Košický žurnál 03 /2010

www.kosickyzurnal.sk | 1číslo 03/2010

TémaNa našich deťoch a ich budúcnosti nešetríme

AktuálneIveta Radičová o Košiciach

Košice 2013Predstavujeme investičné projekty

InvestícieKráčame v ústrety úspechuKošice INVEST 2010

RozhovorStaráme sa o bezpečnosť Košičanov

HistóriaBéla Gerster

Noviny európskeho hlavného mesta kultúry | zdarma | ročník I. | 03/ 2010

2 | Košický žurnál ročník I.

Na veľkoplošných reklamách po celých Košiciach sa v uplynulých dňoch obja-vili dva takmer hokejové výsledky ima-ginárneho súboja Košíc s Nitrou, ktorú, mimochodom, na ľade zvykneme s pre-hľadom zdolávať. Tentokrát však mal duel vyjsť v neprospech Košíc. Priemy-selné parky – Košice:Nitra 0:1, investori – Košice:Nitra dokonca debakel 0:12.Keď aj opomenieme skutočnosť, že spo-mínané informácie sú absolútne zavá-dzajúce, veď len za uplynulé dva roky vznikli v meste dva nové priemyselné

parky (Immopark Košice Pereš a Industrial Park Šaca) a pripravu-je sa ďalší, a od roku 2006 prišlo do mesta a jeho okolia množstvo investorov, niektorí strategickej povahy pre ďalší rozvoj celého re-giónu, prekvapuje logika, na ktorej tvorca týchto bilbordov posta-vil svoju kampaň. Ak niečo bolo zanedbané s prípravou územia pre priemysel, tak to bolo určite v predchádzajúcich obdobiach. Sku-točne chce me porovnávať neporovnateľné? Ideme štvrťmiliónovú metropolu, s rozvinutou priemyselnou, univerzitnou, kultúrnou, spoločenskou a logistickou infraštruktúrou, ktorá svojím význa-mom presahuje hranice regiónu, ba dokonca i štátu, porovnávať s oveľa menšími mestami, ktoré žijú úplne inými problémami a čelia iným výzvam? Nie je vhodnejšie porovnať sa s mestami, ako Bratislava, Brno či Praha? Alebo s niektorými našimi partnerskými mestami v západnej časti Európy? Investuje niektoré z týchto miest do výstavby mestského priemyselného parku na vlastnom území? Celkom určite nie! Do čoho investujú tieto mestá a v čom je vhodné ich príklad nasledovať, to je vytváranie podmienok pre prilákanie pracovných príležitostí, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu. Na svojich územiach vytvárajú podmienky pre IT priemysel, rozvoj tele-komunikačných technológií, kreatívneho priemyslu, vedy, výskumu, inovácií, a podobne.Touto cestou sa vydáva aj naše mesto. Chceme pritiahnuť tento typ investícií a vyvíjame všetky aktivity k zatraktívneniu mesta ako potenciálnej destinácie pre investície s vyššou pridanou hodnotou. Veríme, že technologické centrá, ktoré v meste začali vznikať, budú rásť aj naďalej a mesto je odhodlané tomuto procesu napomáhať. Tí, ktorí sa zúčastnili poslednej investičnej konferencie Košice In-vest 2010, sa mohli presvedčiť, že mesto Košice má v tejto oblasti nielen smelé vízie, ale aj reálne programy ich napĺňania.

Marek Kolárčik

EditorialObsahRozhovorStaráme sa o bezpečnosť Košičanov / Milan Dvorožňák

AktuálneIveta Radičová o Košiciach

TémaNa našich deťoch a ich budúcnosti nešetríme

InvestícieKráčame v ústrety úspechu Košice INVEST 2010

KOSITZáleží nám na životnom prostredí a na obyvateľoch Košíc

MozaikaMozaika mestských podnikov

Košice 2013Predstavujeme investičné projekty

HistóriaBéla Gerster: Košičan, ktorý prerezal korintskú šiju

Tip na jesenný výletTatranská vyhliadka

4

6

7

8

9

10

12

15

Košický žurnál – Noviny európskeho hlavného mesta kultúryRočník I., číslo 3Predseda redakčnej rady: Marek KolárčikŠéfredaktor: Ján MičovskýVychádza: mesačneFoto: archív mesta Košice a Košice 2013E-mail: [email protected]: www.kosickyzurnal.skTlač a distribúcia: REGION PRESSJazyková redakcia: Mgr. Zuzana ŠtvartákováEvidenčné číslo EV 4154/10Košický žurnál slúži všetkým občanom mesta a je názorovo otvore-ný všetkým čitateľom. Jeho hlavným cieľom je poskytovať informá-cie o meste Košice a najvýznamnejších (nie len) kultúrnych udalos-tiach v jeho novodobých dejinách.Autor fotografie z titulnej strany: Slavo Halapi

V tomto dome sa narodil súčasník Julesa Verna. Možno rovnako ako on sníval o smelých riešeniach, ktorými zmení svet. Bez toho, aby sme chceli ubrať na sláve svetovému fantastovi, musíme zdôrazniť, že náš rodák svoje sny nielen sníval, ale aj presníval do skutočnos-ti. Teda minimálne dva z nich. Dodnes oba fungujú a slúžia celému ľudstvu. Delí ich síce od seba polovica Zeme, no spája spoločná idea – spájať moria. Už asi viete, o ktorom Košičanovi je reč, však? Ak teda poznáte jeho celé meno a viete aj to, kde stojí jeho rodný dom, napíš-te nám – stačí mailom na adresu redakcie. Výherca získa celoročnú vstupenku do ZOO Košice.Vráťme sa ešte k fotohádanke z minulého mesiaca. Počet odpovedí utešene narástol. A takmer všetky boli správne – na fotografii bola budova Obecného úradu v Rozhanovciach. Teda obce, pri ktorej sa 15. júna 1312 strhla najväčšia stredoveká bitka na území dnešného Slovenska. Blížiace sa 700. výročie udalosti, ktorá výrazne zasiahla do osudu nášho mesta, bude nepochybne dobrým dôvodom, aby sme sa na rozhanovské pole ešte veľakrát – a možno aj v zaujímavom pri-pomenutí historickej udalosti – vrátili. Kupón na úhradu poplatku za komunálny odpad v roku 2011 získava Viera Vargová, gratulujeme.

Fotohádanka

15


Sociálne služby poskytované mestom Košice Oddelenie služieb obyvateľstvu Magistrátu mes-ta Košice s aktívnou podporou sociálnej a bytovej komisie Mestského zastupiteľstva za ostatné štyri roky v oblasti sociálnych vecí realizovalo viacero pozitívnych zmien v sociálnej oblasti s priamym do-padom na úroveň života obyvateľov mesta Košice.Od roku 2006 mesto dobudovalo štyri komunitné centrá na Luníku IX, Sládkovičovej ul., Popradskej ul. a Herlianskej ul. a zintenzívnilo ich činnosť. Otvorilo Krízové centrum pre deti Oceľová ná-dej v Krásnej nad Hornádom, zriadilo Zariadenie opatrovateľskej služby s kapacitou 12 miest. Ďalej vytvorilo Stredisko sociálnej pomoci, ktoré ako jediný právny subjekt okrem služieb v zariadení pre seniorov na Garbiarskej ul. poskytuje soci-álne služby aj v zariadení opatrovateľskej služby na Južnej triede a sociálnu pomoc deťom v Krízo-vom centre. Podporou neverejných poskytovate-ľov (v súčasnosti desiatich organizácií) rozšírilo rozsah sociálnych služieb o pobytové služby vo všetkých druhoch zariadení, o prepravnú službu a o odľahčovaciu službu. Od októbra mesto Košice zaviedlo aj novú sociálnu službu pre seniorov Mo-nitorovanie a signalizácia potreby pomoci.„Úlohy sme mohli rozvíjať aj vďaka postupnému ná-rastu finančných prostriedkov v programovom roz-počte mesta v programe Mesto rodiny. Od roku 2007 vzrástol rozpočet najmä v oblasti sociálnych služieb poskytovaných pre seniorov na 3 milióny € na tento rok,“ povedala vedúca oddelenia služieb obyvateľ-stvu Magistrátu mesta Košice PhDr. Eva Dudová.

Investičná konferencia s mimoriadnym úspechomV hoteli Doubletree by Hilton sa v utorok 19. ok-tóbra zišlo viac ako 200 účastníkov konferencie Košice Invest 2010. Mesto Košice zorganizovalo túto konferenciu v spolupráci s Americkou ob-chodnou komorou už po druhýkrát.Tento rok sa konferencia konala pod záštitou pred-sedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičo-vej. Účasť prekonala očakávania organizátorov, ktorí po úspešnom vlaňajšom ročníku tento rok predpokladali približne 150 účastníkov. Na tohto-ročnej konferencii sa zúčastnili zástupcovia a pred-stavitelia najvýznamnejších domácich a zahranič-ných investorov a priemyselných subjektov, ktoré pôsobia v Košiciach a na východnom Slovensku. Hlavnou témou konferencie boli investície s pri-danou hodnotou. Záujem o konferenciu sa prejavil jednak v množstve kontaktov, ktoré si v priebehu konferencie vymenili jej účastníci, ale najmä v úpl-nom obsadení miest počas jednotlivých vystúpení. Konferenciu otvoril primátor Košíc František Kna-pík, ktorý zdôraznil, že „prínos existujúcich in-vestorov pre mesto Košice je obrovský. Je preto iste veľmi ľahké a logické odvodiť z tohto faktu úmysel mesta pokračovať v proinvestičnej stratégii. Ak má byť naozaj účinná, je potrebné, aby sme správne pomenovali to, čo sme urobili dobre a čo sme mohli urobiť lepšie. Medzi dobré nepochybne patrí to, že sme sa aktívne otvorili investičnému svetu a prav-depodobne neexistuje významnejšie prezentačné podujatie, na ktorom by sa Košice nezúčastnili. Tou druhou skutočnosťou, ktorú chcem zdôrazniť, je fakt, že neexistuje potenciálny investor, ktorému by sme nevenovali osobitnú pozornosť – ak, obrazne povedané, zaklopal na brány mesta. Ukázalo sa, že administratívna a organizačná podpora mesta je pre úspešnú spoluprácu, najmä v prvej fáze, roz-

film Dedičky, dokument, ktorý sleduje odlišnú vý-chovu ratolestí v rôznych kútoch sveta. V Kasár-ňach sa môžu diváci tešiť na premiéry slovenských filmov Onemanshow a Chránené územia, či kanad-ský nezávislý film nakrútený na Slovensku Modra. V Kasárňach na divákov čaká tiež nádielka filmov o korupcii: dvojdielni Predátori z Francúzska či rumunský Kapitalizmus, teraz úplne nový. V FK Cinefil je na programe Pauline na pláži nedávno zosnulej režisérskej legendy Erica Rohmera či Runaways, skutočný príbeh dievčenskej punkovej kapely z Kalifornie s tínedžerskými idolmi Kristen Stewart a Dakotou Fanning v nezvyčajne drsných herckých úlohách. Jednotná cena lístkov na fes-tivalové predstavenie je 2,50 €. Viac informácií na www.ifffbratislava.sk.

Cirkus Paciento na detskej neurológii v Košiciach„Čáry, máry, láry, fáry, nech sa dnes všetko po-darí!“ Táto úžasná, čarovná formulka tento rok fungovala na prvý šup na detských onkologických oddeleniach v Bratislave, Banskej Bystrici a Ko-šiciach. Tentoraz čarovali aj s deťmi na Oddelení detskej neurológie, DFN Košice.V termíne od 18. do 21. októbra 2010 strávili doktor Citrón a asistent Blška štyri krásne dni na odde-lení detskej neurológie, počas ktorých odovzdali malým pacientom, ale i ich rodičom, súrodencom, personálu nemalé zručnosti z oblasti kúzlenia, žonglovania a používania najrozličnejších rekvi-zít. Deti sa zapojili do vytvárania dobrej nálady a šírenia pozitívnej energie a smiechu na oddelení, stali sa spolupracovníkmi zdravotných klaunov doktora Citróna a asistenta Blšku. Nemocničné izby sa akoby mihnutím čarovného prútika zmenili na skúšobňu či skôr maringotku plnú smiechu, ra-dosti a očakávania. „Cieľom projektu Cirkus Paciento je vzbudiť u dl-hodobo chorých malých pacientov záujem o život, lebo ak má pacient záujem o čokoľvek, znamená to, že má chuť žiť. Záujem o život je dôležitou sú-časťou liečebného procesu,“ konštatuje umelec-ký riaditeľ občianskeho združenia Červený Nos Clowndoctors, Gary Edwards.

Mestský park – zelené srdce mesta Mesto Košice vyhlásilo 28. júla 2010 súťaž na urba-nisticko-architektonické a sadovnícke riešenie obno-vy Mestského parku v Košiciach. Súťažné podmienky si vyžiadalo 41 uchádzačov, v termíne ich odovzdalo 11 kolektívov. Jedenásťčlenná porota, zložená z ar-chitektov, poslancov mestského zastupiteľstva, zá-stupcu Správy mestskej zelene a ďalších odborníkov, rozhodla o výsledku, prvá cena udelená nebola.„Návrhy zúčastnené v súťaži boli veľmi kvalitné a odborne spracované. Napriek tomu, žiaden nespl-nil predstavy odbornej poroty, ako by mal vyzerať zrekonštruovaný Mestský park. V konečnom dô-sledku jeho premena vzíde aj z diskusie s verejnos-ťou, aj z rokovacieho konania s účastníkom súťa-že, ktorý získal 2. cenu. Cieľom je, aby bol Mestský park zeleným srdcom mesta, aby bol pokojným miestom oddychu s veľkou vodnou plochou, mies-tom pre relax a šport pre všetkých Košičanov a návštevníkov mesta, od detí až po seniorov,“ pove-dal predseda poroty RNDr. Rudolf Bauer.Výstava všetkých súťažných návrhov je pre verej-nosť prístupná vo foyer Kasární/Kulturparku na Kukučínovej 2 do 12. novembra, v dňoch utorok až nedeľa v čase od 16. do 20. hod.

Aktuálne

hodujúca.“ Za partnera a spoluorganizátora kon-ferencie, Americkú obchodnú komoru v Slovenskej republike, privítal účastníkov George F. Babcoke, prezident U. S. Steel Košice a zároveň prvý vicepre-zident AOK na Slovensku.

USE THE C!TY – CVAKNI S! MARATÓN 2010má víťazaUž po druhýkrát vyhlásila nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o., v spolupráci s Medzinárodným maratónom mieru Košice 2010 fotosúťaž USE THE C!TY – CVAKNI S!-MARATÓN pre úplne každého, kto rád fotí.Tento rok sa do súťaže prihlásili autori z celého Slovenska a porota vyberala zo 151 zaregistro-vaných fotografií. Porotcovia v zložení: Pavel Maria Smejkal, Ivan Fleischer, Peter „reefe“ Ko-váč, Viktor Breiner a Miroslava Grajciarová sa jednohlasne zhodli, že hlavnú cenu (200 €) udelia Jozefovi Pajerskému za fotografiu s názvom „Na hrane“. Ďalších 17 vybraných fotografií bude vy-stavených na citylightoch priamo v centre mesta v rámci Citylight gallery, ktorá ožije maratónom od 16. 11. do 23. 11. 2010.Názov súťaže a zároveň ústredné motto, USE THE CITY (POUŽI MESTO) – CVAKNI SI MARATÓN, vy-zýva všetkých, ktorí prvú októbrovú nedeľu už tradične trávia s maratóncami a maratónom, aby aktívne a tvorivo využili tento deň. Foto-grafi, profesionáli aj amatéri tak urobili a atmo-sféru 87. ročníka jedného z najväčších podujatí na Slovensku sa snažili zachytiť čo najvernejšie prostredníctvom tvárí, emócií, a predstavili svoj unikátny pohľad na to, ako sa počas Medzinárod-ného maratónu mieru mení podoba Košíc a jeden obyčajný októbrový deň, ktorý je sviatkom nie len pre milovníkov športu, ale aj pre obyvateľov Košíc, a návštevníkov.

DPMK opravil úsek pri Amfiteátri a pred zimou skontroloval rýchlodráhuV polovici októbra Dopravný podnik mesta Koši-ce opravil časť koľajovej trate v úseku Amfiteáter v celkovej dĺžke 89 metrov. Oprava trvala štyri dni, tri dni aj s vylúčením električkovej dopravy v úse-ku Spoločenský pavilón – Radnica Staré mesto. Rekonštrukciu trate, ktorú si vyžiadal jej zlý stav, realizovali pre DPMK Koľajové a dopravné stavby, s r.o. Košice. Celková investícia rekonštrukcie bola takmer 46 tisíc €. Pred zimou zároveň DPMK urobil pravidelnú kontrolu na rýchlodráhe do železiarní a takisto zimnú údržbu na danom úseku.

Medzinárodný filmový festival Bratislava v Ko-šiciachTento rok sa Medzinárodný filmový festival vracia do Košíc, ale pozor, o mesiac skôr. Už 12. novembra od 14.00 h začínajú prvé projekcie v Kine Úsmev. Premietať sa až do 14. novembra bude aj v Kasár-ňach a FK Cinefil. Program je pestrý. Najnovší film Stephena Frearsa Tamara Drewe či triler Toma Tykwera, The International, ktorý sa minulý rok nedostal do slovenských kín. V kine Úsmev si fa-núšikovia popkultúry môžu vychutnať japonskú mangu Goemon. Mamičkám sa určite bude páčiť


Staráme sa o bezpečnosť Košičanov

Zužovať vašu činnosť na dozor nad parkovným by asi nebolo správne…Konáme podľa zákona a naša pôsobnosť je široká – parkoviská, odpa-dy, verejný poriadok, čistota, hluk, susedské vzťahy… Za najdôležitejší prvok našej práce však považujem prevenciu. Chodíme na školy, robí-me prednášky, ktoré dopĺňame výchovnými hrami, zúčastňujeme sa policajných dní. Som presvedčený, že občiansky musíme všetci smero-vať k väčšiemu rešpektu pred zákonom. Je paradoxné, ako radi ľudia hovoria o poriadku, no aké cirkusy dokážu narobiť, ak majú zaplatiť 10 �, hoci zjavne ten poriadok narušili. A divili by ste sa, že sa to často týka ľudí, ktorí by mali ísť príkladom. Vo svete, keď minister urobí priestupok, zahanbí sa a platí rýchlo, len aby sa to zbytočne nerozma-závalo, u nás je stále ešte zvykom veci po socialisticky „vybavovať“…

Úspešne?Nerobíme rozdiely medzi drahými mercedesmi a škodovkami. Moji ľudia všetko okamžite evidujú, fotia a hlásia. Takže, ak by sa niekomu náhodou chcelo vyjednávať, nemá šancu. Nemôžem predsa žiadať dis-ciplínu od svojich ľudí a ich prácu potom negovať. Stane sa aj opačný prípad – priestupca zaplatí, odmietne bločky, no na druhý deň sa nám príde sťažovať na korupciu. Je však prekvapený, že jeho odmietnutie bločkov bolo okamžite nahlásené a zaznamenané.

Možno ešte viac starostí ako so šoférmi je s bezdomovcami…Je to narastajúci problém všetkých veľkých miest, do ktorých sa bezdomovci vďaka anonymite sťahujú zo širokého okolia. Výhodné mestské útulky mnohí odmietajú, lebo sa tam netoleruje alkohol. Ob-čania sa sťažujú, že to riešime nedostatočne, no treba si uvedomiť, že občianske práva musíme rešpektovať a ak niekto niekde sedí, to ešte nie je dôvod na zásah. Obyvatelia robia chybu, že týmto ľuďom dáva-jú almužnu, ktorá je im dostatočným dôvodom na ustavičné návraty do centra. Problém je aj s ich prepravou, na ktorú nemáme vhodné upravené autá. Usadiť v niektorých prípadoch bezdomovcov na zadné sedadlo býva veľké hygienické a zdravotné riziko. Aj pre toto možno povedať, že práca mestských policajtov je rovnako náročná ako aj štátnej polície, no býva o poznanie špinavšia. A ak to porovnám z hľa-diska ocenenia a sociálnych istôt, sú na tom moji ľudia oveľa horšie.

Čo by mohlo bezpečnosti v meste výrazne napomôcť?Jednoznačne bezpečnostné kamery. Pred tromi rokmi bola jedna, dnes ich máme 23. Pôsobia nesmierne preventívne. Všade, kde sú nainštalované, sa výrazne znížil počet priestupkov a klesla kri-minalita. Len za posledné dva mesiace naše kamery zaznamenali 269 priestupkov. Vďaka nim sme odhalili viacerých páchateľov, ktorí nám dlhšie spôsobovali problémy. To jasne naznačuje trend v technickom vybavení mesta z pohľadu jeho bezpečnosti a je preto dobre, že sa uvažuje s ich postupným dopĺňaním. Samozrejme, len samotné kamery bezpečnosť nezaistia, stav mestských policajtov

Pokuty človek platí nerád. Ale cestou do areálu odtiahnutých áut na Jarmočnej ma zlosť trocha prešla a pri platbe 60 eur som sa na celkom milú mestskú po-licajtku azda aj usmial. Pointa bola jednoduchá – zaparkoval som so služobnou fábiou 7. júla na takmer prázdnej Mojmírovej ulici čosi pred 18.00 h, akurát som si nevšimol, že miesto je vyhradené pre invalidov. Naozaj som si len odskočil kúpiť čosi namiesto obeda v dlhom pracovnom dni… „Ak mestská polícia takto pristupuje k autu zreteľne označenom, že je z ‘domovského’ magistrátu, tak to tu asi berú fakt nekompromisne…,“ vŕtalo mi hlavou. Vtedy som netušil, že už zanedlho budem môcť rozprávať s človekom, ktorý velí organizácii, ktorá ma na moju nevôľu, no úplne správne, vytrestala. Milan Dvorožňák.

Pán náčelník, mestskú políciu si často spájame práve s pokutami…Asi nikde na svete nebojuje polícia o vrchol rebríčka popularity, sme represívny inštitút, a teda aj pokuty patria k nástrojom našej činnosti, no rozhodne nie sú jej cieľom. Tým je v našom prípade po-riadok a životná pohoda v meste. Verte, že nemáme ani žiadny plán pokút, ako sa to často tvrdieva. Napokon, pozrite sa na štatistiku – vlani sme riešili 45tisíc priestupkov, z toho viac ako polovicu na-pomenutím.Vieme, že s parkovaním je problém, no ak niekoho upozorníte, že nemá zaplatené parkovné a on tam pokojne stojí aj o pol hodinu, tu naozaj už napomenutie nestačí. Pamätáte sa na obdobie, keď sa kvôli nedostatku v zákone neplatilo pár mesiacov parkovné? V cen-tre bolo vtedy všetko beznádejne plné. Parkovné nie je trest, ale systémový prvok, ktorý chráni záujem občana. A potom je tu ešte aj istá ľudská vlastnosť – ak aj riešite auto, ktoré večer zaparkova-lo na naozaj preplnenom sídlisku jedným kolesom na trávniku len dohovorom, už zajtra máme sťažnosť od suseda, že prečo sme ho neodtiahli… Všetkým nikdy nevyhoviete!

JUDr. Milan Dvorožňák – jeho profesionálna policajná kariéra je via-zaná výlučne na poriadkovú a dopravnú službu. Začínal v roku 1973 ako radový policajt, neskôr vykonával veliteľské funkcie od obvodné-ho oddelenia, cez okresné až po krajské riaditeľstvo Policajného zbo-ru, kde pracoval ako zástupca krajského riaditeľa. Funkciu náčelníka Mestskej polície Košice vykonáva od roku 2006.

Rozhovor

www.kosickyzurnal.sk | 5číslo 03/2010Rozhovor

a jeho poriadku. Nemôže ma presvedčiť o svojej kvalite policajt, ktorý prejde pol námestia s mobilom pri uchu. Alebo je neustrojený. Vedie-me ich k tomu, aby boli pre návštevníkov mesta užitočnými informá-tormi. A to aj pre cudzincov, preto viacerí navštevujú jazykové kurzy. Poznám dobre situáciu v štátnej polícii a dovolím si tvrdiť, že dnes sú naši ľudia v mnohom vzorom aj pre ňu.

S čím nie ste spokojný?Nesmierne nás zaťažuje Luník IX. Hliadky sú tam veľmi často, bez na-šej asistencie nedokážu zabezpečovať svoju činnosť hasiči, zdravotní-ci, bytový podnik, elektrikári, plynári, sociálni pracovníci… Škoda, že sa nedokázali udržať rómske hliadky, no všetci, ktorí sa ukazovali ako nádejní, postupne ľudsky i odborne zlyhali. Bola to dobrá myšlienka, no toto sídlisko dnes naozaj nedokáže dodať ani niekoľko málo vhod-ných kandidátov.

A čo vás naopak teší?Napríklad pohľad na našich ľudí, ako ráno i poobede pomáhajú ško-lákom na prechodoch. Vidím v tom nadčasový symbol našej práce. Dobrým krokom boli aj cyklohliadky, ktoré dokážu byť v mestskom prostredí veľmi mobilné. Najviac ma však teší to, že môžem byť na svojich ľudí naozaj hrdý. Viete, málokto dokáže pochopiť, aká je ich služba v skutočnosti náročná. Nejde pri nej len o fyzické limity a odborné vedomosti. Osobitnú kapitolu tvorí enormná psychická zá-ťaž, ktorú reprezentuje rôzny spôsob správania sa časti verejnosti k mestskej polícii. Od ignorovania, cez vulgarizmy až po vyhrážky. Policajt musí byť rozvážny aj vtedy, keď okolo neho prepukajú emó-cie. Na tiesňovú „159-ku“ máme denne okolo 200 volaní a ak k tomu pripočítate priame akcie v teréne, počet kontaktov sa ľahko pre-hupne denne cez tisícku. A zďaleka nie všetky sú ľudsky príjemné či úsmevné. Napriek tomu sme doposiaľ všetko zvládli so cťou.

Je pochopiteľné, že občania vnímajú vlastnú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť svojich najbližších veľmi citlivo. Čo im môžete odkázať?Predovšetkým svoje poznanie, že služba väčšiny mestských policaj-tov je pre nich samotných poslaním. Aj vďaka tomu môžem Košiča-nom odkázať, že žijú nielen v čoraz krajšom, ale aj v bezpečnejšom meste. Preto im budeme vďační, ak našu prácu budú vnímať pre-dovšetkým ako službu, ktorá pomáha skvalitňovať život v meste a zväčšovať jeho obyvateľský komfort. Naše mesto a jeho obyvatelia si to naozaj zaslúžia.

Ďakujem za rozhovor.Ján Mičovský

je poddimenzovaný, a to minimálne o 50 ľudí. Do výkonu služby je zaradených 147 policajtov, možno sa vám to nezdá málo, no keď ich rozplánujeme na doobedňajšie, poobedňajšie a nočné služby, služby v sobotu a nedeľu, k tomu zohľadníte dovolenky, tak je niekedy prob-lém naplánovať 2–3 hliadky.

Nie je záujem o prácu mestského policajta?Je, a to dokonca mimoriadny. Mimoriadne sú však aj nároky. Úspešne zvládnuť teoretické i praktické podmienky dokáže len časť záujemcov. A aj z tých sa počas skúšobnej doby viacerí ukážu ako neperspektívni. Od svojich ľudí nepožadujeme iba splnenie fyzických a vedomostných limitov, ale aj schopnosť byť naozaj dôstojným reprezentantom mesta

6 | Košický žurnál ročník I. Aktuálne

V čom vidíte v súčasnosti najväčšie možnosti pre progres krajských miest vo všeobecnosti? V čom podľa Vás spočíva ich jedinečná prí-ležitosť? Možností, ako zefektívniť pôsobenie krajských miest, je niekoľko. Spomeniem len niektoré.Lepšie plánovanie hlavných a vedľajších úloh, presnejšie, plánova-nie, ktoré zohľadňuje predpokladané príjmy. Lepšia komunikácia s mestami a obcami, mapovanie ich potrieb. Včasná kalkulácia výda-jov a príjmov. Transparentné výberové konania s cieľom minimalizo-vať náklady. Eliminácia lobistických skupín – na úrovni štátu to robí vláda i parlament prijímaním legislatívy, na úrovni kraja to má robiť vyšší územný celok. Nie je dobrým trendom, keď za orgány štátu a samospráv plánujú rozvoj podnikatelia. Samozrejme, to predpokla-dá, aby si kraje spracovali plány regionálneho rozvoja, ktoré budú vychádzať z potrieb ľudí, plány a predstavy, v ktorých by si hierar-chizovali hodnoty a úlohy, zachytili vývojové trendy i riziká.

Keďže projekt EHMK a jeho podpora je súčasťou programového vyhlásenia vlády, čo od takého počinu môžu Košičania očakávať?Predstava Košíc ako európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) je podľa môjho názoru dobrá, Košice majú na to predpoklady. Sú nielen jednoducho krajským mestom, ale svojím spoločenským, kultúrnym a historickým významom boli a sú prirodzenou metropolou širšie-ho regiónu presahujúceho hranice Slovenska. Čo môžu od projek-tu Košičania očakávať? Napríklad premenu Kasární na Kulturpark, rekonštrukciu košického amfiteátra, revitalizáciu Mestského parku, ale napríklad aj dokončenie rekonštrukcie najvýznamnejšej kultúr-nej pamiatky mesta – Dómu sv. Alžbety, ako aj ďalších pamiatok. Pôjde na to 60 miliónov € z fondov EÚ.

Rozvoj mesta Košice ako aj celého regiónu je závislý na rozvoji územného plánu mesta, dobudovaní diaľnic, ciest… Ako môže vlá-da SR prispieť k tomuto rozvoju, v čom vidíte priority?Napríklad aj v tom, čo spomínate – v dobudovaní diaľnic a rýchlost-ných ciest. Tvrdenie, že sme zastavili stavbu diaľnic, je jednoducho lož. Naopak, navýšili sme financie na stavbu diaľnic a ciest. Diaľnice a rýchlostné cesty staviame a budeme stavať, len s tým rozdielom oproti predchádzajúcej vláde, že ich nebudeme stavať predražene. Prioritou vlády je znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín EÚ.

Navrhovaná rýchlostná cesta R4 Košice–Milhosť je súčasťou zá-kladného komunikačného systému Slovenskej republiky a je za-radená do siete diaľnic a rýchlostných ciest SR pod označením R4. Ukončenie výstavby je plánované do konca januára 2013. Čo z Vášho pohľadu to pre Košice – východ bude/môže znamenať (možno aj z pohľadu rozvoja slovenského hospodárstva) a čo bude najväčšou výzvou/úlohou pre Košice, podľa Vás…?Efekt dostavby diaľnice je mnohoraký. R4 je významná spojnica se-ver–juh. S efektom na obchod, export, výrobu. Nehovoriac o zlepšení podmienok života v mnohých obciach, cez ktoré dnes prúdi dopra-va. Zvýši sa napríklad motivácia podnikateľov podnikať v Košiciach a v ich okolí, čo prinesie nové pracovné miesta smerom do Košíc a okolia sa zvýši autoturizmus, čo prinesie takisto peniaze pre región. Je predsa rozdiel, či prídete autom z Bratislavy do Košíc za päť a pol hodiny, alebo za štyri a pol. Najväčšou výzvou pre Košice je zabez-pečiť, aby podnikateľ či turista, ktorý tam príde, mal „komplet ser-vis“, výbornú infraštruktúru, podporné služby a možnosť kultúrne

Iveta Radičová o Košiciach

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., (7. december 1956, Bratislava) je súčasná predsedníčka vlády Slovenskej republiky, podpredsedníčka politickej strany SDKÚ-DS a slovenská sociologička. V rokoch 2005 až 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny.


O tom, že investície do vzdelania sú investíciami do našej budúcnos-ti, vieme všetci. No nie vždy sa tak aj správame. V Košiciach však školstvo naozaj nepatrí medzi oblasti, kde by mesto chcelo šetriť. Preto môžeme život našich škôl s plnou vážnosťou charakterizovať ako stabilný, úspešný a inovatívny. Na rozdiel od mnohých miest a obcí na Slovensku, neriešili sme dopady krízy na úkor škôl ani peda-gógov. Zamestnanci škôl a školských zariadení v kompetencii mesta nepocítili výpadok daní, naopak, ich mzdy financované z prostried-kov mesta mali za posledné štyri roky vzrastajúci trend. Zodpoved-ný prístup mesta k výchove a vzdelávaniu môžeme charakterizovať desiatimi dobrými správami pre žiakov, ich rodičov i pre všetkých, ktorí hodnotu dobrého vzdelania vedia oceniť.

1. Učenie PLUS. Vo vzdelávacích programoch ponúkame rozšírenú výučbu na získanie kľúčových kompetencií v jazykovej, počítačo-vej, prírodovednej i matematickej oblasti.

2. Kvalita pedagógov. Zvyšuje sa kvalifikovanosť učiteľov. V tomto školskom roku sa rady pedagógov rozšírili o 57 absolventov uni-verzít. Kvalifikovanosť a odbornosť pedagogických zamestnan-cov v SR je 88 %, avšak v Košiciach dosahuje až 95 %.

3. Európske projekty. Neexistuje na území mesta škola, ktorej by mesto Košice neschválilo spolufinancovanie projektov premeny tradičnej školy na školu modernú v rámci operačného programu Vzdelávanie. Okrem vzdelávania učiteľov sú európske financie využité na modernizáciu a vybavenie škôl najmodernejšou didak-tickou technikou. Na tento účel má 14 základných škôl možnosť využiť spolu 1 288 tis. € získaných prostriedkov.

4. Rekonštrukcia budov. Mesto schválilo 732 tis. € ako spolufinanco-vanie 9 schválených žiadostí na rekonštrukciu školských budov.

5. Odovzdávanie majetku. Školstvu v meste bol v roku 2002 delimi-tovaný nehnuteľný majetok (budovy) v hodnote 48 721 tis. €.

6. Údržba školských budov. Na opravy, údržbu a investície mesto v období od 2007–2010 poskytlo prostriedky v hodnote 11 721 tis. €.

7. Úcta k poslaniu učiteľa. Najlepší učitelia sú oceňovaní pri príleži-tosti Dňa učiteľov. Rovnaká pozornosť sa venuje aj začínajúcim uči-teľom, pre ktorých sa každoročne uskutočňujú pracovné stretnutia.

8. Práca s osobitne nadanými deťmi. Vysoko hodnotíme prácu uči-teľov s nadanými a talentovanými žiakmi, ktorí rozvíjajú a ne-nechávajú ležať ladom schopnosti našich detí v oblasti jazykov, matematiky, prírodovedných predmetov, ale aj umeleckého a športového charakteru. Každoročne sú výsledky ich práce verej-ne prezentované v rámci projektu „Mesto Košice deťom“.

Na našich deťoch a ich budúcnosti nešetríme

9. Pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Mestské školstvo je nastavené tak, aby umožnilo vzdelávanie prostredníctvom špeciálnych pedagó-gov pre tých žiakov, ktorí „bojujú“ s rôznymi poruchami učenia, a to prostredníctvom začlenenia do bežných tried základných škôl. Vply-vom dopadov krízy a zvyšovania nezamestnanosti sa zvýšil počet žia-kov, ktorých rodičia sa dostali do hmotnej núdze. Mesto im nad rámec zákonných povinností poskytuje stravovanie a učebné pomôcky.

10. Z niektorých ďalších aktivít: „Notebook pre každého žiaka“ – Ko-šice ako prvé mesto na Slovensku podpísalo memorandum o spo-lupráci s firmou Microsoft. Celomestská prehliadka ročníkových prác žiakov základných škôl a osemročných gymnázií. Odborný seminár k dejepisnej čítanke „Kľúče k dejinám Košíc“. Deň otvore-ných dverí Magistrátu mesta Košice v rámci Európskeho týždňa mládeže. Metodický deň pre riaditeľov a pedagogických zamest-nancov škôl a školských zariadení mesta Košice. Školská športová liga – jedinečný projekt v rámci celého Slovenska s cieľom dostať čo najviac žiakov na športoviská.

Myslím, že s pokojným svedomím môžeme povedať, že mesto o svoje školy vzorne dbá. Sme však rozhodnutí urobiť ešte viac. Pretože za-nedbať školstvo by znamenalo znevážiť samých seba. A to nik nechce.

Marek Vargovčák

sa vyžiť. A to je v rukách samotných Košičanov a čiastočne aj nás vo vláde. Aj preto podporujeme myšlienku Košíc ako európskeho hlav-ného mesta kultúry.

Mesto Košice a všetky jeho mestské podniky sa postupne pridávajú k iniciatíve neustáleho zvyšovania transparentnosti svojho hos-podárenia smerom k verejnosti… Myslím si, že byť transparentným pri rozhodovaní o verejných financiách patrí medzi kľúčové požia-davky, pokiaľ hovoríme o budovaní dôvery ľudí k samosprávnym orgánom… aké ďalšie kroky, možno aj v kooperácii s vládou SR môžu mestá pre upevnenie tejto dôvery urobiť?Áno, byť transparentným voči verejnosti je jednou z podmienok budo-vania dôvery občanov k orgánom štátnej správy i samosprávy. Preto aj v programovom vyhlásení vlády hovoríme o transparentnosti verejné-ho obstarávania a konkurzov. Na úrovni štátu už niekoľko týždňov zve-rejňujeme zmluvy na internete, a to aj spätne až do roku 2000. Verejná kontrola nie je samoúčelná, očakávame od nej väčšiu spravodlivosť a hospodárnosť s narábaním so štátnym či verejným majetkom.

Košičanov už roky trápi pozostatok minulého režimu v podobe Lu-níka IX a zdá sa, že Košice budú potrebovať aj podporu vlády SR. Existuje z vášho pohľadu na riešenie tejto otázky? Ako môže vláda Košiciam pomôcť…?Oboznámila som sa s projektom Košického lokálneho partnerstva sociálnej inklúzie a pokladám ho za dobrý, pretože situáciu na Lu-níku IX navrhuje riešiť komplexne. Projekt zahŕňa oblasť predškol-ského i školského vzdelávania, aktiváciu a príjem z práce, výstavbu ihrísk, založenie komunitného centra vrátane hygienickej stanice a práčovne a podobne. Možno by bolo dobré obnoviť na sídlisku aj rómske hliadky. Budúcnosť, možno vzdialenejšiu, však vidím inak. Áno, kvalitnejším vzdelaním a športoviskami urobme život na sídlisku „žiteľnejším“, ale súčasne pomôžme tým šikovnejším a ambicióznejším postupne opúšťať sídlisko a včleniť sa do spo-ločnosti. Existencia segregovaného sídliska pre jedno etnikum je anachronizmom.

Jana Krajkovičová

Aktuálne


Pri nahliadnutí do kalendárov európskych investičných veľtrhov možno objaviť nemálo slovenských firiem, no samotných miest oveľa menej. Vlastne tam vždy nachádzame len dve – Bratislavu a Košice. Ak sa rozhodneme vstup Košíc do zorného poľa svetové-ho biznisu posúdiť bližšie, zistíme, že je to celkom nedávna histó-ria. Mesto sa ako významný investičný priestor začína výraznejšie presadzo-vať od roku 2009. Práve v tomto období začína s košickou radnicou spolupra-covať aj Rastislav Puchala. Bývalému diplomatovi nebolo treba vysvetľovať hodnotu pravidelnej účasti mesta na podujatiach, kde sa ponúkajú nové in-vestičné možnosti. Naopak, on začína čoraz častejšie pripomínať, že účasť na investičných veľtrhoch nie je platenou turistikou, ale tvrdou pro-fesionálnou prácou, ktorá je základným predpokladom úspechu. „Ak sa aj aktívne zúčastňujete týchto podujatí, to ešte nezaručí, že budete hneď úspešný, ale ak sa takýmto podujatiam vyhýba-te, môžete si byť istý, že úspech nepríde. Vo svete som sa denne stretal s tým, že ktosi listuje v zoznamoch vystavovateľov a skúša nájsť v nejakej časti sveta partnera, ktorý by mu umožnil inves-tičný vstup do regiónu. Ak je tým partnerom firma, je to dobré, no ak je ním významné mesto, to sa cení ešte viac. Je dobré, že sme to v Košiciach pochopili a je ešte lepšie, že to začína prinášať ovocie,“ hovorí Puchala. Počet firiem, ktoré už prišli do nášho mesta, trvalo rastie a tento trend bude pokračovať. Lebo – ako zdôrazňuje bývalý diplomat – čas, kedy sa začne o vás hovoriť ako o perspektívnom mieste na investorskej mape a čas, kedy už reálne prichádzajú prví investori, sa neprekrýva. Dĺžka časového posunu však záleží od mnohých okolností, možno trocha aj od šťastia, určite tu však zohráva rolu spôsob, akým svoje mesto predstavujete. Zostavo-vanie kvalitných informačných brožúr je povinnou jazdou. Inves-tičný sprievodca Košíc, ktorý v tomto roku vydalo naše mesto už v druhej, aktualizovanej verzii, obišiel celý svet a je povzbudzujúce vidieť návštevy, ktoré na rokovania už prichádzajú v ruke s týmto dokumentom. V tejto fáze sa začína druhá etapa práce s poten-ciálnym investorom, kedy mu je potrebné poskytnúť všestrannú asistenciu pri realizácii jeho zámeru: počínajúc kvalitnými infor-máciami o možnostiach udelenia štátnej pomoci, resp. pomoci zo štrukturálnych fondov, cez obhajobu jeho záujmov na patričných inštitúciách až po administratívnu výpomoc na úrovni mesta.„Skutočnosť, že sa Košice stali Hlavným európskym mestom kultúry, nám neuveriteľne zvýšila atraktivitu mesta ako potenciálnej investič-nej destinácie. Košice sú spomínané v jednej vete s mestami ako Mar-seille, Liverpool či Essen. Nie je to už len nejaké provinčné mestečko na chvoste Európskej únie žijúce svojím ospalým životom, ale moder-ná dynamická metropola, ponúkajúca všestranné vyžitie. V hodnotia-cich tabuľkách investorov majú veľkú váhu nielen dáta o priemernej mzde a nízkych cenách prenájmu nehnuteľností. Oni vyhodnocujú aj región, kde chcú nielen investovať, ale kde budú ich zamestnanci žiť. Tento parameter je ešte významnejší u investorov, ktorí vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu, pretože títo zamestnávajú vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú veľmi nároční na sociálne a kultúrne záze-mie miesta, kde pracujú a hodlajú sa žiť. Z tohto pohľadu je projekt EHMK 2013 pre Košice doslova pokropením živou vodou.“Tu však treba pripomenúť, že pomoc mesta, bulletiny, kultúra, to všetko je nevyhnutné, ale stále nedostatočné. Tak ako v mnohom inom, aj v oblasti investícií sú pre úspech dôležité osobné kontakty. Rastislav Puchala dáva svoje skúsenosti do služieb mesta aj ako ko-šický predstaviteľ Americkej obchodnej komory na Slovensku. Táto komora predstavuje dôležitý kanál, ktorým k potenciálnym investo-

Kráčame v ústrety úspechuKošice INVEST 2010

rom prúdia informácie považované obchodnými kruhmi za osobitne spoľahlivé. „Svoju úlohu zohráva aj sieť partnerských miest, avšak tu si do istej miery so svojou ponukou konkurujeme,“ tvrdí Pucha-la a pokračuje: „Ako jedno z mimoriadne perspektívnych miest sa nám aj z pohľadu komory javí americký Pittsburgh. Je to nielen do-

movský prístav najväčšieho košického investora U. S. Steel, ale aj mesto spo-jené s históriou vzniku Československa, mesto, ktoré je dodnes centrom ame-rických Slovákov. Takéto reálie majú vo svete biznisu najmä pri nadväzovaní prvých kontaktov nemalú cenu.“ Nemalú cenu však má najmä to, že vďa-ka premyslenej proinvestičnej stratégii mesta pribudli už stovky pracovných

miest. Doposiaľ išlo najmä o sektor priemyslu. Ciele Košíc sú však vyššie – informačné technológie, komunikácia, kreatívny priemysel. Práve na túto oblasť s vysokou pridanou hodnotou bol zameraný aj nedávny druhý ročník konferencie Košice Invest 2010, ktorá vzbudila veľký záujem. Pripravuje sa vznik organizácie, ktorá dá investičnej ústretovosti mesta systémový rámec. Podobne, ako sa to už stalo v prípade košických organizácií cestovného ruchu, ktoré v tomto roku založili svoje združenie, prvé takéhoto typu na Slovensku. K menám, ako Siemens, Getrag Ford Transmissions, Rautaruukki Finland, Valeo Slovakia, Howe Slovensko, NESS Slovensko, JOBELSA Slovensko, Východoslovenská energetika, Eurovia, T-System, RWE-IT, a to sme spomenuli len niekoľkých, teda postupne pribúdajú ďal-šie. Cesta od myšlienky ku konkrétnym výsledkom nebýva krátka a jednoduchá. V prípade nových investícií ide obvykle o 2–3 roky. Ak

Investície

„Ciele Košíc sú vyššie – informačné technológie, komunikácia, kreatívny

priemysel.“

Primátor František Knapík a prezident U. S. Steel Košice s.r.o., George F. Babcoke na investičnej konferencii Košice Invest 2010

teda počítame správne, roky 2011 a 2012 by mali byť obdobím ožive-ného záujmu investorov o naše mesto. Nasvedčuje tomu aj postupné, ale čoraz badateľnejšie ozdravovanie po globálnej hospodárskej a finančnej kríze. Tento fakt v synergii s odvážnym rozhodnutím vede-nia mesta vsadiť na jeho marketing smerom k potenciálnym investo-rom v čase, kedy tak robil málokto, nemôže nepriniesť výsledky.Ak sa tak stane – a všetko nasvedčuje tomu, že áno – bude to len po-tvrdenie toho, že košická radnica sa pred časom vydala správnou cestou investičnej rozvahy a odvahy. Ján Mičovský


Od niektorých obyvateľov Košíc zaznela výhrada, že v našom meste – druhom najväčšom na Slovensku – platíme za zneškodnenie ko-munálneho odpadu viac ako v okolitých mestách. Položme si teda otázku – je pravdou, že Košičania platia za odpad viac?Spomínané výhrady niektorých obyvateľov Košíc vychádzali z hrubého porovnania nominálnej ceny za odpad. To však rozhodne nie je spravodlivé porovnanie. Takto jednoducho by sme mohli po-rovnávať trebárs aj cenu chleba. A okamžite by sme drahší označili za horší. Lenže malo by nás zaujímať, z akých surovín je vyrobený, aký má vplyv na naše zdravie, akú má trvácnosť, v akých hygienic-kých podmienkach je vyrábaný a predávaný alebo aký je chutný. A to isté platí aj pri zneškodňovaní komunálneho odpadu. Treba skúmať kvalitu a rozsah služby, jej frekvenciu, vplyv na životné prostredie, perspektívu do budúcnosti a jej efektivitu. Pri takomto serióznom porovnávaní Košice obstoja v každom ohľade. Len Košice a Bratislava, teda dve najväčšie slovenské mestá, vybudo-vali spaľovňu komunálneho odpadu. Porovnávanie týchto dvoch miest je preto, povedzme, relevantnejšie ako porovnávanie s inými mestami. Počet obyvateľov v Bratislave je 1,8krát väčší ako v Košiciach. Ak by sme Košice porovnávali s Prešovom, ktorý je 2,5krát menší a jeho od-padové hospodárstvo je riešené skládkami, porovnávali by sme hruš-ky s jablkami. Navyše štruktúra zástavby rodinných domov a sídlisk je v každom krajskom meste iná. Od nej závisí frekvencia zberu a zvozu komunálneho odpadu a separovaného zberu. Luníkom IX sa nemôžu pochváliť všetky mestá, tak, ako aj celoročným zberom nadrozmerné-ho odpadu a využívaním veľkokapacitných kontajnerov či celoročným zvozom kontajnerov zo záhradkárskych osád. Teda na cenu poplatkov vplýva veľa faktorov, inak povedané – služieb, ktoré mesto poskytuje svojim obyvateľom. Okrem už spomínanej Bratislavy a Košíc, všetky ostatné mestá na Slovensku zneškodňujú komunálny odpad na sklád-kach. Porovnanie ukazuje, že to nie je najlacnejší a ekonomicky naj-výhodnejší spôsob, ako sa niekto snaží presvedčiť našich obyvateľov. Záber pôdy, vybudovanie skládky, zber a zvoz komunálneho odpadu stojí nemalé finančné prostriedky. A predovšetkým, trend v Európskej únii je jednoznačný – ústup od budovania skládok odpadov. Cena za uloženie odpadu na skládkach je v okolitých krajinách už 7-násobne vyššia ako na Slovensku. Logicky teda môžeme očakávať, že na Slo-vensku ceny za skládkovanie vzrastú, čo sa, samozrejme, premietne aj do výšky poplatkov pre obyvateľov. Chvalabohu, v Košiciach sa mesto rozhodlo ísť cestou ekologickou, ale aj ekonomickou. Áno, hovoríme,

Spoločne sa podieľame na environmentálnom vzdelávaní našich detí

Centrum environmentálnej výchovy pri spaľov-ni v Kokšov-Bakši vzniklo ako prvé centrum na Slovensku a stále je jedinečným projektom svojho druhu. V roku 2007 spoločnosť Kosit a. s. v spo-lupráci s Recyklačným fondom a za výraznej po-moci mesta Košice spustili tento projekt vzdelá-vania detí a mládeže v oblasti ochrany životného prostredia. Už po roku fungovania centrum získa-lo ocenenie ministra hospodárstva SR za Inovatív-ny čin roka 2008 v kategórii „Inovácia služby“.

Spoločnosť Kosit a. s. si už od svojho vzniku v roku 2002 zaumienila nahradiť chýbajúcu environmen-tálnu výchovu na školách vlastným vzdelávacím centrom.

Dnes Centrum environmentálnej výchovy ponúka tieto vzdelávacie programy o odpadoch:

Kontajnery vo farbách dúhy /pre 1. až 3. ročník zá-kladnej školy/ Hravou formou sa deti zoznámia s fa-rebným rozlíšením kontajnerov, naučia sa odpady triediť a dozvedia sa, kde odpady končia.

Ako ježko Separko a Peťko zachránili Zem /pre 3. až 5. ročník základnej školy/ Pútavý príbeh o rozto-pašnom Peťkovi a jeho spolužiakovi Ježkovi Separ-kovi deťom pomôže lepšie pochopiť, kedy odpady neúmerne zaťažujú prírodu, na čo slúžia zberné dvory a čo je to recyklácia. Vďaka úlohám a súťaže-niu si deti prakticky vyskúšajú triedenie odpadov.

Myslíme na budúcnosť? /pre 2 stupeň základnej školy/ Až 80 % materiálu v odpadkovom koši je mož-né recyklovať… Žiaci uvidia, ako sa mení odpad na surovinu, ako funguje spaľovňa, a tiež ako pomáha chrániť životné prostredie.

Kam s ním? /pre 2. stupeň základnej školy/

Cieľom týchto programov je priblížiť žiakom zá-kladných (ale aj stredných a materských) škôl systém nakladania s odpadmi v Košiciach a okolí. Hlavný dôraz sa kladie na separovaný zber.

Všetky programy prebiehajú v Centre environmen-tálnej výchovy a priľahlých prevádzkach v areáli KOSIT a. s. v Kokšov-Bakši.

Od svojho vzniku centrum navštívilo 7061 žiakov a každý pracovný deň tento počet narastá.

Tešíme sa aj na Vašu návštevu.

KOSIT

Záleží nám na životnom prostredía na obyvateľoch Košíc

o spaľovni. Spoločnosť KOSIT od svojho nástupu podniká rôzne kro-ky, aby cena za zneškodnenie komunálneho odpadu nerástla. Jedným z nich je aj modernizácia spaľovne s cieľom využívať tepelnú energiu vzniknutú pri spaľovaní odpadu na výrobu elektrickej energie. Nejde o malú investíciu, ale na strane druhej, KOSIT energeticky zhodnotí komunálny odpad. Výrobou a predajom elektriny vykryje časť nákla-dov na zber a zneškodnenie odpadov, ktoré v čase rastú. Oproti ostatným spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú zberom a zneš-kodňovaním komunálneho odpadu, košický KOSIT ako jediná spo-ločnosť na Slovensku má vybudované Centrum environmentálnej výchovy. Centrum šíri osvetu v oblasti rozumného nakladania s od-padmi najmä medzi mladou generáciou – škôlkarmi, školákmi, štu-dentmi, ale aj medzi dospelými, pokiaľ ide o separovaný zber. V prie-behu roka Centrum navštívi takmer tritisíc školákov. Ale nemusíme sa chváliť sami. Stačí spomenúť napríklad celoslovenské ocenenie od Ministerstva hospodárstva SR za inovačný čin roka 2008. Stratégia, ktorú si spoločnosť KOSIT a. s. spoločne s mestom vytýčili na najbližších desať rokov, jednoznačne smeruje k rozvoju sofistiko-vaného technologického systému nakladania s odpadom, ktorý bude dlhodobo udržateľný a bez problémov pokryje nároky Košíc. Záro-veň bude ekologicky a ekonomicky vyvážený, pretože spoločnosti KOSIT a. s. záleží na životnom prostredí a obyvateľoch Košíc, ktorým svoje služby poskytuje.


V podmienkach Mestských lesov Košice a. s. sú z dlhodobého hľadiska investície v zásade rozvrhované do zveľaďovania infraštruktúry – naj-mä lesnej cestnej siete a obnovy lesnej techniky v záujme jej ekologi-zácie. V rokoch 2006–2010 bol osobitný dôraz kladený na rekonštruk-cie lesných ciest. Ich technický stav bol z dôvodu dlhodobej, 13–ročnej majetko-právnej neupravenosti nevyhovujúci (mestu Košice boli zá-konom odovzdané zo strany štátu až v roku 2005, kým lesný majetok už v roku 1992), v niektorých prípadoch až havarijného charakteru. Kvalitná lesná cestná sieť patrí medzi rozhodujúce predpoklady riad-neho spravovania rozsiahleho mestského lesného majetku na celko-vej výmere takmer 20 tisíc ha.Umocňuje jeho hodnotu, zvyšuje úroveň protipožiarnej ochrany lesov, efektívnosť lesnej prevádzky a má tiež sprievodný verejno-prospešný dosah, keďže vytvára možnosti intenzívnejšieho rekreačného využitia lesného prostredia (cykloturistika, korčuľovanie). Z celkovej dĺžky cca 100 km spravovaných asfaltovaných lesných ciest bolo v košických lesoch v rokoch 2006–2010 predmetom komplexnej rekonštrukcie cca 30 km. Na tento účel bolo vynaložených celkom 1,75 mil. € (52,7 mil. Sk), z ktorých bolo 36 % krytých nenávratným príspevkom z eurofondov v rámci projektov z Programu rozvoja vi-dieka a zvyšok z vlastných zdrojov a bankových úverov. Z významnej-ších možno spomenúť rekonštrukcie lesných ciest: Nemcova a Čierna dolina (Čermeľ), Jergova (Jahodná), Promenádny chodník (Lesopark Furča), Uhrinč (Sokoľ), Strašný jarok (Kostoľany), Kovaľská (Opátka), Potoky (Košická Belá), Rieka (Kojšov). Porovnateľný objem investícií – 1,44 mil. � (43,4 mil.Sk) bol v priebehu ostatných piatich rokov sme-rovaný do obnovy dopravnej, nakladacej techniky, stavebných strojov a informačných systémov.V súlade s rozvojovými zámermi mesta sa priebežne obnovovala re-kreačná vybavenosť košického lesoparku, pričom bolo napr. vyznače-ných 60 km cyklotrás, vybudované 3 nové náučné chodníky (Lesníc-ky – Stará bankovská cesta, Po stopách košických hradieb, Zvieratká v lese –Hradová), osadené pútače s mapami územia mestských lesov, revitalizovaný areál cvičnej skaly Rokodromo v Čermeli a upravené

Vo vozidlách mestskej hromadnej dopravy v Košiciach do konca ok-tóbra pribudnú LCD monitory, ktoré budú cestujúcim spríjemňovať cestu, ale rovnako im zabezpečia dôležité informácie o dianí v mest-skej hromadnej doprave. Dopravný podnik mesta uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ZEBRA grafické a filmové štúdio, s. r. o., ktorá vyhrala súťaž na prevádz-kovanie elektronických plôch vo vozidlách. Spoločnosť zabezpečí dodanie LCD monitorov spolu s držiakmi, na ktorých budú monitory pripevnené, zabezpečí ich upevnenie, inštaláciu, údržbu, nahráva-nie reklamných spotov. Všetky náklady spojené s inštaláciou a pre-vádzkou monitorov hradí grafické a filmové štúdio.LCD monitory sú certifikované v súlade s platnými právnymi a technickými normami a pozostávajú zo sústavy štyroch samostat-ných LCD displejov umiestnených v strede vozidla a upevnených na strope. LCD monitory nechal Dopravný podnik nainštalovať do 20 autobusov, na monitoroch budú zobrazované komerčné reklamy a dopravné informácie. V jednom vozidle sú v konečnom počte štyri LCD monitory, z ktorých dva zobrazujú dopravné informácie a ďal-šie dva monitory slúžia prevažne na reklamné účely.Pokiaľ budú cestujúci s novou službou spokojní a budú monitory vnímať ako pozitívnu súčasť vozidla, ktorá ich dokáže pobaviť a spríjemniť im cestu, košický Dopravný podnik rozšíriť ich počet aj na ďalšie autobusy.(mm)

V autobusoch pribudnúLCD monitory / DPMK /

Tak ako každá technika a technologické zariadenie podlieha starnu-tiu a fyzickému opotrebovaniu, tak aj zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody spoločnosti TEHO nie sú výnimkou. V odovzdá-vacích staniciach tepla (OST) zabezpečujeme prípravu teplej úžitko-vej vody (TÚV) celoročne a výrobu tepla na ústredné vykurovanie (ÚK) takmer deväť mesiacov v roku. Pri takejto neustálej prevádzke nestačí len údržba technológie, ale po určitom čase je nutné vyko-nať celkovú rekonštrukciu OST, aj vzhľadom k tomu, že niektoré te-pelnotechnické zariadenia v našej správe majú aj viac ako 30 rokov.Vzhľadom na stúpajúce ceny vstupných energií, pristupujeme k inováciám zdrojov a transformátorov tepla tak, aby boli čo naj-bližšie k miestu spotreby. Okrem rekonštrukcií jestvujúcich zdrojov budujeme aj nové zdroje. Terajšia ponuka špičkových technológií, vhodných pre prípravu ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v priestoroch obytných domov, nám umožňuje budovanie malých kompaktných odovzdávacích staníc (KOS), ktoré sa umiestňujú priamo v objektoch – domoch spotrebiteľov. Pri budovaní KOS sa staré rozvody nahrádzajú novými, predizolovanými rozvodmi, čo prináša cca 8 až 10 % úspory nákladov v porovnaní s pôvodným distribučným systémom. Dochádza k zefektívneniu prevádzky, t. j. znižujú sa tepelné straty v rozvodoch, znižuje sa riziko problémov s cirkuláciou TÚV. Nezanedbateľnou výhodou je možnosť uplatne-nia rôznych režimov dodávky ÚK a TÚV.Rozsiahly investičný zámer rozbiehame na sídlisku Nad Jazerom. V rozmedzí 4 rokov plánujeme do projektu rekonštrukcie rozvodov tepla a výmenníkových staníc investovať celkovo 12 mil. €. V súčas-nosti prevádzkujeme na sídlisku 24 klasických výmenníkov (OST). Tieto budú nahradené novými, cca 150 kompaktnými odovzdáva-cími stanicami tepla. Taktiež vybudujeme nové primárne rozvody v dĺžke približne 9 kilometrov. Rekonštrukcia prebehne v troch etapách, v rokoch 2011–2014. V súčasnosti intenzívne rokujeme so zástupcami vlastníkov bytov na návrhu rozmiestnenia jednot-livých KOS v objektoch a na podpisoch Zmlúv o nájme spoločných priestorov. V štádiu vypracovania je realizačný projekt pre staveb-

Modernizácia rozvodov tepla / TEHO /

né povolenie a výber dodávateľov. „Naša spoločnosť prevádzkuje do cca 100 kompaktných odovzdávacích staníc a vo fáze prípravy a realizácie je ďalších vyše 20 KOS. V priebehu roka 2010 máme na-plánované celkom investície za cca 3 mil €,“ vyjadril sa Ing. Juraj Buľko – investičný riaditeľ spoločnosti TEHO.Nárast počtu našich OST si vyžiadal zásadne zmeniť aj orientáciu monitoringu a kontroly prevádzky centrálneho riadenia – z pa-sívneho sledovania na aktívne riadenie prostredníctvom dispe-čerských riadiacich systémov. „Preto naše inovácie smerujú aj do komunikačných riadiacich systémov a moderných technológií, aby informácie o výrobe, distribúcii, kvalite produktu a spotrebách tep-la na ÚK a TÚV na obchodnom mieste prebiehali v reálnom čase, podľa vopred stanovených režimov, ktoré vyplývajú z bilancií a analýz tak, aby dodávka tepla bola efektívna aj pri pokračujúcom trende znižovania jej spotreby,“ doplnil Ing. Buľko. Za Spoločenstvo vlastníkov bytov – Fibichova 13 Košice nám k vybu-dovanej KOS-ke svoj názor poskytla Ing. Otília Leskovská, členka rady SVB: „Pôvodne sme boli napojení na jednu z najstarších výmenníko-vých staníc v Košiciach na Krivej ulici. Vykurovanie bolo ešte ako tak znesiteľné, avšak veľké problémy boli s teplou vodou. Bola vždy špi-navá, keď sa čokoľvek šustlo na prípojke, odpúšťaním vznikali veľké straty pre vlastníkov, ktorí vodu museli zaplatiť, hoci bola nepouži-teľná. Teplota teplej vody sa pohybovala od 38°C do 44°C, nikdy ne-dosiahla zákonom stanovený rozsah 45°C–55°C. O koeficiente medzi množstvom nameraným vo výmenníčke a množstvom nameraným v bytoch ani nehovorím. Výstavbou vlastnej výmenníkovej stanice na päte domu sa všetko obrátilo. Máme vlastnú samostatnú prípojku do domu, meranie na päte domu a teplú vodu si už ohrievame sami pod-ľa dohodnutého režimu. Dosiahli sme veľké úspory (koeficient okolo 1,06 namiesto 1,25 až 1,3) a vysoký štandard kvality teplej vody a jej okamžitej dostupnosti bez potreby vypúšťania.“

Investície v košických lesoch/ Mestské lesy Košice, a. s. /

Mozaika


Ďalej KOŠICE – Turizmus vytvorí k Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji hostiteľský program tzv. „welcome program“, aby bol náv-števník komplexnejšie informovaný o možnostiach trávenia času v meste a v okolí a zároveň motivovaný k dlhšiemu pobytu v meste a k opätovnému návratu do mesta. Ku komplexnosti servisu pri-budne v Košiciach v roku 2011 aj mestská návštevnícka karta.

Pracovníci Správy majetku mesta, s. r. o. Košice vykonávajú pravidel-ne monitoring parkovania v centrálnej parkovacej zóne, ako aj v jej okrajových častiach. Poznatky z monitoringu sú využívané na skva-litnenie parkovania na jednotlivých uliciach s parkovacími miestami. Jedným z výsledkov monitoringu je aj zníženie cien na niektorých parkoviskách z dôvodu rovnomerného rozptýlenia zaparkovaných vozidiel v parkovacej zóne. Zníženie ceny za parkovanie o 50 % sa týka parkovísk pri Amfiteátri, OC MERKUR a OC ASTÓRIA. Najvýraznejšie zníženie ceny je na rampovom parkovisku pri JUMBO CENTRE, kde sa okrem zníženia ceny o I/2 zrušilo aj progresívne navýšenie ceny po troch hodinách parkovania. Zaviedli sa špeciálne parkovacie karty s veľmi výhodnou cenou na parkoviskách pri veľkých podnikateľských centrách. Tieto špeciálne karty platia len pre konkrétne parkoviská. SMMK, s. r. o., pripravuje regulačné opatrenia na ochranu obytných zón pred parkovaním motorových vozidiel vodičov prichádzajúcich do tejto zóny za prácou alebo inými aktivitami. Pripravujú sa tiež or-ganizačné opatrenia proti vodičom, ktorí majú zaparkované vozidlo v spoplatnenej parkovacej zóne bez zaplatenia a obmedzujú možnosť zaparkovania vozidla vodičom, ktorí vlastnia predplatenú parkovaciu kartu, prípadne si chcú zaplatiť parkovné iným spôsobom.

Informačné centrum mesta Košice bude od polovice novembra tohto roku v novom šate, aby dôstojne privítalo návštevníkov Via-nočných trhov a návštevníkov Majstrovstiev sveta v ľadovom ho-keji 2011i. Čaká ho totiž redizajn a nové priestorové usporiadanie, ktoré ho priblíži moderným informačným centrám vo svete. Informačné centrum mesta Košice na Hlavnej ulici č. 59 v historickej radnici je jediným oficiálnym informačným centrom pre návštevní-kov a občanov Košíc. Vznikom organizácie KOŠICE – Turizmus, kto-rá je platformou oficiálnou autoritou pre rozvoj cestovného ruchu v Košiciach, prešla aj správa centra pod tento subjekt. Mesto Košice dnes žije prípravou na podujatie svetového významu – Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011, a preto je potrebné modernizovať aj miesto prvého kontaktu pre fanúšikov a ďalších návštevníkov.Informačné centrum mesta Košice neprešlo niekoľko rokov žiad-nou zmenou. Dnes je však táto premena nevyhnutná. Po zváže-ní možností sa pristúpilo k minimalistickej verzii prestavby, a to zmeny jeho priestorového usporiadania a jeho vybavenia. Náv-števníkov privíta nový informačný pult, nové police pre suveníry, miestnych sprievodcov a tematické podujatia. Na stenách pribudnú nové mapy a označenia, na podlahe nový koberec. Interiéry centra zostanú v bielo-žlto-modrom ladení, t. j. v oficiálnych farbách mes-ta, aby naďalej korenšpondovali s vizuálnou identitou destinácie Košice. KOŠICE – Turizmus postupne pripraví do ponuky aj nové moderné suveníry a upomienkové predmety. Pre najmenších je pri-pravený detský kútik a pre fanúšikov hokeja hokejová galéria. So zmenou podoby prichádza aj premenovanie centra na Návštevnícke centrum Košice, pretože jeho primárnym účelom bude privítanie a poskytnutie informácií návštevníkom mesta Košíc.Nové Návštevnícke centrum Košice nemá za cieľ zmeniť len svo-ju vizuálnu podobu, ale predovšetkým aj zlepšiť svoje služby pre návštevníkov. Ide predovšetkým o vytvorenie nových propagač-ných materiálov mesta, vytvorenie ponuky nových produktov ako prehliadky mesta a fakultatívne výlety do okolia, ktoré návštevník očakáva ako štandard v európskom meste.

Prestavba ICMK/ visitkosice.eu /

vybrané miesta prameňov pitnej vody v lesnom prostredí. Za základ-nú investíciu do kvality lesného majetku samozrejme pokladáme aj riadny výkon pestovnej činnosti a výchovy lesných porastov v súlade s lesným zákonom a obnovu lesa celkom na výmere 590 ha (za obdobie 2006–2010), z čoho priaznivý podiel prirodzenej obnovy lesa z náletu predstavuje 83 %.V budúcnosti je plánované pokračovanie aktivít pri zveľaďovaní lesnej cestnej siete a zariadení lesoparku, vyznačovaní cyklotrás, ochrane a obnove vodných zdrojov v lesoch a vybudovanie centra environmen-tálnej výchovy a lesnej pedagogiky v Čermeľskom údolí.

Mozaika

Parkovanie: skúsenosti a postrehy

Pohľad na výstavbu parkovacieho domu k 21. 10. 2010

/Správa majetku mesta Košice, s. r. o./

Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ponúka na prenájom voľné nebytové priestory na kancelárske účely v objektoch na Hlavnej 68, 70, Löfflerovej 2 a Poštovej 14 v Košiciach. Ďalej ponúka na prenájom obchodné priestory s priamym

vstupom z ulice na Poštovej 14. Podrobnosti o voľných pries-toroch sú na stránke www.smmk.sk, prípadne sa možno

kontaktovať na tel. č. 055 / 62 286 45.

INZERÁT

Výstavba Parkovacieho domu pri Steel aréne pokračuje podľa plánuNa úrovni najspodnejšej parkovacej plochy sa ukončujú betonárke práce podláh a stien, do ktorých sa už zabudovávajú prvky logisti-ky parkovacieho systému, ktorý bude zabezpečovať plynulý vjazd a výjazd áut. Zároveň na Moldavskej ulici sa v súčasnosti budujú príjazdové a výjazdové komunikácie, ktoré budú vyúsťovať na naj-vyššiu plochu parkovacieho domu. Výstavba tejto komunikácie si vyžiadala určité dopravno-organizačné obmedzujúce opatrenia na križovatke Moldavská a Toryská. Dočasné komplikácie pri nutnej reorganizácii dopravy budú kompenzované zlepšením príjazdo-vých a parkovacích podmienok návštevníkov Steel arény.

12 | Košický žurnál ročník I. Košice 2013

Vizualizácia Kasární/Kulturparku, autor: zerozero

Vizualizácia výmenníkov na Krosnianskej, Ovručská a Wuppertálskej ulici


Jedným z kľúčových zámerov Košíc je premena bývalých kasáren-ských skladov na Kukučínovej ulici na Centrum kultúrneho a krea-tívneho priemyslu – Kulturpark. Komplex bol postavený koncom 19. storočia, je zasadený do historického parku významnej hodnoty v bez-prostrednej vzdialenosti od priameho centra mesta (5 min. pešou chôdzou). Z nepoužívaných priestorov vznikne kultúrna štvrť, ktorej vstupný priestor bude tvoriť nové námestie v centre mesta. Kultúrne centrum bude slúžiť pre stretávanie sa, tvorbu, spájanie a prezentáciu rôznych žánrov moderného umenia. Plánované sú tiež priestory urče-né na výmenné pobyty umelcov, prezentačné priestory, multifunkčné sály, divadelné štúdiá, výstavné priestory, ateliéry, kreatívne štúdiá a laboratóriá. Park zostane pôvodný a otvorená zelená zóna bude slúžiť Košičanom a návštevníkom nášho mesta.Okrem kultúrneho centra sú naplánované ďalšie dva zámery: cen-trum pre rozvoj kreatívnych odvetví a mestské výstavné priestory. Cieľom plánovaného centra je podpora organizácií a firiem zaobe-rajúcich sa rôznym typom kreatívnych činností, s cieľom vytvoriť ich priestorovú koncentráciu a následnú synergiu. Podpora bude mať podobu poskytnutia zvýhodneného nájmu priestorov či spoločných a outsourcovaných administratívnych a servisných služieb (účtov-níctvo, telekomunikačné pripojenia, atď.), tiež poskytnutia špeciali-zovaných vzdelávacích programov (napr. školenia v oblasti kultúr-neho manažmentu, zvyšovania mediálnej gramotnosti) a informácií, konzultačných služieb (partnerstvá, networking, granty, projektový manažment). Svojím charakterom bude slúžiť na podporu malého a stredného podnikania v oblasti kreatívneho priemyslu. Poskytne pre-nájom začínajúcim umelcom, priestory pre začínajúce firmy pôsobia-ce v oblasti kreatívnych činností a subjekty pôsobiace v sfére kultúry a umenia, pre ktoré budú vytvorené zvýhodnené nájomné podmienky. Multifunkčné mestské výstavné priestory ponúknu variabilné využitie v nadväznosti na ostatné funkcie areálu.V roku 2009 bola vyhlásená súťaž návrhov, s ktorej víťazom bola po rokovacom konaní podpísaná zmluva na projekčné práce (víťazom je ateliér Zerozero z Prešova). V súčasnosti je pripravená dokumentá-cia pre územné konanie a v decembri 2010 sa podľa harmonogramu prác očakáva vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu. Re-konštrukcia musí začať na jar 2011 s termínom ukončenia sa ráta do konca roka 2012.

Ďalším projektom, ktorý je najmä v Európe vysoko oceňovaný a po-važovaný za progresívny v oblasti komunitného rozvoja a sociálneho umenia, je premena nepoužívaných výmenníkových staníc na kultúr-no spoločenské/komunitné centrá – kultúrne body okraja – SPOTs. Jedným z novodobých problémov mesta sú budovy zastaranej a ne-využívanej sídliskovej infraštruktúry. Patria sem aj objekty výmen-níkových staníc, ktoré boli postavené v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Slúžili na redistribúciu tepla a prípravu teplej úžitkovej vody pre byty v obytnom súbore. Amortizovaná technológia výmenníkových staníc sa postupne od konca 90. rokov nahrádza novými technológiami s vý-razne menšími priestorovými nárokmi. Objekty výmenníkových staníc boli preto úplne alebo čiastočne vyprázdnené, v súčasnosti sú niekto-ré nevyužívané a začínajú chátrať. Výhodná poloha objektov, väčšinou v ťažisku obytných súborov, umožňuje ich aktívne zapojenie do revitali-zácie sídlisk. Okrem komerčného využitia – obchody, prevádzky služby, sa ponúka možnosť ich transformácie na špecifické kultúrne centrá, ktoré sa stanú bodmi revitalizácie kultúrneho života mesta. Vytvo-renie takýchto malých „ohnísk“ kultúry v mestských častiach (sídlis-kách) podporí aj komunitný rozvoj a rozvoj lokálnej kultúry. Zámerom dotvárania širšieho okolia výmenníka je oživiť verejný priestor, za-

Predstavujeme investičné projekty

traktívniť ho a dospieť k priestoru, v ktorom má občan a jeho aktivity svoje miesto. Popri posilňovaní komunitných väzieb je dôležité po-silniť väzby ekologické, vytvoriť priestor pre inovácie v manažmente prírodných zdrojov. Projekt kladie dôraz na environmentálne témy, zasadené do urbanistického a architektonického kontextu. Vytvorenie hodnotných ekologicko-vizuálnych väzieb bude dôležitým faktorom pri konečnom rozvoji lokality.V roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia prvej výmenníkovej stani-ce na Terase – ulica Obrody, z rozpočtu Mesta Košice. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia ďalšej výmenníkovej stanice na Brigádnickej ulici a Mesto Košice koncom júla 2010 vyhlásilo súťaž návrhov na ďalších 5 výmenníkových staníc.Rekonštrukcia jednotlivých výmenníkových staníc bude prebiehať postupne v roku 2011 a 2012, tak ako bude pripravené prostredie na otvorenie komunitných centier s termínom ukončenia v druhej polo-vici roku 2012.SPOTs budú variabilnými priestormi, využiteľnými na:1. tvorivý priestor (ateliéry, tvorivé dielne, skúšobne, štúdiá, atď.)2. sociálno-kultúrne centrum (galéria, prezentačné priestory, klubo-

vá činnosť, workshopové a konferenčné priestory, atď.)3. priestory pre menšie lokálne iniciatívy z kultúrnej aj inej oblasti

v Košiciach (kancelárie pre neziskové organizácie, centrum voľné-ho času, atď.)

4. priestory a atrakcie pre obyvateľov a návštevníkov (detské ihrisko, lavičky, terasa, park, vonkajšia expozícia, atď.)

5. oddychové priestory

V Košiciach vďaka projektu Košice – Európske hlavné mesto kultú-ry 2013 pribudne zrevitalizovaných priestorov či zrekonštruovaných budov oveľa viac. Jednou z budov bude Mestský amfiteáter, ktorý bol v minulosti obľúbeným centrom kultúry v meste (filmové festivaly, koncerty, folklórne festivaly…). Predmetom už vypísanej architektonickej súťaže je urbanisticko-ar-chitektonický návrh prestavby objektu amfiteátra na Festivalovom námestí v Košiciach na multifunkčný priestor, vrátane ideového rie-šenia náplne okolitého areálu.Poslaním súťaže je naštartovanie rozvoja územia v centrálnej a se-vernej časti Festivalového námestia. Cieľom investičného projektu je vytvorenie podmienok pre organizovanie kultúrnych podujatí väčšie-ho rozsahu, a tiež pre rozvoj kongresového turizmu. Tým sa zároveň napĺňajú ciele hlavného rozvojového plánu mesta. Inovatívne a archi-tektonicky zaujímavé riešenie sa môže stať novou dominantou Košíc.

Mesto Košice získa na atraktivite nie len vo vzťahu k obyvateľom, ale aj vo vzťahu k návštevníkom zrevitalizovaním parkov, ktoré sú súčas-ťou kultúrneho dedičstva mesta: park na Moyzesovej, Mestský park, park Komenského. Všetky tri tak budú slúžiť nie len ako prechádzko-vé zóny, ale tiež ako priestory na voľnočasové aktivity. Okrem toho sa ráta s rekonštrukciou chodníkov, revitalizáciou a obnovou zelene, ako aj s výsadbou nových drevín.

Mestská krytá plaváreň je považovaná za jednu z architektonicky naj-krajších budov v meste, vybudovaných na prelome 50. a 60. rokov. Bola postavená v rokoch 1957–1960 a fungovala až do konca 70. rokov, keď po zrušení Mlynského potoka, tečúceho v jej tesnej blízkosti (a ná-slednom vybudovaní jednej z najfrekventovanejších dopravných tepien mesta) došlo k poklesu spodnej hladiny vody a následne k vážnym sta-tickým poruchám na objekte. Projekt rekonštrukcie vychádza z filozofie prepojenia pôvodnej funkcie plavárne s novými kultúrnymi funkciami.

Predstavujeme investičné projekty, ktoré sa budú realizovať v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013 v našom meste a regióne. Na tento účel vláda SR vyčlenila prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške 60 mil. €. Realizovať investičné projekty bude Mesto Košice, Košický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.

Košice 2013


Rekonštrukciou vzniknú priestory, ktoré môžu meniť účel podľa potre-by (napr. bazénová hala sa môže zmeniť na multifunkčný výstavnícky a kultúrny priestor) a zázemie. Plaváreň sa stane kultúrno-spoločen-ským priestorom s celoročnou prevádzkou.

Mesto Košice bolo po stáročia politicky a hospodársky druhým naj-významnejším kráľovským mestom Uhorska (hneď po Budíne). Záro-veň bolo vedúcim členom združenia piatich cechových miest s názvom Pentapolitana, kde zohrávalo vedúcu úlohu. V meste bol významne rozvinutý systém remesiel a obchodu. Uznávanou raritou starobylého mesta Košice je historická ulička remesiel, Hrnčiarska ulica. Tento projekt bude realizovaný Mestom Košice a KSK.

Pre jej obnovenie a zvýšenie atraktivity, získanie presvedčivého dobového charakteru KSK zabezpečí vybudovanie lapidária. Mesto Košice zrealizu-je rekonštrukciu verejného priestranstva (dlažba a osvetlenie). V uličke sa nachádzajú objekty Východoslovenského múzea a Archeologického ústavu, ale aj reštaurácie, ktoré korešpondujú s jej dobovým charakte-rom. Cieľom je vytvoriť atraktívne miesto pre turistov aj domácich, oživiť dávne remeslá a prezentovať stredoveké remeselnícke umenie.

Projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 podporí aj vy-tvorenie Domu autentickej kultúry, ktorý bude mať špecifické zame-ranie orientované na tradičnú kultúru (najmä ľudové tance) v spojení s výchovou a vzdelávaním mládeže. Dobuduje sa centrum ľudovej a umeleckej tvorby.

Zrekonštruovaný v rámci investičných projektov Košice – Európ-ske hlavné mesto kultúry 2013 bude aj Dóm sv. Alžbety, Kaštieľ v Krásnej nad Hornádom a vybudovanie archeologického skanzenu – Košický hrad. Mesto Košice bude realizovať projekty v spolupráci s neziskovou organizáciou Perly gotickej cesty, n. o. a s nadáciou Za-chráňme kaštieľ v Krásnej.

Cieľom je v prvom rade rekonštrukcia a modernizácia kultúrnych in-štitúcií a stavebných objektov, ktoré majú potenciál využitia pre kul-túrno-spoločenský účel, rozvoj kultúry a umenia. Dôležitá v tomto procese je aj úprava verejného priestranstva a zelene. Vďaka re-alizácii týchto zámerov vznikne niekoľko otvorených zón v centre mesta, ktoré budú slúžiť na kultúrno-spoločenské účely, vytvoria sa nové výstavné priestory, čitárne, relaxačné zóny, mini skanzen, lapidárium,…

Rekonštrukciou priestorov a stavebnými úpravami sa tiež zníži ener-getická náročnosť jednotlivých prevádzok.

V rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 bude svoje investičné zámery realizovať aj Ministerstvo kultúry a cestovné-ho ruchu SR rekonštrukciu Malej scény ŠD Košice a vytvorenie Vedec-ko – technického centra pre deti a mládež.

Prehľad investícií

Prijímateľ P. č. Názov projektuM

esto

Koš

ice

1. Kasárne – Kulturpark

2. SPOTS – kultúrno-spoločenské centrá

3. Amfiteáter – multifunkčná hala

4. Ulička remesiel – rekonštrukcia

5. Park Moyzesova/Komenského –rekonštrukcia a revitalizácia zelene

6. Mestský park –rekonštrukcia a revitalizácia zelene

7. Dom autentickej kultúry – rekonštrukcia

8. Košický hrad – revitalizácia a sprístupne-nie archeologického náleziska

9. Dóm sv. Alžbety – rekonštrukcia

10. Kaštieľ v Krásnej nad Hornádom –rekonštrukcia

11. Kunsthalle – rekonštrukcia

Koši

cký

sam

ospr

ávny

kra

j

12. Ulička remesiel – Lapidárium a exteriérová prezentácia remesiel

13. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 1 –Historická účelová budova Východosloven-ského múzea Košice

14. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 2 –Východoslovenská galéria

15. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 3 –Bábkové divadlo v Košiciach

16. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 4 –Nádvorie Barkóczyho paláca, knižnica

17. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 5 –Verejná knižnica Jána Bocatia

18. Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 6 –Divadlo Thália

Min

iste

rstv

o ku

ltúr

ya

cest

ovné

horu

chu

SR

19. Vedecko-technické centrum pre detia mládež (I. etapa)

20. Budova Štátnej vedeckej knižnice v Koši-ciach – rekonštrukcia

21. Rekonštrukcia Malej scény Štátneho diva-dla Košice

Košice 2013


Narodil sa 20. októbra 1850 v Košiciach, kde ukončil základné aj stredné vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie – inžiniersky diplom zís-kal vo Viedni na Technickej univerzite v roku 1873. V roku 1874 dostal vo Viedni miesto mestského inžiniera, potom však odišiel pracovať k svojmu švagrovi Istvánovi Kauserovi – staviteľovi a podnikateľovi, do Pešti. István Kauser pracoval na základe poverenia Istvánom Tür-rom na obsiahlom rozvíjaní vodnej sústavy rozšírenej na celú Báčku v oblasti Františkovho kanála, ktorý bol v prevádzke od roku 1802. Tieto práce obsahovali aj vybudovanie nového kanála na juh od Fran-tiškovho – kanála Františka Jozefa, ktoré Béla Gerster viedol už vo funkcii hlavného inžiniera. Generál István Türr 1) si všimol talento-vaného mladého inžiniera a doporučil ho svojmu švagrovi Lucieno-vi Bonapartovi Wysemu 2), francúzskemu námornému dôstojníkovi, ktorý ho zobral na medzinárodnú expedíciu v roku 1876. Úlohou tejto expedície bolo vypátranie a určenie najvhodnejšej trasy medzioceán-skeho prieplavu v Strednej Amerike. Gerster splnil očakávanie Türra, odviedol vynikajúcu prácu. Ako vedúceho inžiniera expedície ho pove-rili spracovaním celého vedeckého materiálu. Už v roku 1878 ako prvý navrhol miesto prieplavu na území medzi Panamou a Colonom. Na základe jeho správy vznikla spoločnosť Ferdinanda Lessepsa a v roku 1879 zahájili práce na vybudovaní Panamského prieplavu. Jeho dielo o tejto práci má názov „Najnovší plán Panamského prieplavu“. V roku 1891 Türr mohol konečne začať s realizáciou svojho starého sna – vy-budovaním Korintského prieplavu. Vypracovaním projektu bol pove-rený Béla Gerster. Gerster napísal v roku 1894 o svojom veľkom diele knihu s názvom „Prerezanie Korintskej šije“, ktorú roku 1896 vydal aj vo francúzskom jazyku s názvom „L‘isthme de corinthe et son perse-ment“. Okrem tejto práce to bol Gerster, ktorý vytýčil trasu železnice Atény–Larisa (1881–1886 ). V roku 1999 bola odhalená pamätná tabu-ľa aj na jeho rodnom dome v Košiciach. Viac o živote a diele génia Ger-

stera sa široká verejnosť môže dozvedieť v priestoroch Slovenského technického múzea do konca novembra. (Z publikácie Juraj Halász: Béla Gerster 1850–1923, Košice, 1998, vydanej Historickou spoloč-nosťou I. Henszlmanna v edícii „Zabudnutí Košičania“.)Juraj Halász st.

História

Béla Gerster:Košičan, ktorý prerezal korintskú šiju

1) István Thier – remeselnícky učeň z Baje, vojak, v lete 1848 získal hodnosť poručíka v Taliansku, oboznámil sa s talianskym oslobodzovacím hnutím a dozvediac sa o situácii v Maďarsku, prešiel na stranu talianskeho vojska. Pod menom István Tűrr sa stal spolubojovníkom, potom generála Garibaldiho, ne-skôr sa stal vojenským guvernérom Neapolu. 2) Türr ako pobočník kráľa Viktora Emanuela sa spoznal s princeznou Adele Bonaparte Wyse, neterou Napoleona III. Oženil sa s ňou v roku 181 a usadil sa v Paríži. Domov do Maďarska sa vrátil až v roku 1867 po udelení amnestie.

tip na jesenný výlet

Jeseň je určite „najturistickejšie“ ročné obdobie. Jasné príjemné po-časie je neodolateľnou pozvánkou na vychádzky a obľúbenými cieľmi výletov sú miesta s peknými výhľadmi. Vzduch vyčistený od vodnej pary umožní našim očiam zaostriť pohľad na okolitú krajinu, pričom aj vzdialené horizonty máme pred sebou ako na dlani. Objekty, kto-ré inak unikali našej pozornosti, sa nám predstavujú v plnej paráde. Okolie Košíc ich ponúka neúrekom, ako pre zdatných turistov, tak aj pre tých sviatočných. Iste najznámejším, hoci umelo vybudovaným rozhľadovým miestom, je vyhliadková veža na Hradovej, ktorú ročne navštívi do 20tisíc výletníkov. O tom, že naša krajinka je veľmi krásna, ale aj veľmi malá (dobrého nikdy nie je veľa), sa môžeme presvedčiť na miestach, odkiaľ sa dá Slovensko „previdieť“. Osobitne zaujímavý je pohľad k našej severnej hranici, hlavne keď sa nám v ňom obja-ví silueta tatranských končiarov. V okolí Košíc je niekoľko známych miest, odkiaľ sa nám za ostrej viditeľnosti naskytne táto úžasná pa-noráma. Medzi najznámejšie patria Kojšovská hoľa či Folkmárska skala. Existuje však aj miesto oveľa bližšie pri Košiciach, odkiaľ sa dá pokochať pohľadom na štíty Vysokých Tatier. Nemusíte k nemu ces-tovať ani autom, ani vlakom, dostanete sa tam jednoducho mestskou hromadnou dopravou. Stačí nasadnúť na autobus číslo 29, vystúpiť v Kavečanoch a pokračovať ku chate na Hrešnej, ktorá sa nachádza na vrchole lyžiarskeho areálu (nespoliehajte sa však na to, že bude otvorená a občerstvenie si radšej pribaľte do batohu). Odtiaľ je to k sa-motnej vyhliadke už len na skok. Presnejšie 1 300 skokov (metrov), čiže asi 15–20 minút pohodlnej chôdze po červenej turistickej značke smerom na Vysoký vrch. Cestou vás po pravej strane bude sprevádzať stĺporadie oplotenia košickej ZOO. Na samotnú vyhliadku vás upozor-ní čerstvo umiestnený drevený pútač. Pokiaľ budete mať šťastie na ideálnu viditeľnosť, môžete chvíľu pobudnúť na lavičke a rozpoznávať

tatranské štíty. Hodí sa mať so sebou ďalekohľad a priblížiť si veľhory ešte bližšie k nášmu mestu. Ti zdatnejší môžu potom pokračovať ďalej k sedlu Repy pod Vysokým vrchom. Tam je možnosť výberu z niekoľ-kých ďalších trás. Buď si zvoliť návrat domov cez Čermeľské údolie, cez Jahodnú, alebo pokračovať smerom na Sivec cez Pokrivy, prípad-ne do Kysaku cez Jánošíkovu baštu. To sú však už vzdialenosti len pre zdatnejších turistov. Tí menej zdatní sa môžu z tatranskej vyhliadky vrátiť späť do Kavečian. Cestu si môžu spestriť návratom po inej trase. Paralelne vedľa červenej turistickej značky tesne pod hrebeňom vedie lesná cesta, ktorá je v zime súčasťou lyžiarskej bežeckej trate a tá vás rovnako pohodlne zavedie späť na Hrešnú. Ak budete pozorní, môžete vedľa cesty zbadať neveľký skalný útvar – Biely kameň, podľa ktorého bol v minulosti pomenovaný aj priľahlý lesnícky obvod.Miroslav Tököly

Tatranská vyhliadka

Vyhliadka

Geografický informačný systém (GIS) sa stáva nedeliteľnou súčas-ťou riadenia každého moderného európskeho mesta. Je určený na zníženie nákladov, zefektívnenie riadenia a správy mesta. Košice majú v súčasnosti jedno z najlepších GIS riešení na Slovensku. Od roku 2008 mesto využíva moderný informačný systém Gisplan.Jeho hlavnou úlohou je zobrazovanie dôležitých informácií o meste v digitálnej mape. Okrem magistrátu mesta sú k tomuto systému pripojené aj viaceré mestské časti a ďalšie organizačné zložky mesta a to konkrétne Mestská polícia, Dopravný podnik, Správa mestskej zelene a Mestské lesy. V najbližšej dobe sa pripravuje jeho sprístup-nenie aj pre občanov a návštevníkov mesta. V budúcom roku je zá-roveň plánované jeho ďalšie rozširovanie a skvalitňovanie jeho slu-žieb. Dodávateľom systému je spoločnosť GISTA, s. r. o. Prešov. Verejné rozhranie systému Gisplan by malo byť pre verejnosť pri-pravené do polovice novembra 2010.Možnosti a výhody verejného rozhrania:○ rýchly a jednoduchý prístup k informáciám rôzneho druhu o mes-

te, v ktorom ľudia žijú a o jeho okolí○ korektnosť informácií, nakoľko prevádzkovateľom systému je mesto○ dobrá a rýchla orientácia, keďže požadované informácie sa zob-

razia v mape jedným kliknutím myšou○ možnosť voľby jednotlivých vrstiev a vyskladania si vlastnej

mapy podľa individuálnej potreby a záujmu○ veľmi kvalitná ortofotomapa v dobrom rozlíšení○ zvýšenie informovanosti občanov○ prehľadnosťZdroj: GISTA s. r. o. a oddelenie infraštruktúry Magistrátu mesta Košice

Hypsometrická mapa

Mestská zeleň

Ortofotomapa a pozemky

Policajné obvody a stanice

Ulice a budovy

Košický žurnál 03 /2010

Documents