Maly katechizmus pre katolicke dietky (1934)

/

MALY KATECHIZMUS PRE KA'IOLCKE DIETKY

S ODOBRENlM CIRKEVNEJ VRCHNOSTI

*

VYDAL

SPOLOK SVATHO VOJTECHA

(280-300-tisc)

TRNAVA 1934

Tlaou knhtlaiarne Spolku Sv. Vojtecha

Tento "Mal katechizmus" na katechetickej porade v doch 1-16. Jna r. 1921 v Trnave odborne bol preskman. Na porade zastnily sa dieczy: nitrianska, bansko-bystrick, spisk, roavsk, koick, a trnavsk vikarit, arcib. ostrihomskho. Napokon cel osnoVd bola odo-bren a pte vetky koly na Slovensku za radn vyhlsen na konferen-cii biskupskej da 30. jna 1921.

Imprimatur.

Tyrnaviae. die 30. junii 1921.

Dr. Augustinus Fischer-Colbrie m. p. Eppus Cassoviensis,

Dr. Carolus Kmefko m. p. Eppus Nitriensis.

Joannes Vojtak m. p. Eppus Scepusiensis,

Fr. Richardlls Osvald m. p. AEppalis Vicarius Oen. yrnaviensis,

Dr. Joannes Kohth m .. p. AEppalis Vicarius Gen. Neosoliensis,

Dr. Stephanus Podrack m. p. Vicarius Cap. Rosnaviensis.

l. Modlitby a pravdy, ktor dobr kresan z pamti m vedet

V mene Otca i Syna i Ducha Svtho Amen.

Modlitba Pna.

. Ote n, ktor si na nebesiach, posv sa meno Tvoje; pr krovstvo Tvoje; bu va Tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb n vezdej daj nm dnes; a odpust nm nae vinY,; ako i my odpame naim vinnkom; a neuvo ns v pokuenie, ale zbav ns od zlho: Amen.

Pozdravenie anjelsk .. Zdravas' Maria, milosti pln, Pn s tebou; poehnan si

medzi enami a poehnan plod ivota tvojho, Jei, Svt Maria, Matko Boia, pros za .ns hrienych, teraz, i v hodinu smrti naej. Amen.

Apotolsk vyznanie viery.

Verm v Boha, Otca vemohceho, Stvoritea neba i zeme; i v Jeia Krista, Syna jeho jedinho, Pna nho; ktor sa

poal z Ducha Svtho, narodil sa z Marie Panny; trpel pod Pontskm Piltom, ukriovan umrel i pochovan bol; sostpil do pekiel, tretieho da vstal z mtvych; vstpil na nebesia, sed na pravici Boha Otca v'emohceho; odtia prde sdi ivch i mtvych. Verm v Ducha Svtho; svt Cirkev veobecn; svtch obcovanie; hriechov odpustenie; tela z

mtvych vzkriesenie ivot ven. Amen.

Desatoro Boch prikzan. l. Ja som Pn Boh tvoj, nebude ma bohov inch predo

mnou, aby si sa im klaal. 2. Nevezme mena Boieho nadarmo.,

4

3. Spomni, aby si de sviaton svtil. / 4. Cti otca svojho i matku svoju. ' 5. Nezabije. 6. Nezosrniln. 7. Nepokradne. 8. Nepremlvi krivho svedectva proti blinmu svojmu. ~' 9. Nepoiada manelky blinho svojho.

10. Nepoiada ani domu, ani role jeho, ani nioho, o jeho je.

Ptoro cirkevnch prikzan.

l. Zasvten sviatky svti. 2. V nedeu a vo sviatok omu svt nbone slya. 3. Prikzan psty zac)lovva a v ist dni msitho

pokrmu sa zdrova. 4. Kadorone sa vyspoveda a aspo v ase vekononom

prevelebn Sviatos Oltrnu prijat. 5. V zakzanom ase svadobnho veselia nedra.

Chvloslovie. !

Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu, ako bolo na poiatku, nech tak bude aj teraz i vdycky i na veky vekov. Amen.

Sedem svtch sviatosti.

l. Krst, 2. birmovanie, 3. Sviatos Oltrna, 4, poknie, 5. posledn pomazanie, 6. posvtenie kazstva, 7. stav manelsk.

Il. Kadodenn modlitby. Modlitba rann.

V mene t ukriovanho Pna nho Jeia Krista vstvam; On, ktor ma vykpil, nech ma ochraje, od vetkho zlho na tele i na dui. Amen.

Boe, Ty si ma opatroval - tejtO minulej noci; - e som zdrav rna doil, to je dielo Tvojej moci. - Preto padm na kolen, - a pred Tebou sa korm; - z vaky chcem by dnes

5

i vdycky - dobrm dieaom Tvojm. - Cokovek dnes budem ini, - nech to mno Tvoju es; - do hriechu a neprvosti - nedaj Pane, ma zavies. - Syna svojho si mi prikzal- sledova s ochotnosou; -subujem to verne plni - s Tvojou boskou milosou. Amen.

Tri bosk ctnosti. O, mj Boe, pevne vern vetko, o si Ty zjavil, a o

nm skrze Cirkev svoju na verenie predklad, lebo Ty, ven pravda si to zjavil.- O, mj Boe, skrze zsluhy Jeia Krista fam, e obdrm od Teba odpustenie hriechov svojich. Tvoju

milos a ivot ven, lebo Ty si vene milosrdn. - O, mj Boe, milujem a z celho srdca, lebo Ty si mj najlep Otec, a moje najvyie, lsky najhodneiie dobro; pre Teba i blinho svojho, priatea i nepria tea, ako seba samho miJujem. -Celm srdcom miluj em a, Boe, - a preto nado vetko

utujem~ - e som Tvoju dobrotu urazil; - odpus mi pre krv Kristovu l

K blahoslavenej Panne Maril. Pod ochranu tvoju sa utiekame, svt Boia Rodika!

Prosbami naimi nepohdaj v potrebch naich, ale od vetkho nebezpeenstva vyslobo ns vdycky, Panna slvna a po-ehnan, Pani naa, Prostrednico naa! Orodovnica naa! So Synom svojm ns smer, Synu svojmu ns poraj, Synu svojmu ns obetuj !

K sv. Anjelovi strcovi. Svt Bo Anjelu - dan mne ha ochranu, . osvie, chr ma a spravuj, - k dobrmu vdy povzbudzuj.

Poklona pred velebnou Sviatosou. Na kolen padm, - es a chvfu vzdvam, - Teba

Boha ivho - vo Sviatosti uznvam;- Srdce m nehodn -k prbytku Ti dvam,- a sluobnkom Tvojm - a na veky ostvam. - Svt, Svt, Svt, - Svt, Najsvtej. Jei, pln milosti, - v prevelebnej Sviatosti!

Anjel Pna. Anjel Pna zvestoval Panne Matii, - a ona poala z

Ducha Svtho. - Zdravas' Maria at.

6

Ajha, dievka Pna, sta sa mi poda slova tvojho. Zdravas' Maria at. -

A Slovo telom uinen je, a prebvalo medzi nami. Zdravas' Maria at.

Oroduj za ns, svt Boia Rodik! Aby sme hodn boli zasben Kristovch. Milos .Tvoju prosme, Pane; r do mysl naich vlia, by

sme, ktor skrze anjela, zvestujceho vtelenie Krista, Syna Tvojho poznali, skrze umuenie a kr Jeho ku slve vzkriese-nia priveden boli. Skrze toho Pna nho, Jeia Krista:. Amen.

Veer Pridva sa za due v oistci iede!J Oten a jedno Zdravas' s tmito -slovami:

Odpoinutie ven daj im Pane, a svetlo ven nech -im svieti. Ote n.

Pred jedlom. Oi vetkch dfaj v Tebe, Pane, a Ty im dva pokrm

v as prhodn. Otvra ruku sv~ju a napluje kadho ivocha poehnanm. Slva Otcu at .

. Poehnaj ns, Pane, i tieto dary svoje, ktor z Tvojej ted-rosti pova budeme. Skrze Pna nho Jeia Krista. Amen.

Po jedle. Chvte Pna vetky nrody, chvte ho vetky pokolenia.-

Lebo upevnen je nad nat:ni milosrdenstvo Jeho, a pravda Pnova ostva na veky. Slva Otcu at.

akujeme Tebe, vemohci Boe, za vetky dobrodenia Tvoje, ktor ije a krauje na veky vekov. Amen.

Pred krom.

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobroreme Tebe, lebo si ns skrze sv. kr svoj vykpi ril.

Veern modlitba.

Ku koncu zasa de sa chli, - k odpoinku zve ma noc; - ktor as i vetko riadi, - pr mi, Boe, na pomoc! - o som z rk Tvojich (dnes) prijal (a) - za to vrcne akujem;

l 7

.......:. o (som) proti Tebe zhreil (a), (tu rozmaj chvku, ak-ho hriechu si sa toho da dopustil(a),- to srdene utujem. -

Odpus, Ote, viny moje- pre krv Syna svojho,- k ochrane r s neba sosla - Anjela mi strneho. - Pom, Pane, bratom niojim- ktorch nemoc suuje. -Duiam vernm v

oistci daj ~ ahk odpoinutie. - Jei, Maria, Jozef, Vm darujem srdce svoje i duu svoju. Amen.

Modliba pred uenm. Duchu Svt; j.a som slab a neumn stvorenie, a treba sa

mi uif. Pomhaj mi, osvie mj rozum, aby som vetko, o uite a katecheta dnes v kole bude prdnaf, nleite po-

chopi a v pamti i v srdci si zachova mohol, eby tak z toho, o sa naum, i moji rodiia a uitelia mali rados, a ja kedysi bral z toho asn i ven itok. Amen.

Modlitba po uen. Dakujem Ti, Boe~ za osvecovanie rozumu, a daj, aby

vetko, o som sa dnes s pomocou milosti Tvojej v kole nauil, ucteniu Tvojho svtho mena a spaseniu due mojej slilo. Ant(!n. .

Modlitba za rodiov. Poram Ti, Boe, i rodiov svojich, - vylej na nich hojnos vetkch darov svojich~ -- Ochrauj ich a nahra im, Ote mil, - vetko dobr, o mi kedy uinili.

III. Svty ruenec. Ruenec nie Je in, ako veniec z duchovnch rui, z astejie opako-

vanho anjelskho pozdravenia uvit. Pouj, ako sa m sv. Ruenec mod-lit. Bozk kriik, ktor vis! na ruenci, preehn sa, a na prv zrnko sa modli: Verim v Boha at. Potom: Slva Otcu at.

Na druh zrnko: Ote n at. ' Potom ha tri nasledujce zrnk tri razy: Zdravas' at.

Pri prvom Zdravase po slove Jei, pri d: ktor nech vieru nau rozmnoi ri. Svt Maria at. - Pri druhom, po slove Jei, pri d: Ktor rtech ndej nau posilni ri. Svt Maria at.

~-

B

Pri tretom, po slove Jei, pri d: K to r nech lsku nau roznieti ri. Svt Maria at.

Po tchto troch Zdravasoch modl sa: Slva Otcu at., Ote na at.

Nato nasleduje pt desiatkov, a to: p rz desa, alebo pdesiat Zdravas'. V kadom desiatku po slove Jei modl sa in tajomstvo. Tajomstv s trojak: radostn, bolestn a slvnostn. Tak i ruenec je trojak: radostn, bolestn a slvnostn. V kadom ruenci je po p tajomstv: vo vetkch troch ruencoch teda je spolu 15. - Otene na ruenci s

obyajne vmi, Zdravasy ale menmi zrnkami znaen.

Ruenec radostn.

Od prvej Nedele adventnej a do nedele Devitnik. l. tajomstvo: Zdravas' Maria ... Jei, ktorho si Panno,

z Ducha Svtho poala - Svt Maria, Matko Bo-ia at;

2. tajomstvo: ... ktorho si, Panno, pri navtven Al-bety v ivote nosila.

3. tajomstvo: . ktorho si, Panno, v Betleheme poro-dila;

4. tajomstvo: 5. tajomstvo:

. ktorho si, Panno, v chrme obetovala;

. ktorho si, Panno, v chrme nala.

Ruenec bolestn.

Cez vek pst a kad piatok v roku. l. tajomstvo: . ktor sa pre ns krvou potil; 2. tajomstvo: . ktor pre ns biovan bol; 3. tajomstvo: . ktor pre ns tn im korunovan bol; 4. tajomstvo: . ktor pre ns kr niesol; 5. tajomstvo: . ktor pre ns ukriovan bol.

Ruenec slvnostn.

Od Vekej noci a do prvej Nedele adventnej . . l. tajomstvo: . ktor slvne z mtvych vstal;

2. tajomstvo: . ktor slvne na nebesia vstpil; 3. tajomstvo: . ktor nm Ducha Svtho s osial; 4. tajomstvo: . ktor a, Panno, do neba vzal; 5. tajomstvo: . ktor a, Pan no v nebi korunoval.

9

Modlitba po ruenci.

Svt Maria, pomhaj biednym, podporuj malomysench, poteuj zarmtench, pros za ud, primlvaj sa za kazstvo, oroduj za zbon pohlavie ensk: nech zksia pomoc tvoj u vetci, ktor iadaj tvoje sv. podporovanie.

Kaz: Oroduj za ns sv. Boia Rodiko. I:ud: Aby sme hodnmi uinen boli zasben Kristovch. Modlime sa. Boe, ktorho jednoroden Syn skrze ivot, smr a vzkriesenie svoje odplatu venho spasenia nm zasl-il: dopraj, prosme, aby, ktor tieto tajomstv skrze sv. Ruenec blahoslavenej Panny Marie sebe pripomnaj, i nasle-dovali, o ony obsahuj, i o subuj, obsiahli" Skrze toho Pna nho, Jeia Krista, ktor s Tebou ije a krauje v jednote Ducha Svtho, Boh na veky vekov. Amen.

IV. Svt spove. Modlitba pred spoveou.

O, mil Boe, Duchu Svt, vysly moju pokorn mod-litbu! li a, ja biedny, hrieny lovek, asto som Teba, mjho dobrho Boha, urazil svojimi hriechami, teraz ale chcem -sa polepi a viacej nehrei. Aby sa ale polepi, za vetky hrie-chy utova a z nich vyspoveda mohol, osvie mj rozum. mo~ ju pam a uk mi vetky tie hriechy, ktormi som a urazil. O to Ta prosm skrze Jeia Krista, Pna nho. Amen. Ote n, Zdravas', Slva.

l. Spytovanie svedomia. Podra desatoro Boicb prikzanl.

L PtaJ sa: Ci som dval v kole, \(e sa nboenstvo vyuovalo, dobr pozor? Ci som sa modlil rno, na poludnie, veer? Ci som neveril v povery? Ci som nepoval s radosfou tch. ktor! posmechy z nboen-stva robili? Ci som "ll. nehanbil sv.tm krom sa preehnaf, svtenou vo-dou sa pokrooif, kfaa~. rukv sloif a modlir sa?

2. Ci som vyslovil meno Boie, meno Pna Jeia a Marie nadarmo, bez potreby a priny, netctive, v hneve a s preklinanm? Ci som hovoril o Bohu a jeho svtch nective? Ci som zneuctil, zamazal alebo druhm zamazaf dal obrzky "vtch? Ci som sa neprsahal, neklial a nezloreil? Ci som nerep!al proti Pnu Bohu? Ci som hovoril neslune o svtch ve-Cii!

JO

3. i som zamekal v nedeu a vo sviatok sv. omu, alebo i som ne-priiel na~sluby Boie neskoro? Ci som pod slubami Bomi nemyslel na

'hi veci, nerozprval som sa, neobzeral, neznepokoioval a v pobonosti nemlit inch? .

4. Ci som bol k svojim rodiom, uiteom a inm predstavenm neposlun, hlavat, nectiv, surov? i som ich rozhneval, zarmtil a urazil? i som opovrhnul ich napomnanm, alebo i som im prial. nieo zlho, alebo ich vysmieval, hanobil, ohovral pred inmi umi? Ci som sa starm neposmleval?

S. Ci som sa ne.mal, vadil, bil so svojimi bratmi a sestrami, alebo s inmi? i ~om Un nadval patne, alebo kamenm hdzal do nich? Ci som zarmucoval alebo trpil inch, i som im ubli'oval? Ci som bol su-rov k sluobnej elad1, alebo tvrdho srdca k chudobnm? Ci sorn neuvrhol svof ivot do nebezpeenstva z al1komysenosti? i som si na zdrav neukodil, ke som nezrel ovocie jedol, alebo rozhoren vody sa napil? i som netrpil. zviera t? i som nevyberal a neniil nevinn mlad vtat?

6. Ci som myslel, hovoril, spieval, alebo inil nieo karadho, za o by som sa hanbif musel? i som sa pozeral vetene na hanebliv veci, alebo tak po stench, oknch, dverch arbal? i som tal patn knihy alebo poval oplzl rei? i som bol nehanebliv, ke som sa obliekal a vyzliekal? Ke som bol samotn alebo s inmi defmi, i som neinil ni zlho, karedho a hrieneho, pre o by sa Boh a anjel strca, ktor je vdy pri mne, hneva musel? i som obcoval so zlmi a roztopanmi kamartmi?

7. i som vzal niekomu nieo? i som urobil niekomu kodu na -Tkach, na roliach, na stromoch, v zhradch? i som navrtil vec naiden, alebo poian? i som makrtil? i som daroval nieo bez vedomia a prlvolenia rodiov? i som sa hrval na peniaze? Ke som dostal nejak peniaze, i som ich nepremrnil?

8. Ci som neluhal (necignil)? i som neoklamal svo ii ch rodi-ov, uiteov, bratov a sestry? i niekomu neukodilo moie luhrstvo? i som niekoho neobaloval falone? i som o druhvch zle nehovoril? Ich neohov4ral? i som nieo zlho na druhch nenam'al, druhch chy-by nerozchyroval? Ci som chyby inch pred rodimi alebo pred uiteom, ktorm som to mal oznmit, nezatajil? Ke som chybil, i som sa prim-ne priznal k svojej chybe? i som nespsobil nepokoj, svady a ne-

priatestv skrze klebety, ke som to tm uom povedal, o ktorch som inde nieo zlho hovori poul?

Poda piatich cirkevnch prikzan: i som v _pstne dul msitho pokrmu nepofval? i som cirkevn

p s ty ne tupil? '-l som hol pri vekononej S{! ov edi? i som pri poslednej spovedi nieki:vr hriech naschvl nezatajil? Ci som skutky poknia, mne od spovP.dnho otcu u)l)en, dobre vykonal? Ci som svtokrdene nepri-imal? Ci :>Om sa od noslednel spovedi polepil? i som nechodil do zlch

spolonosti, na nedovolen l1ry a tanen muziky, kde som sa pokazit, nieo zlho pouf, alebo videf mohol?

Poda siedmich hlavnch hriechov: l. Ci som bol nadut, hrd a pyn pre svoju telesn krsu, schop-

nost, obratnos, rozum aleho pn: aty, vy rod, pre rodiov a ich bohat-

. 11

stvo? Ci som sa nad drphch nevyna!, seba za lepieho od druhch ne-pokladal, druhch nezapovrhoval alebo nevysmieval?

2. Ci .som nebol lakom a skpy? Ci som pre svoje lakomstvo ni uechcel udelif chudobnm, hoci mi to rodiia prikzali? Ci som vetko pre seba nezadroval, bez toho, e by som

,

12

3. Spoved

Ke sl sa na sv. spove u prichystal, cho k spovedelnici a akal. pokiar na teba prde rad. Stoj tam ctive a modli sa.

Ke U priiel na teba rad, lakni Iii a hovor hr:jechy kazovi PO-epky tak, aby Ca kaz poul a rozumel, nie ale t, o s okolo teba:

Prosm, duchovn ote, za svt poehnanie, aby som sa z hriechov svojich nleite vyspoveda mohol(a).

Teraz ti ka dva poehnanie, preehnai sa a povedz: Ja hrieny lovek spovedm sa Bolm_ a Vm ote duchov-

n, e S.QJTI . (od poslednej spovedi/ lbo: o{f.vo}e}-mafil{osti)>. tieto hriechy' spachal(a). -- -

Teraz sa vyznvaj z hriechov svojich, ale sa vvznai zo vetkho~ te~ bo pred Pnom Bohom ni zataiif neme: on o vetkom vie; a ke si povedal vetky hriechy svoje, skoni takto: "Na vic hriechov sa u ne-pamtm.'' Potom rutui hriechy svoie!

l.utuJem z celhQ srdca za vetky hriechy svoje vedom f nevedom. lebo som nitni najlskavejieho Boha urazil. Silne

sf~_ buj m viacej nehrei a kadej prle-itosti k hriechu sa va-rova. i'osfm za spasiten ~okutu a rozhreenie.

eaz osta kfaaf a povaj pozorne nauenie, ktor ti spovedn otec d, a pozoruJ na pokutu, ktor ti on ulo. Potom spovedn otec od rieka . nad tebou rozhreenie. Ke on in! kri nad tebou, pozna sa tie svtm krorri. Potom i' ctive zase na svoje miesto a modli sa pobone tto modlitbu:

O, dobr, milosrdn Boe a Ote : akujem Ti z celho srdca, e si mi hriechy odpustil skrze nmestnka svojho, kaza, a subuj em, e kadho, i toho najmenieho hriechu sa od-tera~ chcem varova, e chcem byt Tvojm dobrm, poslunm a nbonm d.iefafom. , keby to zl, ktor som spchal(a), zase' napravi mohol(a) !

Teraz vykonaJ. o ti spovedn otec naloil.

vod.

l. Ktorho nboenstva si ty? - Ja som nboenstva kresansko- katolckeho~ 2. Preo si ty nboenstva kresfansko-katolickeho.l - . . ,,.

Ja som preto nboenstva kresansko-katolckeho, lebo som pokrsten a. kre~fansko-katolck11 vieru vy. znvam.

Za zvltnu milos! Boiu mus poklada!, e si kato-lkom a tak:

.! Mal.' 1\ttfl'l'flizmus pre pokroilch

14

l. dieaom Otca nebeskho; 2. bratom Jeia Krista; 3. dediom neba.

3. Akm znakom vyznva zvl vieru svoju? - Vieru svoju vyznvam zvl znakom svtho kra, ke sa preehnm.

4. Ako sa preehnvame? - f>teehnvame sa tak, e sa po-zname znakom sv. kra a pri tom hovorme: V mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.

* Ke sa preehnme. najavo dvame. e: . l. verme v jedinho Boha v troch osobch; 2. e patrme Jeiovi ukriovanmu .

. * Preehnaf sa mme rno, veer, pred prcou a po prci, pred jedenm a po jeden a ke sa modlme.

_2: Ako sa pozdravujeme po katolcky? Po katolcky pozdravujeme sa takto: Pochvlen' bu Jei Kristus, na o odpovedme: Na veky. Amen.

* Kresansk pozdravenia s ete tieto: Pn Boh pom-haj ! Pn Boh usly! Boh fa opatruj ! Chvla Bohu! Zdar Boh! S Bohom!

~ Ktor uenie je najpotrebnejie pre kresana-katolka? Pre kresana-katolka najpotrebnejie uenie je: ue-

nie nboenstva kresansko-katolckeho.

7. Preo je uenie nboenstva kresfansko.;katoUckeho naj-- potrebnejie?

Uenie nboenstva kresansko-katolckeho je naj-potrebnejie, lebo ns u tomu: o mme ini, aby sme boli spasen.

* Spasenm by znamen : do neba prs(,

...!l: o musme ini, aby sme boli spasen? Aby sme boli spasen. musme:

l. veri, o Boh zjavil; 2. zachovva, o Boh prikazuje; 3. uva prostriedky milosti.

15

Zjavi znamen: poveda druhmu, o by sm od seba nemohol vede.

Kto ver. o Boh zjavil, kto in, o Boh prikazuje a kto uva prostriedky milosti, menuje sa nbonm

lovekom. Kto ale v Boha never, prikzania jeho ne-zachovva a prostriedky milosti neuva, Menuje sa bezbonm lovekom.

Viera, prikzania a prostriedky milosti patria ku n-. boenstvu. Nboenstvu ume sa z kniky, ktor sa

menuje katechizmus. Katechizmus podva nm nboenstvo v troch iastkach: l. O viere. 2. O prikzaniach. 3. O prostriedkoch milosti.

Mravn nauenie.

Katechizmus je prameom vetkho astia a blae-nosti. Najde v om vetko, o si len myse a srdce iada. Diea drah, u sa pilne katechizmus! On ti je hviezdou, ktor fa vedie cestou ivota. Vyvedie a z bludov a tov hriechu. A ke odbije posledn hodina tvojho ivota, on ti bude kom pre druh ven ivot do krovstva nebeskho.

PRVA I A S T K A .

O viere.

' ., A) O VIERE VOBEC . ...2: Co:,itS;me najprv inif, aby sme boli spasen?

Aby sme boli spasen, musme najprv veri vetko, o Boh zjavil.

,!!: Preo musme verif vetko, o Boh zjavil? Preto musme vetko veri, o Boh zjavil, lebo Boh

je ven a neomyln pravda, ktor ani klama, ani oklaman byf neme.1)

ll. Kto ns u tomu, o Bob zjavil? - Co Boh zjavil, tomu ns u Cirkev katolcka. 12. Z oho ui Cirkev, o Boh zjavil? - Co Boh zjavil, u Cirkev:

l. z Psma svtho; 2. z stneho podania.

13. o je Psmo svt? - . Psmo svt je sbierka _tch knh, ktor z vnuknutia

Ducha Svtho s psan. * Psmo svt menuje sa grcky: biblia.

---,-----1)' "Boh nie ie ako lovek. aby klamal, ani ako syn loveka, aby sa me-

ni]." IV. Moj. 23, 19.

17

* Slov: "z vnuknutia Ducha Svtho" znamenaJU, e Duch Svt pisateov tchto knh zvltnym spso:. bom osvietil, k psaniu povzbudil a pri psan od ka-dho omylu chrnil.

14. Ako sa del Psmo svt?

Psmo svt del sa na knihy hy N o v h o Z k o n a.

* Knihy Starho Zkona obsahtj zja dal Boh uom pred prchodom Jeia Krista.

* Knihy Novho Zkona obsahuj zjavenie Boie, ktor sme dostali od Krista Pna a jeho apotolov.

15. Co je stne podanie? -stne podanie je to zjavenie Boie, ktor apotolo-

via sice stne hlsali, ale ho nenapsaiLl) * Ostne podanie latinsky menuje sa: tr adcia. * Viera naa m byf:

l. v e obecn ; to jest, mme vetko verif, o rmsko-katolcka Cirkev u;

2. pevn: to jest tak mme verif, e nepochybuje-me o niom, o Boh zjavil;

3. i v : ke tak ijeme, ako to viera iada; 2) 4. s t l a: ke vieru a do smrti ver-ne zachovme a

hotov sme za vieru vetko, ete aj smrt podstpif.3) Ten kresan, ktor hoci len jednu pravdu never z

toho, o Boh zjavil, alebo ktor zjavenie Boie in vysvetuje, ako Cirkev, a v tomto domnen tvrdoijne zotrvva, menuje sa k a c r om.

- ---1) "A tak, bratia, bute stli a zachovvajte podania, ktor ste sa na-uili, u i z rei a i z nho listu." II. Tes. 2. 14.

2) "Ako telo bez ducha Je mftve, tak i viera bez skutkov je mftva."

Jak. 2, 26. 1) Na prklad sv. muenci.

18

~ Ci je viera kadmu lovekovi potrebn? Vie.ra je kadmu lovekovi potrebn, lebo Kristus

Pn hovor: "Kto neuver, bude zatraten."1) * Zatratenm by znamen: do pekla prs.

!!: Ktor hlavn pravdy mme vslovne vedef?. Vslovne mme vedef es hlavnch prvd, a to:

Boh je len jeden; :v Bohu :S tri osoby: Otec, Syn a Duch Svt; Syn Bo sa stal lovekom, ahy ns vykpil; Boh je sptavedliv sudca, ktor sa dobrm odplca a zlh tresce;

5. dua loveka je nesmrten; 6. milos Boia je na spasenie potrebn.

Mravn nauenie.

Sv. Augustn sklamal sa v hrienom svete. U mu bolo na zfanie, ale poul hlas, ktor ho upomnal na l 1smo svt: "Vezmi ho a taj!" Vzal do ruky Psmo svt a

tal ho. Stal sa svtm. Rd tavaj Psmo svt a in nbon knihy a u sa

Bibliu, lebo "m viac sa bude ivi vierou, tm viac buJ e nasten rozumenim" (Sv. Anzelm). Ako lampa osvecuje dom, tak osvecuje viera duu. Ako s vee mme ist v-blad na pole a dedinu, tak i s vierou nazreme do tych ta-jomstiev prrody, due, ktorch rozumom nepoznvame. "Viera podob sa palici, ktorou trasce sa dy podopiera-me aby sme lepie mohli chodi: vierou podpot ujeme slab rozum, aby sme lepie poznali." (Sv. Jn ZL)

B) O APOSTOLSKOM VYZNANI VIERY.

18. Kde je nakrtko, o veri mme? - Co verif mme, to je nakrtko v apotolskom vy-znan viery.

1) Marek 16, 16.

; 19

l9. Ako znie apotolsk vyznanie viery? .

Apotolsk vyznanie viery znie takto: / Verm v Boha, Otca vemohceho, Stvoritea neba

i zeme.~ I v Jeia Krista, Syna jeho jedinho, Pna nho: ktor sa poal z Ducha Svtho, narodil sa z Marie Panny; trpel pod Pontskm Piltom, ukriova-n umrel a pochovan bol; sostpil do pekiel, tretieho

da vstal z mtvych; vstpil na nebesia, Boha Otca vemohceho, odtia prde mtvych. Verm v Ducha Svtho, svt n, svtch obcovanie, hriechov odp us mtvych vzkrieseni~ a ivot ven. Amen.

20. Preo sa menuje toto vyznanie viery apotolskm? Toto vyznanie viery sa menuje apotolskm, lebo

pochdza z asov apotolskch.

ll: Koko iastok m apotolsk vyznanie viery? Apotolsk vyznanie viery m 12 iastok, ktor

menujeme lnkami.

Mravn nauenie.

V prvch asoch kresanstva dospel nebol pokrsten, ak nevedel nazpamf "Verm v Boha"; ani pred. omou nikoho nepustili do kostola, kto ho nevedel. - Nezabudni pomodlif sa kadodenne "Verm v Boha", ke vstva i ke ide spaf! Osvieuje nm vieru svoju (Sv. Aug.). Vyznanie viery je obnovenm smluvy, ktor sme pri krste uzavreli s Bohom. (Sv. Pet. Zl.) Podob sa ono ttu, ktor ns brni proti nepriateskm npadom. (Sv. Ambrz).

P r v l n o k.

~ Ako znie prv lnok apotolskho vyznania viery? Prv lnok apotolskho. vyznania viery znie takto:

-------- ----- - - ~

20

Verm v Boha, Otca vemohceho, Stvoritea neba zeme.

l. O Bohu a jeho vlastnostiach.

~Kto Je Boh? Boh je Pn celho sveta, a n otec nebesk.

~ Odkedy je a dokedy bude Boh? Boh vdy bol a vdy bude; Boh je ven.l) Boh je sm od seba; On nepovstal a nedostal svoje

dokonalosti od nijakej inej bytosti.

~Kde Je Boh? Boh je vade, na nebi, na zemi a na kadom mieste.2)

----1) "Prv, ako by sa boly staly hory, alebo ako bola stvoren zem a

okrlek: od vekov a na veky si Ty, Boe." Zalm 89, 2. ') Kde .mem zajst pred Tvojm duchom, a kde pred Tvojou tv-

rou utiec? Jestlie vstpim na nebesia, Ty tam si; jestli sostpim do podzemia, Ty si tam." Zalm 133, 7, 8.

21

26. Ci vidme Boha v zemskom ivote? - Boha v zemskom ivote nevidme, lebo Boh nem tela, On je ist duch.1)

* Ke Boha aj nevidme, d sa on poznaf :2) l. zo sveta, ktor stvoril a mdro zariadil,3) 2. zo zjavenia; Boh zjavil sa uom, ako Adamovi,

Mojiovi a inm a aj prehovoril k nm.')

27. Co vie Boh? Boh vie vetko: o bolo, o je a o bude;'1f.;t i to vie, ~o si myslme a v tajnosti inme; Boh je i)'~ediaci.5)

~ Co me Boh uini? Boh moze uini vetko, o len chce; Boh je

vemohci.6)

29. Ako usporaduje Boh vetko na svete? Boh vetko na svete usporaduje tak, e dosiahne

toho, o chce; Boh je nekonene mdry.7) 30. Co chce a miluje Boh?

Boh chce a miluje len dobr a nenvid zl; Boh je nanajv svt.B)

1) "Boh ie duch." Jn 4, 24. 2

) ".Riekol blzon v svojom srdci: Nieto Boha." lalm 13, l. 3) .,Jeho (Boha) neviditen bytost od stvorenia sveta z toho, o je

stvoren, rozumom spozorovan bva, i ven jeho moc a bostvo, take sa neda j (pohania) vyhovra!." .Rm. l, 20.

t) "Mnohonsobne a rozmanitm spsobom mluvieval kedysi Boh otcom skrze Prorokov, najnovie vak za tchto dn mluvil nm skrze syna. lid. l, l, 2.

a) "niet stvorenia neviditenho pred jeho pohadom, ba vetko je hol a odkryt oiam toho, o ktorom mme re." l id. 4, 13.

8) .,Vetko, o chce Pn, to in na nebi, na zemi, v mori a vo vetkch hlboinch." Zalm 134, 6.

7) .,Jak velik s diela Tvoje, Pane! Vetko si v mdrosti uinil: zem

pln je Tvojho majetku." alm 103, 6. 8

) .,Lebo ia som Pn, ktor soin vs vyviedol zo zeme egyptskej, aby som vm bol za Boha. Svt bute, lebo ja svt som." III. Moj. 11. 44. - Na pr. desatoro Boch prikzan.

22

31. Ako ns miluje Boh?

Boh ns miluje nekonene. On nm dva vetko, o potrebujeme; Boh je nanajv dobrotiv.1)

E,; Co in Boh s dobrmi a o so zlmi? Boh dobrm odplca a zlch tresce; Boh je neko-nene spravedliv.2)

* Boh plne odplca a po smrti. * :8ir hne netresce zlch, ale asto ar dlho ak, aby

,~~rienik polepil; Boh je nanajv trpezliv.3)

33. Ci Boh odpa kajcemu hrienikovi? Boh kajcemu hrienikovi lskave odpa: Boh je nekonene milosrdn.4)

* Boh m v sebe vetky dobr vlastnosti bez miery a konca; Boh je nekonene dokonal.

Mravn nauenie.

Neznaboh Voltaire jednho rna vyiel na horu, zvan Rigi. Ke s koniara hory uzrel uteen vchod zory, padnul na zem a povedal: toto lovek nemohol by ani po-my sie, nie ete spravi. Oi svoje pozdvihnul k nebu a stami epkal vrcne: Verm v Boha.

Nezabudni! Boh je vade. "Miesto, na ktorom stoj, svt je." -Som niekde sm? "Pn blzko je."- Boh je mocn. "Vel slnku svojmu svieti na dobrch i na zlch:" Sneh pad, kto mu ke? Vietor vanie, kto mu ke? Hrom bije, kto mu ke? Mrz prichod, kto ho posiela? Kto je ten, e ho vetry a more poslchaj? "Len blzon me vravef e niet Boha." (alm. 13, 1.)

1) "A o m, o by si nebol dostal?" I. Kor. 4, 7. 2

) "Sdi, bez ohadu na osoby, kadho." I. Pet. l, 17. - Na pr. boh a chudobn lazar.

3) "Srutovn a lskav je Pn, shovievaici a nad mierou milosrdn."

Zalm 102, 8. - Na pr. potopa; nerodn strom figov. 4) "Riekni im: lijem ja - hovoril Pn Boh - neiadam smrti bez-

bonho, ale aby sa odvrtil bezbon od svojej cesty a iv bol. Obrte sa, obrfte sa od svojich ciest vemi zlch! Preo by ste mali hyn, dome izraelsk!" Ezech. 33, ll. - Na pr. Ninive; mrnotratn syn.

23

"Neastn lovek, ktor vetko zn, ale Teba, Bo~e. nepozn!" (Sv. Augustn.)

2. O troch boskch osobch. 34. Ci je viac, ako jeden Boh? - Boh je len jeden.1) ~ Koko osb je v jednom Bohu?

V jednom Bohu s tri bsk osoby: Otec, Syn, a Duch Svt.2)

36. Ci kad z troch boskch osb je prav Boh? - Kad z troch boskch ,osb je prav Boh; Otec

je prav Boh, Syn je prav Boh, i Duch Svt je pra-v Boh a s1wlu s len jednm Bohom.a)

* Tri bosk osoby s len jednm Bohom, lebo vetky tri maj jednu a t ist rozdielnu prirodzenos. Kad z troch osb jednako je ven, vevediaca a mocn. (Na prirodzenos spytujeme sa : o je to? na osobu

) vak kto je to?) * Tri bosk osoby takto sa rozoznvaj od seba: Otec

je od venosti sm od seba, Syn od venosti pochdza od Otca, a Duch Svt od venosti od Otca a Syna

sasne.

37. Ktor sktky privlastujeme zvlf jednotlivm boskm osobm?

Jednotlivm boskm osobm privlastujeme zvl tieto skutky: Boh Otec stvoril svet, Boh Syn vykpil svet a Boh Duch Svt posvcuje svet.

* Boh Otec menuje sa Stvoriteom, Boh Syn Vykupi-tel-om, Duch Svt Posvtiteom; avak tri bosk osoby spolone inkuj. --- -

1) "Jeden je Boh." I. Tim. 2, 5. 2

) .. Krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svtho." Mat. 28, 19. -Na pr.: ako bol Jei pokrsten.

8) "Traja s, ktori vydvaj svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch

Svt, a tito t~aja s jedno." I. Jn 5, 7.

24

~ Ako menujeme tri bosk osoby jednm menom? , Tri bosk osoby jednm menom menujeme: Nq.j-

svtejia Trojica. .. .* Najsvtejiu Trojicu nam rozumom pochopi nem-

eme, lebo je vekm tajomstvom naej viery. * Sviatok Najsvtejej Trojice je v prv nedeu po

Svtom Duchu.

Mravn nuenie.

Sv. Augustn dlho rozmal nad Svtou Trojicou. V tomto rozjman chodil po nbre morskom. Zbadal tam chlapca sede, ktor do malej jamky prelieva! vodu z mora. Oslov ho: "Co rob chlapek?" "Chcem prelia more do tejto jamky!" Sv. Augustn sa usmial a hovo-ril: "To je nemon vec!" Na to odvetil chlapek: "Skr -vyerpm ja cel more do tej malej jamky, ako ty vys~ma tajomstvo Najsvtejej Trojice." Toto je tajomstvo, ktor nikdy nepochopme, ale to verme; Hoci to nepocllO-pme, najdeme vak v prrode hmlist podobenstv. Na prklad: voda. Voda pevn: ad, parnat: para, tekut: rieka. Alebo to, o hor, plame a dym s len jedon ohe. Klome sa pred tajomstvom Najsvtejej Trojice: Slva Otcu i Synu i Duchu Svtmu, ako bolo na poiatku, i teraz i vdycky i na veky vekov. Amen.

3. O stvoren a riaden sveta.

~ Kto stvoril svet? Boh stvoril svet.1) * Slovo stvorif znamen: z nioho nieo uinif.

40. K omu stvoril Boh svet? Boh stvoril svet:

1) .. Na poiatku stvoril Boh nebo l zem." I. Moj . l. l.

25

1. ku svojej cti a slve; 2. ku blahu loveka.

41. Ci sa Boh i teraz star o svet? Boh sa i teraz. star o svet. Boh svet zachovva a

riadi. * Vravme: "Boh zachovva svet", o toko znamen,

e svet a vetky stvorenia tak dlho trvaj, dokia Boh chce.1) - "Boh riadi svet", to znamen, e ni sa ne-stane bez Boej vle, ie bez jeho dopustenia, a e Boh vetko vedie-k dobrmu.2)

* Boh i nehody a trpenia vedie k dobrmu: chce nimi hrienikov potresta a napravi, spravedlivch ale

ska a ich zsluhy pre neho rozmnoi!. * Boh dopa i hriech, lebo nechce odaf lovekovi

slobodn vu ~ i nsledky hriechu vie obrti na dobr.

- ---1) "Akoe by aj mohlo nieo zostaf, keby si ty nechcel?" Mdr. ll,

16. - "Cudzinec som na zemi." lalm 103, 10. 2

) Na pr. Jozef Egyptsk; Moji.

26

42. Ako menujeme starostlivost Boiu o svet? - . _ Starostlivos Boiu o svet menujeme prozretenosfou

Boou.1)

Mravn nauenie.

Bob fa stvoril. Dal ti svoju milos pri krste. Pripravil ti nebo. Ustavine star sa o teba: dal ti rodiov, aby fa viedli do neba, dal ti anjela strcu, aby fa chrnil, dva ti teplo a svetlo, vzduch a ivot, Bu povanm! I kuriat-ko, ke vodu pije, k nebu pozer.

Co Boh in, vetko je dobr. Boh dobre vie, o ti sli k dobrmu. A preto, ke a aj trpenie a ia zastihne, ne-

, ponosuj sa a nereptaj proti Bohu. Sv. Pavel ap. vrav: "Tm, ktor Boha miluj, slia vetky veci k dobrmu." (Rim, 8, 28.) .

4. O a n j e l o c b.

43. KtOr s najvbornejie stvorenia Boie? - -Najvbornejie stvorenia Boie s anjeli a udia.

,1!: Co s anjeli? Anjei s ist duchovia, ktor maj rozum a vu,

ale telo nemaj. * Psmo svt spomna 9 sborov, ie chrov anjel-

skch.2) Niektor anjeli spomnaj sa menom, ako Michal, "kniea vojska nebeskho", Rafael, ktor sprevdzal viditene mladho Tobia do cudziny, a Gabriel.

45. Aki boli anjeli, ke ich Bob stvoril? - Anjeli, ke ich Boh stvoril, boli vetci dobr a blaen. ----

1) .,Ci sa nepredvaj dva vrabce za ptnik? A ani jeden z nich ne-spadne na zem bez vho otca. Vm l.\le s i vetky vlasy na hlave spo-tan." Mat. 10, 29, 30.

~) Vi !!fez. l. 21., Kol. l, 16.

21

~ i zostali vetci anjeli dobrmi? Vetci anjeli ne:oostali dobrmi, lebo mnoh zhreili

a preto boli shoden do pekla.l) Tto sa menuj: erti, diabli, alebo zl duchovia.

!1 Ak s k nm anjeli? Dobr anjeli ns miluj a preto ns stria a chr-

nia od zlho, aby sme aj my do neba prili.

1.: Ako sa menuJ t anjeli, ktor ns stria? T anjeli, ktor ns stria, menuj sa: anjeli

strcovia. * Kad lovek m anjela strcu, ktorho m ctif, o

pomoc prosi a jeho napomenutia ochotne nasledova.

49. Ak s k nm zl duchovia?

Zl duchovia zvidia nm, e meme byt spa-1) "Boh neodpustil hrienym anjelom, ale povrazom mrkoty stiah-

nutch do pekla dal mu it a podra na sd." II. Pet. z. 4.

28

seni, preto ns nenvidia a na hriech pokaj, aby sme aj my do pekla prili.1)

50. o mme inif, ke ns zl duch k hriechu poka? Ke ns zl_ duch k hriechu poka, mme prosi

BDha o pomoc a pokueniam odporova f. 2)

Mravn nauenie.

Neraz pouje v sebe vntorn hlas, o ta napomna, aby sj sa zlho chrni l a dobr inil. Poslchaj tento hlas, je on hlasom tvojho anjela strcu. "Kee m takho opatrovnka, anjela strcu, oho sa m b? Je vern,

prezreten a mocn. Coho sa m aka? Len ho nasleduj a pevne sa bo dr." (Sv. Bernard.)

5. O p r v c h u o c h.

51. Ako sa menovali prv udia, ktorch Boh stvoril? - .. Prv udia, ktorch Boh stvoril, menovali sa: Adam

a Eva. * Adam a Eva s nai prv rodiia; ie prarodiia.

g Ako stvorU Boh Adama? 'Boh stvoril Adama takto: uinil telo zo zeme a vd-

chol do neho duu.3)

53. Z oho teda pozostva lovek? - . Clovek teda pozostva z. tela i due. * Dua je nesmrten duch, bez ktorho lovek ani

myslef ani i neme. - - --

1) Na pr. Eva ; Job; Jud. ') "Bute striezliv a bedlite, lebo protivnk v_, diabol, ako lev ru-iaci obchdza a had, koho by zoral, ktormu odporujte siln vo vie-re." I. Pet. 5, 8, 9.

3) .. Spsobil teda Pn Boh loveka z hliny zeme, a vdchol do Jeh'> tvri dych ivota a l ovf'k stal sa ivou bytosfou." I. Moj. 2. 7.

29

54. Komu sa &JOdob naa dua?

Naa dua sa podob Bohu.1)

55. V om sa podob naa dua Bohu? Naa dua podob sa Bohu v tom, e

l. m rozum a slobodn vu; 2. je nesmrten.

* Dua neumre; ona ije aj po smrti tela, ije na veky. _ Duu nevidme, le ju poznvame .z toho, e lovek

rozma a slobodnou vou odhodlva sa k dobrmu, alebo zlmu.

56. K omu stvoril Boh ud? - Boh stvoril ud k tomu, aby ho poznali, milovali, jemu slili a tak spasen boli, to jest, do neba prili.2)

57. Ci mu udia prs do neba svojimi prirodzenmi silami? ..udia svojimi prirodzenmi silami nemu prsf do

neba, ale potrebuj k torriu pomoc, ie milosf Boiu. 58. Ci obdaril Boh prvch ud svojou milosou?

Boh obdaril prvch ud svojou milosfou, lebo: l. uinil ich svtmi; 2. prijal ich za dietky svoje a za dediov neba.

59. Kde bvali prv udia? - Prv udia bvali v raji. .!!: Ci boli prv udia blaen v raji?

Prv udia boli blaen v raji, nioho netrpeli a ne-mali nikdy umref.

1) Boh riekol: "Uime loveka na n obraz a nau podobu."

l. Moi. l, 26. 2

) "Milovaf bude Pna Boha svojho z celho srdca svojho." Mat, 22, 37. - "Bolt chce, aby vetci fudia boli spasen a prili k poznaniu pravdy." Tim. 2, 4 .

.1 Mal Katechizmus pre pokroilch

. ao -61. Ci zostali prvi fudla navdy ,blaenmi?

Prv udia nezostali navdy blaenmi, lebo zhreili a tm trest Bo na svet uvalili. -

62. Cm zhreili prv nai rodiia? - Prv nai rodiia zhreili tm, e neposlchali pr-kazu Boieho, ale jedli zo zakzanho ovocia.

63. Ako potrestal Boh prvch rodiov pre spchan hriech? - . Boh prvch rodiov pre spchan hriech potrestal

tak, e: L stratili milos Boiu a preto nemohli sa dosta

do neba; 2. rozum sa im zatemnil a ich va naklonila sa

k zlmu; 3. museli vea trpe a konene umref.

31

64. Ci hriech prvch rodiov len im samm kodil? - . . Hriech prvch rodiov nekodil len im samm, ale

preiel i s trestom na vetkch ud, take vetCi v om bvame zroden.1)

65. Ako menujeme hriech, v ktorom bvame zroden? - . Ten hriech, v ktorom bvame zroden, menujeme de-dinm hriechom.

"' Hriech dedin sme osobne nespchali, ale ako by zdedili s Ham pvodom od prvch rodiov.

66. Jedine kto bol zachrnen od hriechu dedinho? Od hriechu dedinho zachrnen bola jedine pre-

blahoslaven Panna Maria.

~ Preto bola zachrnen Panna Maria od hrie.chu dedinho, lebo ju Boh vyvolil za matku Syna svojho.

* Sviatok nepokvrnenho poatia Panny Marie je 8. decembra.

67. o by sa bolo stalo s umi, keby sa Boh nebol smiloval - nad nimi?

Keby sa Boh nebol smiloval nad umi, nikto by ne-bol mohol prs do neba.

68. Ako sa smiloval Boh nad fumi? Boh tak sa smiloval nad umi, e prisbil a poslal

im Vykupitea. 1

) "Ako skrze jednho loveka hriech priiel na tento svet, a skrze luJcch smrt, tak na vetkch ud prela smrf, v ktorom vetci zhreili."

l~ltn. !i, 12. .

-' ./

32 Boh prisfbi1 Vykupitefa u prvym rodiom. Neskor-

ie obnovil svoj sub Abrahmovi a jeho pokoleniu, menovite Izkovi, Jakubovi; Mojiovi, Dvidovi a porokom. Proroci predpovedali o Vykupiteovi: miesto1) a as2) jeho narodenia, jeho ivot, zzraky,3)

umuenie a smrt,) jeho zmtvychvstanie/') a nanebe-vstpeme,8) zaloenie a ustavin trvanie jeho Cirk: vi.7) . .udia viac ttsc rokov museli aka na Vykupite-

a, aby nahliadli svoju biedu a slabos a takto tili po prisfbenom Vykupiteovi. Na tto dobu upam-tva ns Cirk~v adventom, ktor trv asi tyri tdne pred Viano~,;ami. Kadodenne slieva sa vtedy vasn oma svt, zvan R.orte ku cti Panny Marie.

~ Kto je prisfben Vykupite? Prisfben Vykupite je Jei Kristus.

Mravn nauenie. Teda hriech to zavinil, e sme stratili raj, e sa musme vea trp1t a konene umret. Ako Adama a Evu volal Hoh pred sd a potrestal ich, tak ani ty sa neskryje pred s~ dom Bom. Zchovaj prikzanie Boie a vtedy nemus sa obva trestu Boieho ani na svete, ani vo venosti. Sv. Polikarp hovoril pohanskmu -sudcovi: "Osemdesiates rokov slim Bohu a neublil mi, a ja by som tio mal urazi hriechom? A neurazil ho, radej sa dal spli za iva.

1) ,.A ty, Betleheme Efrata, malik si medzi tiscami fudskmi, z teba vyjde Ten, ktor m byt panovnkom v Izraeli, a vchod Jeho od

poiatku a odo dn venosti." Mich. 5, 2. 2

) "Teda vedz a pozorui. Od toho asu, ako vyla re aby zasa bol Jeruzalem vystaven, a po Krista voJvodu, sedem tdov a esdesiat-dva tdne bud a ulice i mry zasa vystaven bud v zkosti asov." Dn. 9, 25. . _

') ,.Boh sm prde a spasi vs; vtedy otvoria sa oi slepch a otvoria sa ui hluchch." lz. 35, 4-6.

) "Rozdelili rcho moje a o moju atu hdzali ls." lalm 21, 19. - "A rbilo sa Pnovi utrpif ho, ke poloil svoJ ivot za hriechy nae." lz. 53.

) "Preto raduje sa moje srdce a ml jazyk, ba i moJe telo bude spofvaf v ndeji." Zalm. 15, 9.

') Riekol Pn mjmu Pnovi: "Posa sa na praviCu moju!" lalm 109, l. 7

) "A panovaf bude od mora a k moru, a od rieky a ku koninm zeme ... A klaaf sa mu bud vetci krli zeme, nrody vetky Jemu bud slif." Zalm 71, 8, ll.

33

Druh lnok . .

Z!: Ako znie druh lnok apotolskho vyznania viery? Druh lnok apotolskho vyznania viery znie tak-

to: Verm ... v Jeia Krista, Syna jeho jedinho, Pna nho.

71. Kto je jei Kristus? - Jei Kristus je druh bosk osoba, jednoroden Syn Bo, ktor sa pre ns stal lovekom.

* Kristus je Synom Bom; toto oznmil Boh Otec pri premenen Jeiovom na hore Tbor a pri krste Jei-ovom v Jordne1): sm Jei to asto ui l o sebe2) a slvnostne tvrdi l pred Kaifom3); al ej dokzal to svoj imi zzrakmi a proroctvaml a uili to aj apoto-lovia.4)

72. o znamen meno "Jei"? Meno "Jei" znamen: Spasite alebo Vykupite.5)

73. o znamen meno "Kristus"? Meno "Kristus" znamen: Pomazan.6) * ,.Kristus" je g-rcke slovo. idia prishenho Vvknpi-

tefa menovali Meiom: to -jest pomazanvm; v Sta-rom Zkone prorokov, kazov, krov pomazali ole-jom. Jei bol prorokom, kazom 'a krom.

----l) ,,Toto le Svn mi milovan, v ktorom mm zaf1benie." Mat. 3. l. ) .. Dan mi ie vetka moc na nebi l na zemi." Mat. 28, 18. - "Ja a

Otec sme Jedno." .Jn 10, 30. 8) Kniea kazsk (Ka if) mu riekol : .. Sorsahujem fa -na Boha ivho.

abv si nm novedal. i si tv Kristus, Svn Bo? - Jei mu riekol: "Ja som" Mat. 2fi. fi3 . Mar. 14. 62.

) Odnov edal Simon a takto riekol: ,.Tv si Kristus. Svn Roha ivho." Mat. 16. 16. - Odpovedal Tom a r iekol mu: ,.Pn mJ a Boh mj." .ln 20, 2R.

K) ,.Nazve mu meno Jei, lebo on oslobod svol fud od ich hriechov." Mat. l, 21.

8) .. Boh pomazal Jei a ~ Na~aretu Duchom Svtm a mocou." Sk

IlP 10, 38,

34

Tret lnok. -

7 4. Ako znie tret lnok apotolskbo vyznania viery? - . Tret lnok apotolskho vyznania viery znie: Ve-

rm ... v Jeia Krista, ktor sa poal z Ducha Svtho, narodil sa z Marie Panny.

75. o ns u tret lnok? Tret lnok ns u, e Syn Bo sa stal lovekom.1)

76. Ako sa stal Syn Bo lovekom? Syn Bo sa tak stal lovekom, e mocou Ducha

Svtho vzal na seba tak telo a duu, ak my udia mme.

* Toto uceme naseJ viery menuje sa tajomstvom vte-lenia Syna Boieho. - - - -

1) .~A - Slovo telom sa stalo a prebval o medzi rmmi.'' -Jn l. 14.

35

Anjel Gabriel zvestoval Panne Marii, . e porod Syna Boieho.1) Sviatok Zvestovania Panny Marie je 25. marca.

* Z tajomstva vtelenia Syna Boieho nasleduje, e: l. Jei Kristus je prav Boh a spolu prav lovek. 2. v Jeiovi Kristovi s dve prirodzenosti; bosk'

a udsk; ale zato: 3. Jei Kristus je len jedna a to bosk sooa.

77. Kto je matka Jeiova? - ' Matka Jeiova je preblahoslaven Panna Maria.

* Panna Maria preto je matkou Boou alebo Rodikou Boou, lebo jej Syn je Synom Bom.

~ Kto bol pestnom ie vychovvateom Jeia Krista? Pestnom ie vychovvateom Jeia Krista bol sv.

Jozef. enjch Panny Marie. * Svt Jozef je ochrancom Cirkvi svtej. De sv. Jo-

zefa je 19. marca. - Jei, Maria, Jozef . menui sa spolu Svtou rodinou.

79. Preo sa stal Syn Boi lovekom? Syn Bo sa stal lovekom preto:

l. aby ns slovom a prkladom uil~ 2. aby za ns trpel a umrel a tak ns vykpil.

80. Kde sa narodil Pr, Jei?

Pn Jei narodil sa v Betleheme. * Narodenie Jeiovo slvime 2fi. decembra na Vi :mnce. clsneho da . po na roden dostalo Diefa meno .. Jei.41

P amiatku tohoto slvime 1. j ;;~nura np. Nov\r rok. * Malmu JeioVi priil sa kla a f najprv pastieri z blfz-. keho kraja. potom prili 1:ra]a mudrci ie traja krli

od Vvchodu. P amiatku ohoto slvime na sviatok Trocl Krov, ie na Zjavenie P na 6, janura: , -,)~ . -,D-u-ch-Sv. s~tpi n teba a siJa Naivyi~hd zatieni t~:" : Luk.: _t ,_ . 35.

36

Jeii tyriciateho da po svojom naroden bol obeto-van v chrme. Na to ns upomna sviatok Oisovania Panny Marie, ie Hromnice, 2. februra.

81. Kde bol jei vychovan? - ' je~ bol vychovan v Nazarete. * Po meste Nazarete menuje sa Jei Kristus Na-

zaretskm.

82. Kedy zaal Jei vereJne vyuova:f? - Jei zaal verejne vyuova, ke mal tricaf rokov. Jei uil verejne tri roky; mal vea uenkov, z kto-

rch si zvolil dvanst apotolov.

R3. Co uil Jei? - Jei uil vetko, o mme verif a inif, aby sme boli spasen.

Jei svoje uenie menoval evanjeliumom, to jest bla-hozvesfoli, preto aj knihy, o obsahuj jeho ivot a

uenie, menuj sa: evanjeliumom. Toto ueriie prevy: uje vetky mdrosti udsk.

84. Cfm dokzal Jei, e jeho uenie je pravdiv? jei, e jeho uenie je pravdiv, dokzal:

l. svojm svtm ivotom1); 2. zzrakmi a proroctvami2);

Zzrak je ne.obvajn skutok, ktor neme vy-konaf 'nijak prfrodzen sila. ale len v~emohci Boh. NajznameniteJie zzraky. Jeia Krista s tieto:

Jei' premenil vodu na vno: piatimi chlebmi viac tis fc fudf nasvtil: util brku na mori; mftvych krie-si] a sm vstal z mftvych. ----

1) .. Kto z vs ma obvini z hriechu?" Jn 8, 46. ) .. Skutky, ktor Ja intm, VYdval~ svedectvo o mne, fe . .Otec ma

poslal..'' JiJ 5, 36.

l

37

Proroctvo je urit predpovedanie budcej veci, ktor nikto neme vedet, len vevediaci Boh.

Jei predpovedal, e ho Jud zrad,1) Peter za-pre,2) e bude ukriovan a vstane z mtvych,3) e vstpi na nebes,4) a pole Ducha Svtho;5) alej predpovedal skazu Jeruzalema,6) rozrenie a ven trvanie svojej Cirkvi.7)

Mravne nauenie. Jei svojimi zzrakmi, proroctvami a svojm ivotom

dokzal, e uenie, ktor hlsa, nie je od loveka, ale od Boha. Boh je pravdomluvn, teda aj Jeiovo uenie, kto-r kresanstvom menujeme, je prav. Za toto uenie Jei podstpil smr, za toto uenie mi!iony ud krvcalo mu-~~ Jn 13, 21-31. ~ Jn 13; 36-48. a Mat. 26, 18, 19. ') Jn 6. 63. 5

) Jn. 14, 16-17. 1

) Mat. 24, l. 7

) J~11 lO, 16.

38

encky. I ty ver to, o Jei uil. Sv. Leonard, ke ho bezbon1 udia napadli a iadali od nebo, aby zatajil svoju vieru, zvolal: "Nemem to uini, lebo vtedy by som mu-sel poveda, e ke nie je to pravda, o my kresaniakatolfci verme, vtedy Jei Kristus ns oklamal." Jei zzrakmi dokzal, e je Boh, teda on ani klamaf, ani okla-man byf neme.

Stvrt lnok. ~ Ako znie tvrt lnok apotolskho vyznania viery?

Stvrt lnok apotolskho vyznania viery znie ta-kto: Verm ... v jeia Krista ... ktor trpel pod Pont-skm Piltom, ukriovan, umrel i pochovan bol.

!1.: o trpel za ns jei? Jei trpel za ns vea: .

l. na hore Olivovej krvou sa potil; 2. biovan bol;

~ .

39

3. tnim korunovan bol; 4. fak kr niesol; 5. na Kalvrii ukriovan bol.

~ Pontsk Pilt bol rmskym vladrom nad idovskou krajinou, ktor z bojazlivosti pred idmi odsdil Je-ia na kr.

* Pamtn de smrti Jeiovej- je Vek Piatok.

87. i musel J~i trpef a umref? Jei nemusel trpef a umref; On sa dobrovone obe-

toval za ns, lebo ns nekonene miloval. ':' Smrf Jeiova menuje sa obetou kra.

88~ Preo trpel a umrel Jei? - Jei trpel a umrel, aby: l. za nae hriechy zadosfuinil Bohu, 1) 2. aby ns z venho zatratenia vykpil,~) 3. aby ns spasil, ie nebo nm otvoril.3)

89. Za ktor hriechy trpel a umrel Jei? - Jei trpel a umrel za hriechy celho sveta, za de-din a za vetky hriechy.4)

* I ke Pn Jei zadostuinil za vetky hriechy sveta, jednako nebud vetci udia spasen, lebo neveria vetci, o Jei uil , nezachovvaj jeho prikzania a neuvaj prostriedkov milosti.

----1) "Jei si ns zamiloval a umyl ns svojou krvou od naich hriechov."

Ziav. 5, 5. 2

) .,"krze smrt premohol toho, ktor mal vldu nad smrou. to jest diabla.'' :lid. 2, 14.

3) ,,Teda. bratia, mme ndej, e skrze krv KTistovu voJdeme do sv-

tyne (do neba)." Zid. 10, 19. . ') "On Je smierenm za nae hriechy, a nielen za nae, le i za (hriechy)

celho sveta." I. Jn Z, Z. .

40

Mravn~ naulenie. Pozoru) P. Jeia na krfi; hlava naklonen, aby a

bozkal: ruky rozpiate. abv ta objalv: srdce otvoren. aby

fa v sebe skrylo. Nie vojaci, ale jeho vdk lska k tebe pribila Krista na kri. (sv. Aug.) Preto v najvej ctivosti maj svt krt.

41

P rv-Y znak, ktormu fa matka uila, bol znak svtho kra, ktorm sa preehnva. Svt kr prevdza fa od kolsky a po hrob. V dedine a v mestch na veiach vy-nieva kr, znak nho spasenia. Na Vek piatok kr chod bo~kvaf. P ri sviatosti stavu manelskho na kr prsahaj si vernos novomanelia. A ke umiera, zasa ti len kr daj do ruky ako znak tvojho spasenia.

Miluj kr a ve za duevn boje, a umri astne v jeho objat; nad hrobom chrni f bude kosti tvoje, km dui tvojej nebom odplat.

Piaty lnok.

2!!: Ako znie piaty lnok apotolskho vyznania viery? Piaty lnok apotolskho vyznania viery znie ta-

kto: Verm ... v jeia Krista ... ktor sostpil do pe-kiel, tretieho da vstal z mrtvch.

2!: Co znamenaj~ slov "sostpil do pekiel"? Slov "sostpil do pekiel" znamenaj, e dua Je-

ia Krista po jeho smrti sostpila do predpeklia, kde due umretch spravedlivch vykpenie oakvaly.l)

~ Preo sostpil Jei do predpeklia? Jei preto sostpil do predpeklia, aby zvestoval

duiam spravedliv}'ch, e s vykpen.

~ Ci telo Kristovo navdy ostalo v hrobe? Telo Kristovo navdy neostalo v hrobe; na tret de

Kristus Pn znova spojil svoju duu s telom a slvne vstal z mrtvch. 2)

1) Kristus bol "usmrten sce poda tela. ale oiven podra ducha. kto-rm priiel zvestova! i tm duchcm. ktor boli v aln." I. Pet 3, 13-19.

2) "Pamtaj, e Pn Jei Kristus vstal z mrtvch. II Tim. 2, 8. - .. ~e

Kristus nevstal z mrtvch, mrne ie nae kzanie, mrna ie i vaa viera." l. Kor. 15, 14.

Jei tretieho da, v nedeu rno vstal z mttvch. Pa-miatku tohoto slvime na Vek noc. Sprievod vzkrie-senia vydriava sa u v sobotu veer.

* Predp~klie bolo to miesto, kde due spravedlivch akaly na vykpenie, ako: Adam, Eva, Ab el, Abrahm a ini. '

e Jei Kristus skutone z mrtvch vstal, dosveduj apotolovia a uenci jeho, ktor ho po jeho vzkrie-sen astejie vdali,. s nm jedli, hovorili a obcovali, jeho sa dotkali, za svoje svedectvo i muencku smrt podstpili.

* Po svojom vzkriesen Kristus Pn ostal na zemi ete tyricat dn. Za tento as udelil svojim apotolom, najm Petrovi, duchovn moc a nauenie pre riadenie svojej Cirkvi.

Mravn nauenle. Kristus Pn pretrpel vek bolesti; umrel na kri,

avak na tret de oslven vstal z mtvych. Svojou slvou ns u, e vetky archy, bolesti a trpenia, ktor tu na svete trpezlive zname, prines i nm slvu. Sv. Pavel

ap. vrav: "Trpenia tohoto sveta s tak mal, e nie s ani hodn tej slvy, ktor na ne ak v nebesiach, ak ich trpezlive zname." iadaj si teda trpe za Krista a chci by i "opovrenm za neho" ako sv. Pavel apotol. Kto podstpi za uenie Kristovo krov cestu, koho svet pre vieru prenasleduje, alebo z koho sa posmieva, ten bude

astn slvy Toho, za ktorho trp: slvy Jeia Krista.

iesty lnok. 94. _Ako znie iesty _ lnQk apotolskho vyznania viery?

iesty lnok apotolskho vyznania viery znie takto: Verm ... v Jeia Krista ... ktor vstpil na nebes, sed na pravici Boha Otca vemohceho.

95. Kedy vstpil Jei na nebes? - . Jei vstpil na nebes tyriciateho da po svojom

zmrtvchvstan. * Na tyriciaty de po Vekej noci je sviatok Nanebe-

vstpenia Pna.

~ Ako vstpil Kristus Pn na nebes? Kristus Pn vstpil na nebes s hory Olivovej pred oami svojich uenkov .

.21: Co znamenaj slov "sed na pravici Boha Otca"? Slov "sed na pravici Boha Otca" znamenaj, e

Jei Kristus aj ako lovek boskou mocou vldne na nebi i na zemi. l)

Mravn nauenie.

Kristus Pn vrav: "Kto chce za Mnou sf, nech vezme svoj kr a nasleduje Ma!"' Ke teda chce s Kristom do

1) "Vzkriesil (Krista) z mrtvch a posadil ho na svoju pravicu v ne-

besch nad vetko knieatstvo a mocnost, silnost i panstvo, a nad verk meno, ktor sa menuje, nielen v tomto veku, ale ai v budcom. A vetko mu podal pod nohy." Efez. I. 20-22.

44

neba prs, tu mus i poda Jeho uenia. V bojoch a tr-peniach vak pohliadni hore k nebesm, kde je aj pre teba miesto pripraven. "Hadajte, o je tam hore, kde je Kris-

tus a sed na pravici Boej. Co je tam hore, majte na mysli a nie, o je na zemi!" (Kol. 3, l, 2.) Sursum corda -hore srdcia !

Siedmy lnok.

~ Ako znie siedmy lnok apotolskho vyznania viery? Siedmy lnok apotolskho vyznania viery znie

takto: Verm ... v jeia Krista, ktor ... odtia prde sdi ivch i mrtvch.

99. Kedy prde jei sdi ivch i mrtvch? - Jei prde sdi ivch i mrtvch na konci sveta.1) ----

1) "A uzr Syna loveka. prichdza( na oblakoch nebeskch s vefko\1 mohutnosfou a velebnosfou." Mat. 24, 30.

45

!!!!Ako sa menuje sd na konci sveta? Sd na konci sveta menuje sa sdom poslednm,

veobecnm alebo sdom sveta. * Jei dobrch oddel od zlch a vyjav ich skutky

pred svetom.

!.!!.!:o povie Jei dobrm pri poslednom sde? Jei pri posldnom _sde povie dobrm: "Pote po"-

_ ehnan od mjho Otca, vldnite krovstvom, pripra-venm vm od ustanovenia sveta.~' 1 )

ill o povie Jei zlm pri poslednom sde? Jei pri poslednom sde povie zlm: "Vzdiate sa

odo ma, zloreenci, do oha venho, ktor je pripra-ven diablovi a jeho anjelom. " 2)

~ Kde pjdu po veobecnom sde dobr a kde zl? Po veobecnom sde dobr pjdu do neba, zl ale

do pekla.

Mravn nauenie. Kad hriech nesie za sebou trest. Darmo sa koj tm,

e hriech si v tajnosti spchal. Vie o tom sm, teda pred vlastnm svedomm nebude mat pokoja. No, a o tvojich tajnch hriechoch vie aj Boh, ktor je vevediaci. On bu-de odplca dobr a tresta zl. On je pamtliv; aj ke ta netresce hne, uin to na konci sveta. Vtedy odhal ve tky tvoje tajnosti pred 'tvojimi rodimi, bratmi, priatemi, ui

temi a predstavenmi. Chr Sa teda zlho a dr sa vdy a vade v tom povedom, e je pri tebe Boh!

Osmy lnok. 104. Ako znie smy lnok apotolskho vyznania viery? - Osmy lnok apotolskho vyznania viery znie

takto: Verm v Ducha Svtho. 1) Mat. 25. 34. 2

) Mat. 22, 41.

4 Mal l(atechizmus pre pokroilclz

46

!!!! Kto je Duch Svt? Duch Svt je tretia bosk osoba, prav Boh s

Otcom i Synom. * Duch Svt od -venosti rovnako pochdza od Otca a

Syna. Jei astejie s'llboval, e pole Ducha Sv-tho.1)

106. Kedy poslal Jei Kristus Cirkvi svojej Ducha Svtho? Jei Kristus Cirkvi svojej Ducha Svtho poslal de-

_siateho da po svojom nnebevstpen. "' Pamiatku soslania Ducha Svtho slvime na Sv. Du-

cha, ie na Turce. Duch Svt sostpil na apotolov v podobe ohnivch jazykov. Ohe znamen lsku, osvietenie.

"' Duch Svt zjavil sa aj v podobe holubice pri krste Jeiovom. Holubica znamen nevinnost a tichos.

107. Preo poslal Jei Kristus Ducha Svtho? Jei Kristus poslal Ducha Svtho, aby do konca

v Cirkvi a v duiach naich inkoval.

47

108. Ako inkuje Duch Svt v Cirkvi? Duch Svt tak inkuje v Cirkvi, e ju vyuuje a

riadi.

109. Ako inkuje Duch Svt v naej dui? Duch Svt tak inkuje v naej dui, e ju posil-uje a posvcuje.

* Ducb Svt menuje sa i Posvtiteom a Uteiteom.l) * Duch Svt dva nm sedem darov, ktormi ns na-

klouje, aby sme jeho vnuknutia poslchali. * Dary Ducha Svtho s: dar mdrosti, rozumu, rady,

sily, umenia, pobonosti a bzne Boej. 2)

Mravn nauenie.

Duch Svt len do istho srdca vstupuje a dary svoje len tm dva, ktor nemaj na dui akho hriechu. Ois teda duu svoju od piny hriechu a ui ju vhodnm pr-bytkom pre dary Ducha Svtho.

Deviaty lnok.

!.!.2. Ako znie deviaty lnok apotolskho vyznania viery? Deviaty lnok apotolskho vyznania viery znie

takto: Verm ... Cirkev svt veobecn, svtch ob-covanie.

!!! o je Cirkev? Cirkev je spolonost kresanov-katolkov, ktor pod

rmskym ppeom s sjednoten. 1

) "Ke prde Poteitef, ktorho vm ia polem od Otca, Duch pravdy, ktor od Otca pochdza, ten bude vydva svedectvo o mne." Jn 15, 26; V. Jn 14, 26.

') "A spoinie .na om duch Pnov, duch mdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch umenia a nbonosti a napln ho duch bzne Pnovej. Nie

poda videnia o bude sdit, ani poda slyania u tresta." lz. ll. 23.

".

1. O z a l o e n i a s p r a v o v a n C lr k v l.

112. Kto zaloil Cirkev? - Cirkev zaloil Jei Kristus. * Jei Kristus zaloil Cirkev tak, e shromaoval ve-

riacich, ustanovil im viditen hlavu a predstavench, aby uenie jeho alej rili, sviatosti vysluhovali, a ve-/ riacich spravovali.

!,!!-Koho ustanovil Kristus Pn za viditen hlavu Cirkvi? Kristus Pn za viditen hlavu Cirkvi ustanovil sv.

Petra apotola. *Neviditenou hlavou Cirkvi je sm zakladate. Jei

Kristus.

114. Akmi slovami sbil Jei sv. Petrovi, e bude hlavou Cirkvi?

Jei tmito slovami sbil sv. Petrovi, e bude hlavou Cirkvi: "Ty si Peter, na tto skalu vystavm svoju Cirkev, a brny pekeln ju nepremu. A tebe dm ke od krovstva nebeskho. A okovek sviae

na zemi, bude sviazan i na nebesch; a okovek roz-viae na zemi, bude rozviazan i na nebesch."1)

* Kristus prirovnva Cirkev svoju budove na .skale vy-stavenej. o je zklad v budove, to je Peter v Cirkvi.

115. Akmi slovami ustanovil Jei Kristus sv. Petra za hlavu Cirkvi?

Jei Kristus sv. Petra za hlavu Cirkvi ustanovil t: mito slovami: ,;Pas barnky moje, pas ovce moje."2) * Barnky a ovce znamenaj biskupov, kazov a ve-

riacich. ----

1} Mat. 16, 19, 20. ') Jn 21, 15-17.

: 49

ili Kto je viditenou hlavou Cirkvi po smrti sv. Petra? Viditenou 'hlavou Cirkvi po smrti sv. Petra je rim-

sky ppe. * Rmsky ppe menuje sa svtm Otcom. "' Rmsky ppe je riadnym nstupcom sv. Petra na

biskupskej stolici v Rme. Sv. Peter il v Rme a tam roku 67. aj umrel. (Kto je terajm ppeom?)

!11 Koho ustanovil Kristus Pn za predstavench Cirkvi pod vedenm sv. Petra?

Kristus Pn apotolov ustanovil pod vedenm sv. Petra za predstavench Cirkvi.

!.!B. Kto s po apotoloch predstaven Cirkvi? Predstaven Cirkvi po apotoloch s nstupci apo-

tolov. teda biskupi, ktort s podriaden ppeovi. * Slovo .. biskup" znamen' dozorcu. Biskupi spravuj

Jednotliv biskupstv. Cirkevn obce zase spravuj farri, farrom pomhaj kaplni a katecheti.

2. O z n m k a c h C i r k v i.

!.!.! Koko cirkvi zaloil Kristus? Kristus zaloil len jednu Cirkev. * Prav nboenstvo me byt len jedno; jeden Bon,

jedna viera, jedna pravda.

120. Po om poznvame prav Cirkev Kristovu? Prav C'irkev Kristovu poznvame po tom, e je:

l. jedna; 2. svt; 3. katolcka i veobecn; 4. apotolsk})-

Toto s potrebn zn.mky pravej Cirkvi. 1) Vetkv zn:mkv pravej Cirkvi s1 v kazskel rei .Te7.iovei orl oo-

1!'

50

121. Ktor cirkev m vetky tieto tyri znmky?

Vetky tieto tyri znmky m jedine Cirkev rmsko-katolcka, a preto je ona prav Cirkev Kristova.

,,Katolcka" je grcke slovo a znamen. o veobecn. Cirkev katolcka menuje sa rmskou, lebo na jej ele stoj rmsky ppe.

* Tie nboensk spolonosti kresansk, ktor sa od-trhly od Cirkvi katolckej, menujeme sektami. Ani v jednej sekte nejest potrebn znmky pt:avej Cirkvi.

122. Preo je Cirkev rmsko-katolcka jedna? Cirkev rmsko-katolcka je jedna, lebo:

l. m len jednu hlavu; 2. vdy a vade jedno a t ist u -; 3. tie ist sviatosti vade vysluhuje; 4. t ist omu svt obetuje.

123. Preo je rmsko-katolcka Cirkev svt? Rmsko-katolcka Cirkev je svt, lebo:

l. zakladatea m Boha, Jeia Krista; 2. jej uenie je svt; 3. sviatosami vychovva svtch.

124. Preo je rmsko-ktolcka Cirkev veobecn? Rmsko-katolcka Cirkev je. veobecn, lebo:

l. od asov Kristovch vdy trv; 2. po celom svete sa roziruje; 3. kad lovek me byf jej dom.

125. Preo je rmsko-katolcka Cirkev apotolsk? Rmsko-katolcka Cirkev je apotolsk, lebo:

l. ju apotoli rozirovali;

51

2. jej uenie srovnva sa s uenm apotolskm; 3. jej predstaven s riadni nstupcovia apotolov.

3~ O p o v o l a n C ir k v i.

126. K omu zaloil Kristus Cirkev? Kristus zaloil Cirkev k tomu, aby ud k venmu

spaseniu viedla. * Cirkev katolcka je jedine prav Cirkev a preto je sa-

mospasiten. Avak aj t, ktorf bez svojej viny nie s dmi Cirkvi katolckej, mu byf spasen; ke ij

poda svojho svedomia. o je hlas Bo. Tto patria du-evne do Cirkvi Kristovej. ,

127. Cim vedie Cirkev fud k venmu spaseniu? Cirkev ud k venmu spaseniu vedie tm, e

1. podva im neomylne uenie Kristovo;

52

2. spravuje ich svojimi ikonmi; 3. posvcuje ich prostriedkami milost.

Cirkev kon trojak rad: uitesk, pastiersky a kazsk.

128. Kto ui v Cirkvi uenie Kristovo neomylne? Uenie Kristovo v Cirkvi neomylne ui:

l. ppe a spolu s nm sjednoten biskupi, alebo 2~ ppe sm, ako najvy uite a pastier pre

cel Cirkev. Ppe a s nm sjednoten biskupi tvoria Cirkev uiacu.

Ostatn dovia vak menuj sa Cirkvou poslchajcou. Shromadenie biskupov celej Cirkvi, na ktorom roz.

hoduje sa v otzkach viery a mravov, menujeme ve-obecnm snemom cirkevnm. Uzavretia snemu cir-kevnho len vtedy s platn, ke ich ppe potvrd.

129. V oni je uiaca Cirkev neomyln? J Uiaca Cirkev je neomyln v uen viery a mravov.

130. Preo je uiaca Cirkev neomyln? Uiaca Cirkev je neomyln, lebo Jei Kristus pri-sbil Cirkvi, e ju nikdy neopust, e Duch Svt s ou na veky ostane.

Kristus Pn povedal apotolom: "Dana mi je vetka moc na nebi i na zemi; ite teda, ute vetky nrody .... ute ich zachovva vetko, okovek som vm prik-zal. A ha. ja som s vami po vetky dni, a do skone- nia sveta."1) A zasa: "A ja budem prosi Otca, a d vm inho Teite a, aby s varni ostval na veky: Du-cha Pravdy."2)

'-ll!: Kto nm prikazuje, aby sme verili v uenie Cirkvi kato-lckej?

Aby sme v -enie Cirkvi katolckej' verili, prikazuje nm sm Kristus, tmito slovami: "Ke ani Cirkev ne-

) Mllt. -?~:- .!~.:...:io . .::..:.. ) "'in 14. 'Ji: 11.

53

poslchne: "Maj sa ako pohan a mtnik", 1) to jest ve-:-rejn. hrienik.

* Kto potupuje Cirkev, potupuje Krista, Kristus vravel: "K to vs pova, ma pova, a kto vami pohda, mnou pohda.".2)

* Cirkev neposlunch tresce tm, e odopre im vy-sluhovanie sviatost, cirkevn pohreby, vyobcuje ich z Cirkvi at.

4. O b c o v a n i e s v t c h.

132. o znamenaj slov "obcovanie svtch"? - Slov "obcovanie svtch" znamenaj, e vetci ivi i mrtvf dovia Cirkvi duchovne spolupatria a jeden druhmu pomhaj.B)

133. Kto patr do obcovania svtch?

Do obcovania svtch patria: l. vetci kresfania-katolci na zemi, tto tvoria

bojujcu Cirkev; 2. due v oistci, tieto tvoria trpiacu Cirkev; 3. blahoslaven v nebi, tto tvoria oslven, ale-

bo vfazn Cirkev. '

134. m nm pomhaj blahoslaveni v nebi? Blahoslaven v nebi pomhaj nm tm, e za ns

oroduj u Boha.4) * Sviatok Vechsvtch je .1. novembra.

135. m meme pomha duiam v oistci? Duiam v oistci meme pomhaf modlitbou, od-__ ___:_

1) Mat. 18, 17. - 2) Luk. 10. 16. - 1) .,Ako v jednom tele mme mno-

ho dov. tak sme vetci jedno telo v Kristu." Rim. ll, 4-5. ) Oni prehovoriac riekol: .,Tento ie milovnkom bratov i udu Izrael-

skho. totci ie ten, ktor sa mnoho modl za ud a za vetko mesto svt . .l eremi, prorok Bo." Vf. Mak. 15, 14. .

. 54

pustkami, almunou a hlavne obeou sv. ome.1) De vetkch vernch Duiiek je 2. novembra.

136. Ako sa modlme za mrtvch?

Za mrtvch modlme sa takto: Odpoinutie ven daj im, Pane, a svetlo ven nech im svieti. Skrze milosrdenstvo Boie nech odpovaj v pokoji. Amen.

Mravn~ nauenie.

Miluje matku svoju. lebo ti ivot dala. star sa o teba a opatruje fa. Avak u vie i to, e pozostva nielen z tela. ale m i nesmrtefn duu. No. a o tto duu tvoju star sa druh matka tvoja: Cirkev k:1tolcka. Bu jej te-da vernvm a povanvm dieaom! Ako na svoju matku ned ni zlho poveda. ochrni ju. poslcha Ju a modlf sa za u. tak sa spravuj aj proti druhej tvojej matke: Cirkvi katolfckej. Ona fa svtm krstom priviedla ku Kristu. ona fa uf. modlf sa za teba. te fa v ivote i smrti. Nezapri Ju v nijakVch okolnostiach. nebu Judom! Sv. Terezia hrdo a s radosou opakovala na smrtenej posteli: ,.Som dc-rou Cirkvi svtej!" Svt muenci radostne vvznvali pred pohansk(rmi sudcami: ,.Som kresa n katolfk !" O'Connel, velik lranov mal tto posledn iadost: ,.Telo moje po-chovajte do zeme vlasti telesnej. srd~e moje vak polite do zeme vlasti duevnej: do Rma." O'Connel bol do konca vernm synom Cirkvi.

D e s i a t y l n o k. !

137. Ako znie desiaty lnok apotolskho vyznania viery? . - . Desiaty lnok apotolskho vyznania viery znie

takto: "Verm ... v hriechov odpustenie."-

1) .,Preto svt a spasitefn mylienka je: modlif sa za mrtvych, aby

hriechov sprosten boli.'' II. Mak. lZ, 46.

, 55

138. o ns u desiaty lnok apotolskho vyznania viery? - Desiaty lnok apotolskho vyznania viery ns u, e v Cirkvi meme dosta f odpustenie vetkch hriechov.1)

* Odpustenie dedinho hriechu obsiahneme pri svia-tosti krstu, ostatnch vak vo svia~osti poknia.

Mravni nauenie. Ke fa trpi hriech, nemekaj, ale cho ako mrno-

tratn syn k Otcovi nebeskmu, vyznaj svoje viny, utuj primne a pros za odpustenie. Neodkladaj s poknm. Km ije na svete, Boh ti vdy odpust, ak o odpustenie skr-enm srdcom pros, po smrti vak prestva Boh od-pfaf. Tu je ti Boh ete milosrdnm, na druhom svete ti bude sudcom neprosnm. \

J e d e n s t y l n o k.

139. Ako znie jedensty lnok apotolskho vyznania viery? - Jedensty lnok apotolskho vyznania viery znie takto: "Verm . . . v tela z mrtvch vzkriesenie." -

~ o sa stva s lovekom pri jeho smrti? Pri smrti loveka odli sa dua od tela a telo navrti

sa do zeme. * Cirkev m v cte mrtv telo, lebo bolo prbytkom

Ducha Svtho a zasa bude vzkriesen. Preto Cirkev pochovva mrtvoly na posvtnom mieste, na cintor-ne, svtenm.

* Plenie mrtvol Cirkev odsudzuje, lebo odporuje pr-rode, ura ctu i nboensk cit, a zni stopy zlo-

inov. Aj Kristus bol pochovan. Kto naloil, aby jeho mrtvola bola splen, cirkevnho pohrebu nedostane.z.)

--- -1) Jei dchol na apotolov a povedal im: "Prijmite Ducha Svtho.

Ktorm odpustte hriechy, odpfaj sa im a ktorm zadrlte, zadran st." Jn 20, 22-23. - Na pr. mrnotratn syn: Maria Magdalena.

2) 1240 knon.

56

141. Dokiar ostane nae telo v zemi?

Nae telo ostane v zemi a do sdneho da.

142. o sa stane s telom loveka na sdny de? - Na sdny de Boh vzkriesi telo loveka a s duou na veky spoji,l)

* Vetci budeme vzkriesen. Tel vzkriesench nebud j.ednak, dobrch bud oslven a zlch okliv.2)

Mravn~ nauenie. Vysoko si ce i svoje telo. Ono je chrmom, domom

due tvojej. Nepchaj nikdy svojm telom tak hriechy, ktor tvoje telo zneucuj, pinia. Ve v tomto samom tele bude na konci sveta vzkriesen a pred sd Bo{ po-staven.

D v a n s t y l n o k.

ili Ako znie dvansty lnok apotolskho vyznania viery? Dvansty lnok apotoskho vyznania viery znie

takto: "Verm ... v ivot ven. Amen." ~o sa stane s duou naou, ke umreme?

Ke umreme, Boh bude sdif nau duu. * Boh sdi bude duu zo vetkho, o sme za iva my-

sleli, hovorili, inili a zamekali. 145. Ako menuJeme tento stid? - Tento sd menujeme osobitnm sdom. 146. Kde pride naa dua po osobitnom sde? - Naa dua po osobitnom sde prde buto do neba,

buto do pekla, alebo do oistca. 1) .,Prichdza hodina, ke vetci, ktor s v hroboch, pouj hlas Svna

Boieho, a pJdu t, ktor dobre inili. vzkriesen do ivota, t vak. ktor! zl pchali, vzkriesen do sdu.'.' Jn 5, 28, 29. .

2) .~ Spa\!edliv skvief sa bud, ako slnko v krfovstve svojho Otca.'' Mat. 13, 43.

51

147. Ktor due prdu do neba? -- Do neba prdu due spravedlivcl, ktort hriechu ne-maj a pokuty nezasluhuj.

148. im odplca Boh spravedlivch v nebi? ---- . -8oh spravedlivch v nebi odplca tm, e spraved-

.liv ho vidia s tvri do tvri a vo venej l~ske s s nm spojen.1)

149. Ktor due prdu do pekla? - -Do pekla prdu dUe zlch, ktor vo smrtenom hrie-chu umreli.

lli im tresce Boh zlch v pekle? Boh zlch v pekle tresce tm, e ho nikdy nevidia a

vo venom ohni sa trpia.2) -* Zatraten sami si zavinili svoje zatratenie, lebo kad

lovek me by spasen, len nech uva tie hojn milosti, ktor Pn Boh kadmu dva.

* Smr, sd, nebo a peklo s tyri posledn veci loveka. 151. Ktor due prdu do oistca? - Do oistc;a prdu due tch, ktor vo vednom hrie-

chu umreli, alebo ete doasn pokutu zasluhuj. 152. Dokiaf ostane dua v oistci? - Dua v oistci ostane dotia, km sa z hriechov ne-

oist a pokutu nevytrp. 153. o znamen slovo "Amen"? - Slovo "Amen" znamep: "tak je", alebo "sta sa."

* Slovom "Amen" potvrujeme, e pevne verime vet-ko, o je v apotolskom vyznan viery.

---1) "Teraz vidme (Boha) cez zrkadlo v hdanke, ale vtedy s tvri do

tvri." Kor. 13, 12. f) ,,l pjdu tto do trestu venho, kdeto spravedliv do ivota ven

ho." Mat. 25. 46.

58

Mravn~ nauenie.

Len krtky as ije na zemi. Kde s t, ktod t kolu stavali, do ktorej chod? Kde sa podeli, o prv kame poloili ku stavbe vho kostola? Ty vie, kde s. Pomi-nuli sa a leia v cintorne. Raz ili na svete, aby umreli a raz umreli, aby vene ili. A vak na ten ven ivot tu sa pripravili. Kto il poda uenia Krista Pna, ten sa aj radu-je s Nfm v nebesch, kto ale tu slil diablovi, ten s diab-lom ije na veky. V tom venom ivote nieto viacej pre-meny. Tam u nikto neumre, aby preiel do inho :vota. i tt!da bohumile a neobetuj za asn hriene radosti, kto-r sa pomin, ivot ven, blaen. "Lebo nemme tu st-leho miesta, ale budce vYhadme." (id. 13, 14.)

. .

DRUH IASTKA. l. O prikzaniach.

!.2! i je dos ku spaseniu len veri, o. Boh zjavil? Ku spaseniu nie je dos. len veri, o Boh zjavil, ale

musme aj prikzanie Boie zachovva.1)

A) O HLAVNOM PRIKAZANl. 155. Ktor je hlavn prikzanie, o vetky ostatn v sebe

- obsahuje? Hlavn prikzanie, o vetky ostatn prikzania v

sebe obsahuje, je prikzanie lsky k Bohu a blinmu.

l. O lske k Bohu.

!.2! Ako znie prikzanie lsky k Bohu? Prikzanie lsky k Bohu znie takto: Milova bude

Pna Boha svojho z celho svojho srdca, z celej svojej due, z celej .svojej mysli a zo vetkej svojej sily.2)

!ll o iada Boh od ns v tomto prikzan? Boh v tomto prikzan iada od ns, aby sme ho

nadovetko milovali.

158. Kedy milujeme Boha nadovetko? - Boha nadovetko milujeme, ke ho vmi miluje-----

1) Jei riekol mldencovi: "Ak chce vojs do ivota, zachovaj pri-

kzanie.'' Mat. 19, 17. 2

) Mat. 22. 37. - Mar. 12, 30.

GO

me, ako vetko na svete; tak, e volme radej umref, ako Boha urazi . 1 )

!!2. Preo mme Boha milova? Boha mme milova f:

l. lebo je nekonene dokonal a preto milovania hodn;

2. lebo on nm dva vetko dobr. * Lska k Bohu je dvojak: dokonal a nedokonal.

Dokonal je naa lska k Bohu; ke ho milujeme hlav-ne pre neho samho; to jest ke ho preto milujeme, lebo je nekonen dokonalos.

Nedokonal je naa lska k Bohu, ke ho hlavne preto milujeme, lebo nm dobre in.

160. Cm preukazujeme, e Boha milujeme? - ' le Boha milujeme, preukazujeme tm, e inme, o

sa Bohu bi, to jest jeho prikzania zachovvame.2) Mravn nauenie.

Sv. Blanka mala rada svojho syna ..udovta, zo srde~ ho mala rada a preca hovorievala: .Radej by som bola, aby to diea umrelo, ako by malo neskorie Boha len jed-nm hriechom urazif." Dobr kresan radej m Boha, ako priateov, rodiov, znmych svojich, ba radej ako seba a preto zapre svoje telo, svoje iadosti a nruivosti, zriekne sa hriench radost k vli Bohu. ivot je krtky a kto sa jeho hrienych radost z lsky k Bohu zriekne, ten bude venm, radostnm ivotom obdaren.

2. O lske k sebe a blinmu.

!!!:Ako znie prikzanie lsky k blinmu? Prikzanie lsky k blinmu znie takto: Milova bu-

de svojho blinho ako seba samh.3) 1) Na pr. Abrahm. Muenci. 2) "Kto m moje prikzania a zachovva ich, ten ma miluje." Jn 14, 21. 1) "Lebo o je na plat loveku, keby cel svet zskal, ale uJmu utroeL

by na svojej dui?" Mat 16, 26.

fi l

l fi2. Ako mme seba samch milovaf? - Seba samch milova mme tak, e vmi sa mmt. stara o duu ako o telo.!)

1 fi~. Kto je n blin? - . N bliri je kad lovek: i priate i nepriate.2)

164. J>reo mme.milovaf kadho loveka? Kadho loveka mme milova:

I. lebo kad lovek je na obraz Bo stvoren; 2. lebo to Kristus Pn prikzal.3)

165. Kedy milujeme blinho, ako seba samho?

Blinho ako seba samho milujeme. ke zachov-vame prikzania Krista Pna: ,.Vetko, okovek chcete, aby' udia inili vm, i vy ite im. "4)

\66. Preo mme milova i nepriatea svojho? I nepriatea svojho mme milova!, lebo Kristus Pn

prikzal: "Milujte svojich nepriateTov."5) * ViPr::~ naa do naej lskv odpora najm chudon-

nch. vdovy .a sirotv. a vbec vetkch tch, ktor s\1 v telesnej alebo duevnej ndzi.

1fi7. Ako mme pomliaf tm, ktor s v telesnej, alebo duev--neJ ndzi?

Tm, ktor s v telesnej, alebo duevnej ndzi, m-----

1) Mat. 22-29. - Mar. 12, 31. .

1) Pr. milosrdn Samaritn. Luk. tO, 29-37.

1) .. Po tomto bud noznvat vetci. e ste molin uenkmi, ked budete

znaf lsku jedni k druhm." Jn 13, 15. ) Mat. 7. 2. . ") Kristus Pn alej uil: .. Dobroite tm, ktor vs nenvidia, a mo-

dlite sa za tch. ktor vs prenasleduj, a osouj, abv ste boli dietkaml Otc;~ V~ho, ktor je na nebesiach." Mat. 5. 45-54. Ke na kri skonval', modlil sa 1:a nepriaterov svoJich! "Ote, odpusf im. lebo nevedia, o inia." Ink. 23, 34. . , !u . -~ 5 Mal Katechizmus pre pokroilch

62

me pomha telesnmi a duevnmi skutkami milo-srdenstva.

* Telesn skutky milosrdenstva s: l. lanch kmif,1) 2. smdnch napjaf,2) 3. nahch odievaf,3) 4. pocestnch do hospody prijmaf.4) 5. vzov vykupovat,5)

6~ chorch -navtevova.6) 7. mtvych pochovvaf.1)

Duevn skutky milosrdenstva s: l. hrienikov karhaf,8) 2. nevedomch vyuovaf,8) 3. pochybujcim dobre radif,10) 4. zarmtench tei,11) 5. krivdu trpezlive znat,12) 6. ubliujcim odpa t, 13) 7. za ivch a mtvych sa modliU')

Mravn nauenie. Lska k blinmu nezle len v slovch alebo v citoch

alebo v dobroprajnosti. Sv. Jakub apotol vrav: "A keby brat a sestra boli nah a potrebovali by potravy kadoden-

1) Na pr. vdova v Sarepte; Jei nasii p !tis fc rudi: sv. Albeta. ~ Pr. Rebeka; Samaritnka. a: Pr. Sv. Martin; vianon dary chudobnm dietkam. ' Pr. Abrahm; Maria a Marta; mnsi na hore Svtobernardskei. 1) Pr. Daniel; rehoT a sv. Trojice; spolok detinstva Jeiovho. ) Pr. Tobi; milosrdn sestry. 7

) Pr. Jozef z Arirnathie; pohrebn spolky. 8) P r. Noe ; Elia; lotor na pravici. ) Pr. sv. apotoli: misionri: sbieranie znmok.

11) Pr. Jozef Egyptsk : Gamaliel. 11) P r. Tobi; Jei u sestr Lazarovch. 12) Pr. Jb. 18) Pr. Jozef Egyptsk: sv. Stefan prv . mueu fk . ") Abrahm modlil sa za Sodomu ; Kristus ;~;a voli ch uenlkov: Juda

;\\achaheisk.

63

nej a keby im niekto z vs riekol: Ite v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa. avak nedali by ste im. ohotelo potre-buje, o to bude platn?" (Jak. 2. 15.) Lska kresansk je teda dobroi nnos . Kad dobre vie. komu m lsku pre-ukza. i u dobrou radou. i tedros ou. i pomocou pr-ce. i trpnosou a poteenm. Po tom pozna dobrho ka-tolka. e dobre in blinm vade, a kade len chod, je milosrdnm samaritnom.

B) O DESATORO BOlCii PRIKAZANIACfl. t 6~. Kde sa nachdzaj obrnejie prikzania lsky k Bohu a - k hlinmu?

Prikzania lsky k Bohu a k blinmu nachdzaj sa obrnejie v desatoro Boch prikzaniach.

169. Ako znie desatoro Boch prikzan? - . Desatoro Boch prikzan znie takto:

l. Ja som Pn Boh tvoj, nebude maf inch bo-hov, predo mnou. aby si sa im klaal.

2. Nevezme mena Boieho nadarmo. 3. Spomni, aby si de sviaton svtil. 4. Cti otca svojho i matku svoju. 5. Nezabije. 6. Nezosmifni. 7. Nepokradne. 8. Neprehovor krivho svedectva proti blin-

mu svojmu. 9. Nepoiada manelky blinho svojho.

l O. Nepoiada ani domu, ani role jeho, ani nioho, o jeho je.

* Desatoro Boch prikzan Boh vyhlsil na hore Sinai Izraelitom a odovzdal ich na dvoch kamennch tabu-lch napsan Mojiovi.

* Ai mv sme povinn zachovva desatoro prikzan, le-ho ich Jei potvrdil a zachovva prikzal.l)

'l ,.Nt'III.Vsli!t~ si, e som priiel zrui zkon alebo prorokov; nepriiel ., .,111 1 111 ~ 1r ;de dnplni( ." Mat. 5, 17. "14

64

Prv prikzanie Boie.

170. Ako znie prv prikzanie Boie? - Prv prikzanie Boie znie takto: ja som Pn Boh tvoj, nebude mat inch bohov predo mnou, aby si sa im klaal.

171. Co prikazuje Boh v prvom prikzan? - Boh v prvom prikzan prikazuje, aby sme Jeho Cti-li, a len Jemu ako najvyiemu pnovi sa klaali.

* Klaanie sa, ie poklona prislu vlune Bohu.1)

172. Ako mme cti Boha? - Boha mme cti vntorne a zovntorne. 173. Kedy ctme Boha vntorne? - Boha Ctme vntorne vtedy, ke v Neho verme, v

om dfame a jeho milujeme./ * Viera, ndej a lska s bosk ctnosti.

174. Kto sa prehreuje proti viere?

Proti viere prehreuje sa: l. kto v pravdch viery svojou vinou pochybuje

alebo never; 2. ~to je vo viere fahostqjn, alebo ju zapiera.

* K to svojou vinou never v Boha, alebo v Jeh o zjavenie, prehreuje sa neverou.

* Ktor kresan-katolk zrieka sa katolckej viery, pre-hreuje sa udpadlctvom.

* Kto . nedb o svoje nboenstvo, alebo vetky nbo:.. enstv za jednako prav a dobr poklad, prehreuje sa ahostajnosou vo viere.

* Kto reou, alebo sebachovanm zlomysene predsta:.. . vuje sa, ako by bol inovercom, prehreuje sa zapiera- nm viery.

- - - -1) "Pnu Bohu svoimu bude sa klaaf a Jemu jedine poctu l]o~~ls4

vzdvaf." Mat. 4. 10.

65

" 175. Najm o kod naej viere?

Naej viere kod najm to, ke protinboensk re-i povame; tak spisy a noviny ftame, rozirujeme a protinboensk spolky navtevujeme.

!.Z! Co mme od Boha dfa? Od Boha mme dfa ven blahoslavenstvo a ve-

tko, o je potrebn k jeho dosiahnutiu. * Ven blahoslavenstvo mme dfa od Boha, lebo

nm to nekonene milosrdn Boh prisbil, a Jei Kristus zaslil.

* Pozemsk veci natoko meme od Boha dfa, na-koko nm ony v duevnom spasen neprekaj.

177. Kto sa prehreuje proti ndeji?

Proti ndeji sa prehreuje: l. kto nedveruje, e Boh odpust a pome;1) 2. kto opovlive dveruje.2)

Kto sa domnieva, e mu Boh nechce, alebo neme pomc, hre zfalstvow.8)

178. Kto sa prehreuje proti lske k Bohu? Proti lske k Bohu prehreuje sa, kto hriech pcha,

najm ale kto Boha nenvid, Nm opovrhuje, alebo pro-ti nemu rept.

179. Kedy ctme Boha zovntorne?

Boha ctme zovntorne, ke svoju vntorn ctu i vonkajmi znakmi na javo dvame.

* Povinn sme Boha ctif aj zovntorne, lebo od neho mme nielen duu, le aj teto, a aj Kristus ustanovil

1) Pr. Izraeliti na pti. 2

) Pr. udia za asov Noemovch. - 8) Pr. Kain; Jud.

66

zovntorn bohoslubu - obrady - .pri sv. omi a pri . sviatostiach.1) . _ ~ Boha ctme najm tmito znakmi :..ke pri verejnch

slubch Boch prtomn sme, ke kfame, ruky . skladme a in podobn veci konme.

180. Kto sa prehreuje proti poklone, ktor Bohu patri?

Proti poklone, ktor Bohu patr, prehreuje sa: 1. kto modlitbu a sluby Boie zanedbva; 2. - kto modlrstva, povery a svtokrdee sa do-

p fa.

181. Kto sa dopa modlrstva? Modlrstva sa dopa, kto nejakmu stvoreniu ta-

k ctu preukazuje, ktor len Bohu patr. 2) *Ten, kto sli modlrstvu, menuje sa pohanom.

182. Kto sa dopa povery, i babony? \

Povery, i babony dopa sa, kto stvoreniam ne-obyajn moc pripisuje, akej im Boh nedal.

* Povera je veti, karty a planety vyklada, snrske knihy ta, at.

* Spiritizmus, to jest vyvolvanie duchov a obcovanie s nimi protiv sa viere a preto zakazuje Cirkev zast. ni sa na piritistickch schdzach.

183.-Kto pcha svtokrde?

Svtokrde pcha, kto Bohu zasvten veci, osoby a miesta zneucuje, najm ale, kto niektor sviatos ne-hodne prijma.3)

* Kto posvten vec, svt rad, alebo in duchovn vec kupuje altebo predva, prehreuje sa svtokupectvom (simonia).

- ---1) "Tak nech svieti vae svetlo pred rumi, aby videli vae dobre

skutky a oslavovali vho Otca, ktor je na nebesiach." Ma1. S, 16. 2

) Pr. Izraeliti klaali sa zlatmu tefafu. 3) Pr. kr. Baltazr.

67

. O cte svtch.

184. i sa protiv cta svtch prvmu prikzaniu? cta svtch neprotiv sa prvmu prikzaniu, lebo

svtch si ctme, ale sa im neklaniame. * Jedine Bohu sa klaniame ako najvyiemu Pnovi

nmu, svtch ale ctme len ako vernch sluobn-kov Jeh o. K Bohu sa modlme, aby nm pomhal ve-mohcnosfou; k svtm ale modlme sa, aby nm pomhali svojou prmluvou u Boha.

185. Preo ctme svtch? Svtch ctme preto, lebo:

l. bohumil ivot viedli; 2. sm Boh ich uctil a oslvil; 3. oroduj za ns u Boha.

* I na zemi ctme ctnostnch ud, ako by sme si teda nectili svtch v nebi.

186. Koho ctme najvmi zpomedzi svtch? Zpomedzi svtch najvmi ctme preblahoslaven

Pannu Mariu.

187. Preo ctme zpomedzi svtch najvmi preblahoslaven Pannu Mariu?

Preblahoslaven Pannu Mariu zpomedzi svtch naj-vmi ctme, lebo je matka Boia a tak:

l. anjelov a svtch prevyuje; 2. lebo jej prmluva je U Boha najmocnejia.

* Popri Panne Marii ctme najm sv. Jozefa, ako ochrancu Cirkvi, sv. apotolov, sv. Jna Krstitefa; naich zemskch patrnov, sv. Cyrila a Metoda, sv. Vojtecha, sv. Andreja a Benedikta a sv. Jna Nepo-muckho.

* Svtch ctme, ke ich ctnostn ivot nasledujeme, o prmluvu ich iadame a ich obrazy i sochy v cti-vosti mme.

f

188. Preo ctime obrzy svtch? Obrazy svtch ctime, lebo predstavuj nm Krista

Pna, alebo svtch a k pobonosti ns povzbudzuj. * Pred obrazmi sa modli nie je poverou, lebo pred

obrazmi modlme sa ku Kristu Pnovi, alebo prosme o prmluvu svtch, ktorch nm obrazy predstavuj.

189. Preo ctime relikvie alebo ostatky svtch? Relikvie alebo ostatky svtch ctme, lebo s to

vzcne pamiatky, a Boh s nimi zzraky inil.l) * Najvzcnejie relikvie s: pozostatky sv. Kra, krv

sv. Janura, jazyk sv. Jna Nepomuckho at. Aj v oltrnom kameni s relikvie.

Mravn nauente.

"Ci ijeme, alebo umierame~ Pnovi sme." (Rm 14, 7.) Preto vyznvajme Boha nielen v kostole, ale aj na ulici, doma, na cestch a vade. Nesmieme sa daf sviesf falo-nm prorokom. Zpomedzi svtch najviac si ctme Pannu Mariu, ktor pre jej ctnosti je znakom nevinnosti: aliou korunovan. Ona je naou prmluvkyou u Boha. Si v trpeniach, v .chorobe: zavolaj svoju Matku nebesk, a ona ti donesie duevnho lieku a zahoj tvoje duevn ra-ny .. Ke za rna, na poludnie a veer zaznie zvon, nech sa ozv i tvoje sta na velebenie nebeskej Matky.

Druh prikzanie Boie.

190. Ako znie druh prikzanie Boie? - . Druh prikzanie Boie znie takto: Nevezme

m e n a B o i e h o n a d a r m o. 1) .. A nie leciiak divy inil skrze ruky Pnove, tak e i runiky a

zstery s Jeho tela nosievaly sa na neduivch, a odstupovaly od nich choroby a vychdzali zl duchovia." Sk. ap. 19, ll, 12.

69

1.91. Co zakazuje Boh v druhom prikzani?

Boh v druhom prikzan zakazuje zneuctieva t meno svoje.

192. Kto zneucti meno Boie?

Meno Boie zneuct: l. kto ho bez priny vyslov; 2. kto sa rha Bohu; 3. kto zlore i preklna; 4 . . kto hriene prisah; 5. kto Bohu uinen sub nedodr.

Meno Boie nesmieme ani zo artu, ani z hnevu, ani in ahkomysene vyslovi. Nesmieme ani z cirkev-nch obradov arty a posmechy robi.

!,2!. Kto sa rha Bohu? Bohu sa rha, kto o Bohu, alebo o svtch potup-

ne sa vyslovuje.1)

194. O kom hovorme, e zlore, i preklina? - - . O tom hovorme, e zlore, i preklna, kto sebe,

alebo druhmu od Boha zl iada.

195. Co znamen prisahaf?. - Prisahaf znamen Boha za svedka volaf, e pravdu hovorme.

196. Kto prisah hriene?

Hriene prisah: l. kto bez potreby prisah;

- ---1) "A kto by sa rhal menu Pnovmu, smrfou nech umre, kamenfm

nech ho zahde cel obec. i to bude domci, alebo cudzi." III. MoJ. 24. 16.

70

2. kto na nepravdiv, alebo pochybn vec pri-sah;1)

3. kto prisah, e nieo hrieneho uini. * Ke niekto prisah, e nieo zlho vykon, nesmie-

me prsahu dodra, lebo ako hriech bol tak prsahu Uini, tak zasa hriech by bol ju splni.

197. Kto in sub? Sub in, kto dobrovone sa zavzuje Bohu, e nie-o dobrho vykon.

* Ako by sme sub uinili, poradi sa mme duchovn-ho; to ist mme ini aj vtedy, ke sub splni nem-eme.

198. o prikazuje Boh v druhom prikzan? Boh v druhom prikzan prikazuje, aby sme meno

Jeho svtili, a to: l. aby sme ho vdy ctive vyslovili. 2. aby sme nleitou prsahou Boha za svedka

volali. 3. aby sme uinen suby verne plnili.

Mravn~ nauenie.

Hvezdr Newton mal vek ctu pred menom Bom; ke len poul vyslovi meno Boie, sal klobk a naklonil Wavu svoju. Meno "Jei" vdy spomnaj s ctivosou, le-bo "nie je in meno dan uom pod nebom, v ktorom by sme mali byt spasen." (Sk. ap. 4, 12.) V mene Jeia sa m skloni kad koleno nebeskch zemskch i pekel-nch. (filip. 2, 10.) Daj Boe, aby kad mohol poveda so sv. Bernardom: "Meno Jei mi je medom v stach,

bym zvukom v uchu a rozkoou v srdci." Aby si ale s duevnm osohom mohol toto sladk meno vzva, ne-smie it v smrtenom hriechu, "lebo nikto neme pove-

da: Pn Jei, iba v Duchu Svtom", teda len ten, v srdci ktorho prebva milos Ducha Svtho. (Kor. 12, 3.)

1) .. Kad, kto prisah, z nej (prsahy) sden bude." Zach. 5. 4.

'll

Tretie prikzanie_ Boie.

199. Ako znie tretie prikzanie Boie? -~- Tretie prikzanie Boie znie takto: Spomni, abys' de sviaton svtil.

200. o prikazuje Boh v treom prikzan? - -Boh v treom prikzan prikazuje, aby sme de P-

na, to jest nedeu zasvtili. * V starom zkone sobota bola dom Pna. My; kresfa-

nia nedeu svtme, lebo Kristus Pn: l. v nedeu vstal z mrtvch a 2. v nedeu soslal Ducha Svtho.

201. Ako zasvtme nedeu? - Nedeu zasvtme: l. ke omu svt slyme;

' 2. ke sluobn prce nekonme, ani inm kona nekeme. 1)

* iaducn je, 'aby sme popri omi svtej aj na kzni a inch slubch Boch (litnie) boli prtomn.

* Nedeu zasvcujeme, ke svt sviatosti prijmame a skutky milosrdenstva vykonvame.

ill Ktor s sluobn prce? Sluobn prce s te telesn prce, ktor obyajne

sluobnci, ndennci, remeselnci a ronci konaj.

~Kedy je dovolen kona sluobn prce v nedeu? V nedeu sluobn prce ko,naf dovolen je:

- ---1) "Sesf dni bude pracova a robit vetku svoju robotu. Ale siedmeho da ie sobota Pna, Bha tvojho; nebude robit niiakej roboty v om, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoia dcra, ani tvoj sluha, ani tvoja slka, ani tvoje hovd. ani prichod, ktor je v tvojich brnach." IL Moi. 20. 9, 10.

72

l. ke to duchovn predstaven z dleitch pr-in dovolia;1)

2_ ke to nevyhnutn potreba vyaduje, na pr.: nebezpeenstvo oha, povode, pohreb at.

Nedeu znesvcuj nesmierne jedenie, pitie, rozpusti-t hry a hriene zbavy.

Mravn nauenie.

Ako hviezdy, mesiac, slnko urobil Boh znakmi na asy a roky, tak nm dal nedeu na znak toho, aby sme v ten de Jemu slili. Nezamekaj teda sluby Boie v nede-

u a vo sviatok. Miluj kostol a maj ho v ctivosti, je to dom Pna, tvojho Stvoritea. Ke obchdza kostol, pouj hlas: Pn je tu a vol a. Dobr katolk slune sa dr v kostole a s radosou pouije kad chvu, aby sa mohol v kostole s Bohom v modlitbch rozprva.

Stvrt prikzanie Boie.

- ~.Ako znie tvrt prikzanie Boie? Stvrt prikzanie Boie znie takto: Cti otca svojho

i matku svoju.2)

~ o prikazuje Boh v tvrtom prikzani? Boh v tvrtom prikzan prikazuje, aby sme rodiov

svojich dili, milovali, a im poslun boli.3)

206. Preo mme ctif rodiov svojich? - Rodiov svojich mme ctif, lebo oni s po Bohu nai najv dobrodinci a zastupuj pri ns miesto Boha.

' 1

) 1242 knon. . ') "Cti otca i matku svoju, abys' bol dlho iv na zemi, ktor ti d

Pn, Boh tvoJ." Il. MoJ. 10, 12. ~) Pr. Mal Jei v Nazarete.

73

207. Co sbil Bob deom, ktor ctia svojich rodiov? - . Boh deom, ktor ctia svojich rodiov, sbil v ivote och~anu a pomoc, po smrti ale ven blahoslavenstvo.1)

* Deti prehreuj sa proti rodiom: l. ke s proti svojim rodiom surov a vzdorovit; 2. ke im v potrebch nepomhaj, alebo ich in

klam a hnevaj.

208. Co oakva tie dietky, ktor rodiov svojich nectia a ne-miluj?

Tie dietky, ktor rodiov svojich nectia a nemiluj, oakva v tomto ivote kliatba Boia, hanba, potupa a po smrti ven zatratenie.2)

209. Okrefu rodiov ete koho mme cti a poslcha? - Okrem rodiov cti a poslcha mme ete svojich vychovvateov, uiteov, majstrov a vetkch cirkev:-nc~ a svetskch predstavench.3)

* Obania maj voli za predstavench a poslancov mu-ov po kresansky smajcich.- aby sa v spravova-n krajiny a v zkonoch va Boia uplatnila.

210. i mme vdy rodiov a predstavench poslcha? . Rodiov a predstavench poslcha nemme vtedy, ke nm nieo hrieneho rozkaz