Paliatívna medicína a terminálna starostlivosť Kristina Križanová Národný onkologický ústav Odd. paliatívnej medicíny a klinickej onkológie Bratislava CEEA 2013, Košice
Paliatívna medicína a terminálna
starostlivosť
Kristina Križanová
Národný onkologický ústav
Odd. paliatívnej medicíny a klinickej onkológie
Bratislava
CEEA 2013, Košice
Paliatívna medicína
Štúdium a liečba pacientov
s aktívnou, progredujúcou a pokročilou
chorobou,
nereagujúcou na kuratívnu liečbu,
s limitovanou prognózou,
s dôrazom na kvalitu života.
Derek Doyle (1986)
Definícia paliatívnej starostlivosti
podľa WHO z r.2002
Je to prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života
pacientov a ich rodín čeliacich život
ohrozujúcemu ochoreniu
tým, že včas rozpozná, neodkladne
diagnostikuje a lieči bolesti a iné fyzické,
psychosociálne a duchovné problémy
a tak zmierňuje utrpenie a predchádza mu.
Hlavné kategórie týkajúce sa
dôstojnosti chorého človekaObavy vyplývajúce
z ochorenia
Repertoár spôsobov
zachovávajúcich
dôstojnosť
Rezervy sociálnej
dôstojnosti
Úroveň nezávislosti
poznávacie schopnosti
funkčná výkonnosť
Vyčerpania z príznakov choroby
fyzické vyčerpanie
psychické vyčerpanie
neistota z ochorenia
strach zo smrti
Perspektívy zachovávajúce
dôstojnosť
„som to stále ja“
udržanie životných rolí
tvorivosť a odovzdávanie
uchovanie hrdosti
nádej
autonómia/sebaovládanie
akceptácia
presvetľujúci duch
Prax zachovávajúca dôstojnosť
žiť „práve teraz“
udržiavanie normálnosti
hľadanie duchovnej radosti
Hranice súkromia
Sociálna podpora
Individualizovaná starostlivosť
Bytie na príťaž
“Čo bude s mojimi najdrahšími,
keď zomriem“
Diagnostické kritéria syndrómu
demoralizácie (= opustiť sa)
1. Príznaky existenciálnej tiesne:
nezmyselnosť bytia, nedôležitosť,
beznádej
2. Pesimizmus, bezvýchodiskovosť,
nemohúcnosť, strata motivácie zvládať
situáciu
3. Pridružená sociálna izolácia, odcudzenie
alebo nedostatok podpory
4. Pretrvávanie viac ako 2 týždne
Vyčerpanie pacienta
a komplexnosť jeho
ťažkostí
Suportívna liečba
onkologického pacienta
Paliatívna medicína Starostlivosť
na konci života
roky → mesiace → týždne → dni → smrť
priebeh ochorenia a dožitie
Hlavný priestor pre poskytovanie suportívnej a paliatívnej medicíny vo vzťahu
ku starostlivosti na konci života (užšia definícia starostlivosti na konci
života). Recommendations from the EAPC. EJPC, 2010;17(1)
Hlavný priestor pre poskytovanie suportívnej a paliatívnej medicíny vo
vzťahu ku starostlivosti na konci života (širšia definícia starostlivosti
na konci života).Recommendations from the EAPC. EJPC, 2010;17(1)
Paliatívna medicína
Starostlivosť
na konci života
Suportívna liečba
roky → mesiace → týždne → dni → smrť
priebeh ochorenia a dožitie
onkologický
neonkologický
Úrovne vzdelávania v paliatívnej
medicíne (odporúčanie EAPC)
Paliatívny prístup◦ pregraduálne a postgraduálne vzdelávanie (všeobecní lekári,
sestry, ošetrovatelia v opatrovateľských domovoch a domovoch pre starých ľudí, nemocnice) v rámci kurzov
Všeobecná paliatívna medicína◦ postgraduálne vzdelávanie v odboroch, kde sú najčastejšie
nevyliečiteľne chorí a zomierajúci (interná medicína, geriatria, klinická onkológia), ale paliatívna medicína nie je ich hlavnou špecializáciou
Špecializovaná paliatívna medicína◦ špecializované postgraduálne vzdelávanie v paliatívnej
medicíne poskytujúce základ pre komplexné zdravotné služby pre nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich so závažnými ťažko zvládnuteľnými zdravotnými, psychologickými a sociálnymi potrebami (lekári, sestry, psychológovia)
Stupne systému paliatívnych
medicínskych služieb
Paliatívna medicína a paliatívna starostlivosť
Paliatívny prístup Špecializovaná paliatívna medicína
ako podpora pre všeobecnú
zdravotnú starostlivosť
Špecializovaná
paliatívna
medicína
Akútna medicína Nemocnica
Dobrovoľníctvo
Nemocničný
paliatívny tím
Oddelenie
paliatívnej medicíny
Dlhodobá
starostlivosť
Domov
ošetrovateľskej
starostlivosti
Rezidenčný domov
pre starých
Domáci
paliatívny/hospicový
tím
Hospic
Denný stacionár
Domáca
starostlivosť
Všeobecní lekári
Sestry v komunite
Desať základných schopností v paliatívnej medicíne
1. Použiť základné prvky paliatívnej medicíny pri každom stretnutí, na ktorom je
pacient so svojou rodinou
2. Zlepšovať fyzické pohodlie pacienta v priebehu jeho ochorenia
3. Poznať pacientove psychologické potreby
4. Poznať pacientove sociálne potreby
5. Poznať pacientové spirituálne potreby
6. Reagovať na potreby rodinných opatrovateľov s ohľadom na krátkodobé,
strednodobé a dlhodobé ciele starostlivosti o pacienta
7. Reagovať na zložité problémy klinického a etického rozhodovania v paliatívnej
medicíne
8. Vykonávať komplexnú koordináciu starostlivosti a interdisciplinárnej tímovej
spolupráce vo všetkých situáciách, kde možno paliatívnu starostlivosť poskytnúť
9. Rozvíjať interpersonálne a komunikačné zručnosti primerané v paliatívnej medicíne
10. Rozvíjať seba-porozumenie a venovať sa sústavnému profesionálnemu rozvoju
Najčastejšie závažné príznaky pokročilého
nevyliečiteľného ochorenia
Bolesť
Únava
Dýchavica
Nevoľnosť a vracanie
Anasarka
Depresia
Delírium
Čo môžeme zvládnuť
bolesti◦ viac ako v 90%
nevoľnosť a vracanie◦ odstránenie u polovice pacientov, zmiernenie
u ďalšej štvrtiny (NGS ±, antiemetiká, antisekrečné lieky)
dýchavicu◦ – zmiernenie viacerými opatreniami
(kortikoidy, punkcie pleurálnych výpotkov, O2, anxiolytiká a sedatíva, malé dávky morfínu)
Tesne pred smrťou
dýchavica pri kachexii
retencia moču, permanentný močový katéter
vznik alebo zhoršovanie dekubitov
bolesti pri prehĺtaní
zhoršenie nevoľnosti
stuhnutosť zhybov
masívne krvácanie z povrchových nádorov, z dýchacích ciest alebo z gastrointestinálneho traktu
zvýrazňovanie psychickej únavy, fyzickej slabosti a ospalosti
Čo niekedy nemôžeme zvládnuť
agitované delírium bolesti, najmä pri pohyboch, tzv.
prelomové, dýchavicu nevoľnosť, vracanie akútnu asfyxiu akútne masívne krvácanie neurologické postihnutie, (expresívna a
perceptívna afázia)
Refraktérne symptómy
tie (bolesti, dýchavica, nevoľnosť, delírium), u ktorých sme vyčerpali všetky liečebné stratégie na ich zvládnutie
bez zníženia stavu vedomia
ale bez dosiahnutia dostatočnej úľavy utrpenia
Okrem agitovaného delíria môžeme v každom takomto prípade ponúknuť pacientovi zmiernenie utrpenia prostredníctvom sedácie
Paliatívna sedatívna liečba
sedácia ako cieľ◦ zmätenosť, nepokoj (delírium)
sedácia ako prostriedok◦ pomocou starostlivého titrovania sedatívnych
liekov zmierniť refraktérne symptómy progredujúceho ochorenia, ktoré sú neznesiteľné pre pacienta
Efektivita liečby sa hodnotí podľa pacientových pocitov a nie podľa stupňa sedácie
Z etického hľadiska sú oba dôvody akceptovateľné.
Typy paliatívnej sedatívnej liečby
Plytká – hlboká
Trvalá až do smrti – dočasná
Dôležité je zachovať:
možnosť komunikácie
hydratáciu
Rozhodovanie
Sú symptómy skutočne refraktérne na doterajšiu liečbu?
◦ nejde o tzv. totálnu bolesť, nevyriešené problémy, túžby?
Nie sú alternatívy voči paliatívnej sedatívnej liečbe?
Je konsenzus ošetrujúceho personálu, sestier a lekárov?
Čo sledovať, aby sme paliatívnu sedatívnu liečbu primerane prispôsobovali stavu pacienta?
Lieky pri paliatívnej sedatívnej liečbe
Midazolam: 20 – 200 mg/24 hod.
Haloperidol: 5 – 25 mg /24 hod.
Levomepromazín: 25 – 100 mg/24 hod.
Morfín: nie na sedáciu, len pri bolestiach až
do analgézie alebo vzniku nežiaducich
príznakov, pri dýchavici iniciálne malé dávky
frakcionovane (3 mg s.c.), ak pac. užíva
morfín pre bolesti, zvýšiť dávku o 50%!
Butylskopolamín: 20 – 160 mg/24 hod.
Podávanie liekov
s.c. alebo i.v.,
kontinuálne
aj intermitentne „podľa potreby“
◦ analgetikum pred toaletou, midazolam na noc
na prehĺbenie spánku,
pri zvyšovaní dávok vymieňať striekačky
častejšie
◦ vysoká koncentrácia liekov vedie ku fyzikálno-
chemickej inkompatibilite
Paliatívna sedatívna liečba vs. eutanázia
Úmyslom sedatívnej liečby je zmierniť refraktérne príznaky, nie ukončiť život.
Pacient zomiera na nevyliečiteľné ochorenie. Nie je možné (na základe súčasných medicínskych vedomostí) prinavrátiť mu zdravie.
Starostlivé sledovanie pacienta, prerušenie liečby, ak si to praje on alebo rodina, aby získal čas na rozlúčku...
Kazuistika terminálnej sedatívnej liečby
SC, 77-ročná pac. s progredujúcim bronchoalveolárnym karcinómom pľúc, metastazovaným do pľúc, mediastína, retroperitonea – dýchavica pri námahe, dráždivý kašel iniciálne, bez bolesti, stres pri dyspnoe
Ambulantná dif. diagnostika, iniciálne inhalačné kortikoidy a kodein proti kašľu, pri inefektivite: alprazolam v postupne sa zvyšujúcich dávkach, morfín p.o. 5 mg a 8 hod., neskôr na noc 10 mg (Sevredol), metylprednisolon 16 mg ráno, 4 mg popoludní
zhoršovanie dýchavice, hospitalizácia na terminálnu sedatívnu liečbu pre refraktérne symptómy:
kontinuálne s.c. Grasebyho pumpou: midazolam 15 mg, morfín 5 mg, haloperidol 5 mg/12 hod. iniciálne, pri dýchavici diazepam v malej inf. 10 mg aj opakovane, morfín 3 mg pri inefektivite s.c., následne zvýšenie dávok v pumpe
na konci života 30 mg midazolamu, 10 mg morfínu, butylskopolamín 20 mg a haloperidol 5 mg kont. s.c./8 hod. → 24 hod. pred smrťou hlboký spánok, dovtedy komunikácia s manželom, dcérou, vnukom
7 dní
Chronická bolesť
• 1986: 3-stupňový analgetický „rebrík“ WHO pre liečbu nádorovej bolesti
• 1992: jeho použitie rozšírené aj na nenádorovú bolesť, vrátane silných opioidov
• Princípom je rozlišovanie liekov pre slabú, stredne silnú a silnú bolesť a ich vzájomná zmysluplná kombinácia
• Zdôrazňuje sa kombinácia antireumatík, analgetík, spazmolytík, antiepileptík so slabými alebo so silnými opioidmi
Účinok aktivácie opioidových
receptorov
Hyperpolarizácia neurónov, inhibícia uvoľňovania neurotransmiterov
Efekty μ δ κ ORL-1
analgézia podobné, analgézia zmiešaná
eufória ale slabšie averzia analgézia
nauzea ako μ diuréza (spinálna)
obstipácia a anti-opioidová
proti kašľu (mozog)
závislosť
dychová depresia
mióza
Opioidné analgetiká proti silnej
bolesti (silné opioidy)
• Morfín• Zlatý štandard doteraz• Nežiaduce účinky sú limitujúce, klinicky sa
osvedčila tzv. rotácia opioidov• Morfín-3-glukuronid (55-80%): málo aktívny,
ne-analgeticky, možná neuro-excitácia• Morfín-6-glukuronid (10-15%): aktívny,
analgeticky, ale aj dychový útlm, sedácia a nauzea, kumuluje sa pri renálnej insuficienciia spôsobuje nežiaduce účinky
Opioidné analgetiká proti silnej
bolesti (silné opioidy)
• Fentanyl TTS (transdermálny terapeutický systém)
• lipofilný (oproti morfínu), malá molekula, syntetický
• distribuuje sa do telesného tuku, vrátane epidurálneho
a do bielej hmoty v CNS.
• účinkuje preto hlavne supraspinálne (v šedej hmote je
ho minimum) a hlavne v talame
• neúčinný norfentanyl sa vylučuje močom
• Je to najvhodnejší liek pri renálnej insuficiencii!
Opioidné analgetiká proti silnej
bolesti (silné opioidy)
• Buprenorfín TTS
• Najzaujímavejší z exogénnych opioidov, lepšie
adheruje ku koži ako fentanylová náplasť
• µ agonista, δ a κ antagonista a ORL-1 agonista, silná
väzba na všetky receptory, ťažko sa vytesňuje
• Nevoľnosť sa zvládne p.o. haloperidolom 3x5 kv.
• Má stropový efekt (140 - 210 µg za hod.)
• Neúčinkuje na Oddiho sfinkter, menej suprimuje
imunitu a hypotalamo-pituitárnu os
(κ antagonizmus?)
Opioidné analgetiká proti silnej
bolesti (silné opioidy)
• Prakticky netlmí respiračné centrum ani pri plnej
analgézii
• Je vhodný pri renálnej insuficiencii
• Nevyvoláva hyperalgéziu
• Obsadzuje menšie množstvo receptorov a možno
k nemu pridať iné µ-agonisty
Fentanyl na prelomovú bolesť
• Ide o bolesť, ktorá vznikne očakávanealebo nečakane pri dobre bazálnej retardovanej dávke silného opioidu a je intenzívna
• Zvyšovanie retardovanej formy by síce viedlo ku zmierneniu prelomovej bolesti, ale v ostatnom období by bol chorý predávkovaný a ospalý
• Dosiaľ bol len morfín s.c., i.v. a p.o.
• T.č. je intranazálny a sublinguálny fentanyl
Fentanyl na prelomovú bolesť
Nosová sliznica má plochu niekoľko cm2, s.l. tabl. pôsobí na niekoľko mm
Dávka v jednotlivých liekoch je rôzna◦ Instanyl 50, 100, 200, 300 µg,
◦ Lunaldin 100, 200, 300, 400, 600, 800 µg,
◦ Effentora 100, 200, 400, 600, 800 ug a
◦ Breakyl bukálne náplaste 200, 400 a 800 ug
Ani jeden preparát nie je určený na titráciu dávky – dávka je nezávislá na celkovej dávke retardovaného preparátu, je individuálna.
Podávať len s retardovaným preparátom!!!!
Úskalia rýchloúčinných fentanylov
v praxi Nesprávne zhodnotenie bolesti ako
prelomovej
Pravidelné podávanie namiesto podľa
potreby
Rýchla dostupnosť úľavy vrátane sedácie
Rýchle zvyšovanie dávky
◦ na titráciu použiť najmenšiu dostupnú silu
Vznik tolerancie na analgetický efekt (?!?)
Čo to je?
Operácia s cieľom odstrániť príznaky◦ bolesť, anemizácia, dýchavica, únava
◦ patologická fraktúra, obštrukcia tráviaceho traktu, krvácanie, pleurálny výpotok, stáza v dutom systéme obličky, stáza v žlčových cestách
• a zlepšiť kvalitu života, bez ohľadu na jeho dĺžku
Kuratívna operácia má cieľ odstrániť všetku nádorovú chorobu (= negatívne okraje resekátu, lymfadenektomia, peritoneoektomia)◦ ak sa to technicky nedá, nejde o paliatívnu, ale o
nekuratívnu operáciu
Aj preemptívna operácia s cieľom zabrániť príznakom ◦ obštrukcia GIT-u, krvácanie, patologická fraktúra
• má paliatívny zámer
Etické problémy
klinické zhodnotenie pacienta a rozsahu jeho ochorenia◦ predpoklad nechcených nežiaducich účinkov operácie
typ a načasovanie operácie◦ spoľahlivosť predpovede, že operácia povedie ku
žiadanému výsledku
◦ je informovaný súhlas skutočne informovaným súhlasom?
rozhodnutie neoperovať?◦ „ ...musíte niečo spraviť... “
◦ dosiahnutie cieľa nie je možné (zlepšenie kvality života chirurgickým výkonom)
◦ poškodenie vs. úžitok pre pacienta
Klinické zhodnotenie
Stav výživy
Stav výkonnosti (WHO, ECOG)
Komorbidity
Predchádzajúca liečba (chemoterapia,
rádioterapia)
Možnosti ďalšej protinádorovej liečby
Sociálne zázemie
Komplikácie paliatívnej operácie
Nezhojenie rany, infekcia rany
Anasarka, ascites, pleurálny výpotok
Zníženie výkonnosti (z 2 na 3 – 4)
Dlhá rekonvalescencia
Nemožnosť byť doma
Krátke trvanie efektu operácie
Pooperačná starostlivosť, potreba špecifickej enterálnej
alebo parenterálnej výživy, i.v. hydratácie – podľa typu
operácie a jej následkov, plán ďalšej lekárskej a
ošetrovateľskej starostlivosti
Paliatívna operácia
Observačné štúdie
Randomizované štúdie narážajú na etické problémy:
zaradenie pacienta na operáciu alebo na konzervatívny
postup nemožno urobiť hodením kocky
Paliatívna chirurgická starostlivosť je súčasťou
komplexnej onkologickej starostlivosti
6 - 12% operácií v komplexnom onkologickom centre v
USA je paliatívnych
Závažnosť symptómov, stupeň ich zmiernenia,
načasovanie a výber operácie, trvanie zlepšenia
symptómov, komplikácie chirurgickej liečby a pacientove
preferencie – to všetko určuje celkový prínos
chirurgickej intervencie pre pacienta
Paliatívna operácia
Primárna etická výzva: vyváženie morálnej povinnosti
lekára pomôcť a súčasne nepoškodiť
Výber vhodnej operácie a starostlivý výber pacientov s
ohľadom na vek, komorbidity a stav výkonnosti ako aj
s ohľadom na motiváciu pacienta prežiť dlhšie obdobie
rekonvalescencie
V skúsených onkologických centrách sa docieli
zmiernenie príznakov až v 80%.
Tradíciou medicíny, aj jej chirurgickej časti je
rovnaká morálna povinnosť zmierniť utrpenie
ako vyliečiť ochorenie.
Princípy zdravotníckej etiky
Pomáhať (robiť dobro)
Neškodiť (nerobiť zlo)
Rešpekt voči pacientovej autonómii *
Spravodlivosť v rozdeľovaní zdrojov (mikroalokácia)
Všetky musia byť splnené súčasne a sú rovnocenné
* Nemožno liečiť pacienta, ktorý si to neželá, ale nemožno liečiť pacienta len preto, že si to želá, hoci liečba nespĺňa medicínske kritériá
Cieľ liečby pomôcť pacientovi zlepšiť zdravie alebo ho udržať
čo najdlhšie tak, aby
z toho mal maximálny úžitok
a minimálne poškodenie
primeraná liečba a primeraná ošetrovateľská
starostlivosť
predlžovanie života alebo predlžovanie zomierania?
V každej konkrétnej situácii
◦ liečba, ktorá je povinná
◦ liečba, ktorá je možná ale nepovinná
◦ liečba, ktorú neslobodno poskytnúť
hemato-onkologický
pacient:
- stav výkonnosti
- stav nádorového ochorenia
allogénna transplantácia
KD
pacientovo prianie
pacient upútaný na lôžko
vyčerpané možnosti protinádorovej liečby
čas dožitia < 6 mesiacov
nie je indikované prijatie na JIS
paliatívna starostlivosť na príslušnom oddelení
dobrá funkčná kapacita
nejasná prognóza
nedostupný lekársky záznam
prijať na JIS
plná starostlivosť 3-7 dní
spresnenie cieľov liečby
hodnotenie orgánovej dysfunkcie
ukončenie intenzívnej
starostlivosti alebo
pokračovanie
novodiagnostikovaná malignita
1. línia liečby
pacient v kompletnej
remisii
včasné prijatie na JIS
neobmedzená intenzívna podpora
orgánových systémov
nelimitovaná liečba vrátane chemoterapie
Rozhodovanie o prijatí onkologického pacienta do intenzívnej starostlivosti (podľa End of life care in the ICU. From advanced disease to bereavement.
Oxford Specialist Handbooks in End of Life Care.
Výsledky intenzívnej liečby onkol. pacientov
po 3-5 dňoch (Azoulay,2007)
20% - úspech – pac. odpojený a prepustený
40% - neúspech - smrť
20% - zlepšenie, ale pretrvávanie zlyhávania
systémov – pokračovať v intenzívnej liečbe
10% - zhoršenie – zvážiť obmedzenie liečby!
10% - stabilizovaný pacient – pokračovanie
v intenzívnej liečbe a prehodnotiť liečebné ciele
Zomierajúci pacient
Nezvratné zlyhávanie životne dôležitého
orgánu (srdce, pľúca, obličky, pečeň,
mozog)
Pokročilá, nezvratná kachexia
Nezvratné delírium
Fázy zomierania
Včasné príznaky (dni až týždne)
◦ výrazná slabosť, neschopnosť otočiť sa na posteli
alebo z nej vstať, žiaden spontánny záujem o jedlo a
pitie, neschopnosť prehltnúť lieky, ospalosť a
intermitentná zmätenosť
Pokročilé príznaky
◦ skalenie vedomia, chrčanie
Tesne pred smrťou (hodiny až dni)
◦ bezvedomie, zmeny dychovej frekvencie, chrčanie,
zvýšenie teploty, mramorovanie kože