LESY A LESNÍCTVO NA SLOVENSKU - Národné lesnícke centrum · LESY A LESNÍCTVO NA SLOVENSKU územia SR o 5,6 % vyššia. 10 2. Slovensko – krajina lesov v srdci Európy. Tab.

Vladimír ABOUN a kolektív

LESY A LESNÍCTVO NA SLOVENSKU

2008


LESY A LESNÍCTVONA SLOVENSKU



Propaga no-informa ná publikácia o význame lesov,

možnostiach jeho využitia a o hospodárení v lesoch Slovenska

pre širokú i odbornú verejnos

Vedúci autorského kolektívu:Prof. Ing. Vladimír aboun, CSc.

Autorský kolektív: Tomáš Hlásny, Jozef Išto a,

Jaroslav Jankovi , Peter Kaštier, Miroslav Koval ík, Andrej Kunca,

Roman Longauer, Martin Morav ík,Pavol Pavlenda, Tibor Priwitzer,

Roman Réh, Miriam Sušková, Roman Svitok, Igor Štefan ík,Jozef Tutka, Jozef Vladovi ,Milan Zemko, Milan Zúbrik

ISBN 978 - 80 - 8093 - 063 - 9

OBSAH

1. Úvod – lesy ako prírodné bohatstvo5

2. Slovensko – krajina lesov v srdci Európy7

3. Historická spätos loveka a lesov na našom území13

4. Les nie sú iba stromy20

5. Les v krajine27

6. História európskeho lesníctva má korene na území sú asného Slovenska

33

7. Sú asnos a budúcnos našich lesov36

8. Ohrozenie lesov Slovenska – najvýznamnejšie negatívne vplyvy

45

9. Dôležitos hospodárenia a komplexnej starostlivosti o lesy

53

10. Drevo ako historicky najvýznamnejší lesný produkt 63

11. Perspektíva využívania lesov a ich funkcií ako produktov a služieb

74

12. Význam výskumu, vzdelávania a sledovania stavu lesov Slovenska

78

LE

SY

SLO

VE

NSK

A

6

Úvo

d -

Les

y ako p

ríro

dn

é boh

ats

tvo

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

4

1.

Úvo

d –

les

y ako p

ríro

dn

é boh

ats

tvo

Medzi najpál ivejšie otázky sú asnosti patrí zdravý vývoj udskej populácie. Stále astejšie sa zdôraz uje úzka

spätos loveka s prírodou.Z uvedeného vyplýva nutnosdôkladného poznania vplyvu loveka na prírodu a vplyvu

prírody na loveka. Preto les ako najmenej pozmenený a najzložitejší suchozemský ekosystém má v životnom prostredí nezastupite né miesto. Lesy a alšie spolo enstvá drevín plnia v krajine významné funkcie, ktoré sú z h adiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho využívania a trvalo udržate néhorozvoja nenahradite né.Lesy sú najvýznamnejším zdrojom obnovite nýchprírodných surovín a v akasvojim funkciám zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek

prírodného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, biota), antropogénne pozmeneného i antropického ( lovekom vytvoreného) životného prostredia.Pri poh ade na les ako ekosystém vychádzame z defi nícií, že biocenóza (živé spolo enstvo) tvorí so svojím prostredím – biotopom funk nýekologický systém zvaný ekosystém (Duvigneaud 1988). Anglický ekológ Tansley (1935) defi noval ekosystém ako systém, v ktorom sú vo vzájomných vz ahoch všetky spolo enstváorganizmov (rastlinných i živo íšnych) spolu s komplexom všetkých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré vytvárajú prostredie týchto organizmov. Rowe (1959) vysvet uje: „Ekosystém je oko vek od jednoty organizmu

a jeho okolia po celý svet“.

1. Úvod – lesy ako prírodné bohatstvo

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

5

1.

Úvo

d –

les

y ako p

ríro

dn

é boh

ats

tvo

Pre nás sú týmito najdôležitejšími organizmami dreviny vytvárajúce rôzne lesné spolo enstvá.Lesy karpatského oblúka patria medzi najcennejšielesné ekosystémy Európy,a to tak z h adiska zachovalosti ich pôvodného drevinového zloženia, ako aj ich genetickej hodnoty. V rámci celého karpatského oblúka, Slovensko nevynímajúc, je pomerne astývýskyt primárnych genetických zdrojov v podobe pralesovitých zvyškov a prirodzenýchlesných spolo enstiev, ako aj výskyt sekundárnych zdrojov s podstatne nezmenenými genetickými štruktúrami. Les je jedným z najcennejších bohatstiev, ktoré udstvo v akajeho samo obnovite nýmschopnostiam môže trvalo a nepretržite využíva . Rôznorodý, ve ký a nenahradite ný je jeho vplyv na životné prostredie udí,ale aj na životné prostredie mnohých alších organizmov.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

6

1.

Úvo

d –

les

y ako p

ríro

dn

é boh

ats

tvo

Slovensko – krajina lesov v srdci Európy2.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

7

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v s

rdci

Eu

rópy

Slovensko je z geografi ckého h adiska zna ne rozmanitá a pestrá krajina, ktorú na západe a severe tvorí oblúk Západných Karpát, v južnej asti prevažujú rozsiahle

nížiny, o má výrazný vplyv na klimatické pomery. Z ve kej asti sa rozprestiera na hornatom a lenitom území. Vyso iny a hory pokrývajú 60 % územia Slovenska, nížiny 40 %. Nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí od 94 m do 2 655 m n. m. Z celoeurópskeho h adiska má charakter podhorskej až horskej krajiny. Podnebím patrí SR do mierneho klimatického pásma, pri ompodnebie je výrazne ovplyv ovanénadmorskou výškou a typom reliéfu. Na západe je výraznejší vplyv Atlantického oceánu a na východe Slovenska kontinentálny vplyv. V nížinách dosahuje priemerná ro náteplota 9 až 10 C, kým

v horských oblastiach (nad 2 500 m n. m.) iba -3,7 až 0 C. Rastom nadmorskej výšky sa teplota znižuje v priemere o 0,5 C na každých 100 m. Juh Slovenska dostáva asi 2 000 hodín slne néhožiarenia, zatia o severozápad len asi 1 600 hodín. Priemerný ro ný zrážkový úhrn na celom území je 743 mm, pri om65 % tejto hodnoty sa vyparí a zostávajúcich 35 % predstavuje odtok. Snehová pokrývka nie je stabilná a zimy v nižších polohách sú asto bez trvalej snehovej pokrývky.Slovensko v ostatnom desa ro íviackrát postihli klimatické extrémy (suchá, záplavy, veterné smršte), ktoré ovplyvnili aj lesy Slovenska.V porovnaní so susednými štátmi je zvláštnos ou slovenských lesov skuto nos , že na relatívne malej ploche sa vyskytujú ve mipestré prírodné podmienky, o sa

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

8

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v sr

dci

Eu

rópy

Tab. 1. Rozdelenie lesov pod a vegeta ných stup ov a ich charakteristiky

Vegeta nýstupe

Nadmorskávýška (m)

Sumaro ných

zrážok (mm)

Vegeta néobdobie

(dni)

Priemernáro ná

teplota (oC)

Výmera

(ha) (%)

1. Dubový pod 300 600 a menej 180 8,5 a viac 140 373 7,272. Bukovo-dubový 200 – 500 600 – 700 165 – 180 6,0 – 8,5 265 332 13,743. Dubovo-bukový 300 – 700 700 – 800 150 – 165 5,5 – 7,5 457 063 23,664. Bukový 400 – 800 800 – 900 130 – 160 5,0 – 7,0 401 346 20,785. Jed ovo-bukový 500 – 1 000 900 – 1 050 110 – 130 4,5 – 6,5 419 371 21,716. Smrekovo-bukovo

-jed ový 900 – 1 300 1 000 – 1 300 90 – 120 3,5 – 5,0 186 434 9,65

7. Smrekový 1 250 – 1 550 1 100 – 1 600 70 – 100 2,0 – 4,0 41 141 2,138. Kosodrevinový 1 500 a viac 1 500 a viac 60 a menej 2,5 a menej 20 585 1,06Spolu porastová pôda 1 931 645 100Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2006

odráža na výskyte rozli nýchtypov lesov, od nížinných až po vysokohorské lesy, nehovoriac o tom, že sa tu zachovala široká škála pôvodných drevín, i horských spolo enstiev.

Zmiešané porasty smrekov, jedlí a bukov sú typickým lesným spolo enstvom horských oblastí Slovenska.Slovensko sa dosia môže

hrdi prekrásnou prírodou nachádzajúcou sa v srdci Európy. O to dôležitejšie je uvedomi si cenu tohto nenahradite ného bohatstva a pod a toho sa aj správa .V oblasti výchovy odbornej i širokej verejnosti z h adiskavýznamu lesov, ale aj lesných drevín a ich spolo enstievv krajine nás aká ve a práce.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

9

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v s

rdci

Eu

rópy

Obr. 1. Rozmanitos typov spolo enstievtvoriacich lesy Slovenska najlepšie vidno z digitálnej typologickej mapy lesov Slovenska na modeli terénu (NLC Zvolen, 2006)

Výmera lesných pozemkovna Slovensku je 2 006 601 ha a výmera porastovej pôdy (lesa) 1 932 942 ha (Zelená správa 2008).Pod a Zákona o lesoch ( . 326/2005 Z. z.) sa pod pojmom les rozumie ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živo íšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom.Lesné pozemky sú pozemky trvale ur ené na plnenie funkcií lesov a ostatné pozemky, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu. Patrí k nim porastová pôda využívaná priamo na lesnú produkciu, lesné pozemky

s obmedzeným využitím a tzv. bezlesie (lesné cesty, zvážnice, lesné sklady a pod.). Celková lesnatos pod a Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML SR), ktorá bola vykonaná v rokoch 2005–2006 je 44,3 %. Z tabu ky 2 vidíme, že ke berieme do úvahy lesy nachádzajúce sa na lesnej pôde je lesnatos SR 38,7 %, ale pri zapo ítaní lesov rastúcich na nelesnej pôde je lesnatosúzemia SR o 5,6 % vyššia.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

10

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v sr

dci

Eu

rópy

Tab. 2. Lesnatos Slovenska pod a jednotlivých krajoch

Kraj

Lesnatos pod a krajov (lesné a nelesné pozemky)Kategória Les na LP Kategória Les na NP Kategória Les

lesnatos%

výmera SRha

lesnatos%

výmera SRha

lesnatos%

výmera SRha

Bratislava 36,6 75 181 1,1 2 176 37,7 77 358Trnava 14,8 61 559 0,8 3 195 15,6 64 754Tren ín 49,1 220 976 5,3 23 643 54,3 244 619Nitra 13,4 85 092 0,8 4 938 14,2 90 031Žilina 51,5 350 659 8,0 54 180 59,5 404 839B. Bystrica 47,6 450 425 6,0 56 939 53,7 507 364Košice 37,5 252 993 6,8 45 716 44,2 298 709Prešov 44,9 402 534 9,3 83 773 54,2 486 307Spolu 38,7 1 899 419 5,6 274 561 44,3 2 173 980

Prame : Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2007

Pod pojmom les sa pre potreby NIML SR chápe plocha, ktorá sp a nasledovné kritériá:– je porastená lesnými drevinami,– jej minimálna výmera je 0,3 ha,– jej minimálna šírka je 20 m,– pokryvnos – zápoj stromov

na tejto ploche je vä ší ako 20 %,

– potencionálna výška drevín na tejto ploche je vyššia ako 5 m (s výnimkou porastov kosodreviny).

Dôležité je uvedomi si, že v rámci NIML boli ako neles zahrnuté- parky a záhrady s lesnými

drevinami a krovinami, ak nevyhovujú defi nícii lesa, alebo sú sú as ou zastavaných a obytných priestorov – intravilánov,

- rady lesných stromov (aleje, vetrolamy) na nelesných pozemkoch užšie než 20 m

pozd ž ciest a vodných tokov,- plantáže viano ných

strom ekov a stromov pestovaných na ozdobnú a inu na nelesných

pozemkoch,- pozemky s lesnou sukcesiou, - lesné škôlky a semenné sady

na nelesných pozemkoch.Ak pripo ítame plochu jednotlivo i hlú ikovito rastúcich roztrúsených drevín a ich spolo enstiev vo vidieckej i urbanizovanej krajine, zistíme, že dreviny a ich spolo enstvása vyskytujú takmer na polovici územia našej republiky.Výmera lesov na Slovensku sa dlhodobo a bez výrazných skokov zvyšuje. Od roku 1920 sa zvýšila lesnatos po ítaná z porastovej pôdy o 5,7 % a pri výpo tez lesných pozemkov až o 6,9 %. Ur ujúcim faktorom zvyšovania

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

11

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v s

rdci

Eu

rópy

lesnatosti bude propagácia funkcií drevín a ich spolo enstievv krajine, ich racionálne využívanie za ú elom zvýšenia ekologickej stability krajiny, ale aj fi nancie, ktoré budú pôdohospodárstvu pre tieto ú ely pridelené z verejných zdrojov. Zvýšenie lesnatosti bude prínosom nielen pre drevnú produkciu, ochranu prírody a tvorbu krajiny, ale najmä pre racionálne využívanie funk ného potenciálu krajiny, ochranu ovzdušia, pôdy, vody, živých organizmov (bioty) a v neposlednom rade pre skvalit ovanie životného

prostredia a rozvoj vidieka.Štruktúra vlastníctva a využívanie lesov SR v roku 2007 je uvedená v tabu ke 3. Vyplýva z registra vlastníkov a obhospodarovate ov lesov. Vo využívaní štátnych subjektov je 55,5 % z celkovej výmery lesov, hoci vo vlastníctve štátu ich je iba 41,4 %. Z tabu ky vidno, že usporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitu ných zákonov sa ešte neukon ilo. Najvyšší podiel neodovzdaných lesov je v súkromnom vlastníctve. Prí inou je skuto nos , že ide prevažne o lesné pozemky v drobnom individuálnom vlastníctve a podielovom spoluvlastníctve, ktoré nie je možné v teréne identifi kova .Okrem toho sa vyskytujú vlastníci lesných pozemkov, ktorí z rôznych dôvodov o ich vrátenie nepožiadali.

Tab. 3. Štruktúra lesov (porastovej pôdy) pod a ich vlastníctva a využívania za rok 2007

Kategória

Druh vlastníctva

Štátne Obecné Súkromné Spolo en-stevné Cirkevné Po noh.

družstvá Nezistené

Porastová pôda, ha / %

Vlastníctvo799 067 189 875 275 164 493 261 62 313 4 195 109 067

41,4 9,8 14,3 25,5 3,2 0,2 5,6

Využívanie1 072 765 171 639 139 824 502 677 40 810 5 227 —

55,5 8,9 7,2 26,0 2,1 0,3 —

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

12

2.

Slo

ven

sko –

kra

jin

a les

ov

v sr

dci

Eu

rópy

3. Historická spätosloveka a lesov na našom území

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

13

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

Vz ah loveka k lesom, ako aj nároky udskej spolo nostina les a úžitky z lesa sa menili v závislosti na jej spolo enskom,ekonomickom a kultúrnom vývoji.Sú asný stav našich lesov je dôsledok kombinácie prírodných podmienok, procesov a historicko-vývojového vplyvu loveka na lesy.adové doby v pleistocéne mali

za následok nové rozmiestnenie rastlinstva a živo íšstva.Z h adiska vplyvu lovka na vývoj lesov na našom území môžeme neskorú dobu adovú a po adovúrozdeli na tri asti:Prvá as , ktorá trvala asi 8 000 rokov – do za iatku

nášho letopo tu, kedy vplyv loveka na prírodu bol na úrovni

ostatných živo íchov. loveknezasahoval do prirodzeného vývoja lesov od riedkych ihli natých porastov s brezou, po rozsiahle, zapojené listnaté zmiešané a ihli naté pralesy.V druhej asti, ktorá za alatesne pred rozhraním letopo tov,dochádzalo vplyvom lovekanajprv k pozvo nému, neskôr k ve mi intenzívnemu rozpadu pôvodných pralesov. Ako písal grécky historik Herodot: „Kraj na sever od Dunaja je pustý a plný v iel“. Ozna ovali ho ako Hercýnsky prales.Tretiu as , ktorej za iatoknemožno presne asovour i , charakterizuje vedomé pestovanie a výsadba lesov ako kultúrneho porastu a trvá dodnes. V tomto období sa lesné porasty nato ko zmenili, že v sú asnosti na celom našom území prakticky o pralesoch už hovorinemôžeme.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

14

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

Prvý vážnejší vplyv lovekana vývoj našich lesov za ínaokolo 7. storo ia pred n. l., v období archeologicky ozna ovanom ako staršia doba železná (halštatská). V tejto asti vývoja dochádzalo k ažbe

a ni eniu pôvodných pralesov (kl ovaním, vypa ovanímap.) až do takej miery, že ich prirodzená obnova nebola možná. udské sídla boli rozšírené

najmä v nížinách a v teplejších kotlinách.Najvä ší zásah do prírodných pomerov týchto období spôsobili pravdepodobne Kelti. Boli ro níkmi a vynikajúcimi remeselníkmi, predovšetkým ková mi. Na výrobu a kovanie železa potrebovali ve a tepelnej energie, ktorú získavali pálením dreva. Pestovali obilie, chovali kone, rožný dobytok, ovce a ošípané, pre ktoré spotrebovali množstvo krmiva dopestovaného na pasienkoch (vyrúbaných pralesoch) a poliach, ktoré tiež zakladali na plochách bývalých pralesov. Na obydlia a opevnené hradiská vybudované vä šinouz dreva, ako aj na kúrenie využívali tiež miestne zdroje dreva. Sídla Keltov boli zistené predovšetkým na juhozápadnom a strednom Slovensku, menej na severnom a východnom. Na prelome letopo tov porazili Keltov od východu prichádzajúci bojovní Dákovia, ktorí plienili

nielen keltské sídla, ale aj okolité pralesy, do ktorých sa Kelti utiahli. Neskôr sa od juhu tla ili na naše územie Rimania a od severu vo ve kých tlupách germánski Markomani a Kvádi. Porazení Kelti sa s ahovalido horských kotlín a dolín, vyššie na sever, kde splynuli s domácim obyvate stvom, ktoré nau ilivyrába a spracúva železo.Rimania prišli na naše územie (tak, ako aj inde) zo zištných dôvodov. V obsadených územiach si podmanili domáce obyvate stvo, ktoré muselo pre nich získava suroviny. Na našom území to bolo predovšetkým drevo, ktoré im domáce obyvate stvo približovalo z pralesov k ve kým tokom (Váh, Dunaj, Morava, Ipe ), kde z neho viazali plte, na ktoré prípadne nakladali alší tovar, ako surové železo, kožušiny, výrobky z dreva ap. Tieto potom po vode dopravovalido svojich území v Panónii,

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

15

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

prípadne až na Balkán a na pobrežie ierneho mora.Toto obdobie (zhruba do konca 6. storo ia n. l.) môžeme považova za prvé obdobie, ke boli naše pralesy premyslene a sústavne exploatované. Dovtedy drevo z našich pralesov používalo len domáce obyvate stvo pre vlastnú potrebu, ale Rimania s ním už za ali obchodovaa vyvážali ho. K získavaniu enormne ve kého množstva dreva prispela aj rímska technika. Kým dovtedajší obyvatelia na našom území používali na stínanie a spracovanie stromov iba sekery a topory, Rimania už poznali železné píly, s ktorými boli schopní spracova ove a vä šiemnožstvo dreva.Na za iatku 9. storo ia patrí už naše územie do nového ve kéhoštátu – do Ve komoravskejríše. V období Ve komoravskejríše nastala v ni ení pralesov ur itá stagnácia, spojená zrejme s ich iasto nou

regeneráciou prirodzenou cestou. Je pravdepodobné, že už poznali tzv. trojpo ný systém hospodárenia a preto nebolo potrebné ubera z pralesov až také ve ké plochy. Ošípané a rožný dobytok však aj na alejpásli v lesoch.V 10. storo í prišiel na naše územie pastiersky udugroma arských kme ov, ktorý siahol na posledné zvyšky nížinných pralesov. Horské pralesy, do ktorých sa uchýlila as pôvodného obyvate stva

nížin, zostali do istej miery uchránené.Za iatkom 13. storo ia prišli z východu Tatári. Tatárski bojovníci vyvraž ovaliobyvate stvo nížin, ktoré so všetkým svojím majetkom vrátane dobytka h adalozáchranu v pralesoch a spôsobovalo v nich zna néškody. Tatárske hordy podpa ovali celé dediny a okolité lesy. Ke v lete roku 1242 odtiahli, zanechali po sebe

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

16

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

vy udnené a vypálené územie, ktoré bolo potrebné osídli .Panovníci Uhorského štátu preto povolávali kolonizátorov z rôznych krajín. Tí však pre naše pralesy znamenali druhú ve kú pohromu.Už v 12. a 13. storo í prišli na Spiš a stredné Slovensko zo Saska prví nemeckíkolonizátori, z ktorých sa prevažná vä šina živila baníctvom. Vy aženú rudu spracúvali v hutách ne alekobaní, na o potrebovali ve ké množstvo dreva, ktoré, prirodzene, brali z najbližšieho okolia.Na prelome 14. a 15. storo iasa za alo na naše územie šíritretie ve ké nebezpe enstvo,teraz pre naše horské pralesy – Valasi. Uhorská š achta im dávala lákavé privilégiá, takže ich kolonizácia postupovala ve mirýchlo po horských hreb ochKarpát od východu na západ, na všetky horské územia Slovenska. Valasi boli pastiersky

národ pochádzajúci z Rumunska. Ich hlavným zamestnaním bolo pasenie oviec a kôz. Preto im najlepšie vyhovovali bezlesné miesta s bohatými, rozsiahlymi pasienkami, ktoré nachádzali na holiach vyšších pohorí. Ke im už tieto nesta ili, siahali na lesom pokryté územie, z ktorého odstránili les a plochy premenili na pasienky, prípadne na malé polí ka. V lesoch stínali olistené konáre a rúbali mladé strom eky, ktorými tiež k miliovce a kozy. O škodách, ktoré takto spôsobili, môžeme usúdiz rôznych, najmä krá ovskýcha cisárskych listín, ktorými postupne obmedzovali Valachom ni enie lesov.V roku 1558 zakázal cisár Ferdinand pastvu v lesoch banských miest. V tom istom roku menoval v lesoch pridelených stredoslovenským banským mestám zvláštnych hájnikov, ktorí mali ochra ovalesy predovšetkým pred pustošením Valachmi.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

17

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

V 1565 roku bol vydaný krá omMaximiliánom Lesný poriadok.Cisársky záujem o zachovanie pralesov nebol myslený v ochranárskom duchu, ale zo zištných dôvodov, pretože banské mestá a výnosy z baní patrili cisárskej komore. Samotné bane a najmä huty spotrebovali obrovské množstvo dreva, a to jednak na výdrevu banských diel a jednak na pálenie drevného uhlia pre vykurovanie hutných pecí.V 16. storo í musel by stav lesov už taký žalostný, že Fuggerovci a Thurzovci, ktorí prenajali banské mestá, museli vybudovanákladné cesty cez Nízke Tatry a z Pohronia na Považie, odkiazásobovali banské mestá na Pohroní drevom a drevným uhlím.Ke že obmedzovanie práv valachov zamedzilo rozširovaniu horských pasienkov, museli postupne prechádza na ro nícky

spôsob života a splynús miestnym obyvate stvom.Až s úpadkom banských podnikov na strednom Slovensku, koncom 18. storo ia,siaha obyvate stvo horských oblastí opä k pastierstvu. Rôzne zákony a nariadenia o ochrane lesov ich už však viazali nato ko,že už nemohli bez obmedzenia ubovo ne rozširova pasienky

pre svoje stáda.Prvú, všeobecne platnú úpravu lesného hospodárstvav Uhorskom štáte, do ktorého patrilo aj Slovensko, a ktorej sa mali podrobi všetci majitelia lesov – lesný štatút – vydala v r. 1769 Mária Terézia. Tereziánsky lesný poriadok položil základy pre všetky

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

18

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

budúce lesné zákony a sú asneznamenal vznik vývojových impulzov novodo bého lesníctva.Od za iatku pä desiatych rokov 20. storo ia sa do popredia dostala predstava lesa ako nevy erpate ného zdroja drevnej suroviny. ažba a dodávky dreva sa stali hlavnými ukazovate miužito nosti socialistického lesného hospodárstva. Do hospodárenia v lese sa vnášali cudzorodé prvky priemyselnej výroby. Podcenila sa prírodná a biologická podstata lesa a jeho osobitosti. Preferovali sa holoruby, ktoré sú pre les v našich podmienkach biologicky, resp. ekologicky najmenej vhodné a nerešpektujú prírodnú podstatu lesného reproduk ného procesu. Administratívno-direktívneriadenie lesného hospodárstva urobilo z lesníka uštvaného plni a plánu, a nie zodpovedného lesného hospodára.

K ú om k zve a ovaniu lesov a obnove funkcií lesov je dôsledná ekologizácia všetkých inností. Ide v prvom rade

o zavedenie takého spôsobu hospodárenia, ktorý bude zodpoveda princípom lesa prírode blízkemu, vyhovujúcemu meniacim sa ekologickým, najmä klimatickým podmienkam. Iba uchovanie prírodného charakteru lesa zabezpe íplnenie požadovaného komplexu funkcií lesa v krajine a celej ekosfére, bez oho nie je možný

alší rozvoj udskej spolo nosti.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

19

3.

His

tori

cká s

päto

slo

veka a

les

ov

na n

ašo

m ú

zem

í

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

20

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

4. Les nie sú iba stromy

Stará udová múdros hovorí: „Pre stromy nevidí les“. Hoci je to myslené a používané ako metafora podstata vychádza z ekosystémového ponímania lesa. Les ako lesný ekosystém je priestorovo a asovo defi nované spolo enstvo zložené z biotických a abiotických zložiek, ktorého dominantnou zložkou sú lesné dreviny stromovitého vzrastu. Nevyhnutnou podmienkou takéhoto spolo enstva je schopnos dlhodobo plnikomplex funkcií, ktoré sú cielene využívané udskou spolo nos ou.Zachovanie rozmanitosti prírody, najmä množstva druhov rastlín a živo íchov, ich regionálnych a lokálnych populácií, geneticky podmienených variantov, je jednou zo základných úloh nielen ochranárskych, vedeckých a kultúrnych aktivít, ale aj hospodárskych.

Biologická diverzita boladefi novaná ako variabilita živých organizmov v každom prostredí, ktorého sú sú as ou. Patrí sem biodiverzita v rámci druhu, medzi druhmi, ako aj diverzita ekosystému ako celku a diverzita ekosystémov. Biologickú diverzitu v lesných ekosystémoch treba chápa ako rozmanitosspektra všetkých organizmov po ínajúc mikroorganizmami, cez nižšie a vyššie rastliny a živo íchy, až po dominantnú zložku – lesné dreviny. Z uvedeného vyplýva aj dôležitoszachovávania rozmanitosti biotopov.Biodiverzita má mimoriadny význam z h adiska udržania života na Zemi. Každý živo ích,rastlina i mikroorganizmus má svoju dôležitú funkciu a tvorí nenahradite ný lánok v zložitých zákonitostiach prírody. Žiadny

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

21

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

živo ích rastlina a ani loveknemôže ži izolovanie a jeho existencia závisí nielen od neživej zložky životného prostredia, ale aj od živej prírody. Na to, aby sa zachovala, o najvä šia pestrosživota na Zemi, je dôležité uchova genetickú, druhovú aj ekosystémovú rozmanitos .Lesné ekosystémy pri zachovaní biodiverzity majú nenahradite némiesto.Najvä šou hrozbou pre biodiverzitu je ni enieprírodných stanovíš ,prirodzených lesov, rozširovanie ornej pôdy a pasienkov, odles ovanie a zvä šovaniezastavaných a ažobných plôch. Na Slovensku je pomerne zachovaná biologická diverzita. Nachádza sa tu viac ako 11 000 druhov rastlín, húb a rias a 28 000 živo íšnychdruhov. Medzi najviac poškodené

ekosystémy patria mokrade a lesy.Vtáky a cicavce, vrátane druhov zaradených medzi zver, sú integrovanou sú as oulesných ekosystémov. Zver má teda aj v intenzívne obhospodarovaných lesoch svoje miesto, pravda v primeranej po etnosti, aby nespôsobovala neúnosné škody na lese a po nohospodárskychkultúrach. Na druhej strane by však jej popula ná hustota nemala klesnú ani pod minimálnu hranicu, kedy sa dá racionálne po ovníckyobhospodarova a efektívne lovi ,o je napríklad pri jelenej zveri

asi 12 – 15 kusov na 1 000 ha.Po ovnícka rajonizácia rozdelila územie Slovenska na oblasti pre chov jelenej, srn ej a malej zveri (obr. 2). V rámci nich sa nachádzajú ešte lokality pre chov danielej a mufl ónej zveri.

Obr. 2. Rajonizácia Slovenska na po ovné oblasti

Po ovné oblasti pre:jeleniu zversrn iu zvermalú zver

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

22

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

Biomasa hlavného druhu raticovej zveri, pre ktorý je oblasalebo lokalita ur ená, má tvoriaspo 55 – 60 % z celkovej biomasy všetkej prežúvavej raticovej zveri. Divia ia zver sa chová popri prežúvavej zveri vo všetkých po ovných oblastiach v súvislých lesných komplexoch s výmerou najmenej 200 ha. Jelenia zver sa chová hlavne v horských oblastiach severného a stredného Slovenska. Srn ia,danielia a mufl ónia zver v teplejších pahorkatinách stredného a malá zver spolu so srn ou po nou ekoformou v nížinách južného Slovenska.Základnou jednotkou po ovníckeho hospodárenia sú po ovné revíry, ktorých minimálna výmera je 1 000 ha a v jeleních chovate ských

oblastiach 2 000 ha. V súvislosti s obnovovaním vlastníckych práv k pôde a s opätovným nadviazaním práva po ovníctvak nim sa v ostatných rokoch po ty po ovných revírov zvyšujú a ich výmery klesajú, o je z h adiska manažmentu

zveri nevhodné. Revíry sú zatriedené do bonitných tried pre hlavné druhy zveri a pod anich sú ur ené ich normované kme ové stavy. Pre každý revír sa každoro ne vypracúvajú plány chovu a lovu zveri, ktoré schva ujú lesné úrady. Za obhospodarovanie revíru zodpovedá po ovnícky hospodár, ktorý musí ma predpísanú kvalifi káciu. Revíry sa obhospodarujú bu vo vlastnej réžii majite a (najmä revíry štátnych lesov) alebo sa dávajú do prenájmu (najmä po ovníckymzdruženiam a spolkom). Vä šinuzveri ulovia domáci po ovníci,ale v poslednom období sa opäzvyšuje záujem zahrani nýchpo ovníkov o poplatkový lov.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

23

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

Tab. 4. Jarné kme ové stavy raticovej zverizveri

Druh zveri Po etnos k 31. 3. 2007 Cie ový stavJelenia 41 300 33 000Srn ia 89 400 86 000Danielia 8 100 4 200Mufl ónia 9 900 4 900Divia ia 27 100 19 000

Populácie jednotlivých druhov raticovej zveri dosahujú v posledných rokoch historicky svoju najvyššiu po etnos(tab. 4), o sa v niektorých oblastiach opä prejavuje rozsiahlymi škodami na lesných a po nohospodárskychkultúrach.

Z h adiska alšieho manažmentu bude treba zastavi toto narastanie a zníži po etnosna únosnú mieru, najmä pri zveri jelenej, danielej a mufl ónej.

alej treba prija opatrenia na zlepšenie štruktúry populácií, nako ko prevažuje zver sami ia nad sam ou a chýbajú jedince starších vekových tried a vykonáva opatrenia na zvyšovanie prirodzenej úživnosti prostredia pre zver a jej trofejovej kvality. Zvláš dôležité je podporova konkuren neslabšiu srn iu zver. Po etnos medve ov, vlkov a rysov už 150 rokov nebola taká vysoká ako v sú asnosti.Synantropizácia medve ovv najatraktívnejších turistických oblastiach však spôsobuje zárove zna né problémy.

Po etnos autochtónneho kamzíka vrchovského tatranského po rapídnom poklese za ína v ostatných rokoch mierne narasta . V oblasti Ve kejFatry a Slovenského raja žijú populácie introdukovaného alpského poddruhu kamzíka, ktoré sa aj po ovníckyobhospodarujú. Niektoré lokálne populácie lesných kurovitých vtákov (tetrov hluchá , tetrov

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

24

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

ho niak, jariabok), ktoré majú ešte pre svoj život k dispozícii dostatok vhodného biotopu, vykazujú medziro ne ob asnýnárast po etnosti, ale na druhej strane mnoho lokálnych populácií v nevyhovujúcom, zmenenom prostredí neprodukuje životaschopný prírastok, ímstarnú a postupne zanikajú.Zákon z roku 1993 síce znovelizoval zákon o po ovníctve z roku 1962

a dal ho do súladu s novými spolo ensko-ekonomickýmipodmienkami, ale je len prechodným provizóriom. Preto sa intenzívne pracuje na novom, modernom a ekologickom zákone o po ovníctve, ktorý umožní alší rozvoj po ovníctvav týchto nových podmienkach tak, aby bolo Slovensko aj v budúcnosti po ovníckou perlou Európy, ako sa to v minulosti asto prezentovalo.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

25

4.

Les

nie

sú

iba s

trom

y

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

26

5.

Les

v k

rajin

e

5. Les v krajine

Význam lesa v krajine narastá so zvyšujúcim sa antropickým tlakom na krajinu a s narastajúcim výskytom prírodných a antropogénnych negatívne pôsobiacich inite ov.Európska komisia v súvislosti s prípravou stratégie a lesníckeho ak ného plánu Spolo enstvavytý ila celkovo šes cie ov pre

lesné hospodárstvo, z ktorých štyri sa priamo dotýkajú funkcií lesov. Sú to:• podpori ú as lesníckeho sektora na plánovaní využívania krajiny a tým prispieva k rozvoju vidieka,• prispieva k ochrane a skvalit ovaniu životného prostredia,

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

27

5.

Les

v k

rajin

e

• zabezpe i dynamický rozvoj lesného hospodárstva, ktorý umožní lepšie plnenie jednotlivých funkcií lesov,• rozšíri význam lesov ako prirodzeného prostredia pre rekreáciu.Funkciám lesa sa u nás venovala pozornos najmä v 70–80-tych rokoch minulého storo ia. Papánek (1978) zhrnul a vytvoril pre vtedajšie spolo ensko-ekonomicképodmienky základné rámce riadenia lesného hospodárstva na princípe funkcií lesov. Autor s kolektívom spolupracovníkov

odlišuje funkcie, ako užito népôsobenie lesa dosahované innos ou lesného hospodára,

od jeho vplyvu.Uvedené triedenie funkcií lesa sa stalo podkladom pre kategorizáciu lesov. Pri kategorizácii lesov sa bralo do úvahy funk né poslanie lesov vyjadrujúce ur itý prevládajúci spôsob využívania lesa v danom území. Aj pod a zákona . 326/2005 Z. z. o lesoch,

sa lesy lenia na ochranné, osobitného ur eniaa hospodárske. Vývoj výmer kategórií lesov je v tab. 5.

Tab. 5. Vývoj výmer kategórií lesov a lesov využite ných na produkciu dreva

LesyRok

1980 1990 2000 2006 2007(tis. ha / %) (ha / %)

Hospodárske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 304 760 67,5 1 318 094 68,2 Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16,0 328 526 17,0 329 530 17,0Osobitnéhour enia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 298 763 15,5 285 318 14,8

Pozemky ur enéna zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3,4 — — — — — —

Spolu 1 861,6 100 1 921,7 100 1 921,4 100 1 932 049 100 1 932 942 100


LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

28

5.

Les

v k

rajin

e

Doterajšie antropocentrické ponímanie prírody a lesa, ktorý slúžil loveku pod ajeho požiadaviek spôsobilo, že funkcie lesa boli považované za služby s ú elovým výberom a preferovaním niektorej funkcie.Pod a ekologického, resp. ekosystémového prístupu les nie je schopný plni spolo nos oupožadované funkcie ako služby, ale udská spolo nosby mala by schopná onajoptimálnejšie využíva funkcie (vplyvy a ú inky) drevín a ich spolo enstiev v krajine (teda aj lesa) a v súlade s mechanizmom trhového hospodárstva ponúkaich ako produkty a služby celej spolo nosti, záujmovým skupinám, alebo jedincom. Nový prístup k riešeniu a klasifi kácii funkcií ako nástroja pre manažment a rozvoj lesníctva na Slovensku smeruje k vytvoreniu cie ového systému pre budúcnos , ktorý by umožnil pozdvihnú celospolo enskývýznam a ekonomickú prosperitu

lesníctva na úrove , ktorá mu prislúcha.Papánkov termín integrácia funkcií lesa sa ujal a rozšíril ve mi rýchlo v lesníckych kruhoch i v ofi ciálnych dokumentoch, ale ide skôr o frazeologický pokrok, ako o prelom v lesníckom myslení a konaní. Napriek deklaráciám o polyfunk nom zameraní lesného hospodárstva zotrvávame na podstate klasického lesného hospodárstva, ktorého jediným cie om bola drevná hmotaLesné hospodárstvo, ako výrobné odvetvie, žije z odpredaja svojich výrobkov. Z tohto h adiskaproduk ná funkcia lesa vynáša a tzv. všeužito né funkcie lesa sú bremenom lesného hospodára a teda nie sú rovnoprávne.V našom metodickom prístupe sú jasne a striktne od seba odlíšené a od lenené funkcielesa (ponímané ako vplyvy i pôsobenie na jednotlivé

zložky životného prostredia) od využívania týchto

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

29

5.

Les

v k

rajin

e

funkcií (vplyvov) lovekom,záujmovými skupinami, alebo celou spolo nos ou za odplatu (fi nan nú náhradu). Pod a toho, ako a na akej úrovni sa funkcie využívajú, vzniká spolo enskávýznamnos využívaniafunkcií lesov. Spolo enskávýznamnos narastá od záujmov jedinca, cez záujmové skupiny, až po celospolo enskýzáujem (význam). Spolo enskávýznamnos nemusí vždy korešpondova s ekonomickou významnos ou, aj ke by bolo najvhodnejšie, aby ekonomické stimuly zodpovedali spolo enskému významu. Pod funkciou lesa rozumieme vplyv lesa na základné zložky ekosystému rôznej úrovne. Ide o základné funkcielesa pôsobiace na základné abiotické zložky životného prostredia (vzduch, vodu, pôdu) a na biotické zložky (rastliny, živo íchy, mikroorganizmy a loveka).Tento vplyv závisí od množstva

faktorov, medzi ktorými zohráva dominantné postavenie štruktúra lesa, resp. sledovaného ekosystému. Pritom máme na mysli štruktúru druhovú, vekovú a priestorovú, ktorá s alšími ukazovate mi je tesne naviazaná na ekologickú rovnováhu a ekologickú stabilitu predmetného ekosystému.Uvedené funkcie je možné využíva v hospodárskej oblasti a vtedy hovoríme o využívaní drevín a ich spolo enstievv lesnom hospodárstve, po nohospodárstve, vodnom hospodárstve, po ovnomhospodárstve, energetike, potravinárstve, v stavebníctve, drevospracujúcom priemysle, v chemickom priemysle, kozmetike a v iných hospodárskych oblastiach. Tie isté funkcie je však možné využíva aj v sociálnej oblasti a potom je možné hovorio využívaní lesa, resp. drevín a ich spolo enstiev na rekreáciu, lie enie, hygienu, ochranu

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

30

5.

Les

v k

rajin

e

prírody, vedu a výskum, estetiku a umenie, výchovu a vzdelávanie, kultúru, históriu, tvorbu a ochranu životného prostredia loveka a podobne.

Našim cie om je vytvorenie systému hodnotenia funkcií lesov a hodnotenia reálneho plnenia funkcií lesa rastúceho v rôznych podmienkach a typoch krajiny s rôznym využívaním a stup om pozmenenia. Pritom musíme zoh adni nielen historický vývoj a sú asný stav lesov, ale aj ich ekologickú stabilitu vzh adom na o akávané globálne i regionálne (najmä klimatické) zmeny a antropogénne vplyvy, ako aj celospolo enské požiadavky i záujmy majite ov.Princíp riešenia spo ívav integrácii funkcií lesa pre ich integrované využitie a ocenenie v rámci využitia princípov trhového mechanizmu hospodárenia na základe ponuky a dopytu – teda formou ceny dohodou

pre jednotlivé využívanie funkcií pod a prírodných, sociálno-ekonomických,historicko-kultúrnych,i ekologicko-funk ných kritérií

a charakteristík územia. Jadrom a podstatou integrácie funkcií lesa je práve vzájomné porovnávanie a zvažovanie využívania rôznych funkcií lesa, ich premietnutie do systému hospodárenia v lese a posúdenie prínosov vyplývajúcich z rôznych spôsobov a stup ovsk benia využívania funkcií lesa do optimálnych proporcií.Lesný hospodár teda musí vedie aké úžitky lesa potrebuje spolo nos , aby mohol správne vytý i ciele hospodárenia. K jednotlivým funkciám pristupuje diferencovane k ich využívaniu integrovane.Z uvedeného vyplýva základné opatrenie- Reštrukturalizácia po nohospodársky a lesnícky využívanej krajiny v záujme posilnenia jej ekologickej stability a funk nosti, zachovania kultúrneho a prírodného dedi stva a krajinného rázu, ale aj efektívneho obhospodarovania pôdneho fondu s akcentom na racionálne využívanie funk ného potenciálu krajiny, ochranu ovzdušia, pôdy, vody a bioty, skvalit ovanieživotného prostredia a rozvoj vidieka.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

31

5.

Les

v k

rajin

e

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

32

6.

His

tóri

a e

uró

psk

eho les

níc

tva m

á

kore

ne

na ú

zem

í sú

asn

ého S

love

nsk

a

6. História európskeho lesníctva má korene na území sú asného Slovenska

Slovenská republika patrí ku krajinám s dlhoulesníckou tradíciou. Rok 1426 môžeme považova za za iatok hospodárenia v lesoch, ke panovník Žigmund vydal poriadok na využívanie lesov pre banícke ú ely. Tieto smernice zaviedli poriadok pri využívaní lesov formou rúbaniska a ochranu lesov pre zabezpe ovanie trvalého úžitku.Rok 1565 je medzníkom pre reguláciu ažby dreva a alšíchinností v lesoch. Lesný poriadok

cisára Maximiliána II. zaviedol

cie avedomé hospodárenie v lesoch. V om sú zahrnuté všetky lesnícke vedomosti v ažbe dreva a jeho plavenia. Pre pestovanie lesov ponechanie žiaduceho po tu semená ov,

ako aj drobného podrastu na vy aženej ploche.V roku 1762 na základe rozhodnutia panovní ky Márie Terézie založili v Banskej Štiavnici prvú vysokú školu technického smeru na svete– Banskú akadémiu, z ktorej sa v roku 1807 od lenilasamostatná Lesnícka akadémia. V roku 1898 tu bola zriadená Ústredná lesnícka výskumná stanica, ktorá sa okrem klasických lesníckych disciplín stále viac zameriavala aj na pestovanie a udomác ovanie

– introdukciu cudzokrajných drevín.Na tieto ciele v roku1900 založili Lesníckearborétum v Kysihýbli

Maximilián II. Habsburský, uhorský krá¾, 1564–1576

Úvodná strana nemeckého opisu Maximiliánovho

lesného poriadku z r. 1584

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

33

6.

His

tóri

a e

uró

psk

eho les

níc

tva m

á

kore

ne

na ú

zem

í sú

asn

ého S

love

nsk

a

pri Banskej Štiavnici.Osobitne sa o rozvoj lesného hospodárstva zaslúžila Mária Terézia, ktorá v roku 1769vydala lesný poriadok pod názvom „Porádek hor aneb lesuv zachování“ mal tri hlavné ciele a to:1. ur i , aký poriadok sa má dodržiava pri rúbaní dreva, 2. ustáli , ako sa majú vypestova nové lesy, 3. nazna i , ako sa má zabezpe itrvalý úžitok z nich. V tomto poriadku bol prvýkrát zakotvený základný princíp lesného hospodárstva – princíp trvalej produkcie dnes nazývaný trvalo udržate ný rozvoj.V roku 1807 bol založený Lesnícky ústav pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici ako jeden z prvých v Európe, ktorý plnil sú asne funkciu u iliš a pre výchovu lesníckych odborníkov. Zakladate tohto ústavu prof. Dr. Henrich Dávid Wilkens prednášal vä šinu

prírodovedných i lesníckychdisciplín. Pritom sa venoval vedeckovýskumnej innostia stal sa priekopníkom modernej lesníckej vedy na Slovensku. Úzko spolupracoval s najvýznamnejšou lesníckou osobnos ou Slovenska – s vynikajúcim lesným hospodárom, banskobystrickým lesmajstrom Jozefom Dekretom Matejovie, ktorý dokázal vysokú európsku úrove novými praktickými metódami v lesníctve. Známe sú jeho výskumné i projek népráce v umelej obnove alebo v hospodárskej úprave lesov.

Panovníèka Mária Terézia 1740–1780

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

34

6.

His

tóri

a e

uró

psk

eho les

níc

tva m

á

kore

ne

na ú

zem

í sú

asn

ého S

love

nsk

a

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

35

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

7. Sú asnos a budúcnos našich lesov

Výmera lesných pozemkov (LP) a porastovej pôdy (PP) sa od roku 1950 nepretržite zvyšuje. Okrem uvedenej výmery LP a PP sa na Slovensku vyskytuje aspo nohospodárskych a ostatných pozemkov s výskytom lesných drevín. V rámci Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR sa výmera lesov na nelesných pozemkoch zistila v rozsahu takmer 275 tis. ha (s presnos ou

± 3,7 %), o je v porovnaní s doteraz uvádzanými odhadmi nieko konásobne viac.Lesnatos , ako podiel výmery lesa na lesných i nelesných pozemkoch a celkovej výmery SR je 44,3 ± 0,4 %. Tento údaj je o 3,4 % vyšší ako lesnatosur ená z výmery LP (40,9 %) a o 4,9 % ako lesnatosvyplývajúca z výmery PP (39,4 %). Lesnatos jednotlivých astí územia SR je rôzna (obr. 3).

Tab. 6. Vývoj výmery lesných pozemkov a porastovej pôdy

DruhRok

1950 1960 1970 1980 1990 2000 2006 2007ha

LP 1 771 166 1 775 644 1 918 571 1 952 656 1 976 538 1 997 961 2 007 006 2 006 601PP 1 763 056 1 769 012 1 826 564 1 861 642 1 921 705 1 921 414 1 932 049 1 932 942


Lesnatos10 – 20 %20 – 30 %30 – 40 %40 – 50 %50 – 60 %

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 3. Lesnatos Slovenska pod a krajov

Výmera lesov Slovenska

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

36

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

Tab. 7. Zastúpenie drevín v lesoch Slovenska

Drevina / %

SM JD BO SC KS I DB CR BK HB

25,9 4,0 7,1 2,4 1,1 40,5 10,9 2,5 31,2 5,8

JV JS AG BR JL LP TD TS OL L

2,0 1,4 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,5 59,5

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Vysvetlivky: SM – smrek, JD – jed a, BO – borovica, SC – smrekovec, KS – kosodrevina, I – ihli naté spolu, DB – dub, CR – dub cerový, BK – buk, HB – hrab, JV – javor, JS – jase , AG – agát, BR – breza, JL – jelša, LP – lipa, TD – topo domáci, TS – topo š achtený,OL – ostatné listnaté, L – listnaté spolu

Lesy na Slovensku majú pestré drevinové zloženie s najvyšším zastúpením buka (31,2 %), smreka (25,9 %) a dubov (13,4 %). V dlhodobom vývoji možno pozorova postupné

znižovanie zastúpenia ihli natýchdrevín, vrátane menej odolného smreka. Z h adiska stability lesov možno túto skuto nos hodnotipozitívne.

Drevinové zloženie a hospodársky tvar lesov

Rovnomerné zastúpenie výmery lesov vo všetkých vekových stup och je predpokladom trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, plnenia ich

alších funkcií a stability výkonov lesnej prevádzky. Vhodnos skuto ného vekového zloženia lesov sa posudzuje vo vz ahu k normálnej výmere vekových stup ov. V sú asnomvekovom zložení zastúpenie stredných (60 –100-ro nýchlesov) a najstarších vekových stup ov (nad 150 rokov) je nad úrov ou normálneho. Zastúpenie 150-ro ných a starších drevín v lesoch prevláda v ochranných lesoch.

Pod a výsledkov prognózy a vízie vývoja lesníctva na Slovensku sa veková štruktúra lesov bude podstatne meni . Jej vývoj bude závisie od rozloženia rozsahu obnovy lesa do jednotlivých rokov a desa ro í, uplat ovanýchspôsobov hospodárenia, rubných a obnovných dôb, ako aj od celkového rozsahu náhodných ažieb.

Vekové zloženie lesov

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

37

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 4. Vekové zloženie lesov (skuto né a normálne) pod a kategórií lesa

Zásoba dreva v lesoch SR sa zvyšuje a k 31. 12. 2007 dosiahla 445,9 (445 863 713) mil. m3

hrubiny bez kôry (hr. b. k.). Priemerná zásoba na ha je 232 m3 hr. b. k.Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podie a najmä nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym

plošným (obr. 4) i objemovým (obr. 5) zastúpením zvä šapredrubných 50 až 100-ro nýchlesných porastov. Pripúš a sa aj doposia nepreskúmaný vplyv celkových zmien prostredia, najmä zmena klímy, zvyšujúce sa depozície dusíka, koncentrácie kysli níka uhli itého a pod.

Zásoby dreva a uhlíka v lesoch

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

38

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

Tab. 8. Vývoj zásoby dreva

Zásoba dreva1970 1980 1990 2000 2006 2007

mil. m3

Spolu 313,3 324,0 348,5 410,0 443,8 445,9

Na 1 ha (m3) 171 174 181 215 231 232


Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 5. Skuto né a cie ové rozdelenie zásob pod a vekových

Pod a výsledkov prognózy a vízie vývoja lesníctva na Slovensku by doterajšie zvyšovanie zásob dreva v lesných porastoch malo pokra ova až do obdobia ich predpokladanej kulminácie v rokoch 2015–2020, ke by mali

dosiahnu vyše 450 mil. m3

hrubiny bez kôry. Potom sa vplyvom postupnej zmeny vekového zloženia lesov o akávaobrat vo vývoji zásob dreva a ich následné znižovanie.

Tab. 9. Prognóza vývoja zásob na lesných pozemkoch

Rokukazovate

Prognóza2010 2015 2020 2025

mil. m3

Zásoba dreva spolu 451,3 452,9 450,7 446,1Z toho: ihli naté 213,4 213,4 208,4 204,3 listnaté 237,9 239,5 242,3 241,8Zásoba dreva na ha 234 234 233 230

Prame : MORAV ÍK, M. a kol., 2007: Prognózy a vízie vývoja slovenského po nohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka – as lesníctvo. NLC-LVÚ Zvolen

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

39

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

Tab.10. Vývoj zásoby uhlíka v lesných ekosystémoch (mil. ton)

RokUhlík v živej biomase Uhlík v odumretej

biomase Pôdny uhlík Spolu zásoba

nadzemnej podzemnej m tve drevo opad uhlíka1990 133,9 28,8 12,5 16,7 270,5 462,42000 156,1 33,7 14,5 19,5 270,5 494,32003 165,4 35,9 15,7 20,7 270,5 508,22006 170,0 36,9 16,1 20,6 270,5 514,22007 170,8 37,1 16,2 20,6 270,5 515,2


Lesy možno považova za významný stabiliza nýprvok krajiny, aj z h adiskavýznamného podielu na sekvestrácii uhlíka. Táto ich funkcia prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov najmä oxidu uhli itého,nako ko je uhlík na dlhý aszadržiavaný v lesnej biomase, v pôde a v produktoch z dreva. V blízkej budúcnosti sa o akávavýznamný rozvoj obchodu s uhlíkom. Organický uhlík v pôde je dôležitým indikátorom rôznych pôdnych funkcií a s tým súvisiacich procesov. Zásoba uhlíka v lesoch je tiež jedným z indikátorov hodnotenia trvalo udržate ného obhospodarovania lesov.Zvyšovaním zásoby dreva v lesoch SR a výmery lesnej pôdy, dochádza k nárastu zásob uhlíka viazaného v jednotlivých bilan ných kategóriách. Ku koncu roka 2007 dosiahla zásoba uhlíka viazaného v lesoch 515,2 (515 208 333) mil.

metrických ton, pri om najvä šiemnožstvá uhlíka boli viazané v pôde a v nadzemnej stromovej biomase.Poznatky o štruktúre a vývoji prírodných lesov sú pre sú asnýmanažment spolo enstiev drevín s oh adom na ich budúcnosjedinou objektívne porovnate nouzáklad ou. Predovšetkým od týchto poznatkov bude závisievo ba prírode blízkych spôsobov hospodárenia, ktoré majú zaru ova maximálnu ekologickú stabilitu spolo enstiev drevín, najmä lesných ekosystémov.Vývoj prírodných spolo enstievdrevín, v ktorých životné procesy prebiehajú pod aprírodných zákonov v úplnej zhode so stanovištnými podmienkami (vývoj pralesov), prebieha napriek množstvu náhod a zdanlivo chaotickému charakteru, zákonite v rámci vývojových cyklov príslušného spolo enstva.Pre systémové hodnotenie zmien drevinového zloženia prírodného

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

40

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

lesa strednej a južnej Európy (miernej klimatickej zóny) má zásadný význam existencia dvoch vývojových genera ných cyklov – „ve kého“, charakterizovaného tzv. sekundárnou sukcesiou, a „malého“, prebiehajúceho v rámci klimaxu.Malý vývojový cyklusznázor uje nepretržitý dlhodobý vývojový cyklus a vývojové zmeny vrcholového lesa. Ide tu teda o jednotlivé vývojové fázy v štádiu vrcholového tzv. klimaxového lesa. V pomaly sa rozpadajúcom poraste tie omilné, resp. tieznášajúce dreviny sa zmladzujú v presvetlených (otvorených) astiach porastu a dominujú

po as celého cyklu vývoja. Tento proces je ve mi astýv prírodných lesoch strednej Európy, nako ko limitujúce deštruk né initele spôsobujúce ve koplošnú katastrofu (ohe ,vietor, kalamity, atd.) zohrávajú vo vývoji týchto lesných

spolo enstiev len malú úlohu.Ve ký vývojový cyklusje odlišný a charakteristický úplným rozpadom, alebo zni ením lesa prírodnou katastrofou. Ve ký vývojový cyklus zachytáva sukcesnéštádiá lesa. Iniciálne štádium je prípravný les tvorený pionierskymi drevinami, ktoré sú neskôr vystriedanané tie omilnými, resp. tieznášajúcimi drevinami, pri omsa formuje alšie štádium – les prechodný. Vývoj smeruje do štádia vrcholového – klimaxového lesa.Malý cyklus znázor uje vývojové zmeny a regeneráciu vrcholového lesa. Ide tu teda o jednotlivé vývojové fázy v štádiuklimaxového lesa.Malý vývojový cyklus prírodného lesa temporálnej zóny môžeme rozdeli do štyroch typických základných vývojových fáz.Ak sledujeme kontinuálny

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

41

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

sukcesný vývoj lesa cez jeho vývojové štádia, prvou fázou vrcholového lesa plynulo nadväzujúceho na štádium prechodného lesa je fáza dorastania klimaxových drevín.

Význam biodiverzity z h adiska vývoja a ekologickej stabilityZ h adiska vývoja a budúcnosti lesov je k ú ová ich ekologická stabilita, ktorú chápeme ako schopnos ekosystému kompenzova vonkajšie, ale aj vnútorné vplyvy bez výrazného trvalého narušenia funk nejštruktúry tohto systému.Ekologická stabilita lesných porastov je jedným zo základných predpokladov zabezpe eniaprincípu trvalosti v lesnom hospodárstve v spojitosti so zabezpe ením všetkých funkcií lesa v dlhodobom asovom horizonte s cie om

ich racionálneho využívania. Potrebné je zdôrazni ,že z h adiska ekologickej stability ekosystému nie je najvýhodnejšia maximálna biodiverzita, ale optimálna – zodpovedajúca daným podmienkam.Jednotlivé živé zložky vytvárajú medzi sebou sple vz ahovna rôznych úrovniach, ktoré je možné leni z rôznych h adíska zahr ujú celú rozmanitú škálu od kladných, cez neutrálne, až po záporné vz ahy.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

42

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

Tu vystupuje do popredia otázka klasifi kácie vz ahov a otázka vz ahu biodiverzity a ekologickej stability.• Z h adiska vz ahu ekologickej stability a biodiverzity neide o biodiverzitu ako takú – teda rozmanitos druhovú, vekovú, morfologickú, fyziologickú, i genetickú. Tu ide o výsledný

pomer medzi kladne a záporne pôsobiacimi vplyvmi pôsobiacimi na ur ujúcu zložku ekosystému.• Pri sledovaní záporných, ale aj kladne pôsobiacich vz ahovje dôležitý celkový po et týchto vz ahov v ekosystéme a miera ich ú inku – teda kvantitatívna a kvalitatívna stránka vz ahov.• Kladne pôsobiace vz ahyzabezpe ujú odolnos , záporne pôsobiace vz ahy podporujú vývoj a pružnos . Pre ekosystém, alebo spolo enstvo je optimálny v ur itom vývojovom štádiu relatívne vyvážený stav medzi limitujúcimi faktormi a schopnos ou ekosystému týmto vplyvom odoláva , alebo sa im prispôsobova .Mladé lesné ekosystémy s ve koubiodiverzitou sú málo odolné.

Dominujú tu negatívne vz ahyna ele s konkurenciou. Takéto spolo enstvo je ve mi dynamicky sa rozvíjajúce spolo enstvo,ktoré sa dokáže prudkým zmenám pomerne rýchlo prispôsobi . Ako spolo enstvostarne, množstvo negatívne pôsobiacich vz ahov sa znižuje na únosnú mieru a za ínajúprevláda kladné vz ahy.

ím viac je kladných vz ahov,tým je spolo enstvo odolnejšie vo i bežne sa vyskytujúcim negatívne pôsobiacim vplyvom, ale schopnos vývoja tohoto spolo enstva sa so zvyšujúcou odolnos ou znižuje. To je spomínaná súhra dvoch protikladov. Spolo enstvopre svoju existenciu potrebuje aj kladné, aj záporné vz ahy.Ide o to, aby tieto antagonické, ale dopl ujúce sa zložky ekologickej stability ekosystému boli v dynamickej rovnováhe vzh adom k o akávanýmnegatívne pôsobiacim zmenám.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

43

7.

Sú

asn

os

a b

udú

cnos

naši

ch les

ov

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

44

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– N

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

8. Ohrozenie lesov Slovenska – najvýznamnejšie negatívne vplyvy

V Slovenskej republike, rovnako ako aj v ostatných európskych krajinách, výrazne narástlo v posledných desa ro iachpoškodenie lesných porastov. Popísaných bolo viac ako 200 prí in hynutia lesov. Najzávažnejším faktorom poškodzovania slovenských lesov na našom území boli v nedávnej minulosti imisie pochádzajúce z miestnych zdrojov, ale aj zo zahrani ia.Koncentrácie vä šinyzne is ujúcich látok v ovzduší

(najmä SO2 a ažkých kovov)

oproti koncu osemdesiatych rokov zna ne poklesli. Priame ú inky zne isteného ovzdušia na dreviny a lesné porasty sú teda vo všeobecnosti minimálne. Rizikom zostávajú vo vyšších polohách vysoké koncentrácie troposférického ozónu. Najvä ším problémom sú asnostia blízkej budúcnosti sú predpokladané negatívne vplyvy o akávaných globálnych a regionálnych klimatických zmien.

Štruktúra inite ovovplyv ujúcich zdravotný stav lesov je lenená na abiotické, biotické a antropogénne. Tieto initele pôsobia samostatne,

synergicky (sú asne s vä ším

efektom ako sú et jednotlivých efektov) alebo sukcesne (postupné striedanie inite ovv nadväznosti na predchádzajúci inite ), resp. v rôznych

kombináciách na jednej ploche.

initele spôsobujúce poškodenie lesných drevín

Obr. 6. Objem celkových (zelená farba) a náhodných ažieb (oranžová farba)

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

45

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

Predstavujú najvýznamnejší faktor destabilizujúci lesy. Vo vä šine prípadov sú prí inourozpadu lesných porastov. Hovoríme im aj primárne škodlivé initele. V poslednom období sa ich pôsobenie stáva intenzívnejším. Súvisí to so zmenami klímy, ktoré prinášajú extrémy po asia,búrky, veterné smršte, snehové kalamity, dlhotrvajúce suchá. Možnosti loveka znižovaich katastrofi cké dôsledky sú obmedzené. Vedci sa snažia študova zákonitosti vzniku katastrof a h ada možnosti predpovedania ich príchodu. Zo samostatne pôsobiacich inite ov každoro ne najvä šie

škody na lesných porastoch spôsobuje vietor. astopoškodzuje lesné porasty na ve kých súvislých výmerách. Na rýchlos vetra vplýva nielen pohyb vzdušných más s výrazne rozdielnym tlakom vzduchu, ale aj orografi a terénu. Stromy sú vyvrátené s kore mi alebo zlomené v rôznej asti kme a.

V zimnom období sú predovšetkým ihli natéporasty do 50 rokov ohrozené ažkým mokrým snehom.

Poškodené stromy majú zlomené vrcholce 2 – 3 m od vrcholu. Takáto kalamita je zvy ajne rozptýlená, o s ažujevyh adávanie poškodených stromov a ich následné spracovávanie.K alším faktorom z tejto skupiny patria skoré a neskoré mrazy. Námraza – vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov, pri nieko ko centimetrových vrstvách adu vzniká adovica, konáriky

sú nadmieru za ažené, ohýnajú sa a lámu. Pri defi cite zrážok stromy trpia suchom. Pri náhlom presvetlení porastu sú priamemu slne nému žiareniu vystavené kmene stromov – hovoríme o kôrnej spále, alebo úpale kôry. Pri záplavách alebo nadmernom množstve vody v pôde dochádza k defi citu kyslíka a odumretiu kore ov.

Abiotické škodlivé initele

Obr. 7. Objem spracovanej kalamitnej hmoty poškodenej abiotickými škodlivými inite mi

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

46

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

Medzi najvýznamnejšie patria hmyz, huby a lesná zver. Ich pôsobenie má rozli núintenzitu a charakter. Zvä šapôsobia intenzívnejšie na také stromy, ktoré už boli nejakým spôsobom poškodené alebo oslabené. Preto sú ozna ovanéako sekundárni škodcovia. Majú tendenciu sa výrazne premnožova (zvyšova v krátkom ase svoju po etnos ). Ich

premnoženie súvisí so zmenami klímy, dostatkom potravy alebo neprítomnos ou prirodzených nepriate ov. lovek má pomerne ve a možností ako regulova ich

po etnos . Hlavné opatrenia spo ívajú v prevencii. Cie omlesného hospodára bolo vždy zníži ich po etnos na únosnú úrove . Pokia sa preventívne opatrenia nevykonávajú a biotické škodlivé initele sa premnožia, ani najprísnejšie opatrenia už potom nemusia by ú inné. Gradácie vä šinybiotických škodcov skon iaaž vtedy, ke milióny jedincov skonzumujú všetku dostupnú potravu, alebo sa premnožia ich prirodzení nepriatelia, ktorí ich šírenie zastavia.

Biotické škodlivé initele

Obr. 8. Objem spracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

47

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

Pôsobenie loveka na les môže by priame, alebo nepriame, pri om je neraz ve mi deštruktívne. Niekedy antropogénne vplyvy môžu pôsobi globálne, alebo regionálne (skleníkové plyny, imisie...), inokedy lokálne (požiare, turistika, krádeže dreva, pastva a pod.). V akatzv. „ekologickým iniciatívam“ je v poslednom období negatívne pôsobenie loveka na les pod

drobnoh adom verejnosti. Znížilo sa pôsobenie imisií, pastvy a pod. Napriek mnohým snahám o zmenu prístupu sa ale niektoré, najmä globálne problémy nedarí rieši . Ide o dlhodobé riešenia, astosúvisiace s vývojom udskejspolo nosti. lovek si ale musí uvedomi význam lesa z ohovyplynie trvalá snaha o jeho zachovanie budúcim generáciám.

Antropogénne škodlivé initele

Zmena klímy, urýchlená antropogénnou emisiou skleníkových plynov je najvýznamnejší environmentálny problém v doterajšej histórii udstva.Najvýznamnejším skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para (H

2O), ktorá spôsobuje

asi dve tretiny celkového skleníkového efektu. Jej obsah v atmosfére nie je priamo ovplyv ovaný udskou innos ou,nako ko je determinovaný prirodzeným kolobehom vody v krajine – ve mi zjednodušene povedané, rozdielom medzi výparom a zrážkami. Oxid uhli itý (CO

2) sa na skleníkovom

efekte podie a asi 30 %, metán (CH

4), oxid dusný (N

2O)

a ozón (O3) spolu 3 %.

Emisie skleníkových plynov dosahovali najvyššiu úrove

koncom 80-tych rokov, v období 1990–1994 došlo k poklesu okolo 25 %, od roku 1994 emisie viac menej stagnovali, ale v roku 2000 sme opä zaznamenali výraznejší pokles. V posledných rokoch emisie opä mierne stúpli, hlavne emisie CO

2, o spôsobilo

oživenie priemyselnej výroby, dopravy a zmena palivovej základne.V 20. storo í sa na Slovensku pozoroval rast priemernej ro nej teploty vzduchu asi o 1,1 °C (v zime ešte viac) a pokles ro ných úhrnov atmosférických zrážok o 5,6 % v priemere (na juhu SR bol pokles aj viac ako 10 %, na severe a severovýchode ojedinele je rast do 3 % za celé storo ie). Zaznamenaný bol aj výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (do 5 %)

Klimatická zmena a lesy

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

48

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

a pokles snehovej pokrývky takmer na celom území. Aj charakteristiky potenciálneho a aktuálneho výparu, vlhkosti pôdy, globálneho žiarenia a radia nej bilancie potvrdzujú, že najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje (rastie potenciálna evapotranspirácia a klesá vlhkos pôdy),no v charakteristikách slne ného žiarenia nenastali podstatné zmeny. Dôležité sú a v budúcnosti ešte výraznejšie budú zmeny v množstve a distribúcii zrážok s následnými zmenami vodnej bilancie. Ve mivýznamné sú o akávané zmeny frekvencie a intenzity extrémnych javov (extrémne teple alebo chladne periódy, suchá, búrky, víchrice a i.).Na základe množstva získaných výsledkov pri riešení problematicky globálnych zmien

klímy je možné urobi niektoré všeobecné závery:• Lesy v nížinách a pahorkatinách (najmä 1.–3. vs.) bude ohrozova hlavne sucho. Ak lesy vo vyšších polohách ovplyvní najmä nedostatok zrážok vzh adom na ich neprirodzenú distribúciu vo vegeta nomobdobí.• Je možné predpoklada ,že druhy špecializované na ur itéstanovištné podmienky, podobne ako druhy rozšírené mimo svoj areál, alebo na jeho okraji a ekotypy s úzkou ekologickou amplitúdou, budú silno ohrozené a v dlhodobej perspektíve pravdepodobne úplne vylú enéz druhovej skladby sú asnýchlesov.• Vodná bilancia sa vyzna ujevýraznou výškovou zonálnos ou.Dochádza však k zna némuprekrytu území s pozitívnou a negatívnou bilanciou. Najvyššie položené oblasti s negatívnou bilanciou dosahujú výšku až 1 100 m n. m.• Zvýšenie priemernej teploty teda zrejme spôsobí všeobecný ústup smreka a rozšírenie listná ov a borovice až do stredných nadmorských výšok. Hlavnou drevinou vyšších horských polôh by mal by buk.• Predpokladá sa zvýšená expanzia buka na úkor smre ín,ktorých zdravotný stav sa rapídne zhoršuje už v sú asnosti.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

49

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

• Ohrozenos zmiešaných porastov dôsledkami zmeny klímy je nižšia ako ohrozenosmonokultúr.• Horské lesy budú ma lepšie podmienky pre produkciu v dôsledku zmeny klímy a horná hranica lesa sa posunie do vyšších nadmorských výšok.• V rámci všeobecných prejavov globálnej klimatickej zmeny sa predpokladá zvýšená frekvencia a intenzita pôsobenia extrémov po asia (najmä víchric). S oh adom na túto skuto nos je nutné podstatne zvýši statickú stabilitu osobitne ihli natýchporastov s prevahou smreka prostredníctvom pestovných opatrení (v asná a intenzívna výchova porastov, úprava štruktúry najmä drevinového zloženia).• Stupe entropie (neur itosti)vývoja klímy v dlhších asovýchhorizontoch ako 100 rokov, ako aj schopnosti adaptácie a migrácie jednotlivých drevín a spolo enstiev, nás núti

k opatrnejšiemu prístupu pri interpretácii dosia získaných parciálnych poznatkov, ako aj k opatreniam, ktoré z uvedeného výskumu vyplývajú. Základným princípom, ktorý sme zvolili je riešenie najpál ivejšíchproblémov, teda problém drevín, ktoré sa už v sú asnostinegatívne prejavuje, nako ko tieto dreviny rastú na pokraji pre ne vhodných podmienok – tu ide o návrh a realizáciu aktuálnych opatrení. V pomerne krátkom ase 10–40 rokov o akávame také

zmeny klímy, ktoré sa výrazne prejaví aj na alšie dreviny a ich spolo enstvá, ktoré sa dostanú mimo areál pre ne vhodných klimatických podmienok – tu ide o návrh krátkodobých opatrení. Opatrenia týkajúce sa obdobia 40–100 rokov ozna ujeme ako dlhodobé a v budúcnosti ich bude potrebné aktualizovaa korigova na základe novo získaných poznatkov o vývoji a dopadoch klímy na dreviny a ich spolo enstvá.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

50

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

• Zatia sa javí najperspektívnejšia cesta nie radikálnych zmien celých spolo enstiev, ale cesta zvyšovania biodiverzity – najmä základnej, ur ujúcej zložky lesného ekosystému – lesných drevín. Pritom máme na mysli najmä druhovú, vekovú a priestorovú diverzitu drevín. Rovnako významná je však aj genetická diverzita, celková biodiverzita spolo enstiev, ako aj diverzita na úrovni ekosystémov, ktorú je potrebné riešiv budúcnosti s cie om zvyšovania ekologickej stability krajiny. Ekologická amplitúda vysadzovaných drevín musí by tak široká, aby vyhovovala sú asným, ale aj budúcim stanovištným podmienkam. Táto požiadavka zrejme bude naj ahšie splnite náu pionierskych drevín so širokou ekologickou valenciou (brezy, topo , osika), ako aj u drevín

s kontinentálnym rozšírením (duby, hrab, javory, lipy, jaseštíhly). Obstá by mohol aj smrekovec a z naturalizovaných drevín agát, dub ervený,gaštan jedlý a orechy. Použitie ihli natých exot bude zrejme problematické, ekologickú rezervu má duglaska a jed aobrovská.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

51

8.

Oh

roze

nie

les

ov

Slo

ven

ska

– n

ajv

ýzn

am

nej

šie

neg

atí

vne

vply

vy

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

52

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

9. Dôležitos hospodárenia a komplexnej starostlivosti o lesy

Prírodné, alebo prírode blízke lesy sa vyzna ujúautoregula nou schopnos ou.

ím viac je ich štruktúra zmenená, tým dôležitejšia je udská komplexná starostlivos

o tieto lesy. Cie avedoméhospodárenie a starostlivoso lesy má na Slovensku už bohatú tradíciu. Vzh adomk rozdielnym ekologickým podmienkam, v ktorých jednotlivé lesy rastú na Slovenska musí byv širšom merítku uplat ovanýdiferencovaný prístup k štruktúre porastov, k spôsobu pestovania a k uplat ovaniu metód používaných pri pestovaní lesa. Poslaním hospodárskej úpravy lesov je zis ova stav lesa, sledovanie a hodnotenie vývoja lesov a plánovanie hospodárenia v nich tak, aby bolo trvale zabezpe ované plnenie všetkých ich funkcií pri zachovaní súladu verejnoprospešných záujmov a záujmov vlastníkov lesa.Medzi najdôležitejšie a zárovenajnáro nejšie innosti v lesnom hospodárstve patrí pestovanielesa, ktoré je súborom dômyselne sk benej innostilesného hospodára so zámerom da lesným porastom taký stav, pri ktorom sa trvalo a pod amožnosti v optimálnej miere

využívajú produk né schopnosti drevín, vlastnosti a ú inkylesa v prospech spolo nosti,pri primeranej (minimálnej) spotrebe živej práce a fi nan nýchnákladov.Pestovanie lesa je základným prostriedkom a nevyhnutným predpokladom na to, aby les plnil nielen hlavné úlohy lesného hospodárstva, ale tiež základné funkcie lesov. Významnou je skuto nos , že práve prostredníctvom pestovania lesa sa cielene usmer uje využívanie produktov a ú inkov lesa.

Pestovanie lesa zahr uje viacero inností, ktoré možno roz leni

na:• innosti pri zakladaní lesa(semenárstvo, škôlkarstvo,

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

53

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

zales ovanie, š achtenie lesných drevín),• innosti pri usmer ovanírastu a vývoja lesa (výchova lesa, obnova lesa, premeny a prevody, zlepšovanie funk néhoú inku lesa).

Základnom existencie lesa je získanie dostato néhoa kvalitného semena lesných drevín, z ktorého vyrastú stromy. Tejto innosti sa venuje semenárstvo, ktoré predstavuje súbor poznatkov o plodnosti lesných drevín a ich periodicite, spôsoboch stimulácie kvitnutia a fruktifi kácie, metódach zis ovania a hodnotenia úrody, technológiách zberu, spracovania a skladovania osiva, anatómii a morfológii semien, klí ení semien, klí nom k udea metódach predosevnej prípravy osiva, akosti semien a postupoch jej zis ovania. Reprodukcia a trvalo udržate né využívanie genofondu patria medzi ve midôležité lesohospodárske innosti. Zdrojmi lesného

reproduk ného materiálu sú uznané porasty, semenné porasty, rodi ovské – výberové stromy, semenné sady, klony a zmesi klonov.Uznané porasty sú výsledkom selekcie na úrovni populácie a z h adiska zachovania biodiverzity a záchrany genofondu prestavujú hlavný

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

54

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

zdroj lesného reproduk néhomateriálu. Pre zber lesného reproduk ného materiálu sa uznávajú najkvalitnejšie lesné porasty fenotypovej kategórie A (elitné) a B (hospodársky cenné B). Rodi ovské – výberové stromysa vyzna ujú vynikajúcim vzrastom, tvarom kme aa odolnos ou vo i škodlivým inite om. Vyh adávajú sa najmä

na zakladanie semenných sadov. Celkovo máme na Slovensku uznaných 4 275 rodi ovských– výberových stromov 24 druhov drevín, pri om pozornos sa venuje hlavne menej astýmlistnatým drevinám. Semenné sady sú špeciálne výsadby, ktoré slúžia na získanie pravidelnej, ahko zbierate nejúrody semena vysokej genetickej kvality.Génové základne sú komplexy lesných porastov rôznej vekovej štruktúry s výmerou najmenej 100 hektárov. Ide o dlhodobú ochranu a reprodukciu genofondu lesných drevín.

alšou innos ou, ktorá sa významne podie a pri procese zakladania lesa je škôlkarstvo,ktoré je zameraná na pestovanie sadbového materiálu pre ú elyzales ovania, resp. umelej obnovy lesa, ktorá sa realizuje v lesných škôlkach, ktorými sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby

schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zales ovanie nezalesnených plôch, ale aj na ú elyparkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpe idostato ný po et výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoro núvýsadbu. Výmera lesných škôlok na Slovensku je asi 800 ha a ro ne sa z nich vyprodukuje 200 mil. sadeníc.Bezprostredne škôlkarskú

innos nadväzuje zales ovanieo ktorom hovoríme vtedy, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. V prípade, že ide o znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej predtým vy aženejploche, hovoríme o umelej obnove. Zales ovanie aj umelú

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

55

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

Prirodzená obnova je základom trvalo udržate¾ného obhospodarovania lesov (Foto: Igor Štefanèík)

Umelá obnova lesa je nevyhnutnou súèas ou existencie lesa na kalamitných holinách (Foto: Igor Štefanèík)

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

56

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

Výchova porastov je jednou z najdôležitejších èinností v rámci pestovania lesa (Foto: Igor Štefanèík)

Pestovanie štrukturálne diferencovaných zmiešaných porastov je jedným z princípov prírode blízkeho lesa (Foto: Igor Štefanèík)

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

57

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

obnovu môžeme vykonávadvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúalebo výsadbou rozli ne starých strom ekov – sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. Na Slovensku sa ro ne umelou obnovou zalesní asi 10 tis. ha plôch. Neoddelite nou sú as ouzaloženia kvalitného a funk néholesa je š achtenie lesných drevín, ktoré predstavuje innos zameranú na zlepšovanie

populácií lesných drevín z h adiska hospodárskych cie ova potrieb loveka využívajúc poznatky lesníckej genetiky v praxi.Každý les po svojom založení rastie a vyvíja sa pod a ur itýchzákonitostí, ktoré pod a svojich predstáv a požiadaviek viac alebo menej usmer uje lovekzasahovaním do jeho vývoja. Uskuto uje to prostredníctvom výchovy lesa, ktorá zahr ujevšetky opatrenia, ktorými sa systematicky a zámerne ovplyv ujú (usmer ujú) rastové a vývojové procesy jedincov, alebo súbor jedincov v poraste, aby sa dosiahli stanovené prevádzkové ciele. Výchova lesných porastov je jednou z najdôležitejších innostív rámci obhospodarovania lesa,

lebo zaberá najdlhšie asovéobdobie vo vývoji porastu, spravidla 60 až 70 rokov, pri jeho predpokladanej 100 až 120-ro nej existencii. Prakticky sa výchova lesných porastov uskuto uje prostredníctvom výchovných zásahov, ktoré sa vykonávajú pod a ur itých zásad, metód a postupov.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

58

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

Na konci obdobia výchovy lesa je potrebné uvažova už s pokra ovaním nepretržitosti existencie lesa innos ou,ktorú nazývame obnova lesa.Realizuje sa v dospelých porastoch spravidla nad 80 rokov a sleduje sa ou zabezpe enievýmeny starých stromov novým pokolením lesných drevín.

lení sa na prirodzenú, umelú a kombinovanú obnovu. V prípade, že existujúci les nesp a požiadavky z h adiskadrevinového zloženia, alebo jeho hospodárskeho tvaru pristupujeme premene lesného porastu, o je zásadná zmena drevinovej skladby pred asnouobnovou na cie ové zastúpenie drevín, resp. k prevodu lesného porastu, t. z. zámernej zmene tvaru lesa na iný, ktorý sa realizuje súborom pestovných a iných lesohospodárskych opatrení.Predpokladom realizácie správnych pestovných opatrení

je dokonalá znalos skuto néhostavu lesa, zákonitostí rastu, vývoja a formovania lesných porastov a v neposlednom rade aj ekologických nárokov jednotlivých lesných drevín a jasná predstava ako má vyzera budúci les. Pestovnými zásahmi meníme a ovplyv ujeme štruktúru lesa, resp. vnútorné vz ahy jeho zložiek navzájom a vz ahy k okolitému prostrediu s cie om zlepšovaniafunk ného ú inku lesa.Neoddelite nou sú as ouhospodárenia v lese je ažbadreva. Každoro ne je ve ká asvy aženého dreva (priemerne 40 %) rozli ným spôsobom znehodnotená. Deje sa tak ako dôsledok pôsobenia celého spektra škodlivých inite ov.Hlavnou úlohou ochrany lesovje v as rozpozna príznaky ich pôsobenia, vykonávapreventívne a v prípade nutnosti uskuto ni obranné opatrenia proti nim. Cie om obhospodarovate a lesa

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

59

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

musí by udržanie dobrého zdravotného stavu lesa. Jedným zo spôsobov ako tento stav dosiahnu je uplatnipostupy známe pod pojmom „Integrovaná ochrana lesa“v zahrani nej literatúra uvádzané ako Integrated Pest Management (IPM).„IPM predstavuje súbor opatrení a metód na zvládnutie problémov spôsobovaných hmyzom, hubami, burinou a inými škodlivými inite mi. IPM zah ametódy prevencie, monitoringu, použitie atraktantov a repelentov, biopesticídov a syntetických organických pesticídov. Vyžaduje informácie o prognóze výskytu škodcov a využíva aj alšievhodné postupy“.

Hlavné zásady integrovanej ochrany lesa sú: • Najviac aktivít smerovado prevencie a onajoptimálnejšieho „nastavenia“ ekosystému lesa tak, aby onajlepšie odolával pôsobeniu škodcov (ekologicky vhodné dreviny, kvalitné sadenice a zalesnenie, v asné výchovné zásahy primeranej intenzity, citlivá ažba...).• Škodca je relatívny pojem – samotná prítomnos , resp. existencia škodlivého inite a nie nevyhnutne vyvoláva problém. • Pravidelný monitoring – základ pre zhodnotenie stavu a výskytu škodlivého inite a.• Prah hospodárskej škodlivosti – proti škodcom sa zasahuje len ak je tento prah prekro ený.• Použitie supresie ako krajného riešenia. Dáva sa dôraz na použitie ekologických postupov bez alebo s minimálnym ved ajším vplyvom. • Efektívnos opatrení. Cie omnie je škodlivý organizmus celkom zlikvidova ale iba ho udrža pod prahom hospodárskej (alebo inej) škodlivosti.V rámci Národného lesníckeho centra pôsobí špecializované, odborné pracovisko pre ochranu lesa, ktorým je Lesníckaochranárska služba (LOS). Poskytuje svoje služby majite oma obhospodarovate om lesov v rámci celej SR. Jej innos

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

60

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

zabezpe ujú inšpektori a špecialisti. Inšpektori majú rozdelené teritóriá korešpondujúce s hranicami krajov.Poslaním po ovníctva v sú asnejspolo nosti je predovšetkým ekologická a ochranárska

innos a až potom nasleduje aj rekrea ný, produk nýa komer ný význam po ovníctva.Cie om je predovšetkým zachovanie genofondu a druhovej diverzity zveri a jej životného prostredia. Zver treba chápa ako obnovite nýprírodný zdroj a obhospodarovaju v zmysle stratégie jeho „trvalo udržate ného rozvoja“ v zmysle celosvetového dokumentu, sformulovaného r. 1991 najvýznamnejšími svetovými ochranárskymi organizáciami (IUCN, UNEP, WWF). Z uvedeného h adiska je dôležité šírenie po ovníckej osvety aj medzi tzv. nepo ovníckouverejnos ou.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

61

9.

Dôle

žito

s h

osp

odáre

nia

a k

om

ple

xn

ej s

taro

stlivo

sti o les

y

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

62

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

ažba dreva sa stanovuje s oh adom na trvalo udržate néobhospodarovanie lesov, ich environmentálne a ekologické požiadavky a ekonomické h adiská ažbovej vyrovnanosti. ažba dreva na Slovensku od

roku 1990 neustále rastie. Je to dôsledok narastania

rozlohy lesov v minulosti, zvýšených zásob dreva a podielu porastov v rubnom veku. Nemalú úlohu vo zvýšení objemu ažieb zohrávajú prírodné

katastrofy v dôsledku ktorých stále narastá podiel náhodných ažieb. Najvýraznejšie sa podiel

náhodných ažieb v dôsledku

10. Drevo ako historicky najvýznamnejšílesný produkt

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

63

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

katastrof prejavil v roku 2005, kedy sa spracovávala ve káveterná kalamita z Vysokých Tatier a Nízkych Tatier, ale aj z iných oblastí.S oh adom na aktuálnu vekovú štruktúru lesov a jej predpokladaný vývoj dôjde v alších desa ro iach k presunu v sú asnosti nadnormálne zastúpených vekových stup ov(výmerou i objemom zásob dreva) do veku rubnej zrelosti. Preto sa predpokladá, že objem celkových ažieb by sa mal v období

nasledujúcich

30–40 rokov postupne zvyšova .Objem výchovnej ažby bude maklesajúci trend. Únosná ažba, resp. etát ažbydreva predstavuje objektívne a reálne ažbové možnosti, vyplývajúce zo skuto ného stavu lesných porastov a ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov najmä na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny. Pre obhospodarovate ov lesa ju predpisujú lesné hospodárske plány.

Tab. 11. Vývoj skuto nej a náhodnej ažby dreva a celkového bežného prírastku

Ukazovate1990 1995 2000 2003 2005 2006 2007

tis. m3, %Skuto ná ažba dreva 5 276 5 323 6 184 6 652 10 190 8 357 8 367Z toho náhodná ažba

tis. m3 2 604 2 986 3 021 2 677 6 533 4 266 4 701% 49,3 56,1 48,6 40,2 64,1 51,0 56,2

Celkový bežný prírastok 9 739 10 350 11 204 11 452 11 584 11 671 11 665

Podiel ažby dreva z prírastku v % 54,2 51,4 55,5 58,1 88,0 71,6 71,7


LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

64

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Realizáciu plánovaných ro nýchúmyselných výchovných a obnovných ažieb dreva komplikujú náhodné ažby.Od roku 1990 sa pohybujú v rozpätí od 40 do takmer 65 % z celkovej ažby. Alarmujúci je podiel ihli natých náhodných ažieb, a to najmä smreka.

Z dôvodu ich ve kého rozsahu dochádza každoro nek prekro eniu objemu celkovej ažby plánovanej v platných

lesných hospodárskych plánoch. Od roku 2000 predstavuje toto prekro enie v priemere 16,7 % a za posledné tri roky (2005–2007) až 27,8 %. ažba dreva sa na 94 %

uskuto uje špecializovanými fi rmami alebo živnostníkmi. Iba 6 % ažby je uskuto ovanétechnickými prostriedkami vlastníkov lesov.Stínka a odvetvovanie savykonáva motorovými pílami a iasto ne harvestormi. Stromy sa prevažne odvetvujú v poraste. Na odvozné miesto sa približujú v kme ovýchd žkach. Až 94 % dreva sa približuje traktormi 4% ko mia 2 % lanovkami. Sortimenty dreva sa vyrábajú v poraste, predovšetkým pri harvestorových technológiách, na odvoznom mieste alebo na expedi nýchskladoch. Okolo 100 tis. m3

korunových astí dreva a tenkého dreva sa na odvozných

miestach spracuje na štiepky pojazdnými štiepa kami.Sortimenty dreva a kmene sú dopravované odvoznými súpravami. Štiepky sa odvážajú kontajnermi.Používanie mechanizácie v ažbových innostiach si vyžaduje správne sprístupnenie lesov sústavou približovacích ciest a liniek. Dodávky gu atiny (surového dreva) na Slovensku bola do roku 1999 na úrovni 5,3 – 5,6 mil. m3

ro ne. Od roku 2000 sa produkcia gu atiny dostáva na úrove 6 – 7 mil. m3 ro ne.

Zvýšená produkcia v rokoch 2005 a 2006 je spôsobená rozsiahlou veternou kalamitou vo Vysokých a Nízkych Tatrách v novembri 2004. Pomer ihli natého a listnatého dreva zostáva vyvážený, okrem rokov 2005–2006 v dôsledku kalamity v ihli natých lesoch.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

65

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Produkcia piliarskej gu atinymá neustále narastajúci trend a to ihli natej i listnatej. V posledných troch rokoch 2005–2007 sa výrazne zlepšuje podiel listnatej piliarskej gu atinyz celkových dodávok dreva a je najlepší od roku 1990.Produkcia vlákninového dreva sa pohybuje od roku 1995 v rozpätí 2 700 – 3 200 tis. m3 okrem dreva z kalamity v rokoch 2005–2006Podiel produkcie dreva na energiu zostáva na relatívne ve mi nízkej úrovni. Je to dôsledok schopnosti domáceho drevospracujúceho priemyslu využi drevo na výrobky ako i exportu dreva, ke sa drevo predáva za vyššiu cenu ako palivové drevo. Spotreba tohto sortimentu od 90-tych rokov až do konca 20. storo ia postupne

klesala v dôsledku využívania plynofi kácie ako relatívne pohodlnejšieho získavania energie v domácnostiach.Produkcia dyharenskej gu atinysa na Slovensku neustále znižuje v dôsledku zániku kapacít drevospracujúceho priemyslu na výrobu dýh, zvýšených požiadaviek na kvalitu dreva udávanú normami a ich dôsledné dodržiavanie. Celkové zastúpenie tohto sortimentu tiež ovplyv ujevýskyt náhodných ažieb.Produkcia tohto najdrahšieho sortimentu je poddimenzovaná vzh adom na kvalitu dreva v slovenských lesoch.Ostatná priemyselná gu atina sa po znížení jej produkcie koncom storo ia znovu dostáva na podobnú úrove ako na za iatku90-tych rokov.

Tab. 12. Vývoj dodávok sortimentov dreva v tis. m3 v rokoch 1993–2007

Sortiment1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

tis. m3

Piliarskaa dyharenská gu atina

1659 2128 2109 2268 2602 2176 2303 2566 2296 2365 2533 3119 4845 4102 4862

Vlákninovédrevo 2249 2417 2691 2691 2890 2890 2717 3118 2782 2956 3217 3397 3629 2677 2813

Ostatnápriemyselnágu atina

851 145 87 76 76 60 55 202 442 202 301 420 531 783 40

Drevo na energetickéú ely

552 490 628 505 338 404 193 277 268 259 304 304 297 307 416

Spolu 5311 5180 5515 5540 5906 5530 5268 6163 5788 5782 6355 7240 9302 7869 8131

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) (2004-2008), Eurostat, FAO UNECE

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

66

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Drevospracujúci priemysel poskytuje základné materiály, výrobky a služby pre alšítrvalý rast spolo nosti. Tento sektor vykazuje trvalo silnú socio-ekonomickú pozíciu v štátoch EÚ.V dlhodobom výh ade do roku 2013 bude drevospracujúci priemysel jedným z k ú ovýchprispievate ov udržate néhovývoja. Sektor je z h adiskao akávaných klimatických zmien v oblasti konkurencieschopnosti postavený pred vážne výzvy. Úspech však záleží na ekonomickej a enviromentálnej rovnováhe vo využití lesnej biomasy. Aby sektor vedel eli týmto výzvam a zárove využil svoje prednosti a príležitosti je potrebné prostredníctvom investícií budova moderné výroby so zachovaním funkcie lesov a jeho biodiverzity. Zavedenie procesov a výroby s vysokou pridanou hodnotou, akcelerácia substitúcie neobnovite ných materiálov drevom sú hlavné budúce príležitosti sektora.Drevospracujúci priemysel predstavuje extrémne multifunk ný komplex a poskytuje široký rozsah materiálov a výrobkov. Poskytuje ekonomický, enviromentálny a sociálny príspevok založený

na využití obnovite nýchzdrojov. Výrobky na báze dreva sú recyklovate né, znova využite né bu v nových výrobkoch alebo ako energia. Sú biodegradovate néa môžu nahradi materiály z neobnovite ných zdrojov.

Hlavné asti tohto priemyslu tvoria:• Výrobky z dreva – vrátane nábytku a recyklácie dreva,• Výroba papiera – vrátane výroby celulózy a recyklácie papiera,• Výroba bioenergie,• Chemikálie na báze dreva.V rámci týchto zložiek je ve kádiverzita a rozsah výrobkov a aplikácií.

Využitie a spracovanie dreva

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

67

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

• Lesy pokrývajú jednu tretinu územia Európy a každý rok sa rozširujú,• Európske lesy sú vyrubované v menšej intenzite ako je ich prírastok,• Európska únia nemá ve a strategických surovín – lesy a drevo patria k nim,• Európska únia presadzuje znalostnú bioekonomiku, ktorá sa nedá uskuto ni bez využitia dreva,• Udržiava lesy ako zdroj obnovite nej suroviny s jeho

alšími dôležitými funkciami ako je rekreácia a udržanie biodiverzity,• Zvyšova dostupnos tohto obovite ného zdroja cez zales ovanie a jeho využitie v sú asných ako aj nových aplikáciách,• Zvyšovanie podielu výrobkov s vysokou pridanou hodnotou,• Neobnovite né zdroje a suroviny zamie a materiálmi a výrobkami na báze dreva,

• Vyvíja nové výrobky na báze „zelených chemikálií“ z drevnej hmoty,• Sta sa hlavným producentom „zelenej elektriny“, biopalív a iných bioenergetických produktov,• Využíva aliancie s inými sektormi pri vývoji procesov a výrobkov využívajúcich nové objavujúce sa technológie.

Význam drevárskej výroby v ekonomike Slovenska je daný jej špecifi ckým poslaním a úlohou v celom národohospodárskomkomplexe. V základnej štruktúre priemyselnej výroby predstavuje významný zdroj ekonomických prínosov národného hospodárstva, ktorý na rozdiel od najvýznamnejších odvetví priemyslu Slovenska je závislý výlu ne na spracovaní obnovite ných zdrojov primárnej domácej suroviny.

K ú ové príležitosti a východiská pre sú asný sektor drevospracujúceho priemyslu

Lesníctvo patrí medzi odvetvia, v ktorom tvoria podstatnú as výrobných faktorov

podnikate skej oblasti výrobného procesu prírodné zdroje – lesné pozemky s biomasou lesných porastov. Proces výroby tovaru (produktov a služieb) podmie ujú

a svojou kvalitou významne ovplyv ujú výrobný faktor kapitálu a práce. Prírodný výrobný faktor reprezentuje kvalitalesných pozemkov a lesnýchporastov. Všetky kvalitatívne i kvantitatívne faktory okrem

Ekonomika lesného hospodárstva

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

68

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

nedrevných produktov, funkcií a služieb sú vyjadrené jeho hodnotou, ktorá vychádza z trhových podmienok, tab. 13.Faktor kapitálu tvoria lesné stavby, stroje a technologické zariadenia. Okrem základného kapitálového vybavenia hmotných investícií ho tvoria aj

nehmotné investície a dlhodobé investície do hospodárenia na lesných pozemkoch (náklady pestovnej innosti). V tab. 14 sa uvádza zostatková hodnota stavebných a strojových investícií za roky 1990–2007 v bežných cenách.

Tab. 13. Úradná hodnota prírodného výrobného faktora

DruhÚradná hodnota lesných pozemkov a porastov

1990* 1995* 2000* 2005** 2007**L poz. 78 090 79 238 78 920 37 330 37 331L por. 175 180 177 761 177 041 270 350 273 646Spolu lesa 253 270 256 999 255 961 307 680 310 977

Prame : Informácie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006, * úradná hodnota pod a vyhlášky MF 465/1991 Zb.,** úradná trhová hodnota pod a vyhlášky MS SR, . 492/2004 Z. z . Vypracoval: NLC-LVÚ

Tab. 14. Hodnota faktora kapitálu

Druh kapitáluHmotný investi ný majetok v zostatkovej hodnote mil. Sk1990* 1995 2000 2005 2007

Budovy a stavby 12 490 10 673 9 121 8 295 7 711

Stroje a zariadenia 3 800 2 900 1 151 1 399 1 821Spolu 16 290 13 573 10 272 9 694 9 532

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 1993–2007, * odborný odhad

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

69

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Faktor práce zahr ujepracovníkov pracovného a riadiaceho procesu zú astnených na realizácii lesnej výroby. Cena práce je vyjadrená na úrovni ro ných osobných nákladov v bežných cenách jednotlivých rokov v tab. 15.Lesné hospodárstvo sa podie a svojou produkciou na tvorbe HDP SR 0,5 %. Táto iastka je závislá od intenzity

rozvoja ostatných odvetví SR. Aj ke tento podiel nie je vysoký, ide o ekologicky istý prírodný zdroj na báze

ktorého funguje drevársky, celulózovo-papierenskýa nábytkársky i perspektívny energetický priemysel, ktoré generujú významne vyššiu pridanú hodnotu. Okrem toho lesy poskytujú alšienedrevné úžitky (lesné plody a huby, rekreáciu a pod.), funkcie a služby, ktoré nie sú predmetom trhu a zatia nie sú zapo ítané v hodnote jeho HDP, ale iasto ne v iných odvetviach, kde podmie ujú kvalitu trhovej produkcie.Hlavným zdrojom príjmov v LH sú tržby za drevo, ktoré tvoria podiel okolo 80 %. Na nákladoch majú najvyšší podiel pestovná a ažbová innos (60–70 %). Zintenzívni a zna ne zvýši by sa ale mala podpora z domácich zdrojov a z podporných programov EÚ na zabezpe ovanie

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

70

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Tab. 15. Hodnota faktora práce

Ukazovate Ro ná hodnota osobných nákladov v mil. Sk

1990 1995 2000 2005 2007Cena práce 2 056 3 115 3 891 4 175 3 900

Prame : Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 1993–2007. Vypracoval: NLC-LVÚ

úžitkov vo verejnom záujme pre tuzemsko i v európskom kontexte.Hospodársky výsledok LH významne ovplyv uje výška ažbya najmä podiel náhodnej ažby,ktorá vzrástla v posledných rokoch napadnutím rozsiahlych vetrových a podkôrnikových kalamít. Táto skuto nosspôsobuje nevyrovnanoshospodárskeho výsledku následkom známeho posunu nákladov pestovnej innostivo i realizovaným tržbám za drevo ako dôsledku prirodzenej technologickej nadväznosti výkonov ažbovej a pestovnej innosti.

V období pred rokom 1990 pracovalo v LH okolo 40 tisíc pracovníkov, o predstavovalo 1,4 až 2 % zamestnancov hospodárstva SR. Postupným prechodom na dodávate skýspôsob zabezpe ovaniavýkonov v lesníctve klesol po et zamestnancov na 11 až 12 tisíc. Okrem toho pôsobí v podnikate skom sektore alších11 až 12 tisíc pracovníkov, asz nich aj v zamestnaneckom pomere, ale nebola doteraz formálne rozlíšená. Táto skupina pracovníkov zabezpe uje práce pre vlastníkov a užívate ovlesov, ale aj pre iné odvetvia hospodárstva SR.

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

71

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

Obr. 11. Po et zamestnancov lesného hospodárstva SR

Obr. 9. Vývoj podielu lesného hospodárstva na HDP Slovenska

Obr. 10. Výška tržieb a výnosov, nákladov, verejnej podpory a zisku lesného hospodárstva

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

72

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

73

10.

Dre

vo a

ko h

isto

rick

y n

ajv

ýzn

am

nej

ší le

sný

pro

du

kt

11. Perspektíva využívania lesov a ich funkcií ako produktov a služieb

Politika Európskej únie v oblasti životného prostredia je založená na presved ení, že hospodársky rast, sociálny pokrok a ochrana životného prostredia pomáhajú zlepšova kvalitu nášho života. A o viac, sú navzájom prepojené. Ak má by vývoj v Európe a na celom svete trvalo udržate ný, musí by medzi nimi vytvorená dôkladná rovnováha.Z h adiska vízie vývoja slovenského po nohospodárstvaa lesníctva do roku 2050 nadobúda vplyv lesov a alšíchspolo enstiev drevín v krajine na celkové životné prostredie loveka a biodiverzitu stále

vä ší význam. Tento význam, znásobený nepriaznivými dopadmi prognózovaných klimatických zmien z globálneho i regionálneho h adiska prudko narastá nielen z h adiska rozvoja slovenského vidieka, ale aj

z celoeurópskeho h adiska.Za predpokladu, že do roku 2050 sa podarí uplatni v praxi kategorizáciu funkcií lesa v krajine, ako aj oce ovanievyužívania funkcií lesov ako verejné služby za odplatu, o je podmienené aj legislatívnym ošetrením, mnohonásobne oproti sú asnému stavu narastie význam lesa a iných spolo enstiev drevín v krajine.Vzh adom k tomu, že lesníctvo bude odvetvie s dominantným postavením pre zabezpe ovanieplnenia atmosférickej, hydrickej, edafi ckej a biotických funkcií v krajine, jeho postavenie sa dostane na podstatne vyššiu úrove práve z h adiska využívania jeho vplyvu hospodársku sférou, ale aj v oblasti sociálnej. Ide predovšetkým o využívanie drevín a ich spolo enstiev

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

74

11.

Per

spek

tíva

vyu

žíva

nia

les

ov

a ich

fu

nkci

í ako p

rodu

kto

v a s

luži

eb

formou produktov a služieb v lesnom hospodárstve, po nohospodárstve, vodnom hospodárstve, po ovnomhospodárstve, energetike, potravinárstve, v stavebníctve, drevospracujúcom priemysle, v chemickom priemysle, kozmetike a v iných hospodárskych oblastiach. Rovnako však funkcie lesa je možné využíva aj v sociálnej oblasti, a potom je možné hovorio využívaní lesa, resp. drevín a ich spolo enstiev na rekreáciu, lie enie, hygienu, ochranu prírody, vedu a výskum, estetiku a umenie, výchovu a vzdelávanie, kultúru, históriu, tvorbu a ochranu životného prostredia loveka a podobne. Úspešné

využívanie tohto konceptu predpokladá dôsledný prechod lesníctva na trhové hospodárstvo s využívaním platieb za presne defi nované tovary a služby.Kladný vplyv lesa na zdravie loveka, psychickú i fyzickú

kondíciu je všeobecne uznávaný a využívaný. Napriek tomu je hygienicko-ozdravný vplyv lesa na loveka preskúmaný len ve mislabo. Lesné dreviny pôsobia na zdravie loveka ve mi odlišne pod a druhu dreviny, ro néhoa denného obdobia, typu po asia,citlivosti a zdravotného stavu návštevníkov, d žky ich pobytu a mnohých alších inite ov.

Les má špecifi cké psychicko-estetické ú inkyna loveka, vytvorené kombináciou svetla a tie a,farbami, tvarmi, vô ou,mikroklímou, zvukmi a pod. Významný je pocit k udu, ticha a dojem samoty. Tieto pocity ve mi chýbajú v sú asnýchpreplnených uliciach miest a dnes už aj dedín. Pobyt v lesoch je významnýmprostriedkom pre regeneráciu síl, pre lie enie telesnýcha duševných porúch. Les je faktorom prostredia, ktorý priamo ovplyv ujezdravotný stav obyvate stva.Proporcia zalesnenia katastra je ukazovate , ktorý súvisí naj astejšie z faktorov životného prostredia loveka so stavom jeho zdravia, resp. so stavom jeho jednotlivých telesných systémov.Lesné ekosystémy sú dominantnou a mimoriadne

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

75

11.

Per

spek

tíva

vyu

žíva

nia

les

ov

a ich

fu

nkci

í ako p

rodu

kto

v a s

luži

eb

cennou sú as ou osobitne chránených území (CHÚ).V rámci aktuálnej zonácie chránených území je badate násnaha niektorých „ochrancov prírody“ neúmerne zvyšovavýmeru bezzásahovej zóny,

bez oh adu na to, i to stav ekosystémov umož uje. Kvôli podobnému prístupu v minulosti sa vä šina rezervácii v horských lesoch stala zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých porastov.Taktiež implementáciou Natura 2000 dochádza k alšiemu obmedzovaniu hospodárenia v lesoch. Výmera CHÚ je v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov, z celoeurópskeho i globálneho h adiska,vysoko nadpriemerná a spolu s podmienkami obmedzujúcimi obhospodarovanie lesov, prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska.

Prame Správa o lesnom hospodárstve v SR (Zelená správa) 2008Obr. 12. Základná informácia o lesoch s obmedzením ochrany prírody

Lesy bez obmedzení

ochrany prírody 43 %

57 %

Lesys obmedzeniami ochrany prírody

Nelesná pôda v chránených

územiach

Stupeochrany %

CHVÚ 11,02 29,43 12,54 0,65 3,6

Spolu 57,1

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

76

11.

Per

spek

tíva

vyu

žíva

nia

les

ov

a ich

fu

nkci

í ako p

rodu

kto

v a s

luži

eb

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

77

11.

Per

spek

tíva

vyu

žíva

nia

les

ov

a ich

fu

nkci

í ako p

rodu

kto

v a s

luži

eb

12. Význam výskumu, vzdelávania a sledovania stavu lesov Slovenska

Lesnícky výskum v rámci rezortu Ministerstva pôdohospodárstva SR zabezpe uje Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Výskumná stanica a múzeum Štátnych lesov TANAP-u. Mimo rezortu zabezpe uje lesnícky výskum tiež Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene a Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Zvolen. Realizácia vedeckovýskumnej innosti a jej fi nan né

zabezpe enie sa uskuto ujenajmä prostredníctvom

výskumných úloh fi nancovaných rezortom, projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja, projektov Vedeckej a grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied, ako aj domácich a zahrani nýchprojektov vedecko-technickej spolupráce. V sú asnosti sa výskumné projekty zameriavajú na riešenie aktuálnych otázok LH najmä v súvislosti s globálnou klimatickou zmenou, funkciami lesa v krajine, pokalamitným stavom Tatier a využitím biomasy.

Lesnícky výskum

Podobne ako v ostatných európskych krajinách sa uskuto uje národná inventarizácia a monitoring lesov SR (NIML SR), ktorej cie om je poskytova aktuálny, objektívny a komplexný súbor

informácií o stave a vývoji všetkých zložiek lesného ekosystému na celoštátnej a regionálnej úrovni vo zvolených asových intervaloch pre potreby

ústredných a regionálnych orgánov Ministerstva

Zis ovanie stavu lesa

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

78

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

79

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

pôdohospodárstva SR, Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR, na základe ktorých bude možné usmer ovaštátnu politiku v oblasti lesníctva, drevospracujúceho priemyslu a životného prostredia.Poznanie stavu lesa, najmä jeho výmery, drevinového zloženia a zásoby dreva je základnou podmienkou pre usmer ovaniahospodárenia v lese. Lesnícke

mapy zobrazujú priestorové rozdelenie lesa na dielce, iastkové plochy a porastové

skupiny. Vytvárajú sa z údajov získaných pri terénnych meraniach a z leteckých snímok a aktualizujú sa spolu s alšímizákladnými údajmi o lesných porastoch každých 10 rokov pri obnove lesných hospodárskych plánov. Pre stanovenie zásob dreva sa používajú rastové tabu ky a priame merania stromov v poraste s využitím dendrometrických prístrojov a pomôcok založených na báze optiky a laserovej techniky.Porastový systém zis ovaniaposkytuje základné údaje o stave najmenších jednotiek priestorového rozdelenia lesa – dielcov, iastkových plôch a porastových skupín. Slúži na podrobné plánovanie hospodárskych opatrení.Pre zis ovanie stavu lesných porastov vo vä ších územných celkoch a na celoštátnej úrovni sa používajú štatistické

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

80

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

inventariza né metódy. Pri ve koplošnej inventarizácii a monitoringu je hlavným cie omzískanie a vyhodnocovanie informácií o kvantitatívnych a kvalitatívnych veli ináchcharakterizujúcich stav lesných ekosystémov na úrovni ve kýchpriestorových a organiza nýchjednotiek rozdelenia lesa, akými sú rastová oblas , kraj, resp. celý štát. Slúžia na komplexné analýzy, kontrolu a strategické rozhodovania a od zis ovaniastavu lesa pre plánovanie hospodárskych opatrení sa líšia aj metodickými a technickými postupmi. Spektrum zis ovanýchinformácií pri nich je spravidla ve mi široké. Okrem základných informácií o ploche lesa a zásobách dreva v roz lenenípod a kategórií lesa, vlastníckych pomerov, veku, druhu drevín, rozmerov, kvality, o akávanýchsortimentov ap. alšímidôležitými informáciami sú údaje o prírastku a produk nýchmožnostiach lesa, o potenciálnej a skuto ne vykonanej ažbedreva, o teréne a sprístupnení lesa, alej o zdravotnom stave drevín, stanovištných pomeroch, reproduk nomprocese, mimoproduk nýchfunkciách lesa, jeho význame v krajine, v rozvoji vidieka at .Nároky na rozsah, podrobnosa presnos informácií si ur uje oby ajne ich používate

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

81

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

(objednávate ) a závisia od ú eluinventarizácie. Spo iatku sa pod pojmom „inventarizácia lesa“ rozumelo iba statické zistenie stavu lesa k ur itémuasovému okamžiku, ale dnes

takto získavané informácie o lese slúžia aj na „monitorovanie“, t. j. permanentné (priebežné alebo periodické) zis ovaniea vzájomné porovnávanie niektorých parametrov stavu lesa

a odvodzovanie a posudzovanie vzniknutých zmien.Monitoring zdravotného stavu lesov sa robí na 108 trvalých monitorovacích plochách (TMP)v sieti 16 × 16 km a na siedmych TMP druhej úrovne s intenzívnejším monitoringom. Obidve úrovne sú sú as ou európskej siete monitorovacích plôch.

Výchovu a vzdelávanie novej generácie pre potreby LH zabezpe uje Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, tri stredné lesnícke školy (Banská Štiavnica, Liptovský Hrádok, Prešov) a štyri stredné odborné u ilištia lesnícke (Banská Štiavnica, Bijacovce, Modra Harmónia a Tvrdošín).

alšie odborné vzdelávanie pracovníkov LH zabezpe ovalo

NLC – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen formou akreditovaných vzdelávacích aktivít a Centrum

alšieho vzdelávania pri Technickej univerzite vo Zvolene (Univerzita tretieho veku a odborné vzdelávacie kurzy zamerané na implementáciu nových poznatkov lesníckej vedy a výskumu do praxe).

Vzdelávanie

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

82

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

LE

SY

A L

ESN

ÍCT

VO

NA

SLO

VE

NSK

U

83

12.

Výz

nam

výs

ku

mu

, vz

del

áva

nia

a s

ledova

nia

sta

vu les

ov

Slo

ven

ska

aboun, V., 2007: Základné fakty o lesoch a lesníctve na Slovensku. Viete, že ..., NLC Zvolen, 28 s. ISBN 978-80-8093-017-2.Duvigneaud, P., 1988: Ekologická syntéza. Academia Praha, 1988, 416 s.Morav ík, M. a kol., 2007: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2007 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC-LVÚ Zvolen. ISBN 978-80-8093-018-9. 164 s.Tansley, A.G., 1935: The use und abuse of vegetation concepts and terms. Ecology, 1935, 16, p. 284–307.

Literatúra



Propaga no-informa ná publikácia o význame lesov,

možnostiach jeho využitia a o hospodárení v lesoch Slovenska

pre širokú i odbornú verejnos

Vedúci autorského kolektívu:Prof. Ing. Vladimír aboun, CSc.

Autorský kolektív: Tomáš Hlásny, Jozef Išto a,

Jaroslav Jankovi , Peter Kaštier, Miroslav Koval ík, Andrej Kunca,

Roman Longauer, Martin Morav ík,Pavol Pavlenda, Tibor Priwitzer,

Roman Réh, Miriam Sušková, Roman Svitok, Igor Štefan ík,Jozef Tutka, Jozef Vladovi ,Milan Zemko, Milan Zúbrik

Autori fotografi í:Vladimír aboun (autor ostatných fotografi í),

Igor Štefan ík (s. 56–57), Milan Zúbrik (s. 20, 80),Jozef Išto a (obálka), Milan Zemko (s. 25), archív NLC (s. 33, 34)

Grafi cký dizajn:Mária Gálová

Sadzba a tla :NLC, oddelenie reprografi e, 2008

ISBN 978 - 80 - 8093 - 063 - 9

ISBN 978 - 80 - 8093 - 063 - 9

LESY A LESNÍCTVO NA SLOVENSKU - Národné lesnícke centrum · LESY A LESNÍCTVO NA SLOVENSKU územia SR o 5,6 % vyššia. 10 2. Slovensko – krajina lesov v srdci Európy. Tab.

Documents