohiacute autori ako J Slaviacutek J
Banaš J Uždil V Lowenfeld
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Uždila (In Pudilovaacute 2011)
extrovertnyacute typ - tento typ dieťaťa sa snažiacute čo najvernejšie
zachytiť detaily Uprednostiacute experimentovanie
s vyacutetvarnyacutemi technikami a uacutelohy technickeacuteho zamerania
pred maľbou Pracuje presne a logicky ale vaumlčšinou bez
vlastneacuteho naacutezoru Vyskytuje sa najmauml u chlapcov ktoriacute
radi kreslia a modelujuacute
introvertnyacute typ - charakteristickaacute je tvorivosť fantaacutezia
a nadšenie Objekt vaumlčšinou nemaacute presnuacute podobu ale
praacuteca je zaujiacutemavaacute a farebnaacute
Typoloacutegia podľa V Lowenfelda (In Pudilovaacute 2011)
vizuaacutelny typ - zaujiacutema ho viac objekt a detaily než farba
haptickyacute typ - raacuted pracuje s farbou Praacutece suacute farebneacute
zaujiacutemaveacute originaacutelne
Vyacutetvarnaacute typoloacutegia podľa J Slaviacuteka (1994)
typ grafickyacute - najradšej kresliacute neraacuted pracuje s farbou
použiacuteva omedzenuacute škaacutelu farieb Často kombinuje bielu
a čiernu
66
typ maliarsky - pracuje s neobvyklyacutemi farebnyacutemi toacutenmi
farba prevažuje nad tvarom
typ plastickyacute - vynikaacute v modelovaniacute zameriava sa na tvar
priestor a objem Neraacuted kresliacute radšej pracuje s hmotou
V raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute mocircže byť uacutespešnyacute len vtedy
ak dostane priestor na modelovanie tvarovanie
typ vyacutetvarne-konštruktiacutevny - maacute dobruacute predstavivosť a
fantaacuteziu Pekne kresliacute ale preciacuteznosť prevažuje nad
vyacutetvarnou zložkou Maacute dobreacute kombinatorickeacute schopnosti
Ak učiteľka ovlaacuteda typoloacutegiu detskej osobnosti vyacutetvarneacute
aktivity vie naplaacutenovať tak aby každeacute dieťa mohlo prežiť uacutespech
z činnosti a dostalo priestor na prejavenie vlastnej kreativity na
rozviacutejanie schopnostiacute a kľuacutečovyacutech kompetenciiacute Avšak musiacuteme
spomenuacuteť aj to že žiadne dieťa v tomto veku nie je možneacute zaradiť
vyacutelučne k jedneacutemu určiteacutemu typu Vaumlčšina detiacute predškolskeacuteho
veku patriacute k zmiešaneacutemu typu pričom prevlaacuteda charakteristika
niektoreacuteho konkreacutetneho typu - hovoriacuteme o inklinaacutecii k niektorej
typologickej položke
42 Ciele a obsah vyacutetvarnej vyacutechovy
A) Cieľ
Hlavnyacutem cieľom vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole je
rozviacutejať elementaacuterne zaacuteklady vyacutetvarnyacutech schopnostiacute a prebuacutedzať
trvalyacute pozitiacutevny vzťah k vyacutetvarneacutemu umeniu ako aj hodnotiaceho
vzťahu k životneacutemu prostrediu (Guziovaacute 1999) Čiže pomocou
tvorivyacutech vyacutetvarnyacutech činnostiacute vniacutemania a prežiacutevania umeleckyacutech
diel kultivovať estetickuacute citlivosť rozviacutejať tvorivuacute fantaacuteziu
a vyacutetvarneacute vyjadrovanie pritom integrovať do osobnosti dieťaťa
67
hodnoty takyacutem spocircsobom aby sa vyacutestupom stala harmonickaacute
osobnosť dieťaťa
Podľa V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002) pri rozviacutejaniacute osobnosti
dieťaťa vizuaacutelna oblasť formuluje uacutelohy v dvoch rovinaacutech
poskytuje možnosť na rozviacutejanie schopnostiacute a poskytuje určiteacute
vzdelanie
Prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech činnostiacute a poznaacutevaniacutem tvorivyacutech
postupov deti ziacuteskavajuacute vyacutetvarneacute skuacutesenosti poznatky a naacutevyky
rozviacutejajuacute si vyacutetvarneacute myslenie a schopnosť hodnotiť umeleckuacute
skutočnosť a prostredie Pritom pedagoacuteg nesmie zabudnuacuteť na to
že vyacutechodiskom je vždy zoacutena aktuaacutelneho vyacutevinu dieťaťa a ciele
treba určiť v kontexte zoacuteny najbližšieho vyacutevinu (Vygotskij In
Kollaacuterikovaacute Pupala 2001)
Ďalšiacutemi cieľmi vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej škole suacute
rozviacutejať tvoriveacute probleacutemoveacute a abstraktneacute myslenie
rozviacutejať vizuaacutelne a zmysloveacute vniacutemanie
rozviacutejať reprodukčneacute a produkčneacute schopnosti kreativitu
detiacute
oboznaacutemiť deti s vyacutetvarnyacutem materiaacutelom a osvojiť si rocirczne
techniky
umožňovať deťom hraveacute experimentovanie
experimentovanie s farbami
naučiť vniacutemať kraacutesu umeleckyacutech diel a hodnotiť ich
vyvodiť estetickeacute uacutesudky
umožniť vyjadriť zaacutežitky a predstavy vyacutetvarnyacutem
vyjadrovaniacutem
vytvaacuterať plošneacute ale aj trojrozmerneacute diela
68
okrem tradičnyacutech (klasickyacutech) techniacutek vyskuacutešať aj
netradičneacute (neklasickeacute) techniky
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti
rozviacutejať detskuacute predstavivosť a fantaacuteziu
vychovať deti k ochrane a tvorbe životneacuteho prostredia
rozviacutejať schopnosť naacutejsť probleacutem a naacutesledne ho vyacutetvarne
riešiť
obohatiť citovyacute život detiacute
rozviacutejať hodnotiace - kritickeacute myslenie
osvojiť si umeleckyacute spocircsoby vyjadrovania predstaacutev
utvoriť zaacuteklady vizuaacutelnej kultuacutery
rozviacutejať vkus detiacute a umožniť im pochopiť estetickyacute odkaz
a vyacuteznam jednotlivyacutech umeleckyacutech diel
podporovať samostatnosť aby dieťa dostalo priestor na
osobneacute tvoriveacute skuacutesenosti sebavyjadrenie sa
rozviacutejať orientaacuteciu v priestore vyjadrovacie schopnosti
znaacutezorňovaciu schopnosť transparentnosť
rozviacutejať bdquointeligenciuldquo hmatu a videnia
rozviacutejať cit pre formu farebneacute ciacutetenie konštruktiacutevne
a materiaacutelne ciacutetenie
vedieť vedome selektovať pomocou zaacutekladnyacutech
estetickyacutech kategoacuteriiacute
rozviacutejať kritickuacute dimenziu vizuaacutelneho a zmysloveacuteho
vniacutemania
napomaacutehať k rozviacutejaniu kultuacuternych hodnocirct formovať
postoje k ochrane životneacuteho prostredia
presadiť detskeacute videnie do vyacutetvarnyacutech činnostiacute
riešiť jednoducheacute technickeacute otaacutezky a probleacutemy
rozviacutejať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu pohybov
69
prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zabezpečiť rozvoj
hodnotiacich postojov sebaregulaacutecie sebahodnotenia
rozhodovania sa
naučiť deti vniacutemať farebnuacute rozmanitosť okoliteacuteho sveta
B) Obsah
Vyacutetvarnuacute gramotnosť detiacute predškolskeacuteho veku rozviacutejame
paralelne v nasledovnyacutech liacuteniaacutech (osobnyacute pohľad autorky)
Vyacutetvarneacute vyjadrovanie - vyacutetvarneacute a technickeacute
osvojovanie skutočnosti reprodukčneacute a tvoriveacute hry
-preukaacutezať zručnosti v manipulaacutecii a použiacutevaniacute rocircznych
materiaacutelov techniacutek
Vizuaacutelna komunikaacutecia - vyacuterazoveacute prostriedky vyacutepoveď
dieťaťa o okolitom svete recepčneacute hry
-vyjadrenie pomocou čiary farby tvarov formy
a štruktuacutery
-vyacutepoveď o vnuacutetornom živote dieťaťa o pocitoch
Umenie ako suacutečasť životneacuteho prostredia - priacuteroda
vyacutetvory ľudiacute uacutežitkoveacute umenie architektuacutera sochaacuterstvo
maliarstvo
-identifikovať prvky umenia v okolityacutech objektoch
v priacuterode v priamom prostrediacute v umeleckyacutech dielach
Grafomotorika - rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute cez
vyacutetvarneacute činnosti
-osvojiť si zaacuteklady počiatočneacuteho piacutesania
Digitaacutelne techniky - praacuteca s edukačnyacutemi softveacutermi
kresbovyacutemi programami s interaktiacutevnou tabuľou
-osvojiť si elementaacuterne zaacuteklady využiacutevania digitaacutelnych
programov edukačnyacutech softveacuterov vo vyacutetvarnej vyacutechove
70
Axiologizaacutecia - utvaacuteranie vkusu všiacutemanie si a hodnotenie
umeleckyacutech diel a vlastnyacutech diel
Obsah vyacutetvarnej vyacutechovy v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute tvoria
rocirczne vyacutetvarneacute činnosti činnosti suacutevisiace
s tvorivyacutem vniacutemaniacutem a estetickyacutem hodnoteniacutem umenia a
prostredia ktoreacute obohatia citovyacute život dieťaťa formujuacute jeho
estetickeacute ciacutetenie a osobnosť Uacutelohou vyacutetvarnej vyacutechovy
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute je pomocou estetickyacutech hier
a rocircznych vyacutetvarnyacutech činnostiacute poskytnuacuteť deťom zaacutekladneacute
poznatky o kresbe maľbe modelovaniacute priacuterodnyacutech a technickyacutech
materiaacuteloch tradičnyacutech i netradičnyacutech technikaacutech Ďalšou uacutelohou
je vychovaacutevať deti predškolskeacuteho veku k ochrane a tvorbe
životneacuteho prostredia Preto vyacutetvarnaacute vyacutechova suacutečasne plniacute uacutelohy
estetickej vyacutechovy a čiastočne pracovnej a technickej vyacutechovy
Rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute niektoriacute odborniacuteci zaraďujuacute
do oblasti Jazyk a komunikaacutecia nakoľko oblasť piacutesanej reči tvoriacute
suacutečasť čitateľskej gramotnosti Avšak rozviacutejanie pisateľskej
gramotnosti maacute aj psychomotorickuacute straacutenku a vyacutetvarneacute aktivity
často využiacutevame na rozvoj grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa -
preto považujeme za vhodneacute poukaacutezať na suacutevislosti s vyacutetvarnou
vyacutechovou bdquoPri zdocircvodneniacute vyacuteznamu vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v procese rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute dieťaťa je
potrebneacute vychaacutedzať z pojmu grafomotorika Je to suacutebor
psychomotorickyacutech činnostiacute ktoreacute jedinec vykonaacuteva pri piacutesaniacute a
kresleniacute V širšom kontexte zahŕňa všetky aktivity ktoreacute suacute
zameraneacute na rozvoj jemnej motoriky V užšom chaacutepaniacute zahŕňa
kreslenie a rozvoj predpisateľskej gramotnosti Z obsahoveacuteho
hľadiska patria sem všetky pohyby ktoreacute suacute vykonaneacute v prospech
rozviacutejania pisateľskej gramotnosti a kreslenia Cieľom tyacutechto
71
činnostiacute je rozvoj jemnej motoriky vizuaacutelnych a analytickyacutech
schopnostiacuteldquo (Borbeacutelyovaacute 2012 s 3)
Do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet zaraďujeme takeacute činnosti pomocou
ktoryacutech je možneacute zaacutemerne rozviacutejať grafomotoriku dieťaťa
V raacutemci rozviacutejania grafomotorickyacutech zručnostiacute existujuacute 4 etapy
1 etapa okolo 3-4 5 rokov dieťa začiacutena koordinovať pohyby pri
kresleniacute a dopredu si naplaacutenuje smer pohybu
2 etapa okolo 4-55 rokov dieťa už kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročnejšie z hľadiska koordinaacutecie
3 etapa okolo 5-65 rokov dieťa kresliacute takeacute prvky ktoreacute suacute
naacuteročneacute z hľadiska horizontaacutelnej a vertikaacutelnej realizaacutecie a už
pripomiacutenajuacute piacutesmo Ak si dieťa tieto tvary neosvojiacute dostatočne
mocircže mať probleacutemy v škole
4 etapa okolo 7 rokov dieťa si hravo osvojiacute zaacutekladneacute tvary
piacutesmen
V predškolskom veku dieťa ešte nie je schopneacute napodobniť
piacutesaneacute piacutesmo preto v tomto obdobiacute prvky ktoryacutemi sa stretaacuteva
nemajuacute byť naacutecvikom piacutesanej formy piacutesma ale mali by
predstavovať grafickeacute scheacutemy ktoreacute suacute suacutečasťou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa To akou mierou zvlaacuteda dieťa očakaacutevaneacute procesy
je ovplyvneneacute uacuterovňou zmysloveacuteho vniacutemania vniacutemania vlastneacuteho
tela uacuterovňou hrubej a jemnej motoriky koordinaacuteciou regulaacuteciou
svaloveacuteho napaumltia pozornosťou schopnosťou suacutestredenia sa
pamaumlťou a predstavivosťou Preto je docircležiteacute vyacutetvarneacute aktivity
plaacutenovať takyacutem spocircsobom aby boli zameraneacute na rozvoj jemnej
motoriky a na regulaacuteciu svaloveacuteho napaumltia na rozvoj hmatoveacuteho a
auditiacutevneho vniacutemania na rozvoj koordinaacutecie ruacutek a očiacute na
vizuaacutelne vniacutemanie a na vniacutemanie vlastneacuteho tela Pri realizaacutecii je
docircležiteacute dbať aj na to aby na dieťa naraz nepocircsobilo veľa
podnetov a aby naacuteročnosť uacuteloh zodpovedali stupňu jeho vyacutevoja
72
V raacutemci grafomotoriky suacute zatiaľ u naacutes maacutelo využiacutevanou
oblasťou grafickeacute diktaacutety (Šipkovaacute 2013) Ich využitie v materskej
škole je vhodneacute na rozvoj grafickeacuteho vniacutemania na naacutecvik
orientaacutecie v priestore a na papieri Tuacuteto metoacutedu je možneacute uacutespešne
využiacutevať najmauml pri priacuteprave dieťaťa na školu Uvaacutedzame priacuteklad
Dieťa pracuje na štvorčekovom papieri (štvorčeky vaumlčšiacutech
rozmerov) Obraz dieťa vytvoriacute tak že kresliacute čiary podľa priacutekazov
učiteľky Napr jedna čiara doľava jedna hore jedna doprava
jedna dole jedna čiara doprava jedna hore jedna šikmo dole
Učiteľka začiacutena najľahšiacutemi uacutelohami a potupne daacuteva deťom
zložitejšie priacutekazy
V zaacutevere tejto kapitoly uvaacutedzame tvary piacutesmen podľa J
Bednaacuterovej a V Šmardovej (2006) ktoreacute je potrebneacute aby si dieťa
v materskej škole osvojilo
Obr č10 Zaacutekladneacute tvary piacutesmen
73
Z pohľadu pedagogickej praxe je užitočneacute poznať viacereacute
naacutezory na využiacutevanie grafomotorickyacutech prvkov v materskej škole
preto uvaacutedzame prehľad použiacutevanyacutech grafickyacutech prvkov podľa B
Kovaacutečovej (2005)
Obr č11 Najčastejšie použiacutevaneacute grafickeacute prvky
Nesmieme zabudnuacuteť ani na to že vlaacutednuť grafomotorickeacute
zručnosti len naacutecvikom v pracovnyacutech listoch je pre dieťa
nedostačujuacutece a maacutelo podnetneacute aj napriek širokej ponuke
pracovnyacutech listov Cez vyacutetvarneacute aktivity si dieťa osvojuje
kompetencie potrebneacute pre uacutespešneacute zvlaacutednutie vyjadrenia vlastnyacutech
naacutezorov a postojov v komunikačnom reťazci myšlienka - slovo -
obraz ndash piacutesmo (Miklaacutenkovaacute Ďurnekovaacute 2012) V praxi by bola
viacutetanaacute komplexnaacute metodika venovanaacute iba grafomotorike preto
v tejto knihe sa nebudem venovať podrobnejšie metodiky
spomiacutenanej oblasti
74
Pojmovaacute mapa na zhrnutie obsahu vyacutetvarnyacutech činnostiacute v MŠ
kreslenie praacuteca s počiacutetačom
-bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania -digitaacutelne kreslenie a maľ
-naacutemetovaacute kresba -ostatneacute činnosti foto
-s tematickyacutem zameraniacutem (teacutema)
-ľudskaacute postava rocirczne techniky(pozri Tabč56)
-zvierataacute
-rozpraacutevkoveacute bytosti
-ostatneacute veci a javy
-ilustraacutecie spoločneacute a individuaacutelne praacutece
umeleckeacute stvaacuternenie pocitov
vniacutemanie vyacutetvarnyacutech diel
-naacutevštevy vyacutestav
-knižneacute ilustraacutecie prostredie
-uacutečasť na suacuteťažiach -priacuteroda(vniacutemanie hodnotenie)
-hodnotenie umeleckyacutech diel -architektuacutera
-ľudskaacute tvorba sochy -aranžovanie kytiacutec
DIEŤA
maľovanie
-farebnosť
modelovanie -akvarel tempera
-postavy veci zvierataacute deje
-naacutemety z priacuterody
grafomotorika počiatočneacute piacutesanie zaacutekl tvary
pracovneacute činnostitechniky
plošneacute a priestoroveacute vyacutetvory -s technickyacutem materiaacutelom
-zostrojovanie -s odpadovyacutem materiaacutelom
-konštruovanie skladanie -strihanie lepenie
-kombinovať materiaacutel - montovanie
-krčiť prekladať -ľudoveacute umenie
75
Opierajajuacutec sa o teoacuteriu a vychaacutedzajuacutec zo skuacutesenostiacute z mnohoročnej
praxe navrhujeme naacutemety ako implementovať teoretickeacute poznatky
do vyacutetvarnyacutech činnostiacute a ako ich realizovať v praxi
Tab č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech
cieľov podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute
Kreslenie
3-4 ročneacute deti 4-5 ročneacute deti 5-6 ročneacute deti
kresliť bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som nakreslil(a)ldquo
naacutemetovaacute a tematickaacute kresba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
kresba s rocircznou technikou
dokresľovať chyacutebajuacutecu časť
čmaacuterať
zaacutekladneacute
tvary
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
diagramy
kombinaacutety
agregaacutety
čmaacuterať
ako suacutečasť tvaru
alebo obraacutezku
kresliť zviera
formou
obsažnej
čmaacuteranice
kresliť zviera
pokuacutesiť
vystihnuacuteť
typickeacute
znaky
zobraziť
vtaacuteky
s pyskom
kresliť zviera
znaacutezorniť
typickeacute znaky
zvierat
nakresliť
štvornoheacute
zviera
s detailmi
zobraziť
vtaacuteky
76
kresliť postavu
hlavonožca
bez trupu
iba hlavu
s končatinami
postavu
s hlavou
a trupom
neskocircr s 5-6
detailmi
kresliť postavu
spaacutejať
hlavu a trup
pomocou
krku
prechaacutedzať
k dvojrozm
kresbe
diferencova
neacute postavy
so 7
detailmi
bez suacuteladu
proporciiacute
kresliť postavu
minimaacutelne s 9
detailmi
s oblečeniacutem
pohlavne
diferencovanuacute
(pokuacutesiť
zobraziť)
postavu
v pohybe
ostatneacute tvary
a javy
zobraziť kvet
zobraziť
daacutežď
kresliť slnko
zobraziť dom
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
stom
(vertik a
horizont
liacutenie)
kresliť
listnatyacute
strom
kresliť
kvet
gombiacutekovyacute
naacutečrt
scheacutemu
sedmo-
kraacutesky
kresliť
mraky
ostatneacute tvary
a javy
nakresliť
strom
s neuzatvaacutera-
nyacutem kmeňom
a s rozvetve-
nyacutemi konaacutermi
nakresliť kvet
podobnyacute
tulipaacutenu
a k tomu listy
dom
s detailmi
zobraziť
dopravneacute
prostriedky
s detailmi so
šofeacuterom
77
a oblohu
jazero
nakresliť
kopec
a horu
neskocircr ich
zdobiť
kvetmi
zobraziť
hrad alebo
dom
a naacutebytok
zobraziť
autaacute vlaky
lode
kresliť
geometrickeacute
tvary
pokuacutesiť sa
o ilustratiacutevnu
kresbu
nakresliť
adekvaacutetne
prostredie
----------------- digitaacutelne
kreslenie
pracovať
s myšou
pracovať
s progr
Paint zaacutekl
tvary
digitaacutelne kreslenie
praacuteca
s progrRNA
podľa
možnostiacute
pracovať
s interaktiacutevno
u tabuľou
-------------- -------------- ostatneacute
umelecky
stvaacuterniť
pocity
(napr z počuacutevania
hudby)
zhotoviť
ilustraacuteciu
k rozpraacutevke
78
Grafomotorika
spraacutevne držať
telo a spraacutevne
sedieť pri
vyacutetvarnyacutech
a grafo-
motorickyacutech
činnostiach
spraacutevne držať
graf materiaacutel
kresliť veľkyacutemi
grafpohybmi
bez naacutemetu
vyviacutejať
primeranyacute tlak
na podklad
kresliť
plynulyacutem
a smelyacutem
grafickyacutem
pohybom
spraacutevne
viesť liacuteniu
koordino-
vať zrak
a ruku
kresliť
uvoľnenou
rukou bez
kŕčovitosti
pracovať
čisto bez
opraacutev so
smelyacutemi
liacuteniami
tvary
hra s bodom
vertikaacutelne liacutenie
prerušovaneacute
suacutevisleacute
horizontaacutelne
liacutenie
elipsa
kruh
tvary
hra
s bodom
vertikaacutelne
liacutenie
prerušov
suacutevisleacute
horizon-
taacutelne liacutenie
elipsa kruh
spaacutejanie
vertik a
horizont
liacutenie
lomeneacute
liacutenie
vlnovky
tvary
opakovanie
všetky
predchaacutedza-
juacutece
obluacutečiky
slučky
osmičky
geometrickeacute
tvary
zvlaacutednuť
spaacutejanie a
doplnenie
79
Maľovanie naraacutebanie s farbou
maľovať bez konkreacutetneho tematickeacuteho zamerania
slovne vyjadriť bdquoČo som namaľoval(a)
naacutemetovaacute a tematickaacute maľba
spontaacutenne vyacutetvarneacute prejavy
maľba s rocircznou technikou
tvoriť odtlačky (prstov ruacutek nocirch) + dokresľovať podľa
fantaacutezie
maľovať s prstom štetcom (rocircznymi) inyacutemi pomocircckami
čmaacuterať maľovať postavu zvierataacute ostatneacute tvary a javy
podobne ako u kresleniacute
experimentovať
s farbami ich
odtieňmi
spraacutevne držať
štetec
rozpoznať
jednotliveacute farby
osvojiť si
techniku praacutec
s jednotlivyacutemi
farbami
(vodovyacutemi
temperou
aniliacutenovyacutemi)
zoznaacutemiť
sa
s kryciacutemi
schopnos-
ťami farieb
vedieť
rozmiešať
farby
pomaacutehať
pri priacuteprave
materiaacutelu
a pri
upratovaniacute
vymaľovať
pozadie
znaacutezorniť
dej
prostredie
priacutepadne
vzťahy
pocity
postavu
zviera alebo
ineacute tvary
maľovať
detailnejšie
digit maľovanie
------------------
digit maľovanie
pracovať
s programom
Paint
digit maľovanie
pracovať so
softveacuterom
RNA
Modelovanie
modelovať vo vlhkom piesku v snehu
plasteliacutena hlina cesto modurit (sadra) slaneacute cesto
80
tvoriť podľa fantaacutezie ale aj podľa predlocirch
použiacutevať podložku a špachtle rocirczne ineacute pomocirccky
stlaacutečať trhať miesiť
deliť vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
stlaacutečať trhať
miesiť spaacutejať
deliť hĺbiť
vyťahovať
vypracovať detaily
modelovať
guľu
spracovať
valček
modelovať
guľu
spracovať
valček
splošťovať
guľu alebo
valček
upravovať
tvar
tvoriť rocirczne
tvary
zdobiť
hrať sa
a experimen-
tovať
s modelovacou
hmotou
modelovať
jednoducheacute
veci a
postavy
modelovať
zvierataacute
ľudskuacute
postavu
modelovať
dejovuacute
situaacuteciu
Plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute - naraacutebanie s tvarom na ploche a v priestore
krčiť prekladať skladať papier
trhaťv vystrihnuacuteť a lepiť papier oddeliť a spaacutejať časti
spojenie rocircznych materiaacutelov kamienky vetvičky piesok
listy
tvorba z priacuterodneacuteho a syntetickeacuteho materiaacutelu (papier
drevo umelaacute fľaša)
tvorba s netradičnou technikou
skladať a pomenovať tvar
81
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
priacuterodnyacute
materiaacutel
dopĺňať
vyacutetvarnyacutem
zaacutesahom
kombino-
vať materiaacutel
vyskuacutešať
viacereacute
netradičneacute
techniky
vytvaacuterať vejaacutere urobiť
masky
zhotoviť
baacutebky
vyskuacutešať
jedoducheacute
kombtechniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
využiacutevať
kombinovaneacute
techniky
Životneacute prostredie a architektuacutera vniacutemanie umeleckyacutech diel
vniacutemať a esteticky hodnotiť priacuterodneacute prostredie
vniacutemať ľudskyacute zaacutesah do priacuterody
vniacutemať architektuacuteru budov
vniacutemať a hodnotiť ľudskeacute vyacutetvory a umeleckeacute diela
(ilustraacutecie budovy sochy obrazy maľby) a vlastneacute diela
absolvovať vyacutestavu vyacutetvarnyacutech diel
zapojiť sa do rocircznych vyacutetvarnyacutech suacuteťažiacute
hodnotiť vlastnuacute tvorbu
Synesteacuteza
frotaacuteže
vyjadrovať zaacutežitok z počuacutevania hudby umeleckeacute
stvaacuternenie pocitov
vyjadrovať (priacutejemnyacute alebo nepriacutejemnyacute) zaacutežitok
Ostatneacute pracovneacute a vyacutetvarneacute techniky
podľa možnostiacute vyskuacutešať s deťmi čo najviac pracovnyacutech
a vyacutetvarnyacutech techniacutek s prihliadnutiacutem na vekoveacute osobitosti
a individuaacutelne schopnosti
kombinovaneacute techniky
82
43 Tematickeacute celky v kontexte kurikuraacutelnej
prestavby
V suacutečasnej dobe sa praacuteve pripravuje novyacute Štaacutetny vzdelaacutevaciacute
program pre materskeacute školy Preto v časopise Predškolskaacute
vyacutechova bol zverejnenyacute všeobecnyacute raacutemec a štrukturaacutelne
vyacutechodiskaacute tohto dokumentu Cieľom reviacutezie programu je
vytvoriť raacutemec pre funkčnyacute a na seba nadvaumlzujuacuteci vzťah medzi
vyacutekonom dieťaťa obsahom vzdelaacutevania a jeho organizaacuteciou
a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebnyacute proces vo vzťahu
k vyacutekonom a vzdelaacutevaciacutem obsahom (Pupala 2013)
Program bude členenyacute na vzdelaacutevacie oblasti a každaacute z nich
bude rozpracovanaacute v troch paralelnyacutech rovinaacutech
vyacutekonoveacute štandardy (cieľ) - stanovujuacute zaacutekladneacute
požiadavky Je to suacutebor spocircsobilostiacute ktoreacute maacute dieťa
dosiahnuť na konci predprimaacuterneho vzdelaacutevania Musiacute byť
dosiahnuteľnyacute u vaumlčšiny intaktnej detskej populaacutecie
obsahoveacute štandardy (obsah) - stanovujuacute cestu
k dosiahnutiu cieľov Ide o oblasti detskyacutech skuacutesenostiacute
v raacutemci ktoryacutech je možneacute vyacutekonovyacute štandard dosiahnuť
evaulačneacute otaacutezky (diagnostickeacute otaacutezky) ndash predstavujuacute
naacutestroje evidencie vyacutekonu a vyacutevinovyacutech prognoacutez
Vyacutetvarnaacute vyacutechova ako sme už spomiacutenali bude suacutečasťou
vzdelaacutevacej oblasti Umenie a kultuacutera Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program
v raacutemci tejto oblasti sa suacutestreďuje na dve tradičneacute oblasti vyacutechovy
hudobnaacute vyacutechova a vyacutetvarnaacute vyacutechova ktoreacute suacute štruktuacuterovaneacute do
ďalšiacutech podoblastiacute L Čarnyacute (2013) obsah vyacutetvarnyacutech činnostiacute
rozpracoval do nasledovnyacutech tematickyacutech celkov
83
1 Naraacutebanie s tvarom
na ploche - praacuteca s plošnyacutemi tvarmi a materiaacutelom
(figuratiacutevne a nonfiguratiacutevne tvary škvrny
machule fŕkance otlačky kresba dokresľovanie
spaacutejanie častiacute obraacutezkov doplnenie tvaru
skladanie)
v priestore - modelovanie geometrickyacutech
a organickyacutech tvarov skladanie priestorovyacutech
uacutetvarov tvorba priestorovyacutech objektov
2 Naraacutebanie s farbou - maľba použiacutevanie a miešanie
farieb experimentovanie s farbami
3 Spontaacutenny vyacutetvarnyacute prejav - vyacutetvarneacute vyjadrovanie
vnuacutetorneacuteho sveta dieťaťa (spontaacutenna maľba kresba
modelovanie priestoroveacute vytvaacuteranie s docircrazom na
sebavyjadrenie)
4 Synesteacuteza (medzizmysloveacute vniacutemanie) - vnem
prostredniacutectvom jedneacuteho zmysloveacuteho orgaacutenu vyvolaacute pocit
alebo predstavu zodpovedajuacuteci vnemu ineacuteho zmysloveacuteho
orgaacutenu Sem patriacute napr frotaacutež alebo maľba vyjadrujuacuteca
rytmus stvaacuternenie zaacutežitku z hudby
5 Vniacutemanie umeleckyacutech diel - slovne opiacutesať dielo alebo
predmet dojem z diela priacutepadne reagovať na to
vyacutetvarnyacutemi prostriedkami
Uvedeneacute delenie je odlišne štruktuacuterovaneacute ako delenie v Tab
č 4 Premietanie obsahu vyacutetvarnej vyacutechovy do čiastkovyacutech cieľov
podľa vekovyacutech kategoacuteriiacute Avšak cieľom tejto kapitoly nie je
prepiacutesať vyacutekonoveacute a obsahoveacute štandardy aktuaacutelne platneacuteho alebo
84
praacuteve pripravovaneacuteho Štaacutetneho vzdelaacutevacieho programu ale
pribliacutežiť ich z docircležiteacuteho aspektu z hľadiska pedagogickej praxe
44 Vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
V predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute vyacutetvarnaacute vyacutechova vždy
nadvaumlzuje na prirodzenyacute zaacuteujem dieťaťa o vyacutetvarneacute vyjadrovanie
predstaacutev na zvedavosť dieťaťa a na bohatosť detskej fantaacutezie
Nakoľko vyacutetvarneacute činnosti predstavujuacute pre drvivuacute vaumlčšinu detiacute
hravuacute činnosť a je v nich priacutetomnaacute priacuteťažlivosť objavovania
novyacutech možnostiacute deti majuacute možnosť prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet interpretovať vlastneacute predstavy V raacutemci tyacutechto aktiviacutet
zohraacutevajuacute veľkuacute uacutelohu vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky a techniky
pomocou ktoryacutech deti realizujuacute vyacutetvarneacute činnosti
Vyacutetvarneacute umenie využiacuteva systeacutem určityacutech zaacutekladnyacutech prvkov
ktoreacute sa označujuacute ako vyacutetvarneacute vyacuterazoveacute prostriedky Medzi
zaacutekladneacute elementy (zaacutekladneacute vyjadrovacie prvky) patria (Papšovaacute
2013)
Liacutenia - je potrebneacute naučiť deti kultivovane vyjadrovať
liacuteniu nakoľko je zaacutekladom kresby a grafiky
Tvar - konštrukčneacute scheacutemy suacute vytvoreneacute pomocou
vniacutemania a nie suacute totožneacute s obrysmi
Farby - tvoria zaacuteklad maľby Suacute deleneacute na zaacutekladneacute (žltaacute
červenaacute modraacute) sekundaacuterne (zelenaacute oranžovaacute fialovaacute)
terciaacutelne (hnedaacute) a neutraacutelne (šedaacute)
85
Škvrny - využiacutevajuacute sa v maľbe Vyjadrujuacute dynamiku
vzťahu od bodu k ploche Vznikajuacute narastaniacutem počtu
bodov
Svetlo - pomaacuteha vytvoriť iluacuteziu priestoru pomocou svetla a
tieňovania
Hmota (masa) materiaacutel - vytvaacuteranie objemu Vyjadruje
dynamiku vzťahu od bodu k priestoru
Štruktuacutera - vnuacutetornaacute vaumlzba stavba hmoty Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Textuacutera - tkanivo tkanivo vlaacutekien Daacuteva materiaacutelu
fyzikaacutelne a vzhľadoveacute vlastnosti
Ďalšie docircležiteacute pojmy (je možneacute ich využiacutevať aj pri
diagnostikovaniacute detskej kresby)
Rytmus - je spocircsob vytvaacuterania celku Ide o opakovaneacute
vzťahy medzi časťami rovnakeacuteho alebo rocirczneho
usporiadania priacutepadne vzťahy častiacute detailov a celku ide o
opakujuacutece sa prvky
Rovnovaacuteha (harmoacutenia) - kvantitatiacutevne vizuaacutelne a
psychickeacute vyrovnaacutevanie prvkov v diele čiže suacutezvuk
prvkov v diele
Symetria - je to forma rovnovaacutehy ktoraacute vznikaacute
dosiahnutiacutem identickyacutech prvkov na obidvoch stranaacutech osi
suacutemernosti
86
Pohyb - napaumltie ktoryacute nadobuacuteda určityacute smer
Dynamika - vnuacutetornyacute pohyb ktoryacute vznikaacute napaumltiacutem medzi
jednotlivyacutemi elementmi
Mierka - vzťah rozmerov človeka k dielu
Proporcia - vzťah medzi celkom a jeho časťami vzaacutejomnyacute
pomer častiacute
Kompoziacutecia - je to rozloženie usporiadanie resp
skladanie prvkov do celku - finaacutelne usporiadanie všetkyacutech
prvkov v diele
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach je docircležiteacute osvojenie si samotnej
techniky ktoraacute sluacuteži na stvaacuternenie teacutemy ale takisto docircležiteacute je aj
bdquokreatiacutevne experimentovanie s materiaacutelmi a technikami čo je
v suacutelade s vekovyacutemi osobitosťami detiacute predškolskeacuteho veku
Učiteľka nesmie zabudnuacuteť na to že vyacutetvarnaacute činnosť maacute vždy
vychaacutedzať zo zaacuteujmu dieťaťa Podľa V Šipkovej (2013) niektoreacute
kombinaacutecie jednotlivyacutech techniacutek a materiaacutelov odzrkadľujuacute
suacutečasneacute trendy v umeniacute a kultuacutere v ktorej žije moderneacute dieťa
Tieto trendy vychaacutedzajuacute zo zvyacutešeneacuteho zaacuteujmu spoločnosti o
kreatiacutevne riešenie interieacuteru Podľa nej z netradičnyacutech techniacutek
majuacute deti predškolskeacuteho veku zaacuteujem najmauml o kreslenie prstami
kliaksografiu a postrek
A Šchimiacutekovaacute (2013 s 5) uvaacutedza že bdquorozmanitosťou
vyacutetvarnyacutech techniacutek ako jednou z metoacuted využiacutevanyacutech pri
kreativizaacutecii osobnosti dieťaťa (kresboveacute a umelecko-expresiacutevne
metoacutedy metoacutedy tvoriveacuteho riešenia probleacutemov) sa umožňuje
rozviacutejať vyacutetvarneacute vyjadrovanie predstaacutev detiacuteldquo
87
Uvaacutedzame rozdelenie techniacutek najčastejšie použiacutevanyacutech
v materskej škole (Šchimiacutekovaacute 2013)
1 KRESBA
A) sucheacute techniky
kresba ceruzkou uhliacutekom pastelkou pastelom
B) mokreacute techniky
kresba tušom (pomocou pera drievka štetca)
kresba farebnyacutemi atramentmi fixkami alebo
tekutyacutemi farbami
laviacuterovanaacute kresba (kresba sa rozmyacuteva tekutinou
napr vodou)
kolorovanaacute kresba (liacutenia cerukou + kolorovanie
farbou)
kresba drievkom (tušom)
2 MAĽBA
A) sucheacute techniky
maľba voskovyacutem alebo suchyacutem pastelom
B) mokreacute techniky
maľba kryciacutemi farbami vodovyacutemi farbami
voskom
3 KOMBINOVANEacute TECHNIKY
kolaacuteže maľba lepom
4 TECHNIKY TLAČE
tlačidlaacute tlač z papierovej kolaacuteže tlač z priacuterodneacuteho
materiaacutelu frotaacutež tlač z papiera z kartoacutenu tlač
z textilnej kolaacuteže monotyacutepia
88
5 MATERIAacuteLOVEacute TECHNIKY
mozaika papierovaacute alebo textilnaacute kolaacutež maľba
voskom na textil maľba na sklo decoupage
V materskej škole je učiteľka povinnaacute viesť deti k tomu aby si
osvojili nasledovneacute techniky
kreslenie
maľovanie
modelovanie
plošneacute a priestoroveacute utvaacuteranie konštruovanie
priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
niektoreacute jednoduchšie kombinovaneacute techniky
ostatneacute uvedeneacute techniky nie suacute zaacutevaumlzneacute avšak suacute
odporuacutečaneacute - pre zvyacutešenie efektivity edukačneacuteho
procesu a pre rozviacutejanie tvorivosti detiacute
V tabuľkaacutech uvaacutedzame ďalšie členenie vyacutetvarnyacutech techniacutek na
vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute) a neklasickeacute (netradičneacute)
Jednotliveacute techniky odborniacuteci členia z viaceryacutech hľadiacutesk avšak
pre učiteľky materskyacutech škocircl suacute cenneacute naacutepady a viacutetaneacute noveacute
podnety
89
Tab č 5 Vyacutetvarneacute techniky klasickeacute (tradičneacute)
Naacutezov
techniky
kresba ceruzkou
perom tušom
fixkou
mokrou kriedou
pastelkou
uhlom
drievkom
paličkou
kriedou
maľba temperou
akvarelom
vodovyacutemi farbami
olejovou farbou
aniliacutenovou farbou
modelovanie z plasteliacuteny
z hliny
z cesta
z moduritu
odlievanie v sadre
plošneacute
a priestoroveacute
utvaacuteranie
krčiť prekladať skladať papier
trhať a lepiť papier
spojenie rocircznych materiaacutelov
kamienky vetvičky piesok
kombinovaneacute
techniky kresba perom drievkom uhľom
kolorovanaacute vodovyacutemi farbami
mastnyacute pastel + vodoveacute farby
kresba tušom a vyfarbovanaacute
akvarelom
90
maľba na kamienky
lepenie liacutestia + kresba pastelkou
(doplnenie detailov)
kresba voskovkami a
domaľovanaacute vodnyacutemi farbami
materiaacuteloveacute
techniky mozaika (papier textil
kamienky)
vystrihovanie
preklaacutepanie
uacuteprava textuacutery a textilnaacute
aplikaacutecia
praacuteca
z rozličneacuteho
odpadoveacuteho
materiaacutelu
priacuterodniny
drevo
textil
drocirct
plechy
plasty
dopĺňať ich vyacutetvarnyacutem zaacutesahom
(kresbou maľbou pripojeniacutem
detailov)
kolaacutež papierovaacute alebo textilnaacute
z priacuterodniacuten
z plastov
batikovanie praacuteca s textilom zafarbenie
textiacutelie
voskovaacute batika
91
Tab č 6 Vyacutetvarneacute techniky neklasickeacute (netradičneacute)
Naacutezov techniky
technika tlače tlačidlaacute tlač z priacuterodneacuteho materiaacutelu
frotaacutež
tlač z kartoacutenu a papiera
tlač z textilnej kolaacuteže
monotypia
linoleorez
potlače bubliacuten
plastiky
kašiacuterovanie plastika z papierovej masy a
kašiacuterovanaacute plastika (hlavy baacutebok
maska)
plastika z listov papiera
kliaksografia zapuacutešťanaacute farba na namočenyacute
podklad - zrkadlovaacute tlač zo škvrny
(Bagro 2013)
maľba na sklo špeciaacutelnou farbou na sklo
body art maľba alebo kresba farbami na telo
postrek
grafity vytvorenie obrazu sprayom
striekanie pištoľovyacutemi sprejmi
zvaumlčša na steny na baliaci papier
grattaz voskovyacute zaacuteklad zakrytyacute tušom alebo
farbou + vyškrabovanie ostryacutem
predmetom (Bagro 2013)
maľba na textil špeciaacutelnou fixkou alebo farbou
muchlaacutež voskovky + tuš
modelovanie
z papierovej hmoty redšie tapetoveacute lepidlo+ stareacute noviny
paketaacutež obkresľovanie obaľovanie tela
konštruovanie
priestorovyacutech
kompoziacuteciiacute
z papierovyacutech paličiek
praacuteca s kartoacutenom s krabičkami
odtlačky prstov ruacutek nocirch
92
Naacutepady a inšpiraacutecie do praxe ndash opis niektoryacutech zaujiacutemavyacutech
postupov a techniacutek
Modelovanie z papierovej hmoty
Pokrčiť dvojhaacuterok noviacuten a mierne navlhčiť tapetovyacutem lepidlom
Nakoľko zvlhčenaacute hmota je tvaacuterna a modelovateľnaacute daacute sa
z papierovej hmoty tvoriť napr hlava človeka zvieratka vtaacutečik
ovocie zelenina Pre spevnenie plastiky je možneacute povrch aj
kašiacuterovať
Kašiacuterovanie
bdquoJe to oblepovanie nejakeacuteho predmetu trhanyacutemi alebo strihanyacutemi
paacutesikmi papiera (noviny časopisy) tapetovyacutem lepidlom
v niekoľkyacutech vrstvaacutech na seba podľa toho akuacute pevnosť či hruacutebku
kašiacuterovaneacuteho predmetu potrebujeme dosiahnuť Je to vďačnaacute
technika pre tvorbu napodobňovanie či koacutepiu rozličnyacutech
predmetov v pomere 11 napr fľaša džbaacuten maska a podldquo
(Lacovaacute 2003) Po zasušeniacute je plastika tvrdaacute a ľahkaacute Povrch
plastiky je možneacute ešte ďalej upraviť Napr
a) kolaacutežovaniacutem plastiku farebne dotvaacuterať farebnyacutemi kuacuteskami
papiera alebo kuacuteskami vytrhanyacutemi z časopisov
b) maľovaniacutem temperovou farbou s pridaniacutem trochu latexu aby
farba nepuacutešťala (Lacovaacute 2003)
Tyacutemto spocircsobom je možneacute vytvoriť v materskej škole rocirczne
zvieratkaacute baacutebky hlavičky atď
Konštruovanie priestorovyacutech kompoziacuteciiacute
Priestorovaacute tvorba z papierovyacutech paličiek
Postup je nasledovnyacute Ušuacuteľame dlhuacute a pevnuacute paličku napr
z noviacuten farebneacuteho papiera alebo plagaacutetu Valček ušuacuteľať tak aby
bol hustyacute a pevnyacute Šuacuteľanie treba začiacutenať od horneacuteho ľaveacuteho rohu
93
haacuterku a diagonaacutelne Spodnyacute okraj potom spevniť priesvitnou
lepiacou paacuteskou Palička je v strednej časti veľmi pevnaacute Na oboch
koncoch je tenšia a maumlkkaacute Takto vzniknuteacute paličky je možneacute
spaacutejať a zhotoviť z nich rocirczne kompoziacutecie napr pavuacuteka panaacutečika
vtaacutečika
Praacuteca s kartoacutenom krabičkami krabicam a pod
Je možneacute z nich vytvoriť domčeky a doplniť vyrezaniacutem okien
braacuten dveriacute Z viaceryacutech krabičiek je možneacute zostaviť celeacute mesto
Potom ich deti mocircžu pomaľovať temperovyacutemi alebo voskovyacutemi
farbami
Plastiky
Plastiky sa mocircžu robiť z textilu ale je potrebnaacute konštrukcia
z drocirctu ktoryacute je obalenyacute bužiacuterkou Drocirctenyacute zaacuteklad je ohyacutebanyacute
a zamotanyacute tak aby pevne staacutel v priestore Je možneacute pokračovať
aj tak že konštrukciu z drocirctu omotaacutevame kuacuteskami molitanu
alebo papiera priacutepadne maumlkkyacutemi handrami vatou S deťmi
predškolskeacuteho veku je možneacute z toho zhotoviť ľudskeacute postavy
(stojace) alebo jednoducheacute zvieratkaacute Povrch figuacuter deti mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem
Paketaacutež
Obkresľovanie tela Obkresliacuteme tvar postavy a vystrihneme (tieň
postavy)
Obaľovanie tela zhotovenie sochy Ľudskeacute telo alebo baacutebiku
zabaliacuteme do baliaceho papiera (u ľudiacute tvaacuter vynechať) a pomocou
lepidla pripevniacuteme Takto vznikaacute papierovaacute plastika Deti ju mocircžu
dotvoriť maľovaniacutem kresbou Alebo po ukončeniacute praacutece učiteľka
veľmi pozorne prestrihne papierovyacute skelet figuacutery zozadu či na
bokoch tak aby sa nepoškodil papierovyacute obal (Lacovaacute 2003)
94
Frotaacutež (pozri Priacutelohu č41)
Slovo frotaacutež je francuacutezskeho pocircvodu ndash frotter a znamenaacute trieť Ide
o pretlaacutečanie priacuterodnyacutech a inyacutech štruktuacuter na tenkyacute papier
Napriacuteklad na kameň alebo kocircru stromu položiacuteme papier a
docirckladnyacutem hustyacutem šrafovaniacutem zhotoviacuteme zaacuteznam jeho povrchu
Použiacutevame maumlkkeacute ceruzky kriedy alebo voskovky Jemneacute
rozdiely vo frotaacuteži buduacute zaacutevisieť od drsnosti povrchu kameňa ale
aj od materiaacutelu a naacutestroja ktoryacutem frotaacutež bola vyhotovenaacute
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Obr č 12 ndash Ja
95
Kolorovanaacute kresba (pozri Obr č 12)
Dieťa kresliacute perom drievkom pastelkou ceruzkou tušom či
uhlom Vzniknutuacute kresbu domaľuje napr vodovou farbou
Kolaacutež (papierovaacute alebo textilnaacute)
Je to vystrihovanie či vytrhaacutevanie farebnyacutech kuacuteskov papiera (alebo
textilu) a ich nalepovanie na podklad Kolaacutež mocircže ale aj nemusiacute
byť dokreslenaacute alebo domaľovanaacute V pedagogickej praxi sa často
stretaacutevame s nespraacutevnym chaacutepaniacutem tejto techniky Nie je kolaacutežou
ak dieťa iba vystrihuje a nalepuje figuacutery alebo celeacute obraacutezky
Batikovanie
Do bielej laacutetky zamotaacutevame rocirczne drobneacute predmety napr
gombiacuteky Alebo časť laacutetky obviažeme špagaacutetom a potom celuacute
laacutetku nafarbiacuteme namočeniacutem do vedra s teplou vodu v ktorej je
rozmiešanaacute špeciaacutelna farba na textil Laacutetku je potom potrebneacute
preplaacutechnuť v studenej vode a nechať vysušiť Po odstraacuteneniacute nitiacute
alebo špagaacutetov zostanuacute na laacutetke biele kruacutežky
Škrobovaacute maľba
Zaacutekladom je zamiešať maleacute množstvo pracieho prostriedku
s tekutyacutem škrobom v miske a naliať zmes na povrch vyacutekresu
alebo textilu Potom nasypeme praacuteškovuacute farbu do misky
s tekutyacutem škrobom a nechaacuteme dieťa experimentovať s miešaniacutem
farieb (httpfunfamilyeducationcomcraftschildrens-art)
Potlače bubliacuten
V naacutedobe rozmiešame 2 lyžice tekuteacuteho mydla s 2 lyžicami
temperovyacutech farieb a horuacutecej vody Pomocou slamky fuacutekame
vzduch do zmesi Ak sa vytvoria husteacute bubliny priložiacuteme na ne
vyacutekres a urobiacuteme farebneacute potlače bubliacuten
96
Muchlaacutež
Plochu kancelaacuterskeho papiera pokresliacuteme voskovyacutemi farbami (čiacutem
farebnejšie a abstraktnejšie tyacutem lepšie) Papier pokrčiacuteme medzi
dlaňami potom rozbaliacuteme Celuacute plochu potreme tušou a suchou
handrou pouteraacuteme
Obr č13 Muchlaacutež
(In httpejunka-ablogcz1202vytvarna-technika-muchlaz)
Land ndashart
Land ndash art znamenaacute v preklade umenie zeme Umelci alebo deti
zasahujuacute vyacutetvarnyacutem spocircsobom do priacuterodneacuteho tereacutenu priacutepadne sa
suacutestredia na zber priacuterodneacuteho materiaacutelu a potom z neho vytvaacuterajuacute
objekty v priacuterode alebo v miestnostiach Docircležitaacute je činnosť nie
konečnyacute vyacutesledok Priebeh činnosti deti spolu s pani učiteľkou
dokumentujuacute fotoaparaacutetom alebo kamerou Napriacutelad vytvoriacuteme
97
obraacutezok pomocou rocircznych kameňovvetvičiek v pieskovisku
alebo v snehu
Laviacuterovanaacute kresba
Deti plochu vyacutekresu zľahka navlhčia vodou Potom pomocou
drievka a tušu nakreslia dopredu premyslenyacute motiacutev Kresba sa
zaujiacutemavo rozpiacuteja Pri tejto technike treba pracovať pomerne
ryacutechlo aby podklad nezaschol Čiacutem sa viac kresba rozpije je
zaujiacutemavejšia
Nami uvedeneacute techniky sluacutežia učiteľkaacutem pre inšpiraacuteciu
Samozrejme existujuacute rocirczne ineacute postupy ktoreacute je možneacute uacutespešne
aplikovať v praxi Technika je variabilnyacute didaktickyacute prostriedok a
vyacuteber techniky vždy zaacutevisiacute od učiteľky Je prirodzeneacute že technika
by mala byť deťmi hravo zvlaacutednuteľnaacute voliacuteme ju citlivo
vzhľadom na vekoveacute osobitosti a individuaacutelne danosti detiacute
Vzhľadom na dynamickyacute rozvoj možnostiacute vizuaacutelnej kultuacutery
paleta vyacutetvarnyacutech činnostiacute a techniacutek sa staacutele rozširuje Niektoreacute
noveacute neobvykleacute riešenia (vyacutetvarneacute formy postupy techniky)
suacutevisia s digitalizaacuteciou ineacute suacute vyacutesledkom hry experimentu či
tvorivosti Pedagoacuteg je kompetentnyacute posuacutediť ktoraacute metoacuteda alebo
technika je vhodnaacute pre deti predškolskeacuteho veku I keď noveacute
naacutepady a inovaacutecia použiacutevanyacutech postupov je v praxi viacutetanaacute isteacute
kriteacuteriaacute suacute zaacutevaumlzneacute ndash tyacutekajuacute sa dodržania hygienickyacutech
a bezpečnostnyacutech predpisov
45 Plaacutenovanie a realizaacutecia aktiviacutet
Plaacutenovanie a realizaacutecia vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti patriacute
medzi zaacutekladneacute pracovneacute povinnosti učiteľa v materskej škole
98
(Hajduacutekovaacute a kol 2008) Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program pre
predprimaacuterne vzdelaacutevanie (ISCED 0 2009 s 29) raacutemcovo
vymedzuje postup učiteľa pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacej
činnosti nasledovne bdquoPlaacutenovanie vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti je
uacuteplne v kompetencii učiteľa Spocircsob forma rozsah a časoveacute
trvanie plaacutenov vyacutechovno-vzdelaacutevacej činnosti si určiacute a odsuacutehlasiacute
každaacute materskaacute škola na prvej pedagogickej porade Nie je
vyluacutečeneacute že v jednej materskej škole bude existovať viacero foriem
plaacutenovania suacutečasneldquo
Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej škole maacute prebiehať
premyslene v kontexte teoretickyacutech znalostiacute a podľa platneacuteho
vzdelaacutevacieho programu ktoreacuteho suacutečasťou suacute najmauml ciele vhodne
zvolenaacute motivaacutecia strateacutegie a metoacutedy plaacutenovanyacute priebeh
predpokladanyacutech činnostiacute - obsah Plaacutenovanie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
v materskej škole maacute rešpektovať dieťa jeho možnosti znalosti
vekoveacute osobitosti spocircsobilosti a schopnosti Podľa M
Podhaacutejeckej (In Gmitrovaacute 2007 s 4) ldquo v dobrom plaacutene sa
preliacutena to čo chceme deti naučiť s tyacutem čo deti poznajuacute zo
skutočneacuteho života a čo ich zaujiacutema Budujeme na tom čo už deti
vedia ovlaacutedajuacute a čo rady robia Maacuteme im poskytnuacuteť dostatok času
na samotneacute skuacutemanie hľadanie a experimentovanie Od toho ako
dobre naplaacutenujeme a pripraviacuteme činnosti a hry detiacute do značnej
miery zaacutevisiacute uacutespešnosť ich ďalšieho vyacutevinu a uacutespešnosť
pedagogickej praacutece učiteľaldquo
Realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute v praxi na zaacuteklade plaacutenov maacute
byť pružnou reakciou na potreby a zaacuteujmy detiacute Flexibilita je
garanciou uacutespechu k tomu aby učiteľka umožnila deťom edukaacuteciu
zaacutežitkovyacutem učeniacutem Materskaacute škola maacute v prvom rade zabezpečiť
to aby deti ostali deťmi a aby mohli vykonaacutevať takeacute činnosti
ktoreacute suacute pre nich prirodzeneacute a prostredniacutectvom nich si osvojili
99
určiteacute poznatky Zaacuteverečnou faacutezou realizaacutecie je vždy evalvaacutecia
kedy pedagoacuteg pomocou detiacute zhrnie zaacuteverečneacute zistenia
Učiteľka v tomto procese by mala byť facilitaacutetorom čo
v doslovnom preklade znamenaacute uľahčovateľ podporca Ak
učiteľka v materskej škole vystupuje v uacutelohe facilitaacutetora znamenaacute
to že pomaacuteha dieťaťu premyacutesľať o probleacuteme Podľa R Rogersa
kvalitnyacute facilitaacutetor by mal akceptovať deti a byť k nim empatickyacute
mal by postupovať spontaacutenne nakoľko spontaneita je vysoko
efektiacutevna Charakteristickeacute črty učiteľa ndash facilitaacutetora suacute priacutesť
s naacutevrhom naacutepadom motivovať a rozviacutejať deťmi začatuacute činnosť
prijateľnyacutem spocircsobom Je docircležiteacute aby učiteľka mala pripravenyacute
repertoaacuter hier aktiviacutet naacutepadov Vyacuteborneacute pedagogickeacute schopnosti
a psychologickeacute znalosti učiteľky suacute samozrejme nevyhnutneacute
Najcennejšie vlastnosti učiteľky suacute pochopenie a laacuteska vruacutecny
materinskyacute vzťah k deťom
Vyacutetvarneacute činnosti v praxi je možneacute realizovať nasledovnyacutemi
spocircsobmi
ako samotnuacute edukačnuacute aktivitu
ako suacutečasť inej plnohodnotnej organizačnej formy ako
a) hier a hrovyacutech činnostiacute (nesmie byť však realizovanyacute
na uacutekor samotnej hry)
b) pobytu vonku (napr kresliť kriedou na plot na
chodniacutek) nesmie byť realizovanyacute na uacutekor pohybu
Učiteľka vyberaacute z bohatej škaacutely možnostiacute ale dbaacute na
dodržiavanie postupu
1 motivaacutecia - vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov - čo od detiacute očakaacuteva
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute
100
4 oboznaacutemenie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela
8 upratovacie praacutece
9 hodnotenie a sebahodnotenie
Pri vyacutetvarnyacutech činnostiach učiteľka uplatňuje rocirczne formy praacutece
ako
hromadneacute zamestnanie - do praacutece sa zapaacutejajuacute všetky deti
Taacuteto forma v materskej škole vaumlčšinou je vhodnaacute najmauml pre
najstaršiu vekovuacute skupinu ale aj to len občas
skupinoveacute zamestnanie - pracuje iba skupina detiacute ktoraacute maacute
o praacutecu zaacuteujem Tuacuteto formu aplykujeme najčastejšie
individuaacutelna praacuteca - pracujuacute deti mimoriadne nadaneacute a
s trvalyacutem zaacuteujmom o činnosť
V suacutevislosti s plaacutenovaniacutem a realizaacuteciou vyacutetvarnyacutech činnostiacute
musiacuteme poukaacutezať na docircležituacute uacutelohu dospeleacuteho Z praxe vieme
že učiteľky nemajuacute zasahovať naacutesilne do vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
detiacute len ich usmerňovať Dominuje pomocnaacute uacuteloha v raacutemci
ktorej pedagoacuteg umožniacute dieťaťu sebavyjadrenie Zaacuteroveň dbaacute
aby si dieťa osvojilo techniky postupy naacutevyky vyacutetvarneacute
zručnosti a rozviacutejalo si intelektuaacutelne videnia (Porkolaacutebneacute
Balogh 1992)
V suacutevislosti s tyacutem sa vynaacutera otaacutezka či maacute učiteľka deťom
poskytnuacuteť scheacutemy Naacutezory odborniacutekov (aj učiteliek z praxe) sa
rocircznia Niektoriacute odborniacuteci suacute zaacutestancami toho že aacuteno dieťa
potrebuje scheacutemy k tomu aby sa naučilo kresliť tvary osoby
101
predmety Druhiacute tvrdia opak a suacute zaacutestancami toho že deťom
nemaacuteme poskytnuacuteť scheacutemy Prikladajuacute hlavnyacute vyacuteznam
pozorovaniu Suacute zaacutestancami toho že dieťa na zaacuteklade
pozorovania je schopneacute nakresliť určityacute tvar a preto maacuteme
eliminovať nacvičeneacute kresby
My sa stotožňujeme s naacutezormi V Baacutenki a H Baacutelvaacutenyos (2002)
ktoriacute tvrdia že v raacutemci vyacutetvarnyacutech činnostiacute algoritmickeacute
postupy maacuteme učiť deti len vtedy ak je to nevyhnutneacute
Algoritmy produktivitu bdquoscheacutematizujuacuteldquo a preto tvorba detiacute
(celej skupiny) bude rovnakaacute priacutepadne veľmi podobnaacute
V takomto priacutepade sa straacuteca kreativita Niekedy nie je
jednoducheacute naacutejsť zlatuacute strednuacute cestu a nevštepiť deťom vlastneacute
scheacutemy Učiteľka v raacutemci diferenciaacutecie musiacute inšpirovať deti
a rozviacutejať ich schopnosti ak zaostaacutevajuacute za vekovyacutem
priemerom Musiacute synchronizovať ich schopnosti s možnosťami
Nesmie pritom zabudnuacuteť na to že teacutema alebo naacutemet nie je
prvoradyacute ale smerodajnyacute je vždy cieľ (Baacutenki Baacutelvaacutenyos
2002)
46 Priacutepravy
Začiacutenajuacuteca učiteľka predprimaacuterneho vzdelaacutevania ktoraacute absolvuje
adaptačneacute vzdelaacutevanie v raacutemci každodennej priacutepravy na vyacutechovno-
vzdelaacutevaciu praacutecu okrem piacutesania plaacutenov maacute prichystať aj priacutepravy
na jednotliveacute organizačneacute formy edukačneacuteho procesu V raacutemci
priacutepravy by mala dodržať určiteacute kroky a mala by zohľadniť
špecifikaacute danej organizačnej formy a oblasti Tak ako plaacuteny aj
priacutepravy majuacute určiteacute bdquopovinneacute častildquo V tejto kapitole uvedieme
vzor priacutepravy pre uacutečely plaacutenovania vyacutetvarnyacutech aktiviacutet v materskej
škole
102
Tab č 7 Vzor priacutepravy
Školskyacute rok
Trieda
Meno učiteľky
Teacutema
Daacutetum
Cieľ a uacuteloha v kontexte obsahu konkreacutetny cieľ v kontexte
vyacutekonovyacutech a obsahovyacutech štandardov programu
Zaacutesady uviesť 2-3
Metoacutedy a strateacutegie uviesť v suacutelade s cieľom a obsahom
Technika uviesť konkreacutetnu techniku
Forma realizaacutecie (vybrať ktoraacute)
recepčnaacute ndash reprodukčnaacute - tvorivaacute činnosť
hromodnaacute ndash skupinovaacute - individuaacutelna forma
samostatnaacute aktivta ndash integrovanaacute realizaacutecia
(integrovane napr ako suacutečasť hry ako suacutečasť pobytu vonku)
Pomocirccky učebneacute zdroje pomocirccky ktoreacute využiacutevame a z ktoryacutech
čerpaacuteme
Evalvaacutecia konkreacutetne ako hodnotiacuteme proces - ako hodnotiacuteme
dielo ako hodnotiacuteme deti ako inšpirujeme sebahodnotenie detiacute
Realizaacutecia
jednotliveacute kroky treba presne naplaacutenovať
treba dopredu premyslieť jednotliveacute metodickeacute kroky
a rozpiacutesať ich
103
1 motivaacutecia vzbudenie zaacuteujmu detiacute
2 pribliacuteženie cieľov presne povieme a ukaacutežeme deťom čo
od nich očakaacutevame
3 navodiť plaacuten postupov technickyacutech riešeniacute vysvetliacuteme
a ukaacutežeme im jednotliveacute kroky
4 oboznamovanie s hygienickyacutemi a bezpečnostnyacutemi
požiadavkami upriamime im pozornosť načo treba daacutevať
pozor
5 priacuteprava vyacutetvarnyacutech pomocirccok (najlepšie spolu s deťmi)
6 prstoveacute cvičenia (mocircže byť aj suacutečasťou motivaacutecie)
7 zhotovenie diela samostatnaacute praacuteca (učiteľka iba daacuteva
rady nezasahuje do diela)
8 upratovacie praacutece (spolu s deťmi)
9 hodnotenie a sebahodnotenie rocircznymi formami napr
slovnyacutem hodnoteniacutem - pochvalou formou vyacutestavy
pomocou smajliacutekov srdiečok (zaacutevisiacute od kreativity
učiteliek)
Vyacutestup
napr spoločnaacute kolaacutež alebo samostatnaacute praacuteca - kresba ľudskej
postavy
Poznaacutemky
104
47 Metoacutedy zaacutesady a hodnotenie
V školskej praxi sa žiadny pedagoacuteg nezaobiacutede bez strateacutegiiacute bez
vhodne zvolenyacutech zaacutesad a metoacuted Dobre zvolenaacute metoacuteda je
polovičnou garanciou uacutespechu Hodnotenie je tiež
neodmysliteľnou suacutečasťou edukačneacuteho procesu nakoľko pomocou
neho umerňujeme dieťa a stimulujeme jeho vyacutevoj
471 Metoacutedy
Uvedieme niektoreacute metoacutedy a strateacutegie ktoreacute suacute nevyhnutnou
suacutečasťou plaacutenovania a uacutespešnej realizaacutecie vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
Tieto metoacutedy z hľadiska vyacutetvarnej vyacutechovy je možneacute deliť na
zaacutekladneacute a špecifickeacute Medzi zaacutekladneacute patria tie ktoreacute suacute
využiacutevaneacute všeobecne nezaacutevisle od špecifiacutek danej oblasti - avšak
v prospech činnosti Medzi špecifickeacute metoacutedy a strateacutegie patria tie
ktoreacute suacute využiacutevaneacute vyacutelučne v prospech dosiahnutia špecifickyacutech
vyacutetvarnyacutech cieľov alebo suacute modifikovaneacute v kontexte tyacutechto
aktiviacutet Ďalšie členenie metoacuted tradičneacute a inovatiacutevne (Tunkrovaacute
2008)
Uvedomujeme si že učiteľky ovlaacutedajuacute metoacutedy a ich členenie je
im znaacuteme My chceme poukaacutezať na tie zaacutekladneacute a špecifickeacute
metoacutedy ktoreacute suacute nevyhnutneacute pre každeacuteho vyacutetvarneacuteho pedagoacutega
pre každuacute učiteľku materskej školy a pre každuacute vyacutetvarnuacute činnosť
Učiteľka pri plaacutenovaniacute vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu by mala
uprednostňovať takeacute metoacutedy ktoreacute majuacute v sebe zakomponovanyacute
maximaacutelny podiel aktivizaacutecie detiacute metoacutedy heuristickeacute metoacutedy
rozviacutejajuacutece tvorivosť metoacutedy probleacutemoveacute a interaktiacutevne
(Hajduacutekovaacute 2008)
105
Metoacutedy využiacutevaneacute vo vyacutetvarnyacutech činnostiach suacute (vyacuteber z metoacuted
Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
motivačneacute metoacutedy - pomocou nich vzbudiacuteme zaacuteujem detiacute
-napr motivaacutecia baacutebkou čarovanie
expozičneacute metoacutedy - ponuacutekame noveacute poznatky a skuacutesenosti
-napr naacutezorneacute metoacutedy ako použiacutevanie ilustraacuteciiacute naacutečrtov
demonštraacutecia
fixačneacute metoacutedy - opakujeme a precvičujeme zapamaumltanie
poznatkov
-napr opakovanie praktickeacute metoacutedy ako modelovanie
strihanie
diagnostickeacute metoacutedy - kontrolujeme hodnotiacuteme
diagnostikujeme uacuteroveň činnosti
-napr metoacuteda systematickeacuteho a dlhodobeacuteho pozorovania
metoacuteda rozhovoru hodnotenie vyacutekonov detiacute (vyacutetvarneacute
konštruktiacutevne a ineacute detskeacute vyacutetvory) analyacuteza uacuteloh a
produktov (vyacutesledkov) činnostiacute portfoacuteliaacute
metoacutedy slovneacute (rozpraacutevanie vysvetľovanie opis rozhovor
dialoacuteg brainstorming praacuteca s knihou obrazovyacutem a
ilustračnyacutem materiaacutelom - kresba obraz scheacutema)
metoacutedy zaacutežitkoveacuteho učenia
metoacutedy inscenačneacute (hra dramatizaacutecia)
metoacutedy naacutezorno-demonštratiacutevne (pozorovanie predmetov
a javov ukazovanie a popis predmetov predvaacutedzanie
činnostiacute pokusov modelov demonštraacutecia statickyacutech
obrazov)
106
metoacutedy manipulačneacute konštruktiacutevne (montaacutežne a
demontaacutežne činnosti manipulovanie s predmetmi
skladanie a rozkladanie analyacuteza synteacuteza)
metoacutedy praktickej činnosti (praacuteca s papierom textilom
drevom )
metoacutedy laboratoacuterne baacutedateľskeacute a vyacuteskumneacute
(experiment pokusy priame pozorovanie)
metoacutedy grafickej a vyacutetvarnej činnosti maľovanie
kreslenie trhanie lepenie grafomotorickeacute činnosti
metoacutedy simulačneacute situačneacute interaktiacutevne
participatiacutevne projektoveacute
metoacutedy aplikačneacute
metoacuteda hry (estetickeacute hry) - otvaacutera priestor na prejavenie
iniciatiacutevy dieťaťa a jeho tvorivosti
Metoacutedy a strateacutegie uvaacutedza M Zelina (1996) v suacutevislosti
s koncepciou tvorivo-humanistickej vyacutechovy podľa systeacutemu
KEMSAK Metoacutedy ktoreacute je možneacute využiacutevať v materskej škole suacute
metoacuteda multiplikaacutecie - napr využitie viaceryacutech naacutestrojov
pri spracovaniacute materiaacutelov
metoacuteda integraacutecie - spojenie časti do celkov napr
umiestnenie jedneacuteho objektu do druheacuteho (tvorivaacute dielňa)
metoacuteda brainstormingu - produkcia čo najviac
a najoriginaacutelnejšiacutech naacutepadov
hodnotenie metoacutedou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca -
učiteľka porovnaacuteva vyacutekon dieťaťa s ostatnyacutemi (so
sociaacutelnou skupinou)
hodnotenie metoacutedou individuaacutelneho vzťahoveacuteho raacutemca
- učiteľka porovnaacuteva dieťa samo so sebou v čase
107
heuristickeacute metoacutedy - tvoriveacute riešenia
metoacuteda skupinoveacuteho rozhodovania - napr pri určeniacute
teacutemy praacutec
estetickeacute hodnotenie - ide o posudzovanie a hodnotenie
estetickeacuteho rozmeru dejov veciacute a produktov
hodnotenie na baacuteze kriteacuteriiacute - docircležityacute je aby pedagoacuteg učil
deti tvoriť kriteacuteriaacute
algoritmickeacute metoacutedy - predpisy činnostiacute postupov ktoreacute
pri uplatneniacute veduacute k cieľu
umeleckeacute vyjadrenie - napr modelovanie tvoriveacute
piacutesanie
metoacuteda panaacutečikov - kreslenie tvaacuteriacute (emotikony veselaacute
tvaacuter smutnaacute ľahostajnaacute) Dieťa maacute možnosť v priebehu
praacutece možnosť obraacutetiť tvaacuter panaacutečika podľa toho ako sa
momentaacutelne ciacuteti
metoacutedy posilňovania spraacutevania
metoacuteda kauzaacutelnych atribuacuteciiacute - ide o to aby sa pedagoacuteg
pyacutetal detiacute čo si myslia o priacutečinaacutech svojich uacutespechov
a neuacutespechov
Učiteľka vyberaacute zo zaacutekladnyacutech a špecifickyacutech metoacuted tie ktoreacute
považuje za najvhodnejšie Zaacutekladneacute metoacutedy sluacutežia na to aby
realizaacutecia vyacutetvarnyacutech činnostiacute bola zaujiacutemavaacute čo najefektiacutevnejšia
a použiacutevajuacute sa aj na hodnotenie praacutece detiacute Špecifickeacute metoacutedy
využiacutevame na konkreacutetne vyacutetvarneacute aktivity formy postupy
a techniky
M Zelina v suacutevislosti s kreativizaacuteciou osobnosti dieťaťa vychaacutedza
z kriteacuteriiacute tvorivosti žiakov vo vyacutetvarnej vyacutechove Ide o
108
bdquonovyacute svojskyacute priacutestup k vyacutetvarne zobrazovanej skutočnosti
tj naacutejdenie novej teacutemy oblasti javov ktoreacute by sa vyacutetvarne
zobrazili
novosť naacutepaditosť sebavyjadrenia v spracovaniacute teacutemy vo
vyacutetvarnom pretvoreniacute skutočnosti (opakom je mechanickyacute
prepis)
originalita techniky noveacute vyacutetvarneacute formy noveacute využitie
farieb ich kombinaacutecie použitie noveacuteho materiaacutelu noveacute
spracovanie detailov a podldquo (Zelina 1996 s192)
472 Zaacutesady
V edukačnom procese zohľadňujeme isteacute zaacutesady ktoryacutemi sa
učiteľky riadia Suacute to (Hajduacutekovaacute 2008 s 53-54)
zaacutesada primeranosti a rešpektovania vekovyacutech a
psychickyacutech osobitostiacute detiacute
zaacutesada uvedomenosti a aktivity ndash dieťa musiacute vedieť prečo
praacutecu vykonaacuteva
zaacutesada postupnosti a suacutestavnosti ndash maacute informatiacutevnu
formatiacutevnu a rozviacutejajuacutecu hodnotu
zaacutesada spojenia školy so životom zaacutesada vyacutechovy pre
život
zaacutesada individuaacutelneho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada humanistickeacuteho priacutestupu k dieťaťu
zaacutesada cieľavedomosti a postupnosti
zaacutesada uvedomelosti a aktivity ndash je to požiadavka aby sa
deti zmocňovali novyacutech poznatkov vlastnou aktiacutevnou
činnosťou
109
zaacutesada trvaacutecnosti ndash vyžaduje aby si deti natrvalo osvojili
primeraneacute vedomosti zručnosti a naacutevyky a aby ich
dokaacutezali kedykoľvek využiť
zaacutesada interiorizaacutecie
zaacutesada konkreacutetnosti
zaacutesada emocionalizaacutecie vyacuteučby
zaacutesada spojenia zaacutežitku s učeniacutem
zaacutesada spaacutejania teoacuterie s praxou
zaacutesada naacutezornosti
zaacutesada primeranosti
473 Hodnotenie
Docircležitou suacutečasťou edukačneacuteho procesu je hodnotenie
Poznaacuteme niekoľko foriem hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu v materskej škole V praxi dominuje subjektiacutevne
a objektiacutevne hodnotenie verbaacutelne alebo znakoveacute hodnotenie
Špecifickeacute postavenie maacute portfoacutelio ndash zrkadlo detskej vyacutetvarnej
činnosti Subjektiacutevne hodnotenie maacute formu paacuteči sa mi lebo ndash
nepaacuteči sa mi leboPri objektiacutevnom hodnoteniacute vyacutetvarnyacutech praacutec
stanoviacuteme určiteacute kriteacuteriaacute ako napr estetickeacute pocircsobenie praacutece
originalita v zmysle vyacutetvarneacuteho stvaacuternenia teacutemy vyjadrenie
vizuaacutelnych znakov prostredniacutectvom vyacutetvarnyacutech vyacuterazovyacutech
prostriedkov zvlaacutednutie vyacutetvarnej techniky naacutepaditosť snaha
dieťaťa a pod (Lehoťaacutekovaacute 2004 s 201 - 203)
V materskej škole uprednostňujeme slovneacute hodnotenie viac
pochvaly menej kritiky Pozitiacutevnu kritiku využiacutevame na
usmernenie detiacute v prospech rozviacutejani osobnosti V niektoryacutech
priacutepadoch využiacutevame znaky ako hodnotiace prostriedky
Napriacuteklad usmiate slniečko rocirczne pečiatky a pod Nikdy
110
neporovnaacutevame praacutece detiacute v raacutemci hodnotenia Hodnotenie
pomocou skupinoveacuteho vzťahoveacuteho raacutemca sluacuteži len pre učiteľku
(pre diagnostickeacute uacutečely)
Predmetom hodnotenia je aj samotnyacute vyacutesledok ale aj proces
realizaacutecie (držanie grafickeacuteho materiaacutelu spraacutevne držanie tela)
Vždy dbaacuteme na to aby sa hodnoteniacutem vyzdvihlo to čo je
pozitiacutevne V priacutepade hodnotenia procesu mocircžeme poukaacutezať aj na
nevhodneacute spaacutevanie na nevhodneacute držanie štetca atď
Nakoľko v materskej škole každyacute vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa maacute
svoju vlastnuacute hodnotu učiteľka nemocircže pochvaacuteliť alebo vystaviť
len tie praacutece ktoreacute suacute podľa nej bdquovydareneacute a pekneacuteldquo V materskej
škole neexistuje vyacutetvor bdquoškaredyacute zlyacute nepodarenyacuteldquo Musiacuteme
pozitiacutevne reagovať na všetky prejavy dieťaťa a musiacuteme sa
zaujiacutemať o praacutecu všetkyacutech detiacute V každom priacutepade by sa malo
oceniť aj uacutesilie dieťaťa
Popri slovnom hodnoteniacute docircležituacute uacutelohu zohraacutevajuacute aj
neverbaacutelne prejavy učiteľky ako pohladenie a uacutesmev Učiteľka
vždy maacute hodnotiť tak aby povzbudila dieťa motivovala ho
k činnosti a rozvoju originality a tvorivosti Nesmieme zabuacutedať na
to že pozitiacutevne hodnotenie u dieťaťa vyvolaacuteva radosť
a uspokojenie z uacutespechu
111
5 Vyacutetvarnaacute vyacutechova a počiacutetač
V poslednyacutech rokoch v materskyacutech školaacutech sa objavili
počiacutetače ako novyacute fenomeacuten vo vyacutechovno-vzdelaacutevacom procese
s ktoryacutemi mnoho učiteliek ešte doteraz nevie pracovať priacutepadne
nechaacutepu uacutečel ich zavedenia
Cieľom zavedenia počiacutetačov do materskyacutech škocircl nie je len
oboznamovať deti s ich obsluhou ale najmauml ich využiacutevať ako
jednu z novyacutech metoacuted a prostriedkov ktoreacute pomocircžu spestriť
a zefektiacutevniť edukačnyacute proces Z hľadiska vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu suacute docircležiteacute najmauml edukačneacute softveacutery
vytvoreneacute špeciaacutelne pre deti predškolskeacuteho veku
V dnešnej modernej dobe si treba uvedomiť že počiacutetač maacute pre
dieťa motivačnuacute silu a popritom je jednyacutem z najryacutechlejšie sa
rozviacutejajuacutecich fenomeacutenov Preto je potrebneacute aby sme digitaacutelne
technoloacutegie využiacutevali v praxi veď i pre deti predškolskeacuteho veku
suacute veľmi zaujiacutemaveacute Nakoľko vzrastaacute potreba integrovať digitaacutelne
technoloacutegie aj do predškolskej pedagogiky treba poukaacutezať na
docircležitosť hore uvedenej oblasti inšpirovať učiteľky k baacutedaniu
experimentovaniu a k zavedeniu inovaacuteciiacute Docircležiteacute je aby učiteľky
v praxi využiacutevali čo najviac inovačnyacutech metoacuted a priacutestupov aj
v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy Samozrejme nie na uacutekor tradičnyacutech
postupov a foriem Je potrebneacute aby učiteľky pochopili že
digitaacutelna technika je pomocirccka pomocou ktorej mocircžu dosiahnuť
cieľ Docircležityacutem faktom je aj to že bdquona priacutetomnosť digitaacutelnych
technoloacutegiiacute v našich životoch reflektujuacute vzdelaacutevacie programy
materskyacutech škocircl v rocircznych oblastiach sveta Aj na Slovensku sa
meniacute postoj k technoloacutegiaacutem - otaacutezka ČI použiacutevať digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole sa pomaly transformuje na otaacutezku
AKO ich použiacutevať ldquo (Pekaacuteřovaacute 2009 s 2)
112
V uacutevode treba pripomenuacuteť niektoreacute zaacutesady ktoreacute suacute všeobecne
platneacute počas praacutece s počiacutetačom
Počiacutetač musiacute byť dobre umiestnenyacute v počiacutetačovom kuacutetiku a
maacute mať denneacute svetlo
Pri počiacutetači sa mocircže naraz zdržiavať len malaacute skupina
Na počiacutetači mocircže pracovať len jedno dieťa (ostatniacute len
sledujuacute a diskutujuacute)
Docircležitaacute je vyacuteška pracovneacuteho stola a stoličky (možnosť
nastavenia)
Pohyb s myšou by mal byť realizovanyacute uvoľnenyacutem
predlaktiacutem a uhol v lakti by mal zvierať 90deg uhol
Nohy dieťaťa musia byť celyacutemi chodidlami pod stolom na
podlahe
Obrazovka a klaacutevesnica musia byť v priamej liacutenii pred
dieťaťom
Hornyacute okraj obrazovky maacute byť vo vyacuteške očiacute
Obrazovka maacute byť od očiacute vzdialenaacute cca 60 centimetrov
Jedno dieťa sa mocircže zdržiavať pri počiacutetači maximaacutelne 10-
15 minuacutet
Docircležitaacute priam nevyhnutnaacute je priacutetomnosť a usmernenie
pedagoacutega
Praacuteca dieťaťa musiacute byť kontrolovanaacute
Nakoľko praacuteve prebieha projekt bdquoDigitalizaacutecia materskyacutech škocirclldquo
a taacuteto oblasť zatiaľ nemaacute dostatočneacute teoretickeacute spracovanie je
potrebneacute poukaacutezať na špecifikaacute tejto problematiky Na Slovensku
ako prvaacute rozpracovala problematiku digitalizaacutecie B Šupšaacutekovaacute
(1999) Pozornosť zamerala na využitie digitaacutelnych prostriedkov
113
vraacutetane kresliacich programov a internetu v edukačnom procese
predovšetkyacutem vo vyacutetvarnej vyacutechove
Cieľom tejto kapitoly je zhrnuacuteť praktickeacute možnosti využiacutevania
digitaacutelnych technoloacutegiiacute v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy v materskej
škole a inšpirovať učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania k inovaacutecii
edukačneacuteho procesu
51 Digitaacutelne kreslenie a maľovanie
Štaacutetny vzdelaacutevaciacute program ISCED 0 pre predprimaacuterne
vzdelaacutevanie kladie docircraz aj na rozviacutejanie informatiacutevnych
kompetenciiacute (2009) a v raacutemci nich na rozviacutejanie digitaacutelnych
kompetenciiacute Uvedomujeme si že aplikaacuteciou počiacutetačov sa otvorila
novaacute dimenzia tvorivosti vo vyacutetvarnej vyacutechove Digitaacutelne
kreslenie a maľovanie do roku 2008 boli v predprimaacuternom
vzdelaacutevaniacute neznaacutemymi pojmami Zastaacutevame naacutezor že digitaacutelne
kreslenie nenahraacutedza tradičneacute techniky len ich dopĺňa o noveacute
možnosti Je potrebneacute tuacuteto relatiacutevne novuacute špeciaacutelnu oblasť
vyacutetvarnej vyacutechovy pribliacutežiť učiteľkaacutem materskyacutech škocircl veď
v docircsledku zavedenia počiacutetačov do pedagogickej praxe sa
rozšiacuterili ciele aj obsah vyacutetvarnej vyacutechovy Podľa L Zabadala
(2008 s 20) bdquoelektronickeacute prostredie posilňuje vo vyacutetvarnej
vyacutechove vedomeacute procesy vyacuteberu vyacutetvarnyacutech techniacutek a ich
kombinaacuteciiacuteldquo
Pri vyacutebere a aplikaacutecii kresbovyacutech programov učiteľka musiacute byť
veľmi opatrnaacute a obozretnaacute Treba zohľadniť vek detiacute ich
individuaacutelne schopnosti a cieľ činnosti nakoľko digitaacutelne kreslenie
sa vyacuterazne liacuteši od tradičnyacutech techniacutek a je uacutezko spaumlteacute
s motorickyacutemi schopnosťami dieťaťa
114
Pozitiacuteva praacutece s počiacutetačom
dieťa si hravo osvojiacute praacutecu s počiacutetačom
oboznaacutemi sa s novyacutemi možnosťami s novou technikou
rozviacuteja sa u detiacute jemnaacute motorika koordinaacutecia pohybov
koordinaacutecia ruacutek a očiacute
rozviacuteja sa u detiacute fantaacutezia tvorivosť kombinačneacute schopnosti
a sebakontrola
zlepšuje sa orientaacutecia v priestore
dieťa si osvojiacute spraacutevnu a preciacuteznu techniku vedenia liacuteniiacute
bez kŕčovitosti
rozviacuteja sa u detiacute reprodukčnaacute a kompozičnaacute schopnosť ale
aj pozorovacie schopnosti
je priacutetomnaacute možnosť na korekciu chyacuteb
dieťa sa hravo oboznamuje s farbami liacuteniami tvarmi
činnosti obľubujuacute aj deti ktoreacute inak nerady kreslia
Pri porovnaniacute tradičnyacutech techniacutek kreslenia s digitaacutelnou formou je
možneacute konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
spočiatku sa docircraz kladie na osvojenie si techniacutek
spočiatku scheacutemy detiacute suacute veľmi jednoducheacute nakoľko
zaacutevisia od uacuterovne osvojenia si techniky
až po osvojeniacute si techniky je dieťa schopneacute digitaacutelne
kreslenie uacutečelovo využiacutevať na vyjadrenie zaacutežitkov
emoacuteciiacute
digitaacutelne kreslenie odzrkadľuje najmauml vyacutevinovuacute uacuteroveň
jednotlivyacutech schopnostiacute jemnej motoriky koordinaacutecie
ruacutek a očiacute orientaacutecie v priestore atď
aj tu platiacute že ak dieťa nevie niečo nakresliť doplniacute to
slovne
115
Digitaacutelne softveacutery na kreslenie je možneacute využiacutevať v raacutemci
individuaacutelnych činnostiacute na rozviacutejanie a stimulaacuteciu jednotlivyacutech
schopnostiacute detiacute a pri praacuteci s talentovanyacutemi deťmi V materskej
škole (a nie len tam) neuprednostňujeme počiacutetače pred tradičnyacutem
kresleniacutem a maľovaniacutem
Docircležiteacute je podotknuacuteť že nie suacute k dispoziacutecii uacutedaje vyacuteskumov
zameraneacute na porovnanie digitaacutelnej kresby a tradičnej kresby
Na ilustraacuteciu rozdielnostiacute uvedieme 2 kresby detiacute jedna je
realizovanaacute pomocou edukačneacuteho softveacuteru Relevation Natural Art
a druhaacute je namaľovanaacute tradičnyacutem spocircsobom
Obr č 14 Kresba dieťaťa pomocou edukačneacuteho softveacuteru ndashSlnko
Pri porovnaniacute kresieb detiacute (pozri Obr č12 a Obr č13) je možneacute
konštatovať že pri digitaacutelnom kresleniacute
pohyby ruky dieťaťa ešte nie suacute dostatočne kontrolovaneacute
(najmauml uacutesta)
116
oči tvoria iba bodky nakoľko vytvorenie malyacutech kruhov je
pre dieťa pomocou tejto techniky oveľa naacuteročnejšie
aj vyfarbenie plochy maacute svoje nedostatky
Obr č15 Maľba dieťaťa (tradičnou technikou) - Slnko
Pri tradičnej technike suacute pohyby oveľa lepšie kontrolovaneacute a
usmerňovaneacute Vidieť že dieťa maacute aj viac skuacutesenostiacute s danou
technikou
52 Aplikačneacute možnosti do praxe
Aplikačneacute možnosti edukačnyacutech softveacuterov využiteľnyacutech
v pedagogickej praxi sa postupne rozširujuacute aj v raacutemci vyacutetvarnej
vyacutechovy Existujuacute bezplatneacute programy ktoreacute je možneacute stiahnuť si
z internetu alebo suacute k dispoziacutecii rocirczne ineacute možnosti za určituacute
finančnuacute protihodnotu Vyacuteber vždy zaacutevisiacute od pedagoacutega
117
a samozrejme od finančnyacutech možnostiacute Vhodnaacute a vedomaacute selekcia
je polovičnyacutem uacutespechom Pred aplikaacuteciou sa musiacute učiteľka
zoznaacutemiť s programom a vyskuacutešať ho aby mala dostatočneacute
vedomosti k usmerneniu detiacute Je pochopiteľneacute že ak program
poznaacute len povrchne nebude ho vedieť uacutespešne aplikovať v praxi
PAINT
Je bezplatnyacute jednoduchyacute kresliaci program vhodnyacute na
osvojenie si techniky praacutece s myšou Pomocou neho je možneacute
kresliť čiary kružnice elipsy obdĺžniky guľateacute obdĺžniky text
obraacutezky Je možneacute s niacutem robiť aj rocirczne operaacutecie - mazať
presuacutevať zvaumlčšovať meniť hruacutebku čiary meniť obsah textu
prenaacutešať do pozadia (popredia nastavovať transparentnosť atď)
Obrč16In
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptbo=uamprlz=1R2ADRA
_skSK492amptbm=ischampsource=univampsa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=1920ampbih=799
118
TUX PAINT
Tento alternatiacutevny grafickyacute program je tiež bezplatnyacute voľne
šiacuteriteľnyacute Je určenyacute najmauml pre menšie deti Obsahuje zaacutekladneacute
naacutestroje a ďalšie rozširujuacutece ako Kuacutezla Pečiatky Text Dajuacute sa
využiacutevať aj jednoducheacute zvukoveacute efekty Deťom umožňuje kresliť
ukladať a editovať obraacutezky Obsahuje kresleneacute postavičky Po
inštalaacutecii je možneacute nastaviť aj jazyk Ovlaacutedaciacute panel je veľmi
jednoduchyacute suacute to tlačidlaacute s vyacutestižnyacutemi symbolmi Suacute
pochopiteľneacute i pre deti ktoreacute ešte nevedia čiacutetať a piacutesať Obraacutezky
ktoreacute chce učiteľka alebo dieťa zachovať je možneacute ukladať vo
formaacutete PNG Ako pomocniacutek je priacutetomnyacute malyacute tučniak (Kendrick
2009)
Obrč17In httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R2ADRA_skSK492ampp
rmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsource=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQb
Z5oDADwampsqi=2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
119
ČAROVNYacute ŠTETEC - VARAacuteZSECSET
Čarovnyacute štetec ndash Varaacutezsecset je bezplatnyacute kresliaci program
pre materskeacute školy Je k dispoziacutecii v maďarskom jazyku preto je
vhodnyacute najmauml pre deti s materinskyacutem jazykom maďarskyacutem Avšak
je možneacute ho aplikovať aj v ostatnyacutech materskyacutech školaacutech
Prvoradyacutem cieľom programu je hravo nacvičovať smery
orientaacuteciu v priestore Druhoradyacutem cieľom je osvojiť si praacutecu
s počiacutetačom Nakoľko sa jednaacute o edukačnyacute softveacuter uacutelohou
učiteľky je pomocou neho rozšiacuteriť poznatky detiacute rozviacutejať ich
schopnosti a zručnosti stimulovať jemnuacute motoriku koordinaacuteciu
očiacute a ruacutek
Obrč18 In httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
120
Program bol vytvorenyacute pre detiacute predškolskeacuteho a mladšieho
školskeacuteho veku Obsahuje 50 naacutekresov ktoreacute suacute veľmi jednoducheacute
a je možneacute ich nakresliť pomocou algoritmickyacutech postupov Dieťa
takyacutemto spocircsobom nacvičuje vytvorenie scheacutem pomocou
štvorčekoveacuteho zaacutekladu Sleduje jednoducheacute priacutekazy ako
napriacuteklad 2 kroky doľava 1 krok dole Ak spraviacute chybu počiacutetač
to signalizuje a dieťa to musiacute opraviť Pokračovať mocircže až po
oprave Nakoľko deti predškolskeacuteho veku ešte nevedia čiacutetať
počiacutetač inštrukcie nielen vypiacuteše ale inštruuje aj hlasom
Obraacutezky suacute zaradeneacute do troch tematickyacutech okruhov zvierataacute
rastliny a veci Orientaacuteciu uľahčujuacute šiacutepky a 2 vyacutestižneacute symboly
srdce na ľavej strane a ruka na pravej strane Program je možneacute
nastaviť podľa veku a schopnostiacute detiacute Po registraacutecii je
k dispoziacutecii možnosť vytlačenia pracovnyacutech listov Takeacuteto
pracovneacute listy ale aj obraacutezky vytvoreneacute deťmi je možneacute potom
vyfarbiť
RELEVATION NATURAL ART (RNA)
Je ľahko a jednoducho ovlaacutedateľnyacute softveacuter pre deti veľmi
zaujiacutemavyacute a atraktiacutevny daacute sa v ňom ľahko orientovať Maacute
prehľadneacute menu naacutestrojov Hotoveacute praacutece je možneacute vytlačiť Tlač
však maacute vyacuteznam až vtedy ak maacuteme k dispoziacutecii farebnuacute tlačiareň
Zahŕňa v sebe množstvo naacutestrojov štetce kriedy ceruzky
pečiatky (Kalaš Uherčiacutekovaacute 2010) Dajuacute sa pomocou neho
vytvaacuterať rocirczne efekty ako luacuteč symetria atď V jednoduchej
didakticky upravenej verzii programu Relevation natural art dieťa
si mocircže vybrať z troch kresliacich naacutestrojov voskovaacute pastelka
kaligrafickaacute fixka a temperovaacute farba (Zabadal 2008) Obraacutezky je
možneacute vytvaacuterať aj kombinovanyacutemi technikami napr
121
najprv zaacutekladneacute obrysy (hrubšie a tenšie čiary) urobia
pomocou naacutestrojov štetec alebo ceruzka
potom obraacutezok vyfarbia pomocou naacutestroja farba a detaily
doplnia pomocou naacutestroja sprej
vyplnia pozadie a ukladajuacute vytvorenuacute praacutecu
nakoniec vytlačia obraacutezok
Deti mocircžu pracovať aj tak že kombinujuacute pečiatky podľa
vlastneacuteho vyacuteberu fantaacutezie a dokresľujuacute k danej pečiatke to čo sa
im zapaacuteči Mocircžu sa naučiť pracovať aj pomocou animaacutecie
Program sluacuteži
na zdokonaľovanie jemnej motoriky pri praacuteci
s počiacutetačovou myšou
na upevnenie zručnostiacute pri praacuteci s PC pri využiacutevaniacute
zaacutekladnyacutech naacutestrojov grafickeacuteho editora
na rozviacutejanie vyacutetvarnej predstavivosti u detiacute
predškolskeacuteho veku pomocou IKT technoloacutegie
Obrč19In httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
122
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že na realizaacuteciu vyacutetvarnyacutech
činnostiacute pomocou počiacutetača existujuacute rocirczne možnosti Pomocou
tyacutechto edukačnyacutech programov s deťmi mocircžeme vytvoriť aj
pomocirccky pre ineacute činnosti hry a aktivity s ktoryacutemi po vytlačeniacute
mocircžeme ďalej pracovať (Knizer 2009) Deti ich mocircžu
vyfarbovať dokresľovať lepiť a nalepovať Mocircžu to byť napr
labyrinty omaľovaacutenky mozaiky pracovneacute listyTakeacuteto praacutece
majuacute pre dieťa vzaacutecnu hodnotu nakoľko suacute ich vlastnyacutemi
produktmi
Uvedomujeme si že počiacutetač k praacuteci nestačiacute je nutneacute mať
k dispoziacutecii kvalitneacute edukačneacute programy a to
v materinskom jazyku Ďalšiacutem docircležityacutem faktorom je tvoriveacute
prostredie a najmauml učiteľka ktoraacute usmerňuje praacutecu (Turcsaacutenyineacute
2009) Samozrejme je možneacute využiacutevať aj softveacutery v inom jazyku
ako v materinskom V tom priacutepade učiteľka musiacute ovlaacutedať obidva
jazyky a tuacuteto dvojjazyčnosť maacute využiacutevať v prospech edukačnej
činnosti U niektoryacutech programov je prednosťou že je možneacute
nastaviť si jazyk Napriacuteklad u vyacuteučboveacuteho programu Veselaacute
lienka (ktoryacute siacutece nie je kresliacim programom) je možneacute
využiacutevať slovneacuteho pomocniacuteka v jazykoch slovenskyacute jazyk
maďarskyacute jazyk českyacute jazyk anglickyacute jazyk poľskyacute jazyk
Motivačnaacute sila počiacutetačov pre deti je všeobecne znaacutema ale ich
uacutespešnaacute aplikaacutecia zaacutevisiacute od učiteľov predprimaacuterneho vzdelaacutevania
od ich postojov schopnostiacute a flexibility kreativity
Integraacuteciu technoloacutegiiacute do programu školy nie je možneacute chaacutepať
ako proces statickyacute a nekonečnyacute Celyacute program a všetky aktivity
by mali byť dynamicky modifikovaneacute za uacutečelom prispocircsobenia
aktuaacutelnym potrebaacutem a meniacim sa cieľom edukaacutecie Jednaacute sa
totiž o proces suacutestavnej inovaacutecie ktoryacute v ideaacutelnom priacutepade vedie
k zlepšeniu učebnyacutech postupov a strateacutegiiacute (Brdička 2009)
123
6 Diagnostikovanie
Vo vyacutechove a vzdelaacutevaniacute detiacute je docircležiteacute zisťovať efektivitu
pocircsobenia edukačneacuteho procesu a uacuteroveň dosiahnutia cieľov
Edukačnyacute proces je možneacute plaacutenovať a realizovať uacutespešne len na
zaacuteklade ziacuteskanyacutech poznatkov pomocou diagnostikovania
V suacutevislosti s realizaacuteciou edukačnyacutech činnostiacute v materskej škole
pracujeme s pojmami pedagogickej diagnostiky ktoraacute je
neoddeliteľnou suacutečasťou plaacutenovania vyacutechovneacuteho pocircsobenia
Pojem diagnostika pochaacutedza z greacuteckych slov dia a gnosis Dia
znamenaacute osobitne oddelene hĺbkovo Gnosis znamenaacute poznanie
Ich spojeniacutem je slovo diagnosis ktoreacute chaacutepeme ako hĺbkoveacute
poznaacutevanie Z toho termiacutenu bolo odvodeneacute slovo diagnostika
ktoryacute spočiatku požiacutevali len v lekaacuterskych vedaacutech (Svana 2003)
Pedagogickaacute diagnostika sa v poslednej dobe vyčleňuje ako
samostatnaacute vednaacute discipliacutena Na definovanie samotneacuteho pojmu
existuje viac vysvetleniacute V Pedagogickej encyklopeacutedii Slovenska
(In Valachovaacute 2009 s6) sa uvaacutedza bdquoPedagogickaacute diagnostika
je špeciaacutelna discipliacutena pedagogiky ktoraacute sa zaoberaacute teoretickyacutemi
a metodologickyacutemi probleacutemami objektiacutevneho zisťovania
a hodnotenia vyacutesledkov vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
(v praktickej uacuterovni) a je nevyhnutnou suacutečasťou každej vyacutechovno-
vzdelaacutevacej činnosti učiteľa alebo vychovaacutevateľa Uacutelohou
pedagogickej diagnostiky je určiť vyacutevinovyacute stupeň vedomostiacute
zručnostiacute vocircľovyacutech a charakterovyacutech vlastnostiacute vlocirch nadania
a inyacutech čŕt osobnosti a stanoviť prognoacutezu ďalšieho vyacutevinuldquo
Pedagogickaacute diagnostika podľa D Valachovej (In Guziovaacute
Hajduacutekovaacute a kol 2011 s39) bdquoje vednaacute discipliacutena ktoraacute sa
zaoberaacute pozorovaniacutem hodnoteniacutem a analyacutezou vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu jeho priebehom a vyacutesledkamildquo
124
Podľa O Zelinkovej (In Guziovaacute Hajduacutekovaacute a kol 2011
s39) bdquoje komplexnyacute proces ktoreacuteho cieľom je poznaacutevanie
posudzovanie a hodnotenie vyacutechovno-vzdelaacutevacieho procesu
a jeho akteacuterovldquo
Z uvedenyacutech definiacuteciiacute vyplyacuteva že pedagogickaacute diagnostika maacute
teoretickuacute a praktickuacute rovinu Nebudeme rozoberať všeobecneacute
dimenzie chaacutepania ani typy a metoacutedy diagnostikovania nakoľko
pre pedagoacutegov z hľadiska vyacutetvarnyacutech činnostiacute suacute docircležiteacute najmauml
diagnostickeacute aspekty detskej kresby
61 Diagnostickeacute aspekty detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu suacute predmetom
diskusiiacute mnohyacutech odborniacutekov Existuje viac naacutezorov a teoacuteriiacute
Niektoriacute predstavitelia patričnej vednej discipliacuteny preferujuacute
hodnotenie pomocou štandardizovanyacutech testov iniacute zas tvrdia že je
potrebneacute vytvoriť noveacute koncepcie hodnotenia ktoreacute rešpektujuacute
špecifikaacute vyacutetvarnej tvorby detiacute V podmienkach materskej školy
však existujuacute určiteacute limity Docircležiteacute je uvedomiť si že uacutelohou
učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a naacutesledne hodnotiť
proces a produkt Z detskej vyacutetvarnej tvorby je možneacute
bdquovyčiacutetaťldquo dešifrovať dekoacutedovať veľa informaacuteciiacute Predškolskyacutem
pedagoacutegom veľa prezraacutedza o dieťati aj spontaacutenna kresba aj
riadenaacute kresba veď vieme že vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa je pre neho
istou formou komunikaacutecie Podľa D Valachovej (2012 s23)ldquoje
docircležiteacute aby bola učiteľka materskej školy spocircsobilaacute porozumieť
tejto komunikaacutecii a informaacutecie ziacuteskaneacute z detskeacuteho vyacutetvarneacuteho
prejavu bola spocircsobilaacute využiť v prospech rozvoja osobnosti
dieťaťa a jeho učenia saldquo
125
V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychaacutedza z cieľov
a uacuteloh Potrebneacute je vybrať aj vhodneacute metoacutedy pomocou ktoryacutech je
možneacute uskutočniť diagnostiku
Metoacutedy využiacutevaneacute v raacutemci diagnostikovania detskej kresby suacute
portfoacutelio - je to suacutebor praacutec ktoryacute umožňuje sledovať
vyacutevoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale
analyacutezy vyacutesledkov činnostiacute - ide o rozbor vyacutesledkov
vyacutetvarnyacutech činnostiacute aktiviacutet už hotoveacuteho materiaacutelu
vyacuterobku
analyacuteza procesu - hodnotia sa reakcie a spraacutevanie sa
dieťaťa počas procesu (priebeh vyacutetvarnyacutech činnostiacute) ale aj
vyacutetvarnaacute predstavivosť a fantaacutezia vyacutetvarneacute myslenie
rozhovor (počas vyacutetvarnyacutech činnostiacute) - vedie ho učiteľka a
uskutočňuje sa jasnyacutem zaacutemerom Otaacutezky suacute cieleneacute na
vopred definovaneacute oblasti Veľmi docircležiteacute suacute verbaacutelne
vyacutepovede dieťaťa o svojej praacuteci
pozorovanie (zameraneacute na vyacutetvarneacute činnosti) - využiacuteva sa
najčastejšie Je to proces systematickeacuteho sledovania
a zaznamenaacutevania
testy - kresboveacute testy
Kriteacuteriaacute hodnotenia detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu podľa D
Valachovej (2009 s56)
fluencia - predstavuje množstvo predmetov tvarov
prvkov na detskom vyacutetvore
flexibilita - efektivita vystihnutia teacutemy opakovanie
znakov
originalita - použitie neobvyklyacutech tvarov
kompoziacutecia - rozmiestnenie funkčne zaplnenyacute priestor
126
farebnosť - vyacuteber a použitie farieb
vedenie liacuteniiacute - kvalita vedenia liacuteniiacute technika koordinaacutecia
pohybov kvalita grafomotorickyacutech pohybov
zobrazenie postaacutev - časti tela spraacutevny počet prstov
bohatosť na detaily odev či je pomer veľkostiacute v suacutelade so
skutočnosťou
Ďalšie kriteacuteriaacute hodnotenie uvaacutedza J Banaš (In Valachovaacute 2009)
primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - či je vyacutetvarnyacute
prejav dieťaťa na vyššej alebo nižšej uacuterovni v porovnaniacute
s rovesniacutekmi
teacutema - naacutemet vyacutetvarnej praacutece - sluacuteži na identifikaacuteciu
zaacuteujmu postojov vzťahov emoacuteciiacute
kvalita liacutenie - daacuteva podklad na posuacutedenie duševnyacutech
vlastnostiacute detiacute
nadmerneacute opravovanie gumovanie - odraacuteža konfliktneacute
momenty v osobnosti
využitie plochy papiera - rozloženie prvkov na papieri
veľkosť prvkov - je možneacute posudzovať povahoveacute
vlastnosti
statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia - pre
zdraveacute deti je typickaacute prirodzene dynamickaacute kompoziacutecia
farebnaacute kompoziacutecia - vyacuteber farieb a toacutenov
časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - ryacutechlosť kontra
pomaleacute reakcie
V kontexte vyacutetvarnej tvorby je potrebneacute pripomenuacuteť aj
tvorivosť - kreativitu V predškolskom veku ako sme to už
spomenuli v predchaacutedzajuacutecich kapitolaacutech je potrebnaacute obozretnosť
zo strany učiteľky Deti mocircžeme viesť k tomu aby produkovali
127
neobvykleacute riešenia ale detskaacute fantaacutezia je veľmi bohataacute a pri istyacutech
vyacutetvarnyacutech činnostiach je ťažkeacute odhadnuacuteť mieru tvorivosti
Vyacutechodiskom pri hodnoteniacute mocircže byť vekovyacute priemer
prirovnanie k rovesniacutekom
I keď zriedkavo ale staacuteva sa že v praxi sa mocircžeme stretnuacuteť aj
s negativizmom s negatiacutevnym priacutestupom dieťaťa keď dieťa
odmieta vyacutetvarneacute činnosti Vtedy je docircležiteacute naacutejsť priacutečiny
a vhodnou motivaacuteciou a s trpezlivosťou treba dieťaťu pribliacutežiť
vyacutetvarneacute činnosti
Ak vyacutevoj človeka sledujeme komplexne je možneacute
konštatovať že nikdy v živote sa nenaučiacute jedinec toľko koľko
praacuteve v predškolskom obdobiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je
docircležiteacute aj preto aby bol kladenyacute docircraz na prevenciu a na
predchaacutedzanie možnyacutech poruacutech Keď suacute odchyacutelky od normy
odhaleneacute včas je možneacute prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom Ak si
učiteľka mysliacute že vyacutevin je nerovnomernyacute alebo oneskorenyacute
a probleacutem odhaliacute včas popritom zvoliacute vhodnuacute strateacutegiu
v prospech reedukaacutecie prognoacuteza mocircže byť veľmi priaznivaacute Na
odhalenie nedostatkov je možneacute použiacutevať aj rocirczne testy ale praacuteca
s nimi je naacuteročnaacute Je potrebneacute využiacutevať viacereacute testy a naacutesledne
pozorovať vyacutetvarneacute prejavy dieťaťa dlhodobo aby bolo možneacute
vyvodiť neskresleneacute zaacutevery Pri interpretaacutecii učiteľka musiacute byť
opatrnaacute a obozretnaacute veď analyacuteza detskyacutech praacutec je veľmi zložitaacute
a pre dieťa citlivaacute Neexistuje žiadna šabloacutena na posudzovanie
Z uvedenyacutech informaacuteciiacute vyplyacuteva že detskaacute kresba
z diagnostickeacuteho hľadiska je vhodnaacute na posuacutedenie vyacutevinovej
uacuterovne detiacute vhodne ilustruje aktuaacutelny psychickyacute stav dieťaťa
poskytuje informaacutecie o emoacuteciaacutech dieťaťa a sluacuteži ako doplnok
psychodiagnostiky ako rozviacutejajuacuteci prostriedok ale aj ako
terapeutickyacute naacutestroj
128
62 Čarovnyacute svet detskyacutech kresieb
Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav so svojiacutem bohatyacutem obsahom ohromuje
nielen učiteľky odborniacutekov ale všetkyacutech dospelyacutech Pri kontakte
s nimi akoby človek vstuacutepil do ineacuteho sveta ktoryacute je plnyacute zaacutehad
Odborniacuteci už dlheacute roky skuacutemajuacute svet detskyacutech kresieb
a konštatujuacute že ešte staacutele nie je celkom prebaacutedanyacute
621 Symboly
Slovo symbol pochaacutedza z greacuteckeho slova symbaacutellein čo
znamenaacute dať dohromady zložiť poskladať V dnešnom chaacutepaniacute
symbol považujeme za niečo čo predstavuje niečo ineacute a zaacuteroveň
poukazuje na neviditeľnuacute časť Taacuteto chyacutebajuacuteca časť je však
potrebnaacute k dosiahnutiu celistvosti (Valachovaacute 2012)
Pre dieťa je samozrejmosťou počas vyacutetvarnyacutech aktiviacutet
použiacutevať grafickeacute symboly Pomocou nich komunikuje
s okolityacutem svetom Ich použiacutevaniu sa kladie veľkyacute docircraz - suacute
veľmi docircležiteacute v predškolskom obdobiacute veď dieťa ešte nevie piacutesať
čiacutetať Podľa D Valachovej (2012 s4) bdquopod skutočnyacutem symbolom
rozumieme grafickuacute morfeacutemu ktoraacute sa objavuje vo všetkyacutech
vyacutevinovyacutech štaacutediaacutech detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu Za
najzaujiacutemavejšie tvaroslovie detskeacuteho symbolu sa považuje
vyacutetvarnyacute prejav dieťaťa vo vekovom rozpaumltiacute od 5 do 10 rokov
Spomiacutenaneacute tvaroslovie v sebe nesie isteacute znaky vyacutetvarneacuteho umenia
moderny Grafickyacute symbol v tomto obdobiacute sluacuteži ako vyacuteraz
nevedomej integraacutecie jedinca so svetomldquo
Ako symbol suacute v detskej kresbe najčastejšie skuacutemaneacute tvary
a farby Tvary ktoreacute dieťa vo svojej kresbe uprednostňuje majuacute
vysokuacute diagnostickuacute hodnotu Napriacuteklad obleacute a uzavreteacute tvary
129
predstavujuacute pocit bezpečia Neuzavreteacute a nedokončeneacute tvary
predstavujuacute neistotu Vaumlčšinou nie je možneacute im prikladať
nemennyacute vyacuteznam Je potrebneacute ich skuacutemať v kontexte vzťahu
ktoryacute vznikaacute medzi určityacutem druhom grafickyacutech znakov a určityacutemi
typmi osobnosti
a) Tvar ako symbol (Valachovaacute 2010)
Sem patria rocirczne geometrickeacute tvary a bod
Bod - vaumlčšinou symbolizuje stred zdroj niečoho je symbolom
zastavenia a zdrojom moci existencie
Čiary - vodorovnaacute čiara predstavuje hranicu medzi zemou
a nebom Horizontaacutelna čiara symbolizuje pohyb v čase staacutelosť
a rovnovaacutehu
Krivka - symbolizuje hada alebo vodu
Kriacutež - je najstaršiacutem zaacutekladnyacutem symbolom Predstavuje silu moc a
aj utrpenie Kriacutež v tvare T v detskyacutech kresbaacutech vaumlčšinou
symbolizuje figuacuteru
Rovnobežneacute čiary - symbolizujuacute rovnocennosť rovnovaacutehu
priateľstvo
Kruh - patriacute medzi zaacutekladneacute symboly Deti veľmi často využiacutevajuacute
tento tvar v kresbaacutech Symbolizuje večnosť dokonalosť
celistvosť ochranu ale aj objem
Trojuholniacutek - symbolizuje svetlo pyramiacutedu pohyb horu
Štvorec - symbolizuje Zem poriadok dokonalosť racionaacutelne
myslenie
b) Farba ako symbol
Farba odzrkadľuje citoveacute a duševneacute stavy dieťaťa Každaacute farba
maacute svoju špecifickuacute symboliku Deti najčastejšie pracujuacute so
svetlyacutemi čistyacutemi a teplyacutemi farbami Deťom vo veku 2-3 rokov
ešte nezaacuteležiacute na farbe Ich zaujiacutema iba stopa zanechanaacute na papieri
130
Dvojročneacute dieťa kresliacute s tou farbou ktoruacute uvidiacute ako prvuacute
Trojročneacute dieťa najradšej kresliacute s červenou farbou Neskocircr
pribudne žltaacute zelenaacute modraacute a čierna farba (ktoruacute využiacuteva na
kreslenie kontuacuter) Dieťa vo veku 5 rokov spravidla použiacuteva 4-5
farieb (Borbeacutelyovaacute 2010)
Nakoľko použiacutevanie farieb vždy suacutevisiacute s citmi je docircležiteacute
skuacutemať farebnosť kresieb Ak dieťa vocircbec nepoužiacuteva farby mocircže
to naznačovať citovuacute praacutezdnotu Ak použiacuteva menej farieb ako je
očakaacutevaneacute v kontexte veku mocircže to naznačovať probleacutemoveacute
sociaacutelne interakcie Samozrejme na vyacutebere farieb majuacute vplyv aj
ineacute faktory ako napr moacuteda zvyky atď (Avšak musiacuteme
pripomenuacuteť že v raacutemci vyacutetvarneacuteho vyacutevoja mocircže mať dieťa rocirczne
obdobia takeacute počas ktoryacutech použiacuteva priacuteliš veľa farieb alebo
naopak ndash obdobie charakteristickeacute jednofarebnosťou) Uacutezkostliveacute
deti nerady pracujuacute s farbami Neurotickeacute deti často použiacutevajuacute
studeneacute a tmaveacute farby Nadmerneacute použiacutevanie rocircznych odtieňov
farieb a ich neharmonickeacute spaacutejanie mocircže vypovedať o vnuacutetornom
nepokoji dieťaťa (Pogaacutedy a kol 1993)
Červenaacute - symbolizuje laacutesku oheň vitalitu energiu a plodnosť
ale je spaacutejanaacute aj s nebezpečenstvom agresivitou zuacuterivosťou zlom
U detiacute ktoreacute majuacute duševneacute probleacutemy sa mocircžeme stretnuacuteť len so
slabšiacutemi odtieňmi tejto farby Červenuacute majuacute radi najmauml
hyperaktiacutevne a agresiacutevne deti Ale zaacuteroveň treba pripomenuacuteť že
deti do 6 rokov preferujuacute tuacuteto farbu čo je v poriadku
Žltaacute - je symbolom bohatstva a slaacutevy otvorenosti slnka tepla ale
aj sebavedomia Mocircže naznačovať zdravyacute vzťah medzi otcom
a dieťaťom V inyacutech priacutepadoch mocircže naznačovať zaacutevislosť od
rodiča Symbolika tejto farby je spojenaacute s rozvojom samostatnosti
Modraacute - symbolizuje intelekt spokojnosť vyrovnanosť mier
a často harmonickyacute vzťah k matke ale aj konzervatiacutevnosť a
131
pasivitu Ak dieťa použiacuteva silneacute odtiene tejto farby v nadmernom
množstve mocircže naznačovať tyranstvo v rodine Dieťa ktoreacute do 6
rokov použiacuteva častejšie modruacute ako červenuacute maacute priacuteliš vysokuacute
sebakontrolu
Zelenaacute - symbolizuje prebudenie začiatok naacutedej staacutelosť
vytrvalosť silu a energiu Poukazuje na kvalitu sociaacutelnych
vzťahov Dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute harmonickuacute
povahu je spravodliveacute a ochotneacute pomocirccť
Čierna - symbolizuje autoritu moc smuacutetok a temnosť V každom
veku naznačuje uacutezkosť Vyacutelučneacute použiacutevanie tejto farby signalizuje
traumu alebo depresiu Použitie s červenou alebo oranžovou mocircže
symbolizovať agresivitu
Fialovaacute - dieťa ktoreacute často použiacuteva tuacuteto farbu maacute zaujiacutemaveacute
charakteroveacute črty je sebavedomeacute energickeacute ale mocircže byť aj
sebeckeacute Spolu s modrou naznačuje uacutezkosť a so zelenou
adaptačneacute probleacutemy Použiacutevanie fialovej mocircže naznačiť aj
nepokoj
Biela - symbolizuje svetlo šťastie čistotu dokonalosť ale aj
začiatok a koniec Deti použiacutevajuacute tuacuteto farbu zriedkavo asi preto
lebo vaumlčšina papierov je biela U detiacute symbolizuje neistotu
Hnedaacute - symbolizuje vzťah k rodine spoľahlivosť Priacuteliš časteacute
použiacutevanie mocircže naznačiť konflikty v rodine Hneduacute farbu
preferujuacute vaumlčšinou trpezliviacute a pokojniacute ľudia ale v detskom
vyacutetvarnom prejave mocircže odraacutežať aj zluacute rodinnuacute a sociaacutelnu
adaptaacuteciu dieťaťa a rocirczne konflikty
Ružovaacute - u detiacute naznačuje citlivosť a obavy dieťaťa ohľadom
toho že bude vydanyacute napospas
V interpretaacutecii detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu farba nemaacute
absoluacutetnu hodnotu Vo všeobecnosti je znaacuteme že tepleacute farby
svedčia o vyrovnanosti tmaveacute farby o tendencii k smuacutetku
132
a uacutezkosti Priacuteliš bledeacute odtiene mocircžu vyjadriť citovuacute
nevyrovnanosť alebo zlyacute zdravotnyacute stav (Davido 2001)
Docircležiteacute je uviesť aj to že pri skuacutemaniacute farebnosti najprv je
potrebneacute pozorovať celkovyacute suacutelad farieb či je obraz harmonickyacute
teplyacute veselyacute Kresba psychicky zdraveacuteho dieťaťa maacute totiž uvedeneacute
naacuteznaky Stereotypnyacute vyacuteber farieb preferovanie fialovej a čiernej
vyhyacutebanie sa jasnyacutem a teplyacutem farbaacutem naznačuje probleacutem
c) Ostatneacute symboly
Medzi zaacutekladneacute symboly v detskom vyacutetvarnom prejave patriacute aj
dom a strom Tieto archaickeacute symboly veľa prezradia o duševnom
svete dieťaťa
Dom zahŕňa v sebe niekoľko ďalšiacutech symbolov ako strecha
oknaacute plot atď Strecha symbolizuje teplo domova otvorenosť
Dieťa ktoreacute umiestni dom uprostred vyacutekresu (maacute vchodoveacute dvere
a otvoreneacute oknaacute) je extrovertnyacutem a veselyacutem typom Ak dom je
umiestnenyacute spomedzi stromov a nemaacute oknaacute mocircže naznačiť že
dieťa je precitliveneacute osamoteneacute alebo zvaumlzok medzi matkou
a dieťaťom je priacuteliš silnyacute Obrovskyacute dom ktoryacute sa ledva zmestiacute na
vyacutekres naznačiacute zvyacutešenuacute potrebu laacutesky Dom bez dveriacute a bez cesty
s vysokyacutem plotom naacutem mocircže značiť že dieťa prežiacuteva neuacutespešneacute
obdobie alebo je odizolovaneacute od prostredia Otvoreneacute dvere
symbolizujuacute potrebu citovej vaumlzby Vynechaneacute dvere alebo oknaacute
naznačia uzavretosť strach Cesta ktoraacute vedie k domu zohraacuteva
tiež docircležituacute uacutelohu Ak je čierna alebo prerušenaacute naznačuje
psychickyacute probleacutem (Davido 2001) Červenaacute cesta mocircže poukaacutezať
na agresivitu alebo uacutezkosť Zatvoreneacute objekty domy bez dveriacute
oknaacute s mrežami najčastejšie signalizujuacute strach
Vo všeobecnosti kresba domu symbolizuje vlastnyacute obraz
dieťaťa G Bachelard (In Davido 2001) tvrdiacute že skoro každaacute
133
stavba sa podobaacute človeku je antropomorfizovanaacute maacute oči uacutesta
uši Aj taacuteto tendencia sa občas naacutezorne objavuje v kresbaacutech
malyacutech detiacute Keď deti kreslia dom ako postavu prostredniacutectvom
neho vyjadrujuacute stavbu svojho Ja (Davido 2001)
Obr č20 Prišiel k naacutem kominaacuter
Strom patriacute medzi najstaršie symboly Symbolizuje rast
plodnosť silu tajomstvo ale v určityacutech priacutepadoch aj človeka
Podľa R Kocha (In Hamplovaacute 2006) jedinec v kresbe stromu
vyjadruje vlastnuacute nevedomuacute predstavu o sebe a postoj k okoliu
Ak strom maacute zapusteneacute korene do zeme značiacute že sociaacutelna
adaptaacutecia dieťaťa je v poriadku Strom v pravej časti vyacutekresu
symbolizuje pozitiacutevny vzťah k otcovi Strom v ľavej časti mocircže
signalizovať egoizmus ale aj vzťah k matke Nakoľko kmeň
stromu odraacuteža vlastneacute Ja dieťaťa city a vnuacutetornuacute silu ak je
poškodenyacute dieťa v minulosti postihlo nejakeacute nešťastie alebo
134
trauma Konaacutere naznačujuacute že subjekt dokaacuteže uplatniť svoju
osobnosť vo vzťahu k okoliu
V praxi existujuacute určiteacute špeciaacutelne testy ktoreacute skuacutemajuacute symboliku
kresby stromov Vo všeobecnosti platiacute že kresbu vždy treba
vniacutemať aj ako celok ale treba skuacutemať aj dominantneacute prvky
(konaacutere kmeň vetvičky) Treba hodnotiť nielen štruktuacuteru stromu
ale aj dekoratiacutevne prvky a okolie
Kresby so zvieracou tematikou tiež nosia v sebe symboly-
zvierataacute Zvierataacute vaumlčšinou stelesňujuacute dieťa projektujuacute jeho
vzťah k okoliu Dieťa ktoreacute kresliacute domaacutece zvierataacute vaumlčšinou
prešlo pozitiacutevnou adaptaacuteciou a nie je vocircbec agresiacutevne Avšak
diagnostika tyacutechto kresieb je veľmi ťažkaacute nakoľko zvierataacute mocircžu
uchovaacutevať skryteacute odkazy Napriacuteklad mačka mocircže mať veľkeacute
pazuacutery alebo mocircže hryacutezť Vo vaumlčšine priacutepadov na agresivitu
poukaacuteže kresba zvierat žijuacutecich v pralese alebo v džungli Niektoreacute
priacutepadoveacute štuacutediaacute poukazujuacute na to že lietajuacutece vtaacuteky kreslia deti
ktoreacute pochaacutedzajuacute z neuacuteplnyacutech rodiacuten Kačica často stelesňuje
matku a divaacute zver otca Vo všeobecnosti je možneacute usudzovať že
kresba divokeacuteho alebo draveacuteho zvieraťa mocircže naznačiť že dieťa
sa bojiacute kompenzuje agresivitu Oproti tomu vtaacuteky a ryby sa
objavujuacute na kresbaacutech dieťaťa ktoreacute je šťastneacute Niekedy deti
častejšie zobrazujuacute zvierataacute ako ľudiacute Podľa R Davida (2001) to
svedčiacute o tom že dieťa nevedome zakryacuteva svoje citoveacute probleacutemy
Jung tiež považoval tento druh symbolizmu za vizualizaacuteciu
nevedomeacuteho JA Ak dieťa kresliacute vyacutelučne len zvierataacute mocircže to
signalizovať zaacutevažneacute probleacutemy v oblasti sociaacutelnych vzťahov
Zvlaacuteštne miesto v detskyacutech vyacutetvarnyacutech prejavoch majuacute
fantastickeacute bytosti V raacutemci nich špecifickuacute kategoacuteriu majuacute
v živote dieťaťa dinosaury Podľa E Cirlota (In Hamplovaacute 2006)
do takyacutech priacutešer mocircže dieťa projektovať svoje uacutezkosti
135
a podvedomeacute pudoveacute tendencie Vo všeobecnosti však platiacute že ak
chceme kresbu zvieraťa posuacutediť ako symbol a chceme vyvodiť
nejakeacute zaacutevery je potrebneacute aby sa motiacutev zvieraťa opakoval
Ďalšou skuacutemanou oblasťou mocircže byť symbolika planeacutet a
živlov Prvyacutem symbolom je slnko ktoreacute určuje čas priestor
označuje oblohu a jednotnosť V symbolickej rovine sa autori
zhodujuacute v tom že slnko symbolizuje otcovskyacute faktor otcovskuacute
autoritu a jeho vplyv Slnko je teda mužskyacutem symbolom Dieťa
ktoreacute maacute dobreacute vzťahy s otcom kresliacute tepleacute slnko s luacutečmi Ak dieťa
kresliacute veľmi bledeacute slnko alebo schovaacuteva ho mocircže svedčiť o zlyacutech
vzťahoch medzi otcom a dieťaťom (Davido 2001) Červeneacute alebo
čierne slnko naznačuje strach dieťaťa alebo nedostatok uacutecty
Oheň takisto ako slnko symbolizuje teplo svetlo slaacutevu
a mužnosť Deti vaumlčšinou zobrazia len dym samotnyacute oheň veľmi
zriedkavo Oheň mocircže aj ničiť preto jeho vyacuteznam je spojenyacute
s očistou (Davido 2001)
Ďalšiacutem ženskyacutem symbolom je voda ktoraacute v detskyacutech kresbaacutech
maacute podobu rieky potoku jazera alebo dažďa Vodu najčastejšie
zobrazujuacute deti ktoreacute majuacute probleacutemy s nočnyacutem pomočovaniacutem
Dieťa maacutelokedy zobrazuje mesiac Je symbolom noci a skryacuteva
v sebe tajomstvo Je možneacute interpretovať aj ako symbol uacutezkosti a
smrti
V detskyacutech kresbaacutech sa často stretaacutevame so zobrazeniacutem pocircdy
ktoraacute symbolizuje stabilitu rovnovaacutehu bezpečie rast a vyacutevoj Je
ženskyacutem symbolom (Hamplovaacute 2006) Pocircdu deti zobrazujuacute len
v priacutetomnosti stromov kvetov lesov alebo ako kopec
Treba pripomenuacuteť že zobrazenie živlov nemusiacute mať vždy
symbolickyacute charakter Hviezdy mesiac a daacutežď deti často
využiacutevajuacute pre dekoračneacute uacutečely
136
Existujuacute však aj ďalšie priacuteznaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o priacutepadnyacutech probleacutemoch ohrozeniach bdquoUacutezkosť v detskyacutech
kresbaacutech prezraacutedzajuacute uzavreteacute objekty (domy so zaacutekladmi bez
dveriacute) tunel zamrežovaneacute oknaacute ploty kresby osocircb v meravom
postoji sceacuteny s obsahom uacutezkosti alebo strachu - nešťastie
prenasledovanie vyacutekon trestu vojna ohrozenie pavuacutek čiacutehajuacuteci
v pavučineldquo (Pogaacutedy a kol 1993 s75)
Zobrazenie ľudskej postavy prezradiacute veľa o dieťati Je to
vlastne autoportreacutetom dieťaťa Projektuje pocity a naacutezory dieťaťa
Na interpretaacuteciu kresby ľudskyacutech postaacutev existujuacute špeciaacutelne
odborneacute testy V tejto kapitole sa budeme zaoberať len so
zaacutekladnyacutemi vyacutechodiskovyacutemi bodmi skuacutemania tyacutechto kresieb
v raacutemci symboliky
Pri interpretaacutecii tyacutechto kresieb okrem detailov a veľkosti
postavy je veľmi docircležitaacute tvaacuter (rysy a vyacuteraz) veľkosť hlavy
a pomer k telu K Machover(ovaacute) (In Hamplovaacute 2006) hlavu
chaacutepe ako centrum osobnosti Preto podľa nej jednotliveacute rysy
tvaacutere mocircžu signalizovať vyrovnanosť ale aj nevyrovnanosť
emočneacute komunikačneacute a adaptačneacute probleacutemy Ďalšiacutemi
vyacuteznamnyacutemi detailmi suacute podľa nej ruky nohy a oblečenie Ruky
vyjadrujuacute sociabilitu nohy rovnovaacutehu a oblečenie sociaacutelnu
konformitu psychickeacute schopnosti Extrovertneacute dieťa zobrazuje
človeka spredu kyacutem introvertnyacute typ radšej z profilu
Uvaacutedzame niektoreacute detaily ktoreacute naznačujuacute isteacute probleacutemy
dieťaťa (Pogaacutedy a kol1993)
veľkeacute ucho - dieťa maacute riadiace sklony
postava bez ucha alebo bez uacutest - komunikačneacute probleacutemy
husteacute obočie alebo veľkeacute uacutesta s veľkyacutemi zubami - sklon
k agresivite
zmiešanyacute profil - psychickeacute probleacutemy
137
chyacutebajuacutece sa ruky - sexuaacutelne alebo sociaacutelne probleacutemy
R Davido (2001) uvaacutedza niektoreacute znaky ktoreacute mocircžu svedčiť
o tyacuteraniacute dieťaťa avšak s takyacutemito interpretaacuteciami treba naraacutebať
veľmi opatrne Tieto znaky mocircžu byť kresby postaacutev bez ruacutek
(neschopnosť odolaacutevať naacutesiliu) vyzyacutevaveacute sexi oblečenie postava
s nohami od seba (pocit zraniteľnosti) hlavy bez tiel kruhy kriacuteže
srdcoviteacute tvary kvapky slzy daacutežď ohraničenie alebo uzavretie
postavy
Ak dieťa kresliacute rodinu je možneacute interpretovať nasledovneacute detaily
Chlapec ktoryacute sa stotožňuje s otcom kresliacute ho na stred
papiera
Dievčataacute ktoreacute majuacute rady otca a zbožňujuacute ho dajuacute si
zaacuteležať na detailoch a na dekoraacutecii
Priacuteliš malaacute postava predmet medzi otcom a dieťaťom
nepriacutetomnosť otca mocircže svedčiť o zlom vzťahu medzi
dieťaťom a otcom
Miesto matky je spravidla v strede papiera pri otcovi
Ak dieťa stojiacute medzi matkou a otcom zamestnaacuteva ho
konflikt medzi rodičmi
Dieťa ktoreacute sa hnevaacute na rodičov hanbiacute sa za nich alebo
maacute s nimi zleacute vzťahy nie je ochotneacute ich nakresliť
Ak dieťa nenakresliacute suacuterodenca nemusiacute to svedčiť
o probleacutemoch Vo vaumlčšine priacutepadov len zabudne
Vysvetľuje to tyacutem že bolo maacutelo miesta na papieri
622 Detskaacute kresba ako diagnostickyacute prostriedok
bdquoNormaacutelne kresby školopovinnyacutech detiacute sa vyviacutejajuacute čoraz viac
k opisu ich skuacutesenosti a ku sceacutenickyacutem zobrazeniam Čistaacute imitaacutecia
138
je vystriacutehajuacutecim znakom inhibiacutecie v docircsledku uacutezkosti alebo
vyčerpanosti Diferenciaacutecia scheacutematickyacutech figuacuter (ľudskyacutech postaacutev
stromov rastliacuten domov) sa vyviacuteja paralelne s dozrievaniacutem
inteligencie a dlhodobo sa použiacuteva na reflexiu školskej zrelosti
Psychopatologickaacute symptomatoloacutegia sa mocircže prejaviť aj v kresbe
aj v maľbe Kresba viac suacutevisiacute s psychomotorickou projekciou
zaacutežitku farba maľby vyjadruje skocircr emotiacutevnu straacutenku uacutechylky
alebo interpretuje obsah zaacutežitku z hľadiska emocionaacutelneho
Kresba pomaacuteha odkryacutevať sceacutenickeacute črty agresivitu intraintenziacutevne
a extraintenziacutevne pocity hyperemotivitu inhibiacuteciu Umožňuje
vyhodnotiť štaacutedium intelektoveacuteho vyacutevoja a určityacutech foriem poruacutech
osobnostildquo (Pogaacutedy a kol1993 s58) Už prveacute kresboveacute prejavy dieťaťa čiže čarbanice odhaľujuacute
určiteacute skutočnosti o povahe dieťaťa o stabilite a vitalite osobnosti
o tendencii k impulzivite Podľa V Onderčovej (2003) bdquokresba
samotnaacute sluacuteži ako naacutestroj diagnostikyldquo Použiacutevanie rocircznych farieb
a tvarov naacutem tiež prezradiacute určiteacute skutočnosti Považujeme za
potrebneacute zdocircrazniť že maacuteloktoreacute dieťa sa vyviacuteja tak harmonicky
aby bolo vo všetkyacutech funkciaacutech a zložkaacutech osobnosti v určitom
čase na takej uacuterovni akyacute je skupinovyacute priemer Niekedy je dosť
ťažkeacute odliacutešiť bdquonormaacutelneldquo od bdquonenormaacutelneholdquo
Ak chce niektoraacute učiteľka detskeacute praacutece hodnotiť podľa už
spomiacutenanyacutech kriteacuteriiacute J Banaša (Valachovaacute 2009 s23) maacute
zohľadniť nasledovneacute hľadiskaacute
Primeranosť vyacutetvarneacuteho veku dieťaťa - učiteľka
sleduje či prejav dieťaťa zodpovedaacute veku O harmonickej
osobnosti dieťaťa svedčiacute ak obraz je harmonickyacute kresba
je celkovo dobre členenaacute Chaotickeacute usporiadanie mocircže
poukaacutezať na vnuacutetornyacute chaos a skryteacute probleacutemy
139
Teacutema alebo naacutemet vyacutetvarnej praacutece - je možneacute
identifikovať postoje emotiacutevne vzťahy k rodičom
Agresiacutevne deti často zobrazujuacute konfliktneacute situaacutecie
Kvalita liacutenie - zdraveacute dieťa pracuje s liacuteniou ako
s vyacuterazovyacutem prostriedkom Priacuteliš jemneacute liacutenie alebo
prerušovaneacute mocircžu naznačiť depresiu Agresiacutevne prudko
reagujuacutece deti alebo deti s vysokyacutem sebavedomiacutem často
kreslia hrubeacute liacutenie a vyviacutejajuacute silnyacute tlak na papier Tenkeacute
čiary kreslia deti s niacutezkym sebavedomiacutem introverti
ustrašeneacute a deti s komunikačnyacutemi probleacutemami
Deti ktoreacute kreslia čiary jednyacutem ťahom suacute nekomplikovaneacute
osobnosti Socializaacutecia im nerobiacute probleacutemy
Nadmerneacute opravovanie (priacutepadne gumovanie) - mocircže
odraacutežať konfliktneacute situaacutecie Priacutepadneacute začierňovanie
škrtanie gumovanie machule a podobneacute javy (najmauml
v hornom ľavom kvadrante) charakterizujuacute nie praacuteve
najlepšie vniacutemanie svojho tela a naznačujuacute že koncentrujuacute
sa tu nahromadeneacute emoacutecie ktoreacute dieťa nevie dobre
spracovať
Využitie plochy papiera - napovedaacute o osobnosti dieťaťa
Je docircležiteacute do ktoreacuteho kvadrantu vyacutekresu dieťa nakresliacute
nejakyacute tvar Napr preferovanyacute ľavyacute dolnyacute kvadrant mocircže
znamenať fixaacuteciu na matku obavu z buduacutecnosti obavu
riskovať egocentrizmus a priacutepadnyacute komunikačnyacute blok
dieťaťa Tento kvadrant predstavuje zmysloveacute vniacutemanie
človeka Ak dieťa uprednostňuje tuacuteto časť z celeacuteho
vyacutekresu znamenaacute to že v zmyslovom vniacutemaniacute mocircže mať
nejakyacute skrytyacute probleacutem Dieťa preferujuacutece hornyacute ľavyacute
kvadrant mocircže mať menšiacute zmysel pre realitu potrebuje sa
stať neviditeľnyacutem často unikaacute do snov prejavuje sa skocircr
140
pasivitou a pomalšiacutem životnyacutem tempom To isteacute platiacute aj
o charakteristike osocircb ktoreacute dieťa do tejto časti nakresliacute
Vidieť to hlavne pri kresbe rodiny priateľov a podobne
Dolnyacute pravyacute kvadrant predstavuje pudoveacute konflikty
človeka Najpozitiacutevnejšou časťou vyacutekresu je hornyacute pravyacute
kvadrant Predstavuje pozitiacutevne životneacute smerovanie rolu
otca cieľ buduacutecnosť aktivitu životnuacute dynamiku a celkovo
harmonickuacute osobnosť dieťaťa (Ondruškovaacute 2009)
bdquoUsporiadanie kresby zodpovedaacute usporiadaniu života
dieťaťaldquo (Davido 2001 s 97) Dieťa ktoreacute kresliacute veľkeacute
objekty a veci mocircže mať pocit maleacuteho životneacuteho priestoru
a nenaplneneacute ambiacutecie Dieťa ktoreacute kresliacute priacuteliš maleacute veci
objekty a tvary mocircže mať pocit že sa stratiacute v obrovskom
životnom priestore alebo mocircže byť depresiacutevne Pre
sebavedomeacute deti je charakteristickeacute že vyplnia celyacute papier
Statickaacute alebo dynamickaacute figuraacutelna kompoziacutecia -
statickaacute kompoziacutecia je vo všeobecnosti charakteristickaacute pre
neurotickeacute deti Avšak statickosť v predškolskom veku je
ešte samozrejmosťou
Farebnaacute kompoziacutecia - tomuto kriteacuteriu sme venovali
pozornosť v predchaacutedzajuacutecej kapitole Považujeme za
potrebneacute ešte pripomenuacuteť že vyacuteber farieb poukazuje na
duševneacute poruchy Častou kombinaacuteciou u agresiacutevnych detiacute
je červeno-zelenaacute Ak sa v kresbe stretneme s nadmernyacutem
použiacutevaniacutem šedej farby ide o potlaacutečanie emoacuteciiacute
Časoveacute zvlaacutednutie vyacutetvarnej tvorby - nestabilneacute deti
často tvoria veľmi ryacutechlo a stabilneacute deti zas veľmi pomaly
Hodnotenie kresby postaacutev - pri skuacutemaniacute ľudskej postavy
si musiacuteme najprv všimnuacuteť či zobrazenie postavy je
adekvaacutetne veku dieťaťa Ďalej si všiacutemame znaky ako
141
veľkosť postavy ošatenie časti tela a detaily Docircležityacute je aj
vzťah medzi jednotlivyacutemi postavami a ich umiestnenie
Treba skuacutemať aj kvalitu liacuteniiacute a celyacute postup pri kresleniacute
Kresba je vynikajuacuteci diagnostickyacute prostriedok ktoryacute sa
v dnešnej dobe staacutele častejšie použiacuteva Dieťa často kresliacute pudovo
podvedome Preto kresba mocircže odhaliť poruchy spraacutevania
poruchy osobnosti enureacutezy strachy regresy v spraacutevaniacute mocircže
pomocirccť pri zisťovaniacute nadania mocircže odhaliť tyacuteranie psychickeacute či
fyzickeacute sexuaacutelne zneužiacutevanie deficity laacutesky pozornosti a rocirczne
ineacute veci ktoreacute dieťa vedome nechce alebo nevie povedať
(Horvaacutethovaacute 2007)
63 Kresboveacute testy
V poslednej dobe o detskuacute kresbu je veľkyacute zaacuteujem nielen zo
strany odborniacutekov - psycholoacutegov ale aj zo strany odborniacutekov -
pedagoacutegov Existujuacute určiteacute testy ktoreacute mocircžu využiacutevať
v edukačnom procese učiteľky predprimaacuterneho vzdelaacutevania Ale
existuje mnoho takyacutech testov ktoreacute mocircžu aplikovať len
psycholoacutegovia Napriacuteklad testy školskej zrelosti
A) Aplikovateľneacute testy zo strany učiteliek
V raacutemci edukačnyacutech činnostiacute a pri diagnostikovaniacute suacute
využiacutevaneacute rocirczne kresboveacute testy vyacutetvarneacute uacutelohy a analyacutezy
vyacutetvarnyacutech činnostiacute Učiteľky často skuacutemajuacute voľnuacute kresbu ale aj
naacutemetovuacute priacutepadne tematickuacute kresbu (naacutemetteacutemu navrhuje dieťa
alebo učiteľka) Predmetom hodnotenia mocircžu byť aj kresby podľa
predlohy Hodnotenie tyacutechto praacutec maacute len orientačnuacute vyacutepovednuacute
hodnotu Pomocou nich dostane učiteľka čiastočneacute vyacutesledky
142
Veľmi docircležityacute je rozhovor s dieťaťom počas kresby ale aj po
ukončeniacute činnosti
Podľa M Vaacutegnerovej (In Hamplovaacute 2006) detskyacute vyacutetvarnyacute
prejav naacutem poskytuje informaacutecie
o celkovej vyacutevinovej uacuterovni dieťaťa Detskaacute kresba mocircže
sluacutežiť ako screening globaacutelneho vyacutevoja rozumovyacutech
schopnostiacute
o uacuterovni senzomotorickyacutech schopnostiacute o vyacutevoji jemnej
motoriky vizuaacutelnej percepcie a pod
o prežiacutevanyacutech citoch o emočnyacutech reakciaacutech o vzťahoch
a postojoch ktoreacute dieťa nechce alebo nevie vyjadrovať
inyacutem spocircsobom
Aby učiteľka mohla vyvodiť objektiacutevne zaacutevery je potrebneacute
aby mala dostatočneacute poznatky aj z oblasti vyacutevinovej psycholoacutegie
aby ovlaacutedala jednotliveacute teoacuterie v kontexte vyacutevojovyacutech štaacutediiacute Ak
chaacutepe suacutevislosti medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho vyjadrovania predstaacutev
a vyacutevojovyacutemi etapami bude vedieť dieťa spraacutevne diagnostikovať
a plaacutenovať mu tvoriveacute činnosti s ohľadom na jeho individualitu
a limity možnostiacute Objektiacutevne diagnostikovanie je docircležiteacute aj pri
prevencii možnyacutech poruacutech Učiteľky si musia uvedomiť že ak
nedostatky odhalia včas mocircžu prediacutesť vaumlčšiacutem probleacutemom
V suacutevislosti s diagnostikou je potrebneacute pripomenuacuteť aj
oneskorenyacute alebo zryacutechlenyacute vyacutevoj dieťaťa O zryacutechlenom vyacutevoji
hovoriacuteme vtedy ak dieťa kresliacute vyspelejšiacutem spocircsobom ako jeho
rovesniacuteci Jeho kresba maacute znaky ktoreacute zodpovedajuacute štandardu
staršiacutech detiacute O oneskorenom vyacutevine hovoriacuteme vtedy ak dieťa
zaostaacuteva za rovesniacuteckou skupinou
143
V tejto kapitole uvedieme niektoreacute testy ktoreacute je možneacute
použiacutevať na odhalenie nedostatkov Praacuteca s nimi je však naacuteročnaacute a
musia byť aplikovaneacute viacereacute testy aby bolo možneacute vyvodiť
z nich zaacutevery K tomu je potrebneacute aj dlhodobeacute pozorovanie
vyacutetvarneacuteho prejavu dieťaťa
Z pedagogickeacuteho hľadiska sledujeme a hodnotiacuteme tieto aspekty
motivaacutecia dieťaťa
spraacutevanie sa dieťaťa počas činnosti
temperament
priacutestup k činnosti
proces samotnej realizaacutecie
technickaacute spraacutevnosť
rozhovor o kresbe
mienka dieťaťa o svojej praacuteci
celkovyacute vzhľad praacutece
proporcie
držanie grafickeacuteho materiaacutelu
tlak a intenzita
teacutema
farebnosť atď
Uvaacutedzame charakteristiku typov jednotlivyacutech kresbovyacutech testov
použiacutevanyacutech v materskej škole (Valachovaacute 2005 s 42 - 43)
Technika voľnej kresby - nie je vhodnaacute pre všetky deti
Nemala by sa aplikovať ak je dieťa uacutezkostneacute ak nemaacute
sebadocircveru
144
Naacutemetovaacute kresba - dieťa alebo učiteľ navrhuje naacutemet Je
to širšiacute pojem ako teacutema Napr jar
Tematickeacute kresboveacute testy - riadenaacute kresba Dieťaťu
ponuacutekame konkreacutetnu teacutemu Je možneacute využiacutevať i tematickeacute
kresboveacute testy s kvalitatiacutevnym a kvantitatiacutevnym
hodnoteniacutem Teacutema bližšie špecifikuje čo maacute dieťa
nakresliť Napr naacutemetom je jar a v raacutemci nej teacutemou suacute
jarneacute kvety
Atematickeacute kresboveacute testy - suacute to kresby podľa predlohy
Dieťa maacute napodobniť rocirczne tvary Aplikuje sa vtedy ak
dieťa neovlaacuteda tematickuacute kresbu
Avšak v každom priacutepade musiacuteme mať na zreteli že bdquopri
využiacutevaniacute kresby v pedagogickej diagnostike je docircležiteacute mať na
mysli čo kresba odraacuteža Vyacuteslednyacute vyacutetvor dieťaťa je zaacutevislyacute na
kognitiacutevnej uacuterovni dieťaťa na uacuterovni jeho pamaumlti predstavivosti
schopnosti reprodukcie na vizuaacutelnom vniacutemaniacute jemnej motorike
a grafomotorike ale tiež na uacuterovni pozornostildquo (Valachovaacute 2005
s 47)
B) Aplikovateľneacute testy zo strany inyacutech odborniacutekov -
psycholoacutegov (psychodiagnostickeacute testy)
Tematickeacute a atematickeacute kresboveacute testy ktoreacute suacute využiacutevaneacute
v raacutemci kvantitatiacutevneho spocircsobu hodnotenia patria medzi
vyacutekonoveacute kresboveacute testy Pri interpretaacutecii tyacutechto testov je vždy
docircležiteacute hypoteacutezy overiť s ďalšiacutemi diagnostickyacutemi postupmi
145
a) Atematickeacute kresboveacute testy
Kresba postavy - napr Goodenoughove (DAM)
Tento test vytvoril v roku 1926 F Goodenoughovaacute V raacutemci testu
dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Test vychaacutedza z predpokladu
že kresba dieťaťa sa vyviacuteja zaacutekonite Tento vyacutevoj sa prejavuje
pribuacutedaniacutem detailov postupne sa vynaacuterajuacutecou presnosťou
a spraacutevnosťou Preto je uacutezka suacutevislosť medzi uacuterovňou vyacutetvarneacuteho
prejavu dieťaťa a medzi psychickyacutem vyacutevinom Aacute Torda a Aacute
Darvas (2006) uvaacutedzajuacute že existuje paralelnosť medzi
koeficientom kresby (RQ) a koeficientom inteligencie (IQ) Ak
medzi tyacutemito dvoma koeficientmi je vyacuteraznyacute rozdiel znamenaacute to
že v psychickom stave alebo vyacutevine dieťaťa je priacutetomnaacute určitaacute
nerovnomernosť
Tento test maacute aj českuacute verziu podľa J Šturmy a M Vaacutegnerovej
(1982) ktoraacute obsahuje 35 položiek V dvadsiatich suacute skuacutemaneacute
spocircsoby realizaacutecie - formaacutelna straacutenka Ostatneacute položky sa
zameriavajuacute na obsah Obsahoveacute a formaacutelne body suacute spočiacutetaneacute
Vysokeacute skoacutere majuacute vaumlčšinou zreleacute deti ktoreacute majuacute dobruacute uacuteroveň
inteligencie Niacutezky počet bodov je charakteristickyacute vaumlčšinou pre
deti s niacutezkou uacuterovňou rozumovyacutech schopnostiacute alebo pre
nesuacutestredeneacute deti
Test odkreslovania napr Matejček - Vaacutegnerovaacute
Je určenyacute pre deti od 5 do 12 rokov Sluacuteži na posuacutedenie celkoveacuteho
vyacutevoja dieťaťa Je možneacute ho využiacutevať aj pri podozreniacute na
dysgrafiu Je to kresba podľa predlohy Pamaumlť a fantaacutezia v tomto
teste suacute eliminovaneacute Sluacuteži na hodnotenie vizuaacutelnej percepcie
jemnej motoriky a senzomotorickej koordinaacutecie Dieťa kresliacute
podľa modelu ktoryacute maacute k dispoziacutecii počas celej doby Test
obsahuje 12 predlocirch ktoreacute dieťa musiacute obkresľovať Prveacute tvary suacute
146
jednoducheacute Ďalšie suacute zložitejšie ide o členeneacute plošneacute tvary
Posledneacute tvary už majuacute trojdimenzionaacutelny charakter
Bender - Gestalt
Je to test ktoryacute je orientovanyacute na zmapovanie senzomotorickyacutech
schopnostiacute detiacute Je založenyacute na predpoklade že schopnosť dieťaťa
napodobniť určityacute obrazec zaacutevisiacute od zrelosti a dobryacutech funkciiacute
priacuteslušnyacutech mozgovyacutech centier ale aj od skuacutesenostiacute dieťaťa
b) Diagnostika školskej zrelosti
Jiraacuteskov Orientačnyacute test školskej zrelosti Test sluacuteži
k odborneacutemu psychologickeacutemu posuacutedeniu školskej
zrelosti Je iba prvyacutem krokom nakoľko po jeho aplikaacutecii
vaumlčšinou nasleduje druhyacute - ďalšiacute rozsiahlejšiacute test Dieťa maacute
splniť 3 uacutelohy nakresliť ľudskuacute postavu (s potrebnyacutemi
detailmi) napodobniť piacutesaneacute piacutesmo a odkresliť skupinu
bodov
V pedagogickej praxi sa často stretaacutevame s tyacutem že tento test
s deťmi realizujuacute učiteľky čo je nepriacutepustneacute Je to v kompetencii
odbornyacutech pracovniacutekov z Centra pedagogicko-psychologickeacuteho
poradenstva a prevencie (CPPPaP)
Ďalšie testy školskej zrelosti
Karol Kollaacuterik Orientačnyacute test školskej zrelosti (T-244)
KTS- Kresbovyacute test
c) Osobnostneacute testy
Suacute založeneacute na predpoklade projekcie počas ktorej vyšetrovanaacute
osoba premieta obsah svojich duševnyacutech procesov do kresby (In
Psychodiagnostickeacute testy- online 2013)
147
Machoverovaacute Test ľudskej postavy (DAP)
Dieťa maacute nakresliť ľudskuacute postavu Ak je hotovaacute musiacute nakresliť
ďalšiu postavu s opačnyacutem pohlaviacutem Potom nasleduje rozhovor
v raacutemci ktorej dieťa maacute porozpraacutevať priacutebeh o tyacutechto ľuďoch
Počas projekcie sa dieťa stotožňuje s postavou a pripisuje jej
vlastnosti ktoreacute by chcelo mať Hodnotia sa aj vyacuterazoveacute aspekty
kresby ako liacutenie tlak tieňovanie
Koch Test stromu
Patriacute medzi psychodiagnostickeacute metoacutedy pomocou ktorej odborniacutek
ziacuteskava veľa informaacuteciiacute o osobnosti dieťaťa (od 6 rokov)
Vychaacutedza z predpokladu že kresba stromu často odraacuteža skryteacute
postoje autora kresby nakoľko medzi kresbou stromu
a poniacutemaniacutem seba sameacuteho existuje určitaacute suacutevislosť Podľa autora
strom je ideaacutelnym nositeľom projekcie Dieťa maacute nakresliť ovocnyacute
strom (ihličnatyacute nie je vhodnyacute) ktoryacute maacute vypovedať
o emocionaacutelnej zrelosti priacutepadne o poruchaacutech v emocionaacutelnej
a sociaacutelnej oblasti Hodnotiacute sa i celok (veľkosť a umiestnenie
stromu) ale i ďalšiacutech 59 znakov ako koreň koruna kmeň listy
atď
Test rodinneacuteho zaacutezemia
Sluacuteži pre deti predškolskeacuteho veku až po adolescenciu Vytvoril ho
M J Herbert a upravil J Senka Ľ Paacuteleniacutek Ľ Medveďovaacute M
Matejiacutek Tento test poskytuje informaacutecie o kvalite rodičovskej
starostlivosti o možnyacutech probleacutemoch ktoreacute suacute s tyacutem spojeneacute
Odpovedaacute na tri zaacutekladneacute otaacutezky
1 Akeacute suacute probleacutemy
2 Prečo tieto probleacutemy vznikli a prečo pretrvaacutevajuacute
3 Ako ich možno zmierniť alebo odstraacuteniť
Je vhodnyacute na dlhodobejšie sledovanie rodiny
148
Test Torranceho (TTFT)
Je to test na skuacutemanie tvorivosti Hodnotiacute sa fluencia flexibilita
a originalita Dieťa dokresľuje obraacutezok podobnyacute obličke potom
načateacute tvary nakoniec kruhy
Urbanov figuraacutelny test tvoriveacuteho
Tento dokresľovaciacute test tvorivosti patriacute medzi moderneacute
diagnostickeacute prostriedky Je zameranyacute na tvoriveacute divergentneacute
myslenie Je určenyacute pre deti od štyroch rokov až po neskoruacute
dospelosť Je nenaacuteročnyacute z hľadiska vyhodnotenia
V zaacutevere tejto kapitoly treba podotknuacuteť že diagnostikovanie
detskeacuteho vyacutetvarneacuteho prejavu je veľmi zložitaacute vec a na zaacuteklade
dvoch - troch kresieb nie je možneacute posuacutediť ani psychickyacute stav
dieťaťa ani aktuaacutelny stav jeho schopnostiacute V materskyacutech školaacutech
z hľadiska edukačneacuteho procesu v kontexte grafomotoriky
rozviacutejania počiatočneacuteho piacutesania a ovlaacutedania vyacutetvarnyacutech techniacutek suacute
pre učiteľky docircležiteacute najmauml uacutedaje podľa kriteacuteriiacute J Banaša
Priacutepadneacute zaacutevažneacute podozrenia treba vždy konzultovať so
psycholoacutegom ktoryacute pomocou aplikaacutecie špecifickyacutech odbornyacutech
testov vyvodiacute patričneacute zaacutevery respektiacuteve diagnoacutezu Hoci rocirczne
kresboveacute testy pomaacutehajuacute naacutem orientovať sa vo vyacutevinovej uacuterovni
dieťaťa upozorňujeme učiteľky aby si daacutevali veľkyacute pozor
a nevyvodili uryacutechleneacute a neprimeraneacute zaacutevery na zaacuteklade takyacutech
testov ktoreacute nemajuacute v kompetencii realizovať
149
7 Naacutepady podnety a inšpiraacutecie pre prax
V tejto kapitole uvedieme zopaacuter naacutepadov pre pedagogickuacute
prax Nakoľko existuje mnoho publikaacuteciiacute (napr Vondrovaacute 2001
2005 Roeselova 1995 1997 Pausewangovaacute 1994) ktoreacute
obsahujuacute množstvo vyacutetvarnyacutech naacutemetov priacutepadne pomocou
internetu sa učiteľky vedia dopaacutetrať k rocircznym technikaacutem
a vyacutetvarnyacutem riešeniam našiacutem cieľom nie je poskytnuacuteť
komplexnyacute prehľad naacutemetov To ani nie je možneacute Chceme len
poskytnuacuteť (najmauml začiacutenajuacutecim) pedagoacutegom orientačneacute
vyacutechodiskoveacute naacutepady
Tab č 8 Naacutemety pre prax
Jeseň Zima
štetcom nanesieme tekutuacute
farbu na listy a urobiacuteme
odtlačky
vytvoriacuteme kompoziacuteciu
z listov a doplniacuteme
(lepeniacutem zvierat alebo
kresleniacutem)
lepeniacutem vytvoriacuteme obraz
z tekvicovyacutech (ovocnyacutech)
jadierok doplniacuteme
vyfarbeniacutem
vytvoriacuteme z plasteliacuteny
alebo z polovice jablka
ježka a pichliače
doplniacuteme špaacuteradlom
vystrihneme šabloacutenu
šarkana a ozdobiacuteme
na sucheacute vetvičky
nalepiacuteme pukance
vianočnaacute pohľadnica
masky z desiatovyacutech
saacutečkov
ryba z pokrčeneacuteho
krepoveacuteho papiera
(krčenie a lepenie)
lepenie kŕmitka
z geometrickyacutech
tvarov na vyacutekres
a nakresliť do neho
vtaacutečiky
modelovanie
snehuliaka z plasteliacuteny
maľovanie na sklo
zimnyacute obraacutezok
150
z ovocia a zo zeleniny
vytvoriacuteme baacutebky figuacuterky
obrus pečiatkovanie na
textil (polovica jabĺčka
ako pečiatka)
šarkan ndash vystrihnutyacute
a predkreslenyacute tvar
namaľovanyacute chvost
z špagaacuteta dotvorenyacute
farebnyacutem papierom
skladanyacutem do harmoniky
snehuliak z vatovyacutech
tampoacutenov
čižmička Deda Mraacuteza
adventnyacute kalendaacuter
snehuliak z textiacutelie
Jar Leto
slniečko vystrihnuacuteť
z papiera kruh zamaľovať
a luacuteče urobiť zo špagaacutetu
(lepeniacutem viazaniacutem)
strom kotuacuteč od
toaletneacuteho papiera
zafarbiacuteme na hnedo liacutestie
vystrihaacuteme zafarbiacuteme na
zeleno + nalepiacuteme krčenyacute
ružovyacute krepovyacute papier
ako kvety
jarneacute kvety (v polovici
zemiaka vyrytyacute jarnyacute
kvet zafarbiť ho
temperovou farbou
a pečiatkovať)
kvetndashrozfukovať farebnuacute
škvrnu na vyacutekrese
a dotvoriť stopku a listy
slniečko spoločnaacute
praacuteca (veľkyacute kruh +
odtlačky ruacutek detiacute ako
luacuteče)
motyacutele fľaky na
mokrom vyacutekrese
slniečko z moduritu
jazero z krepoveacuteho
papiera ryby v ňom
z vystrihnuteacuteho
farebneacuteho papiera
kvet ako odtlačok
dlane + domaľovať
stonku a list
motyacutelik z krepoveacuteho
papiera (telo zo štipca)
151
Zvierataacute Ľudskeacute telo
namaľujeme kameň alebo
polovicu z orechovej
škrupiny (napr
chrobaacutečiky a nalepiacuteme na
list)
motyacuteľ pomocou
zapuacutešťania farieb do
navlhčeneacuteho podkladu
motyacuteľ zo štipca
priacuteprava kuriatka zo
škrupiniek od vajec
pavučina s pavuacutekom zo
špagaacutetu
rocirczne zvierataacute
z desiatovyacutech saacutečkov
(vystrihnuteacute jednotliveacute
časti a nalepeneacute na saacutečok)
ryby z tenkeacuteho farebneacuteho
drocirctu
kostra z vatovyacutech
tyčiniek
doplnenie vnuacutetornyacutech
orgaacutenov na kresbe
plasteliacutenou
lepenie ľudskeacuteho tela
z geometrickyacutech
tvarov
vytvorenie ľudskeacuteho
tela z rozstrihanyacutech
častiacute lepeniacutem
obkreslenie ležiaceho
dieťaťa na veľkyacute
papier a naacutesledneacute
dokresľovanie
detailov častiacute tela
zhotovenie baacutebok
Ovocie a zelenina Ostatneacute
kašiacuterovaneacute ovocie
modelovanie z plasteliacuteny
ovocie a zelenina so
slaneacuteho cesta
nalepovanie jablka z
trhanyacutech kuacuteskov papiera
košiacutek ovocia a zeleniny
vystrihnuacuteť košiacutek
a nalepovať doň obraacutezky
ovocia a zeleniny
naacuteramok alebo ruža zo
sušeneacuteho ovocia
domčeky dopravneacute
prostriedky zo škatuacuteľ
naacuteramok z cestoviacuten
obraz z cestoviacuten
(lepenie+ nastriekanie)
naacutehrdelniacutek z rocircznych
cestoviacuten
dopravneacute prostriedky z
PET fliaš
čln z orieškovej
škrupiny
odtlačok ruky +
doplnenie kresleniacutem
152
NAMIESTO ZAacuteVERU
Mileacute kolegyne (priacutepadne kolegovia)
Namiesto zaacuteveru by som chcela pripomenuacuteť Montessoriovu
pedagogiku nakoľko mnoheacute z jej princiacutepov by sa mali integrovať
aj do dnešnej predškolskej pedagogiky Siacutece žijeme v modernej
dobe ktoraacute sa veľmi ryacutechlo rozviacuteja nesmieme zabudnuacuteť že deti
vždy ostanuacute deťmi a potrebujuacute predovšetkyacutem laacutesku a pochopenie
Tieto dva pojmy bola schopnaacute stelesňovať Maacuteria Montessori
a zanechala pre naacutes (pre učiteľky materskyacutech škocircl) svoje naacutezory
a postoje ako zaacutevet
Nakoľko hlavnyacutem kreacutedom jej pedagogiky sa stala veta bdquoPomocircž
mi aby som to dokaacutezal saacutemldquo uvedomujeme si že našou uacutelohou je
vytvoriť pre deti takeacute podmienky pomocou ktoryacutech buduacute vedieť
vlastnyacutemi silami a svojiacutem tempom ziacuteskať noveacute vedomosti
a schopnosti V kontexte tejto myšlienky treba podotknuacuteť aj to že
podľa Maacuteria Montessori bdquodieťa sa vytvaacutera sameacuteldquo v čom mu my
učiteľky musiacuteme byť naacutepomocneacute
Nakoľko jej pedagogika je filozofiou vyacutechovy a vzdelaacutevania
podľa ktorej bdquoruka je naacutestrojom duchaldquo nezabudnime na to ani
počas plaacutenovania a realizaacutecie vyacutetvarnyacutech činnostiacute Princiacutepy
Montessoriovej pedagogiky naacutem uľahčia praacutecu a deťom
zabezpečia uacutespech Preto spojenie duševnej aktivity s telesnou
polarizaacuteciu osobnosti sebakorektuacuteru chyacuteb princiacutepy aktivity
a slobodnej voľby aplikujme do vyacutechovno-vzdelaacutevacej praacutece
každodenne a bez obaacutev
Ďakujem že ste si našli čas na prečiacutetanie tejto literatuacutery lebo to
znamenaacute že sa chcete vzdelaacutevať alebo sa uistiť či robiacutete svoju
praacutecu dobre a zaacuteroveň Vaacutem na deťoch zaacuteležiacute Ako rodič ďakujem
Vaacutem za každodennuacute snahu ktoruacute deťom vynakladaacutete Ako
153
pedagoacuteg Vaacutem prajem veľa zdravia sily vytrvalosti a novyacutech
naacutepadov do buduacutecnosti Ako autorka duacutefam že v knihe naacutejdete
odpovede na Vaše otaacutezky ktoreacute Vaacutem buduacute osožneacute a usmernia
Vašu zodpovednuacute učiteľskuacute praacutecu
Nezabuacutedajme na to že dobryacute človek mocircže byť len dobryacutem
pedagoacutegom a naopak Ak zohľadniacuteme potreby zaacuteujmy a
schopnosti detiacute ak ich milujeme a pochopiacuteme nemocircžeme nič
pokaziť Laacuteska k deťom je prvoradaacute všetko ostatneacute sa daacute naučiť
154
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATUacuteRY
ASZALAI A eacutes kol 2007 Amit az oacutevoacutenőnek tudni kell
Budapest Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-41-5
BAGRO T 2013 Kljaksografija [online]
Moskva NSPORTAL [cit 01 02 2013]
Dostupneacute na internete
lthttpnsportalrudetskii-sadrisovanieklyaksografiyagt
BALAacuteZSNEacute SZŰCS J 2001 Miből leTT a cserebogaacuter
Budapest SZORT BT 2001 ISBN 963-008-920-3
BANAŠ J et all 1989 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy
Vysokoškolskaacute učebnica Bratislava SPN 1989 ISBN 80-
08-00013-9
BAacuteNKI V ndash BAacuteLVAacuteNYOS H 2002 Differenciaacutelaacutes a
műveacuteszeti neveleacutesben Budapest OKKER 2002 ISBN
963-9228-37-0
BEDNAacuteROVAacute J ndash ŠMARDOVAacute V 2006 Rozvoj
grafomotoriky ndash jak rozviacutejeť kresleniacute a psaniacute Brno
Computer Press 2006 ISBN 80-251-0977-1
155
BORBEacuteLYOVAacute D 2010 Vyacutevoj dieťaťa v predškolskom
veku so zameraniacutem na jeho vyacutetvarnyacute prejav Diplomovaacute
praacuteca Komaacuterno UJS Komaacuterno 2010
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 Rozvoj grafomotorickyacutech
zručnostiacute detiacute predškolskeacuteho veku v raacutemci vyacutetvarnyacutech
aktiviacutet In A Kisgyermek 2012 ISSN 1789-2767 2012
ročniacutek VI č3 str 16-21
BORBEacuteLYOVAacute D 2012 A digitaacutelis rajzprogramok
alkalmazaacutesi lehetőseacutegei az oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben-
Využitie edukačnyacutech softveacuterov v raacutemci vyacutetvarnej vyacutechovy
v materskej škole Atestačnaacute praacuteca pre vykonanie 1
atestaacutecie Nitra UKF FSŠ 2012
BORBEacuteLYOVAacute D 2013 Digitaacutelis rajzprogramok az
oacutevodai keacutepzőműveacuteszetben Komaacuterno International
Research Institute sro 2013 ISBN 978-963-89392-5-8
BRDIČKA B 2011 Difuze technologiiacute ve škole 21
stoletiacute [online] Brno [cit 15 11 2012]
Dostupneacute na internete
lthttpwwwspomocnikczindexphpid_document=2404
gt
156
ČARNYacute L ndash DEREVJANIacuteKOVAacute A 2013 Vzdelaacutevacia
oblasť Umenia a kultuacutery Naacutevrh noveacuteho ŠVP In
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LXVII čiacuteslo 4 rok 201314
s 37-43 2013 ISSN 0032-7220
DAVIDO R 2001 Kresba jako naacutestroj poznaacuteniacute diacutetěte
Praha Portaacutel 2001 ISBN 80-7178-449-4
DESZPOT G 2002 Alternativitaacutes eacutes műveacuteszeti (eacuterzelmi)
neveleacutes Budapest AKG Kiadoacute 2002
FEUER M 2000 A gyermekrajzok fejlődeacutesleacutelektana
Budapest Akadeacutemia Kiadoacute 2000 ISBN 963-05-77321
GERŐ ZS 2007 A gyermekrajzok eszteacutetikuma Budapest
Flaccus Kiadoacute 2007 ISBN 978-963-9412-13-9
GMITROVAacute V 2007 Plaacutenovanie vyacutechovno-
vzdelaacutevacieho procesu v materskej škole Prešov MPC
2007 ISBN 978-80-8045-501-9
GUZIOVAacute K 1999 Program vyacutechovy a vzdelaacutevania v
materskyacutech školaacutech Trenčiacuten Ľudoprint 1999 ISBN 80-
967721-1-2
157
GUZIOVAacute K ndash HAJDUacuteKOVAacute V a kol 2011 Metodika
predprimaacuterneho vzdelaacutevania Partizaacutenske Expresprint
sro 2011 ISBN 978-80-968777-3-7
HAMPLOVAacute V 2006 Interpretace spontaacutenniacuteho dětskeacuteho
vyacutetvarneacuteho projevu z hlediska psychologickeacuteho vyacutekladu
symbolu Diplomovaacute praacuteca [online] Brno Masarykova
Univerzia v Brně [cit 06 022013]
Dostupneacute na
lthttpwwwismuniczth17056ff_mDIPLOMKA_pro_i
sdocgt
HAJDUacuteKOVAacute a kol 2008 Priacuteručka na tvorbu školskyacutech
vzdelaacutevaciacutech programov pre materskeacute školy Bratislava
Metodicko ndash pedagogickeacute centrum 2008 ISBN 978-80-
8052-324-4
HOJAČOVAacute M 2007 Vyacutetvarnaacute vyacutechova v mateřskeacute
škole a jejiacute naacutevaznost v 1 ročniacuteku ZŠ- diplomovaacute praacuteca
[online] Brno Masarykova univerzita [cit 20 012013]
Dostupneacute na
lthttpismuniczth84169pedf_mMASARYKOVA_UNI
VERZITA_1pdfgt
HORVAacuteTHOVAacute B 2007 Ukaacutež mi čo kresliacuteš [online]
[citovaneacute 10 03 2013] Dostupneacute na
158
httpwwwzzzskclanok=2197
KALAŠ I- UHERČIacuteKOVAacute V 2010 Digitaacutelne
technoloacutegie v materskej škole uacuteroveň začiatočniacutek Naacutevrh
vzdelaacutevacieho programu Bratislava 2010
KAacuteRPAacuteTI A 2001 Bevezeteacutes a gyermekrajz fejlődeacuteseacutenek
vizsgaacutelataacuteba [online] Budapest ELTE [citovaneacute 25
novembra 2012] Dostupneacute na
httpedutecheltehueduwebtananyagokgyerekrajzhtm
KENDRICK B 2009 Maľovanie pre najmenšiacutech [online]
[citovaneacute 19 novembra 2012] Dostupneacute na
httpsoftmaniaskgraficke-programytux-paint
KNIZER A 2009 Az oacutevodai informatikai neveleacutes
elmeacutelete eacutes gyakorlati lehetőseacutegei [online] Budapest OFI
[citovaneacute 15 novembra 2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastargyermekinformatikaknizner-
aniko-ovodai
KOLLAacuteRIKOVAacute Z - PUPALA B 2001 Predškolskaacute a
elementaacuterna pedagogika Praha Potraacutel 2001 ISBN 80-
7178-585-7
159
KOVAacuteCSOVAacute B 2005 Metoacuteda dobreacuteho štartu ako
profylaxia pri špecifickyacutech vyacutevinovyacutech poruchaacutech učenia
Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek LX čiacuteslo3 rok 200506
s14-19
KOVAacuteČOVAacute B - GUILLAUME M 2010 Art vo
vzdelaacutevaniacute 2010 Trnavskaacute univerzita v Trnave
Pedagogickaacute fakulta ISBN 978 -80-8082-401-3
LACOVAacute K 2003 Vyacutetvarnaacute vyacutechova netradične
Metodickaacute priacuteručka Bratislava IUVENTA 2003 ISBN
80-88893-97-6
LEHOŤAacuteKOVAacute E 2004 Portfoacutelio - prostriedok
skvalitnenia hodnotenia In Pedagogickaacute konferencia VII
Aktuaacutelne otaacutezky vyacutechovy a vzdelaacutevania v obdobiacute
vstupovania do EUacute Nitra UKF 2004 s 201-203 ISBN
80-8050-657-4
LIPNICKAacute M ndash UJČIKOVAacute V 2012 Kresba ako
pedagogicko-diagnostickyacute naacutestroj poznaacutevania dieťaťa
predškolskeacuteho veku Spoločnosť pre predškolskuacute vyacutechovu
2012 ISBN 978 ndash 80 ndash 971016 ndash 0 ndash 2
MIKLAacuteNKOVAacute I- ĎURNEKOVAacute M 2012 Ako
rozviacutejať grafomotorickeacute zručnosti detiacute 2012 Žilina
160
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR 2009 Štaacutetny
vzdelaacutevaciacute program ISCED - 0 predprimaacuterne vzdelaacutevanie
Bratislava Štaacutetny pedagogickyacute uacutestav 2009 ISBN 978-80-
969407-5-2
MIŠURCOVAacute V ndash SEVEROVAacute M 1997 Deti hry a
umeniacute Praha ISV 1997 ISBN 80-85866-18-8
NEMCOVAacute H 2010 Analyacuteza kresby lidskeacute postavy u dětiacute
na konci předškolniacuteho věku Diplomovaacute praacuteca [online]
[citovaneacute 15 januaacutera 3februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpismuniczth267124pedf_mDiplomova_pracepdf
NOTA J 2008 Symbolika v kresbě začarovaneacute rodiny u
žaacuteků 1 stupně ZŠ - The symbols in the enchanted family
drawing by pupils of the elementary schol Diplomovaacute
praacuteca Jihočeskaacute univerzita v Českyacutech Budějoviciacutech
Pedagogickaacute fakulta Katedra pedagogiky a psychologie
2008
ONDERČOVAacute V 2003 Diagnostikovanie detskej kresby
grafomotoriky a čiacutetania Prešov MPC 2003
ONDRUŠKOVAacute E 2009 Interpretaacutecia detskej kresby
[online] Bratislava [citovaneacute 3februaacutera 2013]
161
Dostupneacute na
httpwwwmssvantnerovaeuvismodokumenty2aspid_o
rg=400035ampid=1320ampp1=1280
PAPŠOVAacute V 2013 Vyacuterazoveacute prostriedky vo vyacutetvarnom
prejave [online] Levice Školiace centrum Infoveku pri
OA Levice [citovaneacute 3juacutena 2013] Dostupneacute na
wwwoaleviceeduskscisci003505papsovappt
PAUSEWANGOVAacute E 1994 100 her k rozvoji tvorivosti
v predškolniacutem a mladšiacutem školniacutem veku Praha Portaacutel
1994 106 s ISBN 80-85282-59-3
PEKAacuteROVAacute J 2009 Digitaacutelne technoloacutegie v materskej
škole vybraneacute otaacutezky - rigoroacutezna praacuteca [online]
[citovaneacute 17 novembra februaacutera 2012] Dostupneacute na
httpedifmphunibask~pekarovarigorozna_praca_finaln
apdf
Psychodiagnostickeacute testy 2013 [online]
[citovaneacute 16 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwpsychodiagnostikaasskKatalog_testyaspKat
eg=1 [citovaneacute 16 februaacutera 2013]
POGAacuteDY J a kol 1993 Detskaacute kresba v diagnostike a
v liečbe Bratislava SAP 1993 ISBN 80-85665-07-7
162
PUDILOVAacute L 2011 Využitiacute netradičniacutech technik kresby
ve vyacutetvarneacute vyacutechově na prvniacutem stupni zaacutekladniacute školy
Diplomovaacute praacutece Českeacute Budějovice Jihočeskaacute univerzita
v Českyacutech Budějoviciacutech Pedagogickaacute fakulta 2011
PUPALA B a kol 2013 Materskaacute škola s novyacutem štaacutetnym
vzdelaacutevaciacutem programom In Predškolskaacute vyacutechova ročniacutek
LXVII čiacuteslo 4 rok 201314 s 1-7 ISSN 0032-7220
RAČKOVAacute J 2012 Arteterapia ndash liečba štetcom
a farbami [online] Katoliacutecke noviny [citovaneacute 16 marca
2013] Dostupneacute na
httpwwwkatolickenovinysk10-2012-arteterapia-liecba-
stetcom-a-farbami
ROESELOVAacute V 1995 Naacuteměty ve vyacutetvarneacute vyacutechově
Praha Sarah 1995 ISBN 80-238-3744-3
ROESELOVA V 1997 Řady a projekty ve vyacutetvarnej
vyacutechově [online] Praha SARAH ISBN 1997 80-7654-
716-3
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Didaktika vyacutetvarnej vyacutechovy v
predškolskom a inom prostrediacute Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav
[online] [citovaneacute 18 februaacutera 2011]Dostupneacute na
163
httpdidaktikavytvarnejestrankyskstrankauacutedetsky-
vytvarny
SEDLAacuteKOVAacute A 2010 Vyacutetvarnyacute prejav roacutemskych detiacute
alebo keď maľujuacute a kreslia roacutemske deti In Pedagogickeacute
rozhľady ISSN 1335-0404 ročniacutek 19 č 32010 s 11-15
[online] [citovaneacute 24 maacuteja 2013]
www rozhladypedagogskcislapr3-2010pdf
SLAVIacuteK J 1990 Didaktika vyacutetvarneacute vyacutechovy Praha
SPN 1990 ISBN 80-7066268-9
SLAVIacuteK J 1994 Kapitoly z vyacutetvarneacute vyacutechovy II Praha
Pražskeacute centrum vzdělaacutevaniacute pedagogickyacutech pracovniacuteků
Katedra vyacutetvarneacute vyacutechovy pedagogickeacute fakulty UK
v Praze 1994
SLAVIacuteK J ndash ŠKALOUDOVAacute B 2006 Artefiletika ndash
reflektivniacute tvořiveacute a zaacutežitkoveacute pojetiacute vyacutechovy uměniacutem In
Škola a muzeum pod jednou střechou studijniacute materiaacutely
Praha 2005 ndash 2006
SVANA M 2003 Pedagogickaacute diagnostika [online]
[citovaneacute 2 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpreferatyatlasskodborne-
humanitnepedagogika9587pedagogicka-diagnostika
164
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute I [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠCHIMIacuteKOVAacute A 2013 Vyacutetvarneacute techniky
v predprimaacuternom vzdelaacutevaniacute II [online] In Predškolskyacute
atlas [citovaneacute 24 apriacutela 2013] Dostupneacute na
httpwwwpredskolskyatlasskvytvarne-techniky-
kombinovanematerialove-a-techniky-tlace
ŠIPKOVA V 2013 Grafičeskije diktanti [online]
Moskva [citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpwwwrazumnikirugraficheskiy_diktanthtml
ŠIPKOVA V 2013 Razvitie tvorčestva u detej starševo
doškolnovo vozrasta v hudožestvenno [online] Moskva
[citovaneacute 1 februaacutera 2013] Dostupneacute na
httpnsportalrudetskii-sadrisovanierazvitie-tvorchestva-
u-detey-starshego-doshkolnogo-vozrasta-v-
hudozhestvenno
ŠTURMA J - VAacuteGNEROVAacute M 1982 Kresba postavy
Bratislava Psychodagnostickeacute a didaktickeacute testy 1982
165
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 2000 Detskyacute vyacutetvarnyacute prejav Svaumltyacute
Jur DIGIT 2000 ISBN 80-968441-0-5
ŠUPŠAacuteKOVAacute B 1999 Projekty a alternatiacutevne formy vo
vyacutetvarnej vyacutechove Bratislava GRADIENT 1999 ISBN
809-67-2314-6
TORDA Aacute- DARVAS Aacute 2006 Peacuteldataacuter az emberalak-
aacutebraacutezolaacutes eacutes a vizuo-motoros koordinaacutecioacute diagnostikus
eacuterteacutekeleacuteseacutehez BudapestEoumltvoumls Loacuteraacutend Tudomaacutenyegyetem
Baacuterczi Gusztaacutev Gyoacutegypedagoacutegiai Főiskolai Kar
Gyoacutegypedagoacutegiai Inteacutezet 2006
TUNKROVAacute Ž 2008 Inovativniacute vyučovaciacute metoacutedy ve
vyacutetvarneacute vyacutechově Bakalaacuteřskaacute praacutece Brno Masarykova
Univerzita 2008
TURCSAacuteNYINEacute SZABOacute M 2009 Szaacutemiacutetoacutegeacutepet az
ovisoknak [online] Budapest [citovaneacute 17 novembra
2012] Dostupneacute na
httpwwwofihutudastarturcsanyine-szabo-marta
VALACHOVAacute D 2005 Vyacutetvarnyacute prejav detiacute z
multikultuacuterneho prostredia Bratislava Psychodiagnostika
2005 ISBN 80-88714-02-894
166
VALACHOVAacute D 2009 Ako spoznať dieťa v materskej
škole Pedagogickaacute diagnostika v MŠ Bratislava MPC
Bratislava 2009 ISBN 978-80-8052-342-8
VALACHOVAacute D 2010 Symbol a jeho miesto v detskom
vyacutetvarnom prejave In Predškolskaacute vyacutechova ISSN 0032-
7220 201011 ročniacutek LXV č 2 str 1-8
VALACHOVAacute D 2012 Hodnotenie vyacutetvarneacuteho prejavu
detiacute - vyacutesledky prieskumu In Predškolskaacute vyacutechovy ISSN
0032-7220 201213 ročniacutek LXVII č2 str 17-23
VANČAacuteT J 2002 Poznaacutevaciacute a komunikačniacute obsah
vyacutetvarneacute vyacutechovy v kurikulaacuterniacutech dokumentech Praha
Sdruženiacute MAC 2002 ISBN 80-86015-90-4
VONDROVAacute P 2001 Vyacutetvarneacute techniky pro děti Praha
Portaacutel 2001 ISBN 80ndash7178ndash 583ndash0
VONDROVAacute P 2005 Vyacutetvarneacute naacuteměty pro čtvero
ročniacutech obdobiacute Praha Portaacutel 2005 ISBN 80-7178-814-7
ZABADAL Ľ - DOBIŠ J 2008 Digitaacutelne technoloacutegie
vo vyacutetvarnej vyacutechove Nitra Vydvateľstvo Michala Vaška
2008 ISBN 978-80-8094-326-4
167
ZABADAL L ndash SATKOVAacute J 2008 Vyacutetvarnaacute vyacutechova
v elektronickom prostrediacute Nitra Pedagogickaacute fakulta
ŠEVT as 2008 ISBN 978-80-8094-375-2
ZELINA M 1996 Strateacutegie a metoacutedy rozvoja osobnosti
Bratislava IRIS 1996 ISBN80-967013-4-7
ZELINKOVAacute O 2001 Pedagogickaacute diagnostika a
individuaacutelny vzdelaacutevaciacute program Praha Portaacutel 2001
ISBN 80-7178-544-X
httpskolypbczMSklubickowwwspecializace---
specifika-skolyartefiletika
Ďalšie zdroje - obraacutezky
httpwwwgooglesksearchq=paint+programamphl=skamptb
o=uamprlz=1R2ADRA_skSK492amptbm=ischampsource=univamp
sa=Xampei=GN21UN-
MBozDswaboICgDQampsqi=2ampved=0CCoQsAQampbiw=192
0ampbih=799
httpwwwgooglehusearchq=tux+paintamphl=skamprlz=1R
2ADRA_skSK492ampprmd=imvnsaamptbm=ischamptbo=uampsou
rce=univampsa=Xampei=MRCgUN22PInjtQbZ5oDADwampsqi=
2ampved=0CD4QsAQampbiw=1920ampbih=838
168
httpovodablogspotsk200711szmitgpes-kifest-s-
rajzprogramhtml
httpzsciferedupageorgfiles5_Graficky_editorpdf
169
PRIacuteLOHY
Zdroje priacuteloh
In wwwfacebookcom Creative Ideas [citovaneacute 3 marca
2013]
In wwwrevistartesanatocombr [citovaneacute 12 marca 2013]
In wwwfacebookcom Kreatiacutev Maacutenia [citovaneacute 23 marca
2013]
Inhttpwwwlodijoellanet201204manualidades-faciles-
para-ninos-dehtml [citovaneacute 3 marca 2013]
In httpswwwfacebookcomOvodasgyermekek [citovaneacute
8 juacutela 2013]
Praacutece detiacute MŠ E Benedeka s VJM Dunajskaacute Streda
170
Zoznam priacuteloh
Priacuteloha č 1 Zajačik 173
Priacuteloha č2 Pečiatky 173
Priacuteloha č3 Baranček 174
Priacuteloha č4 Zajačik 174
Priacuteloha č5 Kvietky 175
Priacuteloha č6 Stonožka 175
Priacuteloha č7 Vrana 176
Priacuteloha č8 Narcisy 176
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik 177
Priacuteloha č10 Lienka 177
Priacuteloha č11 Narcisy 178
Priacuteloha č12 Zajačik 178
Priacuteloha č13 Kvety 179
Priacuteloha č14 Stonožka 179
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov 180
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute 180
Priacuteloha č17 Vaacutežka 181
Priacuteloha č18 Macko 181
171
Priacuteloha č19 Stonožka 181
Priacuteloha č20 Kvietok 182
Priacuteloha č21 Ruža 182
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov 183
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša 183
Priacuteloha č24 Kolorovanaacute kresba- U babičky 184
Priacuteloha č25 Kolorovanaacute maľba ndash Policajt a policajtka 184
Priacuteloha č26 Kombinovanaacute technika 185
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia 185
Priacuteloha č28 Kvety 186
Priacuteloha č29 Kvety 186
Priacuteloha č30 Zaacutekusky 187
Priacuteloha č31 Pizza 187
Priacuteloha č32 Jeseň 188
Priacuteloha č33 Naša rodina 188
Priacuteloha č34 Strom 189
Priacuteloha č35 Slniečko 189
Priacuteloha č36 Korytnačka 190
Priacuteloha č 37 Jeseň 190
172
Priacuteloha č 38 Motyacuteľ 191
Priacuteloha č 39 Jesennyacute list 191
Priacuteloha č 40 Potlač listu 192
Priacuteloha č 41 List 192
173
Priacuteloha č1 Zajačik (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č2 Pečiatky (tlač umelohmotnaacute fľaša)
174
Priacuteloha č3 Baranček (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č4 Zajačik (kombinovanaacute technika)
175
Priacuteloha č5 Kvietky (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č6 Stonožka (odpadovyacute materiaacutelumelohmotnaacute fľaša)
176
Priacuteloha č7 Vrana (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č8 Narcisy (kombinovanaacute technika)
177
Priacuteloha č9 Kuriatko a zajačik
Priacuteloha č10 Lienka (maľba)
178
Priacuteloha č11 Narcisy (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č12 Zajačik
179
Priacuteloha č13 Kvety (priestorovaacute tvorba-drocirct)
Priacuteloha č14 Stonožka (maľba)
180
Priacuteloha č15 Obrazy z gombiacutekov (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č16 Zvieratkaacute
181
Priacuteloha č17 Vaacutežka Priacuteloha č18 Macko
Priacuteloha č19 Stonožka
182
Priacuteloha č20 Kvety
Priacuteloha č21 Ruža
183
Priacuteloha č22 Kŕmitko pre vtaacutekov
Priacuteloha č23 Ozdobnaacute fľaša
184
Priacuteloha č24 U babičky (kolorovanaacute kresba)
Priacuteloha č25 Policajt a policajtka (kolorovanaacute maľba)
185
Priacuteloha č26 Na luacuteke (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č27 Ročneacute obdobia
186
Priacuteloha č28 Kvety (predmetovaacute kolaacutež)
Priacuteloha č29 Kvety
187
Priacuteloha č 30 ndash Zaacutekusky (priestorovaacute tvorba)
Priacuteloha č 31 - Pizza
188
Priacuteloha č32 ndash Jeseň (kombinovanaacute technika)
Priacuteloha č 33 ndash Naša rodina (kresba)
189
Priacuteloha č 34 ndash Strom (kombinovanaacute technika-priacuterodniny)
Priacuteloha č 35 ndash Slniečko (maľba)
190
Priacuteloha č 36 ndash Korytnačka (experimentovanie s farbami)
Priacuteloha č 37 Jeseň
191
Priacuteloha č 38 ndash Motyacuteľ (kliaksografia)
Priacuteloha č 39 ndash Jesennyacute list
192
Priacuteloha č 40 Potlač listu
Priacuteloha č 41 List (frotaacutež)
193
Moderneacute vzdelaacutevanie pre vedomostnuacute spoločnosťProjekt je spolufinancovynyacute zo zdrojov EUacute
Tento edukačnyacute materiaacutel vznikol ako suacutečasť naacuterodneacuteho projektu Vzdelaacutevanie
pedagogickyacutech zamestnancov materskyacutech škocircl ako suacutečasť reformy
vzdelaacutevania
Autorka PaedDr Diana Borbeacutelyovaacute
Naacutezov Metodika vyacutetvarnej vyacutechovy pre materskeacute školy
Recenzenti PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Bc Beaacuteta Špernaacutekovaacute
Jazykovaacute korektuacutera PaedDr Eva Lehoťaacutekovaacute PhD
Vydalo Metodicko-pedagogickeacute centrum Ševčenkova 11 850 05 Bratislava
Všetky praacuteva vyhradeneacute Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno
reprodukovať bez suacutehlasu majiteľa praacutev
Prveacute vydanie Bratislava 2013
ISBN 978-80-8052-543-9