ZJAVENIE APOŠTOLA JÁNA časť 4. LÁMANIE PEČATÍ Lámanie pečatí Prevzatie zvitku v stredoveku kresťania stotožňovali s narodením (vtelením) Ježiša Krista. Lámanie pečatí je tak možno stotožniť so začiatkom Jeho účinkovania – ani nie tak časovo, ako skôr z hľadiska toho, že sa ZČÍNA USKUTOČŇOVAŤ dielo Božieho Kráľovstva. Touto kapitolou sa začína vlastná apokalypsa. Doteraz len bola predstavená scéna, ktorá bude tvoriť stred všetkých udalostí. Teraz sa udalosti začínajú diať! Štyria jazdci Apokalypsy VÍŤAZ o biely kôň o luk a veniec víťaza (resp. koruna) 1 o má víťaziť VOJNA o ohnivý kôň (gr. pyrros) – môže byť červený, ale aj v plnom zmysle ohnivý o veľký meč o moc vziať pokoj zemi a aby sa ľudia navzájom zabíjali HLAD o čierny kôň o váhy o nedostatok 2 pšenice a jačmeňa 3 , ale NIE oleja a vína 4 . „Historickému bádání se podařilo odhalit moţné dějinné pozadí pro symboliku třetího 1 „Toto je koruna „stephanos“, znamenajúca korunu vítaza, zatial co tá zmienená v 29:11 v súvislosti s Kristom je „diadema“, královská koruna.“ (REV) 2 za celodennú mzdu sotva liter pšenice, čo stačí ledva na holé prežitie! Jačmeň bol menej výživný a menej kvalitný, považoval sa za stravu chudobných.
13
Embed
LÁMANIE PEČATÍ - - Lamanie pecati.pdf · Vycházeli z toho, ţe v Zj 19,11.13 je Kristus, Vítěz, nazvaný Slovo Boţí na bílém koni. Potom by toto znamení bylo příjemné
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
ZJAVENIE APOŠTOLA JÁNA
časť 4.
LÁMANIE PEČATÍ
Lámanie pečatí
Prevzatie zvitku v stredoveku kresťania stotožňovali s narodením (vtelením)
Ježiša Krista.
Lámanie pečatí je tak možno stotožniť so začiatkom Jeho účinkovania – ani nie
tak časovo, ako skôr z hľadiska toho, že sa ZČÍNA USKUTOČŇOVAŤ dielo
Božieho Kráľovstva.
Touto kapitolou sa začína vlastná apokalypsa. Doteraz len bola predstavená scéna, ktorá
bude tvoriť stred všetkých udalostí. Teraz sa udalosti začínajú diať!
Štyria jazdci Apokalypsy
VÍŤAZ
o biely kôň
o luk a veniec víťaza (resp. koruna)1
o má víťaziť
VOJNA
o ohnivý kôň (gr. pyrros) – môže byť červený, ale aj v plnom zmysle ohnivý
o veľký meč
o moc vziať pokoj zemi a aby sa ľudia navzájom zabíjali
HLAD
o čierny kôň
o váhy
o nedostatok2 pšenice a jačmeňa
3, ale NIE oleja a vína
4. „Historickému
bádání se podařilo odhalit moţné dějinné pozadí pro symboliku třetího
1 „Toto je koruna „stephanos“, znamenajúca korunu vítaza, zatial co tá zmienená v 29:11 v súvislosti s Kristom je
„diadema“, královská koruna.“ (REV) 2 za celodennú mzdu sotva liter pšenice, čo stačí ledva na holé prežitie! Jačmeň bol menej výživný a menej kvalitný,
považoval sa za stravu chudobných.
apokalyptického jezdce. V r. 92, popř. 93 po Kr. řádil v Malé Asii, tedy na
onom území, na kterém bydleli adresáti sedmi dopisů z Apokalypsy, hrozný
hladomor, kdy byl především ječmen drahý a vzácný.“ (PA)
SMRŤ a PODSVETIE
o plesnivý5 kôň (gr. chloros)
o „A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou
zemskou zverou.” (Zjv 6,8) – „štvrtina zeme“ je symbolom ohraničenosti
ich moci. Nie je „víťazstvo“ zla, len jeho „dopustenie“.
ČO PRESNE JAZDCI SYMBOLIZUJÚ?
Identita troch jazdcov je jasná, sú to katastrofy a pohromy. Diskusia sa týka iba prvého
z nich. Vysvetlenia sú dve:
Moţnosť a) JAZDEC V BIELOM JE JEŢIŠ. Nie je to ale veľmi
pravdepodobné, pretože tým by sa narušil „apokalyptický“ ráz siedmych pečatí:
„Mnozí vykladatelé od dob snad nejstaršího výkladu celé Apokalypsy od
Victorina, který ţil ve 3. stol., měli za to, ţe první jezdec je Kristus, nebo ţe
znázorňuje vítězný postup evangelia do světa. Vycházeli z toho, ţe v Zj 19,11.13
je Kristus, Vítěz, nazvaný Slovo Boţí na bílém koni. Potom by toto znamení bylo
příjemné a nepatřilo by logicky mezi hrůzy, které provázejí rozlomení oněch
pečetí.“ (PA) „Zdá sa vysoko nepravdepodobné, ţe anjel by rozkázal Jeţišovi, aby
prišiel. Hoci Jeţiš nosí korunu v kapitolách 6 a 19, grécke slová pre opis týchto
korún sú rôzne. Tam je Jeţiš nazvaný ako „verný a pravdivý“, ale tu nie je.
Jazdcove dobývanie nie je vôbec opísané. Jazdec je opísaný tak, ţe má luk,
podobne ako v 6. kapitole, ale v 19. kapitole má Kristus v ústach dvojsecný mec;
podobnost je teda úplne zatienená rozdielmi.“ (REV)
Moţnosť b) JAZDEC JE SYMBOLOM DOBYVAČNEJ MOCI. „Je však
zcela moţné, ţe tento jezdec symbolizoval Parthy, kteří od východu hrozili římské
říši a přinášeli válku a strach z ní. Otevření prvé pečeti souvisí moţná s
historickou událostí, kdyţ r. 62 po Kr. král Parthů na bílém koni dobyl vítězství se
svými bojovníky právě oněmi luky, o kterých byla zmínka u tohoto
apokalyptického jezdce. Všeobecně můţeme říci, ţe prvý jezdec je tedy symbolem
dobyvačné moci, která válkami ujařmuje národy a je jednou z nejhorších metel
3 základ dennej stravy, každodenný chlieb
4 žeby symbol Božej milosti a požehnania, ktoré bolo a je dostupné vždy? „Zajímavý je pokus vysvětlit toto místo na
základě pouţívání oleje a vína při udělování svátosti. V tom případě by šlo o ochranu věřících, aby i v čase bídy mohli
přijímat svátosti a z nich čerpat potěšení a posilu hlavně duchovní.“ (PA); „V první církvi olej a víno měly svou nemalou
důleţitost. Však vytlačené plody vinné révy slouţily při Večeři Páně a olej byl uţíván při pastýřské péči o nemocné, jak je
zřejmé ze slov Jakubovy epištoly / 5 , 1 4 /. Ostatně uţ Jeţíšovi učedníci „mazali olejem mnohé nemocné i uzdravovali"
/Marek 6,13/.“ (AZN) 5 „ide o žltkasto zelenú alebo obielenú farbu“ (REV), „podobnou mrtvolné barvě“ (PA)
lidstva.“ (PA) „Na rozdíl od ostatních „barbarů" Partští bojovníci na rychlých
koních, ovládající mistrně střelbu z luků, nebyli Římem nikdy poraţeni a
porobeni. Protoţe jejich král jezdíval do boje vţdy na bílém koni, můţeme patrně
tady hledat „dobové pozadí" obrazu prvního jezdce, který ve Zjevení ztělesňuje
války, znamení posledního času.“ (AZN)
Moţnosť B) – ţe teda aj onen „víťaz“ je jednou z pohrôm – je asi
pravdepodobnejšia.
ČO ZNAMENAJÚ TIETO POHROMY?
Na to sa musíme znova vrátiť hodne ďaleko, až k príbehu v Raji!
Na počiatku stvoril Boh človeka v Raji, v ktorom nebolo žiadne zlo.
Potom sa ale človek voči Bohu vzbúril a rozhodol sa žiť a konať na vlastnú
päsť.
Boh ho chvíľu jemne (a márne) prehováral. Hovoril o utrpení, o smrti,…
Človek sa presvedčiť nedal.
A tak Boh povedal: Ta dobre! Choď! Choď a skús si to na vlastnej koži! Ba
vyhnal ho preč, aby si na vlastnej koži overil, ktorý model života je lepší a ktorý
horší, či s Bohom, alebo bez Boha
Štyria jazdci sú zapečatení – uväznení – priamo v pečatiach zvitku. Aţ cítime, ako sa
chvejú od túţby rozletieť sa nad celý svet a rozsievať v ňom zlo a skazu. Ale nemôţu. Sú
uväznení. Aţ zrazu… zrazu sa pečate rozlomia. Ba nielen rozlomia! Bytosti priam
volajú: POĎ! Múr a Boţia hradba, vzdorujúca zlu, je zrútená samotným Bohom. Akoby
Boh povedal: Nebudem človekovi brániť. Nechám ho konať slobodne a voľne! Nech si
teda ide svojimi cestami a koná svoje diela. Nech sa teda stane, ako chce a túţi jeho
srdce! Nebudem mu v tom brániť!
Po čase ale človek zistil, ţe to nebol dobrý nápad. Raj na zemi sa nekonal,
namiesto neho nastalo peklo… Jadrne to vyjadruje prorok Daniel, keď píše:
„Daniel 9:4-12 "Prosím, Pane, Boţe veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a
milosrdenstvo k tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje príkazy! 5 Zhrešili sme,
konali sme zlo a páchali neprávosť; vzbúrili sme sa a odklonili sme sa od tvojich
príkazov a od tvojho práva. 6 Nepočúvali sme na tvojich sluhov, prorokov, ktorí v
tvojom mene hovorili našim kráľom, našim knieţatám, našim otcom a celému
ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, náleţí spravodlivosť, nám však zahanbená tvár, akú
ju majú dnes muţovia Júdska, obyvatelia Jeruzalema a všetci Izraeliti, blízki i
vzdialení v rozličných krajinách, kde si ich zahnal pre ich nevernosť, ktorou sa
proti tebe prehrešili. 8 Nám, Pane, našim kráľom, našim knieţatám a našim
otcom, ktorí zhrešili proti tebe, patrí zahanbená tvár. 9 Pánovi, nášmu Bohu,
svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretoţe sme sa vzbúrili proti nemu 10
a
nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, aby sme kráčali podľa jeho zákonov,
ktoré poloţil pred nás prostredníctvom svojich sluhov prorokov. 11
Celý Izrael
prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas. Nuţ padla na nás kliatba
a prísaha, napísaná v zákone Boţieho sluhu Mojţiša, pretoţe sme zhrešili proti
nemu. 12
Splnil na nás a na našich sudcoch, ktorí nás súdili, slovo, ktoré hovoril:
ţe dopustí na nás veľké nešťastie; veď sa pod celým nebom neprihodilo niečo
také, ako sa prihodilo v Jeruzaleme.“ (Dan 9,4–12)
A PRÁVE VTEDY nastáva čas, aby sa Boh vrátil, zasiahol do dejín
a zachránil človeka, ktorý sa k Nemu túţi vrátiť a volá o pomoc! Dovtedy by
to bolo zo strany Boha vnucovanie sa, narúšajúce dôstojnosť a slobodu človeka.
Ale teraz už nie. Človek volá o pomoc – a Boh prichádza!
UDALOSTI VŢDY PRÍTOMNÉ…: „jsou to události, které člověk i svět uţ proţíval,
avšak jejich nakupení a intenzita svědčí o velikosti zla ve světě a o váţnosti Boţího
soudu. Na rozdíl od běţného názoru, ţe tyto pohromy jsou dílem náhody nebo
přírodních sil, chce tato část knihy zdůraznit, ţe se to děje s Boţím vedením a
dopuštěním, ţe běh dějin se Bohu nevymkl z rukou“ (PA)
… NO MOŢNO ZNAMENIA KONCA: „Tieto pečate sú zlomené pred čítaním knihy;
takţe mnoho vykladačov predpokladalo, ţe reprezentovali problémy, ktoré sa objavujú v
kaţdej dobe (Mt 24:6-12). Avšak kvôli rastúcej intenzite súdov, niektorí ich vykladajú
ako okamţité prípravné udalosti pred koncom vekov.“ (REV)
MÔŢE TO ZNAMENAŤ AJ OBOJE: že znamenia hriechu sa ešte vystupňujú
s príchodom Jeţiša Krista, kedy sa začína svet definitívne rozdeľovať
a radikalizovať6:
NA JEDNEJ STRANE KRESŤANIA: „2 Corinthians 6:14-18 14
Neťahajte
jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo
má spoločné svetlo s tmou?! 15
Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký
podiel má veriaci s neveriacim?! 16
A ako súvisí Boţí chrám s modlami?! A vy ste
chrám ţivého Boha, ako hovorí Boh: "Budem v nich prebývať a medzi nimi
chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 17
A preto vyjdite spomedzi
nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem 18
a
budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci
Pán."“
6 „Luke 12:51-53
51 Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
52 Lebo odteraz sa
päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. 53
Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi,
matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."“
NA DRUHEJ STRANE ICH OPONENTI: „Luke 21:12-17 12
Ale pred tým
všetkým poloţia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a
uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13
To sa vám
stane, aby ste vydali svedectvo. 14
Zaumieňte si teda, ţe nebudete dopredu
premýšľať, ako sa brániť, 15
lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú
môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. 16
Budú vás zrádzať aj rodičia,
bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o ţivot. 17
Všetci vás
budú nenávidieť pre moje meno.“
Piata pečať
POD OLTÁROM – „Jeruzalémský chrám uţ neexistuje. Jde tedy o oltář v nebi,
jako obraz pro obětování se Bohu. V ţidovském chrámu byly oltáře dva:
kadidlový a obětní. Ve Zj 8,3 a 9,13 je zmínka o prvém, zde a v 8,5; 14,18; 16,7 o
druhém. Na tomto druhém oltáři se přinášely oběti zvířat, rohy oltáře byly
pomazané krví zabitého zvířete, ostatní krev byla vylita pod oltář (Ex 29,12; Lv
4,7.34; 1,15; 4,18; Dt 12,27; Lv 7,2). Namísto krve obětovaných mučedníků jsou
v Apokalypse pod oltářem duše zabitých mučedníků, kteří se dovolávají své
prolité krve. Duše nebo krev, tedy obětovaní svědkové jsou obětí pro Boha. Tak se
hovoří o obětování se člověka Bohu i v Fp 2,17; 2Tm 4,6 a Ř 12,1. Tato oběť se
uţ nemusela vykonat v jeruzalémském chrámu, ale mohla se přinášet kdekoliv na
zemi. Místo pod Boţím oltářem je místem mimořádné blízkosti Bohu. Podle
ţidovských výkladů se duše mučedníků nacházejí nejen pod oltářem, ale pod
Boţím trůnem, v jeho blízkosti. I křesťané vyznávají, ţe v Pánu zesnulí jsou v Boţí
blízkosti.“ (PA)
VOLANIE – naliehavosť zaznieva zo slov zabitých pre Božie slovo, teda tých,
ktorí trpeli pre nádej, ktorú uchovávali voči Bohu a Kristovi:
o VOLANIE O POMOC a záchranu zo sveta, ktorý stroskotáva NÁDEJ,
že teraz konečne sa začnú vo svete uskutočňovať Božie zámery. „Máme
zde asi doklad netrpělivé touhy křesťanů prvního století, aby Pán přišel
co nejdříve. Volání mučedníků po odplatě nevychází z osobní
pomstychtivosti, nýbrţ je voláním po Boţí spravedlnosti, ţádostí, aby
Kristus přišel k soudu a dovršení.“ (PA)
o SÚDIŤ – znamená to viac, než len „odmeniť dobrých a potrestať zlých“!
Presný význam môžeme nájsť v slovách Ježiša Krista: „John 12:31-32 31
Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieţa tohto sveta vyhodené von. 32
A ja, aţ budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe."“ SÚD
v tomto význame je stotoţnený s Boţím aktívnym konaním7, ktoré
nakoniec rozhodne (rozsúdi) to, čo by Svedkovia Jehovovi nazvali
„spornou otázkou“ a totiž to, ktorá cesta je lepšia: Či Adamova, bez Boha
a proti Bohu, alebo cesta Nového Adama, ktorá je v Bohu a podľa Boha.
o Ale je to viac, než len toto. Je to súčasne súd nad mocnosťami Zla
(starým Hadom8), Diabol je zbavený moci, vyhodený von a Boh sa ujíma
tých, ktorí k nemu dňom i nocou volajú, aby ich obránil a zachránil9!
„Tých, čo obývajú zem“ – „Toto je veľmi beţná fráza v Zjavení; je to odkaz na