KULTÚRA .pdf

KULTRA A UMENIE STAROVEKHO RMA

Periodizcia dejn Rma

753 p.n.l. vznik Rma (Poda povesti mesto zaloen vnukmi trjskeho uenca Enea Romulom a Remom, ktorch vychovala vlica Rea. nosom Sabiniek si zabezpeilo populciu.)

753 - 510 p.n.l. - krovsk doba (Poas krovskej doby Rmu vldne sedem etruskch krov. Obyvatestvo sa del na vldnucich patricijov- rodov achtu, plebejcov - slobodnch ronkov a remeselnkov, servov - otrokov, klientov - prepustench otrokov a slobodnch obanov upadlch do poddanstva; po zvrhnut poslednho etruskho kra Tarquinia Superba Rimania vytvraj republiku.)

510 - 31 p.n.l. - obdobie republiky (V republike vldnu dvaja konzuli s poradnm zborom - sentom, v ase vojny v tejto aristokratickej republike je na jej ele dikttor. Plebejci si potom vymu tribnov, volench udovm snemom, a zkony, spsan na 12 tabuliachh. Od 5. st. p.n.l. vedie Rm vboje a ovldne Apeninsk poloostrov, dobyje Kartgo /3. - 2. st., Pnske vojny/, pripoj si Sicliu, Gliu Predalpsk, Dalmciu, Grcko, Pergamon v Malej zii, Hispniu, Makedniu. Vznik dedin radncka achta - nobiles, optimates, a vrstva rytierov, ktor nadobda finann moc a vplyv. Veda publiknov /publika = verejn dchodok/ vznik proletarit, vrstva nemajetnch bezzemkov. Z dobytch zem prichdza vea otrokov, ktor sa v 2.-1. st. bria /Spartakovo povstanie 73- 71 p.n.l./. Bratia Gracchovci chc presadi pozemkov reformu, ale s zavraden. Vznik platen vojensk sluba a rmske vojsko sa barbarizuje. Vytvraj sa predpoklady pre vojensk diktatru /prv dikttor Sulla/. Pompeius pripja k Rmu Sriu a Palestnu a spolu s Crassom a Caesarom vytvra vldu troch konzulov - prv triumvirt. Za vldy Caesara je podmanen Glia Zaalpsk, Caesar podnik vpravu do Britnie, zska po boji s Pompeiom moc nad celou rou, zasiahne do sporov o moc v Egypte, kde za vldkyu ustanovi Kleopatru. Po jeho zavraden vznik druh triumvirt /Marcus Antonius, Lepidus, Octavianus/. Marcus Antnius sdli v Alexandrii a berie si za enu Kleopatru, vldca zpadu re Octavianus sa zbavuje Leppida a potom vytiahne proti Antoniovi. Po vazstve a samovrade Antonia a Kleopatry sa Egypt stva rmskou kolniou. Octavianus formlne zachov republiku, ale sstred fakticky moc vo svojich rukch, nazva sm seba principes- prv oban a sent mu udel titul Augustus = vzneen.)

29 p.n.l. - 476 n.l. - obdobie cisrstva (Toto obdobie sa del na principt - od Augusta po Dioklecina a domint, od Dioklecina po poslednho cisra - diea, Romula Augustula. Za vldy Octavina je v Rme zaveden poriadok, nastva rozkvet literatry a umenia /Vergilius, Horatius, Ovidius, Livius/, postavia frum a Panten v Rme, moc Rma sa na severe rozri

po Dunaj, Rimania ved boje s Germnmi medzi Rnom a Labe /Drusus/. V tomto obdob vldne krutovldca Caesar Caligula, uen Germanicov brat Tiberius Claudius /manelky Agrippina, Messalina/, potom jeho adoptvny syn Nero, namiesto Claudiovho vlastnho syna Britanika. Jeho uiteom je Seneka. Nero prenasleduje kresanov /od poiaru Rma, 64 p.n.l./. Za vojvodcu Vespasiana z rodu Flaviovcov, ktor obnovuje poriadok, je postaven v Rme Koloseum. Jeho syn Titus vedie idovsk vojnu v Palestne a zbor roku 70 Jeruzalem, zni Jeruzalemsk chrm. Je dobrm panovnkom. R. 78 je dokonen podmanenie Britnie Rmom, roku 79 vybuchne Vezuv a zni Pompeje a Herkulaneum.)

98 - 180 n.l. - doba adoptvnych cisrov (Prv cisr, ktor je inej nrodnosti, je Trajanus. Rozril najviac hranice Rma : pripojil k nemu Dciu, Armnsko, zemia v Mezopotmii, Asriu; za jeho vldy boli postaven v Rme vznamn stavby, napr. Anjelsk hrad. V rokoch 180 - 383 n.l. nastva padok re. Po nstupe Dalmatnca Dioklecina zana obdobie domintu (dominus = neobmedzen pn) a dochdza k rozdeleniu re na Vchodn a Zpadn; hlavnm mestom Zpadormskej re sa stva namiesto Rma Milno, Vchormskej Nikomdia v Malej zii. Dioklecin podporuje umenie. Vzdva sa vldy. Za cisra Kontantna Vekho je zrovnoprvnen kresanstvo /313, Milnsky edikt/. Pokus o zjednotenie re a zavedenie poriadku vak u nezastav padok Rma. Do Eurpy vtrhn Hni, ktor tlaia na Germnov; t vtiahnu do Itlie. Roku 395 n.l. je ra rozdelen na Zpadn, s hlavnm mestom Ravenna a Vchodn, s hlavnm mestom Bysantion, Kontantinopol /rusky Carihrad/. R. 410 sputo Rm vizigtsky kr Alarich o 66 rokov vtrhn do Rma Vandali / Odoakar/. Rm sa u viac nespamt. Byzantsk ra preije Zpadormsku o 1000 rokov, ke ju dobyj Turci.)

Charakteristika rmskej spolonosti a kultry

Praobyvatelia Apeninskho poloostrova boli Ligri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia, Sardovia. Centrlnu as polostrova osdlili v poslednch storoiach druhho tiscroia p.n.l.. indoeurpski Italikovia. Boli najprv ronci a pastieri. Neskr vynikli ako vojaci, dobyvatelia, ttnici, radnci, organiztori. Okolo roku 1200 p.n.l. na Apeninsk poloostrov prili Venti a in Illri. Okolo roku 1000 p.n.l. sa mono z Anatlie prisahovali vyspel neindoeurpski Etruskovia, ktor na sevrozpade vytvorili jednu z najstarch vyspelch civilizci. Na juhu poloostrova ili Grci, na Korzike Kartginci, na sever sa prisahovali Glovia (400 p.n.l.).

Rimania boli vemi praktick, realistick a racionlni. Vo filozofii, nboenstve, umen podliehali Etruskom a Grkom. Spoiatku uctievali prrodnch bohov - ochrancov stda a rody. Prinali im obety. Po zjednoten Rma vznikol kult trtnych bohov, z ktorch najvyiu pozciu mal Jupiter- ochranca mesta a popri om Mars - Romulov otec, otec a ochranca nroda a boh vojny. Bohom vojny a ochrancom osady na Qurinale, kde bvali Sabinovia, bol aj Quirinus. Janus bol boh zaiatku. V krovskej dobe sa okruh bohov rozril o ochrankyu rodiny Juno, Jupiterovu (Jovovu) enu. Pribudli aj Neptn - boh mora a Vulkn - boh oha. Minerva bola bohyou mdrosti a remesiel, Diana bohya lovu, Venua, krsy, lsky a jari. Po druhej Pnskej vojne splynuli grcki a rmski bohovia. Okrem toho sa poda vzoru Etruskov, ktor vytvorili na severozpade poloostrova jednu z najstarch vyspelch civilizci Rimania venovali veteniu; budcnos predpovedali z letu vtkov, z nebeskch kazov, vntornost zvierat. Pre nboensk kony a urit bostv vznikli kask zbory pontifikov, ktor urovali poriadok nboenskch slvnost v roku, a tm aj kalendr. Flaminiovia obetovali trom hlavnm bohom - Jupiterovi, Marsovi a Qurinovi a Vestlky udriavali ven ohe v chrme bohyne Vesty - ochrankyne cnosti, istoty a domceho krbu.

V Rmskej ri bola otrokrska spolonos. Na konci jej dejn sa pomaly v jej provincich utvrali zklady feudlneho systmu. Rimania vytvorili prvo, vzniklo tu kreanstvo, rozvjala sa na zklade grckych tradci filozofia a vedy; Rm poloil zklady ttneho zriadenia, ako ho poznme dnes.

Etrusk kultrne vplyvy

Etruskovia ili na zem dnenho Tosknska. Ich pvod a jazyk nie s znme. Psali zvltnym psmom, odvodenm od grckej abecedy. Boli vborn moreplavci, obchodnci, remeselnci i umelci. Pri prchode na Apeninsk poloostrov mali u vyspel kultru, ktor ovplyvnili aj Grci. Ich umenie je spojnicou medzi grckym a rmskym umenm. Stavali mest (Veje, Tarqunia, Vulci, Chiusi a in). Zmocnili sa Elby a Korziky. Na vrchole moci boli okolo roku 500 p.n.l.. V roku 507 etrusk kr Porsena z mesta Clusium ovldol Rm, ktor sa stal etruskm mestom.

padok moci Etruskov zaal po ich porke roku 474 p.n.l. pri Kumch. V 3. storo p.n.l. postupne Etrria podahla Rmu. Nastala asimilcia Etruskov a Rimanov, ktor skonila a na zaiatku letopotu. Etrusk achta splynula s rmskou - stala sa jej sasou.

V 8. storo p.n.l. bola v Etrrii rozren Villanovsk kultra (ran doba elezn) so spaovanm mtvych a popolnicovmi poliami, vyspelm bronziarstvom a vrobou keramiky z iernosivej hliny, nazvanej impasto. Keramiku vyrbali na hrniarskom kruhu a zdobili tak ako aj kovov predmety geometrickmi vzormi - meandrami, kukatmi iarami, linkami. V 7. storo sa rozrila maovan keramika s figurlnymi motvmi napodobujca grcku. Do Etrrie prenikaj v tomto storo vplyvy z Grcka, ale aj orientlne podnety - v umen tohto obdobia sa hovor o tzv. orientalizujcej fze. Etruskovia si postupne utvraj svojbytn umenie so svojrznymi znakmi.

Villanovci boli dedinania, Etruskovia rozvjali urbanizmus; na miestach villanovskch osd stavali kamenn opevnen mest. Neskr stavali mest poda pravidelnho premyslenho plnu, kde hlavn ulice kriuj vedajie a vytvraj pravouhl bloky. Domy boli tehlov, kamenn aj dreven. Jeden z typov domu bol triov (atrium tuscanicum), v ktorom sa strecha zo vetkch strn sklala smerom k centrlne umiestnenmu otvoru v tvare tvorca, odkia prichdzalo svetlo. Pod otvorom bola ndr na daov vodu. Dominantami etruskch miest s chrmy bohov, vinou dreven, obloen hlinenmi tabukami. Vyvinuli sa pod grckym

vplyvom, ale maj svojsk rty a zachovvaj si tradin stavebn materl. Na rozdiel od grckych stoja na vysokom pdiu, na ktor vedie schodisko umiestnen vpredu. Maj len jednu miestnos, celu, niekde trojdielnu, a dreven stporadie s vekmi medzerami medzi stpmi podopierajcimi kryt vchod na prieel. Stpy s niekde aj na bonch stranch a v niektorch prpadoch je eln stporadie i dvojit. Terakotov obklady chrmov s pestro maovan. Typick etrusk stp ( tosknsky) je zjednoduenm drskeho: nem kanelury, ale hladk driek a ptku s oblkom. M drsku hlavicu a pod ou prstenec. Okrem domov stavali Etruskovia aj itkov stavby : cesty, kanly, mosty,opevnenia, priom pouvali klenbu. Tieto stavebn vdobytky od nich prevzali Rimania.

S ich vierou v posmrtn ivot svisela ich hrobov architektra : hrobky Etruskov vyzeraj ako domy ivch. V zloitch komorovch hrobkch s prepychovm zariadenm a inventrom boli pochovvan prslunci vych vrstiev. Hrobky mali neprav klenbu a kruhov podmurovku z kvdrov.

Na rozdiel od Grkov Etrria nemala dostatok mramoru, preto jednm z astch materilov sochrov bola plen hlina, ktor sa vestranne pouvala na tvorbu monumentlnych diel, aj na ochrann obklady a dekoratvne ely. V sochrstve sa ako hlavn materil uplatoval bronz a pouval sa aj miestny kame, z ktorho vytvrali Etruskovia von sochy, sarkofgy a pohrebn urny. Bol tu zvyk venova votvne hlavy hrobom a svtyniam a tto tradcia ovplyvnila aj rmsku tradciu potrtov predkov. Votvne hlavy z plenej hliny zobrazuj v zidealizovanej podobe mtveho.

Etrusk terakotov skriov sarkofgy sa vyznauj portrtnym realizmom; ich vek s v tvare leadla s pololeiacimi postavami, manelskmi dvojicami, ktor vyzeraj ako na hostine. Na bonch stench sarkofgov je figurlna vzdoba. Portrtne umenie sa rozvjalo asi na zklade zvyku snma posmrtn masky a vytvra kovov resp. terakotov, ktor, tak ako v Myknach, zakrvali tvr mtveho. Neskor etrusk relif bol ovplyvnen grckym. S na om osobit italick tmy - detailne rozpracovan nmety z grckej mytolgie, z dejn, aj miestnych, ritulne vjavy.

Terakotov plastika rozkvit na konci 6. storoia p.n.l. Sochr z mesta Veje vyzdobil aj Jupiterov chrm v Kapitole, v Rme, kde vytvoril akrotriu - terakotov zprah na streche. Popredn stredisko sochrstva je mesto Vulci v strednej Etrrii, Veje a Cere na juhu. Etruskovia prevzali od Grkov sochrske typy kora a kore, vedeli tylizova draprie a stvrova udsk telo poda grckych vzorov. Prevzali aj grcke antropomorfn predstavy

bohov a spojili svoje bostv s grckymi. Vytvorili o.i. terakotov sochu Apolna, dielo z obdobia okolo roku 500 p.n.l., z mesta Vej od sochra Vulca, autora vzdoby Jupiterovho chrmu. Jej nmetom je zpas medzi Apolnom a Heraklom, ktor sa poksil ukradn posvtn la.

V maliarstve sa zachovalo vea nstennch malieb. Zdobia hrobky /Tarquinia a inde/. Ide o metdu fresky, maby na vpennej omietke. Najstarie s zo 6. storoia p.n.l.. V ranom obdob s obsahom maliarstva vjavy z benho ivota. Neskr je z nich zrejm, e sa zmenil vzah Etruskov k smrti,;u sa z nej neraduj. Vjavy zobrazuj dmonov, podsvetie, hostiny nadobdaj melancholick atmosfru. Etruskovia imitovali grcku maovan keramiku : v 7. storo vrobky Korinanov a v 6. storo inske erven figry. Pouvali nmety z grckej mytolgie, ktor sa prelnaj s etruskmi rtami /rastliny a stromy s umiestnen medzi postavami a plnia lohu vplovho ornamentu, rozmery nie s jednotn a i./.

Pre nstenn maby v Tarqunii s charakteristick kontrovan kresba, plon vyplnenie kontr farbou /erven, zelen, modr, lt/. Mui maj namaovan kou nahnedo, eny sa od nich odliuj svetlm odtieom pokoky. Etrusk maby sa vyznauj obubou prepiatej gestikulcie, divokm pohybom, realistickmi detailami, zujmom o prrodu. Od 4. storoia p.n.l. maliari majstrovsky zachytvaj hru svetla a tiea, uplatuj perspektvnu skratku a neskor obdobie portrtneho umenia Etruskov sa vyznauje realistickou presvedivosou.

V itkovom umen dosiahli vysok rove vroba bronzovch predmetov - ndob zdobench plastikami, relifmi, vyrbaj bronzov zrkadl, perky zdoben filigrnom a granulciou, keramiku zdoben figurlnymi a ornamentlnymi relifmi.

Rmska architektra vo vstavbe miest (urbanizme) nadviazala na grcku. Na princpoch rmskeho urbanizmu sa rozvinuli eurpske mest. Zkladom rmskych miest aj vojenskch tborov bola schma 2 os : severojunej a vchodozpadnej. V ich priesenku bolo nmestie - frum. Kad z rmskych cisrov si vstavbou fra staval svoj pomnk. Tu boli umiestnen najvekolepejie budovy (v Rme najm Forum Romanum). Stli tu jeden veda druhho chrmy, svtyne, trnice, kninice, pamtnky. Zdobili ich fontny (nymfe = sstavy fontn, zasvtench nymfm). Augustovo frum v Rme s chrmovou dominantou (chrm Marsa Ultora) je lemovan z dvoch strn dvojposchodovmi kolondami

a polkruhovmi exedrami (apsidami). Na hornom poschod kolond s namiesto stpov karyatdy a fasda je plasticky vyzdoben. Trajnovo frum je vek skoro ako Akropola v Atnach a na jeho konci stoj na vysokom pdiu Trajnov chrm.

K najznmejm rmskym chrmom patr Chrm vetkch bostiev - Panten. Bol postaven za Hadrina a je ovplyvnen helenizmom. Pouva sa ako kresansk chrm. M vek okrhly priestor, ohranien kupolou (v 143 m). Interir je osvetlen otvorom v jej vrchole. Steny s z dutho tehlovho muriva vyplnenho lomkami kamea a maltou. S opticky odahen pravouhlmi vklenkami - nikami, ktor plnia dekoratvnu funkciu (nika = rozrenie priestoru prehbenm vklenku v stene; me by okrhla alebo pravouhl). Na prieel je kryt vstupn as so 6 korintskmi stpmi, ktor nes vysok trojuholnkov tt.

Stavba bola pvodne obloen mramorom a tukatrou (tuka = rchlo tuhnca zmes sadry, vpna, piesku, pouvan v sochrstve a na dekorciu stien).

Okrem chrmov k reprezentatvnym budovm patrili u spomenut baziliky (od slova basileos = gr. kr, vekaz, sudca; bazilika je pvodne krovsk sie, radn budova archonta). V Rme je to otvoren trn alebo sdna sie, sas svetskej architektry. Stoj obyajne na fre. M tvar vekej podlhovastej haly, rozdelenej stpmi alebo piliermi na hlavn a bon lode. Hlavn, stredn lo, je iria a vyia, m sedlov strechu. Menie bon lode maj pultov strechu. Hlavn lo vybieha do apsidy (apsida = gr. oblk, zakrivenie ; tento pojem vznikol odvodenm od kolesa slnenho voza - je to obl vklenok, ktor je aj na konci chru v kresanskch chrmoch). V apside bolo vyven miesto pre sdneho radnka. Osvetlenie zabezpeovali okn nad bonmi loami. Rmska bazilika sa stala vzorom pre vstavbu jednho z typov kresanskch chrmov.

Rimania boli vojaci a dobyvatelia a v ich architektre patr estn miesto pamtnkom na vojnov vazst a aenia. Stavali vazn (triumflne) oblky a stpy. Rmsky estn oblk bol pamtnkom na sprievod vaznho vojvodcu a sasne pomnk vaky bohom , ktor napomohli vazstvu. Dali ich stava aj cisri. Boli prikryt irokou rmsou (vodorovnm psom vystupujcim z plochy mru, ktor horizontlne lenil stavbu). Nad rmsou je strechov as - atika (zky ps steny medzi dvoma rmsami, vsunut medzi valen klenbu a podpory). Je zkladom pre voz so tvorzprahom - kvadrigu. Triumflne oblky sa stavali od konca republiky takmer do konca cisrstva. V roku 312 n.l.bol postaven Kontantnov oblk v Rme.Vina jeho architektonickch detailov a vzdoby je prevzat zo starch stavieb . Znmy je napr. aj Titov oblk z roku 80 alebo Oblk Septima Severa z roku 203. Z vaznch stpov sa zachovali len Trajnov na jeho fre z roku 113 a Marka Aurlia, postaven po roku 180. Trajnov stp je pamiatkou vazstva Rimanov nad Dkmi (Germanicus). M pirlovit 200 m dlh vlys a ako podstavec mu sli cisrska zlat urna. Na nej stoj mramorov 38 m vysok stp s drskou hlavicou, s vntornm toitm schodiom. Cisrovu bronzov sochu roku 1578 nahradli sochou sv. Petra. Na stpe Marka Aurlia bolo bronzov ssoie cisra a jeho manelky - nahradili ich sochou sv. Pavla.

Rmske obytn domy sa podobali grckym; aj ich okn smerovali do dvora, z ulice viedol do domu len vchod stren otrokom. Bol asto prikovan a vyzbrojen kyjakom. Rimania od Etruskov prevzali dom triovho typu. Bohi mali priestrann domy, s triom, predsieou, jedlou,mnohmi splami a izbikami. V zadnej asti bvala pristaven dvorana so

stporadm (peristyl)., niekedy s vodometom. Vntorn vybavenie bolo vekolep, dom zdobili nstenn maby, fresky, mozaiky, mramor, tukov kazetov stropy. V Rme prevldali njomn domy- iniaky, niekedy a 4 poschodov.Podlaia boli nzke, okrem przemia, kde bol strop aj vo v. 6-7 m. Tam bvali obchody, dielne a sklady. Tieto priestory niekde majitelia prekryli doskovou povalou a na takto vzniknutom poschod bvali. Stavalo sa z tehl a kamea , spojivom bola malta z vpenca a erstvej zeminy sopenho pvodu. Pouval sa aj betn. Na vidieku si stavali vzneen Rimania, patricijovia a cisri, vily. Najslvnejia je Hadrinova vila. Cisr Hadrin (117 - 138 n.l.) podporoval stavitestvo a urbanizmus, vybudoval nov mest, napr. v Thrkii postavil Hadrianopolis (Drinopol) a v Grcku nechal prestava Atny. V Rme postavil svoje mauzleum - Anjelsk hrad. Hadrinova vila v Tivoli mala park na ploche 70 ha. Tvoril ju komplex budov v rznom tle a rzneho druhu, z ktorch mnoh boli kpiami toho, o videl cisr na svojich cestch. Svoju vilu naplnil kpiami grckeho umenia. Moc a bohatstvo od ias Augusta, od roku 29 p.n.l. po Septima Severa ( 211 n.l.) reprezentovali palce. Slovo palc je odvoden od rmskeho vku Palatinum, kde sa stavali tieto obydlia cisrov. Dalmatnec Dioklecin dal pri Salone postavi palc - pevnos ako miesto odpoinku. Do vstavali mesto Split.

K verejnm reprezentatvnym stavbm patrili divadl, amfitetre, termy ( kpele) a cirkusy. Rmske otvoren divadlo vylo z grckeho, ale nestavalo sa ako grcke do svahov, ale tvorilo samostatn architektonick celok. Javisko bolo niie a hlbie ako grcke (proscnium) a polkruhov orchestra bola sasou hadiska. Bola vyhraden vzneenm nvtevm. Polkruhov prieelie bvalo zdoben ardami ( z lat. arcus = oblk+ arkda - oblky preklenujce medzeru medzi stpmi, rad oblkov na pilieroch). Prv stle kamenn divadlo bolo za cisra Pompeia postaven v Rme roku 55 p.n.l.. Z Augustovho obdobia sa zachovalo Marcellovo divadlo s hadiskom, ktor pojalo 30 000 divkov.

Jednm z piatich rmskych amfitetrov je elipsovit Koloseum. Je to amfiteter cisra Vespasina z dynastie Flaviovcov z roku 70 - 80 n.l. pre 45 000 ud. M tri podlaia a 80 vchodov. Exterir tvorili tri rady oblkov na vysokch stpoch, tvrt rad bol pristavan neskr. Ten je lenen len plochmi pilastrami (piliermi zapustenmi do steny) bez oblkov. Koloseum bolo postaven na mieste jazera v strede mesta pri Nerovom Zlatom dome.

Slovo Circus je odvoden z lat. kruh. Jednalo sa o zvodn drhu. V Grcku kirkos znamenal monumentlnu kamenn stavbu, ktor vznikla pretvorenm pvodnej zvodnej drhy pre zvody komi ahanch vozov - hippodromu. V Rme cirkus slil na konsk dostihy a in

portov hry, na artistick vystpenia, triumflne a udov slvnosti a zbavy. Najv bol Circus Maximus pre 80 000 divkov.

Termy boli rmske verejn kpele. Patrili k najmonumentlenejm stavbm. Stavali sa od1. storoia p.n.l. a plnili aj dleit spoloensk funkciu. Kpanie bolo oddelen pre muov a eny, ale ostatn priestory vo vykurovanch (stredn krenie vynaiel rmsky vojak v 1. st.p.n.l.) kpench komplexoch vyuvali mui a eny spolu. V kpeoch bola obliekre, bazny s rzne teplou a studenou vodou, parn kpe, mnoh kpele mali portovisk, kninice, parky, mze, vap vna. Bolo to miesto, kde vldol duch demokracie - chodili sem aj otroci, filozofi, viedli sa tu uen rozhovory. Dnu sa vchdzalo irokmi brnami. Miestnosti odlinch pdorysov boli usporiadan poda stpajcej teploty: z vestibulu sa vchdzalo do frigidaria a konen zastvka bolo calidarium - vek june situovan sie vyhrievan slnkom, najdleitejia as komplexu. Znme Caracallove termy (3. st. n.l.) v Rme mali obrovsk halu a krov klenbu podpret 8 obrovskmi piliermi. Oblky medzi nimi otvrali prstup k postrannm priestorom. Naproti pilierom stli obrovsk ulov stpy.

Rimania stavali rzne druhy uitonch technickch stavieb :

Okrem ciest a mostov, ktormi krali rmske lgie za svojimi vazstvami, stavali Rimania vade akvadukty, umel kanly na dopravovanie vody, asto na vek vzdialenosti.(aqua lat. = voda, ducere =vies). Privdzali nimi aj vodu do teriem. Vea akvaduktov bolo nad rovou okolitho ternu, take pripomnali mosty. Najstar rmsky akvadukt Aqua Appia bol dlh 16,445 km (312 p. n. l.) a dal ho postavi Appius Claudius. Zaiatok stavby bol v nadmorskej vke 30 metrov a konila vo vke 20 metrov nad morom. Viadukt (z lat. via = cesta) preklenoval ternne nerovnosti. Podobne ako akvadukt ho tvoril rad oblkov na pilieroch. Viedla po om cesta. Rimania stavali vek aj mal pevnosti, kastely (latinsky castellum). Kastel bol mal rmsky vojensk tbor pre nevek tvary. Nachdzal sa obyajne medzi vmi tbormi alebo v predpol (Limes Romanus - Gerulata, Ia, Stupava...).

Rmska architektra bola v podstate praktick a reprezentan. Stavebn druhy a typy Rimania rozrili poda podmienok a poiadaviek svojho skromnho a verejnho ivota.

7.3.4.2 Rmske sochrstvo, maliarstvo a itkov umenie

V rmskom sochrstve sa pouvali tieto techniky a materily :

Skulptra - kamenrstvo ( mramor, aj farebn) Glyptika - rezba zo slonoviny

Plastika - keramika, bronz (kovotepectvo), tuka

Rimania rozvjali sochrstvo figurlne aj dekoratvne. Plne sa vyvinulo za cisrstva, ke bol v popred historick relif a portrt. Sochy bohov na rozdiel od Grkov boli pre Rimanov len okrajovou zleitosou. Monumentlne sochy vldcov a vojvodcov plnili vznamn funkciu ttnej propagandy.

V obdob republiky sochrov ovplyovalo etrusk umenie svojm realizmom. Rimania sa snaili oividne zachyti individulny vonkaj vzhad, o psycholgiu, charakter nejavili zatia zujem. V svislosti s uctievanm hlavy rodiny a predkov a snmanm posmrtnch masiek vznikli zklady portrtneho sochrstva. Voskov portrty predkov, ochrancov domu (imagines) zdobili jeho steny. Pri ritulnych obradoch sa nosili hlavy predkov v sprievodoch. Oi portrtovanch boli vykladan emailom - bielka bielym , zornice hnedm.

Vrcholnm vvinovm obdobm rmskeho sochrstva a zaiatkom jeho padku je cisrske obdobie. padok v 4. Storo n.l. vystil do abstraktnho schematizmu, na ktor nadviazalo stredovek vtvarn umenie.

Slohov vvoj rmskeho sochrstva v cisrskej dobe mono zhrn nasledovne :

Idealizmus Caesarovej doby

Klasicizmus Augustovej doby

Iluzionismus Flaviovcov

Programov klasicizmus Hadrinovej doby Vchodn vplyvy, helenistick podnety za Septima Severa Abstraktn schematizmus za Kontantna Vekho

Popri prenikan helenistickch idelov do portrtneho umenia, existuje v rmskom sochrstve aj idel vyjadren v soche nahho portrtu a idel vojnovho hrdinstva, ktor je vyjadren sochou bojovnka v plnej zbroji. Sochri portrtuj tie rmskeho obana v civilnej tge. Charakteristickm je pre Rimanov historick relif, zobrazujci skuton historick a vojensk udalosti, na rozdiel od grckeho relifu, ktor sa zameriaval na mytologick tmy. Relify s spojenm grckych, italickch a rmskych prvkov. Rimania maj sklon bezprostredne, vecne , priamoiaro popisova historick udalosti. Sochri boli Grci,

ktorch priviedli do Rma, aby vytvorili monumentlne diela. A do zaloenia cisrstva, do vldy cisra Augusta, financovali umenie bohat meceni. V dobe cisrstva vznikaj diela na ttnu objednvku, sochr je anonymn, kles na rove remeselnka. Monumentlne stavby si vyaduj sochrsku dekorciu, o oivuje star tradcie a grcke vzory a preto o tomto obdob hovorme ako o klasicizme. Prv vek monument cisrskeho Rma je Augustov oltr mieru, ktor stl pvodne na Marsovom poli v Rme. Bol to pamtnk na uzavretie mieru s Gliou a Hispniou, postaven aj na oslavu Augustovho nvratu zo zpadnch provinci. Ara pacis je tvoren vysokou stenou so irokmi schodami vpredu. Stenu lenia ploch pilastre a jej spodn as zdobia ornamenty - arabesky, t.j. ornament komponovan z kvetinovch motvov. Za Augustovej ry ornament vyzer skr ako plastick zobrazenie ztiia, vyskytuj sa v om rastlinn formy ako girlandy (ovlne vence) z ovocia a kvetov. Tieto nzke relify s vytesan v helenistickom slohu. V hornej asti je figurlny relif s alegorickmi vjavmi z rmskej mytolgie a girlandy. Je tam aj vlys so slvnostnou procesiou pri prleitosti venovania oltra roku 13 n.l. Ara pacis je zkladom cisrskeho historickho a dekoratvneho relifu. V Augustovej re vznik aj ensk portrt. Grci enu pokladali za prame telesnho zmyslovho a duchovnho poteenia, objekt cty podobn bohyni; v Rme je ena ochrankyou a matkou rodiny, alebo je i nevydat, neviazan, vzdelan (asto otrokya, milenka vznamnho Rimana). Aj ensk hlavy maj u Rimanov portrtny charakter.

Na rmske maliarstvo vplvali rovnak podnety ako na sochrstvo, takisto je v popred portrtne umenie. Helenistick vplyvy podnietili mabu krajiny, ztiia i nrov mabu. Maliarstvo zko sviselo s architektrou.

Rozvjali sa v om tieto odvetvia a techniky :

Monumentlna maba - freska, mozaika, enkaustika Tabuov maba - tempera, enkaustika Knin maba - gva ( krycia technika akvarelovmi farbami vymieanmi s olejom)

Poda vykopvok v Pompejch, zniench r. 62, kde bolo objavench vea nstennch malieb, rozoznvame 4 maliarske pompejsk tly :

Inkrustan Iluzionistick Ornamentlny Barokov

itkov umenie v Rme rozkvitalo vaka tbe bohatch Rimanov po prepychu. V interiroch bolo mlo zariadenia a vea vonho priestoru, ale Rimania pouvali vetky druhy nbytku - stoly vetkch tvarov z rznych materilov, i rozkladacie, stoliky, leadl zdoben i bronzovmi relifmi, aj skrine s dvojkrdlovmi dverami. Ako prv vyrbali sklo fkanm. Zhotovovali stojanov a nstenn lampy. Z drahch kovov zhotovovali tepan vzy, perky aj ozdoby zbran. Obben technika bola rezba kame (vypuklo vyrezvanch

drahokamov). Obliekali sa jednoducho, ale rafinovane. Domci odev bola tunika, vrchn tga alebo palla z jemnej vlny (menia a ahia tga). eny nosili parochne z vlasov otrok.