ľudia | technológie| inovácie · PDF filehlavou, elektrinu, pitnú vodu a rýchle dopravné prostriedky, ktoré ich každé ráno odvezú...

TÉMA ČÍSLA: MEGATRENDY

ŠANCE NA PREŽITIE BYNEMAL URČOVAŤ ZEMEPIS

V EURÓPE ZÚRI VOJNA VLAKOV A KAMIÓNOV

ww

w.v

isio

ns.

sk

6. december 2006

ľ u d i a | t e c h n o l ó g i e | i n o v á c i e

Čo hovoria prognosticiSkúsme sa teda zamyslieť, aký bude svet v roku 2050. Ľudstvo začne osídľovaťMesiac a lety na Mars prestanú byť ibatémou sci-fi. Energiu budeme vyrábať z morskej vody v héliových reaktoroch.Prestaneme sa báť rakoviny. Budeme vedieťpredpovedať počasie. To je svet lej šia časťbudúcnosti. No budúcnosť má aj oveľa temnejšiu stra -nu. S iróniou by sa dalo povedať, že Zem sa konečne roz hodla zbaviť hlúpeho človeka.Prognostici predpovedajú, že už

o päťdesiat rokov bude na našej planéte žiť9,3 miliardy ľudí, takmer o polovicu viacako dnes. Väčšina obyva teľov sa presťa huje doobrovských miest. Napríklad v indic komBombaji už čoskoro bude bývať toľko ľudí,koľko dnes žije v celom Rumunsku.Nie je ďaleko chvíľa, keď v mestách budebývať viac ľudí ako na vidieku. K tomuto prelomu má prísť už na budúcirok. Do roku 2030 urbanizácia svetavzrastie na 61 percent. Novodobé sťaho-vanie národov prinesie mnoho negatív –

preľudnenosť, dopravné problémy, zhor -šenie životného prostredia, kriminalitu, rasizmus a sociálne nepokoje. Ľudská civilizácia sa bude otriasať v zá kladoch.Populačná explózia povedie k zásadnýmdemografickým zmenám. Nebude trvaťdlho a po prvý raz v ére ľudskej civilizáciebudú väčšinu populácie tvoriť ľudia v pro -duktívnom veku, od 15 do 60 rokov. Ľudiazároveň budú žiť dlhšie. Osemdesiatnicidnes predstavujú jednu stotinu ľudstva, v roku2050 budú tvoriť štyri percentá populácie.To je síce pozitívna správa pre človeka, aleuž horšia pre ľudstvo. Budeme musieť byťoveľa produktívnejší, aby sme sa uživili.Modrá planéta bude preľudnená. Situáciuešte zhoršia globálne klimatické zmeny,ktoré dala do pohybu priemyselná revolúcia.Hurikány, zemetrasenia a záplavy budúničivejšie. Doťažia sa posledné zásoby fosílnych palív a bude nedostatok vody.

Technologické firmyTo sú veci, ktoré vedci vedia pomerne presneodhadnúť. Otvorenou otázkou však zostáva,ako sa s nimi druh Homo Sapiens Sapiensdokáže vyrovnať. Ak má mať Bombaj o párrokov vyše dvadsať miliónov obyvateľov,bude im treba zabezpečiť strechu nad

2 | 3 V I S I O N S s p e c i a l

T É M A Č Í S L A

Svet sa mení. A skeptik by povedal, že iba k horšiemu. Ak sa vrátime späť čo i len o desať či pätnásť rokov,vidíme všade okolo nás neuveriteľné zmeny. Napríklad mobilné telefóny. Kto by bol vtedy chyroval,že z ulíc kvôli nim vymiznú telefónne búdky. Čo už, aj tak zväčša nefungovali. Uplynulo pritom len pársmiešnych rokov. Technológie menia svet. Je otázkou, či k horšiemu, alebo lepšiemu. Ale úprimne, vymeniliby ste mobil za nefungujúcu búdku?

Vládu nad svetom preberajúmegatrendy

hlavou, elektrinu, pitnú vodu a rýchle dopravné prostriedky, ktoré ich každé ránoodvezú do práce a večer domov. To je úlohapre technologické firmy.„Uvedomujeme si to,“ hovorí najvyšší šéfSiemensu Klaus Kleinfeld. „Za posledný roksme dali na výskum a vývoj 5,2 miliardyeur. Je to viac, ako vo svojom rozpočtevyčlenila na vedu a výskum Európskaúnia.“ Nemecký koncern prijal stratégiu, v ktorej rezonujú dva základné mega-trendy – urbanizácia a demogra fický vývoj.Ich základnou ideou je urobiť planétu Zemobývateľným miestom aj po roku 2050.Siemens je presvedčený, že urbanizácia a populačná explózia sú dva megatrendy,ktoré budú udávať smer vývoja ľudskej civilizácie v najbližších desaťročiach.Odvodzuje z nich pre seba šesť základnýchkonzekvencií – zvýšený dopyt po zdravot-níckej starostlivosti, hlboký úbytok prírod-ných zdrojov, dôraz na ochra nu životnéhoprostredia, rastúce požiadavky na mobi lituľudí, prísnejšie nároky na bezpečnosť a stieranie regionálnych rozdielov. „Mega-trendy nie sú nič iné ako dôsledky globali -zácie rozmenené na drobné. Globalizáciuby sme však nemali vnímať negatívne anipozitívne, ale mali by sme ju brať takú, aká je. Úlohou Siemensu je, aby sme nanastávajúce zmeny boli dobre pripravení,“myslí si generálny riaditeľ spoločnostiSiemens na Slovensku Peter Kollárik.

Európa a Slovensko zostarneNič nie je natoľko komplikované, aby tonemohlo byť ešte komplikovanejšie. Platí

to aj pre globálne megatrendy. Demo gra -fický vývoj vo svete budú sprevádzať dveodlišné tendencie. „O celosvetový rast populácie sa budú starať najmä mimo -európske krajiny, Európska únia bude zápasiť s poklesom počtu obyvateľstva, ku ktorému najviac prispejú nové členskéštáty vrátane Slovenska,“ tvrdí SlavomírVokoun zo Slovenskej akadémie vied (SAV).Na Slovensku sa očakáva do roku 2030 pokles populácie zo súčasných 5,38 na 5,34 milióna ľudí. A to aj napriek tomu, že zhruba v tomto období dobehneme terajší európsky priemer v strednej dĺžkeživota. Ten je u mužov takmer 76 a u žien82 rokov, čiže približne o štyri až päť rokovvyšší ako na Slovensku.Pri nižšej pôrodnosti a predlžovaní vekupopulácie sa výrazne zvýši podiel oby-vateľov nad 65 rokov, z 12 na 22 percent.Ľudí v produktívnom veku ubudne. Aby sa Slovensko uživilo, bude musieťdosahovať vyššiu produktivitu, ku ktorej sa dopracuje len so vzdelanou a flexibilnoupracovnou silou a zavádzaním inovácií.Vyspelé technológie zvyšujú produktivitukrajiny. Podľa bestselleru ekonomickejteórie Svet je plochý od Thomasa Fried-mana sa stáva hlavnou konkurenčnouvýhodou schopnosť štátov čo najrýchlejšiezačať využívať najnovšie poznatky. Priraste hrubého domáceho produktu o jednopercento sa zdvojnásobí bohatstvo krajinyo 72 rokov, pri raste o tri percentá už o 23 rokov, pri piatich percentách o 14 rokov a pri siedmich percentách to trvá len 8 rokov.

Menšie mestá a vyľudnený vidiekSťahovanie ľudí z vidieka do miest budepokračovať, napriek tomu však počty oby-vateľov väčších miest na Slovensku nepo-rastú. Ani v Bratislave nie, ktorú podľa SAVdo roku 2025 čaká pokles obyvateľov zo súčasných 425- na 399-tisíc. Vyľudňovaťsa však bude aj vidiek.Slovensko je momentálne druhou krajinouv Európskej únii s najnižšou mierou urbani -zácie. Tá v roku 2003 dosiahla 57,4 percenta,pričom v najbližších tridsiatich rokoch by mala vzrásť na 65 percent. V iných štátochEurópskej únie bude v tom čase žiť v mestáchaž 80 percent populácie, dnes je to okolo 72 percent. Ľudí budú do miest ťahať nielenväčšie pracovné možnosti, ale aj vyššia kva -lita života. Ako to naozaj bude, ukáže až bu dúcnosť. Podľa primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského počet obyvateľovBratislavy neklesne, ale do roku 2030 sa zvýši možno až o tretinu. Hlavnýmrozvojovým impulzom jej rozvoja má byťznalostná ekono mi ka. V hlavnom mesteSlovenska sa pripra vuje výstavba rozsiahlehotechnolo gického parku, v ktorom sa sústre-dia najlepšie mozgy z blízkeho i širšiehookolia. Aspoň taká je predsta va jeho archi -tektov. Bratislava bude ťažiť aj z blízkostiViedne. „Významným posunom je podpísaniespoločnej rezolúcie k projektu Twin City so šiestimi významnými firmami pôso-biacimi súčasne na Slovensku aj v Ra kús ku,ktorou podporili rozvoj infraštruktúry medzioboma mestami,“ pripomína A. Ďurkovský.Tie najodvážnejšie predstavy hovoria do koncao vytvorení súmestia Viedeň – Bratislava.

Najsilnejšou zbraňou vyspelýchekonomík je veda

V tvorbe hrubého domáceho produktu na oby -vateľa v parite kúpnej sily Slovensko dlho dobodosahuje menej ako polovicu priemeruEurópskej únie. Zaostáva i v produktivite a schopnosti konkurovať. Z analýz rezortuhospodárstva vyplýva, že je to dôsledokorientácie ekonomiky na komodity s nízkoupridanou hodnotou, najmä v priemysle, kdepretrváva vysoká náročnosť na surovinové a energetické zdroje. Spôsobuje to tiež jejzávislosť nodniekoľkých veľkých firiema výrazne regionálne rozdiely.Napriek nižšej konkurenčnej schopnostislovenskej ekonomiky predsa len postupnedochádza k pozitívnym zmenám. „Približu -jeme sa k štruktúre ekonomík vo vyspelýchkrajinách. Klesá podiel poľnohospodárstva,stavebníctva a priemyslu na tvorbe hrubéhodomáceho produktu a stúpa podiel služieb,“konštatuje Daneš Brzica z Ekonomického ústavu SAV. Kým v roku 1993 predstavovalpodiel priemyslu na tvorbe hrubého domá -ceho produktu 29,4 percenta, tak v roku 2001poklesol už na 26 percent.

Tempo hospodárskeho rastu Slovenska meranéhrubým domácim produktom prevyšuje rast krajínEurópskej únie. Ekonomika síce od roku 1993 rastieo dve percentá rýchlejšie, ako je priemerná úroveňEÚ, z hľadiska približovania sa k ekonomickej úrovniEurópskej únie je to však málo.

4 | 5 V I S I O N S s p e c i a l

P R I E M Y S E L

Sektor 2006 2010 2013

Poľnohospodárstvo 4,5 4,2 3,9

Stavebníctvo 3,9 4,1 4,3

Priemysel 25,5 25,2 25,0

Trhové a netrhové služby 57,8 58,3 58,7

Ostatné 8,3 8,2 8,1

Spolu 100,0 100,0 100,0

Odhad vývoja podielu jednotlivých sektorov ekonomiky SR na tvorbe HDP (%)

Zdroj: MH SR

Pomáhajú zahraničné investíciePríchod zahraničných investorov sa premietado vyššej technologickej vybavenosti pod -nikov. Firiem so špičkovými techno lógiamije však žalostne málo. Na prekonanietechnologickej a inovačnej zaostalosti budemať aj ďalej rozhodujúci vplyv prílev zahra -nič ných investícií. Tie v sektore priemyslu a služieb smerujú najmä do výrob auto mobi -lových komponentov, presného strojárstva,biotechnológií a nanotechnológie, farma -ceutických prevádzok a služieb s vysokoupridanou hodnotou.Moderné technológie a inovácie budú roz -hodujúcim faktorom pre rast produktivitypráce a výrob s vyššou pridanou hodnotou.Pre Slovensko je to zásadná otázka, keďžeklesá počet ľudí v produktívnom veku. Napriek reforme dôchodkového systémubude ekonomika musieť vytvárať väčšiezdroje s menším počtom pracovníkov. Hoci produktivita práce v priemysle v rokoch 1997 až 2001 vzrástla medzi ročne o 16,7 per centa, stále nedosahuje ani polovicupriemeru Európskej únie.

Veda na vedľajšej koľajiRast ekonomickej výkonnosti je jedinoucestou, ako sa vyrovnať s negatívnymidôsledkami rozvoja civilizácie. Pozíciaodvetví vyrábajúcich málo spracovanévýrobky sa však v SR oslabuje veľmi pomaly.„Ak investujete do vedy, ide o investíciezajtrajška a o zamestnanosť pozajtrajška,“hovorí komisár Európskej únie pre vedu a výskum Philippe Busquin. V oblastiinovácií a ich zavádzania do praxe saSlovensko v medzi národných štatistikáchpohybuje na posledných priečkach. Podľaindexu European Inovation Scoreboard je spolu s Rumunskom, Bulharskom, Litvou a Tureckom na tom naj horšie.V porovnaní s USA a Japonskom na tom vovýdavkoch na výskum a vývoj nie je dobreani Európska únia. Tá investuje do tejtooblasti o 40 percent menej než jej hlavnýekonomický konkurent. Veľký je hlavnerozdiel v súkromných investíciách, ktorýpredstavuje až 120 miliárd eur. „Pretavenievýskumu a vývoja do komerčného úspechu

je kľúčové pre dosiahnutie trvalého ekono -mického rastu,“ tvrdí viceprezident Svetovejbanky pre Európu a strednú Áziu ShigeoKatsu. Podľa správy, ktorú vypraco valaSvetová banka, bude pre štáty tohto regiónunapriek relatívne vysokému počtu výskumnýchpracovníkov ťažké premietnuť túto potenciálnesilnú stránku do komerčne úspešných inovácií,pokiaľ nebudú univer zity a výskumné ústavyužšie spolupracovať so súkromným sektorom.Výdavky Slovenska na výskum a vývojnedosahujú ani jedno percento hrubéhodomáceho produktu, čo je hlboko podpožadovaným trojpercentným cieľom EÚ.Navyše približne dve tretiny pochádzajú z verejných zdrojov, zatiaľ čo v západnejEurópe je to naopak a výdavky na výskum a vývoj v 65 až 70 percentách plynú zosúkromného sektora.

Európa zápasí s únikom mozgovPodľa štatistík Európskej komisie zostáva 75 percent doktorandov narodených v Európe v Spojených štátoch. V súčasnostipracuje v USA až 85-tisíc výskumníkov z Európskej únie. Komisár Busquin upo -zorňuje, že Európe bude do roku 2010chýbať 700-tisíc vedcov. Únik mozgovpredstavuje pre Európu pálčivý problém.Analytici upozorňujú, že priemyselné štáty s drahou pracovnou silou môžu konkurovaťlacnejším krajinám len vyspelými techno -lógiami a vysokou kvalitou.

Priemysel verzus ekológiaV protiklade s rozvojom priemyselnej výrobyje ochrana životného prostredia. Aj keď sapostupne zlepšujú ekologické parametreslovenského priemyslu, jeho environ men -tálna efektívnosť je stále nízka. Z priemysel -ných technologických procesov pochádza 51 percent emisií stacionárnych tuhýchlátok, 45 percent emisií oxidu siričitého, 42 percent emisií oxidov dusíka a 67 percentemisií oxidu uhoľnatého. O situácii v tejtooblasti najlepšie svedčí fakt, že implemen -tácia environmentálnych noriem si spomedzivšetkých záväzkov SR prijatých pred vstupomdo EÚ vyžiada najvyššie náklady – do roku2035 až 437 miliárd korún.

Siemens trasie mlynmi na rudu

Vďaka dômyselnej funkcii trasenia dosiahol Siemens obrovské úspory priprevádzke mlynov na mletie rudy. Veľkékamene veľmi často zablokujú drvičemlynov. Robotníci potom musia rozbíjaťkamene ručne alebo pomocou zbíjačiek.Nový systém Siemensu, známy ako šejkerzmrznutej náplne, využíva jemné pohybydopredu a dozadu na to, aby veľké skaly s rudou dostal von z bubna.

Supravodiče čakajú na vývojovýzlom

Pri teplotách nižších ako mínus 100stupňov Celzia sa vlastnosti vodivých materiálov menia. Ich odpor klesá takmerna nulu, čo z nich robí vynikajúce vodičeelektriny. V minulosti sa na ochladzo-vanie vodičov používalo mimoriadnedrahé hélium. Pred dvadsiatimi rokmivšak švajčiarski a nemeckí vedci objavilinový fenomén – vysokoteplotné supra -vodiče. Sú schopné pracovať pri vysokýchteplotách, takže ich chladenie je oveľajednoduchšie a menej nákladné, pretožesa uskutočňuje pomocou tekutého dusíka.

Oceliarne Corex nepotrebujú koks

Siemens buduje v Číne najväčšiuoceliareň na svete s technológiou Corex.Ide o špeciálny výrobný proces, ktorýprispieva k tomu, že produkcia oceleoveľa menej zaťažuje životné prostredie.Najdôležitejšou črtou tohto technolo -gického postupu je, že namiesto kokso -vateľného uhlia sa pri ňom využíva bežnéuhlie. Na obrázku je oceliareň v JužnejAfrike, ktorá tiež využíva proces Corex.

6 | 7 V I S I O N S s p e c i a l

E N E R G E T I K A

„Energetická bezpečnosť je stav, keď mámedostatok primárnych nosičov energií na to,aby to, čo sa má na cestách hýbať, sa aj hý -balo, aby jazdili výťahy, aby boli osvet lenéulice, aby fungovalo kúrenie v domoch,nemocnice, počítače, proste všetko, čopotrebujeme pre náš každodenný život,“tvrdí poslanec parlamentu a bývalý šéfSlovenských elektrární Tibor Mikuš.

Hlad po elektrickej energiiSlovensko sa čoskoro ocitne v situácii, keďbude odkázané na dovoz elektrickej energiezo zahraničia. Ale s výnimkou Rakúska,Česka, Francúzska a škandinávskych krajíndnes zápasí s nedostatkom elektriny väčšinaštátov starého kontinentu. Súčasné bilan -cie zdrojov a trendy spotreby v oko litýchkrajinách predznamenávajú, že na eu -rópskom trhu v blízkej budúcnosti nebude dosť elektrickej energie. Zvlášť po roku 2008 možno očakávať jej citeľnýnedostatok.

Navyše cezhraničné profily, čiže prepojeniana energetické sústavy okolitých štátov, sú už teraz nedostatočné. Napríklad s Rakúskom nemá Slovensko žiadne pre -pojenie. Cezhraničné výmeny elektriny sa uskutočňujú na základe fixne daných dlhodobých rezervácií výkonu, pričom kapacity infraštruktúry sú v súčasnostiprakticky úplne vyťažené. Problémompreto nebude len to, odkiaľ doviezť elektrinu, ale aj ako.

Chudobné nerastné bohatstvoSituácia na Slovensku je o to komplikova -nejšia, že z 80 percent závisí od importuprimárnych zdrojov energie. Krajinadováža všetko čierne uhlie, takmer výlučneaj všetku ropu a zemný plyn, takže jedinýmvýznamným domácim fosílnym zdrojom je hnedé uhlie. Len máloktorý štát je takýzávislý od primárnych zdrojov energie akoSR. Oveľa väčšiu úlohu ako inde tu pretobudú zohrávať technológie schopné

Energetická bezpečnosť je jedným z najvážnejších problémov, ktorým bude Slovenskomusieť čeliť už v najbližších rokoch. Odstavenie jadrovej elektrárne V1 v JaslovskýchBohuniciach spôsobí štvrtinový výpadok výrobných kapacít elektrickej energie v krajine. Niet pochýb, že takýto zásah do energetickej sústavy ovplyvní sebestač -nosť krajiny v produkcii elektriny, ale Slovensko bude musieť čeliť aj oveľa väčším,globálnym energetickým hrozbám.

Najväčšia európska elektráreň na lesnú biomasuSiemens postavil pre firmu Wien Energie naj -väčšiu európsku elektráreň na lesnú biomasu,ktorá stojí priamo vo Viedni. Spotrebuje ročne až 200 000 ton lesnej biomasy. Elektráreň mávýkon 24,5 megawattu, čo postačuje na zásobo-vanie takmer 50 000 viedenských domácnostíelektrickým prúdom. Okrem elektriny budevyrábať aj okolo 37 megawattov tepelnej nergie pre diaľkové vykurovanie približne 12 000 domácností.

zužitkovať primárne zdroje efektívnejšie –čiže také, ktoré dokážu vydolovať z palivaviac elektrickej energie. Druhou, súbežnoucestou je väčšie využívanie obnoviteľnýchzdrojov. Do roku 2020 by ich podiel na spotrebe mal stúpnuť na 12 percent.Vyradenie dvoch blokov jadrovej elektrárneV1 v Jaslovských Bohuniciach prinesieďalšiu komplikáciu. Slovensko v priebehuniekoľkých rokov stratí štvrtinu inštalo -vaného výkonu, ktorúdovtedy nebude schopnénahradiť. Momentálne sa z jadra vyrába viac akopolovica elektriny v krajine.

Bude sa šetriť, alespotreba porastieKrajina pritom už z veľkejčasti vyčerpala možnostiúspor. Vplyvom štruktu -rálnych reforiem a rastu cienelektrickej energie pokleslaspotreba primárnych zdrojovv rokoch 1990 až 2003 o 14 percent a energetickánáročnosť o 30 percent.Napriek tomu spotreba elektriny rastie a porastie ďalej, keďže rastie aj prie myselnávýroba a životná úroveň. Slovensko v tomtosmere zatiaľ výrazne zaostáva za priemeromEurópskej únie. Najvýstižnejšie toto zaos tá -vanie vyja druje uka zovateľ energetickej

náročnosti, čo je podiel domácej spotrebyenergie na hrubom domácom produkte. Aj keď od roku 1993 energetická náročnosťklesá v priemere o štyri percentá ročne, v porov naní s priemerom európskejpätnástky je takmer päťnásobne vyššia. Má to svedomí vysoký podiel energetickynáročných odvetví, ako je hutníctvo a chemický priemysel.„Na druhej strane sa rast ekonomikyzabezpečoval aj klesajúcou energetickounáročnosťou, o čom svedčí ukazovateľcelkovej spotreby elektriny, ktorý vzrástol v období rokov 1995 až 2004 o 6,5 per enta,pričom za rovnaké obdobie hrubý domáciprodukt v stálych cenách stúpol o 35,7 per -centa,“ konštatuje Daneš Brzica z Ekono -mického ústavu SAV.Efektívnejšia bude musieť byť nielen pro -dukcia, ale aj samotná spotreba. Aj v tomtoprípade rozhodujúcu úlohu zohrajú techno -lógie, ktoré poskytnú požadovaný výkonpri nižšom odbere prúdu. Ani to však neza bráni pokračujúcemu rastu spotrebyelektriny. Tá je na Slovensku v porovnaní s inými vyspelými krajinami nízka.

Renesancia jadrovej energetikyNa to, ako eliminovať tieto riziká, existujúrôzne a väčšinou protichodné názory, a tonielen na Slovensku, ale na celom svete.Jednou z najčastejších požiadaviek, hlavneodporcov jadrovej energetiky, je väčšídôraz na šetrenie a zavádzanie alterna -tívnych zdrojov elektrickej energie. Štúdievšak poukazujú na to, že aj keby sarealizovali úsporné programy všetkýchenergetických typov, nebude možné znížiťspotrebu o viac ako tretinu a alternatívnezdroje nepokryjú viac než pätinu potriebEurópanov.

Podľa ministra hospodárstva ĽubomíraJahnátka Slovensko prijalo záväzky k zabezpečeniu energetickej bezpečnostiEÚ, preto ho únia vníma skôr ako poten -ciálneho exportéra, nie dovozcu. Prenemeckú televíziu N-TV/WDR v tejtosúvislosti povedal, že jadrová energia je najlacnejšia a odborníci ju považujú aj za veľmi bezpečnú.Rozhodujúci vplyv na energetickú bez -pečnosť preto budú mať technologickéinovácie na strane výroby i spotrebyelektrickej energie. Európska únia odha -duje, že investície do nových energe tickýchtechnológií budú musieť len v najbližšíchdesiatich rokoch dosiahnuť vyše bilión eur. Výhľadová správa Medzinárodnejenergetickej agentúry vo svojom základ -nom scenári predpokladá investičnúpotrebu pre krajiny európskej pätnástky do roku 2030 až na úrovni 600 gigawattovvýrobnej kapacity, pričom polovica z tejtokapacity má nahradiť staré elektrárne.

Rok Spotreba Výroba Rozdiel

2006 29,4 31,0 1,6

2007 29,7 28,4 - 1,3

2008 30,1 28,7 - 1,4

2009 30,5 26,1 - 4,4

2010 31,0 26,5 - 4,5

2015 32,9 38,1 5,2

2020 34,8 38,1 3,3

2030 38,0 35,5 - 2,5

Predpokladaný vývoj celkovej spotreby a maximálnej možnej výroby elektriny (TWh)

Zdroj: MH SR

Najvýkonnejšia plynová turbína na svete

Turbína Siemens SGT5-8000H je s výkonom 340 megawattov najväčšou plynovou turbínou na svete. Elektráreň v Irschingu, ktorá bude vybavená touto plynovou turbínou,vytvorí vysoko účinný zdroj s kombinovaným cyklom o výkone asi 530 megawattov. S účinnosťou viac ako 60 percent bude predstavovať high-tech elektráreň s novýmištandardmi vo výrobe elektrickej energie, ktoré budú nákladovo mimoriadne efektívne a zároveň šetrné k životnému prostrediu. Nová plynová turbína, ktorá sa v súčasnostistavia v Berlíne, je 13 metrov dlhá, 5 metrov vysoká a váži okolo 440 ton.

Čo bude v Bratislave okolo roku 2030iné ako dnes?- Pre Bratislavu sú v súčasnosti určujúcedva hlavné rozvojové faktory. Napriektomu, že klesá počet jej obyvateľov, prudkorastie individuálna automobilová doprava.Práve tá potvrdzuje, že úbytok obyvateľstvaje len relatívny. Ľudia chcú bývať v pokoj -nom prostredí, preto sa mnohí sťahujú do okolitých mestečiek a dedín a každý deň dochádzajú za prácou do Bratislavy. Do budúcnosti preto budeme musieť riešiťpredovšetkým dopravné napojenie Bratislavyna tieto sídla, ktoré je už dnes značne pod-dimenzované. Predpokladám, že do roku2030 sa situácia otočí a aj v samotnejBratislave začne stúpať počet obyvateľov.

Stane sa Bratislava v budúcnosti mes tom, ktoré bude možné označiťmegapolis?- To nepredpokladám, kapacitné možnostiBratislavy sa pohybujú okolo hranice 600 – 700-tisíc obyvateľov, pričom tentostav by mohla dosiahnuť do roku 2030.Potom sa však jej rast zabrzdí.

Aké sú hlavné prekážky, ktoré brániarozvoju Bratislavy?- Na rozdiel od iných častí SlovenskaBratislava začína pociťovať nedostatok pracovných síl. Mnohé podniky majú

problém nájsť kvalifikovaných pracov-níkov. Napríklad Volkswagen Slovakiazváža veľkú časť zamestnancov zo širšiehookolia Bratislavy. Súvisí to s tým, že do hlavného mesta prišlo mnoho zahra -ničných spoločností, ktoré ľuďom posky-tujú v porovnaní s inými regiónmi krajinynadštandardné pracovné podmienky. Napriek tomu veľa ľudí odchádza za prácoudo zahraničia, kde nachádzajú ešte lepšiepodmienky. Nie je to len starnutie populá-cie, ale aj odlev pracovných síl, ktorý spô-sobuje Bratislave problémy. Budúcnosťpreto vidíme v budovaní znalostnejekonomiky, ktorá vytvorí predpoklady na to, aby ľudia v Bratislave našli rovnaképríležitosti ako napríklad v neďalekejViedni.

Čo pre to bude treba urobiť?- Bratislava sa v minulých desaťročiachvyvíjala ako mesto s ťažkým, hlavne che -mickým priemyslom. Postupne vytes ňu-jeme priemyselné podniky z centra mestado okrajových častí. Ekonomická skladba sa mení a na význame získavajú výroby s vysokou pridanou hodnotou a služby. V mestskej časti Vajnory je v prípravnejfáze výstavba technologického parku, kde nájdu uplatnenie tisíce osôb. To je jedna z ciest, ako udržať v Bratislavenajmä mladých ľudí, pretože v parku

sa budú rozvíjať vysoko sofistikované, teda dobre platené výroby.

Na čo sa bude zameriavať technologickýpark?- Technologický park CEPIT sa nebude orientovať na priemyselnú výrobu, ale predovšetkým na vývoj a výskum. Pre Bratislavu bude mať veľký význam,pretože ju dostane na svetovú mapuznalostnej ekonomiky. Svedčí o tomnapokon aj to, že o tento projekt sa usilo-vala tiež Viedeň. Súkromným investorom,ktorí za projektom stoja, sme však dokázaliponúknuť lepšie podmienky, vrátane majetkovo-právne vysporiadanéhopozemku.

Môže sa Bratislava zaobísť bez nosnéhodopravného systému?- Keby ste sa počas dopravnej špičky prešlipo hlavných komunikáciách, všimli by stesi, že v autách väčšinou sedí jeden človek.Je to najmä preto, že Bratislava nemá vybudovaný nosný systém mestskej hromadnej dopravy. Obyvatelia nemajúadekvátnu alternatívu a tak tí, čo si tomôžu dovoliť, jazdia autami. Preto nevy hnutne musíme najmä strednej vrstve ponúknuť rýchle a pohodlné cestovanie v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy.

R OZ H O V O R

Bratislava chce byť

8 | 9 V I S I O N S s p e c i a l

na mape znalostnej ekonomiky

Prečo sa o výstavbe nosného dopravného systému stále len hovorí?- Nosný dopravný systém si vyžiada obrovské investičné náklady. Preto boli odborné diskusie veľmi komplikované a trvali naozaj dlho. Nakoniec sme rozhodli, že postavíme električkovú rýchlodráhu. V hre bolo aj metro, no jeho výstavba by si vyžiadala 120 až 130 miliárd korún, ktoréBratislava vlastnými silami nedokáže zabezpečiť. Okrem toho mesto potrebuje rýchle riešenie dopravnej situácie a výstavba podzemných trás metra by trvala dlhé roky. Projekt metra však nezavrhujeme, ale momentálne je pre Bratislavu výhodnejší električkový systém, ktorý je investične oveľa menej náročný. Jeho výstavba si vyžiada asi desať miliárd korún.

Ako ovplyvňuje blízkosť Viedne rozvoj Bratislavy?- Nemožno ignorovať existenciu dvoch hlavných miest,ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti vedľa seba. To, samozrejme, prináša mnohé výhody a nie náhodouEurópska únia považuje tento región, ktorý nazýva Centropa, za jeden z najperspektívnejších. Bratislava sa bude môcť napojiť na medzinárodný železničný koridor Paríž – Viedeň – Budapešť a čoskoro aj na viedenskú diaľničnú sieť, keďRakúsko dobuduje prípojku k štátnej hranici. Na druhej strane je však Viedeň pre hlavné mestoSlovenska konkurenciou, a netýka sa to len letiska,ale aj iných rozvojových projektov, ako je napríkladtechnologický park CEPIT. Očakávam, že v blízkejbudúcnosti bude Bratislava zvádzať s Viedňoutuhý boj o študentov. Znalostná ekonomika predstavuje budúcnosť.

10 | 11 V I S I O N S s p e c i a l

Z D R AV OT N Í C T V O

Šance naprežitie by nemalurčovať zemepisNapriek novým možnostiama poznatkom v oblastimedicíny sa zdravotný stavobyvateľstva v poslednomdesaťročí zhoršil. Životnéprostredie paradoxne naj -viac ovplyvňuje civilizácia –technologické procesy,priemyselná výroba, životnýštýl. Teda práve to, čo bymalo zdravie ľudí posilňovaťa predlžovať im život.

Prečo je to tak? Podľa lekárov zdraviečloveka z 10 percent závisí od genetickýchfaktorov, z 20 percent od celkovej zdravot-nej starostlivosti, z 20 percent od stavu životného prostredia a až z 50 percent od spôsobu života. Napriek rastúcejzdravotnej starostlivosti sú ekonomické aktivity, znečistené ovzdušie, stres a životný štýl hlavnými faktormi, ktorévedú k vysokému výskytu civilizačnýchchorôb.Vyspelé štáty sa však budú musieť vyrov-nať aj s ďalším faktorom, so starnutím populácie. S poklesom obyvateľstva v produktívnom veku budú rásť náklady na zdravotnú starostlivosť. Riešením sú inovácie, či už na strane priemyselnej

výroby alebo medicínskej techniky. Prvéprispejú k rastu produktivity práce, druhék lepšiemu diagnostikovaniu chorôb.„Výdavky na zdravotníctvo sa budú zvyšo-vať s predlžujúcim sa vekom populácie.Počet ľudí starších ako 65 rokov v SR do roku 2030 pravdepodobne vzrastie zo súčasných 645-tisíc na 1,15 milióna,“ hovorí Jaroslav Vokoun z Ekonomickéhoústavu SAV. Predĺženie ľudského veku si vyžiada vyššie náklady na zdravotnústarostlivosť, pričom oveľa väčší dôrazbudeme musieť klásť na prevenciu.

Vysoké štatistiky úmrtnostiMedzi jednotlivými krajinami Európskejúnie sú veľké rozdiely v úrovni a kvalite

zdravotnej starostlivosti. Podľa RifataAtuna, profesora medzinárodného zdravot-níckeho manažmentu na Imperial College v Londýne, závisia šance na prežitie človekachorého na rakovinu od toho, v ktorej krajine Európskej únie žije.Pacienti z vidieka a nižších spoločensko--ekonomických tried sú na tom ešte horšie.Majú všeobecne horší prístup ku kvalitnejzdravotnej starostlivosti než ľudia z vyššíchvrstiev. „Šancu na prežitie by nemal určo-vať zemepis. Každý onkologický pacient si zasluhuje to najlepšie,“ zdôrazňuje pred seda Federácie európskych spoloč -ností pre boj s rakovinou John Smyth.Úmrtnosť na onkologické choroby je na Slovensku vyššia, ako je priemer

Európskej únie. U mužov vo veku 45 až 64 rokov patríme ku krajinám s najvyššoumortalitou. Priemerný počet úmrtí narakovinu v rokoch 2001 až 2003 predsta -voval 174 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo priemer EÚ bol 106 úmrtí.Slovensko patrí ku krajinám s najvyššouúmrtnosťou aj pri kardiovaskulárnychchorobách. U mužov vo veku 65 až 84rokov nám patrí piate najhoršie miesto, u žien tejto vekovej kategórie dokoncatretie. Pozitívnou správou je, že zdravotnýstav detí je porovnateľný s EÚ. Klesá detskáúmrtnosť a predlžuje sa stredná dĺžka života u mužov i žien.

Výdavky na zdravotníctvo porastúŠtatistiky jednoznačne poukazujú na pria -my vzťah medzi vynakladanými prostried-kami na zdravotníctvo a zdravotnýmstavom obyvateľstva. Slovensko dáva natento účel najmenšie sumy v Európskejúnii. Napríklad v roku 2001 (novšie údajepre porovnanie zatiaľ nie sú k dispozícii)poskytlo na zdravotníctvo len 5,7 percentahrubého domáceho produktu, kým Česko7,3, Maďarsko 6,8, Rakúsko 7,7 a Nemecko10,7 percenta.Ešte horšie vyznieva porovnanie výdavkovna občana v parite kúpnej sily. Kým Slo -vensko vynaložilo 682 dolárov, tak Česko 1 106, Maďarsko 911, Rakúsko 2 191 a Nemecko 2 807 dolárov. Spomedzitrinástich porovnávaných krajín patrila SR v štandardizovanej úmrtnosti pred -posledná priečka. Už len toto jednoduchéporovnanie ukazuje, že problém nedos ta -točnej zdravotnej starostlivosti má ekono -mické súvislosti.V krajinách EÚ rastú výdavky na zdravot-níctvo v priemere o štyri percentá rýchlej -šie ako hrubý domáci produkt. OECD

predpovedá, že pri udržaní súčasných trendov dosiahnu výdavky na zdravotnústarostlivosť v roku 2050 takmer 13 per-cent hrubého domáceho produktu oprotisúčasným 6,7 percenta.Týmto trendom sa bude musieť prispôso-biť aj Slovensko. Podľa Úradu pre dohľadnad zdravotnou starostlivosťou sa podielzdravotníctva na hrubom domácom produkte v rokoch 2003 až 2005 zvýšil zo 6,4 na 6,8 percenta.

Pokrokové technológie sú aj u násV oblasti zdravotníctva došlo v poslednýchrokoch k obrovskému pokroku nielen v oblasti základného výskumu, ako je rozlúštenie ľudského genómu, ale aj privývoji medicínskych prístrojov a zariadení,ktoré zvyšujú diagnostické a liečebnémožnosti lekárov. „Mnohé sa objavujú už aj u nás,“ tvrdí generálny riaditeľspoločnosti Siemens na Slovensku PeterKollárik. „Sú to napríklad špeciálne röntgeny ambio -grafy, ktoré umožňujú precízne zavá dzaniekatétrov do cievnej sústavy. Vďaka tomu ajľudia po ťažkom infarkte srdca môžu nadruhý deň odísť z nemocnice.“Obrovským prínosom najmä pre nukle -árnu medicínu je Cyklotrónové centrum v Brati slave. Podľa Jána Ružičku z Úradupre normalizáciu, metrológiu a skúšob -níctvo sa stavia ako multidisciplinárnykomplex, pri čom jeho dokončenie jeplánované do konca budúceho roka. Mnohé časti ako PET centrum s malýmurýchľovačom však už fungujú. Kruhovéurýchľovače sa naj častejšie využívajú na výrobu tzv. rádio farmák, čiže izotopov pre diagnostiku onkolo gických ochorení, no majú aj iné využitie, napríklad v prie -myselnej výrobe či vedeckom výskume.

Tomograf rýchlejší ako tlkot srdca

Prvý počítačový tomografový systém s duálnymzdrojom Somatom Definition používa naraz dvazdroje röntgenových lúčov a dva detektory, čo lekárom umožňuje klinické snímkovanie s doteraz neznámym časovým rozlíšením. Divízia Siemens Medical Solutions ho predstavilav novembri 2005. Počítačová tomografia s dvomazdrojmi znamená prielom, ktorý rozširuje možnostijej využitia. Somatom Definition poskytuje snímkydetailov srdca s veľmi vysokým rozlíšením, do -konca aj rýchlo či nepravidelne bijúceho srdca,pri vyše 50-percentnom znížení radiačnéhoožiarenia.

Zdravotná karta v náramku s RFID

Rádiové náramky vybavené čipmi RFID (identi-fikácia vysokofrekvenčným signálom) takmerokamžite informujú lekárov o zdravotných záznamoch pacienta. Vďaka RFID sa k nim lekár dostane pomocou vreckového počítačaalebo laptopu. Prostredníctvom tejto technológiesa procedúry liečenia a administratívy stávajútransparentnejšími a ekonomickejšími. RFIDumožňuje aj spoľahlivejšiu identifikáciu pacienta.Náramky vybavené čipmi RFID od firmy Siemensvyužívajú napríklad na klinike v Saarbrückene a v lekárskom centre Jacobi v New Yorku.

12 | 13 V I S I O N S s p e c i a l

V O D A

Najhoršia situácia je v subsaharskej Afrike,kde žije viac ako desatina ľudstva. Tretina z nich trpí nedostatkom vody. Kritickásituácia je i v oblastiach severnej Afriky a Blízkeho východu. V Európe je stav vodných zdrojov relatívne dobrý. Starýkontinent netrpí nedostatkom vody a nevyskytujú sa tu ani ničivé dlhotrvajúcesuchá. Problémom Európanov je klesajúcakvalita vôd. „V Európskej únii je znečistenáaž pätina povrchových vôd,“ konštatujeMária Kačírková z Ekonomického ústavuSAV. Spôsobuje to najmä intenzívnapriemyselná výroba, poľnohospodárstvo a komunálna sféra.

Voda je drahá, klesá jej spotrebaNa rozdiel od minerálnych prírodnýchzdrojov má Slovensko dostatočné zásobyvody, navyše s priaznivými hydrogeolo -gickými podmienkami pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd. Z celko -vého množstva prírodných zdrojovpodzemných vôd je možné o niečo viac ako polovicu aj využívať.Nevýhodou zostáva len ich nerovnomernéteritoriálne rozloženie. Z prieskumovSlovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že až 56 percent dokumen-tovaných využiteľných zdrojov a zásobpodzemných vôd sa nachádza v západo -slovenskom regióne, kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu. Na východe Slovenska sú oveľa menšie množstvápodzemných vôd, len 17 percent celko -vých zásob. Zvyšných 27 percent sanachádza v stredoslovenskom regióne.Oveľa horšia je situácia v kvalite rezer-voárov vody, ktorú negatívne ovplyvňuje i nízka miera napojenia obyvateľstva nakanalizačné siete a čistiarne odpadových

vôd. Mnohé vodné toky na Slovensku prekra-čujú prípustné limity znečisťujúcich látok.

K pitnej vode z verejných vodovodov máprístup približne 85 percent obyvateľov SR.Na rozdiel od vyspelých európskych krajínvšak spotreba vody na Slovensku výraznepoklesla. Kým v roku 2003 dosahovaladenná spotreba 115 litrov na osobu, ešte v roku 1990 to bolo takmer 200 litrov.Pokles súvisí s rastom cien vody a nízkoukúpyschopnosťou obyvateľstva. Spotreba je nižšia aj oproti okolitých krajinám, v Maďarsku dosahuje 135 a v Poľsku 124 litrov, jedine v Českej republike je nižšia ako na Slovenku – tam dosahuje107 litrov na osobu za deň. Súčasnú úroveň spotreby vody v Európskej únii,ktorá sa pohybuje od 160 do 170 litrov, by malo Slo vensko dosiahnuť v rokoch2020 až 2030.

Zem má obrovské zásoby vody, ale až v 97 percentách sú viazané v oceánoch a ľadovcoch, ktoré ľudstvo zatiaľ nedokáže celkom zužitkovať. Aj preto prístup k pitnej vode momentálne nemá asi 1,2 miliardy ľudí. Podľa odhadov sa situáciaešte zhorší a okolo roku 2025 bude tretina populácie planéty čeliť nedostatku vody.Jej spotreba pritom vzrastie o 40 percent.

Pre Slováka je voda

2,3 %8,3 %

3,1 %

3,0 %

4,5 %

78,7 %

Vodárenské účely

Potravinárskypriemysel

Ostatný priemysel

Poľnohospodárstvo

Sociálne účely

Ostatné

Zdroj: SHMÚ

Užívanie podzemnej vody na Slovensku (rok 2000)

Slovenský kanálový boomV porovnaní s Európskou úniou Slovenskozaostáva tiež v počte ľudí napojených na verejnú kanalizáciu. V roku 2003 to bolo len 55,9 percenta obyvateľstva. Vo vyspelých európskych krajinách mákanalizáciu oveľa viac ľudí, napríkladpriemer za Nemecko, Francúzsko, Fínsko,Španielsko, Holandsko a Rakúsko pred-stavuje 84,4 percenta. Slovensko chce tentohendikep s výrazným prispením európskychfondov eliminovať do roku 2030.

Pri vstupe do Európskej únie sa Slovenskozaviazalo, že do roku 2010 bude na kana li -záciu napojené každé sídlo nad desaťtisícobyvateľov. Do roku 2015 by potom malimať verejnú kanalizáciu aj všetky obce naddvetisíc obyvateľov. Rezort životnéhoprostredia odhaduje investičné náklady na zhruba 150 miliárd korún, je to všaknaozaj iba hrubý odhad, keďže skutočnýtechnický audit stavu vodárenskej a kanali -začnej infraštruktúry zatiaľ nikto neurobil. Napojenie väčšieho počtu obyvateľstva na verejnú kanalizáciu bude mať priaznivýdopad aj na čistotu vodných tokov. Kvalitavyčistených odpadových vôd vytekajúcich z komunálnych a priemyselných čistiarní v súčasnosti plní limity prípustného znečis-tenia asi na 90 percent. To znamená, že Slovensko bude musieť dosiahnuťpokrok aj v technologickom vybavení čistiarní odpadových vôd a prejsť na modernejšie metódy revitalizácie.

Firmy už vodou neplytvajúPod trvalý pokles celkového odberu pod -zemných vôd sa na Slovensku podpísalo ajzníženie priemyselnej a poľnohospodárskejprodukcie. V roku 2000 sa hospodárskyvyužívala iba pätina využiteľných množstievpodzemných vôd. V priebehu poslednéhodesaťročia minulého storočia klesol odberpodzemnej vody o 36 percent. Objemovonajväčší pokles predstavovali odbery prevodárenské účely, ktoré sa znížili o 32 per-cent. Odbery podzemnej vody pre rastlinnúvýrobu a závlahy poklesli o 60 percent, prepotravinársky priemysel o 46 percent a preostatný priemysel o 65 percent.

Kvalita podzemných vôd sa na Slovenskusystematicky monitoruje od roku 1982.

Počas tohto obdobia pretrvával nepriaznivýstav, pričom kvalita podzemných vôd je zlánajmä v silno urbanizovaných a poľnohospo -dársky intenzívne využívaných územiach.Najväčšie škody dlhodobo spôsobujú ropnélátky. Menší podiel na znečistení majúodpadové vody, žieraviny, exkrementyhospodárskych zvierat, nerozpustné látky,pesticídy a iné toxické látky.

Keď ryby žalujú...Slovenský hydrometeorologický ústav(SHMÚ) uskutočnil v rokoch 2002 až 2003rozsiahly prieskum zameraný na identifi -káciu chemických látok v povrchových a odpadových vodách a riečnych sedi -mentoch. Podľa Miroslavy Metelkovej zo SHMÚ z neho vyplýva, že v okolípriemyselných podnikov sa ako najpro -blematickejšie látky javia dichlóretán,anilín, benzén, chlóralkány, difenylamín,oleum, oxid sírový, ortuť, trichlóretylén,tetrachlóretylén, xylén a vinylchlorid.Všetky tieto látky majú veľmi škodlivý vplyv na životné prostredie a zdraviečloveka. Napríklad gumárenský urýchľovačdifenylamín má toxické účinky, fenolyspôsobujú rozpad hormonálneho systémua látka BHT, ktorá sa používa v potravi -nárskom a chemickom priemysle, mákarcinogénne účinky. Podľa SHMÚ súprakticky všetky povodia na Slovenskuznečistené priemyselnou činnosťou,pričom okrem skoro všadeprítomnýchzlúčenín, ako sú benztiazol, BHT a DEHP,fabriky do riek vypúšťajú aj ďalšiešpecifické škodlivé látky.

Protipovodňový program sa neplníOsobitnú kapitolu vodného hospodárstvapredstavuje ochrana ľudí pred povodňami,ktorých riziko sa pre zanedbané investíciena Slovensku zvyšuje. Pred tromi rokmivoda zaplavila 333 sídiel a vyše 13 717 hektárov územia. Len priame škody na majetku ľudí prekročili miliardu korún.Platí pritom, že bez realizácie preventívnychprotipovodňových opatrení vzrastajú náklady na odstraňovanie škôd. Podľa proti-povodňového programu SR by sa do roku2010 malo preinvestovať 21 miliárd korún,zatiaľ však štát vyčlenil na túto oblasť len3,1 miliardy korún, takže z časovéhohľadiska plnenie programu zaostáva.

to, čo pre Araba ropa

Tisíce čistiarní v USA používa Envirex

Pomocou vysokovýkonných technológií čisteniavody môže byť aj z veľmi znečistenej vody odfiltrované množstvo rôznych škodlivých látok. Produktová skupina spoločnosti Siemens prevodárenské technológie Envirex inštalovala prvé takéto zariadenia na čistenie odpadovýchvôd už v deväťdesiatych rokoch minulého sto -ročia. Odvtedy vybavila len v Spojených štátochtýmito zariadeniami viac ako 26 000 úpravnívôd.

Svietidlo na likvidáciu baktérií vo vode

Ultrafialové svetlo sa veľa rokov používalo nalikvidáciu baktérií v čističkách odpadových vôd.Výskumníci Siemens prispôsobili princíp ultra -fialového žiarenia pri úprave vody aj pre použitiev domácnostiach. Mobilné zariadenie na likvidá-ciu baktérií sa volá Puritec. Špeciálne svietidlovytvára lúče UVC s vysokou energiou, ktoréprirodzeným spôsobom likvidujú baktérie vovode. Svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou prenikájadrami buniek baktérií a rozkladá ich genetickýmateriál.

Slovensko je pritom najmenej motorizo vanoukrajinou v Európskej únii. V roku 2004 natisíc obyvateľov pripadalo len 222 osobných áut, kým v EÚ to bolo 472 automobilov. Niet pochýb o tom, žepočet áut na slovenských cestách porastie.Každoročne ich pribúda viac ako 50-tisíc.Nie je to tak dávno, čo bol pomer mestskejhromadnej dopravy k individuálnej auto -mobilovej 80 ku 20. V súčasnosti sa tentopomer úplne otočil. Pre vývoj dopravy vo vyspelých krajinách v minulých de sať -ročiach bol charakteristický vše strannýnárast úlohy osobných automobilov. Tentotrend je zrejmý už i v mnohých slovenskýchmestách. Sprievodným javom motorizácienie je len zhoršenie plynulosti a bezpeč -nosti premávky, ale aj prírodného prostre -dia. Situácia by sa mala postupne zlepšovaťzavádzaním biopalív. Do roku 2015 by podielbiopalív v doprave mal stúpnuť na 8 percent.K poklesu emisií dôjde aj vďaka zavádzaniunových technológií v automo bilizme.

Bez diaľnic nie sú investícieVzhľadom na nedostatočne rozvinutúcestnú infraštruktúru sa dopravné zápchyrozširujú aj do oblastí mimo mestskýchaglomerácií. Platí to najmä pre priemy -selne rozvinuté regióny. Určité úseky sa stávajú úzkym hrdlom, kde pravidelnekolabuje premávka. Typickým úzkymhrdlom je napríklad Považská Bystrica,ktorá sa ním stala pre neukončenúvýstavbu diaľnice už pred spustenímvýroby v automobilom závode Kia Motors,

pričom situácia sa ešte zhorší, keď sa naplnorozbehne produkcia.Sprievodným javom ekonomického rozvojaje rast mobility tovarov i ľudí, ktorá rastiečo do objemu, vzdialenosti i frekvencií.Slovenská vláda chce do roku 2010 vybu -dovať sto kilometrov nových diaľnic a rýchlostných komunikácií. Nie náhodoupôjde v najbližších siedmich rokoch naj viacpeňazí z fondov EÚ na cesty a železnice – v prepočte zhruba 120 miliárd korún.Plánované zavedenie elektronického sys tému na výber mýtneho jednak prinesie nové zdroje na údržbu a vý -stavby diaľničnej siete, no zároveň budeslúžiť aj ako nástroj na reguláciupremávky.

Železnice verzus nákladná dopravaJednotlivé druhy dopravy sa rozvíjajúnevyvážene. V Európskej únii už niekoľkorokov zúri vojna medzi železničnou a cestnou nákladnou dopravou. Ekologickéargumenty hovoria v prospech vlakov,

zástancovia kamiónov vravia o jej vyššejoperatívnosti. Akýmsi priesečníkom týchtodvoch ideových línií je kombinovaná doprava.„Kombinovaná doprava na Slovensku exis tuje už viac ako dvadsať rokov, alenepred stavuje ani 1,5 percenta výkonovnákladnej dopravy na železniciach. V slovenských podmienkach je reálnynajmä systém RO-LA, čo je prepravakamiónov po železnici. Výhodami tohtosystému je minimálna závislosť od poveternostných podmienok a výlukkamiónovej dopravy, ako aj šetrnejší vzťahk životnému prostrediu,“ tvrdia vo svojejštúdii Ľubica Fraňová z SKD Intrans a experti Žilinskej univerzity Ján Ližbetin a Vladimír Klapita. Jednou z príčin pomal -šieho rozvoja kombinovanej dopravy jetechnický stav a vybavenie terminálovkombinovanej dopravy. „Prioritou rozvojainfraštruktúry pre intermodálnu prepravuje dobudovanie základnej siete verejnýchterminálov,“ dodáva Jaroslav Vokoun z Ekonomického ústavu SAV.

14 | 15 V I S I O N S s p e c i a l

M O B I L I TA

V Európe zúri vojna vlakov a kamiónov

V Európe zúri vojna vlakov a kamiónov

Skytrain odľahčuje cestnú dopravu v BangkokuDvadsaťtri kilometrov dlhý „nebeský vlak“ Skytrain,ktorý od svojho spustenia v roku 1999 vytvára charakteristickú siluetu Bangkoku, bude ešte dlhší.Obľú benú mestskú rýchlodráhu vybudovala v hlav -nom meste Thajska spoločnosť Siemens. Denne ňou jazdí 400 000 ľudí. S priemernou rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu predstavuje Skytrain oveľarýchlejší dopravný prostriedok, ako sú autá, pretožetie sa v hustej premávke Bangkoku pohybujú lenrýchlosťou 10 kilometrov za hodinu. Navyše „nebeskývlak“ je ohľaduplnejší k životnému prostrediu.

Autobus so 180 cestujúcimi zaberá na ceste toľko priestoru ako päť osobnýcháut. Ak budeme vychádzať z predpokladu,že v aute sedia najviac dve osoby, je auto-bus 18-krát efektívnejší dopravnýprostriedok. Vďaka rýchlo rastúcej motorizácii sa zápachy v dopravnýchšpičkách stávajú neuralgickým bodomväčších miest už aj na Slovensku.

Autobus so 180 cestujúcimi zaberá na ceste toľko priestoru ako päť osobnýcháut. Ak budeme vychádzať z predpokladu,že v aute sedia najviac dve osoby, je auto-bus 18-krát efektívnejší dopravnýprostriedok. Vďaka rýchlo rastúcej motorizácii sa zápachy v dopravnýchšpičkách stávajú neuralgickým bodomväčších miest už aj na Slovensku.

O S O B N Á B E Z P E Č N O S Ť

V minulom roku slovenská polícia zazna-menala vyše 123-tisíc trestných činov.Podobne ako v iných vyspelých štátoch sa kriminalita koncentruje v najväčšíchmestách, hoci nedosahuje takú vysokúúroveň. Oproti pôvodným členským štátomEurópskej únie je index kriminality, čižepočet trestných činov na 100-tisíc oby-vateľov, výrazne nižší. Vlani mal tentoindex na Slovensku hodnotu 2 300, zatiaľčo vo väčšine krajín EÚ presiahol úroveň 4 000. Najrozšírenejším druhom trestnejčinnosti je majetková kriminalita s 53-per-centným podielom na všetkých trestnýchčinoch. Práve ochrana objektov a majetkupredstavuje najväčší priestor pre uplatne-nie moderných zabezpečovacích a moni-torovacích systémov v budúcnosti. Už ajmestá na Slovensku zavádzajú na frekven-tovaných a rizikových miestach kamerovésystémy s priamym prepojením na policaj -né oddelenia.„Kde sú nainštalovanékamery, tam trestná činnosť výrazneklesá,“ konštatuje hovorca bratislavskejmestskej polície Peter Pleva.

Auto ako zabijakNa slovenských cestách zomiera množstvoľudí. V roku 2004 pripadalo na milión oby-vateľov 112 smrteľných dopravných nehôd,zatiaľ čo v Európskej únii to bolo v priemere95 prípadov, a to aj napriek vyššej úrovnimotorizácie. Súvisí to s horším technickýmstavom vozidiel i ciest.

Kybernetické útokyFenoménom modernej doby je počítačovákriminalita. Únik dôverných informáciímôže mať pre podniky fatálne dôsledky.Podľa prieskumu spoločnosti eFocus máväčšina významných podnikov v SR vypra-covanú bezpečnostnú stratégiu. V prípadeinformačných technológií sa päť percent z rozpočtov vynakladá na bezpečnosť.Osobitnú kapitolu predstavuje softvérovákriminalita, ktorej miera dosahuje naSlovensku 47 percent. Podľa hovorcu asociácie Business Software Alliance naSlovensku Romana Karabelliho medziročnézníženie softvérového pirátstva o 10 per-cent by pomohlo vytvoriť na Slovenskuokolo 1 400 nových pracovných miest.Celosvetová miera softvérového pirátstvapredstavuje 35 percent.

Fabrika ako zbraň hromadnéhoničeniaPosledných tridsať rokov prinieslo priemy-selné havárie, ktoré okrem veľkých mater-iálnych škôd mali dopad nielen na životy a zdravie ľudí pracujúcich priamo v pod-nikoch, ale aj na obyvateľstvo v okolí a životné prostredie. K najfrekventovanejšímincidentom patria havárie ropných tankerov.Jedna z najväčších priemyselných katastrofv dejinách ľudstva sa odohrala v noci z 2.na 3. decembra 1984 v indickom mesteBhopál. Z chemickej továrne na výrobupesticídov patriacej spoločnosti Union

Carbid uniklo 40 ton metylizokyanátu,kyanovodíku a ďalších smrtiacich plynov.Pri havárii zomrelo vyše 15-tisíc ľudí a viacako pol milióna ich ochorelo.Podobnou katastrofou, ale s oveľa globál-nejšími dôsledkami, bola havária jadrovejelektrárne v Černobyle, ktorá vybuchla leno dva roky neskôr. Kontaminovala rozsiahleúzemia na Ukrajine, v Bielorusku i Rusku a vyžiadala si presídlenie asi 200-tisíc ľudí.Nie je presne známy počet úmrtí, aleodhady sa pohybujú od stoviek po stovkytisíc obetí.

Polícia musí byť vždy o krok vpred pred mafiou

Biometria pre väčšiu bezpečnosť naletiskách

Biometria pre väčšiu bezpečnosť na letiskáchLufthansa a Siemens odskúšali použitie biomet-rických údajov pre check-in a nastupovanie cestujúcich na palubu lietadla na letisku voFrankfurte. Skúšky preukázali 100-percentnúúspešnosť identifikácie pasažierov pomocou odtlačkov prstov. Systém prevádza rozlišovaciecharakteristiky odtlačkov na dvojrozmerný kódvytvorený z bodiek, ktoré snímacia jednotka tlačína palubné lístky.

Bezpečnosť obyvateľstva má veľmiširoké dimenzie a zasahuje praktickydo všetkých sfér ľudskej činnosti.Násilná trestná činnosť, terorizmus,podniková kriminalita, nezávadnosťpotravín, ochrana životného prostre dia,živelné pohromy, sociálne nepokoje, nehodovosť či bezpečná zdravotnástarostlivosť. Všetko sú to oblasti,ktorým spoločnosť venuje mimo riadnupozornosť. K ním však treba prirátať ajspoľahlivé dodávky energií, fungujúcedopravné systémy a vojenskú ochranuštátu. To všetko je bezpečnosť.

Hľadajte ho vo vybraných novinových stánkoch v Bratislave a v kníhkupectvách Panta Rhei na celom Slovensku

VISIONSMagazín spoločnosti Siemens s. r. o.Vydáva: Siemens s. r. o.,Stromová 9, 837 96 Bratislava